21.1.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 19/1

(1)

Nariadením (ES) č. 2604/2000 (2) (ďalej len „konečné nariadenie“) Rada zaviedla konečné antidumpingové clo na dovozy polyetylén tereftalátu („PET“) s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, Thajsku a na Taiwane.

(2)

Komisia 22. mája 2003 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) oznámila začatie predbežnej previerky antidumpingových opatrení uplatňovaných na dovozy PET s pôvodom v Kórejskej republike a na Taiwane (ďalej len „príslušné krajiny“) do Spoločenstva.

(3)

Predbežná previerka sa začala v dôsledku žiadosti Zväzu výrobcov plastov v Európe (ďalej len „žiadateľ“), podanej v apríli 2003 v mene výrobcov predstavujúcich väčšinu, v tomto prípade viac než 80 % celkovej produkcie PET v Spoločenstve. Žiadosť obsahovala evidentné dôkazy o tom, že opätovne došlo k dumpingu a k ujme a že existujúce opatrenia nie sú postačujúce na potlačenie škodlivého dumpingu. Poskytnuté dôkazy boli postačujúce na odôvodnenie začatia celkovej predbežnej previerky existujúcich opatrení podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

(4)

Žiadateľ 30. júna 2004 svoju žiadosť o predbežnú previerku stiahol.

(5)

Napriek tomu však bolo vzhľadom na dostupné dôkazy a predbežné zistenia získané v priebehu skúmania rozhodnuté o oprávnenosti pokračovania skúmania ex officio iba vo veci dumpingu. Bol prijatý záver, že pokiaľ ide o všetky ostatné aspekty, predbežná previerka by mala byť po stiahnutí žiadosti ukončená. Všetky zainteresované strany boli s týmto prístupom oboznámené, žiadna z nich k nemu nevyjadrila námietky.

(6)

Komisia 22. mája 2003 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) oznámila začatie antidumpingového konania vo vzťahu k dovozom PET s pôvodom v Austrálii, Čínskej ľudovej republike (ČĽR) a Pakistane do Spoločenstva.

(7)

Nariadením (ES) č. 306/2004 (5) Komisia zaviedla dočasné antidumpingové clo na dovozy PET s pôvodom v Austrálii, ČĽR a Pakistane. Nariadením (ES) č. 1467/2004 (6) Rada zaviedla konečné antidumpingové clo na dovozy PET s pôvodom v Austrálii a ČĽR a ukončila konanie vo vzťahu k dovozom PET s pôvodom v Pakistane.

(8)

Útvary Komisie o začiatku preskúmania oficiálne upovedomili žiadateľa, výrobcov Spoločenstva uvedených v sťažnosti, ostatných výrobcov Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, dodávateľov a používateľov, asociácie, o ktorých je známe, že sa ich vec týka, ako aj predstaviteľov Kórejskej republiky a Taiwanu. Zainteresované strany dostali možnosť v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania písomne vyjadriť svoje stanovisko a požadovať vypočutie.

(9)

Výrobcovia Spoločenstva zastúpení žiadateľom, ostatní spolupracujúci výrobcovia Spoločenstva, vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, dodávatelia, používatelia a asociácie používateľov vyjadrili svoje stanoviská. Všetkým stranám, ktoré oň požiadali, sa dostalo vypočutia.

(10)

Všetkým stranám, o ktorých je známe, že sa ich vec týka, ako aj všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej oznámením o začatí konania, boli zaslané dotazníky. Odpovede prišli od siedmich výrobcov Spoločenstva zastúpených žiadateľom, od štyroch ďalších výrobcov Spoločenstva, troch vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike, vrátane jednej spoločnosti, ktorá v súčasnosti nepodlieha individuálnej colnej sadzbe, štyroch vyvážajúcich výrobcov z Taiwanu, vrátane jednej spoločnosti, ktorá v súčasnosti nepodlieha individuálnej colnej sadzbe, dvoch dodávateľov, dvoch spriaznených dovozcov, štyroch nespriaznených dovozcov a deviatich nespriaznených používateľov v Spoločenstve.

(11)

V oznámení o začatí konania sa uvádza, že v tomto skúmaní je možné uplatniť vzorkovanie. Avšak v situácii, keď počet vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách, ktorí prejavili ochotu spolupracovať, bol nižší, než sa očakávalo, sa rozhodlo, že vzorkovanie nie je potrebné.

(12)

Útvary Komisie vyhľadali a overili všetky informácie, ktoré považovali za potrebné na určenie dumpingu a z neho vznikajúcej ujmy, a uskutočnili overovanie v prevádzkach týchto spoločností:

(13)

Dumpingové preskúmanie pokrýva obdobie od 1. apríla 2002 do 31. marca 2003 (OP).

(14)

Príslušný výrobok je ten istý ako v pôvodnom preskúmaní, teda PET s číslom viskozity 78 ml/g alebo vyšším podľa ISO Standard 1628-5, s pôvodom v Kórejskej republike a na Taiwane, v súčasnosti patrí pod číselný znak KN 3907 60 20.

(15)

Rovnako ako v pôvodnom skúmaní sa zistilo, že PET vyrábaný a predávaný na domácich trhoch Kórejskej republiky a Taiwanu a PET vyrábaný a vyvážaný do Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a použitia. Preto bol prijatý záver, že všetky typy PET s číslom viskozity 78 ml/g alebo väčším sú v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia rovnaké.

(16)

Nižšie stanovená všeobecná metodika sa uplatňuje na všetkých vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike a na Taiwane a bola taktiež použitá i v pôvodnom preskúmaní. Prezentácia zistení týkajúcich sa dumpingu v príslušných krajinách preto popisuje iba špecifiká tej-ktorej vyvážajúcej krajiny.

(17)

Na účely určenia normálnej hodnoty sa pre každého vyvážajúceho výrobcu najprv stanovilo, či celkový predaj príslušného výrobku na domácom trhu v jeho prípade bol reprezentatívny v porovnaní s celkovým predajom na vývoz do Spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považuje za reprezentatívny, ak jeho celkový objem v prípade každého vyvážajúceho výrobcu dosahuje najmenej 5 % celkového objemu predaja na vývoz do Spoločenstva.

(18)

Následne sa identifikovali tie typy PET, ktoré na domácom trhu predávajú spoločnosti s reprezentatívnym objemom predaja na domácom trhu a ktoré sú identické alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Spoločenstva.

(19)

Pre každý typ, ktorý vyvážajúci výrobcovia predávajú na svojich domácich trhoch a ktorý je priamo porovnateľný s typom PET predávaným na vývoz do Spoločenstva, bolo stanovené, či predaj na domácom trhu je dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého typu PET sa považuje za dostatočne reprezentatívny, ak jeho celkový objem predaja v období skúmania predstavuje 5 % alebo viac celkového objemu predaja porovnateľného typu PET vyvážaného do Spoločenstva.

(20)

Rovnako sa skúmalo, či domáci predaj každého typu PET možno považovať za predaj v rámci bežného obchodného styku, a to stanovením podielu ziskového predaja príslušného typu PET nezávislým odberateľom. V prípadoch, keď objem predaja istého typu PET predaného za čisté predajné ceny zhodné s alebo presahujúce kalkulované výrobné náklady predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja a keď vážený priemer cien daného typu bol zhodný alebo presahujúci výrobné náklady, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien celkového domáceho predaja daného typu počas obdobia skúmania bez ohľadu na to, či tento predaj bol ziskový alebo nie. V prípadoch, keď objem ziskového predaja PET predstavoval 80 % alebo menej celkového objemu predaja daného typu alebo keď vážený priemer cien daného typu bol nižší než výrobné náklady, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer ziskového predaja daného typu za predpokladu, že tento predaj prestavoval 10 % alebo viac z celkového objemu predaja daného typu.

(21)

Zistilo sa, že ziskový predaj všetkých typov PET predstavoval 10 % alebo viac celkového objemu predaja daného typu.

(22)

Vo všetkých prípadoch vývozu príslušného výrobku pre nezávislých odberateľov v Spoločenstve bola vývozná cena určená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, teda na báze skutočne platených vývozných cien.

(23)

V prípade predaja prostredníctvom spriazneného dovozcu bola vývozná cena založená na báze cien ďalšieho predaja spriazneného dovozcu nezávislým odberateľom. Boli v nej zohľadnené všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane výdavkov súvisiacich s predajom, všeobecnými a administratívnymi výdavkami a vrátane primeranej ziskovej marže v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Primeraná zisková marža bola určená na základe informácií poskytnutých nespriaznenými spolupracujúcimi obchodníkmi/dovozcami pôsobiacimi na trhu Spoločenstva.

(24)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnávajú na báze ex-works (zo závodu). Na účely zaistenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny došlo v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia k primeranému zohľadneniu rozdielov vplývajúcich na cenovú porovnateľnosť formou ich úpravy. Primeraná úprava bola umožnená vo všetkých prípadoch, v ktorých bola uznaná za opodstatnenú, správnu a podporenú overenými dôkazmi.

(25)

V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa pre každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu vypočítala dumpingová marža, a to porovnaním váženého priemeru normálnej hodnoty s váženým priemerom vývoznej ceny.

(26)

V prípade krajín s vysokou mierou spolupráce (nad 80 %), u ktorých nebol dôvod pochybovať o tom, že sa na spolupráci zúčastňujú všetci vyvážajúci výrobcovia, bola zostatková dumpingová marža na účely efektívnosti opatrení určená na úrovni spolupracujúcej spoločnosti s najvyššou dumpingovou maržou.

(27)

V prípade krajín s nízkou mierou spolupráce bola zostatková dumpingová marža určená v súlade s článkom 18 základného nariadenia, teda na základe dostupných skutočností.

(28)

Dotazníky vyplnili traja vyvážajúci výrobcovia, pričom jeden z nich v období OP nevyvážal PET do Spoločenstva, a dvaja dovozcovia spriaznení s jedným z vyvážajúcich výrobcov. Podľa zistení spolupracujúci vývozcovia predstavujú 100 % kórejského vývozu daného produktu v OP.

(29)

V prípade všetkých typov PET, ktoré kórejskí vyvážajúci výrobcovia vyvážajú, bolo možné určiť normálnu hodnotu na základe cien platených v bežnom obchodnom styku nezávislými odberateľmi na domácom trhu podľa článku 2 ods. 1 základného nariadenia.

(30)

Jeden z kórejských vyvážajúcich výrobcov realizoval predaj resp. vývoz do Spoločenstva jednak priamo nezávislým odberateľom, jednak i prostredníctvom spolupracujúcich dovozcov v Kórei a v Spoločenstve. V prípade nepriameho predaja teda bola podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia určená odvodená vývozná cena.

(31)

Na účely zaistenia spravodlivého porovnania sa brali v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia do úvahy rozdiely vo faktoroch vplývajúcich na ceny a cenovú porovnateľnosť. Na tomto základe boli zohľadnené rozdiely v preprave, poistení, manipulačných poplatkoch, odmenách sprostredkovateľom, úveroch, balení, colných poplatkoch a bankových poplatkoch.

(32)

V súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 11 základného nariadenia bol vážený priemer normálnych hodnôt každého typu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva porovnaný s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho typu daného výrobku.

(33)

Porovnanie viedlo k zisteniu, že v prípade troch spolupracujúcich výrobcov dumping buď neexistuje, alebo nedosahuje hodnotu de minimis. Dumpingové marže vyjadrené vo forme percentuálneho podielu na dovoznej cene CIF hranica Spoločenstva, clo nezaplatené, dosahujú tieto hodnoty:

(34)

Dvaja známi kórejskí vyvážajúci výrobcovia PET, ktorí v súčasnosti podliehajú individuálnej colnej sadzbe, v OP nerealizovali žiadne vývozy. Títo vývozcovia nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že prehodnotenie cla by v ich prípade bolo opodstatnené.

(35)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce kórejských spoločností (pozri odôvodnenie 28) bolo zostatkové clo stanovené na úrovni spolupracujúcej spoločnosti s najvyššou mierou dumpingovej marže v súlade s postupom stanoveným v odôvodnení 26. Úroveň je rovnaká ako pri pôvodnom preskúmaní.

(36)

Vyplnené dotazníky zaslali štyria vyvážajúci výrobcovia, z ktorých jeden nerealizoval v priebehu OP žiaden vývoz PET do Spoločenstva. Zistilo sa, že spolupracujúci vývozcovia prestavujú menej než 60 % taiwanských vývozcov príslušného výrobku v OP.

(37)

V prípade všetkých typov PET vyvážaných taiwanskými vyvážajúcimi výrobcami bola normálna hodnota určená na základe cien platených v bežnom obchodnom styku nezávislými odberateľmi na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia.

(38)

Vývozné ceny boli stanovené v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, teda na základe skutočne platených vývozných cien.

(39)

Na účely zaručenia spravodlivého porovnania boli v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnené rozdiely vo faktoroch vplývajúcich na cenovú porovnateľnosť. Na tomto základe boli zohľadnené rozdiely v preprave, poistení, manipulačných poplatkoch, odmenách sprostredkovateľom, úveroch, balení, colných poplatkoch a bankových poplatkoch.

(40)

V súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 11 základného nariadenia bol vážený priemer normálnych hodnôt každého typu príslušného výrobku vyvážaného do Spoločenstva porovnaný s váženým priemerom vývozných cien zodpovedajúceho typu daného výrobku.

(41)

Porovnanie dokázalo existenciu dumpingu v prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Dumpingové marže vyjadrené vo forme percentuálneho podielu na dovoznej cene CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, dosahujú tieto hodnoty:

(42)

Jeden vyvážajúci výrobca, ktorý v súčasnosti podlieha individuálnemu clu, spolupracoval na konaní, hoci v OP nerealizoval vývoz do Spoločenstva. Na základe poskytnutých informácií sa považuje za vhodné ponechať súčasné dumpingové marže bez zmeny, pretože neboli predložené informácie, podľa ktorých by zmena colnej marže bola opodstatnená.

(43)

Jeden taiwanský vývozca PET, ktorý v súčasnosti podlieha individuálnemu clu, nespolupracoval na konaní. V jeho prípade sa z dôvodu nespolupráce rozhodlo o neudelení individuálneho cla. Dôležitou príčinou neudelenia individuálneho cla v jeho prípade bol aj fakt, že neboli k dispozícii údaje, ktoré by umožňovali určenie individuálneho cla.

(44)

Vzhľadom na tento fakt a na nízku mieru spolupráce taiwanských spoločností (pozri odôvodnenie 36) zostatková dumpingová marža bola určená v súlade s článkom 18 základného nariadenia, teda podľa odôvodnenia 27.

(45)

Zostatková dumpingová marža vypočítaná na základe informácií poskytnutých Eurostatom ako aj spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, vyjadrená vo forme percentuálneho podielu na dovoznej cene CIF hranica Spoločenstva, clo nezaplatené, dosahuje túto hodnotu:

(46)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa tiež skúmalo, či zmenu okolností oproti pôvodnému preskúmaniu vo veci dumpingu možno oprávnene považovať za zmenu trvalého charakteru.

(47)

Pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré v OP realizovali vývozy a spolupracovali so skúmaním, súčasná previerka ukázala, že ich dumpingová marža buď zostala zachovaná, alebo poklesla na úroveň de minimis. Hlavným dôvodom tohto vývoja bola skutočnosť, že kým normálne hodnoty a domáce predajné ceny v prípade týchto spoločností rástli v porovnaní s údajmi v pôvodnom skúmaní, predajné ceny na trhu Spoločenstva sa zvýšili vo vyššej miere. Zistilo sa, že vývozné ceny do Spoločenstva boli v období súčasného preskúmania v priemere o 53 % vyššie ako v prípade obdobia pôvodného preskúmania. Žiadne zo zistení nenasvedčuje tomu, že by tieto zmeny neboli trvalého charakteru. Malo by sa uviesť, že tieto spoločnosti vo veľkej miere využívali kapacity, pričom využitie presiahlo 80 % v priebehu OP. Tieto spoločnosti naviac neplánujú zvýšenie doterajšej kapacity, čim by sa obmedzil rozsah akýchkoľvek budúcich zmien okolností. Preto sa predpokladá, že sa táto situácia, pokiaľ ide o vývoznú cenu a objem, pravdepodobne nezmení.

(48)

Jedna zo spoločností, ktorá v období pôvodného preskúmania neuskutočňovala vývoz do Spoločenstva, spolupracovala a vyvážala príslušný výrobok do Spoločenstva na terajšom skúmaní. Dumpingová marža v prípade tejto spoločnosti bola na úrovni de minimis. Normálna hodnota, ako aj domáce a vývozné ceny tejto spoločnosti podľa zistení spadali do rozpätia platného pre ostatných dvoch spolupracujúcich vývozcov.

(49)

V prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí v OP nevyvážali do Spoločenstva, neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by opodstatňovali zmenu cla v ich prípade (pozri odôvodnenie č. 34). Treba tiež pripomenúť, že v pôvodnom skúmaní bolo zistené široké rozpätie dumpingových marží (1,4 % až 55,8 %), čo svedčí o tom, že v dumpingovom správaní kórejských spoločností v tom čase existovali značné rozdiely. Z tohto dôvodu nemožno usudzovať, že dumpingové marže de minimis zistené v prípade výrobcov, ktorí vyvážali do Spoločenstva počas OP, sú reprezentatívne pre tých vývozcov, ktorí v tomto období do Spoločenstva nevyvážali. Práve preto v prípade týchto spoločností nie sú k dispozícii dôkazy, ktoré by odôvodňovali revíziu súčasných antidumpingových ciel.

(50)

Tri zo štyroch spoločností na Taiwane, ktoré v súčasnosti podliehajú individuálnemu clu, spolupracovali na súčasnom preskúmaní. V prípade jednej z týchto spoločností súčasné preskúmanie ukázalo, že jej dumpingová marža klesla na úroveň de minimis. V prípade druhej z nich sa dumpingová marža znížila zo 7,8 % v pôvodnom preskúmaní na 4,6 % v súčasnom preskúmaní. Hlavnou príčinou tohto vývoja bola popri situácii v Kórejskej republike skutočnosť, že kým normálne hodnoty a domáce predajné ceny v prípade týchto spoločností v porovnaní s údajmi v pôvodnom preskúmaní vzrástli, ceny na trhu Spoločenstva vzrástli vo vyššej miere. Zistilo sa, že v prípade Taiwanu boli vývozné ceny do Spoločenstva v období súčasného preskúmania v priemere o 42 % vyššie ako vývozné ceny v období pôvodného preskúmania. Taktiež sa zistilo, že v prípade týchto spoločností ich využitie kapacity bolo podobné ako v prípade spoločností v Kórei. Nemali ani plány zvýšiť ich zavedenú kapacitu.

(51)

Tretia spolupracujúca spoločnosť, ktorá v súčasnosti podlieha individuálnemu clu, predložila dôkazy, podľa ktorých príslušný výrobok v priebehu obdobia tohto preskúmania do Spoločenstva nevyvážala.

(52)

Okrem toho jedna taiwanská spoločnosť, ktorá v priebehu obdobia pôvodného preskúmania nevyvážala do Spoločenstva, spolupracovala v terajšom skúmaní. Dumpingová marža v jej prípade predstavuje 10,7 %.

(53)

V prípade troch spolupracujúcich výrobcov, ktorí v období súčasného preskúmania vyvážali do Spoločenstva, neexistujú dôvody pochybovať o tom, že charakter zmien v tomto preskúmaní oproti pôvodnému skúmaniu, predovšetkým pokiaľ ide o zvýšenie vývozných cien do Spoločenstva, je trvalej povahy. Z tohto dôvodu sa dumpingové marže stanovené pre tieto spoločnosti, vypočítané na základe údajov poskytnutých v tomto preskúmaní, považujú za primerané.

(54)

V prípade výrobcu, ktorý spolupracoval na preskúmaní, ale počas obdobia súčasného skúmania do Spoločenstva nevyvážal, neexistujú dôkazy, ktoré by odôvodňovali revíziu súčasných antidumpingových ciel. Preto sa považuje za primerané ponechať súčasné marže bezo zmeny. Pokiaľ ide o situáciu v Kórei, neexistujú údaje, ktoré by umožňovali, aby sa vypočítala revidovaná individuálna marža pre túto spoločnosť.

(55)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping a trvalý charakter zmenených okolností, by súčasné antidumpingové opatrenia proti dovozom príslušného výrobku s pôvodom v Kórejskej republike a na Taiwane mali byť zmenené a doplnené tak, aby odrážali zistené nové dumpingové marže.

(56)

Skutočnosť, že ceny PET môžu kolísať v súvislosti s fluktuáciou cien ropy, by nemala viesť k vyššiemu clu. Preto sa považuje za primerané vyjadriť doplnené clá vo forme špecifickej sumy za tonu. Toto zároveň zodpovedá pôvodnému preskúmaniu.

(57)

Sadzby antidumpingového cla platné pre jednotlivé spoločnosti boli stanovené na základe zistení súčasnej previerky. Z toho vyplýva, že clá odzrkadľujú situáciu zistenú v danej spoločnosti v priebehu tejto previerky. Tieto colné sadzby, na rozdiel od sadzieb platných pre „všetky ostatné spoločnosti“, sa teda uplatňujú výlučne na dovozy výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine, vyrobené spoločnosťami výslovne uvedenými v operatívnej časti tohto nariadenia. Dovážané výrobky vyrobené inými spoločnosťami, ktoré nie sú výslovne uvedené v tomto nariadení, vrátane subjektov spriaznených s výslovne uvedenými spoločnosťami, nemôžu získavať úžitok z týchto colných sadzieb a sú predmetom colných sadzieb platných pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(58)

Antidumpingové clá navrhované pre spoločnosti, ktoré v OP vyvážali do Spoločenstva, sú tieto:

(59)

Spolu s revidovanou zostatkovou dumpingovou maržou uvedenou v odôvodnení 45 sa zvýši aj zostatkové antidumpingové clo v prípade Taiwanu na 143,4 EUR/t.

(60)

Zainteresované strany boli informované o všetkých skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých sa zamýšľalo navrhnúť zmenu a doplnenie platného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky,