9.6.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/87


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/43/ES

zo 17. mája 2006

o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 44 ods. 2 písm. g),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností (3), siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach (4), smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (5) a smernica Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (6) v súčasnej dobe požadujú, aby audit ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vykonávala jedna alebo viac osôb, ktoré sú oprávnené takýto audit vykonávať.

(2)

Podmienky pre schvaľovanie osôb zodpovedných za vykonávanie štatutárneho auditu boli ustanovené v ôsmej smernici Rady 84/253/EHS z 10. apríla 1984 o schvaľovaní osôb zodpovedných za vykonávanie štatutárnych auditov účtovných dokumentov (7).

(3)

Nedostatok harmonizovaného prístupu k štatutárnemu auditu v Spoločenstve bol dôvodom, prečo Komisia vo svojom oznámení z roku 1998 Štatutárny audit v Európskej únii: cesta vpred (8) navrhla vytvorenie Výboru pre audit, ktorý by mohol rozvinúť ďalšiu činnosť v úzkej spolupráci s účtovnými profesiami a členskými štátmi.

(4)

Na základe práce uvedeného výboru Komisia vydala 15. novembra 2000 odporúčanie o Zabezpečovaní kvality štatutárneho auditu v Európskej únii: minimálne požiadavky (9) a 16. mája 2002 odporúčanie o Nezávislosti štatutárnych audítorov v EÚ: Súbor základných zásad (10).

(5)

Táto smernica má za cieľ rozsiahlu – hoci nie úplnú – harmonizáciu požiadaviek týkajúcich sa štatutárneho auditu. Členský štát, ktorý vyžaduje štatutárny audit, môže zaviesť prísnejšie požiadavky, pokiaľ v tejto smernici nie je ustanovené inak.

(6)

Kvalifikácie v oblasti auditu, ktoré získali štatutárni audítori na základe tejto smernice, by sa mali považovať za rovnocenné. Členské štáty by teda už nemali mať možnosť požadovať, aby väčšinu hlasovacích práv v audítorskej spoločnosti mali audítori schválení v príslušnom členskom štáte alebo aby väčšina členov správneho alebo riadiaceho orgánu audítorskej spoločnosti bola schválená v príslušnom členskom štáte.

(7)

Štatutárny audit si vyžaduje primerané znalosti v oblastiach, akými sú právo obchodných spoločností, finančné právo a právo sociálneho zabezpečenia. Pred schválením štatutárneho audítora z iného členského štátu by sa mali tieto znalosti preveriť.

(8)

Na ochranu tretích strán by mali byť všetci schválení audítori a audítorské spoločnosti zapísané v registri, ktorý je prístupný verejnosti a obsahuje základné informácie o štatutárnych audítoroch a audítorských spoločnostiach.

(9)

Štatutárni audítori by mali dodržiavať najvyššie etické normy. Mali by sa teda riadiť zásadami profesijnej etiky, čo zahŕňa aspoň vykonávanie ich poslania vo verejnom záujme, ich bezúhonnosť a nestrannosť a ich odbornú spôsobilosť, ako aj náležitú starostlivosť. Vykonávanie poslania štatutárnych audítorov vo verejnom záujme znamená, že širšie spoločenstvo ľudí a inštitúcií sa spolieha na kvalitu práce štatutárneho audítora. Kvalitný audit prispieva k riadnemu fungovaniu trhov prostredníctvom zvyšovania integrity a efektívnosti finančných výkazov. Komisia môže ako minimálne normy prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa profesijnej etiky. Pritom môže brať do úvahy zásady obsiahnuté v Etickom kódexe Medzinárodnej federácie účtovníkov (IFAC).

(10)

Je dôležité, aby štatutárni audítori a audítorské spoločnosti rešpektovali súkromie svojich klientov. Mali by byť preto viazaní prísnymi pravidlami o dôvernosti informácií a služobnom tajomstve, ktoré by však nemali brániť riadnemu presadzovaniu tejto smernice. Tieto pravidlá o dôvernosti by sa mali tiež uplatňovať na každého štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorá sa prestala angažovať v konkrétnom audite.

(11)

Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti by mali byť počas vykonávania štatutárneho auditu nezávislí. Môžu informovať auditovaný subjekt o záležitostiach vyplývajúcich z auditu, ale mali by sa zdržať zasahovania do procesov vnútorného rozhodovania auditovaného subjektu. Ak sa ocitnú v situácii, v ktorej je závažnosť ohrozenia ich nezávislosti aj po uplatnení ochranných opatrení na zníženie tohto ohrozenia príliš veľká, mali by od zákazky na audit odstúpiť alebo sa zdržať jej prijatia. Záver, že existuje vzťah, ktorý spochybňuje nezávislosť audítora, sa môže líšiť podľa toho, či ide o vzťah medzi audítorom a auditovaným subjektom alebo o vzťah medzi sieťou a auditovaným subjektom. Ak ustanovenia vnútroštátnych predpisov požadujú alebo povoľujú, aby družstvo v zmysle článku 2 ods. 14 alebo podobný subjekt uvedený v článku 45 smernice 86/635/EHS boli členmi neziskového audítorského subjektu, objektívna, rozumná a informovaná strana by nedošla k záveru, že vzťah založený na členstve spochybňuje nezávislosť štatutárneho audítora, pokiaľ sa pri vykonávaní štatutárneho auditu niektorého z členov uplatňujú zásady nezávislosti na audítorov vykonávajúcich audit a na osoby, ktoré by mohli ovplyvňovať štatutárny audit. Príkladmi ohrozenia nezávislosti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti sú priamy alebo nepriamy finančný záujem v auditovanom subjekte a poskytovanie dodatočných neaudítorských služieb. Okrem toho môže nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti ohroziť úroveň poplatkov od jedného auditovaného subjektu a/alebo štruktúra týchto poplatkov. Typy ochranných opatrení uplatňovaných na zníženie alebo odstránenie tohto ohrozenia zahŕňajú zákazy, obmedzenia, iné opatrenia a postupy, ako aj zverejnenie informácií. Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti by mali odmietnuť vykonávanie akýchkoľvek dodatočných služieb nesúvisiacich s auditom, ktoré spochybňujú ich nezávislosť. Komisia môže ako minimálne normy prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa nezávislosti. V rámci toho môže Komisia vziať do úvahy zásady obsiahnuté vo vyššie uvedenom odporúčaní zo 16. mája 2002. Aby bolo možné určiť nezávislosť audítorov, je potrebné vysvetliť pojem „sieť“, v ktorej audítori pracujú. Z tohto pohľadu sa musí prihliadať na rôzne okolnosti, napríklad na prípady, keď možno štruktúru definovať ako sieť, pretože je zameraná na zdieľanie zisku alebo nákladov. Kritériá na preukázanie existencie siete by sa mali posudzovať a zvažovať na základe všetkých dostupných skutočností, napríklad, či majú spoločných bežných klientov.

(12)

Ak je potrebné zabezpečiť nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti v prípadoch previerky seba samého alebo existencie vlastného záujmu, mal by o odstúpení alebo neprijatí zákazky na audit rozhodovať skôr členský štát než audítor alebo audítorská spoločnosť, pokiaľ ide o ich klientov. To by však nemalo viesť k situácii, kedy by členské štáty mali všeobecnú povinnosť zakázať štatutárnym audítorom alebo audítorským spoločnostiam poskytovať svojim klientom neaudítorské služby. Na účely určovania, či je vhodné, aby bol štatutárny audit vykonaný štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou v prípadoch existencie vlastného záujmu alebo previerky seba samého, pri zabezpečení nezávislosti audítora alebo audítorskej spoločnosti by sa malo zobrať do úvahy, či auditovaný subjekt verejného záujmu vydal alebo nevydal prevoditeľné cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhu s finančnými nástrojmi (11).

(13)

Je dôležité zaistiť dlhodobo vysokú kvalitu všetkých štatutárnych auditov vyžadovaných právnymi predpismi Spoločenstva. Všetky štatutárne audity by sa preto mali vykonávať na základe medzinárodných audítorských štandardov. Opatrenia na vykonávanie týchto štandardov v Spoločenstve by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (12). Odborný výbor alebo skupina pre audit by mali pomôcť Komisii pri hodnotení odbornej spoľahlivosti všetkých medzinárodných audítorských štandardov a do tohto by mali tiež zapojiť systém orgánov verejného dohľadu členských štátov. V záujme dosiahnutia maximálneho stupňa harmonizácie by uplatnenie dodatočných vnútroštátnych audítorských postupov alebo požiadaviek malo byť členským štátom umožnené len vtedy, ak tieto vychádzajú z osobitných vnútroštátnych právnych požiadaviek vzťahujúcich sa na rozsah štatutárneho auditu ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok v tom zmysle, že tieto požiadavky neboli pokryté prijatými medzinárodnými audítorskými štandardmi. Členské štáty by mohli zachovať tieto dodatočné postupy auditu až kým nebudú postupy auditu alebo požiadavky pokryté následne prijatými medzinárodnými audítorskými štandardmi. Ak by však prijaté medzinárodné audítorské štandardy obsahovali audítorské postupy, ktorých vykonávanie by vytváralo špecifický právny konflikt s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyplývajúci zo špecifických vnútroštátnych požiadaviek týkajúcich sa rozsahu štatutárneho auditu, členské štáty môžu vyňať konfliktnú časť medzinárodného audítorského štandardu na dobu trvania konfliktu za predpokladu, že budú uplatnené opatrenia uvedené v článku 26 ods. 3. Akékoľvek doplnenie alebo vyňatie uskutočnené členskými štátmi by malo prispieť k vysokej úrovni dôveryhodnosti ročných účtovných závierok spoločností a byť prospešné pre verejné blaho. Hore uvedené znamená, že členské štáty môžu napríklad vyžadovať dodatočnú správu audítora pre dozornú radu alebo iné správy a požiadavky na audit, založené na vnútroštátnych pravidlách spravovania spoločností.

(14)

Na to, aby Komisia prijala medzinárodný audítorský štandard na uplatnenie v Spoločenstve, musí byť tento štandard všeobecne medzinárodne uznávaný, musí byť vypracovaný za plnej účasti všetkých zainteresovaných strán v rámci otvoreného a transparentného postupu, musí zvyšovať dôveryhodnosť a kvalitu ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok a slúžiť európskemu verejnému blahu. Potreba prijatia Medzinárodných audítorských praktických usmernení (International Audit Practice Statement) ako súčasti štandardu by mala byť posúdená prípade v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES na princípe posudzovania každého jednotlivého prípadu. Komisia by mala zabezpečiť, aby bola pred začiatkom procesu prijímania vykonaná previerka s cieľom zistiť, či uvedené požiadavky boli splnené a výsledok previerky oznámi členom výboru zriadeného podľa tejto smernice.

(15)

V prípade konsolidovanej účtovnej závierky je dôležité, aby existovalo jasné vymedzenie zodpovednosti medzi štatutárnymi audítormi, ktorí vykonávajú audit jednotlivých súčastí skupiny. Na tento účel by mal audítor skupiny niesť plnú zodpovednosť za audítorskú správu.

(16)

V záujme zvýšenia porovnateľnosti medzi spoločnosťami používajúcimi rovnaké účtovné štandardy a na pozdvihnutie verejnej dôvery vo význam auditu Komisia môže prijať jednotný text audítorskej správy z auditu ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok zostavených podľa schválených medzinárodných účtovných štandardov, ak pre takéto správy nebol na úrovni Spoločenstva prijatý iný vhodný štandard.

(17)

Dobrým prostriedkom na dosiahnutie dlhodobo vysokej kvality štatutárnych auditov sú pravidelné kontroly. Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti by preto mali podliehať systému zabezpečenia kvality, ktorý je organizovaný spôsobom nezávislým od preverovaných štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. V záujme uplatňovania článku 29 o systémoch zabezpečenia kvality môžu členské štáty rozhodnúť, že v prípade, ak individuálni audítori majú vypracovaný spoločný spôsob zabezpečenia kvality, sa budú brať do úvahy len požiadavky týkajúce sa audítorských spoločností. Členské štáty môžu usporiadať systém zabezpečenia kvality takým spôsobom, aby sa každý individuálny audítor podroboval previerke zabezpečenia kvality minimálne každých šesť rokov. Z tohto hľadiska by financovanie systému zabezpečenia kvality malo byť zbavené neprimeraného vplyvu. Komisia by mala mať právomoc prijať vykonávacie opatrenia v otázkach súvisiacich s organizáciou systémov zabezpečenia kvality a v otázkach jeho financovania v prípadoch, keď je dôvera verejnosti v systém zabezpečenia kvality vážne ohrozená. Systémy verejného dohľadu členských štátov by mali byť motivované nájsť koordinovaný prístup pri vykonávaní kontrol zabezpečovania kvality so zámerom vyhnúť sa zbytočnému zaťaženiu dotknutých subjektov.

(18)

Prešetrovania a vhodné sankcie pomáhajú pri predchádzaní a náprave chýb pri vykonávaní štatutárneho auditu.

(19)

Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti sú zodpovedné za výkon svojej práce s náležitou starostlivosťou, a preto by mali zodpovedať za finančné škody vzniknuté v dôsledku nedostatočnej starostlivosti. Avšak možnosť získať poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania pre audítorov a audítorské spoločnosti môže byť ovplyvnená tým, či je ich finančná zodpovednosť neobmedzená. Zo svojej strany má Komisia v úmysle prehodnotiť tieto otázky, pričom berie do úvahy, že režimy zodpovednosti v jednotlivých členských štátov môžu byť veľmi rôznorodé.

(20)

Členské štáty by mali vytvoriť efektívny systém verejného dohľadu nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami založený na kontrole vo vlastnej krajine. Regulačné opatrenia týkajúce sa verejného dohľadu by mali umožňovať efektívnu spoluprácu na úrovni Spoločenstva vo vzťahu k činnostiam dohľadu jednotlivých členských štátov. Systém verejného dohľadu by mali riadiť nepraktizujúce osoby, ktoré majú vedomosti o problematike súvisiacej so štatutárnym auditom. Tieto nepraktizujúce osoby môžu byť odborníci, ktorí neboli nikdy spojení s povolaním audítora alebo to môžu byť bývalí príslušníci profesie, ktorí z nej už odišli. Členské štáty však môžu umožniť, aby sa do riadenia systému verejného dohľadu zapojila menšina členov profesie. Príslušné orgány členských štátov by mali spolupracovať, kedykoľvek to bude potrebné na plnenie ich povinností týkajúcich sa dohľadu nad nimi schválenými štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami. Takáto spolupráca môže byť významným príspevkom k zabezpečeniu dlhodobo vysokej kvality štatutárneho auditu v Spoločenstve. Keďže je nevyhnutné zabezpečiť účinnú spoluprácu a koordináciu na európskej úrovni medzi príslušnými orgánmi, určenými členskými štátmi, menovanie jedného subjektu zodpovedného za zabezpečenie spolupráce by sa malo uskutočniť bez toho, aby boli dotknuté schopnosti priamej spolupráce každého jednotlivého orgánu s inými príslušnými orgánmi členských štátov.

(21)

V záujme zabezpečenia súladu s článkom 32 ods. 3 o zásadách verejného dohľadu sa od nepraktizujúcej osoby žiada, aby mala vedomosti v oblastiach súvisiacich so štatutárnym auditom buď vďaka vlastným odborným skúsenostiam z minulosti, alebo vďaka vedomostiam v aspoň jednej z oblastí uvedených v článku 8.

(22)

Štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť menuje valné zhromaždenie akcionárov alebo členov auditovaného subjektu. V záujme ochrany nezávislosti audítora je dôležité, aby jeho odvolanie bolo možné iba vtedy, ak na to existuje riadne zdôvodnenie a ak sa toto zdôvodnenie oznámi orgánu alebo orgánom zodpovedným za verejný dohľad.

(23)

Keďže subjekty verejného záujmu sú viditeľnejšie a významnejšie z hospodárskeho hľadiska, mali by sa na štatutárny audit ich ročnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky vzťahovať prísnejšie požiadavky.

(24)

Výbory pre audit a efektívny systém internej kontroly pomáhajú minimalizovať finančné a prevádzkové riziko a riziko nedodržiavania právnych predpisov a prehlbujú kvalitu finančného výkazníctva. Členské štáty môžu prihliadať na odporúčanie Komisie z 15. februára 2005 o úlohe riadiacich pracovníkov registrovaných spoločností s nevýkonnými alebo dozornými oprávneniami a o výboroch vrcholového (dozorného) orgánu (13), ktoré stanovuje, ako sa výbory pre audit zriaďujú a ako fungujú. Členské štáty môžu určiť, že funkcie zverené výboru pre audit alebo orgánu, ktorý vykonáva rovnaké funkcie, môže vykonávať správny alebo dozorný orgán ako celok. Pokiaľ ide o povinnosti výboru pre audit podľa článku 41, štatutárny audítor ani audítorská spoločnosť by nemali byť žiadnym spôsobom tomuto výboru podriadení.

(25)

Členské štáty sa môžu tiež rozhodnúť oslobodiť od požiadavky na zriadenie výboru pre audit subjekty verejného záujmu, ktoré sú spoločnosťami kolektívneho investovania a ktorých prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Táto možnosť berie do úvahy skutočnosť, že ak spoločnosť kolektívneho investovania vykonáva len činnosť s cieľom zhromažďovania majetku, nebude zriadenie výboru pre audit vždy vhodné. Finančné výkazníctvo a ani súvisiace riziká nie sú porovnateľné s tými, ktoré sa týkajú iných subjektov verejného záujmu. Okrem toho, podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a ich správcovské spoločnosti pracujú v striktne definovanom regulovanom prostredí a sú podriadené špecifickým mechanizmom riadenia, ako sú napríklad kontroly vykonávané ich depozitármi. Pre tie spoločnosti kolektívneho investovania, ktoré nie sú harmonizované smernicou 85/611/EHS (14), ale podliehajú rovnakým ochranným opatreniam, ako sú opatrenia zavedené uvedenou smernicou, by mali členské štáty môcť v takomto osobitnom prípade zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, ako pre tie spoločnosti kolektívneho investovania, ktoré sú harmonizované Spoločenstvom.

(26)

Na účel posilnenia nezávislosti audítorov subjektov verejného záujmu by sa mal kľúčový audítorský partner vykonávajúci audit v takýchto subjektoch striedať. Pre organizovanie takýchto striedaní by členské štáty mali požiadať o výmenu kľúčového audítorského partnera vykonávajúceho audit príslušného subjektu, pričom umožnia audítorskej spoločnosti, s ktorou je kľúčový audítorský partner spojený, pokračovať ako štatutárny audítor takého subjektu. Tam, kde to členský štát považuje za vhodné pre dosiahnutie sledovaných cieľov, môže ako alternatívu požadovať výmenu audítorskej spoločnosti bez toho, aby bol dotknutý článok 42 ods. 2.

(27)

Prepojenosť kapitálových trhov zvyšuje potrebu zabezpečiť taktiež vysokú kvalitu práce audítorov z tretích krajín, ktorá súvisí s kapitálovým trhom Spoločenstva. Audítori, ktorých sa to týka, by teda mali byť zapísaní v registri, aby ich bolo možné kontrolovať z hľadiska zabezpečenia kvality a aby podliehali systému prešetrovania a sankcií. Malo by byť možné schváliť odchýlky na báze reciprocity, pokiaľ Komisia v spolupráci s členskými štátmi vykoná preskúmanie rovnocennosti. V každom prípade by sa subjekt, ktorý vydal prevoditeľné cenné papiere na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES, mal vždy podrobiť auditu vykonávanému audítorom zapísaným v registri v členskom štáte alebo audítorom, ktorý je pod dohľadom príslušných orgánov tretej krajiny, z ktorej pochádza, ak Komisia alebo členský štát uznali, že táto tretia krajina spĺňa požiadavky rovnocenné s požiadavkami Spoločenstva, pokiaľ ide o zásady dohľadu, systémy zabezpečenia kvality, systémy prešetrovania a sankcie, a to v prípade, že takéto opatrenie sa zakladá na zásade reciprocity. Zatiaľ čo jeden členský štát môže považovať systém zabezpečenia kvality tretej krajiny za rovnocenný, neznamená to, že iné členské štáty sú povinné prijať toto hodnotenie, ani by to nemalo prejudikovať rozhodnutie Komisie.

(28)

Komplexnosť auditov medzinárodných skupín si vyžaduje dobrú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských krajín a tretích krajín. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby príslušné vnútroštátne orgány umožnili príslušným orgánom tretích krajín prístup k pracovnej dokumentácii o audite a iným dokumentom. V záujme ochrany práv zainteresovaných strán a zároveň v záujme uľahčenia prístupu k týmto materiálom a dokumentom by malo byť členským štátom umožnené poskytnúť príslušným orgánom tretích krajín priamy prístup na základe súhlasu príslušného vnútroštátneho orgánu. Jedným zo závažných kritérií umožnenia prístupu je skutočnosť, či príslušné orgány tretích krajín spĺňajú požiadavky, ktoré Komisia vyhlási za primerané. Až do takéhoto rozhodnutia Komisie a bez toho, aby tým bolo takéto rozhodnutie dotknuté, môžu členské štáty posúdiť primeranosť týchto požiadaviek.

(29)

Zverejnenie informácií podľa článkov 36 a 47 by sa malo uskutočniť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov do tretích krajín ustanovenými smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (15).

(30)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES a s primeraným ohľadom na vyhlásenie Komisie v Európskom parlamente z 5. februára 2002 o vykonávaní právnych predpisov v oblasti finančných služieb.

(31)

Európsky parlament by mal mať k dispozícii lehotu troch mesiacov od predloženia návrhu zmien a doplnení a vykonávacích opatrení, aby ich mohol preskúmať a predložiť svoje stanovisko. V naliehavých a riadne odôvodnených prípadoch by však malo byť možné uvedenú lehotu skrátiť. Ak Európsky parlament počas tejto lehoty prijme uznesenie, Komisia opätovne preskúma návrhy zmien a doplnení alebo opatrení.

(32)

Keďže ciele tejto smernice, a to predovšetkým požiadavka uplatňovania jednotných medzinárodných audítorských štandardov, aktualizácia požiadaviek týkajúcich sa vzdelávania, vymedzenie profesijnej etiky a praktická realizácia spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a medzi týmito orgánmi a orgánmi tretích krajín, potrebné na ďalšie zlepšovanie a harmonizáciu kvality štatutárneho auditu v Spoločenstve a uľahčenia spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce s tretími krajinami, aby sa posilnila dôvera v štatutárny audit, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33)

V záujme umožnenia väčšej transparentnosti vzťahu medzi štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou a auditovaným subjektom by mali byť smernice 78/660/EHS a 83/349/EHS zmenené a doplnené tak, aby obsahovali požiadavku zverejniť v poznámkach k ročnej účtovnej závierke a konsolidovanej účtovnej závierke poplatky za audit a poplatky za neaudítorské služby.

(34)

Smernica 84/253/EHS by sa mala zrušiť, pretože neobsahuje dostatočné pravidlá na zabezpečenie vhodnej infraštruktúry auditu, ku ktorej patrí verejný dohľad, disciplinárne systémy a systémy zabezpečenia kvality, a pretože neobsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa regulovanej spolupráce členských štátov a tretích krajín. Na zabezpečenie právnej istoty je však potrebné, aby bolo jasne stanovené, že štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ktoré boli schválené podľa smernice 84/253/EHS, sa považujú za schválené podľa tejto smernice,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica ustanovuje pravidlá týkajúce sa štatutárneho auditu ročnej a konsolidovanej účtovnej závierky.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.

„štatutárny audit“ je audit ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok, pokiaľ ho vyžadujú právne predpisy Spoločenstva;

2.

„štatutárny audítor“ je fyzická osoba, ktorú v súlade s touto smernicou schválili príslušné orgány členského štátu na vykonávanie štatutárnych auditov;

3.

„audítorská spoločnosť“ je právnická osoba alebo akýkoľvek iný subjekt, bez ohľadu na jej/jeho právnu formu, ktorú/ktorý v súlade s touto smernicou schválili príslušné orgány členského štátu na vykonávanie štatutárnych auditov;

4.

„audítorský subjekt z tretej krajiny“ je subjekt bez ohľadu na svoju právnu formu, ktorý vykonáva audity ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločnosti zaregistrovanej v tretej krajine;

5.

„audítor z tretej krajiny“ je fyzická osoba, ktorá vykonáva audity ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločnosti zaregistrovanej v tretej krajine;

6.

„audítor skupiny“ je štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorá vykonáva štatutárny audit konsolidovanej účtovnej závierky;

7.

„sieť“ je rozsiahlejšia štruktúra:

ktorá je zameraná na spoluprácu a do ktorej štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť patrí, a

ktorá je jasne zameraná na zdieľanie zisku alebo nákladov, alebo sa vyznačuje spoločným vlastníctvom, kontrolou alebo riadením, má spoločné zásady a postupy kontroly kvality, spoločnú podnikateľskú stratégiu, používa spoločnú obchodnú značku alebo významnú časť odborných zdrojov;

8.

„pridružená spoločnosť audítorskej spoločnosti“ je akýkoľvek podnik, bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý je spojený s audítorskou spoločnosťou prostredníctvom spoločného vlastníctva, kontroly alebo riadenia;

9.

„audítorská správa“ je správa, ktorá je uvedená v článku 51a smernice 78/660/EHS a v článku 37 smernice 83/349/EHS, a ktorú vydáva štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť;

10.

„príslušné orgány“ sú úrady alebo orgány určené zákonom, ktoré majú na starosti reguláciu a/alebo dohľad nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami alebo ich špecifickými aspektmi; odkaz na „príslušný orgán“ v konkrétnom článku znamená odkaz na úrad alebo orgán (orgány) zodpovedný (zodpovedné) za funkcie uvedené v uvedenom článku;

11.

„medzinárodné audítorské štandardy“ sú Medzinárodné audítorské štandardy (International Standards on Auditing, ISA) a s nimi súvisiace vyhlásenia a štandardy, pokiaľ sa vzťahujú na štatutárny audit;

12.

„medzinárodné účtovné štandardy“ znamenajú Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards, IAS), Medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo (International Financial Reporting Standards, IFRS) a s nimi súvisiace interpretácie (interpretácie SIC/IFRIC), ďalšie zmeny a doplnenia týchto štandardov a súvisiacich interpretácií, ako aj budúce štandardy a súvisiace interpretácie vydané alebo prijaté Radou pre Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards Board, IASB);

13.

„subjekty verejného záujmu“ sú subjekty riadené právnymi predpismi členského štátu, ktorých prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES, úverové inštitúcie vymedzené v článku 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činnosti úverových inštitúcií (16) a poisťovne v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 91/674/EHS. Členské štáty môžu označiť aj iné subjekty ako subjekty verejného záujmu, napríklad subjekty, ktoré sú dôležité z verejného hľadiska z dôvodu povahy ich predmetu podnikania, ich veľkosti alebo počtu zamestnancov;

14.

„družstvo“ je Európska družstevná spoločnosť, ako ju definuje článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o štatúte Európskej družstevnej spoločnosti (SCE) (17), alebo akékoľvek iné družstvo, pre ktoré právne predpisy Spoločenstva požadujú štatutárny audit, napríklad úverové inštitúcie vymedzené v článku 1 bode 1 smernice 2000/12/ES a poisťovne v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 91/674/EHS;

15.

„nepraktizujúca osoba“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá najmenej tri roky pred svojím zapojením do riadenia systému verejného dohľadu nevykonávala štatutárne audity, nemala hlasovacie práva v audítorskej spoločnosti, nebola členom správneho alebo riadiaceho orgánu audítorskej spoločnosti a nebola v zamestnaneckom ani inom vzťahu s audítorskou spoločnosťou;

16.

„kľúčový audítorský partner“ je:

a)

štatutárny audítor, ktorého audítorská spoločnosť určila na vykonávanie konkrétnej zákazky na audit ako primárne zodpovedného za vykonanie štatutárneho auditu v mene audítorskej spoločnosti, alebo

b)

v prípade auditu skupiny prinajmenšom štatutárny audítor, ktorý je poverený audítorskou spoločnosťou ako primárne zodpovedný za vykonanie štatutárneho auditu na úrovni skupiny a štatutárny audítor, ktorý je poverený ako primárne zodpovedný za audit na úrovni významných dcérskych spoločnosti, alebo

c)

štatutárny audítor, ktorý podpisuje audítorskú správu.

KAPITOLA II

SCHVAĽOVANIE, PRIEBEŽNÉ VZDELÁVANIE A VZÁJOMNÉ UZNÁVANIE

Článok 3

Schvaľovanie štatutárnych audítorov a audítorských spoločností

1.   Štatutárny audit vykonávajú iba štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti, ktoré schválil členský štát, ktorý požaduje štatutárny audit.

2.   Každý členský štát určí príslušné orgány, ktoré budú zodpovedné za schvaľovanie štatutárnych audítorov a audítorských spoločností.

Príslušné orgány môžu byť profesijné združenia za predpokladu, že sú pod verejným dohľadom, ako je ustanovené v kapitole VIII.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 11, môžu príslušné orgány členských štátov schváliť ako štatutárnych audítorov len fyzické osoby, ktoré spĺňajú aspoň podmienky stanovené v článku 4 a v článkoch 6 až 10.

4.   Príslušné orgány členských štátov môžu schváliť ako audítorské spoločnosti len tie subjekty, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)

fyzické osoby, ktoré vykonávajú štatutárne audity v mene audítorskej spoločnosti, musia spĺňať aspoň podmienky stanovené v článku 4 a v článkoch 6 až 12 a musia byť schválené ako štatutárni audítori v príslušnom členskom štáte;

b)

väčšinu hlasovacích práv v subjekte musia mať audítorské spoločnosti schválené ktorýmkoľvek členským štátom alebo fyzické osoby, ktoré spĺňajú aspoň podmienky stanovené v článku 4 a v článkoch 6 až 12; členské štáty môžu ustanoviť, že tieto fyzické osoby tiež musia byť schválené iným členským štátom. Na účely štatutárneho auditu družstiev a podobných subjektov uvedených v článku 45 smernice 86/635/EHS, môžu členské štáty ustanoviť iné špecifické požiadavky týkajúce sa hlasovacích práv;

c)

väčšinu – maximálne 75 % – členov správneho alebo riadiaceho orgánu subjektu musia tvoriť audítorské spoločnosti, ktoré sú schválené v ktoromkoľvek členskom štáte alebo fyzické osoby, ktoré spĺňajú aspoň podmienky stanovené v článku 4 a v článkoch 6 až 12. Členské štáty môžu ustanoviť, že tieto fyzické osoby tiež musia byť schválené v ďalšom členskom štáte. Ak takýto orgán nemá viac než dvoch členov, jeden z týchto členov musí spĺňať aspoň podmienky uvedené v tomto písmene;

d)

spoločnosť musí spĺňať podmienku stanovenú v článku 4.

Členské štáty môžu ustanoviť dodatočné podmienky len vo vzťahu k písmenu c). Takéto podmienky sú úmerné stanoveným cieľom a nezachádzajú ďalej, než je naozaj nevyhnutné.

Článok 4

Dobrá povesť

Príslušné orgány členského štátu môžu schváliť iba fyzické osoby alebo spoločnosti s dobrou povesťou.

Článok 5

Odvolanie schválenia

1.   K odvolaniu schválenia štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti dôjde v prípade, ak bola vážne spochybnená dobrá povesť tejto osoby alebo spoločnosti. Členské štáty však môžu poskytnúť primeranú lehotu na splnenie požiadaviek dobrej povesti.

2.   K odvolaniu schválenia audítorskej spoločnosti dôjde, ak niektorá z podmienok stanovených v článku 3 ods. 4 písm. b) a c) už nie je splnená. Členské štáty však môžu poskytnúť primeranú lehotu na splnenie týchto podmienok.

3.   Ak dôjde k odvolaniu schválenia audítora alebo audítorskej spoločnosti z akéhokoľvek dôvodu, príslušný orgán členského štátu, v ktorom došlo k odvolaniu schválenia, túto skutočnosť a dôvody odvolania oznámi príslušným orgánom členských štátov, v ktorých bol štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť takisto schválený a je zapísaný v registri najskôr uvedeného členského štátu v súlade s článkom 16 ods. 1 písm. c).

Článok 6

Vzdelanie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 11, môže byť fyzická osoba schválená na vykonávanie štatutárneho auditu, iba ak dosiahla úroveň vzdelania potrebnú na prijatie na vysokú školu alebo rovnocennú úroveň, potom absolvovala program teoretického vzdelávania a odbornej praxe a úspešne zložila skúšku odbornej spôsobilosti na úrovni záverečnej skúšky na vysokej škole alebo rovnocennej úrovni, organizovanú alebo uznávanú dotknutým členským štátom.

Článok 7

Skúška odbornej spôsobilosti

Skúška odbornej spôsobilosti uvedená v článku 6 zaručí potrebnú úroveň teoretických znalostí v oblastiach relevantných pre štatutárny audit a schopnosť uplatniť tieto znalosti v praxi. Aspoň časť tejto skúšky je v písomnej forme.

Článok 8

Test teoretických vedomostí

1.   Test teoretických vedomostí, ktorý je súčasťou skúšky, zahŕňa najmä tieto oblasti:

a)

všeobecná teória a zásady účtovníctva;

b)

právne požiadavky a štandardy týkajúce sa zostavovania ročnej a konsolidovanej účtovnej závierky;

c)

medzinárodné účtovné štandardy;

d)

finančná analýza;

e)

nákladové a manažérske účtovníctvo;

f)

riadenie rizík a interná kontrola;

g)

audit a odborné schopnosti;

h)

právne požiadavky a odborné štandardy týkajúce sa štatutárneho auditu a štatutárnych audítorov;

i)

medzinárodné audítorské štandardy;

j)

profesijná etika a nezávislosť.

2.   Test tiež zahŕňa aspoň tieto oblasti, pokiaľ sú relevantné pre vykonávanie auditu:

a)

právo obchodných spoločností a spravovanie spoločností;

b)

právne predpisy v prípade insolventnosti a podobné postupy;

c)

daňové právo;

d)

občiansky a obchodný zákonník;

e)

právo sociálneho zabezpečenia a pracovné právo;

f)

informačné technológie a počítačové systémy;

g)

podniková, všeobecná a finančná ekonomika;

h)

matematika a štatistika;

i)

základné princípy finančného manažmentu podnikov.

3.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2 upraviť zoznam tém, ktoré majú byť zahrnuté v teste teoretických vedomostí uvedenom v odseku 1. Komisia pri prijímaní uvedených vykonávacích opatrení zohľadní vývoj v oblasti auditu a v audítorskom povolaní.

Článok 9

Výnimky

1.   Odchylne od článkov 7 a 8 môže členský štát ustanoviť, že osoba, ktorá úspešne zložila vysokoškolskú alebo rovnocennú skúšku alebo má vysokoškolský titul či rovnocennú kvalifikáciu v jednej alebo viacerých oblastiach uvedených v článku 8, môže byť oslobodená od testu teoretických vedomostí v oblastiach, ktorých sa táto skúška alebo titul týkajú.

2.   Odchylne od článku 7 môže členský štát ustanoviť, že osoba, ktorá má vysokoškolský titul alebo rovnocennú kvalifikáciu v jednej alebo viacerých oblastiach uvedených v článku 8, môže byť oslobodená od testu schopnosti praktického uplatnenia svojich teoretických vedomostí v týchto oblastiach, ak v nich absolvovala praktickú odbornú prípravu ukončenú štátom uznávanou skúškou alebo udelením štátom uznávaného diplomu.

Článok 10

Praktická odborná príprava

1.   Aby sa zabezpečila schopnosť prakticky uplatniť teoretické vedomosti, test ktorej je súčasťou skúšky, uchádzač absolvuje aspoň trojročnú praktickú odbornú prípravu, okrem iného v oblasti vykonávania auditu ročnej účtovnej závierky, konsolidovanej účtovnej závierky alebo obdobných finančných výkazov. Aspoň dve tretiny tejto praktickej odbornej prípravy sa vykonajú u štatutárneho audítora alebo v audítorskej spoločnosti schválenej v ktoromkoľvek členskom štáte.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby celá praktická odborná príprava prebiehala u osôb, ktoré poskytujú dostatočné záruky týkajúce sa ich schopnosti poskytovať praktickú odbornú prípravu.

Článok 11

Kvalifikácia získaná dlhodobými praktickými skúsenosťami

Členský štát môže ako štatutárneho audítora schváliť osobu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v článku 6, ak preukáže:

a)

že po dobu 15 rokov vykonávala odborné činnosti, ktoré jej umožnili získať dostatočné skúsenosti v oblasti financií, práva a účtovníctva, a úspešne zložila skúšku odbornej spôsobilosti podľa článku 7, alebo

b)

že po dobu 7 rokov vykonávala odborné činnosti v týchto oblastiach a okrem toho absolvovala praktickú odbornú prípravu uvedenú v článku 10 a úspešne zložila skúšku odbornej spôsobilosti podľa článku 7.

Článok 12

Kombinácia praktickej odbornej prípravy a teoretického vzdelávania

1.   Členské štáty môžu ustanoviť, že doba teoretického vzdelávania v oblastiach uvedených v článku 8 sa započíta do dôb odbornej činnosti uvedených v článku 11, pokiaľ je toto vzdelávanie zakončené skúškou uznávanou štátom. Toto vzdelávanie trvá najmenej jeden rok a do doby odbornej činnosti sa započítajú najviac ako štyri roky.

2.   Doba odbornej činnosti, ako aj praktická odborná príprava nie sú kratšie než program teoretického vzdelávania spolu s programom praktickej odbornej prípravy požadovaným v článku 10.

Článok 13

Priebežné vzdelávanie

Členské štáty zabezpečia, aby sa štatutárni audítori povinne zúčastňovali na vhodných programoch priebežného vzdelávania s cieľom udržať si na dostatočne vysokej úrovni svoje teoretické vedomosti, odborné schopnosti a hodnoty a aby sa na prípady nedodržania požiadaviek týkajúcich sa priebežného vzdelávania vzťahovali vhodné sankcie uvedené v článku 30.

Článok 14

Schvaľovanie štatutárnych audítorov z iných členských štátov

Príslušné orgány členských štátov stanovia postupy pre schvaľovanie štatutárnych audítorov, ktorí sú schválení v iných členských štátoch. Tieto postupy neprekračujú požiadavky týkajúce sa zloženia skúšky spôsobilosti v súlade s článkom 4 smernice Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov (18). Skúškou spôsobilosti, ktorá sa vykonáva v jednom z jazykov povolených v rámci jazykových pravidiel uplatňovaných v dotknutom členskom štáte, sa preverujú iba dostatočné znalosti štatutárneho audítora týkajúce sa zákonov a predpisov príslušného členského štátu, ktoré sú relevantné pre štatutárny audit.

KAPITOLA III

REGISTRÁCIA

Článok 15

Verejný register

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby štatutárni audítori a audítorské spoločnosti boli zapísané vo verejnom registri v súlade s článkami 16 a 17. Za mimoriadnych okolností môžu členské štáty upustiť od požiadaviek uvedených v tomto článku a v článku 16, týkajúcich sa uverejňovania informácií, a to len v rozsahu potrebnom pre zníženie bezprostredného a vážneho ohrozenia osobnej bezpečnosti ktorejkoľvek osoby.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby každému štatutárnemu audítorovi a audítorskej spoločnosti bolo vo verejnom registri pridelené samostatné číslo. Registračné údaje sa uchovávajú v registri v elektronickej forme a sú prístupné verejnosti elektronickou cestou.

3.   Verejný register obsahuje ďalej názov a adresu príslušných orgánov zodpovedných za schválenie podľa článku 3, za zabezpečovanie kvality podľa článku 29, za prešetrovania a sankcie uložené štatutárnym audítorom a audítorským spoločnostiam podľa článku 30 a za verejný dohľad podľa článku 32.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby bol verejný register plne funkčný do 29. júna 2009.

Článok 16

Registrácia štatutárnych audítorov

1.   V prípade štatutárnych audítorov obsahuje verejný register aspoň tieto údaje:

a)

meno, adresu a registračné číslo;

b)

v prípade potreby meno, adresu, internetovú adresu a registračné číslo audítorskej spoločnosti (spoločností), v ktorej je štatutárny audítor zamestnaný, alebo ku ktorej je pridružený ako partner či iným spôsobom;

c)

každú ďalšiu registráciu ako štatutárneho audítora u príslušných orgánov iných členských štátov a ako audítora v tretej krajine, vrátane názvu registračného orgánu a v prípade potreby registračné číslo.

2.   Audítori z tretej krajiny zaregistrovaní v súlade s článkom 45 sa v registri uvedú jasne ako audítori z tretej krajiny, a nie ako štatutárni audítori.

Článok 17

Registrácia audítorských spoločností

1.   V prípade audítorských spoločností obsahuje verejný register aspoň tieto informácie:

a)

názov, adresu a registračné číslo;

b)

právnu formu;

c)

kontaktné informácie, hlavnú kontaktnú osobu a v prípade potreby internetovú adresu;

d)

adresu každej kancelárie v členskom štáte;

e)

mená a registračné čísla všetkých štatutárnych audítorov, ktorí sú zamestnaní v audítorskej spoločnosti alebo ktorí sú s ňou spojení ako partneri alebo iným spôsobom;

f)

mená a obchodné adresy všetkých vlastníkov a akcionárov;

g)

mená a obchodné adresy všetkých členov správneho alebo riadiaceho orgánu;

h)

v prípade potreby údaj o členstve v sieti a zoznam názvov a adries členských spoločností a pridružených spoločností alebo odkaz na miesto, kde sú tieto informácie prístupné verejnosti;

i)

každú ďalšiu registráciu ako audítorskej spoločnosti u príslušných orgánov členských štátov a ako audítorského subjektu v tretích krajinách, vrátane názvu registračného orgánu (orgánov) a v prípade potreby registračné číslo (čísla).

2.   Audítorské subjekty z tretích krajín zaregistrované v súlade s článkom 45 sa v registri uvedú jasne ako audítorské subjekty z tretej krajiny, a nie ako audítorské spoločnosti.

Článok 18

Aktualizácia registrovaných informácií

Členské štáty zabezpečia, aby štatutárni audítori a audítorské spoločnosti bezodkladne informovali príslušné orgány zodpovedné za verejný register o akejkoľvek zmene informácií uvedených vo verejnom registri. Register bude po takomto oznámení bezodkladne aktualizovaný.

Článok 19

Zodpovednosť za registrované informácie

Informácie poskytované relevantným príslušným orgánom v súlade s článkami 16, 17 a 18 podpisuje štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť. Ak príslušný orgán umožní sprístupnenie informácií elektronicky, podpísanie sa môže uskutočniť napríklad vo forme elektronického podpisu, ktorý je vymedzený v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (19).

Článok 20

Jazyk

1.   Informácie zapísané vo verejnom registri sa zaznamenávajú v jednom z jazykov povolených podľa jazykových pravidiel uplatňovaných v dotknutom členskom štáte.

2.   Členské štáty môžu povoliť, aby sa do verejného registra zapísali dodatočne informácie v ktoromkoľvek ďalšom úradnom jazyku (jazykoch) Spoločenstva. Členské štáty môžu požadovať overenie prekladu informácií.

Dotknuté členské štáty vo všetkých prípadoch zabezpečia, aby bolo v registri uvedené, či preklad je alebo nie je overený.

KAPITOLA IV

PROFESIJNÁ ETIKA, NEZÁVISLOSŤ, NESTRANNOSŤ, DÔVERNOSŤ INFORMÁCIÍ A SLUŽOBNÉ TAJOMSTVO

Článok 21

Profesijná etika

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa všetci štatutárni audítori a audítorské spoločnosti riadili zásadami profesijnej etiky, ktoré zahŕňajú aspoň ich úlohu vo verejnom záujme, ich bezúhonnosť a nestrannosť a ich odbornú spôsobilosť a riadnu starostlivosť.

2.   S cieľom zabezpečiť dôveru voči vykonávaniu auditu a tiež zabezpečiť jednotné uplatňovanie odseku 1 tohto článku môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2 prijať vykonávacie opatrenia vychádzajúce zo zásad, ktoré riadia profesijnú etiku.

Článok 22

Nezávislosť a nestrannosť

1.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor a/alebo audítorská spoločnosť, ktorí vykonávajú štatutárny audit, boli nezávislí od auditovaného subjektu a aby sa nepodieľali na prijímaní rozhodnutí auditovaného subjektu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť nevykonávali štatutárny audit, ak existuje akýkoľvek priamy alebo nepriamy finančný, obchodný, zamestnanecký alebo iný vzťah – vrátane poskytovania dodatočných neaudítorských služieb – medzi štatutárnym audítorom, audítorskou spoločnosťou alebo sieťou a auditovaným subjektom, z ktorého by nestranná, rozumná a informovaná tretia strana mohla dospieť k záveru, že nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti je spochybnená. Ak je nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti ohrozená napríklad previerkou seba samého, existenciou vlastných záujmov, obhajobou, známosťou, dôverou alebo zastrašovaním, štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť musia prijať ochranné opatrenia na zníženie tohto ohrozenia. Ak je ohrozenie nezávislosti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti v porovnaní s prijatými ochrannými opatreniami také, že spochybňuje ich nezávislosť, štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť štatutárny audit nevykonajú.

Členské štáty navyše zabezpečia, pokiaľ ide o štatutárne audity subjektov verejného záujmu a ak je to potrebné na ochranu ich nezávislosti, aby štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť nevykonávali štatutárny audit v prípadoch previerky seba samého alebo existencie vlastného záujmu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť v audítorskej pracovnej dokumentácii zdokumentovali každé významné ohrozenie svojej nezávislosti, ako aj ochranné opatrenia prijaté na zníženie tohto ohrozenia.

4.   S cieľom zabezpečiť dôveru v úlohu auditu a zabezpečiť jednotné uplatňovanie odsekov 1 a 2 tohto článku môže Komisia prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2 vykonávacie opatrenia založené na zásadách, ktoré sa týkajú:

a)

ohrozenia a ochranných opatrení podľa odseku 2;

b)

situácií, v ktorých je závažnosť ohrozenia podľa odseku 2 taká veľká, že nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti je spochybnená;

c)

prípadov previerky seba samého a existencie vlastného záujmu, uvedených v odseku 2 druhom pododseku, v ktorých možno alebo nemožno vykonať štatutárny audit.

Článok 23

Dôvernosť informácií a služobné tajomstvo

1.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky informácie a dokumenty, ku ktorým má štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť prístup pri vykonávaní štatutárneho auditu, boli chránené vhodnými pravidlami o dôvernosti informácií a služobnom tajomstve.

2.   Pravidlá o dôvernosti informácií a služobnom tajomstve vzťahujúce sa na štatutárnych audítorov alebo audítorské spoločnosti nesmú brániť v presadzovaní ustanovení tejto smernice.

3.   Ak štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť nahradí iný štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť, predchádzajúci štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť umožní nastupujúcemu štatutárnemu audítorovi alebo audítorskej spoločnosti prístup ku všetkým relevantným informáciám o auditovanom subjekte.

4.   Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorá nebude pokračovať v práci na určitej zákazke na audit a predchádzajúci štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť budú aj naďalej podliehať ustanoveniam odsekov 1 a 2 s ohľadom na uvedenú zákazku na audit.

Článok 24

Nezávislosť a nestrannosť štatutárnych audítorov vykonávajúcich štatutárny audit v mene audítorských spoločností

Členské štáty zabezpečia, aby vlastníci alebo akcionári audítorskej spoločnosti, ako aj členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov tejto spoločnosti alebo pridruženej spoločnosti nezasahovali do výkonu štatutárneho auditu akýmkoľvek spôsobom, ktorý ohrozuje nezávislosť a nestrannosť štatutárneho audítora vykonávajúceho štatutárny audit v mene audítorskej spoločnosti.

Článok 25

Poplatky za audit

Členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené vhodné predpisy, ktoré zaistia, že poplatky za štatutárne audity:

a)

nie sú ovplyvňované ani určované poskytovaním dodatočných služieb auditovanému subjektu;

b)

nemôžu byť založené na akejkoľvek forme podmienenosti.

KAPITOLA V

AUDÍTORSKÉ ŠTANDARDY A AUDÍTORSKÁ SPRÁVA

Článok 26

Audítorské štandardy

1.   Členské štáty požiadajú štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti, aby vykonávali štatutárne audity v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi, ktoré prijala Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2. Členské štáty môžu uplatňovať vnútroštátne audítorské štandardy, kým Komisia neprijme medzinárodné audítorské štandardy upravujúce rovnakú oblasť. Prijaté medzinárodné audítorské štandardy sa v plnom znení uverejnia v každom úradnom jazyku Spoločenstva v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2 rozhodnúť o uplatniteľnosti medzinárodných audítorských štandardov v rámci Spoločenstva. Komisia prijme medzinárodné audítorské štandardy s cieľom ich uplatňovania v rámci Spoločenstva iba vtedy, ak:

a)

boli vypracované primeraným postupom, pod verejným dohľadom a transparentne a sú všeobecne akceptované na medzinárodnej úrovni;

b)

prispievajú k vysokej miere dôveryhodnosti a ku kvalite ročnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky v súlade so zásadami ustanovenými v článku 2 ods. 3 smernice 78/660/EHS a v článku 16 ods. 3 smernice 83/349/EHS a

c)

prispievajú k verejnému blahu v Európe.

3.   Členské štáty môžu uplatňovať dodatočné postupy auditu alebo dodatočné požiadavky k medzinárodným audítorským štandardom alebo vo výnimočných prípadoch vyňať určité ich časti, len ak tieto dodatočné postupy alebo požiadavky vyplývajú zo špecifických vnútroštátnych právnych požiadaviek vzťahujúcich sa na rozsah štatutárneho auditu. Členské štáty zabezpečia, aby tieto audítorské postupy alebo požiadavky boli v súlade s ustanoveniami odseku 2 písm. b) a c), a pred ich prijatím ich oznámia Komisii a členským štátom. Vo výnimočných prípadoch vyňatia častí medzinárodných audítorských štandardov členské štáty oznámia Komisii a iným členským štátom svoje špecifické vnútroštátne zákonné požiadavky, ako aj dôvody pre ich zachovanie minimálne šesť mesiacov pred ich vnútroštátnym prijatím alebo v prípade požiadaviek, ktoré už existovali v čase prijatia medzinárodných audítorských štandardov, najneskôr do troch mesiacov od prijatia príslušného medzinárodného audítorského štandardu.

4.   Členské štáty môžu uplatniť dodatočné požiadavky vzťahujúce sa na štatutárny audit ročných a konsolidovaných účtovných závierok počas lehoty, ktorá uplynie 29. júna 2010.

Článok 27

Štatutárny audit konsolidovanej účtovnej závierky

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade štatutárneho auditu konsolidovanej účtovnej závierky skupiny podnikov:

a)

audítor skupiny bol za audítorskú správu v súvislosti s konsolidovanou účtovnou závierkou plne zodpovedný;

b)

audítor skupiny vykonal previerku audítorskej práce vykonanej audítorom z tretej krajiny, štatutárnym audítorom, audítorským subjektom z tretej krajiny alebo audítorskou spoločnosťou na účel auditu skupiny a viedol o tom dokumentáciu. Dokumentácia, ktorú si uchováva audítor skupiny, musí umožniť, aby relevantný príslušný orgán mohol náležite preverovať prácu audítora skupiny;

c)

ak audit časti skupiny podnikov vykonáva audítor alebo audítorský subjekt z tretej krajiny, ktorá nemá uzatvorenú dohodu o spolupráci podľa článku 47, bol audítor skupiny zodpovedný za zabezpečenie riadneho predloženia dokumentácie o audítorskej práci vykonanej audítorom alebo audítorským subjektom z tretej krajiny, vrátane pracovnej dokumentácie týkajúcej sa auditu skupiny, orgánom verejného dohľadu, ak o to požiadajú. Na zabezpečenie takéhoto predloženia dokumentácie si audítor skupiny ponechá kópiu tejto dokumentácie alebo sa dohodne s audítorom alebo audítorským subjektom na svojom náležitom a neobmedzenom prístupe k nej na požiadanie, alebo prijme iné vhodné opatrenie. Ak právne alebo iné prekážky bránia postúpeniu pracovnej dokumentácie o audite z tretej krajiny audítorovi skupiny, musí dokumentácia, ktorú si ponecháva audítor skupiny, obsahovať dôkaz o tom, že podnikol náležité kroky na získanie prístupu k dokumentácii o audite, a v prípade iných prekážok, než sú právne prekážky vyplývajúce z právnych predpisov krajiny, musí obsahovať dôkaz o takýchto prekážkach.

Článok 28

Audítorská správa

1.   Ak audítorská spoločnosť vykonáva štatutárny audit, audítorskú správu podpisuje aspoň štatutárny audítor vykonávajúci štatutárny audit v mene audítorskej spoločnosti. Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty stanoviť, že tento podpis nie je potrebné zverejniť, ak by jeho zverejnenie mohlo viesť k bezprostrednému a závažnému ohrozeniu osobnej bezpečnosti ktorejkoľvek osoby. V každom prípade musí byť meno/mená zainteresovanej osoby/zainteresovaných osôb známe relevantným príslušným orgánom.

2.   Bez ohľadu na článok 51a ods. 1 smernice 78/660/EHS, ak Komisia neprijala spoločnú štandardnú audítorskú správu v súlade s článkom 26 ods. 1 tejto smernice, môže v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2 tejto smernice schváliť spoločný štandard pre audítorskú správu k ročným alebo konsolidovaným účtovným závierkam, ktoré boli zostavené podľa schválených medzinárodných účtovných štandardov, s cieľom prehĺbiť dôveru verejnosti k úlohe auditu.

KAPITOLA VI

ZABEZPEČENIE KVALITY

Článok 29

Systémy zabezpečenia kvality

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby všetci štatutárni audítori a audítorské spoločnosti podliehali systému zabezpečenia kvality, ktorý spĺňa aspoň tieto kritériá:

a)

systém zabezpečenia kvality je organizovaný spôsobom, ktorý nie je závislý od preverovaných štatutárnych audítorov a audítorských spoločností a ktorý podlieha verejnému dohľadu, ako je ustanovené v kapitole VIII;

b)

financovanie systému zabezpečenia kvality je bezpečné a bez akéhokoľvek neprimeraného vplyvu zo strany štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností;

c)

systém zabezpečenia kvality má primerané zdroje;

d)

osoby, ktoré vykonávajú previerky zabezpečenia kvality, majú primerané odborné vzdelanie a relevantné skúsenosti v oblasti štatutárneho auditu a finančného výkazníctva spolu s osobitným školením v oblasti previerky zabezpečenia kvality;

e)

výber osôb na konkrétne úlohy previerky zabezpečenia kvality sa uskutočňuje v rámci objektívneho postupu navrhnutého tak, aby sa predišlo konfliktu záujmov medzi osobami uskutočňujúcimi previerku a preverovaným štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou;

f)

súčasťou previerky zabezpečenia kvality podporenej primeranou kontrolou vybraných zložiek audítorskej pracovnej dokumentácie je posúdenie súladu s uplatniteľnými audítorskými štandardmi a požiadavkami na nezávislosť, ako aj posúdenie kvantity a kvality vynaložených zdrojov, poplatkov účtovaných za audit a vnútorného systému kontroly kvality audítorskej spoločnosti;

g)

previerka zabezpečenia kvality podlieha správe, ktorá obsahuje hlavné závery previerky zabezpečenia kvality;

h)

previerka zabezpečenia kvality sa vykonáva aspoň raz za šesť rokov;

i)

celkové výsledky systému zabezpečenia kvality sa každoročne zverejňujú;

j)

štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vykonajú opatrenia v súlade s odporúčaniami previerky kvality v primeranej lehote.

Ak sa nepostupuje podľa odporúčaní uvedených v písmene j), voči štatutárnemu audítorovi alebo audítorskej spoločnosti sa, ak je to vhodné, začne disciplinárne konanie alebo sa uplatnia sankcie podľa článku 30.

2.   V súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2 môže Komisia prijať vykonávacie opatrenia s cieľom prehĺbiť dôveru verejnosti k úlohe auditu a zabezpečiť jednotné uplatňovanie odseku 1 písm. a), b) a e) až j).

KAPITOLA VII

PREŠETROVANIE A SANKCIE

Článok 30

Systémy prešetrovania a sankcií

1.   Členské štáty zabezpečia účinné systémy prešetrovania a sankcií s cieľom zistiť, napraviť a zabrániť nesprávnemu vykonávaniu štatutárneho auditu.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté systémy občianskoprávnej zodpovednosti v členských štátoch, členské štáty stanovia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vo vzťahu k štatutárnym audítorom a audítorským spoločnostiam pre prípady, ak sa štatutárne audity nevykonávajú v súlade s ustanoveniami prijatými pri vykonávaní tejto smernice.

3.   Členské štáty zabezpečia primerané zverejňovanie informácií týkajúcich sa prijatých opatrení a sankcií uložených štatutárnym audítorom a audítorským spoločnostiam. Sankcie zahŕňajú aj možnosť odvolania schválenia.

Článok 31

Zodpovednosť audítorov

Do 1. januára 2007 Komisia predloží správu o dopade súčasných vnútroštátnych pravidiel zodpovednosti za vykonávanie štatutárnych auditov na európskych kapitálových trhoch a o podmienkach poistenia štatutárnych audítorov a audítorských spoločností vrátane objektívnej analýzy obmedzení finančnej zodpovednosti. Komisia uskutoční v prípade potreby verejné konzultácie. Na základe tejto správy Komisia predloží tam, kde to považuje za vhodné, odporúčania členským štátom.

KAPITOLA VIII

VEREJNÝ DOHĽAD A REGULAČNÉ OPATRENIA MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

Článok 32

Zásady verejného dohľadu

1.   Členské štáty zabezpečia vytvorenie účinného systému verejného dohľadu nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami založeného na zásadách uvedených v odsekoch 2 až 7.

2.   Verejnému dohľadu podliehajú všetci štatutárni audítori a audítorské spoločnosti.

3.   Systém verejného dohľadu je vedený nepraktizujúcimi osobami, ktoré majú vedomosti o problematike súvisiacej so štatutárnym auditom. Členské štáty však môžu umožniť menšine praktizujúcich audítorov, aby sa zapojili do riadenia systému verejného dohľadu. Osoby, ktoré sa zúčastňujú na riadení systému verejného dohľadu, sa vyberú na základe nezávislého a transparentného postupu menovania.

4.   Systém verejného dohľadu nesie konečnú zodpovednosť za dohľad nad:

a)

schvaľovaním a registrovaním štatutárnych audítorov a audítorských spoločností;

b)

prijímaním noriem profesijnej etiky, štandardov internej kontroly kvality audítorských spoločností a auditu a

c)

priebežným vzdelávaním, zabezpečením kvality a systémom prešetrovania a disciplinárnym systémom.

5.   Systém verejného dohľadu má v prípade potreby právo prešetrovať štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti a má právo prijať primerané opatrenia.

6.   Systém verejného dohľadu je transparentný. To sa týka zverejňovania ročných pracovných programov a správ o činnosti.

7.   Systém verejného dohľadu má k dispozícii primerané zdroje. Systém verejného dohľadu je bezpečný a nezávislý od akéhokoľvek neprimeraného vplyvu štatutárnych audítorov a audítorských spoločností.

Článok 33

Spolupráca medzi systémami verejného dohľadu na úrovni Spoločenstva

Členské štáty zabezpečia, aby regulačné opatrenia pre systémy verejného dohľadu umožňovali efektívnu spoluprácu medzi aktivitami dohľadu členských štátov na úrovni Spoločenstva. Na tento účel členské štáty poveria jeden osobitný subjekt zodpovednosťou za zabezpečenie takejto spolupráce.

Článok 34

Vzájomné uznávanie regulačných opatrení medzi členskými štátmi

1.   Regulačné opatrenia členských štátov rešpektujú zásadu regulácie v domovskej krajine a dohľadu zo strany členského štátu, v ktorom je štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť schválená a v ktorom má auditovaný subjekt registrované sídlo.

2.   V prípade štatutárneho auditu konsolidovanej účtovnej závierky členský štát, ktorý vyžaduje štatutárny audit konsolidovanej účtovnej závierky, nemôže v súvislosti so štatutárnym auditom stanoviť dodatočné požiadavky týkajúce sa registrácie, previerky zabezpečenia kvality, audítorských štandardov, profesijnej etiky a nezávislosti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, ktorí vykonávajú štatutárny audit dcérskej spoločnosti založenej v inom členskom štáte.

3.   V prípade spoločnosti, ktorej cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v členskom štáte, v ktorom táto spoločnosť nemá registrované sídlo, členský štát, v ktorom sú cenné papiere obchodované, nemôže v súvislosti so štatutárnym auditom stanoviť žiadne dodatočné požiadavky týkajúce sa registrácie, previerky zabezpečenia kvality, audítorských štandardov, profesijnej etiky a nezávislosti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, ktorí vykonávajú štatutárny audit ročnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky tejto spoločnosti.

Článok 35

Určenie príslušných orgánov

1.   Členské štáty určia jeden alebo viac príslušných orgánov na účely plnenia úloh stanovených v tejto smernici. Členské štáty informujú Komisiu o tomto určení.

2.   Príslušné orgány sú organizované tak, aby sa predišlo konfliktu záujmov.

Článok 36

Služobné tajomstvo a regulačná spolupráca medzi členskými štátmi

1.   Príslušné orgány členských štátov zodpovedné za schválenie, registráciu, zabezpečenie kvality, kontrolu a disciplínu budú v prípade potreby spolupracovať pri plnení svojich povinností v zmysle tejto smernice. Príslušné orgány v členskom štáte, ktoré sú zodpovedné za schválenie, registráciu, zabezpečenie kvality, kontrolu a disciplínu, poskytnú pomoc príslušným orgánom iných členských štátov. Príslušné orgány si budú najmä vymieňať informácie a spolupracovať pri prešetrovaniach súvisiacich s vykonávaním štatutárnych auditov.

2.   Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sú zamestnané alebo boli zamestnané príslušnými orgánmi. Informácie, na ktoré sa služobné tajomstvo vzťahuje, nesmú byť oznámené žiadnej inej osobe ani orgánu okrem prípadov, keď si tak vyžadujú zákony, právne predpisy alebo administratívne postupy členského štátu.

3.   Odsek 2 nebráni príslušným orgánom vymieňať si dôverné informácie. Informácie vymieňané týmto spôsobom spadajú pod povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ktorej podliehajú osoby, ktoré sú zamestnané alebo boli zamestnané príslušnými orgánmi.

4.   Príslušné orgány na požiadanie a bez zbytočného odkladu poskytnú akékoľvek informácie vyžadované na účely uvedené v odseku 1. V prípade potreby príslušné orgány, ktoré takúto žiadosť dostali, bez zbytočného odkladu prijmú nevyhnutné opatrenia na zhromaždenie požadovaných informácií. Informácie poskytnuté týmto spôsobom spadajú pod povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ktorej podliehajú osoby, ktoré sú zamestnané alebo boli zamestnané príslušnými orgánmi, ktoré získali dané informácie.

Ak príslušný požiadaný orgán nedokáže bez zbytočného odkladu poskytnúť požadované informácie, oznámi žiadajúcemu príslušnému orgánu, aké ma na to dôvody.

Príslušné orgány môžu odmietnuť vyhovieť žiadosti o poskytnutie informácií, ak:

a)

by poskytnutie informácií mohlo nepriaznivo ovplyvniť suverenitu, bezpečnosť alebo verejný poriadok požiadaného členského štátu alebo porušiť vnútroštátne predpisy o bezpečnosti, alebo

b)

sa už začali súdne konania v súvislosti s rovnakými činnosťami a proti tým istým štatutárnym audítorom alebo audítorským spoločnostiam pred orgánmi požiadaného členského štátu, alebo

c)

príslušné orgány požiadaného členského štátu už vyniesli konečné rozhodnutie vo vzťahu k rovnakej činnosti a proti rovnakým štatutárnym audítorom alebo audítorským spoločnostiam.

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti, ktoré sa na ne v rámci súdnych konaní vzťahujú, príslušné orgány, ktoré získajú informácie v súlade s odsekom 1, ich môžu použiť iba na výkon svojich funkcií v rozsahu pôsobnosti tejto smernice a v rámci správnych alebo súdnych konaní konkrétne súvisiacich s výkonom týchto funkcií.

5.   Ak príslušný orgán dospeje k záveru, že sa na území iného členského štátu vykonáva alebo vykonávala činnosť, ktorá je v rozpore s ustanoveniami tejto smernice, informuje o tomto závere čo najpodrobnejším spôsobom príslušný orgán tohto iného členského štátu. Príslušný orgán dotknutého členského štátu vykoná primerané opatrenia. Informuje príslušný orgán, ktorý mu poskytol informácie, o výsledku a v možnom rozsahu aj o dôležitých okamihoch priebežného vývoja.

6.   Príslušný orgán jedného členského štátu môže tiež žiadať, aby príslušný orgán iného členského štátu vykonal prešetrovanie na jeho území.

Okrem toho môže požadovať, aby niektorí z jeho zamestnancov mohli v priebehu prešetrovania sprevádzať zamestnancov príslušného orgánu tohto iného členského štátu.

Prešetrovanie bude po celý čas podliehať celkovej kontrole členského štátu, na území ktorého sa vykonáva.

Príslušné orgány môžu odmietnuť vyhovieť žiadosti o vykonanie prešetrovania, ako sa uvádza v prvom pododseku, alebo žiadosti o to, aby jeho zamestnancov sprevádzali zamestnanci príslušného orgánu iného členského štátu, ako sa uvádza v druhom pododseku, ak:

a)

by takéto prešetrovanie mohlo nepriaznivo ovplyvniť suverenitu, bezpečnosť alebo verejný poriadok požiadaného členského štátu, alebo

b)

sa už začali súdne konania v súvislosti s rovnakými činnosťami a proti tým istým osobám pred orgánmi požiadaného členského štátu, alebo

c)

príslušné orgány požiadaného členského štátu už vyniesli konečné rozhodnutie nad týmito osobami vo vzťahu k rovnakej činnosti.

7.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2 prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa postupov pri výmene informácií a spôsoboch cezhraničného prešetrovania uvedených v odsekoch 2 až 4 tohto článku s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi.

KAPITOLA IX

MENOVANIE A ODVOLANIE

Článok 37

Menovanie štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností

1.   Štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť menuje valné zhromaždenie akcionárov alebo členov auditovaného subjektu.

2.   Členské štáty môžu povoliť alternatívne systémy alebo spôsoby menovania štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, pokiaľ je účelom týchto systémov alebo spôsobov zabezpečiť nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti od výkonných členov správneho orgánu alebo riadiaceho orgánu auditovaného subjektu.

Článok 38

Odvolanie a odstúpenie štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností

1.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti mohli byť odvolaní iba na základe riadneho odôvodnenia. Rozdielnosť názorov na účtovné alebo audítorské postupy nie je riadnym dôvodom pre odvolanie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby auditovaný subjekt a štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť informovali orgán alebo orgány zodpovedné za verejný dohľad o odvolaní alebo odstúpení štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti v priebehu vykonávania zadaného auditu a aby poskytli primerané vysvetlenie dôvodov tohto kroku.

KAPITOLA X

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ŠTATUTÁRNY AUDIT SUBJEKTOV VEREJNÉHO ZÁUJMU

Článok 39

Uplatnenie pre nekótované subjekty verejného záujmu

Členské štáty môžu udeliť výnimku subjektom verejného záujmu, ktoré nevydali prevoditeľné cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES a ich štatutárnemu audítorovi (štatutárnym audítorom) alebo audítorskej spoločnosti (audítorským spoločnostiam) z jednej alebo viacerých požiadaviek v tejto kapitole.

Článok 40

Správa o transparentnosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ktoré vykonávajú štatutárny audit subjektov verejného záujmu, do troch mesiacov po skončení každého účtovného obdobia uverejnili na svojich internetových stránkach výročné správy o transparentnosti, ktoré obsahujú aspoň:

a)

popis právnej štruktúry a vlastníctva;

b)

ak audítorská spoločnosť patrí do siete, popis siete a právneho a štrukturálneho usporiadania v sieti;

c)

popis štruktúry spravovania audítorskej spoločnosti;

d)

popis systému internej kontroly kvality audítorskej spoločnosti a vyhlásenie správneho alebo riadiaceho orgánu o účinnosti jeho fungovania;

e)

informáciu o dátume poslednej previerky zabezpečenia kvality podľa článku 29;

f)

zoznam subjektov verejného záujmu, v ktorých audítorská spoločnosť vykonala štatutárny audit počas predchádzajúceho účtovného obdobia;

g)

vyhlásenie o postupoch na zabezpečenie nezávislosti audítorskej spoločnosti, ktoré tiež potvrdzuje, že bola vykonaná interná previerka dodržiavania nezávislosti;

h)

vyhlásenie o postupoch, ktoré audítorská spoločnosť uplatňuje v súvislosti s priebežným vzdelávaním štatutárnych audítorov, uvedené v článku 13;

i)

finančné informácie, ktoré ukazujú význam audítorskej spoločnosti, ako je celkový obrat rozdelený na poplatky za štatutárny audit ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky a poplatky účtované za iné uisťovacie služby, služby v oblasti daňového poradenstva a iné neaudítorské služby;

j)

informácie o základe pre odmeňovanie partnerov.

Za výnimočných okolností nemusia členské štáty uplatniť požiadavku uvedenú v písmene f) v miere potrebnej na zníženie bezprostredného a vážneho ohrozenia osobnej bezpečnosti ktorejkoľvek osoby.

2.   Správu o transparentnosti podpíše štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť. Podpísanie sa môže uskutočniť napríklad prostredníctvom elektronického podpisu vymedzeného v článku 2 ods. 1 smernice 1999/93/ES.

Článok 41

Výbor pre audit

1.   Každý subjekt verejného záujmu musí mať výbor pre audit. Členský štát určí, či sa výbory pre audit majú skladať z iných ako výkonných členov správneho orgánu a/alebo členov dozorného orgánu auditovaného subjektu a/alebo z členov menovaných valným zhromaždením akcionárov auditovaného subjektu. Aspoň jeden člen výboru pre audit je nezávislý a má kvalifikáciu účtovníka a/alebo audítora.

Členské štáty môžu povoliť, aby v subjektoch verejného záujmu, ktoré spĺňajú kritériá článku 2 ods. 1 písm. f) smernice 2003/71/ES (20), mohol funkcie zverené výboru pre audit vykonávať správny alebo dozorný orgán ako celok za minimálneho predpokladu, že ak je predseda takéhoto orgánu výkonným členom, nebude predsedom výboru pre audit.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov, alebo iných členov menovaných valným zhromaždením akcionárov auditovaného subjektu, výbor pre audit musí okrem iného:

a)

sledovať proces finančného výkazníctva;

b)

sledovať účinnosť internej kontroly spoločnosti, prípadne interného auditu a systémov riadenia rizík;

c)

sledovať štatutárny audit ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky;

d)

preverovať a sledovať nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti a predovšetkým poskytovanie dodatočných služieb auditovanému subjektu.

3.   Návrh na menovanie štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, ktorý podáva správny alebo dozorný orgán v subjekte verejného záujmu, má vychádzať z odporúčania výboru pre audit.

4.   Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť oznámia výboru pre audit hlavné závery vyplývajúce zo štatutárneho auditu, a najmä významné nedostatky v internej kontrole v súvislosti s procesom finančného výkazníctva.

5.   Členské štáty môžu povoliť alebo rozhodnúť, že sa ustanovenia odsekov 1 až 4 nebudú vzťahovať na žiadny subjekt verejného záujmu, ktorý má orgán vykonávajúci rovnaké funkcie ako výbor pre audit, ktorý vznikol a funguje v súlade s platnými predpismi členského štátu, v ktorom je auditovaný subjekt registrovaný. V takomto prípade tento subjekt zverejní, ktorý orgán tieto funkcie plní a aké je jeho zloženie.

6.   Členské štáty môžu oslobodiť od povinnosti mať výbor pre audit:

a)

akýkoľvek subjekt verejného záujmu, ktorý je dcérskou spoločnosťou v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS, ak subjekt spĺňa požiadavky odsekov 1 až 4 tohto článku na úrovni skupiny;

b)

akýkoľvek subjekt verejného záujmu, ktorý je podnikom kolektívneho investovania vymedzeným v článku 1 ods. 2 smernice 85/611/EHS; členské štáty tiež môžu oslobodiť tie subjekty verejného záujmu, ktorých jediným predmetom podnikania je kolektívne investovanie kapitálu získaného od verejnosti a ktoré pracujú podľa zásady rozloženia rizika a nesnažia sa získať právnu alebo riadiacu kontrolu nad žiadnym emitentom akcií predstavujúcich ich podkladové investície za predpokladu, že tieto spoločnosti kolektívneho investovania sú autorizované a podliehajú dohľadu príslušných orgánov a že majú funkcie vykonávania depozitára zodpovedajúce funkciám uvedeným v smernici 85/611/EHS;

c)

akýkoľvek subjekt verejného záujmu, ktorého jediným predmetom podnikania je emisia cenných papierov krytých majetkom podľa definície v článku 2 ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 809/2004 (21). V takýchto prípadoch budú členské štáty vyžadovať od subjektu vysvetlenie pre verejnosť s uvedením dôvodov, pre ktoré nepovažuje za vhodné mať výbor pre audit, správny orgán alebo dozorný orgán poverený vykonávaním funkcií výboru pre audit;

d)

akákoľvek úverová inštitúcia v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2000/12/ES, ktorej akcie nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu žiadneho členského štátu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES a ktoré nepretržite alebo opakovane vydávajú iba dlhové cenné papiere, za predpokladu, že celková nominálna hodnota všetkých takýchto dlhových cenných papierov nepresiahne hodnotu 100 000 000 EUR a že táto inštitúcia nevydala prospekt podľa smernice 2003/71/ES.

Článok 42

Nezávislosť

1.   Okrem ustanovení uvedených v článkoch 22 a 24 členské štáty zabezpečia, aby štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti, ktoré vykonávajú štatutárny audit subjektu verejného záujmu:

a)

každoročne písomne potvrdili výboru pre audit svoju nezávislosť od auditovaného subjektu verejného záujmu;

b)

každoročne oznámili výboru pre audit všetky dodatočné služby poskytnuté auditovanému subjektu a

c)

prerokovali s výborom pre audit ohrozenia svojej nezávislosti a ochranné opatrenia uplatnené na zníženie tohto ohrozenia tak, ako to zdokumentovali podľa článku 22 ods. 3.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa kľúčový audítorský partner/partneri zodpovedný/zodpovední za výkon štatutárneho auditu striedal/striedali pri zákazke na audit po maximálne siedmich rokoch od dátumu menovania a aby mal/mali možnosť znovu sa zúčastniť na audite auditovaného subjektu po uplynutí najmenej dvoch rokov.

3.   Štatutárny audítor alebo kľúčový audítorský partner, ktorý vykonáva štatutárny audit v mene audítorskej spoločnosti, nesmie prijať kľúčovú riadiacu pozíciu v auditovanom subjekte skôr, ako uplynú najmenej dva roky od jeho odstúpenia z funkcie štatutárneho audítora alebo kľúčového audítorského partnera v predmetnej zákazke na audit.

Článok 43

Zabezpečenie kvality

Previerka zabezpečenia kvality uvedená v článku 29 sa pre štatutárnych audítorov alebo audítorské spoločnosti, ktoré vykonávajú štatutárne audity subjektov verejného záujmu, vykonáva aspoň raz za tri roky.

KAPITOLA XI

MEDZINÁRODNÉ ASPEKTY

Článok 44

Schválenie audítorov z tretích krajín

1.   Pod podmienkou reciprocity môžu príslušné orgány členského štátu schváliť audítora z tretej krajiny ako štatutárneho audítora, ak daná osoba predloží dôkaz, že spĺňa požiadavky rovnocenné požiadavkám ustanoveným v článku 4 a v článkoch 6 až 13.

2.   Príslušné orgány členského štátu pred schválením audítora z tretej krajiny, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v odseku 1, uplatnia požiadavky uvedené v článku 14.

Článok 45

Registrácia a dohľad nad audítormi a audítorskými subjektmi z tretích krajín

1.   Príslušné orgány členského štátu v súlade s článkami 15 až 17 zaregistrujú každého audítora a audítorský subjekt z tretej krajiny, ktorý predloží audítorskú správu týkajúcu sa ročnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky spoločnosti registrovanej mimo územia Spoločenstva, ktorej prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu tohto členského štátu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES okrem prípadov, keď je spoločnosť výlučne emitentom dlhových cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2004/109/ES (22), ktorých menovitá hodnota na jednotku je najmenej 50 000 EUR alebo v prípade dlhových cenných papierov vydaných v inej mene, sa v deň vydania rovná sume najmenej 50 000 EUR.

2.   Platia články 18 a 19.

3.   Členské štáty začlenia registrované audítorské subjekty a audítorov z tretej krajiny do svojich systémov dohľadu, systémov zabezpečenia kvality a svojich systémov prešetrovania a sankcií. Členský štát môže registrovanému audítorovi a audítorskému subjektu z tretej krajiny udeliť výnimku zo začlenenia do svojho systému zabezpečenia kvality, ak sa systémom zabezpečenia kvality tretej krajiny alebo iného členského štátu, ktorý bol v súlade s článkom 46 vyhodnotený ako rovnocenný, v priebehu predchádzajúcich troch rokov vykonala kontrola kvality príslušného audítora alebo audítorského subjektu tretej krajiny.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 46, audítorské správy týkajúce sa ročnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky uvedenej v odseku 1 tohto článku, ktoré vydávajú audítori alebo audítorské subjekty z tretej krajiny, ktoré nie sú v členskom štáte registrované, nebudú mať v danom členskom štáte právny účinok.

5.   Členský štát môže registrovať audítorský subjekt z tretej krajiny iba vtedy, ak:

a)

spĺňa požiadavky, ktoré sú rovnocenné požiadavkám ustanoveným v článku 3 ods. 3;

b)

väčšina členov správneho alebo riadiaceho orgánu audítorského subjektu z tretej krajiny spĺňa požiadavky, ktoré sú rovnocenné požiadavkám ustanoveným v článkoch 4 až 10;

c)

audítor z tretej krajiny vykonávajúci audit v mene audítorského subjektu z tretej krajiny spĺňa požiadavky, ktoré sú rovnocenné požiadavkám ustanoveným v článkoch 4 až 10;

d)

audity ročnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky uvedené v odseku 1 sa vykonávajú v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi, ako sa uvádza v článku 26, ako aj s požiadavkami ustanovenými v článkoch 22, 24 a 25 alebo v súlade s rovnocennými štandardmi a požiadavkami;

e)

zverejní na svojej internetovej stránke výročnú správu o transparentnosti, ktorá obsahuje informácie uvedené v článku 40, alebo ak spĺňa rovnocenné požiadavky týkajúce sa zverejnenia.

6.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie odseku 5 písm. d) Komisia v spolupráci s členskými štátmi vyhodnocuje tam uvedenú rovnocennosť a rozhoduje o nej v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2. Kým Komisia prijme takéto rozhodnutie, členské štáty môžu vyhodnotiť rovnocennosť podľa odseku 5 písm. d) do prijatia rozhodnutia Komisie.

Článok 46

Odchýlky v prípade rovnocennosti

1.   Členské štáty môžu neaplikovať alebo upraviť požiadavky v článku 45 ods. 1 a 3 na základe reciprocity len v prípade, ak audítori alebo audítorské subjekty z tretích krajín podliehajú systémom verejného dohľadu, zabezpečenia kvality a prešetrovania a sankcií v tretej krajine, ktoré spĺňajú požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článkoch 29, 30 a 32.

2.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie odseku 1 tohto článku Komisia v spolupráci s členskými štátmi vyhodnocuje tam uvedenú rovnocennosť a rozhoduje o nej v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2. Kým Komisia prijme takéto rozhodnutie, členské štáty môžu vyhodnotiť rovnocennosť podľa odseku 1 tohto článku alebo sa môžu spoľahnúť na hodnotenie iných členských štátov do prijatia rozhodnutia Komisie. Ak Komisia rozhodne, že požiadavka rovnocennosti uvedená v odseku 1 tohto článku nie je splnená, môže na primerané prechodné obdobie povoliť príslušným audítorom a audítorským subjektom pokračovať v audite podľa požiadaviek príslušného členského štátu.

3.   Členské štáty oznámia Komisii:

a)

svoje hodnotenia rovnocennosti podľa odseku 2 a

b)

základné zložky svojich opatrení na spoluprácu so systémami verejného dohľadu tretích krajín, systémami zabezpečenia kvality a prešetrovania a sankcií na základe odseku 1.

Článok 47

Spolupráca s príslušnými orgánmi z tretích krajín

1.   Členské štáty môžu príslušným orgánom tretej krajiny umožniť prenos pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, ktoré schválili, za predpokladu, že:

a)

táto pracovná dokumentácia o audite alebo iné dokumenty sa vzťahujú na audity spoločností, ktoré vydali cenné papiere v tejto tretej krajine alebo ktoré tvoria skupinu, vydávajúcu štatutárne konsolidované účtovné závierky v tejto tretej krajine;

b)

sa prenos uskutoční prostredníctvom príslušných orgánov domácej krajiny príslušným orgánom tejto tretej krajiny a na ich žiadosť;

c)

príslušné orgány tejto tretej krajiny spĺňajú požiadavky, ktoré boli vyhlásené za primerané podľa odseku 3;

d)

medzi dotknutými príslušnými orgánmi existujú dohody o spolupráci na základe reciprocity;

e)

prenos osobných údajov do tretej krajiny je v súlade s kapitolou IV smernice 95/46/ES.

2.   Dohody o spolupráci uvedené v odseku 1 písm. d) zabezpečia, aby:

a)

príslušné orgány predložili odôvodnenie účelu žiadosti o pracovnú dokumentáciu o audite a iné dokumenty;

b)

osoby, ktoré sú zamestnané alebo boli zamestnané príslušnými orgánmi tretej krajiny, ktoré dostávajú informácie, podliehali povinnosti dodržiavať služobné tajomstvo;

c)

príslušné orgány tretej krajiny mohli použiť pracovnú dokumentáciu o audite a iné dokumenty výlučne pre výkon funkcií verejného dohľadu, zabezpečenia kvality a prešetrovania, ktoré spĺňajú požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článkoch 29, 30 a 32;

d)

žiadosť príslušného orgánu tretej krajiny o pracovnú dokumentáciu o audite alebo iné dokumenty v držbe štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti bolo možné odmietnuť v prípade:

ak by poskytnutie tejto pracovnej dokumentácie alebo dokumentov nepriaznivo ovplyvnilo suverenitu, bezpečnosť alebo verejný poriadok Spoločenstva alebo požiadaného členského štátu, alebo

ak sa už začali súdne konania v súvislosti s rovnakými činnosťami a proti tým istým osobám pred orgánmi požiadaného členského štátu.

3.   O primeranej úrovni požiadaviek uvedenej v odseku 1 písm. c) rozhodne Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2, aby tak uľahčila spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. Hodnotenie primeranej úrovne požiadaviek sa uskutoční v spolupráci s členskými štátmi a zakladá sa na požiadavkách stanovených v článku 36 alebo na rovnocenných funkčných výsledkoch. Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na splnenie rozhodnutia Komisie.

4.   Vo výnimočných prípadoch a odchylne od odseku 1 môžu členské štáty povoliť štatutárnym audítorom a audítorským spoločnostiam, ktoré schválili, aby odoslali pracovnú dokumentáciu o audite a iné dokumenty priamo príslušným orgánom tretej krajiny za predpokladu, že:

a)

príslušné orgány tejto tretej krajiny začali prešetrovanie;

b)

odoslanie nie je v rozpore s povinnosťami, ktoré musia štatutárni audítori a audítorské spoločnosti plniť v súvislosti s odoslaním pracovnej dokumentácie o audite a iných dokumentov ich vnútroštátnemu príslušnému orgánu;

c)

existujú pracovné dojednania s príslušnými orgánmi tejto tretej krajiny, ktoré umožňujú príslušným orgánom členského štátu recipročný priamy prístup k pracovnej dokumentácii o audite a iným dokumentom audítorských subjektov z tejto tretej krajiny;

d)

žiadajúci príslušný orgán tretej krajiny vopred informuje vnútroštátny príslušný orgán štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti o každej priamej žiadosti o informácie s uvedením jej dôvodov;

e)

sú dodržané podmienky uvedené v odseku 2.

5.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 48 ods. 2 špecifikovať výnimočné prípady uvedené v odseku 4 tohto článku, aby uľahčila spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a zabezpečila jednotné uplatňovanie odseku 4 tohto článku.

6.   Členské štáty informujú Komisiu o pracovných dojednaniach uvedených v odsekoch 1 a 4.

KAPITOLA XII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 48

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor“).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 tohto rozhodnutia.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté už prijaté vykonávacie opatrenia a s výnimkou ustanovení uvedených v článku 26, po uplynutí dvojročného obdobia od prijatia tejto smernice a najneskôr 1. apríla 2008 sa pozastaví uplatňovanie tých jej ustanovení, ktoré si vyžadujú prijatie technických predpisov, zmien a doplnení a rozhodnutí v súlade s odsekom 2. Na návrh Komisie môžu Európsky parlament a Rada obnoviť účinnosť týchto ustanovení v súlade s postupom podľa článku 251 zmluvy a na tento účel ich prehodnotia pred uplynutím vyššie uvedenej lehoty alebo dátumu.

Článok 49

Zmena a doplnenie smernice 78/660/EHS a smernice 83/349/EHS

1.   Smernica 78/660/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:

a)

V článku 43 ods. 1 sa dopĺňa tento bod:

„15.

samostatne, celkové poplatky za účtovné obdobie účtované štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou za štatutárny audit ročnej účtovnej závierky a celkové poplatky účtované za iné uisťovacie služby, celkové poplatky účtované za služby daňového poradenstva a celkové poplatky účtované za iné neaudítorské služby.

Členské štáty môžu stanoviť, že táto požiadavka sa neuplatňuje v prípade, keď je spoločnosť zahrnutá do konsolidovanej účtovnej závierky, ktorej zostavenie sa požaduje podľa článku 1 smernice 83/349/EHS, ak je táto informácia uvedená v poznámkach ku konsolidovanej účtovnej závierke.“

b)

Odsek 1 v článku 44 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty môžu povoliť spoločnostiam uvedeným v článku 11, aby vypracovali skrátené poznámky k účtovnej závierke bez informácií, ktoré vyžaduje článok 43 ods. 1 bod 5 až 12, bod 14 písm. a) a bod 15. V poznámkach však musia byť uvedené úplné informácie o všetkých položkách, ktoré upresňuje článok 43 ods. 1 bod 6.“

c)

Odsek 2 v článku 45 sa nahrádza takto:

„2.   Odsek 1 písm. b) sa vzťahuje aj na informácie uvedené v článku 43 ods. 1 bode 8.

Členské štáty môžu povoliť spoločnostiam uvedeným v článku 27, aby informácie uvedené v článku 43 ods. 1 bode 8 nezverejňovali. Členské štáty môžu povoliť spoločnostiam uvedeným v článku 27, aby informácie uvedené v článku 43 ods. 1 bode 15 nezverejňovali, ak tieto informácie postúpia systému verejného dohľadu uvedenému v článku 32 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (23), ak ich o to tento systém verejného dohľadu požiada.

2.   V článku 34 smernice 83/349/EHS sa dopĺňa tento bod:

„16.

Samostatne, celkové poplatky za účtovné obdobie účtované štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou za štatutárny audit konsolidovanej účtovnej závierky a celkové poplatky účtované za iné uisťovacie služby, celkové poplatky účtované za služby daňového poradenstva a celkové poplatky účtované za iné neaudítorské služby.“

Článok 50

Zrušenie smernice 84/253/EHS

Smernica 84/253/EHS sa zrušuje s účinnosťou od 29. júna 2006. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 51

Prechodné ustanovenie

Štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti, ktoré schválili príslušné orgány členských štátov v súlade so smernicou 84/253/EHS pred nadobudnutím účinnosti ustanovení uvedených v článku 53 ods. 1, sa považujú za schválené v súlade s touto smernicou.

Článok 52

Minimálna harmonizácia

Členské štáty požadujúce štatutárny audit môžu uložiť prísnejšie požiadavky, pokiaľ táto smernica neustanovuje inak.

Článok 53

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a zverejnia do 29. júna 2008 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.   Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 54

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 55

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 17. mája 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORREL FONTELLES

Za Radu

predseda

H. WINKLER


(1)  Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 115.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 25. apríla 2006.

(3)  Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/51/ES (Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2003, s. 16).

(4)  Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/51/ES.

(5)  Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/51/ES.

(6)  Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 7. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2003/51/ES.

(7)  Ú. v. ES L 126, 12.5.1984, s. 20.

(8)  Ú. v. ES C 143, 8.5.1998, s. 12.

(9)  Ú. v. ES L 91, 31.3.2001, s. 91.

(10)  Ú. v. ES L 191, 19.7.2002, s. 22.

(11)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(12)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(13)  Ú. v. EÚ L 52, 25.2.2005, s. 51.

(14)  Smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES (Ú. v. EÚ L 79, 24.3.2005, s. 9).

(15)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(16)  Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/29/ES (Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2006, s. 50).

(17)  Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1.

(18)  Ú. v. ES L 19, 24.1.1989, s. 16. Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/19/ES (Ú. v. ES L 206, 31.7.2001, s. 1).

(19)  Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12.

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorá sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(21)  Ú. v. EÚ L 149, 30.4.2004, s. 1.

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).

(23)  Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87.“