19.8.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 227/46

(1)

Nemecko oznámilo Komisii listom z 31. januára 2001 informácie o opatrení v prospech bavorských Maschinenringe (strojných spolkov, ďalej len strojné spolky). Ďalšie informácie postúpilo Nemecko listom z 11. mája 2001 doručeným 16. mája 2001 a listom z 9. októbra 2001 doručeným 11. októbra 2001.

(2)

Nemecko oznámilo listom z 9. októbra 2001, že opatrenie sa realizuje už od roku 1970 a zatiaľ nebolo oznámené. Pomoc bola preto zapísaná do Zoznamu neoznámených pomocí.

(3)

S ohľadom na opatrenie Komisia oznámila Nemecku listom zo 7. februára 2003 svoje rozhodnutie začať s ohľadom na toto opatrenie konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES. Vo svojom rozhodnutí o začatí formálneho kontrolného konania poukázala Komisia na skutočnosť, že nemá námietky proti časti opatrenia (sociálna podniková pomoc), pretože táto časť je v súlade s ustanoveniami odseku 14 rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc v agrárnom sektore (2) (ďalej len „rámec Spoločenstva“), a je preto zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala ostatné zainteresované strany o zaujatie stanoviska k predmetnej pomoci.

(5)

Komisii boli listom z 29. apríla 2003 doručeným 2. mája 2003, z 5. mája 2003 doručeným 6. mája 2003, z 26. mája 2003 doručeným 28. mája 2003 a elektronickou poštou z 12. februára 2003 registrovanou 14. februára 2003 postúpené stanoviská zainteresovaných strán.

(6)

Nemecko postúpilo Komisii stanovisko listom zo 4. apríla 2003 doručeným 8. apríla 2003. Okrem toho postúpilo Nemecko listom z 29. augusta 2003 doručeným 3. septembra 2003 stanovisko k vyjadreniam zainteresovaných strán.

(7)

Dňa 19. mája 2004 došlo k rozdeleniu procesu a Komisia vydala končené rozhodnutie (4), ktorým schválila pro futuro oznámenú pomoc, ktorú Nemecko plánovalo poskytnúť na obdobie rokov 2001 až 2005.

(8)

Listom zo 14. septembra 2004 doručeným 16. septembra 2004 postúpilo Nemecko v súlade s písomnou žiadosťou Komisie z 24. mája ďalšie informácie k neoznámenej časti opatrenia.

(9)

Predmetné rozhodnutie sa týka výlučne pomoci, ktorú poskytlo Nemecko bavorským strojným spolkom v období pred rokom 2001 protiprávne (vyňatá je pomoc k sociálnej podnikovej pomoci).

(10)

Cieľom opatrenia je zjednodušenie spolupráce medzi podnikmi poľného a lesného hospodárstva v Bavorsku, a to dotáciami pre takzvané Maschinen- und Betriebshilferinge (strojné a podnikové pomocné spolky). Realizuje sa na základe zákona o podpore bavorského poľnohospodárstva (Gesetz zur Förderung der bayerischen Landwirtschaft, ďalej len „LwFöG“) z 8. augusta 1974.

(11)

Príjemcovia opatrenia sú bavorské strojné spolky a Kuratorium Bayerischer Maschinen- und Betriebshilferinge e.V. (Kuratórium bavorských strojných a podnikových pomocných spolkov registrované združenie, ďalej len „KBM“).

(12)

Strojné spolky sú svojpomocné organizácie poľnohospodárov na miestnej, resp. regionálnej úrovni. Podľa článku 9 LwFöG sú tieto organizácie oprávnené vykonávať činnosť len v týchto oblastiach:

(13)

Strojné spolky zohrávajú výlučne úlohu sprostredkovateľa. Samotné výkony – ako je nasadenie strojov a práce – poskytujú poľnohospodári, ktorí dostávajú od spoločnosti, ktorá plnenie využíva (= poľnohospodár), odplatu zodpovedajúcu trhovej cene. Ako protislužbu za služby poskytnuté strojnými spolkami platia poľnohospodári členský príspevok a taktiež poplatok za príslušnú službu.

(14)

Štát nedotuje všetky činnosti strojných spolkov. Osobitne koordinácia turistických ubytovaní je z podpory vylúčená a uvádza sa v súvahovom výkazníctve osobitne.

(15)

Zákon LwFöG vymedzuje činnosť strojných spolkov na základné úlohy (5) uvedené v odôvodnení 12, ktoré sú (odhliadnuc od vymedzených výnimiek) dotované. Ak však strojné spolky zriadia právne nezávislé dcérske spoločnosti, môžu takéto spoločnosti vykonávať aj iné činnosti [článok 10 písm. c) LwFöG], ak tým nie je ohrozený výkon základných úloh. K takýmto „nie základným úlohám“, ktoré sa uvádzajú v súvahovom výkazníctve osobitne (článok 12 LwFöG), patria:

(16)

KBM je strešná organizácia bavorských strojných spolkov. V období rokov od 1994 do 2000 bolo v KBM združených 83 až 90 strojných spolkov, ktoré sa skladali približne zo 100 000 podnikov poľného a lesného hospodárstva. KBM dostávalo platby na výkon nasledujúcich úloh:

(17)

Nemecko oznámilo, že pomoc pre KBM a pre strojné spolky bola vyplácaná od roku 1974. Podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 o mimoriadnych predpisoch na uplatnenie článku 93 Zmluvy o ES (6) platia kompetencie Komisie na spätné vyžiadanie pomoci počas obdobia desiatich rokov. Kontrolné konanie začala Komisia v roku 2001, to znamená, že desaťročné obdobie siaha v súlade s článkom 15 ods. 2 uvedeného nariadenia do roku 1991. Preto nebola pomoc vyplatená pred týmto obdobím predmetom ďalšej kontroly.

(18)

Údaje z rozpočtu, ktoré Nemecko predložilo, a ktoré sú uvedené v nasledujúcej tabuľke, sa vzťahujú len na platby, ktoré boli poskytnuté KBM a strojným spolkom v období rokov 1992 až 2000.

(19)

Opatrenie bolo financované z prostriedkov spolkovej krajiny Bavorsko. Pomoc sa poskytovala formou priamych dotácií pre strešnú organizáciu strojných spolkov, a to KBM. KBM odvádzal časť prostriedkov formou platieb a služieb pridruženým strojným spolkom. Výpočet pomoci pre strojné spolky sa uskutočňoval formou percentuálneho podielu výdavkov potrebných na výkon základných úloh k celkovým výdavkom.

(20)

Po predbežnej kontrole nebolo zrejmé, či platby pre KBM z verejných prostriedkov boli odplatou za služby, ktoré poskytovala KBM strojným spolkom bez toho, aby prekročili trhové ceny takýchto služieb, alebo či takéto platby prekračovali trhové ceny, a tým predstavovali dotáciu prevádzkových nákladov KBM. Nebolo zrejmé, či takáto predpokladaná pomoc spadá do oblasti uplatnenia nariadenia (ES) č. 69/2001 Komisie z 12. januára 2001 o uplatnení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis  (7). Komisii neboli predložené ani informácie, podľa ktorých je takáto pomoc viazaná na investície alebo iné dotovateľné výdavky, alebo spadá pod nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatnení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc pre malé a stredné podniky (8). Preto sa mala takáto pomoc možno zaradiť ako podniková pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom (9).

(21)

Podobné platilo analogicky pre platby v prospech strojných spolkov. Osobitne nebolo zrejmé, či štátom poskytnuté verejné prostriedky prostredníctvom KBM strojným spolkom boli výlučne používané na to, aby sa znížili náklady služieb pre poľnohospodárov, takže by sa dalo vychádzať výlučne z pomoci pre poľnohospodárov, alebo či strojné spolky ako podniky samotné dostali ako posledný príjemca časť prostriedkov, a tým pomoc.

(22)

Okrem toho z predbežnej kontroly opatrenia vyplynulo, že pomoc sa aspoň čiastočne poskytovala v prospech podnikov poľného a lesného hospodárstva. Komisia mala vážne pochybnosti, či pomoc pre hospodársku podnikovú pomoc a medzipodnikové nasadenie strojov mohli byť schválené na základe oddielu 14 rámca Spoločenstva, alebo či tu išlo skôr o podnikovú pomoc v prospech poľnohospodárskych výrobcov.

(23)

Ďalej bolo potrebné určiť, či rôzne oblasti činnosti strojných spolkov mohli byť jednoznačne rozlíšené a či platby štátnej pomoci pre strojné spolky neviedli k deformácii súťaže v iných sektoroch hospodárstva (t. j. oblastiach činnosti mimo oficiálnych základných oblastí strojných spolkov).

(24)

Komisii boli postúpené viaceré sťažnosti. Podávatelia sťažností tvrdia, že strojné spolky nevykonávajú činnosti len v základných oblastiach opísaných v odôvodnení 12, ale popritom ponúkajú aj iné služby, ako sú komunálne služby (napr. odpratávanie snehu, stavba/údržba ciest, budovanie čističiek odpadových vôd), údržba záhrad a zelených plôch, výstavba športovísk a golfových areálov v súťaži s inými komerčnými spoločnosťami.

(25)

Podľa názoru sťažovateľov nie je možné v dôsledku personálnej a priestorovej blízkosti, resp. jednoty strojných spolkov a ich dcérskych spoločností a taktiež v dôsledku nedostatočného vymedzenia vlastných základných oblastí strojných spolkov od ich iných hospodárskych činností účinné rozdelenie medzi oblasťami činnosti podporovanými zo štátnych prostriedkov a nedotovanými oblasťami činnosti. Sťažovatelia zastávali názor, že pomoc sa mohla použiť na krížovú dotáciu iných hospodárskych činností, a takýmto spôsobom deformovať súťaž aj mimo agrárneho sektoru.

(26)

Komisii boli počas formálneho kontrolného konania postúpené štyri stanoviská. Zainteresované strany nevyjadrili žiadne obavy v súvislosti s dotovaním základných úloh strojných spolkov, teda dotovaním sociálnej a hospodárskej podnikovej pomoci a medzipodnikového nasadenia strojov.

(27)

Predmetom stanovísk sú „nie základné činnosti“, ktoré strojné spolky realizujú prostredníctvom svojich dcérskych spoločností, ako napríklad odpratávanie snehu v zimnom období alebo údržba záhrad a zelených plôch na objednávku tretích spoločností. V niektorých prípadoch nie je možné odlíšiť tieto dcérske spoločnosti od strojných spolkov, lebo vystupujú pod rovnakým názvom ako strojné spolky a zamestnávajú rovnaké osoby. Informácie, ktoré predložili zainteresované strany, okrem toho poukazujú na to, že samotné strojné spolky možno vystupujú na trhu ako poskytovatelia určitých služieb (napr. predaj prevádzkových prostriedkov). V jednom stanovisku boli uvedené podrobné informácie, ktoré poukazujú na skutočnosť, že jeden strojný spolok ponúkal prostriedky na ochranu rastlín za ceny, ktoré sa možno pohybujú pod hranicou predajnej ceny výrobcu, v každom prípade bola však nižšia ako trhovo obvyklá cena. V ďalších prípadoch síce podľa stanoviska zainteresovaných strán vystupovali ako poskytovatelia komerčné dcérske spoločnosti, napr. pri verejných súťažiach, ale výkon služieb bol potom zadávaný subspoločnostiam – okrem iného strojným spolkom. Preto podľa názoru zainteresovaných strán nie je možné jednoznačne rozlišovať medzi základnými úlohami a inými komerčnými aktivitami strojných spolkov.

(28)

V dôsledku personálnej a priestorovej jednoty strojných spolkov, resp. KBM a ich dcérskych spoločností nie je možné zabrániť uvedenej krížovej dotácii komerčných činností uvedenej v odôvodnení 25. Okrem toho je jedna zainteresovaná strana toho názoru, že strojné spolky zneužívajú svoju dominantnú pozíciu na trhu v zmysle článku 82 Zmluvy o ES a uzatvárajú dohody a postupy obmedzujúce súťaž podľa článku 81 Zmluvy o ES.

(29)

Treba zohľadniť, že dôkazy tvrdení predložené zainteresovanými stranami sa netýkajú osobitne obdobia pred rokom 2001, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia. Podľa názoru Komisie sú takéto dôkazy napriek tomu relevantné, ak ide o posúdenie, či aj v období pred rokom 2001 existovala možnosť realizovať krížové dotácie a deformovať súťaž mimo agrárneho sektoru.

(30)

V liste zo 4. apríla 2003 zastáva Nemecko názor, že tak KBM, ako aj strojné spolky nepredstavujú podniky v zmysle právnych predpisov o pomoci. V prípade KBM nedošlo k ponúkaniu tovarov alebo služieb na určitom trhu a v prípade strojných spolkov nemožno ich činnosti v štátom podporovanej oblasti (základné úlohy) zaradiť medzi hospodárske činnosti, pretože nie sú zamerané na dosiahnutie zisku.

(31)

V ďalších informáciách postúpených listom zo 14. septembra 2004 zastáva Nemecko názor, že skutková podstata, že strojné spolky podľa stanov nesmú vykonávať hospodársku činnosť, je dostatočným dôkazom toho, že pomoc mohla ísť výlučne v prospech poľnohospodárov, čo preto nie je potrebné ďalej dokazovať. Nemecko predložilo číselné údaje, z ktorých vyplýva, že veľmi veľká časť finančnej sumy, ktorú strojné spolky postupujú ďalej poľnohospodárom, pripadá na sociálnu podnikovú pomoc. Nemecko dospelo k záveru, že možno vychádzať z toho, že slobodnou krajinou Bavorsko vyplatená suma pre KBM a strojné spolky bola v plnej výške postúpená poľnohospodárom ako jediným príjemcom.

(32)

V liste zo 4. apríla 2003 Nemecko uvádza, že pomoc poskytnutá poľnohospodárom prostredníctvom strojných spolkov spadá pod definíciu „bezvýznamnej pomoci“ v zmysle oddielu 14 rámca Spoločenstva a ustanovenia podľa rovnakého čísla 14 sa dodržiavajú. Preto možno pomoc posudzovať ako pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom.

(33)

V liste zo 4. apríla 2003 cituje Nemecko rozsudok Európskeho súdneho dvora z 24. júla 2003 v právnej veci C-280/00 (Altmark Trans/predsedníctvo vlády Magdeburg) (10), v ktorom je uvedené, že štátne vyrovnávacie plnenia, ak sú výlučne protiplnením za splnenie obecných hospodárskych záväzkov, za určitých predpokladov nespadajú pod pojem pomoci. Nemecko zastáva názor, že v predmetnom prípade možno považovať predpoklady za splnené.

(34)

V súvislosti s obavami zainteresovaných strán ohľadne vplyvu opatrenia na určité nepoľnohospodárske činnosti strojných spolkov a výčitke krížovej dotácie iných sektorov hospodárstva uviedlo Nemecko toto:

(35)

Listom zo 14. septembra 2004 Nemecko uvádza, že v období od roku 1994 do roku 2000 bolo zriadených trinásť nezávislých dcérskych spoločností na realizáciu činnosti uvedených v odôvodnení 15.

(36)

KBM, strojné spolky a každá dcérska spoločnosť boli vždy povinné podľa článku 12 piatej vety LwFöG viesť oddelené účtovníctvo. Bavorské orgány dodržiavanie tejto povinnosti riadne preverili.

(37)

Keďže KBM a strojné spolky smeli vykonávať len v ich stanovách uvedené základné úlohy, komerčné dcérske spoločnosti naproti tomu len päť v zákone uvedené „nie základné úlohy“, nepovažovalo Nemecko na druhej strane za potrebné vyhotovovať záznamy o pracovných dobách.

(38)

Nemecko tvrdí, že sa urobili rozsiahle opatrenia a kontrolný mechanizmus, aby sa zabezpečilo, že pomoc bude použitá výlučne na tri základné úlohy strojných spolkov, takže je vylúčené riziko krížovej dotácie nepoľnohospodárskych oblastí, a to:

(39)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je štátna alebo zo štátnych prostriedkov akéhokoľvek druhu poskytnutá pomoc, ktorá zvýhodnením určitých spoločností alebo výrobných odvetví deformuje súťaž alebo predstavuje riziko deformácie súťaže, zakázaná, ak obmedzuje obchod medzi členskými štátmi.

(40)

Tieto predpoklady sú, ako vyplýva z nižšie uvedeného, splnené.

(41)

Predmetné opatrenie pomoci je financované zo štátnych prostriedkov.

(42)

Aktivity KBM sa netýkajú výroby, spracovania a predaja produktov podľa prílohy I Zmluvy o ES.

(43)

Nemecko predložilo zoznam činností vykonávaných KBM (pozri odôvodnenie 16). V niektorých prípadoch ide o nie hospodárske činnosti. Najmä tie činnosti KBM vo svojej funkcii ako centrálnej kontaktnej osoby s Bayerisches Staatsministerium für Landwirtschaft und Forsten (Bavorským ministerstvom poľného a lesného hospodárstva), služobným a odborným dohľadom nad konateľmi strojných spolkov a správou verejných prostriedkov v prospech strojných spolkov nemožno označiť za služby poskytované na určitom trhu. Preto ich netreba zaradiť medzi hospodárske činnosti. KBM nemožno zaradiť teda vo vzťahu k týmto činnostiam medzi podniky v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(44)

Platby na krytie správnych nákladov KBM nespĺňajú všetky znaky skutkovej podstaty podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Teda nejde o štátnu pomoc v zmysle uvedeného článku.

(45)

KBM však vykonáva aj hospodárske činnosti:

(46)

Keďže tieto tovary a služby sa ponúkajú na určitom trhu a ide o hospodárske činnosti, treba zaradiť KBM medzi podniky v zmysle článku 87 ods. 1 (11) Zmluvy o ES.

(47)

Čo sa týka poradenských služieb a školení a ďalšieho vzdelávania, ktoré KBM poskytuje, pôjdu asi tieto služby najmä v prospech strojných spolkov a ich dcérskych spoločností, lebo sa im tieto služby poskytujú bezplatne alebo za režijný poplatok, ktorý je pod trhovou cenou. Nemecko však nepredložilo žiadne informácie o tom, či príspevky ročne platené KBM zodpovedajú nákladom, ktoré KBM skutočne pri výkone týchto činností vznikajú, a teda ich možno považovať za odplatu v trhových cenách za služby, ktoré KBM na základe zadania slobodnej krajiny Bavorsko poskytuje strojným spolkom, alebo či sú tieto príspevky možno vyššie ako tieto náklady. Okrem toho nie je poskytnutie verejných prostriedkov KBM výlučne podmienené tým, že všetky obsiahnuté prvky pomoci sa musia ďalej postúpiť strojným spolkom alebo ich dcérskym spoločnostiam. Preto na základe predložených informácií nemožno úplne vylúčiť, že predmetné opatrenie obsahuje prvok pomoci v prospech KBM.

(48)

Rovnako nebolo možné zistiť, či táto pomoc je taká nízka, že nepredstavuje na základe nariadenia (ES) č. 69/2001 štátnu pomoc, pretože nespĺňa všetky znaky skutkovej podstaty článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(49)

Treba vychádzať zo skutočnosti, že opatrenie v prospech hospodárskych činností KBM môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Podľa jurisdikcie Európskeho súdneho dvora v právnej veci Altmark Trans/Vládne predsedníctvo Magdeburg (12) nie je určená hraničná hodnota ani percentuálna sadzba, do ktorej by sa dalo vychádzať z toho, že obchod medzi členskými štátmi nie je obmedzený. Tak pomerne malý rozsah pomoci, ani pomerne malá veľkosť zvýhodneného podniku nevylučujú už vopred možnosť obmedzenia obchodu medzi členskými štátmi.

(50)

Preto treba zaradiť finančnú sumu poskytnutú KBM ako štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES v prospech KBM.

(51)

Strojné spolky vykonávajú hospodársku činnosť tým, že ponúkajú služby (koordináciu poskytovania strojov, výmenu pracovných síl a pod.) na skutočnom alebo potenciálnom trhu za odplatu. Preto treba strojné spolky zaradiť medzi podniky v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(52)

Strojné spolky nie sú vlastníkmi strojov. Samy nezamestnávajú sprostredkované pracovné sily. Ich základná činnosť je teda čisto sprostredkovateľská, porovnateľná s činnosťou realitného makléra alebo personálnej sprostredkovateľskej agentúry, ktorí vytvárajú kontakt medzi stranami ponuky a dopytu. V oblasti výroby, spracovania a predaja produktov prílohy I k Zmluve o ES nie sú strojné spolky činné.

(53)

Pri výkone „základných činností“ strojnými spolkami vznikajú typické prevádzkové a personálne náklady, ako napr. platy personálu, prenájom kancelárií a iné kancelárske náklady. Ak by sa neposkytovala štátna pomoc, financovali by sa tieto výlohy prostredníctvom členských príspevkov alebo ad hoc platieb poľnohospodárov za poskytnutie pracovných síl a/alebo strojov. Poskytovanie štátnej pomoci strojným spolkom má za následok znižovanie členských príspevkov a ad hoc platieb. Možno vychádzať zo skutočnosti, že pomoc vyplácaná strojným spolkom je aspoň čiastočne postúpená poľnohospodárom, ktorí sú členmi strojných spolkov, a z dostupných podkladov vyplýva, že pri veľkej časti platieb, ktoré strojné spolky získali prostredníctvom KBM, tieto skutočne boli postúpené poľnohospodárom.

(54)

Nemecko však nepredložilo žiadne logické dôkazy, že predsa len jedna zo zložiek pomoci ostala u strojných spolkov, pretože strojné spolky neboli zo zákona zaviazané postúpiť prijatú sumu pomoci v plnej výške formou služieb za znížené ceny poľnohospodárom.

(55)

Strojné spolky a ich dcérske spoločnosti získali službami, ktoré im KBM poskytovalo formou poradenstva i školenia a ďalšieho vzdelávania personálu strojných spolkov, aj hospodárske výhody, pretože tieto služby boli poskytované buď bezplatne alebo za odplatu, ktorej výška bola pod trhovou cenou.

(56)

Nemecko nepredložilo Komisii žiadne informácie, ktoré by Komisii umožnili určiť sumu pomoci poskytnutú touto formou strojným spolkom.

(57)

Preto nemožno zistiť, či pomoc, ktorú strojné spolky možno získali vo forme platieb a služieb zo strany KBM, je takého malého rozsahu, že ju možno zaradiť medzi pomoc de minimis podľa nariadenia (ES) č. 69/2001.

(58)

Na základe predložených informácií preto treba vychádzať zo skutočnosti, že opatrenie zvýhodňuje určité podniky (strojné spolky) v Bavorsku.

(59)

Okrem toho treba vychádzať z toho, že opatrenie v prospech strojných spolkov môže deformovať súťaž a obmedziť obchod medzi členskými štátmi, pretože niektoré služby, ktoré strojné spolky poskytujú, by mohli poskytovať aj v zahraničí. Podľa jurisdikcie európskeho súdneho dvora neexistuje hraničná hodnota ani percentuálna sadzba, do ktorej by sa dalo vychádzať z toho, že obchod medzi členskými štátmi nie je obmedzený. Tak pomerne malý rozsah pomoci, ani pomerne malá veľkosť zvýhodneného podniku totiž nevylučujú už vopred možnosť obmedzenia obchodu medzi členskými štátmi (13).

(60)

Preto ide v prípade opatrenia o pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES v prospech strojných spolkov.

(61)

Kontrola obchodno-právnych a daňovo-právnych problémov v členských štátoch a taktiež sťažnosti hospodársky zainteresovaných strán postúpené v tejto súvislosti spadajú zásadne do oblasti zodpovednosti členských štátov. V predmetnom prípade by však pomoc poskytnutá Nemeckom deformovala hospodársku súťaž. Preto ich Komisia preverila z tohto hľadiska.

(62)

Pripomienky zainteresovaných poukazujú na to, že pomoc poskytnutá strojným spolkom a KBM mohli viesť ku krížovému dotovaniu „nie základných činností“ vykonávaných dcérskymi spoločnosťami strojných spolkov.

(63)

Ak nie je možné presvedčivo dokázať, že medzi činnosťami materskej spoločnosti (strojný spolok) a jej dcérskej spoločnosti existuje jasná skutočná a právna hranica, nemožno vylúčiť, že časť verejných prostriedkov poskytnutých materskej spoločnosti mohla smerovať ďalej do dcérskej spoločnosti.

(64)

Preto je potrebné preskúmať skutkovú a právnu situáciu v období od roku 1994 do roku 2000 vo vzťahu k záväzkom a bezpečnostným opatreniam, ktoré Nemecko podniklo na zabránenie krížovej dotácii dcérskych spoločností strojných spolkov.

(65)

Nemecko tvrdí vo svojom stanovisku, že medzi strojnými spolkami a ich dcérskymi spoločnosťami existovala úplná bilančná, priestorová, personálna a vecná hranica. Z dostupných podkladov však vyplýva iný obraz.

(66)

V prvej vete článku 12 LwFöG stanovuje, že medzi strojnými spolkami a ich dcérskymi spoločnosťami treba uskutočniť oddelené vedenie účtovníctva a finančné výkazníctvo. Tento záväzok bol, ako sa zdá, zo strany Bavorska splnený a pravdepodobne sa aj kontroloval.

(67)

Z logistického uhla pohľadu však sú strojné spolky očividne veľmi blízke svojim dcérskym spoločnostiam. V mnohých prípadoch sa očividne využívali rovnaké priestory. Tak napríklad mali KBM, dcérska spoločnosť MR Bayern GmbH a dcérska spoločnosť „meinhof.de AG“ rovnakú korešpondenčnú adresu a rovnaké telefónne číslo; rovnako využívali tie isté kancelárske priestory.

(68)

Zákon LwFöG neustanovuje personálne oddelenie. Skutočne si delili KBM, strojné spolky a ich dcérske spoločnosti obvykle ten istý personál. Najmä personál strojných spolkov bol väčšinou zamestnaný v dcérskych spoločnostiach. Tak bol a je predseda predstavenstva KBM zároveň predsedom dozornej rady spoločnosti „meinhof.de AG“, a konateľ spoločnosti MR Bayern GmbH bol zároveň konateľom spoločnosti „meinhof.de AG“.

(69)

Zdá sa, že Nemecko vedelo o tejto blízkosti medzi strojnými spolkami a ich dcérskymi spoločnosťami. V liste Bayerisches Staatsministerium für Landwirtschaft und Forsten (Bavorského štátneho ministerstva pre poľné a lesné hospodárstvo) z roku 1997 sa uvádzajú zásady, podľa ktorých sa má realizovať audit u strojných spolkov. V liste je osobitne uvedené, že práce, ktoré vykonáva personál strojných spolkov v mene komerčných dcérskych spoločností, sa majú fakturovať za trhové ceny, a že tieto odplaty za služby poskytnuté strojným spolkom sa majú odpočítať od „potrebných nákladov“, ktoré sú základom na výpočet štátnej pomoci pre strojné spolky.

(70)

Keďže však Komisia nemá k dispozícii žiadne podrobné pracovné záznamy, z ktorých by vyplývalo, koľko hodín spolupracovníci pracovali pre strojné spolky, resp. ich dcérske spoločnosti, a nakoľko sa využívali rovnaké priestory, bolo by nemožné presne preveriť, koľko pracovali spolupracovníci strojných spolkov pre dcérske spoločnosti.

(71)

Skutkový stav, že štátna pomoc bola krátená automaticky o 10 %, ak strojný spolok vykonával prostredníctvom dcérskej spoločnosti nie základné činnosti, rovnako poukazuje na skutočnosť, že deľba činností nemohla byť úplná, pretože existencia skutočne oddelenej komerčnej spoločnosti by nemala žiaden vplyv na „potrebné náklady“, ktoré musia kryť strojné spolky na to, aby mohli vykonávať vlastné základné činnosti.

(72)

K tomu pristupuje skutočnosť, že v Nemecku bol od roku 2001 zavedený systém podrobných pracovných záznamov, na základe ktorého každý strojný spolok počas obdobia šiestich mesiacov musel zaznamenávať, koľko hodín odpracoval personál pre strojný spolok („základné činnosti“), resp. pre komerčné dcérske spoločnosti („nie základné činnosti“). Systém bo zavedený na to, aby sa zistilo, koľko z pracovnej doby spolupracovníci strojných spolkov strávili „nie základnými činnosťami“. Zavedenie takéhoto systému poukazuje však nepriamo aj na oprávnenosť domnienky Komisie o tom, že pred rokom 2001 neexistovala úplná personálna a vecná deľba.

(73)

Propagácia v tlači a na internetových stránkach sa rovnako uskutočňovala spoločne a z dostupných dokladov vyplýva, že komerčné dcérske spoločnosti veľkoryso používali logo strojných spolkov. Tak, napríklad, dcérska spoločnosť „meinhof.de AG“ používala logo „MR“ – teda logo strojných spolkov – na tlačive objednávok, informáciách pre členov a na svojej internetovej stránke. V inzerátoch miestnych novín nedokážu čitatelia rozlišovať medzi strojnými spolkami a ich dcérskymi spoločnosťami. Rovnako nie je jasné, akým spôsobom sa delili náklady na propagačné opatrenia medzi strojnými spolkami a dcérskymi spoločnosťami.

(74)

Preto Komisia zastáva názor, že Nemecko nedisponovalo systémom, ktorý by umožnil, vopred účinne vylúčiť krížovú dotáciu medzi strojnými spolkami a ich dcérskymi spoločnosťami. Následne nemožno vylúčiť, že časť štátnej pomoci, ktorú dostali strojné spolky alebo KBM, neplynula dcérskym spoločnostiam – napríklad formou personálu alebo služieb, ktoré boli poskytnuté dcérskym spoločnostiam bezplatne alebo za ceny, ktoré boli pod trhovou cenou.

(75)

Na základe predložených informácií nemožno zistiť, či takýto prvok pomoci v prospech dcérskych spoločností je taký nízky, že ho nemožno na základe nariadenia (ES) č. 69/2001 zaradiť ako štátnu pomoc.

(76)

V súvislosti s výhradou, ktorú vyjadrilo Nemecko vo svojom stanovisku, že predmetné opatrenie na základe rozsudku Európskeho súdneho dvora v prípade Altmark Trans a Vládne predsedníctvo Magdeburg (14) nemôže spadať pod pojem pomoci, poukazuje Komisia na skutočnosť, že nie sú prima facie splnené všetky predpoklady uvedené v rozsudku Altmark. Po prvé je sprostredkovanie strojov a pracovných síl medzi poľnohospodármi – ako je opísané – bežnou hospodárskou činnosťou a nie službou vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktorá je viazaná na presne definované obecno-hospodárske povinnosti. Po druhé neboli vopred určené parametre, na základe ktorých sa určuje výška vyrovnávacej platby. Po tretie Nemecko nedoložilo, že výška vyrovnávacej platby neprekračuje sumu, ktorá vzhľadom na príslušné príjmy a primeraný výnos za výkon služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme je potrebná na to, aby boli pokryté vzniknuté náklady úplne alebo čiastočne.

(77)

Opatrenie zvýhodnilo aj poľnohospodárske podniky. Mohli profitovať z celoštátnej siete strojných spolkov, ktoré organizovali sprostredkovanie strojov a pracovných síl proti platbe členského príspevku, ktorý nezodpovedal nákladom v plnej výške, resp. za sprostredkovateľské poplatky, ktoré nezodpovedali nákladom v plnej výške.

(78)

Nemecko oznámilo, že intenzita pomoci poskytnutej strojným spolkom v príslušnom časovom období sa pohybovala približne na úrovni 50 % „potrebných nákladov“. Vzhľadom na celkovú výšku pomoci (asi 5 mil. EUR ročne) a počtu poľnohospodárov, ktorí ako členovia strojných spolkov smeli využiť ich služby (asi 100 000), sa dá zistiť, že aj keby pomoc bola postúpená v plnej výške poľnohospodárom, suma pripadajúca na jedného poľnohospodára by v priemere nebola vyššia ako 50 EUR ročne.

(79)

V článku 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1860/2004 zo 6. októbra 2004 o uplatnení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis v agrárnom a rybárskom sektore (15), ktorá sa zakladá na skúsenostiach Komisie v tejto oblasti, sa stanovuje, že veľmi nízke sumy pomoci, ktoré sa poskytujú v agrárnom sektore, za určitých predpokladov platia ako opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky znaky skutkovej podstaty článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Komisia osobitne stanovila, že pomoc, ktorá celkovo neprekročí sumu 3 000 EUR počas obdobia troch rokov, nedeformuje hospodársku súťaž, ani neohrozuje súťaž deformáciou, a teda nespadá pod článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES – za predpokladu, že celková suma pomoci poskytnutých podnikom v agrárnom sektore počas obdobia troch rokov neprekročí 0,3 % hodnoty agrárnej produkcie ročne (pričom celková suma pomoci v agrárnom sektore pre Nemecko dosahovala v roku 2001 sumu 133 470 000 EUR).

(80)

V článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1860/2004 je stanovené, že toto nariadenie platí aj pre pomoc, ktorá bola poskytnutá predtým, ako vstúpilo do platnosti, ak pomoc spĺňa predpoklady uvedené v nariadení. V predmetnom prípade je Komisia toho názoru, že tieto predpoklady sú splnené; pretože suma pomoci vyplatená jednotlivcom bola veľmi nízka. Celkovo vyplatená suma Nemeckom predstavovala len približne 5 mil. EUR ročne, pomoc sa nevťahovala na činnosti so vzťahom k vývozu, nezávisela od používania domácich výrobkov na úkor dovážaných tovarov a nezávisela od ceny alebo množstva predávaných produktov. Hospodársku analýzu vyžadovanú nariadením Komisia už najmä v súvislosti s rozhodnutím o pomoci N 145/04 (16) uskutočnila.

(81)

Treba zohľadniť, že Komisia vo svojom rozhodnutí schváliť takúto pomoc pre poľnohospodárov v budúcnosti (17) preverila rovnaké opatrenie na zlučiteľnosť s odsekom 14 rámca Spoločenstva a dospela k záveru, že opatrenie pomoci s ohľadom na jej osobitnosti je zlučiteľné so Zmluvou o ES. V danom preverovanom prípade však vyplýva z uplatnenia zásad uvedených v nariadení (ES) č. 1860/2004, že kontrola podľa odseku 14 rámca Spoločenstva je zbytočná.

(82)

Pomoc, ktorá poskytuje poľnohospodárom vo forme služieb strojných spolkov za nižšie ceny, teda nie je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(83)

Zo všetkých týchto dôvodov dospela Komisia k záveru, že predmetné opatrenie je pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES v prospech KBM, jednotlivých strojných spolkov a ich dcérskych spoločností. Pomoc v prospech poľnohospodárov sa nezistila.

(84)

Preto treba preveriť, či jedna z výnimiek, resp. oslobodenie od zásadného zákazu pomoci podľa článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES sa môžu uplatniť. Pri tomto konkrétnom opatrení nejde o pomoc sociálneho charakteru podľa článku 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o ES, ani o pomoc podľa článku 87 ods. 2 písm. b) Zmluvy o ES na odstránenie škôd vzniknutých prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami, ani o pomoci podľa článku 87 ods. 2 písm. c) Zmluvy o ES vo vzťahu na rozdelenie Nemecka. Rovnako nemožno uplatniť ani mimoriadne skutkové podstaty článku 87 ods. 3 písm. a), b), d) alebo e) Zmluvy o ES. Rovnako sa Nemecko neodvolalo ani na jedno z týchto ustanovení. Jediný možno uplatniteľný výnimkový skutkový stav predstavuje článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(85)

Ako je opísané v odôvodneniach 42 až 50, je nejasné, či pomoc pre KBM spadá do oblasti uplatnenia nariadenia (ES) č. 69/2001. Na základe predložených informácií nie je poskytnutá pomoc viazaná na investície a rovnako nespadá pod nariadenie (ES) č. 70/2001. Neboli uvedené ani iné skutkové podstaty, pre ktoré možno poskytnúť podporu.

(86)

Preto je finančná suma poskytnutá KBM podľa stálej jurisdikcie podniková pomoc (18) nezlučiteľná so spoločným trhom, ak prostriedky neboli postúpené ďalej strojným spolkom a sú vyššie ako maximálne sumy stanovené nariadením (ES) č. 69/2001.

(87)

Ako je opísané v odôvodneniach 42 až 60, získali strojné spolky a ich dcérske spoločnosti výhody službami, ktoré im poskytovala KBM formou poradenstva a taktiež školenia a ďalšieho vzdelávania personálu. Takéto opatrenia treba podľa nariadenia Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatnení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc doškolovaniu (19) zaradiť medzi pomoc na školenie a ďalšie vzdelávanie. V súvislosti s poradenskými službami by sa mohlo použiť nariadenie (ES) č. 70/2001. Informácie ktoré Nemecko postúpilo Komisii, však nepostačujú na to, aby sa vyhodnotilo, či sa ustanovenia týchto nariadení dodržali.

(88)

Vo vzťahu k finančným sumám, ktoré KBM postupovalo bezprostredne strojným spolkom, platia mutatis mutandis úvahy uvedené v odôvodneniach 85 a 86. Nemožno vylúčiť, že časť pomoci v dôsledku nedostatočného oddelenia medzi strojnými spolkami a ich dcérskymi spoločnosťami zadržali strojné spolky a možno bola postúpená dcérskym spoločnostiam.

(89)

Na druhej strane Nemecko predložilo čísla, ktoré ukazujú, že veľká časť pomoci skutočne bola postúpená poľnohospodárom. Podľa názoru Komisie, sa dá vychádzať zo skutočnosti, že platby, ktoré Bavorsko poskytlo cez KBM strojným spolkom, ak zodpovedajú priemerným nákladom služieb podľa údajov predložených Nemeckom, boli postúpené poľnohospodárom.

(90)

Z toho vyplýva, že platby, ktoré sú dokázateľne vyššie ako sumy vypočítané v súlade s priemernými nákladmi za príslušné služby a postúpené poľnohospodárom, a ktoré prekračujú hornú hranicu 100 000 EUR na príjemcu a obdobie troch rokov, stanovenú nariadením (ES) č. 69/2001, treba zaradiť ako podnikovú pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom.

(91)

Bavorský zákon na podporu poľnohospodárstva ustanovuje, že v Bavorsku možno uznať a podporovať len jedinú organizáciu takéhoto druhu. Uznanie KBM nastalo už v roku 1972. Nemecko oznámilo v rámci svojich pripomienok, že ide o svojpomocnú organizáciu bavorských poľnohospodárov, ktoré zaujíma určité osobitné postavenie, pretože neexistujú porovnateľné organizácie, s ktorými by mohla súťažiť.

(92)

Výber KBM preto zdanlivo na prvý pohľad nie je porušením ustanovení Spoločenstva v oblasti koordinácie konaní na zadávanie verejných objednávok služieb. Komisia si však výslovne vyhradzuje ďalšiu analýzu opatrenia z pohľadu zadávacieho práva Spoločenstva.

(93)

Komisia dospela k záveru, že Nemecko opatrenie, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia, realizovalo v rozpore s právom, a tým porušilo článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Z uvedených dôvodov zastáva Komisia tento názor:

(94)

Pomoc, ktorá je poľnohospodárom poskytovaná formou sprostredkovania strojov a pracovných síl, nie je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(95)

Pomoc pre KBM je, ak nebola postúpená strojným spolkom, nezlučiteľná so spoločným trhom. Nemecko treba preto vyzvať, aby vyžiadalo túto pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 späť, ak pomoc nespadá do oblasti uplatnenia nariadenia (ES) č. 69/2001.

(96)

Pomoc pre strojné spolky a ich dcérske spoločnosti je, ak nebola postúpená poľnohospodárom, nezlučiteľná so spoločným trhom. Úlohou Nemecka je dokázať, v akej výške bola pomoc postúpená poľnohospodárom. Základom pre výpočet sú priemerné náklady služieb poskytnutých strojným spolkom bez ich komerčných dcérskych spoločností, aby sa zabránilo tomu, že sumy, ktoré možno išli v prospech dcérskych spoločnosti, budú v prepočte zohľadnené.

(97)

Nemecko treba vyzvať, aby pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 vyžiadalo späť, ak pomoc nespadá do oblasti uplatnenia nariadenia (ES) č. 69/2001,