16.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 299/45


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1864/2005

z 15. novembra 2005,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva č. 1 a medzinárodné účtovné štandardy č. 32 a 39

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov (1), najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (2), boli prijaté všetky medzinárodné štandardy a výklady, ktoré existovali k 14. septembru 2002, okrem medzinárodných účtovných štandardov (IAS) 32, IAS 39 a súvisiacich výkladov. V prípade IAS 32 a IAS 39 sa rozsah zmien a doplnení považoval za taký dôležitý, že sa v tom čase nepovažovalo za vhodné prijať existujúce verzie týchto štandardov.

(2)

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 17. decembra 2003 revidovaný medzinárodný účtovný štandard IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie ako súčasť iniciatívy IASB na zlepšenie pätnástich štandardov včas, aby ich mohli použiť spoločnosti, ktoré zavádzajú IAS po prvýkrát v roku 2005. Účelom revízie bolo ďalšie zvýšenie kvality a konzistentnosti existujúcich štandardov IAS ako celku.

(3)

IAS 39 revidovaný v decembri 2003 zaviedol možnosť, aby subjekty mohli pri počiatočnom vykázaní neodvolateľne označiť akékoľvek finančné aktívum alebo finančné pasívum ako finančné aktívum alebo finančné pasívum ocenené reálnou hodnotou so ziskami a stratami vykazovanými vo výkaze ziskov a strát (neobmedzená „možnosť oceňovania reálnou hodnotou“). Avšak Európska centrálna banka, orgány obozretného dohľadu zastúpené v Bazilejskom výbore, ako aj regulátori cenných papierov vyjadrili obavy, že neobmedzená možnosť oceňovania reálnou hodnotou by sa mohla používať nevhodne, najmä pri finančných nástrojoch vzťahujúcich sa na vlastné pasíva spoločnosti.

(4)

IASB uznala tieto obavy za opodstatnené, a preto 21. apríla 2004 uverejnila „Exposure draft“ – konzultačnú správu, v ktorej sa navrhuje zmena a doplnenie IAS 39, aby sa obmedzil rozsah možnosti oceňovania reálnou hodnotou.

(5)

S cieľom včas zabezpečiť dôležité účtovné usmernenie týkajúce sa finančných nástrojov na používanie v roku 2005 Komisia schválila IAS 39 s výnimkou určitých ustanovení vzťahujúcich sa na neobmedzenú možnosť oceňovania reálnou hodnotou a účtovanie hedžingu nariadením Komisie (ES) č. 2086/2004 z 19. novembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1725/2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných štandardov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002, pokiaľ ide o vloženie IAS 39 (3). Komisia považovala toto vylúčenie za výnimočné a dočasné do vyriešenia zostávajúcich problémov ďalšími konzultáciami a diskusiou.

(6)

Vzhľadom na pripomienky ku konzultačnej správe „Exposure draft“ uverejnenej 21. apríla 2004 a na ďalšie diskusie, najmä s ECB a Bazilejským výborom, ako aj na sériu okrúhlych stolov so zainteresovanými stranami v marci 2005 uverejnila Rada IASB 16. júna 2005 Zmeny a doplnenia IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie, možnosť oceňovania reálnou hodnotou.

(7)

Revidovaný IAS 39 Možnosť oceňovania reálnou hodnotou obmedzuje svoje uplatňovanie na situácie, keď sú jej výsledkom dôležitejšie informácie, pretože buď odstraňuje, alebo významne znižuje nekonzistentnosť pri oceňovaní alebo vykazovaní („účtovný nesúlad“); alebo keď sa skupina finančných aktív alebo finančných pasív alebo obidve riadia v súlade so zdokumentovaným riadením rizík alebo s investičnou stratégiou. Revidovaná možnosť oceňovania reálnou hodnotou okrem toho umožňuje, aby sa za určitých podmienok celý kombinovaný kontrakt obsahujúci jeden alebo viacero zabudovaných derivátov označil vo výkaze ziskov alebo strát ako finančné aktívum alebo finančné pasívum reálnej hodnoty. V dôsledku toho sa uplatňovanie revidovanej možnosti oceňovania reálnou hodnotou obmedzuje na prípady, keď sa musia dodržiavať určité pravidlá alebo podmienky. A napokon, uplatňovanie by sa malo podporiť primeraným sprístupnením.

(8)

Preto by sa mali doplniť ustanovenia vzťahujúce sa na uplatňovanie možnosti oceňovania reálnou hodnotou na finančné pasíva, ktoré boli podľa nariadenia (ES) č. 2086/2004 vyňaté. Na neobmedzenú možnosť oceňovania reálnou hodnotou vo vzťahu k finančným aktívam schválenú nariadením (ES) č. 2086/2004 by sa mal okrem toho vzťahovať prístup založený na pravidlách.

(9)

IASB potvrdzuje, že na účely obozretného dohľadu revidovaný štandard nebráni orgánom obozretného dohľadu hodnotiť presnosť postupov oceňovania reálnou hodnotou regulovaných finančných inštitúcií a dôkladnosti stratégií, politík a postupov riadenia základných rizík, ani podnikať príslušné opatrenia. IASB okrem toho súhlasí s tým, aby orgánom obozretného dohľadu pri hodnotení kapitálových požiadaviek pomáhalo určité sprístupnenie. Týka sa to najmä vykazovania ziskov vyplývajúcich zo zhoršenia vlastnej kreditnej kvality, ktoré sa majú ďalej preskúmať v súvislosti s rozsiahlymi zlepšeniami IAS 39. Komisia bude preto monitorovať budúce účinky Zmien a doplnení IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie, Možnosť oceňovania reálnou hodnotou a posúdi ich uplatňovanie v rámci preskúmania opísaného v článku 10 nariadenia (ES) č. 1606/2002.

(10)

Prijatie zmien a doplnení IAS 39 si následne vyžaduje zmenu a doplnenie medzinárodného štandardu finančného výkazníctva (IFRS) 1 a IAS 32, aby sa zabezpečila konzistentnosť uvedených účtovných štandardov.

(11)

Vzhľadom na nový prístup k možnosti oceňovania reálnou hodnotou založený na pravidlách a na potrebu zabezpečiť pre tých, ktorí ju zavádzajú po prvýkrát, zmysluplnejšie počiatočné finančné výkazy a porovnateľné informácie, je vhodné zabezpečiť retroaktívne uplatňovanie tohto nariadenia od 1. januára 2005.

(12)

Konzultácie s technickými odborníkmi v tejto oblasti potvrdzujú, že medzinárodný účtovný štandard IAS Zmeny a doplnenia IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie, Možnosť oceňovania reálnou hodnotou spĺňa technické kritériá na prijatie stanovené v článku 3 nariadenia (ES) č. 1606/2002, najmä požiadavku prospešnosti pre európske verejné blaho.

(13)

Nariadenie (ES) č. 1725/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre účtovníctvo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (ES) č. 1725/2003 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 39 sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v bode A prílohy k tomuto nariadeniu;

2.

Do IAS 39 sa pridáva text „medzinárodný“ účtovný štandard (IAS) Zmeny a doplnenia IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie, Možnosť oceňovania reálnou hodnotou, ako je stanovené v bode B prílohy k tomto nariadeniu.

3.

Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1 a IAS 39 sa menia a dopĺňajú tak, ako je stanovené v bode B prílohy k tomto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2005.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. novembra 2005

Za Komisiu

Charlie McCREEVY

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 261, 13.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 211/2005 (Ú. v. EÚ L 41, 11.2.2005, s. 1).

(3)  Ú. v. EÚ L 363, 9.12.2004, s. 1.


PRÍLOHA

A.   Medzinárodný účtovný štandard č. 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie sa mení a dopĺňa takto:

a)

do odseku 35 sa vkladá tento text:

„Ak sa prevedené aktívum ocení v akumulovanej hodnote, možnosť označiť finančné pasívum ako ocenené reálnou hodnotou vo výkaze ziskov a strát podľa tohto štandardu sa nemôže uplatniť na súvisiace pasívum.“

b)

v dodatku A, Usmernenie pre uplatňovanie, sa text AG 31 nahrádza týmto textom:

„Príkladom hybridného nástroja je finančný nástroj, ktorý dáva držiteľovi právo vrátiť finančný nástroj späť emitentovi výmenou za peňažnú hotovosť alebo iné finančné aktíva, ktoré sa menia v závislosti od zmeny indexu akcií alebo komodít, ktorý môže stúpať alebo klesať (‚nástroj s právom spätného predaja’). Pokiaľ emitent pri prvotnom vykázaní neoznačí nástroj s právom spätného predaja ako finančné pasívum ocenené reálnou hodnotou vo výkaze ziskov alebo strát, vyžaduje sa oddeliť zabudovaný derivát (t. j. indexovanú splátku istiny podľa odseku 11, pretože základná zmluva je dlhovým nástrojom podľa odseku AG27 a indexovaná splátka istiny úzko nesúvisí so základným dlhovým nástrojom podľa odseku AG30 písm. a). Pretože splátka istiny sa môže zvyšovať alebo znižovať, zabudovaný derivát je derivátom neopčného typu, ktorého hodnota sa indexuje podľa základnej premenlivej veličiny.“

B.   Do IAS 39 sa vkladá tento text:

MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY

IAS č.

Názov

„IAS 39

Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie s doplnenými ustanoveniami o používaní možnosti oceňovania reálnou hodnotou

Reprodukovanie je povolené v Európskom hospodárskom priestore. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva reprodukovania na účely osobného použitia alebo iného správneho nakladania. Ďalšie informácie možno získať od Rady IASB na internetovej stránke www.iasb.org.uk

ZMENY A DOPLNENIA MEDZINÁRODNÉHO ÚČTOVNÉHO ŠTANDARDU 39

Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie

MOŽNOSŤ ÚČTOVANIA V REÁLNEJ HODNOTE

Tento dokument stanovuje zmeny a doplnenia k IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie (IAS 39). (IAS 39). Zmeny a doplnenia sa týkajú návrhov obsiahnutých vo verejnej predlohe navrhovaných zmien a doplnení k IAS 39 — Možnosť účtovania v reálnej hodnote zverejnenej v apríli 2004.

Jednotky uplatnia zmeny a doplnenia obsiahnuté v tomto dokumente na ročné obdobia začínajúce 1. januárom 2006 alebo neskôr.

V odseku 9 sa časť b) definície finančného majetku alebo finančného záväzku v ich reálnej hodnote v zisku alebo strate nahrádza nasledovne.

DEFINÍCIE

9.   

Definície štyroch kategórií finančných nástrojov

Finančný majetok alebo finančný záväzok ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty predstavuje finančný majetok alebo finančný záväzok, ktorý spĺňa obe nasledujúce podmienky.

a)

b)

Jednotka ho na základe prvotného vykázania označila ako ocenený v jeho reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty. Jednotka môže toto označenie použiť iba vtedy, ak jej to umožňuje odsek 11A, alebo ak je výsledkom takéhoto označenia informácia, ktorá je relevantnejšia, pretože:

i)

eliminuje alebo výrazne znižuje premenlivosť v ocenení alebo vykázaní (niekedy označované ako účtovný nesúlad), ktoré by vznikli pri oceňovaní majetku alebo záväzkov alebo vykazovaní ziskov a strát z nich na rozdielnych základniach, alebo

ii)

skupina finančného majetku, finančných záväzkov alebo obe skupiny sú spravované a ich výnosnosť sa hodnotí na základe reálnej hodnoty, v súlade s písomne vypracovanou stratégiou riadenia rizika alebo stratégiou v oblasti investícií, pričom sa informácie o tejto skupine vychádzajúce z reálnej hodnoty poskytujú na vnútropodnikovej úrovni členom kľúčového manažmentu jednotky [v súlade s IAS 24 Zverejnenie spriaznených osôb (v znení zmien a doplnkov z roku 2003)], napríklad správnej rade a výkonnému riaditeľovi jednotky.

Odseky 66, 94 a AG40 štandardu IAS 32 vyžadujú od jednotky, aby zabezpečila zverejnenie svojho finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré označila ako ocenené v ich reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, vrátane spôsobu splnenia uvedených podmienok. V prípade nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky uvedené vyššie v bode ii) o tom, zverejnenie obsahuje slovný opis, akým spôsobom je označenie ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty konzistentné s písomne vypracovanou stratégiou riadenia rizík alebo stratégiou v oblasti investícií.

Investície do majetkových nástrojov. ktoré nemajú kótovanú trhovú cenu na aktívnom trhu, a ktorých reálnu hodnotu nemožno spoľahlivo oceniť (pozri odsek 46c) a Prílohu A, odseky AG80 a AG81), nebudú označené ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami v zisku alebo strate.

Je potrebné poznamenať, že odseky 48, 48A, 49 a odseky AG69–AG82 Prílohy A stanovujúce požiadavky na spoľahlivé oceňovanie reálnej hodnoty finančného majetku alebo finančného záväzku, sa rovnako vzťahujú na všetky položky, ktoré sa na základe označenia alebo z iných dôvodov oceňujú v reálnej hodnote, alebo u ktorých sa ich reálna hodnota zverejňuje.

Odsek 11A sa pridáva nasledovne.

VLOŽENÉ DERIVÁTOVÉ NÁSTROJE

11A.    Bez ohľadu na odsek 11, ak zmluva obsahuje jeden alebo viac vložených derivátových nástrojov, jednotka môže označiť celú hybridnú (kombinovanú) zmluvu ako finančný majetok alebo finančný záväzok ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, pokiaľ:

a)

vložený derivátový nástroj (nástroje) výrazným spôsobom nemení peňažné toky, ktoré by inak vyžadovala zmluva;

b)

je na základe minimálnej analýzy alebo aj bez nej pri prvých úvahách o hybridnom (kombinovanom) nástroji jasné, že vložený derivátový nástroj (nástroje) nemôže byť oddelený od základnej zmluvy, napríklad v prípade opcie na preddavok vloženej do úveru, ktorá umožňuje jej držiteľovi predčasné splatenie úveru približne v cene jeho nesplateného zostatku.

Znenie odsekov 12 a 13 sa mení a dopĺňa nasledovne:

12.    Ak tento štandard od jednotky vyžaduje oddelenie vloženého derivátového nástroja od základnej zmluvy, pričom jednotka nie je schopná samostatne oceniť vložený derivátový nástroj pri jeho nadobudnutí alebo k následnému dátumu finančného vykazovania, jednotka označí celú hybridnú (kombinovanú) zmluvu ako ocenenú v jej reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

13.   Ak jednotka nie je schopná spoľahlivo stanoviť reálnu hodnotu vloženého derivátového nástroja na základe zmluvných podmienok (napríklad vzhľadom na skutočnosť, že vložený derivátový nástroj vychádza z nekótovaného majetkového nástroja), reálna hodnota vloženého derivátového nástroja predstavuje rozdiel medzi reálnou hodnotou hybridného (kombinovaného) nástroja a reálnou hodnotou základnej zmluvy, ak je možné stanoviť uvedené hodnoty v rámci tohto štandardu. Ak jednotka nie je schopná stanoviť reálnu hodnotu vloženého derivátového nástroja pomocou vyššie uvedenej metódy, uplatňuje sa odsek 12 a hybridný (kombinovaný) nástroj sa určuje ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

Odsek 48A sa vkladá nasledovne.

STANOVISKÁ K OCEŇOVANIU REÁLNOU HODNOTOU

48A.   Najlepším dôkazom reálnej hodnoty sú kótované ceny na aktívnom trhu. Ak trh pre daný finančný nástroj nie je trhom aktívnym, jednotka stanoví reálnu hodnotu pomocou niektorej z techník oceňovania. Cieľom použitia niektorej z techník oceňovania je určiť, aká by bola k dátumu oceňovania transakčná cena nástroja pri nezávislej výmene motivovanej bežnými obchodnými úvahami. Medzi techniky oceňovania patrí použitie prípadných aktuálnych nezávislých trhových transakcií medzi informovanými a súhlasiacimi stranami, odkazov na aktuálnu reálnu hodnotu iného v podstate rovnakého nástroja, analýzu diskontovaných peňažných tokov a opčné cenové modely. Ak je pri oceňovaní nástroja k dispozícii technika oceňovania spoločne používaná účastníkmi trhu a je dokázané, že výsledkom použitia takejto techniky sú spoľahlivé odhady cien vzniknutých v rámci aktuálnych trhových transakcií, použije jednotka takúto techniku. Vybraná technika oceňovania v maximálnej miere využíva trhové vstupy a v čo najmenšej možnej miere sa spolieha na vstupy špecifické pre danú jednotku. Technika zahŕňa všetky faktory, ktoré by pri stanovení ceny brali do úvahy účastníci trhu a je konzistentná s akceptovanými ekonomickými metodológiami oceňovania finančných nástrojov. Jednotka pravidelne upresňuje techniku oceňovania a overuje jej platnosť pomocou cien získaných zo zistiteľných aktuálnych trhových transakcií v rámci toho istého nástroja (t. j. bez modifikácie alebo iných úprav) alebo na základe dostupných zistiteľných trhových údajov.

DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODU

Znenie odseku 105 sa mení a pridávajú sa odseky 105A–105D nasledovne.

105.    Pri prvom uplatnení tohto štandardu môže jednotka označiť predtým vykazovaný finančný majetok ako majetok k dispozícii na predaj. Pri každom finančnom majetku označenom ako majetok, ktorý je k dispozícii na predaj, vykazuje jednotka všetky kumulatívne zmeny v reálnej hodnote v oddelenej zložke vlastného imania, až kým nedôjde k následnému ukončeniu vykazovania alebo zníženiu hodnoty, kedy jednotka prevedie takýto kumulatívny zisk alebo stratu do zisku alebo straty. Jednotka súčasne:

a)

prehodnotí finančný majetok pomocou nového označenia v komparatívnej účtovnej závierke a

b)

zverejní reálnu hodnotu finančného majetku k dátumu jeho označenia a uvedie jeho klasifikáciu a účtovnú hodnotu v predchádzajúcej účtovnej uzávierke.

105A.    Jednotka uplatní odseky 11A, 48A, AG4B–AG4K, AG33A a AG33B a zmeny v znení odsekov 9, 12 a 13 prijaté v roku 2005 pre ročné obdobia začínajúce 1. januára 2006 alebo neskôr. Odporúča sa skoršie uplatňovanie.

105B.    Jednotka, ktorá uplatňuje odseky 11A, 48A, AG4B–AG4K, AG33A a AG33B a zmeny v znení odsekov 9, 12 a 13 prijaté v roku 2005 po prvýkrát pre ročné obdobie začínajúce pred 1. januárom 2006

a)

môže pri prvom uplatnení vložených alebo zmenených a doplnených odsekov označiť ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty akýkoľvek predtým vykázaný finančný majetok alebo finančný záväzok, ktorý po uplatnení uvedených odsekov spĺňa podmienky pre takého označenie. Ak ročné obdobie začína pred 1. septembrom 2005, takého označenie nemusí byť uskutočnené pred 1. septembrom 2005 a môže zahŕňať aj finančný majetok a finančné záväzky vykázané medzi začiatkom daného ročného obdobia a 1. septembrom 2005. Bez ohľadu na odsek 91, jednotka ukončí označovanie finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré označila v súlade s týmto bodom v reálnej hodnote v zisku alebo strate, a ktoré boli predtým označené v rámci vzťahov účtovania zabezpečenia reálnej hodnoty ako zabezpečovaná položka, v rámci uvedených vzťahov súčasne s ich označením ako ocenené v ich reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

b)

zverejní reálnu hodnotu finančného majetku alebo finančných záväzkov označených v súlade s bodom a) k dátumu ich označenia a uvedie ich klasifikáciu a účtovnú hodnotu v predchádzajúcej účtovnej uzávierke;

c)

ukončí označovanie finančného majetku alebo finančného záväzku, ktoré boli predtým označené ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, ak uvedený majetok alebo záväzok nespĺňa požiadavky na takéto označenie vyplývajúce z vložených alebo zmenených a doplnených odsekov. Ak bude po ukončení predchádzajúceho označenia finančný majetok alebo záväzok ocenený v upravenej cene ich obstarania, za dátum ukončenia predchádzajúceho označenia sa považuje dátum ich prvotného vykázania;

d)

zverejní reálnu hodnotu finančného majetku alebo finančných záväzkov, ktorých označovanie bolo ukončené v súlade s bodom c) ku dňu ukončenia ich predchádzajúceho označovania a novej klasifikácie.

105C.    Jednotka, ktorá uplatňuje odseky 11A, 48A, AG4B–AG4K, AG33A a AG33B a zmeny v znení odsekov 9, 12 a 13 prijaté v roku 2005 po prvýkrát pre ročné obdobie začínajúce 1. januára 2006 alebo neskôr

a)

ukončí označovanie finančného majetku alebo finančného záväzku, ktoré boli predtým označené ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, ak uvedený majetok alebo záväzok nespĺňa požiadavky na takéto označenie vyplývajúce z vložených alebo zmenených a doplnených odsekov. Ak bude po ukončení predchádzajúceho označovania finančný majetok alebo záväzok ocenený v upravenej cene ich obstarania, za dátum ukončenia predchádzajúceho označovania sa považuje dátum ich prvotného vykázania;

b)

neoznačí ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty predtým vykazovaný finančný majetok alebo finančné záväzky;

c)

zverejní reálnu hodnotu finančného majetku alebo finančných záväzkov, ktorých označovanie bolo ukončené v súlade s bodom a) ku dňu ukončenia ich predchádzajúceho označovania a novej klasifikácie.

105D.    Jednotka prehodnotí svoju komparatívnu účtovnú uzávierku na základe nových označení uvedených v bodoch 105B alebo 105C za predpokladu, že v prípade finančného majetku, finančného záväzku alebo skupiny finančného majetku, skupiny finančných záväzkov alebo oboch skupín označených ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty zodpovedajú uvedené položky alebo skupiny na začiatku porovnateľného obdobia kritériám uvedeným v bode 9 b) i), 9 b) ii) alebo 11A , alebo v prípade položiek alebo skupín nadobudnutých až po začiatku porovnateľného obdobia zodpovedajú k dátumu ich prvotného vykázania kritériám uvedeným v odseku 9 b) i), 9 b) ii) alebo 11A.

V Prílohe A sa pridávajú odseky AG4B – AG4K nasledovne:

Príloha A

Aplikačné usmernenie

DEFINÍCIE (odseky 8 a 9)

Označovanie ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty

AG4B.   Odsek 9 tohto štandardu umožňuje jednotke označiť finančný majetok, finančný záväzok alebo skupinu finančných nástrojov (finančného majetku, finančných záväzkov, alebo oboch nástrojov) ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty za predpokladu, že výsledkom takéhoto postupu sú relevantnejšie informácie.

AG4C.   Rozhodnutie jednotky označiť finančný majetok alebo finančný záväzok ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty je podobné ako výber účtovnej metódy (i keď sa na rozdiel od výberu účtovnej metódy nevyžaduje jej konzistentné uplatňovanie na všetky transakcie podobného typu). Keď má jednotka možnosť takéhoto výberu, odsek 14 b) štandardu IAS 8 Účtovné zásady, zmeny v účtovných odhadoch a chyby vyžaduje, aby výsledkom zvolenej metódy bola účtovná uzávierka poskytujúca spoľahlivé a relevantnejšie informácie o účinkoch existujúcich transakcií alebo iných udalostí a podmienok na finančnú situáciu, finančnú výkonnosť alebo peňažné toky jednotky. Pri označovaní finančného nástroja v reálnej hodnote v zisku alebo strate stanovuje odsek 9 dva prípady, v ktorých je splnená požiadavka vyššej relevantnosti informácií. Preto je potrebné, aby jednotka pri výbere označenia v súlade s odsekom 9 preukázala, že spadá pod jeden z uvedených prípadov (alebo pod oba).

Odsek 9 b) i): Označenie eliminuje alebo výrazne znižuje premenlivosť v ocenení alebo vykázaní (niekedy označované ako účtovný nesúlad), ktoré by vznikli pri oceňovaní majetku alebo záväzkov alebo vykazovaní ziskov a strát z nich na rozdielnych základniach.

AG4D.   V súlade s IAS 39 sú ocenenie finančného majetku alebo finančného záväzku a klasifikácia vykázaných zmien v ich hodnote podmienené klasifikáciou položky a tým, či je daná položka súčasťou označeného hedgingového vzťahu. Uvedené požiadavky môžu viesť k premenlivosti v ocenení alebo vykázaní (niekedy označovaný ako účtovný nesúlad) v prípade, ak by bol napríklad finančný majetok, ktorý nie je označený ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, klasifikovaný ako majetok, ktorý je k dispozícii na predaj (pričom by sa zmeny v reálnej hodnote vykázali priamo vo vlastnom imaní) a záväzok, ktorý jednotka považuje za súvisiaci záväzok, by bol oceňovaný v upravenej cene obstarania (bez vykazovania zmien v reálnej hodnote). V takom prípade môže jednotka prísť k záveru, že jej účtovná uzávierka by poskytovala relevantnejšie informácie, ak by boli majetok i záväzok klasifikované ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

AG4E.   Nasledujúce príklady ukazujú, za akých okolností by došlo k splneniu tejto podmienky. Vo všetkých prípadoch môže jednotka využiť uvedenú okolnosť a označiť finančný majetok alebo finančné záväzky ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty iba za predpokladu, že takéto označenie zodpovedá zásade uvedenej v odseku 9 b) i).

a)

Jednotka má záväzky, ktorých finančné toky zmluvne vychádzajú z výkonnosti majetku, ktorý by bol v prípade iného označenia klasifikovaný ako majetok k dispozícii na predaj. Napríklad, poisťovateľ môže mať záväzky, ktoré zahŕňajú aj vlastnosť ľubovoľnej účasti, pri ktorej sa požitky vyplácajú na základe realizovanej a/alebo nerealizovanej návratnosti investície zo špecifikovaného súboru majetku emitenta. Ak oceňovanie takýchto záväzkov odráža súčasné trhové ceny, klasifikácia majetku ako oceneného v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty znamená, že zmeny v reálnej hodnote finančného majetku sú vykázané ako zisk alebo strata v tom istom období ako súvisiace zmeny v hodnote záväzkov.

b)

Jednotka má záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, ktorých oceňovanie zahŕňa aktuálne informácie (v súlade s IFRS 4 Poistné zmluvy, odsek 24), a finančný majetok považovaný za súvisiaci majetok, ktorý by bol v prípade iného označenia klasifikovaný ako majetok k dispozícii na predaj alebo majetok oceňovaný v upravenej cene obstarania.

c)

Jednotka má finančný majetok, finančné záväzky alebo oboje, ktoré sa podieľajú na riziku, napríklad na riziku úrokovej sadzby, na základe ktorého dochádza k opačným zmenám reálnej hodnoty vedúcich obvykle k ich vzájomnej kompenzácii. Iba niektoré z nástrojov by však boli oceňované v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty (t. j. ide o derivátové nástroje alebo o nástroje klasifikované ako držané na obchodovanie). Rovnako sa môže stať, že nie sú splnené požiadavky pre účtovanie hedgingu, napríklad z dôvodu nesplnenia požiadaviek v oblasti efektivity uvedených v odseku 88.

d)

Jednotka má finančný majetok, finančné záväzky alebo oboje, ktoré sa podieľajú na riziku, napríklad na riziku úrokovej sadzby, na základe ktorého dochádza k opačným zmenám reálnej hodnoty vedúcich obvykle k ich vzájomnej kompenzácii a jednotka nesplní podmienky pre účtovanie hedgingu, pretože ani jeden z nástrojov nie je derivátovým nástrojom. Okrem toho, ak nie je účtovaný hedging, vykazovanie ziskov a strát je výrazne nekonzistentné. Napríklad:

i)

jednotka financovala portfólio majetku s fixnou sadzbou, ktorý by bol pri inom označení klasifikovaný ako majetok k dispozícii na predaj s dlhopismi s fixnou sadzbou, u ktorých sa zmeny v ich reálnej hodnote obvykle navzájom kompenzujú. Vykazovanie majetku aj dlhopisov ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty napravuje nekonzistentnosť, ktorá by vznikla pri oceňovaní majetku v reálnej hodnote so zmenami vykázanými vo vlastnom imaní a dlhopisov v upravenej cene obstarania;

ii)

jednotka financovala špecifickú skupinu úverov prostredníctvom vydania obchodovaných dlhopisov, ktorých zmeny v reálnej hodnote sa obvykle navzájom kompenzujú. Ak jednotka okrem toho pravidelne kupuje a predáva dlhopisy, ale iba zriedka nakupuje a predáva úvery, prípadne s nimi vôbec neobchoduje, vykazovanie úverov aj dlhopisov ako ocenených v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty eliminuje nekonzistentnosť časového hľadiska ziskov alebo strát, ktorá by pri inom označení vznikla z dôvodu ich oceňovania v upravenej cene obstarania a vykazovania zisku alebo straty pri každom spätnom odkúpení dlhopisu.

AG4F.   V prípadoch podobných príkladom uvedeným v predchádzajúcom odseku môže pri prvotnom vykázaní označenie finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré by boli pri inom označení oceňované iným spôsobom, ako majetku alebo záväzkov oceňovaných v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty eliminovať alebo výrazne znížiť nekonzistentnosť oceňovania alebo vykazovania a poskytnúť relevantnejšie informácie. Z praktického hľadiska jednotka nemusí vstupovať do celého majetku a všetkých záväzkov naraz a dávať tým podnet k nekonzistentnosti oceňovania alebo vykazovania. Opodstatnené omeškanie je prípustné za predpokladu, že sa každá transakcia pri jej prvotnom vykázaní označí so ako ocenená v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, pričom sa súčasne očakáva realizácia všetkých zostávajúcich transakcií.

AG4G.   Nebolo by vhodné vykazovať iba časť finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré sú príčinou nekonzistentnosti, ako ocenené v ich reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, pokiaľ by takýto postup neprispel k eliminácii alebo výraznému obmedzeniu nekonzistentnosti, a teda neposkytol relevantnejšie informácie. Bolo by však vhodné označiť týmto spôsobom iba niektoré podobné typy finančného majetku alebo podobné finančné záväzky, ak takýto postup prispeje k výraznému obmedzeniu nekonzistentnosti (ktoré môže byť vyššie ako obmedzenie dosiahnuté v prípade iných prípustných označení). Predpokladajme napríklad, že jednotka má niekoľko podobných finančných záväzkov v celkovej hodnote 100 CU (1) a niekoľko podobných typov finančného majetku v celkovej hodnote 50 CU, pričom uvedené záväzky a majetok oceňuje na rozdielnom základe. Jednotka môže výrazne obmedziť nekonzistentnosť oceňovania, ak pri prvotnom vykázaní označí všetok majetok a súčasne iba niektoré záväzky (napríklad individuálne záväzky v kombinovanej celkovej hodnote 45 CU) ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty. Nakoľko však ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty môže byť označený iba majetkový nástroj ako celok, jednotka v danom prípade musí týmto spôsobom označiť jeden alebo niekoľko záväzkov ako celok. Nemôže týmto spôsobom označiť komponent záväzku (napr. zmeny v hodnote súvisiace iba s jedným rizikom, napríklad zmeny základnej úrokovej sadzby) ani jeho časť (t. j. percento) záväzku.

Odsek 9 b) ii): Skupina finančného majetku, finančných záväzkov, alebo skupina majetku i záväzkov je riadená a jej výkonnosť sa hodnotí na základe reálnej hodnoty v súlade s písomne vypracovanou stratégiou v oblasti riadenia rizík alebo v oblasti investícií.

AG4H.   Jednotka môže riadiť a hodnotiť výkonnosť skupiny finančného majetku, skupiny finančných záväzkov alebo skupiny majetku i záväzkov tak, aby oceňovanie danej skupiny v reálnej hodnote v zisku alebo strate viedlo k získaniu relevantnejších informácií. V takýchto prípadoch sa pozornosť viac než na povahu finančných nástrojov sústreďuje na spôsob, akým jednotka hodnotí a riadi ich výnosnosť.

AG4I.   Nasledujúce príklady ukazujú, za akých okolností by došlo k splneniu tejto podmienky. Vo všetkých prípadoch môže jednotka využiť uvedenú okolnosť a označiť finančný majetok alebo finančné záväzky ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty iba za predpokladu, že uvedené označenie zodpovedá zásade uvedenej v odseku 9 b) ii).

a)

Jednotka je organizáciou rizikového kapitálu, podielovým fondom, správnou jednotkou alebo podobnou jednotkou, ktorá sa zaoberá investovaním do finančného majetku s výhľadom na zisk z jeho celkovej výnosnosti vo forme úrokov alebo dividend a zmien v reálnej hodnote. IAS 28 Investície do pridružených podnikov a IAS 31 Podiely na spoločnom podnikaní umožňujú vyňať takéto investície z ich pôsobnosti, ak sú oceňované v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty. Jednotka môže uplatniť rovnakú účtovnú metódu aj na iné investície riadené na základe celkovej výnosnosti, vo vzťahu ku ktorým nie je jej vplyv dostatočný na to, aby spadali do pôsobnosti IAS 28 alebo IAS 31.

b)

Jednotka má finančný majetok a finančné záväzky podieľajúce sa na jednom alebo viacerých rizikách, ktoré sú riadené a hodnotené na základe reálnej hodnoty v súlade s písomne vypracovanou metódou riadenia majetku a záväzkov. Ako príklad môže slúžiť jednotka, ktorá vydala štruktúrované produkty zahŕňajúce viaceré vložené derivátové nástroje a ktorá riadi výsledné riziká na základe reálnej hodnoty prostredníctvom kombinácie derivátových a nederivátových finančných nástrojov. Podobným príkladom by mohla byť jednotka, ktorá vytvára úvery s pevnou úrokovou sadzbou a riadi výslednú základnú úrokovú sadzbu prostredníctvom kombinácie derivátových a nederivátových finančných nástrojov.

c)

Jednotka je poisťovateľom, ktorý má v držbe portfólio finančného majetku a riadi uvedené portfólio tak, aby dosiahol jeho maximálnu výnosnosť (t. j. úroky alebo dividendy a zmeny v reálnej hodnote), a na tomto základe hodnotí i jeho výkonnosť. Portfólio môže byť v držbe ako krytie špecifických záväzkov, vlastného majetku alebo krytie záväzku i vlastného imania súčasne. Ak je portfólio držané ako krytie špecifických záväzkov, môže byť podmienka uvedená v odseku 9 b) ii) splnená v prípade majetku bez ohľadu na to, či poisťovateľ súčasne riadi a hodnotí záväzky na základe reálnej hodnoty. Podmienka uvedená v odseku 9 b) ii) môže byť splnená napríklad vtedy, ak je cieľom poisťovateľa dosiahnuť maximálne celkové výnosy z majetku v priebehu dlhšieho obdobia i v prípade, ak sumy vyplatené držiteľom zúčastnených zmlúv určujú iné faktory, napríklad výška ziskov realizovaných v kratšom časovom období (napr. jeden rok) alebo ich stanovuje poisťovateľ výlučne na základe vlastného uváženia.

AG4J.   Ako už bolo uvedené, táto podmienka vychádza zo spôsobu, akým jednotka riadi a hodnotí výkonnosť posudzovanej skupiny finančných nástrojov. Z toho vyplýva, že (v zmysle požiadavky označenia pri prvotnom vykázaní) jednotka, ktorá označí finančné nástroje ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty na základe tejto podmienky, označí rovnakým spôsobom všetky vyhovujúce finančné nástroje, ktoré sú riadené a posudzované spoločne.

AG4K.   Dokumentácia jednotky týkajúca sa jej stratégie nemusí byť rozsiahla, ale mala by dostatočne demonštrovať súlad s odsekom 9 b) ii). Uvedená dokumentáciu nemusí byť k dispozícii pre každú jednotlivú položku, môže byť vypracovaná na základe portfólia. Napríklad, ak systém riadenia výkonu niektorého oddelenia schválený kľúčovým riadiacimi pracovníkmi jednotky jasne preukazuje, že výkonnosť daného oddelenia je hodnotená na základe celkových výnosov, nie je na preukázanie súladu s odsekom 9 b) ii) potrebná žiadna ďalšia dokumentácia.

Za odsekom AG33 sa vkladá nadpis spolu s odsekmi AG33A a AG33B nasledovne.

Nástroje obsahujúce vložené deriváty

AG33A.   Keď sa jednotka stane jednou zo strán hybridného (kombinovaného) nástroja obsahujúceho jeden alebo niekoľko derivátových nástrojov, odsek 11 vyžaduje, aby jednotka identifikovala každý vložený derivátový nástroj, zhodnotila, či je potrebné jeho oddelenie od základnej zmluvy a oceňovala derivátové nástroje, ktoré je potrebné oddeliť, pri prvotnom i následnom vykazovaní v reálnej hodnote. Tieto požiadavky môžu byť zložitejšie alebo môžu viesť k menej spoľahlivému oceňovaniu, než je oceňovanie celého nástroja v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty. Tento štandard preto umožňuje označenie celého nástroja ako oceneného v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

AG33B.   Takéto označenie je možné použiť bez ohľadu na to, či odsek 11 požaduje oddelenie vložených derivátových nástrojov od základnej zmluvy, alebo ich oddelenie zakazuje. Odsek 11A by však neoprávňoval jednotku na označenie hybridného (kombinovaného) nástroja ako oceneného v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty v prípadoch uvedených v odseku 11A a) a b), nakoľko by takýto postup neviedol k jeho zjednodušeniu ani k zvýšeniu spoľahlivosti.


(1)  V tomto štandarde sú peňažné sumy uvedené v menových jednotkách (CU).

Príloha

Zmeny a doplnenia iných štandardov

Zmeny v tejto prílohe sa budú uplatňovať počas ročných období začínajúcich 1. januárom 2006 alebo neskôr. Ak bude jednotka uplatňovať zmeny a doplnenia IAS 39 v rámci skoršieho obdobia, musí v rámci daného skoršieho obdobia uplatňovať i zmeny a doplnenia uvedené v tejto prílohe.

Zmeny a doplnenia IAS 32

Finančné nástroje: Zverejnenie a prezentácia

Znenie odseku 66 sa mení nasledovne.

66.   Jednotka v súlade s IAS 1 zverejňuje všetky významné účtovné metódy vrátane prijatých všeobecných zásad a spôsobu uplatňovania týchto zásad vo vzťahu k transakciám a iným udalostiam a podmienkam vznikajúcim v rámci obchodnej činnosti jednotky. V prípade finančných nástrojov uvedené zverejnenie zahŕňa:

a)

kritériá, ktoré sa uplatňujú pri rozhodovaní, kedy vykazovať finančný majetok alebo finančný záväzok a kedy jeho vykazovanie ukončiť;

b)

základ pre oceňovanie uplatňovaný pre finančný majetok a finančné záväzky pri prvotnom a následnom vykazovaní;

c)

základ, podľa ktorého sa vykazujú a oceňujú výnosy a náklady vznikajúce z finančného majetku a finančných záväzkov; a

d)

v prípade finančného majetku alebo finančných záväzkov označených ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty:

i)

kritériá pre uvedené označenie takéhoto finančného majetku alebo finančných záväzkov pri prvotnom vykázaní;

ii)

spôsob, akým jednotka splnila podmienky pre takéto označenie uvedené v odseku 9, 11A alebo 12 štandardu IAS 39. V prípade nástrojov označených v súlade s odsekom 9b)i) štandardu IAS 39, u ktorých je súčasťou zverejnenia aj slovný opis, popis okolností súvisiacich s nekonzistentnosťou oceňovania alebo vykazovania, ku ktorej by došlo pri inom označení. V prípade nástrojov označených v súlade s odsekom 9b)ii) štandardu IAS 39 je súčasťou uvedeného zverejnenia aj slovný opis spôsobu dosiahnutia konzistentnosti označenia nástrojov ako ocenených v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty s písomne vypracovanou stratégiou jednotky v oblasti riadenia rizík alebo v oblasti investícií;

iii)

charakter finančného majetku alebo finančných záväzkov, ktoré jednotka označila ich ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

Odsek 94 sa mení a dopĺňa nasledovne a označenie bodov g)–j) sa mení na j)–m).

94.   …

Finančný majetok a finančné záväzky ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty (pozri tiež odsek AG40)

e)

jednotka zverejní účtovnú hodnotu:

i)

finančného majetku klasifikovaného ako majetok držaný pre obchodovanie;

ii)

finančných záväzkov klasifikovaných ako záväzky držané pre obchodovanie;

iii)

finančného majetku, ktorý jednotka na základe prvotného vykázania označila ako finančný majetok ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty (t. j. majetok, ktorý nie je finančným majetkom klasifikovaným ako držaný pre obchodovanie);

iv)

finančné záväzky, ktoré jednotka na základe prvotného vykázania označila ako finančné záväzky ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty (t. j. tie, ktoré nie sú finančnými záväzkami klasifikovanými ako držané pre obchodovanie);

f)

jednotka zvlášť zverejní čistý zisk alebo stratu z finančného majetku alebo finančných záväzkov označených ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty;

g)

ak jednotka označila ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty úver alebo pohľadávku (alebo skupinu úverov alebo pohľadávok), zverejní:

i)

maximálne vystavenie sa úverovému riziku (pozri odsek 76a)) k dátumu vykazovania úveru alebo pohľadávky (alebo skupiny úverov alebo pohľadávok);

ii)

sumu, v akej všetky súvisiace úverové deriváty alebo podobné nástroje znižujú maximálne vystavenie sa úverovému riziku;

iii)

výšku zmeny, za dané obdobie aj kumulatívne, v reálnej hodnote úveru alebo pohľadávky (alebo skupiny úverov alebo pohľadávok), ktorá súvisí so zmenami v úverovom riziku stanovenými buď ako výška zmeny v jeho reálnej hodnote, ktorá nie je daná zmenami trhových podmienok, ktoré sú podnetom pre vznik trhového rizika, alebo pomocou alternatívnej metódy, ktorá presnejšie odráža výšku zmeny v jeho reálnej hodnote súvisiacej so zmenami v úverovom riziku;

iv)

výšku zmeny v reálnej hodnote akéhokoľvek súvisiaceho úverového derivátu alebo podobného nástroja, ktorý sa objavil počas daného obdobia vrátane kumulatívnej zmeny odo dňa označenia úveru alebo pohľadávky.

h)

Ak jednotka označila finančný záväzok ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, zverejní:

i)

výšku zmeny za dané obdobie aj kumulatívne v reálnej hodnote finančného záväzku, ktorá súvisí so zmenami v úverovom riziku stanovenými buď ako výška zmeny v jeho reálnej hodnote, ktorá nie je daná zmenami trhových podmienok, ktoré sú podnetom pre vznik trhového rizika (pozri odsek AG40), alebo pomocou alternatívnej metódy, ktorá presnejšie odráža výšku zmeny v jeho reálnej hodnote súvisiacej so zmenami v úverovom riziku;

ii)

rozdiel medzi účtovnou hodnotou finančného záväzku a sumou, ktorú by jednotka bola povinná vyplatiť na základe zmluvy držiteľovi záväzku v deň jeho splatnosti.

i)

Jednotka zverejní:

i)

metódy použité na dosiahnutie súladu s požiadavkami uvedenými v bode g)iii) a h)i);

ii)

ak sa jednotka domnieva, že informácie zverejnené v súlade s požiadavkami uvedenými v bode g)iii) alebo h)i) nie sú presným vyjadrením zmeny v reálnej hodnote finančného majetku alebo finančného záväzku súvisiacej so zmenami úverového rizika, zverejní dôvody, ktoré viedli jednotku k tomuto záveru a faktory, ktoré považuje za relevantné.

Znenie odseku AG40 sa dopĺňa a mení nasledovne.

AG40.   Ak jednotka označí finančný záväzok, úver alebo pohľadávku (alebo skupinu úverov alebo pohľadávok) ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, musí zverejniť výšku zmeny v reálnej hodnote finančného nástroja súvisiacej so zmenami v úverovom riziku. Pokiaľ alternatívna metóda nevyjadrí uvedenú výšku presnejšie, musí jednotka stanoviť túto výšku ako výšku zmeny v reálnej hodnote finančného nástroja, ktorá nesúvisí so zmenami trhových podmienok vedúcimi k vzniku trhového rizika. Zmeny v trhových podmienkach, ktoré sú podnetom pre vznik trhového rizika, zahŕňajú zmeny v základnej úrokovej sadzbe, cene komodít, kurze cudzích mien alebo indexe cien alebo sadzieb. V prípade zmlúv, ktoré obsahujú vzájomne prepojené nástroje, zahŕňajú zmeny trhových podmienok zmeny vo výnosnosti interného alebo externého investičného fondu. Ak sú jedinými relevantnými zmenami trhových podmienok v prípade finančného záväzku zmeny príslušnej (základnej) úrokovej sadzby, je možné výšku zmeny odhadnúť nasledovne:

a)

Jednotka najskôr vypočíta vnútornú mieru návratnosti záväzku na začiatku obdobia pomocou dodržanej trhovej ceny záväzku a zmluvné peňažné toky záväzku na začiatku daného obdobia. Z tejto miery návratnosti odpočíta jednotka príslušnú (základnú) úrokovú sadzbu na začiatku daného obdobia, čím dostane špecifický nástrojový komponent vnútornej miery návratnosti.

b)

Jednotka ďalej vypočíta aktuálnu hodnotu peňažných tokov spojených so záväzkom pomocou zmluvných peňažných tokov záväzku na začiatku daného obdobia a diskontnú sadzbu rovnajúcu sa sume príslušnej (základnej) úrokovej sadzby na konci daného obdobia a špecifický nástrojový komponent vnútornej miery návratnosti na začiatku obdobia uvedený v bode a).

c)

Suma stanovená v bode b) sa následne zníži o peňažnú hotovosť zaplatenú alebo získanú v súvislosti so záväzkom počas daného obdobia a zvýši sa tak, aby odrazila zvýšenie reálnej hodnoty, ku ktorému došlo v dôsledku toho, že zmluvné peňažné toky sa nachádzajú o jedno obdobie bližšie k dátumu ich splatnosti.

d)

Rozdiel medzi zistenou trhovou cenou záväzku na konci obdobia a sumou stanovenou v bode c) predstavuje zmenu reálnej hodnoty, ktorá nesúvisí so zmenou príslušnej (základnej) úrokovej sadzby. Výsledkom je suma, ktorá sa musí zverejniť.

Vyššie uvedený príklad predpokladá, že zmeny reálnej hodnoty, ktoré nie sú výsledkom zmien úverového rizika daného nástroja alebo zmien úrokových sadzieb, nie sú podstatné. Ak nástroj vo vyššie uvedenom príklade obsahoval vložený derivatív, zmena reálnej hodnoty vloženého derivátového nástroja sa pri stanovení výšky zmeny uvedenej v odseku 94h)i) nezapočítava.

Zmeny IFRS 1

Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného vykazovania

Znenie odsekov 25A a 43A a dopĺňa a mení nasledovne.

Označenie predtým vykazovaných finančných nástrojov

25A.   IAS 39 Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie umožňuje označiť finančný majetok pri jeho prvotnom vykázaní ako majetok k dispozícii na predaj alebo označiť finančný nástroj (za predpokladu, že spĺňa určité kritériá) ako finančný majetok alebo finančný záväzok v reálnej hodnote v zisku alebo strate. Bez ohľadu na uvedenú požiadavku sa uplatňujú výnimky v prípade, ak

a)

jednotka môže označiť finančný majetok ako majetok k dispozícii na predaj ku dňu prechodu na IFRS.

b)

jednotka, ktorá predkladá svoju prvú účtovnú uzávierku podľa IFRS za ročné obdobie počínajúce 1. septembrom 2006 alebo po ňom, môže k dátumu prechodu na IFRS označiť ktorýkoľvek finančný majetok alebo finančný záväzok ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, ak daný majetok alebo záväzok spĺňa k danému dátumu kritériá uvedené v odseku 9b)i), 9b)ii) alebo 11A štandardu IAS 39.

c)

jednotka, ktorá predkladá svoju prvú účtovnú uzávierku podľa IFRS za ročné obdobie počínajúce 1. januárom 2006 alebo po ňom a pred 1. septembrom 2006, môže k dátumu prechodu na IFRS označiť ktorýkoľvek finančný majetok alebo finančný záväzok ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty, ak daný majetok alebo záväzok spĺňa k uvedenému dátumu kritériá uvedené v odseku 9b)i), 9b)ii) alebo 11A štandardu IAS 39. Aj jednotka prechádza na IFRS pred 1. septembrom 2005, nemusí byť označovanie uskutočnené do 1. septembra 2005, pričom môže do označovania zahrnúť aj finančný majetok a finančné záväzky vykázané medzi dátumom prechodu na IFRS a 1. septembrom 2005.

d)

jednotka, ktorá predkladá svoju prvú účtovnú uzávierku podľa IFRS za ročné obdobie začínajúce pred 1. januárom 2006 a uplatňuje odseky 11A, 48A, AG4B – AG4K, AG33A a AG33B a zmeny v odsekoch 9, 12 a 13 štandardu IAS 39 prijaté v roku 2005, môže na začiatku prvého obdobia vykazovania podľa IFRS označiť ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty finančný majetok alebo finančný záväzok, ktorý spĺňa podmienky pre takéto označenie v súlade s odsekmi, ktoré boli k uvedenému dátumu vložené alebo zmenené a doplnené. Ak jednotka začína svoje prvé obdobie vykazovania podľa IFRS pred 1. septembrom 2005, nemusí byť označovanie uskutočnené do 1. septembra 2005 a môže do neho začleniť aj finančný majetok a finančné záväzky vykázané medzi začiatkom daného obdobia a 1. septembrom 2005. Ak jednotka prehodnotí porovnateľné informácie pre IAS 39, prehodnotí uvedené informácie vo vzťahu k finančnému majetku, finančným záväzkom alebo ku skupine finančného majetku alebo finančných záväzkov, ktoré boli označené na začiatku prvého obdobia vykazovania podľa IFRS alebo vo vzťahu k nim obom. Jednotka prehodnotí porovnateľné informácie iba vtedy, ak označené položky alebo skupiny zodpovedajú kritériám pre takéto označenie uvedené v odseku 9b)i), 9b)ii) alebo 11A štandardu IAS 39 ku dňu prechodu jednotky na IFRS alebo v prípade položiek alebo skupín získaných po dátume prechodu na IFRS, ak zodpovedajú kritériám uvedeným v odseku 9b)i), 9b)ii) alebo 11A ku dňu ich prvotného vykázania.

e)

v prípade jednotky, ktorá predkladá svoju účtovnú uzávierku podľa IFRS za ročné obdobie začínajúce pred 1. septembrom 2006, bez ohľadu na odsek 91 štandardu IAS 39, ukončí jednotka označovanie finančného majetku a finančných záväzkov, ktoré označila ako ocenené v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty v súlade s vyššie uvedenými bodmi c) alebo d), a ktoré boli predtým označené ako hedgovaná položka v rámci vzťahov účtovania zabezpečenia reálnej hodnoty, v rámci uvedených vzťahov súčasne s ich označením ako ocenené v ich reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty.

Označovanie finančného majetku alebo finančných záväzkov

43A.   Jednotka smie označiť predtým vykazovaný finančný majetok alebo finančný záväzok ako finančný majetok alebo finančný záväzok ako ocenený v reálnej hodnote so zmenami do zisku alebo straty alebo označiť finančný majetok ako majetok k dispozícii na predaj v súlade s odsekom 25A. Jednotka zverejní reálnu hodnotu finančného majetku alebo finančných záväzkov zaradených do jednotlivých kategórií ku dňu ich označenia a uvedie ich klasifikáciu a účtovnú hodnotu v predchádzajúcej účtovnej uzávierke.