(1)

Nariadenie (ES) č. 994/98 splnomocňuje Komisiu ustanoviť v nariadení prahovú hranicu, pod ktorou sa opatrenia o pomoci považujú za také, ktoré nespĺňajú všetky kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy, a preto nepodliehajú oznamovaciemu konaniu ustanovenému v článku 88 ods. 3 zmluvy.

(2)

Komisia uplatňovala články 87 a 88 zmluvy a predovšetkým v mnohých rozhodnutiach objasnila pojem „pomoc“ v znení článku 87 ods. 1 zmluvy. Komisia, naposledy v nariadení (ES) č. 69/2001 (3), taktiež stanovila svoju politiku s ohľadom na strop pomoci de minimis, podľa ktorej je možné článok 87 ods. 1 zmluvy považovať za neuplatniteľný. S ohľadom na osobitné pravidlá uplatňované v sektore poľnohospodárstva a rybného hospodárstva a na riziká, že aj nízke úrovne pomoci by mohli spĺňať kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy v týchto sektoroch, sa nariadenie (ES) č. 69/2001 v týchto sektoroch neuplatňuje.

(3)

Vo svetle skúsenosti získanej Komisiou, najmä od nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), a ktorým sa menia a dopĺňajú, ako aj zrušujú určité nariadenia (4), a tiež od začiatku uplatňovania usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva (5), možno potvrdiť, že za predpokladu splnenia určitých podmienok, nespĺňajú nízke úrovne poskytnutej pomoci v sektore poľnohospodárstva kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy. Toto je prípad, keď objem pomoci prijatej jednotlivými producentmi zostáva nízky a celková úroveň pomoci poskytnutej v sektore poľnohospodárstva neprevyšuje nízke percento hodnoty výroby. Poľnohospodárska výroba v Spoločenstve je spravidla charakterizovaná skutočnosťou, že každá komodita je vyrobená veľkým množstvom veľmi malých výrobcov, ktorí, v rámci spoločných organizácii trhu, vyrábajú väčšinou vzájomne vymeniteľný tovar. Z tohto dôvodu by účinok malého objemu pomoci poskytnutej jednotlivým výrobcom v priebehu príslušného obdobia mal byť v pomere k hodnote poľnohospodárskej výroby na sektorovej úrovni počas toho istého obdobia. Strop vo forme objemu na členský štát stanovený na základe hodnoty výroby v sektore poľnohospodárstva umožňuje jednotný, na objektívnej ekonomicko-referenčnej hodnote založený prístup vo všetkých členských štátoch.

(4)

Vo svetle skúsenosti Komisie pri stanovení štátnej pomoci v sektore rybného hospodárstva, najmä od začiatku uplatňovania usmernení Spoločenstva o preskúmaní štátnej pomoci v rybnom hospodárstve a akvakultúre (6), a nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999 ustanovujúcom podrobné pravidlá a postupy týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva (7), možno potvrdiť, že za predpokladu splnenia určitých podmienok, veľmi nízke úrovne poskytnutej pomoci v sektore rybného hospodárstva nespĺňajú kritériá článku 87 ods. 1 zmluvy. Vzhľadom na podobnosti výrobnej štruktúry v sektore rybného hospodárstva a poľnohospodárstva k tomu dochádza v prípade, ak objem pomoci prijatej jednotlivými podnikmi zostáva nízky a celková úroveň pomoci poskytnutej v sektore rybného hospodárstva neprevyšuje nízke percento hodnoty výroby.

(5)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a právnu istotu sa zdá vhodné pre sektor poľnohospodárstva a rybného hospodárstva ustanoviť pravidlo de minimis vo forme nariadenia.

(6)

Vo svetle Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o poľnohospodárstve (8) by toto nariadenie nemalo vyňať pomoc pri vývoze, ani pomoc uprednostňujúcu domáce výrobky pred dovážanými. Členské štáty sú zaviazané vzdať sa poskytnutia akejkoľvek podpory, ktorá je v protiklade so záväzkami ustanovenými v tejto dohode. Pomoc smerom k nákladom na účasť na obchodných veľtrhoch, na štúdie alebo na konzultačné služby potrebné na uvedenie nového alebo už existujúceho výrobku na nový trh zvyčajne nepredstavuje pomoc pri vývoze. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 19. septembra 2002 ustanovil, že akonáhle Spoločenstvo prijme akty týkajúce sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, členské štáty sú zaviazané vzdať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo narušiť alebo vytvoriť k nemu výnimky (9). Táto zásada sa taktiež uplatňuje v sektore rybného hospodárstva. Z tohto dôvodu by sa toto nariadenie nemalo uplatňovať na pomoc, ktorej objem je stanovený na základe ceny alebo množstva výrobkov uvedených na trh.

(7)

Vo svetle skúsenosti Komisie možno potvrdiť, že pomoc, ktorá nepresahuje strop 3 000 EUR na prijímateľa v priebehu žiadneho trojročného obdobia, pričom celkový objem takejto pomoci poskytnutej všetkým podnikom v priebehu trojročného obdobia zostáva nižší ako je strop, ktorý ustanoví Komisia na približne 0,3 % poľnohospodárskej výroby alebo výroby rybného hospodárstva za rok, neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a/alebo nedeformuje alebo ani nehrozí, že bude deformovať hospodársku súťaž, a preto nespadá pod článok 87 ods. 1 zmluvy. Trojročné obdobie by malo byť pohyblivé, takže pre každý nový grant pomoci de minimis je potrebné určiť celkový objem pomoci de minimis poskytnutej počas predošlých troch rokov. Pomoc de minimis by sa mala považovať za poskytnutú v okamihu, kedy sa príjemcovi udelí zákonné právo prijať pomoc. Pravidlo de minimis sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá možnosť podnikov prijať pre ten istý projekt štátnu pomoc schválenú Komisiou alebo zahrnutú v nariadení vynímajúcom celú skupinu.

(8)

V záujme transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho uplatňovania stropov de minimis je vhodné, aby členské štáty uplatňovali rovnaký spôsob výpočtu. S cieľom uľahčiť tento výpočet a v súlade s nariadením (ES) č. 69/2001 je vhodné, aby sa objemy pomoci neposkytované vo forme hotovostného grantu premenili na ich ekvivalent hrubého grantu. Výpočet ekvivalentu grantu pomoci splatnej v niekoľkých splátkach a výpočet pomoci vo forme zvýhodnenej pôžičky si vyžaduje použitie trhových úrokových sadzieb prevažujúcich v čase grantu. S ohľadom na jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by sa mali na účely tohto nariadenia považovať trhové sadzby za referenčné sadzby, a to za predpokladu, že v prípade zvýhodnenej pôžičky je táto pôžička podporená normálnou zábezpekou a nezahŕňa nadmerné riziko. Referenčné sadzby by mali byť tie, ktoré Komisia pravidelne stanovuje na základe objektívnych kritérií a ktoré sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a na internete.

(9)

Komisia má povinnosť zabezpečiť dodržiavanie pravidiel o štátnej pomoci, a najmä to, aby pomoc poskytovaná podľa pravidiel de minimis bola v súlade s týmito pravidlami. V súlade so zásadami o spolupráci ustanovenými v článku 10 zmluvy by mali členské štáty uľahčiť dosiahnutie tejto úlohy zriadením potrebného aparátu, aby sa zabezpečilo, že celkový objem pomoci poskytnutý podľa pravidla de minimis nepresiahne strop 3 000 EUR na príjemcu alebo celkové stropy ustanovené Komisiou na základe hodnoty poľnohospodárskej výroby alebo výroby rybného hospodárstva na členský štát počas trojročného obdobia. Preto je vhodné, aby členské štáty pri poskytovaní pomoci de minimis informovali príslušný podnik o povahe pomoci de minimis, prijali úplné informácie o ostatnej pomoci de minimis prijatej počas predošlých troch rokov a dôkladne sa uistili, či nová pomoc de minimis nepresiahne stropy de minimis. Dodržanie stropov je prípadne tiež možné zaistiť prostredníctvom centrálneho registra.

(10)

So zreteľom na skúsenosť Komisie, a najmä na frekvenciu, ktorou je všeobecne potrebné revidovať politiku štátnej pomoci, je vhodné obmedziť dobu uplatňovania tohto nariadenia. V prípade, že platnosť tohto nariadenia skončí bez toho, aby bola predĺžená, členské štáty by mali, s ohľadom na schémy pomoci de minimis zahrnuté v tomto nariadení, získať obdobie na prispôsobenie trvajúce šesť mesiacov. Kvôli právnej istote je vhodné objasniť účinok tohto nariadenia na poskytnutú pomoc pred tým, ako nadobudne účinnosť,

a)

pomoci, ktorej objem je ustanovený na základe ceny alebo množstva výrobkov uvedených na trh;

b)

pomoci pre činnosti súvisiace s vývozom, najmä pomoci priamo prepojenej s vyvezenými množstvami, s vybudovaním a prevádzkou distribučnej siete alebo s ostatnými bežnými výdavkami spojenými s vývozom;

c)

pomoci závislej na použití domáceho tovaru pred dovezeným.

1.

„podniky v sektore poľnohospodárstva“ sú podniky, ktoré sa aktívne podieľajú na výrobe, spracovávaní a uvádzaní poľnohospodárskych výrobkov na trh;

2.

„poľnohospodárske výrobky“ sú výrobky uvedené v prílohe I zmluvy, okrem výrobkov rybného hospodárstva, ako je uvedené v bode 5 tohto článku;

3.

„spracovanie poľnohospodárskeho výrobku“ je úkon vykonaný na poľnohospodárskom výrobku, po ktorom výsledný výrobok stále zostáva poľnohospodárskym výrobkom;

4.

„podniky v sektore rybného hospodárstva“ sú podniky, ktoré sa aktívne podieľajú na výrobe, spracovaní a uvádzaní výrobkov rybného hospodárstva na trh;

5.

„výrobky rybného hospodárstva“ sú výrobky získané ulovením v mori alebo vo vnútrozemských vodách, ako aj výrobky akvakultúry uvedené v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 (10);

6.

„spracovanie a uvádzanie na trh výrobkov rybného hospodárstva“ sú všetky operácie, vrátane manipulácie, ošetrovania, produkcie a distribúcie, uskutočnené v čase od vylodenia alebo ulovenia až po záverečné štádium výroby.