(1)

V apríli 2003 talianske orgány informovali Komisiu podľa článku 88 ods. 3 zmluvy o systéme pomoci pre investície do vybraných oblastí. Keďže systém nadobudol platnosť bez predchádzajúceho schválenia Komisiou, bol zaregistrovaný ako nezákonná pomoc pod číslom NN 53/03.

(2)

Talianske orgány predložili dodatočné informácie 4. júla 2003. Dňa 17. septembra 2003 Komisia rozhodla o začatí postupu formálneho vyšetrovania podľa článku 88 ods. 2 zmluvy („rozhodnutie začínajúce postup“) a požiadala Taliansko, aby poskytlo všetky informácie potrebné na posúdenie opatrenia. Rozhodnutie Komisie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2) Komisii neboli poskytnuté žiadne pripomienky od zainteresovaných strán, ani Talianska.

(3)

Dňa 16. decembra 2003 Komisia opäť vyzvala Taliansko, aby poskytlo informácie, a uviedla, že ak nezašle odpoveď, vyhradzuje si právo vydať príkaz na poskytnutie informácií podľa článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (3). Taliansko nezaslalo žiadne informácie. Rozhodnutím z 22. apríla 2004 Komisia nariadila Taliansku, aby do jedného mesiaca predložilo všetky príslušné informácie potrebné na úplné posúdenie opatrenia. Taliansko nezaslalo v danom termíne žiadne informácie.

(4)

Dňa 26. mája 2004 Taliansko požiadalo o predĺženie v dĺžke 15 pracovných dní, aby odpovedalo na príkaz na predloženie informácií. Komisia, informujúc Taliansko, že termín stanovený Komisiou uplynul, uznala zámer Talianska predložiť informácie do 17. júna 2004.

(5)

Listom zo 17. júna 2004 (ktorý bol zaevidovaný 22. júna 2004) Taliansko predložilo doplňujúce informácie.

(6)

Právny základ systému pomoci tvorí článok 94 ods. 14 zákona č. 289 z 27. decembra 2002 (Zákon o financovaní na rok 2003).

(7)

Cieľom systému pomoci je podporovať investície do špecifických oblastí na území Talianska na účely regionálneho rozvoja. Systém má trvať do 31. decembra 2006 a ročný rozpočet pre roky 2003, 2004 a 2005 predstavuje 2 milióny EUR.

(8)

Tak, ako v prípade dvoch ďalších talianskych systémov regionálnej pomoci schválených Komisiou (4), z ktorých oznámený systém je prakticky teritoriálnym rozšírením, sa pomoc poskytuje vo forme daňového úveru na investície do odpisovateľných aktív. Pomoc sa poskytuje „čistým“ investíciám stanoveným ako rozdiel medzi 1. výškou investícií do nových aktív počas daného obdobia a 2. výškou predaja a odpisu všetkých aktív podniku v rovnakom období. Intenzita pomoci je stanovená na 8 % ekvivalentu čistej hotovostnej finančnej pomoci (ENG), so zvýšením o 10 percentuálnych bodov v hrubej výške v prípade malých podnikov, a o 6 percentuálnych bodov v hrubej výške v prípade stredných podnikov.

(9)

Príjemcami v rámci systému pomoci sú podniky patriace do celého radu sektorov (5), ktoré realizujú investície v oblastiach uvedených v článku 4 zákona č. 448 z 23. decembra 1998 a v obežníku ministerstva financií č. 161 z 25. augusta 2000. Týmito oblasťami sú:

(10)

Systém sa nevzťahuje na výrobu, spracovanie a obchodovanie s poľnohospodárskymi výrobkami, na dopravný sektor ani na oceliarsky priemysel, ako je vymedzený v multisektorovom rámci o štátnej pomoci pre veľké investičné projekty (6). Nevzťahuje sa ani na firmy, ktoré sa dostali do ťažkej situácie, ako je vymedzená v smernici Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem, ktoré sa dostali do ťažkej situácie (7) Podrobný popis všetkých podmienok, ktoré musia splniť podniky, aby boli oprávnené získať pomoc, je uvedený v rozhodnutí o začatí postupu (8).

(11)

V rozhodnutí o začatí postupu sa Komisia domnieva, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, a vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o jeho zlučiteľnosť so spoločným trhom, keďže poskytuje regionálnu investičnú pomoc v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú regionálne výnimky uvedené v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) zmluvy. Podrobný popis dôvodov na začatie postupu, ktoré Taliansko nenapadlo, je uvedený v rozhodnutí o začatí postupu (9).

(12)

Systém poskytuje daňové úvery na investície do špecifických oblastí uvedených v legislatívnych a administratívnych ustanoveniach. Komisia sa domnieva, že niektorým podnikom sa tým poskytuje hospodárska výhoda prostredníctvom štátnych zdrojov a že to narušuje konkurenciu a ovplyvňuje obchodovanie medzi členskými štátmi z dôvodov uvedených v rozhodnutí o začatí postupu (10).

(13)

V dôsledku toho posudzované opatrenie predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy a je spravidla zakázané. Môže sa považovať za zlučiteľné so spoločným trhom, iba ak spĺňa jednu z výnimiek uvedených v zmluve.

(14)

Keďže opatrenie predstavuje pomoc, Komisia ľutuje, že uvedením opatrenia do platnosti pred jeho schválením Komisiou Taliansko nesplnilo svoju oznamovaciu povinnosť podľa článku 88 ods. 3 zmluvy.

(15)

Systém pomoci nespĺňa výnimky uvedené v článku 87 ods. 2 zmluvy, ani výnimky uvedené v článku 87 ods. 3 písm. b) a d) z jasných dôvodov, ako už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí postupu (11). Keďže uvedený systém pomoci sa týka podpory investícií do regionálneho rozvoja a Taliansko ho oznámilo ako regionálnu pomoc, Komisia prešetrila jeho zlučiteľnosť so spoločných trhom z hľadiska smernice Spoločenstva o vnútroštátnej regionálnej pomoci (12).

(16)

Z tohto hľadiska Komisia v rozhodnutí o začatí postupu vyjadrila niekoľko pochybností o zlučiteľnosti systému pomoci so spoločným trhom. Komisia sa domnieva, že všetky pochybnosti vyjadrené v tom čase sú potvrdené, najmä:

(17)

Komisia nevedela, či pomoc bola poskytnutá na základe spomínaného systému a v ktorých oblastiach, keďže Taliansko neposkytlo žiadne informácie. Preto Komisia vydala príkaz na poskytnutie informácií. Podľa nariadenia (ES) č. 659/1999, ak napriek príkazu na poskytnutie informácií príslušný členský štát neposkytne požadované informácie, Komisia môže prijať rozhodnutie o nezákonnej pomoci na základe dostupných informácií.

(18)

Taliansko neodpovedalo na príkaz na poskytnutie informácií v lehote stanovenej rozhodnutím Komisie. Komisia má však v úmysle vziať do úvahy informácie, ktoré Taliansko predložilo po termíne, v ktorých Taliansko uviedlo, že:

(19)

Komisia berie na vedomie vyhlásenie Talianska, že žiaden podnik nedostal pomoc v rámci uvedeného systému. Berie tiež na vedomie, že legislatívne ustanovenia zavádzajúce daňový úver nadobudli platnosť 1. januára 2003 – udeľujúce právo na daňový stimul bez odkazu na následné administratívne pokyny – a sú stále platné. Taliansko neposkytlo žiaden záväzok, ani nedalo najavo, či v budúcnosti odvolá systém pomoci. Komisia sa preto domnieva, že je vhodné, aby prijala rozhodnutie o tomto systéme.

(20)

Na základe dostupných informácií sa zistilo, že posudzovaný systém regionálnej pomoci sa uplatňuje v oblastiach, ktoré nemajú nárok na regionálnu pomoc. Komisia nemôže považovať systém pomoci za zlučiteľný so spoločným trhom na základe smernice Spoločenstva o vnútroštátnej regionálnej pomoci z dôvodov, ktoré sú uvedené v odsekoch 15 a 16 a podrobne vysvetlené v rozhodnutí o začatí postupu (18).

(21)

Komisia konštatuje, že posudzované opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Taliansko protiprávne uplatňovalo danú pomoc v rozpore a článkom 88 ods. 3 zmluvy. Na základe analýzy vykonanej v bodoch 15 až 20 sa Komisia domnieva, že pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(22)

Toto rozhodnutie týkajúce sa systému pomoci, ktorý poskytuje daňové úvery na investície, a akýchkoľvek prípadov, v ktorých sa uplatnil, sa musí okamžite vykonať, vrátane vymáhania akéhokoľvek individuálneho priznania nezlučiteľnej pomoci, ktorá už bola poskytnutá,