(1)

Listom z 12. júna 2002, ktorý bol zaevidovaný 17. júna 2002, bol Komisii doručený podnet týkajúci sa štyroch údajne nezákonných opatrení pomoci v prospech Združenia spracovateľov starého papiera, ďalej len „VAOP“. Ide o čiastočné oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb a od dane z pridanej hodnoty, ďalej o poskytnutie pôžičky holandskou bankou Bank Nederlandse Gemeenten (Banka holandských obcí), ďalej len „BNG“, ako aj o poskytnutie podriadenej pôžičky zo strany niekoľkých obcí. Komisia listami z 30. júla 2002 a zo 6. decembra 2002 požiadala holandské orgány o doplňujúce informácie, ktoré jej boli zaslané listami z 10. októbra 2002 a 10. februára 2003. Dňa 29. apríla 2003 sa uskutočnilo stretnutie za účasti navrhovateľa a útvarov Komisie. Listom z 5. mája 2003 oznámil navrhovateľ Komisii, že zamýšľa získať od holandských orgánov viac informácií v danej veci a že na základe týchto informácií upresní svoj podnet na určité opatrenia.

(2)

Navrhovateľ listom z 13. septembra 2004 poskytol doplňujúce informácie a oznámil svoj zámer obmedziť podnet na pôžičku, ktorú poskytla BNG v prospech VAOP. Na základe týchto nových informácií požiadala Komisia listom z 21. októbra 2004 holandské orgány o dodatočné informácie, ktoré jej boli doručené listom zo 17. decembra 2004. Komisia 3. mája 2005 oznámila Holandsku, že začína konanie v zmysle článku 88 ods. 2 zmluvy vo veci pôžičky, ktorú poskytla BNG, ako aj pôžičky poskytnutej zúčastnenými obcami.

(3)

Holandské orgány po dvojnásobnej žiadosti o predĺženie termínu na reakciu na rozhodnutie o začatí konania oznámili nakoniec svoje stanovisko listom z 29. augusta 2005. Komisia požiadala 9. novembra o doplňujúce informácie, ktoré jej boli doručené listom z 8. decembra 2005. Elektronickou poštou zo 4. mája 2006 Komisia opätovne požiadala o informácie; odpoveď jej bola zaslaná listami z 2. júna 2006 a 19. júna 2006.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené 30. septembra 2005 v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Dňa 28. októbra 2005 predložil navrhovateľ k tomuto rozhodnutiu svoje pripomienky a požiadal Komisiu, aby uvedené listy z 12. júna 2002 a 13. septembra 2004 a zápis zo stretnutia, ktoré sa konalo 29. apríla 2003, boli pripojené k jeho pripomienkam a tvorili ich neoddeliteľnú súčasť. Dňa 24. novembra 2005 boli obidva tieto listy zaslané Holandsku vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter. Holandsko odpovedalo listom zo 16. decembra 2005.

(5)

Komisii boli listom z 28. októbra 2005 doručené pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania aj od VAOP, údajného príjemcu pomoci, ktorý  touto cestou zároveň požiadal o stretnutie. Stretnutie sa uskutočnilo 31. januára 2006. Listom z 27. marca 2006 poskytlo VAOP ďalšie informácie, ktorými doplnilo svoje vyjadrenia, ktoré zazneli počas stretnutia.

(6)

VAOP bolo založené začiatkom deväťdesiatych rokov viacerými holandskými obcami. Ide o neziskovú družstevnú spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá poskytuje svojim členom určité služby za čo možno najvýhodnejších podmienok. Cieľom VAOP je najmä optimalizácia zberu, prvé spracovanie (triedenie/lisovanie) a predaj starého papiera, ktorý pochádza z územia zúčastnených obcí, ktoré sú členmi združenia. Tieto aktivity sa neskôr rozšírili na zber starého skla a iného recyklovateľného odpadu.

(7)

VAOP nie je spoločnosť, ktorá by bola úplne vertikálne integrovaná. Organizuje iba uvedené aktivity pre svojich členov, pričom operatívne činnosti, ako napríklad prepravu odpadu, z veľkej časti zadáva iným podnikom. Z tohto dôvodu mala spoločnosť v roku 2002 iba 20 zamestnancov a obrat vo výške 27,5 mil. EUR. VAOP účtuje náklady, ktoré vznikajú pri zbere a prvom spracovaní recyklovateľného odpadu orgánom miestnej samosprávy, na ktorých území odpad vzniká, ale zároveň im odvádza zisky, ktoré vznikajú z predaja recyklovateľného odpadu výrobcom recyklovaných materiálov (napr. recyklovaného papiera).

(8)

Holandské daňové orgány nepovažujú VAOP za štátnu inštitúciu.

(9)

Prvým subjektom, ktorý vznikol, bola družstevná spoločnosť s ručením obmedzeným Coöperative Vereniging VAOP B.V. V priebehu rokov táto materská spoločnosť založila rôzne dcérske spoločnosti, ktoré realizovali operatívne aktivity spoločnosti. Tieto dcérske spoločnosti sú spoločnosťami s ručením obmedzeným. Komisia bude všetky tieto spoločnosti skúmať ako jednu skupinu, ktorá tvorí jeden hospodársky subjekt („VAOP“), pretože materská spoločnosť má väčšinový podiel vo všetkých dcérskych spoločnostiach. Dcérske spoločnosti sú zahrnuté v konsolidovaných výkazoch materskej spoločnosti. Okrem toho má BNG, najväčší veriteľ VAOP, uzatvorenú dohodu o pôžičke so spoločnosťou ako s celkom, a nie samostatne s každou dcérskou spoločnosťou, hoci v uvedenej dohode sa stanovujú úverové limity aj na úrovni niektorých dcérskych spoločností. Na záver sa v dohode hovorí o vzájomných zárukách medzi rôznymi spoločnosťami skupiny: každá spoločnosť ručí voči BNG za dlhy inej spoločnosti zo skupiny.

(10)

Aktivity VAOP zaznamenali v deväťdesiatych rokoch výrazný rozmach. Združenie dosiahlo v prvých rokoch tohto desaťročia 25 až 30 % podiel na holandskom trhu zberu starého papiera. VAOP je okrem toho aj dôležitým hráčom na trhu spracovania starého papiera (triedenie/lisovanie). Okrem toho vstúpilo VAOP aj na holandský trh zberu starého skla, na ktorom sa stalo jedným z trhových vodcov. Niektoré spoločnosti pôsobiace na tomto trhu sú dcérskymi spoločnosťami zahraničných podnikov.

(11)

Hoci sú orgány miestnej samosprávy v Holandsku zo zákona povinné triediť a zbierať starý papier a ponúknuť ho na trhu na recykláciu, nie je stanovené, akým spôsobom sa majú tieto aktivity realizovať. Väčšina holandských obcí preto na zadanie týchto činností uskutočňuje výberové konania. V rámci týchto výberových konaní sa VAOP ocitlo v priamom konkurenčnom boji s podnikmi zo súkromného sektora, ktoré takisto ponúkali tieto služby (3). VAOP sa takisto snaží získať nových členov, a to tak, že oslovuje a navrhuje im účasť v združení. V takýchto prípadoch je možné považovať VAOP za konkurenta spoločností pôsobiacich v súkromnom sektore (4), ktoré sa snažia o získanie tých istých zákazníkov.

(12)

Po prvé, BNG poskytla v marci 1998 VAOP úverovú facilitu vo výške 16,3 mil. NLG (7,4 mil. EUR) („prvé opatrenie“). Dňa 31. decembra 1997 z konsolidovanej súvahy VAOP vyplynulo, že vlastné imanie spoločnosti dosiahlo výšku 0,8 mil. NLG (0,4 mil. EUR) a celková bilančná suma predstavovala 17,3 mil. NLG (7,9 mil. EUR). O rok neskôr, po poskytnutí pôžičky, dosiahlo vlastné imanie 0,09 mil. NLG (0,04 mil. EUR) a celková bilančná suma bola vo výške 29,1 mil. NLG (13,2 mil. EUR).

(13)

Po druhé, orgány miestnej samosprávy v priebehu roka 2001 súhlasili s tým, že časť prostriedkov, ktoré im – ako dodávateľom starého papiera – dlhovalo VAOP, bude pretransformovaná na pôžičku vo výške 3 mil. NLG (1,3 mil. EUR) („druhé opatrenie“). Po vyhlásení konkurzu jednej z jej dcérskych spoločností VAOP utrpelo na konci roka 2000 ťažké straty. Dňa 31. decembra 2000 z konsolidovanej účtovnej závierky VAOP vyplynulo, že vlastné imanie spoločnosti má negatívnu hodnotu 3,4 mil. NLG (1,5 mil. EUR). Zároveň celková bilančná suma predstavovala 32,1 mil. NLG (14,5 mil. EUR). Vzhľadom na skutočnosť, že najväčší veriteľ VAOP, banka BNG, požadovala takmer na všetky aktíva záložné právo, môže sa táto nekrytá pôžička považovať za podriadenú pohľadávkam BNG. Preto sa tu nazýva „podriadená pôžička“.

(14)

Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, pretože mala pochybnosti, či by bežný investor v trhovom hospodárstve bol ochotný uskutočniť prvé opatrenie. Komisia zaznamenala, že VAOP nemalo v tom čase takmer žiade vlastné imanie. Okrem toho sa zdal byť objem novej pôžičky príliš veľký vzhľadom na celkovú bilančnú sumu príjemcu pôžičky. Jednoducho povedané, riziko tejto pôžičky by bolo pre bežného investora v trhovom hospodárstve privysoké.

(15)

Pokiaľ ide o druhé opatrenie, Komisia mala pochybnosti o tom, či by bežný veriteľ pôsobiaci za trhových podmienok súhlasil s tým, aby sa jeho pohľadávka zmenila na takúto podriadenú pôžičku. Takáto pôžička znamenala rozhodne veľké riziko, pretože spoločnosť na tom bola finančne zle a BNG mala na všetky aktíva vyhradené záložné právo. Na záver Komisia mala pochybnosti o tom, či by bežný veriteľ v trhovom hospodárstve nepožadoval vyššie úroky.

(16)

Komisia sa nakoniec domnievala, že obidve opatrenia mohli predstavovať štátnu pomoc v prospech VAOP, ktorá je na základe článku 87 ods. 1 zmluvy zakázaná.

(17)

Komisii boli od navrhovateľa doručené tieto pripomienky. Pokiaľ ide o prvé opatrenie, navrhovateľ vyhlásil, že všeobecne zmyslom firemnej politiky a stanovených postupov BNG je ponúkanie finančných produktov štátnym a na štát naviazaným inštitúciám za podmienok, ktoré sú v rozpore s pravidlami trhu. Ďalej analyzoval objem vlastného imania VAOP a konštatoval, že štruktúra súvahy nebola ani zďaleka optimálna. Spoločnosť mala značný nedostatok vlastného imania. Poukázal tiež na vysoké dlhy. Za týchto okolností umožnila pôžička od BNG spoločnosti VAOP rozšíriť vlastné aktivity aj napriek nedostatku vlastného imania, a to za nízku cenu. Navrhovateľ sa nazdáva, že takúto riskantnú pôžičku by súkromná banka nikdy neposkytla, a preto predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(18)

Navrhovateľ takisto poukázal na to, že vzhľadom na skutočnosť, že finančná situácia VAOP sa v priebehu niekoľkých rokov nezlepšila, BNG nemala túto spoločnosť ďalej financovať.

(19)

Pokiaľ ide o druhé opatrenie, navrhovateľ upozornil na skutočnosť, že uvedená podriadená pôžička znamenala vysoké riziko vzhľadom na vysoké dlhy VAOP, ktoré by sa v prípade vyhlásenia konkurzu museli splatiť ako prvé. Výnos z pôžičky nebol dostatočný na kompenzáciu rizika. Táto pôžička preto takisto predstavuje štátnu pomoc.

(20)

Komisia prijala od VAOP, údajného príjemcu pomoci, tieto pripomienky. Vzhľadom na prvé opatrenie VAOP vyhlásilo, že išlo o čisto obchodnú transakciu, ktorá bola vykonaná v súlade s podmienkami investora pôsobiaceho na uvedenom trhu. VAOP uviedlo, že sa spojilo aj s niekoľkými komerčnými bankami, ktoré ponúkli model financovania, ktorého podmienky sa neodlišovali výrazne od podmienok, ktoré ponúkala BNG. VAOP poskytlo kópiu podpísanej finančnej kalkulácie [jednej komerčnej banky] (*1) zo 7. januára 1998.

(21)

Pokiaľ ide o druhé opatrenie, VAOP vyhlásilo, že nebolo povinné uzavrieť s obcami takzvanú podriadenú pôžičku. Na základe svojich stanov a dodacích zmlúv s obcami nemohlo sa od VAOP požadovať platiť dodávateľom starého papiera viac, ako to umožňovala jeho likvidita. Okrem toho malo VAOP právo uložiť svojim členom povinnosti vo forme „ročných príspevkov“, pomocou ktorých sa mohli pokryť prevádzkové náklady alebo ktoré sa mohli považovať za rizikový kapitál. Vedenie VAOP rozhodlo o vytvorení pohľadávky zúčastnených obcí voči VAOP, táto možnosť bola zakotvená aj v dohode s obcami.

(22)

Pokiaľ ide o prvé opatrenie, Holandsko vyhlásilo, že poskytnutie úverovej facility prostredníctvom BNG nie je pripísateľné štátu. Holandské orgány zdôrazňujú, že BNG je akciovou spoločnosťou. Tie isté orgány však uznali, že akcie BNG sú v celej výške vo vlastníctve štátu, provincií a miestnych samospráv a že práve tieto orgány nominovali niektorých členov dozornej rady. Zároveň však uviedli, že dozorná rada sa nezaoberá každodennými obchodnými aktivitami banky, tie riadi vedenie banky. Stanovy neobsahujú žiadne ustanovenia, na základe ktorých vedenie musí dodržiavať usmernenia dozornej rady pri poskytovaní finančných produktov. Naopak, neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by vyžadovalo poradné stanovisko alebo súhlas dozornej rady vo veci poskytnutej pôžičky; táto patrila do výlučnej zodpovednosti vedenia. Na záver holandské orgány zdôraznili, že neexistovali žiadne iné aspekty, z ktorých by bolo možné odvodiť, že táto osobitná transakcia by mala byť pripísateľná štátu.

(23)

Holandsko tiež vyhlásilo, že ak by aj pôžička bola pripísateľná štátu, jej podmienky  by boli prijateľné pre investora v trhovom hospodárstve. Holandsko uznalo, že v danom prípade by bolo vhodnejšie vyššie imanie, ale riziko straty pre BNG bolo obmedzené vďaka rôznym zárukám, predovšetkým prvého záložného práva na obchodné pohľadávky VAOP, ktoré sa muselo rovnať 100 % výšky pôžičky. Holandsko ďalej poukázalo na skutočnosť, že pôžička bola poskytnutá v čase, keď sa spoločnosť nenachádzala v problémoch a keď jej budúcnosť vyzerala optimisticky. Veľmi výrazné zhoršenie finančnej situácie nemohol v tom čase nikto očakávať.

(24)

Pokiaľ ide o druhé opatrenie, Holandsko upozornilo na skutočnosť, že VAOP je „neziskovým subjektom“, ktorý odvádza čisté zisky nadobudnuté z predaja recyklovateľného odpadu, ktorý sa pozbieral v katastri jeho členov, týmto svojim členom. VAOP začiatkom roka 2001 rozhodlo, najmä na základe svoje neľahkej finančnej situácie, ktorá bola následkom vyhlásenia konkurzného konania nad jednou z jej dcérskych spoločností, ktorá pôsobila v oblasti recyklácie skla, nevyplatiť členským obciam malú časť príjmov z predaja odpadu z roku 2000 (5), ale použiť tieto prostriedky na vytvorenie podriadenej pôžičky so splatnosťou päť rokov. V tom čase hrozila BNG, že bez dodatočného finančného zabezpečenia, ako napríklad uvedenej podriadenej pôžičky, nie je ďalej ochotná pokračovať vo financovaní VAOP, čo by viedlo k jeho krachu a vyhláseniu konkurzu. Po prvé vyhlásilo Holandsko, že VAOP nebolo na základe svojich stanov a dohôd so zúčastnenými obcami povinné vyplatiť sumu 3 mil. NLG (1,3 mil. EUR) zúčastneným obciam, pretože prekračovala objem prostriedkov, ktorými spoločnosť disponovala. Napriek tomu sa VAOP rozhodlo na túto sumu vytvoriť pohľadávku obcí voči spoločnosti vo forme úročenej pôžičky. Po druhé vyhlásilo Holandsko, že z pohľadu miestnej samosprávy bolo prevedenie časti ich pohľadávok na pôžičku vhodnejším riešením, ako vyhlásenie konkurzného konania. V každom prípade, v tom čase mali orgány miestnej samosprávy voči VAOP pohľadávky vo výške 5,7 mil. NLG (2,59 mil. EUR), ktoré neboli kryté žiadnymi zárukami. Holandské orgány vypočítali, že obce by si v prípade vyhlásenia konkurzného konania mohli uplatniť nárok na približne 1,2 mil. NLG (0,5 mil. EUR), teda utrpeli by čistú stratu 4,5 mil. NLG (2,05 mil. EUR). Preto sa správali ako veritelia v trhovom hospodárstve a súhlasili s tým, aby sa suma 3 mil. NLG (1,3 mil. EUR), teda ich pohľadávka voči VAOP, transformovala na pôžičku. VAOP tak mohlo pokračovať vo svojich aktivitách a zároveň si mohlo byť isté, že BNG bude pokračovať v jej financovaní.

(25)

V článku 87 ods. 1 zmluvy sa stanovuje, že „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(26)

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskych Spoločenstiev (6)„(…) vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania s verejným a súkromným sektorom, že pokiaľ bude kapitál za podmienok, ktoré je možné označiť ako bežné, poskytnutý štátom, či už priamo alebo nie, určitému podniku, nemožno túto skutočnosť považovať za štátnu pomoc (…). Na základe platnej jurisdikcie je teda treba posúdiť, či je súkromného investora, ktorý je svojim rozsahom porovnateľný s orgánmi, ktoré spravuje verejný sektor, možné prinútiť, aby vložil rovnako veľký objem kapitálu (…), na základe informácií, ktoré sú k dispozícii v čase vkladu a s odhadom očakávaného vývoja“.

(27)

Na to, aby bolo možné rozhodnúť, či priznanie úverovej facility zo strany BNG predstavuje pomoc, Komisia musí zistiť, či táto transakcia zohľadňuje zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, tak ako to zdôvodňuje Súdny dvor v uvedenom rozsudku.

(28)

Na žiadosť Komisie poskytli holandské orgány okrem rovnopisu dohody o poskytovaní finančných služieb z marca 1998 aj kópiu interných dokumentov BNG, v ktorých je možné sledovať rozhodovací proces, ktorý viedol k poskytnutiu uvedenej pôžičky VAOP: návrh účtovného oddelenia z 21. januára 1998, poradenské stanovisko odborníka na hodnotenie rizík pri poskytnutí úveru z 22. januára 1998 a pozitívne rozhodnutie úverového výboru z 26. januára 1998. Z týchto podkladov vyplynulo, že BNG identifikovala a analyzovala riziká spojené s uvedenou pôžičkou, vrátane rizík spojených s veľmi obmedzeným vlastným imaním. Na základe výsledkov tejto analýzy BNG udelila VAOP nízky rating („C-“). Ako protiváhu zistených rizík sa rozhodla BNG určiť prísne podmienky a požadovala rozsiahle záruky. BNG požadovala okrem iného od všetkých strán (VAOP a jeho dcérskych spoločností), aby ručili jednotlivo za dlhy ostatných strán spoločnosti („pozícia spoludlžníka všetkých strán v dohode o poskytnutí finančných služieb“). Veľavravná je aj skutočnosť, že BNG si zároveň zabezpečila prvé záložné právo na rôzne obchodné pohľadávky VAOP. VAOP muselo BNG predkladať mesačne zoznam záložných práv na obchodné pohľadávky, ktorých hodnota sa musela rovnať minimálne 100 % sumy, ktorú banka poskytla. Úverová komisia rozhodla, že pôžička môže byť poskytnutá, pokiaľ budú tieto rôzne podmienky a záruky voči BNG pevne zakotvené v dohode o poskytnutí pôžičky. Nová dohoda o poskytnutí pôžičky obsahovala takisto existujúcu pôžičku vo výške 5 mil. NLG (2,2 mil. EUR). Táto nová dohoda zvýšila možnú pohľadávku BNG voči VAOP z existujúceho maxima 5 mil. NLG (2,2 mil. EUR) na 16,3 mil. NLG (7,4 mil. EUR). Suma sa v čistom vyjadrení zvýšila o 11,3 mil. NLG (5,1 mil. EUR).

(29)

Tieto dokumenty dokazujú, že BNG poskytla pôžičku normálnym spôsobom a na základe svojich bežných postupov, pričom poskytnutie pôžičky podmienila rozsiahlymi zárukami.

(30)

Komisia zároveň konštatuje, že […] (*2) v januári 1998 navrhla VAOP poskytnutie pôžičky. Tá mala byť poskytnutá popri existujúcej pôžičke poskytnutej bankou BNG vo výške 5 mil. NLG. Suma, ktorú ponúkla na financovanie […] – 7,3 mil. NLG (3,3 mil. EUR) – je samozrejme nižšia, než doplnkové financovanie, ktoré nakoniec ponúklo BNG [11,3 mil. NLG (5,1 mil. EUR)], no zodpovedá jeho podstatnej časti. Úrokové sadzby (125 a 150 bázických bodov), ktoré ponúkla vo svojom návrhu […], boli nižšie ako úrokové sadzby, ktoré platili pre spoločnosti, ktoré sa ocitli v ťažkostiach alebo ktoré si museli zabezpečiť vlastné imanie. Z týchto skutočností vyplýva, že súkromná banka, v protiklade s obavami, ktoré Komisia uvádza vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, by mohla súhlasiť s poskytnutím rozsiahlej pôžičky VAOP napriek skutočnosti, že vlastné imanie tejto spoločnosti je veľmi nízke (7).

(31)

Komisia porovnala úrokovú sadzbu pôžičky zo strany BNG so sadzbou, ktorú navrhla […] (8). Úroky, ktoré vypočítala BNG, sú o niečo nižšie ako úroky, ktoré vypočítala […]. Po prvé, Komisia konštatuje, že BNG mala (a ešte stále má) veľmi nízke prevádzkové náklady, ktoré sú oveľa nižšie ako náklady […] (9). Po druhé, v dohode o poskytnutí pôžičky medzi BNG a VAOP boli zahrnuté rôzne provízie za uzatvorenie pre prípad, že by VAOP skutočne chcelo využiť rôzne úverové facility. V návrhu […] platba takýchto provízií nebola vyslovene uvedená. Na záver je veľmi pravdepodobné, že podanie návrhu zo strany […] podnietilo BNP k tomu, aby sama (v rámci možností vlastných podmienok pre poskytnutie úveru a za podmienky poskytnutia dostatočných záruk) predložila čo najlepší návrh, tak aby neprišla o aktivity, ktoré poskytovala súčasnému klientovi, ktorého možnosti na rozšírenie predmetu činnosti boli v tom okamihu dobré, ako sa dalo predpokladať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že BNG, aj keď poskytla prostriedky za nižší úrok, než aký ponúkla súkromná banka, sa správala ako investor v trhovom hospodárstve, keď v roku 1998 túto pôžičku poskytla. Pôžička preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(32)

Navrhovateľ takisto tvrdil, že veriteľ by vo fungujúcom trhovom hospodárstve v ďalších rokoch nepokračoval vo financovaní VAOP vzhľadom na zlú finančnú situáciu spoločnosti v tom čase. Preto Komisia prešetrila, ako BNG zareagovala na zhoršenie finančnej situácie VAOP.

(33)

V roku 1999, keď sa zhoršila finančná situácia VAOP Glas B.V. a REVA, zostavila BNG novú dohodu, ktorá bola podpísaná 9. júla 1999. Po prvé, záruky sa rozšírili o záložné právo na inventár, zariadenie a iný majetok spoločnosti. Po druhé, dohodlo sa, že sa podrobne prekontroluje mesačne zostavovaný zoznam pohľadávok zaťažených záložným právom. Po tretie, nebolo možné priznať už žiadne dlhodobé finančné pôžičky na investície do stálych aktív. Financovanie malo prebiehať na základe krátkodobých pôžičiek, takzvaným výberom peňazí z pokladne. Po štvrté, zvýšila sa cena úverovej facility.

(34)

Následne, po skrachovaní spoločnosti REVA v októbri 2000 bola uzatvorená nová dohoda, ktorá bola podpísaná 19. januára 2001. Úverová facilita sa znížila na 13,2 mil. NLG (6 mil. EUR) [skutočná výška pôžičky spoločnosti VAOP dosahovala v tomto okamihu 15,2 mil. NLG (6,9 mil. EUR)] a musela sa ďalej znižovať na základe dohodnutého časového harmonogramu. Na sumu, ktorá prekročí úverový limit, sa malo vzťahovať penále vo výške 3 %. Zároveň došlo k ďalšiemu rozšíreniu záruk. BNG vypočítala na základe hodnoty likvidity aktív VAOP, že jeho strata môže dosiahnuť takmer 5,8 mil. NLG (2,6 mil. EUR) z jeho celkovej pohľadávky vo výške 15,2 mil. NLG (6,9 mil. EUR). V septembri 2002 bola uzatvorená nová dohoda, na základe ktorej bol upravený predchádzajúci časový harmonogram na znižovanie objemu úverovej facility.

(35)

Z predchádzajúceho vysvetlenia vyplýva, že BNG nemohla jednoducho prestať financovať VAOP a takisto nemohla požadovať okamžité vrátenie požičanej sumy. To by totiž spôsobilo krach VAOP, ktorý by viedol k výrazným stratám BNG. V tom čase porovnávala BNG túto možnú stratu s možnosťami VAOP na zotavenie. Vzhľadom na stabilitu hlavnej činnosti VAOP (starý papier) a schopnosti spoločnosti generovať peňažný tok sa BNG rozhodla, že spoločnosť nenechá zbankrotovať a bude ďalej pokračovať v jej financovaní. Komisia nezistila žiadne výrazné pochybenie v tomto posúdení, ani v rozhodnutí, ktoré bolo prijaté na jeho základe. Navrhovateľ nepredložil žiadne presvedčivé dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že rozhodnutie pre súkromnú banku by nebolo akceptovateľné.

(36)

Komisia takisto konštatuje, že pri vystupovaní BNG v tejto veci bola dodržaná zásada veriteľa v trhovom hospodárstve, a preto tento prípad nepredstavuje štátnu pomoc v prospech VAOP.

(37)

Komisia nezaujme žiadne stanovisko v súvislosti s tým, či možno pôžičku, ktorú BNG poskytla, pripísať štátu, a to vzhľadom na skutočnosť, že i keď by bolo možné toto opatrenie pripísať štátu, na základe vyššie uvedených záverov nepredstavuje štátnu pomoc. Komisia ďalej nemôže zaujať stanovisko ani v otázke, či sú všetky pôžičky BNG v ostatných prípadoch v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, a preto sa k tejto otázke nevyjadrí.

(38)

Na začiatku roka 2001 nebolo VAOP schopné vyplatiť členským obciam 3 mil. NLG (1,3 mil. EUR), ktoré im, ako dodávateľom starého papiera, dlhovalo. VAOP v tom okamihu nedisponovalo dostatočnou likviditou. Okrem toho BNG požadovala od VAOP ako podmienku na pokračovanie jeho financovania pozitívny záručný majetok, ktorý sa definoval ako vlastné imanie, plus provízie, plus dlhodobé podriadené pôžičky. Vrátenie tejto sumy by preto znamenalo pre spoločnosť vyhlásenie konkurzného konania. Komisia skonštatovala, že zložitá finančná situácia spoločnosti bola spôsobená predovšetkým jednorazovou udalosťou, a to krachom REVA v roku 2000. VAOP do tejto spoločnosti, ktorá sa zaoberala spracovaním starého skla, investovala.

(39)

Komisia poukazuje na skutočnosť, že obce mali voči VAOP čisté pohľadávky vo výške 5,7 mil. NLG (2,6 mil. EUR) (10). Vzhľadom na skutočnosť, že tieto pohľadávky neboli kryté zárukami, pretože iný dôležitý veriteľ (BNG) mal prvé záručné právo na významné aktíva, by orgány miestnej samosprávy veľkú časť týchto pohľadávok nemohli vymôcť, ak by VAOP skrachovalo a jeho aktíva by boli zlikvidované. Komisia preskúmala kalkuláciu, ktorú predložili holandské orgány: táto kalkulácia bola pre veriteľov optimistická (11). Komisia preto zastáva názor, že obce by dokázali vymôcť maximálne 1,2 mil. NLG (0,5 mil. EUR) z uvedenej celkovej sumy 5,7 mil. NLG (2,6 mil. EUR). Okrem toho by sa vyplatenie sumy spájalo s výrazným oneskorením, ktoré by zapríčinil proces likvidácie. Namiesto akceptovania straty vo výške 4,5 mil. NLG (2 mil. EUR) sa členovia rozhodli pre možnosť previesť sumu 3 mil. NLG (1,3 mil. EUR) na úročenú pôžičku a požadovať späť saldo. Táto druhá alternatíva bola preto lepším riešením. Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania spochybnila aj skutočnosť, či by investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve, ktorý súhlasil s takouto zmenou, nepožadoval vyššie úroky. Tieto pochybnosti boli rozptýlené. Komisia totiž skonštatovala, že pozícia pri rokovaniach neumožňovala obciam žiadať od BNG vyššie úroky. Vyššie úroky by sa totiž z dlhodobého hľadiska dotkli schopnosti VAOP splácať svoju pôžičku voči BNG. Preto by sa BNG žiadosti obcí mohla brániť a mohla by zároveň pohroziť, že spôsobí bankrot VAOP. Tento postup by mal pre obce, ako sa už uviedlo, nepríjemnejší priebeh a záver. Ďalej by to ani nebolo v záujme obcí, ani v prípade, že by mali dostatočnú moc zvýšiť úroky, pretože by to jednoducho zvýšilo finančné zaťaženie VAOP na ďalších päť rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že členovia platili VAOP za poskytované služby, vyššie úroky, ktoré by dostávali, boli kompenzované vyššími príspevkami, ktoré by v danom období museli platiť VAOP.

(40)

Môžeme konštatovať, že transformácia dlžných súm na podriadenú pôžičku nepredstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, ktorú by poskytli orgány miestnej samosprávy spoločnosti VAOP.

(41)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia konštatuje, že tieto dve opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc,