12.11.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 336/4

(1)

Komisia nariadením (ES) č. 988/2004 (2) („predbežné nariadenie“) uložila predbežné antidumpingové clo na dovoz preglejky z tropického dreva okoumé, ktorá je vymedzená ako preglejka pozostávajúca výlučne z drevených vrstiev, pričom žiadna vrstva nie je hrubšia ako 6 mm, a aspoň jedna vonkajšia vrstva je z okoumé, patrí pod kód KN ex 4412 13 10 a pochádza z Čínskej ľudovej republiky („ČĽR“).

(2)

Znova pripomína, že prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 ( „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov, dôležitých pre analýzu ujmy, prebiehalo v období od 1. januára 1999 do konca OP („sledované obdobie“).

(3)

Po uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz preglejky z tropického dreva okoumé pochádzajúceho z ČĽR, niektoré zainteresované strany predložili písomné pripomienky. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť byť ústne vypočuté.

(4)

Komisia naďalej vyhľadávala a overovala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Po uložení predbežných opatrení bola v priestoroch Ekol Kontraplak, Taskopru, Turecko, vykonaná návšteva s overovaním priamo na mieste vzhľadom na to, že Turecko sa považovalo za potenciálnu analogickú krajinu na stanovenie normálnej hodnoty.

(5)

Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a aspektoch, na základe čoho sa malo odporučiť uloženie konečných antidumpingových ciel a konečný výber súm zaistených vo forme predbežného cla. Bola im poskytnutá lehota na vyjadrenie.

(6)

Ústne a písomné pripomienky, ktoré strany predložili, boli posúdené, a tam, kde to bolo náležité, zistenia boli podľa nich upravené.

(7)

Príslušný výrobok je preglejka, ktorá pozostáva výlučne z drevených vrstiev, pričom žiadna vrstva nie je hrubšia ako 6 mm a aspoň jedna vonkajšia vrstva je z okoumé, pochádza z ČĽR, a bežne sa zaraďuje pod kód KN ex 4412 13 10. Tento pojem zahŕňa preglejku vyrobenú len z okoumé („čisté okoumé“) a preglejku, ktorá má jednu alebo dve vonkajšie vrstvy vyrobené z okoumé („povrchové okoumé“), pričom vnútorné vrstvy sú vyrobené z iných druhov dreva.

(8)

Niektorí dovozcovia namietali, že čisté okoumé a povrchové okoumé nemožno považovať za ten istý výrobok, lebo zloženie vnútorných vrstiev významne ovplyvňuje vlastnosti preglejky. Okrem toho sa argumentovalo tým, že medzi týmito výrobkami sú výrazné rozdiely v cene a použití.

(9)

Od začiatku prešetrovania bolo známe, že sa vyrábajú rôzne druhy preglejky z tropického dreva okoumé a tie majú veľký rozsah uplatnenia v stavebníctve, nábytkárstve, doprave a v iných priemyselných odvetviach. Pri niektorých spôsoboch použitia sa vyžadujú osobitné typy preglejky z tropického dreva okoumé, zatiaľ čo pri iných sa typy môžu navzájom zamieňať. Najvýznamnejšou vlastnosťou dreva okoumé je však to, že ho možno lúpať vo veľmi veľkých dyhách bez uzlov a iných škvŕn, čo umožňuje výrobu preglejok s veľmi dobrou povrchovou úpravou a s homogénnym povrchom bez švov. To znamená, že dôležité vlastnosti preglejky z tropického dreva okoumé, ktoré ju robia jedinečnou v porovnaní s inými druhmi preglejok, spočívajú vo vzhľade jej vonkajších vrstiev.

(10)

Vnútorné vrstvy preglejky môžu byť vyrobené z rôznych druhov dreva z tropického alebo mierneho pásma. Keď sa preglejka vyrába len z tropického dreva, na preglejku z okoumé majú výrobcovia tendenciu používať okoumé vo vnútorných vrstvách, a to skôr kvôli prirodzenej zameniteľnosti vo výrobnom procese ako kvôli osobitným vlastnostiam okoumé v porovnaní s inými tropickými drevami. Druh dreva alebo driev, ktoré sa používajú na vnútorné vrstvy, jasne ovplyvňuje cenu výsledného výrobku, jeho vlastnosti a vhodnosť pre určité spôsoby použitia. S týmito aspektmi sa však možno pri prešetrovaní vhodne vysporiadať rozlišovaním rôznych druhov, takže pri hodnotení dumpingu a ujmy sa porovnávajú len ceny rôznych typov preglejky. Kódovací systém výrobkov, ktorý sa používa pri prešetrovaní, okrem iných vlastností rozlišuje čisté okoumé a povrchové okoumé. Preto námietka, že čisté okoumé a povrchové okoumé sa nemôže považovať za ten istý výrobok, bola zamietnutá.

(11)

Predbežným nariadením sa rozhodlo, že preglejka z okoumé s tenkou povrchovou vrstvou bude z predmetu prešetrovania vylúčená z dôvodov uvedených v odôvodnení č. 19 predbežného nariadenia. Preglejka z okoumé s tenkou povrchovou vrstvou sa vyrába z povrchového alebo čistého okoumé, na ktoré sa dáva tenká vrstva z iných materiálov. Výrobné odvetvie Spoločenstva namietalo, že tieto výrobky by sa nemali vylúčiť, lebo sú súčasťou toho istého trhu ako ostatné výrobky z okoumé. Prítomnosť tenkej vrstvy na povrchu dreva však veľmi znižuje význam vyššie uvedených významných vlastností preglejky z tropického dreva okoumé, t. j. jeho vonkajšieho vzhľadu. Preglejka z okoumé s tenkou povrchovou vrstvou preto nemá také isté fyzikálne a technické vlastnosti ako príslušný výrobok. Okrem toho, na rozdiel od príslušného výrobku, preglejka z okoumé s tenkou povrchovou vrstvou je väčšinou určená na jeden konkrétny účel, a to na odlievanie betónu. Tento argument by sa teda mal zamietnuť.

(12)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, konečné vymedzenie pojmu príslušného výrobku uvedené v odôvodneniach č. 18 a 19 predbežného nariadenia je týmto potvrdené.

(13)

Niektoré strany argumentovali, že existujú mnohé rozdiely medzi príslušným výrobkom, ktorý sa vyrába v ČĽR, a výrobkom, ktorý sa vyrába a predáva v rámci Spoločenstva, takže tieto výrobky nemožno považovať za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Konkrétne tvrdili, že:

(14)

Pokiaľ ide o prvé tri vlastnosti, uvedené v odôvodneniach č. 13 písm. a) až c), prešetrovanie preukázalo, že čínski vyvážajúci výrobcovia aj výrobné odvetvie Spoločenstva predávajú čisté i povrchové okoumé, preglejku v interiérovej i exteriérovej kvalite a v širokej škále veľkostí dosiek. Nakoľko tieto vlastnosti sú obvykle uvedené v predajných dokladoch, boli zahrnuté do kontrolných čísel výrobkov (PCN) na účely výpočtu dumpingovej marže a marže ujmy. Takže pri týchto vlastnostiach sa berú do úvahy všetky rozdiely a porovnávajú sa len podobné výrobky.

(15)

Štvrtá vlastnosť uvedená v odôvodnení č. 13 písm. d nebola zahrnutá do PCN, lebo sa neuvádza vo väčšine dokladov o transakciách, ktoré boli Komisii sprístupnené počas prešetrovania. Na základe transakcií, pri ktorých bola uvedená kvalita vonkajšej vrstvy, sa zistilo, že čínski vyvážajúci výrobcovia aj výrobné odvetvie Spoločenstva predávajú rôzne kvality a nezdá sa, že by kvalita podobného výrobku vyrábaného v Spoločenstve bola stabilne vyššia ako kvalita podobného výrobku od čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(16)

Ani posledné tri vlastnosti uvedené v odôvodneniach č. 13 písm. e) až g) neboli zahrnuté do PCN, lebo sa vo väčšine údajov o transakciách neobjavujú. Zistilo sa však, že väčšina vývozu z ČĽR má tenšie vonkajšie vrstvy ako podobný výrobok Spoločenstva. Podobne aj rozdiely v kvalite lepenia a vnútorných vrstiev, i keď sú rôzne, sa vyskytujú v dostatočnej miere na to, aby mohli zohrávať nejakú úlohu vo vnímaní zo strany niektorých kupujúcich a nemali by sa ignorovať. Pri výpočte podcenenia a marže ujmy sa preto uplatňovala korekcia na tieto rozdiely tak, ako je to ustanovené v odôvodnení č. 80 predbežného nariadenia.

(17)

Je tiež potrebné poznamenať, že tieto kvalitatívne rozdiely nie sú dostatočné na to, aby kupujúci získali dojem, že príslušný výrobok, ktorý vyváža ČĽR, je celkom iný výrobok. Naopak, prešetrovanie preukázalo konkrétne prípady, keď niektorí zákazníci na trhu Spoločenstva kúpili výrobok z čínskeho vývozu namiesto výrobku výrobného odvetvia Spoločenstva.

(18)

Záver je teda taký, že uvedené rozdiely medzi príslušným výrobkom a výrobkom, ktorý v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, pokiaľ boli preukázané, boli v plnej miere zohľadnené v PCN alebo pomocou korekcie. Keďže tieto rozdiely v žiadnom prípade nemenia nič na skutočnosti, že príslušný výrobok a výrobok, ktorý v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, majú rovnaké základné vlastnosti a použitie, tvrdenie, že príslušný výrobok a výrobok, ktorý v Spoločenstve vyrába a predáva výrobné odvetvie Spoločenstva, nie sú rovnaké, sa musí zamietnuť.

(19)

Keďže žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa podobného výrobku neboli predložené, odôvodnenie č. 20 predbežného nariadenia je týmto potvrdené.

(20)

Jeden vyvážajúci výrobca, ktorému nebolo udelené RTH, tvrdil, že Komisia nebrala do úvahy pripomienky predložené po zverejnení jej zistení. Jeho argumenty však boli preskúmané a výslovne riešené v odôvodneniach č. 29 až 32 predbežného nariadenia. Tento argument bol preto zamietnutý.

(21)

Iný vyvážajúci výrobca, ktorý bol hodnotený ako nespolupracujúci, namietal, že s Komisiou spolupracoval. Treba poznamenať, že tým istým argumentom, ktorý už táto spoločnosť vzniesla, predložila po zverejnení zistení Komisie v súvislosti s RTH, bol špecificky riešený v odôvodneniach č. 33 až 35 predbežného nariadenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(22)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia č. 21 až 35 predbežného nariadenia týkajúce sa režimu trhového hospodárstva sa týmto schvaľujú.

(23)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia č. 36 až 40 predbežného nariadenia týkajúce sa individuálneho režimu sa týmto potvrdzujú.

(24)

Jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že výpočet ceny jeho nákupov topoľových dýhových dosiek, ako je vysvetlené v odôvodnení č. 49 predbežného nariadenia, nie je správny, a že niektoré daňové úvery, ktoré údajne dostal na kúpu týchto preglejok, mali byť od tohto nákladu odpočítané. Podľa svojho charakteru by takéto tvrdenie malo byť podložené včas predloženými overiteľnými dôkazmi. Táto spoločnosť však nebola schopná poskytnúť dostatočné dôkazy o tom, že sa naozaj uskutočnila úhrada DPH, i keď jej bola táto žiadosť predložená počas prešetrovania priamo v spoločnosti. Tento argument musel byť preto zamietnutý.

(25)

Je potrebné poznamenať, že po uverejnení predbežného nariadenia boli vo výpočte výšky zisku troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo udelené RTH, vykonané malé korekcie pre administratívne chyby. To spôsobilo malé zmeny normálnych hodnôt, ktoré boli pre nich vypočítané.

(26)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, predbežné zistenia, týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo udelené RTH, ako sú opísané v odôvodneniach č. 41 až 51 predbežného nariadenia, sa týmto schvaľujú.

(27)

Maroko bolo predbežne vybraté ako tretia krajina s analogickým hospodárstvom na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR. Ako je však uvedené v odôvodnení č. 56 predbežného nariadenia, traja vyvážajúci výrobcovia sa postavili proti tomuto výberu.

(28)

Prešetrovanie Komisie preukázalo, že na domácom trhu v Maroku je len jeden výrobca a okrem toho tu existuje vysoké dovozné clo. Preto sa Komisia rozhodla, že bude ďalej skúmať, či by sa dala vybrať nejaká vhodnejšia analogická krajina. Predpokladá sa, že potenciálnou alternatívnou analogickou krajinou by mohlo byť Turecko, kde jeden výrobca akceptoval spoluprácu s Komisiou.

(29)

Po uverejnení predbežného nariadenia prišlo viac pripomienok k pôvodnej voľbe Maroka od niekoľkých dovozcov a niekoľkých čínskych vyvážajúcich výrobcov. Argumentovali tým, že výber Maroka, ako tretej krajiny s analogickým trhovým hospodárstvom je nevhodný kvôli údajnému rozdielu v kvalite medzi preglejkou z okoumé, ktorá sa vyrába v Číne, a preglejkou z okoumé vyrobenou v Maroku.

(30)

Zistilo sa, že na tureckom trhu sa neukladá žiadne vysoké clo a že preglejku z okoumé vyrába niekoľko výrobcov. Okrem toho sa prešetrovaním neskôr potvrdilo, že objem predaja spolupracujúceho tureckého výrobcu bol veľký a dostatočne reprezentatívny na stanovenie normálnej hodnoty príslušného výrobku pre čínsky vývoz. Preto bolo rozhodnuté o výbere Turecka ako analogickej krajiny.

(31)

S cieľom zistiť, či predaj výrobkov porovnateľných s tými, ktoré predávajú čínski vyvážajúci výrobcovia Spoločenstvu, prebiehal na tureckom trhu podľa obvyklých obchodných postupov, domáca predajná cena sa porovnala s celkovými výrobnými nákladmi (t. j. cena výroby plus náklady na predaj, všeobecné a administratívne náklady). Keďže veľká väčšina z objemu predaja typov výrobku, ktoré sa predávajú na domácom trhu, bola predaná podľa obvyklých obchodných postupov, normálna hodnota vychádzala z domácej ceny za porovnateľné typy výrobkov.

(32)

Normálna hodnota bola korigovaná o fyzické rozdiely podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia, aby sa zohľadnil rozdiel typov lepidiel použitých v porovnateľných druhoch výrobkov, predávaných v Turecku a v príslušnom výrobku.

(33)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, predbežné zistenia týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny, ako sú uvedené v odôvodneniach č. 60 a 61 predbežného nariadenia, sa týmto schvaľujú. V súvislosti so stanovením vývoznej ceny pre nespolupracujúcich vývozcov však bola vykonaná nasledujúca zmena: ako základ sa nepoužil obmedzený objem predaja za spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorému nebolo udelené RTH, ale celkový objem predaja povrchového okoumé tejto spoločnosti, čo bolo na základe dostupných informácií všeobecne reprezentatívnejšie pre veľkú väčšinu čínskeho vývozu.

(34)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že náklady na dopravu boli neoprávnene odpočítané od predaja, ktorý bol vykonaný na základe FOB. Táto korekcia však bola vykonaná až potom, keď sa celkové hodnoty predaja previedli na základ CIF metódou, s ktorou spoločnosť súhlasila. Toto tvrdenie preto muselo byť zamietnuté.

(35)

Jeden vyvážajúci výrobca namietal proti korekcii svojej vývoznej ceny tak, aby zohľadnila odloženú zľavu, ktorú udelil jednému zo svojich obchodníkov, ako to uvádza odôvodnenie č. 63 predbežného nariadenia. Vývozca tvrdil, že táto zľava bola už zohľadnená v cenách, ako to spoločnosť uviedla vo výkazoch. Spoločnosť však nevedela pri prešetrovaní preukázať, že to skutočne tak bolo. Toto tvrdenie preto muselo byť zamietnuté.

(36)

Jeden vyvážajúci výrobca namietal, že jeho predaje príslušného výrobku išli na rôzne kategórie zákazníkov, či už pri vývoze alebo na jeho domácom trhu, a že údaje, ktoré spoločnosť predložila, vykazovali zodpovedajúce cenové rozdiely medzi rôznymi kategóriami zákazníkov. Žiadal, aby sa táto skutočnosť riadne zohľadnila pri výpočte dumpingu vo forme korekcie jeho vývoznej ceny na hodnotu obchodu, v zmysle článku 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia. I keď sa táto požiadavka brala ako opodstatnená, veľkosť korekcie, ktorú vývozca žiadal, vychádzala z jediného príkladu a nepovažovala sa za reprezentatívnu. Po analýze cenových údajov sa určila správna výška korekcie a táto sa použila na úpravu vývoznej ceny.

(37)

Po prijatí niektorých pripomienok, ako je uvedené vyššie, a po spresnení metodiky a výpočtov, konkrétne v súvislosti s výberom analogickej krajiny, konečné dumpingové marže vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Spoločenstva bez platenia cla sú:

(38)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, metodika na výpočet dumpingovej marže za celú krajinu, ako je uvedené v odôvodneniach č. 67 až 69 predbežného nariadenia, je týmto potvrdená. Po použití Turecka ako analogickej krajiny, ako je vysvetlené v odôvodneniach č. 27 až 32, bola stanovená nová výška dumpingu za krajinu, a to 66,7 % z ceny CIF na hranici Spoločenstva, bez zaplateného cla.

(39)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, predbežné zistenia týkajúce sa výrobného odvetvia Spoločenstva, ako je uvedené v odôvodneniach č. 70 až 72 predbežného nariadenia, sú týmto potvrdené.

(40)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, predbežné zistenia týkajúce sa spotreby Spoločenstva, ako je uvedené v odôvodneniach č. 74 a 75 predbežného nariadenia, sú týmto potvrdené.

(41)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia predbežné nariadenie pripočítalo korekciu 10 % k cene CIF na hranici Spoločenstva, platnej pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Táto korekcia má zohľadniť všeobecne uznávaný, ale ťažko kvantifikovateľný rozdiel v kvalite preglejky z tropického dreva okoumé zo Spoločenstva a ČĽR. Korekcia sa určila na základe nasledujúceho: informácie, ktoré má Komisia k dispozícii a týkajú sa ponúk čínskych výrobcov na príslušný výrobok s hrúbkou vonkajšej vrstvy 1 mm alebo 0,6 mm ukazujú, že rozdiel hrúbky vonkajšej vrstvy môže reprezentovať cenový rozdiel v rozsahu 3,5 % až 5,5 %. Keďže neexistujú žiadne ďalšie kvantifikované informácie, možno logicky predpokladať, že ostatné kvalitatívne hľadiská, ktoré sú uvedené v odôvodnení č. 16, konkrétne kvalita lepenia a vnútorných vrstiev, môžu mať porovnateľný vplyv na cenu ako hrúbka vonkajšej vrstvy. Celkový vplyv týchto rozdielov v kvalite teda zodpovedá cenovému rozdielu 10 až 15 %. Je však potrebné pripomenúť, že vyššie uvedené kvalitatívne rozdiely nemožno overiť až na úroveň jednotlivých transakcií a pravdepodobne neplatia pre celý vývoz z ČĽR počas obdobia prešetrovania. Prešetrovanie skôr preukázalo, že čínski výrobcovia ponúkajú na vývoz výrobky s premenlivou a vyvíjajúcou sa kvalitou a vlastnosťami.

(42)

Jeden dovozca namietal, že zľava by mala byť 25 %, a nie 10 %, ale neposkytol žiadne objektívne zdôvodnenie tohto vyššieho údaja. Za týchto okolností sa zdá, že nie je žiadny dôvod na zmenu prístupu ustanoveného v predbežnom nariadení.

(43)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach č. 76 až 81 predbežného nariadenia sú týmto potvrdené.

(44)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia spochybnili spôsobovanie ujmy dovozom poukázaním na to, že počas sledovania ceny zostali pomerne stabilné, s nominálnym nárastom o 3 %, alebo s nepatrným poklesom v reálnom vyjadrení. Je však potrebné pripomenúť, že priemerné ceny uvedené v odôvodnení č. 91 predbežného nariadenia zodpovedajú škále rôznych druhov výrobkov, u ktorých mal čínsky dovoz najväčší vplyv na druhy s nižšími cenami. Aj keby ceny týchto výrobkov s nižšími cenami v tomto období boli klesali, keďže ich relatívny podiel v množine výrobkov sa tiež znižoval, celková cena za jeden kubický meter by nebola musela klesnúť. Na tento posun v zložení množiny výrobkov výrobcov v rámci Spoločenstva už poukázalo odôvodnenie č. 91 predbežného nariadenia. Okrem toho, v čase, keď čínsky vývoz otriasol trhom Spoločenstva, výrobné odvetvie Spoločenstva sa spamätávalo z poklesu, ktorý bol charakterizovaný relatívne nízkymi predajnými maržami. V takých podmienkach výrobné odvetvie Spoločenstva nemalo veľký priestor na to, aby čelilo konkurencii znižovaním svojich cien a väčšina ujmy spôsobenej dovozom sa prejavila objemovým efektom, ako je vysvetlené v odôvodneniach č. 85 až 90 predbežného nariadenia. Uvedený argument musí byť preto zamietnutý.

(45)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach č. 82 až 99 predbežného nariadenia sú týmto potvrdené.

(46)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky k zisteniam o ujme, dosiahnutý záver uvedený v odôvodneniach č. 100 až 102 predbežného nariadenia je týmto potvrdený.

(47)

Dvaja vývozcovia namietali, že zvýšenie priemerných jednotkových nákladov vo výrobnom odvetví Spoločenstva počas sledovaného obdobia bolo významným faktorom zhoršenia ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva, až do momentu prerušenia príčinnej väzby medzi dumpingom a ujmou. Ako poznamenáva odôvodnenie č. 113 predbežného nariadenia, vývoj nákladov vzorky výrobcov zo Spoločenstva nie je v nesúlade s vývojom nákladov a cien v Spoločenstve všeobecne. Tento typ zvýšenia nákladov ako taký, napríklad nákladov na suroviny, nepredstavuje vonkajší faktor, s ktorým by sa za normálnych hospodárskych podmienok a pri neexistujúcom silnom cenovom tlaku, najmä pôsobením dumpingových dovozov, nebolo toto výrobné odvetvie schopné vyrovnať. Okrem toho, minimálne časť zaznamenaného zvýšenia priemerných nákladov sa môže prisúdiť nižšiemu využívaniu kapacít a posunu smerom k drahším typom výrobkov, ktoré zasa naopak súvisia s konkurenciou vytvorenou dumpingovým dovozom. Tento argument preto nemožno akceptovať.

(48)

Pokiaľ ide o možný účinok dovozov s pôvodom v iných tretích krajínách ako ČĽR, odôvodnenie č. 109 predbežného nariadenia poznamenáva, že priemerné ceny iných veľkých vývozcov, ako je Gabon a Maroko, sú asi o 50 % vyššie ako ceny ČĽR, a preto ich nemožno považovať za určujúci faktor spôsobujúci ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Jeden dovozca poukázal na to, že vývozy z týchto dvoch krajín predstavujú výlučne alebo väčšinou čisté okoumé, zatiaľ čo väčšina vývozu ČĽR pozostáva z povrchového okoumé, ktoré je prirodzene lacnejšie. Hoci táto poznámka môže byť správna, rozdiel medzi cenami čistého a povrchového okoumé, ako preukázalo prešetrovanie, je okolo 15 % a nezodpovedá cenovému rozdielu 50 % uvedenému vyššie. Okrem toho, zistenia uvedené v predbežnom nariadení, že podiely týchto krajín na trhu sú oveľa menšie ako podiel ČĽR, a že objem a ceny ich vývozu zostali relatívne stále počas celého sledovaného obdobia, zostávajú v platnosti. Vyššie uvedená poznámka teda neporušuje platnosť záveru, že dovoz z týchto tretích krajín nevyvolával taký konkurenčný tlak na výrobné odvetvie Spoločenstva, ako dovoz z ČĽR a nebol kľúčovým dôvodom pre nepriaznivú situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

(49)

Tí istí vývozcovia argumentovali, že pokles vývozného výkonu výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorý je uvedený v odôvodnení č. 111 predbežného nariadenia, nebol zanedbateľný a v spojení s inými faktormi, ktoré nesúvisia s čínskym vývozom, zodpovedá za zhoršovanie finančnej situácie vo výrobnom odvetví Spoločenstva. I keď sa vývoz výrobného odvetvia Spoločenstva naozaj znížil o takmer 2 000 megaton za 3,5 roka, ako je uvedené v odôvodnení č. 111 predbežného nariadenia, tento pokles nemožno porovnávať s vplyvom čínskeho vývozu na trh Spoločenstva, ktorý dosiahol takmer 80 000 megaton za 2,5 roka medzi rokom 2 000 a OP. Tento argument sa teda zamieta.

(50)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky k zdôvodneniu, zistenia a dosiahnuté závery, ako sú uvedené v odôvodneniach č. 103 až 117 predbežného opatrenia, sú týmto potvrdené.

(51)

Dvaja vývozcovia tvrdili, že pri hodnotení záujmových aspektov Spoločenstva Komisia neposkytla hospodársku analýzu vplyvu týchto opatrení na používateľov, obchodníkov a spotrebiteľov. Najprv je potrebné poznamenať, že vývozcovia sa nijako nezúčastňujú na skúmaní záujmov Spoločenstva. Vzhľadom na podstatu tohto argumentu je však potrebné pripomenúť, že žiadni používatelia, obchodníci ani spotrebitelia nespolupracovali na prešetrovaní, ani sa počas konania neprihlásili, a preto Komisia nemá žiadne konkrétne údaje na kvantifikáciu tohto vplyvu. Tento argument teda nemožno akceptovať.

(52)

Ďalej jeden vývozca tvrdil, že clo pre celú krajinu vo výške 48,5 % je prohibitívne a že obmedzený počet dodávateľov výrobkov z okoumé v Európe bude viesť k absencii konkurencie v Európe a k zhoršeniu situácie v používateľských odvetviach. Ako je však uvedené v odôvodnení č. 125 predbežného nariadenia, antidumpingové opatrenia majú len obnoviť rovnaké podmienky pre účastníkov tohto trhu, a nie odstrániť konkurenciu, ktorá by mala byť zabezpečená množstvom rôznych výrobcov aj ďalších vyvážajúcich krajín okrem Číny. Tento argument sa teda musí zamietnuť.

(53)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie nové informácie o záujmoch Spoločenstva, zistenia a dosiahnuté závery, ako sú uvedené v odôvodneniach č. 118 až 127 predbežného opatrenia, sú týmto potvrdené.

(54)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, metodika používaná na stanovenie úrovne odstránenia ujmy, ako je uvedená v odôvodneniach č. 128 až 132 predbežného opatrenia, je týmto potvrdená.

(55)

Podľa tejto metodiky úroveň odstránenia ujmy bola vypočítaná s cieľom stanovenia úrovne opatrení, ktoré budú s konečnou platnosťou uložené.

(56)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v zmysle článku 9 ods. 4 základného nariadenia, konečné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni zistených dumpingových marží, pretože pri všetkých vyvážajúcich výrobcoch sa zistilo, že marže ujmy sú vyššie ako dumpingové marže.

(57)

Na základe uvedených skutočností sú konečné clá takéto:

(58)

Antidumpingové colné sadzby jednotlivých spoločností, špecifikované v tomto nariadení, boli stanovené na základe nálezov príslušného prešetrovania. Preto zohľadňujú situáciu, ktorá sa v daných spoločnostiach zistila počas súčasného prešetrovania. Tieto colné sadzby (oproti clám krajiny, ktoré platia pre „všetky ostatné spoločnosti“) platia výlučne pre dovoz výrobkov pochádzajúcich z príslušnej krajiny a vyrábaných v uvedených spoločnostiach, t. j. uvedenými konkrétnymi právnickými osobami. Dovážané výrobky vyrábané v iných spoločnostiach, ktorých názov a adresa nie sú výslovne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, ani ak sa jedná o subjekty, ktoré sú v nejakom vzťahu k spoločnostiam osobitne uvedeným v tomto nariadení, nemôžu užívať výhody týchto sadzieb a podliehajú colnej sadzbe platnej pre „všetky ostatné spoločnosťami“.

(59)

Každá žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napr. po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo obchodných subjektov) by sa mala bezodkladne predložiť Komisii (3), so všetkými súvisiacimi informáciami, hlavne každá zmena v činnostiach spoločnosti viazaných na výrobu, domáci predaj a vývoz súvisiaci, napríklad, s touto zmenou názvu alebo s touto zmenou výrobných alebo obchodných subjektov. Ak je to vhodné, nariadenie sa v tomto zmysle zmení alebo doplní, a to aktualizáciou zoznamu spoločností, ktoré užívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(60)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania opatrení v dôsledku významnej miery nespolupráce (80 %) a veľkého rozdielu vo výške ciel, uvažuje sa pre tento prípad o osobitných úvodných ustanoveniach na zabezpečenie riadneho uplatňovania antidumpingového cla.

(61)

Medzi tieto osobitné ustanovenia patrí predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členskej krajiny, ktorá vyhovuje požiadavkám špecifikovaným v prílohe nariadenia. Len tie dovozy, ku ktorým je priložená takáto faktúra, budú colne vybavené podľa platných doplnkových kódov TARIC príslušného výrobcu. Dovozy, ku ktorým takáto faktúra nie je priložená, budú podliehať antidumpingovému clu platnému pre všetkých ostatných vývozcov. Príslušné spoločnosti boli tiež vyzvané, aby predkladali Komisii pravidelné hlásenia, aby sa zabezpečilo riadne sledovanie ich predaja preglejky z tropického dreva okoumé do Spoločenstva. Ak sa hlásenia nepredložia, alebo ak tieto hlásenia odhalia, že tieto opatrenia nie sú dostatočné na odstránenie účinkov dumpingu spôsobujúceho ujmu, môže vzniknúť potreba iniciovať priebežné preskúmanie v zmysle článku 11 ods. 3 základného nariadenia. V ňom by sa okrem iného mohla preskúmať potreba odstránenia individuálnych sadzieb cla a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(62)

Následne po prijatí predbežných antidumpingových opatrení a v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyjadril ochotu ponúknuť záväzok. Avšak minimálne vývozné ceny, ktoré bola spoločnosť ochotná ponúknuť na určité výrobky boli na úrovniach, ktoré by neznížili ujmu spôsobenú dumpingom. Na základe uvedeného, táto ponuka nemohla byť prijatá.

(63)

Vzhľadom na zistenú výšku dumpingových marží a výšku ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva, sa považuje za potrebné, aby sa uskutočnil konečný výber súm zaistených vo forme predbežného antidumpingového cla uloženého podľa predbežného nariadenia, t. j. nariadenia (ES) č. 988/2004, a to vo výške cla uloženého s konečnou platnosťou súčasným nariadením, pokiaľ je výška konečného cla rovnaká alebo nižšia ako výška predbežného cla. Ak je konečné clo vyššie ako predbežné, mala by sa nakoniec vybrať len suma zaistená vo výške predbežného cla.

(64)

Ako je uvedené v odôvodnení č. 11, preglejka z okoumé s tenkou povrchovou vrstvou bola vyňatá z predmetu prešetrovania. Ak článok 1 ods. 1 predbežného nariadenia takéto vyňatie neustanovuje, všetky sumy zaistené za tento výrobok by mali byť odpustené,