Smernica Rady 2001/44/ES

z 15. júna 2001,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok pochádzajúcich z operácií tvoriacich súčasť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu a poľnohospodárskych odvodov a colných poplatkov a v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty a niektorými spotrebnými daňami

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej články 93 a 94,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže:

(1) Existujúce dojednania pre vzájomnú pomoc pre vymáhanie stanovené v smernici 76/308/EHS [4] by sa mali upraviť tak, aby riešili hrozbu pre finančné záujmy spoločenstva a členských štátov a vnútorného trhu predstavovanú rozvojom podvodov.

(2) V kontexte vnútorného trhu spoločenstvo a národné finančné záujmy, ktoré sú v rastúcej miere ohrozené podvodmi, musia byť chránené, aby zachovali lepšiu konkurenčnú schopnosť a fiškálnu neutralitu vnútorného trhu.

(3) S cieľom zachovať lepšie finančné záujmy členských štátov a neutralitu vnútorného trhu, pohľadávky týkajúce sa určitých daní z príjmu a kapitál a dane z poistného by sa mali doplniť do rozsahu vzájomnej pomoci upravenej smernicou 76/308/EHS.

(4) S cieľom umožniť efektívnejšie a účinnejšie vymáhanie pohľadávok v súvislosti s ktorými sa žiadosť o vymáhanie predložila, dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávky by sa mal v zásade považovať za dokument členského štátu, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza.

(5) Používanie vzájomnej pomoci pri vymáhaní nemôže okrem mimoriadnych okolností vychádzať z finančných výhod alebo záujmu o dosiahnuté výsledky, ale členské štáty by sa mali dokázať dohodnúť na usporiadaniach pre preplácanie, keď vymáhanie predstavuje špecifický problém.

(6) Opatrenia potrebné na uplatňovanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999 stanovujúcim postupy na používanie právomocí na uplatňovanie zverených Komisii [5].

(7) Smernica 76/308/EHS by sa mala preto v súlade s tým doplniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 76/308/EHS sa týmto upravuje nasledujúcim spôsobom:

1. Názov sa nahradí takto:

"Smernica Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení."

2. Článok 2 sa nahradí takto:

"Článok 2

Táto smernica platí pre všetky pohľadávky týkajúce sa:

a) vrátenia, intervencií a iných opatrení tvoriacich súčasť systému celkového alebo čiastkového financovania Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), vrátane čiastok inkasovaných v súvislosti s týmito akciami;

b) odvodov a iných daní upravených podľa spoločnej organizácie trhu pre sektor cukru;

c) importných ciel;

d) exportných ciel;

e) dane z pridanej hodnoty;

f) spotrebných daní z:

- vyrobeného tabaku,

- alkoholu a alkoholických nápojov,

- minerálnych olejov;

g) daní z príjmu a kapitálu;

h) daní z poistného;

i) úroku, správnych pokút a penále a nákladov súvisiacich s pohľadávkami, o ktorých hovoria body a) až h), s vylúčením akejkoľvek sankcie trestnej povahy, ako to stanovujú zákony v platnosti v členskom štáte, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza."

3. V článku 3 sa doplnia nasledujúce pomlčky:

"— "dovozné clá" znamenajú clá a poplatky, ktoré majú ekvivalentný dosah na dovoz a dovozné clá stanovené v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo v rámci špecifických usporiadaní platiacich na určité tovary vyplývajúce zo spracovania poľnohospodárskych výrobkov,

— "exportné clá" znamenajú clá a poplatky, ktoré majú ekvivalentný dosah na dovozy a exportné poplatky stanovené v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo v rámci špecifických usporiadaní platiacich na určité tovary vyplývajúce zo spracovania poľnohospodárskych výrobkov,

— "dane z príjmu a kapitálu" znamenajú tie, ktoré sú vymenované v článku 1 (3) smernice 77/799/EHS [6], čítať v spojení s článkom 1 (4) tejto smernice,

— "dane z poistného"

znamenajú:

v Rakúsku: | i)Versicherungssteuerii)Feuerschutzsteuer |

v Belgicku: | i)Taxe annuelle sur les contracts d' assuranceii)Jarrlijkse task op de verzekeringscontracten |

v Nemecku: | i)Versicherungsteuerii)Feuerschutzsteuer |

v Dánsku: | i)Afgift af lystartøjsforsikringerii)Afgift af ansvarforsikringer for motorkøretøjer m.v.iii)Stempelafgift af forsikringspræmier |

v Španielsku: | Impuesto sobre la prima de seguros |

v Grécku: | i)Φòρος κύκλου εργασιών (Φ.Κ.Ε)ii)Τέλη Χαρτοσήμου |

vo Francúzsku: | Taxe sur les conventions d' assurances |

vo Fínsku: | i)Eräistä vakuutusmaksuista suoritettava vero/skatt på vissa försäkringspremierii)Palosuojelumaksu/brandskyddsavgift |

v Taliansku: | Imposte sulle assicurazioni private ed i contratti vitalizi di cui alla legge 29. 10. 1967 No 1216 |

v Írsku: | levy on insurance premiums |

v Luxembursku: | i)Impôt sur les assurancesii)Impôt dans l' interet du service d' incendie |

v Holandsku: | Assurantiebelasting |

v Portugalsku: | Imporsto de selo sobre os prémios de seguros |

vo Švédsku: | neexistuje |

v Spojenom kráľovstve: | insurance premium tax (IPT). |

Táto smernica platí tiež pre pohľadávky týkajúce sa identických alebo analogických daní, ktoré doplňujú alebo nahrádzajú dane z poistného, o ktorých hovorí šiesta pomlčka. Kompetentné orgány členských štátov si oznámia navzájom, ako aj Komisii, dátumy, kedy tieto dane vstúpia do platnosti."

4. V článku 4 (2) sa slová "meno a adresa" nahradia: "meno, adresa a ďalšie dôležité informácie týkajúce sa identifikácie, ku ktorej má za normálnej situácie žiadajúci orgán prístup".

5. V článku 5 (2) sa slová "meno a adresa" nahradia: "meno, adresa a ďalšie dôležité informácie týkajúce sa identifikácie, ku ktorej má za normálnej situácie žiadajúci orgán prístup".

6. Články 7, 8, 9 a 10 sa nahradia takto:

"Článok 7

1. Žiadosť o vymáhanie pohľadávky, ktorú žiadajúci orgán adresuje požadovanému orgánu, musí byť doplnená úradnou alebo overenou kópiou dokumentu umožňujúceho jej vymáhanie, vystaveného v členskom štáte, v ktorom sa žiadajúci orgán nachádza, a podľa potreby originálom alebo overenou kópiou ďalších dokumentov potrebných na vymáhanie.

2. Žiadajúci orgán nesmie predložiť žiadosť o vymáhanie, ak:

a) pohľadávka alebo dokument umožňujúci vymáhanie nie je sporný v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, okrem prípadov, v ktorých sa použije druhý pododsek článku 12 (2);

b) nemá v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, zavedené príslušné postupy pre vymáhanie dostupné na základe dokumentu, o ktorom hovorí odsek 1, a prijaté opatrenia nezabezpečia plné splatenie pohľadávky.

3. Žiadosť o vymáhanie obsahuje:

a) meno, adresu a akékoľvek ďalšie dôležité informácie týkajúce sa identifikácie danej osoby alebo tretej strany, ktorá má v držbe jeho aktíva;

b) meno, adresu a akékoľvek ďalšie dôležité informácie týkajúce sa identifikácie žiadajúceho orgánu;

c) odvolanie na dokument umožňujúci jeho vymáhanie vystavený v členskom štáte, v ktorom sa nachádza orgán žiadateľa;

d) povaha a čiastka pohľadávky, vrátane istiny, úroku a akýchkoľvek ďalších splatných pokút, penále a nákladov uvedených v menách členských štátov, v ktorých sa oba orgány nachádzajú;

e) dátum oznámenia dokumentu adresátovi žiadajúcim orgánom alebo orgánom, ktorý je požiadaný;

f) dátum, od ktorého, a obdobie, v ktorom je vymáhanie možné podľa platných zákonov v členskom štáte, v ktorom sa žiadajúci orgán nachádza;

g) akékoľvek ďalšie relevantné informácie.

4. Žiadosť o vymáhanie tiež obsahuje vyhlásenie orgánu žiadateľa potvrdzujúce, že podmienky stanovené v odseku 2 boli splnené.

5. Keď sa akékoľvek dôležité informácie týkajúce sa záležitostí, pre ktoré vznikla žiadosť o vymáhanie, stanú známymi žiadajúcemu orgánu, postúpi ich požiadanému orgánu.

Článok 8

1. Dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávky sa priamo rozpozná a automaticky sa bude považovať za dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávky členského štátu, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza.

2. Napriek prvému paragrafu, dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávky môže byť podľa potreby a v súlade s ustanoveniami platnými v členskom štáte, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza, akceptovaný, uznaný, doplnený alebo nahradený dokumentom oprávňujúcim vymáhanie na území tohto členského štátu.

Do troch mesiacov od dátumu prijatia žiadosti o vymáhanie sa členské štáty vynasnažia o vybavenie tohto akceptovania, uznania, doplnenia alebo náhrady okrem prípadov, keď sa použije tretí pododsek. Nemožno ich odmietnuť, ak dokument umožňujúci vymáhanie je správne vypracovaný. Požiadaný orgán bude informovať žiadajúci orgán o dôvodoch predĺženia obdobia troch mesiacov.

Ak akákoľvek z týchto formalít spôsobí spor v súvislosti s pohľadávkou alebo dokumentom umožňujúcim vymáhanie vystaveným žiadajúcim orgánom, platí článok 12.

Článok 9

1. Pohľadávky sa budú vymáhať v mene členského štátu, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza. Celá čiastka pohľadávky, ktorú vymáha požiadaný orgán, sa prevedie od tohto orgánu žiadajúcemu orgánu.

2. Kde to umožňujú platné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia v členskom štáte, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza, a po konzultáciách so žiadajúcim orgánom, môže tento poskytnúť dlžníkovi čas na zaplatenie alebo schválenie platby v splátkach. Akýkoľvek úrok účtovaný požiadaným orgánom v súvislosti s týmto ďalším časovým obdobím sa tiež preplatí členskému štátu, v ktorom sa žiadajúci orgán nachádza.

Od dátumu, ku ktorému bol dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávok priamo uznaný alebo akceptovaný, uznaný, doplnený alebo nahradený v súlade s článkom 8, sa bude úrok účtovať za platbu po lehote v zmysle zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení platných v členskom štáte, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza, a zároveň sa preplatí členskému štátu, v ktorom sa žiadajúci orgán nachádza.

Článok 10

Pohľadávky, ktoré sa majú vymáhať, nemusia mať bez ohľadu na článok 6 (2) nutne výhodu z výsad pridelených podobným pohľadávkam vznikajúcim v členskom štáte, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza."

7. Článok 12 (2) sa doplní takto:

a) Do prvej vety sa doplní: "ak žiadajúci orgán nepožiada inak v súlade s druhým pododsekom";

b) Doplní sa nasledujúci pododsek:

"Napriek prvému pododseku odseku 2 žiadajúci orgán môže v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami platnými v členskom štáte, v ktorom sa nachádza, žiadať od požiadaného orgánu, aby vymáhal spornú pohľadávku, pokiaľ príslušné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia platné v členskom štáte, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza, umožňujú takýto postup. Ak výsledok sporu je následne v prospech dlžníka, žiadajúci orgán bude zodpovedať za preplatenie akýchkoľvek vymáhaných čiastok spolu s akoukoľvek dlžnou kompenzáciou v súlade so zákonmi platnými v členskom štáte, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza."

8. V článku 14 prvý odsek sa nahradí takto:

"Požiadaný orgán nie je povinný:

a) poskytnúť pomoc podľa v článkov 6 až 13, ak by vymáhanie pohľadávky v dôsledku situácie dlžníka vytvorilo vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti v členskom štáte, v ktorom sa tento orgán nachádza, pokiaľ zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia platné v členskom štáte, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza, pripúšťajú taký krok pre podobné národné pohľadávky;

b) poskytnúť pomoc upravenú v článkoch 4 až 13, ak počiatočná žiadosť podľa článku 4, 5 alebo 6 sa týka pohľadávok starších ako päť rokov, od momentu kedy sa vypracoval dokument umožňujúci vymáhanie v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami platnými v členskom štáte, v ktorom sa žiadajúci orgán nachádza, až do dátumu žiadosti. Avšak v prípadoch, v ktorých pohľadávka alebo dokument sú sporné, sa lehota začína momentom, keď žiadajúci štát stanoví, že pohľadávka alebo príkaz na vymáhanie umožňujúci vymáhanie sa už nebude ďalej rozporovať."

9. V článku 17 sa slová "a dôležité dokumenty" nahradia takto: "dokument umožňujúci vymáhanie a ďalšie dôležité dokumenty".

10. Článok 18 sa nahradí takto:

"Článok 18

1. Požiadaný orgán vymáha od danej osoby a zadrží akékoľvek náklady spojené s vymáhaním, ktoré dosiahne, v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi členského štátu, v ktorom sa nachádza, ktoré platia pre podobné pohľadávky.

2. Členské štáty odmietnu všetky pohľadávky navzájom na preplatenie nákladov vzniknutých zo vzájomnej pomoci, ktorú si navzájom poskytujú podľa tejto smernice.

3. Kde vymáhanie predstavuje špecifický problém, zahrnuje veľmi veľké čiastky nákladov alebo sa týka boja proti organizovanému zločinu, žiadateľ a požiadané orgány sa môžu dohodnúť na usporiadaniach preplácania špecifických pre dané prípady.

4. Členské štáty, v ktorých sa žiadajúci orgán nachádza, ďalej ručia voči členskému štátu, v ktorom sa nachádza požiadaný orgán, za akékoľvek náklady a akékoľvek straty dosiahnuté ako výsledok krokov realizovaných ako neodôvodnených, pokiaľ sa to týka podstaty pohľadávok alebo platnosti dokumentu vystaveného žiadajúcim orgánom."

11. Článok 20 sa nahradí takto:

"Článok 20

1. Komisii bude pomáhať výbor pre vymáhanie (ďalej sa označuje ako "výbor"), pozostávajúci zo zástupcov členských štátov, a predsedá mu zástupca Komisie.

2. Kde sa odvoláva na tento odsek, článok 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES platí.

Obdobie, o ktorom hovorí článok 5 (6) rozhodnutia 1999/468/ES, sa stanoví na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj vlastný rokovací poriadok."

12. Článok 22 sa nahradí takto:

"Článok 22

Podrobné pravidlá na uplatňovanie článkov 4 (2) a (4), 5 (2) a (3) a článkov 7, 8, 9, 11, 12 (1) a (2), 14, 18 (3) a 25 a na stanovenie prostriedkov, ktorými sa styk medzi orgánmi môže realizovať, pravidlá pre konverziu, prevod vymáhaných čiastok a stanovenie minimálnej čiastky pohľadávok, ktoré môžu byť dôvodom na predloženie žiadosti o pomoc, sa prijme v súlade s postupom stanoveným v článku 20 (2)."

13. Nasledujúci odsek sa doplní do článku 25:

"Každý členský štát bude informovať Komisiu každoročne o počte žiadostí o informácie, oznámení a vymáhaní zaslanom a prijatom každý rok, danej čiastke pohľadávok a o vymáhaných čiastkach. Komisia bude každý druhý rok oznamovať Európskemu parlamentu a Rade použitie týchto usporiadaní a dosiahnuté výsledky."

Článok 2

1. Členské štáty zavedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou nie neskôr ako 30. júna 2002. Ihneď o tom budú informovať Komisiu.

Keď členský štát prijme tieto opatrenia, budú obsahovať odvolanie na túto smernicu alebo budú doplnené týmto odvolaním pri príležitosti ich úradného zverejnenia. Metódy na realizovanie takého odvolania stanovia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii text hlavných ustanovení vnútroštátneho zákona, ktorý prijali v oblasti pokrytej touto smernicou, spolu s tabuľkou zaoberajúcou sa tým, ako ustanovenia tejto smernice korešpondujú s prijatými vnútroštátnymi ustanoveniami.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť 20. deň po jej zverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 4

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Göteborgu 15. júna 2001

Za Radu

predseda

B. Ringholm

[1] Ú. v. ES C 269, 28.8.1998, s. 16 aÚ. v. ES C 179, 24.6. 1999, s. 6.

[2] Ú. v. ES C 150, 28.5.1999, s. 621 a stanovisko predložené 16.5.2001 (zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku).

[3] Ú. v. ES C 101, 12.4.1999, s. 26.

[4] Ú. v. ES L 73, 19.3.1976, s. 18. Smernica doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

[5] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[6] Smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 týkajúca sa vzájomnej pomoci kompetentných orgánov členských štátov v oblasti priameho zdaňovania (Ú. v. ES L 336, 27. 12. 1977, s. 15). Smernica naposledy upravená Aktom o pristúpení z roku 1994.

--------------------------------------------------