20.7.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 246/14

(1)

Rada uvalila nariadením (ES) č. 1601/1999 (2) konečné vyrovnávacie clo na dovozy nehrdzavejúceho oceľového drôtu s priemerom menej ako 1 mm („predmetný produkt“), ktorý spadá pod kód kombinovanej nomenklatúry ex 7223 00 19 a pochádza z Indie. Opatrenia nadobudli formu cla ad valorem v rozsahu 0 % až 42,9 % pre jednotlivých vývozcov, so sadzbou vo výške 44,4 % pre nespolupracujúcich vývozcov.

(2)

Následne po uvalení definitívnych opatrení Komisia dostala od jedného indického producenta VSL Wires Limited („žiadateľ“) žiadosť o iniciovanie urýchlenej revízie nariadenia (ES) č. 1601/1999, v súlade s článkom 20 základného nariadenia. Žiadateľ tvrdil, že nie je v pomere so žiadnymi inými vývozcami dotknutého produktu v Indii. Okrem toho tvrdil, že predmetný produkt nevyvážal počas pôvodného obdobia vyšetrovania (t.j. od 1. apríla 1997 do 31. marca 1998), ale po danom období predmetný produkt do spoločenstva vyvážal. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby bola preňho stanovená individuálna sadzba cla.

(3)

Komisia preskúmala dôkazy predložené žiadateľom a považovala ich za dostatočné na obhájenie iniciovania revízie v súlade s ustanoveniami článku 20 základného nariadenia. Po konzultácii s Poradným výborom a po poskytnutí príležitosti na komentár dotknutému priemyslu spoločenstva Komisia iniciovala, a to oznámením v Úradnom vestníku Európskej únie  (3), urýchlenú revíziu nariadenia (ES) č. 1601/1999 s ohľadom na dotknutú spoločnosť a ohlásila svoje vyšetrovanie.

(4)

Produkt, ktorého sa týka súčasná revízia, je ten istý produkt, ktorý spadá pod nariadenie (ES) č. 1601/1999, konkrétne nehrdzavejúci oceľový drôt s priemerom menej ako 1 mm, ktorý obsahuje hmotnostne 2,5 % alebo viac niklu, bez drôtu, ktorý hmotnostne obsahuje 28 %, ale nie viac než 31 % niklu a 20 % alebo viac, ale nie viac než 22 % chrómu.

(5)

Vyšetrovanie dotovania sa týkalo obdobia od 1. apríla 2002 do 31. marca 2003 („obdobie revízneho vyšetrovania“).

(6)

Komisia oficiálne oznámila iniciovanie postupu žiadateľovi a vláde Indie („VI“). Okrem toho poskytla ostatným priamo dotknutým stranám príležitosť na vytvorenie ich názorov v písomnej podobe a žiadosť o verejné vypočutie. Komisia však nedostala žiadne takéto názory alebo žiadosti o verejné vypočutie.

(7)

Komisia zaslala žiadateľovi dotazník a dostala úplnú odpoveď v požadovanom termíne. Komisia si vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely vyšetrovania a vykonala overovaciu návštevu v priestoroch žiadateľa.

(8)

Keďže žiadateľ nepredložil žiadnu žiadosť o revíziu zistení o poškodení, revízia sa obmedzila na dotovanie.

(9)

Komisia preskúmala tie isté dotačné schémy, ktoré boli analyzované v pôvodnom vyšetrovaní. Tiež preskúmala, či žiadateľ nevyužil žiadne dotačné schémy, ktoré údajne udelili výhody v pôvodnej sťažnosti, ale o ktorých sa počas pôvodného vyšetrovania nezistilo, že boli použité. Nakoniec sa preskúmalo, či žiadateľ využil akékoľvek dotačné schémy, ktoré boli zriadené po ukončení pôvodného obdobia vyšetrovania, alebo či dostal po danom dátume dotácie ad hoc.

(10)

Žiadateľ dokázal uspokojivo demonštrovať, že nebol v priamom alebo nepriamom pomere so žiadnymi indickými vyvážajúcimi producentmi, na ktoré sa vzťahujú platné vyrovnávacie opatrenia s ohľadom na predmetný produkt.

(11)

Vyšetrovanie potvrdilo, že žiadateľ nevyvážal predmetný produkt počas pôvodného obdobia vyšetrovania, t.j. od 1. apríla 1997 do 31. marca 1998.

(12)

Zistilo sa, že žiadateľ len realizoval predaj do spoločenstva, ktorý sa skutočne uskutočnil v auguste 2001, t.j. po pôvodnom období vyšetrovania, ale v dostatočnom čase pred obdobím revízneho vyšetrovania.

(13)

V odpovedi na dotazník žiadateľ identifikoval len jednu obchodnú zmluvu, ktorá bola podpísaná počas obdobia revízneho vyšetrovania, ale overovanie na mieste potvrdilo, že predaj sa nikdy neuskutočnil. Následne nedošlo k žiadnej neodvolateľnej zmluvnej povinnosti žiadateľa vyvážať do spoločenstva.

(14)

Konštatovalo sa však, že spoločnosť mala počas obdobia revízneho vyšetrovania významný vývozný odbyt do iných krajín, ktorý umožnil výpočet výhod z dotácií pripadajúcich na vývozný odbyt, pretože takéto výhody sa akumulovali bez ohľadu na miesto určenia tohto odbytu.

V tomto ohľade sa Komisia rozhodla overiť všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely prešetrenia v rámci urýchlenej revízie, aby mohla vypočítať hodnotu vyrovnávacej dotácie pridelením takej čiastky nad úroveň príslušného celkového obratu žiadateľa počas obdobia revízneho vyšetrovania.

(15)

Na základe informácií uvedených v odpovedi žiadateľa na dotazník Komisie sa prešetrovali nasledovné schémy:

(16)

Zistilo sa, že žiadateľ dostal výhody v rámci tejto schémy počas obdobia revízneho vyšetrovania. Využil DEPB na poexportnej báze. Podrobný opis schémy je uvedený v odstavci 4.3 Exportnej a importnej politiky (oznámenie Ministerstva obchodu a priemyslu vlády Indie č. 1/2002–07 zo dňa 31. marca 2002). V rámci tejto schémy môže akýkoľvek vývozca žiadať o úvery, ktoré sa vypočítajú ako percentuálny podiel hodnoty vyvážaných hotových výrobkov. Takéto sadzby DEPB stanovili indické orgány pre väčšinu produktov, vrátane predmetného produktu, a to na základe štandardných vstupno-výstupných noriem (SION). Licencia uvádzajúca výšku udeleného úveru sa vydáva automaticky.

DEPB na poexportnej báze umožňuje využitie takýchto úverov na akékoľvek následné vývozy (napr. surovín alebo kapitálového tovaru) s výnimkou tovaru, ktorého dovoz je obmedzený alebo zakázaný. Takýto dovezený tovar sa môže predávať na domácom trhu (podlieha dani z obratu) alebo sa použije iným spôsobom.

Úvery DEPB sú voľne prevoditeľné. Licencia DEPB je platná po dobu 12 mesiacov odo dňa, kedy bola udelená.

(17)

Charakteristiky DEPB sa od pôvodného vyšetrovania nezmenili. Schéma je dotáciou závislou od zákona pri vývoze, a preto sa počas pôvodného vyšetrovania zistilo, že sa považuje za špecifickú a vyrovnávaciu v zmysle článku 3(4)(a) základného nariadenia.

(18)

Zistilo sa, že žiadateľ previedol všetky úvery DEPB na svoju príbuznú spoločnosť Viraj Alloys Ltd. Ten istý postup dodržali aj tri iné príbuzné indické spoločnosti žiadateľa, t.j. Viraj Forgings Ltd, Viraj Impoexpo Ltd a Viraj Profiles Ltd. Vyšetrovanie potvrdilo, že Viraj Alloys Ltd je dodávateľom surovín uvedených spoločností a použil ich prevedené úvery DEPB na realizáciu bezcolných dovozov.

Okrem toho sa zistilo, že vývozy predmetného produktu boli realizované prostredníctvom niekoľkých príbuzných spoločností. Berúc do úvahy, že majitelia žiadateľa kontrolujú všetky tieto príbuzné spoločnosti prostredníctvom extenzívneho systému držby akcií, a že dané príbuzné spoločnosti sa angažujú v určitých aspektoch výroby a distribúcie predmetného produktu, malo sa za to, že bude vhodné považovať všetky tieto spoločnosti za jediného príjemcu výhody.

Preto dotačná čiastka v rámci schémy DEPB bola založená na výške celkového úveru v licenciách udelených žiadateľovi a jeho príbuzným spoločnostiam. Vzhľadom na to, že dotácia nebola poskytnutá odvolaním sa na vyvážané množstvá, dotačná čiastka sa prerozdelila na celkový obrat vývozu žiadateľa a jeho príbuzných spoločností v súlade s ustanoveniami článku 7(2) základného nariadenia.

Na záver, spoločnosť VSL Wires Limited získala výhodu z tejto schémy počas obdobia revízneho vyšetrovania a získala dotácie vo výške 12,7 %.

(19)

Zistilo sa, že žiadateľ prijal výhody podľa tejto schémy a hlavne podľa oddielu 80HHC indického zákona o príjmoch. Indický zákon o dani z príjmu z roku 1961 určuje základňu pre oslobodenia, ktoré si môžu firmy nárokovať pri výbere daní. Medzi oslobodenia, ktoré je možné nárokovať si, patria tie, ktoré pokrývajú oddiely 10A (platný pre spoločnosti situované v zónach voľného obchodu), 10B (platný pre spoločnosti, ktoré sú jednotkami orientovanými na export) a 80HHC (platný pre spoločnosti, ktoré vyvážajú tovar) daného zákona. Aby mohla firma ťažiť z ITES, musí predložiť príslušnú žiadosť pri predkladaní svojho daňového priznania daňovým orgánom. Daňový rok beží od 1. apríla do 31. marca a daňové priznanie sa musí predložiť do 30. novembra nasledujúceho roku. V tomto prípade obdobie revízneho vyšetrovania kolidovalo s daňovým a finančným rokom od 1. apríla 2002 do 31. marca 2003.

(20)

Charakteristiky ITES sa od pôvodného vyšetrovania nezmenili. Počas pôvodného vyšetrovania sa zistilo, že ITES je vyrovnávacou dotáciou, pretože VI udeľuje finančné príspevky spoločnosti zrieknutím sa daňových príjmov vo forme priamych daní zo zisku z vývozu, ktoré by inak boli splatné, keby spoločnosť nepožiadala o oslobodenie od dane z príjmu. Zistilo sa však, že ITES podľa oddielu 80HHC sa postupne ukončuje od finančného roka 2000–2001 do finančného roka 2004–2005, kedy nebude od dane z príjmu oslobodený žiaden zisk z vývozu. Počas obdobia revízneho vyšetrovania bolo od dane z príjmu oslobodených len 50 % ziskov získaných z vývozov.

(21)

Dotácia závisí od zákona pri vývoze v rámci významu článku 3(4)(a) základného nariadenia, pretože oslobodzuje len zisky z vývozného odbytu, a preto sa považuje za špecifickú.

(22)

Výhoda pre žiadateľa bola vypočítaná na základe rozdielu medzi výškou daní normálne splatných s výhodou oslobodenia a bez nej počas obdobia revízneho vyšetrovania. Sadzba dane z príjmu, ktorá zahŕňa daň z príjmu právnických osôb plus prirážku, platná počas tohto obdobia, bola 36,75 %. Aby sa stanovila celková výhoda pre žiadateľa a vzhľadom na to, že tri spoločnosti blízke žiadateľovi tiež vyvážali predmetný produkt počas obdobia revízneho vyšetrovania (pozri bod (18) vyššie), výška dotácie sa stanovila berúc do úvahy oslobodenia od dane z príjmu podľa oddielu 80HHC žiadateľa, spoločností Viraj Forgings Ltd, Viraj Impoexpo Ltd a Viraj Profiles Ltd. Vzhľadom na to, že dotácia nebola udelená s odvolaním sa na vyvážané množstvá, sa čiastka prerozdelila na celkový obrat vývozu žiadateľa a jeho príbuzných spoločností v súlade s ustanoveniami článku 7(2) základného nariadenia. Na tomto základe sa zistilo, že spoločnosť VSL Wires Limited získala v rámci tejto schémy dotácie vo výške 1,4 %.

(23)

Zistilo sa, že žiadateľ EPCGS nevyužil.

(24)

Zistilo sa, že žiadateľ sa nenachádzal v ESZ ani JOE, a preto schému nevyužil.

(25)

Zistilo sa, že žiadateľ ani nevyužil nové dotačné schémy, ktoré boli zriadené po ukončení pôvodného obdobia vyšetrovania, ani nedostal po danom dátume dotácie ad hoc.

(26)

Berúc do úvahy definitívne zistenia súvisiace s rôznymi schémami, ako je uvedené vyššie, výška vyrovnávacích dotácií pre žiadateľa je nasledovná:

(27)

Na základe zistení zistených počas vyšetrovania sa má za to, že dovozy nehrdzavejúceho oceľového drôtu s priemerom menej ako 1 mm, ktorý vyrába a vyváža VSL Wires Limited do spoločenstva, podlieha úrovni vyrovnávacieho cla zodpovedajúcej jednotlivým dotačným čiastkam zistených pri danej spoločnosti počas obdobia revízneho vyšetrovania.

(28)

Nariadenie (ES) č. 1601/1999/EHS by sa preto malo adekvátne zmeniť.

(29)

Komisia informovala žiadateľa a VI o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých je zámerom navrhnúť, aby bolo nariadenie Rady (ES) č. 1601/1999 zmenené. Tiež im bola poskytnutá dostatočná časová lehota na komentár.

(30)

Vo svojej reakcii na uverejnenie žiadateľ tvrdil, že poexportná DEPB je schémou odpustenia/zrazenia dotácie, čo Komisia hodnotila nesprávne s ohľadom na rozsah dotácie a výšky vyrovnávacej výhody. Argumentoval, že hodnotenie Komisie výhod bolo nesprávne, pretože len zrážka nadmerného cla sa dá považovať za dotáciu, a že praktické operácie systému Komisia neprešetrovala.

Komisia opakovane dospela k záveru (pozri napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1338/2002 (4) a a hlavne body (14) až (20)), že poexportná DEPB nie je zrážkovou alebo dotačnou zrážkovou schémou, pretože nevyhovuje žiadnemu ustanoveniu príloh č. I až III základného nariadenia naväzujúcich na jeho článok 2(1)(ii). Schéme chýba zabudovaná povinnosť dovážať len tovar, ktorý sa spotrebováva pri výrobe vyvážaného tovaru (príloha č. II základného nariadenia), čo by zabezpečilo splnenie požiadaviek prílohy č. I (i). Okrem toho, nie je zavedený žiaden systém overovania, ktorým by sa kontrolovalo, či sa dovozy skutočne spotrebovali v procese výroby. Tiež nejde o dotačnú zrážkovú schému, pretože dovážaný tovar nemusí byť toho istého množstva a vlastností, ako vstupy z domácich zdrojov, ktoré sa použili na výrobu na export (príloha č. III základného nariadenia). Nakoniec, exportujúci producenti majú nárok na výhody DEPB bez ohľadu na to, či vôbec dovážajú nejaké vstupy.

V prípade žiadateľa vyšetrovanie potvrdilo, že suroviny dovážal bez cla jednou z jeho príbuzných spoločností s využitím prevedených úverov DEPB všetkých príbuzných spoločností, ktoré boli získané z exportu rôznych produktov. Nebolo však zistené žiadne prepojenie medzi úvermi spoločnosti a skutočne dovážaným tovarom od jedinej príbuznej spoločnosti poverenej úlohou dovážať suroviny. Okrem toho, VI nezaviedla žiaden systém overovania s cieľom kontrolovať, aké dovozy boli skutočne spotrebované na produkt a ktorou spoločnosťou. Keďže sa preto neuplatňuje žiadna výnimka z definície dotácie, vyrovnávacou výhodou je výška celkových úverov poskytnutých v rámci danej schémy. Z uvedených dôvodov sa požiadavka nedá akceptovať.

Žiadateľ ďalej tvrdil, že „referenti Komisie nevykompenzovali dovozné clo s nákladmi, čim sa výpočty stali nesprávnymi a nadsadenými”. V danom ohľade je nutné uviesť, že žiadateľ bol vyzvaný vopred a na základe situácie opísanej v bode (18) vyššie, aby predložil zoznamy poexportných úverov DEPB za všetky vývozy, ktoré boli realizované počas obdobia revízneho vyšetrovania. Žiadateľ bol tiež vyzvaný, aby predložil tie isté informácie za všetky vývozy realizované jeho príbuznými spoločnosťami za to isté obdobie, spolu s podrobnými údajmi o zápisnom alebo podobných nákladoch, ktoré mu vznikli pri získavaní týchto úverov. Žiadateľ však takéto podrobné údaje neuviedol a nedokázal poskytnúť takéto informácie počas overovania na mieste. Preto v dôsledku nedostatku akýchkoľvek relevantných informácií nebolo možné vykonať žiadnu úpravu výšky dotácie o takého náklady, ako je uvedené v bode (18) vyššie.

(31)

Táto revízia neovplyvňuje dátum, kedy nariadenie Rady (ES) č. 1601/1999 stratí platnosť v súlade s článkom 18(1) základného nariadenia,