(1)

Komisia bola informovaná prostredníctvom troch sťažností v rokoch 1993, 1996 a 1997, ktoré podala súkromná televízna spoločnosť SIC, o tom, že Portugalsko uplatnilo niekoľko dočasných opatrení a ročných kompenzačných opatrení v prospech verejnoprávnej televízie RTP.

(2)

V liste z 15. novembra 2001 Komisia informovala portugalské orgány, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súvislosti s rôznymi jednorazovými opatreniami v prospech RTP.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začiatku konania bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (2). Komisia vyzvala priamo zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(4)

Komisii boli doručené pripomienky portugalských orgánov v listoch z 28. a 31. januára 2002, neskôr aj pripomienky ďalších zainteresovaných strán.

(5)

V listoch z 8. februára a 9. mája 2002 boli doručené pripomienky spoločnosti SIC, ktorá podala sťažnosť, v liste z 8. mája 2002 pripomienky od súkromnej televíznej spoločnosti TVI, v liste z 9. mája 2002 pripomienky od Európskej asociácie súkromných televíznych spoločností (ACT) a v liste z 12. júna 2002 od talianskej súkromnej televíznej spoločnosti Mediaset. Dňa 16. mája a 4. augusta 2003 Komisia dostala ohľadom tejto záležitosti ďalšie listy od spoločnosti SIC.

(6)

Komisia odoslala pripomienky portugalským orgánom, ktoré predložili svoju reakciu v správe z 25. marca 2003. V správe z 29. júla 2003 portugalské orgány odpovedali na dodatočné otázky, ktoré im Komisia položila.

(7)

Toto rozhodnutie sa vzťahuje len na dočasné opatrenia, ktoré sú predmetom rozhodnutia o začatí konania. Následkom toho sa toto rozhodnutie zameriava na finančné vzťahy medzi Portugalskom a RTP v danom období rokov 1992 až 1998.

(8)

Podobne ako rozhodnutie o začatí konania, ani toto rozhodnutie sa nevzťahuje na otázky právnej kvalifikácie ani zlučiteľnosti kompenzačných odškodnení ročne poskytovaných RTP so Zmluvou. Keďže tieto otázky vedú k prvotnému záveru, že ide o existujúcu pomoc, sú predmetom osobitného konania v zmysle článku 17 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (3).

(9)

Okrem toho, aby sa na základe vyšetrovania získal ucelený obraz o finančných vzťahoch medzi Portugalskom a RTP v danom období, nemala by Komisia brať do úvahy len dočasné opatrenia, ale aj finančnú pomoc, ktorá bola RTP poskytovaná prostredníctvom ročných „kompenzačných odškodnení“. Komisia sa preto bude v súčasnom rozhodnutí odvolávať na ročné „kompenzačné odškodnenia“, pokiaľ to bude potrebné, aby objasnila svoj postoj voči dočasným (jednorazovým) opatreniam.

(10)

Ročné „kompenzačné odškodnenia“ tvoria hlavný mechanizmus kompenzácie RTP. V období rokov 1992 až 1998 dostala spoločnosť RTP 66,495 miliárd portugalských escudov (PTE), aby pokryla náklady vyplývajúce z plnenia povinnosti verejnej služby. Takáto kompenzácia má právny základ v článku 5 zákona č. 21/92 (4).

(11)

V tabuľke 1 je uvedené rozdelenie ročných kompenzačných odškodnení poskytnutých spoločnosti RTP v období, ktorým sa zaoberá toto rozhodnutie.

Tabuľka 1

Sumy ročných kompenzačných odškodnení 1992 až 1998

(12)

Keď sa RTP transformovala na akciovú spoločnosť, bola oslobodená od daní a poplatkov za registráciu pri zakladaní akciovej spoločnosti v hodnote 33 miliónov PTE. Podľa portugalských zákonov založenie spoločnosti alebo zmena jej stanov prípadne samotnej spoločnosti obyčajne podliehajú plateniu daní a poplatkov.

(13)

Článok 11 ods. 1 zákona č. 21/92 je právnym základom pre takéto oslobodenie a hovorí nasledovné:

„Schvaľujú sa stanovy RTP SA (…), ktoré sú verejne publikované, pričom príslušné registrácie prebehnú neoficiálne, bez daní alebo poplatkov, založené na Diário da República, kde sú zverejnené.“

(14)

Ustanovenie v článku 11 ods. 1 vyplýva zo zákona č. 84/88. V článku 1 tohto zákona sa uvádza, že štátne podniky, ešte pokiaľ sú štátne, sa môžu prostredníctvom nariadenia vlády zmeniť na akciové spoločnosti. Nariadenie vlády zakladá úkon, ktorý schvaľuje stanovy akciovej spoločnosti, a je aj dostatočným titulom pre všetky potrebné registrácie (5).

(15)

Na druhej strane podľa článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92 sú všetky úradné úkony spojené so zmenou právneho charakteru spoločnosti oslobodené od akýchkoľvek iných daní a poplatkov spojených s registráciou.

(16)

Ustanovenie v článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92 vyplýva z nariadenia vlády č. 404/90 (6). Na základe článku 1 tohto úradného dokumentu spoločnosti, ktoré do 31. decembra 1993 prikročia ku spolupráci alebo koncentrácii, môžu byť oslobodené od dane z prevodu súvisiacej s prevodom nehnuteľností potrebných na koncentráciu alebo spoluprácu, rovnako ako od poplatkov a iných právnych povinností, ktoré by mohli byť pri takýchto aktoch náležité.

(17)

Pri otvorení portugalského televízneho trhu sa rozhodlo postúpiť k oddeleniu siete na prenos a šírenie televízneho signálu od majetku RTP a k založeniu novej spoločnosti „Teledifusora de Portugal“ (TDP), s kapitálom 5,4 miliardy PTE (7). Hodnota novej spoločnosti bola založená na oceneniach dvoch nezávislých inštitúcií, Banco Nacional Ultramarino (Zámorská národná banka BNU) a Banco Português de Investimento (Portugalská investičná banka BPI) (8).

(18)

V roku 1993 zaplatil štát spoločnosti RTP za odkúpenie siete na šírenie televízneho signálu TDP sumu 5,4 miliardy PTE (hodnota vyplynula z nezávislého ocenenia), čo zodpovedalo hodnote prevedených aktív (9).

(19)

Nasleduje prehľad kontextu, v rámci ktorého boli uzavreté zmluvy. Uvádza sa popis vývoja majetku spoločnosti Portugal Telecom, ako aj uložené poplatky a zmluvy uzavreté s RTP.

(20)

V rokoch 1991 až 1994 bola portugalská sieť na šírenie televízneho signálu majetkom štátneho podniku TDP SA. Od roku 1994 je jej vlastníkom Portugal Telecom, spoločnosť, ktorá vznikla spojením Telecom Portugal SA, Telefones de Lisboa e Porto SA a TDP SA. Keď vznikol Portugal Telecom, štát pravidelne znižoval svoju účasť v tejto spoločnosti. V roku 1995 sa verejnou ponukou predaja predalo 26,3 %. Ďalšia časť sa predala vo verejnej dražbe v júni 1996, čím sa účasť štátu znížila na 51 %. V polovici roku 1997 klesla účasť štátu na 25 % a v polovici roku 1999 na 10,5 %. Momentálne je spoločnosť sprivatizovaná (10).

(21)

Zákon č. 58/90 jasne uvádza, že súkromnému prevádzkovateľovi možno odobrať licenciu, ak neplatí včas poplatok za používanie siete na šírenie televízneho signálu (11).

(22)

Medzi sadzbou uplatnenou prevádzkovateľom siete voči RTP a súkromným televíznym prevádzkovateľom nebol žiadny rozdiel. V skutočnosti je nezákonné uplatňovať rozdielne sadzby poplatkov voči verejnoprávnemu prevádzkovateľovi RTP a súkromným subjektom, ktorí používajú sieť (12). Do roku 1997 bola úroveň sadzieb, ktoré uplatňoval prevádzkovateľ siete, založená na zákonne stanovených parametroch (13). V roku 1997 bola uzatvorená dohoda medzi Inštitútom pre prostriedky verejnej komunikácie (Instituto para os Meios de Comunicação Social), Ústredným riaditeľstvom pre obchod a konkurenciu (Direcção-Geral do Comércio e Concorrência) a Portugal Telecom, v ktorej sa ustanovujú najvyššie ceny, ktoré môže Portugal Telecom účtovať za šírenie televízneho signálu.

(23)

RTP musela ročne platiť poplatok majiteľovi siete na šírenie televízneho signálu za jej používanie (14). RTP vždy spochybňovala výšku zaplatených poplatkov, keďže ročná sadzba sa rovnala viac ako polovici hodnoty siete k dátumu prevodu. Aj keď RTP zahrnula náklady na sieť na šírenie televízneho signálu spolu s úrokmi z omeškania do svojich pasív, nezaplatila príslušné poplatky načas.

(24)

Pre RTP je sieť nepostrádateľná, bez nej by nemohla vysielať svoje programy. Na druhej strane je RTP jedným z hlavných užívateľov tejto siete (okrem komerčného prevádzkovateľa SIC).

(25)

V období 1992 až 1998 prijal prevádzkovateľ siete omeškané platby za dlžné sumy od RTP, pričom sa medzi RTP a Portugal Telecom podpísali viaceré dohody o stanovení nového splátkového kalendára pre vzniknutý dlh (15). Dokonca aj po roku 1998 sa medzi týmito dvoma spoločnosťami uzatvárali dohody o stanovení nového splátkového kalendára dlhu. V dohode z 31. mája 2001 sa potvrdil nahromadený dlh RTP voči Portugal Telecom spolu so sumou úrokov z oneskorených platieb. V tom čase spoločnosti uzavreli dohodu, podľa ktorej sa celý dlh má splatiť v desiatich polročných splátkach, platby by sa mali uskutočniť vždy 30. júna a 30. decembra každého roku.

(26)

Spoločnosť ANACOM, subjekt, ktorý je v súčasnosti zodpovedný za pravidlá určovania cien za používanie siete na šírenie televízneho signálu, 3. júla 2003 rozhodla, že Portugal Telecom musí znížiť ceny za rok 2002 od januára 2003 na 14 % plus prirážka 1,2 %.

(27)

V rámci povinnosti verejnej služby v oblasti telekomunikácií je spoločnosť Portugal Telecom povinná poskytovať služby distribúcie a šírenia telekomunikačných signálov. Povinnosť univerzálnej služby Portugal Telecom, ktorej stratovú maržu môže kompenzovať štát, nezahŕňa poskytovanie služby distribúcie televízneho signálu pre RTP (16).

(28)

RTP má voči Sociálnej poisťovni (Segurança Social) dlh v hodnote 2,189 miliárd PTE za obdobie 1983-1989, ktorý vznikol, keď spoločnosť neplatila svoje príspevky tejto inštitúcii. Dlh pramení z toho, že RTP a Sociálna poisťovňa inak interpretovali príspevky do Sociálnej poisťovne v súvislosti s nadčasmi a odmenami pre umelcov.

(29)

Výklad Sociálnej poisťovne vychádzal z článku 2 písm. e) regulačného zákona č. 12/83 z 12. februára 1983. Keďže sa chceli obe zainteresované strany vyhnúť súdnemu konaniu, podpísali dohodu, v zmysle ktorej sa Sociálne poisťovňa vzdala úrokov z omeškania a akceptovala dlh podľa nového splátkového kalendára. Po dohode o súdnom spore nebol regulačný zákon nikdy zrušený.

(30)

Spoločné vyhlásenie Ministra financií a Ministra sociálnych vecí zo 6. mája 1993 formálne povolilo stanovenie nového splátkového kalendára dlhu na 120 mesačných splátok a zrušilo pokuty a úroky v hodnote 1,206 miliárd PTE.

(31)

Normy povoľujúce platby v podmienkach výnimky dlhov voči Sociálnej poisťovni sú uvedené v nariadení vlády č. 411/91. V súlade s článkom 2 ods. 1 tohto nariadenia je potrebné, aby povolenie bolo nevyhnutné pre zabezpečenie životaschopnosti dlžnej spoločnosti. Uvedené podmienky výnimky sa môžu uplatniť najmä na základe skutočnosti uvedenej v písmene d), kde sa píše, že zadĺžená spoločnosť bola „predmetom obsadenia, samosprávy alebo intervencie štátu“.

(32)

V roku 1994 RTP vydala dlhopisy v celkovej hodnote 5 miliárd PTE. V súlade s prospektom o tejto emisii dlhopisov samotná RTP garantovala splatenie pôžičky zo svojich príjmov.

(33)

Dňa 18. septembra 1996 podpísala spoločnosť RTP a ministerstvo kultúry protokol o podpore kinematografie, ktorý upresňuje povinnosti RTP pri podpore kinematografickej tvorby. Ustanovenia protokolu neuvádzajú pre RTP žiadne konkrétne ad hoc financovanie v súvislosti s jej povinnosťou podpory sektora kinematografie.

(34)

RTP vypracovala štúdiu o možnostiach reštrukturalizácie spoločnosti v období rokov 1996-2000, ktorá sa neprejavila v žiadnom finančnom záväzku pre štát.

(35)

V rokoch 1994 až 1997 navyšoval štát každoročne kapitál RTP. V nasledujúcej tabuľke je prehľad navyšovania kapitálu, ktoré dosiahlo výšku až 46,8 miliárd PTE.

Tabuľka 2

Navyšovanie kapitálu v rokoch 1994-1997

(36)

Zmluvy o verejnej službe, uzatvorené medzi Portugalskom a RTP, počítajú s účasťou štátu na investíciách realizovaných spoločnosťou RTP predovšetkým formou navyšovania kapitálu (17).

(37)

V decembri 1998 bola uzatvorená zmluva o „vedľajšej“ pôžičke medzi Fondom na reguláciu verejného dlhu (Fundo de Regularização da Dívida Pública) a RTP. V zmluve sa ustanovili podmienky pôžičky Fondu pre RTP v hodnote 20 miliárd PTE, určenej na navýšenie kapitálu spoločnosti.

(38)

Fond na reguláciu verejného dlhu spravuje Inštitút správy štátneho úveru (Instituto de Gestão do Crédito Público). Inštitút správy štátneho úveru zodpovedá za riadenie dlhu Portugalska a za plnenie centrálneho programu pôžičiek, v súlade so zákonom upravujúcim režim verejného dlhu štátu (18) a smerovaním určeným vládou. Inštitút správy štátneho úveru je pod správou Ministerstva financií (19).

(39)

Odo dňa, v ktorom bola suma poskytnutá k dispozícii, sa z pôžičky pre RTP platia ročné úroky v sadzbe Lisbor na dvanásť mesiacov, vypočítané k prvému dňu každého obdobia, zvyšované o 20 bázických bodov (20).

(40)

Podľa zmluvy má byť pôžička splatená do 31. decembra 2003, pričom sa táto lehota môže predĺžiť na základe vzájomnej dohody o jeden až dva roky. Spoločnosť RTP nezaplatila úroky z pôžičky, keďže v zmluve sa uvádza, že dlžné úroky spojené s prvými štyrmi ročnými splátkami sa majú kapitalizovať (21).

(41)

Zmluva uzatvorená medzi Stabilizačným fondom štátneho dlhu (Fundo de Estabilização da Dívida Pública) a RTP bola vypracovaná v súlade s usmerneniami ustanovenými v spoločnom vyhlásení Štátnych tajomníkov pre verejnú komunikáciu, štátnu pokladnicu a financie (Secretários de Estado da Comunicação Social, do Tesouro e das Finanças) zo 17. decembra 1998.

(42)

Verejnoprávna televízna spoločnosť RTP vznikla na základe dokumentu z 15. decembra 1955 po rozhodnutí štátu založiť štátny podnik, ktorému by bola udelená koncesia na poskytovanie verejnej služby televízie (22).

(43)

Až do 80-tych rokov mala RTP na televíznom trhu monopolné postavenie. V 90-tych rokoch začala čeliť konkurencii súkromných televíznych spoločností SIC a TVI a vo februári 1992 štát postupne udelil licencie na využívanie tretieho a štvrtého kanála (23).

(44)

Stanovy RTP z roku 1992, vychádzajúce zo zákona č. 21/92 (ďalej len zákon č. 21/92), zmenili túto spoločnosť na akciovú spoločnosť (24).

(45)

Spoločnosť RTP vyvíja zároveň komerčnú činnosť aj činnosť verejnoprávnej televízie. Spoločnosť môže zo zákona vykonávať akúkoľvek činnosť, či už obchodnú alebo priemyselnú, ktorá súvisí s činnosťou televízie (25).

(46)

Obchodné aktivity vyvíja RTP prostredníctvom svojej finančnej účasti v iných spoločnostiach, právne odlišných od RTP, ktoré majú vlastnú štruktúru a systém účtovníctva.

(47)

Ako je vidieť v nasledujúcej tabuľke, v sledovanom období RTP vykázala straty. V roku 1996 sa finančná situácia zhoršila natoľko, že čisté vlastné imanie dosiahlo zápornú hodnotu.

Tabuľka 3

Ekonomické a finančné údaje RTP v období 1993-1998

(48)

Spoločnosť RTP zabezpečuje poskytovanie verejnej služby v oblasti televízneho vysielania. Definícia, kompetencie a financovanie tejto služby je upravené viacerými právnymi dokumentmi.

(49)

Zákon č. 58/90, ktorý upravuje výkon činnosti televízie, zaviedol normy platné pre súkromných prevádzkovateľov a zároveň stanovuje povinnosť štátu zabezpečiť verejnú službu v oblasti televízneho vysielania (27). Zákon č. 21/92, ktorý sa vzťahuje na stanovy RTP, určuje hlavné povinnosti verejnej služby a jej financovania.

(50)

Verejná služba a príslušné financovanie sú podrobnejšie popísané v dvoch zmluvách o verejnej službe, ktoré podpísala RTP a Portugalsko (28).

(51)

Článok 4 zákona č. 21/92 uvádza, že medzi štátom a RTP sa má uzavrieť zmluva o koncesii a určuje základné povinnosti verejnej služby, ktoré majú byť v rámci tejto zmluvy plnené. Článok 4 ods. 2 uvádza hlavné zásady, ktoré musí RTP dodržiavať pri výkone svojej koncesionárskej činnosti (29). Odsek 3 článku 4 uvádza povinnosti televízie v rámci verejnej služby (30).

(52)

Zmluvy o verejnej službe potvrdzujú povinnosti RTP v rámci verejnej služby. V prvom rade RTP podlieha všeobecným povinnostiam a povinnostiam ohľadom obsahu programov (31). RTP má poskytovať verejnú službu v oblasti televízneho vysielania, v rámci ktorej má využívať dva kanály a poskytovať obyvateľstvu kontinentálneho Portugalska všeobecné pokrytie. Prvý kanál má všeobecnejší charakter a ponúka všeobecnejšiu programovú štruktúru. Druhý kanál sa zameriava predovšetkým na špecifické publikum a ponúkať kultúrne, vzdelávacie a vedecké programy. Jeden z týchto kanálov musí pokryť aj Autonómny región Azorské ostrovy a Madeiru.

(53)

Na druhej strane zmluvy ukladajú RTP špeciálne povinnosti, pokiaľ ide o programovú štruktúru (32). Existujú normy ohľadom kvality programov (pluralizmus, nestrannosť informácií atď.), obsahu programov (pôvodná tvorba – fikcia, športové programy, programy pre deti, portugalská produkcia a kultúra, domáce správy a zábavné programy). RTP musí poskytnúť vysielací čas určeným subjektom, podporovať kinematografiu a ostatné formy audiovizuálnej tvorby, podporovať tvorbu vzdelávacích a školiacich programov, zabezpečiť výmenu programov s autonómnymi regiónmi a podporovať spoluprácu s ďalšími subjektami, ktoré na území EÚ poskytujú verejnú službu v oblasti televízneho vysielania. RTP však musí plniť aj špeciálne povinnosti v oblasti programovej štruktúry v rámci medzinárodnej spolupráce. Napríklad RTP musí vyrábať a vysielať programy pre portugalské komunity v zahraničí, pre africké krajiny s úradným jazykom portugalským a pre Macao. RTP zabezpečuje činnosť RTP Madeira a RTP Azory a udržiava tiež produkčné centrá a delegované pracoviská v zahraničí.

(54)

Po tretie, zmluvy ukladajú RTP špeciálne povinnosti. Napríklad, RTP musí udržiavať audiovizuálne archívy, zavádzať do vybavenia a činnosti technické inovácie, podporovať Nadáciu Národného divadla S. Carlosa (Fundação do Teatro Nacional de S. Carlos) a poskytovať iné služby, ktoré budú v tej chvíli potrebné.

(55)

Článkom 5 zákona č. 58/90 bola RTP udelená koncesia na verejnú službu v oblasti televízneho vysielania na obdobie pätnásť rokov, ktoré možno predĺžiť o obdobie ďalších pätnásť rokov a vzťahuje sa na príslušné frekvencie prvého a druhého kanálu. Článok 4 zákona č. 21/92 zdôrazňuje, že RTP je koncesionárom verejnej služby v oblasti televízneho vysielania. Klauzula 1 zmlúv o verejnej službe potvrdzuje, že RTP je poskytovateľom verejnej služby v oblasti televízneho vysielania (33).

(56)

Zmluvy o verejnej službe ustanovujú Kontrolnú radu (Conselho de Opinião) (34), v ktorej sú zástupcovia z viacerých oblastí verejného života a ktorá môže zasiahnuť a skontrolovať RTP, či si plní všeobecné povinnosti a špeciálne povinnosti v rámci poskytovania verejnej služby v oblasti televízneho vysielania.

(57)

RTP každoročne predkladá Ministerstvu financií plán činností a rozpočet na poskytovanie verejnej služby na budúci rok, spolu s posudkami od Odboru auditu (Gabinete de Auditoria) a od Kontrolnej rady spoločnosti. Okrem toho predkladá správu o povinnostiach verejnej služby za predchádzajúci rok spolu s posudkom od Odboru auditu (35).

(58)

Minister financií a člen vlády zodpovedný za verejnú komunikáciu kontrolujú plnenie zmlúv o verejnej službe. Hlavná finančná inšpekcia (Inspecção-Geral de Finanças) kontroluje finančný plán. Každý rok sa však robí externý audit, ktorý vykonáva špecializovaná firma (36).

(59)

Nová zmluva o verejnej službe ustanovuje aj sankcie, ktoré štát uplatňuje v prípade neplnenia zmluvy a ktoré môžu mať formu pokuty, konfiškácie, odstupného a zrušenia samotnej zmluvy o koncesii.

(60)

Článok 5 zákona č. 21/92 oprávňuje RTP prijať kompenzačné odškodnenie od štátu za poskytovanie verejnej služby. Toto právo potvrdzuje zmluva o verejnej službe.

(61)

Okrem systému ročných kompenzačných odškodnení zmluvy o verejnej službe ďalej ustanovujú:

(62)

Určenie nákladov a príjmov spojených s plnením povinností verejnej služby, pri ktorých vzniká nárok na kompenzačné odškodnenie pre RTP prebieha na základe systému analytického účtovníctva nákladov. Zmluvy upresňujú kritériá na výpočet nákladov, ktoré možno považovať za zodpovedajúce každej povinnosti v rámci verejnej služby (39).

(63)

V rámci tohto systému analytického účtovníctva nákladov rozložila RTP náklady a príjmy (napríklad náklady na personál a materiál) na určitý počet činností (riadenie programovej štruktúry, priame a nepriame náklady na programovú štruktúru, náklady na šírenie signálu, náklady na vysielanie, náklady na predaj a všeobecné náklady).

(64)

Priame náklady na rôzne činnosti sa rozdelia na rôzne nákladové objekty (napríklad RTP 1, RTP 2, RTPi a RTP Afrika). Nepriame náklady sa pripíšu nákladovým objektom na základe súvisiacich analytických kritérií (napríklad počet odvysielaných hodín) (40).

(65)

Systém rozloženia nákladov sa vyznačuje nasledujúcimi vlastnosťami:

(66)

RTP predložila čisté náklady na poskytovanie verejnej služby vo výročných správach o verejnej službe, v súlade s uvedenou metódou výpočtu nákladov. Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad nákladov na činnosti verejnej služby, ktoré oprávňujú prijať kompenzačné odškodnenie.

Tabuľka 4

Oznámené a uhraditeľné čisté náklady na poskytovanie verejnej služby

(67)

V nasledujúcej tabuľke je prehľad investícií RTP do vybavenia na činnosti v rámci verejnej služby. Sú tu uvedené aj skutočné investície do činností v rámci verejnej služby tak, ako sú uvedené v ročných finančných výkazoch a aj investície oznámené v správach o verejnej službe. Ako je množné vidieť, investície do činností v rámci verejnej služby boli vyššie ako investície uvedené v zmluvách o verejnej službe.

Tabuľka 5

Investície do činností v rámci verejnej služby

(68)

Cieľom opatrení bolo kompenzovať spoločnosť RTP za plnenie povinností v rámci verejnej služby, ktoré jej boli uložené, a financovať jej investície.

(69)

V Portugalsku nevyberali prevádzkovateľa verejnej služby v rámci konania, v ktorom by všetky uchádzajúce sa spoločnosti mali možnosť predložiť sumy na kompenzačné odškodnenie, ktoré by použili pri výkone koncesie na verejnú službu v oblasti televízneho vysielania. Spoločnosť RTP bola vybratá vládou, aby poskytovala verejnú službu v oblasti televízneho vysielania.

(70)

Od roku 1992 sú na portugalskom trhu verejní aj súkromní prevádzkovatelia televízie. Okrem RTP majú aj súkromní prevádzkovatelia SIC a TVI povolenia na prevádzkovanie televíznych kanálov. Spoločnosť SIC bola prvým súkromným prevádzkovateľom, ktorý začal televízne vysielanie 6. októbra 1992. Opatrenia v prospech RTP môžu spôsobiť poškodenie konkurencie na portugalskom televíznom trhu.

(71)

Komisia začala proces v dôsledku rozsudku prvostupňového súdu z roku 2000 (45). Týmto rozsudkom sa anulovalo rozhodnutie Komisie z roku 1996 (46).

(72)

Na druhej strane, s prihliadnutím na čas potrebný na prvotné posúdenie a na pochybnosti ohľadom úmernosti financovania uhraditeľných nákladov RTP na verejnú službu, Komisia začala konanie v súvislosti so sťažnosťami, ktoré predložila spoločnosť SIC v rokoch 1996 a 1997. Tieto sa vzťahujú na platby od štátu za prevod siete na šírenie televízneho signálu, emisie dlhopisov, podpory kinematografie, plánu reštrukturalizácie na roky 1996-2000, navyšovania kapitálu v rokoch 1994-1997 a pôžičky.

(73)

Na začiatku vyšetrovacieho konania mala Komisia pochybnosti o tom, berúc do úvahy celkové uhraditeľné náklady RTP na poskytovanie verejnej služby v rokoch 1992-1998, či Portugalsko nekompenzovalo RTP v súvislosti s nákladmi na poskytovanie verejnej služby nadmerne.

(74)

V dôsledku začiatku vyšetrovania rôzne priamo zainteresované strany prezentovali svoje pripomienky ohľadom opatrení. Nasleduje prehľad relevantných pripomienok jednotlivých priamych zainteresovaných strán podľa konkrétnych opatrení.

(75)

Televízie SIC a TVI argumentovali, že oslobodenie od daní a poplatkov za registráciu vytvorí výnimku v pravidlách uplatniteľných pre akúkoľvek zmenu v ustanoveniach spoločnosti. Spoločnosť SIC uviedla, že rozsah uplatnenia opatrenia nie je obmedzený len na vytvorenie RTP. Podľa článku 11 ods. 2 svojich stanov RTP ťaží zo všeobecného oslobodenia od daní a poplatkov za akýkoľvek zápis a registráciu.

(76)

Spoločnosť TVI uviedla, že RTP ťažila tiež z oslobodenia od poplatkov súvisiacich s vydaním právnych dokumentov.

(77)

Priamo zainteresované strany vyhlásili, že pokiaľ ide o úľavy na platbách za používanie siete na šírenie televízneho signálu, malo by sa vyjasniť, či boli uplatnené úroky a v akej miere a či boli realizované platby v prospech spoločnosti Portugal Telecom. Okrem toho by tiež malo byť objasnená výška súčasného dlhu RTP voči spoločnosti Portugal Telecom.

(78)

Spoločnosti SIC a TVI prezentovali svoje pripomienky ohľadom stanovenia splátkového kalendára na dlho voči Sociálnej poisťovni. Potvrdili, že RTP bola oprávnená odpisovať svoje podlžnosti voči Sociálnej poisťovni za iných podmienok v porovnaní s ostatnými spoločnosťami podľa nariadenia vlády č. 411/91. ACT podčiarkla ústrednú úlohu štátu v dohode.

(79)

Pokiaľ ide o predaj siete na šírenie televízneho signálu, spoločnosti ACT a TVI uviedli, že by sa mala uskutočniť ekonomická a účtovnícka analýza hodnoty majetku novovytvorenej spoločnosti TDP s cieľom zistiť, či nedošlo k nadmernému odškodneniu. Mediaset a ACT v tejto otázke uviedli, že sieť na vysielanie televízneho signálu bola vytvorená vďaka štátnemu financovaniu a nie samotného operátora. Z toho plynie otázka, či je odškodnenie voči RTP týmito štátnymi aktívami oprávnené.

(80)

Pokiaľ ide o emisiu dlhopisov, SIC zdôraznila, že vezmúc do úvahy finančnú situáciu RTP, emisia bola na trhu prijatá len preto, že 100 % vlastníkom bol štát. Okrem toho, Mediaset podotkla, že Komisia by mala vo svojej analýze preskúmať význam garancie pred jej formou.

(81)

Pokiaľ ide o Protokol o podpore kinematografie, SIC poznamenala, že štát sa zaviazal odškodniť ročne náklady súvisiace s povinnosťou poskytovania verejnej služby, ktoré zahŕňajú podporu kinematografie, pričom RTP je takto financovaná dvojnásobne v tej istej veci. Spoločnosť TVI uviedla, že už boli podpísané podobné protokoly so súkromnými spoločnosťami, no len RTP ťaží zo štátnej podpory. Na druhej strane, TVI argumentovala, že Protokol o podpore kinematografie z roku 1996 bol nahradený v roku 2000 novým, pričom sa stanovilo, že RTP sa bude podieľať na spolufinancovaní všetkých filmových projektov, ktoré by sa dostali finančnú podporu zo strany ICAM (Inštitút kinematografie, audiovizuálnej tvorby a multimédií). K tejto otázke spoločnosť Mediaset uviedla, že podľa toho ako podmienky financovania budú vyžadovať, aby sa verejný operátor podieľal na koprodukcii s nezávislými producentmi, je dôležité zabezpečiť, aby tak verejnému operátorovi nebola poskytnutá nepriama výhoda vo vzťahoch s takýmito producentmi kinematografie.

(82)

Pokiaľ ide o navyšovanie kapitálu v období rokov 1994-1997, spoločnosti SIC, ACT, Mediaset a TVI sa zmienili, že žiadny rozumný akcionár by nenavýšil kapitál spoločnosti s charakteristikou RTP. Tieto navýšenia kapitálu sa vykonali v spoločnosti, pre ktorú bol typický vážny deficit, absencia plánu súvislej reštrukturalizácie na obnovu jej životaschopnosti.

(83)

SIC tiež uviedla, že žiadna finančná inštitúcia by nebola súhlasila s pôžičkou RTP vzhľadom na faktický bankrot v roku 1996.

(84)

Spoločnosti Mediaset a ACT požadovali väčší dosah, v priebehu vyšetrovania, na nezávislý dohľad nad poskytovaním verejnej služby. Súkromné televízne spoločnosti SIC a TVI uviedli, že Komisia by mala konštatovať, že tieto opatrenia štátnej pomoci boli nezlučiteľné, vychádzajúc zo skutočnosti, že verejné zdroje poskytnuté RTP sú neúmerné.

(85)

V súvislosti s oslobodením od daní a poplatkov za registráciu portugalské orgány poznamenali, že keďže nebola potrebná verejnoprávna listina na formalizovanie transformácie štátneho podniku na akciovú spoločnosť, neexistoval ani nijaký základ pre výber týchto daní a poplatkov.

(86)

Pokiaľ ide o pripomienky spoločnosti SIC k článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92, portugalské orgány uviedli, že portugalský zákonodarca neposkytol štátnym podnikom nijaké špecifické finančné výhody ohľadom transformácie spoločností alebo reštrukturalizácie. Výnimka je podložená nariadením vlády č. 404/90.

(87)

Pokiaľ ide o omeškania v platbách za používanie siete, portugalské orgány uisťujú, že stanovenie nového splátkového kalendára zo strany spoločnosti Portugal Telecom vytvára novú spoločnú stratégiu v obchodných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom a nebolo výsledkom zásahu štátu.

(88)

Portugalské orgány potvrdili, že počiatočná dohoda medzi Sociálnou poisťovňou a RTP o stanovení splátkového kalendára a zrušení úrokov a pokút má pôvod v právnom konflikte ohľadom ústavnosti regulačného nariadenia č. 12/83, ktoré reguluje základňu pre príspevky do Sociálnej poisťovne vo vzťahu k odmeňovaniu za poskytovanie mimoriadnej práce. Dohoda o regulácii dlhu uznala výklad spoločnosti RTP, že odmeňovanie nebolo predmetom príspevkov pre Sociálnej poisťovne, čo potvrdil aj špecialista z oblasti kontroly.

(89)

Portugalské orgány tiež potvrdili, že formálne povolenie tejto dohody zo strany vlády neposkytlo spoločnosti RTP žiadnu špecifickú finančnú výhodu vo vzťahu k ďalším podnikom v podobnej situácii v zmysle nariadenia vlády č. 411/91. Portugalské orgány potvrdili, že zrušenie článku 2 ods. 1 písm. d) sa vzťahuje na RTP, keďže podnik bol predmetom štátneho zásahu a prešiel nestálym obdobím v rámci vedenia Administratívnej Komisie, ktorá bola menovaná vládou v roku 1977 (47). Podľa portugalských orgánov je všeobecný charakter podčiarknutý skutočnosťou, že podľa rovnakého zákona bola ustanovená dohoda s jedným z priamych zainteresovaných.

(90)

Pokiaľ ide o poplatok za transfer siete na vysielanie televízneho signálu v roku 1993, portugalské orgány sa vyjadrili, že financovanie bolo priamo spojené s procesom rozdelenia a predaja prepravnej a vysielacej siete. Štát získal TPD od RTP a úhradu realizoval prostredníctvom navýšenia kapitálu RTP presne v rovnakej hodnote ako aktíva, ktoré boli prevedené, a tým sa vylučuje štátna pomoc.

(91)

Pokiaľ ide o emisiu dlhopisov sprevádzaných štátnou garanciou, portugalské orgány sa bránia, že akcionárska pôžička neniesla so sebou nijakú garanciu zo strany Portugalska, tak ako je to uvedené technickej dokumentácii súvisiacej s touto otázkou.

(92)

V otázke Protokolu o podpore kinematografie portugalské orgány uviedli, že protokol z roku 1996 vysvetľuje a ustanovuje formy povinnosti verejnej služby poskytovanej spoločnosťou RTP v zmysle podpory a propagácie kinematografickej produkcie. Podľa protokolu by mala RTP spolufinancovať „projekty, ktoré sú predmetom finančnej podpory“ a boli vybraté zodpovedným štátnym subjektom. V súlade s portugalskými orgánmi, podmienky protokolu uzavretého s RTP neboli porovnateľné s tými, ktoré uzatvorili televízne spoločnosti SIC a TVI, vychádzajúc zo skutočnosti, že RTP mala povinnosť spolufinancovať kinematografické diela, o ktoré mohol byť znížený alebo žiadny záujem zo strany televízií. Rozhodne však bola podpora RTP vo všeobecnosti omnoho vyššia ako priemerná hodnota vysielacích práv na diela vhodné pre televízne vysielanie.

(93)

V súvislosti s plánom reštrukturalizácie na obdobie rokov 1996-2000 portugalské orgány informujú, že plán sa nezrealizoval, a preto nevytvoril základ pre akúkoľvek formu finančnej pomoci zo strany štátu v prospech RTP.

(94)

Pokiaľ ide o pôžičku, portugalské orgány uviedli, že technické podmienky súvisiace s pôžičkou spôsobili, že finančná operácia bola podriadená úrokovej sadzbe podľa trhových kritérií.

(95)

Na druhej strane portugalské orgány argumentovali, že navyšovanie kapitálu v období 1994-1998 vytvorilo nástroj na financovanie nákladov spojených s poskytovaním verejnej služby v oblasti televízneho vysielania spolu s kompenzačnými poplatkami na odškodnenie.

(96)

Podľa portugalských orgánov sa model financovania, ktorý mal kompenzovať RTP náklady na verejnú službu, ukázal ako nedostatočný a spôsoboval ďalšie zadĺženie. V prvom rade boli kompenzačné odškodnenia kalkulované vždy pod hranicou skutočných potrieb na financovanie verejnej služby televízie. V druhom rade, Portugalsko systematicky vyplácalo toto odškodné oneskorene. Preto sa RTP musela spoliehať na financovanie výdajov na chod spoločnosti s pomocou bánk a nemohla započítať úroky a amortizáciu do nákladov súvisiacich s verejnou službou. Po tretie, RTP musela platiť štátu daň z pridanej hodnoty (DPH) z kompenzačných odškodnení, čo znižovalo ich čistú výšku.

(97)

Portugalské orgány potvrdili, že oslobodenie od daní a poplatkov i), úľavy na poplatkoch za používania siete na vysielanie televízneho signálu ii), stanovenie splátkového kalendára pre dlh voči Sociálnej poisťovni iii), úhrada za prevod siete na vysielanie televízneho signálu iv), Protokol o podpore kinematografie v) a pôžička, ktorú RTP získala v roku 1998 vi) nespadajú pod pojem štátna pomoc. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť ostatných opatrení, portugalské orgány trvajú na tom, aby boli považované za kompenzáciu za náklady na verejnú službu a nemali by sa považovať za štátnu pomoc (48), prípadne by ich zlučiteľnosť s legislatívou Spoločenstiev mala byť posudzovaná vo svetle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES.

(98)

V súvislosti s výpočtom nadmernosti kompenzácií portugalské orgány uvádzajú nasledovné:

(99)

Berúc do úvahy uvedené, portugalské orgány uzatvárajú, že finančná kompenzácia v prospech RTP za jej povinnosť verejnej služby by sa nemala považovať za nadmernú alebo neprimeranú.

(100)

Aby mohla Komisia určiť, či opatrenia predstavujú pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, bude musieť posúdiť, či opatrenia v prospech RTP:

(101)

Verejné zdroje sú zahrnuté v oslobodení od notárskych a registračných poplatkov vzhľadom na to, že strata daňových príjmov sa rovná spotrebe štátnych zdrojov vo forme daňových výdajov (51).

(102)

Pokiaľ ide o účasť verejných zdrojov v akceptovaní oneskorených platieb RTP za používanie vysielacej siete prevádzkovateľom vysielacej siete, Komisia zdôrazňuje nasledovné. Akceptovaním neuhrádzania poplatkov za používanie siete a príslušných úrokov, ktorá vyústila do akumulácie dlhu počas obdobia vyšetrovania, sa prevádzkovateľ siete zriekol príjmov a pravdepodobne využil pôžičky na trhu, aby mohol financovať svoje operácie.

(103)

Berúc do úvahy, že spoločnosť Portugal Telecom sa privatizovala postupne počas obdobia, ktoré je predmetom vyšetrovania, Komisia bude musieť rozlíšiť obdobie, počas ktorého mal štát v spoločnosti Portugal Telecom majoritnú, a obdobie, v ktorom mal minoritnú účasť.

(104)

Pokiaľ ide o obdobie nasledujúce po polovici roku 1997, Komisia zastáva názor, že akákoľvek strata príjmov spoločnosti Portugal Telecom nemôže byť považovaná za „verejné zdroje“, keďže štátna účasť v spoločnosti Portugal Telecom bola obmedzená na 25 %, v nasledujúcich rokoch sa ešte viac znižovala a ďalší hlavní akcionári mali podiely v podniku (52). Okrem toho, tak ako je uvedené v bode odôvodnenia 27, spoločnosť Portugal Telecom nemohla dostať odškodnenie od štátu za eventuálne straty vyplývajúce z akceptovania oneskorených platieb zo strany RTP. Preto Komisia konštatuje, že počnúc druhou polovicou roku 1997 nešlo o štátne zdroje.

(105)

Pokiaľ ide o obdobie pred polovicou roku 1997: v období pred polovicou roku 1997 štát ovládal Portugal Telecom, keďže bol majoritným vlastníkom podniku. Z toho vyplýva, že každá strata v príjmoch spôsobená akceptovaním oneskorených platieb vzťahujúcich sa na obdobie pred polovicou roku 1997, sa považuje za „verejné zdroje“ (53).

(106)

V prvom rade musí Komisia posúdiť, či správanie sa prevádzkovateľa siete spred polovice roku 1997 viedlo k strate štátnych zdrojov. V skutočnosti prevádzkovateľ akceptovaním platobných úľav konal ako verejný veriteľ voči RTP. z toho vyplýva, že jeho správanie by sa malo porovnávať s postupom verejného či súkromného veriteľa, ktorý sa snaží získať dlžnú sumu a ktorý na tento účel uzatvára dohody s dlžníkom, na základe ktorých bude nahromadený dlh rozdelený na splátky s cieľom umožniť ich splácanie (54). Úroky, ktoré sú bežne aplikovateľné na tento typ úverov, úroky z omeškania, majú za cieľ vynahradiť utrpenú stratu veriteľa z dôvodu omeškania v plnení si záväzkov zo strany dlžníka. Úroková sadzba pri úrokoch z omeškania uplatnená verejným veriteľom by mala byť totožná so sadzbou, ktorú by uplatnil súkromný veriteľ v obdobnej situácii (55).

(107)

Od začiatku konania a podľa pripomienok zo strany tretích strán, portugalské orgány nedodali dostačujúce informácie o úrokovej sadzbe uplatnenej verejným prevádzkovateľom siete, ani o referenčnej úrokovej mieru trhu. Preto Komisia nemôže vylúčiť, že úrokové sadzby uplatnené spoločnosťou Portugal Telecom pred polovicou roku 1997 predstavujú stratu štátnych zdrojov.

(108)

Po druhé, Komisia nemusí vyhodnotiť len to, či opatrenie zahŕňa aj štátne zdroje, ale musí tiež rozhodnúť o tom, či boli verejné orgány účinne zapojené do prijímania opatrenia (56).

(109)

Nebol spochybnený fakt, že štát do polovice 1997 mohol kontrolovať spoločnosť Portugal Telecom a uplatňovať dominantný vplyv na jej operácie, keďže vlastnil viac ako 50 % akcií podniku.

(110)

V priebehu svojho vyšetrovania Komisia nezistila žiadne indície o tom, že by portugalské orgány boli efektívne zapojené do uzatvárania dohôd súvisiacich s akceptovaním oneskoreného uhrádzania dlhu zo strany prevádzkovateľa vysielacej siete (57).

(111)

Ako je uvedené v bode odôvodnenia 22, štát reguloval tarify a službu vysielania televízneho signálu, ktorú mal prevádzkovateľ siete poskytovať ako súčasť svojej koncesionárskej zmluvy uzavretej so štátom. Avšak právne ustanovenia nepredpokladali žiadny rozdiel medzi službami na vysielanie televízneho signálu a tarifami, ktoré mal prevádzkovateľ siete ponúkať verejnoprávnej televíznej spoločnosti RTP a prevádzkovateľom súkromných televízií. Rovnako prevádzkovateľ siete nemusel poskytovať povinnú univerzálnu službu spoločnosti RTP v zmysle služby vysielacej siete.

(112)

Preto Komisia nesúhlasí s priamo zainteresovanými stranami, ktoré argumentujú, že boli diskriminované, keďže zákon o televízii predpokladal len stratu vysielacej licencie pre súkromných prevádzkovateľov, ktorí by nezaplatili v určenom termíne poplatok za použitie siete. Hoci zákon predvídal len následky prípadného neplatenia zo strany súkromných prevádzkovateľov, na spoločnosť Portugal Telecom sa nevzťahovala povinnosť poskytovať svoje služby spoločnosti RTP, bez ohľadu na to, či RTP uhrádzala alebo neuhrádzala poplatky.

(113)

Na druhej strane, prevádzkovateľ siete nebol integrovaný do štruktúr štátnej administratívy, keďže bol vytvorený v súlade s právom o spoločnostiach ako akciová spoločnosť.

(114)

Portugalské orgány potvrdili, že verejné orgány sa nepodieľali priamo či nepriamo na akceptovaní oneskorených platieb spoločnosťou Portugal Telecom. Rovnako sa neobjavili ani žiadne indície od tretích strán, ktoré by poukazovali na zapojenie štátu v tomto opatrení.

(115)

Nakoniec, ako to potvrdzuje bod odôvodnenia 25, správanie sa prevádzkovateľa siete bolo rovnaké pred a po polovici roku 1997. Po polovici roku 1997 prevádzkovateľ pokračoval v uzatváraní dohôd s RTP o platení poplatkov. V skutočnosti sa zdá, že hlavným dôvodom týchto dohôd s RTP bol spor ohľadom v úrovne ročného poplatku, spojený so vzájomnou závislosťou medzi oboma podnikmi. Túto skutočnosť naviac ešte podčiarkuje rozhodnutie Anacom z roku 2003, podľa ktorého musel Portugal Telecom výrazne znížiť svoje ceny.

(116)

Berúc do úvahy argumenty spomenuté v predchádzajúcich bodoch, Komisia došla k záveru, že nič nenasvedčuje tomu, že by prevádzkovateľ siete musel akceptovať oneskorené platby na základe nariadenia štátnych orgánov. Rovnako nenasvedčuje tomu, že by štátne orgány boli zapojené do prijímania tohto opatrenia (58). Navyše po privatizácii podniku boli uzatvorené aj ďalšie podobné dohody. Takto nemôže byť opatrenie považované za spôsobené štátom a z toho vyplýva, že ani neviedlo k strate štátnych zdrojov.

(117)

V súvislosti so stanovením splátkového kalendára na dlh voči Sociálnej poisťovni, ako aj so zrieknutím sa úrokov súvisiacich oneskorenými platbami, Komisia sa domnieva, že Sociálnu poisťovňu nemožno považovať za podnik. Nevykonáva ekonomickú činnosť, ale je skôr verejným orgánom, ktorého úlohou je riadenia systému sociálneho zabezpečenia (59). Na druhej strane však povolenie k stanoveniu splátkového kalendára nedala samotná Sociálna poisťovňa, ale vzniklo na základe spoločného rozhodnutia štátneho tajomníka ministerstva financií a sociálnej poisťovne a štátneho tajomníka zastupujúceho ministra. Na základe tohto povolenia sa štát v podstate zriekol príjmov, keďže za bežných okolností by získal 1,206 miliárd PTE na úrokoch z nezaplateného dlhu. Z uvedeného vyplýva, že ide o štátne zdroje a opatrenie sa dá pripísať na vrub štátu.

(118)

Navýšenia kapitálu spoločnosti RTP a poplatky za sieť vysielajúcu televízny signál boli realizované priamo štátom zo štátneho rozpočtu. Z toho je jasné, že tieto prostriedky sú štátnymi zdrojmi v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy.

(119)

Komisia nemôže súhlasiť s portugalským orgánmi, že v prípade pôžičky nejde o štátne zdroje. Treba pripomenúť, že koncept štátnych zdrojov obsahuje rovnako výhody poskytnuté subjektami určenými alebo vytvorenými pre tento účel štátom (60). Zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi RTP a Fondom na reguláciu verejného dlhu, ktorý je spravovaný Inštitútom správy štátneho úveru. Existuje právny dokument, ktorý stanovuje, že Inštitút je pod dohľadom ministra financií (61). To znamená, že zdroje poskytnuté Fondom na reguláciu verejného dlhu by mali byť považované za štátne zdroje.

(120)

Na druhej strane, opatrenie sa môže považovať za priamo pripísateľné Portugalsku, vzhľadom na skutočnosť, že išlo o spoločné rozhodnutie štátnych tajomníkov pre komunikačné prostriedky, štátnej pokladne a financií zo 17. decembra 1998, ktorým boli stanovené podmienky zmluvy.

(121)

Neboli prijaté žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali, že emisiu dlhopisov spoločnosti RTP sprevádzala nejaká štátna záruka. V súlade s prospektom k tejto emisii dlhopisov spoločnosť RTP garantuje splácanie dlhu. V čase emisie RTP nemala právny štatút, z ktorého by vyplývala implicitná záruka zo strany štátu. V roku 1992 bol podnik zákonom č. 21/92 transformovaný zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Preto Komisia zastáva názor, že k emisii dlhopisov došlo v trhových podmienkach a štát sa nezriekol ziskov. z toho vyplýva, že v tomto prípade nejde o štátne zdroje. V rozpore s tvrdeniami tretích strán je Komisia toho názoru, že skutočnosť, že RTP je vo vlastníctve štátu, nemá vplyv na tento záver, keďže Zmluva o ES je neutrálna pokiaľ ide o štátne alebo súkromné vlastníctvo. (62)

(122)

V súvislosti s Protokolom o podpore kinematografie zo septembra 1996 Komisia nemôže súhlasiť s pripomienkami tretích strán, že RTP obdržala dodatočné finančné zdroje na základe tohto protokolu. Tento protokol detailne špecifikoval spôsob, ktorým mala RTP zabezpečiť plnenie svojej povinnosti verejnej služby v oblasti podpory filmovej tvorby (63), avšak bez predpokladu akejkoľvek dodatočnej finančnej kompenzácie RTP. Finančná kompenzácia súvisiaca s povinnosťami RTP v oblasti filmovej tvorby už bola možná v rámci všeobecného systému kompenzácií, v súlade so zákonom č. 21/92 (64). Preto protokol nemôže byť považovaný za opatrenie dočasného financovania. Z tohto hľadiska protokol sám o sebe nevedie k strate štátnych zdrojov, keďže štát neposkytuje RTP žiadne dodatočné finančné zdroje na základe uvedeného protokolu.

(123)

Plán reštrukturalizácie pre obdobie 1996-2000 zjavne predstavuje len predbežnú štúdiu vypracovanú RTP bez akéhokoľvek finančného záväzku zo strany Portugalska. Z toho dôvodu Komisia zastáva názor, že nejde o použitie akýchkoľvek štátnych zdrojov. K tejto otázke tretie strany neprezentovali žiadne nové informácie.

(124)

Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že Protokol o podpore kinematografie, plán reštrukturalizácie pre obdobie rokov 1996-2000, oneskorenie platieb za použitie vysielacej siete a emisia dlhopisov nepredstavujú štátnu pomoc, keďže neboli použité nijaké štátne zdroje.

(125)

V súvislosti s oslobodením od notárskych a registračných nákladov by Komisia mala určiť, či opatrenie poskytlo RTP všeobecnú výnimku z fiškálnych povinností a či bolo uplatnené špecificky voči RTP (alebo len voči štátnym podnikom), a nie voči súkromným spoločnostiam. Okrem toho by Komisia mala rozhodnúť, či RTP dostala dodatočnú výhodu súvisiacu s nezaplatením poplatkov za vydanie právnych listín a či bola RTP tiež oslobodená od registračných poplatkov súvisiacich so všetkými ostatnými službami v zmysle článku 11 ods. 2 zákona č. 21/92.

(126)

Po prvé, Komisia sa domnieva, že cieľom uvedeného článku 11 bolo oslobodiť RTP od registračných a podobných poplatkov, ktoré priamo súviseli so zmenou jej stanov. Kým jeho bod 1 hovorí o základnej povinnosti registrácie stanov v Národnom registri právnických osôb (Registo Nacional de Pessoas Colectivas), bod 2 hovorí o iných požadovaných registračných úkonoch priamo súvisiacich so zmenou právneho stavu spoločnosti (t. j. registrácia hmotného a nehmotného majetku atď.). V skutočnosti informácie pochádzajúce od portugalských orgánov ukazujú, že RTP sa neteší všeobecnému oslobodeniu od registračných poplatkov, keďže už vo viacerých prípadoch zaplatila notárske a registračné poplatky súvisiace so zmenami v podniku, po jej transformácii na akciovú spoločnosť (65). Preto Komisia nesúhlasí s názorom priamo zainteresovaných strán v tom, že RTP mala výhodu všeobecného oslobodenia od notárskych a registračných poplatkov.

(127)

Po druhé, Komisia sa stotožňuje s portugalskými orgánmi v tom, že článok 11 ods. 1 zákona č. 21/92, podľa ktorého bola RTP oslobodená od notárskych a registračných poplatkov jej neposkytuje špecifickú výhodu. Len znovu potvrdzuje uplatnenie zákona č. 84/88 na špecifický prípad RTP, v súlade s ktorým môžu byť štátne podniky, prostredníctvom nariadenia vlády, transformované na akciové spoločnosti, pričom takéto nariadenie vlády schvaľuje stanovy akciovej spoločnosti a vytvára dostatočný titul pre všetky potrebné registračné úkony.

(128)

Odlišný prístup k štátnym podnikom, ktorých právny štatút sa mení na akciovú spoločnosť, vyplýva z vnútornej logiky systému a neposkytuje im nijakú špecifickú výhodu, keďže v ňom chýbajú faktory spôsobujúce poplatky. Potrebná je realizácia notárskych úkonov s cieľom certifikovať dokumenty, ktorými sa zakladá alebo mení podnik, aby boli právoplatné. Zdá sa však, že tieto úkony sú nadbytočné v prípade spoločností ktorých právna forma bola zmenená na akciovú spoločnosť na základe legislatívneho aktu, keďže už tento akt je právoplatný.

(129)

To, čo platí pre registračné náklady, sa dá aplikovať aj na poplatky za publikovanie. V rámci svojich právomocí štátneho orgánu musí štát publikovať legislatívne zmeny v Diário da República (Obchodný register). Keďže zákon č. 21/92, ktorý schvaľuje nové stanovy RTP, už štát publikoval, nebolo potrebné vyžadovať od RTP ďalšie náležitosti v oblasti publikovania, ktoré by sa vyžadovali od súkromných spoločností. Diário da República obsahuje celé stanovy spoločnosti RTP, čo zodpovedá jej registrácii a čo sa prejavilo, pokiaľ ide o informovanosť tretích strán.

(130)

Po tretie, Komisia súhlasí s portugalskými orgánmi v tom, že článok 11 ods. 2 zákona č. 21/92, podľa ktorého bola RTP oslobodená od ostatných registračných poplatkov priamo súvisiacich so zmenou právneho štatútu spoločnosti, neposkytuje RTP žiadnu špecifickú výhodu. Článok 11 ods. 2 zákona č. 21/92 len potvrdzuje uplatnenie článku 1 nariadenia vlády č. 404/90, podľa ktorého môže byť podnikom poskytnuté oslobodenie od dane z prevodu, ktorá sa vzťahuje na prevod potrebného nehnuteľného majetku potrebného ku koncentrácii alebo k spolupráci, ako aj od poplatkov a iných súvisiacich právnych povinností. Nariadenie vlády č. 404/90 platí pre všetky podniky, ktoré pristúpili k aktom koncentrácie alebo spolupráce do 31. decembra 1993. Oslobodenie od ďalších registračných poplatkov poskytnutých RTP jej neudeľuje špecifickú výhodu, keďže sa vzťahuje na všetky podniky v rovnakej situácii.

(131)

Po vyhodnotení pripomienok tretích strán a portugalských orgánov prišla Komisia k záveru, že počiatočná dohoda medzi Sociálnou poisťovňou a RTP nemôže byť považovaná za typické správanie sa súkromného operátora. Spor sa vzťahoval na otázku, či interpretácia určitých noriem Sociálnej poisťovne tak, ako sú ustanovené v regulačnom nariadení č. 12/83, bola z právneho hľadiska správna. Táto dohoda potvrdila interpretáciu spoločnosti RTP, ktorú potvrdil aj posudok experta na daňovú oblasť, ktorý skonštatoval, že regulačné nariadenie je protiústavné. Dôsledkom dohody však toto regulačné nariadenie nebolo zrušené. Preto je nutné skonštatovať, že opatrenie bolo aplikované na RTP selektívne, bez zmeny v uplatňovaní interpretácie uvedených noriem Sociálnej poisťovne voči iným podnikom.

(132)

Na druhej strane, Komisia nemôže súhlasiť s portugalskými orgánmi vo veci, že povolenie stanovenia splátkového kalendára na dlh a zrieknutia sa pokút a úrokov bolo udelená v rámci všeobecného systému aplikovateľného pre všetky podniky v obdobnej situácii na základe nariadenia vlády č. 411/91 a že preto neposkytlo spoločnosti RTP špecifickú výhodu.

(133)

Cieľom súčasného rozhodnutia je určiť, či uplatnenie takéhoto režimu na RTP bolo selektívne, nepredpokladajúc jeho selektívny alebo všeobecný charakter.

(134)

S cieľom dokázať, že stanovenie splátkového kalendára je nevyhnutné k zabezpečeniu životaschopnosti podniku, nariadenie vlády č. 411/91 vyžaduje vypracovanie ekonomicko-finančnej štúdie. Spoločnosť RTP nikdy takúto štúdiu životaschopnosti nevypracovala, v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia vlády č. 411/91.

(135)

Okrem toho, podmienka uvedená v článku 2 ods. písm. d) nebola uplatniteľná na RTP, keďže k regulácii dlhu nedošlo po zásahu štátu. Komisia sa nestotožňuje s portugalskými orgánmi, ktoré uvádzajú, že zásahy štátu mali vplyv na fungovanie dlhujúcej spoločnosti a že RTP sa riadila právnymi predpismi v čase zásahov štátnu. Hoci bola RTP predmetom osobitého režimu riadenia v roku 1977 (66), tento režim bol ukončený prijatím stanov RTP v roku 1980, zatiaľ čo dlh voči Sociálnej poisťovni sa naakumuloval v období rokov 1983-1989. Komisia sa domnieva, že povolenie regulácie dlhu spoločnosti RTP sa nemôže chápať v rámci všeobecného režimu, v súlade s nariadením vlády č. 411/91, keďže RTP nespĺňala kritériá stanovené v zákone na povolenie regulácie dlhu. Z toho vyplýva, že opatrenie bol na RTP uplatnené selektívnym spôsobom.

(136)

Na druhej strane, povolením stanovenia splátkového kalendára mal štát konať ako verejný alebo súkromný veriteľ, ktorý sa snaží získať dlžné sumy a ktorý na tento účel uzatvára dohody stanovujúce splátkový kalendár s cieľom umožniť ich splatenie (67). Miera úrokov z omeškania aplikovaná štátom by sa mala zhodovať s mierou, ktorú by za rovnakých okolností uplatnil súkromný veriteľ. Komisia sa domnieva, že súkromný veriteľ, ktorý by mal v úmysle podniknúť právne kroky na účely splatenia dlhu, by uplatnil prinajmenšom zákonnú úrokovú sadzbu. Následne portugalské orgány, nevymáhajúce zaplatenie úrokov, napriek existencii exekučných mechanizmov, nekonali ako by konal súkromný veriteľ, ktorý by sa snažil maximalizovať úrokovú sadzbu. Okrem toho sa dlh voči Sociálnej poisťovni nahromadil v období rokov 1983-1989 a k jeho preprogramovaniu došlo až v roku 1993. Za takýchto podmienok by súkromný veriteľ nebol dovolil, aby došlo k podobnej akumulácii omeškaného dlhu počas takého dlhého obdobia bez toho, aby podnikol nejaké kroky na jeho vymáhanie. z toho vyplýva, že toto opatrenie predstavovalo pre RTP špecifickú výhodu.

(137)

Pokiaľ ide o platby za prevod vysielacej siete a prenos televízneho signálu, Komisia nemôže brať do úvahy pripomienky tretích strán, ktoré spochybňujú výpočet hodnoty siete. Komisia už došla k záveru vo svojom rozhodnutí z 2. októbra 1996 ohľadom financovania RTP, že cena za sieť, ktorú štát zaplatil spoločnosti RTP, zodpovedala trhovej hodnote a nepredstavuje štátnu pomoc (68). Tento záver nebol napadnutý zo strany spoločnosti SIC pred súdom prvej inštancie (69).

(138)

Na druhej strane, Komisia nesúhlasí s tvrdeniami, že kompenzácia nie je opodstatnená, vzhľadom na skutočnosť, že sieť na vysielanie a prenos televízneho signálu bola vybudovaná zo štátnych prostriedkov. Komisia sa domnieva, že funkcia štátu ako investora by sa nemala mýliť s funkciou verejného orgánu. Hoci štát vlastnil 100 % akcií RTP a stal sa 100 % vlastníkom TPD, z dôvodu transparentnosti boli oba podniky právne i finančne nezávislé. Sieť bola súčasťou aktív spoločnosti RTP. Kompenzácia poskytnutá zo strany štátu štátnemu podniku RTP podľa trhovej hodnoty siete, ktorá sa mala oddeliť od aktív spoločnosti RTP, nebola finančným zvýhodnením tejto spoločnosti, keďže kompenzácia zodpovedá skutočnej hodnote týchto aktív. Z toho vyplýva, že opatrenie nepredstavuje výhodu pre RTP a v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES sa nepovažuje za štátnu pomoc.

(139)

Po posúdení pripomienok tretích strán a portugalských orgánov Komisia dospela k záveru, že navýšenia kapitálu poskytnuté v období rokov 1994-1997 predstavovali pre RTP finančnú výhodu. Ako je možné vidieť v tabuľke 3, berúc do úvahy slabú finančnú situáciu RTP počas realizácie kapitálových navýšení, je možné tvrdiť, že žiadny súkromný investor by nevložil kapitál do podniku, keďže v rozumnom čase by sa nedala očakávať ziskovosť podniku. V skutočnosti sa finančná situácia RTP napriek finančným injekciám zhoršila. Ani portugalské orgány, ani tretie strany neuviedli, že by Portugalsko konalo ako súkromný investor počas navyšovania kapitálu podniku.

(140)

Komisia nesúhlasí s portugalskými orgánmi, že by pôžička poskytnutá v roku 1998 zodpovedala trhovým podmienkam. Na to, aby pôžička nepredstavovala štátnu pomoc, súvisiace podmienky (zabezpečenie pôžičky a úroková sadzba) by mali odrážať riziko, ktoré je vlastné pri poskytovaní pôžičky akémukoľvek podniku (70). Riziko a následne aj úroková sadzba sa zvýšia, ak sa podnik nachádza v ekonomicko-finančnej situácii s nižším stupňom dôveryhodnosti oproti tomu, aký by finančná inštitúcia vyžadovala na poskytnutie pôžičky.

(141)

Ako je možné vidieť v tabuľke 3, v čase, keď bola poskytnutá pôžička, sa RTP nachádzala vo zvlášť ťažkej finančnej situácii, a to do tej miery, že dlhy prevyšovali hodnotu aktív spoločnosti a spoločnosť vykazovala záporný výsledok. Z tohto hľadiska bola prakticky v konkurze.

(142)

V prvom rade je nutné podotknúť, že pôžička pozostávala z „vedľajšej“ pôžičky, inými slovami z pôžičky bez garancie založenej na aktívach a v prípade bankrotu podniku by bola na účely splatenia radená až za všetkých veriteľov, ale pred akcionárov. Absencia primeranej garancie založenej na aktívach pri tejto pôžičke znamená, že nebola poskytnutá podľa trhových podmienok a že išlo o pomoc. Berúc do úvahy praktický bankrot RTP pri poskytnutí pôžičky, žiadna finančná inštitúcia by jej nebola poskytla „vedľajšiu“ pôžičku, keďže sa výrazne znížili predpoklady návratnosti pôžičky zo strany RTP. V skutočnosti pôžičku neposkytla súkromná finančná inštitúcia, ale Fond na reguláciu verejného dlhu.

(143)

Po druhé, je možné namietať, že úroková sadzba uplatnená na pôžičku jasne neodráža jej skutočné vlastné riziko. Nielenže sa nachádza pod referenčnou mierou, ktorú Komisia bežne používa na výpočet prvku pomoci obsiahnutého v režime bonifikácie úrokov (71), ale normálny trhový operátor by okrem istých garancií tiež vyžadoval aj úrokovú sadzbu, ktorá by kompenzovala zvýšené riziko návratnosti.

(144)

Vzhľadom na to, že finančná situácia RTP za normálnych okolností neumožňovala poskytnutie „vedľajšej“ pôžičky, pôžička sa prakticky rovná finančnej podpore a predstavuje výhodu pre RTP.

(145)

Berúc do úvahy vyššie uvedené, Komisia sa domnieva, že stanovenie splátkového kalendára na dlh voči Sociálnej poisťovni, navyšovanie kapitálu v období rokov 1994-1997 a pôžička poskytnutá v roku 1998 predstavovali ekonomicko-finančnú výhodu v porovnaní s konkurenčnými podnikmi, ktoré nedostali rovnaké zdroje.

(146)

Portugalský televízny trh bol otvorený konkurencii najneskôr v roku 1992, preto na tomto trhu boli prítomní konkurenti v období, v ktorom boli prijímané opatrenia ohľadom RTP. Vo februári roku 1992 boli udelené licencie na vysielanie súkromným televíznym spoločnostiam SIC a TVI a v októbri 1992 začala spoločnosť SIC v Portugalsku vysielať.

(147)

Komisia nesúhlasí s pozíciou portugalských orgánov v tom zmysle, že dohoda o dlhu voči Sociálnej poisťovni (Segurança Social) by nemala byť pokrytá pojmom štátnej pomoci, keďže samotný dlh vznikol pred tým, ako bol otvorený portugalský televízny trh. Finančná výhoda bola spoločnosti RTP udelená v máji 1993, po otvorení televízneho trhu, pričom jej týmto vlastne boli poskytnuté ekonomické výhody.

(148)

Na základe uvedeného došla Komisia k záveru, že opatrenia udelené štátom mohli zabezpečiť spoločnosti RTP ekonomicko-finančné výhody v porovnaní s konkurentmi, ktorí takéto prostriedky nedostali, a týmto bola konkurencia poškodená v zmysle článku 87(1).

(149)

Opatrenia štátu sú zahrnuté v ustanoveniach článku 87 ods. 1 podľa toho, ako ovplyvňujú obchodnú výmenu medzi členskými štátmi. K tomu dochádza vždy, keď sú dané aktivity predmetom obchodu v rámci Spoločenstva. V rámci súčasného konania spoločnosť RTP, ktorá je príjemcom, vyvíja aktivity na medzinárodnom trhu. V skutočnosti prostredníctvom Únie európskych verejnoprávnych televízií (UER) vymieňa televízne programy a zúčastňuje sa v systéme Eurovízie (72). Okrem toho je RTP priamym konkurentom súkromných televíznych staníc, ktoré vyvíjajú aktivity na medzinárodnom televíznom trhu a ktoré majú medzinárodnú štruktúru vlastníkov (73).

(150)

Na základe toho je možné urobiť záver, že opatrenia v prospech spoločnosti RTP ovplyvnili obchodnú výmenu medzi členskými štátmi v zmysle článku 87 ods. 1.

(151)

Berúc do úvahy uvedené, je potrebné konštatovať, že okrem prípadných povinností v rámci verejnej služby uložených spoločnosti RTP spočíva zahrnutá štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES v nasledovných opatreniach: úprava splátkového kalendára na splatenie dlhu voči Sociálnej poisťovni, navyšovanie kapitálu v období rokov 1994-1997 a pôžička poskytnutá v roku 1998.

(152)

Ako však už bolo spomenuté, spoločnosti RTP bola uložená povinnosť televízneho vysielania v rámci verejnej služby. Súdny dvor v rámci rozsudku v prípade Altmark vyhlásil, že opatrenia štátu, ktoré kompenzujú náklady na verejnú službu, nespadajú pod pojem štátnej pomoci v súlade s článkom 87 ods. 1 Zmluvy o ES, pokiaľ sú zároveň splnené nasledovné podmienky (74):

(153)

Odhliadnuc od prvej a tretej podmienky sa zdá, že dočasné opatrenia uvedené v bode 151 nespĺňajú druhú a štvrtú podmienku rozsudku v prípade Altmark a to z nasledujúcich dôvodov.

(154)

Je jasné, že financovanie poskytnuté vo forme dohody so Sociálnou poisťovňou a vo forme pôžičky neboli súčasťou systému kompenzácií s vopred objektívne a transparentne stanovenými parametrami (druhá podmienka). Naopak, boli založené na momentálnych rozhodnutiach, ktoré sa dajú pripísať štátu.

(155)

Okrem toho, ako je uvedené v bode odôvodnenia 61, zmluva o verejnej službe predpokladala špecifickú možnosť financovania investícií do vybavenia na účely výkonu verejnej služby formou navyšovania kapitálu. Zmluvy o verejnej službe neobmedzujú investície len na verejné služby, ani jasne nedefinujú podmienky a obmedzenia účasti štátu, predpokladajúc len možnosť účasti štátu na investíciách RTP v pozícii akcionára. Preto Komisia zastáva názor, že aj navyšovanie kapitálu nemôže byť posudzované v rámci systému kompenzácií s vopred objektívne a transparentne stanovenými parametrami.

(156)

Na druhej strane je evidentné, že RTP nebola vybratá prostredníctvom verejnej súťaže, ktorá by garantovala najnižšie možné náklady. Nič nenasvedčuje tomu, že by výška jednorazových platieb bola určená na základe analýzy nákladov znášaných priemernou firmou (štvrtá podmienka).

(157)

Berúc do úvahy uvedené, je jasné, že v tomto prípade nie sú splnené všetky podmienky rozsudku z prípadu Altmark. Preto musia byť opatrenia uvedené v bode odôvodnenia 151 považované za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(158)

Súdny dvor systematicky tvrdí, že článok 86 umožňuje výnimky zo zákazu štátnej pomoci podnikom, ktoré vykonávajú služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVEZ). Rozsudok z prípadu Altmark implicitne potvrdil, že štátna pomoc, ktorá kompenzuje náklady znášané podnikom na poskytovanie SVEZ, môže byť považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom v prípade, že rešpektuje podmienky uvedené v článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES (75).

(159)

Súdny dvor objasnil, že aby opatrenie mohlo využiť túto výnimku, je potrebné, aby boli okrem toho splnené princípy definície, kompetencie a úmernosti. Komisia zastáva názor, že ak sú rešpektované tieto princípy, vývoj obchodnej výmeny nie je ovplyvňovaný opatrením, ktoré je v rozpore so záujmami Spoločenstva.

(160)

Oznámenie Komisie ohľadom uplatňovania pravidiel v oblasti štátnej pomoci pre televízne vysielanie v rámci verejnej služby (76) vysvetľuje, ako sú tieto princípy uplatňované na sektor televízneho vysielania. V súlade s týmto oznámením musí Komisia posúdiť, či (77):

(161)

Ako uvádza Amsterdamský protokol (78) a Oznámenie o televíznom vysielaní (79), členským štátom prislúcha právomoc definovať kompetencie televíznej spoločnosti v rámci verejnej služby. V oblasti televízneho vysielania je úloha Komisie obmedzená na overovanie existencie akejkoľvek potenciálnej zjavnej chyby v definícii verejnej služby. Takáto chyba by znamenala zneužívanie definície verejnej služby.

(162)

Berúc do úvahy špecifickú povahu sektoru televízneho vysielania, Komisia považuje za legitímnu takú definíciu, ktorá prisudzuje určenému televíznemu subjektu funkciu dodávateľa vyváženého a rôznorodého programu v súlade s interpretačnými ustanoveniami protokolu. (80) Taká definícia bude v súlade s cieľom napĺňať demokratické, sociálne a kultúrne potreby špecifickej spoločnosti.

(163)

Ako je popísané v bodoch odôvodnenia 51 a 52, podľa zákona č. 21/92 a zmlúv o verejnej službe, má RTP povinnosť, z titulu všeobecnej verejnej služby televízneho vysielania, garantovať vysielanie na dvoch kanáloch s pokrytím celej krajiny. Zatiaľ čo prvý kanál musí vysielať programy všeobecnejšieho charakteru, druhý kanál má vyhovovať potrebám špecifických divákov. Na druhej strane, ustanovenia bodov odôvodnenia 53 a 54, zákon č. 21/92 a zmluvy o verejnej službe stanovujú podrobnejšie povinnosti pre RTP, pokiaľ ide o obsah programov, medzinárodnú spoluprácu a niektoré iné špecifické povinnosti.

(164)

Aj keď je definícia verejnej služby televízneho vysielania RTP kvalitatívne príliš obšírna, v súlade s interpretačnými ustanoveniami Amsterdamského protokolu považuje Komisia takúto „obšírnu“ definíciu za legitímnu. (81) Preto Komisia považuje za legitímnu všeobecnú definíciu verejnej služby vysielania na dvoch kanáloch s pokrytím celej krajiny poskytovanú spoločnosťou RTP, ktorá hovorí, že prvý kanál vysiela programy všeobecnejšieho charakteru a druhý kanál sa zameriava na špecifické publikum. Je možné konštatovať, že takáto definícia vyhovuje demokratickým, sociálnym a kultúrnym požiadavkám portugalskej spoločnosti.

(165)

Komisia tiež považuje za legitímne povinnosti, ktoré podrobnejšie určujú spôsob, akým má RTP zabezpečovať všeobecnú povinnosť televízneho vysielania v rámci verejnej služby. s účinnosťou je tiež možné konštatovať, že tieto povinnosti v súlade so znením Amsterdamského protokolu, vyhovujú demokratickým, sociálnym a kultúrnym požiadavkám portugalskej spoločnosti.

(166)

Aj keď Komisia považuje za legitímnu úlohu zabezpečovania verejnej služby zo strany RTP, musí overiť, či táto definícia obsahuje resp. neobsahuje akékoľvek zjavné chyby.

(167)

Berúc do úvahy ustanovenie 45 smernice o „televízii bez hraníc“ Komisia môže akceptovať definíciu verejnej služby televíznych spoločností, ktorá obsahuje povinnosť prispievať vo významnej miere k investíciám do európskej audiovizuálnej tvorby, pokiaľ vysielacie práva z nej vyplývajúce umožňujú jej vysielane v rámci plnenia verejnej služby v oblasti televízie (82).

(168)

Komisia je toho názoru, že povinnosť podpory kinematografii uložená spoločnosti RTP je zahrnutá vo verejnej službe v oblasti televízneho vysielania, keďže RTP v rámci verejnej služby vysiela filmy, ku ktorým získala distribučné práva.

(169)

Preto Komisia nemôže súhlasiť s tvrdeniami prezentovanými priamo zainteresovanými stranami, že povinnosť RTP ohľadom kinematografie a príslušné financovanie sú diskriminačné. Priamo zainteresované strany uviedli, že súkromné televízne spoločnosti tiež podpísali protokoly o podpore kinematografii s portugalskými orgánmi, pričom z nich pre ne nevyplýva žiadne kompenzačné odškodnenie. Komisia je toho názoru, že je potrebné rozlišovať medzi dobrovoľne podpísanými dohodami o podpore kinematografii medzi štátom a súkromnými spoločnosťami a povinnosťami verejnej služby v oblasti televízneho vysielania uloženými spoločnosti RTP na vysielanie filmovej produkcie a na ich financovanie. Je evidentné, že spoločnosti RTP bola výslovne zverená funkcia verejnej služby v oblasti podpory istých filmových produkcií, ktoré sú následne vysielané ako televízne programy v rámci verejnej služby, zatiaľ čo súkromným televíziám takáto funkcia verejnej služby uložená nebola. V skutočnosti sa RTP stáva nástrojom, ktorý štát používa na podporu kinematografii. Eventuálne výhody zo strany RTP pre kinematografiu môžu predstavovať štátnu pomoc a ako také musia byť posudzované. Toto rozhodnutie nemá vplyv na eventuálne posudzovanie možných výhod poskytnutých výrobcom filmov.

(170)

Berúc do úvahy vyššie uvedené Komisia konštatuje, že spolufinancovanie portugalskej filmovej tvorby, ktorá je následne vysielaná na kanáloch verejnej služby, zo strany RTP, môže byť považované za špecifickú legitímnu povinnosť, ktorá je potrebná na plnenie všeobecnej povinnosti verejnej služby RTP v oblasti televízneho vysielania. Preto táto povinnosť nepredstavuje zrejmú chybu.

(171)

Komisia však zastáva názor, že právna povinnosť poskytovať „ďalšie služby, ktoré budú špecifikované ad-hoc“ (83) uložená RTP, nie je dostatočne presná na to, aby umožnila Komisii vopred a s dostatočnou právnou istotou posúdiť, či takéto služby môžu byť považované za súčasť verejnej služby. Aj keď Komisia zastáva názor, že „ďalšie služby, ktoré budú špecifikované“, nie sú jasne definované, zistila, že počas obdobia skúmania neboli realizované akékoľvek platby na základe tohto ustanovenia (84).

(172)

Berúc do úvahy vyššie uvedené Komisia konštatuje, že aktivity spoločnosti RTP, ako sú popísané v zákone č. 21/92 a opätovne definované v zmluvách o verejnej službe, predstavujú jasne definované povinnosti verejnej služby. Aj keď povinnosť poskytovať „ďalšie služby, ktoré budú špecifikované ad-hoc“ nie je dostatočne presná na to, aby sa dalo vopred skonštatovať, že všetky poskytované služby v jej rámci môžu byť považované za súčasť verejnej služby na základe tohto ustanovenia neboli v období rokov 1992-1998 poskytnuté žiadne platby.

(173)

Na druhej strane, Komisia musí posúdiť, či povinnosti verejnej služby boli uložené príjemcovi financovania.

(174)

V súlade s oznámením o televíznom vysielaní musí Komisia overiť, či kompetencie v rámci verejnej služby boli udelené spoločnosti RTP prostredníctvom úradného aktu (85).

(175)

Ako je uvedené v bode odôvodnenia 55, povinnosti verejnej služby boli jasne uložené spoločnosti RTP na základe rôznych zákonov a zmlúv: článok 5 zákona č. 58/90, článok 4 ods. 1 a článok 5 zákona č. 21/92 a klauzula 1 zmlúv o verejnej službe.

(176)

Komisia nedostala od priamo zainteresovaných strán alebo od Portugalskej vlády žiadne podnety v tom zmysle, že verejná služba nebola dostatočne uložená RTP prostredníctvom úradného aktu. V súlade s oznámením o televíznom vysielaní a berúc do úvahy zákony a zmluvy uvedené vyššie Komisia konštatuje, že neexistujú žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že RTP musí zabezpečiť povinnosti verejnej služby v oblasti televízneho vysielania, a teda kompetencia vykonávať verejnú službu bola spoločnosti RTP úradne uložená.

(177)

Verejná služba musela byť nielen uložená spoločnosti RTP formou úradného aktu, ale rovnako je potrebné zabezpečiť, aby verejná služba bola poskytovaná tak, ako bolo stanovené. Ako už bolo uvedené v bodoch odôvodnenia 56 až 59, boli vytvorené rozličné mechanizmy kontroly s cieľom zabezpečiť, aby RTP vykonávala povinnosť verejnej služby tak, ako bolo stanovené.

(178)

Po prvé, RTP musí predkladať správy ohľadom povinností verejnej služby a plány spolu s posudkami vydanými Odborom auditu. Spoločnosť RTP skutočne vypracovala správy ohľadom povinností verejnej služby v období rokov 1992 až 1998, ktoré popisovali plnenie každej z povinností verejnej služby a špecifikovali náklady spojené s plnením každej z týchto povinností na základe analytického účtovníctva.

(179)

Po druhé, Ministerstvo financií a člen vlády zodpovedný za komunikáciu so spoločnosťou overovali plnenie zmluvy o verejnej službe a Hlavná finančná inšpekcia vykonávala audit finančného plánu.

(180)

Po tretie, každý rok musel byť realizovaný externý audit. Komisia nemôže súhlasiť so spoločnosťou SIC v tom, že náklady na verejnú službu ako ich prezentujú portugalské orgány a údaje ohľadom RTP uvedené v jej zmluvách o verejnej službe a v ročných účtovných výkazoch nie sú dôveryhodné a že preto nemohli byť dostatočne kontrolované. Komisia zdôrazňuje, že oficiálny revízor účtov vykonával ročný audit finančných výkazov spoločnosti RTP v období rokov 1992-1998. Okrem toho, napriek tomu, že k správam ohľadom povinností verejnej služby nie vždy bola priložená audítorská správa, prísne pravidlá systému účtovníctva nákladov zabezpečovali, že náklady na plnenie každej z povinností verejnej služby s nárokom na kompenzačné odškodnenie mohli byť overované a správne kontrolované.

(181)

Na základe vyššie uvedeného je jasné, že boli realizované kontrolné aktivity na troch rôznych úrovniach: odborom auditu na internej úrovni, zodpovednými štátnymi orgánmi a externou audítorskou firmou. Aj keď sa zdá, že sa neuskutočňoval systematický externý audit správ o verejnej službe, popísaný systém zabezpečoval, že služba bola poskytovaná tak, ako bolo stanovené. Komisia preto konštatuje, že v období rokov 1992-1998 existoval účinný mechanizmus, ktorý zabezpečoval efektívny dohľad nad plnením povinností verejnej služby zo strany RTP.

(182)

Tretie kritérium, ktoré musí Komisia posúdiť, spočíva v určení, či je financovanie úmerné čistým nákladom na poskytovanie verejnej služby.

(183)

V oznámení o televíznom vysielaní Komisia popísala kritériá, na základe ktorých zamýšľa posudzovať úmernosť financovania štátom vyžadujúc, aby štátna pomoc neprekročila čisté náklady na výkon funkcie verejnej služby a aby nedochádzalo k deformáciám na trhu, ktoré nie sú potrebné k plneniu funkcií verejnej služby (86).

(184)

Po prvé, na presné určenie nákladov na činnosti verejnej služby oznámenie o televíznom vysielaní vyžaduje adekvátne rozdeľovanie nákladov a príjmov medzi verejnú službu a komerčné aktivity.

(185)

Ako je popísané v bodoch odôvodnenia 62 až 64, zmluvy o verejnej službe definujú spôsob určovania nákladov a príjmov, ktorý musí RTP aplikovať. V tomto prípade je funkcia Komisie v princípe jednoduchšia vzhľadom na fakt, že RTP používa systém analytického účtovníctva, ktorý umožňuje kvantifikáciu predpokladaných nákladov znášaných podnikom na účely realizácie každej z funkcií verejnej služby, pri ktorých vzniká nárok na uhradenie.

(186)

Na základe tohto systému je každá voliteľná položka výdavkov l určená na jednu aktivitu a následne je rozdelená na rôzne funkcie verejnej služby RTP, ktoré sú uhrádzané na základe objektívnych účtovníckych princípov.

(187)

Keďže príjmy vyplývajúce z každej z uhrádzaných funkcií verejnej služby sú odpočítané od prevádzkových nákladov na ich realizáciu, systém zaručuje, že ročné kompenzačné odškodnenia sú obmedzené na čisté náklady na každú z povinností verejnej služby (pozri bod odôvodnenia 65).

(188)

Berúc do úvahy vyššie uvedené Komisia konštatovala, že parametre, ktorých cieľom je určiť náklady, sú v princípe stanovené objektívnym a transparentným spôsobom.

(189)

Komisia však dodáva, že pravidlá pre kompenzáciu nákladov môžu podhodnotiť skutočné čisté náklady na verejnú službu poskytovanú spoločnosťou RTP a môžu viesť k nedostatočnému štrukturálnemu financovaniu skutočných potrieb.

(190)

Ako je uvedené v bode odôvodnenia 65, v súlade s metódou výpočtu nákladov definovanou v zmluvách boli určité náklady na verejnú službu vyradené z uhrádzania formou ročných kompenzácií (87). Okrem toho, portugalské orgány informovali Komisiu o tom, že napriek tomu, že RTP musela platiť DPH z prijatých ročných kompenzačných odškodnení, nebolo možné vziať do úvahy príslušné náklady v súlade s pravidlami účtovníctva (bod odôvodnenia 96). Nakoniec, RTP do svojich správ o verejnej službe nezhrnula všetky investície do vybavenia na činnosti spojené s výkonom verejnej služby napriek tomu, že boli zaznamenané v jej účtovníctve (pozri bod odôvodnenia 67).

(191)

V súlade s ustanoveniami Amsterdamského protokolu sú však členské štáty kompetentné organizovať režim financovania televíznych spoločností plniacich funkciu poskytovateľa verejnej služby. V tomto prípade sa portugalské orgány rozhodli neuhrádzať časť nákladov znášaných poskytovateľom tejto služby na plnenie svojich kompetencií.

(192)

V predmetnom prípade štát poskytol spoločnosti RTP nielen ročné kompenzačné odškodnenia, ale poskytol jej tiež dodatočné finančné prostriedky vo forme navyšovania kapitálu, pôžičiek a vo forme dohody so Sociálnou poisťovňou.

(193)

Aj keď zmluvy o verejnej službe počítali s financovaním zo strany štátu vo forme ročných kompenzačných odškodnení nákladov na prevádzku a s možnosťou navyšovania kapitálu vo vzťahu k investíciám realizovaným spoločnosťou RTP, právne ustanovenia ohľadom verejnej služby vykonávanej spoločnosťou RTP nepredpokladali žiadne financovanie vo forme pôžičiek a odpisov vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Napriek tomu, v súlade s bodom 57 oznámenia o televíznom vysielaní, musí Komisia analyzovať, či sú všetky opatrenia úmerné čistým nákladom na verejnú službu. Takže financovanie RTP môže byť považované za zlučiteľné s bodom 2 článku 86 Zmluvy o ES.

(194)

Komisia je tiež toho názoru, že povinnosti v rámci poskytovania verejnej služby uložené spoločnosti RTP, pri ktorých nevzniká nárok na kompenzáciu v súlade so zmluvami o verejnej službe, môžu byť skutočne považované za legitímne a ako povinnosti verejnej služby jasne definované a štátom formálne uložené poskytovateľovi verejnej služby. Preto v súlade s legislatívou Spoločenstiev môže Portugalsko uhrádzať všetky čisté náklady na verejnú službu poskytovanú spoločnosťou RTP.

(195)

Na účely tohto rozhodnutia nie je potrebné prikročiť znovu k presnému výpočtu všetkých skutočných čistých nákladov, ktoré RTP znášala pri plnení svojich povinností v rámci poskytovania verejnej služby. Je dostatočné preukázanie skutočnosti, že celkové finančné prostriedky štátu prijaté spoločnosťou RTP v období rokov 1992-1998 neprekročili výšku čistých doplnkových nákladov znášaných spoločnosťou pri plnení uvedených funkcií spojených s poskytovaním verejnej služby v danom období.

(196)

V tabuľke 6 je uvedený prehľad nákladov na verejnú službu poskytovanú spoločnosťou RTP (investičné náklady a čisté prevádzkové náklady) tak, ako boli vypočítané podľa platných pravidiel účtovníctva nákladov a kompenzácií prijatých na základe investícií a prevádzkových nákladov.

(197)

Na jednej strane sú uvedené investície do vybavenia pre činnosti v rámci verejnej služby (ako už boli prezentované v tabuľke 5) a predpokladaná výška kompenzácií na financovanie investícií (ako už bola prezentovaná v tabuľke 2). Na druhej strane sú uvedené čisté prevádzkové náklady RTP (ako už boli uvedené v tabuľke 4) a predpokladané kompenzačné odškodnenia na úhradu týchto nákladov (ako už boli prezentované v tabuľke 1). A nakoniec, tabuľka prezentuje výhodu poskytnutú formou dočasnej pomoci vyplývajúcej z dohody so Sociálnou poisťovňou a formou pôžičky.

Tabuľka 6

Súhrn potrieb financovania a kompenzácií čistých prevádzkových nákladov verejnej služby v súlade s účtovníckymi pravidlami

(198)

Ako už bolo zdôraznené, systém ročných kompenzačných odškodnení zvolený portugalskými orgánmi znamenal, že skutočné náklady na výkon funkcií verejnej služby zabezpečovanými spoločnosťou RTP boli podhodnotené, pričom tento systém viedol k akumulácii dlhov. S cieľom udržať finančnú rovnováhu spoločnosti RTP, portugalské orgány v ďalšej fáze použili dočasné nástroje na financovanie nákladov na poskytovanie verejnej služby spoločnosťou RTP.

(199)

Ako je možné vidieť v tabuľke 6, navyšovanie kapitálu nadmerne kompenzovalo investície do verejnej služby vo výške 26,7368 miliárd PTE, zatiaľ čo prevádzkové náklady boli nedostatočne financované formou kompenzačných odškodnení a iných foriem dočasnej pomoci vo výške 28,7551 miliárd PTE. Preto napriek tomu, že navyšovanie kapitálu bolo smerované predovšetkým na financovanie investícií do vybavenia, bolo tiež použité na uhradenie akumulovaných dlhov.

(200)

Ako je možné vidieť v tabuľke 6, celkové kompenzácie boli o 2,0183 miliárd PTE nižšie ako čisté náklady na poskytovanie verejnej služby (28,7551 mínus 26,7368 miliárd PTE). Preto Komisia konštatovala, že v súlade s pravidlami Spoločenstiev je celkové financovanie štátom úmerné čistým prevádzkovým nákladom na verejnú službu poskytovanú spoločnosťou RTP v období, ktoré je predmetom skúmania.

(201)

Komisia zastáva názor, že prijaté prostriedky boli pravdepodobne ešte nižšie ako celkové čisté náklady znášané pri realizácii kompetencií v rámci verejnej služby uložených spoločnosti RTP štátom, berúc do úvahy skutočnosť, že tabuľka 6 nezahŕňa celkové náklady na verejnú službu poskytovanú spoločnosťou RTP v období rokov 1992-1998.

(202)

V súlade s oznámením o televíznom vysielaní musí Komisia zabezpečiť nielen to, aby financovanie štátom bolo úmerné čistým nákladom na poskytovanie verejnej služby, ale tiež to, aby sa nevyskytovali deformácie trhu, pokiaľ ide o komerčné aktivity vyplývajúce z verejnej služby, pri ktorých nie je možné presné určenie nákladov z hľadiska príjmov a ktoré nie sú potrebné na účely plnenia úlohy poskytovateľa verejnej služby. K takejto deformácii by došlo v prípade, ak by RTP vyvolala zníženie cien reklamy na trhu, čím by spôsobila zníženie príjmov jej konkurentov (88). V tomto prípade by RTP nemaximalizovala svoje komerčné príjmy a nenáležito by zvýšila potrebu financovania zo strany štátu. V súlade s oznámením o televíznom vysielaní by takéto správanie, ak by sa potvrdilo, nemohlo byť považované za štandardné pre funkcie verejnej služby uložené subjektu televízneho vysielania (89).

(203)

V rozhodnutí o začatí konania skúmania Komisia uviedla, že ak by sa potvrdilo takéto správanie, vzala by do úvahy tieto deformácie a následnú potrebu vyššieho financovania zo strany štátu pri posudzovaní možnosti nadmerných kompenzácií. V tejto fáze konania Komisia uviedla, že „na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii v tejto chvíli, nie je možné určiť, či sa RTP takto správala“ (90).

(204)

V nadväznosti na výzvu na predloženie pripomienok pri začatí konania Komisia nedostala žiadne informácie konkurentov spoločnosti RTP, ktoré by naznačovali alebo potvrdzovali správanie sa RTP na komerčnom trhu poškodzujúce konkurenčné prostredie, čo by mohlo viesť k vyššiemu financovaniu zo strany štátu v rozpore so Zmluvou (91).

(205)

V tomto kontexte Komisia zastáva názor, že neexistuje nič, čo by naznačovalo takéto správanie. Preto Komisia konštatuje, že sa nezdá, že spoločnosť RTP sa na komerčnom trhu správala obmedzujúco smerom ku konkurenčnému prostrediu tak, že by to viedlo k zvýšenej potrebe financovania zo strany štátu a že následkom takéhoto správania boli nadmerné kompenzácie.

(206)

Berúc do úvahy vyššie uvedené Komisia konštatuje, že dohoda so Sociálnou poisťovňou, navyšovanie kapitálu a „vedľajšia“ pôžička musia byť považované za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Financovanie spoločnosti RTP formou dočasných opatrení je však zlučiteľné so spoločným trhom v súlade s článkom 86 ods. 2 Zmluvy o ES. Celkové financovanie je úmerné čistým nákladom zodpovedajúcim jasne definovaným a uloženým povinnostiam verejnej služby. Preto financovanie zo strany štátu neovplyvnilo podmienky obchodnej výmeny a konkurencie v Spoločenstve spôsobom, ktorý by odporoval spoločnému záujmu v súlade s ustanoveniami článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES (92).

(207)

Komisia zastáva názor, že Portugalsko poskytlo predmetnú dočasnú pomoc nezákonne, čím porušilo článok 88 ods. 3 Zmluvy. V súlade s vyššie uvedenou analýzou Komisia konštatuje, že dohoda so Sociálnou poisťovňou uzatvorená v roku 1993, navyšovanie kapitálu v období rokov 1994-1997 a pôžička v roku 1998 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Pomoc, ktorá bola poskytnutá zo štátnych zdrojov, hrozí poškodením konkurencie uprednostňovaním spoločnosti RTP a ovplyvňuje obchodnú výmenu. V súlade s vyššie uvedenou analýzou opatrenia nespĺňajú podmienky rozsudku z prípadu Altmark, keďže nemôžu byť považované za súčasť systému kompenzácií, ktorého parametre boli vopred objektívne a transparentne stanovené. Okrem toho je zjavné, že spoločnosť RTP nebola vybratá prostredníctvom verejnej súťaže, ktorá by garantovala najnižšie možné náklady, a nič nenasvedčuje tomu, že výška dočasných platieb bola určená na základe analýzy nákladov, ktoré by boli znášané typickým podnikom.

(208)

Výnimka uvedená článku 86 ods. 2 sa vzťahuje na dočasné opatrenia. V súlade s vyššie uvedenou analýzou opatrenia kompenzovali jasne definované a spoločnosti RTP riadne uložené povinnosti v rámci poskytovania verejnej služby. Ako je uvedené vyššie, dočasné opatrenia sú úmerné čistým nákladom na zabezpečovanie verejnej služby spoločnosťou RTP. Opatrenia nepoškodzujú konkurenciu spôsobom, ktorý by bol v rozpore so záujmami Spoločenstva, keďže sú úmerné čistým nákladom na verejnú službu poskytovanú spoločnosťou RTP a táto spoločnosť sa pri svojich komerčných aktivitách nesprávala tak, že by obmedzovala konkurenčné prostredie.