Úradný vestník L 211 , 04/08/2001 S. 0001 - 0019
Nariadenie Rady (ES) č. 1601/2001 z 2. augusta 2001 o uložení konečného antidumpingového cla a o konečnom výbere dočasného antidumpingového cla uloženého na dovozy niektorých železných alebo oceľových lán a káblov s pôvodom v Českej republike, Rusku, Thajsku a Turecku RADA EURÓPSKEJ ÚNIE so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane proti dumpingovým dovozom z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [1] a najmä na jeho článok 9, so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s Poradným výborom, keďže: A. KONANIE 1. Dočasné opatrenia (1) Nariadením (ES) č. 230/2001 [2] (ďalej len "predbežné nariadenie") Komisia uložila dočasné antidumpingové clo na dovozy niektorých železných alebo oceľových lán a káblov ("LOD"), s pôvodom v Českej republike, Rusku, Thajsku a Turecku a prijala záväzky ponúknuté niektorými vyvážajúcimi výrobcami v Českej republike a Turecku. (2) Vzhľadom na nezistené de minimis dumpingové marže, žiadne dočasné opatrenia neboli uložené na dovozy z Kórejskej republiky ("Kórea") a Malajzie. 2. Následné konanie (3) Následne po zistení podstatných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo rozhodnuté uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, niekoľko zainteresovaných strán predložilo svoje písomné pripomienky. Strany, ktoré o to požiadali, dostali príležitosť byť vypočuté. (4) Komisia sa i naďalej snažila nájsť a preveriť všetky informácie považované za potrebné pre určenie konečných zistení. (5) Všetky strany boli informované o podstatných skutočnostiach a úvahách na základe ktorých mienila odporučiť: a) uloženie konečného antidumpingového cla na dovozy LOD pochádzajúcich z Českej republiky, Ruska, Thajska a Turecka a s konečnou platnosťou vybrať sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného cla; b) ukončenie konania v súvislosti s dovozmi LOD pochádzajúcich z Kórei a Malajzie bez uloženia opatrení. (6) Taktiež im bolo poskytnuté obdobie, počas ktorého mali vykonať vyhlásenia následne po tomto uverejnení. (7) Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa zvážili a tam kde je to vhodné, boli v súlade s tým upravené konečné zistenia. B. POSUDZOVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK 1. Posudzovaný výrobok (8) Predbežné nariadenie popisovalo príslušný výrobok ako laná a káble, vrátane uzavretých lán zo železa alebo ocele, ale nie z nerezovej ocele s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3mm, s pripojeným príslušenstvom alebo bez neho (v odvetví nazývané ako laná z oceľového drôtu alebo "LOD"). (9) Niektoré zainteresované strany zopakovali svoju požiadavku, aby LOD boli rozdelené do dvoch skupín: niektoré z nich rozlišovali medzi tzv. LOD pre všeobecné účely (VÚ) a LOD s vysokou pevnosťou v ťahu (VPT), zatiaľ čo niektoré iné rozlišovali medzi štandardnými lanami na všeobecné účely a lanami na zvláštne účely. Bolo uvedené, že nie je možné ich považovať za jediný výrobok, ak sa vezmú do úvahy ich príznačné fyzikálne a technické charakteristiky, príznačné metódy výroby, neexistencia zmysluplnej zameniteľnosti, odlišné cieľové trhy a neexistencia významnej súťaže. (10) V tomto ohľade je potrebné najskôr poznamenať, že hoci sa LOD vyrábajú v širokom sortimente rôznych typov s určitým stupňom fyzikálnych a technických rozdielov, všetky z nich majú tie isté fyzikálne charakteristiky (t. j. oceľové drôty, ktoré tvoria prameň, pramene, ktoré sú ovinuté okolo jadra tvoria laná a jadro samotné) a tie isté základné technické charakteristiky (všetky majú určitý počet drôtov v prameni, určitý počet prameňov v lane a určitý priemer a určitú konštrukciu). Zatiaľ čo výrobky na spodnom konci a na vrchu škály nie sú zameniteľné, výrobky v príbuzných skupinách zameniteľné sú. Preto sa dospelo k záveru, že určitý stupeň prekrývania a súťaže existoval medzi LOD v jednotlivých skupinách. Naviac, výrobky v tej istej skupine môžu mať rôzne použitie. (11) Po druhé, rozdiel medzi VÚ a VPT LOD sa zakladá na použití LOD, t. j. LOD vhodné na rôzne použitie na rozdiel od LOD, ktoré je možné použiť len na zvláštne použitie. Je potrebné poznamenať, že zainteresované strany neboli schopné preukázať, že existuje jasná rozdeľujúca čiara medzi ktorýmikoľvek zo skupín. Naviac, takáto diferenciácia neberie do úvahy skutočnosť, že existujú príbuzné skupiny, v ktorých LOD na všeobecný účel priamo konkurujú LOD pre konkrétny účel, a teda sú zameniteľné. (12) Nakoniec, rozlišovanie medzi štandardnými a špeciálnymi LOD sa odvoláva na skutočnosť, že sú vyrobené podľa normy (ISO, DIN, atď.) alebo sa neriadia normou ("špeciálne LOD"; takéto špeciálne LOD sú niekedy modifikáciou štandardných LOD) bez ohľadu na špecifické využitie LOD. Je potrebné poznamenať, že základné fyzikálne a technické charakteristiky sú spoločné pre štandardné aj špeciálne LOD. Naviac existujú príbuzné skupiny, v ktorých štandardné LOD konkurujú špeciálnym LOD, nakoľko je možné ich použiť na tie isté účely, a teda sú zameniteľné. (13) Vzhľadom na horeuvedené sa potvrdzujú predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 9 až 13 predbežného nariadenia. 2. Podobný výrobok (14) V predbežnom nariadení bol vyslovený záver, že LOD vyrábané a predávané odvetvím spoločenstva na trhu spoločenstva sú podobné ako LOD vyvážané do krajín spoločenstva z dotknutých krajín a tými, ktoré sú vyrábané a predávané na domácich trhoch dotknutých krajín. Obdobne, LOD vyrábané predávané na domácom trhu v Kórei boli podobné ako LOD vyrobené v Rusku a vyvážané do krajín spoločenstva. (15) Niektoré zainteresované strany argumentovali, že LOD predané priemyslom spoločenstva v rámci spoločenstva neboli podobné tým, ktoré sa doviezli z dotknutých krajín. Argumentovalo sa najmä, že LOD dovezené z dotknutých krajín boli hlavne LOD VÚ, zatiaľ čo tie, ktoré predávalo odvetvie spoločenstva boli hlavne VPT LOD; preto by sa konanie malo obmedzovať na LOD VÚ, ak by vôbec malo existovať. Taktiež sa požadovalo, aby sa projektové LOD vyňali zo záberu opatrení, nakoľko odvetvie spoločenstva je takmer výlučným dodávateľom pre trh spoločenstva. (16) Je potrebné poznamenať, že v rámci antidumpingového konania je posudzovaný výrobok a podobný výrobok definovaný odvolávkou na základné fyzikálne, technické a/alebo chemické charakteristiky a základné použitie. Keď je príslušný výrobok zadefinovaný, t. j. výrobok vyrábaný v dotknutých krajinách a vyvážaný do spoločenstva, je potrebné skúmať, či výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v dotknutých krajinách a výrobok vyrábaný a predávaný v krajinách spoločenstva je podobný ako posudzovaný výrobok. V tomto ohľade skutočnosť, že výrobok určitého typu nie je vyrábaný v spoločenstve je irelevantná. (17) Pokiaľ ide najmä o projektové LOD, ktoré sú navrhnuté podľa požiadaviek zákazníka a vyrábané sú po uzavretí kontraktov, často získaných vo verejnej súťaži, je potrebné poznamenať, že zdieľajú tie isté základné fyzikálne a technické charakteristiky ako ostatné LOD. V každom prípade, aj keď má priemysel v rámci spoločenstva jasnú výhodu v zmysle blízkosti umiestnenia, je potrebné poznamenať, že vyvážajúcim výrobcom sa nebráni zúčastňovať sa na verejných súťažiach. (18) Preto sa dospelo k záveru, že základné fyzikálne a technické charakteristiky a základné využitie LOD dovezených z dotknutých krajín a tých, ktoré vyrobilo odvetvie spoločenstva a v spoločenstve sa predali, sú podobné. (19) Vzhľadom na všetko horeuvedené, potvrdzujú sa zistenia v odsekoch 14 až 16 predbežného nariadenia. C. DUMPING 1. Všeobecná metóda a) Bežná hodnota (20) Niektorí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia spochybňovali metodiku použitú pre stanovenie súm zisku, pridaného k výrobným a k predajným, všeobecným a správnym výdavkom (PVaS náklady) v prípade opierania sa o výklad bežných hodnôt. V prípade ruských a thajských spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov by určením celkových čistých ziskov len na základe predaja realizovaného pri bežnom chode obchodu a nie z celkového obratu všetkých domácich predajov príslušného výrobku, Komisia neprimerane nafúkla ziskovú maržu. Pre českého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu mala Komisia vylúčiť domáci predaj tých typov LOD, ktorých objem predstavoval menej ako 5 % z objemu toho istého typu vyvážaného do spoločenstva. Nakoľko sa ceny takýchto predajov zvyčajne neberú do úvahy pri určovaní bežnej hodnoty, pretože nie sú reprezentatívne, nemali by sa brať do úvahy ani pri určovaní ziskovej marže. (21) Podľa záhlavia článku 2 ods. 6 nariadenia (ES) č. 384/96 (ďalej len "základné nariadenie"), suma ziskov musí vychádzať z údajov týkajúcich sa produkcie a odbytu, pri bežnom chode obchodu, podobného výrobku na domácom trhu vyvážajúcej krajiny, kde sú takéto údaje k dispozícii. V dôsledku toho neexistuje žiaden dôvod vyjadrovať primeranú ziskovú maržu na základe súboru údajov vrátane predajov, ktoré sa neberú do úvahy, pretože sú mimo bežného chodu obchodu. Taktiež je ďalej uvedené, že akonáhle sa určí, že domáci predaj podobného výrobku je reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia, je namieste brať potom do úvahy všetky predaje realizované pri bežnom chode obchodu. Naviac zisk použitý na výpočet bežnej hodnoty sa stanoví na úrovni spoločnosti a podobného výrobku. Domáci predaj pri bežnom chode obchodu daného modelu môže viesť k chybným výsledkom, keď sa tieto predaje realizovali v nereprezentatívnych množstvách vo vzťahu k vyvezenému objemu. Ceny týchto predajov sa teda neberú do úvahy a nie sú reprezentatívne pre účely určenia bežnej hodnoty pre porovnateľný vyvezený model. Vplyv akýchkoľvek potenciálne nereprezentatívnych údajov sa neutralizuje, keď sa predaj všetkých modelov predaných na domácom trhu agreguje na úrovni spoločnosti, za predpokladu, že celkový domáci predaj pri bežnom chode obchodu prekročí 5 % z vývozov do spoločenstva. (22) Okrem toho, thajský spolupracujúci vyvážajúci výrobca nadniesol tiež otázku primeranosti ziskovej marže, vyplývajúcej z uplatnenia horeuvedenej metodiky. Stanovená zisková marža je výsledkom priameho použitia primeranej metódy na údaje poskytnuté spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. (23) Tieto tvrdenia boli teda zamietnuté. (24) Vzhľadom na horeuvedené, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 18 až 25 a 68 až 70 predbežného nariadenia. b) Vývozná cena a porovnanie (25) Keďže neexistujú žiadne nové informácie o všeobecnej metodike pre určenie vývoznej ceny a porovnania medzi bežnou hodnotou a vývoznou cenou, potvrdzujú sa predbežné zistenia popísané v odsekoch 26 – 28. c) Dumpingové marže pre vyšetrované spoločnosti (26) Potvrdzuje sa všeobecná metodika pre určenie dumpingových marží vyšetrovaných spoločností, ako je popísané v odseku 29 predbežného nariadenia. (27) Nakoniec je potrebné poznamenať, že v prípadoch, kedy vyvážajúci výrobca vyviezol do spoločenstva viac ako jeden typ výrobku, vážený priemer celkovej dumpingovej marže sa určil vypočítaním dumpingu zisteného pri každom type bez vynulovania záporných rozdielov medzi bežnou hodnotou a vývoznou cenou zistenou pri jednotlivých typoch. d) Dumpingová marža nespolupracujúcich spoločností (28) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne všeobecnej metodiky pre určenie zostatkových dumpingových marží sa potvrdzujú predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 30 až 34 predbežného nariadenia. 2. Česká republika (29) Keďže neexistujú žiadne nové informácie o nespolupráci jedného vyvážajúceho vývozcu v Českej republike, potvrdzujú sa predbežné zistenia tak, ako sú popísané v odseku 35 predbežného nariadenia. a) Bežná hodnota (30) Po uložení dočasných opatrení, ŽDB a. s. predložili dodatočné vysvetlenie ohľadne alokácie PVaS výdavkov. PVaS výdavky sa revidovali odpočítaním položiek, o ktorých sa preukázalo k spokojnosti Komisie, že nemajú vzťah k výrobku a predajom príslušného výrobku. b) Vývozná cena (31) ŽDB, a. s. tvrdili, že vývozy do spoločenstva prostredníctvom ich prepojeného vývozcu by sa pri stanovovaní ich vývoznej ceny nemali brať do úvahy. Bolo to založené na tvrdení, že uvedený prepojený vývozca viac nebude vyvážať LOD do spoločenstva, nakoľko ŽDB a. s. zavreli jednu zo svojich tovární v septembri roku 2000 (po ukončení OV), ktorá produkovala väčšinu LOD predávaných prepojeným vývozcom počas OV. (32) Tento argument sa nemohol akceptovať. VývÚ. v. ES po OV sa môže výnimočne zohľadniť za predpokladu, že uloženie antidumpingového cla založeného na OV by bolo preukázateľne nevhodné. Tento vývÚ. v. ES by sa skutočne dal použiť, len ak je jeho účinok preukázateľný, nesporný, trvalý, neotvorený manipulácii a ak nevyplynul z vedomého konania zainteresovaných strán. Samotný fakt, že jedna z výrobných prevádzok bola zavretá nebráni prepojenému exportérovi, aby predával LOD vyrábané v druhej fabrike ŽDB a. s.. Naozaj je tiež potrebné poznamenať, že tento prepojený výrobca príležitostne predával LOD vyrobené v uvedenej druhej továrni počas OV. Preto sa dospelo k záveru, že neboli splnené podmienky pre zohľadnenie údajného ukončenia vývozu LOD prepojeným vývozcom pri určení vývoznej ceny ŽDB a. s. (33) Vzhľadom na horeuvedené, potvrdzujú sa predbežné zistenia tak, ako sú popísané v odseku 38 predbežného nariadenia. c) Porovnanie (34) ŽDB a. s. namietali proti 5 % úprave o teoretickú províziu odpočítavanú z cien účtovaných prepojeným vývozcov nezávislým zákazníkom v spoločenstve, nakoľko by to nesúviselo s platbou skutočnej provízie. Naďalej tvrdili, že prepojený vývozca by sa mal považovať za exportné obchodné oddelenie ŽDB a. s. Ak by boli obidve spoločnosti prepojené a tvorili by jediný hospodársky celok, odpočítanie pomyselnej provízie by sa nezaručovalo. (35) Vyšetrovaním sa zistilo, že prepojený vývozca nenahrádza exportné oddelenie ŽDB a. s. Exportné oddelenie ŽDB a. s. v skutočnosti tiež realizuje vývoz samostatne, bez zapojenia prepojeného vývozcu. Spravodlivé porovnanie na parite ex-works (s dodaním zo závodu) si vyžaduje odpočítanie od cien účtovaných prepojeným vývozcom nezávislým zákazníkom v spoločenstve, založenom na teoretickej provízii zodpovedajúcej dodatočnej obchodnej úlohe prepojeného vývozcu, ktorú je možné považovať za podobnú úlohe obchodníka pôsobiaceho na báze provízie. V dôsledku toho sa pristúpilo k 5 % úprave. (36) ŽDB a. s. požadovali, aby sa vykonala úprava vypočítaných bežných hodnôt o baliace náklady, keďže tieto náklady boli zahrnuté do PVaS výdavkov a úprava vývoznej ceny o náklady na zvitky. Komisia určila, že údajné rozdiely v baliacich nákladoch zahrnutých vo vývoznej cene a bežnej hodnote na báze ex-works (zo závodu) neexistovali. Skutočne, sumy vykázané za prepravné, poistné a baliace náklady v PVaS výdavkoch nezahŕňali žiaden náklad na balenie, nakoľko sa rovnali sumám nárokovaným ako úprava za domácu prepravu a poistenie samotné. Dokonca aj za predpokladu, že ŽDB a. s. opomenuli rozčleniť prepravné, poistné a baliace náklady pre nárokovanie si úprav bežnej hodnoty, nárok nebol oprávnený, nakoľko sa realizovala úprava v súvislosti s vykázanou sumou za domácu prepravu a poistenie. V súlade s tým bol uvedený nárok zamietnutý. (37) Úprava o prepravné náklady pri jednej transakcii sa revidovala a použili sa skutočné náklady, nakoľko v predbežnom štádiu sa z dôvodu nedisponibility iných informácií zakladali na odhade. (38) Preto sa týmto potvrdzujú predbežné zistenia, okrem vyššie popísaných prípadov opráv, ako sú popísané v odsekoch 39 a 40 predbežného nariadenia. d) Dumpingová marža (39) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, vážený priemer bežnej hodnoty každého typu príslušného výrobku sa porovnáva s váženým priemerom vývoznej ceny každého zodpovedajúceho typu. (40) Po zrevidovaní výpočtov sa konečná dumpingová marža, vyjadrená ako percento dovoznej ceny na parite CIF na hranicu spoločenstva, clo nezaplatené, rovná hodnote: - ŽDB a. s.: 30,7 % (41) Keďže neexistujú žiadne nové informácie v tomto ohľade, potvrdzuje sa metodika stanovená v odseku 43 predbežného nariadenia pre určenie zostatkovej dumpingovej marže. Na tomto základe predstavuje konečná zostatková marža 47,1 %. 3. Kórejská republika a) Bežná hodnota (42) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne metodiky pre určenie bežnej hodnoty sa potvrdzujú predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 45 až 49 predbežného nariadenia. b) Vývozná cena (43) Pri Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne metodiky pre určenie vývoznej ceny sa potvrdzujú predbežné zistenia, ako sú popísané v odseku 50 predbežného nariadenia. c) Porovnanie (44) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne metodiky pre porovnávanie, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 51 až 54 predbežného nariadenia. d) Dumpingová marža (45) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, vážený priemer obvyklej hodnoty každého typu príslušného výrobku sa porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny každého zodpovedajúceho typu. (46) Po zrevidovaní výpočtov sú s konečnou platnosťou stanovené dumpingové marže, vyjadrené ako percento dovoznej ceny na parite CIF, s dodaním na hranicu spoločenstva, clo nezaplatené, nasledovné: - Kiswire Ltd: 0 % - Chung Woo Rope Co.: 0 % - DSR Wire Corp.: 0 % (47) V odseku 57 predbežného nariadenia sa určilo, že po porovnaní s údajmi vykázanými Eurostatom sa zdalo, že všetci traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zastupujú celý kórejský vývoz príslušného výrobku do spoločenstva. Sťažovateľ tvrdil, že kórejskí výrobcovia, ktorí nespolupracovali pri vyšetrovaní v skutočnosti vyvážali do spoločenstva počas OV, a teda, tvrdil, že zostatkové clo by mohlo byť uložené. Komisia mohla následne potvrdiť, že skutočne aspoň jeden nespolupracujúci výrobca naozaj vyvážal do krajín spoločenstva počas OV. (48) Aj keď úroveň spolupráce bola vysoká, zistilo sa, že jeden výrobca vedome nespolupracoval, a preto sa zostatková dumpingová marža určila na úrovni najvyššej dumpingovej marže, určenej pre reprezentatívne transakcie realizované spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. (49) Nakoniec, vážený priemer dumpingovej marže za Kóreu sa tiež prepočítal. Za týmto účelom sa proporčná časť vývozu do krajín spoločenstva od nespolupracujúcich vývozcov musela odhadnúť podľa článku 18 základného nariadenia. Pre tento účel sa použili údaje z predchádzajúceho konania v súvislosti s tým istým výrobkom. Výsledná dumpingová marža Kórei je nižšia ako 2 %, vyjadrená je ako percento z dovoznej ceny na parite CIF, s dodaním na hranicu spoločenstva, bez zaplatenia cla. Preto, podľa článku 9 ods. 3 základného nariadenia, vyšetrovanie vo vzťahu ku Kórejskej republike by sa malo ukončiť. 4. Malajzia a) Bežná hodnota (50) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne metodiky pre určenie obvyklej hodnoty, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 59 a 60 predbežného nariadenia. b) Vývozná cena (51) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne metodiky pre určenie vývoznej ceny, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odseku 61 predbežného nariadenia. c) Porovnanie (52) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne metodiky pre porovnávanie, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 62 a 63 predbežného nariadenia. d) Dumpingová marža (53) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa vážený priemer bežnej hodnoty každého typu posudzovaného výrobku porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny každého zodpovedajúceho typu. (54) Po zrevidovaní výpočtov, s konečnou platnosťou stanovená dumpingová marža, vyjadrená ako percento dovoznej ceny na parite CIF, s dodaním na hranicu spoločenstva, bez zaplatenia cla, je nasledovná pre: - Kiswire Sdn. Bhd.: 0 % (55) Sťažovateľ tvrdil, že kórejskí výrobcovia, ktorí nespolupracovali pri vyšetrovaní mohli vyvážať do krajín spoločenstva počas OV. Nakoľko na podloženie tohto tvrdenia neboli predložené žiadne dôkazy, Komisia nemohla potvrdiť, že vývozy nespolupracujúcich výrobcov do krajín spoločenstva sa počas OV skutočne realizovali. (56) Predbežné zistenia stanovené v odseku 66 predbežného nariadenia sa týmto pádom potvrdzujú. Preto podľa článku 9 ods. 3 základného nariadenia by sa vyšetrovanie vo vzťahu k Malajzii malo ukončiť. 5. Thajsko a) Bežná hodnota (57) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne metodiky pre určenie obvyklej hodnoty, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 69 a 70. b) Vývozná cena (58) Spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia mala použiť údaje o ziskových maržiach, získané jeho prepojenými dovozcami pri stanovovaní vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Predložil tvrdenie, že prepojení dovozcovia tiež konali ako nezávislí dovozcovia pri dovozoch podobného výrobku s pôvodom v tretích krajinách a že by sa mali použiť ziskové marže realizované pri takomto obchode. (59) Avšak článok 2 ods. 9 základného nariadenia vyžaduje, aby zisková marža použitá pre tvorbu vývoznej ceny bola primeraná. Je potrebné poznamenať, že jeden z prepojených dotknutých dovozcov nemal žiaden zisk a že úroveň zisku ďalšieho posudzovaného prepojeného dovozcu predstavovala len 0.8 % z obratu. Tieto hladiny zisku sa nedali považovať za primerané, predovšetkým keď sa porovnajú zo ziskovou maržou získanou od spolupracujúcich nezávislých dovozcov v predchádzajúcom konaní v súvislosti s tým istým výrobkom. (60) Naviac, je otázne, či zisková maržu získanú prepojeným dovozcom pri jeho údajnej úlohe nezávislého dovozcu je možné považovať za spoľahlivú, nakoľko bude s najvyššou pravdepodobnosťou ovplyvnená predajmi realizovanými za prevodné ceny medzi prepojenými stranami. (61) Vzhľadom na horeuvedené, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odseku 71 predbežného nariadenia. c) Porovnanie (62) Spolupracujúci vývozca tvrdil, že metodika použitá Komisiou pri úprave bežnej hodnoty typov navrhnutých vyvážajúcim výrobcom ako blízko podobných s cieľom dostať ich na porovnateľnú úroveň s vývoznou cenou nie je správna, pretože okrem rozdielov vo výrobných nákladoch zahŕňa aj sumu PVaS nákladov a ziskov, ktoré zahrnuté byť nemali. (63) V súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia: suma úpravy o rozdiely vo "fyzikálnej charakteristike" zodpovedá primeranému odhadu trhovej hodnoty rozdielu. V súlade s tým sa rozumný odhad nemôže obmedzovať na rozdiely vo výrobných nákladoch a musí zahŕňať primeranú sumu na predajné, všeobecné a správne náklady, ako aj na zisky. (64) Vzhľadom na horeuvedené sa potvrdzujú predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 72 a 73 predbežného nariadenia. d) Dumpingová marža (65) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa vážený priemer bežnej hodnoty za každý typ posudzovaného výrobku porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny každého zodpovedajúceho typu. (66) Po prehodnotení výpočtov je konečná dumpingová marža, vyjadrená ako percento dovoznej ceny na parite CIF, s dodaním na hranicu spoločenstva, bez zaplatenia cla, nasledovná: - Usha Siam Steel Industries Public Company Limited: 28,9 % (67) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne metodiky použitej na určenie zostatkovej dumpingovej marže, dočasné opatrenia, ako sú popísané v odseku 76 dočasného opatrenia sa teda potvrdzujú a na tomto základe sa konečná zostatková dumpingová marža stanovuje na 42,8 %. 6. Turecko a) Bežná hodnota a vývozná cena (68) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne metodiky pre určenie bežnej hodnoty a vývoznej ceny, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 78 až 80 predbežného nariadenia. b) Porovnanie (69) Boli predložené nové dôkazy v súvislosti s úpravou bežnej hodnoty nárokovanej jedným z vyvážajúcich výrobcov o 3 % daň platenú z dovážaných surovín, nakupovaných za podmienok odložených platieb a ktorá by sa neplatila pri surovinách použitých na výrobu LOD, ktoré by sa mali nakoniec vyviezť. K spokojnosti Komisie bolo dokázané, že 3 % daň sa uložila na suroviny obsiahnuté v LOD predávaných na domácom trhu, zatiaľ čo na suroviny použité na výrobu LOD, vyvážaných do spoločenstva sa neuplatňovala. Preto bol nárok uznaný. (70) Jeden vyvážajúci výrobca zopakoval svoju požiadavku upraviť bežnú hodnotu o rozdiely v objeme obchodu s odôvodnením, že všetky vývozy do krajín spoločenstva sa realizovali do maloobchodu, zatiaľ čo domáce predaje smerovali do maloobchodu a konečným užívateľom. Boli predložené nové dôkazy a vysvetlenia, ktorých účelom bolo dokázať, že tento vyvážajúci výrobca realizoval rôzne funkcie v uvedených dvoch distribučných kanáloch. Horeuvedené informácie sa predložili vo veľmi pokročilom štádiu vyšetrovania a nikdy predtým sa o nich nikto nezmienil, i keď otázky ohľadne rozdielov vo funkciách realizovaných v súvislosti s domácimi konečnými užívateľmi a maloobchodom boli položené po preskúmaní odpovede na dotazník a opätovne na mieste. Odpoveď vo forme dotazníka, odpoveď na požiadavku na ďalšie informácie a vysvetlenia obdržané na mieste opodstatnili cenový rozdiel výlučne na základe skutočnosti, že maloobchod mal predať výrobok ďalej, a teda nebol v postavení akceptovať ceny na úrovni užívateľa. Komisia naviac opätovne preverila, či existoval konzistentný rozdiel v cenách porovnaním cien účtovaných konečným užívateľom a maloobchodu za ten istý typ LOD a v tom istom mesiaci vzhľadom na vysokú infláciu v Turecku počas OV. Toto porovnanie ukázalo veľkú variáciu cien v rámci tej istej kategórie domácich klientov a neurčilo, že ceny pre konečných užívateľov by boli odpovedajúco vyššie. Za týchto okolností sa požiadavka zamieta a predbežné zistenia, ako sú popísané v odseku 83 predbežného nariadenia, sa potvrdzujú. (71) Preto, a s výnimkou prípadov opráv, ako sú popísané vyššie, sa potvrdzujú predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 81 a 83 až 88 predbežného nariadenia. c) Dumpingová marža (72) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, vážený priemer bežnej hodnoty každého typu posudzovaného výrobku sa porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny každého zodpovedajúceho typu. (73) Po prehodnotení výpočtov sú s konečnou platnosťou stanovené dumpingové marže, vyjadrené ako percento dovoznej ceny na parite CIF, s dodaním na hranicu spoločenstva, bez zaplatenia cla, nasledovné: - Celik Halat ve Tel.: Sanayii A.: 55,2 % - Has Celik ve Halat San Tic A.S: 17,8 % (74) Keďže neexistujú žiadne nové informácie v tomto ohľade, potvrdzuje sa metodika stanovená v odseku 91 predbežného opatrenia pre určenie zostatkovej dumpingovej marže. Na tomto základe sa stanovila konečná zostatková dumpingová marža na takej istej úrovni, ako najvyšší zisk stanovený pre spolupracujúce podniky, t. j. 55,2 % 7. Rusko a) Všeobecné aspekty i) Analýza stavu trhového hospodárstva (75) Keďže neexistujú žiadne nové informácie v tomto ohľade, potvrdzuje sa zistenie, že jeden ruský vyvážajúci výrobca sa považoval za nespolupracujúceho pri vyšetrovaní. Po uverejnení predbežného nariadenia predložili spolupracujúci výrobcovia pripomienky ohľadne určenia stavu trhového hospodárstva ("STE"), opakujúce hlavne pripomienky formulované už predtým, po uverejnení navrhovaného určenia nárokov STE a zodpovedané spolu so uverejnením predbežných zistení. Je potrebné poznamenať, že JSC ChSPZ už mal príležitosť vyjadriť sa k nasledujúcemu zisteniu navrhovaného určenia STE a keďže toto vyjadrenie neprinieslo žiadne nové skutočnosti alebo úvahy, ktoré by vyvrátili platnosť zistení Komisie, uvedené určenie STE zostáva v platnosti počas vyšetrovania v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. V každom prípade námietky vznesené po uverejnení predbežného nariadenia by taktiež nemali vplyv na určenie STE. (76) Spolupracujúci vyvážajúci výrobca namietal proti zamietnutiu svojej žiadosti STE na základe troch dôvodov. Spoločnosť tvrdila, že: i) nerešpektovanie trojmesačnej časovej lehoty na určenie porušilo jej právne vyhliadky, jej práva na obranu a zásadu dobrého výkonu správy; ii) žiadosť o úplnú odpoveď na dotazník o dumpingu (vrátane údajov relevantných pre určenie bežnej hodnoty) zbytočne pracovne zaťažila spoločnosť; a iii) určenie STE bolo založené na nesprávnom výklade článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a na nesprávnom výklade analýzy faktickej situácia žiadateľa. Menovite, náklady identifikované ako neodrážajúce z podstatnej miery trhové hodnoty neboli podľa jeho názoru podstatnými vstupmi; mal jeden čistý súbor základných účtovných záznamov (menovite súbor vypracovaný podľa ruskej legislatívy); jeho účtovné výkazy boli auditované nezávislým audítorom v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a existujúce rozdiely medzi ruskými a medzinárodnými štandardmi mohli viesť k úpravám alebo rekonciliácii než k odmietnutiu požiadavky na STE; platby prostredníctvom započítania dlhov počas OV boli mimoriadne, realizovali sa v súlade so skutočnými trhovými hodnotami, týkali sa malých nákladových faktorov, nesúvisiacich s príslušným výrobkom a nespĺňali kritériá bartra/výmenného obchodu alebo kompenzačného obchodu. (77) Hoci nie je spochybňované, že Komisia nebola schopná dokončiť svoje určenie STE v priebehu troch mesiacov od začatia vyšetrovania, zistenia boli spoločnosti oznámené čo najskôr ako to mohla urobiť v súlade so zásadou správneho výkonu administratívy. Práva na obranu spoločnosti a jej očakávania, ktoré by mohla pripomienkovať pri každom takomto návrhu a predložiť príslušné informácie z pohľadu tohto určenia neboli žiadnym spôsobom ovplyvnené predsudkami, nakoľko bol vyzvaný, aby predložila svoje stanovisko a všetky protiargumenty ohľadne navrhovaného určenia STE a vzhľadom na primeranú časovú lehotu, počas ktorej mohla tak vykonať. Taktiež bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k výberu analogickej krajiny. Ako je uvedené vyššie, pripomienky obdržané ako reakciu na uverejnenie určenia STE nepriniesli žiadne nové skutočnosti alebo úvahy, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť zistení Komisie. (78) Považovalo sa za žiadúce požadovať úplnú odpoveď vo forme dotazníka s cieľom umožniť Komisii pokračovať pri stanovovaní bežnej hodnoty na základe údajov predložených spoločnosťou v prípade, že STE bol opodstatnený. Pokiaľ ide o pracovnú zaťaženosť spôsobenú vypracovaním odpovedí v dotazníku, niektoré z informácií požadovaných pre odpovede v dotazníku mali tvoriť aj súčasť formulára požiadavky STE. V každom prípade sa náležitá pozornosť venovala osobitným okolnostiam, ktorým čelí spoločnosť, ktorá obdržala dve predĺženia o jeden týždeň k pôvodnému termínu. (79) Na rozdiel od informácií predložených spoločnosťou, overenie na mieste a vysvetlenia predložené spoločnosťou v skutočnosti odhalili, že pri niekoľkých dôležitých vstupoch náklady v podstatnej miere neodrážali trhové hodnoty. Je dôležité poznamenať, že spoločnosť mala viac ako jeden súbor účtovných výkazov. Predložila i) účtovné výkazy v US dolároch vypracované podľa medzinárodných štandardov, ale neauditované a ii) účtovné výkazy auditované podľa ruských štandardov, ktoré sa líšili od medzinárodných štandardov IAAS. I keď spoločnosť dostala viackrát otázku, neposkytla vysvetlenie, ako prepojiť nezrovnalosti zistené medzi týmito rozličnými sadami účtovných výkazov, čím nedokázala dokázať existenciu jednej sady účtov. Okrem toho nebol poskytnutý dôkaz, že niektorá z týchto závierok bola overená nezávislým audítorom podľa medzinárodných účtovných štandardov. Existencia početných "triangulárnych" transakcií bola zmienená v účtovnej závierke v US dolároch za rok 1998. Spoločnosť nevedela predložiť takúto účtovnú závierku za rok 1999 pre určenie, či takáto prax prestala počas OV a Komisia zistila, že pri značnom objeme transakcií (poplatky za užívanie pozemkov v roku 1999, dodávka vody, t. j. režijné náklady, ktoré sa týkajú všetkých výrobkov) platby vykonala čiastočne iná spoločnosť alebo sa vzájomne započítali, teda prax, ktorej existenciu pripustila samotná spoločnosť. ii) Výber analogickej spoločnosti (80) Následne po uverejnení predbežného nariadenia vzniesol sťažovateľ otázku výberu Kórei ako analogickej krajiny namiesto Českej republiky. Posledne uvedená krajina sa plánovala (spolu s Brazíliou) brať ako vhodná analogická krajina v oznámení o začatí. Sťažovateľ tvrdil, že výber Kórei zvýhodnil ruských vyvážajúcich výrobcov, ako vyplýva z rozdielu v dočasných dumpingových maržiach medzi Ruskom a Českou republikou. Skutočnosť, že katalógy českých a ruských výrobcov ponúkajú ten istý sortiment LOD pre domáci a zahraničný predaj by tiež spôsobila neplatnosť dôvodenia stanovovaného v odseku 99 predbežného nariadenia, aby nebola vybraná Česká republika. (81) Dôvody pre považovanie Kórei ako vhodného tretej krajiny s trhovým hospodárstvom boli počas vyšetrovania načas uverejnené všetkým zainteresovaným krajinám. Pripomienky zaslali len posudzovaní vyvážajúci výrobcovia, ktorí súhlasili s výberom. Keďže neboli žiadne námietky, Kórea bola vybraná ako vhodná analogická krajina. Naviac skutočnosť, že katalógy českých a ruských výrobcov obsahovali tie isté typy LOD je v tomto prípade pomerne irelevantná, pretože existovalo len malé prekrytie medzi typmi LOD vyvážanými ruskými vyvážajúcimi výrobcami do krajín spoločenstva a typmi LOD predávanými českým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom na svojom domácom trhu počas OV. Neboli predložené žiadne ďalšie argumenty, ktoré by spochybnili vhodnosť Kórei ako analogickej krajiny. (82) Za týchto okolností sa prijalo rozhodnutie použiť Kóreu ako vhodnú analogickú krajinu. iii) Individuálne zaobchádzanie (83) Keďže neexistujú žiadne nové informácie o individuálnom zaobchádzaní, potvrdzujú sa zistenia, ako sú popísané v odsekoch 101 až 105 predbežného nariadenia. b) Bežná hodnota (84) Spolupracujúci vyvážajúci výrobca argumentoval, že použitie vypočítaných bežných hodnôt neprimerane zväčšuje jeho dumpingovú maržu. Navrhol predĺžiť používanie domácich predajných cien uvoľnením niektorých charakteristík používaných na definovanie rôznych modelov a typov LOD a týmto spôsobom, zvýšením počtu typov predaných na kórejskom trhu, ktoré sú porovnateľné s typmi, ktoré vyviezol do spoločenstva. (85) Článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia stanovuje, že v prípade dovozov z krajín ako je Rusko sa bežné hodnoty stanovia na báze ceny alebo vypočítanej hodnoty v tretej krajiny s trhovým hospodárstvom, pokiaľ vyvážajúci výrobca nespĺňa kritériá stanovené v pododseku c) horeuvedeného ustanovenia. Preto nebolo možné splniť túto požiadavku. (86) Vzhľadom na horeuvedené sa potvrdzujú predbežné zistenia, ako sú popísané v odseku 106 predbežného nariadenia. c) Vývozná cena (87) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne vývoznej ceny, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odseku 107 predbežného nariadenia. d) Porovnanie (88) Spolupracujúci vyvážajúci výrobca namietal proti používaniu nákladov analogickej krajiny s cieľom určiť úpravy vývozných cien pokiaľ ide o prepravné a súvisiace náklady (manipulačné, nakladacie a pridružené náklady). Argumentoval, že by sa mali použiť jeho vlastné náklady, pretože sú platené nezávislým špeditérom a poisťovateľom, a preto sledujú trhové ceny. Takýto prístup by bol tiež konzistentný s prístupom Komisie ohľadom úprav týkajúcich sa provízie, baliacich a úverových nákladov. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca zasa požadoval preverenie rezervy na prepravné náklady, ktorú považoval za neprimeranú. (89) Požiadavku zakladať úpravu na prepravných a súvisiacich nákladoch, ktoré znáša ruský vyvážajúci výrobca nebolo možné prijať. S týmto výrobcom sa skutočne nenakladalo ako v trhovom hospodárstve. Naviac nebol predložený žiaden dôkaz, že tieto náklady odrážali trhové signály. Rezerva na prepravné náklady vychádzala z údajov získaných a overených v analogickej krajine. Výsledok sa opätovne preveril a potvrdil tak, ako sa požadovalo. (90) V súlade s horeuvedenou požiadavkou a vzhľadom na závery stanovené v predchádzajúcom odseku, Komisia prehodnotila svoj prístup ohľadom baliacich nákladov a založila úpravu na údajoch získaných od výrobcu z analogickej krajiny. (91) Úpravy vývozných cien o úver a províziu zostali nezmenené nakoľko nebolo pravdepodobné, že by boli narušené prostredím netrhového hospodárstva. (92) Preto sa potvrdzujú predbežné zistenia, s výnimkou prípadu opravy, ako je popísaný vyššie, ako sú popísané v odsekoch 108 a 109 predbežného nariadenia. e) Dumpingová marža (93) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa vážený priemer bežnej hodnoty každého typu posudzovaného výrobku porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny každého zodpovedajúceho typu. (94) Po prehodnotení výpočtov je s konečnou platnosťou stanovená dumpingová marža, vyjadrená ako percento dovoznej ceny na parite CIF, s dodaním na hranicu spoločenstva, clo nevyplatené, nasledovná: - Cherepovetsky Staleprokatny Zavod: 36,1 % (95) Keďže neexistujú žiadne nové informácie v tomto ohľade, potvrdzuje sa metodika stanovená v odseku 112 predbežného nariadenia, použitá na určenie zostatkovej dumpingovej marže. Na tomto základe sa konečná zostatková dumpingová marža rovná 50,7 %. D. ODVETVIE SPOLOČENSTVA (96) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne priemyslu v rámci spoločenstva, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 114 až 120 predbežného nariadenia. E. ŠKODA 1. Zber údajov o škode (97) Niektoré zainteresované strany nesúhlasili s metodikou prijatou Komisiou požadovať informácie z celého odvetvia spoločenstva, týkajúce sa príslušného výrobku pokiaľ ide o produkciu, kapacitu, využitie kapacity, predaj, zásoby a zamestnanosť a zakladaním analýzy zostávajúcich ukazovateľov škôd na vzorke spoločností z odvetvia v rámci spoločenstva. Tvrdili, že táto metodika bola údajne nepostačujúca pre splnenie povinností Komisie podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia. (98) Pri dopracúvaní sa k predbežným zisteniam, Komisia hodnotila všetky relevantné hospodárske faktory a indexy s vplyvom na stav odvetvia v súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia a uplatnila vzorkovaciu metodiku popísanú v článku 17 základného nariadenia. Vzorkovanie, ktoré je plne zlučiteľné s požiadavkami článku 3 ods. 5 základného nariadenia bolo potrebné vzhľadom na množstvo sťažujúcich sa/podporujúcich výrobcov v rámci spoločenstva a potrebu obmedziť vyšetrovanie na primeraný počet strán, ktoré by mohli byť primerane vyšetrené v rámci disponibilného času (vzorka piatich spoločností). Je potrebné poznamenať, že ani výber vzorky, ani jej reprezentatívnosť žiadna zo zainteresovaných strán nespochybnila. (99) Vzhľadom na horeuvedené, potvrdzuje sa metodika popísaná v odsekoch 123 až 125 predbežného nariadenia. 2. Zjavná spotreba v rámci spoločenstva (100) Jedna zainteresovaná strana namietala proti konštatovaniu v odseku 128, že pokles zjavnej spotreby v roku 1999 by mohol byť vysvetlený predajom zásob vybudovaných v roku 1998 dovozcami/obchodníkmi. Namietala, že dôvodmi tohto poklesu zjavnej spotreby boli rozhodnutia prijaté odvetviami lodiarstva a rybolovu spoločenstva nakúpiť LOD v tretích krajinách bez colného prejednania v spoločenstve a určitého počtu dovozcov, zvýšiť predaj LOD pre ropné plošiny na mori, nachádzajúce sa mimo spoločenstva, s cieľom vyhnúť sa účinkom uloženia antidumpingových opatrení. (101) Po prvé, je dôležité poznamenať, že nebol poskytnutý žiaden dôkaz na podloženie tohto tvrdenia. (102) Po druhé, pripomíname, že zjavná spotreba, t. j. objem predaja realizovaný výrobcami zo spoločenstva a objem dovozu do spoločenstva s pôvodom v tretích krajinách neodráža nevyhnutne skutočnú spotrebu príslušných užívateľov. (103) Nakoniec, vzhľadom na nízke percento celkových nákladov užívateľov na LOD, ako sa zistilo počas predchádzajúceho vyšetrovania, je nepravdepodobné, že odvetvia rybolovu a lodiarstva by rozhodovali o svojich nákupoch LOD podľa svojich trás. (104) Vzhľadom na horeuvedené, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 126 až 128 predbežného nariadenia. 3. Kumulatívne hodnotenie účinkov posudzovaných dovozov (105) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne kumulatívneho hodnotenia účinkov posudzovaných dovozov, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 129 až 132 predbežného nariadenia. 4. Dovozy z dotknutých krajín a) Objem a trhový podiel dumpingových dovozov (106) Vyvážajúci výrobca z Thajska argumentoval, že jeho vývoz do spoločenstva bol v priebehu posudzovaného obdobia zanedbateľný. (107) Dovozy LOD pochádzajúce z Thajska predstavovali v roku 1999 1,5 % a počas OV 2 %, a preto podľa článku 9 ods. 3 základného nariadenia neboli zanedbateľné. Naviac v roku 1999 predstavovali 4,6 % objemu dovozov do spoločenstva príslušného výrobku s pôvodom v tretích krajinách a 6,5 % počas OV, a teda boli tiež nad úrovňou 3 %, čo je prah stanovený v antidumpingovej dohode WTO. (108) Vzhľadom na horeuvedené, potvrdzujú sa predbežné zistenia popísané v odsekoch 133 a 134 predbežného nariadenia. b) Ceny dumpingových dovozov i) Cenový vývoj (109) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadne cenového vývoja, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odseku 135 predbežného nariadenia. ii) Neprimerane nízka cena (110) Jedna zainteresovaná strana uviedla, že dvojitá konverzia, ktorú vykonáva Komisia – z meny faktúry na domácu menu vyvážajúcej krajiny a následne na EUR – je v rozpore s článkom 2.4.1 Antidumpingovej dohody WTO. (111) V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že článok 24.1. Antidumpingovej dohody WTO nie je pre výpočet neprimerane nízkej ceny relevantný, relevantný je len pre určovanie dumpingu. Avšak s cieľom vylučovať každú nepresnosť vyplývajúcu z dvojitej menovej konverzie, výpočty všetkých vyvážajúcich výrobcov sa priamo prepočítali na EUR s použitím príslušných výmenných kurzov. (112) Jeden turecký vyvážajúci výrobca argumentoval, že úprava objemu obchodu sa zakladala na nevhodnom výbere dovozcu, pretože posledne uvedený nebol ani zákazníkom vyvážajúceho výrobcu, ani dovozcom LOD z Turecka. Okrem toho tvrdil, že hladina úpravy bola príliš nízka. Na podloženie svojho tvrdenia vyvážajúci výrobca poskytol vzorku svojich predajných faktúr za určité typy LOD, vystavených nezávislému dovozcovi v krajine spoločenstva a predajné faktúry posledne uvedeného vystavené zákazníkom vo vnútri spoločenstva. V neskoršom štádiu bola na podloženie tohto tvrdenia predložená aj účtovná závierka nezávislého dovozcu. Takto získaná marža, ktorá odrážala celkový rozdiel medzi nákupmi a opätovnými predajmi, bola vyššia než marža použitá Komisiou v predbežnom štádiu. (113) Najskôr je potrebné poznamenať, že pri neexistencii riadne doložených informácií ohľadne tohto bodu od jediného spolupracujúceho nezávislého dovozcu, ceny vyvážajúcich výrobcov sa upravili o rozdiely v hladine obchodu na báze dostupných informácií, t. j. údajov poskytnutých združením dovozcov v rámci spoločenstva a podložených dôkazom prezentovaným jedným z jej členov. V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že na počiatku vyšetrovania sa Komisia spojila s nezávislým dovozcom navrhnutým tureckým vyvážajúcim výrobcom, ale neodpovedal na dotazník, ani neposkytol žiadne informácie. Združenie dovozcov bolo oboznámené s úpravou a nevzniesla žiadnu námietku. Naviac úprava zohľadnila všetky relevantné náklady znášané neprepojenými dovozcami medzi dovozom a predajom na parite ex-works (s dodaním zo závodu), a teda neodrážala celkovú maržu medzi nákupmi a opätovnými predajmi, ako tvrdil turecký vyvážajúci výrobca. Vzhľadom na horeuvedené považujeme úpravu vykonanú v predbežnom štádiu za primerane odrážajúcu rozdiely v úrovni obchodu. Požiadavka sa teda zamietla. (114) Niektoré zo zainteresovaných strán argumentovali, že pevnosť v ťahu, v rozpore s vyhlásením Komisie v odseku 137 predbežného nariadenia, bola hlavným vodidlom ceny a vyžadovala si použitie tohto kritéria, aby sa predišlo nafukovaniu marží neprimerane nízkych cien. (115) Hoci analýza pevnosti v ťahu na báze od typu k typu na úrovni spoločnosti nepreukázala rozoznateľnú cenovú vzorku, porovnanie cien vyvážajúcich výrobcov s cenami v rámci spoločenstva preukázalo, že pevnosť v ťahu bola skutočne faktorom, ktorý ovplyvnil cenu. Neprimerane nízke ceny sa teda prepočítali vrátane pevnosti v ťahu ako kritéria pre kategorizáciu výrobku. (116) Na základe metodiky vysvetlenej v odsekoch 136 až 139 predbežného nariadenia a so zreteľom na horeuvedené úpravy a berúc do úvahy opravu úradných chýb, rozdiel medzi cenami, vyjadrený ako percento váženej priemernej ceny za odvetvie v rámci spoločenstva (na parite ex-works), t. j. marža neprimerane nízkej ceny je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Krajina | Spoločnosť | Marža neprimerane nízkej ceny (%) | Česká republika | ŽDB a. s. | 24,1 | Rusko | Cherepovetsky Staleprokatny Zavod | 41,8 | Thajsko | Usha Siam Steel Industries Plc. | 14,2 | Turecko | Celik Halat ve Tel.: Sanayii A.S. | 16,4 | Has Celik ve Halat San Tic A.S. | 27,0 | 5. Situácia v odvetví spoločenstva a) Investície a schopnosť získavať kapitál (117) Niektoré zainteresované krajiny argumentovali, že vplyv investícií sa nemôže zvažovať len v zmysle odpisov a úrokov platených na financovanie investície, ale analýza by mala pokrývať aj úverová schopnosť, dobrá povesť a náklady/prínosy využívania finančných zdrojov. (118) Je potrebné poznamenať, že analýza úverovej schopnosti sa realizuje v odseku 153 predbežného nariadenia. (119) Goodwill je možné definovať ako prebytok hodnoty, ktorú je potrebné zaplatiť pre nadobudnutie časti alebo celej spoločnosti ako funkčného celku nad hodnotu čistých aktív vo vlastníctve podniku (nadobudnutá dobrá povesť sa kapitalizuje ako aktívum). Ako taký by sa analyzoval len ak by odpisovanie dobrej povesti ovplyvnilo rentabilitu, čo sa v tomto prípade nedeje. (120) Nakoniec, analýza nákladov/prínosov investícií odvetvia spoločenstva, ktorá zachádza nad rámec analýzy vplyvu investícií na rentabilitu presahuje rámec konania. (121) Tie isté zainteresované strany argumentovali, že v priebehu vyšetrovania počas predchádzajúceho konania Komisia zistila, že investície odvetvia spoločenstva značne vzrástli v rozpätí rokov 1994 a 1998 a že ich vplyv v zmysle odpisov a úrokov platených počas uvažovaného obdobia by sa tiež mal analyzovať. (122) Hoci odpisy počas posudzovaného obdobia vzrástli o 9 %, odpisy tovární a strojov v skutočnosti poklesli o 3 %, čo ukazuje, že investície neboli nadmerné, ale boli potrebné pre nahradenie starých strojov, ktoré boli už odpísané. Hodnota odpisov tiež odrážala odpisové náklady z titulu investície realizovanej pred posudzovaným obdobím. Ako je uvedené v odseku 152 predbežného nariadenia, vplyv nárastu odpisov na rentabilitu je malý. (123) Vzhľadom na horeuvedené, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v v odsekoch 151 až 153 predbežného nariadenia. b) Ostatné faktory (124) Keďže neexistujú žiadne nové informácie o iných relevantných faktoroch škôd, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 141 až 150 a 154 až 157 predbežného nariadenia. c) Závery ohľadne škôd (125) Na základe horeuvedeného sa potvrdzuje, že následne po prijatí antidumpingových opatrení v roku 1999 sa situácia odvetvia spoločenstva počas OV stabilizovala, ale stále bola slabá: výroba zostala z veľkej časti stabilná, využitie kapacity stagnovalo a zásoby zostali z veľkej časti na tej istej úrovni. Hoci sa predaj počas OV mierne zvýšil z 66331 v roku 1999 na 67671 ton, podiel odvetvia spoločenstva na trhu sa nezvýšil i napriek oživenej, účinnej súťaži z krajín, na ktoré sa vzťahovali antidumpingové opatrenia. Predajné ceny odvetvia spoločenstva taktiež zostali v zásade na tej istej úrovni i napriek uloženiu antidumpingových opatrení v roku 1999. (126) Pokiaľ ide o rentabilitu odvetvia spoločenstva, aj keď sa počas posudzovaného obdobia mierne zlepšila zo straty 1,4 % na kritický bod rentability, stále zostala na takej nízkej úrovni, že dlhodobú životaschopnosť odvetvia spoločenstva nie je možné zabezpečiť. (127) Preto by odvetvie spoločenstva mohlo len ťažko mať prospech z uloženia antidumpingových opatrení v roku 1999 z dôvodu nárastu objemu dovozu z dotknutých krajín za ceny, ktoré značne neprimerane nízke oproti cenám odvetvia spoločenstva. (128) Vzhľadom na horeuvedené sa potvrdzujú predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 158 až 161 predbežného nariadenia, t. j. že odvetvie spoločenstva utrpelo podstatnú škodu v zmysle významu článku 3 základného nariadenia. F. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ (129) Po uverejnení predbežných zistení niektoré zainteresované strany argumentovali, že medzi dumpingovými dovozmi a škodou, ktorú utrpelo odvetvie spoločenstva neexistovala žiadna príčinná spojitosť a že škodu, ak nejaká vznikla, je potrebné pripisovať kombinácii nasledujúcich faktorov: pokles zjavnej spotreby; sebou zavinené škody v dôsledku nesprávnych rozhodnutí odvetvia spoločenstva ohľadne investícií a výrobnej kapacity a dovozy z iných tretích krajín, vrátane dovozov z Kórei a Malajzie, pri ktorých nebol zistený žiaden dumping. (130) Nakoľko neboli predložené žiadne nové informácie ohľadom situácie ostatných výrobcov z krajín spoločenstva a o vývoji cien surovín, potvrdzujú sa zistenia popísané v odsekoch 172, 173 a 180 až 182 predbežného nariadenia. 1. Vývoj zjavnej spotreby (131) Niektoré zainteresované strany argumentovali, že klesajúci predaj odvetvia spoločenstva a výroba sledovali trend zjavnej spotreby, ktorý dokázal, že uvedená spotreba, a nie dumpingové dovozy z dotknutých krajín, bola príčinou všetkých škôd, ktoré utrpelo odvetvie spoločenstva. (132) Pri vývoji zjavnej spotreby je užitočné pripomenúť zistenia uvedené v odsekoch 126 až 128 a 169 až 171 predbežného nariadenia. (133) Zatiaľ čo v roku 1998 zrejmá spotreba podstatne vzrástla (9 %), ťažko prospela odvetviu spoločenstva (2 % nárast predaja nezávislým klientom vo vnútri spoločenstva), hoci vývoz dotknutých krajín do krajín spoločenstva vzrástol v tom istom roku o 42 %, v čase, keď neboli v účinnosti žiadne antidumpingové opatrenia. Silný pokles zjavnej spotreby v roku 1999 (-14 %), so súčasným uložením antidumpingových opatrení nemal vplyv na dotknuté krajiny, ktoré zaznamenali ďalší 89 % nárast exportu do krajín spoločenstva. Toto jasne ukazuje, že to nie je pokles spotreby, ktorý spôsobuje škodu odvetviu spoločenstva, ale iné faktory, ako je trvalý, vysoký nárast dumpingových dovozov z dotknutých krajín. (134) Vzhľadom na horeuvedené sa potvrdzujú predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 169 až 171 predbežného nariadenia. 2. Sebou zavinená škoda v dôsledku nesprávnych investičných rozhodnutí (135) Niektoré zainteresované strany argumentovali, že nízka úroveň rentability počas OV (0 %) bola spôsobená nesprávnymi rozhodnutiami, ktoré prijalo odvetvie spoločenstva pre zvýšenie investícií. (136) Ako už bolo vysvetlené v odseku 133, odpisy fabrík a strojov sa počas posudzovaného obdobia znížili o 3 %, čo ukazuje, že investícia nebola nadmerná, ale bola potrebná pre nahradenie starých, už plne odpísaných strojov. Táto investícia samozrejme zvýšila kapacitu, ale bolo potrebné zachovať konkurencieschopnosť odvetvia spoločenstva. Nízka rentabilita odvetvia spoločenstva je hlavne výsledkom nižších objemov predaja a skutočnosti, že muselo zosúladiť svoje ceny s nízkymi cenami dumpingových dovozov s pôvodom v dotknutých krajinách. (137) Tie isté zainteresované strany tiež tvrdili, že niektorí výrobcovia v rámci spoločenstva sa nedokázali preorientovať v súvislosti s konkurenciou, pretože nedokázali investovať do novej výrobnej technológie, inovovať v zmysle výskumu a vývoja svojho výrobku a racionalizovať celkovú prevádzku. (138) Zistilo sa, že odvetvie spoločenstva investovalo do novej výrobnej technológie, bolo schopné inovovať a racionalizovalo svoju prevádzku. Ohľadom tohto posledného bodu je užitočné zmieniť sa o reorganizácii výrobných a predajných činností mnohých výrobcov v rámci spoločenstva. (139) Preto sa dospelo k záveru, že situáciu odvetvia spoločenstva počas OV nemožno pripisovať žiadnym nesprávnym rozhodnutiam prijatým odvetvím spoločenstva v súvislosti s investíciami. 3. Dovozy z ostatných tretích krajín (140) Pokiaľ ide o ostatné tretie krajiny, niektoré zainteresované strany požadovali, aby sa zabezpečilo, že vplyv dovozu z ostatných tretích krajín sa nebude pripisovať dovozom z dotknutých krajín. Ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že dovozy pochádzajúce z Rumunska sú nielenže neprimerane nízke vo vzťahu k cenám odvetvia spoločenstva, ale tiež vlastným cenám. a) Kórea a Malajzia (141) Dovozy z Kórei a Malajzie zaznamenali počas posudzovaného obdobia značný nárast (288 %) a zvýšili svoj trhový podiel z 2,4 % v roku 1997 na 10 % počas OV. Zistilo sa, že ich ceny, s výnimkou jedného kórejského vyvážajúceho výrobcu boli neprimerane nízke vo vzťahu k predajným cenám odvetvia spoločenstva počas OV. (142) Hoci nárast dovozov pochádzajúcich z dotknutých krajín bol nižší v posudzovanom období (215 %), ich podiel na trhu počas OV (10,8 %) bol stále vyšší než podiel Kórei a Malajzie. Naviac celková marža neprimerane nízkej ceny počas OV, zistenej v súvislosti s Kóreou a Malajziou bola značne nižšia, než marža zistená za dotknuté krajiny. (143) Priemysel spoločenstva by bol preto so všetkou pravdepodobnosťou schopný zvýšiť objem svojho predaja, ak by neexistovali dumpingové dovozy z dotknutých krajín i napriek konkurencii dovozov pochádzajúcich z Kórei a Malajzie. Vplyv posledne uvedených preto nebol taký, aby prerušil kauzálne prepojenie medzi dumpingovými dovozmi a situáciou priemyslu spoločenstva. b) Ostatné tretie krajiny s výnimkou Kórei a Malajzie (144) Objem predaja tretích krajín, iných než krajín zahrnutých do súčasného vyšetrovania sa počas posudzovaného obdobia znížil o 63 %, hlavne z dôvodu poklesu dovozov z krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia. V tomto kontexte podiel trhu ostatných tretích krajín (okrem dotknutých krajín, Kórei a Malajzie) klesol z 24,6 % v roku 1997 na 9,7 % počas OV. Medzi krajinami uvedenými zainteresovanými stranami ako krajinami, ktoré spôsobili škodu odvetviu spoločenstva mali len Poľsko a Rumunsko podiel na trhu počas OV minimálne 1 %. (145) Ohľadom Poľska, počas posudzovaného obdobia sa jeho podiel na trhu znížil z 3,3 % na 2,9 % a jeho predajné ceny za kg vzrástli o 23 %. V tomto kontexte nie je možné tvrdiť, že Poľsko prispelo k podstatnej škode, ktorú utrpelo odvetvie spoločenstva. (146) Pokiaľ ide o Rumunsko, jeho podiel na trhu zostal počas posudzovaného obdobia stabilný (0,9 % v roku 1997, 1,1 % v roku 1998, 0,9 % v roku 1999 a 1 % počas OV), zatiaľ čo dovozy pochádzajúce z tejto krajiny vzrástli o 8 % z 1398 ton v roku 1997 na 1510 ton počas OV. Počas posudzovaného obdobia boli kg. ceny rumunských LOD, s výnimkou roku 1998, neustále vyššie ako ceny ruských vyvážajúcich výrobcov a neustále nižšie než ceny odvetvia spoločenstva. Je možné predpokladať, že berúc do úvahy stabilný podiel Rumunska na trhu (ktorý bol zanedbateľný v roku 1997 a 1999), jeho podiel na odvetvie spoločenstva nebol taký, aby prerušil kauzálne prepojenie medzi posudzovanými dovozmi a situáciou odvetvia spoločenstva. (147) Vzhľadom na horeuvedené, potvrdzujú sa predbežné zistenia popísané v odsekoch 174 až 179 predbežného nariadenia. 4. Záver (148) Potvrdzuje sa, že hoci ostatné faktory, menovite dovozy z Kórei, Malajzie a Rumunska mohli mať počas OV negatívny vplyv na situáciu odvetvia spoločenstva, tento vplyv nebol taký, aby prerušil kauzálne prepojenie medzi dumpingovými dovozmi a situáciou odvetvia spoločenstva. Zistilo sa teda, že dovozy z príslušných tretích krajín, ak sa vezmú izolovane, spôsobili podstatnú škodu odvetviu spoločenstva tak, ako je to popísané v odsekoch 164 až 168 predbežného nariadenia. G. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA 1. Zber informácií a záujem odvetvia spoločenstva (149) Keďže neexistujú žiadne nové informácie ohľadom zberu informácií a záujmu odvetvia spoločenstva, potvrdzujú sa predbežné zistenia popísané v odsekoch 186 až 196 predbežného nariadenia. 2. Záujem dodávateľského odvetvia (150) Jedna zainteresovaná strana argumentovala, že uloženie opatrení by malo negatívny vplyv na dodávateľov surovín, nakoľko Komisia nezohľadnila škodlivý účinok účinných antidumpingových opatrení na situáciu tých dodávateľov drôtených tyčí, ktorí vyvážajú výrobcom v tretích krajinách, na ktoré sa opatrenia vzťahujú. (151) Jediný spolupracujúci dodávateľ surovín (výrobca oceľového drôtu) uviedol, že uloženie opatrení by bolo prospešné pre jeho podnik. Spoločnosť vyvážala tiež do tretích krajín, vrátane krajín, ktorých sa týkalo predchádzajúce a súčasné vyšetrovanie. Naviac, závery uvedené v predbežnom nariadení ohľadne záujmu dodávateľského odvetvia nespochybnil žiaden dodávateľ surovín. (152) Vzhľadom na horeuvedené sa potvrdzujú predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 197 až 201 predbežného nariadenia. 3. Záujem dovozcov/obchodníkov (153) Jedno zo združení dovozcov argumentovalo, že nakoľko LOD predstavujú hlavnú obchodnú činnosť väčšiny dovozcov, je preto pre nich podstatné, aby si udržali dostatočný objem predaja, ktorý im zabezpečí životaschopnosť. Ďalej tvrdilo, že výrobcovia zo spoločenstva majú svoje vlastné integrované distribučné kanály a odmietajú predávať prostredníctvom nezávislých obchodníkov. Situácia dovozcov sa tak stane čoraz obťažnejšou, berúc do úvahy počet krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia. (154) Po prvé, zainteresované strany neposkytli žiaden nový prvok k tým bodom, ktoré by mohli zmeniť zistenia dosiahnuté počas predbežného štádia. (155) Naviac sa zistilo, že existovali alternatívne zdroje dodávok, na ktoré sa opatrenia nevzťahovali, vrátane odvetvia spoločenstva. I keď je pravda, že mnohí výrobcovia v rámci spoločenstva majú svoje vlastné integrované distribučné kanály, informácia poskytnutá odvetvím spoločenstva preukazuje, že predávajú aj nezávislým dovozcom/obchodníkom vo vnútri spoločenstva. Argument by sa preto mal odmietnuť. (156) Ďalšia zainteresovaná strana argumentovala, že opatrenia by vylučovali súťaž z dovozov v prospech kórejských a malajzijských LOD, ktoré zaplavia trh spoločenstva. Výsledkom bude ďalšia škoda pre odvetvie spoločenstva, obmedzenie zdrojov dodávok a diskriminácia oproti zákazníkom LOD s pôvodom v dotknutých krajinách. (157) Hoci je pravdepodobné, že kórejskí a malajzijskí vyvážajúci výrobcovia zvýšia svoj podiel na trhu, je nepravdepodobné, že zaplavia trh spoločenstva vzhľadom na ich súčasné vysoké využitie kapacity a skutočnosť, že úroveň neprimerane nízkych cien týchto krajín je nižšia (alebo dokonca žiadna v prípade kórejského vyvážajúceho výrobcu) než úroveň zistená pri dotknutých krajinách. Pokiaľ ide o diskrimináciu, je dôležité poznamenať, že k diskriminácii v tomto ohľade nedochádza, nakoľko pri dovozoch z Kórei a Malajzie, na rozdiel od ostatných dotknutých krajín, sa nezistil dumping. Argument by sa preto mal zamietnuť. (158) Vzhľadom na horeuvedené, potvrdzujú sa predbežné zistenia tak, ako sú popísané v odsekoch 202 až 207 predbežného nariadenia. 4. Záujem užívateľov (159) Nakoľko neexistujú žiadne nové informácie o záujme užívateľov, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 208 až 211 predbežného nariadenia. 5. Záver ohľadne záujmu spoločenstva (160) Vzhľadom na horeuvedené, potvrdzujú sa predbežné zistenia, ako sú popísané v odsekoch 212 až 215 predbežného nariadenia, t. j. že neexistujú žiadne závažné dôvody, na základe ktorých by sa z titulu záujmu spoločenstva antidumpingové opatrenia neprijali. H. KONEČNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA 1. Úroveň vylúčenia škôd (161) Na základe metodiky vysvetlenej v odsekoch 216 až 219 predbežného nariadenia a berúc do úvahy zmeny uvedené v odsekoch 111 a 115 v predchádzajúcej časti textu a opravu úradných chýb, vážené priemerné vývozné ceny LOD sa porovnali s predajnými cenami účtovanými odvetvím spoločenstva na trhu spoločenstva – upravenými tak, aby odrážali maržu zisku 5 %. Rozdiel sa potom vyjadril ako percento vývozných cien vyvážajúcich výrobcov na parite CIF, s dodaním na hranicu spoločenstva. 2. Konečné antidumpingové opatrenia (162) Vzhľadom na horeuvedené sa Komisia domnieva, že by sa malo uložiť konečné antidumpingové clo na úrovni zistených dumpingových marží, s výnimkou dvoch spoločností – jednej v Thajsku a druhej v Turecku – pre ktoré by sa clo malo uložiť na úrovni marže škody, ktorá je nižšia, v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia. Krajina | Spoločnosť | konečné clo (%) | Česká republika | ŽDB a. s. | 30,7 | Všetky ostatné spoločnosti | 47,1 | Rusko | Cherepovetsky Staleprokatny Zavod | 36,1 | Všetky ostatné spoločnosti | 50,7 | Thajsko | Usha Siam Steel Industries Plc. | 24,8 | Všetky ostatné spoločnosti | 42,8 | Turecko | Celik Halat ve Tal Sanayii A.S. | 31,0 | Has Celik ve Halat San Tic A.S. | 17,8 | Všetky ostatné spoločnosti | 31,0 | 3. Ukončenie konania v súvislosti s Kóreou a Malajziou bez uloženia opatrení (163) Vzhľadom na výsledky vyšetrovania týkajúceho sa Kórei a Malajzie a berúc do úvahy, že dumpingová marža zistená v prípade týchto dvoch krajín je nižšia ako 2 % prah stanovený v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, konanie by sa malo ukončiť bez uloženia antidumpingových opatrení vo vzťahu k dovozom príslušného výrobku pochádzajúceho z Kórei a Malajzie. Konanie ohľadom dovozov s pôvodom v Kórei a Malajzii sa ukončilo rozhodnutím Komisie č. 2001/602/ES z 26. júla 2001, akceptujúc záväzky ponúknuté v súvislosti s antidumpingovým konaním vo vzťahu k dovozom určitých železných alebo oceľových lán a káblov pochádzajúcich z Českej republiky, Kórejskej republiky, Malajzie, Ruska, Thajska a Turecka a ktoré ukončilo konanie v súvislosti s dovozmi pochádzajúcimi z Kórejskej republika a Malajzie [3]. 4. Záväzky (164) Záväzky ponúknuté vyvážajúcimi výrobcami v Českej republike a Turecku sa akceptovali v predbežnom štádiu. Minimálne stanovené ceny sa zmenili tak, aby odrážali konečné zistenia z vyšetrovania. (165) Po uverejnení predbežných zistení ponúkli vyvážajúci výrobcovia z Ruska a Thajska cenové záväzky v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. Tým, že tak vykonali, súhlasili s predajom príslušného výrobku za rovnakú alebo vyššiu cenu, čo vylučuje škodlivé účinky dumpingu. Spoločnosti taktiež budú poskytovať Komisii pravidelné a podrobné informácie ohľadom svojho exportu do krajín spoločenstva, čo znamená, že záväzky bude Komisia účinne monitorovať. Naviac, povaha výrobku, štruktúra spoločností a sortiment predaja sú také, že riziko, že budú obchádzať prijatý záväzok je obmedzené. (166) Vzhľadom na uvedené sa preto ponúknuté záväzky považujú za prijateľné a príslušné spoločnosti boli informované o podstatných skutočnostiach, úvahách a povinnostiach, na ktorých sa akceptovanie zakladá. (167) Aby mohla ďalej Komisia účinne monitorovať dodržiavanie uvedených záväzkov zo strany spoločností, pri podaní žiadosti o prepustenie do voľného obehu príslušnému colnému orgánu bude výnimka z antidumpingového cla podmienená predložením obchodnej faktúry obsahujúcej aspoň zložky vymenované v prílohe. Tento objem informácií je tiež potrebný k tomu, aby umožnil colným orgánom uistiť sa s dostatočnou presnosťou, či dodávky zodpovedajú obchodným dokumentom. Tam, kde sa takáto faktúra nepredloží, alebo keď nezodpovedá výrobku prezentovanému colnému orgánu, zaplatí sa namiesto toho príslušná sadzba antidumpingového cla. (168) Je potrebné poznamenať, že v prípade porušenia alebo stiahnutia záväzku alebo pri podozrení porušenia je možné uložiť antidumpingové clo podľa článku 8(9) a (10) základného nariadenia. (169) Naviac, v súlade s článkom 8 ods. 6 základného nariadenia, ukončilo sa vyšetrovanie dumpingu, vzniknutej škody a záujmu spoločenstva vo vzťahu k dotknutým krajinám, nehľadiac na akceptovanie záväzkov v priebehu vyšetrovania. Záväzky ponúknuté dvoma vyvážajúcimi výrobcami v Thajsku a Rusku boli prijaté rozhodnutím 2001/602/ES, PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 1. Konečné antidumpingové clo sa týmto ukladá na dovozy železných alebo oceľových lán a káblov, vrátane uzavretých lán, okrem lán a káblov z nerezovej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm, s pripojeným alebo nepripojeným príslušenstvom spadajúcim pod číselné znaky KN (kombinovanej nomenklatúry)73121082, 73121084, 73121086, 73121088 a 73121099, s pôvodom v Českej republike, Rusku, Thajsku a Turecku. 2. Sadzba konečného antidumpingového cla uplatňovaného na netto cenu franko hranica spoločenstva, pred zaplatením cla, výrobkov s pôvodom v nižšie uvedených krajinách, bude nasledovná: Krajina | Colná sadzba (%) | Dodatočný číselný znak TARIC | Česká republika | 47,1 | A999 | Rusko | 50,7 | A999 | Thajsko | 42,8 | A999 | Turecko | 31,0 | A999 | 3. Horeuvedené sadzby sa nevzťahujú na výrobky vyrábané doleuvedenými spoločnosťami, na ktoré sa uplatňujú nasledujúce antidumpingové colné sadzby: Krajina | Spoločnosť | Colná sadzba (%) | Dodatočný číselný znak TARIC | Česká republika | ŽDB a. s. Bezručova 300, 735 93 Bohumín Česká republika | 30,7 | A216 | Rusko | Otvorená akciová spoločnosť CherepovetskyStaleprokatny Zavod, Rusko 162600 Cherepovets, oblasť Vologda ul. 50-letia Oktiabria 1/33 | 36,1 | A217 | Thajsko | Usha Siam Steel Ind. Public Company Limited 888/116 Mahtun Plaza Building,Ploenchit Road, Bangkok 10330 Thajsko | 24,8 | A218 | Turecko | Celik Halat ve Tal Sanayii A.S. Fahrettin Kreim Gokai Cad. No. 14 Denızcıler iş Merkezı A. Blok Kat. 1 | 31,0 | A219 | Has Celik ve Halat Sanayzi Ticaret A.S. Hacilar Yolu 8 Km Kayseri Turecko | 17,8 | A 220 | 4. Pokiaľ nie je špecifikované inak, uplatnia sa účinné ustanovenia týkajúce sa ciel. Článok 2 1. Dovozy podľa jedného z nasledujúcich dodatočných číselných znakov TARIC, ktoré sú vyrábané a priamo vyvážané (t. j. zasielané a vyfakturované) niektorou z doleuvedených spoločností spoločnosti vo vnútri spoločenstva, pôsobiacej ako dovozca, by mali byť vyňaté z antidumpingového cla, uloženého podľa článku 1, za predpokladu, že sú dovezené v súlade s odsekom 2. Krajina | Spoločnosť | Dodatočný číselný znak TARIC | Česká republika | ŽDB a. s. Bezručova 300, 735 93 Bohumín Česká republika | A216 | Rusko | Otvorená akciová spoločnosť CherepovetskyStaleprokatny Zavod, Rusko 162600 Cherepovets, oblasť Vologda ul. 50-letia Oktiabria 1/33 | A217 | Thajsko | Usha Siam Steel Ind. Public Company Limited 888/116 Mahtun Plaza Building,Ploenchit Road, Bangkok 10330 Thajsko | A218 | Turecko | Celik Halat ve Tal Sanayii A.S. Fahrettin Kreim Gokai Cad. No. 14 Denızcıler iş Merkezı A. Blok Kat. 1 | A219 | Has Celik ve Halat Sanayzi Ticaret A.S. Hacilar Yolu 8 Km Kayseri Turecko | A 220 | 2. Dovozy uvedené v odseku 1 sú oslobodené od cla za podmienky, že: a) obchodná faktúra obsahujúca aspoň položky uvedené v prílohe sa predloží colným orgánom členských štátov pri predložení vyhlásenia pre prepustenie do voľného obehu; a b) tovar deklarovaný a predložený colným orgánom presne zodpovedá popisu na obchodnej faktúre. Článok 3 1. Pokiaľ ide o dovozy výrobkov popísaných v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Českej republike, Thajsku a Turecku, sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla uloženého nariadením Komisie (ES) č. 230/2001 z 2. februára 2001 sa vyberajú so sadzbou s konečnou platnosťou uloženého cla. Sumy zabezpečené nad rámec konečnej sadzby antidumpingového cla sa uvoľnia. 2. Pokiaľ ide o dovozy výrobkov popísaných v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Rusku, sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla uloženého nariadením (ES) č. 230/2001 sa vyberú pri sadzbe dočasne uloženého cla. Článok 4 Toto nariadenia nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli 2. augusta 2001 Za Radu predseda L. Michel [1] Ú. V. ES L 56, 6.3.1996, s. 1 Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2238/2000 (Ú. V. ES L 257, 11.10.2000, s. 2). [2] Ú. V. ES L 34, 3.2.2001, s. 4. [3] Pozri stranu 47 tohto Úradného vestníka -------------------------------------------------- PRÍLOHA Informácie potrebné pre obchodné faktúry pri predajoch, ktoré sú predmetom záväzku 1. Záhlavie "OBCHODNÁ FAKTÚRA PRILOŽENÁ K TOVARU, KTORÝ JE PREDMETOM ZÁVÄZKU" 2. Názov spoločnosti uvedenej v článku 2 ods. 1 vystavujúcej obchodnú faktúru. 3. Číslo obchodnej faktúry. 4. Dátum vystavenia obchodnej faktúry. 5. Dodatočný číselný znak TARIC, pod ktorým sa má tovar uvedený na faktúre precliť na hranici spoločenstva. 6. Presný opis tovaru, vrátane: - číselného kódu výrobku (PCN) (ako je stanovené v záväzku ponúknutom predmetným vyvážajúcim výrobcom); - počtu prameňov; počet drôtov v prameni; usporiadanie drôtov v prameni (napr. štandardné, pečatné, typu warrington, atď.); charakteristiky lana (odolné voči rotácii, spevnené atď.); - číselného kódu spoločnosti výrobku (CPC), (ak prichádza do úvahy); - číselného znaku KN; - množstva (udané v kg a dĺžka). 7. Popis predajných podmienok, vrátane: - ceny za kg; - uplatniteľných platobných podmienok; - uplatniteľných dodacích podmienok; - uplatniteľných zliav a rabatov. 8. Názov spoločnosti konajúcej ako dovozca, na ktorú spoločnosť priamo vystavuje faktúru. 9. Názov predstaviteľa spoločnosti, ktorý vystavil faktúru a nasledovné podpísané vyhlásenie: "Ja dolupodpísaný osvedčujem, že predaj tovaru na priamy vývoz do Európskeho spoločenstva, ktorého sa týka táto faktúra, sa realizuje v rozsahu a za podmienok záväzku ponúknutého [spoločnosť] a prijatého Európskou komisiou rozhodnutím 2001/602/ES. Vyhlasujem, že informácie uvedené na tejto faktúre sú úplné a správne." --------------------------------------------------