13.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 105/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 562/2006

z 15. marca 2006,

ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 62 ods. 1 a článok 62 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)

Prijatie opatrení podľa článku 62 ods. 1 zmluvy s cieľom zabezpečiť, aby sa nevykonávali kontroly osôb prekračujúcich vnútorné hranice, predstavuje súčasť cieľa Únie vytvoriť oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej sa zabezpečí voľný pohyb osôb tak, ako stanovuje článok 14 zmluvy.

(2)

V súlade s článkom 61 zmluvy by mali vytvorenie oblasti, v ktorej sa osoby môžu voľne pohybovať, sprevádzať ďalšie opatrenia. Takýmto opatrením je spoločná politika o prekračovaní vonkajších hraníc, ktorú stanovuje článok 62 ods. 2 zmluvy.

(3)

Prijatie spoločných opatrení o prekračovaní vnútorných hraníc osobami a o kontrole hraníc na vonkajších hraniciach by malo odrážať schengenské acquis zahrnuté do rámca Európskej únie, a najmä príslušné ustanovenia Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (2), a spoločnej príručky (3).

(4)

Vytvorenie spoločného súboru právnych predpisov, najmä konsolidáciou a vývojom acquis, je s ohľadom na kontrolu hraníc na vonkajších hraniciach jednou zo základných súčastí spoločnej politiky riadenia vonkajších hraníc, ako je vymedzené v oznámení Komisie zo 7. mája 2002 s názvom K integrovanému riadeniu vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie. Tento cieľ bol zahrnutý do Plánu riadenia vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie, ktorý schválila Rada 13. júna 2002 a odsúhlasila Európska rada v Seville 21. a 22. júna 2002 a Európska rada v Solúne 19. a 20. júna 2003.

(5)

Vymedzenie spoločných pravidiel pohybu osôb cez hranice nespochybňuje ani neovplyvňuje práva na voľný pohyb, ktoré požívajú občania Únie a ich rodinní príslušníci a štátni príslušníci tretej krajiny a ich rodinní príslušníci, ktorí podľa dohôd medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a týmito tretími krajinami na druhej strane požívajú práva na voľný pohyb rovnocenné právam občanov Únie.

(6)

Kontrola hraníc je nielen v záujme členského štátu, na vonkajších hraniciach ktorého sa vykonáva, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu hraníc na svojich vnútorných hraniciach. Kontrola hraníc by mala pomáhať v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi a zabrániť akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia a medzinárodných vzťahov členských štátov.

(7)

Hraničné kontroly by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý plne rešpektuje ľudskú dôstojnosť. Kontrola hraníc by sa mala vykonávať profesionálne a s rešpektom a mala by byť primeraná sledovaným cieľom.

(8)

Kontrola hraníc nezahŕňa len kontroly osôb na hraničných priechodoch a dozor hraníc mimo týchto hraničných priechodov, ale aj analýzu rizík pre vnútornú bezpečnosť a analýzu hrozieb, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť vonkajších hraníc. Preto je potrebné stanoviť podmienky, kritériá a podrobné pravidlá, ktorými sa budú riadiť kontroly na hraničných priechodoch a dozor.

(9)

S cieľom zabrániť neúmerne dlhému čakaniu na hraničných priechodoch by sa mali prijať ustanovenia o zmiernení kontrol na vonkajších hraniciach v prípade výnimočných a nepredvídaných okolností. V prípade zmiernenia hraničných kontrol ostáva povinnosťou systematické označovanie dokladov štátnych príslušníkov tretej krajiny odtlačkom pečiatky. Toto označovanie odtlačkom pečiatky umožňuje s istotou stanoviť dátum a miesto prekročenia hranice bez toho, aby sa vo všetkých prípadoch určovalo, či boli vykonané všetky potrebné opatrenia požadované pri kontrole cestovných dokladov.

(10)

S cieľom skrátiť čakanie osôb, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, by sa mali na hraničných priechodoch, ak to okolnosti dovoľujú, zabezpečiť oddelené koridory označené jednotnými označeniami vo všetkých členských štátoch. Oddelené koridory by sa mali zabezpečiť na medzinárodných letiskách. Ak sa to považuje za vhodné a ak to umožňujú miestne okolnosti, členské štáty by mali zvážiť vytvorenie osobitných koridorov na námorných a pozemných hraničných priechodoch.

(11)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby kontrolné postupy na vonkajších hraniciach nepredstavovali zásadnú prekážku pre obchod a sociálnu a kultúrnu výmenu. Na tieto účely by mali nasadiť dostatočné počty pracovníkov a zdrojov.

(12)

Členské štáty by mali určiť vnútroštátny útvar, resp. útvary zodpovedné za úlohy kontroly hraníc v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Ak v tom istom štáte zodpovedá za tieto úlohy viac ako jeden útvar, mala by medzi takýmito útvarmi existovať úzka a stála spolupráca.

(13)

Operačnú spoluprácu a pomoc medzi členskými štátmi vo vzťahu ku kontrole hraníc by mala riadiť a koordinovať Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadená nariadením (ES) č. 2007/2004 (4).

(14)

Týmto nariadením nie sú dotknuté kontroly, ktoré sa vykonávajú na základe všeobecných policajných právomocí, a bezpečnostné kontroly osôb zhodné s kontrolami vykonávanými na vnútroštátnych leteckých linkách, možnosti členských štátov vykonávať výnimočné kontroly batožiny v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 3925/91 z 19. decembra 1991 o zrušení kontrol a formalít týkajúcich sa príručnej a podanej batožiny u osôb, ktoré uskutočňujú lety a námorné cesty vnútri Spoločenstva (5), a vnútroštátne právne predpisy o povinnosti mať pri sebe cestovný doklad alebo preukaz totožnosti, ani požiadavky, aby osoby oznamovali úradom svoju prítomnosť na území daného členského štátu.

(15)

Členské štáty by mali mať aj možnosť dočasne obnoviť kontrolu svojich vnútorných hraníc v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Podmienky a postupy na tento krok by sa mali stanoviť tak, aby zaručovali výnimočný charakter opatrenia a zásadu proporcionality. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach by sa malo obmedziť na nevyhnutné minimum potrebné na reakciu na toto ohrozenie.

(16)

V oblasti, kde sa osoby môžu voľne pohybovať, by malo obnovenie kontroly vnútorných hraníc ostať výnimočným opatrením. Kontrola hraníc by sa nemala vykonávať a ani by sa nemali zavádzať formálne opatrenia len z dôvodu prekračovania takejto hranice.

(17)

Mal by sa ustanoviť postup, ktorý umožní Komisii prijať určité podrobné praktické pravidlá, ktorými sa bude riadiť kontrola hraníc. V takýchto prípadoch by sa opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(18)

Mal by sa tiež ustanoviť postup, ktorý umožní členským štátom oznámiť Komisii zmeny ďalších podrobných praktických pravidiel, ktorými sa riadi kontrola hraníc.

(19)

Cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie pravidiel uplatňovaných na pohyb osôb cez hranice, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(20)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Malo by sa uplatňovať v súlade s povinnosťami členských štátov vzhľadom na medzinárodnú ochranu a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia „non-refoulement“.

(21)

Odchylne od článku 299 zmluvy sú jedinými územiami Francúzska a Holandska, na ktoré sa toto nariadenie uplatňuje, ich územia v Európe. Tým nie sú ovplyvnené osobitné dojednania uplatňované v enklávach Ceuta a Melilla podľa vymedzenia obsiahnutého v Dohode o pristúpení Španielskeho kráľovstva k Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (7).

(22)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie rozvíja schengenské acquis podľa ustanovení hlavy IV časti tri Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, malo by Dánsko v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tohto nariadenia rozhodnúť, či ho bude vykonávať vo svojom vnútroštátnom práve.

(23)

S ohľadom na Island a Nórsko toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (8), ktoré spadá do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (9) o určitých vykonávacích predpisoch k uvedenej dohode.

(24)

Je potrebné vytvoriť taký mechanizmus, aby sa umožnilo zástupcom Islandu a Nórska zapájať sa do práce výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri vykonávaní jej vykonávacích právomocí. Takýto mechanizmus sa predpokladal vo výmene listov medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o výboroch, ktoré pomáhajú Európskej komisii pri vykonávaní jej vykonávacích právomocí (10), ktoré sú pripojené k uvedenej dohode.

(25)

S ohľadom na Švajčiarsko toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré spadajú do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutí Rady 2004/849/ES (11) a 2004/860/ES (12).

(26)

Musí sa vytvoriť taký mechanizmus, aby sa umožnilo zástupcom Švajčiarska zapájať sa do práce výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri vykonávaní jej vykonávacích právomocí. Takýto mechanizmus sa predpokladal vo výmene listov medzi Spoločenstvom a Švajčiarskom, ktoré sú pripojené k uvedenej dohode.

(27)

Toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (13). Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(28)

Toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (14). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(29)

V tomto nariadení, prvá veta článku 1, článok 5 ods. 4 písm. a), hlava III a tie ustanovenia hlavy II a jej príloh, ktoré sa týkajú Schengenského informačného systému (SIS), tvoria ustanovenia založené na schengenskom acquis alebo s ním inak spojené v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a zásady

Toto nariadenie umožňuje, aby sa nevykonávala hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vnútorné hranice medzi členskými štátmi Európskej únie.

Stanovuje pravidlá, ktorými sa spravuje hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„vnútorné hranice“ sú:

a)

spoločné pozemné hranice členských štátov vrátane hraníc, ktoré tvoria rieky a jazerá;

b)

letiská členských štátov pre vnútorné linky;

c)

námorné, riečne a jazerné prístavy členských štátov pre pravidelné trajektové spojenia;

2.

„vonkajšie hranice“ sú pozemné hranice členských štátov vrátane riečnych a jazerných hraníc, námorné hranice členských štátov a ich letiská, riečne prístavy, námorné prístavy a jazerné prístavy, ak nie sú vnútornými hranicami;

3.

„vnútorná linka“ je každý let výlučne na územia členských štátov alebo z ich území a bez pristátia na území tretej krajiny;

4.

„pravidelné trajektové spojenie“ je každé spojenie trajektom medzi tými istými dvomi alebo viacerými prístavmi na území členských štátov, pričom trajekt nezastavuje v žiadnych prístavoch mimo územia členských štátov a prepravuje cestujúcich a vozidlá podľa uverejneného grafikonu;

5.

„osoby, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb,“ sú:

a)

občania Únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy a štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie, ktorý požíva právo na voľný pohyb, na ktorého sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (15);

b)

štátni príslušníci tretej krajiny a ich rodinní príslušníci bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ktorí podľa dohôd medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a týmito tretími krajinami na strane druhej požívajú práva na voľný pohyb rovnocenné právam občanov Únie;

6.

„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy a na ktorú sa nevzťahuje bod 5 tohto článku;

7.

„osoby, na ktoré bolo vydané upozornenie na účely odopretia vstupu“ zahŕňajú každého štátneho príslušníka tretej krajiny, na ktorého bolo v súlade s článkom 96 Schengenského dohovoru a na účely tohto článku vydané upozornenie v Schengenskom informačnom systéme („SIS“);

8.

„hraničný priechod“ je každý priechod schválený príslušnými orgánmi na prekračovanie vonkajších hraníc;

9.

„kontrola hraníc“ je činnosť vykonávaná na hraniciach na účely tohto nariadenia a v súlade s ním, výlučne v nadväznosti na úmysel prekročiť takúto hranicu alebo na prekročenie takejto hranice bez ohľadu na akýkoľvek iný úmysel, ktorá zahŕňa hraničné kontroly a hraničný dozor;

10.

„hraničné kontroly“ sú kontroly vykonávané na hraničných priechodoch, aby sa osobám, vrátane ich dopravných prostriedkov a predmetov v ich držbe, mohol povoliť vstup na územie členských štátov, alebo aby smeli toto územie opustiť;

11.

„hraničný dozor“ je sledovanie hraníc mimo hraničných priechodov a sledovanie hraničných priechodov mimo stanovených otváracích hodín s cieľom zabrániť osobám, aby sa vyhýbali hraničným kontrolám;

12.

„osobitná kontrola“ je ďalšia kontrola, ktorá sa môže vykonať na vhodnom mieste mimo miesta, na ktorom sa kontrolujú všetky osoby (bežná kontrola);

13.

„príslušník pohraničnej stráže“ je každý verejný činiteľ pridelený v súlade s vnútroštátnym právom na hraničný priechod alebo k hranici, alebo do bezprostrednej blízkosti tejto hranice, ktorý v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym právom vykonáva úlohy kontroly hraníc;

14.

„dopravca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorej povolaním je poskytovanie dopravy osôb;

15.

„povolenie na pobyt“ znamená:

a)

všetky povolenia na pobyt vydané členskými štátmi podľa jednotného formátu stanoveného nariadením Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (16);

b)

všetky ostatné doklady, ktoré členský štát vydal štátnym príslušníkom tretej krajiny a na základe ktorých im povolil pobyt alebo opätovný vstup na svoje územie, s výnimkou dočasných povolení vydaných počas skúmania prvej žiadosti o povolenie na pobyt uvedenej pod písm. a) alebo žiadosti o azyl;

16.

„loď na okružnej plavbe“ znamená loď, ktorá sleduje daný itinerár v súlade s vopred stanoveným programom vrátane programu turistických aktivít v rôznych prístavoch a ktorá normálne ani nepriberá cestujúcich, ani neumožňuje cestujúcim vylodiť sa počas cesty;

17.

„výletné plavby“ znamenajú využitie výletných lodí na športové alebo turistické účely;

18.

„pobrežný rybolov“ je rybolov vykonávaný za pomoci plavidiel, ktoré sa každý deň alebo do 36 hodín od vyplávania vracajú do prístavu na území členského štátu bez zastavenia v prístave v tretej krajine;

19.

„ohrozenie verejného zdravia“ je každá choroba, ktorá podľa vymedzenia v Medzinárodných zdravotných predpisoch Svetovej zdravotníckej organizácie môže prepuknúť do epidémie, a ďalšie infekčné choroby alebo nákazlivé parazitické choroby, ak sú zahrnuté do pôsobnosti ochranných predpisov, ktoré sa vzťahujú na štátnych príslušníkov členských štátov.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na každého, kto prekračuje vnútorné alebo vonkajšie hranice členských štátov, a nie sú ním dotknuté:

a)

práva osôb, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb;

b)

práva utečencov a osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, najmä s ohľadom na zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia „non-refoulement“.

HLAVA II

VONKAJŠIE HRANICE

KAPITOLA I

Prekračovanie vonkajších hraníc a podmienky pre vstup

Článok 4

Prekračovanie vonkajších hraníc

1.   Vonkajšie hranice sa môžu prekračovať len na hraničných priechodoch a počas stanovených otváracích hodín. Na hraničných priechodoch, ktoré nie sú otvorené nepretržite 24 hodín denne, sa jasne vyznačia otváracie hodiny.

Členské štáty predložia Komisii zoznam svojich hraničných priechodov v súlade s článkom 34.

2.   Odchylne od odseku 1 sa výnimky z povinnosti prekračovať vonkajšie hranice len na hraničných priechodoch a počas stanovených otváracích hodín môžu povoliť:

a)

v súvislosti s výletnou plavbou alebo pobrežným rybolovom;

b)

námorníkom, ktorí vystúpili na breh, aby zostali v oblasti prístavu, kde zastavuje ich loď, alebo v priľahlých obciach;

c)

jednotlivcom alebo skupinám osôb, ak existuje požiadavka osobitnej povahy za predpokladu, že majú povolenia vyžadované vnútroštátnym právom a nie je to v rozpore so záujmami verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti členských štátov;

d)

jednotlivcom alebo skupinám osôb v prípade nepredvídanej núdzovej situácie.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté výnimky ustanovené v odseku 2 alebo povinnosti členských štátov v oblasti medzinárodnej ochrany, zavedú členské štáty v súlade so svojím vnútroštátnym právom sankcie za neoprávnené prekročenie vonkajších hraníc na iných miestach než na hraničných priechodoch alebo v iných časoch než počas stanovených otváracích hodín. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 5

Podmienky pre vstup štátnych príslušníkov tretej krajiny

1.   Na pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky:

a)

majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu;

b)

majú platné vízum v prípade, že sa vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (17), s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt;

c)

zdôvodnia účel a podmienky plánovaného pobytu a majú dostatočné prostriedky na živobytie na dĺžku plánovaného pobytu a na návrat do svojej krajiny pôvodu alebo na tranzit do tretej krajiny, v ktorej ich určite prijmú, alebo sú schopní získať takéto prostriedky zákonným spôsobom;

d)

nejde o osoby, na ktoré bolo vydané v SIS upozornenie na účely odopretia vstupu;

e)

nepokladajú sa za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, a najmä na nich z takéhoto dôvodu nebolo vo vnútroštátnych databázach členských štátov vydané upozornenie na účely odopretia vstupu.

2.   Neúplný zoznam sprievodných dokladov, ktoré si príslušník pohraničnej stráže môže vyžiadať od štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom overiť splnenie podmienok stanovených v odseku 1 písm. c), sa nachádza v prílohe I.

3.   Prostriedky na živobytie sa posúdia v súlade s dĺžkou a účelom pobytu a na základe porovnania s priemernými cenami stravovania a nocľahu v nízkorozpočtovom ubytovacom zariadení v dotknutom členskom štáte resp. v dotknutých členských štátoch, ktoré sa vynásobia počtom dní trvania pobytu.

Referenčné sumy určené členskými štátmi sa oznámia Komisii v súlade s článkom 34.

Zhodnotenie dostatočnej výšky prostriedkov na živobytie môže byť založené na hotovosti, cestovných šekoch a kreditných kartách, ktoré vlastní štátny príslušník tretej krajiny. Vyhlásenia o sponzorstve, ak takéto vyhlásenia stanovuje vnútroštátne právo, a písomné záruky od hostiteľa vymedzené vnútroštátnym právom v prípade, že štátny príslušník tretej krajiny prebýva u hostiteľa, môžu byť tiež dôkazom o dostatočných prostriedkoch na živobytie.

4.   Odchylne od odseku 1:

a)

štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí nespĺňajú všetky podmienky stanovené v odseku 1, ale majú povolenia na pobyt alebo návratné vízum vydané jedným z členských štátov, alebo ak je potrebné, aj oba doklady, sa povolí vstúpiť na územia iných členských štátov na účely tranzitu na územie členského štátu, ktorý vydal povolenie na pobyt alebo návratné vízum, pokiaľ sa ich mená nenachádzajú na vnútroštátnom zozname nežiaducich osôb členského štátu, ktorého vonkajšie hranice sa snažia prekročiť, a upozornenie nie je doplnené o pokyny týkajúce sa odopretia vstupu alebo tranzitu;

b)

vstup na územia členských štátov sa môže povoliť štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1, okrem tých, ktoré sú stanovené pod písm. b), a ktorí na hranici preukážu svoju totožnosť, ak sa im udelí vízum na hranici v súlade s nariadením Rady (ES) č. 415/2003 z 27. februára 2003 o udeľovaní víz na hraniciach vrátane udeľovania týchto víz námorníkom na ceste (18).

Víza vydané na hranici sa zaznamenajú do zoznamu.

Ak nie je možné vízum pripojiť k dokladu, výnimočne sa pripojí na osobitný list, ktorý sa vloží do dokladu. V tomto prípade sa musí použiť jednotný formát formuláru na pripojenie víza, ktorý stanovuje nariadenie Rady (ES) č. 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (19);

c)

štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí nespĺňajú jednu alebo viac podmienok stanovených v odseku 1, môže členský štát povoliť vstup na svoje územie z humanitárnych dôvodov, z dôvodov štátneho záujmu alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov. Ak je na štátneho príslušníka tretej krajiny vydané upozornenie podľa odseku 1 písm. d), členský štát, ktorý schvaľuje vstup takejto osoby na svoje územie, oznámi túto skutočnosť zodpovedajúcim spôsobom ďalším členským štátom.

KAPITOLA II

Kontrola vonkajších hraníc a odopretie vstupu

Článok 6

Vykonávanie hraničných kontrol

1.   Príslušníci pohraničnej stráže pri výkone svojich povinností plne rešpektujú ľudskú dôstojnosť.

Všetky opatrenia prijaté pri výkone ich povinností sú primerané cieľom, ktoré tieto opatrenia sledujú.

2.   Pri vykonávaní hraničných kontrol nesmú príslušníci pohraničnej stráže diskriminovať osoby na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Článok 7

Hraničné kontroly osôb

1.   Cezhraničný pohyb na vonkajších hraniciach podlieha kontrolám pohraničnej stráže. Kontroly sa vykonávajú v súlade s touto kapitolou.

Kontroly sa môžu týkať aj dopravných prostriedkov a predmetov v držbe osôb, ktoré prekračujú hranicu. Právo dotknutého členského štátu sa použije na akúkoľvek vykonanú prehliadku.

2.   Všetky osoby sa podrobia minimálnej kontrole na zistenie totožnosti na základe preukázania alebo predloženia cestovných dokladov. Takáto minimálna kontrola sa skladá z rýchleho a priameho overenia platnosti dokladu, ktorý svojho zákonného držiteľa oprávňuje prekročiť hranicu, a overenia prítomnosti znakov falšovania alebo pozmeňovania v prípade potreby pomocou technických zariadení alebo preverením informácií výlučne o odcudzených, zneužitých, stratených alebo neplatných dokladoch v príslušných databázach.

Minimálna kontrola uvedená v prvom pododseku je pravidlom pre osoby, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb.

Pri vykonávaní minimálnych kontrol osôb, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, však môže pohraničná stráž na nesystematickom základe nahliadnuť do vnútroštátnych a Európskych databáz, aby zistila, či príslušné osoby nepredstavujú skutočné, reálne a dostatočne závážné ohrozenie vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, medzinárodných vzťahov členských štátov alebo ohrozenia verejného zdravia.

Dôsledky takýchto nahliadnutí nesmú ohroziť právo na vstup osôb, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb na území dotknutého členského štátu, ako je stanovené v smernici 2004/38/ES.

3.   Štátni príslušníci tretej krajiny sa podrobia dôkladnej kontrole na vstupe aj výstupe.

a)

Dôkladné kontroly na vstupe zahŕňajú overenie podmienok stanovených v článku 5 ods. 1, ktorými sa riadi vstup, a prípadne aj overenie dokladov, ktoré ich oprávňujú na pobyt a vykonávanie odbornej činnosti. V tomto je obsiahnuté podrobné preskúmanie ďalších nasledujúcich aspektov:

i)

overenie, či má štátny príslušník tretej krajiny platný doklad na prekročenie hranice, ktorého platnosť neuplynula, a že je k dokladu v prípade potreby priložené požadované vízum alebo povolenie na pobyt;

ii)

dôkladná kontrola cestovného dokladu kvôli zisťovaniu znakov falšovania alebo pozmeňovania;

iii)

preskúmanie odtlačkov pečiatok na vstupe a na výstupe na cestovnom doklade dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom overiť si porovnaním dátumov vstupu a výstupu, či táto osoba už neprekročila maximálnu dĺžku povoleného pobytu na území členských štátov;

iv)

overenie miesta odchodu a cieľa cesty dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny a účelu plánovaného pobytu a v prípade potreby aj kontrolu príslušných sprievodných dokladov;

v)

overenie, či má dotknutý štátny príslušník tretej krajiny dostatok prostriedkov na živobytie na dĺžku a účel plánovaného pobytu, návrat do krajiny pôvodu alebo tranzit do tretej krajiny, v ktorej ho určite prijmú, alebo či je schopný takéto prostriedky získať zákonným spôsobom;

vi)

overenie, či dotknutý štátny príslušník tretej krajiny, jeho dopravný prostriedok a predmety, ktoré prepravuje, nemôžu ohroziť verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu. Takéto overenie zahŕňa priame nahliadnutie do údajov a upozornení na osoby a prípadne predmety uvedené v SIS a vo vnútroštátnych súboroch údajov a tiež aj prípadné činnosti, ktoré sa majú vykonať v dôsledku upozornenia;

b)

dôkladné kontroly na výstupe zahŕňajú:

i)

overenie, či má štátny príslušník tretej krajiny platný doklad na prekročenie hranice;

ii)

overenie cestovného dokladu kvôli zisťovaniu znakov falšovania alebo pozmeňovania;

iii)

ak je to možné, overenie, či sa štátny príslušník tretej krajiny nepokladá za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu;

c)

okrem kontrol uvedených v písm. b) dôkladné kontroly na výstupe môžu zahŕňať aj:

i)

overenie, či má daná osoba platné vízum v prípade, ak sa vyžaduje podľa nariadenia (ES) č. 539/2001, s výnimkou prípadu, že je držiteľom platného povolenia na pobyt;

ii)

overenie, či daná osoba neprekročila maximálnu dĺžku povoleného pobytu na území členských štátov;

iii)

preverenie upozornení na osoby a predmety uvedené v SIS a vo vnútroštátnych súboroch údajov.

4.   Takéto dôkladné kontroly sa vykonajú v neverejnom priestore v prípade, že takýto neverejný priestor existuje a že o to požiada štátny príslušník tretej krajiny.

5.   Štátnemu(-ym) príslušníkovi(-om) tretej krajiny, ktorý(-í) sa podrobí(-ia) dôkladnej osobitnej kontrole, sa poskytnú informácie o účele a postupe takejto kontroly.

Tieto informácie sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Únie a v jazyku (jazykoch) krajiny alebo krajín susediacich s dotknutým členským štátom a uvádzajú, že štátny príslušník tretej krajiny môže požiadať o mená alebo služobné identifikačné čísla príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí vykonávajú dôkladnú osobitnú kontrolu, ako aj o názov hraničného priechodu a dátum prekročenia hranice.

6.   Kontroly osôb, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, sa vykonávajú v súlade so smernicou 2004/38/ES.

7.   Podrobné pravidlá, ktorými sa riadia informácie, ktoré sa majú evidovať, sú stanovené v prílohe II.

Článok 8

Zmiernenie hraničných kontrol

1.   Hraničné kontroly na vonkajších hraniciach sa môžu zmierniť v dôsledku výnimočných a nepredvídaných okolností. Výnimočné a nepredvídané okolnosti nastanú vtedy, keď nepredvídané udalosti majú za následok takú intenzívnu premávku, že čakacia doba na hraničnom priechode sa stáva neprimeranou a už sa vyčerpali všetky zdroje ohľadom personálu, zariadení a organizácie.

2.   Pri zmiernených hraničných kontrolách v súlade s odsekom 1 majú hraničné kontroly pohybu na vstupe v zásade prednosť pred hraničnými kontrolami pohybu na výstupe.

Rozhodnutie o zmiernení kontrol prijme veliaci príslušník pohraničnej stráže na príslušnom hraničnom priechode.

Takéto zmiernenie kontrol je dočasné, prispôsobené okolnostiam, ktoré ho zdôvodňujú, a zavádza sa postupne.

3.   Príslušník pohraničnej stráže aj napriek zmierneniu hraničných kontrol označí cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny v súlade s článkom 10 odtlačkom pečiatky na vstupe i výstupe.

4.   Každý členský štát zašle raz ročne správu o uplatňovaní tohto článku Európskemu parlamentu a Komisii.

Článok 9

Oddelené koridory a informácie na značkách

1.   Členské štáty zabezpečia najmä na letiskových hraničných priechodoch oddelené koridory tak, aby sa mohli vykonávať kontroly osôb v súlade s článkom 7. Takéto koridory sa odlíšia značkami s označením, ktoré stanovuje príloha III.

Členské štáty môžu zabezpečiť oddelené koridory na svojich námorných a pozemných hraničných priechodoch a hraniciach medzi členskými štátmi, ktoré na svojich spoločných hraniciach neuplatňujú článok 20. Značky s označeniami, ktoré stanovuje príloha III, sa použijú, ak členské štáty zabezpečia na týchto hraniciach oddelené koridory.

Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto koridory jasne označili, vrátane prípadov, v ktorých sa upúšťa od uplatňovania predpisov o používaní odlišných koridorov ako stanovuje odsek 4, s cieľom zaistiť optimálny pohyb osôb prekračujúcich hranice.

2.

a)

Osoby, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, sú oprávnené použiť koridory označené značkou v časti A prílohy III. Taktiež môžu použiť koridory označené značkou v časti B prílohy III.

b)

Všetky ostatné osoby použijú koridory označené značkou v časti B prílohy III.

Označenia na značkách uvedených pod písm. a) a b) sa môžu zobraziť v jazyku alebo v jazykoch, ktoré každý členský štát pokladá za vhodné.

3.   Na námorných a pozemných hraničných priechodoch môžu členské štáty rozdeliť dopravu do rozličných koridorov pre ľahké a ťažké vozidlá a autobusy pomocou značiek, ktoré sú zobrazené v časti C prílohy III.

Ak je to vhodné, v závislosti od miestnych podmienok môžu členské štáty na týchto značkách použiť rozdielne označenia.

4.   V prípade dočasnej nevyváženosti premávky na niektorom hraničnom priechode môžu príslušné orgány upustiť od pravidiel týkajúcich sa používania rôznych koridorov na čas potrebný na odstránenie tejto nevyváženosti.

5.   Úprava existujúcich značiek podľa ustanovení odsekov 1, 2 a 3 sa ukončí do 31. mája 2009. V prípade, že členské štáty pred týmto dátumom vymenia existujúce značky alebo osadia nové, musia byť v súlase s označeniami uvedenými v týchto odsekoch.

Článok 10

Označovanie cestovných dokladov štátnych príslušníkov tretej krajiny odtlačkom pečiatky

1.   Cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny sa systematicky označujú odtlačkom pečiatky na vstupe a na výstupe. Odtlačok pečiatky na vstupe a výstupe sa dáva najmä na:

a)

doklady s platným vízom, ktoré umožňujú štátnym príslušníkom tretej krajiny prekročiť hranicu;

b)

doklady umožňujúce prekročiť hranicu štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorým bolo vízum vydané členským štátom na hranici;

c)

doklady umožňujúce prekročiť hranicu štátnym príslušníkom tretej krajiny, na ktorých sa nevzťahuje vízová povinnosť.

2.   Na vstupe a výstupe sa odtlačkom pečiatky označujú cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie, na ktorého sa vzťahuje smernica 2004/38/ES, ale ktorí sa nepreukážu pobytovým preukazom stanoveným v článku 10 uvedenej smernice.

Na vstupe a výstupe sa odtlačkom pečiatky označujú cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sú rodinnými príslušníkmi štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, ale ktorí sa nepreukážu pobytovým preukazom stanoveným v článku 10 smernice 2004/38/ES.

3.   Odtlačok pečiatky na vstupe a výstupe sa nedáva:

a)

na cestovné doklady hláv štátov a hodnostárov, ktorých príchod bol vopred oficiálne ohlásený cez diplomatické kanály;

b)

na preukazy pilotov alebo osvedčenia členov posádky lietadiel;

c)

na cestovné doklady námorníkov, ktorí sa nachádzajú na území členského štátu, len keď tam pristane ich loď, a v oblasti prístavu, kde loď pristála;

d)

na cestovné doklady posádky a cestujúcich lodí na okružnej plavbe, ktorí nepodliehajú hraničným kontrolám v súlade s bodom 3.2.3 prílohy VI;

e)

na doklady, ktoré umožňujú štátnym príslušníkom Andorry, Monaka a San Marína prekročiť hranicu.

Výnimočne možno na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny upustiť od označenia odtlačkom pečiatky na vstupe alebo výstupe, ak by to tejto osobe mohlo spôsobiť vážne problémy. V takom prípade sa vstup alebo výstup zaznamená na osobitnom liste s uvedením mena a čísla pasu. Tento list sa odovzdá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.

4.   Praktické opatrenia pre označovanie odtlačkom pečiatky sú uvedené v prílohe IV.

5.   Ak je to možné, štátnemu(-ym) príslušníkovi(-om) tretej krajiny sa oznámi povinnosť príslušníka pohraničnej stráže označiť ich cestovné doklady odtlačkom pečiatky na vstupe i výstupe aj napriek zmierneniu hraničných kontrol v súlade s článkom 8.

6.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správy o výkone ustanovení o označovaní cestovných dokladov odtlačkom pečiatky do konca roku 2008.

Článok 11

Domnienka splnenia podmienok dĺžky pobytu

1.   Ak cestovný doklad štátneho príslušníka tretej krajiny neobsahuje odtlačok pečiatky na vstupe, príslušné vnútroštátne orgány sa môžu domnievať, že držiteľ nespĺňa podmienky týkajúce sa dĺžky pobytu uplatniteľné v dotknutom členskom štáte.

2.   Domnienku uvedenú v odseku 1 možno vyvrátiť, ak štátny príslušník tretej krajiny akýmkoľvek dôveryhodným spôsobom, napríklad cestovnými lístkami alebo dokladom o svojej prítomnosti mimo územia členských štátov, poskytne dôkaz, že dodržal podmienky súvisiace s dĺžkou krátkodobého pobytu.

V takých prípadoch:

a)

ak sa štátny príslušník tretej krajiny nachádza na území členského štátu, ktorý plne uplatňuje schengenské acquis, uvedú príslušné orgány, v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnou praxou, do cestovného dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny dátum, kedy prekročil vonkajšiu hranicu jedného z členských štátov, ktoré plne uplatňujú schengenské acquis, a miesto, na ktorom ju prekročil;

b)

ak sa štátny príslušník tretej krajiny nachádza na území členského štátu, vo vzťahu ku ktorému nebolo prijaté rozhodnutie, ktoré predpokladá článok 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003, príslušné orgány v súlade s vnútroštátnym právom a praxou uvedú do cestovného dokladu tohto štátneho príslušníka tretej krajiny dátum, kedy prekročil vonkajšiu hranicu takéhoto členského štátu, a miesto, na ktorom ju prekročil.

Okrem údajov, ktoré sú uvedené v písm. a) a b), možno štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť formulár uvedený v prílohe VIII.

Členské štáty sa navzájom informujú a informujú aj Komisiu a Generálny sekretariát Rady o svojich vnútroštátnych postupoch so zreteľom na uvádzanie údajov uvedených v tomto článku.

3.   Ak nebola domnienka uvedená v odseku 1 vyvrátená, môžu príslušné orgány štátneho príslušníka tretej krajiny z územia dotknutého členského štátu vyhostiť.

Článok 12

Hraničný dozor

1.   Hlavným cieľom hraničného dozoru je zabrániť neoprávnenému prekročeniu hraníc, čeliť cezhraničnej kriminalite a prijímať opatrenia proti osobám, ktoré prekračujú hranicu nelegálne.

2.   Na hraničný dozor používa pohraničná stráž pevne umiestnené alebo mobilné jednotky.

Dozor sa vykonáva takým spôsobom, aby sa osobám zabránilo vyhýbať sa kontrolám na hraničných priechodoch a aby sa od takéhoto postupu odradili.

3.   Dozor mimo hraničných priechodov vykonávajú príslušníci pohraničnej stráže, ktorých počet a metódy sa prispôsobia existujúcim alebo predpokladaným rizikám a hrozbám. Zahŕňa časté a náhle zmeny času sledovania tak, aby sa neoprávnené prekročenie hranice vždy spájalo s rizikom odhalenia.

4.   Dozor vykonávajú pevne umiestnené alebo mobilné jednotky, ktoré si plnia svoje povinnosti tým, že sa rozmiestnia na miestach, ktoré sú známe alebo považované za citlivé, alebo tieto miesta strážia, pričom cieľom tohto dozoru je zadržanie osôb, ktoré prekračujú hranicu nelegálne. Dozor možno vykonávať aj pomocou technických prostriedkov vrátane elektronických prostriedkov.

5.   Ďalšie pravidlá, ktorými sa riadi dozor, sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

Článok 13

Odopretie vstupu

1.   Vstup na územie členských štátov sa odoprie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa všetky podmienky na vstup stanovené v článku 5 ods. 1 a nepatrí do kategórií osôb, ktoré uvádza článok 5 ods. 4. Týmto nie je dotknuté uplatňovanie osobitných ustanovení, ktoré sa týkajú práva na azyl, medzinárodnú ochranu alebo na vydanie víz na dlhodobý pobyt.

2.   Vstup sa môže odoprieť len na základe odôvodneného rozhodnutia, v ktorom sa uvedú presné dôvody odopretia. Rozhodnutie prijme orgán, ktorý na to oprávňuje vnútroštátne právo. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite.

Odôvodnené rozhodnutie, v ktorom sa uvádzajú presné dôvody odopretia, sa vydáva na štandardnom formulári uvedenom v časti B prílohy V, ktorý vyplní orgán, ktorý oprávňuje vnútroštátne právo odoprieť vstup. Vyplnený štandardný formulár sa odovzdá dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potvrdí prijatie rozhodnutia o odopretí vstupu prostredníctvom uvedeného formulára.

3.   Osoby, ktorým sa odoprie vstup, majú právo na odvolanie. Odvolanie sa podáva v súlade s vnútroštátnym právom. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa poskytne aj písomná informácia o kontaktných miestach, ktoré sú schopné poskytnúť informácie o predstaviteľoch príslušných konať v mene štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s vnútroštátnym právom.

Podanie takéhoto odvolania nemá vo vzťahu k rozhodnutiu o odopretí vstupu odkladný účinok.

Bez toho, aby bola dotknutá náhrada poskytovaná podľa vnútroštátneho práva, má štátny príslušník tretej krajiny v prípade, že sa v odvolacom konaní zistí, že rozhodnutie o odopretí jeho vstupu bolo nepodložené, právo na opravu odtlačku pečiatky, ktorou sa odoprel vstup, a na opravu všetkých ostatných zrušení či dodatkov, ktoré vykonal členský štát, ktorý mu odoprel vstup.

4.   Pohraničná stráž zabezpečí, aby na územie dotknutého členského štátu nevstúpil štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol vstup odopretý.

5.   Členské štáty zostavujú štatistiky o počte osôb, ktorým sa odoprel vstup, o dôvodoch odopretia, štátnej príslušnosti osôb, ktorým sa odoprel vstup, a o druhu hranice (pozemná, vzdušná alebo námorná), na ktorej sa im vstup odoprel. Členské štáty odošlú tieto štatistiky raz ročne Komisii. Komisia každý druhý rok zverejní porovnanie štatistík poskytnutých členskými štátmi.

6.   Podrobné pravidlá, ktorými sa riadi odopretie vstupu, sú uvedené v časti A prílohy V.

KAPITOLA III

Personál a zdroje pre kontrolu hraníc a spolupráca medzi členskými štátmi

Článok 14

Personál a zdroje pre kontrolu hraníc

Členské štáty nasadia na vykonávanie kontroly vonkajších hraníc dostatočný počet vhodného personálu a zabezpečia dostatok zdrojov v súlade s článkami 6 až 13 tak, aby zabezpečili, že táto kontrola je účinná a má vysokú a jednotnú úroveň.

Článok 15

Vykonávanie kontroly

1.   Kontrolu hraníc uvedenú v článkoch 6 až 13 vykonáva pohraničná stráž v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a vnútroštátnym právom.

Výkon takejto kontroly hraníc sa nedotýka právomocí pohraničnej stráže začať trestné konanie v súlade s vnútroštátnym právom a tých, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Členské štáty zabezpečia, aby boli príslušníci pohraničnej stráže riadne vyškolenými odborníkmi vo svojej oblasti. Členské štáty nabádajú príslušníkov pohraničnej stráže, aby sa učili jazyky, najmä tie, ktoré potrebujú pri výkone svojich úloh.

2.   V súlade s článkom 34 oznámia členské štáty Komisii zoznam vnútroštátnych útvarov, ktoré podľa ich vnútroštátneho práva zodpovedajú za kontrolu hraníc.

3.   Na účinnú kontrolu hraníc každý členský štát zabezpečí úzku a stálu spoluprácu medzi svojimi vnútroštátnymi útvarmi zodpovednými za kontrolu hraníc.

Článok 16

Spolupráca medzi členskými štátmi

1.   Členské štáty si navzájom pomáhajú a udržiavajú úzku a stálu spoluprácu s cieľom efektívneho vykonávania kontroly hraníc v súlade s článkami 6 až 15. Vymieňajú si všetky príslušné informácie.

2.   Operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti riadenia vonkajších hraníc koordinuje Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len „agentúra“) zriadená nariadením (ES) č. 2007/2004.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci agentúry, členské štáty môžu pokračovať v operačnej spolupráci na vonkajších hraniciach s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami vrátane výmeny styčných dôstojníkov, ak takáto spolupráca dopĺňa činnosť agentúry.

Členské štáty sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť fungovanie agentúry alebo dosahovanie jej cieľov.

Členské štáty podávajú agentúre správu o takejto operačnej spolupráci uvedenej v prvom pododseku.

4.   Členské štáty zabezpečia odborné vzdelávanie a prípravu o pravidlách kontroly hraníc a o základných právach. V tejto súvislosti sa do úvahy berú spoločné normy pre odborné vzdelávanie a prípravu, ktoré stanovila a ďalej rozvíja agentúra.

Článok 17

Spoločná kontrola

1.   Bez toho, aby bola dotknutá individuálna zodpovednosť členských štátov, ktorá vyplýva z článkov 6 až 13, môžu členské štáty, ktoré na svojich spoločných pozemných hraniciach neuplatňujú článok 20, až do dátumu uplatnenia tohto článku vykonávať spoločnú kontrolu týchto hraníc, v prípade ktorej sa môžu osoby zastaviť len raz na účely vykonania vstupnej a výstupnej kontroly.

Na tieto účely môžu členské štáty medzi sebou uzavrieť dvojstranné dojednania.

2.   Členské štáty informujú Komisiu o dojednaniach uzavretých v súlade s odsekom 1.

KAPITOLA IV

Osobitné pravidlá pre hraničné kontroly

Článok 18

Osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc

Osobitné pravidlá stanovené v prílohe VI sa uplatňujú na kontroly vykonávané na rôznych typoch hraníc a v rôznych dopravných prostriedkoch používaných na prekračovanie hraničných priechodov.

Tieto osobitné pravidlá môžu obsahovať odchýlky od článkov 5 a 7 až 13.

Článok 19

Osobitné pravidlá pre kontroly určitých kategórií osôb

1.   Osobitné pravidlá stanovené v prílohe VII sa uplatňujú pri kontrolách týchto kategórií osôb:

a)

hlavy štátov a členovia ich delegácie;

b)

piloti lietadiel a ostatní členovia posádky;

c)

námorníci;

d)

držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov a členovia medzinárodných organizácií;

e)

cezhraniční pracovníci;

f)

maloletí.

Tieto osobitné pravidlá môžu obsahovať odchýlky od článkov 5 a 7 až 13.

2.   V súlade s článkom 34 poskytnú členské štáty Komisii vzory preukazov, ktoré vydávajú ich ministerstvá zahraničných vecí akreditovaným členom diplomatických misií a konzulárnych zastúpení a ich rodinným príslušníkom.

HLAVA III

VNÚTORNÉ HRANICE

KAPITOLA I

Zrušenie kontroly vnútorných hraníc

Článok 20

Prekračovanie vnútorných hraníc

Vnútorné hranice možno prekročiť v ktoromkoľvek bode bez toho, aby sa vykonala hraničná kontrola osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

Článok 21

Kontroly v rámci územia

Zrušenie kontroly vnútorných hraníc neovplyvní:

a)

výkon policajných právomocí príslušnými orgánmi členských štátov podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ nemá výkon týchto právomocí rovnaký účinok ako hraničné kontroly; toto platí aj v pohraničných oblastiach. V zmysle prvej vety sa výkon policajných právomocí nemôže považovať za rovnocenný výkonu hraničných kontrol, najmä keď policajné opatrenia:

i)

nemajú za cieľ kontrolu hraníc;

ii)

zakladajú sa na všeobecných policajných informáciách a skúsenostiach vo vzťahu k možným ohrozeniam verejnej bezpečnosti a ich cieľom je predovšetkým boj proti cezhraničnej kriminalite;

iii)

pripravujú a vykonávajú sa spôsobom, ktorý sa zreteľne odlišuje od systematických kontrol osôb na vonkajších hraniciach;

iv)

vykonávajú sa na základe náhodných kontrol;

b)

bezpečnostné kontroly osôb vykonávané v prístavoch a na letiskách príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov každého členského štátu, úradníkmi v prístavoch alebo na letiskách alebo dopravcami za predpokladu, že tieto kontroly sa vykonávajú aj u osôb cestujúcich v rámci členského štátu;

c)

možnosť členského štátu v súlade s právnym poriadkom zabezpečiť povinnosť mať pri sebe potvrdenia a doklady alebo byť ich držiteľom;

d)

povinnosť štátnych príslušníkov tretej krajiny nahlásiť svoju prítomnosť na území ktoréhokoľvek členského štátu podľa ustanovení článku 22 Schengenského dohovoru.

Článok 22

Odstránenie dopravných prekážok na cestných priechodoch na vnútorných hraniciach

Členské štáty odstránia všetky prekážky plynulej premávky na cestných priechodoch na vnútorných hraniciach, najmä akékoľvek rýchlostné obmedzenia, ktoré sa nezakladajú výlučne na hľadisku bezpečnosti cestnej premávky.

Súčasne sa členské štáty pripravia na zabezpečenie priestorov na kontroly v prípade, že sa obnoví kontrola vnútorných hraníc.

KAPITOLA II

Dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc

Článok 23

Dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc

1.   Členský štát môže v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti výnimočne obnoviť kontrolu svojich vnútorných hraníc na obmedzenú dobu, nie dlhšiu ako 30 dní, alebo na predvídateľné trvanie závažného ohrozenia, ak jeho trvanie presiahne dobu 30 dní, v súlade s postupom stanoveným v článku 24 alebo v naliehavých prípadoch v súlade s postupom stanoveným v článku 25. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc neprekročí nevyhnutne potrebné minimum na reakciu na závažné ohrozenie.

2.   Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti trvá dlhšie než doba stanovená v odseku 1, členský štát môže predĺžiť kontrolu hraníc na základe tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené v odseku 1, a pri zohľadnení akýchkoľvek nových prvkov na obnoviteľné obdobia nie dlhšie ako 30 dní v súlade s postupom stanoveným v článku 26.

Článok 24

Postup v prípade predvídateľných udalostí

1.   Ak členský štát plánuje obnoviť kontrolu vnútorných hraníc podľa článku 23 ods. 1, čo najskôr to oznámi ostatným členským štátom a Komisii a dodá im nasledujúce informácie hneď, ako budú dostupné:

a)

dôvody pre navrhované obnovenie kontroly s uvedením podrobností o udalostiach, ktoré predstavujú závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti;

b)

rozsah navrhovaného obnovenia kontroly s uvedením hraníc, na ktorých sa má obnoviť kontrola;

c)

názvy schválených priechodov;

d)

dátum a trvanie navrhovaného obnovenia kontroly;

e)

prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

2.   Po oznámení od dotknutého členského štátu a s ohľadom na konzultácie ustanovené v odseku 3 môže Komisia vydať stanovisko bez toho, aby bol dotknutý článok 64 ods. 1 zmluvy.

3.   Informácie uvedené v odseku 1, ako aj stanovisko, ktoré môže Komisia poskytnúť v súlade s odsekom 2, sú predmetom konzultácií medzi členským štátom, ktorý plánuje obnoviť kontrolu hraníc, a ostatnými členskými štátmi a Komisiou s cieľom zorganizovať v príslušných prípadoch vzájomnú spoluprácu medzi členskými štátmi a preskúmať primeranosť opatrení k udalostiam, ktoré podnietili obnovenie kontroly hraníc a ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti.

4.   Konzultácia uvedená v odseku 3 sa koná najmenej pätnásť dní pred dátumom plánovaného obnovenia kontroly hraníc.

Článok 25

Postup v prípadoch, ktoré si vyžadujú bezodkladný zásah

1.   Ak sa so zreteľom na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť v členskom štáte vyžaduje bezodkladný zásah, dotknutý členský štát môže výnimočne a okamžite obnoviť kontrolu vnútorných hraníc.

2.   Členský štát, ktorý obnovuje kontrolu svojich vnútorných hraníc, oznámi túto skutočnosť bezodkladne zodpovedajúcim spôsobom ostatným členským štátom a Komisii a poskytne im informácie uvedené v článku 24 ods. 1 a uvedie dôvody, ktoré opodstatňujú využitie tohto postupu.

Článok 26

Postup pre predĺženie kontroly vnútorných hraníc

1.   Členské štáty môžu predĺžiť kontrolu vnútorných hraníc podľa ustanovení článku 23 ods. 2 len potom, ak takýto krok oznámili ostatným členským štátom a Komisii.

2.   Členský štát, ktorý plánuje predĺžiť kontrolu hraníc, poskytne ostatným členským štátom a Komisii všetky príslušné informácie o dôvodoch predĺženia kontroly vnútorných hraníc. Uplatňujú sa ustanovenia článku 24 ods. 2.

Článok 27

Poskytovanie informácií Európskemu parlamentu

Dotknutý členský štát alebo prípadne Rada informuje čo najskôr Európsky parlament o opatreniach prijatých podľa článkov 24, 25 a 26. K tretiemu za sebou nasledujúcemu predĺženiu podľa článku 26 poskytne dotknutý členský štát Európskemu parlamentu na jeho žiadosť správu o potrebe kontroly vnútorných hraníc.

Článok 28

Opatrenia, ktoré sa majú uplatniť pri obnovení kontroly vnútorných hraníc

V prípade, že sa obnoví kontrola vnútorných hraníc, uplatňujú sa primerane príslušné ustanovenia hlavy II.

Článok 29

Správa o obnovení kontroly vnútorných hraníc

Členský štát, ktorý obnovil kontrolu vnútorných hraníc podľa článku 23, potvrdí dátum zrušenia tejto kontroly a zároveň alebo krátko potom predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o obnovení kontroly vnútorných hraníc, v ktorej opíše najmä fungovanie kontrol a účinnosť obnovenia kontroly hraníc.

Článok 30

Informovanie verejnosti

Pokiaľ neexistujú závažné bezpečnostné dôvody na opačný postup, rozhodnutie o obnovení kontroly vnútorných hraníc sa prijme transparentným spôsobom a verejnosti sa oznámi v plnom rozsahu.

Článok 31

Dôvernosť

Ostatné členské štáty, Európsky parlament a Komisia rešpektujú na žiadosť dotknutého členského štátu dôvernosť informácií poskytnutých v súvislosti s obnovením a predĺžením kontroly hraníc a so správou vypracovanou podľa článku 29.

HLAVA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 32

Zmeny a doplnenia k prílohám

Prílohy III, IV a VIII sa menia a dopĺňajú v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

Článok 33

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor“).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8 a za predpokladu, že vykonávacie opatrenia prijaté v súlade s týmto postupom nemenia základné ustanovenia tohto nariadenia.

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté už prijaté vykonávacie opatrenia, sa na štyri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia pozastaví uplatňovanie tých ustanovení tohto nariadenia, ktoré sa týkajú prijatia technických pravidiel a rozhodnutí v súlade s postupom uvedeným v odseku 2. Európsky parlament a Rada môžu na návrh Komisie predĺžiť uplatňovanie dotknutých ustanovení v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy, a preto ich pred uplynutím uvedeného štvorročného obdobia preskúmajú.

Článok 34

Oznámenia

1.   Členské štáty oznámia Komisii:

a)

zoznam povolení na pobyt;

b)

zoznam svojich hraničných priechodov;

c)

referenčné sumy potrebné na prekročenie svojich vonkajších hraníc, ktoré každoročne stanovujú vnútroštátne orgány;

d)

zoznam vnútroštátnych útvarov zodpovedných za kontrolu hraníc;

e)

vzor vzorových preukazov, ktoré vydávajú ministerstvá zahraničných vecí.

2.   Komisia sprístupní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 členským štátom a verejnosti prostredníctvom ich uverejnenia v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami.

Článok 35

Malý pohraničný styk

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Spoločenstva o malom pohraničnom styku a existujúce dvojstranné dohody o malom pohraničnom styku.

Článok 36

Ceuta a Melilla

Ustanovenia tohto nariadenia nemajú vplyv na osobitné pravidlá, ktoré sa uplatňujú pre mestá Ceuta a Melilla podľa ich vymedzenia vo vyhlásení Španielskeho kráľovstva o mestách Ceuta a Melilla v Záverečnom akte Dohody o pristúpení Španielskeho kráľovstva k Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14. júna 1985 (20).

Článok 37

Podávanie oznámení členskými štátmi

Členské štáty oznámia do 26. októbra 2006 Komisii vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa týkajú článku 21 písm. c) a d), sankcií uvedených v článku 4 ods. 3 a dvojstranných dojednaní uzavretých podľa článku 17 ods. 1. Následné zmeny týchto ustanovení sa oznámia do piatich pracovných dní.

Informácie, ktoré oznamujú členské štáty, sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie, sérii C.

Článok 38

Správa o uplatňovaní hlavy III

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní hlavy III do 13. októbra 2009.

Komisia venuje mimoriadnu pozornosť akýmkoľvek ťažkostiam, ktoré vyplývajú z obnovenia kontroly vnútorných hraníc. V príslušných prípadoch predloží návrhy zamerané na riešenie týchto ťažkostí.

Článok 39

Zrušenia

1.   Články 2 až 8 Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14. júna 1985 sa zrušujú s účinnosťou od 13. októbra 2006.

2.   S účinnosťou odo dňa uvedeného v odseku 1 sa zrušujú aj:

a)

Spoločná príručka vrátane jej príloh;

b)

rozhodnutia Schengenského výkonného výboru z 26. apríla 1994 [SCH/Com-ex (94) 1, rev. 2], z 22. decembra 1994 [SCH/Com-ex (94)17, rev. 4] a z 20. decembra 1995 [SCH/Com-ex (95) 20, rev. 2];

c)

príloha 7 k spoločným konzulárnym pokynom;

d)

nariadenie Rady (ES) č. 790/2001 z 24. apríla 2001, ktorým sa Rade vyhradzujú vykonávacie právomoci vo vzťahu k určitým podrobným ustanoveniam a praktickým postupom na vykonávanie hraničných kontrol a dozoru (21);

e)

rozhodnutie Rady 2004/581/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa stanovujú minimálne údaje, ktoré sa majú použiť na značkách na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach (22);

f)

rozhodnutie Rady 2004/574/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Spoločná príručka (23);

g)

nariadenie Rady (ES) č. 2133/2004 z 13. decembra 2004 o požiadavke na príslušné orgány členských štátov, aby sa systematicky pečiatkovali cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích krajínpri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda a s ňou súvisiaca Spoločná príručka (24).

3.   Odkazy na vypustené články a zrušené nástroje sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 40

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 13. októbra 2006. Článok 34 však nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Štrasburgu 15. marca 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

H. WINKLER


(1)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 23. júna 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 21. februára 2006.

(2)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19. Dohovor naposledy zmenený a doplnený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1160/2005 (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 18).

(3)  Ú. v. ES C 313, 16.12.2002, s. 97. Spoločná príručka naposledy zmenená a doplnená nariadením Rady (ES) č. 2133/2004 (Ú. v. EÚ L 369, 16.12.2004, s. 5).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

(5)  Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 4. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(6)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(7)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 69.

(8)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(9)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

(10)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 53.

(11)  Rozhodnutie Rady 2004/849/ES z 25. októbra 2004 o podpise v mene Európskej únie a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 368, 15.12.2004, s. 26).

(12)  Rozhodnutie Rady 2004/860/ES z 25. októbra 2004 o podpise v mene Európskeho spoločenstva a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 370, 17.12.2004, s. 78).

(13)  Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

(14)  Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

(15)  Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

(16)  Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1.

(17)  Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 851/2005 (Ú. v. EÚ L 141, 4.6.2005, s. 3).

(18)  Ú. v. EÚ L 64, 7.3.2003, s. 1.

(19)  Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 4.

(20)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 73.

(21)  Ú. v. ES L 116, 26.4.2001, s. 5. Nariadenie zmenené a doplnené rozhodnutím 2004/927/ES (Ú. v. EÚ L 396, 31.12.2004, s. 45).

(22)  Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 119.

(23)  Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 36.

(24)  Ú. v. EÚ L 369, 16.12.2004, s. 5.


PRÍLOHA I

Sprievodné doklady na overenie splnenia podmienok vstupu

Medzi písomné doklady uvedené v článku 5 ods. 2 môžu patriť:

a)

na služobné cesty:

i)

pozvanie od firmy alebo orgánu na zasadnutia, konferencie alebo podujatia spojené s obchodom, priemyslom alebo prácou;

ii)

iné doklady preukazujúce existenciu obchodných alebo pracovných vzťahov;

iii)

vstupenky na veľtrhy alebo kongresy, ak sa na nich dotknutá osoba zúčastňuje;

b)

na cesty na účely štúdia alebo iných druhov odborného vzdelávania a prípravy:

i)

potvrdenie o prijatí do vzdelávacieho zariadenia na účely navštevovania praktických a teoretických kurzov v rámci základného a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy;

ii)

študentské preukazy alebo potvrdenia o návšteve kurzov;

c)

na turistické alebo súkromné cesty:

i)

sprievodné dokumenty týkajúce sa ubytovania:

pozvanie od hostiteľa, ak u neho dotknutá osoba prebýva,

sprievodný doklad z ubytovacieho zariadenia alebo akýkoľvek iný vhodný dokument, v ktorom sa uvádza plánované ubytovanie;

ii)

sprievodné dokumenty týkajúce sa harmonogramu pobytu:

potvrdenie o rezervácii organizovaného zájazdu alebo akýkoľvek iný vhodný dokument, v ktorom sa uvádza predpokladaný cestovný plán;

iii)

sprievodné dokumenty týkajúce sa návratu:

spiatočný alebo okružný cestovný lístok;

d)

na cesty na politické, vedecké, kultúrne, športové alebo náboženské podujatia, alebo z iných dôvodov:

pozvánky, vstupenky, registrácie alebo programy, na ktorých sa v každom možnom prípade uvádza názov hostiteľskej organizácie a dĺžka pobytu, alebo každý iný dokument, ktorý uvádza účel návštevy.


PRÍLOHA II

Evidencia informácií

Na všetkých hraničných priechodoch sa všetky služobné informácie a akékoľvek ďalšie mimoriadne dôležité informácie zaznamenávajú manuálne alebo elektronicky. Informácie, ktoré sa majú zaznamenať, zahŕňajú najmä:

a)

mená príslušníkov pohraničnej stráže miestne príslušnej za hraničné kontroly a ostatných príslušníkov každého tímu;

b)

zmiernenie kontrol osôb, ktoré sa uplatňuje v súlade s článkom 8;

c)

vydanie náhradných dokladov namiesto pasov a víz priamo na hraniciach;

d)

zadržané osoby a sťažnosti (trestné činy a administratívne delikty);

e)

osoby, ktorým bol vstup odopretý v súlade s článkom 13 (dôvody odopretia a štátna príslušnosť);

f)

bezpečnostné kódy vstupných a výstupných pečiatok, totožnosť príslušníkov pohraničnej stráže, ktorým sú pridelené tieto pečiatky v danom čase alebo počas ktorejkoľvek danej zmeny, ako aj informácie týkajúce sa stratených a odcudzených pečiatok;

g)

sťažnosti kontrolovaných osôb;

h)

iné mimoriadne dôležité policajné alebo súdne opatrenia;

i)

mimoriadne udalosti.


PRÍLOHA III

Vzorové značky označujúce koridory na hraničných priechodoch

ČASŤ A

Image

 (1)

ČASŤ B

Image

ČASŤ C

Image

 (1)

Image

 (1)

Image

 (1)

Image

Image

Image


(1)  V prípade Islandu a Nórska sa znak nevyžaduje.


PRÍLOHA IV

Označovanie odtlačkom pečiatky

1.

Cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny sa systematicky označujú odtlačkom pečiatky na vstupe a výstupe v súlade s článkom 10. Špecifikácie týchto pečiatok stanovuje rozhodnutie Schengenského výkonného výboru SCH/COM-EX (94) 16 rev a SCH/Gem-Handb (93) 15 (DÔVERNÉ).

2.

Bezpečnostné kódy pečiatok sa menia v pravidelných intervaloch, ktoré nepresahujú jeden mesiac.

3.

Pri vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, sa doklad označí odtlačkom pečiatky podľa možností tak, aby odtlačok pečiatky prekrýval okraj víza bez ovplyvnenia čitateľnosti údajov na víze alebo bezpečnostných znakov vízovej nálepky. Ak sa doklad musí označiť viacerými odtlačkami pečiatky (napríklad v prípade viacnásobného vstupného víza), urobí sa to na strane oproti strane, na ktorej je uvedené vízum.

Ak nemožno použiť túto stranu, odtlačok pečiatky sa dá na nasledujúcu stranu. Odtlačok pečiatky sa nedáva na prístrojom snímateľnú zónu.

4.

Členské štáty určia vnútroštátne kontaktné miesta zodpovedné za výmenu informácií o bezpečnostných kódoch vstupných a výstupných pečiatok používaných na hraničných priechodoch a informujú o týchto miestach ostatné členské štáty, Generálny sekretariát Rady a Komisiu. Tieto kontaktné miesta majú okamžitý prístup k informáciám o spoločných vstupných a výstupných pečiatkach, ktoré sa používajú na vonkajších hraniciach dotknutého členského štátu, a najmä k informáciám o:

a)

hraničnom priechode, ktorému bola pridelená daná pečiatka;

b)

totožnosti príslušníka pohraničnej stráže, ktorému je daná pečiatka pridelená v ktoromkoľvek danom čase;

c)

bezpečnostnom kóde danej pečiatky v ktoromkoľvek danom čase.

Akékoľvek otázky o spoločných vstupných a výstupných pečiatkach sa zadávajú prostredníctvom vyššie uvedených vnútroštátnych kontaktných miest.

Vnútroštátne kontaktné miesta okamžite zasielajú informácie o zmenách kontaktných miest a stratených a odcudzených pečiatkach ostatným kontaktným miestam, Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii.


PRÍLOHA V

ČASŤ A

Postupy odopretia vstupu na hranici

1.

Pri odopretí vstupu oprávnený príslušník pohraničnej stráže:

a)

vyplní štandardný formulár pre odopretie vstupu podľa vzoru v časti B. Dotknutý štátny príslušník tretej krajiny tento formulár podpíše a obdrží jeho podpísanú kópiu. Ak štátny príslušník tretej krajiny odmietne podpísať formulár, príslušník pohraničnej stráže zaznačí takéto odmietnutie v časti formulára „pripomienky“;

b)

označí pas odtlačkom pečiatky na vstupe, ktorú zruší preškrtnutím nezmazateľným čiernym atramentom, a oproti vpravo vpíše, tiež nezmazateľným atramentom, písmeno (písmená) zodpovedajúce dôvodu (dôvodom) odopretia vstupu, ktorých zoznam sa nachádza na vyššie uvedenom štandardnom formulári pre odopretie vstupu;

c)

zruší víza použitím pečiatky s nápisom „ZRUŠENÉ“ v prípadoch uvedených v odseku 2. V takomto prípade sa kvôli ochrane pred možným budúcim zneužitím preškrtnutím zničí optická variabilnosť vízovej nálepky, bezpečnostný „efekt skrytého obrázku“ a nápis „vízum“. Príslušník pohraničnej stráže okamžite informuje o takomto rozhodnutí svoje ústredné orgány;

d)

zaznamená každé odopretie vstupu do evidencie alebo do zoznamu s uvedením totožnosti a štátnej príslušnosti dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, údajov z dokladu oprávňujúceho štátneho príslušníka tretej krajiny prekročiť hranicu a dôvodu na odopretie vstupu a dátumu odopretia vstupu.

2.

Vízum sa zruší v týchto prípadoch:

a)

ak bolo na držiteľa víza vydané upozornenie v SIS na účely odopretia vstupu, pokiaľ nie je držiteľom víza alebo návratného víza vydaného jedným z členských štátov a nechce vstup na účely tranzitu na územie členského štátu, ktorý tento dokument vydal;

b)

ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že držiteľ získal vízum podvodom.

Rozhodnutia o zrušení víz nesmú byť automatickým dôsledkom toho, že štátny príslušník tretej krajiny nepredloží na hranici jeden alebo viac sprievodných dokumentov, ktoré sú uvedené v článku 5 ods. 2.

3.

Ak sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol odopretý vstup, dostal na hranicu za pomoci dopravcu, miestne zodpovedný orgán:

a)

nariadi dopravcovi prevziať dozor nad štátnym príslušníkom tretej krajiny a bezodkladne ho dopraviť do tretej krajiny, odkiaľ ho priviezol, do tretej krajiny, ktorá vydala doklad oprávňujúci ho prekročiť hranicu, alebo do akejkoľvek inej tretej krajiny, do ktorej má zaručený vstup, alebo nájsť ďalší spôsob dopravy v súlade s článkom 26 Schengenského dohovoru a smernicou Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (1);

b)

počas čakania na prepravu prijme v súlade s vnútroštátnym právom a s ohľadom na miestne okolnosti vhodné opatrenia na to, aby štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorým bol odopretý vstup, zabránil vstúpiť nelegálnym spôsobom.

4.

Ak existujú dôvody na odopretie vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a zároveň aj na jeho zatknutie, príslušník hraničnej stráže sa spojí s orgánmi zodpovednými za rozhodnutie o opatreniach, ktoré treba vykonať v súlade s vnútroštátnym právom.

ČASŤ B

Štandardný formulár pre odopretie vstupu na hranici

Image


(1)  Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 45.


PRÍLOHA VI

Osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov

1.   Pozemné hranice

1.1.   Kontroly cestnej dopravy

1.1.1.   Pohyby na hraničných priechodoch sa regulujú zodpovedajúcim spôsobom s cieľom zabezpečiť účinnú kontrolu osôb a súčasné zaistenie bezpečnosti a plynulého priebehu cestnej premávky. V prípade potreby uzavrú členské štáty dvojstranné dohody na presmerovanie a zamedzenie premávky. V súlade s článkom 37 o nich informujú Komisiu.

1.1.2.   Tam, kde to členské štáty pokladajú za vhodné, a ak to dovoľujú okolnosti, môžu na určitých hraničných priechodoch na pozemných hraniciach prevádzkovať oddelené koridory v súlade s článkom 9.

Oddelené koridory môžu príslušné orgány členských štátov povoliť kedykoľvek za výnimočných okolností, a ak si to vyžaduje premávka a podmienky infraštruktúry.

Členské štáty môžu spolupracovať so susednými krajinami s cieľom vytvoriť na vonkajších hraničných priechodoch oddelené koridory.

1.1.3.   Všeobecne platí, že osoby cestujúce vo vozidlách môžu počas kontrol zostať vo vozidle. Ak si to však vyžadujú okolnosti, môžu byť tieto osoby požiadané, aby z vozidla vystúpili. Ak to miestne okolnosti dovoľujú, dôkladné kontroly sa uskutočnia v oblastiach vyhradených na tieto účely. V záujme bezpečnosti personálu, a ak je to možné, vykonávajú kontroly dvaja príslušníci pohraničnej stráže.

1.2.   Kontroly železničnej dopravy

1.2.1.   Kontrolám sa pri prekračovaní vonkajších hraníc podrobia cestujúci vo vlaku, ako aj železničný personál vrátane obsluhy nákladných vlakov či prázdnych vlakov. Takéto kontroly sa vykonajú jedným z nasledujúcich spôsobov:

na nástupišti v prvej stanici po príchode na územie členského štátu alebo v stanici nástupu pred odchodom z jeho územia,

vo vlaku počas cesty.

Členské štáty môžu uzavrieť dvojstranné dohody o spôsobe vykonávania týchto kontrol. V súlade s článkom 37 o nich informujú Komisiu.

1.2.2.   Odchylne od bodu 1.2.1 a s cieľom zabezpečiť plynulosť premávky vysokorýchlostných osobných vlakov sa môžu členské štáty v rámci cestovného poriadku takýchto vlakov z tretích krajín a po spoločnej dohode s dotknutými tretími krajinami rozhodnúť, že budú vykonávať vstupné kontroly osôb vo vlakoch z tretích krajín jedným z nasledujúcich spôsobov:

na staniciach na území tretej krajiny, kde osoby nastúpia do vlaku,

na staniciach na území členských štátov, kde osoby z vlaku vystúpia,

vo vlaku počas cesty medzi stanicami na území členských štátov za predpokladu, že osoby z vlaku nevystúpili na predchádzajúcej stanici/predchádzajúcich staniciach.

1.2.3.   S ohľadom na vysokorýchlostné vlaky z tretích krajín, ktoré na území členských štátov zastavujú niekoľkokrát, ak je železničný prepravca v takom postavení, že berie cestujúcich výhradne na zvyšnú časť cesty v rámci územia členských štátov, títo cestujúci podliehajú vstupným kontrolám buď vo vlaku, alebo na cieľovej stanici okrem prípadov, keď sa kontroly vykonali v súlade s bodmi 1.2.1 alebo 1.2.2 prvou zarážkou.

Osobám, ktoré chcú cestovať takýmto vlakom výlučne na zvyšnej časti cesty v rámci územia členských štátov, sa ešte pred odchodom vlaku jasne oznámi, že sa počas cesty alebo na cieľovej stanici podrobia vstupnej kontrole.

1.2.4.   Pri ceste opačným smerom sa osoby vo vlaku podrobia výstupnej kontrole za podobných podmienok.

1.2.5.   Príslušník pohraničnej stráže môže nariadiť, aby sa v prípade potreby s pomocou sprievodcu vlaku prehliadli duté priestory vozňov, či sa v nich neskrývajú osoby alebo predmety podliehajúce hraničnej kontrole.

1.2.6.   Ak existujú dôvody domnievať sa, že sa vo vlaku skrývajú osoby, na ktoré bolo podané trestné oznámenie alebo ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu, prípadne štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí majú v úmysle vstúpiť nelegálnym spôsobom, a ak príslušník pohraničnej stráže nemôže konať v súlade s ustanoveniami právnych predpisov svojho štátu, oznámi túto skutočnosť členským štátom, do ktorých vlak smeruje alebo na území ktorých sa pohybuje.

2.   Vzdušné hranice

2.1.   Postupy kontrol na medzinárodných letiskách

2.1.1.   Príslušné orgány členských štátov zabezpečia, aby prevádzkovateľ letiska prijal také nevyhnutné opatrenia, ktoré fyzicky oddelia cestujúcich na vnútorných linkách od cestujúcich na iných linkách. Na tieto účelz sa na všetkých medzinárodných letiskách zavedie vhodná infraštruktúra.

2.1.2.   Miesto výkonu hraničných kontrol sa určí v súlade s nasledujúcim postupom:

a)

cestujúci na linke z tretej krajiny, ktorí nastúpia do lietadla na vnútornej linke, sa podrobia vstupnej kontrole na letisku, kam priletelo lietadlo z tretej krajiny. Cestujúci na vnútornej linke, ktorí nastúpia do lietadla do tretej krajiny (prestup), sa podrobia výstupnej kontrole na letisku, z ktorého toto lietadlo odlieta;

b)

pri letoch z tretích krajín alebo do tretích krajín bez prestupu a pri letoch s viac než jedným medzipristátím na letiskách členských štátov, ak cestujúci pokračujú ďalej tým istým lietadlom:

i)

cestujúci sa na linkách z tretích krajín alebo do tretích krajín, ak predtým ani potom neprestupujú na let v rámci územia členských štátov, podrobia vstupnej kontrole na letisku príletu a výstupnej kontrole na letisku odletu;

ii)

cestujúci sa na linkách z tretích krajín alebo do tretích krajín s viac než jedným medzipristátím na území členských štátov, ak cestujú ďalej tým istým lietadlom (žiadny prestup) a za predpokladu, že do lietadla nemôžu nastupovať cestujúci v úseku na území členských štátov, podrobia vstupnej kontrole na letisku príletu a výstupnej kontrole na letisku odletu,

iii)

ak môžu aerolínie na linkách z tretích krajín s viac než jedným medzipristátím na území členských štátov pribrať cestujúcich len na zvyšný úsek v rámci tohto územia, cestujúci sa podrobia výstupnej kontrole na letisku odletu a vstupnej kontrole na letisku príletu.

Kontroly cestujúcich, ktorí sú počas týchto medzipristátí už na palube lietadla a nenastúpili na území členských štátov, sa vykonajú v súlade s písmenom b) bodom ii). Ak je cieľovou krajinou tretia krajina, pre túto kategóriu letov platí opačný postup.

2.1.3.   Hraničné kontroly sa zvyčajne nevykonávajú na palube lietadla alebo pri východe, okrem prípadov, keď je to odôvodnené na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu. S cieľom zaistiť, aby sa na letiskách označených ako hraničné priechody mohli osoby kontrolovať v súlade s pravidlami stanovenými v článkoch 6 až 13, členský štát zabezpečí, aby letiskové orgány prijali potrebné opatrenia na odklonenie cestujúcich do priestorov vyhradených na kontroly.

Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ letiska prijal potrebné opatrenia na zabránenie vstupu neoprávnených osôb do vyhradených priestorov, napríklad do priestorov určených na tranzit, ako aj na zabránenie opustenia týchto priestorov. Kontroly sa zvyčajne nevykonávajú v priestoroch určených na tranzit, okrem prípadov, keď je to odôvodnené na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu. Kontrolám v týchto priestoroch sa podrobia najmä osoby, ktoré potrebujú tranzitné letiskové vízum, aby sa zistilo, či naozaj majú takéto vízum.

2.1.4.   Ak musí v prípadoch vyššej moci alebo bezprostredného nebezpečenstva, prípadne na pokyn orgánov lietadlo na linke z tretej krajiny pristáť na pristávacej ploche, ktorá nie je hraničným priechodom, môže toto lietadlo pokračovať v lete len po získaní povolenia od pohraničnej stráže a colných orgánov. To isté sa vzťahuje na pristátie lietadla na linke z tretej krajiny bez povolenia. V každom prípade sa uplatnia články 6 až 13 pre kontroly osôb v týchto lietadlách.

2.2.   Postupy kontrol na malých letiskách

2.2.1.   Kontrola osôb sa v súlade s článkami 6 až 13 musí zabezpečiť aj na letiskách, ktoré nemajú štatút medzinárodného letiska podľa príslušného vnútroštátneho práva („malé letiská“), ale cez ktoré je povolené presmerovanie letov z tretích krajín alebo do tretích krajín.

2.2.2.   Odchylne od bodu 2.1.1 a bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 zo 16. decembra 2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (1), nie je na malých letiskách potrebné prijímať vhodné opatrenia na zabezpečenie fyzického oddelenia cestujúcich z vnútorných a iných liniek. Okrem toho a za predpokladu, že existuje záruka dostatočne rýchleho nasadenia potrebného personálu, nemusí byť v prípade slabej premávky pohraničná stráž vždy prítomná.

2.2.3.   Ak nie je na malom letisku zabezpečená neustála prítomnosť pohraničnej stráže, manažér tohto malého letiska primeraným spôsobom oznámi príslušníkom pohraničnej stráže prílet a odlet lietadiel na linkách z tretích krajín alebo do tretích krajín.

2.3.   Kontroly osôb na súkromných letoch

2.3.1.   V prípade súkromných letov z tretích krajín alebo do tretích krajín zašle kapitán pred odletom pohraničnej stráži cieľového členského štátu a v prípadne aj štátu, na ktorého územie vstúpi lietadlo ako na prvé, všeobecné vyhlásenie obsahujúce okrem iného letový plán v súlade s prílohou 2 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve a informácie o totožnosti cestujúcich.

2.3.2.   Ak súkromné lety prichádzajúce z tretej krajiny smerujú do členského štátu s medzipristátiami na území iných členských štátov, príslušné orgány štátu, do ktorého vstúpia, vykonajú hraničné kontroly osôb a označia všeobecné vyhlásenie uvedené v bode 2.3.1 odtlačkom pečiatky.

2.3.3.   Ak nie je isté, či let prichádza výlučne z územia členských štátov alebo na takéto územie výhradne smeruje bez medzipristátia na území tretej krajiny, príslušné orgány na veľkých a malých letiskách vykonajú kontroly osôb v súlade s bodmi 2.1 až 2.2.

2.3.4.   Mechanizmy pre vstup a výstup bezmotorových lietadiel, mikroľahkých lietadiel, vrtuľníkov, malých lietadiel s krátkym doletom a vzducholodí sa stanovia vnútroštátnym právom prípadne dvojstrannými dohodami.

3.   Námorné hranice

3.1.   Všeobecné kontrolné postupy v námornej doprave

3.1.1.   Kontroly lodí sa vykonávajú v prístave, kam loď prichádza alebo z ktorého odchádza, na palube lode alebo v priestoroch vyhradených na tieto účely, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti plavidla. V súlade s dohodami, ktoré sa v tejto záležitosti dosiahli, sa však kontroly môžu vykonávať aj počas plavby alebo po pristátí, resp. vyplávaní lode na území tretej krajiny.

Účelom kontrol je zaistiť, aby posádka a cestujúci spĺňali podmienky stanovené v článku 5 bez toho, aby bol dotknutý článok 19 ods. 1 písm. c).

3.1.2.   Kapitán lode alebo v jeho neprítomnosti osoba alebo spoločnosť, ktorá zastupuje vlastníka lode vo všetkých záležitostiach, ktoré sa vzťahujú na povinnosti vlastníka lode vystrojiť plavidlo („zástupca vlastníka lode“), vyhotoví v dvoch exemplároch zoznam posádky a cestujúcich. Najneskôr pri vplávaní do prístavu odovzdá tento (tieto) zoznam(-y) pohraničnej stráži. Ak z dôvodov vyššej moci nemožno pohraničnej stráži tento zoznam, resp. tieto zoznamy zaslať, odošle sa kópia na príslušné hraničné stanovište alebo námornému úradu, ktorý ju bez meškania odošle pohraničnej stráži.

3.1.3.   Jedna kópia týchto dvoch zoznamov riadne podpísaných príslušníkom pohraničnej stráže sa vráti kapitánovi lode, ktorý ju v prístave na požiadanie predloží.

3.1.4.   Kapitán lode alebo v jeho neprítomnosti zástupca vlastníka lode včas oznámi príslušnému orgánu akékoľvek zmeny v zložení posádky alebo v počte cestujúcich.

Okrem toho kapitán lode včas a podľa možnosti ešte pred vplávaním lode do prístavu oznámi príslušným orgánom prítomnosť čiernych pasažierov na palube. Za čiernych pasažierov však ostáva zodpovedný kapitán lode.

3.1.5.   Kapitán lode oznámi vyplávanie lode pohraničnej stráži v primeranom čase a v súlade s pravidlami, ktoré platia v dotknutom prístave. Ak nemôže túto skutočnosť oznámiť týmto orgánom, informuje príslušný námorný úrad. Druhá kópia vopred vyplneného a podpísaného zoznamu (zoznamov) sa vráti pohraničnej stráži alebo námorným úradom.

3.2.   Osobitné kontrolné postupy pre určité typy plavieb

Okružné plavby

3.2.1.   Kapitán lode na okružnej plavbe alebo v jeho neprítomnosti zástupca vlastníka lode zašle príslušnej pohraničnej stráži cestovný poriadok a program okružnej plavby najmenej 24 hodín pred vyplávaním z prístavu, z ktorého loď na plavbu odchádza, a pred pristátím v každom prístave na území členských štátov.

3.2.2.   V prípade, že cestovný poriadok lode na okružnej plavbe obsahuje výlučne prístavy na území členských štátov, nevykonávajú sa odchylne od článkov 4 a 7 žiadne hraničné kontroly a loď na okružnej plavbe môže kotviť v prístavoch, ktoré nie sú hraničnými priechodmi.

Napriek tomu sa však na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu môžu vykonať kontroly posádky a cestujúcich na týchto lodiach.

3.2.3.   Ak cestovný poriadok lode na okružnej plavbe obsahuje prístavy na území členských štátov a aj prístavy v tretích krajinách, hraničné kontroly sa odchylne od článku 7 vykonávajú nasledujúcim spôsobom:

a)

ak loď na okružnej plavbe prichádza z prístavu na území tretej krajiny a po prvý raz sa zastaví v prístave na území členského štátu, posádka a cestujúci sa podrobia vstupným kontrolám na základe menného zoznamu posádky a cestujúcich, ako sa uvádza v bode 3.2.4.

Cestujúci, ktorí vystúpia na breh, sa podrobia vstupným kontrolám v súlade s článkom 7, pokiaľ hodnotenie rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu nepreukáže, že nie je potrebné vykonať takéto kontroly;

b)

ak loď na okružnej plavbe prichádza z prístavu na území tretej krajiny a opätovne sa zastaví v prístave na území členského štátu, posádka a cestujúci sa podrobia vstupným kontrolám na základe menného zoznamu posádky a cestujúcich, ako sa uvádza v bode 3.2.4 v rozsahu zmien vykonaných v týchto zoznamoch od zastávky lode na okružnej plavbe v predchádzajúcom prístave na území členského štátu.

Cestujúci, ktorí vystúpia na breh, sa podrobia vstupným kontrolám v súlade s článkom 7, pokiaľ hodnotenie rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu nepreukáže, že takéto kontroly nie je potrebné vykonať;

c)

ak loď na okružnej plavbe prichádza z prístavu na území členského štátu a zastaví sa v takomto prístave, cestujúci, ktorí vystúpia na breh, sa podrobia vstupným kontrolám v súlade s článkom 7, ak si to vyžiada hodnotenie rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu;

d)

ak loď na okružnej plavbe odchádza z prístavu na území členského štátu do prístavu v tretej krajine, podrobia sa členovia posádky a cestujúci výstupným kontrolám na základe menných zoznamov posádky a cestujúcich.

Ak si to vyžiada hodnotenie rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu, podrobia sa cestujúci, ktorí vstupujú na palubu, výstupným kontrolám v súlade s článkom 7;

e)

ak loď na okružnej plavbe vypláva z prístavu v členskom štáte do takéhoto prístavu, nevykonajú sa žiadne výstupné kontroly.

Napriek tomu sa však na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu môžu vykonať kontroly posádky a cestujúcich na týchto lodiach.

3.2.4.   Menné zoznamy posádky a cestujúcich obsahujú:

a)

meno a priezvisko;

b)

dátum narodenia;

c)

štátnu príslušnosť;

d)

číslo a typ cestovného dokladu a v prípade potreby aj číslo víza.

Kapitán lode na okružnej plavbe alebo v prípade jeho neprítomnosti zástupca vlastníka lode odošle príslušnému útvaru pohraničnej stráže tieto menné zoznamy najmenej 24 hodín pred vplávaním do každého prístavu na území členských štátov, alebo bezprostredne po ukončení nástupu v predchádzajúcom prístave v prípade, ak cesta do takéhoto prístavu netrvá dlhšie než 24 hodín.

Menný zoznam sa označí odtlačkom pečiatky v prvom prístave po vstupe na územie členských štátov a následne vždy, keď sa v ňom vykonajú zmeny. Menný zoznam sa berie do úvahy pri hodnotení rizík, ako sa uvádza v bode 3.2.3.

Výletné plavby

3.2.5.   Odchylne od článkov 4 a 7 sa osoby na palube výletných lodí, ktoré prichádzajú z prístavu na území členského štátu alebo do takéhoto prístavu odchádzajú, nepodrobujú hraničným kontrolám a môžu vstúpiť do prístavu, ktorý nie je hraničným priechodom.

V súvislosti s hodnotením rizík nelegálneho prisťahovalectva, a najmä ak sa pobrežie tretej krajiny nachádza v bezprostrednej blízkosti územia dotknutého členského štátu, však treba vykonávať kontroly týchto osôb a/alebo fyzickú prehliadku výletných lodí.

3.2.6.   Odchylne od článku 4 môže výletná loď prichádzajúca z tretej krajiny výnimočne vplávať do prístavu, ktorý nie je hraničným priechodom. V takýchto prípadoch o tom osoby na palube informujú prístavné orgány, aby im vstup do daného prístavu povolili. Prístavné orgány sa spoja s orgánmi v najbližšom prístave, ktorý je označený ako hraničný priechod, aby oznámili príchod plavidla. Vyhlásenie týkajúce sa cestujúcich sa podáva prístavným orgánom v podobe zoznamu osôb na palube. Tento zoznam sa poskytne pohraničnej stráži najneskôr pri príchode.

Podobne, ak z dôvodov vyššej moci musí výletná loď prichádzajúca z tretej krajiny pristáť v prístave, ktorý nie je hraničným priechodom, spoja sa prístavné orgány s orgánmi v najbližšom prístave, ktorý je označený ako hraničný priechod, aby nahlásili prítomnosť plavidla.

3.2.7.   Pri týchto kontrolách sa odovzdá dokument obsahujúci všetky technické vlastnosti plavidla a mená osôb na palube. Kópia tohto dokumentu sa odovzdá orgánom v prístavoch na vstupe a výstupe z krajiny. Pokiaľ plavidlo ostáva vo výsostných vodách jedného z členských štátov, je kópia tohto dokumentu súčasťou lodných dokladov.

Pobrežný rybolov

3.2.8.   Odchylne od článkov 4 a 7 sa systematicky nekontrolujú posádky pobrežných rybárskych plavidiel, ktoré sa každý deň alebo do 36 hodín od vyplávania vracajú do prístavu, kde sú evidované, alebo do akéhokoľvek iného prístavu na území členských štátov a nekotvia v prístave na území tretej krajiny. Napriek tomu sa s cieľom stanoviť frekvenciu vykonávania kontrol berie do úvahy posúdenie rizík nelegálneho prisťahovalectva, najmä ak sa pobrežie tretej krajiny nachádza v bezprostrednej blízkosti územia dotknutého členského štátu. Na základe týchto rizík sa vykonáva kontrola osôb a/alebo fyzická prehliadka plavidla.

3.2.9.   Posádky pobrežných rybárskych plavidiel, ktoré nie sú evidované v prístave na území členského štátu, sa kontrolujú v súlade s ustanoveniami, ktoré sa týkajú námorníkov.

Kapitán lode oznámi príslušným orgánom akúkoľvek zmenu v zozname členov posádky a prítomnosť akýchkoľvek cestujúcich.

Trajektové spojenia

3.2.10.   Kontrolám sa podrobia osoby na palube trajektových spojení s prístavmi na území tretích krajín. Uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)

ak je to možné, v súlade s článkom 9 zabezpečia členské štáty oddelené koridory;

b)

kontroly peších cestujúcich sa vykonávajú individuálne;

c)

kontroly cestujúcich vo vozidlách sa vykonávajú bez toho, aby z nich cestujúci vystúpili;

d)

cestujúci na trajekte, ktorí cestujú autobusom, sa pokladajú za peších cestujúcich. Títo cestujúci vystúpia pri kontrole z autobusu;

e)

kontroly vodičov ťažkých nákladných vozidiel a akýchkoľvek sprevádzajúcich osôb sa vykonávajú bez toho, aby z nich tieto osoby vystúpili. Takéto kontroly sa v zásade organizujú oddelene od kontrol ostatných cestujúcich;

f)

aby kontroly prebiehali rýchlo, k dispozícii musí byť adekvátny počet kontrolných stanovíšť;

g)

najmä na vyhľadávanie nelegálnych prisťahovalcov sa vykonajú náhodné prehliadky osobných dopravných prostriedkov a v príslušných prípadoch aj nákladu a iného tovaru naloženého v dopravnom prostriedku;

h)

s členmi posádky trajektov sa zaobchádza rovnako ako s členmi posádky obchodnej lode.

4.   Lodná doprava vo vnútrozemí

4.1.   Lodná doprava vo vnútrozemí zahŕňajúca prekročenie vonkajšej hranice zahŕňa používanie všetkých druhov lodí a plavidiel na obchodné alebo rekreačné účely plaviacich sa na riekach, kanáloch a jazerách.

4.2.   S ohľadom na lode používané na obchodné účely, kapitán a osoby zamestnané na lodi, ktoré sú uvedené v zozname posádky, a rodinní príslušníci týchto osôb, ktorí na lodi bývajú, sa pokladajú za členov posádky, resp. za jej rovnocenné osoby.

4.3.   Pre kontroly lodnej dopravy vo vnútrozemí sa obdobne uplatňujú príslušné ustanovenia bodov 3.1 až 3.2.


(1)  Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 849/2004 (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 1).


PRÍLOHA VII

Osobitné pravidlá pre určité kategórie osôb

1.   Hlavy štátov

Odchylne od článku 5 a článkov 7 až 13 hraničným kontrolám nemôžu byť podrobené hlavy štátov a členovia ich delegácií, ktorých príchod a odchod sa oficiálne oznámil pohraničnej stráži cez diplomatické kanály.

2.   Piloti a ostatní členovia posádky lietadla

2.1.   Odchylne od článku 5 môžu držitelia preukazu pilota alebo osvedčenia člena posádky podľa prílohy 9 Dohovoru o civilnom letectve zo 7. decembra 1944 v priebehu vykonávania svojich povinností a na základe týchto dokladov:

a)

nastúpiť a vystúpiť na letisku medzipristátia alebo na letisku príletu na území členského štátu;

b)

vstúpiť na územie obce letiska medzipristátia alebo letiska príletu na území členského štátu;

c)

dopraviť sa akýmkoľvek dopravným prostriedkom na letisko na území členského štátu, aby nastúpili do lietadla, ktoré odlieta z toho istého letiska.

Vo všetkých ostatných prípadoch musia byť splnené požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1.

2.2.   Pre kontroly členov posádky lietadiel sa uplatňujú články 6 až 13. V prípade, že je to možné, sa prednostne vykonajú kontroly posádky lietadiel. Konkrétne sa posádky kontrolujú buď skôr než cestujúci, alebo na osobitných miestach vyhradených na tieto účely. Odchylne od článku 7 môžu byť posádky, ktoré personál zodpovedný za kontroly už spoznal v priebehu vykonávania svojich povinností, podrobené len náhodným kontrolám.

3.   Námorníci

3.1.   Odchylne od článkov 4 a 7 môžu členské štáty povoliť námorníkom, ktorí sú držiteľmi preukazu námorníka vydaného v súlade so Ženevským dohovorom z 19. júna 2003 (č. 185), v súlade s Londýnskym dohovorom z 9. apríla 1965 a príslušným vnútroštátnym právom, vstup na územie členských štátov a vystúpenie na breh, aby sa zdržiavali v oblasti prístavu, v ktorom zastavila ich loď, alebo v susedných obciach bez toho, aby sa dostavili na hraničný priechod, pod podmienkou, že sú uvedení v zozname posádky svojej lode, ktorý bol predtým predložený na kontrolu príslušným orgánom.

Podľa posúdenia rizík vnútornej bezpečnosti a nelegálneho prisťahovalectva sa musia námorníci podrobiť kontrole zo strany pohraničnej stráže v súlade s článkom 7 ešte predtým, ako vystúpia na breh.

Ak námorník predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie, môže mu byť odopreté povolenie vystúpiť na breh.

3.2.   Námorníci, ktorí majú v úmysle zdržiavať sa mimo obcí nachádzajúcich sa v blízkosti prístavov, sú povinní dodržiavať podmienky vstupu na územie členských štátov uvedené v článku 5 ods. 1.

4.   Držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov a členovia medzinárodných organizácií

4.1.   S ohľadom na osobitné výsady alebo imunity, ktoré požívajú držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov vydaných tretími krajinami alebo ich vládami, ktoré sú uznané členskými štátmi, ako aj držitelia dokladov vydaných medzinárodnými organizáciami uvedenými v bode 4.4, ktorí cestujú v rámci plnenia svojich pracovných povinností, sa môže týmto osobám udeliť prednosť pred ostatnými cestujúcimi na hraničných priechodoch, hoci v príslušných prípadoch naďalej podliehajú vízovej povinnosti.

Odchylne od článku 5 ods. 1 písm. c) sa od držiteľov týchto dokladov nevyžaduje preukazovanie dostatočnej výšky prostriedkov na živobytie.

4.2.   Ak si osoba, ktorá sa nachádza na vonkajšej hranici, nárokuje výsady, imunity a výnimky, môže ju príslušník pohraničnej stráže požiadať, aby poskytla dôkaz o svojom statuse predložením príslušných dokladov, predovšetkým potvrdení vydaných akreditujúcim štátom, alebo diplomatického pasu alebo iných prostriedkov. Ak má príslušník pohraničnej stráže pochybnosti, môže sa v naliehavom prípade obrátiť priamo na ministerstvo zahraničných vecí.

4.3.   Akreditovaní členovia diplomatických misií a konzulárnych zastúpení a ich rodiny môžu vstúpiť na územie členských štátov po predložení preukazu uvedeného v článku 19 ods. 2 a dokladu, ktorý ich oprávňuje prekročiť hranice. Okrem toho a odchylne od článku 13 nesmie pohraničná stráž odoprieť držiteľom diplomatických, úradných alebo služobných pasov vstup na územie členských štátov skôr, než sa poradí s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. To platí aj v prípadoch, keď bolo na tieto osoby vydané upozornenie v SIS.

4.4.   Medzi doklady vydané medzinárodnými organizáciami na účely uvedené v bode 4.1 patria najmä:

preukaz (laissez-passer) Organizácie Spojených národov, ktorý sa vydáva pracovníkom Organizácie Spojených národov a podriadených agentúr podľa Dohovoru o výsadách a imunitách špecializovaných agentúr, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 21. novembra 1947 v New Yorku,

preukaz (laissez-passer) Európskeho spoločenstva (ES),

preukaz (laissez-passer) Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom),

legitimácia vydaná generálnym tajomníkom Rady Európy,

doklady vydané podľa odseku 2 článku III Dohody medzi zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy o postavení ich síl (vojenské preukazy totožnosti s priloženým cestovným príkazom, cestovné oprávnenie alebo individuálny či kolektívny príkaz na presun), ako aj doklady vydané v rámci Partnerstva za mier.

5.   Cezhraniční pracovníci

5.1.   Postupy kontroly cezhraničných pracovníkov sa riadia všeobecnými pravidlami o kontrole hraníc, najmä článkami 7 a 13.

5.2.   Odchylne od článku 7 sa cezhraniční pracovníci, ktorých členovia pohraničnej stráže dobre poznajú, pretože často prekračujú hranicu na rovnakom hraničnom priechode a o ktorých na základe počiatočnej kontroly nezistilo, že by podliehali upozorneniu v SIS alebo vo vnútroštátnom súbore údajov, podrobia len náhodným kontrolám s cieľom uistiť sa, či sú držiteľmi platného dokladu, ktorý ich oprávňuje prekročiť hranicu, a či spĺňajú potrebné podmienky na vstup. Z času na čas sa aj tieto osoby bez upozornenia a v nepravidelných intervaloch podrobia dôkladným kontrolám.

5.3.   Ustanovenia bodu 5.2 sa môžu rozšíriť na ďalšie kategórie osôb, ktoré pravidelne prekračujú hranice.

6.   Maloletí

6.1.   Pohraničná stráž venuje osobitnú pozornosť maloletým, či už cestujú v sprievode, alebo bez sprievodu. Maloletí, ktorí prekračujú vonkajšiu hranicu, sa podrobia rovnakým kontrolám na vstupe a výstupe ako dospelí podľa tohto nariadenia.

6.2.   V prípade sprevádzaných maloletých pohraničná stráž skontroluje, či osoby sprevádzajúce maloletých majú týchto maloletých v rodičovskej starostlivosti, najmä ak maloletých sprevádza len jedna dospelá osoba a existujú závažné dôvody na podozrenie, že mohli byť nezákonne odňatí z opatery osôb, ktoré vo vzťahu k nim vykonávajú podľa zákona rodičovskú starostlivosť. V takomto prípade vykoná príslušník pohraničnej stráže ďalšie vyšetrovanie s cieľom zistiť akékoľvek nezrovnalosti alebo rozpory v daných informáciách.

6.3.   V prípade maloletých, ktorí cestujú bez sprievodu, zabezpečí pohraničná stráž dôkladnými kontrolami cestovných dokladov a sprievodných dokladov, aby maloletí neopustili územie proti vôli osôb, ktoré ich majú v rodičovskej starostlivosti.


PRÍLOHA VIII

Image