Rámcové rozhodnutie Rady

z 13. júna 2002

o spoločných vyšetrovacích tímoch

(2002/465/SVV)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 34 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na podnet Belgického kráľovstva, Francúzskej republiky, Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

keďže:

(1) jedným z cieľov únie je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov, a tento cieľ sa dosiahne predchádzaním a bojom proti kriminalite prostredníctvom užšej spolupráce medzi policajnými zbormi, colnými orgánmi a ostatnými príslušnými orgánmi členských štátov pri rešpektovaní princípov ľudských práv a základných slobôd a zákonnosti, na ktorých je únia založená a ktoré sú spoločné pre členské štáty.

(2) Zasadnutie Európskej rady, ktoré sa konalo v Tampere 15. a 16. októbra 1999, požadovalo bezodkladné zriadenie spoločných vyšetrovacích tímov tak, ako predpokladá zmluva, ako prvý krok v boji proti nezákonnému obchodovaniu s drogami a ľuďmi, ako aj proti terorizmu.

(3) V článku 13 Dohovoru ustanoveného Radou, v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie [3], je vydané ustanovenie o zriadení a pôsobení spoločných vyšetrovacích tímov.

(4) Rada naliehavo požaduje prijatie všetkých opatrení na zabezpečenie čo najskoršej ratifikácie tohto dohovoru, v každom prípade v priebehu roka 2002.

(5) Rada uznáva, že je dôležité urýchlene reagovať na požiadavku Európskej rady o bezodkladné zriadenie spoločných vyšetrovacích tímov.

(6) Rada sa domnieva, že na účel čo najefektívnejšieho boja proti medzinárodnému zločinu je vhodné, aby sa v tomto štádiu prijal právne záväzný nástroj o spoločných vyšetrovacích tímoch na úrovni únie, ktorý by sa vzťahoval na spoločné vyšetrovania nezákonného obchodovania s drogami a ľuďmi, ako aj terorizmu.

(7) Rada sa domnieva, že takéto tímy sa majú zriadiť v prvom rade s cieľom boja proti trestným činom páchaným teroristami.

(8) Členské štáty, ktoré zostavia tím, majú rozhodovať o jeho zložení, účele a trvaní.

(9) Je potrebné umožniť členským štátom, ktoré zostavujú tím, kde je to možné a v súlade s uplatniteľným právom, aby umožnili osobám, ktoré nezastupujú príslušné orgány členských štátov, účasť na činnostiach tímu a aby takýmito osobami mohli byť napr. zástupcovia Europolu, Komisie (OLAF) alebo zástupcovia orgánov nečlenských štátov, a najmä zástupcovia orgánov činných v trestnom konaní Spojených štátov. V takýchto prípadoch je potrebné, aby dohoda o zriadení tímu špecifikovala otázky týkajúce sa prípadnej zodpovednosti takýchto zástupcov.

(10) Spoločný vyšetrovací tím má pôsobiť na území členského štátu v súlade s právom uplatniteľným v tomto členskom štáte.

(11) Toto rámcové rozhodnutie sa nedotkne žiadnych iných existujúcich ustanovení alebo dohôd o zriadení alebo pôsobení spoločných vyšetrovacích tímov,

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

Článok 1

Spoločné vyšetrovacie tímy

1. Príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov môžu na základe vzájomnej dohody zostaviť spoločný vyšetrovací tím na špecifický účel a na obmedzené obdobie, ktoré je možné na základe vzájomného súhlasu predĺžiť, aby uskutočňoval vyšetrovania trestných činov v jednom alebo niekoľkých členských štátoch zostavujúcich tento tím. Zloženie tímu sa stanoví v dohode.

Spoločný vyšetrovací tím sa môže zriadiť najmä vtedy, keď:

a) vyšetrovania trestných činov v členskom štáte vyžadujú zložité a náročné vyšetrovania, ktoré majú spojitosť s inými členskými štátmi;

b) niekoľko členských štátov vedie vyšetrovania trestných činov, pri ktorých okolnosti prípadu vyžadujú koordinovaný, spoločný postup v dotknutých členských štátoch.

Žiadosť o zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu môže podať ktorýkoľvek z dotknutých členských štátov. Tím bude zostavený v jednom z členských štátov, v ktorých sa očakáva uskutočnenie vyšetrovaní.

2. Okrem informácií uvedených v príslušných ustanoveniach článku 14 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach a v článku 37 Beneluxskej zmluvy z 27. júna 1962, zmenenej a doplnenej Protokolom z 11. mája 1974, musia žiadosti o zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu obsahovať návrhy na zloženie tímu.

3. Spoločný vyšetrovací tím pôsobí na území členských štátov, ktoré zostavili tím, podľa týchto všeobecných podmienok:

a) vedúcim tímu je zástupca príslušného orgánu, ktorý sa zúčastňuje vyšetrovaní trestného činu z členského štátu, v ktorom tím pôsobí. Vedúci tímu koná v medziach svojej právomoci podľa vnútroštátneho práva;

b) tím vykonáva svoju činnosť v súlade s právom členského štátu, v ktorom pôsobí. Členovia tímu plnia svoje úlohy pod vedením osoby uvedenej v pododseku a), pričom zohľadnia podmienky stanovené ich vlastnými orgánmi v dohode o zriadení tímu;

c) členský štát, v ktorom tím pôsobí, prijme pre jeho činnosť potrebné organizačné opatrenia.

4. V tomto rámcovom rozhodnutí sa členovia spoločného vyšetrovacieho tímu z iných členských štátov, ako je ten, v ktorom tím pôsobí, uvádzajú ako "vyslaní" do tímu.

5. Vyslaní členovia spoločného vyšetrovacieho tímu majú oprávnenie byť prítomní pri prijímaní vyšetrovacích opatrení v členskom štáte pôsobenia. Vedúci tímu však môže z určitých dôvodov, v súlade s právnym poriadkom členského štátu, kde tím pôsobí, rozhodnúť inak.

6. Vyslaných členov spoločného vyšetrovacieho tímu môže vedúci tímu, v súlade s právnym poriadkom členského štátu, v ktorom tím pôsobí, poveriť úlohou prijať určité vyšetrovacie opatrenia, ak to schvália príslušné orgány členského štátu pôsobenia a vysielajúceho členského štátu.

7. Ak spoločný vyšetrovací tím potrebuje, aby sa v niektorom z členských štátov zostavujúcich skupinu prijali vyšetrovacie opatrenia, môžu členovia, vyslaní do skupiny takýmto členským štátom, požiadať svoje vlastné príslušné orgány, aby prijali takéto opatrenia. Takéto opatrenia sa budú v takomto členskom štáte posudzovať podľa podmienok, ktoré by platili, keby sa požadovali pri vnútroštátnom vyšetrovaní.

8. Ak spoločný vyšetrovací tím potrebuje pomoc z iného členského štátu ako toho, ktorý zostavil tím, alebo z tretieho štátu, požiadanie o pomoc môžu podať príslušné orgány štátu, v ktorom tím pôsobí, príslušným orgánom druhého dotknutého štátu v súlade s príslušnými nástrojmi alebo opatreniami.

9. Člen spoločného vyšetrovacieho tímu môže v súlade so svojím vnútroštátnym právom a v medziach svojich právomocí poskytnúť tímu informácie, ktoré sú dostupné v členskom štáte, ktorý ho vyslal s cieľom vyšetrovania trestného činu, ktoré vedie tím.

10. Informácie, ktoré zákonným spôsobom získal člen alebo vyslaný člen počas jeho členstva vo vyšetrovacom tíme, ktoré inak nie sú dostupné pre príslušné orgány dotknutých členských štátov, sa môžu použiť na tieto účely:

a) na účely, pre ktoré bol tím zostavený;

b) na odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie iných trestných činov, podliehajúc predchádzajúcemu súhlasu členského štátu, v ktorom sa informácie sprístupnili. Takýto súhlas sa môže odvolať iba v prípadoch, keď by takéto použitie ohrozilo vyšetrovania trestného činu v dotknutom členskom štáte alebo vo vzťahu, ku ktorému by takýto členský štát mohol odmietnuť vzájomnú pomoc;

c) na zabránenie bezprostredného a vážneho ohrozenia verejnej bezpečnosti a bez toho, aby bol dotknutý pododsek b), ak sa následne začne vyšetrovanie trestného činu;

d) na iné účely, a to v rozsahu dohodnutom medzi členskými štátmi, ktoré zostavili tím.

11. Toto rámcové rozhodnutie sa nedotkne žiadnych iných existujúcich ustanovení alebo opatrení týkajúcich sa zriaďovania alebo pôsobenia spoločných vyšetrovacích tímov.

12. V rozsahu povolenom právnymi predpismi dotknutých členských štátov, alebo ustanoveniami akéhokoľvek právneho nástroja platného medzi nimi, sa môžu dohodnúť opatrenia, aby sa na činnostiach tímu zúčastňovali iné osoby ako zástupcovia príslušných orgánov členských štátov zostavujúcich spoločný vyšetrovací tím. K takýmto osobám môžu patriť napríklad úradníci inštitúcií zriadených v súlade so Zmluvou o Európskej únii. Práva udelené členom alebo vyslaným členom tímu na základe tohto rámcového rozhodnutia sa nevzťahujú na takéto osoby, pokiaľ dohoda výslovne neuvádza inak.

Článok 2

Trestná zodpovednosť úradníkov

Počas činností uvedených v článku 1 sa úradníci z iného členského štátu ako členský štát pôsobenia tímu posudzujú vo vzťahu k trestným činom, ktoré spáchali alebo ktoré boli spáchané voči nim, ako úradníci členského štátu pôsobenia tímu.

Článok 3

Občianskoprávna zodpovednosť úradníkov

1. Ak v súlade s článkom 1 pôsobia úradníci jedného členského štátu v inom členskom štáte, je prvý členský štát v súlade s právom členského štátu, na území ktorého pôsobia, zodpovedný za každú škodu, ktorú spôsobia počas svojho pôsobenia.

2. Členský štát, na území ktorého bola spôsobená škoda uvedená v odseku 1, nahradí takúto škodu podľa podmienok, ktoré sa uplatňujú na škodu spôsobenú jeho vlastnými úradníkmi.

3. Členský štát, ktorého úradníci spôsobili škodu akejkoľvek osobe na území iného členského štátu, uhradia tomuto štátu všetky čiastky, ktoré zaplatil obetiam alebo osobám oprávneným v ich mene.

4. Každý členský štát bez toho, aby bolo dotknuté uplatnenie jeho práv voči tretím stranám a s výnimkou odseku 3, sa v prípade stanovenom v odseku 1 zdrží dožadovania náhrady škôd, ktoré utrpel od iného členského štátu.

Článok 4

Zavedenie opatrení

1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia do 1. januára 2003.

2. Členské štáty zašlú Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenie každého ustanovenia, ktorým transponujú do svojich vnútroštátnych právnych predpisov povinnosti, ktoré im ukladá toto rámcové rozhodnutie. Na základe týchto a ďalších informácií predloží Komisia Rade do 1. júla 2004 správu o účinnosti tohto rámcového rozhodnutia. Rada zhodnotí, do akej miery dosiahli členské štáty súlad s týmto rámcovým rozhodnutím.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku. Jeho účinnosť sa skončí, keď Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach nadobudne účinnosť vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

V Luxemburgu 13. júna 2002

Za Radu

predseda

M. Rajoy Brey

[1] Ú. v. ES C 295, 20.10.2001, s. 9.

[2] Stanovisko doručené 13. novembra 2001 (ešte neuverejnené v Úradnom vestníku).

[3] Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s.1.

--------------------------------------------------