(1)

Dňa 29. apríla 2004 Komisia v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie (2) oznámila začatie antidumpingového konania vo veci dovozov ručných paletovacích vozíkov a ich hlavných častí s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Spoločenstva.

(2)

Začatie konania bolo výsledkom sťažnosti, ktorú podali v marci 2004 štyria výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí predstavujú väčšinu, v tomto prípade viac než 60 %, celkovej výroby ručných paletovacích vozíkov a ich hlavných častí, t. j. podvozku a hydrauliky, v Spoločenstve (ďalej len „žiadatelia“). Sťažnosť obsahovala dôkazy dumpingu uvedeného výrobku, ako i z neho plynúcej ujmy, ktorú Komisia uznala za dostatočnú na začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne informovala o začatí konania žiadateľov, iných výrobcov Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a známych užívateľov, ktorých sa prípad týka, ako aj predstaviteľov ČĽR. Keďže počet známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR bol veľmi vysoký, oznámenie o začatí konania predpokladalo zisťovanie dumpingu na báze odberu vzoriek v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na vyšetrovaní však spolupracovali iba štyria čínski vyvážajúci výrobcovia, na základe čoho sa rozhodlo, že odber vzoriek nie je potrebný. Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoj názor a požiadať o vypočutie v rámci časovej lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Niekoľko vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, výrobcov Spoločenstva, dovozcov, užívateľov, ako aj združenie dovozcov vyjadrili svoj názor písomnou formou. Všetkým stranám, ktoré o to požiadali pred uplynutím uvedenej časovej lehoty a uviedli konkrétne dôvody, prečo by mali byť vypočuté, vypočuté boli.

(5)

Komisia získava informácie prostredníctvom dotazníkov a žiadostí o trhovohospodársky a individuálny prístup, zaslaných všetkým zainteresovaným stranám. Získané informácie boli overené v najvyššej možnej miere, potrebnej na účely predbežného určenia dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. V tejto súvislosti Komisia dostala úplne vyplnené dotazníky, prípadne žiadosti od týchto spoločností:

(6)

V priestoroch všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ako aj všetkých výrobcov v Spoločenstve sa vykonali overovacie návštevy.

(7)

S cieľom stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorým nebol poskytnutý THP (trhovohospodársky prístup), sa uskutočnilo overovanie v priestoroch nasledujúceho výrobcu v Kanade, ktorá bola použitá ako analogická krajina:

(8)

Skúmanie dumpingu a ujmy pokrýva obdobie od 1. apríla 2003 do 31. marca 2004 (obdobie vyšetrovania, ďalej len „OV“). Skúmanie trendov relevantných pre odhad ujmy pokrývalo obdobie od 1. januára 2000 do konca obdobia vyšetrovania (ďalej len „sledované obdobie“).

(9)

Ručné paletovacie vozíky sa používajú na manipuláciu s tovarom a materiálom bežne umiestňovaným na palety. Nie sú samohybné, t. j. sú ťahané a tlačené ľudskou silou. Ručné paletovacie vozíky pozostávajú zo štyroch základných častí: podvozok (vyrobený z ocele), hydraulika, rukoväť a kolesá. Hlavnými časťami sú podvozok, na ktorom je umiestnená paleta, a hydraulika, ktorá umožňuje zdvíhanie nákladu s prevodom.

(10)

Príslušným výrobkom sú ručné paletovacie vozíky, nie samohybné, používané na manipuláciu s tovarom a materiálom bežne umiestňovaným na palety, a ich hlavné časti, t. j. podvozok a hydraulika, s pôvodom v ČĽR (ďalej len „príslušný výrobok“), bežne vykazované v rámci kódov KN ex 8427 90 00 a ex 8431 20 00 . Existujú rozličné typy ručných paletovacích vozíkov a ich hlavných častí, a to najmä v závislosti od zdvižnej kapacity, dĺžky vidlíc, typu ocele použitej na výrobu podvozku, typu hydrauliky, typu kolies a od vybavenosti brzdou. Jednotlivé typy však majú rovnaké základné fyzické znaky a použitie. Z tohto dôvodu sa na účely tohto vyšetrovania považujú všetky existujúce typy výrobku za jeden výrobok.

(11)

V priebehu vyšetrovania niektoré zo zainteresovaných strán predložili pripomienky, pokiaľ ide o definíciu príslušného výrobku. Namietali, že podvozok a hydraulika by nemali patriť do rozsahu príslušného výrobku, pretože: a) trhy s podvozkami a hydraulikou sú odlišné od trhov s ručnými paletovacími vozíkmi; b) spoločnosti vyrábajúce ručné paletovacie vozíky a podvozky a/alebo hydrauliku sú odlišné, konkrétne čínski vyvážajúci výrobcovia nevyvážajú do Spoločenstva ani podvozky, ani hydrauliku, a c) tak podvozky, ako aj hydraulika sa používajú aj v iných výrobkoch, nielen v ručných paletovacích vozíkoch.

(12)

Pokiaľ ide o argument, že trhy s podvozkami a hydraulikou sú odlišné, treba podotknúť, že Komisii neboli predložené žiadne dôkazy existencie samostatných užívateľských trhov pre tieto časti. Naopak, pripomienky všetkých strán naznačujú, že výrobcovia ručných paletovacích vozíkov taktiež vyrábajú ich hlavné časti a v určitých prípadoch dodávajú tieto časti ako náhradné diely k ich vlastným vozíkom. Je preto veľmi zložité, ak nie nemožné, použiť akýkoľvek podvozok alebo hydrauliku jedného výrobcu v ručných paletovacích vozíkoch iného výrobcu. Za normálnych okolností výrobcovia dodávajú hlavné časti zákazníkom, ktorí kupujú ich výrobky.

(13)

Pokiaľ ide o druhý argument týkajúci sa výrobcov podvozkov a hydrauliky, treba poznamenať, že overené informácie od vyvážajúcich výrobcov ukazujú, že všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorí sú predmetom súčasného vyšetrovania, sami vyrábajú podvozky a väčšina z nich sama vyrába aj hydrauliku. Hoci je možné, že existujú nezávislí výrobcovia týchto častí, ich výroba je šitá na mieru výrobcom ručných paletovacích vozíkov, a z tohto dôvodu sa tieto časti zriedka predávajú na otvorenom trhu. Vyšetrovanie ďalej ukázalo, že určitý spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyvážali tieto časti do Spoločenstva. Uvedené dôkazy naznačujú, že aj druhý argument treba zamietnuť.

(14)

Pokiaľ ide o tretí argument, podľa ktorého sa podvozky a hydraulika používajú aj v iných výrobkoch, treba poznamenať, že výrobky uvedené zainteresovanými stranami ako príklady takéhoto použitia sa výrazne líšia od ručných paletovacích vozíkov, a to nielen ich fyzickými vlastnosťami, ale aj ich použitím. Hoci tieto výrobky tiež majú hydraulické systémy a oceľový podvozok, tieto časti majú odlišnú veľkosť, tvar alebo zdvíhaciu kapacitu ako časti používané v ručných paletovacích vozíkoch, a teda nepatria do rozsahu príslušného výrobku podľa uvedenej definície. Na základe dostupných informácií, ako je uvedené vyššie, je vysoko nepravdepodobné, že by sa hydraulika a/alebo podvozky ručných paletovacích vozíkov mohli ako také použiť v iných výrobkoch.

(15)

Na základe uvedeného boli pripomienky zainteresovaných strán podrobené analýze, avšak neopodstatnili zmenu predbežného záveru o príslušnom výrobku, uvedeného v odôvodnení (10).

(16)

Medzi príslušným výrobkom a ručnými paletovacími výrobkami a ich hlavnými časťami vyrábanými a predávanými na domácom trhu v Kanade (analogická krajina) sa nezistili žiadne rozdiely. Tieto ručné paletovacie vozíky a ich hlavné časti skutočne vykazujú rovnaké základné fyzické vlastnosti a použitie ako výrobky vyvážané do Spoločenstva.

(17)

Rovnako sa nezistili žiadne rozdiely medzi príslušným výrobkom a ručnými paletovacími vozíkmi a ich hlavnými časťami vyrábanými žiadateľmi a predávanými na trhu Spoločenstva. Výrobky vykazujú rovnaké fyzické vlastnosti a použitia.

(18)

Ručné paletovacie vozíky a ich hlavné časti predávané na domácom trhu v Kanade, ako aj ručné paletovacie vozíky a ich hlavné časti vyrábané a predávané v Spoločenstve sa teda považujú za výrobky podobné príslušnému výrobku v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(19)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa v antidumpingových vyšetrovaniach týkajúcich sa dovozov s pôvodom v ČĽR normálna hodnota v prípade výrobcov, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, t. j. v prípadoch, keď pri výrobe a predaji príslušného výrobku prevládajú podmienky trhovej ekonomiky, určuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku. Na pripomenutie uvádzame krátky súhrn týchto kritérií:

(20)

Štyria čínski výrobcovia požiadali o trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a v stanovenej lehote odpovedali na formulár žiadosti o THP.

(21)

Komisia vyhľadala všetky potrebné informácie a overila všetky informácie predložené v žiadostiach o THP v priestoroch príslušných spoločností.

(22)

V prípade všetkých štyroch spoločností sa zistilo, že ich rozhodnutia, pokiaľ ide o ceny a náklady, sa vo všeobecnosti prijímali bez významných zásahov štátu v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) a že ceny a náklady odrážali trhové hodnoty. Výrobné náklady a finančná situácia týchto spoločností neboli predmetom významných deformácií prenesených z predchádzajúceho systému netrhovej ekonomiky a existovalo konkurzné a majetkové právo zaručujúce právnu istotu a stabilitu, pričom sa menové prevody realizovali pri trhovom kurze. Žiadna zo spoločností však nesplnila kritérium číslo 2 týkajúce sa nezávislého auditu účtov v súlade s medzinárodnými účtovnými normami (ďalej len „IAS“ – International accounting standards). Podľa zistení spoločnosti porušili jednu alebo viacero z týchto noriem: IAS 1, IAS 2, IAS 8, IAS 16, IAS 21, IAS 32 a IAS 36. Preto Komisia dospela k záveru, že ani jedna z nasledujúcich štyroch spoločností nespĺňa podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia:

(23)

Vyvážajúci výrobcovia, ktorých sa prípad týka, ako i predstavitelia daného výrobného odvetvia v Spoločenstve dostali možnosť vyjadriť sa k uvedeným zisteniam.

(24)

Všetci štyria vyvážajúci výrobcovia namietali, že došlo k nesprávnemu určeniu a že im mal byť udelený THP.

(25)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov namietal, že konečným cieľom článku 2 ods. 7 základného nariadenia je určiť, či spoločnosti reagujú na signály trhu bez zásahov štátu. Päť kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c), predovšetkým kritérium č. 2 týkajúce sa účtovných noriem, by sa preto vždy malo interpretovať vo svetle tohto konečného cieľa. Keďže neboli zistené štátne zásahy, spoločnostiam mal byť udelený THP.

(26)

Treba poznamenať, že päť kritérií uvedených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia je navzájom závislých a na poskytnutie THP musí byť splnené každé z nich. Štátne zásahy ako také nie sú ani samostatným kritériom, ani takým, ktoré by mohlo prevážiť ostatné kritériá. Ak by skutočnosť, že neexistujú štátne zásahy, ako taká stačila na pridelenie THP, ostatné kritériá by už neboli potrebné. Navyše, viditeľné zanedbanie presadzovania IAS a účtovné pravidlá uplatniteľné v ČĽR možno tiež chápať ako istú formu štátnych zásahov do normálneho fungovania trhovej ekonomiky.

(27)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov namietal, že Komisia svoje rozhodnutie o THP neprijala v lehote troch mesiacov, stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Tento vyvážajúci výrobca taktiež uviedol, že Komisia dostala a overila vyplnené dumpingové dotazníky ešte pred rozhodnutím vo veci žiadosti o THP, čo vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o motívy Komisie na zamietnutie tejto žiadosti.

(28)

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nedodržania trojmesačnej lehoty, treba poznamenať, že v počiatočnom štádiu súčasného prípadu sa vzhľadom na veľký počet zainteresovaných vyvážajúcich výrobcov počítalo s odberom vzorky. Avšak vzhľadom na nedostatok spolupráce zo strany väčšiny vyvážajúcich výrobcov sa neskôr rozhodlo, že odber vzorky nie je potrebný a že vyšetrovanie sa uskutoční len na báze spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, a to tak v prípade THP, ako i v prípade dumpingu. Tento postup vyšetrovanie predĺžil, na základe čoho sa z praktických príčin rozhodlo, že overenie žiadostí o THP, ako aj antidumpingových dotazníkov prebehne súčasne a na mieste. V tejto súvislosti treba ďalej poznamenať, že nedodržanie takejto lehoty nemá nijaké zrejmé právne následky a že uvedený vývozca sa nesťažoval na žiadne negatívne vplyvy z dôvodu dlhšej lehoty potrebnej na stanovenie THP. Okrem toho všetky žiadosti o THP, ktoré Komisia dostala, vykazovali nedostatky a vyžadovali si množstvo podstatných ujasnení a dodatočné informácie, čo vyšetrovanie rovnako predĺžilo. Traja vývozcovia, vrátane toho vývozcu, ktorý do diskusie vniesol túto námietku, po ukončení posúdenia THP predložili ďalšie pripomienky. Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že platné určenie THP v tomto prípade mohlo byť prijaté aj po trojmesačnej lehote.

(29)

Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa overenia vyplnených dotazníkov, treba poznamenať, že základné nariadenie nestanovuje, že dumpingové vyšetrovanie sa môže začať až po určení THP. Článok 5 ods. 10 a článok 6 ods. 2 základného nariadenia vyžadujú, aby všetky relevantné informácie, vrátane vyplnených dumpingových dotazníkov, boli predložené v lehote 40 dní od začatia konania alebo v lehote 37 dní od odberu akejkoľvek vzorky v prípade využitia odberu vzorky, a to v každom prípade ešte pred stanovením THP. Komisia skúma všetky žiadosti o THP, či spĺňajú skutkovú podstatu a základné kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Dumpingové vyšetrovania bežne prebiehajú súbežne so žiadosťami o THP.

(30)

Traja vyvážajúci výrobcovia namietali, že keďže audit ich účtovníctva uskutočnili nezávislé účtovnícke firmy, ktoré sú v súlade s čínskymi GAAP, kritérium č. 2 bolo splnené. Taktiež namietali, že to, že neprevádzajú zahraničnú menu na renminbi (juan) každý deň, je v súlade s požiadavkami normy IAS 21. Namietali, že vzhľadom na to, že renminbi (juan) je viazaný na USD, nezáleží na tom, či sa menové prevody realizujú ročne, alebo denne. Okrem toho dvaja vyvážajúci výrobcovia namietali, že norma IAS 21 umožňuje odchýlky od bežného pravidla v prípade, ak pohyby výmenných kurzov nie sú významné.

(31)

Treba poznamenať, že podľa kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia Komisia skúma, či účtovníctvo týchto spoločností bolo predmetom auditu v súlade s IAS. Súlad alebo nesúlad s čínskymi účtovnými normami nie je rozhodujúci, pokiaľ ide o individuálne hodnotenie THP. Treba však zároveň poznamenať, že pokiaľ ide o dve zo štyroch spoločností, ktoré boli predmetom vyšetrovania, poznámky audítora k ich výročnej správe uvádzajú, že ich účtovníctvo nebolo vedené v súlade s čínskymi účtovnými normami.

(32)

Pokiaľ ide o porovnanie s USD, dôležité sú dve otázky: po prvé, hoci väčšina transakcií spoločností, ktoré sú predmetom vyšetrovania, sa uskutočňuje v USD, spoločnosti, ktoré nesplnili normu IAS 21, taktiež realizovali transakcie v iných menách, v prípade ktorých boli kurzové pohyby značné. Okrem toho treba poznamenať, že tieto spoločnosti realizovali významné vývozné obchodné operácie na trhy mimo Spoločenstva, a keďže toto vyšetrovanie sa týka iba trhu Spoločenstva, tieto transakcie overované neboli. Po druhé nie je relevantné, či pri spätnom obzretí sa za istým obdobím zistíme, že kurzové pohyby v tomto období boli len nepatrné. Táto skutočnosť nemohla byť známa na začiatku tohto obdobia (či už ide o rok, alebo o ešte dlhšie obdobie), keď tieto spoločnosti určovali menové kurzy, ktoré následne používali pri účtovaní vývozných obchodných operácií vo svojom účtovníctve. Keďže môže dôjsť k pohybom, ktoré nemožno predpovedať a ktoré môžu mať hlavný vplyv na cenotvorbu a výnosy spoločností, vopred stanovené menové kurzy nie sú v súlade s praxou spoločností fungujúcich v podmienkach trhovej ekonomiky.

(33)

Pokiaľ ide o požiadavky normy IAS 21, treba poznamenať, že norma IAS 21 stanovuje: „Pri evidencii transakcií v cudzej mene sa po počiatočnom stanovení meny používanej vo výkazoch spoločnosti uskutoční prepočet čiastky v cudzej mene na čiastku v mene používanej vo výkazoch spoločnosti, a to kurzom týchto dvoch mien ku dňu uskutočnenia transakcie“. Vo vzťahu k tejto norme sa uvádza toto vysvetlenie: „Výmenný kurz ku dňu uskutočnenia transakcie sa často nazýva spot rate – bodový kurz. Z praktických dôvodov sa často používa kurz, ktorý približne zodpovedá skutočnému kurzu ku dňu transakcie, napr. na prepočet všetkých transakcií v cudzej mene daného týždňa alebo mesiaca sa uplatní priemerný kurz daného týždňa alebo mesiaca. Avšak v prípade výrazných zmien výmenných kurzov je použitie priemerného kurzu za isté obdobie nespoľahlivé“. Norma IAS 21 teda ujasňuje, že v zásade aj v prípade, ak nedochádza k výrazným pohybom výmenných kurzov. Týždenné alebo mesačné priemery sú prípustné iba ako približné kurzy, ktoré približne zodpovedajú skutočnému kurzu ku dňu transakcie, je potrebné používať denné kurzy. V tomto prípade však spoločnosti aktualizovali svoje účtovné kurzy raz ročne alebo dokonca menej často. Takúto prax nemožno považovať za vyhovujúcu norme IAS 21. Okrem toho aj čínske účtovné normy v takýchto prípadoch vyžadujú používanie denných alebo mesačných výmenných kurzov. Takže pokiaľ sa audítori nevyjadrili k praktikám týkajúcim sa uvedených transakcií v cudzej mene, audit zrejme nebol uskutočnený v súlade s normami IAS. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o spoľahlivosti účtovných údajov.

(34)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že námietky, že THP mal byť poskytnutý, nie sú opodstatnené.

(35)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia je stanovenie cla, ak dôjde k stanoveniu cla, v prípade krajín patriacich pod tento článok celoplošné, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať v súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia, že ich vývozné ceny a množstvá, ako aj ich predajné podmienky sa určujú slobodne, že menové prepočty sa realizujú v trhových kurzoch, že v ich prípade neexistujú žiadne štátne zásahy, ktoré by umožnili obchádzanie opatrení v prípade, ak exportérom budú vymerané odlišné colné sadzby.

(36)

Štyria vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali aj o THP, požiadali takisto o individuálny prístup (ďalej len „IP“) pre prípad, že im nebude udelený THP. Na základe dostupných informácií sa zistilo, že všetky štyri spoločnosti spĺňajú všetky požiadavky na IP stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(37)

Preto bol prijatý záver, že týmto štyrom vyvážajúcim výrobcom v ČĽR by mal byť poskytnutý IP:

(38)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia je v prípade krajín s netrhovou ekonomikou, a pokiaľ nebolo možné udeliť THP, aj v prípade transformujúcich sa krajín, potrebné stanoviť normálnu hodnotu na základe ceny alebo kalkulovanej hodnoty v analogickej krajine.

(39)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla svoj zámer použiť Kanadu ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tomuto zámeru.

(40)

Vyšetrovanie ukázalo, že Kanada má konkurencieschopný trh, pokiaľ ide o ručné paletovacie vozíky, pričom asi 50 % z neho predstavuje miestna výroba a zvyšok predstavujú dovozy z tretích krajín. Objem výroby v Kanade predstavuje viac než 5 % objemu čínskeho vývozu tohto výrobku do Spoločenstva. Kanadský trh sa preto považuje za dostatočne reprezentatívny na určenie normálnej hodnoty pre ČĽR.

(41)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia a jedno združenie dovozcov/obchodníkov vzniesli námietky voči návrhu použiť Kanadu ako analogickú krajinu. Argumenty proti výberu Kanady boli takéto: a) kanadské výrobky sú odlišné, pretože sa vyrábajú s použitím pevnejších komponentov podľa noriem platných v USA a nie podľa noriem Spoločenstva; b) kanadský a čínsky trh nie sú porovnateľné, keďže sa líšia v stupni rozvinutosti a vo veľkosti, a c) spolupracujúci kanadský výrobca je spriaznený s jedným z výrobcov v Spoločenstve. Vyvážajúci výrobcovia navrhli ako vhodné analogické krajiny Malajziu alebo Indiu.

(42)

Na základe týchto námietok Komisia oslovila siedmich indických a jedného malajského výrobcu ručných paletovacích vozíkov, a to tak, že im zaslala príslušný dotazník. Avšak ani jeden z týchto výrobcov pri vyšetrovaní nespolupracoval a z týchto dvoch krajín neboli k dispozícii informácie ohľadom normálnej hodnoty. Z tohto dôvodu nebolo možné, aby Komisia vybrala niektorú z krajín navrhovaných vyvážajúcimi výrobcami ako alternatívnu analogickú krajinu.

(43)

Pokiaľ ide o námietky strán týkajúce sa rozdielov v kvalite a v normách kanadských výrobkov, v zásade boli vznesené tvrdenia, že priemerná hmotnosť a šírka vidlíc je v prípade kanadských vozíkov väčšia ako pri čínskych. Avšak Komisia nezistila žiadne významné rozdiely medzi kanadskými a čínskymi vozíkmi, pokiaľ ide o hmotnosť alebo dĺžku. Kanadské, ako aj čínske výrobky majú viacero hmotnostných kategórií a kategórií podľa dĺžky vidlíc a väčšina výrobkov je porovnateľná. V prípade výrobkov, ktoré neboli priamo porovnateľné, bolo možné uskutočniť príslušné úpravy, ktoré sú vysvetlené nižšie v odôvodnení (51). Ďalším dôležitým faktorom je zdvižná kapacita. V tejto súvislosti sa nezistili žiadne významné rozdiely, pokiaľ ide o zdvižnú kapacitu čínskych a kanadských zdvižných paletovacích vozíkov. Z tohto dôvodu sa dospelo k záveru, že medzi kanadskými a čínskymi výrobkami neexistujú žiadne významné rozdiely v kvalite.

(44)

Pokiaľ ide o pripomienky vyvážajúcich výrobcov vo vzťahu k stupňu rozvinutosti a veľkosti kanadského a čínskeho trhu, treba poznamenať, že je rozhodujúce, či je príslušný trh dostatočne veľký na to, aby bol reprezentatívny v porovnaní s objemom vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Ako sa uvádza v odôvodnení (40), v danom prípade sa kanadský trh považuje za dostatočne veľký na to, aby bol v tomto smere reprezentatívny. Skutočnosť, že čínsky trh je vo všeobecnosti väčší ako kanadský, nie je relevantná na posúdenie vhodnosti Kanady ako možnej analogickej krajiny v tomto prípade. Vzhľadom na skutočnosť, že ČĽR sa na rozdiel od Kanady považuje za rozvojovú krajinu, treba poznamenať, že ako sa uvádza v odôvodnení (43), kvalita kanadských a čínskych výrobkov je porovnateľná. Na základe overení na mieste, vykonaných v priestoroch čínskych i kanadských výrobcov, sa dospelo k záveru, že medzi výrobnými zariadeniami a postupmi čínskych a kanadských výrobcov nie sú žiadne výrazné rozdiely. Z tohto dôvodu status ČĽR ako rozvojovej krajiny nie je v tejto súvislosti relevantný a nemá vplyv na označenie výberu Kanady ako analogickej krajiny za nevhodný.

(45)

Pokiaľ ide o údajnú spriaznenosť kanadského spolupracujúceho výrobcu a výrobcu zo Spoločenstva, čo vzbudzuje vážne pochybnosti týkajúce sa objektivity a správnosti poskytnutých údajov, v priebehu vyšetrovania sa nenašli dôvody, ktoré by svedčili o takejto spriaznenosti. Komisia preverila, či tento vzťah mal nejaké deformačné účinky na ceny, výrobné náklady a ziskovosť kanadského výrobcu, predovšetkým v priebehu previerky údajov spoločnosti priamo v jej priestoroch. Nenašli sa žiadne indície, ktoré by svedčili o takejto deformácii. Komisia stanovila, že poskytnuté informácie boli správne a spoľahlivé a že ich možno použiť na účely vyšetrovania.

(46)

Na základe uvedeného Komisia predbežne došla k záveru, že Kanada predstavuje vhodnú analogickú krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(47)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov stanovila na základe overených informácií, ktoré Komisia dostala od výrobcu v analogickej krajine, t. j. na základe cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu v Kanade za porovnateľné typy výrobkov, pokiaľ sa tieto realizovali v bežnom obchode.

(48)

Na tomto základe bola normálna hodnota stanovená ako vážený priemer domácich predajných cien spolupracujúceho výrobcu v Kanade nezávislým odberateľom podľa jednotlivých typov výrobku.

(49)

Všetky vývozy do Spoločenstva v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov sa realizovali priamo nezávislým odberateľom v Spoločenstve. Vývozná cena sa preto stanovila na základe článku 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien. V prípade ostatných dvoch vyvážajúcich výrobcov sa časť ich vývozného predaja do Spoločenstva realizovala dovozcom, s ktorým mali vývozcovia uzatvorenú kompenzačnú dohodu, na základe čoho boli ceny nespoľahlivé. V týchto prípadoch sa vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia vypočítala na základe cien ďalšieho predaja nezávislým odberateľom v Spoločenstve. Pri všetkých nákladoch vynaložených medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a správnych nákladov, ako aj v prípade zisku sa uskutočnili úpravy. Ako zisk sa na tieto účely použil priemerný zisk spolupracujúcich nezávislých dovozcov príslušného výrobku.

(50)

Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa uskutočnilo na parite EXW a na rovnakom stupni obchodu. Na zaistenie spravodlivého porovnania sa v súlade s článkom 2 ods. 10 brali do úvahy rozdiely vo faktoroch, ktoré sa odrážajú na cenách a cenovej porovnateľnosti. Z tohto dôvodu sa uplatnili úľavy na prepravné náklady, poistné náklady, manipulačné náklady a náklady nakládky, prekládky a vykládky, na náklady na balenie, úverové náklady a v mnohých prípadoch sa uplatnili zrážky.

(51)

Pokiaľ ide o analogickú krajinu Kanadu, vyšetrovanie odhalilo, že vo všetkých kanadských ručných paletovacích vozíkoch sa používa ručná brzda, čo však neplatí pre väčšinu čínskych výrobkov. Z tohto dôvodu došlo k primeranej úprave kanadských cien podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia s cieľom eliminovať vplyv ručnej brzdy. Okrem toho niektoré kanadské výrobky mali vidlice s menšou výškou ako čínske výrobky. Aj v tomto prípade došlo k primeranej úprave kanadských cien podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia s cieľom eliminovať vplyv tohto rozdielu.

(52)

V prípade štyroch vyvážajúcich výrobcov, ktorým bol udelený IP, došlo k porovnaniu váženého priemeru normálnych hodnôt pre každý typ výrobku vyvážaný do Spoločenstva, stanoveného pre analogickú krajinu, s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho typu vyvážaného do Spoločenstva vyvážajúcim výrobcom podľa ustanovení článku 2 ods. 11 základného nariadenia.

(53)

Na účely výpočtu celoplošného dumpingového rozpätia uplatniteľného na všetkých ostatných vývozcov v ČĽR Komisia najskôr určila stupeň spolupráce. Uskutočnila porovnanie medzi celkovým dovozom príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR podľa štatistík Eurostatu a objemom vývozu štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Keďže celkový objem vývozu, udávaný spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, bol podstatne nižší než objem dovozu podľa štatistík Eurostatu za obdobie vyšetrovania, Komisia predbežne dospela k záveru, že stupeň nespolupráce bol značný (asi 47 % celkového dovozu príslušného výrobku do Spoločenstva). V snahe zabrániť tomu, aby nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nemohli profitovať z toho, že nespolupracovali, a keďže neexistovali indície, že dumpingové rozpätia nespolupracujúcich výrobcov boli nižšie, celoplošné dumpingové rozpätie bolo stanovené ako priemer dumpingových rozpätí stanovených pre najvyvážanejšie typy výrobkov spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, pričom toto rozpätie bolo vyššie než najvyššie individuálne dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(54)

Predbežné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento ceny netto na parite CIF hranica Spoločenstva, clo nezaplatené, sú takéto:

(55)

Vyšetrovanie na základe informácií poskytnutých spolupracujúcimi spoločnosťami ukázalo, že v priebehu obdobia vyšetrovania ručné paletovacie vozíky vyrábali:

Je možné, že sú tu aj iní, veľmi malí výrobcovia s nevýznamnými objemami výroby, ktorí na vyšetrovaní nespolupracovali.

(56)

Komisia preto predbežne došla k záveru, že ručné paletovacie vozíky vyrábané uvedenými piatimi výrobcami predstavujú výrobu v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(57)

Sťažnosť podali štyria výrobcovia: Bolzoni SpA, BT products AB, Franz Kahl GmbH a Pramac Lifters SpA, ktorí spolupracovali na vyšetrovaní. Títo výrobcovia spolu predstavujú viac než 60 % celkovej výroby ručných paletovacích vozíkov v Spoločenstve. Preto sa v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 považujú za „výrobné odvetvie Spoločenstva“ a v ďalšom texte budú označovaní ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“.

(58)

Spotreba v Spoločenstve sa skladá z objemu všetkých dovozov ručných paletovacích vozíkov do Spoločenstva na základe štatistiky Eurostatu, z celkového overeného objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a z objemu predaja jedného výrobcu Spoločenstva, ktorý svoju výrobu ukončil v roku 2004.

(59)

Spotreba ručných paletovacích vozíkov v Spoločenstve v období vyšetrovania predstavovala asi 493 000 jednotiek. Tento ukazovateľ je o 17 % vyšší ako na začiatku sledovaného obdobia.

(60)

Na základe údajov Eurostatu sa v priebehu sledovaného obdobia dovozy z ČĽR výrazne zvýšili, t. j. o 138 %. Zvýšenie dovozov bolo zaznamenané predovšetkým medzi rokmi 2002 a 2003, keď došlo k zvýšeniu o 51 %.

(61)

Trhový podiel dumpingových dovozov sa v priebehu sledovaného obdobia prudko zvýšil o viac než 100 %. Zvýšený trhový podiel v plnej miere znamenal zníženie pôvodného podielu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(62)

Podľa údajov Eurostatu sa medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania priemerná cena dumpingových dovozov z ČĽR znížila o 34 %. Do roku 2001 boli ceny stabilné, v roku 2002 sa znížili o 12 %, pričom medzi rokmi 2002 a 2003 došlo k opätovnému zníženiu o ďalších 25 %.

(63)

Na účely určenia cenového podhodnotenia Komisia uskutočnila analýzu cenových údajov za obdobie vyšetrovania. Vážený priemer netto predajnej ceny na parite EXW pre nezávislých odberateľov výrobného odvetvia Spoločenstva po odpočítaní skont a zliav bol porovnaný s váženým priemerom dovoznej ceny spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov za porovnateľné typy výrobkov na rovnakom stupni obchodu, t. j. na stupni predaja distribútorom. Dovozné ceny boli na parite CIF, pričom boli primerane upravené, tak aby obsahovali všetky clá bežne hradené pri dovoze. V dvoch prípadoch, keď mali dovozcovia uzatvorené kompenzačné dohody s čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, sa použili ceny ďalšieho predaja nezávislým odberateľom týchto dovozcov.

(64)

Takýmto spôsobom bolo predbežne stanovené cenové podhodnotenie dovozov z ČĽR. Stupeň podhodnotenia, vyjadrený ako percento priemernej predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, bol v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov vyšší než 55 %.

(65)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia posúdenie účinku dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Spoločenstva obsahovalo hodnotenie všetkých faktorov a indexov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2000 (základný rok) do obdobia vyšetrovania.

(66)

V priebehu sledovaného obdobia sa výroba výrobného odvetvia Spoločenstva znížila o 33 %. Keďže výrobná kapacita zostala viac-menej nezmenená, v rovnakom období došlo k zníženiu využitia kapacity vzhľadom na zníženie výroby.

(67)

Keďže predaj klesal, vo všeobecnosti došlo iba k malému zvýšeniu úrovne zásob. Vyšetrovanie však ukázalo, že vývoj zásob sa nepovažuje za zvlášť relevantný indikátor ekonomického stavu výrobného odvetvia Spoločenstva, keďže výrobcovia vo všeobecnosti vyrábajú v závislosti od osobitných objednávok, a preto zásoby väčšinou predstavujú tovary, ktoré čakajú na vyexpedovanie odberateľom.

(68)

Napriek tomu, že medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania došlo k zvýšeniu spotreby v Spoločenstve, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva zaznamenal značný pokles. Následne sa prudko znížil jeho trhový podiel. Tento vývoj je v kontraste s vývojom dovozov z ČĽR, ktorých trhový podiel sa v priebehu sledovaného obdobia značne zvýšil.

(69)

Výrobné odvetvie Spoločenstva medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania prišlo o 34 % svojho trhového podielu.

(70)

Jednotkové ceny vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva na predaj nezávislým odberateľom v Spoločenstve sa v priebehu sledovaného obdobia znížili. Pokles bol zaznamenaný predovšetkým medzi rokmi 2001 a 2003, keď predajné ceny klesli o 6 %.

(71)

Na tomto trhu sa ceny tradične vyvíjali v závislosti od kvality výrobku, popredajného servisu a záruky poskytnutej výrobcom. V priebehu sledovaného obdobia sa však situácia radikálne zmenila a ceny sa v priebehu obdobia vyšetrovania stali určujúcim faktorom predaja. Kým sa predajná cena za jednotku v období od roku 2000 do obdobia vyšetrovania znížila o 8 %, výrobné náklady na jednotku sa predovšetkým v období vyšetrovania neustále zvyšovali vzhľadom na rast cien hlavnej suroviny, ocele, ktorá predstavuje dôležitú časť výrobných nákladov.

(72)

Keďže ceny výrobného odvetvia Spoločenstva nemohli pokryť zvyšovanie výrobných nákladov, pretože dumpingové dovozy tlačili ceny nadol, výrobné odvetvie Spoločenstva muselo čeliť poklesu ziskovosti.

(73)

Vyšetrovanie ukázalo, že dumpingové dovozy podhodnotili priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v priebehu obdobia vyšetrovania o viac než 59 % [pozri odôvodnenie (64)]. Toto podhodnotenie viditeľne viedlo k stratovým cenám v čase, keď bolo na pokrytie rastúcich nákladov potrebné, aby tieto ceny rástli.

(74)

Medzi rokom 2000 a obdobím vyšetrovania, keď došlo k nárastu spotreby v Spoločenstve o 17 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva klesol o 24 %. Odvetvie Spoločenstva stratilo 12 percentuálnych bodov z trhového podielu, kým, ako vidno z vyššie uvedeného prehľadu, dumpingové importy v rovnakom období získali 29 percentuálnych bodov z trhového podielu.

(75)

Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu obdobia prudko znížila, čo viedlo k stratám v roku 2002, ktoré sa v roku 2003 a v období vyšetrovania ešte zhoršili.

(76)

V priebehu sledovaného obdobia došlo k významným investíciám, predovšetkým v rokoch 2001 a 2002. Treba poznamenať, že výrobcovia Spoločenstva sú etablované spoločnosti s dlhodobou tradíciou výroby ručných paletovacích vozíkov. Z tohto dôvodu boli na udržanie konkurencieschopnosti potrebné obnovovacie investície, ktoré predstavovali hlavnú časť investícií.

(77)

Vzhľadom na zmeny trhových podmienok, predovšetkým na pokles predajných cien, sa nové investície v období vyšetrovania vo veľkej miere odsunuli na neskôr alebo zrušili, a to napriek rastúcej expanzii spotreby v Spoločenstve.

(78)

Návratnosť investícií, vyjadrená ako podiel čistého zisku výrobného odvetvia Spoločenstva a zostatkovej účtovnej hodnoty investícií, vykazovala rovnaký trend ako ziskovosť a v priebehu sledovaného obdobia poklesla o 1 063 %.

(79)

Cash flow výrobného odvetvia Spoločenstva sa v sledovanom období zhoršil o 385 %, súbežne s trendom ziskovosti.

(80)

Vyšetrovaním sa zistilo, že v sledovanom období bolo pre výrobné odvetvie Spoločenstva čoraz ťažšie získať kapitál, a to predovšetkým pre rastúce straty ku koncu tohto obdobia a v období vyšetrovania.

(81)

Zamestnanosť v oblasti výroby príslušného výrobku sa v sledovanom období znižovala. Produktivita na zamestnanca (stanovená ako počet vyrobených jednotiek vydelený počtom zamestnancov) sa medzi rokmi 2000 a 2002 znížila o 11 %, pričom v období medzi rokom 2003 a obdobím vyšetrovania klesla o ďalšie 3 %. Tento vývoj je však dôsledkom rýchlejšieho poklesu objemu výroby než zamestnanosti. Priemerné náklady práce na zamestnanca, v ktorých sa odrážajú mzdy, sa dokonca ani nezvyšovali s infláciou, ale v priebehu celého sledovaného obdobia zostali stabilné.

(82)

Výrobcovia Spoločenstva sa snažili o racionalizáciu výrobných zariadení zatváraním tovární a znižovaním počtu zamestnancov. Výrobcom Spoločenstva sa podarilo obmedziť prepúšťanie zamestnancov presunom časti pracovnej sily do ziskovejších podnikateľských aktivít.

(83)

Vplyv rozsahu skutočného rozpätia dumpingu na výrobné odvetvie Spoločenstva nemožno vzhľadom na objem a ceny príslušných dovozov považovať za zanedbateľný.

(84)

Okrem toho v priebehu obdobia vyšetrovania sa neobjavili žiadne indície, ktoré by svedčili o tom, že by sa výrobné odvetvie Spoločenstva bolo spamätalo z účinkov dumpingu alebo subvencovania v minulosti.

(85)

V priebehu sledovaného obdobia sa podstatne zvýšila prítomnosť lacných dumpingových dovozov ČĽR na trhu Spoločenstva a všetky relevantné indikátory ujmy, pokiaľ ide o stav výrobného odvetvia Spoločenstva, vykazovali negatívny vývoj.

(86)

Niektoré z týchto indikátorov sa v priebehu sledovaného obdobia zhoršili vo veľkej miere. Ide o objem výroby, objem predaja, trhový podiel, ziskovosť, návratnosť investícií a cash flow.

(87)

Berúc do úvahy všetky faktory, predovšetkým pokles trhového podielu výrobného odvetvia Spoločenstva v čase rastúcej spotreby a značné finančné straty vedúce k poklesu úrovne investícií v priebehu obdobia vyšetrovania, možno predbežne konštatovať, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(88)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článok 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobili dumpingové dovozy ručných paletovacích vozíkov s pôvodom v ČĽR. Preskúmané boli aj ďalšie známe faktory, iné ako dumpingové dovozy, ktoré mohli výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobiť ujmu v tom istom období, aby sa zaistilo, že možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nebude pripísaná dumpingovým dovozom.

(89)

Dumpingové dovozy z ČĽR v sledovanom období vzrástli o 138 %. Toto zvýšenie bolo rýchlejšie než rast spotreby v Spoločenstve, ktorá sa v priebehu rovnakého obdobia zvýšila iba o 17 %. Rast dovozov a rast spotreby sprevádzal pokles objemu predaja pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Trhový podiel dumpingových dovozov sa v priebehu sledovaného obdobia zvýšil o vyše 100 %. Zvýšenie trhového podielu dovozov sprevádzal úmerný pokles trhového podielu výrobného odvetvia Spoločenstva v období vyšetrovania. Z uvedeného vyplýva, že dovozy prevzali časť trhového podielu, ktorú stratilo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(90)

Rastúce dovozy zároveň podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o veľmi podstatné rozpätia, takže možno oprávnene povedať, že boli zodpovedné za pokles cien, ktorý spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva straty. Nízka cenová úroveň dumpingových dovozov spôsobila tlak na znižovanie cien a výrobné odvetvie Spoločenstva teda nemohlo zvýšiť ceny, aby pokrylo rastúce výrobné náklady. Výrobné odvetvie Spoločenstva okrem toho nemohlo zvýšiť využitie kapacity, čo by inak bolo bývalo možné vzhľadom na rast spotreby zaznamenaný v sledovanom období.

(91)

Preto Komisia predbežne došla k záveru, že tlak vyvinutý zo strany týchto dovozov, ktorých objem a trhový podiel sa podstatne zvýšili, pričom sa realizovali v nízkych dumpingových cenách, mal rozhodujúci vplyv na zhoršenie stavu výrobného odvetvia Spoločenstva, predovšetkým pokiaľ ide o stratu odbytu a podielu na trhu, ziskovosť, návratnosť investícií, ako aj schopnosť získavať kapitál.

(92)

Treba poznamenať, že exportná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa v priebehu obdobia vyšetrovania znížila. Objem vývozov mimo územia Spoločenstva však v sledovanom období predstavoval iba 11 % celkového objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva. Vývozné ceny boli v sledovanom období v priemere nižšie než ceny v Spoločenstve. Je to však skôr dôsledkom odlišného výrobkového mixu. Treba poznamenať, že prítomnosť čínskych výrobcov na vývozných trhoch viedla k zníženiu ziskov z vývozov výrobného odvetvia Spoločenstva. Na rozdiel od predaja v Spoločenstve vývozy až do obdobia vyšetrovania vytvárali len nevýznamné zisky, a teda nemohli významnou mierou prispieť k ujme, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo.

(93)

Berúc do úvahy malý podiel predaja na vývoz na celkovej činnosti výrobného odvetvia Spoločenstva, vývoz nemožno považovať za faktor spôsobujúci značnú ujmu príslušným spoločnostiam.

(94)

Už bolo poznamenané, že v sledovanom období sa uskutočnili rozsiahle a významné investície. Veľké investície realizované v období rokov 2001 a 2002 sa plánovali už od roku 1999, teda ešte pred rozsiahlym vstupom Číny na trh Spoločenstva, a nebyť dumpingových dovozov, boli by sa tieto investície považovali za rozumné rozhodnutia. Väčšina týchto investícií okrem toho predstavovala obnovovacie investície.

(95)

Pokiaľ ide o dovozy z tretích krajín, tieto nemohli spôsobiť žiadnu značnú ujmu, keďže dovozov z iných zdrojov než ČĽR je len málo. Ostatné dovozy predstavujú iba 11 % z celkového dovozu a ich trhový podiel, ktorý sa od roku 2000 znížil, bol v období vyšetrovania iba 4 %.

(96)

Vyšetrovanie tiež ukázalo, že rozšírenie Spoločenstva neviedlo k zmene týchto zistení realizovaných pre „starú“ pätnástku členských štátov. Výroba v nových členských štátoch nie je významná, keďže sú tu len malí výrobcovia v Poľsku, v Českej republike, na Slovensku a v Slovinsku.

(97)

Určité zainteresované strany tvrdili, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spôsobená preferenčným výmenným kurzom euro/USD pre čínskych výrobcov.

(98)

V konkrétnom prípade príslušného výrobku zo zhodnocovania eura profitovali aj dovozy z iných krajín než len z ČĽR. Objemy dovozu z týchto krajín sa však v priebehu sledovaného obdobia znížili, kým dovozy z ČĽR v rovnakom období vzrástli o 138 %. Hoci prima facie nemožno vylúčiť, že zhodnotenie eura voči USD mohlo zvýhodňovať dovozy príslušného výrobku z ČĽR, skutočnosť, že menové pohyby nemali vplyv na dovozy z iných krajín, naznačuje, že ich nemožno považovať za kauzálny faktor prílevu dumpingových dovozov z ČĽR.

(99)

Určité zainteresované strany taktiež tvrdili, že výrobné odvetvie Spoločenstva ponúkalo svoje výrobky niektorým zo svojich najväčších odberateľov za ceny podstatne nižšie ako ceny ručných paletovacích vozíkov dovážaných z ČĽR. Podľa ich tvrdení dôvodom takéhoto správania je to, že sa ručné paletovacie vozíky používajú ako „nástroj predaja“ pre väčšie a drahšie manipulačné zariadenia. Toto mohlo byť dôvodom údajnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(100)

Treba poznamenať, že ručné paletovacie vozíky sa skutočne často používajú ako „nástroj predaja“, aby presvedčili zákazníka kúpiť sadu ručných paletovacích vozíkov a/alebo iné drahšie zariadenia na manipuláciu s materiálom. Neexistujú však žiadne indície, ktoré by naznačovali, že by tu išlo o významné množstvá alebo extrémne nízke ceny.

(101)

Dovozcovia Spoločenstva uviedli, že ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobilo okrem iného uvedenie výrobkov s nízkou kvalitou na trh Spoločenstva a outsourcing súčiastok.

(102)

Vyšetrovanie naozaj ukázalo, že niektorí výrobcovia Spoločenstva uviedli na trh nové modely nižšej kvality a za nižšiu cenu než ich štandardné modely. Trvajú však na tom, že išlo skôr o reakciu na vysoký prílev dumpingových dovozov takýchto výrobkov z ČĽR než o normálny vývoj trhu.

(103)

Rovnaký dôvod uvádzajú výrobcovia Spoločenstva pre outsourcing dodávok určitých súčiastok. Kým čínsky dumping pretrváva, sú nútení maximalizovať zisky a minimalizovať straty.

(104)

Vyšetrovanie ukázalo, že veľké množstvo dumpingových dovozov spôsobilo výrazný pokles cien výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré sa bezúspešne snažilo udržať si trhový podiel a uspokojivé využitie kapacít, predovšetkým z toho dôvodu, že čínske ceny boli podhodnotené a tlačili cenu smerom nadol. V rovnakom období sa prudko zvýšil objem dovozov z ČĽR a ich trhový podiel neustále rástol. Komisia predbežne dospela k záveru, že čínske dovozy sú hlavnou, ak nie jedinou, príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(105)

Na základe uvedenej analýzy, ktorá riadne rozlíšila a oddelila účinky, ak sa vyskytli, všetkých známych faktorov vplývajúcich na stav výrobného odvetvia Spoločenstva od negatívnych vplyvov dumpingových dovozov, Komisia predbežne došla k záveru, že tieto ostatné faktory neprispeli vo významnej miere k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Preto je predbežný záver, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, ktorej dôkazom je zhoršenie všetkých indikátorov ujmy, a predovšetkým stratová situácia, negatívna návratnosť predaja a investícií a problémy so získavaním kapitálu, bola spôsobená dumpingovými dovozmi s pôvodom v ČĽR.

(106)

Komisia preskúmala, či napriek predbežnému záveru o dumpingu a ujme existujú nejaké presvedčivé dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva prijať opatrenia v tomto konkrétnom prípade. Na tento účel a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia došlo na základe predložených dôkazov k posúdeniu vplyvu možných opatrení na všetky strany zúčastnené na tomto konaní, ako aj dôsledkov neprijatia opatrení.

(107)

Výrobné odvetvie Spoločenstva sa v minulosti skladalo z veľkého množstva malých i veľkých výrobcov ručných paletovacích vozíkov. Vyšetrovanie ukázalo, že niekoľko spoločností ukončilo výrobu pred, počas alebo bezprostredne po sledovanom období. Niekoľkí z týchto bývalých výrobcov zmenili svoju kľúčovú podnikateľskú aktivitu a dnes pôsobia ako dovozcovia/obchodníci príslušného výrobku. Štyri spoločnosti, ktoré v súčasnosti tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva, museli tiež prijať drastické reštrukturalizačné opatrenia, ako napr. zatvorenie prevádzky alebo výrazné prepúšťanie pracovníkov v roku 2003 a v období vyšetrovania.

(108)

Po zavedení antidumpingových opatrení sa očakáva vzrast tak objemu predaja, ako aj predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva. To povedie k zlepšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva a zmierni hrozbu ďalšieho zatvárania prevádzok. Ďalej sa očakáva, že niektoré výrobné prevádzky, ktoré museli byť zatvorené, budú znova otvorené a prinesú nové pracovné príležitosti.

(109)

Na druhej strane, ak antidumpingové opatrenia nebudú prijaté, negatívny trend vo výrobnom odvetví Spoločenstva bude pravdepodobne pokračovať. Výrobné odvetvie Spoločenstva bude pravdepodobne ďalej strácať trhový podiel, jeho straty sa budú v krátkodobom horizonte zvyšovať. V dlhodobom horizonte by došlo k zastaveniu výroby v Spoločenstve.

(110)

Ani jeden z dodávateľov ručných paletovacích vozíkov v Spoločenstve sa nezúčastnil na vyšetrovaní zaslaním vyplneného dotazníka. Je však jasné, že ak sa neprijmú opatrenia, viacero dodávateľov to vážne zasiahne a pravdepodobne budú musieť ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Príčinou je, že títo malí dodávatelia súčiastok na výrobu hydrauliky alebo dodávatelia kolies sú existenčne závislí od predaja súčiastok výrobcom ručných paletovacích vozíkov v Spoločenstve.

(111)

Mnoho nezávislých dovozcov/obchodníkov vyplnilo dotazník v rámci časovej lehoty a spolupracovalo na vyšetrovaní. Všetci z nich namietali proti prijatiu opatrení.

(112)

Dovozcovia/obchodníci, ktorí sa zúčastnili na tomto prípade, sa značne odlišujú svojou veľkosťou a významom v obchode s ručnými paletovacími vozíkmi. Pravdou je, že len malý počet dovozcov/obchodníkov je závislých od obchodu s ručnými paletovacími vozíkmi, ktorý predstavuje až 95 % ich obratu. U väčšiny dovozcov a obchodníkov zapojených do vyšetrovania však predaj ručných paletovacích vozíkov predstavuje menej než 3 % ich celkového obratu. V prípade zavedenia antidumpingových opatrení nie je pravdepodobné, že by títo obchodníci boli vážne postihnutí, keďže obchod s ručnými paletovacími vozíkmi pre nich nie je kľúčovou podnikateľskou aktivitou a je pre nich veľmi jednoduché presunúť svoje výrobkové portfólio. Mnohí z týchto dovozcov/obchodníkov okrem toho sú alebo boli odberateľmi výrobného odvetvia Spoločenstva a v prípade potreby, ak budú prijaté opatrenia, môžu svoju činnosť preorientovať.

(113)

Dovozcovia taktiež prišli s námietkou, že výroba v Spoločenstve nestačí na pokrytie dopytu a dovoz je preto nevyhnutný. Taktiež tvrdia, že výrobcovia Spoločenstva nie sú schopní poskytnúť rovnakú kvalitu a flexibilitu, pokiaľ ide o dodávky príslušného výrobku. Je jasné, že výroba v Spoločenstve nemôže pokryť potreby spotreby v Spoločenstve, ale sú tu značné nevyužité kapacity v Spoločenstve a existujú aj iné zdroje dovozu, ktoré by mohli pokryť istú časť vzniknutého nedostatku. Účelom antidumpingových opatrení okrem toho nie je eliminovať dovozy z príslušnej krajiny, ale zaručiť, aby tieto do Spoločenstva vstupovali s férovými cenami.

(114)

Komisia preto predbežne došla k záveru, že v prípade, že sa prijmú opatrenia, nebude to mať významný vplyv na situáciu nezávislých dovozcov a obchodníkov s ručnými paletovacími vozíkmi v Spoločenstve.

(115)

Hlavnými užívateľmi ručných paletovacích vozíkov sú sklady, supermarkety, prepravné a manipulačné spoločnosti. Komisia dostala vyplnené dotazníky od dvoch užívateľov. Títo sa k zavedeniu opatrení vyjadrili neutrálne. Okrem toho nepredložili žiadne informácie o pravdepodobnom vplyve antidumpingových opatrení na ich podnikateľskú činnosť. V každom prípade sa predpokladá, že ručné paletovacie vozíky majú v ich činnosti malý význam.

(116)

Chýbajúca spolupráca užívateľov v tomto prípade vedie k predbežnému záveru, že antidumpingové opatrenia nebudú mať hlavný vplyv na situáciu užívateľov v Spoločenstve.

(117)

Treba poznamenať, že stratový stav výrobného odvetvia Spoločenstva vznikol v dôsledku neschopnosti konkurovať dumpingovým dovozom s neférovými nízkymi cenami.

(118)

Predpokladá sa, že zavedenie opatrení obnoví spravodlivú hospodársku súťaž na trhu. Výrobné odvetvie Spoločenstva by potom malo byť prinajmenšom schopné zvýšiť objem a v obmedzenom rozsahu možno i predajné ceny, čím by sa vytvorila potrebná úroveň návratnosti, ktorá by odôvodnila ďalšie investície do výrobných zariadení. Nezavedenie opatrení by vážne ohrozilo životaschopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorého zánik by znížil konkurenciu a ponuku pre užívateľov.

(119)

Na základe uvedeného Komisia predbežne došla k záveru, že zavedenie predbežných antidumpingových opatrení by nebolo proti záujmu Spoločenstva.

(120)

Vzhľadom na predbežné závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčin a záujmu Spoločenstva by mali byť zavedené predbežné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme výrobného odvetvia Spoločenstva, spôsobenej dumpingovými dovozmi.

(121)

Na účely stanovenia stupňa predbežných opatrení sa brala do úvahy tak výška zisteného dumpingového rozpätia, ako i výška cla potrebná na elimináciu ujmy, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo.

(122)

Predbežné opatrenia by sa mali prijať na takej úrovni, ktorá by bola postačujúca na elimináciu ujmy zavinenej týmito dovozmi, ktorá by však zároveň neprekračovala zistené dumpingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla potrebnej na odstránenie vplyvov dumpingovej ujmy sa vychádzalo z toho, že opatrenia by mali umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť výrobné náklady a dosiahnuť taký zisk pred zdanením, aký by odvetvie tohto typu reálne dosiahlo z predaja výrobku rovnakého typu v Spoločenstve za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. nebyť dumpingového dovozu. Rozpätie zisku pred zdanením, použité pri tomto výpočte, predstavovalo 5 % obratu, keďže sa ukázalo, že ide o úroveň zisku, ktorú by bolo možné reálne očakávať, nebyť dumpingového dovozu, keďže ide o úroveň zisku výrobného odvetvia Spoločenstva dosahovanú predtým, než čínske dovozy do Spoločenstva začali podstatne narastať v priebehu sledovaného obdobia. Na tomto základe bola vypočítaná cena výrobku podobného príslušnému výrobku, ktorá by výrobnému odvetviu Spoločenstva nespôsobovala ujmu. Táto cena sa vypočítala ako výrobné náklady plus uvedené ziskové rozpätie vo výške 5 %.

(123)

Potom bolo na základe porovnania váženého priemeru dovozných cien, ktorý bol stanovený už pri výpočte podhodnotenia, a priemernej ceny výrobkov predávaných výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva, tak aby Spoločenstvu nevznikala ujma, vypočítané potrebné zvýšenie ceny. Rozdiel dosiahnutý týmto porovnaním bol potom vyjadrený ako percento priemernej dovoznej hodnoty CIF. Tieto rozdiely vo všetkých prípadoch presahovali zistené dumpingové rozpätie.

(124)

Keďže úroveň eliminácie ujmy je vyššia než zistené dumpingové rozpätie, základom predbežných opatrení by malo byť v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia dumpingové rozpätie. Sadzba predbežného antidumpingového cla pre ČĽR by mala byť takáto:

(125)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre spoločnosti špecifikované v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení súčasného vyšetrovania. Preto odrážajú situáciu zistenú v priebehu tohto vyšetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoplošnej colnej sadzby uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“) sú uplatniteľné výlučne na dovozy výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine vyrobených spoločnosťami, teda špecifickými právnickými osobami uvedenými v nariadení. Dovážané výrobky vyrobené inou spoločnosťou, ktorej názov sa špecificky neuvádza vo vykonávacej časti tohto nariadenia, spolu s jej adresou, vrátane osôb s ňou spriaznených, nemôžu profitovať z týchto sadzieb a sú predmetom colnej sadzby uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(126)

Akékoľvek žiadosti o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb pre spoločnosti (napr. po zmene názvu právnickej osoby alebo po založení nových výrobných či predajných právnických osôb) treba bezodkladne adresovať Komisii (3) so všetkými relevantnými informáciami, predovšetkým s informáciami o akejkoľvek zmene činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domácim alebo vývozným predajom v súvislosti s uvedenou zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných právnických osôb. Komisia, ak to bude vhodné, po konzultácii s poradným výborom, príslušným spôsobom pozmení a doplní nariadenie aktualizáciou zoznamu spoločností, ktoré profitujú z individuálnych colných sadzieb.

(127)

V záujme transparentnosti je potrebné stanoviť lehotu, v rámci ktorej sa môžu zainteresované strany, ktoré sa ohlásili v lehote určenej v oznámení o začatí konania, písomne vyjadriť a požiadať o vypočutie. Ďalej treba uviesť, že zistenia týkajúce sa zavedenia ciel, uskutočnené na účely tohto nariadenia, sú predbežné a na účely stanovenia konečného cla ich možno bude treba prehodnotiť,