26.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/1

(1)

V marci 2004 po uplynutí doby skúmania platnosti Rada nariadením (ES) č. 398/2004 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovozy kremíkového kovu (ďalej len „kremík“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“). Sadzba konečného cla uplatniteľného na čistú cenu na hraniciach Spoločenstva pred preclením bola 49 %.

(2)

Komisia začala uverejnením oznámenia (3) v Úradnom vestníku Európskej únie20. marca 2004 čiastočné predbežné preskúmanie opatrení vzťahujúcich sa, okrem iného, na dovoz kremíka s pôvodom z ČĽR podľa článku 11 ods. 3 a článku 22 písm. c) základného nariadenia.

(3)

Skúmanie bolo začaté na základe iniciatívy Komisie s cieľom prešetriť, či v dôsledku rozšírenia Európskej únie 1. mája 2004 (ďalej len „rozšírenie“) a so zreteľom na záujem Spoločenstva existuje potreba prispôsobiť opatrenia a vyhnúť sa tak náhlemu a neprimerane negatívnemu dosahu na zainteresované strany, vrátane užívateľov, distribútorov a spotrebiteľov.

(4)

Posudzovaný výrobok je zhodný s výrobkom z prešetrenia, ktoré viedlo k uloženiu existujúcich opatrení, t. j. kremíkový kov s pôvodom v ČĽR, zaradený pod kód KN 2804 69 00 (obsahujúci menej ako 99,99 % hmotnosti kremíka). Čisto z dôvodu súčasného zaradenia uvedeného v colnej nomenklatúre, správne znenie je „kremík“. Kremík s vyššou čistotou, obsahujúci najmenej 99,99 % hmotnosti kremíka, využívaný predovšetkým v oblasti elektronického polovodičového priemyslu, spadá do iného kódu KN a týmto postupom nie je pokrytý.

(5)

Komisia oficiálne upovedomila dotknutých dovozcov, užívateľov a vývozcov a ich združenia, zástupcov vyvážajúcej krajiny a výrobcov Spoločenstva o začatí prešetrenia. Zúčastneným stranám bola poskytnutá príležitosť písomne predložiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v časovej lehote stanovenej v oznámení o začatí.

(6)

Čínska obchodná komora pre dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (CCCMC), Združenie pre priemysel Spoločenstva (Euroalliages), dovozcovia/obchodníci, orgány niektorých nových členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004 (ďalej len „EÚ 10“) a užívatelia kremíka v EÚ 10 predložili svoje stanoviská písomne. Všetkým stranám, ktoré o to požiadali v rámci časovej lehoty a ktoré preukázali, že existujú mimoriadne dôvody, prečo by mali byť vypočuté, bola priznaná možnosť byť vypočuté.

(7)

Komisia požiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné s cieľom stanovenia primeranosti platných opatrení.

(8)

Prešetrenie preukázalo, že priemerné ročné zvýšenie objemu dovezeného kremíka z ČĽR do EÚ 10 podľa správy z Eurostatu bolo v roku 2001 a 2002 okolo 13 %. V roku 2003 sa v dôsledku značného nárastu v období od októbra do decembra objem dovozu zvýšil približne o 54 %.

(9)

Navyše, v porovnaní s rovnakým obdobím z predchádzajúceho roka tesne pred rozšírením, to znamená január až apríl 2004, bol zistený abnormálny nárast v objeme dovozu vo výške okolo 120 %.

(10)

Prešetrenie ďalej preukázalo, že dovoz kremíka z ČĽR do EÚ 10 po rozšírení poklesol. Pokles by sa dal vysvetliť abnormálnym nárastom v objeme dovezeného kremíka pred rozšírením.

(11)

Okrem toho, štatistiky o dovozoch do EÚ 10 v období po rozšírení naznačujú, že pokles v dovezenom objeme z ČĽR sa zhoduje s postupným nárastom v dovoze z Nórska a Brazílie, ako aj predaja z pätnástich členských štátov, ktoré tvorili Európsku úniu pred rozšírením (ďalej len „EÚ 15“).

(12)

Dopyt po kremíku v EÚ 10 bol stanovený na základe odpočítania celkového vývozu od celkového dovozu. Je treba podotknúť, že v EÚ 10 nebola zverejnená žiadna výroba kremíka.

(13)

Ak zoberieme do úvahy abnormálne nárasty v objeme dovozu z ČĽR pred rozšírením, pre obdobie 2003 a 2004 bolo nevyhnutné vypracovať pre objem dovozu určité úpravy v snahe zistiť, ako by sa výšky dovozu v tých istých obdobiach vyvíjali, ak by neprišlo k rozšíreniu.

(14)

Z tohto pohľadu, priemerný ročný nárast v dovezenom objeme z ČĽR v rokoch 2001 a 2002 bol 13 %. Preto sa výška bežného dovozu z ČĽR v rokoch 2003 a 2004 stanovila na základe pripočítania 13 percentného ročného nárastu k objemu dovozu v predchádzajúcich rokoch, ktorý by sa za bežných okolností odhadoval ako výška dovozu počas týchto období, ak by nedošlo k rozšíreniu.

(15)

Pri uplatnení toho istého postupu, vývoz z EÚ 10 v roku 2004 sa odhadoval na základe sčítania celkového vývozu v roku 2003 a bežného nárastu vo výške 80 %, ktorý bol zhodnotený ako priemerný ročný nárast v objeme vývozu v rokoch 2002 a 2003.

Tabuľka 1

Dopyt po kremíku v EÚ 10

(16)

V súvislosti s vyššie uvedeným sa zistilo, že dopyt v EÚ 10 je okolo 6 % z výšky dopytu v EÚ 15 tak, ako sa odhadovalo v poslednom prešetrovaní uplynutia platnosti antidumpingových opatrení pre dovoz kremíka s pôvodom v ČĽR vykonanom v nariadení (ES) č. 398/2004.

(17)

Šetrenie preukázalo, že existujú dostatočné potenciálne zdroje pre zásobovanie kremíkom, alternatívne ku zásobovaniu kremíkom z ČĽR, ktoré sú schopné uspokojiť dopyt v EÚ 10, a to dokonca i vtedy, ak by rozšírenie antidumpingového cla z EÚ 15 na 10 nových členských štátov spôsobilo úplné zastavenie alebo zníženie dovozu z ČĽR.

(18)

V EÚ 15 existuje okolo 18 000 ton možných zásob kremíka. Tento prepočet bol urobený na základe posledného skúmania uplynutia platnosti antidumpingových opatrení pre dovoz kremíka s pôvodom z ČĽR. Zistilo sa, že výroba kremíka v EÚ 15 v roku 2001 predstavovala okolo 148 000 ton. To isté skúmanie uplynutia platnosti preukázalo, že existuje okolo 166 000 ton výrobnej kapacity v EÚ 15, čo naznačuje voľnú kapacitu vo výške približne 18 000 ton.

(19)

Navyše, iné možné zdroje zásobovania kremíkom (nepodliehajúce antidumpingovým clám) sú, okrem iného, Nórsko (so zásobovacou kapacitou 18 000 ton), Brazília, Kanada a USA.

(20)

Ako bolo naznačené v odôvodnení č. 11, zistilo sa, že v období po rozšírení, to znamená máj až november 2004, pre ktoré Eurostat poskytol spoľahlivé údaje, dovozy z iných zdrojov, predovšetkým z Nórska a Brazílie, ako aj z predaja z EÚ 15 postupne narástli. Predaj z EÚ 15 sa v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2003 zvýšil štvornásobne, objem dovozu z Nórska sa zvýšil päťnásobne a z Brazílie šesťnásobne.

Tabuľka 2

Objemy dovozu do EÚ 10 z Nórska, Brazílie a predaj z EÚ 15

(21)

V súvislosti s vyššie uvedeným nie je najmenší dôvod sa domnievať, že na trhu EÚ 10 nastane nedostatok kremíka.

(22)

Na základe konštatovania viacerých zainteresovaných strán, kremík je medziproduktom, ktorý sa využíva iba v niektorých spracovateľských odvetviach v nových členských štátoch, predovšetkým na výrobu druhotných hliníkových zliatin.

(23)

Výrobcovia hliníka v EÚ 10 potvrdzujú, že priemerný podiel kremíka spotrebovaný vo výrobnom procese druhotných hliníkových zliatin sa pohybuje v rozmedzí od 3 % do 13,5 %.

(24)

Prešetrenie preukázalo, že nárast v cene kremíka v EÚ 10 alebo prechod na iné, alternatívne zdroje dodávok bude mať pravdepodobne iba nepatrný dosah na výrobné náklady pre užívateľov v EÚ 10.

(25)

V súvislosti s vyššie uvedeným percentom spotreby kremíka vo výrobe druhotných hliníkových zliatin a za predpokladu, že antidumpingové clo na dovoz kremíka z ČĽR je 49 %, vplyv na náklady pre výrobcov druhotných hliníkových zliatin by sa pohyboval iba v rozmedzí od 1,47 % do 6,6 % celkových nákladov na výrobu druhotných hliníkových zliatin.

(26)

Niektoré zainteresované strany naznačili, že pri rozšírení antidumpingových opatrení na dovoz v EÚ 10 sa usilovali o alternatívne zdroje pre zásobovanie kremíkom, avšak takáto snaha o alternatívne zdroje vyústila do zvýšenia cien približne o 34 %. V tejto súvislosti sa zistilo, že vplyv na náklady pre výrobcov druhotných hliníkových zliatin by bol dokonca menší a spadal by do rozpätia od 1 % do 4,6 % celkových nákladov pre výrobu druhotných hliníkových zliatin.

(27)

Viacerí dovozcovia a užívatelia namietali, že na trhu EÚ 10 nastane nedostatok zásobovania kremíkom. Avšak ako bolo naznačené v úvodných ustanoveniach 11, 19 a 20, po rozšírení sa objem dovozu z ČĽR do EÚ 10 postupne nahrádza kremíkom s pôvodom v EÚ 15, Nórsku a Brazílii. Nie je preto dôvod sa domnievať, že na trhu EÚ 10 nastane nedostatok kremíka.

(28)

Istý užívateľ v EÚ 10, ako aj slovenské a slovinské orgány namietali, že kremík pochádzajúci z iných zdrojov ako z ČĽR je iný, pokiaľ ide o jeho kvalitu. V tejto súvislosti je treba poznamenať, že nariadenie (ES) č. 398/2004 o ukončení skúmania uplynutia platnosti antidumpingových opatrení uložených na dovoz kremíka s pôvodom v ČĽR a dovezeného do Spoločenstva, ako aj kremík vyrobený v Nórsku a kremík vyrobený v Spoločenstve výrobcami Spoločenstva, majú tie isté fyzikálne a chemické vlastnosti a to isté základné využitie. Preto sa hodnotia ako výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Bolo poznamenané, že pokiaľ ide o kvalitu, nie je potrebné robiť žiadne úpravy. Preto nie je dôvod sa domnievať, že čínsky dovoz kremíka do EÚ 10 nahradený dovozom z vyššie uvedených krajín by sa líšil v kvalite. Okrem toho, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach č. 11, 19 a 20 tohto nariadenia, nárast v dovoze z iných krajín naznačuje, že výrobky sú nahraditeľné.

(29)

Ten istý užívateľ takisto namietal, že vplyv na náklady pre výrobcov druhotných hliníkových zliatin pri nízkom ziskovom rozpätí v tom istom priemyselnom odvetví nie je zanedbateľný. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v odôvodneniach č. 25 a 26 bolo zhrnuté, že dosah rozšírenia anidumpingových opatrení na užívateľov kremíka v EÚ 10 bude obmedzený, s minimálnym nárastom 6,6 % v celkových nákladoch pre výrobu druhotných hliníkových zliatin. Avšak toto nebol presvedčivý dôvod na to, aby sa zavedením prechodných úpravami modifikovali existujúce opatrenia. V skutočnosti sa tento dosah z hľadiska materiálnej stránky nelíšil od dosahu odhadovaného v EÚ 15 počas skúmania, ktoré viedlo k zavedeniu konečných opatrení v roku 2004, pričom sa skonštatovalo, že platné opatrenia by na užívateľov nemali mať významný vplyv.

(30)

Ak zoberieme do úvahy obmedzený dosah cla na náklady pre výrobu hliníkových zliatin v EÚ 10 a existenciu alternatívnych zdrojov pre zásobovanie EÚ 10, možno konštatovať, že rozšírenie existujúcich opatrení z EÚ 15 na EÚ 10 by pravdepodobne nespôsobilo náhly a neprimerane negatívny dosah na zainteresované strany, vrátane užívateľov, distribútorov a spotrebiteľov. Preto žiadne prechodné úpravy nie sú opodstatnené,