13.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/1

(1)

Rada nariadením (ES) č. 2164/98 (2) uložila definitívne vyrovnávacie clo na dovozy určitých širokospektrálnych antibiotík, a to na trihydrát amoxicilínu, trihydrát ampicilínu a cefalexín, ktoré nie sú zabalené v odmeraných dávkach alebo vo forme balení pre maloobchodný predaj (ďalej len „príslušný výrobok“), patriacich pod číselné znaky KN ex 2941 10 10, ex 2941 10 20 a ex 2941 90 00 s pôvodom v Indii. Opatrenia boli vo forme cla ad valorem v rozsahu medzi 0 % a 12 % uloženého na dovozy od individuálne menovaných vývozcov so sadzbou reziduálneho cla vo výške 14,6 %, uloženého na dovozy od iných vývozcov.

(2)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa ukončení platnosti (3) platných definitívnych opatrení Komisia dostala žiadosť o začatie spojeného preskúmania pri uplynutí platnosti a priebežného preskúmania nariadenia (ES) č. 2164/98 podľa článku 18 ods. 2 a článku 19 ods. 2 základného nariadenia od spriaznených výrobcov Spoločenstva podobného výrobku Sandoz GmbH, Rakúsko a Sandoz Industrial Products S.A., Španielsko (ďalej len „žiadatelia“). Žiadatelia predstavujú väčšinu celkovej výroby Spoločenstva určitých širokospektrálnych antibiotík, v tomto prípade viac ako 40 %.

(3)

Žiadosť sa zakladala na tom, že ukončenie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opakovanie subvencovania a ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva a že úroveň platných opatrení je údajne neprimeraná na kompenzáciu subvencovania, ktoré spôsobilo ujmu.

(4)

Pred začatím spojeného preskúmania po uplynutí platnosti a priebežného preskúmania a v súlade s článkom 22 ods. 1 a článkom 10 ods. 9 základného nariadenia Komisia oznámila indickej vláde (ďalej len „IV“), že dostala riadne zdokumentovanú žiadosť o preskúmanie. IV bola pozvaná na konzultácie s cieľom vysvetliť situáciu v súvislosti s obsahom žiadosti a vzájomne sa dohodnúť na riešení. IV odmietla pozvanie Komisie na konzultácie.

(5)

Komisia preskúmala dôkaz predložený žiadateľmi a usúdila, že je dostatočný na odôvodnenie začatia preskúmania v súlade s ustanoveniami článku 18 ods. 2 a článku 19 ods. 2 základného nariadenia. Po porade s poradným výborom Komisia začala na základe oznamu uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) spojené preskúmanie pri uplynutí platnosti a priebežné preskúmanie nariadenia Rady (ES) č. 2164/98.

(6)

Obdobie prešetrovania sa týkalo obdobia od 1. apríla 2002 do 31. marca 2003 (ďalej len „obdobie preskúmania prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov v súvislosti s ujmou sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 1999 do konca obdobia preskúmania prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(7)

Komisia oficiálne informovala žiadateľov, iných známych výrobcov Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, odvetvových dodávateľov pre prvovýrobu, užívateľov a IV o začatí prešetrovania. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská písomne a požiadať o vypočutie. Posúdili sa písomné a ústne pripomienky, ktoré strany predložili a v prípade potreby sa zohľadnili.

(8)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov príslušného výrobku v Indii, ktorí boli vymenovaní v žiadosti, sa použitie techniky výberu vzorky na prešetrovanie subvencovania plánovalo v súlade s článkom 27 základného nariadenia.

(9)

Len obmedzený počet vyvážajúcich výrobcov však dal o sebe vedieť a poskytol informácie požadované na výber vzorky. Z tohto dôvodu sa usúdilo, že použitie techník výberu vzorky nie je potrebné.

(10)

Komisia poslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých bolo známe, že sú dotknuté, a tým, ktoré dali o sebe vedieť v termínoch stanovených v ozname o začatí prešetrovania. Odpovede prišli od piatich výrobcov Spoločenstva, siedmich vyvážajúcich výrobcov, jedného dovozcu, dvoch dodávateľov pre prvovýrobu a IV.

(11)

Komisia zistila a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na zistenie subvencovania a ujmy, ako aj na zistenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovania subvencovania a ujmy, a či by zachovanie alebo úprava opatrení neboli proti záujmom Spoločenstva. Overovania na mieste sa uskutočnili vo všetkých prevádzkach týchto zainteresovaných strán:

(12)

IV a ostatné zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa rozhodlo navrhnúť pokračovanie opatrení. Poskytol sa aj dostatočný čas na pripomienky. Niektoré strany predložili svoje pripomienky písomne. Okrem toho IV a traja vyvážajúci výrobcovia predložili svoje stanoviská vo vypočutiach po poskytnutí informácií, po ktorých boli predložené vyjadrenia, v ktorých boli zhrnuté ich stanoviská. Všetky predložené vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, ako je uvedené nižšie.

(13)

IV a jeden vyvážajúci výrobca poukázal počas vypočutia po poskytnutí informácií na to, že žiadatelia nevyrábajú jeden typ podobného výrobku, t. j. cefalexín, a tvrdia, že z tohto dôvodu by sa začatie prešetrovania v prípade tohto typu malo zrušiť.

(14)

V odpovedi na toto vyjadrenie by sa malo pripomenúť, že už v pôvodnom prešetrovaní sa stanovilo, že všetky typy výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania (pozri v oddiele B), tvoria jednu samostatnú kategóriu výrobku (5). Všetky typy patria do rovnakej kategórie, t. j. hromadne balené polosyntetické širokospektrálne antibiotiká, a majú rovnaké využitie, ktoré spočíva v zapracovaní do konečných liekových foriem, ktoré sú účinné pri liečbe rôznych infekčných chorôb. Z tohto dôvodu, keďže všetky typy tvoria jeden výrobok na účely tohto konania, ktorý vyrábajú žiadatelia, sa tento argument musí zamietnuť.

(15)

IV a jeden vyvážajúci výrobca tvrdili, že odpovede výrobcov Spoločenstva na dotazník, ktoré neboli dôverné, neboli dostatočne podrobné a neboli vyplnené v súlade s článkom 29 základného nariadenia. Tvrdilo sa, že nedostatok informácií v odpovediach na dotazník, ktoré neboli dôverné, upreli spolupracujúcim vývozcom možnosť, aby účinne obhájili svoje záujmy v súvislosti s ujmou a analýzou príčinnej súvislosti.

(16)

V tejto súvislosti by sa malo poznamenať, ako je uvedené v oddiele E, že výrobné odvetvie Spoločenstva v súčasnom prešetrovaní tvoria iba dve strany, t. j. Sandoz a DSM. Okrem toho jedna strana vyrábala iba trihydrát amoxicilínu a trihydrát ampicilínu, zatiaľ čo ostatné vyrábali aj cefalexín. Tieto konkrétne okolnosti v súvislosti s odvetvím Spoločenstva zvýšili dôvernosť určitých údajov poskytnutých v priebehu prešetrovania. V každom prípade zložka, ktorá je k dispozícii zainteresovaným stranám na kontrolu, obsahuje nedôverné odpovede na dotazník oboch spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva, pričom dôverné údaje sa poskytli v indexovanej forme, aby umožnili primerané pochopenie podstaty informácií predložených dôverne. Z tohto dôvodu sa nedôverné odpovede výrobcov Spoločenstva na dotazník stále považujú, že sú v súlade s ustanoveniami článku 29 základného nariadenia. Okrem toho je potrebné poznamenať, že indexované údaje o ujme, zverejnené a uvedené v oddiele F tohto nariadenia, poskytli všetkým zainteresovaným stranám dostatočne presný obraz o ujme a príčinnej súvislosti, tak aby mohli posúdiť analýzu a obhájiť svoje záujmy.

(17)

Výrobok, ktorého sa týka toto preskúmanie, je rovnaký výrobok ako výrobok, ktorého sa týka nariadenie Rady (ES) č. 2164/98, a to trihydrát amoxicilínu, trihydrát ampicilínu a cefalexín, ktoré nie sú zabalené v odmeraných dávkach alebo vo forme balení pre maloobchodný predaj, patriace pod číselné znaky KN ex 2941 10 10, ex 2941 10 20 a ex 2941 90 00 s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“).

(18)

Počas vypočutia po poskytnutí informácií IV a jeden vyvážajúci výrobca upozornili na skutočnosť, že výrobca Spoločenstva uviedol určité rozdiely v „stabilite, čistote, analytike, galenických vlastnostiach atď.“ pri porovnávaní posudzovaného výrobku a podobného výrobku. Okrem toho jediný spolupracujúci dovozca uviedol rozdiely v súvislosti s rozpustnosťou vo vode.

(19)

Príslušný výrobok a aj podobný výrobok však musia zodpovedať rovnakým medzinárodným liekopisom s určitými špecifikáciami. Preto aj keď nie sú rovnaké vo všetkých aspektoch, sú si veľmi podobné, ako sa vyžaduje podľa článku 1 ods. 5 základného nariadenia.

(20)

Následne prešetrovanie potvrdilo, že trihydrát amoxicilínu, trihydrát ampicilínu a cefalexín, vyrábané a predávané v Spoločenstve výrobcami Spoločenstva, mali rovnaké fyzikálne vlastnosti a využitie alebo fyzikálne vlastnosti a využitie značne pripomínali príslušný výrobok a boli teda podobným výrobkom v zmysle článku 1 ods. 5 základného nariadenia.

(21)

Na základe informácií nachádzajúcich sa v žiadosti o preskúmanie a v odpovediach na dotazník Spoločenstva sa preskúmali tieto systémy, ktoré údajne zahŕňajú poskytovanie subvencií:

a)

systém predbežných licencií (Advance License Scheme),

b)

systém úverových colných knižiek (Duty Entitlement Passbook Scheme),

c)

špeciálne ekonomické zóny/jednotky orientované na vývoz (Special Economic Zones/Export Oriented Units Scheme),

d)

systém podpory vývozu kapitálového tovaru (Export Promotion Capital Goods Scheme),

e)

systémy dane z príjmov (Income Tax Schemes),

f)

systém vývozného úveru (Export Credit Scheme).

(22)

Uvedené systémy a) až d) sa zakladajú na zákone o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode oprávňuje IV na vydávanie oznámení týkajúcich sa vývoznej a dovoznej politiky. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch „politiky vývozu a dovozu“, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Jeden dokument politiky vývozu a dovozu sa vzťahuje na obdobie preskúmania prešetrovania tohto prípadu; t. j. päťročný plán vzťahujúci sa obdobie od 1. apríla 2002 do 31. marca 2007 (ďalej len „EXIM-politika 02 – 07“). Okrem toho IV stanovuje aj postupy, ktorými sa riadi EXIM-politika 02 – 07 v Príručke postupov – 1. apríl 2002 až 31. marec 2007, zväzok I („HOP I 02 – 07“) (6). Príručka postupov sa tiež pravidelne aktualizuje.

(23)

Systémy dane z príjmov uvedené v písmene e) sa zakladajú na zákone o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa mení a dopĺňa každý rok finančným zákonom.

(24)

Systém vývozných úverov uvedený v písmene f) sa zakladá na oddieloch 21 a 35A zákona o riadení bánk z roku 1949, ktorý povoľuje Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“) riadiť obchodné banky v oblasti vývozných úverov.

(25)

Na základe informácií nachádzajúcich sa v žiadosti o preskúmanie a odpovediach na dotazník Komisie Komisia preskúmala aj množstvo systémov, ktoré údajne poskytovali regionálne vlády alebo orgány v určitých štátoch Indie.

(26)

Jeden systém daní z príjmov (stimul daní z príjmov na výskum a vývoj) a tri regionálne systémy (Pandžábsky stimulačný systém pre priemysel, Gudžarátsky stimulačný systém pre priemysel a Gudžarátska refundácia dane z elektrickej energie) neboli uvedené v žiadosti o preskúmanie. Z tohto dôvodu v súlade s článkom 22 ods. 1 a článkom 11 ods. 10 základného nariadenia Komisia oznámila IV prípadné rozšírenie rozsahu prešetrovania, aby zahrnula tieto systémy. IV bola pozvaná na konzultácie s cieľom vysvetliť faktickú situáciu, pokiaľ ide o údajné systémy, a vzájomne sa dohodnúť na riešení. Po týchto rokovaniach a na základe toho, že sa vzájomne nedohodli na riešení, Komisia zahrnula tieto systémy do prešetrovania subvencovania.

(27)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že systém predbežných licencií, stimul dane z príjmov na výskum a vývoj a systém vývozného úveru by sa mali vylúčiť z rozsahu tohto prešetrovania, pretože preskúmanie by sa malo vzťahovať iba na pôvodne preskúmané systémy. V tomto prípade sa počas pôvodného prešetrovania tieto tri systémy a regionálne systémy neskúmali.

(28)

Príslušné ustanovenia základného nariadenia týkajúce priebežného preskúmania a preskúmania pri uplynutí platnosti však nestanovujú takýto úzky prístup v preskúmaniach. Napríklad priebežné preskúmanie by mohlo viesť k zvýšeniu opatrení v súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia, ak existujúce opatrenia už nestačia na vyrovnanie kompenzovateľnej subvencie. Článok 19 ods. 4 základného nariadenia ďalej vyžaduje prešetrovanie, pokiaľ ide o to „rozhodnúť, či došlo k výraznej zmene okolností súvisiacich poskytovaním subvencií…“. Takto priebežné preskúmanie týkajúce sa subvencovania ako také môže viesť k úplnému prehodnoteniu rámca subvencovania, nielen systémov subvencovania pôvodne prešetrovaných, ktoré by prípadne mohli zvýhodňovať príslušný výrobok. Okrem toho preskúmanie pri uplynutí platnosti sa nepotrebuje výlučne sústrediť na pôvodne prešetrované systémy. Článok 18 ods. 2 základného nariadenia sa týka „pokračovania alebo opakovania subvencií“ vo všeobecnosti, a nie pôvodne prešetrovaných subvenčných systémov. Teda preskúmania sa neobmedzujú na pôvodne prešetrované systémy, ale vyžadujú zistenie súčasného a budúceho subvencovania vrátane programov, ktoré pôvodne neboli preskúmané. V skutočnosti je toto práve taký prístup, ktorý vedie k vhodnej analýze faktickej situácie týkajúcej sa subvencovania v priebehu daného obdobia preskúmania prešetrovania. V opačnom prípade by sa vlády mohli účinne chrániť pred dôsledkami za subvencovanie jednoduchým premenovaním systému alebo tým, že v nej urobia malé štrukturálne zmeny. Toto by marilo zmysel a cieľ vyrovnávacích opatrení, ktoré majú kompenzovať škodlivé subvencovanie.

(29)

Podrobný opis systému sa nachádza v odsekoch 4.1.1 až 4.1.14 EXIM-politiky 02 – 07 a kapitolách 4.1 až 4.30 v HOP I 02 – 07.

(30)

ALS tvorí šesť podsystémov, ako je podrobnejšie uvedené v odôvodnení 31. Tieto podsystémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenia. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „spojení“ s podpornými výrobcami majú nárok na ALS pre fyzické vývozy a na ALS pre ročnú potrebu. Výrobcovia–vývozcovia dodávajúci konečnému vývozcovi majú nárok na ALS pre dodávky polotovarov. Hlavní dodávatelia, ktorí majú pre „zamýšľaný vývoz“ kategórií uvedených v odseku 8.2 EXIM-politiky 02 – 07, napríklad dodávatelia pre jednotky orientované na vývoz (ďalej len „EOU“), nárok ALS pre zamýšľaný vývoz. Prípadne dodávatelia polotovarov výrobcom-vývozcom majú nárok na zvýhodnenie „zamýšľaného vývozu“ podľa podsystémov príkazu na predbežné prepustenie (ďalej len „ARO“) a domáceho dokumentárneho akreditívu.

(31)

Predbežné licencie sa môžu vydať na:

i)   Fyzické vývozy: Toto je hlavný podsystém. Umožňuje dovoz vstupných materiálov oslobodený od cla na výrobu konkrétneho výsledného vývozného výrobku. „Fyzický“ v tejto súvislosti znamená, že vývozný výrobok musí opustiť územie Indie. Úľava na dovoz a povinnosť vývozu vrátane typu vývozného výrobku sú uvedené v licencii.

ii)   Ročnú potrebu: Takáto licencia sa nespája s konkrétnym vývozným výrobkom alebo so širšou skupinou výrobkov (napr. chemikálie a príbuzné výrobky). Držiteľ licencie môže – do určitej hraničnej hodnoty stanovenej na základe jeho minulej realizácie vývozu – doviezť bez cla každý vstupný materiál používaný vo výrobe všetkých položiek patriacich do takejto skupiny výrobkov. Môže sa rozhodnúť vyviezť ktorýkoľvek výsledný výrobok patriaci do skupiny výrobkov využívajúcich takýto materiál oslobodený od cla.

iii)   Dodávky polotovarov: Tento podsystém sa týka prípadov, keď dvaja výrobcovia plánujú vyrábať jediný vývozný výrobok a majú rozdelený výrobný proces. Výrobca-vývozca vyrába polotovar. Môže doviezť vstupné materiály bez cla a na tento účel môže získať ALS pre dodávky polotovarov. Konečný vývozca finalizuje výrobu a je povinný vyviezť konečný výrobok.

iv)   Zamýšľané vývozy: Tento podsystém umožňuje hlavnému dodávateľovi doviezť od cla oslobodené vstupné materiály, ktoré sú potrebné pri výrobe tovaru, ktorý sa má predávať ako „zamýšľaný vývoz“ pre kategórie zákazníkov uvedené v odseku 8.2.b) až f), g), i) a j) EXIM politiky 02 – 07. Podľa IV sa zamýšľané vývozy vzťahujú na tie transakcie, pri ktorých dodávaný tovar neopustí krajinu. Množstvo kategórií dodávok sa pokladá za zamýšľané vývozy za predpokladu, že tovar je vyrobený v Indii, napr. dodávka tovaru pre EOU alebo spoločnosti, ktorá sa nachádza v špeciálnej ekonomickej zóne (ďalej len „SEZ“).

v)   ARO: Držiteľ ALS, ktorý má v úmysle čerpať vstupy z domácich zdrojov namiesto priameho dovozu, má možnosť čerpať ich proti ARO. V takýchto prípadoch sa platnosť predbežných licencií potvrdí ako ARO a sú potvrdené pre domáceho dodávateľa na základe dodávky položiek, ktoré sú v nej uvedené. Potvrdenie ARO oprávňuje domáceho dodávateľa na zvýhodnenie na základe zamýšľaných vývozov, ako je uvedené v odseku 8.3 EXIM-politiky 02 – 07 (t. j. ALS pre dodávky polotovarov/zamýšľaný vývoz, zrušenie cla pri zamýšľanom vývoze a vrátenie konečnej spotrebnej dane). Mechanizmus ARO vráti dane a clá dodávateľovi namiesto toho, aby sa vrátili konečnému vývozcovi vo forme zrušenia/vrátenia ciel. Vrátenie daní/ciel je možné v prípade domácich vstupov a aj dovážaných vstupov.

vi)   Domáci dokumentárny akreditív: Tento podsystém sa opäť týka domácich dodávok pre držiteľa ALS. Držiteľ ALS sa môže obrátiť na banku, aby otvorila domáci akreditív v prospech domáceho dodávateľa. Licenciu banka zruší na priamy dovoz iba v prípade, keď hodnota a objem položiek pochádza z domácich zdrojov namiesto dovozu. Domáci dodávateľ bude mať nárok na výhody zamýšľaného vývozu, ako je uvedené v odseku 8.3 EXIM-politiky 02 – 07 (t. j. ALS pre dodávky polotovarov/zamýšľaný vývoz, zrušenie cla pri zamýšľanom vývoze a vrátenie konečnej spotrebnej dane).

Zistilo sa, že počas obdobia preskúmania prešetrovania spolupracujúci vývozcovia získali iba úľavy v rámci štyroch podsystémov súvisiacich s príslušným výrobkom, t. j. i) ALS pre fyzické vývozy, ii) ALS pre ročnú potrebu, iii) ALS pre dodávky polotovarov ako dodávateľ konečnému vývozcovi a iv) ALS pre zamýšľaný vývoz ako dodávateľ pre EOU/jednotky v SEZ. Preto nie je potrebné stanoviť kompenzáciu v) systému ARO a vi) systému domáceho dokumentárneho akreditívu.

(32)

Na účely preverenia indickými orgánmi je držiteľ licencie povinný podľa zákona viesť „pravdivý a riadny register spotreby a využívania dovezeného tovaru na základe licencie“ v osobitnom formáte (kapitola 4.30 a dodatok 18 HOP I 02 – 07), t. j. register o aktuálnej spotrebe (ďalej len „dodatok 18 záznam“).

(33)

Pokiaľ ide o podsystémy i), iii) a iv) uvedené v odôvodnení 31, IV pevne stanovuje objem a hodnotu dovozného povolenia a aj vývoznej (vrátane zamýšľaného vývozu) povinnosti a tieto sú uvedené v licencii. Okrem toho v čase dovozu a vývozu majú vládni úradníci zaznamenať príslušné transakcie v licencii. Objem povolených dovozov v rámci tohto systému určuje IV na základe štandardných noriem vstupu-výstupu (ďalej len „SION“). SION existujú pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku a sú uverejnené v HOP II 02 – 07.

(34)

V prípade podsystému ii) uvedeného v odôvodnení 31 (ALS na ročnú potrebu) sa v licencii zaznamenáva iba hodnota povoleného dovozu. Držiteľ licencie je povinný „zachovať pomer medzi dovezenými vstupmi a výsledným výrobkom“ (odsek 424Ac) HOP I 02 – 07).

(35)

Dovozené vstupné materiály nie sú prevoditeľné a musia sa použiť na výsledný vývozný výrobok. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rozvrhu po vydaní licencie (18 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, každé na 6 mesiacov). V prípade ALS na ročnú potrebu nie je povolené žiadne predĺženie časového rozvrhu.

(36)

V priebehu preskúmania prešetrovania sa zistilo, že množstvo vstupných materiálov, ktoré spolupracujúci vývozcovia doviezli bez cla na základe dovozného povolenia SION v rámci rôznych podsystémov, bolo vyššie, ako potrebovali na výrobu príslušného množstva výsledného vývozného výrobku. Teda SION pre príslušný výrobok neboli presné. Ďalej počas obdobia preskúmania prešetrovania žiadny spolupracujúci vývozca neviedol správny register aktuálnej spotreby založený na reálnej spotrebe. V štyroch prípadoch sa takýto register neviedol napriek zákonnej povinnosti, ktorá tak ukladá (pozri odôvodnenie 32). V dvoch prípadoch nezaznamenávali spoločnosti aktuálnu spotrebu. Ani prešetrovaní vývozcovia, ani IV neboli schopní preukázať, že oslobodenie od dovozného cla nevedie k nadmernému odpočtu.

(37)

IV a päť spolupracujúcich vývozcov predložili pripomienky k ALS. Tvrdili, že ALS funguje ako prípustný systém vrátenia alebo náhradného vrátenia cla, ktorý údajne pripomína aktívny zošľachťovací styk ES, s kontrolným systémom, ktorý je v súlade s ustanoveniami príloh I, II a III k základnému nariadeniu, zavedeným na monitorovanie pomeru medzi vstupmi dovezenými bez cla a výslednými vývoznými výrobkami. IV a dvaja vývozcovia ďalej tvrdili, že by sa mal kompenzovať iba nadmerný odpočet ciel. Pokiaľ ide o kontrolný systém, tvrdili, že je zavedený vhodný kontrolný systém. V tejto súvislosti uviedli množstvo prvkov overovania, ktoré sú IV k dispozícii na takúto kontrolu vrátane: SION, informácií o množstve v dovozných a vývozných dokumentov, registra colných záruk dovozov a vývozov podľa ALS, registra spotreby, Duty Entitlement Export Certification book (ďalej len „DEEC book“), overenia plnenia po realizácii dovozu a vývozu, ďalších kontrol v zmysle indickej správy spotrebných daní a ciel, pravidelných auditov a trestného stíhania v prípade „zneužitia“. IV a jeden vývozca však pripustil, že SION „môže znížiť to, čo sa skutočne spotrebovalo“. Okrem toho žiadny vývozca neposkytol dostatok dôkazov, že splnil svoju povinnosť riadne viesť register aktuálnej spotreby nariadený podľa EXIM-politiky. Ďalej dvaja vývozcovia tvrdili, že prešetrovací orgán by si mal sám vypočítať nadmerný odpočet. Nakoniec sa tvrdilo, že ES je viazané predchádzajúcimi prípadmi nekompenzovať ALS. Jeden vývozca poskytol po vypočutí po poskytnutí informácií výpočet nadmerného odpočtu ciel.

(38)

Oslobodenie od dovozných ciel je subvenciou v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia, t. j. finančná pomoc IV, ktorá poskytuje výhodu prešetrovaným vývozcom.

(39)

Okrem toho ALS na fyzické vývozy, ALS na ročnú potrebu a ALS pre dodávku polotovarov sú jasne podmienené podľa zákona uskutočnením vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku spoločnosť nemôže získať výhody podľa týchto systémov.

(40)

ALS pre zamýšľaný vývoz podľa metód tohto prípadu je de facto podmienený uskutočnením vývozu. Využila ho iba jedna spoločnosť v malom rozsahu a iba pri dodávkach pre EOU/jednotky v SEZ, obidve kategórie sú uvedené v odseku 8.2 b) EXIM-politiky 02 – 07. Táto spoločnosť uviedla, že jej zákazník nakoniec vyvážal príslušný výrobok. Cieľom EOU/SEZ je vývoz, ako je stanovené v odseku 6.1 EXIM-politiky 02 – 07. Preto domáci dodávateľ získa výhody podľa ALS pre zamýšľaný vývoz, pretože IV očakáva výnos z vývozu, ktorý následne získa vývozca nachádzajúci sa v ÚZE/SEZ. Podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia sa subvencia považuje za fakticky podmienenú vývozom v prípade, keď sa ukáže, že poskytnutie subvencie, aj keď nie je zákonne podmienené uskutočnením vývozom, je v skutočnosti viazané na uskutočnený alebo očakávaný výnos z vývozu.

(41)

Žiadny zo štyroch podsystémov používaných v tomto prípade sa nedá považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Toto zistenie je potvrdené po starostlivom posúdení vyjadrení k poskytnutiu informácií. Nezodpovedajú prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I bode i), prílohe II (definícia a pravidlá na vrátenie) and prílohe III (definícia a pravidlá na náhradné vrátenie cla) základného nariadenia. IV neuplatňovala účinne svoj kontrolný systém alebo postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali vo výrobe vývozného výrobku (príloha II oddiel II bod 4 základného nariadenia a v prípade systémov vracania cla, príloha III oddiel II bod 2 základného nariadenia). SION pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné. Žiadna pripomienka k poskytnutým informáciám nezmenila toto zistenie. Naopak, IV dokonca pripustila, SION sú nepresné. Teda sa potvrdilo, že sa samotné SION nemôžu považovať za kontrolný systém aktuálnej spotreby, pretože podoba týchto nadmieru štedrých štandardných noriem neumožňuje IV dostatočne presne skontrolovať, aké množstvo vstupov sa spotrebovalo na vývoznú produkciu. Ďalej IV nevykonávala účinnú kontrolu založenú na správnom vedení registra aktuálnej spotreby (ďalej len „dodatok 18 register“). Okrem toho IV nevykonávala ďalšie preskúmanie založené na skutočne uskutočnených vstupoch, aj keď sa toto malo uskutočňovať pri chýbajúcom účinne uplatňovanom kontrolnom systéme (príloha II oddiel II bod 5 a príloha III oddiel II bod 3 základného nariadenia), ani nedokázala, že sa vyskytol nadmerný odpočet. Údajná porovnateľnosť ALS s aktívnym zošľachťovacím stykom ES je irelevantná, keďže systém ES nie je predmetom tohto prešetrovania.

(42)

Iné prvky overovania, ktoré boli uvedené po poskytnutí informácií, buď už neexistujú (t. j. DEEC-book bola zrušená EXIM politikou 02 – 07), alebo sú zjavne mimo účinnej kontroly registrov aktuálnej spotreby, založenej na nadmieru štedrých SION, ktoré nie sú dostačujúce (t. j. informácie o dovozných a vývozných dokumentoch, register colných záruk, overenie plnenia ALS). Audítorské správy indických orgánov týkajúce sa prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov neboli poskytnuté.

(43)

Nakoniec, keďže ALS sa predtým nikdy neanalyzovali na základe skutočností porovnateľných so skutočnosťami zistenými počas tohto prešetrovania, najmä v súvislosti na nepresnosť SION pre príslušný výrobok, neexistuje žiadny záväzný precedens na to, aby sa existujúci systém nekompenzoval.

(44)

Tieto štyri podsystémy sú preto kompenzovateľné.

(45)

Pri chýbajúcich prípustných systémoch vrátenia cla alebo systémoch náhradného vrátenia cla, kompenzovateľným zvýhodnením je odpustenie celkových dovozných ciel obvykle splatných pri dovoze vstupov. V rozpore s vyjadreniami k poskytnutým informáciám, ktoré poskytla IV a dvaja vývozcovia, základné nariadenie nestanovuje len kompenzáciu odpustenia ciel v „nadmernej“ výške. Podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a prílohy I bodu i) základného nariadenia sa môže kompenzovať iba odpustenie ciel v nadmernej výške, ak sú splnené podmienky príloh II a III základného nariadenia. Tieto podmienky však v tomto prípade neboli splnené. Teda, ak sa zistí chýbajúci vhodný monitorovací proces, neuplatňuje sa uvedená výnimka pre systémy vrátenia cla, ale skôr sa uplatňuje bežné pravidlo na kompenzáciu výšky neuhradených ciel (ušlý príjem) ako nejaký údajný nadmerný odpočet. Ako je ustanovené v prílohe II oddiele II a prílohe III oddiele II základného nariadenia, nie je na prešetrovacom orgáne, aby vypočítal takýto nadmerný odpočet. Na druhej strane podľa článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia musí iba zistiť dostatok dôkazov na dokázanie nevhodnosti udaného kontrolného systému. Ďalej by sa malo pripomenúť, že ďalšie preskúmanie indickými orgánmi pri chýbajúcom efektívne používanom kontrolnom systéme je potrebné uskutočniť čo najskôr, t. j. obvykle pred kontrolou na mieste pri prešetrovaní vyrovnávajúceho cla. Výpočet nadmerného odpustenia cla, ktoré poskytol jeden vývozca po poskytnutí informácií, nie je uskutočnené ani včas, ani ho neuskutočnila IV. Z tohto dôvodu sa nemôže brať do úvahy.

(46)

Výška subvencie pre vývozcov, ktorú využívali ALS, sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci štyroch podsystémov využívaných pre príslušný výrobok v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania, ako je uvedené v odôvodnení 31 (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, boli odpočítané od čiastok subvencie v prípade oprávnených nárokov. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto čiastky subvencií rozdelili podľa obratu vývozu, ktorý príslušný výrobok vyprodukoval v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá.

(47)

Šesť spoločností bolo zvýhodnených na základe tohto systému v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania a získalo subvencie v hodnote 22,0 % a 25,8 % (pozri tabuľku v odôvodnení 154).

(48)

Podrobný opis DEPBS sa nachádza v odseku 4.3 EXIM-politiky 02 – 07 a kapitole 4 v HOP I 02 – 07.

(49)

Každý výrobca-vývozca alebo obchodník-vývozca má nárok na tento systém.

(50)

Oprávnený vývozca môže použiť úvery DEPBS, ktoré sú vypočítané ako percento hodnoty výrobkov vyvezených podľa tohto systému. Takéto sadzby DEPBS stanovili indické orgány pre väčšinu výrobkov vrátane príslušného výrobku. Sú určené na základe SION pri zohľadnení predpokladaného obsahu dovezených vstupov vo vývoznom výrobku a dosahu cla na takéto predpokladané dovozy bez ohľadu na to, či sa dovozné clá skutočne uhradili, alebo nie.

(51)

Aby spoločnosť mala nárok na výhody podľa tohto systému, musí vyvážať. V čase vývoznej transakcie musí vývozca poskytnúť orgánom v Indii vyhlásenie, v ktorom sa uvedie, že sa vývoz uskutočňuje podľa DEPBS. Na to, aby sa mohol tovar vyviezť, indické colné orgány v priebehu odosielania vystavia colné vyhlásenie na vývoz. Na tomto dokumente je okrem iného uvedená výška úveru DEPBS, ktorá sa má na túto vývoznú transakciu poskytnúť. Vtedy sa vývozca dozvie, aké zvýhodnenie získa. Len čo colné orgány vydajú colné vyhlásenie o vývoze, IV nemá žiadnu právomoc nad rozhodovaním o poskytnutí úveru DEPBS. Príslušná sadzba DEPBS na výpočet zvýhodnenia platí v čase vystavenia vyhlásenia o vývoze. Preto neexistuje žiadna možnosť na spätnej zmeny výšky zvýhodnenia.

(52)

Tiež sa zistilo, podľa indických účtovných noriem, že úvery DEPBS sa môžu zaúčtovať na základe časového rozlíšenia ako príjem v podnikateľských účtoch po splnení vývoznej povinnosti.

(53)

Takéto úvery sa môžu použiť na uhradenie ciel pri následných dovozoch akéhokoľvek tovaru, ktorý možno doviezť bez obmedzenia, okrem kapitálového tovaru. Tovar dovezený v rámci takýchto úverov sa môže predať na domácom trhu (podlieha dani z predaja) alebo inak použiť.

(54)

Úvery DEPBS sú voľne prevoditeľné a platné 12 mesiacov od dátumu vydania.

(55)

Žiadosť o úvery DEPBS môže obsahovať 25 vývozných transakcií, a ak sa evidujú elektronicky, môže obsahovať neobmedzené množstvo vývozných transakcií. V skutočnosti neexistujú žiadne presné hranice na žiadosti o úvery DEPBS, pretože časové obdobia uvedené v kapitole 4.47 HOP I 02 – 07 sa vždy počítajú od poslednej vývoznej transakcie uvedenej v danej žiadosti o DEPBS.

(56)

Po poskytnutí informácií mali traja vývozcovia zvýhodnení podľa tohto systému pripomienky k uvedenej analýze DEPBS. Tvrdili, že: i) v rozpore so zisteniami v odôvodneniach 53 a 59 sa materiály dovezené v rámci DEPBS údajne musia použiť na vývoznú produkciu a úver DEPBS sa údajne dá získať iba vtedy, ak sa vyváža tovar, ktorý je zaťažený dovoznými clami na svoje vstupné materiály, ii) by sa nemala použiť nová metodika výpočtu na výšky kompenzovateľných čiastok (zameraná na vývoznú transakciu, pozri odôvodnenie 61 až 62), pretože sa výhoda údajne poskytuje iba pri využití úveru a z dôvodu, keď sa nový prístup diskriminačne odchyľuje od predchádzajúceho prípadu ES, iii) DEBPS by sa malo kompenzovať iba do rozsahu, v akom sa takéto úvery získali v prípade príslušného výrobku, a iv) malo by sa zohľadniť zníženie sadzby DEPBS, ktoré sa uskutočnilo vo februári 2004.

(57)

DEPBS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Úver DEPBS je finančnou pomocou IV, pretože sa úver využije nakoniec na kompenzáciu dovozných ciel, a tým zníži príjem IV z cla, ktoré bolo inak splatné. Okrem toho úver DEPBS poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(58)

Ďalej je DEPBS podmienený podľa zákona uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(59)

Tento systém sa nedá považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nezodpovedá prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I bode i), prílohe II (definícia a pravidlá na vrátenie) a prílohe III (definícia a pravidlá na náhradné vrátenie cla) základného nariadenia. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vzhľadom na skutočne použité vstupy. Okrem toho neexistuje žiadny zavedený systém alebo postup na overenie, ktoré vstupy sa spotrebovali vo výrobnom procese vývozného výrobku, alebo či sa vyskytli preplatky dovozných ciel v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III základného nariadenia. Nakoniec vývozca má nárok na zvýhodnenia v rámci DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec dováža nejaké vstupy. Na získanie zvýhodnenia je pre vývozcu dostačujúce, aby jednoducho vyviezol tovar bez toho, aby preukázal, či bol nejaký vstupný materiál dovezený. Teda dokonca aj výrobcovia, ktorí lokálne vyrábajú všetky svoje vstupy a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupy, má stále nárok na zvýhodnenia z DEPBS.

(60)

Nedokázalo sa ani tvrdenie jedného vývozcu, že materiály dovezené podľa tohto systému sa musia použiť na vývoznú produkciu, ani tvrdenie, že úvery DEPBS možno získať len pod podmienkou, že použitý vstupný materiál je zaťažený dovozným clom. V tejto súvislosti by sa malo tiež malo pripomenúť, že IV nikdy nepoprela faktický opis DEPBS, ako je uvedené vyššie. Z tohto dôvodu sa museli tvrdenia zamietnuť.

(61)

V súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška kompenzovateľných subvencií vypočítala podľa zvýhodnenia poskytnutého príjemcovi, ktorý sa objektívne zistil počas obdobia preskúmania prešetrovania. V tejto súvislosti sa usúdilo, že zvýhodnenie poskytnuté príjemcovi v čase uskutočnenia vývoznej transakcie sa uskutočnilo podľa tohto systému. V tejto chvíli je IV zodpovedná za ušlé clá, ktoré predstavujú finančnú pomoc v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Ako je uvedené v odôvodnení 51, len čo colné orgány vydajú colné vyhlásenie o vývoze, na ktorom je okrem iného uvedená výška úveru DEPBS, ktorý sa má poskytnúť na túto vývoznú transakciu, IV nemá žiadnu právomoc, pokiaľ ide o rozhodnutie o poskytnutí alebo neposkytnutí subvencie, a nemá žiadnu právomoc, pokiaľ ide o výšku subvencie. Taktiež, ako je uvedené v rovnakom odôvodnení, každá zmena sadzieb DEPBS medzi skutočným vývozom a vydaním licencie DEPBS nemá spätný účinok na výšku poskytnutého zvýhodnenia. Ďalej, ako je uvedené v odôvodnení 52, spoločnosti si môžu v súlade s indickými účtovnými štandardmi zaúčtovať úvery DEPBS na základe časového rozlíšenia ako príjem v čase vývoznej transakcie. Nakoniec vzhľadom na skutočnosť, že si spoločnosť uvedomuje, že dostane subvenciu podľa DEPBS a má vlastne zvýhodnenia z iných systémov, je už spoločnosť vo výhodnejšom konkurenčnom postavení, pretože môže subvencie zohľadniť v nižších ponúkaných cenách.

(62)

Uloženie vyrovnávajúceho cla je teda odôvodnené kompenzáciou nekalých obchodných praktík založených na neprípustnej konkurenčnej výhode. Vzhľadom na uvedené sa považuje za primerané, aby sa zvýhodnenie podľa DEPBS vyhodnotilo ako suma úverov získaných na všetky vývozné transakcie uskutočnené podľa tohto systému počas obdobia prešetrovania.

(63)

Pripomienky k poskytnutiu informácií neviedli k revízii prístupu k tejto kalkulácii. V nedávnej minulosti už Európske spoločenstvá použili novú metodiku napríklad v súvislosti s prípadom systému grafitových elektród (7). Okrem toho zásady právnej istoty a legitímne očakávania nebránia takejto zmene metodiky. Po prvé nový prístup nemá za následok kompletné opätovné prehodnotenie systému, ktorý skutočne vždy bol kompenzovateľný. Týka sa len výpočtu výšky subvencie, aby ju užšie spojil s faktickou situáciou počas daného obdobia prešetrovania. Po druhé tento prístup je okrem iného dôsledkom skutočností, ktoré Komisia zistila v priebehu nedávnych prešetrovaní, napr. zaúčtovanie úverov DEPBS na základe časového rozlíšenia podľa indických účtovných štandardov a v podstate neexistencia konečných termínov pre žiadosti o takéto úvery podľa EXIM politiky. Ďalej pripomienky k poskytovaniu informácií potvrdili, že v čase vývoznej transakcie uskutočnenej podľa tohto systému vývozca získal neodvolateľné oprávnenie na úvery DEPBS. Takýto moment je však rozhodujúci pre určenie poskytnutia zvýhodnenia, ako je ustanovené v odôvodnení 61, nie následné použitie, pretože vývozca už s takýmto zabezpečeným právom je na tom finančne „lepšie“.

(64)

V rozpore s vyjadrením niektorých vyvážajúcich výrobcov sa pri zisťovaní výšky kompenzovateľného úveru DEPBS musel posúdiť dokonca aj úver DEPBS poskytnutý na vývoz iného ako príslušný výrobok. V rámci DEPBS neexistuje žiadna povinnosť, ktorá obmedzuje použitie úverov na dovoz vstupného materiálu oslobodeného od cla v súvislosti s konkrétnym výrobkom. Na druhej strane sú úvery DEPBS voľne prevoditeľné, dajú sa dokonca aj predať a použiť na dovozy každého tovaru, ktorý sa môže doviezť bez obmedzenia (vstupné materiály príslušného výrobku patria do tejto kategórie), okrem kapitálového tovaru. V dôsledku toho môže byť príslušný výrobok zvýhodnený na základe všetkých poskytnutých úverov DEPBS.

(65)

Ďalej sa nemôžu posúdiť zníženia sadzieb DEPBS nasledujúce po období preskúmania prešetrovania, lebo článok 11 ods. 1 základného nariadenia stanovuje, že informácie týkajúce sa obdobia nasledujúceho za obdobím prešetrovania (OP) sa obvykle nezohľadňujú. Okrem toho neexistuje žiadna záruka, že IV nezvýši v budúcnosti sadzby DEPBS.

(66)

V prípade oprávnených nárokov boli poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, odpočítané od takto stanovených úverov, aby sa dospelo k čiastkam subsubvencie ako čitateľ, článok 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa tieto čiastky subvencií rozdelili na celkový obrat vývozu, ktorý príslušný výrobok vyprodukoval v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá. Päť spoločností bolo zvýhodnených na základe tohto systému v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania a získalo subvencie v hodnote 3,2 % a 8,0 % (pozri tabuľku v odôvodnení 154).

(67)

Podrobnosti o týchto systémoch sa nachádzajú v kapitole 6 (EOUS) a v kapitole 7 (SEZS) EXIM-politiky 02 – 07 a HOP I 02 – 07.

(68)

S výnimkou čisto obchodných spoločností môžu byť všetky podniky, ktoré v zásade uskutočňujú vývoz svojej celej produkcie tovaru alebo služieb, zriadené v rámci SEZS alebo EOUS. Na rozdiel od služieb a poľnohospodárstva musia podniky vo výrobných odvetviach splniť minimálnu hranicu investícií v pevných aktívach (10 miliónov indických rupií), aby mali nárok na EOUS.

(69)

SEZS je následníckym systémom predošlého Export Processing Zones Scheme (ďalej len „EPZS“). SEZ sú špeciálne vytvorené bezcolné územia a podľa EXIM-politiky 02 – 07 sa pokladajú za zahraničné územie na účely obchodných operácií, ciel a daní. 14 SEZ už funguje a indické orgány schválili zriadenie ďalších 13 SEZ.

(70)

Na druhej strane EOU sú geograficky flexibilnejšie a môžu sa zriadiť kdekoľvek v Indii. Tento systém doplňuje SEZS.

(71)

Žiadosť o štatút EOU alebo SEZ musí obsahovať údaje na nasledujúcich päť rokov, týkajúce sa okrem iného množstiev plánovanej výroby, predpokladanej hodnoty vývozov, požiadaviek na dovoz a domácich požiadaviek. V prípade, keď orgány schvália žiadosť spoločnosti, oznámia spoločnosti pravidlá a podmienky v súvislosti so schválením. Dohoda, ktorou sa priznáva, že spoločnosť patrí do SEZ/EOU platí päť rokov. Dohoda sa môže obnoviť na ďalších päť rokov.

(72)

Hlavnou povinnosťou EOU alebo SEZ, ako je stanovené EXIM-plitike 02 – 07, je dosiahnuť čisté devízové príjmy (ďalej len „ČDP“), t. j. v posudzovanom období (5 rokov) celková hodnota vývozov musí byť vyššia ako celková hodnota dovezeného tovaru.

(73)

Jednotky EOU/SEZ majú nárok na tieto úľavy:

(74)

Aj keď úľavy v rámci oboch systémov sú zväčša porovnateľné, existujú nejaké rozdiely. Napríklad iba EOU môže získať 50 % zníženie ciel z domáceho predaja (DTA predaj), zatiaľ čo v SEZ sa z takéhoto predaja platí 100 % ciel. EOU môže predať do 50 % svojho obratu na domácom trhu pri takejto zníženej sadzbe.

(75)

Jednotky fungujúce podľa týchto systémov sú viazané pod dohľadom colných úradníkov v súlade s oddielom 65 colného zákona.

(76)

Podľa zákona sú povinné uchovávať v osobitnom formáte vhodný výkaz o všetkých dovozoch, spotrebe a využití všetkých dovezených materiálov a uskutočnených vývozoch. Tieto dokumenty by sa mali pravidelne predkladať kompetentným orgánom podľa ich požiadavky (ďalej len „štvrťročné a ročné správy o priebehu“).

(77)

Avšak „v žiadnom čase sa nebude od [jednotky EOU alebo SEZ] vyžadovať, aby korelovali každú dovezenú zásielku so svojím vývozom, presunmi do iných podnikov, predajom v DTA alebo zásobami“, odsek 10.2 dodatku 14-I a odsek 13.2 dodatku 14-II HOP I 02 – 07.

(78)

Domáci predaj sa odosiela a zaznamenáva na základe vlastných certifikátov. Priebeh odosielania vývozných zásielok EOU kontroluje colný/daňový úradník, ktorý je trvalo zamestnaný v EOU. Spoločnosť je povinná refundovať IV plat takéhoto trvalého colného úradníka.

(79)

„Všetky aktivity jednotiek SEZ v rámci zóny, pokiaľ nie je inak uvedené, vrátane vývozu a opätovného dovozu tovaru, sa uskutočňujú na základe vlastných certifikátov“, ako stanovuje odsek 29 dodatku 14-II HOP I 02 – 07. Teda colné orgány nevykonávajú žiadne obvyklé kontroly vývozných zásielok jednotiek SEZ.

(80)

V tomto prípade využíval EOUS jeden zo spolupracujúcich vývozcov. Keďže sa systém SEZ nevyužíval, nebolo potrebné analyzovať kompenzovateľnosť tohto systému. Spolupracujúci vývozca, ktorý využíval EOUS, použil tento systém na dovoz surovín a kapitálového tovaru bez cla, na získavanie domáceho tovaru oslobodeného od spotrebnej dane a na získanie refundácie dane z predaja a na predaj časti svojej produkcie na domáci trh. Teda mal prospech zo všetkých zvýhodnení uvedených v uvedenom odôvodnení 73 bodoch i) až iv). Daný vývozca mal prospech aj zo zvýhodnení na základe ustanovení o oslobodení z dane z príjmu pre EOUS. Uvedené oslobodenie z dane z príjmu patrí do dostupnejšieho systému oslobodenia od dane z príjmu, ktorej analýza je uvedená v odôvodneniach 117 a 118.

(81)

Po poskytnutí informácií sa jeden vyvážajúci výrobca vyjadril, že EOUS by sa mala kompenzovať, ak vôbec, iba v prípade, keď clá uhradené za domáci predaj plne nepokrývajú výšku oslobodenia od dovozných ciel za vstupné materiály použité na produkciu predanú na domácom trhu (ďalej len „nadmerný odpočet“). Vývozca je toho názoru, že v prípade EOUS, ktorý údajne pripomína aktívny zošľachťovací styk ES, je zavedený kontrolný systém v súlade s ustanoveniami príloh I, II a III k základnému nariadeniu. V tejto súvislosti tvrdil, že koreláciu podľa zásielok vstupných materiálov a výslednej vývoznej produkcie indické orgány skutočne nevyžadujú (pozri odôvodnenie 77), keďže to nie je povinné podľa základného nariadenia alebo Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „DSVO“) pre príslušný kontrolný systém. Okrem toho sa vývozca odvolal na vnútorný kontrolný zoznam spoločnosti, ktorý poskytuje informácie o pomere medzi vstupmi a výstupmi. Vývozca ďalej zdôraznil, že jeho domáci predaj tvoril menej ako 5 % jeho predaja počas OP. Tvrdil tiež, že pravidelné vyhodnotenie daňových priznaní z mesačného predaja indickou vládou je dostačujúce na splnenie kritérií kontroly ustanovených základným nariadením.

(82)

Ďalej tvrdil, že: i) na účely výpočtu by sa nemalo zohľadňovať množstvo surovín dovezených v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania, ako je uvedené v odôvodnení 19 výročnej správy o priebehu tohto EOU, alebo množstvo surovín spotrebovaných v priebehu tohto obdobia, ako je uvedené v odôvodnení 20 tejto správy, a ii) obdobie alokácie týkajúce sa ciel ušetrených pri dovoze kapitálového tovaru by sa malo zakladať na čase odpisovania špecifickom pre spoločnosť, a nie na základe priemerného času odpisovania pre všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Okrem toho tvrdil, že pridaný úrok (komerčná sadzba platná v Indii počas OP) by sa mal znížiť na vážený priemer sadzby financovania tejto EOU počas obdobia preskúmania prešetrovania.

(83)

Oslobodenia EOU od dvoch typov dovozných ciel (ďalej len „základné clo“ a „osobitné dodatočné clo“) a refundácia dane z predaja sú finančnou pomocou IV v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Vládne príjmy, ktoré by boli splatné pri neprítomnosti tohto systému, sa nevyberajú, takto okrem poskytnutia zvýhodnenia pre EOU v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia ušetrila likviditu tým, že nemusela hradiť clá obvykle splatné a refundovaním dane z predaja.

(84)

Oslobodenie od spotrebnej dane a jej ekvivalentu dovozného cla (ďalej len „dodatočné clo“) nevedie však k ušlému príjmu, ktoré je inak splatné. Spotrebná daň a dodatočné clo, ak by boli uhradené, by sa dali použiť ako úver pre vlastné budúce colné záruky (tzv. „mechanizmus CENVAT“). Preto tieto clá nie sú definitívne. Na základe úveru „CENVAT“ sa definitívne clo vzťahuje iba na pridanú hodnotu, nie na vstupné materiály.

(85)

Teda iba oslobodenie od základného cla, osobitného dodatočného cla a refundácia dane z predaja tvoria subvencie v zmysle článku 2 základného nariadenia. Podľa zákona sú podmienené uskutočnením vývozu, a preto sa považujú za špecifické a kompenzovateľné podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Vývozný cieľ EOU, ako je uvedené v odseku 6.1 EXIM-politiky 02 – 07, je conditio sine qua non na získanie stimulov.

(86)

Ďalej sa tieto subvencie v rozpore s vyjadrením jedného vývozcu nemôžu považovať za prípustné systémy vrátenia cla alebo systémy náhradného vrátenia cla v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nezodpovedajú prísnym pravidlám ustanoveným v prílohe I písm. h) a i), prílohe II (definícia a pravidlá na vrátenie) a prílohe III (definícia a pravidlá na náhradné vrátenie) základného nariadenia. Údajná porovnateľnosť EOUS s aktívnym zošľachťovacím stykom ES je v tejto súvislosti irelevantná, keďže systém ES nie je predmetom tohto prešetrovania.

(87)

Vzhľadom na to, že sa poskytnutie refundácie a oslobodenia od dovozného cla použili na nákup kapitálového tovaru, už nie sú v súlade s pravidlami pre prípustné systémy vrátenia cla, pretože tieto tovary sa nespotrebujú vo výrobnom procese, ako sa vyžaduje podľa prílohy I písm. h) (refundácia dane z predaja) a i) (odpustenie dovozných ciel). Vývozca namietal voči tejto analýze a tvrdil, že keďže kapitálový tovar je potrebný na výrobu, nemôže byť ako taký vylúčený z akéhokoľvek prípustného vrátenia cla. Toto zdôvodnenie však nie je zohľadnené v jasnom znení prílohy I písm. h) a i), kapitálový tovar sa používa na výrobu, v ktorej sa nespotrebuje. Preto sa toto tvrdenie zamieta.

(88)

Okrem toho a tiež vzhľadom na iné zvýhodnenia, ktoré sú k dispozícii podľa tohto systému, napriek starostlivému posúdeniu vyjadrení predložených vývozcom sa potvrdilo, že IV nemá zavedený efektívny kontrolný systém ani postup na potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupy získané bez cla a/alebo dane z predaja spotrebovali vo výrobe vývozného výrobku (príloha II oddiel II bod 4 základného nariadenia a v prípade systémov náhradného vrátenia cla príloha III oddiel II bod 2 základného nariadenia).

(89)

EOU môže predať značné množstvo svojej produkcie až do výšky 50 % svojho ročného obratu na domáci trh. Teda neexistuje zákonná povinnosť na vývoz celého množstva vyrobených výsledných výrobkov. Okrem toho na základe postupu vlastných certifikátov sa tieto domáce transakcie uskutočňujú bez dohľadu a kontroly vládneho úradníka. Následne colné priestory EOU prinajmenšom čiastočne nepodliehajú fyzickej kontrole indických orgánov. Toto však zvyšuje dôležitosť ďalších prvkov overovania, najmä kontroly pomeru medzi vstupmi dovezenými bez cla a výslednými vývoznými výrobkami. Usúdilo sa, že EOU na základe tohto prešetrovania nepredala 50 % na domáci trh, ale iba okolo 5 % svojho ročného obratu v priebehu OP. Toto však nemalo vplyv na všeobecnejšie posúdenie primeranosti zavedeného kontrolného systému.

(90)

Čo sa týka zavedených ďalších kontrolných krokov, je potrebné pripomenúť, ako je uvedené v odôvodnení 77 a potvrdené vyjadreniami predloženými vývozcom, že sa už od EOU de iure v žiadnom čase nevyžaduje, aby koreloval každú dovezenú zásielku s určením zodpovedajúceho výsledného výrobku. Iba takéto kontroly zásielok by však indickým orgánom poskytli dostatok informácií o konečnom určení vstupov, na overenie, či oslobodenia od cla/predajnej dane nie sú nadmerné pre vstupy na vývoznú produkciu. Mesačné daňové priznania v prípade domáceho predaja na základe samohodnotenia, ktoré indické orgány pravidelne vyhodnocujú, nie sú postačujúce. Vnútorné systémy spoločnosti, ktoré sa uchovávajú bez zákonnej povinnosti podľa EXIM politiky, napr. systém kontrolných zoznamov tiež nie je postačujúci na nahradenie takejto kľúčovej požiadavky na kontrolný systém vrátenia cla. Okrem toho je potrebné, aby vláda navrhla a posilnila systém na kontrolu vrátenie cla a aby sa neponechávala na uváženie vedenia každej príslušnej jednotlivej spoločnosti zriadiť informačný systém. Audítorské správy indických orgánov sa požadovali od spoločnosti a aj IV, ale nikdy neboli poskytnuté, teda sú nepodložené. Z tohto dôvodu sa potvrdilo, že keďže sa na základe indickej EXIM politiky od EOU výslovne nepožaduje, aby zaznamenávala pomer medzi vstupnými materiálmi a výsledným výrobkom, IV nezriadila žiadny efektívny kontrolný mechanizmus na zistenie, ktoré vstupy boli spotrebované vo vývoznej produkcii a v akých množstvách.

(91)

IV nevykonala ani ďalšie overenie založené na skutočne uskutočnených vstupoch, aj keď by sa toto bolo potrebné uskutočňovať pri chýbajúcom účinne uplatňovanom kontrolnom systéme (príloha II oddiel II bod 5 a príloha III oddiel II bod 3 základného nariadenia), ani nedokázala, že sa nevyskytol nadmerný odpočet. Je potrebné pripomenúť, že takéto ďalšie preskúmanie je v zásade potrebné vykonať predtým, ako sa v takomto prešetrovaní uskutoční overovanie na mieste, tak aby sa uskutočnilo overenie, ak sa usúdi, že je potrebné, na podloženie nálezov k takémuto ďalšiemu preskúmaniu, články 11 ods. 8 a 26 ods. 1 základného nariadenia.

(92)

Na základe toho pri neprítomnosti prípustného systému na vrátenie cla alebo systému náhradného vrátenia cla kompenzovateľným zvýhodnením je odpustenie celkových dovozných ciel (základného cla a osobitného dodatočného cla), obvykle splatných pri dovoze, ako aj refundácia dane z predaja, obidve v priebehu obdobia prešetrovania.

(93)

Žiadosť vývozcu, aby sa zohľadnila iba výška ušetrených ciel a daní z predaja, ktorá súvisela so vstupmi spotrebovanými v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania, sa zamietla. Poskytnutie výhody v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia sa už uskutočňuje na základe získavania vstupných materiálov bez cla a dane z predaja, keďže v tomto štádiu by boli clá obvykle splatné.

(94)

Výška subvencie pre vývozcu, ktorý použil EOUS, sa vypočítala na základe ušlých dovozných ciel (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiály dovezené pre výrobné odvetvie, t. j. hromadne balené lieky a polotovary, a refundovaná daň z predaja pre toto odvetvie, obidve priebehu obdobia preskúmania prešetrovania. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto čiastky, aby sa dospelo k výške subvencie ako čitateľ. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozdelila na obrat vývozu, ktorý príslušný výrobok vyprodukoval v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené ani dopravené množstvá. Takto získané rozpätie subvencie bolo 29,6 %.

(95)

Na rozdiel od surovín sa kapitálový tovar fyzicky nezapracuje do hotových výrobkov. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa zvýhodnenie pre prešetrovanú spoločnosť vypočítalo na základe výšky neuhradeného cla na dovezený kapitálový tovar počas celého času, ktorý zohľadňuje obvyklý čas odpisovania takéhoto kapitálového tovaru vo výrobnom odvetví príslušného výrobku. Na stanovenie takéhoto obvyklého času odpisovania sa vypočítal vážený priemer časov odpisovania, ktoré používali všetci spolupracujúci vývozcovia. Žiadosť prešetrovaného EOU, aby sa použil špecifický čas odpisovania, ktorý používa spoločnosť, sa zamietla, pretože „obvyklý“ nie je synonymom „jednotlivého“, ale „reprezentatívneho priemeru“. Takto vypočítaná čiastka, ktorú potom možno priradiť k obdobiu prešetrovania, sa upravila pripočítaním úroku počas tohto obdobia, aby sa zohľadnila výška zvýhodnenia v čase a tak stanovilo celkové zvýhodnenie tohto systému pre príjemcu. Výška pripočítaného úroku sa zakladala na komerčnej úrokovej sadzbe v Indii počas obdobia preskúmania prešetrovania. Žiadosť vývozcu, aby sa použila nižšia priemerná sadzba, neviedla k rozdielu vo výsledku, t. j. rozpätie subvencie zostalo rovnaké. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto čiastky, aby sa dospelo k výške subsubvencie ako čitateľ. V súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa tieto čiastky subvencií rozdelili na obrat vývozu, ktorý príslušný výrobok vyprodukoval v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené ani dopravené množstvá. Rozpätie subvencie takto získané bolo 1,3 %.

(96)

Teda celkové rozpätie subvencie podľa EOUS pre danú spoločnosť bolo vo výške 30,9 %.

(97)

Podrobný opis EPCGS sa nachádza v odseku 5 EXIM-politiky 02 – 07 a kapitole 5 v HOP I 02 – 07.

(98)

Výrobcovia-vývozcovia, obchodníci-vývozcovia „spojení“ s podporovanými výrobcami a poskytovateľmi služieb majú nárok na tento systém.

(99)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti spoločnosť môže doviezť kapitálový tovar (nový a od apríla 2003 – použitý kapitalový tovar, ktorý je najviac 10 rokov starý) pri zníženej sadzbe cla. Na tento účel IV vydáva na základe žiadosti a uhradeného poplatku licenciu EPCGS. Od apríla 2000 systém umožňuje zníženú sadzbu dovozného cla vo výške 5 %, ktorá sa uplatňuje na každý kapitálový tovar dovezený podľa systému. Až do 31. marca 2000 sa uplatňovala efektívna sadzba cla vo výške 11 % (vrátane 10 % prirážky) a v prípade dovozov vysokej hodnoty nulová sadzba cla. Na splnenie vývoznej podmienky sa dovezený kapitálový tovar musí použiť na výrobu určitého množstva vývozného tovaru počas určitého obdobia.

(100)

Držiteľ licencie EPCGS môže získať kapitálový tovar aj z domácich zdrojov. V takomto prípade domáci výrobca kapitálového tovaru môže mať prospech zo zvýhodnenia za dovoz súčiastok potrebných na výrobu takéhoto kapitálového tovaru bez cla. Alebo si domáci výrobca môže nárokovať na zvýhodnenie na základe zamýšľaného vývozu v súvislosti s dodávkou kapitálového tovaru pre držiteľa licencie EPCGS.

(101)

Po poskytnutí informácií sa IV a jeden vyvážajúci výrobca vyjadrili, že: i) čas odpisovania použitý na kapitálový tovar údajne nebol primerane oznámený zainteresovaným stranám, ii) že nebolo dostatočne vysvetlené, prečo a v akom rozsahu sa pripočítal úrok, aby sa dospelo k výške kompenzovateľnej subvencie.

(102)

EPCGS poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc IV, keďže táto úľava znižuje príjem z cla IV, ktoré by inak bolo splatné. Okrem toho zníženie cla poskytuje vývozcovi zvýhodnenie, pretože tým, že ušetrí na dovoze, sa zvýši jeho likvidita.

(103)

Ďalej je EPCGS podmienený podľa zákona uskutočnením vývozu, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Preto sa považuje za špecifický a kompenzovateľný podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(104)

Nakoniec sa tento systém nemôže považovať za prípustný systém na vrátenie cla alebo náhradné vrátenie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Kapitálový tovar nepatrí do pôsobnosti takýchto prípustných systémov, ako je uvedené v prílohe I písm. i) základného nariadenia, pretože sa nespotrebuje pri výrobe vývozných výrobkov.

(105)

Výška subvencie sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe neuhradeného cla na dovezený kapitálový tovar počas celého času, ktorý zohľadňuje obvyklý čas odpisovania takéhoto kapitálového tovaru v odvetví výroby antibiotík. V súlade s bežnou praxou takto vypočítaná čiastka, ktorú možno priradiť k obdobiu preskúmania prešetrovania, sa upravila pripočítaním úroku počas tohto obdobia, aby sa zohľadnila celková hodnota zvýhodnenia v čase. Komerčná úroková sadzba v Indii počas obdobia preskúmania prešetrovania sa považovala za primeranú na tento účel. Poplatky, ktoré nutne vznikli v súvislosti s poskytnutím subvencie, boli v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia odpočítané od tejto čiastky, aby sa dospelo k výške subsubvencie ako čitateľ. V súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa táto čiastka subvencie rozdelila na obrat vývozu v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené ani dopravené množstvá. Štyri spoločnosti boli zvýhodnené na základe tohto systému počas obdobia preskúmania prešetrovania. Získané subvencie boli zanedbateľné.

(106)

Keďže EPCGS nebude v tomto prípade kompenzovaná, nie je potrebné odpovedať na príslušné pripomienky k poskytnutiu informácií.

(107)

Informácie o systéme sú uvedené v Master Circular IECD No. 5/04.02.02/2002-03 a Master Circular IECD No. 4/04.02.02/2002-03 (Rupee Export Credit), ktoré vydala Reserve Bank of India (ďalej len „RBI“), ktoré sú určené všetkým komerčným bankám v Indii.

(108)

Vyrábajúci vývozcovia a obchodníci–vývozcovia majú nárok na tento systém.

(109)

V tomto systéme RBI povinne stanovuje maximálne hranice úrokových sadzieb, ktoré sa uplatňujú na vývozné úvery tak v indických rupiách, ako aj v zahraničnej mene, ktoré môžu komerčné banky účtovať vývozcovi „s cieľom sprístupniť úver vývozcom pri medzinárodne konkurencieschopných sadzbách“. ECS je tvorený dvoma podsystémami, úverový systém na vývoz s čerpaním pred dodávkou (ďalej len „úver na balenie“), vzťahuje sa na úvery poskytnuté vývozcovi na financovanie nákupu, spracovania, výroby, balenia a/alebo odoslania tovaru pred vývozom a úverový systém na vývoz s čerpaním po dodávke, ktoré poskytujú úvery na prevádzkový kapitál na účely financovania vývozných pohľadávok. RBI tiež riadi banky, aby poskytli určitú výšku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu.

(110)

Na základe týchto RBI Master Circulars môžu vývozcovia získať vývozné úvery za preferenčné úrokové sadzby v porovnaní s bežnými obchodnými úvermi (ďalej len „hotovostné úvery“), ktoré sa stanovujú výhradne podľa trhových podmienok. V tejto súvislosti Master Circular on Rupee Export Credit uvádza, že „horná hranica úrokových sadzieb na úvery poskytnuté vývozcom, ako je uvedené v tomto obežníku, sú nižšie ako maximálne úroky na úvery obvykle účtované vypožičiavateľom, a preto sa v tomto zmysle označujú za zvýhodnené“. Rozdiel v sadzbách by sa mohol znížiť pre spoločnosti s dobrým úverovým ratingom. Skutočne spoločnosti, ktoré majú dobrý rating, by mohli získať vývozné úvery a hotovostné úvery za rovnakých podmienok.

(111)

Po poskytnutí informácií dvaja vývozcovia, ktorí boli zvýhodnení podľa tohto systému, tvrdili, že ECS nie je kompenzovateľnou subvenciou. Na tento účel uviedli, že: i) kompenzovateľná subvencia si vyžaduje prevod verejných financií, ii) sadzby pre úvery ECS sú stanovené podľa trhových podmienok, pretože rôzne komerčné banky ponúkajú značne rozdielne úrokové sadzby, a iii) úrokové sadzby pre hotovostné úvery sú v porovnaní so sadzbami pre vývozné úvery vyššie, pretože financovanie vývozu je menej riskantné (ďalej len „samovykonávanie“), a v prípade vývozných úverov v zahraničnej mene pre údajne nižšiu infláciu voľne zmeniteľných zahraničných mien v porovnaní s indickou menou (rupia), čo, ako sa tvrdilo, malo vplyv na úrokové miery.

(112)

Ďalej jeden vývozca tvrdil bez toho, aby poskytol nový výpočet rozpätia subvencie, že na účely výpočtu sadzieb iných bánk identifikovaných počas návštevy na mieste ako úverové banky, by sa mali použiť a vždy len nižšie sadzby ako na vývoz, tak aj hotovostné úvery použité na porovnanie. Ďalší vývozca tvrdil bez toho, aby poskytol dôkaz, že výška úveru by sa mala znížiť o 25 %, čo údajne predstavuje vlastný kapitál, hoci sa v účtovnom výkaze uvádza ako zahraničný kapitál.

(113)

Po prvé preferenčné úrokové sadzby úveru ECS, stanovené v obežníkoch Master Circular RBI, uvedené v odôvodnení 107, môžu znížiť náklady na úroky vývozcu v porovnaní s nákladmi na úvery stanovené výlučne na trhových podmienkach a v tomto prípade zvýhodniť takéhoto vývozcu v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Iba v prípade tých spolupracujúcich vývozcov, kde sa zistilo, že existujú takéto rozdiely v sadzbách, sa usúdilo, že bolo poskytnuté zvýhodnenie. V rozpore s uvedenými predloženými vyjadreniami sa tieto rozdiely v sadzbách nedajú vysvetliť čisto trhovým správaním komerčných bánk. Financovanie vývozu ako také nie je bezpečnejšie ako domáce financovanie. V skutočnosti sa obvykle vníma ako rizikovejšie a miera bezpečnosti vyžadovaná pre určitý úver bez ohľadu na predmet financovania je výlučne obchodným rozhodnutím danej komerčnej banky. Rozdiely v sadzbách, pokiaľ ide o rôzne banky, sú výsledkom metodiky RBI na stanovenie maximálnych úrokových mier pre každú obchodnú banku jednotlivo. Okrem toho komerčné banky by bez obežníkov Master Circular od RBI neboli povinné poskytnúť požičiavateľom financovanie vývozu s prípadne výhodnejšími úrokovými sadzbami na vývozné úvery v zahraničnej mene. V zhrnutí odpovede na tieto vyjadrenia je potrebné pripomenúť, že cieľom obežníkov Master Circulars od RBI je poskytnúť financovanie vývozu s „medzinárodne konkurencieschopnými sadzbami“ a samotná RBI pokladá sadzby vývozných úverov za „zvýhodnené“. Po druhé a napriek skutočnosti, že komerčné banky poskytujú preferenčné úvery podľa ECS, táto výhoda je finančnou pomocou vlády v zmysle článku 2 ods. 1 bodu iv) základného nariadenia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ani článok 2 ods. 1 bod iv) základného nariadenia, ani ASCM nevyžadujú verejné výdavky, t. j. refundáciu komerčných bánk indickou vládou, na stanovenie subvencie, ale iba nariadenie vlády na vykonávanie funkcií uvedených v bodoch i), ii) alebo iii) článku 2 ods. 1 základného nariadenia. RBI je orgán verejnej moci, a preto spadá do definície „vláda“, ako je uvedené v článku 1 ods. 3 základného nariadenia. Je v 100 % vlastníctve vlády, plní ciele politiky voči verejnosti, napr. menová politika a jej vedenie je menované IV. RBI riadi súkromné orgány, keďže komerčné banky sú viazané podmienkami, okrem iného maximálnymi hornými hranicami na úrokové sadzby na vývozné úvery nariadené obežníkmi RBI Master Circular a ustanoveniami RBI, aby komerčné banky museli poskytovať určitú čiastku svojho čistého bankového úveru na financovanie vývozu. Toto nariadenie zaväzuje komerčné banky, aby vykonávali funkcie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia, v tomto prípade úvery vo forme preferenčného financovania vývozu. Takýto priamy prevod finančných prostriedkov vo forme úverov na základe určitých podmienok by za normálnych okolností plnila vláda a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe, článok 2 ods. 1 písm. a) bod iv) základného nariadenia. Táto subvencia sa považuje za špecifickú a kompenzovateľnú, pretože preferenčné úrokové sadzby sú dostupné iba v súvislosti s financovaním vývozných transakcií, a preto sú podmienené uskutočnením vývozu, článok 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(114)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi úrokom zaplateným za vývozné úvery použité v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania a čiastky, ktorá by bola splatná, ak by sa uplatňovali rovnaké úrokové sadzby ako za obvyklé komerčné úvery použité konkrétnou spoločnosťou. Táto výška subvencií (čitateľ) sa rozdelila na celkový obrat vývozu, ktorý príslušný výrobok vyprodukoval v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené ani dopravené množstvá. Neskoro podaná námietka jedného vývozcu, že výška úveru, ako sa preverovalo počas overovania na mieste, by sa mala znížiť o 25 %, pretože údajne do tejto miery bola tvorená vlastnými finančnými prostriedkami, čo nebolo predtým uvedené, ani sa dokonca počas overovania na mieste nezdôvodnilo, a preto sa nemôže uznať. Pokiaľ ide o námietku, aby sa použili v prípade úverových bánk nové informácie namiesto informácií poskytnutých v priebehu overovania na mieste, sa tiež zamietla, pretože takéto informácie neboli k dispozícii v riadnom čase a neboli overené. V každom prípade tento vývozca svoju námietku, že iba získal financovanie vývozu komerčnými bankami za najvýhodnejších podmienok, nepodložil. Šesť spoločností bolo zvýhodnených podľa ECS. Získali subvencie vo výške 2,3 %.

(115)

Zistilo sa, že štyria prešetrovaní vývozcovia boli zvýhodnení na základe čiastočného oslobodenia z dane z príjmu na zisky odvodené z vývozného predaja v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania. Právny základ pre toto oslobodenie je ustanovený v oddiele 80HHC ITA.

(116)

Toto ustanovenie ITA bolo zrušené od posudzovaného roku 2005 – 2006 (t. j. na finančný rok od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005). V dôsledku toho 80HHC ITA nezvýhodňuje žiadateľa po 31. marci 2004. Zatiaľ čo štyria z prešetrovaných vývozcov využívali tento systém v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania, vzhľadom na to, že systém bol zrušený, sa v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia nebude kompenzovať.

(117)

Úplne oslobodenie od dane z príjmu na zisky odvodené z vývozného predaja novozaložených podnikov v SEZ, v zóne voľného obchodu, Parku elektronickej hardvérovej technológie alebo Parku softvérovej technológie (oddiel 10A ITA), alebo novozaložená EOU (oddiel 10B ITA) počas prvých desiatich rokov výroby platí naďalej do 31. marca 2010.

(118)

Jedna spoločnosť bola počas posledných desiatich rokov zvýhodnená podľa oddielu 10B ITA, od finančného roku 1993 – 1994. Z tohto dôvodu táto spoločnosť už viac nemá nárok na zvýhodnenie podľa oddielu 10B ITA, počnúc finančným rokom 2003 – 2004. Preto v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia sa tento systém v tomto prípade nebude kompenzovať.

(119)

Podrobný opis ITIRAD je ustanovený v oddiele 35 (2AB) ITA.

(120)

Spoločnosti, ktoré sa zaoberajú činnosťou v oblasti biotechnológií alebo výrobou liekov, farmaceutík, chemikálií, elektronických zariadení, počítačov a počítačového softvéru, telekomunikačných zariadení, helikoptér, lietadiel alebo každej inej položky, alebo veci, ktorá môže byť oznámená ako oprávnená na výhody podľa tohto systému.

(121)

V prípade všetkých výdavkov (iných ako náklady na pozemok alebo budovu) na domáce zariadenia výskumu a vývoja podľa schválenia Ministerstva pre vedu a výskum IV je povolené odpočítať čiastku rovnajúcu sa 150 % nákladov skutočne vynaložených na účely dane z príjmu. Teda 50 % odpočítaním fiktívnych výdavkov (t. j. výdavkov, ktoré sa v skutočnosti nevynaložili) sa umelo znižuje základ dane z príjmu a následne zaťaženie daňou z príjmu.

(122)

Po poskytnutí informácií jeden vyvážajúci výrobca, ktorý bol zvýhodnený podľa tohto systému, poskytol tieto vyjadrenia. Tento systém by sa nemal kompenzovať, pretože: i) aj keď ITIRAD je skutočne obmedzený na určité sektory, namieta sa, že nie je špecifický v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia, keďže všetky podniky v týchto sektoroch sú oprávnené, a ii) výdavky, ktoré sa vynaložili po 31. marci 2005, nebudú podľa oddielu 35 (2AB) pododdielu (5) ITA na základe tohto systému zvýhodnené.

(123)

ITIRAD poskytuje subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Umelé zníženie základu dane z príjmu podľa oddielu 35 (2AB) ITA predstavuje finančnú pomoc IV, lebo znižuje príjem z dane z príjmu IV, ktorá by bola inak splatná. Okrem toho zníženie dane z príjmu poskytuje spoločnosti výhodu, pretože zvyšuje jej likviditu.

(124)

IV tvrdila a zopakovala po poskytnutí informácií bez toho, aby poskytla dôkazy, že nárok na ITIRAD je založený na objektívnych kritériách, a preto systém nie je špecifický. Jasné znenie oddielu 35 (2AB) ITA dokazuje, že ITIRAD je podľa práva špecifický v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, a preto je kompenzovateľný. Oprávnenie na tento systém sa neriadi objektívnymi kritériami, ktoré sú nestranné v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Zvýhodnenie podľa tohto systému je dostupné iba určitým výrobným odvetviam vymenovaným v odôvodnení 120; IV nesprístupnila tento systém všetkým sektorom. V rozpore s predloženými vyjadreniami jedného vývozcu takéto obmedzenie predstavuje špecifickosť, keďže kategória „skupina výrobných odvetví“ v článku 3 ods. 2 základného nariadenia synonymne opisuje sektorové obmedzenia. Toto obmedzenie nie je svojím charakterom ekonomické a uplatňuje sa horizontálne, napr. počet zamestnancov alebo veľkosť podniku.

(125)

Okrem toho námietka, že výdavok vzniknutý po 31. marci 2005 je vyňatý zo systému, nevedie k tomu, aby nebol kompenzovateľný v zmysle článku 15 ods. 1 základného nariadenia. Nedokázalo sa, že tento systém bol zrušený v momente finalizovania zistení preskúmania prešetrovania, ani že vývozca už nezíska výhody z ITIRAD. Na druhej strane ITIRAD je platný pre celý posudzovaný rok 2005/2006 (t. j. finančný rok 2004/2005), môže teda pokračovať v poskytovaní ďalších výhod. Okrem toho vývozca nepodložil svoje tvrdenie, že IV neplánuje žiadne predĺženie tohto systému. V skutočnosti sa v minulosti už systém predĺžil (8). Neexistuje žiadny náznak, že sa takéto predĺženie neuskutoční pri budúcom finančnom zákone, hlavne keď IV neuviedla ani počas rokovania, ani v pripomienkach k poskytnutiu informácií, že sa od 31. marca 2005 systém i) ukončí a ii) nebude nahradený porovnateľným opatrením na úľavu z dane z príjmu.

(126)

Výška subvencie sa vypočítala na základe rozdielu medzi daňou z príjmu splatnou za obdobie preskúmania prešetrovania pri uplatnení opatrenia oddielu 35 (2AB) ITA a bez neho. Táto výška subvencií (čitateľ) sa rozdelila na celkový obrat vývozu v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania ako príslušný menovateľ v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia, pretože subvencia sa týka celého predaja, domáceho aj vyvezeného, a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené ani dopravené množstvá. Takto sa zistilo rozpätie subvencie 1,5 % pre jednu spoločnosť, ktorá bola zvýhodnená podľa ITIRAD.

(127)

Štáty Gudžarát a Pandžáb poskytujú oprávneným priemyselným podnikom stimuly formou oslobodenia a/alebo odkladu z dane z predaja a nákupu na podporu priemyselného rozvoja hospodársky zaostalých oblastí v týchto štátoch. Keďže tieto systémy sú v podstate rovnaké, posudzujú sa spoločne.

(128)

Podrobné informácie o tom, ako tieto systémy používa vláda Gudžarátu (ďalej len „VG“) a vláda Pundžabu (ďalej len „VP“), sú uvedené v uznesení VG č. INC-1090-1023-(2)-I(GR No.2) zo 16. októbra 1990 a v uznesení VP č. 15/43/96-5IB/2238 z 20. marca 1996.

(129)

Spoločnosti, ktoré zakladajú nový priemyselný podnik alebo vo veľkom rozsahu rozširujú existujúci priemyselný podnik v zaostalých oblastiach, majú nárok na zvýhodnenie podľa týchto systémov. Napriek tomu existujú vyčerpávajúce zoznamy neoprávnených priemyselných odvetví, aby sa spoločnostiam v určitých oblastiach činnosti zabránilo požívať zvýhodnenie na základe týchto stimulov.

(130)

V rámci týchto systémov musia spoločnosti investovať v zaostalých oblastiach. Tieto oblasti, ktoré predstavujú určité územné jednotky v dvoch štátoch zatriedené na základe svojho hospodárskeho rozvoja do rôznych kategórií, pričom zároveň existujú oblasti, ktoré sú vylúčené z používania, alebo majú „zakázané“ používať systémy poskytujúce stimuly. Hlavným kritériom na stanovenie výšky stimulov je veľkosť investície a oblasť, v ktorej sa podnik nachádza alebo sa bude nachádzať.

(131)

Stimuly sa môžu poskytnúť kedykoľvek, lebo neexistujú žiadne časové obmedzenia ani na vyplnenie žiadosti o stimuly, ani na plnenie kvantitatívnych kritérií.

(132)

Po poskytnutí informácií dvaja vývozcovia, ktorý získali výhody podľa IIS, poskytli vyjadrenie: i) že IIS nie je vývoznou subvenciou, ii) predstavuje iba kompenzáciu za mimoriadne náklady, ktoré vznikli v dôsledku nedostupnosti vhodnej infraštruktúry v určených zaostalých oblastiach, a iii) v prípade jedného vývozcu, že už od 5. júla 2003 nie je zvýhodnený týmto systémom.

(133)

Tieto systémy poskytujú subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predstavujú finančnú pomoc VG a VP, keďže poskytnuté stimuly, v tomto prípade oslobodenie z dane z predaja a nákupu, znižujú príjem z dane, ktorý by bol inak splatný. Okrem toho tieto stimuly poskytujú spoločnosti výhodu, pretože zlepšujú jej finančnú situáciu tým, že neplatí dane, ktoré sú inak splatné.

(134)

Ďalej systémy sú regionálne špecifické v zmysle článkov 3 ods. 2 písm. a) a 3 ods. 3 základného nariadenia, lebo sú dostupné iba určitým spoločnostiam, ktoré investovali v určitých určených geografických oblastiach v rámci právomoci príslušných štátov. Nie sú dostupné spoločnostiam, ktoré sa nachádzajú mimo týchto oblastí, a okrem toho sa úroveň zvýhodnenia odlišuje podľa príslušnej oblasti.

(135)

IV sa nepodieľala na tomto hodnotení. Najskôr tvrdila, že medzinárodný obchod ako taký nepodlieha dani z predaja, ako už stanovuje indická ústava. Následne IV pokračovala, že takéto systémy nespôsobujú žiadny ušlý príjem, inak splatný v prípade vývozných transakcií, a teda by sa nemali kompenzovať. Aj v rozpore s predloženými vyjadreniami dvoch vývozcov v tejto súvislosti však systém nebol posudzovaný ako vývozná subvencia v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia s priamym zameraním na vývozy príslušného výrobku, ale ako inak špecifický (pozri odôvodnenie 134). Nevyžaduje sa priame spojenie medzi subvenciou a vývozným výrobkom, aby bol systém subvencovania kompenzovateľný. V súlade s článkom 1 ods. 1 základného nariadenia je postačujúce, aby sa zistilo priame spojenie medzi subvenciou a výrobnou spoločnosťou. Na základe toho, že „peniaze sú nahraditeľné“, sa každý druh domácej subvencie prostredníctvom nižších cien zohľadní aj vo vývozných transakciách, pretože takáto subvencia zlepšila celkovú likviditu spoločnosti. Okrem toho IV neposkytla žiadny dôkaz, že všeobecné oslobodenie od dane z príjmu pre vývozný predaj sa vzťahuje aj na daňové povinnosti z nákupu vstupných materiálov. V skutočnosti v tomto prípade spoločnosti využívali aj IIS na kompenzáciu daňových povinností z nákupu.

(136)

IV ďalej tvrdila, že aj keď sa IIS nesporne obmedzuje na určité zaostalé regióny na území Pandžábu a Gudžarátu, by sa nemala považovať za špecifickú, pretože údajne nezvýhodňuje určité podniky v týchto osobitne určených regiónoch. IV však pripustila, že nie všetky druhy produkcie na týchto určených územiach majú nárok na IIS. V skutočnosti regionálne obmedzenie systému štátnej subvencie na všetky podniky v osobitne určených oblastiach na jeho území samo osebe predstavuje špecifickosť. Takýto druh systémov jasne zvýhodňuje určité podniky nad ostatnými, pretože spoločnosť v oprávnenom regióne môže získať pomoc, zatiaľ čo jeho konkurent situovaný v neoprávnenom regióne nemôže. Takáto diferenciácia nie je objektívna v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, a preto je špecifická, lebo sa systémy nepoužívajú horizontálne na celom štátnom území.

(137)

Údajná kompenzácia prostredníctvom IIS v prípade mimoriadnych nákladov, ktoré vznikli kvôli nedostatočnej infraštruktúre, nemení na rozdiel od vyjadrenia jedného vývozcu hodnotenie kompenzovateľnej subvencie. Takéto údajné náklady nie sú podložené.

(138)

Vývozca, ktorý tvrdil, že už viac nie je oprávnený to na zvýhodnenie podľa IIS, nepodložil toto tvrdenie napr. poskytnutím potvrdenia od VG. Na druhej strane uviedol vo svojich vnútropodnikových správach na rok 2002 – 2003 (t. j. obdobie preskúmania prešetrovania), že sa usiloval o predĺženie uplatňovania výhod IIS do roku 2012. Je potrebné poznamenať, že takéto predĺženie je možné podľa IIS Gudžarátu. Spoločnosť neposkytla dôkaz, že VG zamietla toto predĺženie.

(139)

Tvrdenie IV a vyjadrenia po poskytnutí informácií preto nezmenili hodnotenie systémov – oslobodenie od dane z predaja a nákupu – ako kompenzovateľné.

(140)

Výška subvencie sa vypočítala na základe výšky dane z predaja a nákupu obvykle splatnej v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania, ktorá sa v rámci týchto systémov neuhradila. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencií (čitateľ) rozdelila na celkový obrat predaja v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá. Počas tohto obdobia boli tri spoločnosti zvýhodnené na základe týchto systémov. Získali subvencie vo výške 2,4 % (2 spoločnosti) a 3,1 %.

(141)

Štát Gudžarát poskytuje oprávneným priemyselným podnikom stimuly formou oslobodenia od dane za elektrickú energiu na podporu priemyselného rozvoja hospodársky zaostalých oblastí v týchto štátoch.

(142)

Podrobný opis systému oslobodenia od dane za elektrickú energiu, uplatňovaného vládou Gudžarátu (ďalej len „VG“), je uvedený v Bombajskom zákone o spotrebnej dani na elektrickú energiu z roku 1958, a hlavne v oddieloch 3(2)vi) a 3(2)vii)a) a b) tohto zákona, v znení zmien a doplnení Gudžarátskeho právneho poriadku z roku 1960.

(143)

Spoločnosti investujúce v zaostalých oblastiach, ktoré buď založia nový priemyselný podnik, alebo vo veľkom rozsahu rozširujú existujúci priemyselný podnik v zaostalých oblastiach, sú oprávnené.

(144)

Systém je dostupný iba spoločnostiam, ktoré investovali v určitých určených geografických oblastiach v rámci súdnej právomoci štátu Gudžarát. Splnomocňuje tiež VG, aby oslobodila niektoré oblasti a každý nový priemyselný podnik od povinnosti platiť daň z elektrickej energie. Ďalej sú nové priemyselné podniky založené v osobitne určených oblastiach na obdobie piatich rokov odo dňa začatia výroby buď oslobodené od dane z elektrickej energie, alebo odvádzajú polovicu obvyklej sadzby dane.

(145)

Na základe poskytnutia informácií sa jeden vyvážajúci výrobca, ktorý bol zvýhodnený podľa tohto systému, vyjadril, že k 4. júnu 2004 už údajne nebol zvýhodnený podľa tohto systému. Okrem toho ďalší vývozca tvrdil, že systém nevyužíval. Je potrebné však pripomenúť, že v prípade tohto ďalšieho vývozcu v žiadnom prípade nebol tento systém zahrnutý pri stanovovaní jeho výšky subvencie.

(146)

Tento systém poskytuje subvenciu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predstavuje finančnú pomoc VG, pretože tieto stimuly znižujú príjmy štátu, ktoré by inak boli splatné. Okrem toho poskytuje výhodu prijímateľskej spoločnosti. Systém je aj regionálne špecifický v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) a článku 3 ods. 3 základného nariadenia, lebo je dostupný iba spoločnostiam, ktoré investovali v určitých určených geografických oblastiach v rámci súdnej právomoci štátu Gudžarát. Ďalej kritériá a podmienky oprávnenia upravujúce tento stimul nie sú jasne stanovené zákonom, právnym predpisom ani iným úradným dokumentom. Počas overovaní na mieste sa potvrdilo, že jedna spoločnosť využívala systém počas deviatich rokov. Aj keď bola o to požiadaná, spoločnosť neposkytla žiadnu inú informáciu ako samotný Bombajský zákon o spotrebnej dani na elektrickú energiu, na základe ktorého by sa mohla táto analýza zmeniť.

(147)

IV tvrdila, že keďže systém nebol kompenzovaný v inom prípade v roku 1999, pretože sa usúdilo, že sa uplatňuje horizontálne v rámci celého štátu, nemal by sa teraz kompenzovať. Na tento účel poskytla iba oznámenie výrobných odvetví VM, Ministerstva energetiky a práce štátu Maharaštra, týkajúce sa Bombay Electricity Duty Act z roku 1958. Táto informácia sa však netýka štátu Gudžarát. Okrem toho by sa malo poznamenať, že podľa tohto oznámenia stimul EDE je zjavne dostupný vo všetkých krajoch/oblastiach štátu Maharaštra, teda sa stále považuje za regionálne špecifický. Zistilo sa, že jeden prešetrovaný vývozca situovaný v Gudžaráte využíval tento systém počas obdobia preskúmania prešetrovania. V dôsledku toho sa usúdilo, že tento systém je kompenzovateľný v prípade tohto vývozcu na základe dôvodov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odôvodnení.

(148)

Vývozca, ktorý tvrdil, že už viac nie je oprávnený na zvýhodnenie podľa IDE, nepodložil toto tvrdenie napr. poskytnutím potvrdenia od VG. Na druhej strane vo svojich vnútropodnikových výkazoch na rok 2002 – 2003 (t. j. obdobie preskúmania prešetrovania) uvádzal, že sa usiloval o predĺženie uplatňovania výhod EDE do roku 2012, čo v minulosti aj úspešne uskutočnil na celkove deväť rokov, napriek skutočnosti, že podľa príslušných právnych predpisov by obdobie oslobodenia malo byť v prípade EDE iba na päť rokov. Spoločnosť neposkytla dôkaz, že VG zamietla toto predĺženie.

(149)

Výhoda pre vyvážajúceho výrobcu sa vypočítala na základe výšky dane z elektrickej energie obvykle splatnej v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania, ale ktorá sa v rámci tohto systému neuhradila. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (čitateľ) rozdelila na celkový predaj v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože sa týka celého predaja, domáceho a vývozného, a nebola poskytnutá vzhľadom na vyrobené, vyprodukované, vyvezené alebo dopravené množstvá. Takto sa zistilo rozpätie subvencie 0,2 % pre jednu spoločnosť, ktorá získala výhody podľa EDE.

(150)

Zistilo sa, že vyvážajúci výrobcovia nezískali žiadne kompenzovateľné výhody podľa PSI.

(151)

Je bežnou praxou posudzovať spojené spoločnosti ako jeden objekt pri stanovení sadzby subvencie. Je to preto, že výpočet individuálnych sadzieb subvencií by mohlo podporiť obchádzanie vyrovnávacích opatrení, čím by sa stali neúčinné, umožnili by spojeným výrobcom, aby posielali svoje vývozy do Spoločenstva cez spoločnosť s najnižšou individuálnou sadzbou. Aby sa zabránilo takejto situácii, vypočíta sa najprv výška individuálnej subvencie na systém pre každú spojenú spoločnosť a potom sa stanoví vážený priemer týchto výšok subvencií a priradí každej zo spojených spoločností.

(152)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia sa považovali za spojené spoločnosti a priradila sa im jedna sadzba subvencie, pretože každá z nich je schopná kontrolovať druhú. Podľa ich výročných správ sú hlavní členovia manažmentu oboch spoločností príbuzní a môžu spoločnosti navzájom „významne ovplyvňovať“. Významný vplyv podľa indických účtovných štandardov znamená účasť na finančných a/alebo pracovných rozhodnutiach podniku. Takýto vplyv má podľa indických účtovných štandardov za následok zatriedenie ako spojené. Ďalej podľa Európskeho colného zákona sa strany sa považujú za spojené, keď sa vzájomne kontrolujú alebo sú členovia rovnakej rodiny (9).

(153)

Po poskytnutí informácií jeden z týchto vyvážajúcich výrobcov nesúhlasil s uvedenou analýzou spojených strán. Tvrdil bez toho, aby poskytol ďalšie dôkazy, že medzi oboma príslušnými spoločnosťami neexistuje žiadny obchodný vzťah. Vyvážajúci výrobca však ani nenamietal proti faktickému opisu uvedenému v odôvodnení 152, ani neodôvodnil, prečo by sa napriek týmto skutočnostiam nemali obidve spoločnosti považovať za spojené strany. V dôsledku toho sa musela námietka zamietnuť.

Výška kompenzovateľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia vyjadrená ad valorem v prípade prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov bola v rozpätí medzi 25,3 % a 35,1 %.

(154)

Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce sa sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti stanovila na úrovni spoločnosti s najvyššou individuálnou sadzbou, t. j. 35,1 %.

(155)

V súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia je potrebné preskúmať, či ukončenie uplatňovania platných opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovaniu subvencovania.

(156)

Ako je uvedené v odôvodneniach 21 až 153, počas obdobia preskúmania prešetrovania sa zistilo, že indickí vývozcovia príslušného výrobku boli naďalej zvýhodňovaní na základe kompenzovateľného subvencovania indickými orgánmi. V skutočnosti rozpätia subvencovania zistené počas preskúmania sú vyššie ako rozpätia zistené počas pôvodného prešetrovania, ktoré bolo v rozpätí od 0 % do 15,3 % [odôvodnenie 43 nariadenia Rady (ES) č. 2164/98]. Jedine systém subvencovania uvedený v odôvodneniach 115 a 116 (80 HHC ITA) bol pozastavený, kým v niektorých prípadoch prestali byť jednotlivé spoločnosti oprávnené pre určité systémy. Toto sa zohľadnilo vo výpočte sadzieb subvencií. Zvyšné príslušné systémy subvencovania poskytujú opakované výhody a neexistuje žiadny náznak, že sa tieto programy postupne ukončia alebo v blízkej budúcnosti zmenia. Ak sa takýto krok neuskutoční, vývozcovia príslušného výrobku budú naďalej získavať kompenzovateľné subvencie. Každý vývozca je oprávnený na niekoľko programov subvencovania. Za týchto okolností sa odôvodnene usúdilo, že by subvencovanie pravdepodobne v budúcnosti pokračovalo.

(157)

Keďže sa preukázalo, že subvencovanie pokračovalo v čase preskúmania a pravdepodobne bude v budúcnosti pokračovať, je otázka pravdepodobnosti opakovania subvencovania irelevantná.

(158)

V priebehu obdobia preskúmania prešetrovania títo výrobcovia v Spoločenstve vyrábali podobný výrobok: Sandoz, DSM, ACS Dobfar SpA a Antibioticos S.A.. Sandoz požiadal o spojené preskúmanie pri uplynutí platnosti a priebežné preskúmanie platných antisubvenčných opatrení. DSM podporil žiadosť. Sandoz a DSM plne spolupracovali pri preskúmaní prešetrenia. Ďalší výrobcovia Spoločenstva ani nespolupracovali, ani nenamietali proti začatiu tohto spojeného preskúmania pri uplynutí platnosti a priebežného preskúmania.

(159)

Jeden spolupracujúci výrobca Spoločenstva doviezol dva typy príslušného výrobku z Indie počas preskúmaného obdobia a aj z tretích krajín. Táto aktivita nemení jeho zatriedenie ako výrobcu v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia. V porovnaní s jeho výrobou podobného výrobku v Spoločenstve množstvá dovezené z Indie počas obdobia preskúmania prešetrovania predstavovali iba relatívne malé množstvo, menej ako 10 %. Ďalej jeho dovozy príslušného výrobku z Indie majú iba dočasný charakter, lebo sa uskutočňuje prestavba jeho výroby v Spoločenstve a začal vyrábať typy podobného výrobku, ktoré doviezol okrem iného z Indie.

(160)

Podobný výrobok vyrábaný spolupracujúcimi výrobcami Spoločenstva počas obdobia preskúmania prešetrovania predstavuje 70,5 % celkovej výroby Spoločenstva podobného výrobku. Tieto spoločnosti preto tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia. Ďalej sa uvádzajú len ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

(161)

Príslušné štatistiky Eurostat pre číselné znaky TARIC 2941101010, 2941102010 a 2941900030 spolu s údajmi získanými z overených odpovedí na dotazník výrobného odvetvia Spoločenstva sa použili pri hodnotení objemových a cenových trendov.

(162)

Údaje výrobného odvetvia Spoločenstva sa získali z overených odpovedí spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva.

(163)

Ak to bolo potrebné z dôvodov utajenia, použili sa indexy na vyjadrenie trendov vývoja.

(164)

Po poskytnutí informácií jeden vývozca tvrdil, že by sa analýza ujmy mala vykonávať na základe informácií pre trh Spoločenstva po rozšírení od 1. mája 2004, t. j. vrátane 10 nových členov.

(165)

Vzhľadom na to, že článok 11 ods. 1 základného nariadenia stanovuje, že informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po OP, sa obvykle nezohľadňujú, a keďže sa rozšírenie uskutočnilo po OP, toto vyjadrenie sa zamietlo. V každom prípade z dostupných informácií vyplýva, že neexistuje výroba podobného výrobku v 10 nových členských štátoch, ktorá by mohla zmeniť situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(166)

Okrem toho ako všeobecnú pripomienku vyjadril jeden vývozca bez ďalšieho odôvodnenia, že analýza ujmy, ako bola uvedená, neposúdila všetky faktory článku 8 základného nariadenia a nezakladala sa na priamych dôkazoch.

(167)

Konkrétne námietky k špecifickým aspektom analýzy ujmy budú riešené v súvislosti s príslušnou časťou analýzy. V odpovedi na všeobecnú pripomienku je potrebné uviesť, že: i) základom analýzy ujmy boli overené skutočnosti podložené dôkazmi, a ii) ako je uvedené nižšie, posúdili sa všetky faktory týkajúce sa dovozu článku 8 ods. 2 základného nariadenia, všetkých 17 indikátorov článku 8 ods. 5 základného nariadenia, týkajúce sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva, a všetky iné známe faktory ako subvencované dovozy článku 8 ods. 7 základného nariadenia.

(168)

Na zistenie, či výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo ujmu, a určenie spotreby a rôznych ekonomických indikátorov týkajúcich sa situácie výrobného odvetvia Spoločenstva sa prešetrilo, či a do akého rozsahu sa zohľadnilo následné využitie výroby výrobného odvetvia Spoločenstva podobného výrobku v analýze.

(169)

Skutočne podobný výrobok predáva výrobné odvetvie Spoločenstva ako: i) nezávislým zákazníkom a ii) na ďalšie druhotné spracovanie do prípravkov v rovnakej skupine spoločností (ďalej len „spojené subjekty“). Predaj nezávislým subjektom sa posudzoval, že tvorí „voľný trh“. Predaj spojeným subjektom na ďalšie druhotné spracovanie sa posudzoval ako vlastná spotreba preto, že sa dodávateľ nemohol slobodne zvoliť.

(170)

V prípade týchto ekonomických indikátorov týkajúcich sa výrobného odvetvia Spoločenstva sa zistilo, že sa zmysluplná analýza a hodnotenie musia zamerať na situáciu existujúcu na voľnom trhu: objem predaja a predajné ceny na trhu Spoločenstva, trhový podiel, rast, ziskovosť, objem vývozu a ceny. Ak je možné a odôvodniteľné, tieto zistenia sa následne porovnali s údajmi v prípade vlastnej spotreby, aby sa poskytol úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Spoločenstva.

(171)

Pokiaľ ide o ekonomické indikátory, na základe prešetrovania sa však zistilo, že by sa dali primerane prešetriť iba vtedy, ak by sa vzťahovali na celú aktivitu. Skutočne výroba (tak na vlastnú spotrebu, ako aj na voľný trh), kapacita, využitie kapacity, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy, schopnosť zvýšenia kapitálu závisia od celkovej aktivity nezávisle od toho, či je výroba určená na vlastnú spotrebu, alebo sa predáva na voľnom trhu.

(172)

Dvaja vývozcovia namietali proti analýze v prípade voľného trhu a trhu vlastnej spotreby. Tvrdili, že to nebolo cieľom v zmysle článku 8 ods. 2 základného nariadenia.

(173)

Usudzuje sa však, že toto prešetrovanie jasne oddelilo voľný trh a trh vlastnej spotreby. V skutočnosti kupujúci na vlastnú spotrebu nemal žiadnu inú možnosť ako nakúpiť od svojho dodávateľa na vlastnú spotrebu. Na základe týchto okolností sa analýza musí zamerať v prvom rade na voľný trh, keďže predaj na trhu vlastnej spotreby nepodliehal konkurencii predávanej na voľnom trhu, a preto nebol ovplyvnený subvencovanými dovozmi. Ďalej sa konštatovalo, že analýza ujmy napriek tomuto jasnému oddeleniu neignorovala trh vlastnej spotreby. Na druhej strane sa situácia na oboch trhoch porovnávala, ako je uvedené nižšie, aby sa dosiahlo objektívne konečné zistenie stavu odvetvia Spoločenstva ako celku. V dôsledku toho sa musela námietka zamietnuť.

(174)

Do výpočtu zrejmej spotreby Spoločenstva príslušného výrobku a podobného výrobku Komisia pridala:

Ako je uvedené v tabuľke, spotreba Spoločenstva príslušného výrobku a podobného výrobku vzrástla o 51 % v priebehu preskúmaného obdobia.

(175)

IV a jeden vývozca sa vyjadrili, že uvedené údaje o spotrebe by sa mali uviesť podrobnejšie, najmä pre výrobcu Spoločenstva, a oddeliť voľný trh a trh vlastnej spotreby. Ďalej sa tvrdilo, že sa neoverila dôveryhodnosť údajov v prípade iných výrobcov Spoločenstva ako výrobné odvetvie Spoločenstva.

(176)

Konštatuje sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva tvoria iba dve strany, z ktorých iba jedna pracuje na trhu vlastnej spotreby. Preto vzhľadom na článok 29 základného nariadenia (ďalej len „ochrana dôverných informácií“) nemožno zverejniť ďalšie údaje. Pokiaľ ide o údaje v prípade iných výrobcov Spoločenstva ako výrobné odvetvie Spoločenstva, je potrebné pripomenúť, že títo výrobcovia nespolupracovali pri prešetrovaní. Pri neprítomnosti iných dostupných informácií týkajúcich sa ich príspevku k spotrebe Spoločenstva sa použili údaje poskytnuté v žiadosti o preskúmanie. Ďalej žiadna strana neposkytla protichodné informácie ani neuskutočnila overenie, ktoré by vznieslo pochybnosti, pokiaľ ide o ich dôveryhodnosť.

(177)

Objem dovozov príslušného výrobku sa značne zvýšil v priebehu preskúmaného obdobia. Dovozy v období preskúmania prešetrovania boli o 159 % vyššie ako v roku 1999. Tieto dovozy narastali omnoho rýchlejšie ako všeobecný nárast spotreby 51 %, nárast dovozov z tretích krajín iných ako India o 13 % a predaj výrobného odvetvia Spoločenstva vzrástol o 80 % počas rovnakého obdobia. Vzhľadom na to, že India má štatút rozvojovej krajiny, a na ustanovenia článku 14 ods. 4 základného nariadenia sa zistilo, že objem dovozov z Indie v období preskúmania prešetrovania predstavoval podstatne viac ako 4 % celkových dovozov podobného výrobku do Spoločenstva.

(178)

Priemerná dovozná cena príslušného výrobku sa mierne zvýšila a mala maximálnu hodnotu v roku 2002 a následne poklesla na úroveň spred roka 2001.

(179)

Podiel indických dovozov na trhu Spoločenstva vzrástol o 71 % v priebehu preskúmaného obdobia. Konštatovalo sa, že indexovaný nárast by mal byť iba vo výške 66 % namiesto 71 %. Na základe toho, že podiel na trhu v percentách bol zaokrúhlený dolu, je toto konštatovanie aritmeticky správne. Napriek tomu je uvedený index správne vypočítaný. Na účely presnej indexácie podielu na trhu sa percentuálne body nezaokrúhľovali. Možno to vidieť pri porovnaní indexovaných čísiel a percentuálnych bodov na roky 1999 a 2000. Navyše sa táto metodika jednotne používala vo všetkých tabuľkách tohto nariadenia.

(180)

Na stanovenie zníženia cien sa analyzovali cenové údaje vzťahujúce sa na obdobie preskúmania prešetrovania. Na tento účel sa porovnávali predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva ich prvým nezávislým zákazníkom za podmienky zo závodu (EXW) s predajnými cenami indických vyvážajúcich výrobcov ich prvým nezávislým zákazníkom v Spoločenstve za podmienky CIF dovoz, v oboch prípadoch po odpočítaní zliav, rabatov a provízií.

(181)

Na základe odpovedí na dotazníky rôzne produktové podtypy príslušného výrobku a podobného výrobku sa dali definovať na účely porovnania na základe typu výrobku (t. j. trihydrát amoxicilínu, trihydrát ampicilínu a cefalexín) a jeho obmien (t. j. prášok alebo tuhá forma).

(182)

Predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a CIF dovozné ceny vyvážajúcich výrobcov sa porovnali na rovnakej úrovni predaja, a to obchodníci/distribútori v rámci trhu Spoločenstva, na základe váženého priemeru cien na podtyp výrobku. Počas obdobia preskúmania prešetrovania sa v podstate všetok predaj vyvážajúcich výrobcov v Spoločenstve uskutočňoval cez obchodníkov/distribútorov.

(183)

Výsledky porovnania, vyjadrené ako percento predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva počas obdobia preskúmania prešetrovania, ukázali na značné rozpätia zníženia cien. Zistilo sa, že na báze vyvážajúceho výrobcu boli tieto rozpätia v rozmedzí 11,5 % a 17,1 %. Na základe toho tieto zníženia cien poukazujú na neustály tlak na ceny spôsobený dovozmi z Indie na trh Spoločenstva napriek existencii opatrení.

(184)

V dôsledku neustáleho zvyšovania spotreby Spoločenstva produkcia výrobku podobného výrobku v priebehu preskúmaného obdobia odvetvia Spoločenstva postupne narastala. Tento pozitívny trend bol ešte výraznejší počas obdobia preskúmania prešetrovania, keď jeden zo spolupracujúcich výrobcov začal v Spoločenstve výrobu jedného typu podobného výrobku, ktorý predtým iba dovážal.

(185)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva vykazovala rovnaký pozitívny trend ako jeho výroba. Je to čiastočne kvôli dôležitým investíciám do nového výrobného závodu, ktoré uskutočnili jeden zo spolupracujúcich výrobcov počas obdobia preskúmania prešetrovania.

(186)

Miera využitia kapacity bola stabilná pri relatívne vysokej úrovni v priebehu preskúmaného obdobia. Takáto vysoká miera využitia je v tomto type výrobného odvetvia obvyklá pre kontinuálny proces výroby šarží, ktorý sa používa na výrobu podobného výrobku, a v prípade výrobného odvetvia Spoločenstva navyše pre vlastnú spotrebu.

(187)

Traja vývozcovia sa vyjadrili po poskytnutí informácií, že vývoj týchto faktorov nevykazuje žiadny znak ujmy. Pripomína sa však, že záver o ujme sa nezakladá na týchto faktoroch.

(188)

Na základe priaznivého vývoja spotreby Spoločenstva objem predaja na voľnom trhu výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve počas preskúmaného obdobia vzrástol. Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na voľnom trhu vykázal vyšší nárast ako objem spotreby Spoločenstva v priebehu preskúmaného obdobia. Medzi rokom 2000 a obdobím preskúmania prešetrovania bol nárast objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na voľnom trhu menší ako nárast spotreby Spoločenstva. Veľký nárast objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na voľnom trhu medzi rokmi 1999 a 2000 sa pripisuje hlavne tomu, že odvetvie Spoločenstva prevzalo iných výrobcov Spoločenstva. Napriek tomu 80 % nárast objemu predaja odvetvia Spoločenstva na voľnom trhu v Spoločenstve počas preskúmaného obdobia bol menej výrazný ako 159 % nárast dovozov príslušného výrobku počas rovnakého obdobia.

(189)

IV a štyria vývozcovia poukázali na celkový nárast predaja výrobného odvetvia Spoločenstva ako pozitívny znak a tvrdili, že to nepodporuje žiadne zistenie ujmy. Ďalej sa konštatovalo, že porovnanie výkonnosti výrobného odvetvia Spoločenstva s jedným z indických vývozcov v relatívnom ponímaní by bolo zavádzajúce kvôli významnému rozdielu vo veľkosti konkurentov.

(190)

V odpovedi na tieto vyjadrenia je potrebné pripomenúť, že vývoj objemu predaja sa neposudzoval v tomto prípade ako kľúčový faktor vyjadrujúci rozsah utrpenej ujmy. Pretože však nárast predaja výrobného odvetvia Spoločenstva sa môže z veľkej miery prisúdiť prevzatiu spoločnosti v roku 2000, t. j. integrácii predaja bývalého konkurenta proti novým predajom, ani to sa nemôže posudzovať ako indikátor pre nespôsobenie ujmy. Navyše v roku 2001 a počas OP sa objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na voľnom trhu znížil.

(191)

Napriek rastúcemu dopytu, na ktorý poukazuje zvýšená spotreba Spoločenstva, priemerné ceny na voľnom trhu výrobného odvetvia Spoločenstva klesli od roku 1999 do 2000. Toto poukazuje na tlak na ceny spôsobený konkurentmi. Ceny zostali v podstatne stabilné na nižšej úrovni do konca obdobia preskúmania prešetrovania, aj keď dopyt naďalej rástol.

(192)

IV a traja vývozcovia tvrdili, že vývoj cien by sa mal pokladať za pozitívny pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

(193)

Toto tvrdenie sa nemohlo akceptovať. Skutočne počas preskúmaného obdobia výrobné odvetvie Spoločenstva vôbec nebolo schopné dosiahnuť úroveň cien nespôsobujúcu ujmu.

(194)

Výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo svoj podiel na trhu o 30 % od roku 1999 do 2000 na úkor trhových podielov iných výrobcov Spoločenstva a vývozcov z iných tretích krajín ako India. Podiel na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva však od roku 2000 do obdobia preskúmania prešetrovania klesol, keď dosiahol svoju najnižšiu úroveň od roku 1999. Toto obdobie sa časovo zhodovalo so silne zvýšeným podielom dovozov z Indie.

(195)

Jeden vývozca tvrdil, že pokles podielu na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva v roku 2001 a OP nie je dôležitý vzhľadom na nárast v roku 2000, a ďalej poukázal na celkový nárast svojho podielu na trhu v priebehu preskúmaného obdobia.

(196)

Toto vyjadrenie sa však nemôže akceptovať, pretože sa zameriava iba na rok 1999 proti OP, čo navyše nezohľadňuje výnimočný charakter nárastu v roku 2000. Tento vývozca neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo by sa tento zjavne odchylný vývoj podielu na voľnom trhu odvetvia Spoločenstva po roku 2000 nemal posudzovať ako negatívny.

(197)

V tejto súvislosti dvaja iní vývozcovia tvrdili, že vzhľadom na pozitívnejší vývoj na trhu vlastnej spotreby je toto výsledkom zámerného výberu výrobného odvetvia Spoločenstva zvoliť si trh ziskovejších prípravkov.

(198)

Tento argument sa nemôže prijať, lebo ignoruje zvýšené zásoby, ktoré by sa na voľnom trhu mohli predať.

(199)

Zatiaľ čo objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na voľnom trhu vzrástol v priebehu preskúmaného obdobia o 80 %, predaj na trhu vlastnej spotreby vzrástol o 89 %. Konkrétne od roku 2001 možno pozorovať rozšírenie trhu vlastnej spotreby odvetvia Spoločenstva, zatiaľ čo jeho situácia na voľnom trhu zostala v podstate nezmenená. Toto sa časovo zhoduje so silným nárastom dovozov z Indie na voľný trh, z čoho vyplýva, že výrobné odvetvie Spoločenstva využilo túto možnosť, aby aspoň do určitej miery vymenili trhy, aby zabránili priamej konkurencii so subvencovanými dovozmi preskúmaného výrobku s nízkymi cenami.

(200)

Podobný model možno pozorovať pri porovnávacom preskúmaní trendov rastu podielu na trhu výrobného odvetvia Spoločenstva na voľnom trhu a aj na trhu vlastnej spotreby. Toto opäť poukazuje na zvýšený strategický význam trhu vlastnej spotreby pre výrobné odvetvie Spoločenstva od roku 2001.

(201)

Zatiaľ čo ceny na voľnom trhu začali klesať už v roku 2000, vnútropodnikové ceny na trhu vlastnej spotreby naďalej mierne rástli do roku 2001. Neskôr, počnúc rokom 2002, vykazovali aj ceny na trhu vlastnej spotreby klesajúci trend. Toto by sa dalo vysvetliť na základe skutočnosti, že transferové ceny (vnútropodnikové ceny) sa vo všeobecnosti neprispôsobujú tak rýchlo, pretože na ne nepôsobí priama konkurencia. Konštatuje sa, že celkový pohyb cien voľného trhu a predaja na vlastnú spotrebu v priebehu preskúmaného obdobia je podobný.

(202)

Zásoby na konci roka výrobného odvetvia Spoločenstva vo vzťahu k výrobe klesli o 26 % od roku 1999 až 2000, ale potom ku koncu obdobia preskúmania prešetrovania prudko vzrástli o viac ako 115 %. Tento nárast sa časovo zhodoval so zdvojnásobnením indických dovozov počas rovnakého obdobia.

(203)

IV a štyria vývozcovia tvrdili, že zvýšenie zásob nebolo neobvykle vysoké, teda nepoukazuje na ujmu. Ďalej sa namietalo použitie metodiky koncoročných zásob. Namiesto toho sa navrhovali iné prístupy ako vhodnejšie indikátory, napr. pohyb priemerných zásob alebo zásob vzhľadom denný predaj.

(204)

V odpovedi na toto vyjadrenie je potrebné poznamenať, že sa použila štandardná metodika Spoločenstva na kvantifikáciu úrovne zásob. Prístup je objektívny a v súlade s povinnosťami WTO. Požiadavka na použitie inej metodiky nebola odôvodnená. Z tohto dôvodu sa návrh na výber alternatívnej metodiky zamietol. Po druhé na základe overených skutočností sa nedá poprieť, že úroveň zásob prudko vzrástla.

(205)

Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva vyjadrená ako zisk z čistého predaja na voľnom trhu sa výrazne zlepšila zo stratovej situácie v roku 1999. Po uložení existujúcich opatrení v roku 1998 sa ziskovosť do roku 2001 zvyšovala, ale potom sa k obdobiu preskúmania prešetrovania prudko zhoršila. Okrem toho je potrebné poznamenať, že výrobné odvetvie Spoločenstva ani raz počas preskúmaného obdobia nedosiahlo aspoň polovicu ziskového rozpätia, ktoré by sa na základe zistení v pôvodnom prešetrovaní dalo primerane dosiahnuť, ak by sa nevyskytovali subvencované dovozy, t. j. 15 %. Vývoj ziskovosti, a najmä jej pokles od roku 2002 sa považuje za veľmi dôležitý, lebo ovplyvňuje úroveň finančných zdrojov dostupných výrobnému odvetviu Spoločenstva na investície do výskumu a vývoja, ktoré sú potrebné na ďalšie zlepšenia výrobných procesov existujúcich výrobkov a vývoja nových výrobkov.

(206)

IV a štyria vývozcovia predložili pripomienky k analýze ziskovosti. Konštatovalo sa, že: i) výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo primeranú úroveň ziskovosti, ii) že rozpätie ziskovosti bez ujmy vo výške 10 % (pozri odôvodnenie 260) by bolo príliš vysoké a namiesto toho je 5 % postačujúce, iii) pokles ziskovosti by sa dal v zásade pripísať investičnej politike výrobného odvetvia Spoločenstva, iv) začiatok aktivít jednej strany sa kvalifikovalo ako ujma spôsobená sebe a v) že by sa mali poskytnúť informácie o vývoji ziskovosti každého výrobcu Spoločenstva.

(207)

Znovu sa opakuje, že výrobné odvetvie Spoločenstva vôbec nebolo schopné počas preskúmaného obdobia dosiahnuť primerané ziskové rozpätie, ako je uvedené vyššie. Z tohto dôvodu zhoršovanie od roku 2002 iba sťažovalo už neuspokojivú situáciu. Ďalej vzhľadom na špeciálne pomery vo farmaceutickom odvetví sa ziskové rozpätie vo výške 5 % pokladá za neuspokojivé. Výrobné odvetvie Spoločenstva poskytlo dôkaz, že dokáže pre porovnateľné hromadne balené lieky dosiahnuť ziskovosť nad 10 %. Takáto úroveň ziskovosti je potrebná, aby trvale poskytovala farmaceutickému odvetviu potrebné finančné zdroje na uskutočňovanie inovácie vo farmácii so sprievodnými vysokými ekonomickými rizikami. Okrem toho nedostatok primeraných ziskových rozpätí výrobného odvetvia Spoločenstva sa nedá vysvetliť iba jeho investičnou politikou. Iba jeden výrobca Spoločenstva bol vo fáze nábehu počas preskúmaného obdobia, ale ani jedna strana nedosiahla primerané ziskové rozpätie. Nakoniec vzhľadom na článok 29 základného nariadenia (ďalej len „ochrana dôverných informácií“) nemožno uverejniť ďalšie údaje.

(208)

Trendy ziskovosti predaja na vlastnú spotrebu sledujú rovnakú líniu, aj keď na vyššej úrovni, t. j. nárast do roku 2001 a následne zníženie. Rozdiely v úrovniach ziskovosti možno pripísať predovšetkým skutočnosti, že: i) všeobecné a administratívne náklady predaja (ďalej len „VANP“) na vlastnú spotrebu sú nižšie, pretože nevyžadujú marketingové náklady, a ii) sú vyššie transferové ceny v porovnaní s cenami na voľnom trhu. Ak by výrobné odvetvie nezískalo vyššiu úroveň ziskovosti v predaji na vlastnú spotrebu, bolo by v horšej celkovej finančnej situácii.

(209)

Po roku 1999 výrobné odvetvie Spoločenstva postupne investovalo do výroby podobného výrobku. Najmä v roku 2002 mohutne investovalo do nových výrobných techník, aby si udržalo konkurencieschopnosť, zlepšilo environmentálnu a bezpečnostnú úroveň a zvýšilo výrobné kapacity.

(210)

Od roku 1999 do 2001, t. j. po uložení opatrení, sa návratnosť investícií zlepšila. Odvtedy však silne klesala. Aj keď sa to môže čiastočne pripísať fáze nábehu jedného nového výrobného závodu, neuspokojivá situácia v ziskovosti, spôsobená tlakom na ceny konkurentov, prispela k tejto situácii.

(211)

V priebehu preskúmaného obdobia výkyvy peňažného toku spôsobené predajom podobného výrobku sú do určitej miery dôsledkom investičnej politiky výrobného odvetvia Spoločenstva počas tohto obdobia. Výrazný pokles peňažného toku medzi rokom 2002 a obdobím preskúmania prešetrovania však nedá vysvetliť na základe tohto faktora. Tlak na ceny, ktorý spôsobili konkurenti, tiež prispel k neuspokojivému vývoju peňažného toku.

(212)

Výrobné odvetvie Spoločenstva nemalo žiadne väčšie ťažkosti pri zvyšovaní kapitálu.

(213)

Po poskytnutí informácií sa IV a jeden vyvážajúci výrobca vyjadrili, že: i) uvedené údaje by sa mali uvádzať pre každého výrobcu Spoločenstva samostatne, ii) schopnosť zvýšiť kapitál nepodporila zistenie o ujme, iii) že peňažný tok nemôže údajne sledovať tento trend vzhľadom na trendy návratnosti investícií a ziskovosť a mali by sa preto prehodnotiť, a iv) bez ďalšieho odôvodnenia by bola analýza nedostatočná.

(214)

V odpovedi na tieto vyjadrenia je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 29 základného nariadenia („ochrana dôverných informácií“) nemožno zverejniť údaje samostatne pre každého výrobcu Spoločenstva. Pokiaľ ide o schopnosť zvýšiť kapitál, nenavrhol sa žiadny negatívny záver o ujme. Čo sa týka vyjadrenia vzhľadom na peňažný tok, po starostlivom opätovnom preskúmaní sa potvrdil príslušný uvedený index. Pokiaľ ide o všeobecné vyjadrenie o nedostatočnej analýze vzhľadom na uvedené faktory, je potrebné posúdiť, či sa: i) zistenie ujmy v zásade nezakladá na týchto indikátoroch a ii) či vyjadrenie neodôvodňuje, prečo by ďalšie spracovanie mohlo ešte zmeniť celkové zistenie.

(215)

Zamestnanosť v prípade podobného výrobku zostala stabilná do roku 2001, ale v roku 2002 sa značne zvýšila kvôli zriadeniu nového výrobného závodu v Spoločenstve jedným zo spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva. Celkové náklady na mzdy mali rovnaký trend. Produktivita na pracovníka, aj keď do roku 2001 rástla, klesla v roku 2002. Toto možno jasne pripísať fáze nábehu jedného nového výrobného závodu. Počas preskúmania sa nezistil žiadny dôkaz o znížení efektívnosti.

(216)

IV a štyria vývozcovia konštatovali, že trendy zamestnanosti, produktivity a miezd nepodporujú zistenie značnej ujmy v tomto prípade.

(217)

Je však potrebné pripomenúť, že sa neurobil žiadny takýto záver v prípade zamestnanosti a produktivity. Pokiaľ ide o mzdy, zvýšil sa len celkový objem miezd. V priemere na zamestnanca sa mzdy dokonca mierne znížili (pozri tabuľku). Z tohto vyplýva, že: i) sa neuskutočnil žiadny pozitívny vývoj na zamestnanca a ii) zistenie, že výrobné odvetvie Spoločenstva je nákladovo efektívne.

(218)

Vzhľadom na objem, a najmä ceny subvencovaných dovozov z Indie sa nemôže považovať dosah skutočnej výšky subvencovania, ktorá je značná, za zanedbateľný.

(219)

V tejto súvislosti IV a traja vývozcovia konštatovali, že rozpätia subvencovania sú nadhodnotené.

(220)

Ako je uvedené v odôvodneniach 153 a 154, prešetrovanie ukázalo, že výška kompenzovateľných subvencií, vyjadrená ad valorem, bola v prípade prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov v rozsahu 25,3 % a 35,1 %. Toto je jasné zistenie významného subvencovania.

(221)

Situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa v preskúmanom období zlepšila. Úplne sa však nezotavila z minulého subvencovania a naďalej zostáva oslabená.

(222)

Medzi rokom 1999 a obdobím preskúmania prešetrovania objem subvencovaných dovozov príslušného výrobku sa významne zvýšil o 159 % a ich podiel na trhu Spoločenstva vzrástol o 70 %. Tento vývoj je v kontraste s omnoho menej priaznivým vývojom v prípade vývozcov z iných krajín a výrobného odvetvia Spoločenstva. Dovozy z iných krajín na trh Spoločenstva vzrástli iba o 7 % počas preskúmaného obdobia a ich podiel na trhu sa dokonca znížilo 29 %. Objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva vzrástol o 80 % a jeho podiel na trhu o 20 % počas preskúmaného obdobia. Tento pozitívny trend sa môže v zásade pripísať prevzatiu iných výrobcov Spoločenstva výrobným odvetvím Spoločenstva v roku 2000. Od roku 2001 trend vo vývoji trhového podielu pre výrobné odvetvie Spoločenstva je dokonca odchylný. Predovšetkým možno pozorovať, že od roku 2000 výrobné odvetvie Spoločenstva nedokázalo v relatívnom ponímaní držať krok so zvýšenou spotrebou Spoločenstva, a silný rozvoj jeho indických konkurentov na trhu Spoločenstva.

(223)

V tejto súvislosti sa konštatuje, že priemerné ceny subvencovaných dovozov z Indie boli trvale nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu preskúmaného obdobia. Okrem toho počas obdobia preskúmania prešetrovania ceny dovozov z príslušnej krajiny znižovali ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Na základe váženého priemeru zníženie cien bolo v období preskúmania prešetrovania v rozmedzí 11,5 % a 17,1 %.

(224)

V dôsledku tohto tlaku na ceny spôsobeného subvencovanými dovozmi z Indie nebolo výrobné odvetvie Spoločenstva vôbec schopné počas preskúmaného obdobia dosiahnuť úroveň cien nespôsobujúcu ujmu. Aj keď sa ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva spočiatku po uložení opatrení zlepšila, od roku 2001 sa zhoršila a jej aktuálna úroveň je značne po úrovňou, ktorú by mohla odôvodnene dosiahnuť, ak by sa subvencované dovozy neuskutočňovali, t. j. 10 % z obratu (pozri odôvodnenie 260). Jedine prijateľná úroveň ziskovosti však umožní, aby výrobné odvetvie Spoločenstva zostalo trvalo životaschopné.

(225)

Táto negatívna tendencia pre výrobné odvetvie Spoločenstva sa ďalej odráža v trendoch návratnosti investícií a peňažného toku.

(226)

Čo sa týka predaja na vlastnú spotrebu, možnosť predávať časť svojej produkcie na trhu vlastnej spotreby poskytla výrobnému odvetviu Spoločenstva príležitosť na zachovanie vysokej úrovne využitia kapacity. Vysoká úroveň využitia kapacity prispieva k znižovaniu výrobných nákladov vďaka úsporám z rozsahu. Ďalej, ako je uvedené vyššie, trendy v objemoch predaja, cenách a trhový podiel medzi voľným trhom a trhom vlastnej spotreby sa výrazne nelíšia. Ak by výrobné odvetvie nezískalo vyššie zisky v predaji na vlastnú spotrebu, bolo by v horšej finančnej situácii. Z tohto dôvodu vlastná spotreba neprispela k situácii spôsobenej ujmou. Na druhej strane bez trhu vlastnej spotreby by mohla byť situácia spôsobená ujmou dokonca ešte horšia.

(227)

Dvaja vývozcovia tvrdili, že nemožno usudzovať, že trh vlastnej spotreby neprispel k situácii spôsobenej ujmou výrobného odvetvia Spoločenstva, pretože ceny predaja na vlastnú spotrebu sú údajne nespoľahlivé, t. j. ziskovosť predaja na vlastnú spotrebu by bola neprirodzene príliš vysoká.

(228)

Vyššia ziskovosť na trhu vlastnej spotreby nebola zväčša výsledkom vyšších transferových cien, ale najmä sa pripisuje nižším VANP (pozri odôvodnenie 208). Ďalej toto vyjadrenie nezohľadňuje účinok úspor z rozsahu. Z tohto dôvodu nemôže zmeniť záver, že predaj na vlastnú spotrebu neprispel k ujme.

(229)

V dôsledku toho sa celkove potvrdilo, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 1 základného nariadenia. Je potrebné pripomenúť, že článok 8 ods. 5 základného nariadenia nestanovuje, aby boli na stanovenie značnej ujmy všetky ekonomické indikátory v prípade výrobného odvetvia Spoločenstva negatívne. Okrem toho všetky ekonomické indikátory nemajú rovnakú váhu. Ziskovosť je teda jedným z kľúčových ekonomických indikátorov, lebo je konečným cieľom každého hospodárskeho podniku. V tomto prípade sa zistila neuspokojivá úroveň ziskovosti. Ďalším dôležitým indikátorom ujmy, ktorý má hlavný dosah na ziskovosť, je úroveň cien. Výrobné odvetvie Spoločenstva nikdy nebolo schopné dosiahnuť úroveň cien nespôsobujúcu ujmu v priebehu preskúmaného obdobia na voľnom trhu kvôli vonkajšiemu tlaku na ceny, najmä zo strany silne subvencovaných dovozov z Indie.

(230)

V roku 2000 a s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli uloženým opatreniam India stratila svoje postavenie druhého najväčšieho vývozcu na trh Spoločenstva na prechodné obdobie, pričom podiel na trhu získali vývozcovia z Ománu. Odvtedy si však indickí vývozcovia znovu nadobudli nielen svoje postavenie, ale v období preskúmania prešetrovania dokonca prevzali vedenie ako najväčší vývozca do Spoločenstva.

(231)

Tento nárast objemu subvencovaných dovozov z Indie, najmä od roku 2002, sa zhodoval so skutočnosťou v roku 2002, ziskovosť v prípade výrobného odvetvia Spoločnosti sa znížila v porovnaní s rokom 2001, t. j. okolo 36 %. Zistilo sa, že počas tohto obdobia jeden výrobca Spoločenstva zriadil nový závod a nachádzal sa vo fáze nábehu, čo ovplyvnilo jeho ziskovosť v tomto období. Zistilo sa však, že aj ďalší výrobca Spoločenstva, ktorý nebol vo fáze nábehu, čelil významnému zníženiu ziskovosti, t. j. o 17 % v porovnaní s rokom 2001, ktoré sa ďalej zhoršovalo v priebehu obdobia preskúmania. Okrem toho, ako je stanovené v odôvodnení 207, nebolo výrobné odvetvie Spoločenstva vôbec schopné dosiahnuť úroveň cien nespôsobujúcu ujmu.. Na druhej strane opäť počnúc rokom 2002 muselo výrobné odvetvie Spoločenstva upraviť ceny smerom dolu, aby si uchránilo svoj podiel na trhu.

(232)

Po poskytnutí informácií sa traja vývozcovia vyjadrili, že podiel na trhu indických vývozov vo výške 2,5 % počas OP a aj ich objem vo vzťahu k celkovým vývozom vo výške 8,4 %, ktoré sa počas OP mierne znížili v porovnaní s rokom 2002, by boli príliš malé a nepatrné, aby mali nejaký dosah spôsobujúci ujmu, najmä vzhľadom na väčší podiel na trhu, ktorý má výrobné odvetvie Spoločenstva. Ďalej sa tvrdilo, že analýza v relatívnom ponímaní by bola zavádzajúca, pretože India začala s veľmi nízkou úrovňou vo výške 1,5 % podielu na trhu a 3,7 % objemu dovozov v roku 1999.

(233)

V odpovedi na toto vyjadrenie by sa malo posúdiť, že tak podiel na trhu Indie, ako aj jej objem dovozov počas OP sú vysoko nad minimálnymi hranicami stanovenými v článku 10 ods. 11 a článku 14 ods. 4 základného nariadenia, teda môžu byť príčinou dosahu. Podľa článku 8 ods. 6 základného nariadenia príčinou dosahu môže byť buď objem dovozov, alebo úroveň cien subvencovaných dovozov. Takýto dosah úrovne cien sa dá jasne pozorovať v tomto prípade. Ako sa už zistilo v priebehu pôvodného prešetrovania, preskúmaný výrobok, hromadne balená komodita, je vysoko citlivý na ceny a rýchlo reaguje na každý tlak smerom dolu. V takýchto prípadoch môžu malé množstvá ovplyvniť ceny na trhu. Skutočne, počas preskúmaného obdobia boli indické ceny meradlom tlaku na priemerné ceny v tomto prípade.

(234)

Na základe toho sa potvrdilo, že subvencované dovozy z Indie mali značný negatívny dosah na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva počas preskúmaného obdobia najmä z hľadiska ziskovosti.

(235)

Dovozy preskúmaného výrobku z iných krajín ako India sa zvýšili iba o 7 % medzi rokom 1999 a obdobím preskúmania prešetrovania, t. j. významne pod mierou rastu spotreby Spoločenstva. Hlavnými dodávateľmi na trh Spoločenstva z ostatných krajín sú Omán, USA, Čína, Južná Kórea a Singapur. Ich priemerné dovozné ceny boli však podstatne vyššie ako indické dovozné ceny a okrem dovozných cien z Ománu aj ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Dovozné ceny z Ománu sú na porovnateľnej úrovni ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, ale zvýšenie trhového podielu Ománu v priebehu preskúmaného obdobia bolo oveľa menej výrazné ako v prípade iných tretích krajín.

(236)

Po poskytnutí informácií IV a dvaja vývozcovia sa vyjadrili, že by sa pri porovnávaní priemerných cien malo zohľadniť platné vyrovnávajúce clo na indické dovozy. Toto by údajne viedlo k tomu, že úroveň indických a ománskych cien by bola v podstate podobná. Okrem toho sa konštatovalo, že priemerné ceny z niektorých tretích krajín, najmä USA a Číny, významne klesli v priebehu preskúmaného obdobia, zatiaľ čo okrem iného indické ceny vzrástli. Ďalej sa iný vývozca vyjadril, že zníženie objemu dovozov z Indie medzi rokom 2002 a obdobím preskúmania prešetrovania sa v analýze náležite nezohľadnilo, že ostatné tretie krajiny boli hlavnými dodávateľmi a že priemerné ceny Južnej Kórey a Indie boli podobné od roku 1999 do 2001.

(237)

Vzhľadom na pôvodné platné vyrovnávajúce clo by sa malo poznamenať, že prevažná väčšina dovozov z Indie podliehala buď nulovej sadzbe cla, alebo sadzbe cla, ktorá stále viedla k nižším priemerným cenám pri vylodení ako priemerná úroveň cien Ománu. Teda v priemere nespôsobovali dovozy z Ománu rovnakú mieru tlaku na ceny. Okrem toho dovozné ceny všetkých ostatných tretích krajín boli tiež v priemere vyššie v priebehu preskúmaného obdobia ako úroveň indických cien, čo opäť jasne poukazuje na Indiu ako na hlavný zdroj tlaku na ceny. Vzhľadom na objem je poznámka správna v tom, že India nebola jediným zdrojom značných dovozov v priebehu celej doby preskúmaného obdobia. Je treba však pripomenúť, že India je jedinou krajinou, ktorá je predmetom opatrení. Toto malo samozrejme dosah na obchodný tok príslušného výrobku. Okrem toho napriek opatreniam dovozy z Indie výrazne rástli od roku 2001 a India znovu získala svoje postavenie druhého najväčšieho vývozcu v roku 2002 a v počas OP sa stala dokonca najväčším. Z tohto dôvodu malý pokles dovozov z Indie medzi rokom 2002 a OP nemal žiadny dosah na trh, ktorý nakoniec ocenil indickú cenovú politiku. Preto sa tieto argumenty nemôžu prijať. Preto sa potvrdilo, že dovozy z tretích krajín by nemohli spôsobiť žiadnu ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, ktorá by viedla k príčinnej súvislosti medzi subvencovanými dovozmi z Indie, a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(238)

Spotreba preskúmaného výrobku na trhu Spoločenstva sa zvýšila o 51 % počas preskúmaného obdobia. Z tohto dôvodu sa ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, nemôže pripísať zníženiu dopytu na trhu Spoločenstva.

(239)

Vývozná aktivita výrobného odvetvia Spoločenstva vzrástla o 16 % v priebehu preskúmaného obdobia. Vývozné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva boli v priemere o 10 % až 15 % vyššie ako predajné ceny v Spoločenstve. Z tohto dôvodu vývozná aktivita výrobného odvetvia Spoločenstva nemohla prispieť k situácii spôsobujúcej ujmu.

(240)

V tejto súvislosti sa IV a jeden vyvážajúci vývozca vyjadrili, že výrobné odvetvie Spoločenstva vo svojich odpovediach na dotazník uviedlo silnú konkurenciu kvôli indickým konkurentom na trhoch tretích krajín, čo malo pre výrobné odvetvie Spoločenstva za následok nízke ceny a stratu podielu na trhu v tretích krajinách, ktoré by bolo jasne v rozpore s uvedenými zisteniami. Preto na základe tohto hodnotenia výrobného odvetvia Spoločenstva by sa trhu Spoločenstva nespôsobila žiadna ujma, ani by nebola žiadna príčinná súvislosť s dovozmi z Indie.

(241)

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vzhľadom na celosvetový rast trhu pre takéto výrobky neexistuje žiadny rozpor medzi znížením vývozných cien a stratou trhového podielu výrobného odvetvia Spoločenstva v tretích krajinách a skutočnosťou, že sa objem takýchto vývozov vlastne zvýšil a že ich ceny boli vyššie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v prípade predaja v Spoločenstve. Z tohto dôvodu, aj keď vývozná aktivita výrobného odvetvia Spoločenstva mohla byť vyššia bez konkurencie spôsobenej subvencovaným indickým vývozom na trhoch tretích krajín, neexistuje žiadny náznak, že kvôli svojej vývoznej aktivite nebolo výrobné odvetvie Spoločenstva vystavené konkurencii s cenami spôsobujúcim ujmu na trhu Spoločenstva, v zásade spôsobenej subvencovanými dovozmi s nízkymi cenami z Indie. Preto by sa mal tento argument zamietnuť.

(242)

Výrobné odvetvie Spoločenstva je dôležitým konkurentom v prípade posudzovaného výrobku, ako vyjadruje jeho trhový podiel, a neustále investovalo, aby zachovalo úroveň technológie vo svojej výrobe. Pokles produktivity na pracovníka na základe hodnotenia na kg po roku 2001 sa môže pripísať výlučne fáze nábehu nového výrobného závodu jedného výrobcu Spoločenstva. Z tohto dôvodu je iba dočasného charakteru. Následne sa nezistil žiadny dôkaz, že by nedostatočná konkurencieschopnosť mohla prerušiť príčinnú súvislosť medzi dovozmi z Indie a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(243)

Ako je uvedené v odôvodnení 226, usudzuje sa, že vlastná spotreba neprispela k situácii spôsobujúcej ujmu. Na druhej strane bez trhu vlastnej spotreby by mohla byť situácia spôsobená ujmou dokonca ešte horšia.

(244)

V súlade s článkom 18 ods. 2 základného nariadenia je potrebné preskúmať, či ukončenie uplatňovania platných opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovaniu ujmy.

(245)

Ako je uvedené v odôvodneniach 161 až 243, zistilo sa, že v priebehu obdobia preskúmania prešetrovania a napriek platným opatreniam výrobné odvetvie Spoločenstva naďalej trpelo ujmu, ktorá bola spôsobená dovozmi príslušného výrobku. Úroveň eliminácie ujmy zistená počas tohto prešetrovania bola v rozsahu medzi 17,3 % a 48,1 % a je vyššia ako úroveň zistená počas pôvodného prešetrovania (medzi 12,6 % a 28,9 %) napriek skutočnosti, že v tomto preskúmaní primerané ziskové rozpätie pre výrobné odvetvie Spoločenstva bolo znížené o jednu tretinu v porovnaní s pôvodným prešetrovaním (pozri odôvodnenie 260). Ďalej sa pri prešetrovaní zistilo, že napriek domácemu predaju a vývozom do iných krajín existuje stále značná voľná kapacita pre preskúmané výrobky v Indii, najmä u vývozcov, na ktorých sa v Spoločenstve uplatňujú relatívne vysoké colné sadzby. Preto sa odôvodnene usudzuje, že by subvencované dovozy s nízkymi cenami z Indie ďalej rástli a následne by pravdepodobne v budúcnosti pokračovala ujma, ak by sa opatrenia ukončili.

(246)

Keďže výrobné odvetvie Spoločenstva naďalej trpí značnou ujmou kvôli subvencovaným dovozom napriek existencii opatrení, nebolo potrebné ďalej analyzovať pravdepodobnosť opakovania ujmy.

(247)

Preskúmalo sa, či existujú presvedčivé dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva pokračovať v uplatňovaní opatrení v tomto konkrétnom prípade. Z tohto dôvodu a podľa článku 31 ods. 1 základného nariadenia sa posúdil pravdepodobný dosah opatrení pre všetky zainteresované strany v prešetrovaní. Na posúdenie, či je v záujme Spoločenstva, aby opatrenia pokračovali, sa poslali dotazníky užívateľom a dovozcom príslušného výrobku a prvotným dodávateľom surovín používaným vo výrobe podobného výrobku.

(248)

Ako sa už uviedlo, výrobné odvetvie Spoločenstva vyrábajúce podobný výrobok neustále zvyšovalo svoju výrobu. Toto bolo možné vďaka neustálemu rastu investícií, ktoré uskutočňovalo výrobné odvetvie Spoločenstva, aby si udržalo svoju konkurencieschopnosť, pretože patrí k hlavným konkurentom preskúmaného výrobku. Je potrebné pripomenúť, že počas obdobia preskúmania prešetrovania výrobné odvetvie Spoločenstva rozšírilo svoje výrobné zariadenia, zriadilo nový závod v Spoločenstve a pripravilo plány na zriadenie ďalšieho nového zariadenia v Spoločenstve. Tento proces pokračujúcich investícií výrobného odvetvia Spoločenstva je oslabovaný najmä neuspokojivým vývojom jeho ziskovosti, zapríčineným pokračujúcim tlakom na ceny, spôsobeným dovozmi príslušného výrobku z Indie na trh Spoločenstva.

Usudzuje sa, že bez platných opatrení na nápravu účinkov subvencovaných dovozov výrobné odvetvie Spoločenstva bude naďalej čeliť znižovaniu cien, a teda klesaniu cien s negatívnym vplyvom na ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok. Toto by nakoniec mohlo ohroziť životaschopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva. Následne sa usúdilo, že ukončenie opatrení by nebolo v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

(249)

Dotazníky sa poslali všetkým známym dovozcom/obchodníkom príslušného výrobku, ale odpovedal iba jeden z devätnástich. Spolupracujúci dovozca nekomentoval pravdepodobný dosah pokračovania opatrení na jeho činnosť. Na základe získaných informácií sa javí, že dovozcovia/obchodníci v Spoločenstve nakupujú preskúmaný výrobok z viacerých zdrojov. Keďže neexistujú žiadne podstatné rozdiely v kvalite medzi výrobkom dovážaným z Indie a získaným z iných zdrojov, usudzuje sa, že dovozcovia/obchodníci v Spoločenstve by nemali ťažkosti v prípade pokračovania opatrení získať výrobok z viacerých iných zdrojov. Okrem toho sa spolupracujúci dovozca aktívne zapájal do obchodovania s veľkým množstvom iných výrobkov, a preto nie je zásadne závislý od príslušného výrobku. Aj keď predaj príslušného výrobku počas preskúmaného obdobia výrazne vzrástol (čo do objemu sedemkrát), tieto predaje predstavujú iba malú časť jeho celkového obratu (cca 1,4 % v období preskúmania prešetrovania). Nakoniec dovozca neuviedol, či by pokračovanie opatrení malo dosah na zamestnanosť, keďže dovozné aktivity nie sú náročné na pracovnú silu.

(250)

Aj keď dovozcovia/obchodníci nemusia mať záujem na opatreniach, na základe dostupných informácií možno usúdiť, že takýto možný záujem na tom, aby sa opatrenia ukončili, neprevažuje nad skutočným záujmom výrobného odvetvia Spoločenstva pokračovať v kompenzácii nekalých a ujmu spôsobujúcich indických obchodných praktík, ako je zhrnuté v odôvodnení 248.

(251)

V snahe posúdiť pravdepodobný účinok pokračovania vyrovnávajúcich opatrení na odvetvových dodávateľov výrobného odvetvia Spoločenstva sa poslali dotazníky všetkým známym dodávateľom. Celkove šesť dotazníkov sa poslalo a získali sa dva vyplnené dotazníky. Títo odvetvoví dodávatelia, ktorí dodávajú výrobnému odvetviu Spoločenstva najmä glukózu a dextrózu, sú za pokračovanie opatrení. Aj keď výrobné odvetvie Spoločenstva nepatrí k najdôležitejším zákazníkom týchto odvetvových dodávateľov, táto obchodná činnosť stále prispieva k zamestnanosti a ziskovosti odvetvových dodávateľov. Ak by výrobné odvetvie Spoločenstva obmedzilo alebo dokonca zastavilo výrobu podobného výrobku, takýto užitočný obchodný vzťah by bol v ohrození.

(252)

Z tohto dôvodu a pri chýbajúcich protichodných informáciách sa usúdilo, že pokračovanie opatrení by bolo v zhode so záujmami odvetvových dodávateľov.

(253)

Dotazníky sa poslali piatim známym užívateľom príslušného výrobku Spoločenstva, t. j. farmaceutickým spoločnostiam. Komisia okrem iných informácií požadovala, aby sa vyjadrili k tomu, či by zachovanie platných opatrení bolo v záujme Spoločenstva a ako by ich ovplyvnilo pokračovanie týchto opatrení. Nezískali sa však žiadne odpovede na dotazník, a teda sa neoznámili žiadne pripomienky. Ak sa zoberie do úvahy, že užívatelia by mohli získať výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, nielen z Indie, ale aj z iných zdrojov, a pri chýbajúcich informáciách o hospodárskom dosahu opatrení na podnikateľské činnosti užívateľa (napr. zamestnanosť, ziskovosť, investičnú politiku) sa nedal zistiť záujem užívateľa s rovnakou dôležitosťou.

(254)

Aj keď – napriek ich mlčaniu – by užívatelia nemali záujem na opatreniach na základe dostupných informácií spolupracujúcimi zainteresovanými stranami, žiadny odôvodnený záujem užívateľa na pozastavení opatrení nemohol prevážiť nad skutočným záujmom výrobného odvetvia Spoločenstva na pokračovaní kompenzácie nekalých a ujmu spôsobujúcich indických obchodných praktík, ako je zhrnuté v odôvodnení 248.

(255)

Jeden vývozca tvrdil, že sa náležite nezohľadnili záujmy spotrebiteľov Spoločenstva a že preto analýza záujmov Spoločenstva nebude úplne v súlade s článkom 31 základného nariadenia. Tvrdilo sa, že záujmy spotrebiteľov môžu byť negatívne ovplyvnené, ak by výrobcovia prípravkov znášali každé údajné zvýšenie cien kvôli zvýšeným nákladom pri výrobe konečných liekových foriem.

(256)

V odpovedi na toto vyjadrenie je potrebné pripomenúť, že žiadna spotrebiteľská organizácia neposkytla žiadne pripomienky v priebehu toho prešetrovania. Okrem toho spotrebitelia v Spoločenstve sú obvykle zdravotne poistení. Nie je k dispozícii žiadny odôvodnený dôkaz, či mohli byť v značnom rozsahu nepriaznivo ovplyvnené poplatky za zdravotné poistenie v prípade údajného zvýšenia určitých antibiotických prípravkov. Ďalej nie je jasné, do akého rozsahu sú výroby určitých antibiotických prípravkov, t. j. užívatelia v stave prekonať zvýšenie nákladov. Za týchto okolností sa nedajú zistiť žiadne protichodné záujmy spotrebiteľov Spoločenstva s rovnakou dôležitosťou.

(257)

Po preskúmaní rôznych príslušných záujmov sa usudzuje, že z aspektu celkového záujmu Spoločenstva žiadny záujem neprevažuje nad záujmom výrobného odvetvia Spoločenstva na ponechanie opatrení. Od účinkov pokračovania opatrení sa môže očakávať, že poskytnú odvetviu Spoločenstva možnosť zlepšiť ziskovosť na primeranú úroveň a uskutočňovať svoj investičný program v rámci Spoločenstva s následnými pozitívnymi účinkami na zamestnanosť a konkurenciu na trhu. Na druhej strane na základe dostupných informácií sa nezistili žiadne protichodné záujmy iných zainteresovaných strán Spoločenstva (t. j. dodávatelia/obchodníci, odvetvoví dodávatelia, užívatelia a spotrebitelia) s rovnakou dôležitosťou.

(258)

Vzhľadom na závery týkajúce sa pokračujúceho subvencovania, ujmy a záujmu Spoločenstva považuje sa za primerané zachovať vyrovnávajúce opatrenia na dovozy príslušného výrobku z Indie. Aby sa stanovila úroveň týchto opatrení, zohľadnila sa miera subvencovania zistená počas obdobia preskúmania prešetrovania a výška cla potrebná na elimináciu ujmy, ktorú znáša výrobné odvetvie Spoločenstva.

(259)

Potrebné zvýšenie cien na elimináciu ujmy sa stanovilo na základe jednotlivých spoločností porovnaním váženého priemeru dovozných cien príslušného výrobku s cenou nespôsobujúcou ujmu podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Všetky rozdiely sa vyjadrili ako percento vypočítanej CIF dovoznej hodnoty.

(260)

Cena nespôsobujúca ujmu sa získala tak, že sa vzali vážené náklady produkcie výrobného odvetvia Spoločenstva spolu so ziskovým rozpätím 10 %. Toto ziskové rozpätie, ktoré je o jednu tretinu menšie, ako sa bolo v pôvodnom prešetrovaní (pozri odôvodnenie 205), zohľadňuje dosiahnuteľné ziskové rozpätie pre podobné skupiny výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré nie sú predmetom nekalej konkurencie. Vzhľadom na zvýšenie konkurencie sa minimum považovalo za vhodné a primerané namiesto 15 % ziskového rozpätia stanoveného v pôvodnom prešetrovaní. Tento zisk by umožnil výrobnému odvetviu ďalej investovať do výskumu a vývoja, aby si udržalo konkurencieschopnosť.

(261)

Pri chýbajúcich konkrétnych okolnostiach sa považovalo za primerané uložiť štandardný druh cla, t. j. ad valorem.

(262)

Vzhľadom na výšku cla v prípade štyroch zo spolupracujúcich vývozcov bola miera subvencovania vyššia ako úroveň eliminácie. Preto v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia sa menšie clo zohľadňujúce úroveň eliminácie ujmy považovalo za primerané na odstránenie takejto ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva, pokiaľ ide o dovozy od týchto štyroch vývozcov. Sadzby cla, ktoré sa uplatňujú na dovozy od týchto vývozcov, by mali byť v rozsahu od 17,3 % do 30,3 %. Pokiaľ ide o ďalších troch vývozcov, úrovne eliminácie ujmy boli vyššie ako stanovené miery subvencovania tak, že opatrenia v prípade týchto spoločností sa zakladali na mierach subvencovania. Sadzby cla, ktoré sa uplatňujú na dovozy od týchto vývozcov, by mali byť v rozsahu od 25,3 % do 32 %. Vzhľadom na skutočnosť, že úroveň spolupráce indických vývozcov bola vysoká (nad 80 %), mala by sa výška cla pre všetky ostatné spoločnosti stanoviť na úrovni spoločnosti s najvyššou individuálnou sadzbou cla, t. j. 32 %.

(263)

Individuálne sadzby vyrovnávajúceho cla podľa spoločností uvedené v tomto nariadení zohľadňujú situáciu zistenú počas preskúmania vzhľadom na spolupracujúcich vývozcov. Z tohto dôvodu sa výlučne uplatňujú na dovozy príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami. Dovozy príslušného výrobku vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je konkrétne uvedená v hlavnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov, ktoré sú spojené s konkrétne uvedenými subjektmi, nemôžu využívať tieto sadzby, ale využívajú colnú sadzbu, ktorá sa uplatňuje na „všetky ostatné spoločnosti“.

(264)

Každá žiadosť požadujúca uplatnenie týchto individuálnych vyrovnávajúcich colných sadzieb (napr. po zmene mena subjektu alebo po zriadení novej výroby alebo predajných subjektov) by sa mala ihneď adresovať Komisii (10) so všetkými príslušnými informáciami, najmä každú zmenu v aktivitách spoločnosti spojených s výrobou, domácim a vývozným predajom, súvisiacich napr. s touto zmenou mena alebo touto zmenou u výrobných a predávajúcich subjektov. V prípade potreby Komisia po porade s poradným výborom náležite zmení a doplní nariadenie o aktualizovaný zoznam spoločností využívajúcich jednotlivé sadzby cla,

—

17,3 % pre KDL Biotech Ltd., Mumbai (dodatočný číselný znak TARIC: A580),

—

28,1 % pre Nectar Lifesciences Ltd., Chandigarh (dodatočný číselný znak TARIC: A581),

—

25,3 % pre Nestor Pharmaceuticals Ltd., New Delhi (dodatočný číselný znak TARIC: A582),

—

30,3 % pre Ranbaxy Laboratories Ltd., New Delhi (dodatočný číselný znak TARIC: 8221),

—

28,1 % pre Torrent Gujarat Biotech Ltd., Ahmedabad (dodatočný číselný znak TARIC: A583),

—

28,1 % pre Surya Pharmaceuticals Ltd., Chandigarh (dodatočný číselný znak TARIC: A584),

—

32 % pre všetky ostatné spoločnosti (dodatočný číselný znak TARIC: 8900).