29.3.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/17 |
STANOVISKO RADY
z 27. februára 2007
k aktualizovanému konvergenčnému programu Švédska na roky 2006 – 2009
(2007/C 72/05)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 3,
so zreteľom na odporúčanie Komisie,
po porade s Hospodárskym a finančným výborom,
PREDLOŽILA TOTO STANOVISKO:
(1) |
Rada 27. februára 2007 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Švédska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2009. |
(2) |
Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že sa rast reálneho HDP spomalí zo 4,0 % v roku 2006 na priemerne 3 % počas zostávajúceho obdobia programu, hoci zostane blízko úrovni potenciálneho. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár vychádza z pravdepodobných predpokladov rastu, pričom v roku 2006 mohol byť rast dokonca vyšší. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa takisto zdajú byť realistické. |
(3) |
V predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 sa prebytok verejných financií v roku 2006 odhaduje na 2,8 % HDP oproti plánovanému výsledku vo výške 0,9 % z predchádzajúcej aktualizácie konvergenčného programu; rozdiel odráža najmä základný vplyv omnoho vyššieho prebytku v roku 2005 oproti očakávaniu. Na základe dostupných údajov o hotovosti sa zdá, že z dôvodu nižších primárnych výdavkov a vyšších daňových príjmov bol prebytok v roku 2006 pravdepodobne vyšší, ako sa uvádza v predikcii útvarov Komisie. |
(4) |
Aktualizovaný program potvrdzuje, že rozpočtový prebytok v priemere vo výške 2 % HDP zostane počas cyklu kľúčovým riadiacim fiškálnym pravidlom, ktoré podporujú viacročné stropy výdavkov. V zákone o fiškálnej politike z jari 2007 vláda tento cieľ stanovený pre prebytok verejných financií prehodnotí tak, aby sa zohľadnilo rozhodnutie Eurostatu o klasifikácii systémov druhého piliera dôchodkového zabezpečenia (2). Po uplynutí prechodného obdobia na vykonanie tohto rozhodnutia (jar 2007) sa prebytok každý rok zníži o približne 1 % HDP a pomer hrubého dlhu k HDP sa zreviduje smerom nahor o približne 0,5 % HDP. Rozpočtová stratégia uvedená v programe predpokladá pokles prebytku v roku 2007 (z 3,0 % HDP v roku 2006 na 2,4 %) a následne plánuje postupné zvýšenie (na 3,1 % v roku 2009); primárny prebytok sa vyvíja obdobne. Pomery výdavkov a príjmov k HDP majú počas obdobia programu postupne klesajúcu tendenciu. Stratégia je určitým spôsobom zameraná na koniec obdobia programu, pričom sa značné zníženie daní v roku 2007 financuje iba čiastočne. V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou je plánovaný vývoj prebytku (počiatočný pokles nasledovaný postupným oživením) podobný, stav čistých prijatých pôžičiek je však počas celého obdobia programu vyšší. |
(5) |
Štrukturálny prebytok (t. j. cyklicky upravený prebytok bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítaný podľa spoločne dohodnutej metodiky, má podľa plánu zostať počas celého obdobia programu na úrovni vyššej ako 2 % HDP vzhľadom k potrebe zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu zodpovedá strednodobý cieľ pre rozpočtovú pozíciu stanovený v programe uvedenému cieľu dosiahnuť rozpočtový prebytok priemerne vo výške 2 % HDP počas obchodného cyklu (t. j. v štrukturálnom vyjadrení), ktorý sa v programe plánuje udržať počas celého obdobia programu. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ zabezpečenia bezpečnostnej rezervy proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ je výrazne náročnejší aj ako cieľ predpokladaný na základe pomeru dlhu k HDP a dlhodobého priemerného rastu potenciálneho produktu. |
(6) |
Riziká pre rozpočtové prognózy v programe sa zdajú byť od roku 2007 vo všeobecnosti vyvážené. Zdá sa, že makroekonomický výhľad a prognózy daňových príjmov odrážajú pravdepodobné predpoklady, napriek určitej neistote týkajúcej sa budúceho vývoja daní z kapitálových výnosov. Cieľové hodnoty výdavkov sú vzhľadom na uvedené stropy výdavkov podporené dobrým vývojom. |
(7) |
Na základe tohto hodnotenia rizika sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe je v súlade s predpokladmi v programe dostatočná na udržanie strednodobého cieľa počas obdobia programu. Okrem toho poskytuje pri bežných makroekonomických výkyvoch počas obdobia programu dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Existuje však riziko, že stratégia fiškálnej politiky naznačená v programe sa môže preukázať ako procyklická v roku 2007, keď sa očakáva, že bude naďalej pretrvávať priaznivé obdobie. To by nebolo v súlade s Paktom stability a rastu. |
(8) |
Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh v roku 2006 klesol na úroveň 46,5 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. V programe sa plánuje, že pomer dlhu k HDP bude naďalej klesať, pričom počas obdobia programu klesne o 13,5 percentuálneho bodu. |
(9) |
Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet vo Švédsku je v porovnaní s priemerom EÚ nižší, pričom sa plánuje, že výdavky na dôchodky, vyjadrené ako podiel HDP, zostanú v dlhodobom horizonte pomerne stabilné v dôsledku značného vplyvu reformy dôchodkového systému, ktorý bude pôsobiť na zníženie výdavkov. Počiatočná rozpočtová pozícia s vysokým primárnym prebytkom prispieva k zníženiu hrubého dlhu a akumulácii aktív. Udržanie zdravých verejných financií so stálymi prebytkami, ako sa plánuje, by prispelo k obmedzeniu rizík pre udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že pre Švédsko platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií nízke riziko. |
(10) |
Konvergenčný program obsahuje kvalitatívne hodnotenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z novembra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Okrem toho poskytuje systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách vyplývajúcich z hlavných reforiem navrhnutých v národnom programe reforiem a zdá sa, že jeho rozpočtové prognózy výslovne zohľadňujú dôsledky akcií uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v konvergenčnom programe sa zdajú byť v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. V obidvoch programoch sa predovšetkým predpokladá vykonanie opatrení na zvýšenie ponuky pracovnej sily. |
(11) |
Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. |
(12) |
Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky v povinných i nepovinných údajoch (3). |
Celkový záver je taký, že strednodobá rozpočtová pozícia je zdravá a rozpočtová stratégia poskytuje dobrý príklad fiškálnych politík uskutočňovaných v súlade s Paktom stability a rastu. Bude však dôležité obmedziť riziko procyklicity tým, že sa zabezpečí, aby sa zhoršenie štrukturálnej rozpočtovej pozície v roku 2007, ktoré je spojené so štrukturálnymi reformami zameranými na podnietenie vyššieho zapojenia sa do trhu práce, nerozšírilo na nasledujúce roky.
Porovnanie kľúčových makroekonomických a rozpočtových prognóz (4)
|
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
|
Reálny HDP (zmena v %) |
KP dec. 2006 |
2,7 |
4,0 |
3,3 |
3,1 |
2,7 |
KOM nov. 2006 |
2,7 |
4,0 |
3,3 |
3,1 |
– |
|
KP dec. 2005 |
2,4 |
3,1 |
2,8 |
2,3 |
– |
|
Inflácia HISC (5) (%) |
KP dec. 2006 |
1,3 |
1,9 |
2,2 |
1,5 |
1,9 |
KOM nov. 2006 |
0,8 |
1,5 |
1,6 |
1,8 |
– |
|
KP dec. 2005 |
1,5 |
1,5 |
2,0 |
2,0 |
– |
|
Produkčná medzera (% potenciálneho HDP) |
KP dec. 2006 (6) |
– 0,7 |
0,0 |
0,3 |
0,3 |
0,3 |
KOM nov. 2006 (10) |
– 0,5 |
0,2 |
0,5 |
0,6 |
– |
|
KP dec. 2005 (6) |
– 0,4 |
– 0,1 |
0,1 |
– 0,1 |
– |
|
Saldo verejných financií (% HDP) |
KP dec. 2006 |
3,0 |
3,0 |
2,4 |
2,7 |
3,1 |
KOM nov. 2006 |
3,0 |
2,8 |
2,4 |
2,5 |
– |
|
KP dec. 2005 |
1,6 |
0,9 |
1,2 |
1,7 |
– |
|
Primárne saldo (% HDP) |
KP dec. 2006 |
4,6 |
4,5 |
4,1 |
4,2 |
4,6 |
KOM nov. 2006 |
4,6 |
4,5 |
4,1 |
4,3 |
– |
|
KP dec. 2005 |
3,2 |
2,5 |
3,0 |
3,6 |
– |
|
Cyklicky upravené saldo (% HDP) |
KP dec. 2006 (6) |
3,4 |
3,0 |
2,2 |
2,5 |
3,0 |
KOM nov. 2006 |
3,3 |
2,7 |
2,1 |
2,1 |
– |
|
KP dec. 2005 (6) |
1,8 |
0,9 |
1,1 |
1,7 |
– |
|
Štrukturálne saldo (7) (% HDP) |
KP dec. 2006 (8) |
3,0 |
3,0 |
2,2 |
2,5 |
3,0 |
KOM nov. 2006 (9) |
2,9 |
2,7 |
2,1 |
2,1 |
– |
|
KP dec. 2005 |
1,8 |
0,9 |
1,1 |
1,7 |
– |
|
Hrubý verejný dlh (% HDP) |
KP dec. 2006 |
50,3 |
46,5 |
41,5 |
37,4 |
33,0 |
KOM nov. 2006 |
50,4 |
46,7 |
42,6 |
38,7 |
– |
|
KP dec. 2005 |
50,9 |
49,4 |
47,8 |
46,0 |
– |
|
Zdroj: Konvergenčný program (KP); ekonomické predikcie útvarov Komisie z jesene 2006 (KOM); výpočty útvarov Komisie. |
(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1055/2005 (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 1). Dokumenty uvedené v tomto texte možno nájsť na tejto internetovej stránke:
http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm
(2) Pozri tlačové správy Eurostatu č. 30/2004 z 2. marca 2004 a č. 117/2004 z 23. septembra 2004.
(3) Medzi chýbajúce povinné údaje patria, okrem iného, údaje o niektorých deflátoroch, daňovom zaťažení a raste príslušných zahraničných trhov.
(4) Rozpočtové prognózy vylučujú vplyv rozhodnutia Eurostatu z 2. marca 2004 o klasifikácii systémov druhého piliera dôchodkového zabezpečenia, ktoré je potrebné implementovať pred oznámením z jari 2007. Vrátane tohto vplyvu by bolo saldo verejných financií podľa aktualizovaného programu takéto 2,0 % v roku 2005, 2,0 % v roku 2006, 1,3 % v roku 2007, 1,6 % v roku 2008 a 2,0 % v roku 2009, zatiaľ čo hrubý verejný dlh by bol 50,9 % HDP v roku 2005, 47,0 % v roku 2006, 42,0 % v roku 2007, 37,9 % v roku 2008 a 33,5% v roku 2009.
(5) Údaje v KP o inflácii sa odhadujú za obdobie od decembra do decembra, pričom údaje Komisie predstavujú ročné priemery. To vysvetľuje rozdiel medzi údajmi Komisie a údajmi HISC za rok 2005 a 2006. V programe sa takisto predpokladá, že HISC bude v roku 2008 a 2009 sledovať UND1X (index vnútroštátnych spotrebiteľských cien bez zmien priamych daní, subvencií a výdavkov na úroky z hypoték). Očakáva sa však, že v roku 2007 bude inflácia HISC o 0,5 percentuálneho bodu vyššia ako inflácia UND1X, čo zdôrazňuje pokles inflácie HISC v roku 2008, plánovaný v programe.
(6) Výpočty útvarov Komisie na základe informácií v programe.
(7) Cyklicky upravené saldo (ako v predchádzajúcich riadkoch) bez jednorazových a iných dočasných opatrení.
(8) Jednorazové a iné dočasné opatrenia uvedené v programe (0,4 % HDP v roku 2005; s účinkom zníženia deficitu).
(9) Jednorazové a iné dočasné opatrenia uvedené v predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 (0,4 % HDP v roku 2005; s účinkom zníženia deficitu).
(10) Založené na odhadovanom potenciálnom raste 2,6 %, 3,2 %, 3,1 % resp. 3,0 % v období rokov 2005 – 2008.
Zdroj:
Konvergenčný program (KP); ekonomické predikcie útvarov Komisie z jesene 2006 (KOM); výpočty útvarov Komisie.