Nariadenie Rady (ES) č. 2011/2000

z 18. septembra 2000,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy fluoritu (kazivca) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 zo dňa 22. decembra 1995 o ochrane proti dumpingovým dovozom z krajín, ktoré nie sú členom Európskeho spoločenstva [1], a najmä so zreteľom na článok 9, článok 11 ods. 2 a článok 11 ods. 3 tohto nariadenia,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s Poradným výborom,

keďže:

A. KONANIE

1. Platné opatrenia

(1) V marci 1994, boli nariadením Rady (ES) č. 486/94 [2] zavedené konečné antidumpingové opatrenia formou variabilného cla spojeného s minimálnou cenou 113,50 ECU za tonu dovozov kazivca, ktorý má svoj pôvod v Čínskej ľudovej republike ("ČĽR"). Pôvodné obdobie preskúmavania pokrývalo obdobie od 1. januára 1991 do 30. marca 1992.

2. Začatie skúmania

(2) O uverejnení oznámenia o nastávajúcom ukončení platnosti antidumpingových opatrení platných pre dovozy kazivca, ktorý má svoj pôvod v ČĽR [3], v decembri 1998 Komisia dostala žiadosť preskúmať tieto opatrenia na základe článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 ("základné nariadenie").

(3) Žiadosť podal Eurometaux, ("žiadateľ") konajúci v zastúpení výrobcov spoločenstva, na ktorých pripadá viac ako 95 % celkovej ťažby kazivca v rámci spoločenstva.

(4) Žiadosť vychádzala z predpokladov, že ukončenie platnosti týchto opatrení bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou za následok opakovaný výskyt dumpingu, čo bude spôsobovať škody pre priemysel spoločenstva. Potom, ako Komisia po konzultáciách s poradným výborom rozhodla, že existujú dostatočné dôvody pre zahájenie skúmania na základe článku 11(2) základného nariadenia, tak zahájila prieskum [4].

(5) Súčasne sa Komisia rozhodla zahájiť prieskum – z vlastnej iniciatívy – na základe článku 11 ods. 3 základného nariadenia, ktorý sa vo svojom rozsahu obmedzil na formu cla. Toto rozhodnutie vychádzalo z predpokladov, že účinnosť opatrení na odstránenie škôd sa javila byť narušená, berúc do úvahy trvalý pokles trhového podielu priemyslu spoločenstva po zavedení týchto opatrení, a z toho, že vývozné ceny čínskeho kazivca zjavne zostali naďalej pod úrovňou minimálnej ceny.

3. Vyšetrovanie

(6) Komisia úradnou cestou informovala žiadajúcich producentov spoločenstva, vývozcov a producentov v exportujúcej krajine, dovozcov ako aj ich reprezentatívne združenia, a zástupcov exportujúcej krajiny o zahájení skúmania. Komisia zaslala dotazníky všetkým týmto zúčastneným stranám ako aj tým, ktorí sa prihlásili v rámci časového limitu stanoveného v oznámení o zahájení. Navyše, bol informovaný aj jeden producent v Južnej Afrike, ktorý bol vybraný ako analogická krajina a taktiež mu bol zaslaný dotazník. Komisia taktiež poskytla jednotlivým stranám priamo zainteresovaným možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie.

(7) Na dotazník odpovedali všetci žiadajúci producenti spoločenstva. Deväť čínskych exportérov/obchodníkov, všetci z nich sú členmi čínskej obchodnej komory, dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemikálií ("CCCMC"), odpovedali na dotazník pre vývozcov/obchodníkov. Navyše, Cometals, New York, USA - nezávislý obchodník s čínskym kazivcom a CMC Trading AG, Zug, Švajčiarsko, vyplnili aj dotazník pre vývozcov/obchodníkov.

(8) Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné s cieľom stanovenia pravdepodob- nosti pokračovania opakovaného výskytu dumpingu a poškodzovania záujmov spoločenstva. Overovacie návštevy boli vykonané v priestoroch týchto spoločností.

a) žiadajúci producenti spoločenstva

- Minersa, Bilbao, Španielsko;

- Nuova Mineraria Silius, Cagliari, Taliansko;

- Sachtleben Bergbau, Lennesstadt, Nemecko

- Sogerem, Albi, Francúzsko

b) užívatelia (spracovatelia) v rámci spoločenstva

- Ausimont SpA, Miláno, Taliansko;

- Bayer, Leverkusen, Nemecko;

- Fluorsid, Assemini, Taliansko;

- ICI Chemicals, Runcorn, Spojené Kráľovstvo;

(9) Vyšetrovanie opakovaného výskytu dumpingu pokrylo obdobie od 1. marca 1998 do 28. februára 1999, a to najmä mesiace marec a september 1988 a február 1999, ("IP"). Vyšetrovanie opakovaného výskytu škôd pokrylo obdobie od 1. januára 1993 až do 28. februára 1999 (ďalej len "vyšetrované obdobie").

B. UVAŽOVANÝ PRODUKT A PODOBNÝ PRODUKT

1. Uvažovaný produkt

(10) Uvažovaným produktom je kazivec tak kyslej ako aj keramickej triedy ponúkaný vo forme filtračného koláča alebo prášku, s obsahom 97 % alebo nižším fluoridu vápenatého (CaF2) spadajúci pod KN kód ex25292100 (TARIC kód 2529210010), ako aj s obsahom vyšším ako 97 % fluoridu vápenatého (CaF2) spadajúci pod KN kód ex25232200 (TARIC kód 2529220010) ("kazivec"). S cieľom výroby kazivca sa ruda musí vyťažiť, rozdrviť a plaviť (flotovať). Výsledkom bude kazivec s rôznymi obsahmi fluoridu vápenatého. Kazivec vo forme filtračného koláča a v práškovej forme sa líši iba obsahom vlhkosti, pokiaľ však ide o jeho použitie, tak je vzájomne úplne zameniteľný. Kazivec sa používa hlavne ako surovina pri výrobe kyseliny fluorovodíkovej. Tento produkt sa vo veľkej miere používa pri výrobe fluorovaných uhľovodíkov, základných kyslých produktov pre aerosóly, chladív a plastickej peny; pri výrobe fluoridu hlinitého používaného v odvetví hliníka a pri výrobe fluórových chemikálií ako sú rozpúšťadlá. Nakoľko všetky druhy kazivca majú identické alebo podobné fyzikálne a chemické charakte- ristiky, a identické použitia – pokiaľ ide o vyšetrovanie, ktoré viedlo k opatreniam revidovaných v súčasnosti – považujú sa za jediný produkt.

2. Podobný produkt

(11) Ako bolo potvrdené počas predchádzajúceho vyšetrovania a znovu potvrdené počas terajšieho vyšetrovania, kazivec exportovaný do spoločenstva z ČĽR, kazivec vyrábaný a predávaný v priemysle spoločenstva na trhoch spoločenstva a kazivec ťažený a predávaný na domácom trhu analogickej krajiny je identický a vyznačuje sa podobnosťou svojich základných fyzikálnych a chemických charakteristík a svojim. využitím.

K tomuto záveru sa dospelo, berúc do úvahy skutočnosť, že kazivec sa doluje a spracováva podobnými spôsobmi, napriek rozdielom v metódach extrakcie, napriek rozdielu o obsahu (CaF2) v danom ložisku a napriek rozdielu vo výrobnej metóde, ktorá sa môže u výrobcov líšiť tak v celosvetovom meradle ako aj v rámci spoločenstva. Vyššie uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že tak producenti v rámci spoločenstva ako aj čínski vývozcovia majú značný počet spoločných zákazníkov.

(12) V svetle vyššieuvedeného, kazivec exportovaný do spoločenstva, kazivec predávaný na domácom trhu v Južnej Afrike a kazivec produkovaný a predávaný na trhu spoločenstva, sa musí považovať za rovnaký produkt v zmysle článku 1(4) základného nariadenia.

C. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA DUMPINGU

(13) Napriek zavedeniu antidumpingových opatrení, objem dovozov kazivca z ČĽR v období zavedenia opatrení významne vzrástol z 62935 ton v roku 1995 na 155200 ton v roku 1998, čo pokrýva hlavnú časť IP tak, ako bolo definované v úvodnej časti 9. Skúmalo sa, či v priebehu IP dumping pokračoval, alebo či bolo pravdepodobné, že bude pokračovať.

1. Obvyklá hodnota

a) Analogická krajina

(14) Obvyklá hodnota dovozov z ČĽR vychádzala, v súlade s článkom 2(7) zo základného nariadenia, z údajov z tretej krajiny s trhovou ekonomikou. Pri prvotnom vyšetrovaní bola za vhodnú tretiu krajinu s trhovou ekonomikou vybraná Južná Afrika. Z tohto dôvodu sa v oznámení o zahájení skúmania počítalo s tým, že pre účely stanovenia obvyklej hodnoty zostaneme pri tejto krajine. Jeden kooperujúci vývozca/obchodník a niekoľkí užívatelia kazivca v rámci spoločenstva namietli, že Južná Afrika nebola vhodná na základe skutočnosti, že prístup k surovinovým zdrojom v Južnej Afrike je v porovnaní s ČĽR ťažší. Namietalo sa najmä to, že bane na kazivec v Južnej Afrike sa nevyznačujú tými istými prírodnými výhodami ako je to v ČĽR, v dôsledku čoho náklady na vyťaženie a spracovanie sú vyššie v juhoafrických baniach ako v čínskych baniach; avšak tieto strany neargumentovali tým, že z okolnosti prevažujúce počas predchádzajúceho skúmania sa zmenili. Tieto strany navrhli ako alternatívne analogické krajiny Mexiko a Keňu, pričom tvrdili, že v týchto krajinách existujú prírodné podmienky porovnateľné s podmienkami prevládajúcimi v ČĽR.

(15) V tomto ohľade sa Komisia snažila o kooperáciu v krajinách, o ktorých bolo známe, že sa v nich kazivec ťaží v dostatočných množstvách. Žiadosť o kooperáciu bola adresovaná predovšetkým jednému producentovi v Južnej Afrike, jednému v Maroku, štyrom v Mexiku a jednému v Keni. Naplno spolupracoval iba juhoafric- ký producent. Žiadna spomedzi ostatných spoločností na ktoré sme sa obrátili, neodpovedala na dotazník v časovom limite, ktorý bol stanovený pre odpoveď. Producent z Kene poskytol neúplnú odpoveď, pričom prekročil časový limit.

(16) Vychádzajúc z toho, že sme dosiahli spoluprácu s reprezen- tatívnym juhoafrickým producentom, a nakoľko ostatné krajiny boli považované za menej vhodné ako analogické krajiny, ako analogickú krajinu sme ponechali Južnú Afriku.

(17) V tomto ohľade treba poznamenať, že juhoafrický kooperujúci producent vykazoval reprezentatívny domáci predaj (pozri úvodná časť 20), zatiaľ čo vyššie spomínaný kenský producent nevyka- zoval žiadny domáci predaj.

(18) Metóda ťažby, kvalita a výrobný proces juhoafrického producenta sa môže považovať za podobný s čínskymi producentmi, ako bolo stanovené v priebehu vyšetrovania, ktoré viedlo k opatreniami, ktoré boli predmetom skúmania. Údajný rozdiel v prístupe k surovinám medzi Južnou Afrikou a ČĽR bol podrobne prediskutovaný v rámci prvotného vyšetrovania pri porovnaní vývoznej ceny a bežnej hodnoty (pozri úvodná časť 26). Všetky zúčastnené strany boli podrobne informované o konečnom výbere Južnej Afriky ako analogickej krajiny.

b) Stanovenie bežnej hodnoty

(19) Bežná hodnota bola stanovená na základe informácií poskytnu- tých kooperujúcim juhoafrickým producentom. Názov tejto spoločnosti nebude týmto pádom zverejnený, nakoľko jej kooperácia sa dala zabezpečiť iba za predpokladu, že Komisia poskytne záruku o striktne dôvernom nakladaní s jej identitou.

(20) V súlade s článkom 2 základného nariadenia bolo najskôr preverené, či domáci predaj príslušného produktu bol reprezentatívny vo vzťahu k čínskym vývozom do spoločenstva. Zistilo sa, že domáci predaj juhoafrického kooperujúceho producenta predstavoval o niečo málo menej ako 5 % z celkových dovozov spoločenstva z ČĽR v priebehu IP, pričom bol vo všeobecnosti nad hodnotou 5 % v období uplatňovania opatrení. Za týchto okolností Komisia bola toho názoru, že domáci predaj v Južnej Afrike bol reprezentatívny, pokiaľ ide o čínske vývozy do spoločenstva. Ďalej sa zistilo, že domáci predaj sa realizoval za obvyklých obchodných podmienok, t. j. domáce ceny zabezpečili náhradu všetkých nákladov. Predajná cena na domácom trhu sa z tohto dôvodu použila ako základ na výpočet bežnej ceny.

2. Exportná cena

(21) V súlade s článkom 17 základného nariadenia, berúc do úvahy skutočnosť, že počet čínskych vývozcov/obchodníkov, členov CCCMC, pripravených a ochotných spolupracovať bol veľký, vyšetrovanie sa obmedzilo na vzorku exportných transakcií realizovaných deviatimi vyššie uvedenými vývozcami/obchod- níkmi. Ich exportné transakcie súhrnne predstavovali reprezen- tatívny objem vývozov, t. j. 70 % celkových dovozov príslušného výrobku do spoločenstva z ČĽR v roku 1998, čo je obdobie, za ktoré boli údaje -v čase výberu tejto vzorky- k dispozícii.

(22) Nakoľko čínski vývozcovia/obchodníci predávali na export nesúvisiacim dovozcom v spoločenstve, exportná cena bola stanovená – v súlade s článkom 2(8) základného nariadenia- na základe exportných cien skutočne platených alebo splatných za export do spoločenstva.

(23) Používané Cif (cost, insurance, freight = výdavky, poistné, dopravné) ceny na hranice spoločenstva sa zakladali na cenách deklarovaných kooperujúcim vývozcom/obchodníkom Cometals z USA a vypočítané ceny rezultovali z údajov predložených kooperujúcimi čínskymi vývozcami/obchodníkmi. Vzhľadom k tomu, že kooperujúci čínski vývozcovia/obchodníci predávali spoločenstvu na princípe fob (vyplatené na palubu lode) ex-ČĽR, ich ceny boli stanovené tak, že sa k týmto cenám pripočítala primeraná (rozumná) čiastka za oceánske prepravné a poistné, ako bolo stanovené na základe informácií predložených kooperujúcimi užívateľmi v rámci spoločenstva.

3. Porovnanie

(24) S cieľom zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi bežnou cenou a exportnou cenou boli vzaté do úvahy rozdiely vo faktoroch, u ktorých sa preukázalo, že ovplyvňujú aj cenu a aj cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(25) Boli vykonané úpravy v súvislosti s rozdielmi vo fyzikálnych charakteristikách, v poplatkoch za prepravu, poistenie a manipuláciu a v kredite.

(26) Dve úpravy, týkajúce za fyzikálnych charakteristík, si zasluhujú zvláštnu pozornosť:

- čínske exporty kazivca na trh spoločenstva sa realizujú v mokrej forme, zatiaľ čo domáce predaje realizované kooperujúcim juhoafrickým producentom na juhoafrický trh sa realizujú v suchej forme. Tak ako v predchádzajúcom preverovaní, úprava bežnej ceny bola prevedená a zakladala sa na rozumnom odhade rozdielu v trhovej cene medzi kazivcom dodávaným v suchej forma a mokrej forme - t. j. náklady na vysušenie plus rozumná čiastka za SG&A a zisk.

- Vyšetrovanie ktoré viedlo k zavedeniu posudzovaných opatrení preukázalo, že ČĽR požíva prirodzené výhody voči Južnej Afrike z dôvodu ľahšieho prístupu k surovinám, čo má zasa dopad na čistotu produktu, a v tomto ohľade vznikajú určité náklady v Južnej Afrike, avšak v ČĽR nie. V súlade s vyššieuvedeným, s cieľom kompenzovania tohto rozdielu ovplyvňujúceho cenovú porovnateľnosť, bola v rámci prvotného vyšetrovania povolená úprava bežnej ceny. Vzhľadom k tomu že prirodzená predmetná výhoda naďalej pretrváva, tak bolo rozhodnuté pre účely súčasného skúmania uplatňovať takú istú úpravu bežnej ceny ako v prvotnom vyšetrovaní.

(27) Kooperujúci čínski vývozcovia/obchodníci si uplatňovali nárok na úpravu za rozdiely v úrovni obchodu na základe toho, že juhoafrický kooperujúci producent predáva užívateľom a čínski vývozcovia/obchodníci predávajú dovozcovi/obchodníkom. Po ďalšom analyzovaní tejto záležitosti sa dospelo k záveru, že existuje rozdiel v úrovniach obchodu, ktorý si zasluhoval takúto úpravu. Nakoľko kooperujúci juhoafrický producent nepredáva dvom rôznym posudzovaným a zvažovaným úrovniam obchodu, tak táto úprava bola odhadnutá, na základe článku 2 ods. 10 písm.d)ii), ako 10 % jeho hrubého zisku (rozpätia) v súlade so zavedenou uzanciou v inštitúciách spoločenstva.

4. Dumpingové rozpätie

(28) Porovnanie váženej priemernej exportnej ceny s váženou priemernou bežnou cenou preukázalo naďalej pretrvávajúcu existenciu dumpingu počas IP, pričom dumpingové rozpätie sa rovnalo čiastke, o ktorú bežná cena presahovala výšku exportnej ceny (vyjadrené ako percento cif importných cien na hranici spoločenstva, clo nezaplatené). Zistené dumpingové rozpätie bolo však nižšie v porovnaní s rozpätím ako sa ukazovalo v priebehu prvotného preverovania. Treba taktiež poznamenať, že znížená úroveň dumpingu je v princípe daná zvyšovaním exportných cien, ktoré odzrkadľujú čínsky systém vývozných licencií a formu antidumpingových ciel (t. j. variabilné clo).

5. Závery ohľadne pravdepodobnosti pretrvávania dumpingu

(29) Nakoľko v priebehu IP sa zistilo, že dumping existuje, neexistujú žiadne dôvody veriť, že by dumping nepretrvával aj ďalej, pokiaľ by sa v súčasnosti uplatňované antidumpingové opatrenia zrušili.

D. PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

1. Predbežné poznámky

(30) Okrem toho, že sa počas IP preukázalo pretrvávanie dumpingu, ak bola preskúmaná aj pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu, pokiaľ by boli predmetné opatrenia zrušené. Za týmto účelom sa preverovali nasledovné faktory: vývoj čínskych vývozných cien od roku 1993 až po IP, dopad systému vývozných licencií zavedeného čínskymi úradmi v roku 1994 a situácia v ČĽR, pokiaľ ide o produkciu kazivca, výrobnú kapacitu a skladové zásoby.

2. Vývoj cien čínskeho vývozu do spoločenstva

(31) Súbežne so zavedením antidumpingových opatrení, vývozné ceny čínskeho kazivca progresívne stúpali a priblížili sa – v priemere a na základe cif na hraniciach spoločenstva – minimálnej cene ECU 113.5 za jednu suchú metrickú tonu. Zaujímavé bolo najmä to, že ceny vzrástli z ECU 86 v roku 1993 na ECU 111 za suchú metrickú tonu v roku 1998. Zdá sa, že toto naznačuje, že minimálna cena pôsobila ako stimul na rast cien. Je preto pravdepodobné, že zrušenie opatrení by situáciu zvrátilo a privodilo pokles vývozných cien.

3. Dopad čínskeho systému vývozných licencií

(32) Čínska vláda zaviedla v roku 1994 povinný systém, ktorý pozostával z ročnej vývoznej kvóty v kombinácii s poplatkom za vývoznú licenciu, ktorý pokrýval značný počet nerastov vrátane kazivca. Treba upozorniť, že zavedenie systému vývozných licencií sa zhodoval s uvalením antidumpingových ciel na kazivec a zhodovalo sa aj s existenciou antidumpingových ciel aj na ostatné nerasty. Deklarovaným cieľom bolo stabilizovať vývozné objemy kazivca a iných nerastov, ako aj zabrániť poklesu vývozných cien pod tlakom vnútornej konkurencie. Skutočne tento fakt mal taký dopad, že čínske vývozné ceny do spoločenstva vzrástli. Kvóta bola zrušená v roku 1998 a znovu zavedená v roku 1999, zatiaľ čo poplatky za vývoznú licenciu zostali v platnosti už od času ich zavedenia. Vývozné licencie sa vydražujú a prideľujú sa dražiteľom s najvyššou ponukou alebo dražiteľom, ktorých ponuka sa pohybuje nad priemernou cenou.

(33) Systém vývozných licencií bol niekoľkokrát od svojho zavedenia modifikovaný, vrátane dočasného zrušenia systému kvót v roku 1998. Z týchto dôvodov – ak by sa dominujúce podmienky na medzinárodných trhoch menili, alebo ak by táto schéma bola vnímaná ako taká, ktorá neplní svoje ciele – tak čínska vláda sa môže rozhodnúť tento systém doplniť alebo zmeniť a taktiež ho môže úplne bez predchádzajúceho upozornenia zrušiť.. Toto zasa môže viesť k poklesu vývozných cien, a to najmä v takom prípade, ak budú v súčasnosti platné antidumpingové opatrenia zrušené.

(34) V každom prípade, v svetle skutočnosti, že vyššie popísaný systém riadia orgány vyvážajúcej krajiny autonómne, nemalo by to mať žiadny vplyv na rozhodnutia inštitúcií spoločenstva, pokiaľ ide o to, či obnoviť alebo neobnoviť antidumpingové opatrenia v rámci vyšetrovania vykonaného na základe článku 11 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

4. Čínska produkcia, výrobná kapacita a skladové zásoby

(35) So žiadnym čínskym producentom kazivca sa nepodarili dosiahnuť spoluprácu. Čínske orgány a CCCMC boli informované o tom, že v prípade chýbajúcej spolupráce, budú odpovede poskytnuté rôznymi čínskymi stranami, ktorých sa toto skúmanie týka, považované za nedostatočné. V rámci určeného časového limitu neboli poskytnuté žiadne informácie. Komisia následne musela, v súlade s článkom 18 základného nariadenia, oprieť svoje závery, týkajúce sa produkcie, výrobnej kapacity a skladových zásob čínskeho kazivca o dostupné fakty. Použité informácie pochádzajú z prieskumu trhu v danom sektore, z informácií poskytnutých popredným svetovým obchodníkom s príslušným produktom, ako aj z verejne dostupných informácií, ktoré poskytli iné antidumpingové orgány.

(36) V tomto ohľade sa zistilo, že počas vyšetrovania došlo k nárastu čínskej ťažobnej kapacity kazivca a k vytváraniu zásob, čo predstavuje riziko zvyšovania čínskych vývozov, čo by mohlo naštartovať proces celosvetového poklesu cien. Čínska ťažobná kapacita kazivca kyslej kvality naozaj vzrástla o 26 % počas obdobia 1993 až 1998. Nárast kapacity taktiež viedol ku zníženému využívaniu kapacity, pri ktorej sa odhadovalo, že v prípade kazivca kyslej kvality činila v roku 1998 – 59 %. Zistilo sa, že boli vytvorené veľké objemy čínskych zásob. Takto vznikla situácia, ktorá je obzvlášť nestála vzhľadom nato, že čínska produkcia kazivca kyslej kvality predstavuje približne 52 % celosvetovej produkcie a čínske vývozy predstavujú 38 % celosvetovej ťažby.

5. Závery ohľadne opakovaného výskytu dumpingu

(37) Berúc do úvahy, že:

- sa zistilo, že vývozy kazivca pochádzajúceho z ČĽR do spoločenstva sa realizovali počas IP za dumpingové ceny,

- vývoj čínskych cif vývozných cien v značnej miere závisí od existencie skúmaných antidumpingových opatrení a od systému vývozných licencií, zavedeného a autonómne riadeného vládou ČĽR,

- vzhľadom na možný dočasný charakter systému vývozných licencií, tento systém nemôže byť považovaný za záruku toho, že súčasné vývozné ceny zostanú zachované,

- čínski producenti kazivca dramaticky zvýšili svoju ťažobnú kapacitu, vytvorili obrovské zásoby a v súčasnej dobe vykazujú iba veľmi nízku mieru využívania kapacity,

sa dospelo k záveru, že existuje pravdepodobnosť, že dumping bude pretrvávať vo výrazne zvýšenej miere, pokiaľ budú platné opatrenia zrušené.

E. PRIEMYSEL SPOLOČENSTVA

(38) Vyšetrovanie preukázalo, že kooperujúci producenti spoločenstva predstavovali počas IP viac ako 95 % celkovej produkcie daného produktu v rámci spoločenstva. Z tohto dôvodu títo producenti tvoria priemysel spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. V ďalšom texte sa bude nazývať priemysel spoločenstva.

F. ANALÝZA SITUÁCIE NA TRHU SPOLOČENSTVA S KAZIVCOM

1. Spotreba na trhu spoločenstva

(39) Pri skutočnej spotrebe sa vychádzalo z objemu predaja nezúčastneným stranám na trh spoločenstva zo strany priemyslu spoločenstva, z informácií o celkovom objeme dovozov z ČĽR vykazovaných v dotazníkoch vývozcov/obchodníkov, z dovozov z iných tretích krajín tak, ako ich vykazoval Eurostat a ako aj z údajov národných štatistických úradov Rakúska, Fínska a Švédska, pokiaľ sa jednalo o údaje o dovozoch pred rokom 1995.

(40) Predaj zo strany producentov spoločenstva príbuzným stranám, ktoré transformujú kazivec interne, sa považoval za taký, ktorý sa realizoval na trhu pre vlastnú spotrebu a bol z tohto dôvodu vylúčený z odhadu spotreby spoločenstva a aj z posudzovania situácie priemyslu spoločenstva. K tomuto záveru sa dospelo v svetle skutočnosti, že kazivec určený na vlastný trh nekonkuroval kazivcu, ktorý bol k dispozícii v spoločenstve a že predaj tohto produktu príbuzným stranám sa realizoval za vnútropodnikové ceny.

(41) Žiadateľ namietal, že niektoré dovozy z Namíbie a z Južnej Afriky by mali byť vylúčené z výpočtu spotreby, nakoľko tieto dovozy sa realizovali pre užívateľov spoločenstva, ktorí boli spriaznení s príslušnými vývozcami a teda boli realizované na trhu pre vlastnú spotrebu.

(42) Zistilo sa, že obidve tieto krajiny vyvážali príslušný produkt tak do príbuzných ako aj nepríbuzných spoločností. Ďalej, príbuzné strany v spoločenstve nakupovali príslušný produkt aj z nepríbuzných zdrojov. Vzhľadom k tomu, že nebolo možné jasne oddeliť tieto dva druhy predajov, dospelo sa k záveru, že všetky dovozy sa musia zahrnúť do výpočtu spotreby spoločenstva.

(43) Na základe vyššieuvedeného, spotreba na trhu spoločenstva sa vyvíjala z približne 284300 ton v roku 1993 na 392700 ton v roku 1994, na 400900 ton v roku 1995, na 470700 ton v roku 1996, na 491800 ton v roku 1997 a na 496200 ton v roku 1998. Spotreba kazivca v spoločenstve vzrástla za uvažované obdobie o 75 %, a to najmä medzi rokmi 1993-19994 (+ 38 %) a medzi rokmi 1995 a 1996 (+ 17 %). Nárast spotreby bol spojený s vývojom dopytu po hliníku a so vzrastajúcim dopytom po fluorovaných uhľovodíkoch (chladivá) ako aj so špecifickými požiadavkami na kazivec. Tento nárast možno pripísať aj rozvoju nových využití kazivca.

2. Dovozy z príslušnej krajiny

a) Objem dovozu, podiel dovozov a trhový podiel príslušných dovozov

(44) Objem dovozov kazivca pochádzajúceho z ČĽR výrazne vzrástol z 60400 ton v roku 1993, na 62900 v roku 1994, na 68500 ton v roku 1995, na 109300 ton v roku 1996, na 128800 ton v roku 1997 a na 155200 ton v roku 1998. Čínske dovozy kazivca do spoločenstva počas uvažovaného obdobia trvale rástli o cca 157 %, pričom rástli rýchlejším tempom ako spotreba spoločenstva.

(45) Podiel dovozov z ČĽR na celkových dovozoch kazivca do spoločenstva kolísal od 26.7 % do 57.6 %. Najvyšší podiel dovozu bol dosiahnutý počas IP.

(46) Podiel na trhu spoločenstva, ktorý si udržiavali dovozy z ČĽR sa vyvíjal z 21.3 % v roku 1993 na 16 % v roku 1994, na 17.1 % v roku 1995, na 23.2 % v roku 1996, na 26.2 % v roku 1997 a na 31.3 % v roku 1998. Toto je ekvivalentné celkovému nárastu o 10 % – bodov za skúmané obdobie. Pokles trhového podielu v roku 1994 a 1995 sa dá vysvetliť tak zavedením antidumpin- gových opatrení v marci 1994 ako aj čínskym systémom vývozných licencií zavedeným v apríli 1994.

b) Vývoj a správanie sa cien príslušných dovozov

i) Vývoj cien

(47) Na základe odpovedí vývozcov/obchodníkov na dotazník sa zistilo, že ceny čínskeho kazivca vzrástli z obdobia medzi rokmi 1993 a IP o 29 % a dosiahli úroveň na základe cif na hranici spoločenstva mierne nižšiu ako je minimálna cena 113.5 euro/tona. Najmä v období medzi rokmi 1993 a 1997 ceny čínskeho kazivca trvale rástli z 86.06 ECU/tona na 114.58 ECU /tona. Pokles čínskych cien za obdobie 1997 až 1998 sa zhodoval so zrušením čínskej vývoznej kvóty, čo bolo spúšťacím mechanizmom celkového zníženia čínskych vývozných cien na všetky vývozné trhy.

ii) Správanie sa cien

(48) S cieľom preskúmania správania sa cien čínskych dovozov počas IP sa previedlo cenové porovnanie na základe priemerných predajných cien priemyslu spoločenstva a priemerných predajných kooperujúcich čínskych vývozcov/obchodníkov a obchodníkov mimo ES s nepríbuznými dovozcami v spoločenstve, upravenými na tú istú úroveň obchodu,

(49) Čínske ceny počas toho obdobia boli nižšie o rozpätie približne 12 % v porovnaní s cenami priemyslu spoločenstva. Treba poznamenať, že rozpätie predaja za nižšiu cenu činilo v rámci predchádzajúceho vyšetrovania 41 %.

3. Hospodárska situácia v priemysle spoločenstva

a) Produkcia

(50) Produkcia priemyslu spoločenstva vzrástla za skúmané obdobie o 32 %, z cca 276000 ton v roku 1993 na cca 363800 ton v roku 1998. Maximálna hodnota 372300 ton bola dosiahnutá v roku 1995.

b) Kapacita produkcie

(51) Kapacita produkcie priemyslu spoločenstva bola vypočítaná na základe kapacity flotácie, čo predstavuje úzke miesto produkcie kazivca. Z 518000 ton v roku 1993 poklesla na 502000 ton v roku 1998, čo predstavovalo 3 % pokles počas skúmaného obdobia.

c) Využívanie kapacit)

(52) Využívanie kapacity priemyslu spoločenstva vzrástol z 53 % v roku 1993 na 60 % v roku 1994, na 72 % v roku 1995, na 68 % v roku 1996 a 1997 a na 72 % v roku 1998. Nízke úrovne za rok 1993 a 1994 sa dajú vysvetliť vplyvom dumpingových dovozov ako bolo preukázané v rámci predchádzajúceho skúmania. Až po roku 1994 začali mať antidumpingové opatrenia taký vplyv, ktorý umožnil priemyslu spoločenstva pracovať na vyšších úrovniach využívania kapacity.

d) Objemy predaja

(53) Predaje priemyslu spoločenstva spoločenstvu vzrástli z cca 120000 ton v roku 1993 na cca 189000 ton v roku 1998. Nárast predaja bol citeľný najmä v roku 1995, kedy priemysel spoločenstva zvýšil svoj predaj na 191600 ton tým, že znížil svoje ceny. Toto bolo vykonané z toho dôvodu, aby sa zachoval jeho podiel na trhu spoločenstva.

e) Podiel na trhu

(54) Podiel priemyslu spoločenstva na trhu spoločenstva poklesol zo 42.1 % v roku 1993 na 38.1 % v roku 1998, pričom svoj vrchol dosiahol v roku 1995. Podiel na trhu na úrovni 47,8 % dosiahnutý v roku 1995 zodpovedá celkovému poklesu dovozov do spoločen- stva v danom roku, čo bolo výsledkom nízkych cien, ktoré účtoval priemysel spoločenstva na úkor svojej ziskovosti. Po roku 1995 podiel na trhu klesal pravidelne, pričom v porovnaní s rokom 1993 poklesol o 4 percentuálne body.

f) Vývoj cien

(55) Priemerná predajná cena kazivca priemyslu spoločenstva na trhu spoločenstva klesala medzi rokom 1993 a 1995 a globálne stúpala medzi rokmi 1995 a 1998, pričom svoj vrchol dosiahla v roku 1997. Nízka cenová úroveň v roku 1995 zodpovedá vyššie stanovenej stratégii priemyslu spoločenstva pokúšať sa zachovať si podiel na trhu znižovaním úrovne cien. Medzi rokmi 1995 a 1997 úroveň cien priemyslu spoločenstva stúpala, čo sa zhodovalo so stálym nárastom tak čínskych cien ako aj dopytu po kazivci. Medzi rokmi 1997 a 1998 ceny priemyslu spoločenstva mierne poklesli, čo sa zhodovalo s poklesom čínskych dovozných cien.

g) Ziskovosť

(56) Ziskovosť priemyslu spoločenstva, vyjadrená v % čistého predaja sa zmenila z mínus 11.8 % v roku 1993 na 0.9 % v roku 1998.

h) Zamestnanosť

(57) Zamestnanosť v priemysle spoločenstva poklesla zo 696 zamestnancov v roku 1993 na 689 zamestnancov roku 1998.

i) Zásoby

(58) Zásoby producentov spoločenstva trvale klesali z cca 50000 ton v roku 1993 na 28400 ton v roku 1998, čo je ekvivalentné poklesu o 43 %. Zásoby predstavovali 18 % produkcie za rok 1993 a 8 % za rok 1998.

j) Investície

(59) Celkové investície priemyslu spoločenstva týkajúce sa kazivca vzrástli z cca 2.2 miliónov ECU v roku 1993 na 9.4 miliónov ECU v roku 1998.

k) Závery

(60) Po zavedení antidumpingových opatrení v roku 1994 sa situácia v priemysle spoločenstva celkove zlepšila. Bolo vyvíjané trvalé úsilie o racionalizáciu výrobného procesu a realizovali sa nové investície. Avšak – hoci sa situácia globálne zlepšila – obdobie v ktorom boli opatrenia v platnosti – neumožnilo, aby sa priemysel spoločenstva plne zotavil z minulých vplyvov dumpingových dovozov, a to najmä čo sa týka ziskovosti. Ziskovosť priemyslu spoločenstva bola za obdobie rokov 1993 až 1997 naozaj záporná. Od roku 1997 sa ziskovosť priemyslu spoločenstva zlepšovala, čo sa zhodovalo s celkovým zvýšením predajných cien v spoločenstve a s jeho produktivitou. Priemysel spoločenstva sa však nachádza presne nad hranicou rentability a jeho finančné výsledky zostávajú výrazne pod úrovňou akú by tento druh priemyslu mohli dosiahnuť za normálnych trhových podmienok.

(61) Na základe vyššie uvedených faktov sa dospelo k záveru, že aj keď sa situácia priemyslu spoločenstva zlepšila po zavedení antidumpingových opatrení, plne sa nezotavil a naďalej sa nachádza v zložitej situácii.

4. Dopad príslušných dovozov

(62) Vyšetrovanie preukázalo, že napriek zavedeniu antidumpin- gových opatrení v marci 1994, čínske vývozy na trh spoločenstva naďalej rástli. Dovozy kazivca z ČĽR naozaj vzrástli za obdobie 1993 až 1998 o 157 % a ich podiel na trhu spoločenstva vzrástol z 21,3 % na 31,3 %. Za to isté obdobie predaje priemyslu spoločenstva vzrástli o 58 % avšak stratili svoj podiel na trhu v prospech čínskych dovozov. Ich podiel na trhu spoločenstva poklesol z 42,1 % na 38,1 %.

(63) Pokiaľ ide o ceny, ceny čínskych dovozov vzrástli za uvažované obdobie o 29 %. Tento cenový vývoj treba vidieť v svetle zavedenia antidumpingových opatrení v marci 1994 a čínskeho systému vývozných licencií zavedeného v roku 1994, čo prispelo k nárastu čínskych cien v celosvetovom merítku. Nárast cien je výraznejší od roku 1996, čo sa zhoduje so zvýšením predajných cien a so znížením strát v priemysle SPOLOČEnstva.

(64) V júli 1998 Ministerstvo zahraničného obchodu a hospodárskej spolupráce (MOFTEC) zrušilo vývoznú kvótu a ponechalo iba licenčný poplatok. V zhode s vyššieuvedeným čínske ceny poklesli, a to najmä v druhej polovici roku 1998 a v roku 1999, čím sa preukázal potenciál pre pokles cien čínskeho kazivca v prípade chýbajúcich antidumpingových opatrení.

5. Dovozné objemy a dovozné ceny z iných tretích krajín

(65) Objem dovozov kazivca z iných tretích krajín vzrástol za preverované obdobie o 46 % zo 104000 ton v roku 1993 na 151700 ton v roku 1998. Trhový podiel vyššieuvedených krajín však medzi 1993 a 1998 globálne poklesol z 36,6 % na 30,6 %.

(66) Pokiaľ ide o ceny týchto iných vyvážajúcich krajín, upozorňujeme, že tieto vzrástli za roky 1993 až 1998 o 20 %. Zostali však v priemere nižšie ako čínske ceny – s výnimkou Maroka. V prípade Namíbie a Južnej Afriky, sa na skutočnosť, že priemerné vývozné ceny sú nižšie ako čínske ceny treba pozerať v svetle skutočnosti, že časť vývozov do spoločenstva sa realizuje príbuzných užívateľom v rámci spoločenstva, s najväčšou pravdepodobnosťou za vnútropodnikové ceny. Pokiaľ ide o Keňu a Maroko, tak sa zdá, že ich ceny za kazivec odzrkadľujú vyššie percento nečistôt, čo velí znižovať ceny, nakoľko tieto nečistoty predstavujú pre užívateľov výdavky navyše.

(67) Na základe vyššieuvedeného sa usudzuje, že dovozy kazivca z iných tretích krajín mali iba obmedzený dopad na hospodársku situáciu priemyslu spoločenstva. Ďalej z toho vyplýva, že čínski vývozcovia dokázali výrazne zlepšiť svoju pozíciu v spoločenstve na úkor nie iba priemyslu spoločenstva ale aj na úkor ostatných tretích krajín.

G. PRAVDEPODOBNOSŤ PRETRVÁVANIA ŠKÔD

(68) S cieľom odhadnutia pravdepodobného vplyvu ukončenia platnosti daných opatrení sa preverovali nasledovné faktory: situácia v priemysle kazivca v ČĽR, správanie sa čínskych dovozov kazivca do ostatných tretích krajín a pravdepodobné následky zrušenia antidumpingových opatrení pre situáciu v priemysle spoločenstva.

1. Analýza situácie priemyslu kazivca v ČĽR

a) Produkcia, výrobná kapacita, zásoby

(69) Žiadateľ argumentoval tým, že produkcia a výrobná kapacita kazivca v ČĽR za uvažované obdobie podstatne vzrástla, pričom dosiahla úroveň výrazne prevyšujúcu ročnú celosvetovú spotrebu. Ďalej sa argumentovalo tým, že v prípade zrušenia opatrení sa objaví hrozba ďalšieho nárastu dumpingových čínskych dovozov.

(70) Čínski vývozcovia/obchodníci tvrdili, že je krajne nepravdepo- dobné, že by v prípade zrušenia opatrení vzrástli vývozy kazivca do spoločenstva, vzhľadom na nárast domácej spotreby a kontroly produkcie a výrobnej kapacity zavedené čínskymi úradmi.

(71) Značný počet užívateľov v rámci spoločenstva tvrdil, že súčasná úroveň produkcie a výrobnej kapacity v ČĽR počas IP nepredstavovala hrozbu pre priemysel spoločenstva, vzhľadom na skutočnosť, že interná spotreba rástla, tretie krajiny, ktoré už tradične nenakupovali od ČĽR – ako napr. India- zahájili dovoz čínskeho kazivca, a očakávalo sa, že čínske vývozy sa zamerajú na trh Spojených štátov amerických (ďalej len "USA"), vzhľadom na očakávaný zvýšený dopyt na trhu.

(72) V súlade s dostupnými informáciami a ako bolo uvedené v úvodnej časti 36, treba upozorniť na skutočnosť, že čínska produkcia a čínska výrobná kapacita v priebehu skúmaného obdobia trvale rástla. Čínska výrobná kapacita skutočne vzrástla z 1,9 miliónov ton v roku 1993 na 2,4 milióna ton v roku 1998. Za obdobie tých istých rokov produkcia vzrástla z 0,8 milióna ton na 1,4 milióna ton. V tom istom čase pretrvávalo nízke využívanie kapacity – odhad za roky 1998 uvádza 59 %. Čínska domáca spotreba sa odhaduje na cca 300000 ton za rok. Ďalej, za to isté obdobie boli vytvorené veľké objemy čínskych zásob.

(73) Pri takejto enormnej výrobnej kapacite a pri možnom zrušení čínskeho systému udeľovania licencií. Existuje pravdepodobnosť, že veľké množstvá – presahujúce súčasné objemy dovozu – dumpingového čínskeho kazivca by sa pri chýbajúcich antidumpingových opatreniach mohli vrátiť na trh spoločenstva.

b) Systém čínskych vývozných licencií

(74) Ako už bolo uvedené v úvodnej časti 32, v apríli 1994 čínske orgány zaviedli systém vývozných licencií, ktorý bol kombináciou ročných vývozných kvót a poplatkov za vývozné licencie čínskych vývozcov kazivca.

(75) Systém za posledné roky prešiel určitými zmenami; vývozná kvóta bola zrušená v polovici roku 1998, takže počínajúc druhou polovicou roka 1998 zostal v platnosti iba poplatok za vývoznú licenciu. Začiatkom roku 1999 čínske orgány zaviedli kvótu znovu. V roku 1998 činil licenčný poplatok v priemere ECU 20,3 za tonu. Z toho vyplýva, že vývozy sa realizujú na úrovni ECU 113,5, skutočná vývozná cena bez licenčného poplatku činí ECU 93,2.

(76) Žiadateľ tvrdil, že čínsky systém licencií by mohol byť v krátkej dobe zrušený, čo by však vzbudilo obavy, že by vzrástli čínske vývozy kazivca do spoločenstva za nízke ceny, ak by bolo umožnené ukončiť platnosť antidumpingových opatrení.

(77) Čínski vývozcovia/obchodníci argumentovali tým, že zámerom systému licencií bolo chrániť zdroje kazivca a zabezpečiť stabilitu a spoľahlivosť na trhu s kazivcom, že neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že systém by mohol byť čoskoro zrušený. Ďalej konštatovali, že pokiaľ by antidumpingové opatrenia nezostali naďalej v platnosti, tak systém licencií nie je možné zrušiť.

(78) Usúdilo sa, že akékoľvek prognózovanie budúceho vývoja v oblasti systému udeľovania licencií je značne špekulatívne. Analýza čínskeho systému licencií však potvrdila, že od svojho zavedenia bol už niekoľko krát podstatne modifikovaný, vrátane zrušenia vývoznej kvóty v roku 1998. Ďalej, značná čiastka poplatkov za čínske licencie upozornila na potenciál čínskych producentov kazivca predávať za veľmi nízke ceny. Navyše, nemožno sa spoliehať na existenciu systému vývozných licencií koncipovaný a riadený vládou tretej krajiny s cieľom ochrany zdrojov – ak chceme dospieť k záveru, či má alebo nemá škodlivý dumping pokračovať.

c) Vývoj čínskych vývozných cien do spoločenstva

(79) Javí sa, že antidumpingové opatrenia viedli k progresívnemu rastu vývozných cien praktizovanému čínskymi vývozcami. Z tohto dôvodu by zrušenie opatrení mohlo danú situáciu zvrátiť a privodiť pokles vývozných cien, ako to potvrdili skúsenosti v priebehu roka 1998 a značný objem poplatkov za čínske vývozné licencie.

(80) Ďalej, v roku 1998 bol zistený celý rad prípadov, kedy užívatelia nakupovali čínsky kazivec pod minimálnu cenu a z toho dôvodu museli platiť antidumpingové clá.

2. Pravdepodobné následky zrušenia antidumpingových opatrení na situáciu v priemysle spoločenstva

(81) V prvom rade treba upozorniť, že po uplynutí IP jeden zo žiadajúcich producentov spoločenstva ukončil svoju produkciu kazivca vtedy, keď stratil svojho najväčšieho zákazníka v prospech čínskej konkurencie. Skutočnosť, že niečo také sa stalo v čase, keď boli antidumpingové opatrenia v platnosti, ukazuje na potenciál ďalších škôd pre priemysel spoločenstva v prípade zrušenia antidumpingových opatrení.

(82) Za druhé, vyšetrovanie potvrdilo, že dokonca aj pri platných antidumpingových opatreniach, ceny priemyslu spoločenstva boli pod tlakom zo strany príslušných dovozov. Očakáva sa, že pri chýbajúcich opatreniach, ceny pri ktorých sa v rámci preverovania potvrdilo, že boli antidumpingovými opatreniami kladne ovplyvnené, by začali klesať a pokračoval by predaj za nižšiu cenu v pomerne veľkom merítku. Potenciál poklesu čínskych cien je zohľadnený v čiastkach platených za poplatky pre vývozné licencie, ktoré činili v priemere ECU 20,3 v roku 1998. Ak odpočítame túto čiastku od vývoznej ceny, tak rozpätie predaja za zníženú cenu môžeme odhadnúť na 26,7 %. Očakáva sa, že takéto zníženie ceny by malo za následok ťažké straty pre priemysel spoločenstva.

(83) Za tretie, očakáva sa, že pri chýbajúcich antidumpingových opatreniach sa objavia na trhu spoločenstva veľké objemy dumpingových dovozov kazivca za nízku cenu. Producenti spoločenstva potom pravdepodobne stratia ďalší objem predaja a podiel na trhu v prospech čínskych vývozcov.

3. Závery ohľadne pravdepodobnosti pretrvávania škôd

(84) Berúc do úvahy, že:

- čínski producenti kazivca dramaticky zvýšili svoju výrobnú kapacitu, vytvorili veľké zásoby a majú veľmi nízku roveň využívania kapacity,

- vývoj čínskych cif vývozných cien bol značne ovplyvnený platnými antidumpingovými opatreniami a existenciou systému vývozných licencií zavedeného vládou ČĽR. Tento systém nie je možné považovať za záruku toho, že vývozné ceny zostanú zachované aj pri chýbajúcich antidumpingových opatreniach,

- ceny, ktoré by čínski vývozcovia účtovali pri chýbajúcich antidumpingových opatreniach sú potenciálne veľmi nízke a to najmä vtedy, ak zoberieme do úvahy výšku poplatkov hradených za vývozné licencie, čo naznačuje pravdepodobnosť pokračovania v znižovaní cien,

- situácia v priemysle spoločenstva je ešte stále ošemetná,

- skutočnosť, že bol zistený značný počet prípadov, kedy užívatelia zo spoločenstva nakupovali čínsky kazivec pod minimálnu dovoznú cenu,

sa dospelo k záveru, že škody spôsobené čínskymi dumpingovými dovozmi budú pravdepodobne pokračovať, ak by sa zrušili platné opatrenia a situácia v priemysle spoločenstva by sa v takomto prípade mohla ešte ďalej zhoršovať.

H. ZÁUJMY SPOLOČENSTVA

(85) Na základe článku 21 základného nariadenia bolo preverené, či je možné jednoznačne formulovať taký záver, že zachovanie antidumpingových opatrení by nebolo v záujme spoločenstva. Stanovenie záujmov spoločenstva sa opieralo o posúdenie rôznych záujmov posudzovaných ako celok, t. j. záujmov priemyslu spoločenstva, dovozcov a aj užívateľov príslušného produktu.

(86) Treba si spomenúť nato, že pri predchádzajúcom vyšetrovaní sa prijatie antidumpingových opatrení pozostávajúcich z minimálnej ceny nepovažovalo za niečo, čo by bolo proti záujmom Spolo- čenstva. Treba podotknúť, že súčasné vyšetrovanie predstavuje určité posúdenie, čo si však vyžaduje analýzu situácie keď sú už antidumpingové opatrenia v platnosti. Následne, načasovanie a charakter súčasného vyšetrovania umožňuje stanoviť akýkoľvek negatívny dopad skúmaných antidumpingových opatrení.

(87) S cieľom stanovenia pravdepodobného dopadu pokračovania alebo nepokračovania opatrení, Komisia si vyžiadala od všetkých zainteresovaných vyššieuvedených strán informácie vo forme dotazníkov. Na dotazník neodpovedal žiadny dovozca. Na dotazník odpovedalo deväť užívateľov.

1. Záujmy priemyslu spoločenstva

(88) Z vyšetrovania vyplynulo, že priemysel spoločenstva z platných antidumpingových opatrení profitoval. V posledných rokoch vyvinul značné úsilie zlepšiť svoju produktivitu cestu racionali- zácie. Produktivita priemyslu spoločenstva za preverované vskutku vzrástla o 33 % a počas celého uvedeného obdobia sa trvale realizovali investície. Výška investícií bola obzvlášť vysoká v roku 1998, čím sa potvrdilo, že tento priemysel je životaschopný a odhodlaný zostať naďalej aktívny.

(89) Situácia v priemysle spoločenstva však naďalej zostáva ťažká, a to najmä pokiaľ ide o ziskovosť. V tomto kontexte akákoľvek zmena v komerčnom prostredí daného produktu môže mať významný negatívny účinok na situáciu priemyslu kazivca v spoločenstve.

(90) V svetle vyššieuvedeného sa usúdilo, že bez pretrvávania týchto opatrení je pravdepodobné, že by sa situácia v priemysle spoločenstva naďalej zhoršovala. Pretrvávanie opatrení je z toho dôvodu v záujme priemyslu spoločenstva.

2. Záujmy dovozcov

(91) Žiadny z nepríbuzných dovozcov na dotazník neodpovedal. Nedostatok kooperácie naznačuje, že antidumpingové opatrenia zavedené v marci 1994 nemali významný negatívny vplyv na dovozcov. Toto je možné ešte podčiarknuť tou skutočnosťou, že dovozy z ČĽR počas preverovaného obdobia trvale rástli a tým pádom dovozcovia boli schopní naďalej čerpať zo zdrojov ČĽR.

(92) V svetle vyššieuvedeného sa dospelo k záveru, že pretrvávanie opatrení nepovedie ku zhoršeniu ich hospodárskej situácie v budúcnosti.

3. Záujmy užívateľského priemyslu

a) Predbežné poznámky

(93) Kazivec je základnou surovinou pre veľký počet následných produktov s veľmi vysokou pridanou hodnotou. Prvým transformačným krokom kazivca je výroba kyseliny fluorovodíkovej (ďalej len "HF"), ktorá sa zasa používa na výrobu fluorovaných uhľovodíkov (vstupná surovina pre chladivá, rozpúšťadlá a pre penotvorné prísady), fluoridu hlinitého (na výrobu hliníka) a iných chemických derivátov.

b) Údaje získané od kooperujúcich strán

(94) V roku 1998 kooperujúci užívatelia nakúpili 100 % dovozov kazivca z ČĽR a približne 80 % predajov kazivca realizovaných priemyslom spoločenstva.

(95) V roku 1998 tieto kooperujúce spoločnosti reprezentovali obrat 26465 miliónov ECU, z čoho 682 miliónov ECU (2,6 %) sa týkalo derivačných prípravkov vyrobených z kazivca. Užívateľský priemysel kazivca pozostáva z malých, stredne veľkých a veľkých spoločností, ktoré v roku 1998 realizovali významné investície. Ziskovosť s váženým priemerom odvetvia derivátov kazivca vzrástla z 3,7 % v roku 1996 na 6,3 % v roku 1998.

(96) Prieskum preukázal, že kazivec predstavuje približne 30 % z celkových nákladov na výrobu HF a medzi 5 % a 20 % nákladov na výrobu derivátov HF.

c) Argumenty vznesené zo strany užívateľov

i) Závislosť na dovozoch

(97) Niektorí užívatelia tvrdili, že zachovanie opatrení nie je v záujme spoločenstva, vzhľadom nato, že užívatelia sú závislí na dovozoch v kontexte obmedzovanej výrobnej kapacity, ktorá je k dispozícii v rámci spoločenstva. V tomto ohľade argumentovali tým, že pretrvávanie antidumpingových opatrení by mohlo mať za následok nedostatočné zásobovanie spoločenstva, zatiaľ dopyt po kazivci rastie, čo je dané kombináciou technologického a regulačného vývoja.

(98) Priemysel spoločenstva sa nesporil o to, že dovozy z tretích krajín sú nevyhnutné, pokiaľ sa má pokryť dopyt spoločenstva po kazivci. Tvrdil, že cieľom antidumpingových opatrení nie je držať dovozy mimo spoločenstva, ale zabezpečiť, aby sa tieto dovozy realizovali za spravodlivé ceny.

(99) Vyšetrovanie preukázalo, že platné antidumpingové opatrenia nezabránili čínskym dovozom vo vstupe na trh spoločenstva. Dovozy z ČĽR za obdobie medzi rokmi 1994 a 1998 skutočne vzrástli o 146 %, k čomu došlo v dôsledku rastúceho dopytu kazivca. V tom istom období priemysel spoločenstva taktiež zvýšil svoj predaj o 55 %.

(100) V svetle vyššieuvedeného nie je pravdepodobné, že by zachovanie opatrení zabránilo užívateľom využívať zdroje z ČĽR, zatiaľ čo zachovanie určitej bezpečnostnej siete pomôže priemyslu spoločenstva plne sa zotaviť z utrpených škôd. Na základe vyššieuvedeného možno skonštatovať, že je taktiež nepravdepodobné, že by mohlo dôjsť k výpadku v zásobovaní, pokiaľ sa zachovajú antidumpingové opatrenia.

ii) Súťažné nevýhody

(101) Niektorí užívatelia tvrdili, že antidumpingové opatrenia zavedené na čínsky kazivec budú viesť k umele vysokým cenám kazivca v spoločenstve a budú mať za následok fakt, že užívatelia kazivca sa ocitnú v konkurenčnej nevýhode vzhľadom na svojich konkurentov v rámci spoločenstva, ktorí nevyužívajú zdroje z ČĽR a taktiež aj vzhľadom na svojich medzinárodných konkurentov. Tento fakt bude mať za následok preloženie výroby HF do USA a do ČĽR, kde prístup ku kazivcu bude lacnejší s následnou stratou pracovných miest, investícií a ziskov v rámci spoločenstva v priemyselných odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sú životne dôležité z hľadiska budúcej konkurencieschopnosti užívateľského priemyslu kazivca v spoločenstve.

(102) Priemysel spoločenstva argumentoval tým, že počas obdobia uplatňovania týchto opatrení nadväzné priemyselné odvetvia realizovali vysoké investície do spoločenstva, čo bolo v protiklade s argumentom o premiestnení.

(103) Zistilo sa, že v období rokov 1996 až 1998 užívateľský priemysel kazivca v spoločenstve realizoval významné investície. Ďalej sa zistilo, že ceny kazivca v USA sú vyššie ako v Spolo- čenstve. V roku 1998 boli ceny čínskych dovozov do USA naozaj o 7 % vyššie ako ceny čínskych dovozov na trh spoločenstva. Zisky užívateľov vzrástli priemerne z 3,7 % v roku 1996 na 6,3 % v roku 1998, aj keď antidumpingové opatrenia boli v platnosti.

(104) Pokiaľ ide o premiestnenie výroby HF do ČĽR, tak treba upozorniť na skutočnosť, že HF je vysoko nebezpečný výrobok, ktorý nie je vhodný na prepravu na veľké vzdialenosti. V praxi to znamená, že premiestnenie výroby HF do ČĽR by bolo nevyhnutne spojené aj s premiestnením celého nadväzného priemyslu do ČĽR. Informácie poskytnuté kooperujúcimi užívateľmi, týkajúce sa obdobia v ktorom sa antidumpingové opatrenia uplatňovali, sa javia byť v protiklade s vyššieuvedeným. Užívatelia naozaj realizovali významné investície v spoločenstve do nadväzujúcej výroby v období uplatňovania antidumpingových opatrení. V svetle vyššie- uvedeného sa premiestnenie celého nadväzného priemyslu do ČĽR, v prípade faktu, že antidumpingové opatrenia zostanú stále v platnosti, javí nepravdepodobné.

(105) V svetle vyššieuvedeného sa neočakáva, že by zachovanie antidumpingových opatrení v ich súčasnej podobe zapríčinilo akékoľvek konkurenčné nevýhody užívateľskému priemyslu.

iii) Alternatívne zdroje dodávok

(106) Značný počet výrobcov derivátov kazivca sa musí spoliehať na dovozy kazivca. Užívatelia tvrdili, že kazivec, ktorý nepochádza z Číny sa vyznačuje výrazným obsahom nečistôt, napr. kazivec z Kene alebo Mexika, čo vysvetľuje fakt, prečo hlavným spoľahlivým zdrojom dodávok zostáva ČĽR. Tým pádom by pretrvávanie antidumpingových opatrení na dovozy z ČĽR bránilo prístupu užívateľov k vysokokvalitnému kazivcu.

(107) Záverom treba poznamenať, že napriek rozdielom v čistote dovozy z ostatných krajín počas obdobia uplatňovania antidumpingových opatrení rástli, čo bolo dané rastom dopytu. Napr. dovozy z Mexika vzrástli šesťnásobne, zatiaľ čo dovozy z Kene vzrástli o 57 %. Z vyššieuvedeného vyplýva, že takýto kazivec je zrejme vhodný na určité použitia v nadväzujúcom priemysle.

(108) Za druhé, podstatný nárast dovozov z ČĽR preukázal, že opatrenia zavedené v roku 1993 nemali za následok vylúčenie čínskych dovozov z trhu spoločenstva, ale mali za následok rast cien.

(109) Na základe týchto faktov sa dospelo k záveru, že nie je pravdepodobné, že súčasné antidumpingové opatrenia budú mať za následok znížený prístup užívateľov kazivca každej kvality.

4. Závery vzhľadom na záujmy spoločenstva

(110) Po analyzovaní rôznych záujmov sa zistilo, že pretrvávanie antidumpingových opatrení bude mať za následok pravdepodobne relatívne stabilnú cenu kazivca na trhu spoločenstva, čo počas uplatňovania platných opatrení zrejme nemalo žiadne negatívne vplyvy na hospodársku situáciu užívateľov. Ďalej, ponechanie priemyslu spoločenstva bez ochrany voči dumpingovým dovozom by mohlo zhoršiť jeho ošemetnú situáciu a ohroziť jeho životaschopnosť.

(111) V svetle vyššiuvedeného sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody, vychádzajúc zo záujmov spoločenstva, proti zachovaniu antidumpingových opatrení v danom prípade.

I. PREDBEŽNÁ SPRÁVA

(112) Čínski vývozcovia/obchodníci argumentovali tým, že zahájenie predbežného skúmania, obmedzeného vo svojom zameraní a formu daných opatrení, bolo nelegálne, nakoľko neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynula nevyhnutnosť zmeniť formu opatrení. Argumentovali tým, že žiadosť o preskúmanie na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia neobsahovala žiadne informácie o neúčinnosti platných antidumpingových opatrení.

(113) Treba uviesť, že predbežné skúmanie, obmedzujúce sa na formu opatrení bolo zahájené ex officio (z moci úradnej) Komisiou. Pri tomto zahájení za vychádzalo z toho, že informácie obsiahnuté v žiadosti o preskúmanie v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia predloženej žiadateľom, obsahovali aj náznaky zníženia účinnosti príslušných opatrení.

(114) Skúmanie preukázalo, že -hoci priemysel spoločenstva počas skúmaného obdobia stratil svoj podiel na trhu – antidumpingové opatrenia v svojej súčasnej podobe umožnili priemyslu spoločenstva zvýšiť svoje ceny a tak znížiť svoje straty, a to najmä v časovom období 1996 až 1998. Trvanie platnosti tohto opatrenia však neumožnilo priemyslu spoločenstva sa plne zotaviť, a to najmä v otázke ziskovosti. Z týchto dôvodov – pokiaľ ide o účinnosť daného opatrenia – jeho súčasná podoba sa javí byť primeranou nato, aby sa v plnom rozsahu obnovil stav priemyslu spoločenstva, a teda nie je potrebné toto opatrenie modifikovať.

(115) Na záver, pokiaľ sa jedná o užívateľov, preskúmavanie preukázalo, že antidumpingové opatrenia vo svojej súčasnej podobe neovplyvnili významne hospodársku situáciu užívateľov.

(116) Na základe vyššieuvedeného sa dospelo k záveru, že antidumpin- gové opatrenia treba zachovať v ich súčasnej podobe.

J. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(117) Všetky zúčastnené strany boli informované o podstatných faktoch a úvahách, na základe ktorých bolo rozhodnuté odporučiť zachovanie stávajúcich opatrení. Bol poskytnutý časový priestor, počas ktorého bolo možné vznášať námietky po ich zverejnení. Námietky, vznesené po konečnom zverejnení boli zobrané do úvahy.

(118) Z vyššieuvedeného vyplýva že, ako je to obsiahnuté v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, antidumpingové clo vypočítané na základe minimálnej ceny ECU 113,50 za suchú metrickú tonu na dovozy kazivca z Čínskej ľudovej republiky uvalené nariadením (ES) č. 486/94 musí zostať zachované,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa uvaľuje konečné antidumpingové clo na dovozy kazivca vo forme filtračného koláča alebo v práškovej forme, spadajúceho pod KN kód ex25292100 (TARIC kód 2529210010) alebo KN kód ex25292200 (TARIC kód 2529220010), ktorý má svoj pôvod v Čínskej ľudovej republike.

2. Clo sa bude rovnať rozdielu medzi minimálnou cenou EUR 113,50 za tonu (suchá netto hmotnosť) a netto cenou franko hranica spoločenstva, pred colným vybavením.

3. V prípadoch, kedy tovary boli poškodené ešte pred vstupom do voľného obehu a, z tohto dôvodu, cena skutočne platená alebo splatná je pridelená s cieľom stanovenia colnej hodnoty podľa článku 145 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/94 [5], minimálna dovozná cena stanovená vyššie bude znížená o percento, ktoré zodpovedá cene skutočne platenej alebo splatnej. Splatné clo sa bude potom rovnať rozdielu medzi zníženou minimálnou dovoznou cenou a zníženou netto cenou franko hranica spoločenstva, pred colným vybavením.

4. Pokiaľ nie je inak presne stanovené, budú sa uplatňovať platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. septembra 2000

Za Radu

predseda

H. Védrine

[1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s.1 Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 905/98 (Ú. v. ES L 128, 30.4.1998, s. 18).

[2] Ú. v. ES L 62, 5.3.1994, s. 1.

[3] Ú. v. ES C 276, 4.9.1998, s. 2.

[4] Ú. v. ES C 62, 4.3.1999, s. 3, zmenené a doplnené Ú. v. ES C 120, 1.5.1999, s. 23.

[5] Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1662/1999 (Ú. v. ES L 197, 20.7.1999, s. 25).

--------------------------------------------------