Nariadenie Rady (ES) č. 901/2001

zo 7. mája 2001,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz močoviny s pôvodom v Rusku

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane proti dumpingovému dovozu z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [1], a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s Poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Predchádzajúce šetrenia

(1) V roku 1987 Komisia uložila dočasné antidumpingové clo [2] na dovoz močoviny s pôvodom okrem iného v bývalom Sovietskom zväze. Nariadením (EHS) č. 3339/87 [3] Rada prijala záväzky týkajúce sa dovozu močoviny okrem iného z bývalého Sovietskeho zväzu. Rozhodnutím Komisie 89/143/EHS [4] sa tieto záväzky potvrdili. V marci 1993 Komisia začala preskúmanie rozhodnutia, ktorým sa prijímajú záväzky pre dovoz močoviny s pôvodom okrem iného v bývalom Sovietskom zväze [5]. Výsledkom bolo uloženie definitívneho antidumpingového cla nariadením Rady (ES) č. 477/95 [6] o močovine s pôvodom v Ruskej federácii ("Rusko"). Výška uloženého cla zodpovedala rozdielu medzi 115 EUR na tonu a čistou voľne ponúkanou cenou na hranici pred colným konaním, ak je táto nižšia.

2. Šetrenia týkajúce sa iných krajín

(2) V októbri 2000 sa začalo antidumpingové šetrenie týkajúce sa dovozu močoviny s pôvodom v Bielorusku, Bulharsku, Egypte, Estónsku, Litve, Líbyi, Poľsku, Rumunsku a Ukrajine [7]. Šetrenie v súčasnosti práve prebieha.

3. Súčasné šetrenie

3.1 Žiadosť o preskúmanie

(3) V septembri 1999 Komisia uverejnila oznámenie o blížiacom sa ukončení platných antidumpingových opatrení na dovoz močoviny s pôvodom v Rusku [8]. Komisia následne dostala požiadavku na preskúmanie týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 [9] (ďalej len "základné nariadenie"). Požiadavku podala 3. decembra 1999 Európske združenie výrobcov hnojív (EFMA) v mene výrobcov predstavujúcich väčšinu produkcie močoviny v spoločenstve (ďalej len "príslušný výrobok") Táto požiadavka bola založená na dôvodoch, že ukončenie opatrení by mohlo mať za následok pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu a poškodzovanie odvetvia spoločenstva.

3.2. Oznámenie o začatí

(4) Po porade s Poradným výborom sa zistilo, že existuje dostatok dôkazov na začatie preskúmania a Komisia začala v marci 2000 [10] šetrenie podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

3.3. Obdobie šetrenia

(5) Obdobie šetrenia na preskúmanie pokračovania alebo opakovania dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 1999 do 31. decembra 1999 ("OŠ"). Skúmanie trendov významných pre hodnotenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovania ujmy ("skúmané obdobie") sa týkalo obdobia od 1. januára 1996 do konca OŠ.

3.4. Strany, ktorých sa šetrenie týka

(6) Komisia úradne oznámila požadujúcim výrobcom spoločenstva, vyvážajúcim výrobcom v Rusku, dovozcom, užívateľom a príslušným známym združeniam a zástupcom príslušnej vyvážajúcej krajiny začatie preskúmania. Komisia poslala dotazníky vyvážajúcim výrobcom, výrobcom v spoločenstve, dovozcom, užívateľom a známym zainteresovaným združeniam a tým, ktorí sa predstavili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí. Okrem toho informovala jediného výrobcu v Slovenskej republike, ktorá sa považovala za vhodnú porovnávaciu krajinu, ktorému poslala aj dotazník.

(7) Jedenásť výrobcov spoločenstva, jeden výrobca porovnávacej krajiny, jeden dovozca, jedno združenie užívateľov a jeden užívateľ odpovedali na dotazníky. Pokiaľ ide o vyvážajúcu krajinu, nezískali sa žiadne dotazníky.

3.5. Overovanie získaných informácií

(8) Komisia zistila a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na zistenie možnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy a informácie, ktoré boli v záujme spoločenstva. Komisia poskytla tiež príslušným stranám možnosť, aby mohli písomne uviesť svoje stanoviská a aby mohli požiadať o vypočutie.

(9) Verifikačné návštevy sa uskutočnili vo všetkých podnikoch týchto spoločností:

Výrobcovia spoločenstva:

Hydro Agri Brunsbüttel, Nemecko

Hydro Agri Italia SpA, Taliansko

Irish Fertilizer Industries Ltd., Írsko

Výrobca v porovnávacej krajine:

Duslo, as, Šaľa, Slovensko

Nezávislý dovozca:

Cargill BV, Amsterdam, Holandsko

Užívatelia/združenie užívateľov:

Sadepan Chimica SRL, Viadana, Taliansko

Svenska Lantmännen, Štokholm, Švédsko.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1. Príslušný výrobok

(10) Výrobok, na ktoré sa vzťahuje toto konanie, je rovnaký ako v predchádzajúcom šetrení, t. j. močovina. Vyrába sa hlavne z amoniaku, ktorý sa vyrába zo zemného plynu. Môže byť v kvapalnej alebo tuhej forme. Močovina v tuhom stave sa môže používať na poľnohospodárske a priemyselné účely. Močovina poľnohospodárskej kvality sa môže používať buď ako hnojivo, ktoré sa rozprašuje na pôdu, alebo ako prídavná látka do krmív. Močovina priemyselnej kvality je surovinou pre určité lepidlá a plasty. Kvapalná močovina sa môže používať ako hnojivo a aj na priemyselné účely. Všetky druhy močoviny majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a môžu sa považovať na účely tohto skúmania za jeden výrobok.

(11) Príslušný výrobok patrí pod číselné znaky KN 31021010 a 31021090. Jedno združenie dovozcov požadovalo, aby sa močovina dovážaná pod číselným znakom KN 31021090 vylúčila zo súčasného skúmania, pretože sa už po mnohé roky žiaden takýto dovoz neuskutočnil.

(12) Vzhľadom na túto požiadavku treba poznamenať, že aj keď sa po mnohé roky neuskutočnil žiaden dovoz pod číselným znakom 31021090, výrobok, ktorý sa môže zatriediť pod tým číselným znakom, jasne patrí do jedinej kategórie výrobku, ktorú tvorí "príslušný výrobok" a okrem toho sa nedá vylúčiť, že sa takýto dovoz neuskutoční v budúcnosti.

2. Podobný výrobok

(13) Šetrenie ukázalo, že výrobok vyrábaný a predávaný výrobcami spoločenstva na trhu spoločenstva je podobný vo všetkých aspektoch močovine vyrábanej v Rusku a vyvážanej do spoločenstva. Preto sa považuje za podobný výrobok v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. Tiež sa zistilo, že močovina vyvážaná z Ruska do spoločenstva a močovina vyrábaná a predávaná na domácom trhu na Slovensku, ktoré slúžilo ako porovnávacia krajina, boli podobné.

C. OPAKOVANÝ VÝSKYT ALEBO POKRAČOVANIE DUMPINGU

(14) V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by ukončenie opatrení viedlo k pokračovaniu a/alebo opakovanému výskytu dumpingu alebo nie.

(15) Počas OŠ sa doviezlo 25 kiloton močoviny z Ruska (v porovnaní so 117 kilotonami dovezenými počas predchádzajúceho OŠ (1992) a 271 kilotonami v roku 1986). Toto predstavuje trhový podiel 0,4 %.

1. Pravdepodobnosť pokračovania dumpingu

1.1 Porovnávacia krajina

(16) ormálna hodnota sa zistila v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia na základe údajov získaných v trhovom hospodárstve tretej krajiny, kde sa príslušný výrobok vyrábal a predával. V oznámení o začatí Komisia navrhla Slovenskú republiku ako vhodnú porovnávaciu krajinu kvôli skutočnosti, že sa použila ako porovnávacia krajina v predchádzajúcom šetrení a že výrobné postupy a prístup k surovinám v Slovenskej republike sú porovnateľné k podmienkam prevládajúcim v Rusku.

(17) Združenie dovozcov namietalo voči výberu Slovenskej republiky za porovnávaciu krajinu na základe týchto dôvodov: Slovenská republika na rozdiel od Ruska nemá produkciu zemného plynu. Keďže plyn je základnou surovinou na výrobu močoviny, je najdôležitejší prvkom v cene konečného výrobku. Okrem toho sa namietalo, že Slovenská republika je úplne závislá na ruskom plyne a platí zaňho veľmi vysokú cenu. Z tohto dôvodu sa namietalo, že použitie Slovenskej republiky ako porovnávacej krajiny by neprirodzene zvýšilo normálnu hodnotu, čo by malo za následok neprirodzene vysoké dumpingové rozpätie.

(18) Po druhé združenie navrhovalo, že vzhľadom na dôležitosť plynu pri výrobe močoviny by mala byť v takomto prípade porovnávacou krajinou krajina s produkciou plynu. Združenie dovozcov navrhovalo Nórsko, Kanadu alebo Saudskú Arábiu ako alternatívne porovnávacie krajiny.

(19) Vzhľadom na prvé tvrdenie by sa malo zdôrazniť, že ceny ruského plynu majú na ruskom trhu omnoho nižšiu hodnotu a nie sú určované trhovými silami. Okrem toho sa nedokázalo, že by ceny plynu na slovenskom trhu boli vyššie ako ceny plynu v iných trhových hospodárstvach. Komisia tiež nenašla žiaden dôkaz, že by sa tieto ceny plynu porovnávali počas OŠ s cenami plynu v iných trhových hospodárstvach. Preto sa nemôže uznať, že výber Slovenskej republiky ako porovnávacej krajiny by slúžil na neprirodzené zvýšenie normálnej hodnoty. Pokiaľ ide o druhý argument, Komisia analyzovala, či by niektorá z navrhovaných krajín nebola vhodnejšia. Nórsko by zrejme nebolo vhodným výberom kvôli skutočnosti, že nevyrába močovinu. Saudská Arábia sa považovala za nevhodnú, pretože právne predpisy tejto krajiny povoľujú neprirodzene nízke ceny surovín pre domáci priemysel využívajúci zemný plyn a poskytujú investičnú podporu jej odvetviu výroby hnojív. Čo sa týka Kanady, nezískala sa žiadna spolupráca zo strany kanadského odvetvia výroby močoviny.

(20) Výber Slovenskej republiky za porovnávaciu krajinu podporujú tieto skutočnosti: použila sa ako porovnávacia krajina v predchádzajúcom šetrení; výrobné postupy a prístup k surovinám v Slovenskej republike sú porovnateľné s podmienkami prevládajúcimi v Rusku; ceny zemného plynu v Slovenskej republike boli konkurenčné a neboli vyššie ako ceny plynu v iných trhových hospodárstvach; táto krajina by spolupracovala na veľmi dobrej úrovni. Jediný slovenský výrobca súhlasil so spoluprácou pri šetrení a zistilo sa tiež, že domáci predaj, ktorý tento výrobca uskutočnil, bol reprezentatívny v porovnaní s objemom vývozu z Ruska do spoločenstva.

(21) Na základe tohto sa usúdilo, že Slovenská republika bola vhodným a odôvodniteľným výberom za porovnávaciu krajinu s cieľom stanovenia normálnej hodnoty pre dovoz močoviny s pôvodom v Rusku.

1.2. Normálna hodnota

(22) Najskôr sa preskúmalo, či bol domáci predaj uskutočnený spolupracujúcim slovenským výrobcom reprezentatívny v porovnaní s dovozom, ktorého sa týka šetrenie, do spoločenstva. V tejto súvislosti sa považovalo za potrebné vylúčiť predaj obchodne spojeným stranám, keďže sa neuskutočňuje bežným chodom obchodu. Po vylúčení týchto predajov sa zistilo, že priame predaje uskutočnené spolupracujúcim slovenským výrobcom boli dostatočne reprezentatívne, nakoľko sa uskutočňovali vo významných množstvách v porovnaní s priemerným objemom vývozu, ktoré sa zaznamenali ako predané do spoločenstva vyvážajúcim výrobcami v Rusku počas OŠ.

(23) Ďalej sa zistilo, že by sa tieto priame predaje nezávislým zákazníkom mohli pokladať za uskutočnené bežným chodom obchodu v porovnaní s domácimi cenami a výrobnými nákladmi.

(24) Normálna hodnota sa preto stanovila ako vážený priemer aktuálnych cien všetkých priamych predajov nezávislým zákazníkom na slovenskom trhu.

1.3. Vývozná cena

(25) Keďže žiaden vyvážajúci výrobca nespolupracoval, vývozná cena sa stanovila na základe dostupných údajov v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia. V tomto prípade to bola priemerná dovozná cena uvedená v Eurostate.

1.4. Porovnanie

(26) Keďže močovina je výrobok, ktorý sa predáva vo veľkých objemoch, a prepravné náklady tvoria veľkú časť predajnej ceny, usúdilo sa, že bude vhodné, ak sa porovnanie urobí za podmienky EXW (zo závodu). V súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa formou úprav zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňovali porovnateľnosť cien. Úprava normálnej hodnoty sa urobila predovšetkým vzhľadom na náklady na balenie, pretože vývozná cena bola prispôsobená k prepravným nákladom, ktoré sa vyskytli v Rusku a preprave z Ruska do spoločenstva na základe informácií, ktoré sa nachádzali v požiadavke a iných dostupných údajoch.

1.5. Dumpingové rozpätie

(27) V súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie stanovilo porovnaním priemernej normálnej hodnoty v porovnávacej krajine s priemernou vývoznou cenou za tonu podľa údajov z Eurostatu.

(28) Porovnanie preukázalo existenciu významnej miery dumpingu (nad 35 %). Úroveň dumpingu je takto vyššia ako v predchádzajúcom šetrení (28,2 %).

1.6. Záver

(29) Žiadne údaje získané počas šetrenia nenaznačujú, že by zistená úroveň dumpingu prestala existovať alebo dokonca sa znížila v prípade zrušenia antidumpingových opatrení. Na základe toho sa usúdilo, že v prípade zrušenia opatrení je pravdepodobnosť, že dovoz z Ruska s dumpingovými cenami bude pokračovať. Vzhľadom na obmedzený objem dovozu počas OŠ sa však považovalo za primerané preskúmať aj to, či by došlo k opakovanému výskytu dumpingu pri zvýšených objemoch vývozu, ak by boli súčasné opatrenia zrušené.

2. Pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu

2.1. Analýza situácie v príslušnej krajine

(30) Ako je uvedené, zistilo sa, že dovoz do spoločenstva sa uskutočňoval s dumpingovými cenami. Objemy dovozu však boli v priebehu OŠ nízke (0,4 % spotreby spoločenstva). Z tohto dôvodu sa ďalej skúmalo, či by iné okolnosti mohli naznačovať pravdepodobnosť opakovaného výskytu ďalšieho dovozu s dumpingovými cenami v prípade zrušenia opatrení.

2.1.1. Výrobná kapacita a využitie kapacity

(31) Pri nedostatočnej spolupráci ruských vývozcov Komisia v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia založila svoju analýzu na informáciách uvedených v žiadosti o preskúmanie, ako aj na informáciách získaných z nezávislého špecializovaného prieskumu trhu, ktorú predložil žiadateľ v priebehu šetrenia.

(32) Podľa uvedených zdrojov sa ruská výrobná kapacita na močovinu v posledných rokoch odhaduje na približne 5300 kiloton za rok. Rovnaké zdroje odhadujú aktuálnu ruskú výrobu na približne 3700 kiloton za rok. Z toho vyplýva, že ruskí výrobcovia by boli schopní vyrábať ďalších 1600 kiloton za rok, čo predstavuje 26,5 % spotreby spoločenstva v roku 1999.

2.1.2. Ruský vývoz do Brazílie, Mexika a Turecka

(33) Čo sa týka možnosti zvýšeného ruského predaja na trhoch v tretích krajinách, Komisia zistila, že sa už uskutočňuje vývoz ruskej močoviny do tretích krajín. Veľké objemy vývozu do Brazílie, Mexika a Turecka sa evidovali v roku 1999 a nie je žiaden náznak, že sa v najbližších rokoch významne zvýši domáca spotreba v týchto krajinách. Preto nie je pravdepodobné, že by tieto trhy absorbovali akékoľvek ďalšie množstvá, na výrobu ktorých majú ruskí výrobcovia kapacitu.

(34) Čo sa týka vývozných cien, zistilo sa, že cena ruského materiálu predávaného na trhoch v Brazílii, Mexiku a Turecku bola podstatne nižšia ako cenová úroveň ruských dodávok do spoločenstva.

(35) Dovoz do Brazílie, Mexika a Turecka sa preto javí, že sa uskutočňuje s cenami, ktoré sú ešte vo väčšej miere dumpingové ako pri ruskom dovoze do spoločenstva.

(36) Vzhľadom na blízkosť ruských výrobcov k európskemu trhu a vyššieho možného rozpätia na vývozné ceny na tomto trhu je pravdepodobné, že by aspoň časť ruského vývozu do Brazílie, Mexika a Turecka presmerovala do spoločenstva v prípade zrušenia opatrení.

2.2. Záver

(37) Veľká nevyužitá výrobná kapacita Ruska, značné objemy vývozu do Brazílie, Mexika a Turecka a nízka cenová úroveň tohto vývozu (dokonca nižšia ako ruské vývozné ceny do spoločenstva, ktoré už sú vo významnej miere dumpingové a ktoré sú vo všeobecnosti nižšie ako ceny odvetvia spoločenstva) naznačujú, že existuje pravdepodobnosť, že by ukončenie súčasných antidumpingových opatrení voči dovozu príslušného výrobku z Ruska viedlo k opakovanému výskytu značných objemov dumpingového vývozu na trh spoločenstva.

(38) Bez opatrení by ruské objemy vývozu skutočne mohli dosiahnuť úroveň ako v predchádzajúcom OŠ 117 kiloton alebo dokonca 300 kiloton v roku 1994. Toto je ešte viac pravdepodobné vzhľadom na blízkosť Ruska k trhu spoločenstva. Ruské vývozné ceny účtované Brazílii, Mexiku a Turecku počas obdobia šetrenia môžu slúžiť ako indikácia cenovej úrovne možného budúceho vývozu do spoločenstva. Existuje tu teda pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu vo významných objemoch.

D. DEFINÍCIA ODVETVIA SPOLOČENSTVA

(39) Šetrením sa zistilo, že počas OŠ predstavovalo 11 požadujúcich výrobcov spoločenstva viac ako 85 % výroby močoviny v spoločenstve. Tým tvoria odvetvie spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

E. ANALÝZA SITUÁCIE NA TRHU SPOLOČENSTVA

1. Spotreba

(40) Zrejmá spotreba močoviny v spoločenstve sa stanovila na základe objemov predaja odvetvia spoločenstva na trhu spoločenstva, objemu predaja iných výrobcov spoločenstva, ako aj dovozu močoviny do spoločenstva z príslušnej krajiny a všetkých ostatných tretích krajín. Výroba pre vlastnú spotrebu sa pri stanovení spotreby spoločenstva nebrala do úvahy, keďže sa takáto výroba nepredáva na voľnom trhu, ale sa ďalej spracuje do rozličných konečných výrobkov, pre ktoré je posudzovaný výrobok len jednou zo zložiek. Odvetvie spoločenstva nedováža alebo iným spôsobom nenakupuje močovinu pre vlastnú spotrebu. Predaj močoviny vyrobenej a používanej na trhu, ktorý slúži pre vlastnú spotrebu, nebol konkurenčný pre predaj močoviny vyrobenej a predanej na trhu, ktorý neslúži pre vlastnú spotrebu a teda pravdepodobne nepodliehal vplyvom dumpingového dovozu.

(41) Podľa tohto postupne spotreba vzrastala o 25,8 % počas obdobia, ktoré sa skúmalo, z okolo 4,8 milióna ton v roku 1996 na okolo 6 miliónov ton v OŠ.

2. Dovoz z príslušnej krajiny

2.1. Objem a trhový podiel

(42) Malo by sa poznamenať, že objemy dovozu z Ruska boli ešte významné medzi rokmi 1990 a 1994 a dosiahli úroveň 300 kiloton v roku 1994. V tomto období sa uskutočňovali antidumpingové opatrenia formou záväzku. Na základe údajov z Eurostatu potom ako sa forma opatrení v roku 1995 zmenila na clo, nastal prudký pokles medzi rokom 1995 a 1996. Príčinou tohto poklesu bola zmena formy opatrenia. Objemy dovozu zostali potom stabilné medzi rokmi 1996 a 1998 a opäť význame klesli v OŠ. Nedá sa vylúčiť, že významný nárast vývozu do spoločenstva z ostatných tretích krajín prispel k tomuto poklesu.

(43) Trhový podiel dovozu z príslušnej krajiny v spoločenstve sa znížil z 0,9 % v roku 1996 na 0,4 % v OŠ.

2.2. Ceny

(44) Priemerné CIF dovozné ceny za príslušný dovoz podstatne vzrástli po uložení antidumpingového cla založeného na minimálnej dovoznej cene v roku 1995. Zistilo sa, že od roku 1998 došlo k značnému poklesu dovozných cien. Od roku 1997 a dokonca evidentnejšie od roku 1998 boli však ruské ceny za močovinu vo vyššej kategórii rozsahu cien, ktoré v spoločenstve účtovali vyvážajúci výrobcovia tretích krajín, čo čiastočne vysvetľuje, prečo dovoz s pôvodom v Rusku nemohol dosiahnuť trhový podiel.

(45) Združenie dovozcov tvrdilo, že by Komisia mala s cieľom porovnania cien zohľadniť kvalitatívne rozdiely medzi ruskou močovinou a močovinou, ktorú vyrába odvetvie spoločenstva. Vzhľadom na to obsahujú v súčasnosti uskutočňované opatrenia úpravu vo výške 10 % na zohľadnenie kvalitatívnych rozdielov. Okrem toho rozsah skúmania ukončenia opatrení na rozdiel od rozsahu určitých dočasných skúmaní nevyžaduje nové kalkulácie rozpätí ujmy, ktoré sú založené na porovnaniach cien.

3. Hospodárska situácia v odvetví spoločenstva

3.1. Výroba

(46) Celková výroba močoviny odvetvia spoločenstva určená na predaj na trhu spoločenstva, t. j. s vylúčením výroby pre vlastnú spotrebu, ktorá predstavuje okolo 25 % celkovej produkcie, vzrástla o 7,5 % medzi rokom 1996 a OŠ. Značný nárast sa uskutočnil medzi rokom 1996 a 1997, zatiaľ čo výroba mierne klesla medzi rokom 1998 a OŠ.

3.2. Kapacita a využitie kapacity

(47) Miera využitia kapacity bola pomerne stabilná okolo 86 % v rokoch 1996 a 1997. Potom v roku 1998 klesla na 84,7 % a na 82,5 % počas OŠ.

(48) Amoniak používaný na výrobu močoviny sa však môže používať aj na výrobu iných hnojív. Miera využitia kapacity na výrobu močoviny, ako aj jej vývoj tiež adekvátne ovplyvňuje vývoj iných hnojív.

3.3. Predaj v spoločenstve

(49) Celkový objem predaja odvetvia spoločenstva na trhu spoločenstva vzrástol z približne 3,2 miliónov ton v roku 1996 na približne 3,8 milióna ton v OŠ, čo predstavuje nárast o 17 %. Nárast predaja bol najvýraznejší medzi rokmi 1997 a 1998.

3.4. Zásoby

(50) Úroveň zásob sa nepovažuje za platný ukazovateľ ujmy kvôli sezónnosti predaja, kvôli skutočnosti, že močovina používaná na vlastnú spotrebu sa skladuje spolu s močovinou, ktorá sa predáva na trhu a kvôli skutočnosti, že močovinu sčasti skladujú aj samotní výrobcovia a sčasti poľnohospodárske družstvá.

3.5. Trhový podiel

(51) Pri celkove narastajúcom trhu napriek nárastu objemov predaja, trhový podiel odvetvia spoločenstva na trhu spoločenstva klesol z okolo 67 % v roku 1996 na okolo 63 % v OŠ, teda neprofitoval z narastajúceho sa trhu.

3.6. Ceny

(52) Priemerná predajná cena odvetvia spoločenstva klesala každý rok v období od roku 1996 do OŠ až dosiahla celkový pokles takmer 40 % medzi rokom 1996 a OŠ, čo zodpovedá všeobecnému vývoju cien na trhu. Zdá sa, že faktormi ovplyvňujúcimi tento vývoj sú existencia dovozu z ostatných tretích krajín na trhu spoločenstva a dumping zistený v prípade iných hnojív, ako je dusičnan amónny a roztoky močoviny a dusičnanu amónneho, ktoré mali vplyv na znižovanie cien všetkých dusíkatých hnojív. Okrem toho treba poznamenať, že v apríli 1997 Čínska ľudová republika uložila zákaz dovozu močoviny. Čínsky trh je približne štyrikrát väčší ako trh spoločenstva a pred týmto rozhodnutím bol zásobený predovšetkým z dovozu. Zákaz dovozu mal preto vplyv na ceny močoviny v spoločenstve, keďže mnohé tretie krajiny dodávali značnú časť svojho vývozu do Čínskej ľudovej republiky. Klesajúce ceny energie (zemný plyn je hlavnou surovinou pre výrobu močoviny) tiež môžu mať vplyv na predajné ceny.

3.7. Ziskovosť a návratnosť investícií

(53) Ziskovosť odvetvia spoločenstva vyjadrená ako percento čistej predajnej hodnoty postupne klesala v rozmedzí rokov 1996 a OŠ. Tento trend je potrebné posudzovať z hľadiska vývoja cien, ktorý sa naozaj správal podobne. Ziskovosť dosiahla v roku 1998 negatívne hodnoty a úroveň strát sa v OŠ podstatne prehĺbila.

(54) Počas skúmaného obdobia klesajúci trend ziskovosti sledovala aj návratnosť investícií. Tento negatívny trend je dokonca markantnejší kvôli spojenému efektu poklesu ziskovosti a nárastu investícií.

3.8. Finančné toky

(55) Finančné toky tvorené odvetvím spoločenstva v súvislosti s predajom močoviny tiež veľmi úzko sledovali trend ziskovosti.

3.9. Možnosti navýšenia kapitálu

(56) Spoločnosti vyrábajúce močovinu sú súčasťou väčších skupín. Žiadne ťažkosti neboli oznámené.

3.10. Zamestnanosť, produktivita a platy

(57) Zamestnanosť klesla z 1638 zamestnancov v roku 1996 na 1469 zamestnancov v OŠ, pokles asi o 10 %. Produktivita postupne narastala počas skúmaného obdobia. Platy klesli v roku 1997, ale potom boli v súlade s trendom produktivity.

3.11. Investície

(58) Odvetvie spoločenstva uskutočnilo značné investície medzi rokom 1996 a OŠ. Treba poznamenať, že sú tiež čiastočne zahrnuté investície do závodov na výrobu amoniaku, čo sú investície do prvotnej výroby. Investície sa týkali najmä priamych investícií v podniku a strojných zariadení pre výrobu močoviny a procesov výroby amoniaku.

4. Dovoz z tretích krajín

(59) Podľa údajov z Eurostatu vzrástol objem dovozu močoviny z iných tretích krajín ako Rusko medzi rokom 1996 a OŠ o približne 665 kiloton, z 1187 kiloton na 1852 kiloton.

(60) Tento vzostup by sa mohol spájať so zákazom dovozu močoviny do Čínskej ľudovej republiky v apríli 1997, čo viedlo niektoré krajiny k tomu, aby presmerovali svoj vývoz do iných krajín. Tieto iné tretie krajiny zvýšili svoj trhový podiel v spoločenstve o 6 percentuálnych bodov medzi rokom 1996 a OŠ. Zodpovedajúce priemerné CIF dovozné ceny podľa Eurostatu značne klesli medzi rokom 1996 a OŠ.

5. Záver

(61) Zatiaľ čo spotreba na trhu spoločenstva vzrástla v roku 1996, t. j. okamžite po uložení cla v roku 1995, trhový podiel Ruska už klesol pod 1 %. Priemerná cena tohto dovozu, ako bola deklarovaná na colnici, klesla a v OŠ bola pod minimálnou dovoznou cenou 115 ECU na tonu. Ruský dovoz nedokázal dosiahnuť trhový podiel aj kvôli narastajúcej prítomnosti iných tretích krajín na trhu spoločenstva, ktorých ceny boli od roku 1997 nižšie ako ruské.

(62) Očakávané zlepšenie situácie odvetvia spoločenstva sa neuskutočnilo v zásade kvôli zvýšenej prítomnosti iných dodávateľov z tretích krajín na trhu. Zatiaľ čo sa objemy výroby a predaja zvýšili, ostatné hospodárske ukazovatele sa podstatne zhoršili, t. j. využitie kapacity, trhové podiely, ceny, ziskovosť, návratnosť investícií, finančné toky, zamestnanosť. Predovšetkým prudký pokles predajných cien odvetvia spoločenstva mal negatívny vplyv na jeho ziskovosť. Táto situácia by sa mala posudzovať vzhľadom na zvýšenú prítomnosť dovozu z iných tretích krajín na trhu spoločenstva, ktorý po uložení opatrení dosiahol významný trhový podiel. Treba poznamenať, že antidumpingové šetrenie týkajúce sa dovozu s pôvodom v iných tretích krajinách (Bielorusko, Bulharsko, Chorvátsko, Egypt, Estónsko, Litva, Líbya, Poľsko, Rumunsko a Ukrajina) sa začalo v októbri 2000. Z tohto dôvodu je odvetvie spoločenstva stále v zložitej situácii.

F. PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

(63) V súvislosti s prvkami zosumarizovanými v častiach 37 a 38 sa vzhľadom na účinok, aký by malo ukončenie platných opatrení, posudzovali tieto faktory.

(64) Existujú jasné náznaky, že dovoz s dumpingovými cenami z Ruska bude pokračovať. Okrem toho existuje pravdepodobnosť, že by sa objemy dovozu značne zvýšili vzhľadom na to, že ruskí vyvážajúci výrobcovia majú potenciál zvýšiť svoju produkciu a objem vývozu v súvislosti s ich veľkou nevyužitou výrobnou kapacitou. Okrem toho v blízkej budúcnosti domáca spotreba v Rusku zostane pravdepodobne na pomerne nízkej úrovni.

(65) So zreteľom na správanie vývozných cien ruských výrobcov na trhoch tretích krajín, a to v Brazílii, Turecku a Mexiku, je pravdepodobné, že ruskí vyvážajúci výrobcovia zvolia agresívne cenové správanie v spoločenstve, aby znovu nadobudli svoje stratené trhové podiely. Skutočne, ako sa zistilo v predchádzajúcich konaniach týkajúcich sa hnojív, dokonca malé objemy s nízkymi cenami majú závažné deformačné a ujmu spôsobujúce vplyvy na tento trh s touto komoditou.

(66) Odvetvie spoločenstva je stále v zložitej situácii vzhľadom najmä na svoju ziskovosť, ktorá sa výrazne zlepšila hneď po uložení posudzovaných opatrení, ale potom sa značne zhoršila. Vzhľadom na neistú situáciu odvetvia spoločenstva by pravdepodobné objemy a ceny vývozu z Ruska následkom akéhokoľvek zrušenia opatrení spôsobili odvetviu spoločenstva ďalšie ohrozenie. S najväčšou pravdepodobnosťou by významne ovplyvnili odvetvie spoločenstva.

(67) Na základe uvedeného sa usudzuje, že v prípade zrušenia opatrení, existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobeného dovozom močoviny z Ruska.

G. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1. Úvod

(68) Podľa článku 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by predĺženie platnosti súčasných antidumpingových opatrení odporovalo záujmu spoločenstva ako celku. Záujem spoločenstva sa určil na základe vyhodnotenia všetkých príslušných záujmov, t. j. odvetvia spoločenstva, dovozcov a obchodníkov, ako aj užívateľov príslušného výrobku. S cieľom vyhodnotiť pravdepodobný vplyv pokračovania alebo nepokračovania opatrení Komisia požadovala informácie od všetkých uvedených zainteresovaných strán.

(69) Malo by sa pripomenúť, že v predchádzajúcom šetrení sa neposudzovalo, že by prijatie opatrení odporovalo záujmu spoločenstva. Ďalej by sa malo poznamenať, že toto šetrenie je prieskumom, v ktorom sa už uskutočňujú antidumpingové opatrenia. Toto skúmanie preto zohľadnilo každý negatívny vplyv antidumpingových opatrení na zainteresované strany v priebehu obdobia nasledujúceho po uložení opatrení.

(70) Komisia poslala dotazníky 44 dovozcom, jednému združeniu dovozcov, piatim združeniam užívateľov a jednému užívateľovi príslušného výrobku a dostala odpovede od jedného dovozcu, jedného užívateľa, jedného užívateľského združenia a od združenia dovozcov.

(71) Na tomto základe sa skúmalo, či napriek záverom týkajúcom sa dumpingu, situácie v odvetví spoločenstva a pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu spôsobujúceho ujmu, existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme spoločenstva zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

2. Odvetvie spoločenstva

(72) Usudzuje sa, že by sa bez zachovania antidumpingových opatrení stanovených v predchádzajúcom šetrení pravdepodobne dumping spôsobujúci ujmu opakoval a že by sa situácia v odvetví spoločenstva, ktorá sa zhoršila počas skúmaného obdobia, naďalej sťažila.

(73) Odvetvie spoločenstva dokázalo, že je štrukturálne životaschopné odvetvie, schopné sa prispôsobiť zmeneným podmienkam na trhu. Toto sa prejavilo najmä pri ziskoch, ktoré odvetvie dosiahlo do roku 1997, a jeho investíciami do modernizácie technológie. Úspešnosť tohto úsilia silne závisí na existencii spravodlivej súťaže na trhu spoločenstva. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že sa v októbri 2000 začalo antidumpingové šetrenie týkajúce sa dovozu močoviny s pôvodom v Bielorusku, Bulharsku, Egypte, Estónsku, Litve, Líbyi, Poľsku, Rumunsku a Ukrajine. Na druhej strane zhoršenie zamestnanosti, ziskovosti a predajných cien bolo také, že odvetvie spoločenstva nedávno zatvorilo dôležité kapacity na výrobu dusíkatých hnojív.

3. Dovozcovia

(74) Zo 44 dovozcov, ktorí dostali dotazníky, odpovedal iba jeden. Uviedol, že je principiálne proti pokračovaniu opatrení. Vzhľadom na zanedbateľnú dôležitosť močoviny pre jeho podnikanie sa však usúdilo, že by tohto dovozcu pokračovanie opatrení závažne ovplyvnilo.

(75) Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce a na skutočnosť, že dovozcovia spravidla obchodujú s mnohými hnojivami, z ktorých močovina je iba jedným z nich a na skutočnosť, že močovina je dostupná z mnohých ďalších zdrojov, ktoré v súčasnosti nepodliehajú antidumpingovým opatreniam, sa usúdilo, že by prípadný negatívny vplyv pokračovania opatrení na dovozcov nebol presvedčivým dôvodom proti pokračovaniu opatrení.

4. Užívatelia

(76) Užívatelia príslušného výrobku sú najmä poľnohospodári a spoločnosti vyrábajúce lepidlá a plasty. Komisia poslala dotazníky niekoľkým združeniam užívateľov na európskej aj národnej úrovni. Jedno združenie užívateľov predstavujúce 11 poľnohospodárskych družstiev a jeden užívateľ odpovedali na dotazník. Obidve sú principiálne proti pokračovaniu opatrení. Ani jeden z nich však počas OŠ nepoužíval močovinu s pôvodom v Rusku. Členovia združenia užívateľov kupovali v priebehu skúmaného obdobia veľmi malé množstvá močoviny pochádzajúcej z iných zdrojov. Individuálny užívateľ nenarazil na žiadne problémy pri dodávkach močoviny z iných krajín počas platnosti opatrení.

(77) Malo by sa poznamenať, že sa v predchádzajúcich šetreniach zistilo, že hnojivá predstavujú iba malú časť celkových výrobných nákladov poľnohospodárov. Vzhľadom na uvedené a na nízku úroveň spolupráce sa usúdilo, že v súčasnosti platné opatrenia nemali významne negatívny vplyv na užívateľov močoviny. Vzhľadom na to by sa malo poznamenať, že sa žiaden z užívateľov nesťažoval, že nastalo všeobecné zvýšenie cien močoviny a/alebo zníženie ich ziskovosti od zavedenia opatrení. Vzhľadom na uvedené a so zreteľom na nízku úroveň spolupráce sa usúdilo, že by prípadný negatívny vplyv pokračovania opatrení na užívateľov nebol presvedčivým dôvodom proti pokračovaniu opatrení.

5. Záver

(78) Vzhľadom na uvedené sa usudzuje, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na to, aby spoločenstvo nemalo záujem pokračovať v opatreniach.

H. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(79) Všetky zúčastnené strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánuje odporučiť zachovanie súčasného antidumpingového cla týkajúceho sa dovozu močoviny s pôvodom v Rusku. Tiež sa im poskytlo obdobie, v rámci ktorého mali vyjadriť svoj postoj. Nezískali sa žiadne vyjadrenia opačného charakteru požadujúce zmenu uvedených záverov.

(80) Z uvedeného vyplýva, že ako je ustanovené v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, mali by sa zachovať v súčasnosti platné antidumpingové opatrenia týkajúce sa dovozu močoviny s pôvodom v Rusku,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz močoviny s pôvodom v Rusku, ktorá patrí pod číselné znaky KN 31021010 a 31021090.

2. Výška konečného antidumpingového cla je rozdiel medzi minimálnou dovoznou cenou 115 EUR za tonu a čistou voľne ponúkanou cenou na hranici pred clom vo všetkých prípadoch, keď táto cena bude menšia ako minimálna dovozná cena.

3. V prípadoch, keď sa tovar poškodil pred vstupom do voľného obehu a preto sa cena skutočne zaplatená alebo splatná na stanovenie colnej hodnoty podľa článku 145 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 [11] proporcionálne rozdelí, vyššie stanovená minimálna dovozná cena sa zníži o percento, ktoré zodpovedá proporcionálnemu rozdeleniu ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej. Splatné clo sa bude potom rovnať rozdielu medzi zníženou minimálnou dovoznou cenou a zníženou čistou voľne ponúkanou cenou na hranici pred colným konaním.

4. Pokiaľ nie je ustanovené inak, budú sa uplatňovať platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. mája 2001

Za Radu

predseda

B. Ringholm

[1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2238/2000 (Ú. v. ES L 257, 11.10.2000, s. 2).

[2] Ú. v. ES L 121, 9.5.1987, s. 11.

[3] Ú. v. ES L 317, 7.11.1987, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 52, 24.2.1989, s. 37.

[5] Ú. v. ES C 87, 27.3.1993, s. 7.

[6] Ú. v. ES L 49, 4.3.1995, s. 1.

[7] Ú. v. ES C 301, 21.10.2000, s. 2.

[8] Ú. v. ES C 252, 3.9.1999, s. 2.

[9] Ú. v. ES C 62, 4.3.2000, s. 19.

[10] Ú. v. ES C 62, 4.3.2000, s. 19.

[11] Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2787/2000 (Ú. v. ES L 330, 27.12.2000, s. 1).

--------------------------------------------------