Smernica 2002/3/ES európskeho parlamentu a rady

z 12. februára 2002,

ktorá sa týka ozónu v okolitom ovzduší

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov [3],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy [4], s ohľadom na spoločný návrh schválený Dohodovacím výborom dňa 10. decembra 2001,

keďže:

(1) na základe princípov zhrnutých v článku 174 zmluvy piaty akčný program pre životné prostredie, schválený rezolúciou Rady a zástupcov vlád členských štátov na stretnutí v rámci Rady z 1. februára 1993 o Programe politiky a činnosti Európskeho spoločenstva vo vzťahu k životnému prostrediu a trvalo udržateľnému rozvoju [5] a doplnený rozhodnutím č. 2179/98/ES [6], predpokladá najmä zmeny a doplnenia existujúcich právnych predpisov o látkach znečisťujúcich ovzdušie. Uvedený program odporúča stanoviť dlhodobé ciele týkajúce sa kvality ovzdušia;

(2) podľa článku 4 ods. 5 smernice Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia [7] prijme Rada právne predpisy uvedené v odseku 1 a ustanovenia uvedené v odsekoch 3 a 4 toho článku;

(3) je dôležité zabezpečiť účinnú ochranu ľudského zdravia pred škodlivými účinkami vystavenia sa ozónu. Nepriaznivé účinky ozónu na vegetáciu, ekosystémy a životné prostredie ako celok by sa mali znížiť v čo najväčšej miere. Cezhraničný charakter ozónového znečistenia vyžaduje, aby sa prijali opatrenia na úrovni spoločenstva;

(4) smernica 96/62/ES ustanovuje, že číselné prahy sa majú zakladať na nálezoch medzinárodných vedeckých skupín činných v tejto oblasti. Komisia zohľadňuje najnovšie údaje z vedeckého výskumu v oblasti epidemiológie a environmentalistiky a najnovší pokrok v metrológii s cieľom opätovného preskúmania prvkov, na ktorých sa tieto prahy zakladajú;

(5) smernica 96/62/ES vyžaduje, aby sa stanovili limity a/alebo cieľové hodnoty pre ozón. Vzhľadom na cezhraničný charakter znečistenia ozónom by sa cieľové hodnoty na ochranu ľudského zdravia a vegetácie mali ustanoviť na úrovni spoločenstva. Tieto cieľové hodnoty by sa mali vzťahovať na prechodné dlhodobé ciele odvodené z integrovanej stratégie spoločenstva v boji proti okysľovaniu a prízemnému ozónu, ktoré tiež tvoria základ smernice 2001/81/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie [8];

(6) v súlade so smernicou 96/62/ES by sa mali plány a programy zavádzať vzhľadom na zóny a aglomerácie, v rámci ktorých koncentrácie ozónu prevyšujú cieľové hodnoty, aby sa pokiaľ možno zabezpečilo, že cieľové hodnoty sa dosiahnu do stanoveného termínu. Takéto plány a programy by sa vo veľkej miere mali vzťahovať na kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatniť v súlade s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva;

(7) dlhodobé ciele by sa mali stanoviť na účel poskytnutia účinnej ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Dlhodobé ciele by sa mali týkať stratégie znižovania ozónu a okysľovania a jej cieľa odstrániť rozdiel medzi súčasnými hladinami ozónu a dlhodobými cieľmi;

(8) merania by mali byť povinné v zónach s prekročenými dlhodobými cieľmi. Dodatočné prostriedky posúdenia môžu znížiť požadovaný počet stálych miest odberu;

(9) výstražný prah pre ozón by mal byť ustanovený na ochranu obyvateľstva. Mal by byť stanovený informačný prah na ochranu citlivých skupín obyvateľstva. Aktuálne informácie o koncentráciách ozónu v okolitom ovzduší by sa mali bežne sprístupňovať verejnosti;

(10) krátkodobé akčné plány by mali byť vypracované tam, kde možno výrazne znížiť riziko prekročenia výstražného prahu. Mal by sa preskúmať a posúdiť potenciál na zníženie rizika, doby trvania a závažnosti prekročenia hodnôt. Miestne opatrenia by sa nemali požadovať tam, kde prieskum ziskov a nákladov preukáže ich neprimeranosť;

(11) cezhraničný charakter ozónového znečistenia môže vyžadovať určitú spoluprácu medzi susednými členskými štátmi pri vypracovávaní a zavádzaní plánov, programov a krátkodobých akčných plánov a pri informovaní verejnosti. Vo vhodných prípadoch by členské štáty mali spolupracovať s nečlenskými štátmi so zvláštnym dôrazom na skoré zapojenie kandidátskych krajín;

(12) ako základ pravidelných správ by sa mali zaslať Komisii informácie o nameraných koncentráciách;

(13) Komisia by mala preskúmať ustanovenia tejto smernice vzhľadom na najnovší vedecký výskum týkajúci sa najmä účinkov ozónu na ľudské zdravie a životné prostredie. Správa Komisie by sa mala predstaviť ako integrálna súčasť stratégie kvality ovzdušia určenej na preskúmanie a navrhovanie cieľov spoločenstva v oblasti kvality ovzdušia a na vývoj vykonávacích stratégií na dosiahnutie týchto cieľov. V tomto kontexte by mala správa zohľadňovať možnosti dosiahnutia dlhodobých cieľov v rámci vymedzeného časového obdobia;

(14) opatrenia potrebné na zavedenie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na uplatňovanie výkonných právomocí delegovaných na Komisiu [9];

(15) vzhľadom na to, že ciele navrhovaných opatrení na zabezpečenie účinnej ochrany pred škodlivými účinkami ozónu na zdravie a znižovanie nepriaznivého účinku ozónu na vegetáciu, ekosystémy a životné prostredie ako celok nemôžu členské štáty kvôli cezhraničnému charakteru znečistenia ozónom dostatočne dosiahnuť, a preto sa lepšie dosiahnu na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ako uvádza článok 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality, ako uvádza ten istý článok, nejde táto smernica za hranicu, ktorá je potrebná na dosiahnutie tých cieľov;

(16) smernica Rady 92/72/EHS z 21. septembra 1992 o znečistení ovzdušia ozónom [10] by sa mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Ciele

Účelom tejto smernice je:

a) stanoviť dlhodobé ciele, cieľové hodnoty, výstražný prah a informačný prah koncentrácií ozónu v okolitom ovzduší v spoločenstve, určené na vyhýbanie sa, predchádzanie alebo znižovanie škodlivých účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie ako celok;

b) zabezpečiť, aby sa používali spoločné metódy a kritériá na posudzovanie koncentrácií ozónu a vo vhodných prípadoch prekurzorov ozónu (oxidov dusíka a prchavých organických zlúčenín) v okolitom ovzduší členských štátov;

c) zabezpečiť získavanie primeraných informácií o úrovniach ozónu v okolitom ovzduší a ich sprístupnenie verejnosti;

d) zabezpečiť zachovávanie kvality okolitého ovzdušia vzhľadom na ozón tam, kde je dobrý stav a zlepšovanie stavu v ostatných prípadoch;

e) podporovať zvýšenú spoluprácu medzi členskými štátmi pri znižovaní úrovní ozónu, využívanie možných opatrení presahujúcich hranice štátov a dohody o takýchto opatreniach.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice:

1. "okolité ovzdušie" je vonkajší vzduch v troposfére s výnimkou pracovných priestorov;

2. "znečisťujúca látka" je akákoľvek látka priamo alebo nepriamo uvedená človekom do okolitého ovzdušia s pravdepodobnými škodlivými účinkami na ľudské zdravie a životné prostredie ako celok;

3. "prekurzory ozónu" sú látky, ktoré prispievajú k vytváraniu prízemného ozónu, z ktorých niektoré sú vymenované v prílohe VI;

4. "úroveň" je koncentrácia znečisťujúcej látky v okolitom ovzduší alebo jej ukladanie na povrchu v danom čase;

5. "posudzovanie" je akákoľvek metóda použitá na meranie, výpočet, predpoveď alebo odhad úrovne znečisťujúcej látky v okolitom ovzduší;

6. "stále merania" sú merania uskutočnené v súlade s článkom 6 ods. 5 smernice 96/62/ES;

7. "zóna" je časť územia členského štátu, ako ju vymedzil;

8. "aglomerácia" je zóna s koncentráciou populácie presahujúcou 250000 obyvateľov alebo, kde je koncentrácia populácie 250000 obyvateľov alebo menšia, s hustotou osídlenia na km2, čo pre členský štát odôvodňuje potrebu pre posudzovanie a riadenie kvality okolitého ovzdušia;

9. "cieľová hodnota" je úroveň pevne určená s dlhodobým cieľom predchádzať škodlivým účinkom na ľudské zdravie a/alebo životné prostredie ako celok, ktorú treba dosiahnuť pokiaľ možno v danom období;

10. "dlhodobý cieľ" je koncentrácia ozónu v okolitom ovzduší, pri ktorej je podľa súčasných vedeckých poznatkov nepravdepodobný výskyt nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie ako celok. Tento cieľ sa má dosiahnuť v najvyššej uplatniteľnej miere z dlhodobého hľadiska na účel zabezpečenia účinnej ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

11. "výstražný prah" je úroveň, ktorej prekročením vzniká riziko pre zdravie obyvateľstvo pri krátkodobom vystavení a pri ktorom musia členské štáty prijať okamžité opatrenia, ako je to ustanovené v článkoch 6 a 7;

12. "informačný prah" je úroveň, ktorej prekročením vzniká riziko pre zdravie zvlášť citlivých skupín obyvateľstva pri krátkodobom vystavení a pri ktorom sú potrebné aktuálne informácie;

13. "prchavé organické zlúčeniny" (POZ) sú všetky organické zlúčeniny z antropogénnych a biogénnych zdrojov iné ako metán, ktoré majú schopnosť za slnečného svetla vytvárať fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka.

Článok 3

Cieľové hodnoty

1. Cieľové hodnoty pre koncentrácie ozónu v okolitom ovzduší na rok 2010 sú uvedené v oddiele II prílohy I.

2. Členské štáty vytvoria zoznam zón a aglomerácii, v ktorých úrovne ozónu v okolitom ovzduší, posúdené v súlade s článkom 9, sú vyššie ako cieľové hodnoty uvedené v odseku 1.

3. Pre zóny a aglomerácie uvedené v odseku 2 prijmú členské štáty opatrenia, v súlade s ustanoveniami smernice 2001/81/ES, aby sa zabezpečilo, že plán alebo program je pripravený a vykonávaný na dosiahnutie cieľových hodnôt, okrem prípadov nedosiahnuteľných primeranými opatreniami od termínu uvedeného v oddiele II prílohy I.

Kde sa musia v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 96/62/ES pripravovať alebo vykonávať plány alebo programy vzhľadom na iné znečisťujúce látky ako ozón, členské štáty vo vhodných prípadoch pripravia a vykonávajú integrované plány alebo programy týkajúce sa všetkých dotknutých znečisťujúcich látok.

4. Plány alebo programy podľa odseku 3 obsahujú prinajmenšom informácie uvedené v prílohe IV smernice 96/62/ES a sprístupnia sa verejnosti a vhodným organizáciám, ako sú environmentálne organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva a iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti.

Článok 4

Dlhodobé ciele

1. Dlhodobé ciele pre koncentrácie ozónu v okolitom ovzduší sú stanovené v oddiele III prílohy I.

2. Členské štáty vytvoria zoznam zón a aglomerácií, v ktorých sú úrovne ozónu v okolitom ovzduší, posúdené v súlade s článkom 9, vyššie ako dlhodobé ciele uvedené v odseku 1, ale nižšie alebo rovné cieľovým hodnotám stanoveným v oddiele II prílohy I. Pre takéto zóny a aglomerácie členské štáty pripravia a vykonávajú ekonomicky efektívne opatrenia s cieľom dosiahnuť dlhodobé ciele. Prijaté opatrenia sú prinajmenšom v súlade so všetkými plánmi a programami uvedenými v článku 3 ods. 3 Navyše sa zakladajú na opatreniach prijatých podľa ustanovení smernice 2001/81/ES a ďalších príslušných súčasných alebo budúcich právnych predpisov.

3. Pokrok spoločenstva pri dosahovaní dlhodobých cieľov bude predmetom následných preskúmaní ako súčasť procesu uvedeného v článku 11 a v spojení so smernicou 2001/81/ES, pričom rok 2020 sa použije ako orientačný bod a zohľadní sa pokrok pri dosahovaní národných emisných stropov uvedených v danej smernici.

Článok 5

Požiadavky v zónach a aglomeráciách, kde úroveň ozónu spĺňa dlhodobé ciele

Členské štáty vytvoria zoznam zón a aglomerácií, v ktorých úroveň ozónu spĺňa dlhodobé ciele. Pokiaľ to faktory vrátane cezhraničného charakteru znečistenia ozónom a meteorologické podmienky umožnia, udržiavajú úrovne ozónu v týchto zónach a aglomeráciách pod hranicou dlhodobého cieľa a zachovávajú prostredníctvom proporčných opatrení najlepšiu kvalitu okolitého ovzdušia kompatibilnú s trvalo udržateľným rozvojom a vysokou úrovňou ochrany zdravia a životného prostredia.

Článok 6

Informácie pre verejnosť

1. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby:

a) zabezpečili, že sa aktualizované informácie o koncentráciách ozónu v okolitom ovzduší bežne sprístupňujú verejnosti, ako aj vhodným organizáciám, ako sú environmentálne organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva a iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti.

Tieto informácie sa aktualizujú aspoň raz denne a všade, kde je to vhodné a uskutočniteľné, každú hodinu.

Takéto informácie uvedú prinajmenšom všetky prekročenia koncentrácií v dlhodobom cieli na ochranu zdravia, informačný a výstražný prah pre príslušné priemerované obdobie. Mali by tiež poskytnúť krátke zhodnotenie týkajúce sa účinkov na zdravie.

Informačný prah a výstražný prah pre koncentrácie ozónu v okolitom ovzduší sú uvedené v oddiele I prílohy II;

b) sprístupnili verejnosti a príslušným organizáciám, ako sú environmentálne organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva a iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti, súhrnné výročné správy, ktoré uvedú prinajmenšom, v prípade ľudského zdravia, všetky prekročenia koncentrácií v cieľovej hodnote a dlhodobom cieli, informačný prah a výstražný prah pre príslušné priemerované obdobie a v prípade vegetácie prekročenie cieľovej hodnoty a dlhodobého cieľa, kombinované vo vhodných prípadoch s krátkym zhodnotením účinkov týchto prekročení. Tam, kde je to vhodné, môžu obsahovať aj ďalšie informácie a posúdenia ochrany lesov, ako to uvádza oddiel I prílohy III. Môžu tiež obsahovať informácie o príslušných prekurzoroch, pokiaľ nie sú zahrnuté v existujúcich právnych predpisoch spoločenstva;

c) zabezpečili, že sa inštitúciám zdravotnej starostlivosti a obyvateľstvu poskytnú včasné informácie o skutočných alebo predpokladaných prekročeniach výstražného prahu.

Informácie a správy uvedené vyššie sa zverejňujú vhodnými prostriedkami v závislosti od prípadu, napríklad rozhlasové vysielanie, tlač alebo publikácie, informačné obrazovky alebo služby počítačových sietí, ako je internet.

2. Podrobnosti poskytnuté verejnosti v súlade s článkom 10 smernice 96/62/ES, keď je prekročený jeden z prahov, obsahujú položky uvedené v oddiele II prílohy II. Členské štáty prijmú, ak je to možné, opatrenia na poskytnutie takýchto informácií aj keď sa predpokladá prekročenie informačného alebo výstražného prahu.

3. Informácie poskytnuté podľa odsekov 1 a 2 sú jasné, pochopiteľné a prístupné.

Článok 7

Krátkodobé akčné plány

1. V súlade s článkom 7 ods. 3 smernice 96/62/ES vytvoria členské štáty akčné plány na príslušných administratívnych úrovniach, určujúc konkrétne opatrenia, ktoré treba pri zohľadnení špecifických miestnych podmienok prijať v krátkom období pre zóny, kde je riziko prekročenia výstražného prahu, ak existuje významný potenciál zníženia tohto rizika alebo skrátenia trvania alebo zmiernenia závažnosti akéhokoľvek prekročenia výstražného prahu. Kde sa zistí, že neexistuje významný potenciál na zníženie rizika, skrátenie trvania alebo zmiernenie závažnosti prekročenia v príslušných zónach, na členské štáty sa nevzťahujú ustanovenia článku 7 ods. 3 smernice 96/62/ES. Členské štáty zistia, či existuje významný potenciál zníženia rizika, skrátenia trvania alebo zmiernenia závažnosti akéhokoľvek prekročenia, zohľadňujúc národné geografické, meteorologické a ekonomické podmienky.

2. Za vypracovanie krátkodobých akčných plánov, vrátane úrovní na spustenie konkrétnych akcií, zodpovedajú členské štáty. V závislosti od konkrétneho prípadu môžu plány zabezpečovať odstupňované, ekonomicky efektívne opatrenia na kontrolu a, kde je to potrebné, aj obmedzenie alebo pozastavenie určitých aktivít, vrátane automobilovej dopravy, ktoré prispievajú k emisiám, ktoré majú za následok prekročenie výstražného prahu. Môžu obsahovať aj účinné opatrenia vo vzťahu k využívaniu priemyselných závodov alebo výrobkov.

3. Pri vývoji a vykonávaní krátkodobých akčných plánov zvažujú členské štáty príklady opatrení (účinnosť ktorých sa posudzovala), ktoré by sa mali zahrnúť do usmernenia uvedeného v článku 12.

4. Členské štáty sprístupnia verejnosti a príslušným organizáciám, ako sú environmentálne organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva a iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti, výsledky svojich šetrení a obsah konkrétnych krátkodobých akčných plánoch, ako aj informácie o vykonávaní týchto plánov.

Článok 8

Cezhraničné znečistenie

1. Kde koncentrácie ozónu prekračujú cieľové hodnoty alebo dlhodobé ciele zväčša kvôli emisiám prekurzorov v iných členských štátoch, zainteresované členské štáty budú spolupracovať vo vhodných prípadoch pri navrhovaní spoločných plánov a programov na dosiahnutie cieľových hodnôt alebo dlhodobých cieľov, okrem prípadov nedosiahnuteľných primeranými opatreniami. Komisia pri tomto úsilí pomáha. Pri vykonávaní svojich záväzkov podľa článku 11 Komisia zváži, pri zohľadnení smernice 2001/81/ES, najmä jej článku 9, či by sa ďalšie opatrenia na zníženie emisií prekurzorov zodpovedných za cezhraničné znečistenie ozónom nemali uskutočniť na úrovni spoločenstva.

2. Členské štáty, ak je to podľa článku 7 vhodné, vypracujú a vykonávajú spoločné krátkodobé akčné plány zahŕňajúce susediace zóny v rôznych členských štátoch. Členské štáty zabezpečia, že susediace zóny v rôznych členských štátoch, ktoré vytvorili krátkodobé akčné plány, dostanú všetky relevantné informácie.

3. Ak dôjde k prekročeniu informačného prahu alebo výstražného prahu v zónach v blízkosti štátnych hraníc, mali by sa čo najskôr poskytnúť informácie príslušným orgánom v susediacich členských štátoch, ktorých sa to týka, aby poskytli informácie verejnosti v týchto štátoch.

4. Pri navrhovaní plánov a programov uvedených v odseku 1 a 2 a pri informovaní verejnosti podľa odseku 3 členské štáty vo vhodných prípadoch spolupracujú s nečlenskými štátmi so zvláštnym dôrazom na kandidátske krajiny.

Článok 9

Posudzovanie koncentrácií ozónu a prekurzorov v okolitom ovzduší

1. V zónach a aglomeráciách, kde počas ktoréhokoľvek z predchádzajúcich piatich rokov merania prekročili koncentrácie ozónu dlhodobý cieľ, je povinné stále nepretržité meranie.

Kde je dostupných údajov menej ako za päť rokov, členské štáty môžu pri určovaní prekročení kombinovať meracie kampane krátkeho trvania v čase a na miestach, u ktorých sa predpokladá, že sú typické najvyššími úrovňami znečistenia podľa výsledkov z inventúr emisií a modelovania.

Príloha IV stanovuje kritériá pre určenie umiestňovania miest odberu na meranie ozónu.

Oddiel I prílohy V stanovuje minimálny počet stálych miest odberu pre nepretržité meranie ozónu v každej zóne alebo aglomerácii, v rámci ktorých je meranie jediným zdrojom informácií pre posudzovanie kvality okolitého ovzdušia.

Merania oxidu dusičitého sa taktiež uskutočňujú na minimálne 50 % miest odberu pre ozón, požadovaných oddielom I prílohy V. Meranie oxidu dusičitého je nepretržité, s výnimkou staníc vo vidieckom pozadí, ako to určuje oddiel I prílohy IV, kde sa môžu použiť iné metódy merania.

Pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých sú informácie z miest odberu na stále meranie doplnené informáciami z modelovania a/alebo z indikatívnych meraní, môže byť celkový počet miest odberu uvedený v oddiele 1 prílohy V znížený za predpokladu, že:

a) doplňujúce metódy poskytujú primeranú úroveň informácií pre posudzovanie kvality ovzdušia vzhľadom na cieľové hodnoty, informácie a výstražné prahy;

b) počet miest odberu, ktoré sa majú inštalovať, a priestorové rozlíšenie ostatných techník sú dostatočné na stanovenie koncentrácie ozónu v súlade s cieľmi v kvalite údajov uvedených v oddiele I prílohy VII a vedú k výsledkom posúdenia, ktoré sú uvedené v oddiele II prílohy VII;

c) počet miest odberu v každej zóne alebo aglomerácii sa rovná minimálne jednému miestu odberu na 2 milióny obyvateľov alebo jednému miestu odberu na 50000 km2 podľa toho, čo poskytuje väčší počet miest odberu;

d) každá zóna alebo aglomerácia obsahuje minimálne jedno miesto odberu a

e) oxid dusičitý je meraný vo všetkých zvyšných miestach odberu s výnimkou staníc vo vidieckom pozadí.

V tomto prípade sa výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania zohľadňujú pri posudzovaní kvality ovzdušia vzhľadom na cieľové hodnoty.

2. V zónach a aglomeráciách, kde sú počas každého z predchádzajúcich piatich rokov merania koncentrácie pod hranicou dlhodobých cieľov, počet staníc nepretržitého merania sa určuje v súlade s oddielom II prílohy V.

3. Každý členský štát zabezpečí, že minimálne jedna meracia stanica na poskytovanie údajov o koncentráciách prekurzorov ozónu uvedených v prílohe VI je vytvorená a prevádzkovaná na jeho území. Každý členský štát si vyberie počet a umiestnenie staníc, v ktorých sa budú merať prekurzory ozónu, zohľadňujúc ciele, metódy a odporúčania ustanovené v danej prílohe.

Ako súčasť usmernenia vytvoreného podľa článku 12 sa ustanovia pokyny na vhodnú stratégiu merania prekurzorov ozónu, zohľadňujúc existujúce požiadavky právnych predpisov spoločenstva a program spolupráce pre monitorovanie a posúdenie diaľkového prenosu znečisťujúcich látok v ovzduší v Európe (EMEP).

4. Referenčné metódy analýzy ozónu sú stanovené v oddiele I prílohy VIII. Oddiel II prílohy VIII poskytuje referenčné modelové techniky pre ozón.

5. Akékoľvek zmeny a doplnenia potrebné na prispôsobenie tohto článku a príloh IV až VIII vedeckému a technickému pokroku sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 13 ods. 2

Článok 10

Odovzdávanie informácií a správ

1. Pri zasielaní informácií Komisii podľa článku 11 smernice 96/62/ES členské štáty taktiež, a prvýkrát za kalendárny rok nasledujúci po termíne uvedenom v článku 15 ods. 1,:

a) zasielajú Komisii za každý kalendárny rok najneskôr do 30. septembra nasledujúceho roku zoznamy zón a aglomerácií uvedených v článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 2 a článku 5;

b) zasielajú Komisii správu poskytujúcu prehľad situácie, ktorá sa týka prekročenia cieľových hodnôt, ako sú ustanovené v oddiele II prílohy I. Táto správa poskytne vysvetlenie ročných prekročení cieľových hodnôt pre ochranu ľudského zdravia. Správa taktiež obsahuje plány a programy uvedené v článku 3 ods. 3 Správa sa zasiela do dvoch rokov od konca obdobia, počas ktorého boli pozorované prekročenia cieľových hodnôt ozónu;

c) informujú Komisiu každé tri roky o pokroku každého takého plánu alebo programu.

2. Členské štáty navyše prvýkrát za kalendárny rok nasledujúci po termíne uvedenom v článku 15 ods. 1:

a) zašlú Komisii na predbežnom základe každý rok za každý mesiac od apríla do septembra,

i) najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca za každý deň s prekročeným informačným a/alebo výstražným prahom nasledujúce informácie: dátum, celkové hodiny prekročenia, najvyššie jednohodinové hodnoty ozónu;

ii) najneskôr 31. októbra každého roku akékoľvek ďalšie informácie špecifikované v prílohe III;

b) za každý kalendárny rok najneskôr 30. septembra zašlú Komisii potvrdené informácie špecifikované v prílohe III a ročné priemerné koncentrácie prekurzorov ozónu uvedených v prílohe VI za daný rok;

c) pošlú Komisii každé tri roky v rámci odvetvovej správy uvedenej v článku 4 smernice Rady 91/692/EHS [11] a najneskôr 30. septembra po konci každého trojročného obdobia:

i) informácie, pozorované prípadne posúdené, o úrovniach ozónu v zónach a aglomeráciách uvedených v článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 2 a článku 5;

ii) informácie o každom prijatom alebo plánovanom opatrení podľa článku 4 ods. 2 a

iii) informácie týkajúce sa rozhodnutí o krátkodobých akčných plánoch, podoby a obsahu a posúdenia účinkov každého takého plánu pripraveného v súlade s článkom 7.

3. Komisia:

a) zabezpečí, že informácie zaslané podľa odseku 2 písm. a) sú okamžite sprístupnené vhodnými prostriedkami a postúpené Európskej agentúre životného prostredia;

b) vydá každoročne zoznam zón a aglomerácií zaslaných podľa odseku 1 a) a každý rok do 30. novembra správu o ozónovej situácii počas leta aktuálneho roku a predchádzajúceho kalendárneho roku s cieľom poskytnúť, v porovnateľnom formáte, prehľad situácií každého členského štátu, zohľadňujúc rozdielne meteorologické podmienky, cezhraničné znečistenie a prehľad o všetkých prekročeniach dlhodobého cieľa v členských štátoch;

c) pravidelne kontroluje vykonávanie plánov alebo programov zaslaných podľa odseku 1 písm. b) preskúmaním ich pokroku a trendov v znečisťovaní ovzdušia, zohľadňujúc meteorologické podmienky a pôvod prekurzorov ozónu (biogénny alebo antropogénny);

d) zohľadní informácie poskytované podľa odsekov 1 a 2 pri príprave trojročných správ o kvalite okolitého ovzdušia v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 96/62/ES;

e) zariadi náležitú výmenu informácií a skúseností zaslaných v súlade s odsekom 2 písm. c) bod iii), týkajúcich sa vypracovania a vykonávania krátkodobých akčných plánov.

4. Ak to bude potrebné, požiada Komisia pri vykonávaní úloh uvedených v odseku 3 o expertízy dostupné v Európskej environmentálnej agentúre.

5. Dátum, do ktorého členské štáty informujú Komisiu o metódach použitých na predbežné posúdenie kvality ovzdušia podľa článku 11 ods. 1 písm. d) smernice 96/62/ES, je najneskôr 9. september 2003.

Článok 11

Preskúmanie a podávanie správ

1. Komisia zašle Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 31. decembra 2004 správu založenú na skúsenostiach z uplatňovania tejto smernice. Podá správu najmä o:

a) nálezoch najnovšieho vedeckého výskumu v zmysle smerníc Svetovej zdravotníckej organizácie v oblasti účinkov ozónu na životné prostredie a ľudské zdravie, zohľadňujúc zvlášť citlivé skupiny obyvateľstva; zohľadňujúc vývoj presnejších modelov;

b) technologickom rozvoji vrátane pokroku dosiahnutého v metódach merania a iných spôsobov posúdenia koncentrácií a vývoja koncentrácií ozónu v Európe;

c) porovnaní modelových predpovedí so skutočnými meraniami;

d) stanovení a úrovniach dlhodobých plánov, cieľových hodnôt a informačných a výstražných prahov;

e) výsledkoch o účinkoch ozónu na poľnohospodárske plodiny a prírodnú vegetáciu medzinárodného programu pre spoluprácu podľa Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

2. Správa bude predložená ako integrálna súčasť stratégie pre kvalitu ovzdušia, vytvorenej na skúmanie a navrhovanie cieľov spoločenstva v oblasti kvality ovzdušia a vývoj vykonávacích stratégií na zabezpečenie dosiahnutia týchto cieľov. V tomto kontexte správa zohľadní:

a) široký rozsah pôsobnosti na uskutočnenie ďalšieho znižovania znečisťujúcich emisií zo všetkých príslušných zdrojov, zohľadňujúc technickú uskutočniteľnosť a ekonomickú efektivitu;

b) vzťahy medzi znečisťujúcimi látkami a možnosťami kombinovaných stratégií na dosiahnutie cieľov kvality ovzdušia v spoločenstve a príbuzných cieľov;

c) možnosti ďalších opatrení na úrovni spoločenstva na znižovanie emisií prekurzorov;

d) pokrok vo vykonávaní cieľových hodnôt prílohy I vrátane plánov a programov vytvorených a vykonávaných v súlade s článkami 3 a 4, skúsenosť z vykonávania krátkodobých akčných plánov podľa článku 7 a podmienky stanovené prílohy IV, pri ktorých sa vykonávali merania kvality ovzdušia;

e) možnosti dosiahnutia dlhodobých cieľov uvedených v oddiele III prílohy I v rámci špecifikovaného časového obdobia;

f) súčasné a budúce požiadavky na informovanie verejnosti a výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou;

g) vzťah medzi touto smernicou a očakávanými zmenami vyplývajúcimi z opatrení, ktoré spoločenstvo a členské štáty prijmú na splnenie záväzkov týkajúcich sa klimatickej zmeny;

h) prenos znečistenia cez hranice štátov, zohľadňujúc opatrenia prijatých v kandidátskych krajinách.

3. Správa taktiež obsahuje preskúmanie ustanovení tejto smernice vzhľadom na jej nálezy, a ak je to vhodné, sprevádzajú ju návrhy na zmenu a doplnenie tejto smernice, venujúc zvláštnu pozornosť účinkom ozónu na životné prostredie a ľudské zdravie so špecifickým odkazom na citlivé skupiny obyvateľstva.

Článok 12

Usmernenie

1. Komisia vytvorí usmernenie na vykonávanie tejto smernice do 9. septembra 2002. Pri jej vytváraní si bude vo vhodných prípadoch nárokovať na expertízy dostupné v členských štátoch, Európskej agentúre životného prostredia a iných odborných orgánov a zohľadní existujúce požiadavky právnych predpisov spoločenstva a EMEP.

2. Usmernenie sa prijme v súlade s postupom ustanoveným v článku 13 ods. 2 Toto usmernenie nemá priamy alebo nepriamy vplyv na zmenu cieľových hodnôt, dlhodobých cieľov, výstražné prahy alebo informačné prahy.

Článok 13

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor založený článkom 12 ods. 2 smernice 96/62/ES.

2. Kde sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Obdobie určené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3. Výbor schváli svoj rokovací poriadok.

Článok 14

Sankcie

Členské štáty určia sankcie, ktoré sa uplatnia pri porušení vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 15

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, do 9. septembra 2003. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii texty hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 16

Zrušenie

Smernica 92/72/EHS sa zrušuje 9. septembra 2003.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 18

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 12. februára 2002.

Za Európsky parlament

predseda

P. Cox

Za Radu

predseda

J. Piqué i Camps

[1] Ú. v. ES C 56 E, 29.2.2000, s. 40 aÚ. v. ES C 29 E, 30.1.2001, s. 291.

[2] Ú. v. ES C 51, 23.2.2000, s. 11.

[3] Ú. v. ES C 317, 6.11.2000, s. 35.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu z 15. marca 2000 (Ú. v. ES C 377, 29.12.2000, s. 154), spoločné stanovisko Rady z 8. marca 2001 (Ú. v. ES C 126, 26.4.2001, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. júna 2001 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2002 a rozhodnutie Rady z 19. decembra 2001.

[5] Ú. v. ES C 138, 17.5.1993, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 275, 10.10.1998, s. 1.

[7] Ú. v. ES L 296, 21.11.1996, s. 55.

[8] Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22.

[9] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[10] Ú. v. ES L 297, 13.10.1992, s. 1.

[11] Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

DEFINÍCIE, CIEĽOVÉ HODNOTY A DLHODOBÉ CIELE PRE OZÓN

I. Definície

Všetky hodnoty sa vyjadrujú v μg/m3. Objem musí byť štandardizovaný za nasledujúcich podmienok teploty a tlaku: 293 K a 101,3 kPa. Čas sa určuje ako stredoeurópsky.

AOT 40 [vyjadrený v (μg/m3).hodiny] je rozdiel medzi hodinovými koncentráciami väčšími ako 80 μg/m3 (= 40 častí na bilión) a 80 μg/m3 počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných od 8.00 h do 20.00 h stredoeurópskeho času každý deň [1].

Aby boli ročné údaje o prekročeniach, ktoré sa používajú na kontrolu zhody s cieľovými hodnotami a dlhodobými cieľmi nižšie uvedených, platné, musia spĺňať kritériá stanovené v oddiele II prílohy III.

II. Cieľové hodnoty pre ozón

| Ukazovateľ | Cieľová hodnota pre 2010 [2] [5] |

1.Cieľová hodnota na ochranu ľudského zdravia | Najvyšší denný 8-hodinový priemer [3] | 120 μg/m3 nesmie byť prekročených počas viac ako 25 dní kalendárneho roka priemerne počas troch rokov [4] |

2.Cieľová hodnota na ochranu vegetácie | AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt od mája do júla | 18000 μg/m3.h priemerne počas piatich rokov [4] |

III. Dlhodobé ciele pre ozón

| Ukazovateľ | Dlhodobý cieľ [6] |

1.Dlhodobý cieľ pre ochranu ľudského zdravia | Najvyšší denný 8-hodinový priemer v rámci kalendárneho roka | 120 μg/m3 |

2.Dlhodobý cieľ pre ochranu vegetácie | AOT40 vypočítaný z 1-hodinových hodnôt od mája do júla | 6000 μg/m3.h |

[1] Alebo príslušného času pre príliš vzdialené oblasti.

[2] Dodržiavanie cieľových hodnôt bude posudzované podľa tejto hodnoty. To znamená, že 2010 bude prvý rok, pre ktorý sa použijú údaje na výpočet dodržiavania hodnôt počas nasledujúcich troch respektíve piatich rokov.

[3] Najvyššie denné 8-hodinové priemerné koncentrácie budú vybraté preskúmaním 8-hodinových prevádzkových priemerov, vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer bude priradený ku dňu, kedy končí, t. j. prvé obdobie na výpočet pre každý jeden deň bude od 17.00 h predchádzajúceho dňa do 1.00 h toho dňa; posledné obdobie pre výpočet bude od 16.00 h do 24.00 h toho dňa.

[4] Ak sa trojročné alebo päťročné priemery nedajú určiť na základe úplnej a nepretržitej sady ročných údajov, minimálne požadované ročné údaje pre kontrolu dodržiavania cieľových hodnôt budú takéto:

- pre cieľovú hodnotu na ochranu ľudského zdravia: platné údaje za jeden rok,

- pre cieľovú hodnotu na ochranu vegetácie: platné údaje za tri roky.

[5] Tieto cieľové hodnoty a povolené prekročenia sú stanovené bez dosahu na výsledky štúdií a prehľadov uvedených v článku 11, ktoré zohľadnia rozdielne geografické a klimatické situácie v Európskom spoločenstve

[6] Pokrok spoločenstva pri dosahovaní dlhodobého cieľa využitím roku 2020 ako orientačného bodu bude preskúmaný ako súčasť procesu uvedeného v článku 11

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

INFORMAČNÉ A VÝSTRAŽNÉ PRAHY

I. Informačné a výstražné prahy

| Ukazovateľ | Prah |

Informačný prah | 1-hodinový priemer | 180 μg/m3 |

Výstražný prah | 1-hodinový priemer [1] | 240 μg/m3 |

II. Základné informácie, ktoré treba poskytnúť verejnosti, ak sa prekročí informačný alebo výstražný prah, alebo sa prekročenie predpovedá

Detaily, ktoré treba poskytnúť verejnosti v dostatočne veľkom rozsahu a čo najskôr, by mali obsahovať:

1. informácie o zistených prekročeniach:

- lokalita alebo oblasť prekročenia,

- druh prekročeného prahu (informačný alebo výstražný),

- čas začiatku a trvanie prekročenia,

- najvyššia 1-hodinová a 8-hodinová priemerná koncentrácia;

2. predpoveď na nasledujúce popoludnie/deň (dni):

- geografická oblasť očakávaných prekročení informačného a/alebo výstražného prahu,

- očakávané zmeny v znečistení (zlepšenie, stabilizácia alebo zhoršenie);

3. informácie o type obyvateľstva, ktorého sa to týka, možných zdravotných účinkov a odporúčanom správaní:

- informácie o rizikových skupinách obyvateľstva,

- opis pravdepodobných symptómov,

- odporúčané predbežné opatrenia, ktoré by malo prijať dané obyvateľstvo,

- kde sa dajú nájsť ďalšie informácie;

4. informácie o preventívnych opatreniach na zníženie znečistenia a/alebo vystavenia tomuto znečisteniu:

označenie hlavných zdrojových odvetví; odporúčania na opatrenia znižujúce emisie.

[1] Kvôli vykonávaniu článku 7 má byť prekročenie prahu merané alebo predpovedané po tri za sebou idúce hodiny.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

Informácie zasielané Komisii členskými štátmi a kritériá pre zhromažďovanie údajov a výpočet štatistických ukazovateľov

I. Informácie, ktoré sa zasielajú Komisii

Nasledujúca tabuľka ustanovuje druh a množstvo údajov, ktoré majú členské štáty zaslať Komisii:

| Typ stanice | Úroveň | Čas priemerovania/akumulácie | Predbežné údaje za každý mesiac od apríla do septembra | Správa za každý rok |

Informačný prah | Každý | 180 μg/m3 | 1 hodina | pre každý deň s prekročením: dátum, celkové hodiny prekročenia, najvyššie 1-hodinové hodnoty ozónu a príbuzných NO2, ak sa vyžaduje,mesačné 1-hodinové maximum ozónu | pre každý deň s prekročením: dátum, celkové hodiny prekročenia, najvyššie 1-hodinové hodnoty ozónu a príbuzných NO2, ak sa vyžaduje |

Výstražný prah | Každý | 240 μg/m3 | 1 hodina | pre každý deň s prekročením: dátum, celkové hodiny prekročenia, najvyššie 1-hodinové hodnoty ozónu a príbuzných NO2, ak sa vyžaduje | pre každý deň s prekročením: dátum, celkové hodiny prekročenia, najvyššie 1-hodinové hodnoty ozónu a príbuzných NO2, ak sa požaduje |

Ochrana zdravia | Každý | 120 μg/m3 | 8 hodín | pre každý deň s prekročením: dátum, 8-hodinové maximum [2] | pre každý deň s prekročením: dátum, 8-hodinové maximum [2] |

Ochrana vegetácie | Predmestský, vidiecky, vo vidieckom pozadí | AOT 40 [1] = 6000 μg/m3.h | 1 hodina, akumulované od mája do júla | – | Hodnota |

Ochrana lesov | Predmestský, vidiecky, vo vidieckom pozadí | AOT 40 [1] = 20000 μg/m3.h | 1 hodina, akumulované od apríla do septembra | – | Hodnota |

Materiály | Každý | 40 μg/m3 [3] | 1 rok | – | Hodnota |

Ako súčasť ročného podávania správ sa musí poskytnúť nasledovné, pokiaľ všetky dostupné hodinové údaje pre ozón, oxid dusičitý a oxidy dusíka v príslušnom roku neboli už zaslané v rámci rozhodnutia Rady 97/101/ES [4]:

- za ozón, oxid dusičitý, oxidy dusíka a súčty ozónu a oxidu dusičitého (pridané ako časti na bilión a vyjadrené v μg/m3 ozónu) maximálna hodnota, 99,9., 98., a 50. percentil a ročný priemer a počet platných údajov z hodinových sérií,

- maximálna hodnota, 98., 50. percentil a ročný priemer zo sérií denných 8-hodinových ozónových maxím.

Údaje zasielané v mesačných správach sa považujú za predbežné a v prípade potreby sa aktualizujú pri nasledujúcich zásielkach.

II. Kritériá pre zhromažďovanie údajov a výpočet štatistických ukazovateľov

Percentily sa vypočítajú použitím metódy uvedenej v rozhodnutí Rady 97/101/ES.

Pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických ukazovateľov sa na kontrolu platnosti zohľadnia nasledujúce kritériá:

+++++ TIFF +++++

Ukazovateľ | Požadovaný podiel platných údajov |

1-hodinové hodnoty | 75 % (t. j. 45 minút) |

8-hodinové hodnoty | 75 % hodnôt (t. j. 6 hodín) |

Najvyšší denný 8-hodinový priemer z hodinovo prevádzkových 8-hodinových priemerov | 75 % hodinovo prevádzkových 8-hodinových priemerov (t. j. 18 8-hodinových priemerov za deň) |

AOT 40 | 90 % 1-hodinových hodnôt v časovom období definovanom pre výpočet hodnoty AOT 40 [5] |

Ročný priemer | 75 % 1-hodinových hodnôt v letných (apríl až september) a zimných (január až marec, október až december) obdobiach oddelene |

Počet prekročení a maximálnych hodnôt za mesiac | 90 % denných maximálnych 8-hodinových priemerných hodnôt (27 dostupných denných hodnôt mesačne) 90 % 1-hodinových hodnôt medzi 8.00 h a 20.00 h stredoeurópskeho času |

Počet prekročení a maximálnych hodnôt za rok | päť zo šesť mesiacov počas letného obdobia (apríl až september) |

[1] Pozri definíciu AOT 40 v oddiele I prílohy I.

[2] Najvyšší denný 8-hodinový priemer (pozri oddiel II prílohy I poznámka a)).

[3] Hodnota sa preskúma podľa článku 11 ods. 3 vzhľadom na vývoj vedeckého poznania.

[4] Ú. v. ES L 35, 5.2.1997, s. 14.

[5] počet hodín v rámci časového obdobia definície AOT 40 (t. j. od 8.00 h do 20.00 h stredoeurópskeho času od 1. mája do 31. júla každý rok na ochranu vegetácie a od 1. apríla do 30. septembra každý rok na ochranu lesov).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

KRITÉRIÁ KLASIFIKÁCIE A UMIESTŇOVANIA MIEST ODBERU NA POSÚDENIE KONCENTRÁCIÍ OZÓNU

Nasledujúce body sa vzťahujú na stále merania:

I. Umiestnenie na makroúrovni

Druh stanice | Ciele merania | Reprezentatívnosť [1] | Kritéria umiestnenia na makroúrovni |

Mestská | Ochrana ľudského zdravia: posúdiť vystavenie mestského obyvateľstva ozónu, t. j., kde je hustota obyvateľstva a koncentrácia ozónu relatívne vysoká a reprezentatívna pre vystavenie celkovej populácie | Niekoľko km2 | Mimo dosahu vplyvov miestnych emisií, ako sú doprava, benzínové čerpadlá atď. Prevzdušnené miesta, kde sa môžu namerať dobre zmiešané úrovne Miesta, ako sú obytné a obchodné oblasti miest, parky (mimo stromov), veľké ulice alebo námestia s malou alebo žiadnou premávkou, otvorené priestory charakteristické pre výchovné, športové alebo rekreačné zariadenia |

Predmestská | Ochrana ľudského zdravia a vegetácie: posúdiť vystavenie obyvateľstva a vegetácie umiestnenej na okraji aglomerácie, kde sa vyskytujú najvyššie úrovne ozónu, ktorým sú obyvateľstvo a vegetácia priamo alebo nepriamo pravdepodobne vystavené | Niekoľko desiatok km2 | V určitej vzdialenosti od oblasti s najvyššími emisiami, po vetre, sledujúc hlavné smery vetrov počas podmienok priaznivých pre vznik ozónu Kde je obyvateľstvo, citlivé plodiny alebo prírodné ekosystémy, umiestnené na vonkajšom okraji aglomerácie, vystavené vysokým úrovniam ozónu Kde je to vhodné, niektoré predmestské stanice aj v náveternej oblasti najvyšších emisií na určenie regionálnych okrajových úrovní ozónu |

Vidiecka | Ochrana ľudského zdravia a vegetácie: posúdiť vystavenie obyvateľstva, plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu v subregionálnom meradle | Subregionálne úrovne (niekoľko km2) | Stanice môžu byť umiestnené v malých osadách a/alebo oblastiach s prírodnými ekosystémami, lesmi alebo plodinami Reprezentatívne pre ozón mimo vplyvu najbližších miestnych emisií, ako sú priemyselné zariadenia a cesty V otvorených oblastiach, ale nie na vyšších vrcholoch hôr |

Vo vidieckom pozadí | Ochrana vegetácie a ľudského zdravia: posúdiť vystavenie plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu v regionálnom meradle, ako aj vystavenie populácie | Regionálne/národné/kontinentálne úrovne (1000 až 10000 km2) | Stanice umiestnené v oblastiach s menšou hustotou obyvateľstva, napr. s prírodnými ekosystémami, lesmi, vzdialené od mestských a priemyselných oblastí a mimo miestnych emisií Vyhnúť sa miestam, kde dochádza k tvoreniu prízemnej inverzie, ako aj vrcholom vyšších hôr Pobrežné miesta s výraznými dennými veternými cyklami miestneho charakteru sa neodporúčajú |

Pre vidiecke stanice a stanice vo vidieckom pozadí by sa mala vo vhodných prípadoch zvážiť koordinácia s monitorovacími požiadavkami nariadenia Komisie (ES) č. 1091/94 [2] o ochrane lesov spoločenstva pred znečistením z okolitého ovzdušia.

II. Umiestnenie na mikroúrovni

Pokiaľ je to uskutočniteľné, mali by sa zohľadniť nasledujúce usmernenia:

1. Tok okolo vstupu do odberovej sondy by mal byť neobmedzený (voľný v uhle aspoň 270o) bez akejkoľvek prekážky, ktorá by vplývala na tok vzduchu v blízkosti odberového zariadenia, t. j. vzdialený od budov, balkónov, stromov a iných prekážok viac ako o dvojnásobok výšky prekážky, ktorá presahuje odberové zariadenie.

2. Bod vstupu vzorky by mal byť vo všeobecnosti medzi 1,5 m (zóna dýchania) a 4 m nad zemou. Vyššie umiestnenia sú možné pri mestských staniciach za určitých okolností a v zalesnených oblastiach.

3. Vstupová sonda by mala byť umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od zdrojov ako pece a spaliny zo spaľovní a viac ako 10 metrov od najbližšej cesty s rastúcou vzdialenosťou v závislosti od rušnosti premávky.

4. Výstup odberového zariadenia by mal byť umiestnený tak, aby nedošlo k cirkulácii vypusteného vzduchu do vstupu odberového zariadenia.

Možno zohľadniť i nasledujúce faktory:

1. rušivé zdroje;

2. bezpečnosť;

3. prístup;

4. dostupnosť elektrickej energie a telefonického spojenia;

5. viditeľnosť miesta vzhľadom na okolie;

6. bezpečnosť verejnosti a operátorov;

7. žiadanosť spoluumiestnenia odberových bodov rozličných znečisťujúcich látok;

8. požiadavky plánovania.

III. Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta

Postupy výberu sídla by mali byť úplne zdokumentované v štádiu klasifikácie prostriedkami, ako sú fotografie kruhového okolia bodu a podrobná mapa. Miesta by mali byť skúmané v pravidelných intervaloch s opakovanou dokumentáciou, aby sa zabezpečilo, že kritéria výberu sa stále plnia.

Toto vyžaduje riadne sledovanie a interpretáciu údajov monitoringu v kontexte meteorologických a fotochemických procesov ovplyvňujúcich koncentrácie ozónu merané na príslušnom mieste.

[1] Miesta odberu by mali, tam, kde je to možné, reprezentovať aj podobné lokality, ktoré nie sú v ich tesnej blízkosti.

[2] Ú. v. ES L 125, 18.5.1994, s. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

KRITÉRIA URČENIA MINIMÁLNEHO POČTU MIEST ODBERU NA STÁLE MERANIE KONCENTRÁCIÍ OZÓNU

I. Minimálny počet miest odberu na stále nepretržité merania na posúdenie kvality okolitého ovzdušia vzhľadom na dodržiavanie cieľových hodnôt, dlhodobých cieľov a informačných a výstražných prahov, kde je priebežné meranie jediným zdrojom informácií

Obyvateľstvo (x 1000) | Aglomerácie (mestské a predmestské) [1] | Iné zóny (predmestské a vidiecke) [1] | Vidiecke pozadie |

< 250 | | 1 | 1 stanica/50000 km2 ako priemerná hustota vo všetkých zónach v krajine [2] |

< 500 | 1 | 2 |

< 1000 | 2 | 2 |

< 1500 | 3 | 3 |

< 2000 | 3 | 4 |

< 2750 | 4 | 5 |

< 3750 | 5 | 6 |

> 3750 | 1 dodatočná stanica na 2 milióny obyvateľov | 1 dodatočná stanica na 2 milióny obyvateľov |

II. Minimálny počet miest odberu na stále merania v zónach a aglomeráciách, ktoré dosahujú dlhodobé ciele

Počet miest odberu pre ozón musí byť, v kombinácii s ostatnými prostriedkami doplnkového posúdenia, ako sú modelovanie kvality okolitého ovzdušia a spoluumiestnené merania oxidu dusičitého, dostatočným na preskúmanie trendov znečisťovania ozónom a na kontrolu dodržiavania dlhodobých cieľov. Počet staníc umiestnených v aglomeráciách a iných zónach môže byť znížený na jednu tretinu počtu uvedeného v oddiele I. Tam, kde sú informácie z pevných meracích staníc jediným zdrojom informácií, musí sa udržiavať aspoň jedna monitorovacia stanica. Ak v zónach s doplnkovým posúdením dochádza k tomu, že zóne nezostane žiadna stanica, spolupráca s množstvom staníc v susediacich zónach musí zabezpečiť primerané posúdenie koncentrácií ozónu z hľadiska dlhodobých cieľov. Počet staníc vo vidieckom pozadí by mal byť 1 na 100000 km2.

[1] Najmenej 1 stanica v predmestských oblastiach, kde pravdepodobne dochádza k najvyššiemu vystaveniu obyvateľstva. V aglomeráciách by malo byť najmenej 50 % staníc umiestnených v predmestských oblastiach.

[2] Odporúča sa 1 stanica na 25000 km2 v zložitom teréne.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VI

MERANIE PREKURZOROV OZÓNU

Ciele

Hlavným cieľom týchto meraní je analýza každého trendu prekurzorov ozónu, kontrola účinnosti stratégií znižovania emisií, kontrola konzistentnosti inventúr emisií a pomoc pri priraďovaní emisných zdrojov koncentráciám znečistenia.

Dodatočným cieľom je podpora pochopenia procesov tvorby ozónu a rozptylu prekurzorov, ako aj uplatnenie fotochemických modelov.

Látky

Meranie prekurzorov ozónu musí zahŕňať aspoň oxidy dusíka a príslušné prchavé organické zlúčeniny (POZ). Zoznam prchavých organických zlúčenín odporúčaných na meranie je uvedený nižšie.

etán

etylén

acetylén

propán

propén

n-bután

i-bután

1-butén

trans-2-butén

cis-2-butén

1,3-butadiénn-pentán

n-pentán

i-pentán

1-pentén

2-pentén

izoprén

n-hexán

i-hexán

n-heptán

n-oktán

i-oktán

benzén

toluén

etylbenzén

m + p-xylén

o-xylén

1,2,4-trimetylbenzén

1,2,3-trimetylbenzén

1,3,5-trimetylbenzén

formaldehyd

všetky uhľovodíky bez obsahu metánu

Referenčné metódy

Na oxidy dusíka sa vzťahujú referenčné metódy uvedené v smernici 1999/30/ES [1] alebo v nasledujúcich právnych predpisoch spoločenstva.

Každý členský štát musí Komisiu informovať o metódach, ktoré používa na odber vzoriek a meranie POZ. Komisia musí čo najskôr uskutočniť vzájomné porovnanie výkonov a preskúmať možnosť určenia referenčných metód na odber vzoriek prekurzorov a meranie, aby sa zlepšila porovnateľnosť a presnosť meraní na preskúmanie tejto smernice v súlade s článkom 11.

Umiestnenie

Merania by sa mali uskutočniť najmä v mestských a predmestských oblastiach na akomkoľvek monitorovacom mieste vytvorenom v súlade s požiadavkami smernice 96/62/ES, ktoré sa považuje za vhodné vzhľadom na uvedené ciele.

[1] Ú. v. ES L 163, 29.6.1999, s. 41.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VII

CIELE V KVALITE ÚDAJOV A KOMPILÁCIA VÝSLEDKOV POSÚDENIA KVALITY OKOLITÉHO OVZDUŠIA

I. Ciele v kvalite údajov

Nasledujúce ciele v kvalite údajov na povolenú neurčitosť posudzovacích metód a minimálneho časového pokrytia a zberu údajov merania sú uvedené kvôli usmerneniu programov zaisťujúcich kvalitu.

| Pre ozón, NO a NO2 |

Nepretržité stále meranie

Neurčitosť jednotlivých meraní | 15 % |

Minimálny zber údajov | 90 % v lete 75 % v zime |

Indikatívne meranie

Neurčitosť jednotlivých meraní | 30 % |

Minimálny zber údajov | 90 % |

Minimálne časové pokrytie | > 10 % v lete |

Modelovanie

Neurčitosť

1-hodinové priemery (denná doba) | 50 % |

8-hodinové denné maximum | 50 % |

Odhad cieľa

Neurčitosť | 75 % |

Neurčitosť (v 95 % intervale istoty) meracích metód sa posúdi v súlade s princípmi ISO "Usmernenie k vyjadreniu neurčitosti pri meraní" (1993) alebo s metodológiou ISO 5725-1 "Správnosť (pravdivosť a presnosť) meracích metód a výsledkov" (1994), alebo ekvivalentnými. Percentá neurčitosti v tabuľke sú uvedené pre jednotlivé merania, spriemerované počas obdobia na výpočet cieľových hodnôt a dlhodobých cieľov, pre 95 % interval neurčitosti. Neurčitosť pre nepretržité stále merania by sa mala interpretovať tak, aby bola použiteľná pre oblasti koncentrácie použitej na príslušný prah.

Neurčitosť pri modelovaní a odhadovaní cieľa je definovaná ako maximálna odchýlka od nameraných a vypočítaných úrovní koncentrácie počas obdobia výpočtu príslušného prahu, nezohľadňujúc načasovanie udalostí.

"Časové pokrytie" je definované ako percento času uvažované na stanovenie prahu, počas ktorého sa meria znečisťujúca látka.

"Zber údajov" je definovaný ako pomer času, v ktorom nástroj produkuje platné údaje k času, v ktorom sa má počítať štatistický ukazovateľ alebo kumulovaná hodnota.

Požiadavky na minimálny zber údajov a pokrytie časových údajov nezahŕňajú straty údajov z dôvodov pravidelnej kalibrácie alebo bežnej údržby prístrojov.

II. Výsledky posudzovania kvality ovzdušia

Nasledujúce informácie by mali byť zostavené pre zóny alebo aglomerácie, v ktorých sa na doplnenie informácií z merania používajú iné zdroje:

- popis vykonaných posudzovacích aktivít,

- špecifické použité metódy s odkazmi na ich popisy,

- zdroje údajov a informácií,

- popis výsledkov vrátane neurčitostí a najmä rozsah každej oblasti v zóne alebo aglomerácii, v ktorej koncentrácie prekračujú dlhodobé ciele alebo cieľové hodnoty,

- na dlhodobé ciele alebo cieľové hodnoty, ktorých predmetom je ochrana ľudského zdravia, obyvateľstvo potenciálne vystavené koncentráciám prekračujúcim prahové hodnoty.

Kde je to možné, zostavia členské štáty mapy ukazujúce distribúciu koncentrácií v rámci každej zóny a aglomerácii.

III. Normalizácia

Pre ozón musí byť objem normalizovaný za nasledujúcich podmienok teploty a tlaku: 293 K, 101,3 kPa. Na oxidy dusíka sa bude uplatňovať normalizácia uvedená v smernici 1999/30/ES.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VIII

REFERENČNÉ METÓDY ANALÝZY OZÓNU A KALIBRÁCIA PRÍSTROJOV NA JEHO MERANIE

I. Referenčná metóda analýzy ozónu a kalibrácia prístrojov na jeho meranie

- Analytická metóda: UV fotometrická metóda (ISO FDIS 13964),

- Kalibračná metóda: referenčný UV fotometer (ISO FDIS 13964, VDI 2468, Bl.6).

Táto metóda je normalizovaná Európskym výborom pre normalizáciu (CEN). Ak tento vydá príslušnú normu, metódy a techniky v nej opísané vytvoria referenčnú a kalibračnú metódu v tejto smernici.

Členský štát môže použiť akúkoľvek ďalšiu metódu, o ktorej môže dokázať, že poskytuje výsledky ekvivalentné uvedenej metóde.

II Referenčné modelové techniky pre ozón

Referenčné techniky na modelovanie sa v súčasnosti nedajú určiť. Akékoľvek zmeny a doplnenia na prispôsobenie tohto bodu vedeckému a technickému pokroku sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 13 ods. 2.

--------------------------------------------------