(1)

V oznámení Komisie s názvom „K integrovanému riadeniu vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie“ bola zdôraznená potreba vypracovať pravidlá malého pohraničného styku s cieľom konsolidovať právny rámec Spoločenstva týkajúci sa vonkajších hraníc. Rada túto skutočnosť potvrdila 13. júna 2002 schválením „Plánu riadenia vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie“, ktorý bol následne prijatý Európskou radou v Seville 21. a 22. júna 2002.

(2)

Je v záujme rozšíreného Spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že hranice s jeho susedmi nebránia obchodnej, sociálnej a kultúrnej výmene alebo regionálnej spolupráci. Z tohto dôvodu by sa mal vyvinúť účinný systém malého pohraničného styku.

(3)

Režim malého pohraničného styku predstavuje odchýlku od všeobecných pravidiel, ktorými sa riadi hraničná kontrola osôb, prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie, ktoré sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (2).

(4)

Spoločenstvo by malo ustanoviť kritériá a podmienky, ktoré sa majú dodržiavať pri uľahčovaní prekračovania vonkajšej pozemnej hranice obyvateľmi pohraničnej oblasti v rámci malého pohraničného styku. Takéto kritériá a podmienky by mali na jednej strane zabezpečiť rovnováhu medzi uľahčením prekračovania hraníc v dobrej viere obyvateľom pohraničnej oblasti, ktorí majú oprávnené dôvody na časté prekračovanie vonkajšej pozemnej hranice, a na strane druhej strane potrebu zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu a potenciálnemu ohrozeniu bezpečnosti vyvolanému trestnou činnosťou.

(5)

S cieľom zabrániť zneužívaniu by sa malo povolenie na malý pohraničný styk vo všeobecnosti vydávať len osobám, ktoré majú oprávnený pobyt v pohraničnej oblasti po dobu minimálne jedného roka. V dvojstranných dohodách uzatvorených medzi členskými štátmi a susednými tretími krajinami sa môže ustanoviť dlhšia doba pobytu. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, ako sú prípady týkajúce sa neplnoletých osôb, zmien rodinného stavu alebo dedičstva pozemku, môžu takéto dvojstranné dohody ustanoviť aj kratšiu dobu pobytu.

(6)

Povolenia na malý pohraničný styk by sa mali obyvateľom pohraničnej oblasti vydávať bez ohľadu na to, či podliehajú, alebo nepodliehajú vízovej povinnosti podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (3). Toto nariadenie by sa preto malo vykladať v spojení s nariadením Rady (ES) č. 1932/2006 (4), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001, ktoré je zamerané na oslobodenie obyvateľov pohraničných oblastí, ktorí využívajú režim malého pohraničného styku, ustanovený týmto nariadením, od vízovej povinnosti. Toto nariadenie teda môže nadobudnúť účinnosť len súčasne s nadobudnutím účinnosti uvedeného meniaceho a dopĺňajúceho nariadenia.

(7)

Spoločenstvo by malo ustanoviť osobitné kritériá a podmienky vydávania povolení na malý pohraničný styk pre obyvateľov pohraničných oblastí. Tieto kritériá a podmienky by mali byť v súlade s podmienkami vstupu, ktoré platia pre obyvateľov pohraničných oblastí, prekračujúcich vonkajšiu pozemnú hranicu v rámci režimu malého pohraničného styku.

(8)

Právo na voľný pohyb, ktoré požívajú občania Únie a členovia ich rodín, ako aj rovnocenné práva, ktoré požívajú štátni príslušníci tretích krajín a ich rodinní príslušníci podľa dohôd uzatvorených medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a dotknutými tretími krajinami na strane druhej, by nemali byť ovplyvnené ustanovením pravidiel malého pohraničného styku na úrovni Spoločenstva. Pokiaľ je však prekračovanie hranice pre obyvateľov pohraničnej oblasti uľahčené v rámci režimu malého pohraničného styku a zahŕňa menej systematické hraničné kontroly, malo by byť samozrejmé, aby sa prekračovanie hranice uľahčilo aj pre každú osobu s pobytom v danej pohraničnej oblasti, ktorá požíva právo Spoločenstva na voľný pohyb.

(9)

Na vykonávanie režimu malého pohraničného styku by sa členským štátom malo umožniť ponechať v platnosti alebo uzatvárať v prípade potreby dvojstranné dohody so susednými tretími krajinami za predpokladu, že tieto dohody sú v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto nariadení.

(10)

Toto nariadenie nemá vplyv na osobitné dojednania, ktoré sa uplatňujú pre mestá Ceuta a Melilla, ako sa uvádza vo vyhlásení Španielskeho kráľovstva o mestách Ceuta a Melilla v záverečnom akte k Dohode o pristúpení Španielskeho kráľovstva k dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísanému v Schengene 19. júna 1990 (5).

(11)

Ako sa uvádza vo vnútroštátnom práve, členské štáty by mali tým obyvateľom pohraničnej oblasti, ktorí zneužívajú režim malého pohraničného styku, ustanoveného týmto nariadením, udeliť sankcie.

(12)

Komisia by mala podať Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Táto správa by mala byť v prípade potreby doplnená o legislatívne návrhy.

(13)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a slobody a dodržiava zásady, uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(14)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie kritérií a podmienok ustanovenia režimu malého pohraničného styku na vonkajších pozemných hraniciach, priamo ovplyvňuje acquis Spoločenstva o vonkajších hraniciach a nie je ho teda možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(15)

V súlade s článkami 1 a 2 protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastňuje prijatia tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Keďže toto nariadenie rozvíja schengenské acquis podľa ustanovení hlavy IV časti tri Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa má v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu rozhodnúť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tohto nariadenia, či ho implementuje do svojho vnútroštátneho práva.

(16)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji Schengenského acquis  (6), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (7) o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode.

(17)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis  (8). Spojené kráľovstvo sa z tohto dôvodu nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(18)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa nezúčastňuje Írsko v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach Schengenského acquis  (9). Írsko sa z tohto dôvodu nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(19)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody podpísanej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutia 2004/849/ES (10) a článkom 4 ods. 1 rozhodnutia 2004/860/ES (11).

(20)

Článok 4 písm. b) a článok 9 písm. c) tohto nariadenia predstavujú ustanovenia založené na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisiace v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003,

a)

dlhodobých pobytov;

b)

prístupu k hospodárskej činnosti a jej vykonávanie;

c)

colných a daňových vecí.

1.

„vonkajšia pozemná hranica“ je spoločná pozemná hranica medzi členským štátom a susednou treťou krajinou;

2.

„pohraničná oblasť“ je oblasť, ktorá nepresahuje 30 kilometrov od hranice. Dotknuté štáty určia vo svojich dvojstranných dohodách, uvedených v článku 13, miestne administratívne jednotky, ktoré sa považujú za pohraničnú oblasť. Ak sa nachádza časť takejto administratívnej jednotky vo vzdialenosti viac ako 30 kilometrov, ale menej ako 50 kilometrov od hraničnej čiary, považuje sa napriek tomu za súčasť pohraničnej oblasti;

3.

„malý pohraničný styk“ je pravidelné prekračovanie vonkajšej pozemnej hranice obyvateľmi pohraničnej oblasti s cieľom pobytu v pohraničnej oblasti napríklad zo sociálnych, kultúrnych alebo opodstatnených hospodárskych dôvodov, alebo z rodinných dôvodov, a to na dobu, ktorá nepresahuje dobu ustanovenú v tomto nariadení;

4.

„osoby, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb“, sú:

5.

„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a na ktorú sa nevzťahuje bod 4;

6.

„obyvatelia pohraničnej oblasti“ sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú oprávnený pobyt v pohraničnej oblasti krajiny susediacej s členským štátom po dobu ustanovenú v dvojstranných dohodách uvedených v článku 13, ktorá je minimálne jeden rok. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, uvedených v takýchto dvojstranných dohodách, doba pobytu kratšia ako jeden rok sa tiež môže považovať za primeranú;

7.

„povolenie na malý pohraničný styk“ je dokument zavedený kapitolou III, ktorým sa obyvateľovi pohraničnej oblasti povoľuje prekračovať vonkajšiu pozemnú hranicu v rámci režimu malého pohraničného styku;

8.

„Schengenský dohovor“ je dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (13).

a)

majú povolenie na malý pohraničný styk, a ak to príslušné dvojstranné dohody uvedené v článku 13 vyžadujú, aj platný cestovný doklad alebo doklady;

b)

nie sú osobami, o ktorých bol vydaný zápis v Schengenskom informačnom systéme (SIS) na účely odoprenia vstupu;

c)

nie sú považovaní za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy akéhokoľvek z členských štátov, a najmä o nich nebol vydaný zápis v národných databázach členských štátov na účely odoprenia vstupu z rovnakých dôvodov.

a)

krstné meno(-á), priezvisko(-á), dátum narodenia, štátnu príslušnosť a miesto pobytu držiteľa povolenia;

b)

orgán, ktorý vydal povolenie, dátum vydania a dobu platnosti;

c)

pohraničnú oblasť, v ktorej je držiteľ povolenia oprávnený pohybovať sa;

d)

číslo(-a) platného cestovného dokladu alebo dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa prekračovať vonkajšie hranice, ako je uvedené v článku 9 písm. a).

a)

majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú na prekročenie vonkajšej hranice, ako je uvedené v článku 17 ods. 3 písm. a) Schengenského dohovoru;

b)

predložia doklady preukazujúce ich status obyvateľa pohraničnej oblasti a existenciu oprávnených dôvodov na časté prekračovanie vonkajšej pozemnej hranice v rámci režimu malého pohraničného styku;

c)

nie sú osobami, o ktorých bol vydaný v SIS zápis na účely odoprenia vstupu;

d)

nie sú považovaní za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek z členských štátov, a najmä o nich nebol vydaný zápis v národných databázach členských štátov na účely odoprenia vstupu z rovnakých dôvodov.

a)

zriadia osobitné hraničné priechody otvorené výhradne pre obyvateľov pohraničnej oblasti;

b)

vyhradia osobitné jazdné pruhy pre obyvateľov pohraničnej oblasti na bežných hraničných priechodoch alebo

c)

so zreteľom na miestne podmienky a v prípadoch, ak výnimočne existujú osobitné požiadavky, povolia obyvateľom pohraničnej oblasti prekračovať svoje vonkajšie pozemné hranice na určených miestach mimo povolených hraničných priechodov a stanovených prevádzkových hodín.

a)

povolenie na malý pohraničný styk obsahuje okrem informácií podľa článku 7 ods. 3 i údaje o mieste a okolnostiach, za ktorých sa môže prekračovať vonkajšia pozemná hranica;

b)

príslušný členský štát vykonáva náhodné kontroly a pravidelný dohľad s cieľom zabrániť nedovolenému prekračovaniu hranice.