Rozhodnutie Rady

z 23. februára 2004,

ktorým sa ustanovujú kritériá a praktické opatrenia na náhradu finančného rozdielu vyplývajúceho z uplatňovania smernice 2001/40/ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych občanov tretích krajín

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 63 ods. 3,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

(1) Európska Rada na zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 opätovne potvrdila svoje predsavzatie vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Na tento účel sa má spoločná európska azylová a migračná politika zamerať na spravodlivé zaobchádzanie s príslušníkmi tretích krajín, ako aj na lepšie riadenie migračných tokov. Tieto ciele potvrdila Európska Rada v Laeken 14. a 15. decembra 2001 a Európska Rada v Seville 21. a 22. júna 2002. Osobitne bola zdôraznená potreba boja proti nelegálnej imigrácii, ako aj prijatie príslušných opatrení na podporu návratu osôb, ktoré nemajú legálny pobyt;

(2) uplatňovanie smernice 2001/40/ES [1] môže mať za následok finančný rozdiel, ak rozhodnutia o vyhostení napriek snahám vykonávajúceho členského štátu nie je možné uskutočniť na náklady dotknutého príslušníka tretej krajiny alebo tretej strany. Preto je potrebné prijať príslušné kritériá a praktické opatrenia na dvojstranné odškodnenie;

(3) toto rozhodnutie má taktiež tvoriť základ pre ustanovenie kritérií a praktických opatrení potrebných na vykonávanie ustanovení článku 24 schengenského dohovoru;

(4) cieľ navrhovaného postupu, a to zdieľanie finančných nákladov na spoluprácu medzi členskými štátmi pri vyhostení príslušníkov tretích krajín v prípade vzájomného uznania rozhodnutí o vyhostení, nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty a vzhľadom na účinky tohto postupu, a z dôvodu, že je možné tento cieľ účinnejšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity uvedenom v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality uvedenom v článku, toto rozhodnutie nezasahuje nad rámec toho, čo je nutné pre dosiahnutie tohto cieľa;

(5) toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady vyjadrené najmä v Charte základných práv Európskej únie. Toto rozhodnutie sa snaží zabezpečiť najmä úplné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti v prípade vyhostenia alebo odsunu, čo je vyjadrené v článkoch 1, 18 a 19 charty;

(6) v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskej únie sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, a preto ním nie je viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Keďže toto rozhodnutie vychádza zo schengenského acquis podľa ustanovení hlavy IV tretej časti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v rozsahu, v ktorom sa vzťahuje na príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky pre krátkodobý pobyt, ktoré sú uplatniteľné na území členského štátu na základe ustanovení schengenského acquis v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu, Dánsko sa v lehote šiestich mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia Radou rozhodne, či ho bude vykonávať vo svojom vnútroštátnom práve;

(7) pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje zmenu ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzatvorenej 18. mája 1999 Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom, ktorá sa týka pridruženia týchto dvoch štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis [2], v rozsahu, v ktorom sa vzťahuje na príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky pre krátkodobý pobyt, ktoré sú uplatniteľné na území členského štátu na základe ustanovení schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 v bode C rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých opatreniach pre uplatňovanie tejto dohody [3];

(8) v súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo oznámilo svoje želanie zúčastňovať sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie vykonáva aj ustanovenia článku 24 schengenského dohovoru, v súlade s článkom 7 smernice 2001/40/ES nebude mať vplyv na Spojené kráľovstvo;

(9) v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, Írsko sa nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia a nie je ním viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu;

(10) táto smernica predstavuje akt, ktorý vychádza zo schengenského acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 odseku 2 aktu o pristúpení z roku 2003,

prijala toto rozhodnutie:

Článok 1

Toto rozhodnutie ustanovuje príslušné kritériá a praktické opatrenia na odškodnenie finančného rozdielu, ktorý môže vzniknúť v dôsledku uplatňovania smernice 2001/40/ES, ak vyhostenie nie je možné uskutočniť na náklady dotknutého/ých príslušníka/ov tretej krajiny.

Článok 2

1. Vydávajúci členský štát nahradí vykonávajúcemu členskému štátu finančné rozdiely, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku uplatňovania smernice 2001/40/ES, ak vyhostenie nie je možné uskutočniť na náklady dotknutého/ých príslušníka/ov tretej krajiny.

Vykonávajúci členský štát poskytne vydávajúcemu členskému štátu všeobecné informácie o smerných nákladoch na operácie odsunu.

2. Náhrada nákladov sa uskutoční na žiadosť vykonávajúceho členského štátu na základe minimálnych skutočných nákladov a na základe nasledovných zásad:

a) dopravné náklady. Zahŕňajú skutočné náklady na letenku do výšky oficiálnej sadzby IATA pre príslušný let v čase výkonu. Nárok na náhradu skutočných nákladov pozemnej alebo námornej dopravy autom, vlakom alebo loďou je možné uplatniť na základe vlakového alebo lodného lístku druhej triedy na príslušnú vzdialenosť v čase výkonu;

b) administratívne náklady. Tieto zahŕňajú skutočné náklady na vízové poplatky a poplatky za vydanie cestovných dokladov na návrat (laissez-passer);

c) denné diéty misie pre sprievod. určia sa v súlade s platnými vnútroštátnymi zákonmi a/alebo praxou;

d) náklady na ubytovanie sprievodu. zahŕňajú skutočné náklady na pobyt osôb v tranzitnom priestore tretej krajiny a na ich úplne nevyhnutný krátkodobý pobyt s cieľom realizácie ich misie v krajine pôvodu. Na účely náhrady nákladov početné zloženie sprievodu nepresiahne dve osoby na navrátenca, ak na základe hodnotenia vykonávajúceho členského štátu a po dohode s vydávajúcim členským štátom nebudú potrebné početnejšie sprievody;

e) náklady na ubytovanie navrátenca. zahŕňajú skutočné náklady na pobyt v primeranom zariadení v súlade s platnými vnútroštátnymi zákonmi a/alebo praxou vykonávajúceho členského štátu. Náhrada sa poskytne najviac za pobyt počas obdobia troch mesiacov. Ak sa predpokladá, že pobyt navrátenca bude trvať dlhšie ako tri mesiace, vykonávajúci členský štát a vydávajúci členský štát sa dohodnú o dodatočných nákladoch;

f) náklady zdravotnej starostlivosti. Zahŕňajú skutočné náklady na poskytnutie lekárskeho ošetrenia navrátencovi a sprievodu v naliehavých prípadoch vrátane výdavkov na nevyhnutnú hospitalizáciu.

Vykonávajúci členský štát sa v prípade potreby poradí s vydávajúcim členským štátom a dohodne sa o nákladoch, ktoré presahujú náklady uvedené v tomto odseku alebo o dodatočných nákladoch.

Článok 3

1. Žiadosti o náhradu nákladov sa podávajú písomne a priložia sa písomné dôkazy o vymáhateľných nákladoch.

2. Žiadosti o náhradu nákladov je možné podať iba vo vzťahu k rozhodnutiam o vyhostení, ktoré boli vydané po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia.

Nárok na náhradu nie je možné uplatniť vo vzťahu k výkonu rozhodnutí o vyhostení, ktoré boli vydané skôr ako štyri roky pred ich výkonom.

3. Žiadosti o náhradu, ktoré boli predložené neskôr ako jeden rok po ich výkone, je možné zamietnuť.

4. Každý členský štát zriadi národné kontaktné miesto pre vykonávanie tohto rozhodnutia a príslušné údaje oznámi ostatným členským štátom.

Každú žiadosť o náhradu nákladov zašle národné kontaktné miesto vykonávajúceho členského štátu národnému kontaktnému miestu vydávajúceho členského štátu, ktoré informuje národné kontaktné miesto vykonávajúceho členského štátu o prijatí žiadosti.

5. Národné kontaktné miesto vydávajúceho členského štátu oznámi najneskôr do troch mesiacov národnému kontaktnému miestu vykonávajúceho členského štátu schválenie alebo zamietnutie žiadosti. Toto oznámenie je v písomnej forme a v prípade zamietnutia s uvedením dôvodov.

6. Platby sa uskutočnia najneskôr do troch mesiacov od schválenia platby národným kontaktným miestom vydávajúceho členského štátu.

7. Národné kontaktné miesta vykonávajúceho členského štátu a vydávajúceho členského štátu sú informované o platbách a o zamietnutiach náhrady nákladov.

Článok 4

1. S cieľom kontroly hladkého vykonávania tohto rozhodnutia, ako aj smernice 2001/40/ES, každé národné kontaktné miesto pravidelne poskytuje informácie týkajúce sa najmä: celkového počtu vykonávacích opatrení prijatých podľa smernice 2001/40/ES, ktorých náklady boli uhradené v súlade s týmto rozhodnutím, a celkového počtu zamietnutí náhrady nákladov spolu s dôvodmi takých zamietnutí.

2. Tieto informácie môžu zahŕňať aj odporúčania zamerané na zlepšenie kritérií a praktických opatrení tohto rozhodnutia.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v nasledujúci deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 23. februára 2004

Za Radu

predseda

B. Cowen

[1] Ú. v. ES L 149, 2.6.2001, s. 34.

[2] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[3] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

--------------------------------------------------