Nariadenie Rady (ES) č. 600/2004

z 22. marca 2004,

ktoré ustanovuje niektoré technické opatrenia uplatniteľné na činnosti rybolovu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o ochrane antarktických morských živých zdrojov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 37,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

keďže:

(1) Dohovor o ochrane antarktických morských živých zdrojov (ďalej len "dohovor") schválilo spoločenstvo rozhodnutím 81/691/EHS [2] a platnosť v spoločenstve nadobudol 21. mája 1982.

(2) Dohovor poskytuje rámec pre regionálnu spoluprácu pri ochrane a správe antarktických morských živých zdrojov ustanovením Komisie pre ochranu a správu antarktických morských živých zdrojov (CCAMLR) a prijatím ochranných opatrení Komisie CCAMLR, ktoré sú záväzné pre zmluvné strany.

(3) Komisia CCAMLR prijala určité opatrenia na ochranu a správu zásob rýb, ktoré medziiným ustanovujú technické pravidlá, ktoré sa uplatňujú na určité činnosti rybolovu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje dohovor. Opatrenia zahŕňajú ustanovenia týkajúce sa používania určitých druhov rybárskeho výstroja, zákazu určitých druhov vybavenia považovaných za poškodzujúce životné prostredie, zníženia škodlivých následkov rybolovu na druhy ako sú morské vtáky a morské cicavce a činností vedeckých pozorovateľov na palube rybárskych plavidiel na účel zberu údajov. Tieto opatrenia sú záväzné pre spoločenstvo a mali by byť preto zavedené.

(4) Niektoré z technických pravidiel prijatých komisiou CCAMLR boli nariadením Rady (EHS) č. 3943/90 z 19. decembra 1990 premietnuté do uplatňovania systému pozorovania a inšpekcie zavedenom podľa článku XXIV Dohovoru o ochrane antarktických morských živých zdrojov [3] a nariadením Rady (ES) č. 66/98 z 18. decembra 1997, ktoré ustanovuje určité ochranné a kontrolné opatrenia uplatniteľné na činnosti rybolovu v Antarktíde [4].

(5) Prijatie nových ochranných opatrení Komisie pre ochranu a správu antarktických morských živých zdrojov a aktualizácia tých, ktoré sú už účinné od prijatia vyššie uvedených nariadení, znamená, že tie posledné uvedené by mali byť aktualizované neskôr.

(6) S cieľom zabezpečiť, aby boli pravidlá spoločenstva zrozumiteľnejšie, mali by byť opatrenia na kontrolu činností rybolovu a opatrenia z technickej oblasti zapracované samostatne. Z toho dôvodu by mali byť nariadenia (EHS) č. 3943/90 a (ES) č. 66/98 zrušené nariadením Rady (ES) č. 601/2004 z 22. marca 2004, ktoré ustanovuje určité kontrolné opatrenia uplatniteľné na činnosti rybolovu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o ochrane antarktických morských živých zdrojov [5], a dohody spoločenstva by mali byť doplnené týmto nariadením. Týmto nie je dotknuté zahrnutie určitých technických opatrení špecifických pre určitý prieskumný rybolov v nariadeniach o možnostiach rybolovu pridelených plavidlám spoločenstva a podmienkach, ktoré sú s nimi spojené, ktoré spoločenstvo prijíma každý rok (každoročné nariadenia o TAC a kvótach).

(7) Opatrenia potrebné na zavedenie tohto nariadenia a na zosúladenie príloh s pravidelnými zmenami a doplneniami technických opatrení prijatých CCAMLR podľa dohovoru by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktoré ustanovuje postupy na výkon zavádzacích právomocí prepožičaných Komisii [6].

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

PREDMET A DEFINÍCIE

Článok 1

Predmet

1. Toto nariadenie ustanovuje technické opatrenia týkajúce sa činností rybárskych plavidiel spoločenstva, ktoré lovia a uchovávajú na palube morské organizmy vylovené z morských živých zdrojov v oblasti, na ktorú sa vzťahuje Dohovor o ochrane antarktických morských živých zdrojov (ďalej len dohovor).

2. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia dohovoru, a podporuje ciele a zásady a ustanovenia záverečného aktu konferencie, na ktorej bol prijatý.

Článok 2

Definície

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

a) "oblasť dohovoru": znamená oblasť uplatňovania dohovoru, ako je definovaná v jeho článku I;

b) "antarktická konvergencia": znamená čiaru, ktorá spája nasledujúce body pozdĺž rovnobežiek zemepisnej šírky a poludníkov zemepisnej dĺžky: 50o J, 0o – 50o J, 30o V –45o J, 30o V –45o J, 80o V –55o J, 80o V –55o J, 150o V –60o J, 150o V –60o J, 50o Z –50o J, 50o Z –50o J, 0o;

c) "rybárske plavidlo spoločenstva": znamená rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu spoločenstva a registrované v spoločenstve, ktoré loví a uchováva na palube morské organizmy vylovené z morských živých zdrojov v oblasti dohovoru;

d) "presne definovaný pravouhlý rovnobežník": znamená oblasť 0,5o zemepisnej šírky na 1o zemepisnej dĺžky od severozápadného uhla štatistickej podoblasti alebo divízie. Rovnobežník je definovaný zemepisnou šírkou jeho najsevernejšej hranice a zemepisnou dĺžkou jeho najbližšej hranice 0o;

e) "nový rybolov": znamená rybolov druhov s použitím konkrétnej metódy rybolovu v antarktickej štatistickej podoblasti FAO, v súvislosti s ktorým:

i) neboli komisii CCAMLR nikdy doručené informácie o rozdelení, množstve, populácii, potenciálnom výnose a totožnosti zásob získané z komplexného výskumu/prieskumov alebo prieskumného rybolovu alebo

ii) neboli komisii CCAMLR nikdy doručené údaje o úlovku a úsilí pri výlove, alebo

iii) neboli komisii CCAMLR nikdy doručené údaje o úlovku a úsilí z dvoch posledných sezón, v ktorých sa uskutočnil rybolov;

f) "prieskumný rybolov": znamená rybolov, ktorý bol predtým klasifikovaný ako "nový rybolov" definovaný v odseku e). Prieskumný rybolov si ponecháva svoju klasifikáciu, kým nebudú k dispozícii informácie postačujúce na:

i) zhodnotenie rozdelenia, množstva a populácie cieľových druhov vedúce k odhadu potenciálneho výnosu rybolovu;

ii) prehodnotenie potencionálneho vplyvu rybolovu na závislé a príbuzné druhy a

iii) umožnenie Vedeckému výboru komisie CCAMLR sformulovať a poskytnúť poradenstvo o vhodných úrovniach úlovkov, ako aj o úrovniach úsilia a rybárskom výstroji, ak je to vhodné.

KAPITOLA II

RYBÁRSKY VÝSTROJ

Článok 3

Povolený rybársky výstroj v osobitných rybolovoch

1. Výlov druhu Dissostichus eleginoides v štatistickej podoblasti FAO 48.3 sa uskutočňuje plavidlami, ktoré používajú len povrchové šnúry a siete.

2. Výlov druhu Dissostichus eleginoides v štatistickej podoblasti FAO 58.5.2 sa uskutočňuje plavidlami, ktoré používajú len vlečné siete alebo povrchové šnúry.

3. Výlov druhu Champsocephalus v štatistickej podoblasti FAO 48.3 sa uskutočňuje plavidlami, ktoré používajú len vlečné siete. Používanie dnových vlečných sietí pri priamom rybolove druhu Champsocephalus gunnari v tejto podoblasti je zakázané.

4. Výlov Champsocephalus gunnari v štatistickej podoblasti FAO 58.5.2 sa uskutočňuje plavidlami, ktoré používajú len vlečné siete.

5. Na účel výlovu uvedeného v odseku 4 je oblasť otvorená pre rybolov definovaná ako tá časť štatistickej divízie FAO 58.5.2, ktorá leží v oblasti ohraničenej čiarou, ktorá:

a) sa začína v priesečníku poludníka 72o 15' východnej zemepisnej dĺžky a hranice austrálsko-francúzskej námornej delimitačnej dohody, ďalej južne pozdĺž poludníka po jeho priesečník s rovnobežkou 53o 25' južnej zemepisnej šírky;

b) ďalej južne pozdĺž tej rovnobežky po jej priesečník s poludníkom 74o východnej zemepisnej dĺžky;

c) ďalej severovýchodne pozdĺž geodetickej čiary po priesečník rovnobežky 52o40' južnej zemepisnej šírky s poludníkom 76° južnej zemepisnej dĺžky;

d) ďalej severne pozdĺž poludníka po jeho priesečník s rovnobežkou 52o južnej zemepisnej šírky;

e) ďalej severozápadne pozdĺž geodetickej čiary po priesečník rovnobežky 51o južnej zemepisnej šírky s poludníkom 74o 30 "južnej zemepisnej dĺžky a"

f) ďalej juhozápadne pozdĺž geodetickej čiary do východiskového bodu.

6. Lov krabov v štatistickej podoblasti FAO 48.3 sa uskutočňuje plavidlami, ktoré používajú len siete.

Článok 4

Rozmer očiek siete

1. Žiadna vlečná sieť, dánska záťahová sieť alebo podobná sieť, ktorej ktorákoľvek časť je zložená z očiek s rozmermi menšími ako sú minimálne rozmery očiek siete stanovené v prílohe I, nemôže byť použitá pri priamom výlove druhov alebo skupín druhov uvedených nižšie:

a) Champsocephalus gunnari

b) Dissostichus eleginoides

c) Gobionotothen gibberifrons

d) Lepidonotothen squamifrons

e) Notothenia rossii

f) Notothenia kempi.

2. Použitie akýchkoľvek prostriedkov alebo zariadení, ktoré by bránili alebo zmenšovali rozmer očiek siete, je zakázané.

Článok 5

Kontrola rozmerov očiek siete

Pre siete uvedené v článku 4 je minimálny rozmer očiek ustanovený v prílohe II určený v súlade s pravidlami uvedenými v prílohe II.

Článok 6

Rybolov krabov v štatistickej oblasti FAO 48.3

1. Výlov krabov je obmedzený na pohlavne dospelých samcov – všetky ulovené samičie kraby a samčie kraby pod mieru musia byť bez ujmy pustené. V prípade druhov Paralomis spinosissima a Paralomis formosa môžu byť v úlovku ponechané samce s minimálnou šírkou panciera 94 mm a 90 mm.

2. Kraby spracované na mori sú zmrazené ako časti krabov tak, aby z nich mohli byť neskôr určené rozmery krabov.

Článok 7

Použitie a likvidácia plastových baliacich pások na rybárskych plavidlách spoločenstva

1. Použitie plastových baliacich pások rybárskymi plavidlami spoločenstva na zabezpečenie debien s návnadou je zakázané.

Použitie iných baliacich pások na iné účely na rybárskych plavidlách, ktoré nepoužívajú spaľovne na palube (uzavreté systémy), je zakázané.

2. Akékoľvek baliace pásky musia byť po odstránení z balení rozrezané tak, aby nevytvárali súvislý pás, a spálené pri najbližšej možnej príležitosti v spaľovni na palube.

3. Všetky plastové zvyšky musia byť skladované na palube plavidla až po dosiahnutie prístavu a v žiadnom prípade nemôžu byť vyhodené do mora.

4. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sú prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 20 ods. 2.

Článok 8

Náhodná úmrtnosť morských vtákov počas rybolovu povrchovými šnúrami

1. Činnosti rybolovu povrchovými šnúrami sú vykonávané tak, aby sa háčiky s návnadou ponorili čo možno najrýchlejšie po vhodení do vody. Pre plavidlá, ktoré používajú španielsku metódu rybolovu povrchovými šnúrami, sú závažia uvoľnené skôr, ako nastane napnutie šnúry; používajú sa závažia s minimálnou hmotnosťou 8,5 kg rozmiestnené v intervaloch najviac 40 m alebo závažia s minimálnou hmotnosťou 6 kg rozmiestnené v intervaloch najviac 20 m. Používa sa len rozmrazená návnada.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7, povrchové šnúry sa nahadzujú len v noci (t. j. počas hodín tmy medzi námorným súmrakom a svitaním).

Ak je to možné, nahodenie šnúr sa ukončí najmenej tri hodiny pred východom slnka.

Počas nočného rybolovu povrchovými šnúrami sa používa len minimum svetiel lode, potrebné pre bezpečnosť.

3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 8, je zakázané počas nahadzovania povrchových šnúr vyhadzovať z paluby vnútornosti. Vyhadzovaniu vnútorností z paluby počas záťahu sa treba vyhýbať v čo najväčšej možnej miere. Ak nie je možné vyhnúť sa vyhadzovaniu počas záťahu, uskutočňuje sa na opačnej strane plavidla ako je strana, na ktorej sú nahodené alebo ťahané povrchové šnúry. Pred vyhodením by mali byť z vnútorností a z rybích hláv odstránené rybárske háčiky.

Plavidlá by mali byť zostavené tak, aby mali na palube k dispozícii zariadenia na spracovanie vnútorností alebo primeranú kapacitu na uchovanie vnútorností na palube alebo boli schopné vyhadzovať vnútornosti na opačnej strane plavidla ako je strana, na ktorej sú ťahané povrchové šnúry.

4. Vyvinie sa maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby boli všetky morské vtáky chytené živé počas rybolovu povrchovými šnúrami vypustené živé a aby, ak je to možné, boli háčiky odstránené bez ohrozenia života vtáka.

5. Počas rozmiestnenia povrchových šnúr musí byť ťahaná šnúra so zástavkami na odradenie vtákov od sadania si na návnady. Podrobný opis šnúry so zástavkami a metódy jej rozmiestnenia sú uvedené v prílohe III. Detaily vyhotovenia týkajúce sa počtu a umiestnenia otočných kĺbov sa môžu líšiť, pokiaľ účinná morská hladina pokrytá šnúrami so zástavkami nie je menšia ako tá pokrytá modelom znázorneným v prílohe III. Detaily zariadenia ťahaného vo vode na vytvorenie napnutia šnúry môžu byť tiež odlišné.

6. Iné zmeny vo vyhotovení šnúr so zástavkami môžu byť testované na plavidlách s dvoma pozorovateľmi, z ktorých je aspoň jeden vymenovaný v súlade so systémom medzinárodného vedeckého pozorovania komisie CCAMLR za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 1 až 5 a v odseku 7.

7. Zákaz nahadzovať povrchové šnúry počas dňa, stanovený v odseku 2, sa neuplatňuje na rybolov v štatistických podoblastiach FAO 48.6 južne od 60o južnej šírky, 88.1 a v divízii 58.4.2 za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) pri vystavení licencie pre tento rybolov môže príslušné plavidlo preukázať príslušným úradom:

i) svoju schopnosť plne dodržať jeden z prieskumných protokolov pre nahadzovanie povrchových šnúr uvedených v prílohe IV. Členské štáty oznámia komisii CCAMLR výsledky technických kontrol vykonaných na tento účel na každom plavidle, ktoré dostalo licenciu;

ii) opatrenia vykonané na zabezpečenie prítomnosti vedeckých pozorovateľov, ktoré je potrebné vykonať na palube v súlade s článkom 14 ods. 2;

b) príslušné plavidlo preukazuje počas svojich rybárskych činností stabilnú minimálnu mieru ponoru 0,3 m/s;

c) príslušné plavidlo nechytí viac ako dvoch morských vtákov. Ktorékoľvek plavidlo, ktoré chytí celkovo troch vtákov, sa okamžite vráti k nočnému nahadzovaniu.

8. Odlišne od odseku 3 nemôže v rybolovoch uvedených v odseku 7 dôjsť k žiadnemu vyhadzovaniu vnútorností.

9. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sú prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 20 ods. 2.

Článok 9

Náhodná úmrtnosť morských vtákov a morských cicavcov počas rybolovu povrchovými šnúrami

1. Počas rybolovu povrchovými šnúrami je zakázané používanie káblov na monitorovanie sietí.

2. Rybárske plavidlá spoločenstva vždy zabezpečujú miesto a úroveň osvetlenia tak, aby minimalizovali osvetlenie smerujúce von z plavidla v súlade s bezpečnou prevádzkou plavidla.

3. Vyhadzovanie vnútorností do mora je počas nastreľovania a ťahania povrchového výstroja zakázané.

4. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sú prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 20 ods. 2.

KAPITOLA III

VYKONÁVANIE ČINNOSTÍ RYBOLOVU

Článok 10

Pohyb plavidiel v súvislosti s úrovňou ich vedľajšieho úlovku

1. V prípade iných rybolovov ako je nový alebo prieskumný rybolov sa plavidlá spoločenstva pohybujú v súvislosti s úrovňou ich vedľajšieho úlovku v súlade s prílohou V bodom A.

2. V prípade nového a prieskumného rybolovu sa plavidlá spoločenstva pohybujú v súvislosti s úrovňou ich vedľajšieho úlovku v súlade s prílohou V bodom B.

Článok 11

Osobitné opatrenia uplatniteľné na prieskumné rybolovy druhu Dissostichus spp.

1. Rybárske plavidlá spoločenstva, ktoré sa v oblasti dohovoru zúčastňujú rybolovu druhu Dissostichus spp. s použitím metód vlečnej siete alebo povrchovej šnúry, okrem rybolovov, pre ktoré komisia CCAMLR udelila osobitné výnimky, vykonávajú činnosť v súlade s pravidlami uvedenými v odsekoch 3 až 6.

2. Na účely tohto článku pozostáva záťah z jedného rozmiestnenia vlečnej siete. Pri rybolovoch povrchovými šnúrami pozostáva záťah z nahodenia jednej alebo viacerých šnúr na jednom mieste.

3. Rybolov sa uskutočňuje v čo najväčšom možnom geografickom a hĺbkovom rozsahu. Z tohto dôvodu sa rybolov v ktoromkoľvek presne definovanom pravouhlom rovnobežníku skončí, keď úlovok zaznamenaný v súlade s článkom 12 nariadenia (ES) č. 601/2004 dosiahne 100 ton a ten rovnobežník je na zvyšok sezóny pre rybolov uzavretý. Rybolov v ktoromkoľvek obdĺžniku s jemnou mierkou je vždy obmedzený na jedno plavidlo.

4. Aby mohol byť odsek 3 účinný:

a) je presná geografická poloha záťahu pri rybolove vlečnou sieťou určená stredom trasy medzi počiatočným a konečným bodom záťahu;

b) je presná geografická poloha záťahu pri rybolove povrchovými šnúrami určená stredom rozmiestnenej šnúry alebo šnúr;

c) presne definovaný pravouhlý rovnobežník, v ktorom sa plavidlo pokladá za vykonávajúce rybolov, je rovnobežník, v ktorom sa nachádza presná geografická poloha záťahu;

d) plavidlo bude pokladané za vykonávajúce rybolov v ktoromkoľvek presne definovanom pravouhlom rovnobežníku od začiatku procesu nahadzovania po ukončenie záťahu všetkých šnúr v tom presne definovanom pravouhlom rovnobežníku.

5. Každý záťah povrchovej šnúry má, okrem výnimočných okolností, na ktoré nemá plavidlo vplyv (ako napríklad ľad a poveternostné podmienky), čas ponoru nepresahujúci 48 hodín, meraný od ukončenia procesu nahadzovania po začiatok procesu záťahu.

6. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sú prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 20 ods. 2.

Článok 12

Osobitné opatrenia uplatniteľné na rybolov druhu Champsocephalus gunnari v štatistickej oblasti FAO 48.3

1. Rybolov druhu Champsocephalus gunnari je zakázaný vo vzdialenosti 12 námorných míľ od pobrežia South Georgia počas obdobia medzi 1. marcom a 31. májom (obdobie trenia).

2. Ak akýkoľvek záťah obsahuje viac ako 100 kg Champsocephalus gunnari a viac ako 10 % z počtu Champsocephalus gunnari je celkovo kratších ako 240 mm, presunie sa rybárske plavidlo do inej oblasti vzdialenej minimálne päť námorných míľ. Rybárske plavidlo sa počas obdobia najmenej piatich dní nevráti do žiadneho bodu vo vzdialenosti piatich námorných míľ od miesta, kde úlovok malých Champsocephalus gunnari presahuje 10 %. Miesto, kde náhodný úlovok malých Champsocephalus gunnari presahuje 10 %, je definované ako trasa sledovaná rybárskym plavidlom od bodu, v ktorom je prvýkrát rozmiestnený rybársky výstroj, po bod, v ktorom rybárske plavidlo vytiahne rybársky výstroj.

3. Ak plavidlo chytilo celkovo 20 morských vtákov, ukončí rybolov a je vylúčené z ďalšej účasti na rybolove v tej sezóne.

4. Plavidlo, ktoré sa zúčastňuje tohto rybolovu počas obdobia od 1. marca do 31. mája, neuskutoční viac ako 20 prieskumných záťahov, ako je opísané v prílohe VI.

5. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sú prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 20 ods. 2.

KAPITOLA IV

VEDECKÉ POZOROVANIE NA PALUBE PLAVIDLA PÔSOBIACEHO V OBLASTI DOHOVORU

Článok 13

Predmet a pôsobnosť

Vedecký pozorovací systém prijatý komisiou CCAMLR podľa článku XXIV dohovoru sa uplatňuje v súlade s touto kapitolou na rybárske plavidlá spoločenstva vykonávajúce rybárske a výskumné činnosti v oblasti dohovoru.

Článok 14

Činnosti, ktoré podliehajú vedeckému pozorovaniu

1. Počas každého obdobia rybolovu je na palube rybárskych plavidiel spoločenstva najmenej jeden vedecký pozorovateľ a, ak je to možné, jeden ďalší vedecký pozorovateľ pri rybolove:

a) Champsocephalus gunnari v štatistickej podoblasti FAO 48.3 a v divízii 58.5.2;

b) krabov v štatistickej podoblasti FAO 48.3;

c) Dissostichus eleginoides v štatistických podoblastiach FAO 48.3 a 48.4 a v divízii 58.5.2 alebo

d) Martialia hyadesi v štatistickej podoblasti FAO 48.3.

2. Na palube rybárskych plavidiel spoločenstva sú tiež najmenej dvaja vedeckí pozorovatelia, z ktorých je jeden vedecký pozorovateľ komisie CCAMLR určený v súlade s článkom 15, keď sa zúčastňujú prieskumného rybolovu, ako je uvedené v článku 11 tohto nariadenia, alebo iného prieskumného rybolovu povoleného v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 601/2004.

3. Odlišne od odseku 2 je na palube plavidiel, ktoré sa zúčastňujú prieskumných rybolovov Dissostichus spp. v štatistických divíziách FAO 48.3.a) a 48.3.b) najmenej jeden vedecký pozorovateľ komisie CCAMLR a, ak je to možné, jeden ďalší vedecký pozorovateľ.

4. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sú prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 20 ods. 2.

Článok 15

Vedeckí pozorovatelia

1. Členské štáty určujú vedeckých pozorovateľov poverených vykonávaním úloh spojených so zavádzaním pozorovacieho systému prijatého komisiou CCAMLR v súlade s týmto nariadením.

2. Povinnosti a úlohy vedeckých pozorovateľov vykonávané na palube plavidiel sú uvedené v prílohe VII.

3. Vedeckí pozorovatelia sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorý ich poveruje. Dodržiavajú clá a pravidlá účinné na plavidle, na ktorom vykonávajú svoje pozorovania.

4. Vedeckí pozorovatelia sú oboznámení s lovením a vedeckými výskumnými činnosťami, ktoré majú byť pozorované, s ustanoveniami dohovoru a opatreniami prijatými podľa dohovoru a prešli zodpovedajúcou odbornou prípravou na kompetentné vykonávanie svojich povinností. Naviac musia byť schopní komunikovať v jazyku vlajkového štátu plavidla, na ktorom vykonávajú svoje činnosti.

5. Vedeckí pozorovatelia majú so sebou dokument, vystavený členským štátom, ktorý ich poveruje, vo forme schválenej komisiou CCAMLR, ktorý ich identifikuje ako vedeckých pozorovateľov komisie CCAMLR.

6. Vedeckí pozorovatelia predložia komisii CCAMLR, prostredníctvom členského štátu, ktorý ich poveruje, a najneskôr mesiac po skončení pozorovacieho obdobia alebo po návrate pozorovateľov do krajiny ich pôvodu, správu o každej pozorovacej návšteve vykonanej s použitím pozorovacích formátov schválených vedeckým výborom komisie CCAMLR. Kópia sa odošle vlajkovému štátu príslušného plavidla a Komisii.

7. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sú prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 20 ods. 2.

Článok 16

Dohody o umiestnení pozorovateľov na palubu plavidiel

1. Umiestnenie vedeckých pozorovateľov na palubu rybárskych plavidiel spoločenstva, ktoré vykonávajú činnosti rybolovu alebo vedecký výskum, sa uskutočňuje v súlade s dvojstrannými dohodami uzatvorenými na tento účel s ďalším členom komisie CCAMLR.

2. Dvojstranné dohody uvedené v odseku 1 sú založené na týchto zásadách:

a) Vedeckí pozorovatelia majú počas prítomnosti na palube štatút lodného dôstojníka. Ubytovanie a strava poskytované pozorovateľom počas prítomnosti na palube zodpovedajú tomuto štatútu.

b) Vlajkový členský štát zabezpečí, že prevádzkovatelia plavidla poskytujú vedeckým pozorovateľom na palube plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou všetku pomoc pri výkone ich povinností. Medzi iným majú vedeckí pozorovatelia voľný prístup k údajom a činnostiam plavidla, aby boli schopní vykonávať svoje povinnosti tak, ako to vyžaduje komisia CCAMLR.

c) Vlajkový členský štát podnikne vhodné kroky na zabezpečenie bezpečnosti a pohodlia vedeckých pozorovateľov pri vykonávaní ich povinností na palube plavidiel, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, na poskytnutie lekárskej starostlivosti a na ochranu ich slobody a dôstojnosti.

d) Podniknú sa kroky na umožnenie vedeckým pozorovateľom odosielať a prijímať správy prostredníctvom komunikačného vybavenia plavidla a s pomocou operátora. Všetky opodstatnené náklady vzniknuté používaním týchto komunikácií zvyčajne hradí člen komisie CCAMLR, ktorý poveril vedeckých pozorovateľov (ďalej len poverujúca krajina).

e) Dohody zahŕňajúce prepravu a nalodenie vedeckých pozorovateľov sa organizujú tak, aby minimalizovali zasahovanie do rybolovu a výskumných činností.

f) Vedeckí pozorovatelia poskytnú príslušným veliteľom kópiu svojich správ, ak o to požiadajú.

g) Poverujúce krajiny zabezpečia, aby ich vedeckí pozorovatelia mali poistenie vyhovujúce príslušnému členovi komisie CCAMLR.

h) Poverujúce krajiny sú zodpovedné za prepravu vedeckých pozorovateľov na miesto a z miesta ich nalodenia.

i) Iba ak nie je dohodnuté inak, za vybavenie, odevy a mzdu a akékoľvek príplatky pre vedeckých pozorovateľov normálne zodpovedá poverujúca krajina, kým za ubytovanie a jedlo na palube je zodpovedné plavidlo hostiteľskej krajiny.

3. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sú prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 20 ods. 2.

Článok 17

Podávanie informácií

1. Členské štáty, ktoré poverili vedeckých pozorovateľov, poskytujú komisii CCAMLR údaje o pozorovacích programoch pri najbližšej príležitosti, a nie neskôr, ako po uzavretí dvojstrannej dohody uvedenej v článku 11. O každom pozorovateľovi sa poskytnú tieto informácie:

a) dátum uzatvorenia dohody;

b) meno a vlajka plavidla, ktoré berie na palubu pozorovateľov;

c) členský štát zodpovedný za poverenie pozorovateľov;

d) oblasť rybolovu (štatistická oblasť komisie CCAMLR, podoblasť, divízia);

e) druh údajov zozbieraných pozorovateľmi a odovzdaných sekretariátu komisie CCAMLR (vedľajší úlovok, cieľové druhy, biologické údaje atď.);

f) očakávané dátumy stanovené pre začiatok a koniec pozorovacieho programu a

g) očakávaný dátum stanovený pre návrat pozorovateľov do ich krajiny pôvodu.

2. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku sú prijaté v súlade s postupom stanoveným v článku 20 ods. 2.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 18

Zmeny a doplnenia príloh

Prílohy I až VII sa menia a dopĺňajú v súlade s ochrannými opatreniami, ktoré sa stávajú záväznými pre spoločenstvo, v súlade s postupom uvedeným v článku 20 ods. 3.

Článok 19

Zavádzanie

Opatrenia potrebné na zavedenia článkov 7, 8, 9, 11, 12, 14, 15, 16 a 17 sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 20 ods. 2.

Článok 20

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor vytvorený podľa článku 30 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a udržateľnom využívaní zdrojov rybolovu podľa spoločnej politiky rybolovu [7].

2. Ak je uvedený odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Obdobie stanovené v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/EHS je stanovené na jeden mesiac.

3. Ak je uvedený odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/EHS.

Obdobie stanovené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/EHS je stanovené na jeden mesiac.

4. Výbor prijíma svoj rokovací poriadok.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmy deň odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. marca 2004

za Radu

predseda

J. Walsh

[1] Stanovisko doručené 16. decembra 2003 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

[2] Ú. v. ES L 252, 5.9.1981, s. 26.

[3] Ú. v. ES L 379, 31.12.1990, s. 45.

[4] Ú. v. ES L 6, 10.1.1998, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2742/1999 (Ú. v. ES L 341, 31.12.1999, s. 1).

[5] Ú. v. ES L 97, 1.4.2004, s. 16.

[6] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[7] Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

MINIMÁLNE ROZMERY OČIEK SIETE V ZMYSLE ČLÁNKU 7 ODS. 1

Druh | Druh siete | Minimálny rozmer očiek |

Notothenia rossii | Vlečná sieť, dánske záťahové siete a podobné siete | 120 mm |

Dissostichus eleginoides | Vlečná sieť, dánske záťahové siete a podobné siete | 120 mm |

Goibionotothen gibberifrons | Vlečná sieť, dánske záťahové siete a podobné siete | 80 mm |

Notothenia kempi | Vlečná sieť, dánske záťahové siete a podobné siete | 80 mm |

Lepidonotothen squamifrons | Vlečná sieť, dánske záťahové siete a podobné siete | 80 mm |

Champsocephalus gunnari | Vlečná sieť, dánske záťahové siete a podobné siete | 90 mm |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

PRAVIDLÁ STANOVENIA MINIMÁLNYCH ROZMEROV OČIEK SIETE V ZMYSLE ČLÁNKU 5

A. Opis meradiel

1. Meradlá používané na určenie rozmerov očiek siete sú hrubé 2 mm, ploché, z trvanlivého materiálu a schopné zachovať si svoj tvar. Majú buď sériu strán s rovnobežnými hranami spojených strednými zužujúcimi sa hranami so zúžením od jedna do osem na každej strane, alebo len zužujúcimi sa hranami so zúžením uvedeným vyššie. V najužšom konci majú otvor.

2. Na každom meradle je vyrytá šírka v milimetroch v časti s rovnobežnými stranami, ak má takú časť, a aj v zužujúcej sa časti. V prípade druhej uvedenej časti je šírka vyrytá v intervaloch 1 mm a je označená v pravidelných intervaloch.

B. Použitie meradla

1. Sieť sa natiahne v smere dlhšej uhlopriečky očiek.

2. Meradlo opísané v odseku A sa najužším koncom vloží do otvoru očka v smere kolmom na rovinu siete.

3. Meradlo je do očka siete vložené buď manuálne, alebo s použitím závažia alebo dynamometra, kým ho na zužujúcich sa hranách nezastaví odpor očka.

C. Výber očiek siete, ktoré budú merané

1. Časť siete, ktorá má byť meraná, tvorí sériu 20 susedných očiek v smere dlhšej osi siete.

2. Očká umiestnené bližšie ako 50 cm od viazania, lán alebo lanovia sa nemerajú. Táto vzdialenosť sa meria kolmo na viazanie, laná alebo lanovie pri sieti natiahnutej v smere toho merania. Tiež sa nemerajú žiadne očká, ktoré boli opravované alebo roztrhnuté, alebo sú v nich pripevnené uchytenia siete.

3. Odlišne od bodu 1 nemusia očká, ktoré majú byť merané, nasledovať za sebou, ak sa uplatňujú podmienky uvedené v bode 2.

4. Siete sa merajú, len keď sú vlhké a nezmrznuté.

D. Merania každého očka siete

Rozmer každého očka siete je šírka meradla v bode, kde je meradlo zastavené, keď je použité v súlade s odsekom B.

E. Stanovenie rozmeru očiek siete

Rozmer očiek siete je aritmetický priemer v milimetroch meraní celkového počtu vybratých očiek a meraných tak, ako je ustanovené v odsekoch C a D. Aritmetický priemer sa zaokrúhľuje na milimetre smerom nahor.

Celkový počet očiek, ktoré sa merajú, je stanovený v odseku F.

F. Poradie inšpekčného postupu

1. Inšpektor meria jednu sériu 20 očiek vybraných v súlade s odsekom C tak, že manuálne vkladá meradlo bez použitia závažia alebo dynamometra.

Rozmer očiek siete sa potom stanoví v súlade s odsekom E.

Ak výpočet rozmeru očiek siete ukáže, že sa zdá, že rozmer očiek nie je v súlade s platnými pravidlami, merajú sa dve ďalšie skupiny 20 očiek vybrané v súlade odsekom 20.

Rozmer očiek sa potom preráta v súlade s odsekom E, berúc do úvahy 60 už zmeraných očiek. Bez toho, aby bol dotknutý bod 2, je toto rozmer očiek siete.

2. Ak veliteľ plavidla protestuje proti rozmeru očiek siete stanovenému v súlade s bodom 1, také meranie sa nevezme do úvahy pri stanovení rozmeru očiek a sieť sa premeria s použitím závažia alebo dynamometra pripojeného k meradlu; výber závažia alebo dynamometra je ponechaný na rozhodnutie inšpektora. Závažie je pripevnené (s použitím háčika) k otvoru v najužšom konci meradla. Dynamometer môže byť pripevnený buď k otvoru v najužšom konci meradla, alebo sa aplikuje na najširšom konci meradla. Presnosť závažia alebo dynamometra schvaľuje príslušný vnútroštátny orgán.

Pre siete s rozmerom očiek 35 mm alebo menším určeným v súlade s bodom 1 sa uplatňuje sila veľkosti 19,61 newtonov (ekvivalent hmotnosti dvoch kilogramov) a pre ostatné siete sa uplatňuje sila veľkosti 49,03 newtonov (ekvivalent hmotnosti piatich kilogramov).

Na účely stanovenia rozmeru očiek v súlade s odsekom E sa vždy, keď sa použije závažie alebo dynamometer, meria len jedna skupina 20 očiek.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

PODROBNÝ OPIS ŠNÚRY SO ZÁSTAVKAMI UVEDENEJ V ČLÁNKU 8 ODS. 5 A METÓDA ROZMIESTENIA

1. Šnúra so zástavkami je zavesená na korme v bode približne 4,5 m nad vodou tak, že šnúra je priamo nad bodom, kde návnady narazia na vodu.

2. Šnúra so zástavkami má priemer približne 3 mm, minimálnu dĺžku 150 m a na konci má zariadenie na napínanie tak, aby hlavná šnúra viala priamo za plavidlom aj v bočnom vetre.

3. V intervaloch 5 m so začiatkom v bode pripojenia k plavidlu by malo byť pripojených päť vedľajších šnúr so zástavkami, každá pozostávajúca z dvoch prameňov z povrazu s priemerom približne 3 mm. Dĺžka šnúry so zástavkami by mala byť v rozpätí od 3,50 m pre šnúru najbližšie k plavidlu do približne 1,25 m pre piatu šnúru. Keď je rozmiestnená šnúra so zástavkami, mali by vedľajšie šnúry dosiahnuť hladinu mora a pravidelne sa ponárať, keď sa plavidlo dvíha a klesá. Vo vlečnom bode by mali byť na šnúre so zástavkami umiestnené otočné kĺby pred a za bodom pripojenia každej vedľajšej šnúry a tesne pred každým závažím umiestneným na šnúre so zástavkami. Každá vedľajšia šnúra by mala mať tiež otočný kĺb v bode jej pripojenia k šnúre so zástavkami.

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

EXPERIMENTÁLNE PROTOKOLY PRE NAHADZOVANIE POVRCHOVÝCH ŠNÚR UVEDENÉ V ČLÁNKU 8 ODS. 7

PROTOKOL A

A1. Plavidlo za pozorovania vedeckého pozorovateľa:

a) nahodí minimálne päť povrchových šnúr s minimálne štyrmi zapisovačmi hĺbky (TDR) na každej šnúre;

b) náhodne na povrchovej šnúre umiestňuje TDR počas a medzi nahodeniami;

c) vypočíta individuálnu mieru ponoru pre každý TDR po návrate na plavidlo, pričom:

i) miera ponoru sa meria ako priemer doby ponoru z hladiny (0 m) na 15 m a

ii) miera ponoru je minimálne 0,3 m/s;

d) ak nie je dosiahnutá minimálna miera ponoru (0,3 m/s) pri všetkých skúšobných bodoch, opakuje sa test dovtedy, kým nie je zaznamenaných celkovo 20 testov s minimálnou mierou ponoru 0,3 m/s a

e) všetko vybavenie a rybársky výstroj použitý v testoch musí byť rovnaký ako ten použitý v oblasti dohovoru.

A2. Počas rybolovu uskutočňuje vedecký pozorovateľ komisie CCAMLR na plavidle, ktoré si má zachovať výnimku z požiadaviek na nočné nahadzovanie, neustále monitorovanie ponoru šnúry. Plavidlo spolupracuje s pozorovateľom komisie CCAMLR, ktorý:

a) sa snaží umiestniť TDR na každú povrchovú šnúru nahodenú počas jeho zmeny;

b) každých sedem dní umiestňuje všetky dostupné TDR na jedinú povrchovú šnúru, aby určil akúkoľvek odchýlku miery ponoru pozdĺž šnúry;

c) náhodne umiestňuje TDR na povrchovú šnúry počas a medzi nahodeniami;

d) počíta individuálnu mieru pre každý TDR po návrate na plavidlo a

e) meria miery ponoru ako priemer času potrebného na ponorenie z hladiny (0 m) na 15 m.

A3. Plavidlo:

a) zabezpečuje minimálnu priemernú mieru ponoru 0,3 m/s;

b) denne podáva správy manažérovi rybolovu a

c) zabezpečuje, aby boli údaje zozbierané zo skúšobných ponorov šnúry zaznamenané vo schválenom formáte a na konci sezóny odoslané manažérovi rybolovu.

PROTOKOL B

B1. Plavidlo za pozorovania vedeckého pozorovateľa:

a) nahodí minimálne päť povrchových šnúr s maximálnou dĺžkou používanou v oblasti dohovoru s minimálne štyrmi testovacími fľašami (pozri odseky B5 až B9) v strednej tretine povrchovej šnúry;

b) náhodne umiestni testovacie fľaše na povrchovú šnúru počas a medzi nahodeniami, berúc do úvahy, že všetky testy by mali byť aplikované v polovici vzdialenosti medzi závažiami;

c) počíta individuálnu mieru ponoru pre každú testovaciu fľašu, pričom miera ponoru sa meria ako čas potrebný na ponorenie povrchovej šnúry z hladiny (0 m) na 10 m.

d) miera ponoru je minimálne 0,3 m/s;

e) ak nie je dosiahnutá minimálna miera ponoru pri všetkých 20 skúšobných bodoch (štyri testy na piatich šnúrach) pokračuje v testovaní dovtedy, kým nie je zaznamenaných celkovo 20 testov s minimálnou mierou ponoru 0,3 m/s a

f) všetko vybavenie a rybársky výstroj použitý v testoch musí byť rovnaký ako ten použitý v oblasti dohovoru.

B2. Počas rybolovu uskutočňuje vedecký pozorovateľ komisie CCAMLR pre plavidlo, ktoré si má zachovať výnimku ustanovenú v článku 7 ods. 8, pravidelné monitorovanie miery ponoru šnúry. Plavidlo spolupracuje s pozorovateľom komisie CCAMLR, ktorý:

a) sa usiluje vykonávať fľašový test na každej povrchovej šnúre nahodenej počas jeho zmeny, berúc do úvahy, že test by sa mal uskutočňovať na strednej tretine šnúry;

b) každých sedem dní umiestňuje najmenej štyri testovacie fľaše na jedinú povrchovú šnúru, aby určil akúkoľvek odchýlku miery ponoru pozdĺž šnúry;

c) náhodne umiestňuje testovacie fľaše na povrchovú šnúru počas a medzi nahodeniami, berúc do úvahy, že by všetky fľaše mali byť pripevnené v polovici vzdialenosti medzi závažiami;

d) počíta individuálnu mieru ponoru pre každý fľašový test a

e) meria miery ponoru ako priemer času potrebného na ponorenie z hladiny (0 m) na 15 m.

B3. Plavidlo počas prevádzky podľa tejto výnimky:

a) zabezpečuje, že sú všetky povrchové šnúry vyvážené tak, aby vždy dosahovali minimálnu mieru ponoru 0,3 m/s;

b) denne podáva správy svojej národnej agentúre o plnení tohto cieľa a

c) zabezpečuje, že údaje zozbierané z monitorovania miery ponoru šnúry sú zaznamenané v schválenom formáte a na konci sezóny odoslané príslušnej vnútroštátnej agentúre.

B4. Fľašový test sa vykonáva tak, ako je opísané nižšie.

Príprava fľaše

B5. Mnohovláknitý nylónový povraz s dĺžkou 10 m a hrúbkou 2 mm alebo ekvivalentný je bezpečne pripevnený k hrdlu 750 ml plastovej fľaše [1] (vztlak 0,7 kg) so skobou povrchovej šnúry pripevnenou k opačnému koncu. Dĺžka sa meria od bodu pripevnenia (koncová časť skoby) po hrdlo fľaše a každých niekoľko dní by ju mal pozorovateľ skontrolovať.

B6. Okolo fľaše by mala byť omotaná odrazová lepiaca páska, aby ju bolo možné pozorovať v noci. Vo vnútri fľaše by mal byť umiestnený kúsok nepremokavého papiera s jedinečným identifikačným číslom dostatočne veľkým na to, aby mohlo byť prečítané zo vzdialenosti niekoľkých metrov.

Test

B7. Z fľaše sa odstráni voda, uzáver je otvorený a okolo tela fľaše sa obmotá povraz na nahodenie. Fľaša s obmotaným povrazom sa pripevní na povrchovú šnúru [2] v strede medzi závažiami (bod pripevnenia).

B8. Pozorovateľ zaznamenáva v sekundách čas, keď sa bod pripojenia vnorí do vody ako t1 [3]. Čas, keď sa pozoruje, že fľaša bola úplné vtiahnutá pod hladinu, sa zaznamenáva v sekundách ako t2. Výsledok testu sa vypočíta takto:

Miera ponoru šnúry = 10/(t2 – t1)

B9. Výsledok by mal byť 0,3 m/s alebo viac. Tieto údaje sa zaznamenajú v časti vyhradenej v elektronickom lodnom denníku pozorovateľa.

[1] Je potrebná plastová fľaša na vodu, ktorá má uzáver z tvrdého plastu so závitom. Uzáver fľaše je otvorený tak, aby sa fľaša pri ťahaní pod vodou naplnila. To umožňuje, aby mohla byť fľaša znovu použitá a nerozdrvil ju tlak vody.

[2] Na automatických šnúrach pripevni ku kýlu; na španielskom systéme povrchových šnúr pripevni ku šnúre s háčikmi.

[3] Tento proces sa ľahšie pozoruje pomocou ďalekohľadu, najmä v nepriaznivom počasí.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA VEDĹAJŠÍCH ÚLOVKOV PRI RYBOLOVE V OBLASTI PÔSOBNOSTI ZMLUVY

A. Regulované rybolovy

1. Ak v prípade riadeného rybolovu druhu Dissostichus eleginoides v štatistickej podoblasti FAO 48.3 je vedľajší úlovok akéhokoľvek druhu jedna tona alebo viac v ktoromkoľvek jednom záťahu, premiestni sa rybárske plavidlo na iné rybárske miesto vzdialené nie menej ako päť námorných míľ. Rybárske plavidlo sa počas obdobia najmenej piatich dní nevráti do žiadneho bodu vo vzdialenosti piatich námorných míľ od miesta, kde vedľajší úlovok presiahol jednu tonu.

2. Ak je v prípade riadeného rybolovu druhu Champsocephalus gunnari v štatistickej podoblasti FAO 48.3 vedľajší úlovok v ktoromkoľvek jednom záťahu ktoréhokoľvek z týchto druhov: Chaenocephalus aceratus, Gobionotothen gibberifrons, Lepidonotothen squanifrons, Notothenia rossii alebo Pseudochaenichthys georgianus,

a) je väčší ako 100 kg a presahuje päť percent hmotnosti celkového úlovku všetkých rýb

alebo

b) je dve tony alebo viac, potom

sa rybárske plavidlo premiestni na iné miesto vzdialené nie menej ako päť námorných míľ. Rybárske plavidlo sa počas obdobia najmenej piatich dní nevráti do žiadneho bodu vo vzdialenosti piatich námorných míľ od miesta, kde vedľajší úlovok vyššieuvedených druhov presiahol päť percent.

3. Ak v prípade riadeného rybolovu druhu Dissostichus eleginoides alebo Champsocephalus gunnari v štatistickej divízii FAO 58.5.2 je vedľajší úlovok Channichthys rhinoceratus, Lepidonotothen squanifrons, Macrourus spp. alebo rají dve tony alebo viac v ktoromkoľvek jednom záťahu, rybárske plavidlo nemôže počas obdobia najmenej piatich dní loviť s použitím tej metódy rybolovu v žiadnom bode vo vzdialenosti piatich námorných míľ od miesta, kde vedľajší úlovok vyššieuvedených druhov presiahol dve tony.

Ak v prípade vyššieuvedených rybolovov je vedľajší úlovok akéhokoľvek iného druhu uloveného ako vedľajší úlovok, pre ktorý boli v rámci pravidiel spoločenstva uložené limity, v ktoromkoľvek jednom záťahu jedna tona alebo viac, rybárske plavidlo nemôže počas obdobia najmenej piatich dní loviť s použitím tej metódy rybolovu v žiadnom bode vo vzdialenosti piatich námorných míľ od miesta, kde vedľajší úlovok vyššieuvedených druhov presiahol dve tony.

4. Ak v prípade riadeného rybolovu druhu Electrona carlsbergi v štatistickej podoblasti FAO 48.3 je vedľajší úlovok iných druhov ako sú cieľové druhy v ktoromkoľvek jednom záťahu:

a) väčší ako 100 kg a presahuje päť percent hmotnosti celkového úlovku všetkých rýb

alebo

b) dve tony alebo viac, potom

sa rybárske plavidlo premiestni na iné miesto vzdialené nie menej ako päť námorných míľ. Rybárske plavidlo sa počas obdobia najmenej piatich dní nevráti do žiadneho bodu vo vzdialenosti piatich námorných míľ od miesta, kde vedľajší úlovok vyššieuvedených druhov presiahol päť percent.

5. Miesto, kde vedľajší úlovok presahuje množstvá uvedené v bodoch 1 až 4, je definované ako trasa sledovaná rybárskym plavidlom od bodu, v ktorom je prvýkrát rozmiestnený rybársky výstroj, po bod, v ktorom rybárske plavidlo vytiahne rybársky výstroj.

B. Nový a prieskumný rybolov

1. Ak je vedľajší úlovok ktoréhokoľvek druhu rovný alebo väčší ako jedna tona v ktoromkoľvek jednom záťahu alebo nahodení, potom sa rybárske plavidlo premiestni na iné miesto vzdialené najmenej päť námorných míľ. Počas obdobia najmenej piatich dní sa nevráti do žiadneho bodu vo vzdialenosti piatich námorných míľ od miesta, kde vedľajší úlovok presiahol jednu tonu. Miesto, kde vedľajší úlovok presiahol jednu tonu, je definované ako trasa sledovaná rybárskym plavidlom od bodu, v ktorom je prvýkrát rozmiestnený rybársky výstroj, po bod, v ktorom rybárske plavidlo vytiahne rybársky výstroj.

2. Na účely odseku 1:

a) vedľajší úlovok pozostáva z úlovkov akéhokoľvek druhu iného, ako sú cieľové druhy;

b) Macrourus spp. a raje by sa mali brať ako jeden druh.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VI

VÝSKUMNÉ ZÁŤAHY PRI RYBOLOVE CHAMPSOCEPHALUS GUNNARI V ŠTATISTICKEJ PODOBLASTI FAO 48.3 POČAS SEZÓNY TRENIA

1. V oblasti Shag Rocks/Black Rocks sa uskutoční dvanásť výskumných záťahov. Tieto sú rozdelené medzi štyri sektory znázornené na obrázku 1.

2. Každý výskumný záťah musí byť vo vzdialenosti najmenej piatich námorných míľ od ostatných. Vzdialenosti medzi stanicami majú byť také, aby boli pokryté obidve oblasti s cieľom poskytnúť informácie zložení druhu Champsocephalus gunnari vzhľadom na dĺžku, pohlavie, dospelosť a váhu.

3. Ak sa na trase do South Georgia nachádzajú koncentrácie rýb, mali by byť lovené naviac k výskumným záťahom.

4. Výskumné záťahy musia trvať najmenej 30 minút so sieťou v hĺbke na rybolov. Počas dňa musí byť sieť blízko dna.

5. Úlovok všetkých výskumných záťahov musí vzorkovať medzinárodný vedecký pozorovateľ na palube. Vzorky by mali obsahovať najmenej 100 rýb, vzorkované s použitím náhodných vzorkovacích techník. Všetky ryby vo vzorke by mali byť preverené aspoň na stanovenie dĺžky, pohlavia a dospelosti, a ak je to možné, hmotnosti. Ak je úlovok rozsiahly a dovoľuje to čas, preverí sa viac rýb.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1:Rozmiestnenie 20 prieskumných záťahov na druh Champsocephalus gunnari v Shag Rocks (12) a South Georgia (8) od 1. marca do 31. mája. Miesta záťahov okolo South Georgia (hviezdy) sú ilustratívne.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VII

POVINNOSTI A ÚLOHY VEDECKÝCH POZOROVATEĽOV NA PALUBE PLAVIDIEL, KTORÉ SA ZAPÁJAJÚ DO VEDECKÉHO VÝSKUMU A LOVU MORSKÝCH ŽIVÝCH ZDROJOV V OBLASTI DOHOVORU UVEDENEJ V ČLÁNKU 15 ODS. 2

A. Povinnosťou vedeckých pozorovateľov na palube plavidiel, ktoré sa zapájajú do vedeckého výskumu alebo lovu morských živých zdrojov, je pozorovať výkon činností rybolovu v oblasti dohovoru, berúc do úvahy ciele a zásady dohovoru.

B. Pri plnení tejto povinnosti vykonajú vedeckí pozorovatelia s použitím pozorovacích formátov schválených Vedeckým výborom komisie CCAMLR tieto úlohy:

a) zaznamenajú údaje o prevádzke plavidla (napr. rozdelenie času medzi hľadanie, rybolov, prepravu atď. a údaje o záťahoch);

b) odoberú vzorky z úlovkov, aby určili biologické vlastnosti;

c) zaznamenajú biologické údaje podľa ulovených druhov;

d) zaznamenajú vedľajšie úlovky, ich množstvo a ostatné biologické údaje;

e) zaznamenajú zamotanie sa alebo náhodnú úmrtnosť morských vtákov a cicavcov;

f) zaznamenajú postup, ktorým je meraná deklarovaná hmotnosť úlovku, a zbierajú údaje týkajúce sa ochranného faktoru medzi hmotnosťou v surovom stave a konečným výrobkom v prípade, že je úlovok zaznamenaný na základe hmotnosti spracovaného výrobku;

g) pripravia správy o svojich pozorovaniach s použitím pozorovacích formátov schválených vedeckým výborom a odovzdajú ich svojim orgánom;

h) odovzdajú kópie správ veliteľovi plavidla;

i) na požiadanie pomôžu veliteľovi pri postupoch zaznamenávania úlovku a podávania správ;

j) vykonajú iné úlohy podľa rozhodnutia na základe vzájomnej dohody príslušných strán uplatniteľnej dvojstrannej dohody;

k) zbierajú a podávajú správy o presných údajoch o spozorovaní rybárskych plavidiel v oblasti dohovoru vrátane identifikácie druhu plavidla, polohy a činnosti a

l) zbierajú informácie o stratách rybárskeho výstroja a vyhadzovania odpadu rybárskymi plavidlami do mora.

--------------------------------------------------