Rozhodnutie Komisie

zo 16. januára 2003

týkajúce sa usmernenia o provizórnej referenčnej metóde na odber vzoriek a meranie PM2.5 podľa smernice 1999/30/ES

(oznámené pod číslom dokumentu C(2003) 10)

(Text s významom pre EHP)

(2003/37/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší [1], naposledy zmenenú a doplnenú rozhodnutím Komisie 2001/744/ES [2], a najmä na jej článok 7 odsek 5 tretí pododsek,

keďže:

(1) v smernici 1999/30/ES sú ustanovené limitné hodnoty oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v ovzduší;

(2) Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) v súčasnosti pracuje na normalizácii referenčnej metódy na odber vzoriek a meranie PM2.5. Keďže neexistuje referenčná metóda, musí Komisia vydať v súlade s postupom ustanoveným v oddiele V prílohy IX k smernici 1999/30/ES usmernenie o provizórnej referenčnej metóde na odber vzoriek a meranie PM2.5;

(3) smernica 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia [3] ustanovuje, že Komisii pomáha výbor podľa článku 12 smernice zložený zo zástupcov členských štátov a ktorému predsedá zástupca Komisie, a že Komisia v najvyššej miere zohľadní stanovisko, ktoré poskytne výbor;

(4) opatrenia uvedené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného v súlade s článkom 12 odsek 2 smernice Rady (ES) č. 96/62/ES,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Usmernenie o provizórnej referenčnej metóde na odber vzoriek a meranie PM2.5 podľa oddielu V prílohy IX k smernici 1999/30/ES je uvedené vo forme prílohy k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je adresované členským štátom.

V Bruseli 16. januára 2003

Za Komisiu

Margot Wallström

členka Komisie

[1] Ú. v. ES L 163, 29.6.1999, s. 41.

[2] Ú. v. ES L 278, 23.10.2001, s. 35.

[3] Ú. v. ES L 296, 21.11.1996, s. 55.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

USMERNENIE PRE MERANIE PM2.5 PODĽA SMERNICE 1999/30/ES

Cieľom tohto dokumentu je poskytnúť odporúčania manažérom kvality ovzdušia a prevádzkovateľom sietí o výbere PM2.5 meracích prístrojov vyžadovaných na základe prvej dcérskej smernice o znečistení ovzdušia jemnými časticami. Tieto odporúčania sa netýkajú iných možných aplikácií pre odlišné ciele merania ako napríklad v prípade výskumných činností alebo indikačných meraní.

Pozadie a práca CEN na normalizácii

Smernica 1999/30/ES uvádza v článku 5: "Členské štáty zabezpečia, aby boli inštalované a uvedené do prevádzky meracie stanice, ktoré budú poskytovať údaje o koncentráciách PM2,5. Každý členský štát si vyberie počet a umiestnenie staníc, v ktorých sa bude merať PM2,5, ktoré budú reprezentovať koncentrácie PM2,5 v tomto členskom štáte. Podľa možnosti sa miesta odberu pre PM2,5 umiestnia spolu s miestami odberu pre PM10." Článok 7 ďalej uvádza: "Provizórna referenčná metóda pre odbery vzoriek a meranie PM2,5 je uvedená v časti V prílohy IX." V prílohe IX sa napokon vyžaduje, aby Európska Komisia po porade s výborom podľa článku 12 smernice 96/62/EHS vypracovala pokyny.

Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie poskytlo mandát pre CEN, aby vypracoval štandardnú európsku referenčnú metódu pre meranie PM2.5. Táto metóda je založená na gravimetrickom stanovení PM2.5 frakcie častíc v ovzduší, zberaných v podmienkach okolitého prostredia. CEN TC 264/WG 15 začal svoju činnosť v roku 2000. Prvé dve validačné kampane v teréne (Madrid, Duisburg) sa ukončili; ďalšie dve kampane v súčasnosti ešte prebiehajú (Vredepeel, Viedeň). Štyri ďalšie kampane vo Švédsku, Anglicku, Grécku a Taliansku sú v prípravnom štádiu. Očakáva sa, že práce na validácii sa ukončia v roku 2003. Konečná štandardná metóda CEN nebude z tohto dôvodu k dispozícii do roku 2004.

CEN WG 15 v súčasnosti testuje rôzne prístroje založené na gravimetrickom stanovení a vybavené rôznymi druhmi vstupných otvorov od európskych výrobcov, ako aj referenčného vzorkovača z USA:

- MINI-WRAC, zariadenie na odber vzoriek na jeden filter od Frauenhoferovho inštitútu pre toxikológiu a výskumu aerosólov (FhG-ITA), Nemecko,

- RAAS 2.5-1, zariadenie na odber vzoriek na jeden filter od spoločnosti ESM Andersen, USA,

- Partisol plus-SCC, sekvenčné zariadenie na odber vzoriek od spoločnosti Rupprecht a Patashnick, USA,

- Partisol plus-FRM, zariadenie na odber vzoriek na jeden filter od spoločnosti Rupprecht a Patashnick, USA,

- SEQ 47/50, sekvenčné zariadenie na odber vzoriek od spoločnosti Leckel, Nemecko,

- HVS-DHA 80, sekvenčné zariadenie na odber vzoriek od spoločnosti Digitel, Švajčiarsko.

Okrem toho CEN tiež testuje množstvo automatických meracích prístrojov založených na metóde absorpcie beta žiarenia a metóde oscilačných mikrováh (TEOM) pre posúdenie ich ekvivalentnosti s referenčnou gravimetrickou metódou:

- ADAM, absorpcia beta žiarenia, sekvenčný, od spoločnosti OPSIS, Švédsko,

- FH 62 I-R, absorpcia beta žiarenia, filtračná páska, od spoločnosti ESM Andersen, USA,

- BAM 1020, absorpcia beta žiarenia, filtračná páska, od spoločnosti Met One, USA,

- TEOM SES, cyklóna s ostrým ukončením účinnosti záchytu častíc, od spoločnosti Rupprecht a Patashnick, USA.

Problémy pri meraniach hmotnostnej koncentrácie PM2.5

Pri stanovení hmotnostných koncentrácií PM2.5 sa musia zohľadniť niektoré problémy známe z predchádzajúcich skúseností z PM10 meraní. Predbežné porovnávacie štúdie vykonané v mnohých členských štátoch ukázali významné rozdiely medzi výsledkami manuálnych zariadení na odber vzoriek PM2.5 v rozmedzí až do ± 30 %. Dôvody na pozorované rozdiely medzi zariadeniami na odber vzoriek sú komplexné a dajú sa rozdeliť na:

- artefakty na filtri, napr. straty z odparovania počas odberu vzoriek alebo kondicionovania filtra,

- artefakty v odberovej hlavici, napr. zlá konštrukcia, zmeny v účinnosti záchytu kvôli zlej stabilizácii prietoku vzduchu a usadzovaniu častíc na impakčnej doske,

- artefakty zapríčinené nastavením systému na odber vzoriek; napr. usadenie častíc vo vzorkovacej trubici (najmä v prípade dlhých alebo zakrivených trubíc).

Je nutné poznamenať, že chemické zloženie PM2.5 je značne rozdielne od zloženia PM10, jemnú PM2.5 frakciu obohacujú najmä poloprchavé častice (napr. dusičnan amónny, organické zlúčeniny). Častice vo veľkosti medzi PM10 a PM2.5 pozostávajú hlavne z inertných zložiek, ako sú oxid kremičitý, oxidy kovov atď. Z tohto dôvodu straty poloprchavých látok, ktoré sa už zistili pri odbere vzoriek PM10, sa môžu vyskytovať ešte vo väčšej miere.

Straty budú závisieť najmä od zloženia aerosólov a prítomnosti prchavých tuhých častíc, ako aj rozdielu medzi okolitou teplotou a teplotou zariadenia na odber vzoriek. Z tohto dôvodu sa môžu vyskytovať rozdiely v stratách podľa ročného obdobia a geografickej oblasti. Príkladom tejto skutočnosti je, že straty blízke 0 % sa hlásili v Škandinávii počas jarného obdobia (aerosóly z posypávania ciest), zatiaľ čo v strednej Európe sa zistili straty do 70 % počas zimného obdobia (aerosóly s vysokým obsahom dusičnanu amónneho).

Na základe týchto skutočností sa dá predpokladať, že akékoľvek zahrievanie systému na odber vzoriek spôsobí stanovenie významne nižšej hmotnostnej koncentrácie PM2.5 ako v prípade, keď má systém teplotu okolia.

Odporúčania na monitorovanie PM2.5

Pri absencii záverov zo štandardizačných aktivít CEN sa môžu pre PM2.5 poskytnúť tieto odporúčania:

Pre metódu merania:

V poverení, ktoré dostal CEN od Komisie, sa uvádzalo, že metóda merania sa má normalizovať na základe gravimetrického stanovenia PM2.5 frakcie tuhých látok zachytených na filtri v podmienkach okolitého prostredia. Iné metódy, ako sú absorpcia beta žiarenia a metóda oscilačných mikrováh (TEOM), v súčasnosti testuje CEN WG 15, či sú ekvivalentné s gravimetrickou metódou. Metódy založené na optických metódach (počítanie častíc alebo nefelometria) sa nepovažujú za vhodné na použitie podľa tejto smernice.

Pre PM2.5 špecifický vstupný otvor:

V súčasnosti sú pre použitie na monitorovacie a vedecké účely k dispozícii dve hlavné konštrukcie vstupného otvoru: typ impactor a typ cyklóny s ostrým ukončením účinnosti záchytu častíc. V súčasnosti sa testujú rôzne vstupné otvory oboch typov napr. v rámci CEN WG 15. Rozmerovo špecifická účinnosť vstupného otvoru musí byť nasledovná: na filtri sa musí zachytiť 50 % častíc s aerodynamickým priemerom 2,5 μm.

Pre prístroje:

Z teórie a predchádzajúcich skúseností získaných pri PM10 validácii vyplýva, že by sa na meranie PM2.5 nemali používať prístroje, kde sa počas odberu vzoriek zahrieva vzorkovacia sonda a/alebo filter. Aby sa čo najviac obmedzili straty prchavých častíc, mali by sa pre PM2.5 uprednostniť prístroje odoberajúce vzorky v prostredí čo najbližšie k hodnotám okolitej teploty.

Vzhľadom na nekompletnosť a nedostatok koherencie takto získaných výsledkov z doterajších štúdií je v súčasnosti nemožné predstaviť vhodné prístroje na monitorovanie PM2.5. Odporúča sa starostlivo zvážiť výber konkrétneho meracieho prístroja. Uprednostniť by sa mal prístup nevyžadujúci významné investície a umožňujúci prispôsobiť sa požiadavkám na meranie, ktoré prinesie budúci vývoj (napr. budúca európska štandardná metóda pre merania PM2.5, technický vývoj u výrobcov prístrojov, budúce predpisy o ťažkých kovoch).

Pri oznamovaní PM2.5 údajov je potrebné úplne zdokumentovať metodológiu merania, ktorá sa použila pri zbere údajov.

--------------------------------------------------