Rozhodnutie Rady

z 28. februára 2002,

ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom

(2002/187/SVV)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a najmä na jej články 31 a 34 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na podnet Spolkovej republiky Nemecko a podnety Portugalskej republiky, Francúzskej republiky, Švédskeho kráľovstva a Belgického kráľovstva [1]

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

keďže:

(1) Je potrebné ďalej zdokonaľovať súdnu spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o boj proti formám závažných trestných činov, ktoré sú často páchané nadnárodnými organizáciami.

(2) Účinné zdokonalenie súdnej spolupráce medzi členskými štátmi si vyžaduje bezprostredné prijatie štrukturálnych opatrení na úrovni Európskej únie, aby sa napomohlo optimálnej koordinácii činnosti ohľadne vyšetrovaní a trestných stíhaní zahrňujúcich územie viac ako jedného členského štátu s plným rešpektovaním základných práv a slobôd.

(3) S cieľom posilnenia boja proti závažnému organizovanému zločinu, rozhodla Európska rada v Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999, najmä v bode 46 svojich záverov, o zriadení jednotky (Eurojust) zloženej z prokurátorov, policajných sudcov alebo policajtov s rovnocennou právomocou.

(4) Táto jednotka Eurojust sa zriaďuje týmto rozhodnutím ako orgán Európskej únie s právnou subjektivitou a bude financovaný zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, s výnimkou platov a príjmov národných členov a asistujúcich osôb, ktorých náklady ponesú členské štáty ich pôvodu.

(5) Ciele nariadenia (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 týkajúce sa vyšetrovaní vedených Európskym úradom proti podvodu (OLAF) [3] sú taktiež relevantné pre Eurojust. Kolégium Eurojustu má prijať potrebné realizačné opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov. Má plne zohľadniť citlivú činnosť vykonávanú Eurojustom v súvislosti s vyšetrovaním a trestným stíhaním. V tejto súvislosti má byť OLAFu odmietnutý prístup k dokumentom, dôkazom, správam, poznámkam alebo informáciám v akejkoľvek forme, ktoré sú zadržané alebo vytvorené v priebehu týchto činností, či už prebiehajúcich alebo už ukončených a prenos takýchto dokumentov, dôkazov, správ, poznámok alebo informácií na OLAF má byť zakázaný.

(6) Aby mohol dosahovať svoje ciele podľa možnosti čo najefektívnejšie, má Eurojust plniť svoje úlohy buď prostredníctvom jedného alebo viacerých zo svojich národných členov alebo konajúc ako kolégium.

(7) Príslušné orgány členských štátov majú byť schopné vymieňať si informácie s Eurojustom v súlade s opatreniami, ktoré slúžia záujmom verejnej služby a dodržiavajú ich.

(8) Právomoc Eurojustu nemá vplyv na právomoc spoločenstva chrániť svoje vlastné finančné záujmy a taktiež nemá vplyv na existujúce dohovory a dohody, najmä Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach (Rada Európy), podpísaný v Štrasburgu 20. apríla 1959, a tiež na Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie [4] prijatý Radou dňa 29. mája 2000 a protokol [5] k nemu prijatý dňa 16. októbra 2001.

(9) Aby Eurojust dosiahol svoje ciele, spracováva osobné údaje automatizovanými prostriedkami alebo v rámci štruktúrovaných manuálnych súborov. V súlade s tým majú byť podniknuté potrebné kroky, aby bola zaručená úroveň ochrany údajov zodpovedajúca aspoň úrovni, ktorá vyplýva z uplatnenia zásad Dohovoru na ochranu osôb vo vzťahu k automatickému spracovaniu osobných údajov (Rada Európy) podpísaného v Štrasburgu dňa 28. januára 1981, spolu s jeho následnými zmenami, najmä protokolom otvoreným na podpísanie dňa 8. novembra 2001, len čo budú takéto zmeny v platnosti v rámci členských štátov.

(10) Aby sa napomohlo zabezpečeniu a kontrole náležitého spracovania osobných údajov Eurojustom, má byť zriadený Spoločný dozorný orgán, ktorý má, vzhľadom k zloženiu Eurojustu, pozostávať zo skupiny sudcov, alebo, ak si to vyžaduje ústavný alebo vnútroštátny systém členského štátu, z osôb vykonávajúcich rovnakú funkciu, ktorá im poskytuje dostatočnú nezávislosť. Právomoci tohto Spoločného dozorného orgánu nemajú mať vplyv na právomoc vnútroštátnych súdov, ani na opatrenia týkajúce sa akýchkoľvek odvolaní, ktoré im môžu byť postúpené.

(11) S cieľom zabezpečenia zosúladenej koordinácie rôznych činností, ktoré únia a spoločenstvo vyvíjajú, a so zreteľom na článok 29 a článok 36 ods. 2 zmluvy má byť Komisia plne zainteresovaná na konaniach Eurojustu týkajúcich sa všeobecných otázok a otázok, ktoré spadajú do jej právomoci. V rokovacom poriadku Eurojustu majú byť podrobne uvedené opatrenia týkajúce sa účasti Komisie na konaniach Eurojustu v oblastiach spadajúcich do jej právomoci.

(12) Majú byť stanovené ustanovenia na zabezpečenie vytvorenia a udržiavania úzkej spolupráce medzi Eurojustom a Európskym policajným úradom (Europol) [6].

(13) Eurojust a Európska súdna sieť zriadená jednotnou akciou 98/428/SVV [7] majú mať privilegovaný vzťah. Za týmto účelom má byť sekretariát siete umiestnený v rámci sekretariátu Eurojustu.

(14) Aby sa napomohlo činnosti Eurojustu, členské štáty majú zabezpečiť alebo určiť jedného alebo viacerých národných spravodajcov.

(15) Pokiaľ je to potrebné pre plnenie jeho úloh, Eurojust má mať možnosť iniciovať spoluprácu s nečlenskými štátmi a uzatvárať za týmto účelom dohody, predovšetkým s kandidátskymi krajinami na pristúpenie k únii a ďalšími krajinami, s ktorými boli dohodnuté opatrenia.

(16) Keďže prijatie tohto rozhodnutia znamená, že musia byť v členských štátoch schválené rozsiahlejšie nové legislatívne opatrenia, je potrebné stanoviť niektoré prechodné ustanovenia.

(17) Bod 57 záverov Európskej rady z Laekenu, zo 14. a 15. decembra 2001 stanovil, aby bol Eurojust schopný začať s činnosťou v Haagu, až do celkovej dohody o sídlach niektorých agentúr.

(18) Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané článkom 6 ods. 2 zmluvy a zohľadnené v Charte základných práv Európskej únie,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Zriadenie a právna subjektivita

Týmto rozhodnutím sa zriaďuje jednotka s názvom "Eurojust", ako orgán únie.

Eurojust má právnu subjektivitu.

Článok 2

Zloženie

1. Eurojust bude zložený z jedného národného člena s podporou každého členského štátu v súlade s jeho právnym systémom, keďže bude tento prokurátorom, sudcom alebo policajtom s rovnocennou právomocou.

2. Každému národnému členovi môže asistovať jedna osoba. V prípade potreby a so súhlasom kolégia uvedeného v článku 10, môže národnému členovi asistovať niekoľko osôb. Jeden z takýchto asistentov môže národného člena nahradiť.

Článok 3

Ciele

1. V kontexte vyšetrovaní a trestných stíhaní týkajúcich sa dvoch alebo viacerých členských štátov, trestnej činnosti uvedenej v článku 4 vo vzťahu k závažným trestným činom, najmä ak sú organizované, budú ciele Eurojustu:

a) stimulovať a zdokonaľovať koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní v členských štátoch medzi príslušnými orgánmi členského štátu, berúc do úvahy ľubovoľnú žiadosť pochádzajúcu od príslušného orgánu členského štátu a ľubovoľné informácie poskytnuté ľubovoľným orgánom príslušným na základe ustanovení prijatých v rámci zmlúv;

b) zdokonaľovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov, najmä umožnením realizácie medzinárodnej vzájomnej právnej pomoci a realizácie žiadostí o extradíciu;

c) inak podporovať príslušné orgány členských štátov, aby sa ich vyšetrovania a trestné stíhania stali efektívnejšími.

2. V súlade s pravidlami stanovenými týmto rozhodnutím a na žiadosť príslušného orgánu členského štátu môže Eurojust taktiež napomáhať pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach len ohľadne tohto členského štátu a nečlenského štátu, ak bola s uvedeným štátom uzavretá dohoda ustanovujúca spoluprácu podľa článku 27 ods. 3 alebo ak v špecifickom prípade jestvuje zásadný záujem takúto pomoc poskytnúť.

3. V súlade s pravidlami, ktoré stanovuje toto rozhodnutie, a na žiadosť buď príslušného orgánu členského štátu alebo Komisie môže Eurojust taktiež pomáhať pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach, ktoré sa týkajú len tohto členského štátu a Spoločenstva.

Článok 4

Právomoci

1. Všeobecné právomoci Eurojustu zahrňujú:

a) tie druhy kriminality a trestných činov, vo vzťahu ku ktorým je Europol vždy príslušný konať podľa článku 2 Dohovoru o Europole z 26. júla 1995;

b) nasledovné druhy kriminality:

- počítačová kriminalita,

- podvod a korupcia a ľubovoľný trestný čin ovplyvňujúci finančné záujmy spoločenstva,

- pranie výnosov z kriminality,

- environmentálna kriminalita,

- účasť v zločineckej organizácii v zmysle jednotnej akcie Rady 98/733/SVV z 21. decembra 1998 ohľadne zabezpečenia toho, že účasť v zločineckej organizácii v členských štátoch Európskej únie bude trestným činom [8];

c) ďalšie trestné činy spáchané spolu s druhmi kriminality a trestných činov uvedenými v písm. a) a b).

2. V prípade iných druhov trestných činov, než sú uvedené v odseku 1, môže Eurojust okrem toho v súlade so svojimi cieľmi pomáhať pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach na žiadosť príslušného orgánu členského štátu.

Článok 5

Úlohy Eurojustu

1. S cieľom uskutočňovania svojich cieľov bude Eurojust plniť svoje úlohy:

a) prostredníctvom jedného alebo viacerých svojich príslušných národných členov v súlade s článkom 6, alebo

b) ako kolégium v súlade s článkom 7:

i) ak ho o to požiada jeden alebo viacerí národní členovia zainteresovaní na prípade, ktorým sa Eurojust zaoberá; alebo

ii) ak prípad zahrňuje vyšetrovania a trestné stíhania, ktoré majú dopad na úrovni únie alebo ktoré môžu vplývať na iné členské štáty, než tie, ktorých sa bezprostredne týka; alebo

iii) ak ide o všeobecnú otázku týkajúcu sa dosahovania jeho cieľov; alebo

iv) ak je v tomto rozhodnutí stanovené inak.

2. Pri plnení svojich úloh Eurojust uvedie, či koná prostredníctvom jedného alebo viacerých národných členov v zmysle článku 6 alebo ako kolégium v zmysle článku 7.

Článok 6

Úlohy Eurojustu konajúceho prostredníctvom svojich národných členov

Ak Eurojust koná prostredníctvom svojich príslušných národných členov:

a) môže požiadať príslušné orgány príslušného členského štátu, aby zvážili:

i) podniknutie vyšetrovaní a trestných stíhaní konkrétnych činov;

ii) akceptovanie, že jeden z nich môže mať lepšie možnosti podniknúť vyšetrovanie alebo trestné stíhanie konkrétnych činov;

iii) koordináciu medzi príslušnými orgánmi príslušných členských štátov;

iv) vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu v zhode s relevantnými dokumentmi o spolupráci;

v) že mu poskytnú ľubovoľné informácie, ktoré sú potrebné na to, aby mohol vykonávať svoje úlohy;

b) zabezpečí, aby sa príslušné orgány príslušných členských štátov vzájomne informovali o vyšetrovaniach a trestných stíhaniach, o ktorých bol informovaný;

c) bude na ich žiadosť pomáhať príslušným orgánom členských štátov, pri zabezpečovaní čo najlepšej možnej koordinácie vyšetrovaní a trestných stíhaní;

d) poskytne pomoc s cieľom zdokonalenia spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

e) bude spolupracovať a radiť sa s Európskou súdnou sieťou, vrátane využívania a prispievania k zdokonaleniu jej dokumentárnej databázy;

f) bude v prípadoch uvedených v článku 3 ods. 2 a 3 a so súhlasom kolégia napomáhať pri vyšetrovaniach alebo trestných stíhaniach týkajúcich sa príslušných orgánov len jedného členského štátu;

g) môže v súlade so svojimi cieľmi a v rámci článku 4 ods. 1 s cieľom zdokonalenia spolupráce a koordinácie medzi príslušnými orgánmi, doručiť žiadosti o súdnu pomoc, ak:

i) boli podané príslušným orgánom členského štátu;

ii) sa týkajú vyšetrovania alebo trestného stíhania, ktoré vedie orgán v konkrétnom prípade a

iii) si vyžadujú jeho intervenciu s cieľom koordinovanej činnosti.

Článok 7

Úlohy Eurojustu konajúceho ako kolégium

Ak Eurojust koná ako kolégium,:

a) môže vo vzťahu k druhom kriminality a trestným činom uvedeným v článku 4 ods. 1 požiadať príslušné orgány príslušného členského štátu, s udaním svojich dôvodov aby:

i) podnikli vyšetrovanie alebo trestné stíhanie konkrétnych činov;

ii) akceptovali, že jeden z nich môže mať lepšie možnosti podniknúť vyšetrovanie alebo trestné stíhanie konkrétnych činov;

iii) zabezpečili koordináciu medzi príslušnými orgánmi príslušných členských štátov;

iv) vytvorili spoločný vyšetrovací tím v zhode s relevantnými dokumentmi o spolupráci;

v) poskytli ľubovoľné informácie, ktoré sú potrebné na to, aby mohol vykonávať svoje úlohy;

b) zabezpečí, aby sa príslušné orgány príslušných členských štátov vzájomne informovali o vyšetrovaniach a trestných stíhaniach, o ktorých bol informovaný a ktoré majú dopad na úrovni Únie alebo ktoré môžu vplývať na iné členské štáty, než tie, ktoré sú priamo zainteresované;

c) bude na ich žiadosť pomáhať príslušným orgánom členských štátov, pri zabezpečovaní čo najlepšej možnej koordinácie vyšetrovaní a trestných stíhaní;

d) poskytne pomoc s cieľom zdokonalenia spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov, najmä na základe analýzy Europolu;

e) bude spolupracovať a radiť sa s Európskou súdnou sieťou, vrátane využívania a prispievania k zdokonaleniu jej dokumentárnej databázy;

f) môže pomáhať Europolu, najmä poskytovaním svojich stanovísk na základe analýz uskutočnených Europolom;

g) môže poskytovať logistickú podporu v prípadoch uvedených v písm. a), c) a d) vyššie. Takáto logistická podpora môže zahrňovať pomoc ohľadne prekladov, tlmočenia a organizovania koordinačných stretnutí.

Článok 8

Dôvody

Ak príslušné orgány príslušného členského štátu rozhodnú, že nevyhovejú žiadosti uvedenej v článku 7 písm. a), budú Eurojust informovať o svojom rozhodnutí a o jeho dôvodoch, pokiaľ v prípadoch uvedených v článku 7 písm. a) bod i), ii) a v), nie sú schopné poskytnúť svoje dôvody, pretože ak by tak urobili:

i) poškodili by sa tým základné štátne bezpečnostné záujmy, alebo

ii) ohrozil by sa tým úspech prebiehajúcich vyšetrovaní alebo bezpečnosť osôb.

Článok 9

Národní členovia

1. Národní členovia budú, pokiaľ ide o ich štatút, podliehať vnútroštátnym právnym predpisom ich členského štátu. Dĺžku funkčného obdobia národného člena určí členský štát pôvodu. Bude taká, aby Eurojustu umožňovala náležitú činnosť.

2. Všetky informácie, ktoré sa vymieňajú medzi Eurojustom a členskými štátmi, vrátane žiadostí v rámci článku 6 písm. a), budú smerované prostredníctvom národného člena.

3. Každý členský štát bude definovať charakter a rozsah súdnych právomocí, ktoré udelí svojmu národnému členovi v rámci svojho vlastného územia. Taktiež bude definovať právo národného člena konať vo vzťahu k zahraničným súdnym orgánom, v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami. Pri vymenovávaní svojho národného člena a kedykoľvek v prípade potreby upovedomí členský štát Eurojust a Generálny sekretariát Rady o svojom rozhodnutí, aby mohol posledne menovaný informovať ostatné členské štáty. Posledne menovaný sa zaväzuje, že bude akceptovať a uznávať takto udelené privilégiá, pokiaľ tieto budú v súlade s medzinárodnými záväzkami.

4. Aby sa splnili ciele Eurojustu, bude mať národný člen prístup k informáciám obsiahnutým vo vnútroštátnych trestných registroch alebo v ľubovoľnom inom registri svojho členského štátu rovnakým spôsobom, aký stanovuje jeho vnútroštátny právny predpis v prípade prokurátora, sudcu alebo policajta s rovnocennou právomocou.

5. Národný člen sa môže priamo obracať na príslušné orgány svojho členského štátu.

6. Pri plnení svojich úloh dá národný člen v prípade potreby najavo, či koná v súlade so súdnymi právomocami, ktorému mu boli udelené podľa odseku 3.

Článok 10

Kolégium

1. Kolégium bude zložené zo všetkých národných členov. Každý národný člen bude mať jeden hlas.

2. Po porade so Spoločným dozorným orgánom ustanoveným v článku 23, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa spracovania osobných údajov, schváli Rada rokovací poriadok Eurojustu na návrh kolégia, ktorý bol ním predtým jednomyseľne prijatý. Ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú spracovania osobných údajov, môžu byť predmetom osobitného schválenia Radou.

3. Ak bude konať v súlade s článkom 7 písm. a), kolégium bude prijímať svoje rozhodnutia prostredníctvom dvojtretinovej väčšiny. Ostatné rozhodnutia kolégia budú prijímané v súlade s rokovacím poriadkom.

Článok 11

Úloha Komisie

1. Komisia bude plne spolupracovať na činnosti Eurojustu, v súlade s článkom 36 ods. 2 zmluvy. Na tejto činnosti sa bude zúčastňovať v oblastiach v rámci svojej pôsobnosti.

2. Pokiaľ ide o činnosť vykonávanú Eurojustom ohľadne koordinácie vyšetrovaní a trestných stíhaní, Komisia môže byť vyzvaná, aby poskytla svoju expertízu.

3. S cieľom posilnenia spolupráce medzi Eurojustom a Komisiou sa môže Eurojust s Komisiou dohodnúť na potrebných praktických opatreniach.

Článok 12

Národní spravodajcovia

1. Každý členský štát môže zabezpečiť alebo určiť jedného alebo viacerých národných spravodajcov. Zabezpečenie alebo určenie takéhoto spravodajcu pre záležitosti terorizmu bude mať vysokú prioritu. Vzťahy medzi národným spravodajcom a príslušnými orgánmi členských štátov budú upravované vnútroštátnym právnym predpisom. Národný spravodajca bude mať svoje pracovisko v členskom štáte, ktorý ho vymenoval.

2. Ak členský štát určí národného spravodajcu, tento môže byť styčným článkom Európskej súdnej siete.

3. Vzťahy medzi národným členom a národným spravodajcom nevylučujú bezprostredné vzťahy medzi národným členom a jeho príslušnými orgánmi.

Článok 13

Výmeny informácií s členskými štátmi a medzi národnými členmi

1. Príslušné orgány členských štátov si môžu s Eurojustom vymieňať ľubovoľné informácie potrebné pre plnenie jeho úloh v súlade s článkom 5.

2. V súlade s článkom 9 budú národní členovia Eurojustu splnomocnení vymieňať si bez predchádzajúceho schválenia ľubovoľné informácie potrebné pre plnenie jeho úloh, vzájomne alebo s príslušnými orgánmi svojich členských štátov.

Článok 14

Spracovanie osobných údajov

1. Pokiaľ je to nevyhnutné pre dosahovanie jeho cieľov, môže Eurojust v rámci svojej pôsobnosti a za účelom vykonávania svojich úloh spracovávať osobné údaje automatizovanými prostriedkami alebo v rámci štruktúrovaných manuálnych súborov.

2. Eurojust podnikne potrebné opatrenia na zaručenie úrovne ochrany osobných údajov, ktorá bude zodpovedať aspoň úrovni vyplývajúcej zo zásad Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981 a jeho následných zmien, ak sú v členskom štáte v platnosti.

3. Osobné údaje spracovávané Eurojustom budú primerané, relevantné a nie neprimerané vo vzťahu k účelu spracovania a, berúc do úvahy informácie poskytované príslušnými orgánmi členských štátov alebo inými partnermi v súlade s článkami 13 a 26, precízne a aktuálne. Osobné údaje spracovávané Eurojustom budú spracované korektne a zákonným spôsobom.

4. V súlade s týmto rozhodnutím zriadi Eurojust register údajov týkajúcich sa vyšetrovaní a môže zriadiť dočasné pracovné súbory, ktoré taktiež obsahujú osobné údaje.

Článok 15

Obmedzenia spracovania osobných údajov

1. Pri spracovávaní údajov v súlade s článkom 14 ods. 1 môže Eurojust spracovávať len nasledovné osobné údaje týkajúce sa osôb, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušných členských štátov predmetom trestného vyšetrovania alebo stíhania za jeden alebo viaceré z druhov kriminality a trestných činov definovaných v článku 4:

a) priezvisko, meno za slobodna, krstné meno a ľubovoľné prezývky a pseudonymy;

b) dátum a miesto narodenia;

c) štátna príslušnosť;

d) pohlavie;

e) miesto bydliska, povolanie a [dočasné] miesto pobytu príslušnej osoby;

f) čísla sociálneho poistenia, údaje z vodičských preukazov, preukazov totožnosti a pasu;

g) informácie týkajúce sa právnických osôb, ak obsahujú informácie súvisiace s identifikovanými alebo identifikovateľnými osobami, ktoré sú predmetom súdneho vyšetrovania alebo stíhania;

h) bankové účty a účty u iných finančných inštitúcií;

i) popis charakteru údajných trestných činov, dátum, kedy boli spáchané, trestnoprávna kategória trestných činov a postup vyšetrovaní;

j) fakty poukazujúce na medzinárodný rozmer prípadu;

k) podrobnosti týkajúce sa údajného členstva v zločineckej organizácii.

2. Pri spracovaní údajov v súlade s článkom 14 ods. 1 môže Eurojust spracovávať len nasledovné údaje týkajúce sa osôb, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušných členských štátov považované za svedkov alebo obete v rámci trestného vyšetrovania alebo stíhania za jeden alebo viaceré z druhov kriminality a trestných činov definovaných v článku 4:

a) priezvisko, meno za slobodna, krstné meno a ľubovoľné prezývky a pseudonymy;

b) dátum a miesto narodenia;

c) štátna príslušnosť;

d) pohlavie;

e) miesto bydliska, povolanie a [dočasné] miesto pobytu príslušnej osoby;

f) popis charakteru trestných činov, ktoré sa ich týkajú, dátum, kedy boli spáchané, trestnoprávna kategória trestných činov a postup vyšetrovaní.

3. Avšak vo výnimočných prípadoch môže Eurojust taktiež v priebehu obmedzeného časového obdobia spracovávať iné osobné údaje súvisiace s okolnosťami trestného činu, ak sú tieto bezprostredne relevantné pre prebiehajúce vyšetrovania a zahrnuté do takýchto vyšetrovaní, ktoré Eurojust pomáha koordinovať, za predpokladu, že spracovanie takýchto špecifických údajov je v súlade s článkami 14 a 21.

Úradník pre ochranu údajov uvedený v článku 17 bude bezodkladne informovaný o použití tohto odseku.

Ak sa takéto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2, rozhodnutie o ich spracovávaní bude prijaté spoločne aspoň dvomi národnými členmi.

4. Osobné údaje, spracovávané automatizovanými alebo inými prostriedkami, ktoré prezrádzajú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie, členstvo v odborovej organizácii a údaje týkajúce sa zdravia alebo sexuálneho života, môžu byť Eurojustom spracovávané, len ak sú takéto údaje nevyhnutné pre príslušné vnútroštátne vyšetrovania, ako aj pre koordináciu v rámci Eurojustu.

Úradník pre ochranu údajov bude bezodkladne informovaný o použití tohto odseku.

Takéto údaje nemôžu byť spracovávané v indexe uvedenom v článku 16 ods. 1.

Ak sa takéto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2, rozhodnutie o ich spracovávaní bude prijaté kolégiom.

Článok 16

Index a dočasné pracovné súbory

1. S cieľom dosahovania svojich cieľov bude Eurojust viesť automatizovaný dátový súbor, ktorý bude tvoriť index údajov týkajúcich sa vyšetrovaní, v rámci ktorého možno ukladať neosobné a osobné údaje uvedené v článku 15 ods. 1 písm. a) až i) a k) a odseku 2. Zámerom tohto indexu bude:

a) podpora riadenia a koordinácie vyšetrovaní a trestných stíhaní, pri ktorých Eurojust pomáha, najmä vytváraním krížových odkazov v rámci informácií;

b) uľahčiť prístup k informáciám o prebiehajúcich vyšetrovaniach a trestných stíhaniach;

c) uľahčiť monitorovanie zákonnosti a dodržiavania ustanovení tohto rozhodnutia týkajúcich sa spracovania osobných údajov.

2. Index bude obsahovať odkazy na dočasné pracovné súbory spracovávané v rámci Eurojustu.

3. Národní členovia Eurojustu môžu pri plnení svojich povinností podľa článkov 6 a 7 spracovávať údaje o jednotlivých prípadoch, na ktorých pracujú, v rámci dočasného pracovného súboru. Umožnia prístup k pracovnému súboru úradníkovi pre ochranu údajov a ak tak rozhodne kolégium, ostatným národným členom a zamestnancom splnomocneným pristupovať k súborom. Každý nový pracovný súbor, ktorý obsahuje osobné údaje, bude poskytnutý úradníkovi pre ochranu údajov.

Článok 17

Úradník pre ochranu údajov

1. Eurojust bude disponovať zvlášť vymenovaným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý bude zamestnancom. V rámci tejto štruktúry bude priamo podliehať kolégiu. Pri vykonávaní povinností uvedených v tomto článku nebude prijímať pokyny žiadnej osoby.

2. Úradník pre ochranu údajov bude mať najmä nasledovné úlohy:

a) zabezpečovať nezávislým spôsobom zákonnosť a dodržiavanie ustanovení tohto rozhodnutia týkajúcich sa spracovania osobných údajov;

b) zabezpečovať, aby bol zachovaný písomný záznam o prenose a prijatí osobných údajov, najmä pre účely článku 19 ods. 3, v súlade s ustanoveniami, ktoré budú stanovené v rokovacom poriadku, za bezpečnostných podmienok stanovených v článku 22;

c) zabezpečovať, aby boli subjekty údajov na ich žiadosť informované o svojich právach podľa tohto rozhodnutia.

3. Úradník bude mať pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým údajom spracovávaným Eurojustom a do všetkých prevádzkových priestorov Eurojustu.

4. Ak úradník zistí, že sa podľa jeho názoru pri spracovávaní nevyhovelo tomuto rozhodnutiu:

a) bude informovať kolégium, ktoré potvrdí príjem tejto informácie;

b) postúpi záležitosť Spoločnému dozornému orgánu, ak kolégium v primeranej lehote nevyrieši porušenie ustanovení pri spracovávaní.

Článok 18

Oprávnený prístup k osobným údajom

Len národní členovia a ich asistenti uvedení v článku 2 ods. 2 a oprávnení zamestnanci Eurojustu môžu mať na účel dosahovania cieľov Eurojustu prístup k osobným údajom spracovávaným Eurojustom.

Článok 19

Právo prístupu k osobným údajom

1. Každá osoba bude oprávnená k prístupu k osobným údajom, ktoré sa jej týkajú, spracovávaným Eurojustom za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Ľubovoľná osoba, ktorá bude chcieť uplatniť svoje právo prístupu k údajom uloženým v Eurojuste, ktoré sa jej týkajú, alebo ich overiť v súlade s článkom 20, si môže v tomto zmysle bezplatne podať žiadosť v členskom štáte, pre ktorý sa rozhodne, na orgáne, ktorý je pre tento účel v tomto členskom štáte určený a tento orgán žiadosť bezodkladne postúpi Eurojustu.

3. Právo ľubovoľnej osoby na prístup k osobným údajom, ktoré sa jej týkajú, alebo na ich overenie bude uplatnené v súlade s právnymi predpismi a postupmi členského štátu, v ktorom si osoba podala žiadosť. Avšak, ak dokáže Eurojust zistiť, ktorý orgán v určitom štáte príslušné údaje odoslal, tento orgán môže vyžadovať, aby bolo právo prístupu uplatnené v súlade s pravidlami práva tohto členského štátu.

4. Prístup k osobným údajom bude odmietnutý, ak:

a) môže takýto prístup ohroziť jednu z činností Eurojustu;

b) môže takýto prístup ohroziť ľubovoľné vnútroštátne vyšetrovanie, pri ktorom Eurojust napomáha;

c) môže takýto prístup ohroziť práva a slobody tretích strán.

5. Rozhodnutie poskytnúť takéto právo prístupu náležite zohľadní vo vzťahu k údajom uloženým v Eurojuste štatút tých osôb, ktoré žiadosť predložili.

6. Národní členovia, ktorých sa žiadosť týka, sa ňou budú zaoberať a dosiahnu rozhodnutie v mene Eurojustu. Žiadosť bude vyčerpávajúcim spôsobom riešená do troch mesiacov od jej prijatia. Ak sa členovia nedohodnú, postúpia záležitosť kolégiu, ktoré o žiadosti rozhodne prostredníctvom dvojtretinovej väčšiny.

7. Ak bude prístup odmietnutý alebo ak Eurojust nespracováva žiadne osobné údaje týkajúce sa žiadateľa, Eurojust upovedomí žiadateľa, že vykonal kontroly, bez poskytnutia akýchkoľvek informácií, ktoré by mohli prezradiť, či žiadateľ je alebo nie je známy.

8. Ak žiadateľ nie je spokojný s odpoveďou na jeho žiadosť, môže sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať na Spoločný dozorný orgán. Spoločný dozorný orgán preskúma, či rozhodnutie Eurojustu je alebo nie je v súlade s týmto rozhodnutím.

9. Eurojust sa pred prijatím rozhodnutia poradí s príslušnými orgánmi členských štátov pre výkon práva. Následne budú informované o jeho obsahu prostredníctvom príslušných národných členov.

Článok 20

Oprava a vymazanie osobných údajov

1. V súlade s článkom 19 ods. 3 bude každá osoba oprávnená požiadať o opravu, zablokovanie alebo vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú, ak sú nesprávne, neúplné alebo ak je ich vstup alebo uloženie v rozpore s týmto rozhodnutím.

2. Eurojust bude žiadateľa informovať, ak opraví, zablokuje alebo vymaže údaje, ktoré sa ho týkajú. Ak žiadateľ nie je spokojný s odpoveďou Eurojustu, môže postúpiť záležitosť Spoločnému dozornému orgánu do tridsiatich dní od obdržania rozhodnutia Eurojustu.

3. Na žiadosť príslušných orgánov členského štátu, národného člena alebo národných spravodajcov, ak existujú, a na ich zodpovednosť Eurojust v súlade so svojim rokovacím poriadkom opraví alebo vymaže osobné údaje spracovávané Eurojustom, ktoré boli odoslané alebo zadané týmto členským štátom, jeho národným členom alebo jeho národným spravodajcom. Príslušné orgány členského štátu a Eurojust, vrátane národného člena alebo národného spravodajcu, ak existuje, v tejto súvislosti zabezpečia, aby boli dodržané zásady stanovené v článku 14 ods. 2 a 3 a v článku 15 ods. 4.

4. Ak vyjde najavo, že osobné údaje spracovávané Eurojustom sú nesprávne alebo neúplné alebo že je ich vstup alebo uloženie v rozpore s ustanoveniami tohto rozhodnutia, Eurojust takéto údaje opraví, zablokuje alebo vymaže.

5. V prípadoch uvedených v odsekoch 3 a 4 budú všetci dodávatelia a adresáti takýchto údajov ihneď upovedomení. V súlade s pravidlami, ktoré sú na nich použiteľné, adresáti následne opravia, zablokujú alebo vymažú tieto údaje vo svojich vlastných systémoch.

Článok 21

Časové lehoty uloženia osobných údajov

1. Osobné údaje spracovávané Eurojustom budú Eurojustom uložené, len kým je to potrebné na dosiahnutie jeho cieľov.

2. Osobné údaje uvedené v článku 14 ods. 1, ktoré boli Eurojustom spracovávané, nesmú byť uložené po:

a) dátume, kedy je trestné stíhanie vylúčené podľa zákona o premlčaní všetkých členských štátov, ktoré sa zaoberajú vyšetrovaním a trestnými stíhaniami;

b) dátume, kedy sa súdne rozhodnutie posledného členského štátu, ktorý sa zaoberá vyšetrovaním a trestnými stíhaniami oprávňujúcimi koordináciu Eurojustom, stalo právoplatným;

c) dátume, kedy Eurojust a príslušné členské štáty vzájomne zistili alebo sa dohodli, že už nie je potrebné, aby Eurojust koordinoval vyšetrovanie a trestné stíhania.

3. a) Dodržiavanie období uloženia uvedené v odseku 2 bude neustále revidované vhodným automatizovaným spracovaním. Napriek tomu sa posúdenie potreby uloženia údajov vykoná každé tri roky po ich zadaní.

b) Ak jeden z konečných termínov pre uloženie uvedených v odseku 2 vypršal, Eurojust preskúma potrebu dlhšieho uloženia údajov, aby mu bolo umožnené dosiahnutie jeho cieľov a prostredníctvom výnimky môže rozhodnúť o uložení údajov do nasledujúceho posúdenia.

c) Ak boli údaje uložené prostredníctvom výnimky podľa bodu b), vykoná sa posúdenie potreby uloženia týchto údajov každé tri roky.

4. Ak existuje súbor obsahujúci neautomatizované a neštruktúrované údaje, po uplynutí konečného termínu pre uloženie poslednej položky automatizovaných údajov zo súboru budú všetky dokumenty v súbore vrátené orgánu, ktorý ich poskytol, a ľubovoľné kópie budú zničené.

5. Ak Eurojust koordinoval vyšetrovanie alebo trestné stíhania, príslušní národní členovia budú informovať Eurojust a ostatné príslušné členské štáty o všetkých súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa prípadu, ktoré sa stali konečnými, inter alia, aby mohol byť uplatnený odsek 2 písm. b).

Článok 22

Bezpečnosť údajov

1. Eurojust a každý členský štát, pokiaľ sa zaoberá údajmi odoslanými z Eurojustu, bude, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v rámci tohto rozhodnutia, chrániť osobné údaje proti neúmyselnému alebo neoprávnenému zničeniu, neúmyselnej strate, neoprávnenému prezradeniu, zmene alebo prístupu, prípadne ľubovoľným iným neoprávneným formám spracovania.

2. Rokovací poriadok bude obsahovať technické opatrenia a organizačné opatrenia potrebné na realizáciu tohto rozhodnutia vo vzťahu k bezpečnosti údajov a najmä opatrenia, ktorých cieľom je:

a) odmietnuť neoprávnený prístupu k zariadeniu na spracovanie údajov použitému na spracovanie osobných údajov;

b) zabrániť neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, modifikácii alebo odstráneniu dátových nosičov;

c) zabrániť neoprávnenému vstupu údajov a neoprávnenej prehliadke, modifikácii alebo vymazaniu uložených osobných údajov;

d) zabrániť používaniu systémov automatizovaného spracovania údajov neoprávnenými osobami využívajúcimi zariadenia na prenos dát;

e) zabezpečiť, aby mali osoby oprávnené používať systém automatizovaného spracovania údajov prístup len k údajom, ktorých sa týka ich oprávnenie prístupu;

f) zabezpečiť, aby bolo možné overiť a zistiť, ktorým orgánom boli osobné údaje odoslané pri prenose údajov;

g) zabezpečiť, aby bolo následne možné overiť a zistiť, ktoré osobné údaje vstupovali do systémov automatizovaného spracovania údajov a kedy a kým boli údaje zadávané;

h) zabrániť neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, modifikácii alebo vymazaniu osobných údajov počas prenosov osobných údajov alebo počas prepravy dátových nosičov.

Článok 23

Spoločný dozorný orgán

1. S cieľom kolektívneho monitorovania činností Eurojustu uvedených v článkoch 14 až 22 bude zriadený Spoločný dozorný orgán, aby sa zabezpečilo, že spracovanie osobných údajov bude vykonávané v súlade s týmto rozhodnutím. S cieľom plnenia týchto úloh bude Spoločný dozorný orgán oprávnený k plnému prístupu ku všetkým súborom, kde sú takéto osobné údaje spracovávané. Eurojust poskytne Spoločnému dozornému orgánu všetky informácie z takýchto súborov, ktoré si vyžiada, a bude tomuto orgánu pomáhať pri jeho úlohách všetkými ďalšími prostriedkami.

Spoločný dozorný orgán sa stretne aspoň raz za každý polrok. Taktiež sa stretne do troch mesiacov po podaní odvolania a môže byť zvolaný jeho predsedom na žiadosť minimálne dvoch členských štátov.

S cieľom zriadenia Spoločného dozorného orgánu vymenuje každý členský štát, konajúc v súlade so svojim právnym systémom, sudcu, ktorý nie je členom Eurojustu, alebo, ak si to vyžaduje jeho ústavný alebo vnútroštátny systém, osobu zastávajúcu úrad, ktorý jej poskytuje dostatočnú nezávislosť, s cieľom zahrnutia do zoznamu sudcov, ktorí môžu byť v Spoločnom dozornom orgáne ako členovia alebo sudcovia ad hoc. Žiadne takéto menovanie nebude na obdobie kratšie ako osemnásť mesiacov. Zrušenie menovania bude upravované zásadami pre odvolanie použiteľnými podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu pôvodu. Vymenovanie a odvolanie bude oznámené jednak Generálnemu sekretariátu Rady a jednak Eurojustu.

2. Spoločný dozorný orgán je zložený z troch stálych členov a, ako je to stanovené v odseku 4, sudcov ad hoc.

3. Sudca vymenovaný členským štátom sa stane stálym členom jeden rok predtým, ako jeho členský štát prevezme predsedníctvo Rady a zostane stálym členom počas osemnástich mesiacov.

Sudca vymenovaný členským štátom, ktorý zastáva predsedníctvo Rady, bude predsedať Spoločnému dozornému orgánu.

4. Jeden alebo viacerí sudcovia ad hoc majú taktiež mandát, avšak len počas preskúmavania odvolania týkajúceho sa osobných údajov z členského štátu, ktorý ich vymenoval.

5. Zloženie Spoločného dozorného orgánu zostane rovnaké počas trvania odvolacích postupov, aj keď stáli členovia dosiahli koniec svojho funkčného obdobia podľa odseku 3.

6. Každý člen a sudca ad hoc bude mať nárok na jeden hlas. V prípade nerozhodného hlasovania bude mať predseda rozhodujúci hlas.

7. Spoločný dozorný orgán preskúma odvolania, ktoré mu boli predložené v súlade s článkom 19 ods. 8 a článkom 20 ods. 2 a vykoná kontroly v súlade s prvým pododsekom odseku 1 tohto článku. Ak Spoločný dozorný orgán uváži, že rozhodnutie Eurojustu alebo spracovanie údajov Eurojustom nie je zlučiteľné s týmto rozhodnutím, záležitosť bude postúpená Eurojustu, ktorý bude rozhodnutie Spoločného dozorného orgánu akceptovať.

8. Rozhodnutia Spoločného dozorného orgánu budú konečné a záväzné pre Eurojust.

9. Osoby vymenované členskými štátmi v súlade s tretím pododsekom odseku 1 prijmú za predsedníctva predsedu Spoločného dozorného orgánu interný rokovací poriadok, ktorý stanoví pre účely preskúmavania odvolaní objektívne kritériá pre menovanie členov orgánu.

10. Náklady sekretariátu bude znášať rozpočet Eurojustu. Sekretariát spoločného dozorného orgánu bude požívať nezávislosť pri plnení svojej funkcie v rámci sekretariátu Eurojustu.

11. Členovia Spoločného dozorného orgánu budú podliehať povinnosti utajenia stanovenej v článku 25.

12. Spoločný dozorný orgán bude predkladať výročnú správu Rade.

Článok 24

Zodpovednosť za neoprávnené alebo nesprávne spracovanie údajov

1. Eurojust bude zodpovedný, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, kde sa nachádza jeho ústredie, za ľubovoľnú škodu spôsobenú osobe, ktorá vyplynie z ním vykonaného neoprávneného alebo nesprávneho spracovania údajov.

2. Žaloby na Eurojust na základe zodpovednosti uvedenej v odseku 1 budú prerokúvané súdmi členského štátu, kde sa nachádza jeho ústredie.

3. Každý členský štát bude v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi zodpovedný za ľubovoľnú škodu spôsobenú osobe, ktorá vyplynie z ním vykonaného neoprávneného alebo nesprávneho spracovania údajov, ktoré boli oznámené Eurojustu.

Článok 25

Utajenie

1. Národní členovia a ich asistenti uvedení v článku 2 ods. 2, zamestnanci Eurojustu a národní spravodajcovia, ak existujú, a úradník pre ochranu údajov, budú viazaní povinnosťou utajenia, bez dotknutia článku 9 ods. 1.

2. Povinnosť utajenia bude platiť pre všetky osoby a pre všetky orgány vyzvané k spolupráci s Eurojustom.

3. Povinnosť utajenia bude taktiež platiť po odchode z funkcie alebo zamestnania alebo po ukončení činností osôb uvedených v odsekoch 1 a 2.

4. Bez dotknutia článku 9 ods. 1 sa bude povinnosť utajenia týkať všetkých informácií prijatých Eurojustom.

Článok 26

Vzťahy s partnermi

1. Eurojust nadviaže a bude udržiavať úzku spoluprácu s Europolom, pokiaľ je to relevantné pre plnenie úloh Eurojustu a pre dosahovanie jeho cieľov, berúc do úvahy potrebu vyhnúť sa duplicitnému úsiliu. Podstatné prvky takejto spolupráce budú určené dohodou, ktorú schváli Rada, po porade so Spoločným dozorným orgánom ohľadne ustanovení týkajúcich sa ochrany údajov.

2. Eurojust bude udržiavať privilegované vzťahy s Európskou súdnou sieťou na základe konzultácie a komplementárnosti, najmä medzi národným členom, styčnými článkami toho istého členského štátu a národným spravodajcom, ak existuje. S cieľom zabezpečenia efektívnej spolupráce budú podniknuté nasledovné opatrenia:

a) Eurojust bude mať prístup k centralizovaným informáciám z Európskej súdnej siete v súlade s článkom 8 jednotnej akcie 98/428/SVV a k telekomunikačnej sieti zriadenej podľa článku 10 uvedenej jednotnej akcie;

b) na základe odchýlky z článku 9 ods. 3 jednotnej akcie 98/428/SVV bude sekretariát Európskej súdnej siete tvoriť časť sekretariátu Eurojustu. Bude pôsobiť ako samostatné a nezávislá jednotka. Bude môcť čerpať prostriedky Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie úloh Európskej súdnej siete. Pravidlá, ktoré platia pre Eurojust, sa uplatnia na zamestnancov sekretariátu Európskej súdnej siete, ak to nie je nezlučiteľné s funkčnou nezávislosťou sekretariátu Európskej súdnej siete;

c) národní členovia Eurojustu sa môžu zúčastňovať zasadnutí Európskej súdnej siete na jej pozvanie. Styčné články Európskej súdnej siete môžu byť pozvané k účasti na zasadnutiach Eurojustu od prípadu k prípadu.

3. Eurojust nadviaže a bude udržiavať úzku spoluprácu s OLAF. Za týmto účelom môže OLAF prispieť k činnosti Eurojustu v rámci koordinácie vyšetrovaní a postupov trestných stíhaní ohľadne ochrany finančných záujmov spoločenstiev, buď z iniciatívy Eurojustu, alebo na žiadosť OLAF, ak príslušné zainteresované vnútroštátne orgány nie sú proti takejto účasti.

4. Na účely prijímania a prenosu informácií medzi Eurojustom a OLAFom a bez dotknutia článku 9 členské štáty zabezpečia, aby národní členovia Eurojustu boli považovaní za príslušné orgány členských štátov výhradne na účely nariadenia (ES) č. 1073/1999 a nariadenia Rady (Euroatom) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 ohľadne vyšetrovaní vedených Európskym úradom proti podvodu (OLAF) [9]. Výmena informácií medzi OLAF a národnými členmi nebude mať vplyv na informácie, ktoré musia byť poskytnuté podľa týchto nariadení ďalším príslušným orgánom.

5. Eurojust môže s cieľom dosahovania svojich cieľov nadviazať kontakty a vymieňať si skúsenosti neoperačného charakteru s inými orgánmi, najmä medzinárodnými organizáciami.

6. Eurojust môže od prípadu k prípadu spolupracovať so styčnými policajnými sudcami členských štátov, v zmysle jednotnej akcie Rady 96/277/SVV z 22. apríla 1996 ohľadne rámca pre výmenu styčných policajných sudcov na zdokonalenie súdnej spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie [10].

Článok 27

Výmena informácií s partnermi

1. V súlade s týmto rozhodnutím si môže Eurojust vymieňať ľubovoľné informácie potrebné pre plnenie jeho úloh s:

a) orgánmi príslušnými na základe ustanovení prijatých v rámci zmlúv;

b) medzinárodnými organizáciami a orgánmi;

c) orgánmi tretích štátov, ktoré sú príslušné pre vyšetrovanie a trestné stíhanie.

2. Predtým, než si Eurojust bude vymieňať ľubovoľné informácie so subjektami uvedenými v odseku 1 písm. b) a c), poskytne národný člen členského štátu, ktorý informácie predložil, svoj súhlas k prenosu týchto informácií. V zodpovedajúcich prípadoch sa národný člen poradí s príslušnými orgánmi členských štátov.

3. Eurojust môže uzatvárať dohody o spolupráci schválené Radou, s tretími štátmi a subjektami uvedenými v odseku 1. Takéto dohody môžu obsahovať najmä ustanovenia týkajúce sa opatrení pre dočasné preloženie styčných policajtov a styčných sudcov do Eurojustu. Taktiež môžu obsahovať ustanovenia týkajúce sa výmeny osobných údajov. V takom prípade sa Eurojust poradí so Spoločným dozorným orgánom.

S cieľom vyriešenia naliehavých záležitostí môže Eurojust taktiež spolupracovať so subjektami uvedenými v odseku 1 písm. b) a c) bez uzatvorenia zmluvy s nimi, za predpokladu, že takáto spolupráca nebude zahrňovať prenos osobných údajov Eurojustom do týchto subjektov.

4. Bez dotknutia odseku 3 možno prenos osobných údajov Eurojustom do subjektov uvedených v odseku 1 písm. b) a do orgánov tretích štátov uvedených v odseku 1 písm. c), ktoré nepodliehajú Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981, uskutočniť, len ak je zabezpečená primeraná úroveň ochrany údajov.

5. Ľubovoľné následné nesplnenie alebo značná pravdepodobnosť nesplnenia, zo strany tretích štátov alebo subjektov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), podmienok uvedených v odseku 4 bude ihneď oznámené Eurojustom Spoločnému dozornému orgánu a príslušným členským štátom. Spoločný dozorný orgán môže zabrániť ďalšej výmene osobných údajov s príslušnými subjektami, pokiaľ sa nepresvedčí, že boli zabezpečené primerané nápravy.

6. Avšak, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 3 a 4, môže národný člen, konajúc v rámci svojej vnútroštátnej funkcie, prostredníctvom výnimky a s výhradným cieľom podniknutia naliehavých opatrení proti bezprostredne hroziacemu vážnemu nebezpečenstvu ohrozujúcemu osobu alebo verejnú bezpečnosť, uskutočniť výmenu informácií týkajúcich sa osobných údajov. Národný člen bude zodpovedný za zákonnosť schválenia oznámenia. Národný člen si bude viesť záznam o oznámeniach údajov a o dôvodoch pre takéto oznámenia. Oznámenie údajov bude schválené, len ak príjemca poskytne záruku, že údaje budú použité len na účely, pre ktoré boli oznámené.

Článok 28

Organizácia a činnosť

1. Kolégium bude zodpovedné za organizáciu a činnosť Eurojustu.

2. Kolégium si zvolí predsedu spomedzi národných členov a môže si, ak to bude považovať za nevyhnutné, zvoliť nanajvýš dvoch podpredsedov. Výsledok voľby bude predložený Rade na schválenie.

3. Predseda si bude vykonávať svoje povinnosti v mene kolégia a v rámci jeho právomoci, usmerňovať jeho činnosť a monitorovať každodenný manažment zabezpečovaný správnym riaditeľom. V rokovacom poriadku budú stanovené prípady, v ktorých si jeho rozhodnutia alebo kroky budú vyžadovať predchádzajúce splnomocnenie alebo správu kolégiu.

4. Funkčné obdobie predsedu bude tri roky. Môže byť jedenkrát opätovne zvolený. Funkčné obdobie ľubovoľného podpredsedu(ov) bude upravované rokovacím poriadkom.

5. Eurojustu bude asistovať sekretariát pod vedením správneho riaditeľa.

6. Eurojust bude uplatňovať na svojich zamestnancov právomoci prenesené na nominačný orgán. Kolégium prijme vhodné pravidlá pre uplatňovanie tohto odseku v súlade s rokovacím poriadkom.

Článok 29

Správny riaditeľ

1. Správny riaditeľ Eurojustu bude menovaný jednomyseľne kolégiom. Kolégium zriadi výberovú komisiu, ktorá po výzve k prihláškam vytvorí zoznam kandidátov, spomedzi ktorých kolégium vyberie správneho riaditeľa.

2. Funkčné obdobie správneho riaditeľa bude päť rokov. Bude obnoviteľné.

3. Správny riaditeľ bude podliehať predpisom a nariadeniam použiteľným na úradníkov a ďalších zamestnancov Európskych spoločenstiev.

4. Správny riaditeľ bude pracovať v rámci právomoci kolégia a jeho predsedu, konajúc v súlade s článkom 28 ods. 3. Kolégium ho môže zbaviť funkcie na základe dvojtretinovej väčšiny.

5. Správny riaditeľ bude pod dohľadom predsedu zodpovedný za každodennú správu Eurojustu a za riadenie zamestnancov.

Článok 30

Zamestnanci

1. Zamestnanci Eurojustu podliehajú pravidlám a poriadku uplatniteľným na úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, najmä pokiaľ ide o ich nábor a status.

2. Zamestnanci Eurojustu pozostávajú zo zamestnancov získaných náborom v súlade s pravidlami a poriadkom uvedenými v odseku 1, berúc do úvahy všetky kritériá uvedené v článku 27 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev stanoveného nariadením (EHS, Euroatom, ESUO) č. 259/68 [11], vrátane jeho zemepisnej distribúcie. Majú status stálych zamestnancov, dočasných zamestnancov a miestnych zamestnancov. Na žiadosť správneho riaditeľa a po dohode s predsedom v mene kolégia môžu byť úradníci spoločenstva orgánmi spoločenstva dočasne preložení do Eurojustu ako dočasní zamestnanci. Členské štáty môžu do Eurojustu dočasne preložiť vnútroštátnych odborníkov. Pre tento posledný prípad prijme kolégium potrebné vykonávacie opatrenia.

3. V rámci právomoci kolégia zamestnanci vykonávajú svoje úlohy, majúc na pamäti ciele a mandát Eurojustu, bez toho, aby požadovali alebo prijímali pokyny od akejkoľvek vlády, orgánu, organizácie alebo osoby mimo Eurojustu.

Článok 31

Pomoc s tlmočením a prekladmi

1. Na konania Eurojustu sa uplatnia úradné pravidlá používania jazykov únie.

2. Výročná správa pre Radu, uvedená v druhom pododseku článku 32 ods. 1, bude vypracovaná v úradných jazykoch orgánov únie.

Článok 32

Informácie pre Európsky parlament a Radu

1. Predseda bude v mene kolégia každoročne podávať písomne Rade správy o činnostiach Eurojustu a jeho manažmente, vrátane rozpočtového manažmentu.

Za týmto účelom prípraví kolégium výročnú správu o činnosti Eurojustu a o akýchkoľvek problémoch trestnej politiky v rámci únie, ktoré sa dostali do popredia v dôsledku činností Eurojustu. V tejto správe môže Eurojust taktiež navrhovať zdokonalenie súdnej spolupráce v trestných veciach.

Predseda taktiež predloží ľubovoľnú správu, prípadne ľubovoľné ďalšie informácie o činnosti Eurojustu, ktoré od neho môže Rada požadovať.

2. Každoročne predloží predsedníctvo Rady Európskemu parlamentu správu o činnosti vykonávanej Eurojustom a o činnostiach Spoločného dozorného orgánu.

Článok 33

Financie

1. Platy a služobné výhody národných členov a asistentov uvedených v článku 2 ods. 2 bude znášať členský štát ich pôvodu.

2. Ak národní členovia konajú v rámci úloh Eurojustu, príslušné výdavky budú považované za operačné výdavky v zmysle článku 41 ods. 3 zmluvy.

Článok 34

Rozpočet

1. Pre každý rozpočtový rok, ktorý sa bude kryť s kalendárnym rokom, budú realizované prognózy pre všetky príjmy a výdavky Eurojustu. Príjmy a výdavky budú zapísané do rozpočtu, ktorý bude obsahovať plán pracovných miest, ktorý bude predložený rozpočtovému orgánu príslušnému, pokiaľ ide o všeobecný rozpočet Európskej únie. Plán pracovných miest pozostáva z miest stáleho alebo dočasného charakteru a obsahuje zmienku o dočasne preložených vnútroštátnych odborníkoch a bude v ňom uvedený počet, služobná hodnosť a kategória zamestnancov, ktorých Eurojust zamestnáva v príslušnom rozpočtovom roku.

2. V rozpočte Eurojustu budú príjmy a výdavky vyrovnané.

3. Bez dotknutia ďalších zdrojov môžu príjmy Eurojustu zahrňovať subvenciu zapísanú vo všeobecnom rozpočte Európskej únie.

4. Výdavky Eurojustu budú inter alia zahrňovať výdavky súvisiace s tlmočníkmi a prekladateľmi, výdavky na bezpečnosť, administratívne výdavky a výdavky na infraštruktúru, prevádzkové a nájomné výdavky, cestovné výdavky členov Eurojustu a jeho zamestnancov a náklady vyplývajúce zo zmlúv s tretími stranami.

Článok 35

Zostavenie rozpočtu

1. Správny riaditeľ každoročne vypracuje predbežný návrh rozpočtu Eurojustu, ktorý bude pokrývať výdavky na nasledujúci rozpočtový rok. Tento predbežný návrh predloží kolégiu.

2. Najneskôr 1. marca v každom roku kolégium prijme návrh rozpočtu na nasledujúci rok a predloží ho Komisii.

3. Na základe tohto návrhu rozpočtu Komisia v rámci rozpočtového postupu navrhne stanovenie ročnej subvencie pre rozpočet Eurojustu.

4. Na základe ročnej subvencie takto stanovenej rozpočtovým orgánom, príslušným pokiaľ ide o všeobecný rozpočet Európskej únie, prijme kolégium rozpočet Eurojustu na začiatku každého rozpočtového roka a upraví ho podľa rôznych príspevkov pre Eurojust a finančných prostriedkov z iných zdrojov.

Článok 36

Plnenie rozpočtu a absolutórium

1. Správny riaditeľ bude ako osoba s dispozičným právom plniť rozpočet Eurojustu. O plnení rozpočtu bude podávať správy kolégiu.

Najneskôr 31. marca v každom roku predseda za asistencie správneho riaditeľa predloží Európskemu parlamentu, Dvoru audítorov a Komisii podrobné vyúčtovanie všetkých príjmov a výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok. Dvor audítorov ho preskúma v súlade s článkom 248 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

2. Európsky parlament na základe odporúčania Rady udelí Eurojustu absolutórium na plnenie rozpočtu do 30. apríla roku n + 2.

Článok 37

Rozpočtové nariadenie použiteľné na rozpočet

Rozpočtové nariadenie použiteľné na rozpočet Eurojustu bude prijaté jednohlasne kolégiom, po získaní stanovísk Komisie a Dvora audítorov, v súlade s článkom 142 rozpočtového nariadenia použiteľného na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev [12].

Článok 38

Audit

1. Audit záväzkov a platieb vo vzťahu k výdavkom a dozor nad ustanovizňou a inkaso príjmov Eurojustu bude vykonávať finančný kontrolór vymenovaný kolégiom.

2. Kolégium určí interného audítora, ktorý bude zodpovedný najmä za poskytovanie záruk, v súlade s príslušnými medzinárodnými štandardmi, ohľadne náležitého fungovania systémov a postupov vykonávania rozpočtu. Interným audítorom nesmie byť ani osoba s dispozičným právom, ani účtovník. Kolégium môže požiadať interného audítora Komisie o vykonávanie týchto povinností.

3. Audítor bude o svojich zisteniach a odporúčaniach podávať správy Eurojustu a predloží kópiu správy Komisii. Eurojust podnikne z hľadiska správ audítora potrebné opatrenia ako reakciu na tieto odporúčania.

4. Pravidlá stanovené nariadením (ES) č. 1073/1999 sa uplatnia na Eurojust. Kolégium prijme potrebné vykonávacie opatrenia.

Článok 39

Prístup k dokumentom

Na základe návrhu správneho riaditeľa kolégium prijme pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom Eurojustu, berúc do úvahy zásady a limity uvedené v nariadení (ES) č. 1049/2001 Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2001 vzťahujúce sa na verejný prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie [13].

Článok 40

Teritoriálne uplatnenie

Toto rozhodnutie platí pre Gibraltár, ktorý bude zastúpený národným členom za Spojené kráľovstvo.

Článok 41

Prechodné ustanovenia

1. Národní členovia Dočasnej jednotky pre súdnu spoluprácu vymenovaní členskými štátmi na základe rozhodnutia Rady 2000/799/SVV zo 14. decembra 2000, ktorým sa zriaďuje Dočasná jednotka pre súdnu spoluprácu [14], prevezmú úlohu národného člena Eurojustu podľa článku 2 tohto rozhodnutia, pokiaľ nebude národný člen príslušného členského štátu s konečnou platnosťou vymenovaný, avšak nie po ukončení druhého mesiaca po nadobudnutí platnosti tohto rozhodnutia, kedy sa ich funkcie skončia.

Národní členovia Dočasnej jednotky budú ako takí požívať všetky právomoci národných členov podľa tohto rozhodnutia.

Definitívne vymenovanie národného člena nadobudne platnosť v deň určený členským štátom na tento účel po upovedomení Generálneho sekretariátu Rady úradnou poštou.

2. V priebehu troch mesiacov po nadobudnutí platnosti tohto rozhodnutia môže členský štát vyhlásiť, že do dátumu stanoveného v článku 42 sa nebude týkať niektorých článkov, najmä článkov 9 a 13, z toho dôvodu, že takéto uplatňovanie nie je zlučiteľné s jeho vnútroštátnym právnym predpisom. Generálny sekretariát Rady bude informovať členské štáty a Komisiu o ľubovoľnom takomto vyhlásení.

3. Pokiaľ Rada neschváli rokovací poriadok Eurojustu, kolégium bude prijímať všetky jeho rozhodnutia prostredníctvom dvojtretinovej väčšiny okrem prípadov, kde toto rozhodnutie ustanovuje jednomyseľné rozhodnutie.

4. Členské štáty zabezpečia, aby do definitívneho zriadenia Eurojustu boli podniknuté všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že všetky prípady, ktorými sa zaoberá Dočasná jednotka pre súdnu spoluprácu, najmä v súvislosti s koordináciou vyšetrovaní a trestných stíhaní, mohli byť naďalej efektívne riešené národnými členmi. Národní členovia budú sledovať minimálne rovnaké ciele a vykonávať rovnaké funkcie ako Dočasná jednotka pre súdnu spoluprácu.

Článok 42

Transpozícia

V prípade potreby uvedú členské štáty svoje vnútroštátne právne predpisy do súladu s týmto rozhodnutím pri najbližšej príležitosti a v každom prípade najneskôr 6. septembra 2003.

Článok 43

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev bez dotknutia článku 41. V tento deň prestane existovať Dočasná jednotka pre súdnu spoluprácu.

V Bruseli 28. februára 2002

Za Radu

predseda

A. Acebes Paniagua

[1] Ú. v. ES C 206, 19.7.2000, s. 1 a Ú. v. C 243, 24. 8.2000, s. 15.

[2] Ú. v. ES C 34 E, 7.2.2002, s. 347 a stanovisko doručené dňa 29. novembra 2001 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku).

[3] Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

[4] Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3.

[5] Ú. v. ES C 326, 26.11.2001, s. 2.

[6] Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 1.

[7] Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 4.

[8] Ú. v. ES L 351, 29.12.1998, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 8.

[10] Ú. v. ES L 105, 27.4.1996, s. 1.

[11] Ú. v. ES L 56, 4.3.1968. Nariadenie v znení nariadenia (ES, ESUO, Euroatom) č. 2581/2001 (Ú. v. ES L 345, 29.12.2001, s. 1).

[12] Ú. v. ES L 356, 31.12.1977, s. 1, Nariadenie naposledy pozmenené a doplnené nariadením (ES, ESUO, Euroatom) č. 762/2001 (Ú. v. ES L 111, 20.4.2001, s. 1).

[13] Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

[14] Ú. v. ES L 324, 21.12.2000, s. 2.

--------------------------------------------------