29.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/17


STANOVISKO RADY

z 27. februára 2007

k aktualizovanému konvergenčnému programu Švédska na roky 2006 – 2009

(2007/C 72/05)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 3,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

PREDLOŽILA TOTO STANOVISKO:

(1)

Rada 27. februára 2007 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Švédska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2009.

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že sa rast reálneho HDP spomalí zo 4,0 % v roku 2006 na priemerne 3 % počas zostávajúceho obdobia programu, hoci zostane blízko úrovni potenciálneho. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár vychádza z pravdepodobných predpokladov rastu, pričom v roku 2006 mohol byť rast dokonca vyšší. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa takisto zdajú byť realistické.

(3)

V predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 sa prebytok verejných financií v roku 2006 odhaduje na 2,8 % HDP oproti plánovanému výsledku vo výške 0,9 % z predchádzajúcej aktualizácie konvergenčného programu; rozdiel odráža najmä základný vplyv omnoho vyššieho prebytku v roku 2005 oproti očakávaniu. Na základe dostupných údajov o hotovosti sa zdá, že z dôvodu nižších primárnych výdavkov a vyšších daňových príjmov bol prebytok v roku 2006 pravdepodobne vyšší, ako sa uvádza v predikcii útvarov Komisie.

(4)

Aktualizovaný program potvrdzuje, že rozpočtový prebytok v priemere vo výške 2 % HDP zostane počas cyklu kľúčovým riadiacim fiškálnym pravidlom, ktoré podporujú viacročné stropy výdavkov. V zákone o fiškálnej politike z jari 2007 vláda tento cieľ stanovený pre prebytok verejných financií prehodnotí tak, aby sa zohľadnilo rozhodnutie Eurostatu o klasifikácii systémov druhého piliera dôchodkového zabezpečenia (2). Po uplynutí prechodného obdobia na vykonanie tohto rozhodnutia (jar 2007) sa prebytok každý rok zníži o približne 1 % HDP a pomer hrubého dlhu k HDP sa zreviduje smerom nahor o približne 0,5 % HDP. Rozpočtová stratégia uvedená v programe predpokladá pokles prebytku v roku 2007 (z 3,0 % HDP v roku 2006 na 2,4 %) a následne plánuje postupné zvýšenie (na 3,1 % v roku 2009); primárny prebytok sa vyvíja obdobne. Pomery výdavkov a príjmov k HDP majú počas obdobia programu postupne klesajúcu tendenciu. Stratégia je určitým spôsobom zameraná na koniec obdobia programu, pričom sa značné zníženie daní v roku 2007 financuje iba čiastočne. V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou je plánovaný vývoj prebytku (počiatočný pokles nasledovaný postupným oživením) podobný, stav čistých prijatých pôžičiek je však počas celého obdobia programu vyšší.

(5)

Štrukturálny prebytok (t. j. cyklicky upravený prebytok bez jednorazových a iných dočasných opatrení), vypočítaný podľa spoločne dohodnutej metodiky, má podľa plánu zostať počas celého obdobia programu na úrovni vyššej ako 2 % HDP vzhľadom k potrebe zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu zodpovedá strednodobý cieľ pre rozpočtovú pozíciu stanovený v programe uvedenému cieľu dosiahnuť rozpočtový prebytok priemerne vo výške 2 % HDP počas obchodného cyklu (t. j. v štrukturálnom vyjadrení), ktorý sa v programe plánuje udržať počas celého obdobia programu. Keďže strednodobý cieľ je náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 1 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ zabezpečenia bezpečnostnej rezervy proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ je výrazne náročnejší aj ako cieľ predpokladaný na základe pomeru dlhu k HDP a dlhodobého priemerného rastu potenciálneho produktu.

(6)

Riziká pre rozpočtové prognózy v programe sa zdajú byť od roku 2007 vo všeobecnosti vyvážené. Zdá sa, že makroekonomický výhľad a prognózy daňových príjmov odrážajú pravdepodobné predpoklady, napriek určitej neistote týkajúcej sa budúceho vývoja daní z kapitálových výnosov. Cieľové hodnoty výdavkov sú vzhľadom na uvedené stropy výdavkov podporené dobrým vývojom.

(7)

Na základe tohto hodnotenia rizika sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe je v súlade s predpokladmi v programe dostatočná na udržanie strednodobého cieľa počas obdobia programu. Okrem toho poskytuje pri bežných makroekonomických výkyvoch počas obdobia programu dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP. Existuje však riziko, že stratégia fiškálnej politiky naznačená v programe sa môže preukázať ako procyklická v roku 2007, keď sa očakáva, že bude naďalej pretrvávať priaznivé obdobie. To by nebolo v súlade s Paktom stability a rastu.

(8)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh v roku 2006 klesol na úroveň 46,5 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. V programe sa plánuje, že pomer dlhu k HDP bude naďalej klesať, pričom počas obdobia programu klesne o 13,5 percentuálneho bodu.

(9)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet vo Švédsku je v porovnaní s priemerom EÚ nižší, pričom sa plánuje, že výdavky na dôchodky, vyjadrené ako podiel HDP, zostanú v dlhodobom horizonte pomerne stabilné v dôsledku značného vplyvu reformy dôchodkového systému, ktorý bude pôsobiť na zníženie výdavkov. Počiatočná rozpočtová pozícia s vysokým primárnym prebytkom prispieva k zníženiu hrubého dlhu a akumulácii aktív. Udržanie zdravých verejných financií so stálymi prebytkami, ako sa plánuje, by prispelo k obmedzeniu rizík pre udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že pre Švédsko platí v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií nízke riziko.

(10)

Konvergenčný program obsahuje kvalitatívne hodnotenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z novembra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Okrem toho poskytuje systematické informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách vyplývajúcich z hlavných reforiem navrhnutých v národnom programe reforiem a zdá sa, že jeho rozpočtové prognózy výslovne zohľadňujú dôsledky akcií uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v konvergenčnom programe sa zdajú byť v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. V obidvoch programoch sa predovšetkým predpokladá vykonanie opatrení na zvýšenie ponuky pracovnej sily.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky v povinných i nepovinných údajoch (3).

Celkový záver je taký, že strednodobá rozpočtová pozícia je zdravá a rozpočtová stratégia poskytuje dobrý príklad fiškálnych politík uskutočňovaných v súlade s Paktom stability a rastu. Bude však dôležité obmedziť riziko procyklicity tým, že sa zabezpečí, aby sa zhoršenie štrukturálnej rozpočtovej pozície v roku 2007, ktoré je spojené so štrukturálnymi reformami zameranými na podnietenie vyššieho zapojenia sa do trhu práce, nerozšírilo na nasledujúce roky.

Porovnanie kľúčových makroekonomických a rozpočtových prognóz (4)

 

2005

2006

2007

2008

2009

Reálny HDP

(zmena v %)

KP dec. 2006

2,7

4,0

3,3

3,1

2,7

KOM nov. 2006

2,7

4,0

3,3

3,1

KP dec. 2005

2,4

3,1

2,8

2,3

Inflácia HISC (5)

(%)

KP dec. 2006

1,3

1,9

2,2

1,5

1,9

KOM nov. 2006

0,8

1,5

1,6

1,8

KP dec. 2005

1,5

1,5

2,0

2,0

Produkčná medzera

(% potenciálneho HDP)

KP dec. 2006  (6)

– 0,7

0,0

0,3

0,3

0,3

KOM nov. 2006  (10)

– 0,5

0,2

0,5

0,6

KP dec. 2005  (6)

– 0,4

– 0,1

0,1

– 0,1

Saldo verejných financií

(% HDP)

KP dec. 2006

3,0

3,0

2,4

2,7

3,1

KOM nov. 2006

3,0

2,8

2,4

2,5

KP dec. 2005

1,6

0,9

1,2

1,7

Primárne saldo

(% HDP)

KP dec. 2006

4,6

4,5

4,1

4,2

4,6

KOM nov. 2006

4,6

4,5

4,1

4,3

KP dec. 2005

3,2

2,5

3,0

3,6

Cyklicky upravené saldo

(% HDP)

KP dec. 2006  (6)

3,4

3,0

2,2

2,5

3,0

KOM nov. 2006

3,3

2,7

2,1

2,1

KP dec. 2005  (6)

1,8

0,9

1,1

1,7

Štrukturálne saldo  (7)

(% HDP)

KP dec. 2006  (8)

3,0

3,0

2,2

2,5

3,0

KOM nov. 2006  (9)

2,9

2,7

2,1

2,1

KP dec. 2005

1,8

0,9

1,1

1,7

Hrubý verejný dlh

(% HDP)

KP dec. 2006

50,3

46,5

41,5

37,4

33,0

KOM nov. 2006

50,4

46,7

42,6

38,7

KP dec. 2005

50,9

49,4

47,8

46,0

Zdroj:

Konvergenčný program (KP); ekonomické predikcie útvarov Komisie z jesene 2006 (KOM); výpočty útvarov Komisie.


(1)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1055/2005 (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 1). Dokumenty uvedené v tomto texte možno nájsť na tejto internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm

(2)  Pozri tlačové správy Eurostatu č. 30/2004 z 2. marca 2004 a č. 117/2004 z 23. septembra 2004.

(3)  Medzi chýbajúce povinné údaje patria, okrem iného, údaje o niektorých deflátoroch, daňovom zaťažení a raste príslušných zahraničných trhov.

(4)  Rozpočtové prognózy vylučujú vplyv rozhodnutia Eurostatu z 2. marca 2004 o klasifikácii systémov druhého piliera dôchodkového zabezpečenia, ktoré je potrebné implementovať pred oznámením z jari 2007. Vrátane tohto vplyvu by bolo saldo verejných financií podľa aktualizovaného programu takéto 2,0 % v roku 2005, 2,0 % v roku 2006, 1,3 % v roku 2007, 1,6 % v roku 2008 a 2,0 % v roku 2009, zatiaľ čo hrubý verejný dlh by bol 50,9 % HDP v roku 2005, 47,0 % v roku 2006, 42,0 % v roku 2007, 37,9 % v roku 2008 a 33,5% v roku 2009.

(5)  Údaje v KP o inflácii sa odhadujú za obdobie od decembra do decembra, pričom údaje Komisie predstavujú ročné priemery. To vysvetľuje rozdiel medzi údajmi Komisie a údajmi HISC za rok 2005 a 2006. V programe sa takisto predpokladá, že HISC bude v roku 2008 a 2009 sledovať UND1X (index vnútroštátnych spotrebiteľských cien bez zmien priamych daní, subvencií a výdavkov na úroky z hypoték). Očakáva sa však, že v roku 2007 bude inflácia HISC o 0,5 percentuálneho bodu vyššia ako inflácia UND1X, čo zdôrazňuje pokles inflácie HISC v roku 2008, plánovaný v programe.

(6)  Výpočty útvarov Komisie na základe informácií v programe.

(7)  Cyklicky upravené saldo (ako v predchádzajúcich riadkoch) bez jednorazových a iných dočasných opatrení.

(8)  Jednorazové a iné dočasné opatrenia uvedené v programe (0,4 % HDP v roku 2005; s účinkom zníženia deficitu).

(9)  Jednorazové a iné dočasné opatrenia uvedené v predikcii útvarov Komisie z jesene 2006 (0,4 % HDP v roku 2005; s účinkom zníženia deficitu).

(10)  Založené na odhadovanom potenciálnom raste 2,6 %, 3,2 %, 3,1 % resp. 3,0 % v období rokov 2005 – 2008.

Zdroj:

Konvergenčný program (KP); ekonomické predikcie útvarov Komisie z jesene 2006 (KOM); výpočty útvarov Komisie.