SMERNICA 1999/96/EC EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z 13. decembra 1999

o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré treba prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených pre používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom určených pre používanie vo vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 88/77/EEC

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrhy Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru[2],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy[3],

1) keďže by sa mali v rámci vnútorného trhu prijať opatrenia;

2) keďže prvý akčný program Európskeho spoločenstva o ochrane životného prostredia[4], ktorý schválila Rada 22. novembra 1973, vyžadoval, aby sa zohľadňovali najnovšie výsledky vedeckého pokroku pri boji proti znečisťovaniu atmosféry spôsobenému plynmi emitovanými z motorových vozidiel a aby sa v súlade s tým menili a dopĺňali smernice vydané v predchádzajúcom období; keďže v piatom akčnom programe, ktorý v jeho všeobecnom prístupe schválila Rada vo svojou rezolúcii z 1. februára 1993[5], je stanovené, aby sa vykonávali ďalšie činnosti zamerané na významné znižovanie súčasnej úrovne emisií znečisťujúcich látok z motorových vozidiel;

3) keďže sa uznáva, že rozvoj dopravy v spoločenstve spôsobuje významné obmedzenia pre životné prostredie; keďže sa ukázalo, že rad úradných odhadov nárastu hustoty dopravy poskytol nižšie hodnoty, než sú skutočné údaje; keďže z tohto dôvodu by sa mali pre všetky motorové vozidlá stanoviť prísne emisné normy;

4) keďže smernica 88/77/EHS[6] stanovila limitné hodnoty emisií oxidu uhoľnatého, nespálených uhľovodíkov a oxidov dusíka z dieselových motorov určených na používanie v motorových vozidlách na základe skúšobného postupu pre európske podmienky jazdy pre uvedené vozidlá; keďže táto smernica bola najprv zmenená a doplnená smernicou 91/542/EHS[7] vo dvoch etapách, pričom prvá etapa (1992/1993) sa časovo zhodovala s termínmi zavádzania nových európskych emisných noriem pre osobné automobily; keďže v druhej etape (1995/1996) bola určená dlhodobá orientácia pre európsky priemysel výroby motorov tým, že boli stanovené limitné hodnoty založené na očakávaných výkonoch technológií, ktoré sa vtedy ešte len vyvíjali, a zároveň bol priemyselným spoločnostiam poskytnutý prípravný čas na zdokonalenie týchto technológií; keďže smernica 96/1/ES[8] požadovala, aby bola pre malé dieselové motory so zdvihovým objemom valcov menším než 0,7 dm3 a s otáčkami pri menovitom výkone vyššími než 3 000 min-1 zavedená limitná hodnota pre emisie tuhých znečisťujúcich látok, stanovená podľa požiadaviek uvedených v smernici 91/542/EHS namiesto požiadaviek z roku 1999; keďže však pre malé vysokootáčkové dieselové motory, ktoré majú zdvihový objem valcov menší než 0,75 dm3 a otáčky pri menovitom výkone vyššie než 3 000 min-1, je rozumné zachovať na technickom základe rozdiel v limitných hodnotách pre emisie tuhých znečisťujúcich látok, ale odstrániť tento rozdiel v roku 2005;

5) keďže podľa článku 5 ods. 3 smernice 91/542/EHS mala Komisia do konca roku 1996 podať Rade správu o dosiahnutom pokroku pri revízii limitných hodnôt pre kombinované znečisťujúce emisie, ak treba spojenej s revíziou skúšobného postupu; keďže tieto revidované hodnoty nemajú platiť pred 1. októbrom 1999, pokiaľ ide o schválenie nových typov;

6) keďže Komisia zaviedla kvôli splneniu požiadaviek článku 4 smernice 94/12/ES1 Európsky program pre kvalitu ovzdušia, emisie z cestnej dopravy a technológie výroby palív a motorov, [program "Auto-nafta" (Auto-oil)]; keďže štúdia nákladov vzhľadom na efektívnosť, vypracovaná v rámci programu Auto-nafta, preukázala, že je potrebné ďalej zlepšovať technológiu dieselových motorov vozidiel určených pre ťažké pracovné podmienky tak, aby bola v roku 2010 dosiahnutá kvalita ovzdušia popísaná v správe Komisie o programe Auto-nafta;

7) keďže zlepšovanie požiadaviek na nové dieselové motory v smernici 88/77/EHS tvorí súčasť globálnej stratégie spoločenstva, do ktorej bude patriť aj revízia noriem pre ľahké komerčné vozidlá a osobné automobily, počnúc rokom 2000, zlepšovanie motorových palív a presnejšie hodnotenie tvorby emisií z vozidiel v prevádzke;

8) keďže smernica 88/77/EHS je jednou zo samostatných smerníc upravujúcich postup typového schválenia, stanovený smernicou Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel2; keďže jednotlivé členské štáty nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť cieľ znížiť množstvo emisií znečisťujúcich látok z motorových vozidiel, a preto je možné lepšie dosiahnuť tento cieľ aproximáciou právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa opatrení, ktoré treba prijať proti znečisťovaniu ovzdušia motorovými vozidlami;

9) keďže v programe Auto-nafta boli ako kľúčové opatrenia na dosiahnutie uspokojivej strednodobej kvality ovzdušia určené opatrenia na znižovanie limitov emisií, zodpovedajúce zníženiu množstva emisií oxidu uhoľnatého, celkového množstva emisií uhľovodíkov, NOx a tuhých znečisťujúcich látok o 30 (, ktoré sú uplatniteľné od roku 2000; keďže zníženie opacity výfukového dymu o 30 ( oproti opacite výfukového dymu meranej na motoroch súčasných typov a doplnenie smernice Rady 72/306/EHS3 prispeje k zníženiu emisií tuhých znečisťujúcich látok; keďže ďalšie zníženie limitov emisií oxidu uhoľnatého, celkového množstva uhľovodíkov a NOx o 30 ( a tuhých znečisťujúcich látok o 80 ( platné od roku 2005 veľkou mierou prispeje k zlepšeniu strednodobej kvality ovzdušia; keďže pri tomto znižovaní sa bude zohľadňovať účinok, ktorý budú mať na emisie nové skúšobné cykly, lepšie reprezentujúce vzorové jazdy, ktoré absolvujú vozidlá v prevádzke; keďže dodatočný limit emisií NOx platný od roku 2008 povedie k ďalšiemu 43 ( zníženiu limitu emisií pre tieto znečisťujúce látky; keďže Komisia má v správe Európskemu parlamentu a Rade, v prípade potreby sprevádzanej vhodnými návrhmi, najneskôr do konca roku 2002 zvážiť existujúcu technológiu, pokiaľ ide o potvrdenie záväznej normy emisií NOx, ktorá sa má zaviesť od roku 2008;

10) keďže sa zavádzajú prípustné limitné hodnoty emisií platné pre vozidlá definované ako "Zdokonalené vozidlá priaznivé pre životné prostredie" (EEV);

11) keďže palubné diagnostické systémy (OBD) pre vozidlá určené pre ťažké pracovné podmienky ešte nie sú úplne vyvinuté, ale majú sa zavádzať od roku 2005, aby umožňovali rýchlo zisťovať poruchy komponentov a systémov vozidiel, kritických z hľadiska emisií, čím umožnia významne zlepšiť mieru zachovania počiatočnej úrovne tvorby emisií z vozidiel v prevádzke pomocou zlepšenej kontroly a údržby; keďže od roku 2005 by mali byť zavedené špecifické požiadavky na trvanlivosť nových motorov pre ťažké pracovné podmienky a na skúšky zhody prevádzkovaných vozidiel určených pre ťažké pracovné podmienky;

12) keďže sa zavádzajú nové skúšobné cykly v rámci typového schválenia vzhľadom na emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacitu dymu, ktoré umožnia reprezentatívnejšie vyhodnocovanie tvorby emisií z dieselových motorov v priebehu skúšobných podmienok, ktoré sa vernejšie podobajú na tie podmienky, s ktorými sa stretávajú vozidlá v prevádzke; keďže sa zavádza nový kombinovaný (dvojcyklový) skúšobný postup pre konvenčné dieselové motory a tie dieselové motory, ktoré sú vybavené oxidačnými katalyzátormi; keďže sa zavádza nový kombinovaný (dvojcyklový) skúšobný postup pre motory poháňané plynom a okrem toho pre dieselové motory vybavené pokročilými systémami regulácie emisií; keďže od roku 2005 sa majú všetky dieselové motory skúšať v obidvoch použiteľných skúšobných cykloch; keďže Komisia bude sledovať pokrok v rokovaniach zameraných na vytvorenie celosvetovo harmonizovaného skúšobného postupu;

13) keďže členským štátom by sa malo prostredníctvom daňových stimulov umožniť, aby urýchľovali umiestňovanie na trhu tých vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky prijaté na úrovni spoločenstva, pričom tieto stimuly musia byť v súlade s ustanoveniami zmluvy a vyhovovať určitým podmienkam, ktorých účelom je zabrániť deformáciám vnútorného trhu; keďže táto smernica neovplyvňuje právo členských štátov zahrnovať emisie znečisťujúcich a iných látok do základne pre výpočet cestných daní z motorových vozidiel;

14) keďže pri vypracovávaní právnych predpisov spoločenstva týkajúcich sa emisií z motorových vozidiel by sa mali zohľadňovať výsledky prebiehajúceho výskumu charakteristík emisií tuhých znečisťujúcich látok;

15) keďže Komisia predloží do 31. decembra 2000 správu o vývoji zariadení na reguláciu emisií z vozidiel s dieselovými motormi určených pre ťažké pracovné podmienky, o závislosti na kvalite paliva, o potrebe zlepšovania presnosti a reprodukovateľnosti postupov merania a vzorkovania emisií tuhých znečisťujúcich látok a o vytvorení celosvetovo harmonizovaného skúšobného cyklu;

16) keďže by sa mala v súlade s tým zmeniť a doplniť smernica 88/77/EHS,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Smernica 88/77/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto:

1. Názov smernice sa nahrádza takto:

"Smernica Rady 88/77/EHS z 3. decembra 1987 o aproximácii zákonov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré treba prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom a určených pre používanie vo vozidlách."

2. Článok 1 sa nahrádza takto:

"Článok 1

Na účely tejto smernice:

1) vozidlo znamená ľubovoľné vozidlo definované v prílohe II časť A k smernici 70/156/EHS poháňané vznetovým alebo plynovým motorom, s výnimkou vozidiel kategórie M1 s technicky prípustnou maximálnou zaťaženou hmotnosťou nižšou alebo rovnou 3,5 t,

2) vznetový alebo plynový motor znamená hybný hnací zdroj vozidla, ktorému je ako

samostatnej technickej jednotke definovanej v článku 2 smernice 70/156/EHS možné udeliť typové schválenie,

1) EEV znamená zdokonalené vozidlo priaznivé pre životné prostredie, čo je vozidlo poháňané motorom, ktorý vyhovuje prípustným limitným hodnotám emisií stanoveným v riadku C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I."

3. Prílohy I až VIII sa nahrádzajú prílohami I až VII, ktoré sú uvedené v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

1. S účinnosťou od 1. júla 2000 nesmie žiadny členský štát z dôvodov súvisiacich s plynnými a tuhými znečisťujúcimi látkami a s opacitou emisií dymu z motora:

1) odmietnuť udeliť typové schválenie ES alebo odmietnuť vydať dokument ustanovený v poslednej zarážke článku 10 ods. 1) smernice 70/156/EHS alebo udeliť vnútroštátne typové schválenie niektorému typu vozidla poháňaného vznetovým alebo plynovým motorom alebo

2) zakázať registráciu, predaj, uvedenie do prevádzky alebo používanie takýchto nových vozidiel alebo

3) odmietnuť udeliť typové schválenie ES niektorému typu vznetového alebo plynového motora alebo

4) zakázať predaj alebo používanie nových vznetových alebo plynových motorov,

ak sú splnené príslušné požiadavky príloh k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou, najmä v prípadoch, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora vyhovujú limitným hodnotám stanoveným v riadku A, B1, B2 alebo limitným hodnotám stanoveným v riadku C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou.

2. S účinnosťou od 1. októbra 2000 členské štáty:

1) už nesmú udeľovať typové schválenie ES alebo vydávať dokument ustanovený v poslednej odrážke článku 10 ods. 1 smernice 70/156/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou, a

2) musia odmietnuť udeliť vnútroštátne typové schválenie

typom vznetových alebo plynových motorov a typom vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom v prípadoch, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nevyhovujú limitným hodnotám stanoveným v riadku A tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou.

3. S účinnosťou od 1. októbra 2001 okrem vozidiel a motorov určených na vývoz do tretích krajín a okrem náhradných motorov do vozidiel, ktoré sú v prevádzke, musia členské štáty:

1) považovať osvedčenia o zhode, ktoré sprevádzajú nové vozidlá alebo nové motory podľa smernice 70/156/EHS, za neplatné na účely článku 7 ods. 1 tejto smernice a

2) zakázať registráciu, predaj, uvedenie do prevádzky alebo používanie nových vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom a predaj a používanie nových vznetových alebo plynových motorov

v prípadoch, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nevyhovujú limitným hodnotám stanoveným v riadku A tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou.

4. S účinnosťou od 1. októbra 2005 členské štáty:

1) už nesmú udeľovať typové schválenie ES alebo vydávať dokument ustanovený v poslednej odrážke článku 10 ods. 1 smernice 70/156/EHS a

2) musia odmietnuť udeliť vnútroštátne typové schválenie

typom vznetových alebo plynových motorov a typom vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom v prípadoch, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nevyhovujú limitným hodnotám stanoveným v riadku B1 tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou.

5. S účinnosťou od 1. októbra 2006 okrem vozidiel a motorov určených na vývoz do tretích krajín a okrem náhradných motorov do vozidiel, ktoré sú v prevádzke, musia členské štáty:

1) považovať osvedčenia o zhode, ktoré sprevádzajú nové vozidlá alebo nové motory podľa smernice 70/156/EHS za neplatné na účely článku 7 ods. 1 tejto smernice, a

2) zakázať registráciu, predaj, uvedenie do prevádzky alebo používanie nových vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom a predaj a používanie nových vznetových alebo plynových motorov

v prípadoch, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nevyhovujú limitným hodnotám stanoveným v riadku B1 tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou.

6. S účinnosťou od 1. októbra 2008 členské štáty:

1) už nesmú udeľovať typové schválenie ES alebo vydávať dokument ustanovený v poslednej odrážke článku 10 ods. 1 smernice 70/156/EHS a

2) musia odmietnuť udeliť vnútroštátne typové schválenie

typom vznetových alebo plynových motorov a typom vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom v prípadoch, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nevyhovujú limitným hodnotám stanoveným v riadku B2 tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou.

7. S účinnosťou od 1. októbra 2009 okrem vozidiel a motorov určených na vývoz do tretích krajín a okrem náhradných motorov do vozidiel, ktoré sú v prevádzke, musia členské štáty:

1) považovať osvedčenia o zhode, ktoré sprevádzajú nové vozidlá alebo nové motory podľa smernice 70/156/EHS, za neplatné na účely článku 7 ods. 1 tejto smernice a

2) zakázať registráciu, predaj uvedenie do prevádzky alebo používanie nových vozidiel poháňaných vznetovým alebo plynovým motorom a predaj a používanie nových vznetových alebo plynových motorov

v prípadoch, keď emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok a opacita dymu z motora nevyhovujú limitným hodnotám stanoveným v riadku B2 tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou.

8. V súlade s odsekom 1 sa motor, ktorý vyhovuje príslušným požiadavkám príloh k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou, a spĺňa limitné hodnoty stanovené v riadku C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou, považuje za motor spĺňajúci požiadavky odsekov 2 až 7.

Článok 3

1. Členské štáty môžu prijať ustanovenie pre daňové stimuly, iba pokiaľ ide o motorové vozidlá, ktoré vyhovujú smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou. Tieto stimuly musia byť v súlade s ustanoveniami zmluvy, ako aj s podmienkami stanovenými v nižšie uvedených písmenách a) alebo b):

a) musia platiť pre všetky nové vozidlá ponúkané na predaj na trhu členského štátu, ktoré vopred spĺňajú limitné hodnoty stanovené v riadku A tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou, a ktoré potom od 1. októbra 2000 budú spĺňať limitné hodnoty stanovené v riadku B1 alebo B2 uvedených tabuliek.

Daňové stimuly musia byť zrušené s účinnosťou od povinného zavedenia limitných hodnôt emisií uvedených v článku 2 ods. 3 pre nové vozidlá alebo do termínov povinného zavedenia limitných hodnôt emisií, stanovených v riadku B1 alebo B2 tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou;

a) musia platiť pre všetky nové vozidlá ponúkané na predaj na trhu členského štátu, ktoré spĺňajú prípustné limitné hodnoty emisií stanovené v riadku C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS, zmenenej a doplnenej touto smernicou.

2. Pre žiadny typ vozidla nesmú stimuly prekročiť dodatočné náklady na technické riešenia, zavedené kvôli zabezpečeniu súladu s limitnými hodnotami stanovenými buď v riadku A alebo B1 alebo B2, alebo s limitnými hodnotami stanovenými v riadku C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 prílohy I k smernici 88/77/EHS zmenenej a doplnenej touto smernicou a na ich inštaláciu vo vozidle.

3. Členské štáty musia informovať Komisiu o plánoch na vytvorenie alebo zmenu daňových stimulov uvedených v tomto článku a to s dostatočným časovým predstihom na to, aby mohla predložiť svoje pripomienky.

Článok 4

Od 1. októbra 2005 musia byť všetky nové typy vozidiel a od 1. októbra 2006 všetky typy vozidiel vybavené palubným diagnostickým systémom (OBD) alebo palubným meracím systémom (OBM) určeným na sledovanie emisií výfukových plynov počas prevádzky vozidla.

Komisia navrhne na tento účel opatrenia Európskemu parlamentu a Rade. Medzi ne bude patriť:

1) neobmedzený a štandardizovaný prístup k systému OBD pre potreby kontroly, diagnostiky, servisu a opráv,

2) štandardizácia poruchových kódov,

3) kompatibilita náhradných dielov, čím sa uľahčí oprava, výmena a servis vozidiel vybavených systémom OBD.

Článok 5

Od 1. októbra 2005 sa pre nové typy a od 1. októbra 2006 sa pre všetky typy musí pri typovom schválení udelenom vozidlám a motorom potvrdiť aj správna činnosť zariadení na reguláciu emisií počas normálnej životnosti vozidla alebo motora.

Komisia preskúma rozdiely v normálnej životnosti rôznych kategórií vozidiel určených pre ťažké pracovné podmienky a zváži návrhy vhodných požiadaviek na životnosť, špecifických pre každú kategóriu.

Článok 6

Od 1. októbra 2005 sa pre nové typy a od 1. októbra 2006 sa pre všetky typy musí pri typovom schválení udelenom vozidlám vyžadovať aj potvrdenie správnej činnosti zariadení na reguláciu emisií počas normálnej životnosti vozidla v normálnych podmienkach používania (zhoda prevádzkovaných vozidiel náležite udržiavaných a používaných).

Toto ustanovenie musí potvrdiť a doplniť Komisia v súlade s článkom 7.

Článok 7

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh, ktorým potvrdí alebo doplní túto smernicu, najneskôr 12 mesiacov po dni nadobudnutia účinnosti tejto smernice alebo do 31. decembra 2000 podľa toho, ktorý termín uplynie skôr.

V návrhu bude zohľadnený:

1) proces posudzovania zo strany Európskeho parlamentu a Rady ustanovený v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/69/ES 1 a v článku 9 smernice 98/70/ES2,

2) vývoj technológie regulácie emisií vznetových motorov a plynových motorov vrátane technológie dodatočnej úpravy, pričom sa zohľadní vzájomná súvislosť takejto technológie s kvalitou paliva,

3) potreba zvyšovať presnosť a zlepšovať opakovateľnosť súčasných postupov merania a vzorkovania pre veľmi nízke úrovne emisií tuhých znečisťujúcich látok z motorov,

4) vytvorenie celosvetovo harmonizovaného skúšobného cyklu pre skúšky v rámci typového schvaľovania

a súčasťou návrhu budú:

1) pravidlá stanovujúce zavedenie systému OBD do vozidiel určených pre ťažké pracovné podmienky od 1. októbra 2005 podľa článku 4 tejto smernice a primerane podľa smernice 98/69/ES o znižovaní emisií výfukových plynov z osobných automobilov a ľahkých komerčných vozidiel,

2) ustanovenia o trvanlivosti zariadení na reguláciu emisií s účinnosťou od 1. októbra 2005 podľa článku 5 tejto smernice,

3) ustanovenia na zabezpečenie zhody prevádzkovaných vozidiel v postupe typového schválenia vozidiel s účinnosťou od 1. októbra 2005 podľa článku 6 tejto smernice, pričom sa zohľadní špecifickosť skúšok vykonaných na motoroch týchto vozidiel a špecifické informácie získané zo systémov OBD pri použitej metóde posudzovania nákladov vzhľadom na efektívnosť,

4) vhodné limity pre znečisťujúce látky, ktoré sa v súčasnosti neregulujú v dôsledku rozšíreného zavádzania nových alternatívnych palív.

Komisia predloží do 31. decembra 2001 správu o pokroku v rokovaniach o celosvetovo harmonizovanom skúšobnom cykle.

Komisia predloží do 30. júna 2002 Európskemu parlamentu a Rade správu o požiadavkách na činnosť systému OBD. Na základe tejto správy Komisia predloží návrh na opatrenia, ktoré nadobudnú účinnosť najneskôr 1. januára 2005 a ktoré budú obsahovať technické špecifikácie a zodpovedajúce prílohy, prostredníctvom ktorých sa ustanoví typové schválenie systémov OBM, ktoré zabezpečujú prinajmenšom rovnocenné úrovne sledovania systémov OBD a ktoré budú s nimi kompatibilné.

V správe Európskemu parlamentu a Rade, ktorá bude podľa potreby sprevádzaná príslušnými návrhmi, Komisia najneskôr do 31. decembra 2002 zohľadní dostupnú technológiu s cieľom potvrdiť záväznú normu pre NOx na rok 2008.

Článok 8

1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 1. júla 2000. Okamžite o tom budú informovať Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, musia v čase svojho oficiálneho uverejnenia obsahovať odkaz na túto smernicu alebo musia byť sprevádzané takýmto odkazom. Členské štáty stanovia metódy pre formuláciu takéhoto odkazu.

2. Členské štáty oznámia Komisii texty hlavných ustanovení vnútroštátneho právneho predpisu, ktoré prijmú v oblasti, ktorou sa zaoberá táto smernica.

Článok 9

Táto smernica nadobúda účinnosť v deň jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 10

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 13. decembra 1999

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

N. FONTAINE S. HASSI

PRÍLOHA

OBSAH

Strana

PRÍLOHA I ROZSAH, DEFINÍCIE A SKRATKY, ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES, ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY A ZHODA VÝROBKOV ...... 13

1. Rozsah ......................................................................................................................... 13

2. Definície a skratky ....................................................................................................... 13

3. Žiadosť o typové schválenie ES .................................................................................. 20

4. Typové schválenie ES ................................................................................................. 22

5. Označovanie motorov .................................................................................................. 25

6. Špecifikácie a skúšky .................................................................................................. 27

7. Inštalácia vo vozidle .................................................................................................... 30

8. Rad motorov ................................................................................................................ 30

9. Zhoda výrobkov .............................................................................................................. 33

Dodatok 1 Postup skúšania zhody výrobkov pri uspokojivej štandardnej odchýlke .............. 37

Dodatok 2 Postup skúšania zhody výrobkov pri neuspokojivej alebo neznámej štandardnej odchýlke ........................................................................................................... 39

Dodatok 3 Postup skúšania zhody výrobkov na žiadosť výrobcu .......................................... 42

PRÍLOHA II INFORMAČNÝ DOKUMENT ....................................................................... 44

Dodatok 1 Základné charakteristiky (referenčného) motora a informácie týkajúce sa výkonu skúšok .................................................................................................. 45

1. Popis motora ............................................................................................................... 45

2. Opatrenia prijaté proti znečisťovaniu ovzdušia ........................................................... 47

3. Prívod paliva ............................................................................................................... 48

4. Časovanie ventilov ...................................................................................................... 51

5. Zapaľovací systém (iba pre zážihové motory) .............................................................. 51

6. Zariadenia poháňané motorom .................................................................................... 52

7. Ďalšie informácie o podmienkach skúšok ................................................................... 52

8. Činnosť motora ............................................................................................................ 53

Dodatok 2 Základné charakteristiky radu motorov ............................................................ 56

1. Spoločné parametre ..................................................................................................... 56

2. Zoznam parametrov radu motorov .............................................................................. 56

Dodatok 3 Základné charakteristiky motora z radu motorov ............................................. 58

1. Popis motora ............................................................................................................... 58

2. Opatrenia prijaté proti znečisťovaniu ovzdušia ........................................................... 59

3. Prívod paliva ............................................................................................................... 60

4. Časovanie ventilov ...................................................................................................... 64

5. Zapaľovací systém (iba pre zážihové motory) .............................................................. 64

Dodatok 4 Charakteristiky dielov vozidla súvisiacich s motorom ..................................... 65

PRÍLOHA III SKÚŠOBNÝ POSTUP .................................................................................... 66

1. Úvod ............................................................................................................................ 66

2. Podmienky skúšok ....................................................................................................... 67

Dodatok 1 Skúšobné cykly ESC a ELR ............................................................................ 71

1. Nastavenie motora a dynamometra ............................................................................. 71

2. Skúšobný beh ESC ...................................................................................................... 72

3. Skúšobný beh ELR ...................................................................................................... 75

4. Výpočet emisií plynných znečisťujúcich látok ............................................................ 77

5. Výpočet emisií tuhých znečisťujúcich látok ................................................................ 82

6. Výpočet hodnôt dymu ................................................................................................. 85

Dodatok 2 Skúšobný cyklus ETC ...................................................................................... 88

1. Postup mapovania motora ........................................................................................... 88

2. Vytvorenie referenčného skúšobného cyklu ................................................................ 89

3. Beh emisnej skúšky ..................................................................................................... 90

4. Výpočet emisií plynných znečisťujúcich látok ........................................................... 96

5. Výpočet emisií tuhých znečisťujúcich látok (iba pre dieselové motory) ..................... 101

Dodatok 3 Časový priebeh činnosti motorového dynamometra počas skúšky ETC .......... 103

Dodatok 4 Postupy merania a vzorkovania ........................................................................ 119

1. Úvod ............................................................................................................................ 119

2. Zariadenie dynamometra a skúšobnej komory ............................................................ 119

3. Určenie koncentrácií plynných zložiek ........................................................................ 121

4. Určenie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok ........................................................... 124

5. Určenie hodnôt dymu .................................................................................................. 127

Dodatok 5 Postup kalibrácie .............................................................................................. 129

1. Kalibrácia analytických prístrojov ............................................................................... 129

2. Kalibrácia systému CVS .............................................................................................. 139

3. Kalibrácia systému merania množstva tuhých znečisťujúcich látok ............................ 142

4. Kalibrácia zariadenia na meranie opacity dymu .......................................................... 142

PRÍLOHA IV TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY REFERENČNÉHO PALIVA PREDPÍSANÉHO PRE SCHVAĽOVACIE SKÚŠKY A PRE OVERENIE ZHODY VÝROBKOV .......................................................................................... 144

1. Motorová nafta ............................................................................................................ 144

2. Zemný plyn (NG) ........................................................................................................ 145

3. Skvapalnený ropný plyn (LPG) ................................................................................... 146

PRÍLOHA V ANALYTICKÉ A VZORKOVACIE SYSTÉMY ........................................... 147

1. Určovanie koncentrácie emisií plynných znečisťujúcich látok .................................... 147

2. Zrieďovanie výfukových plynov a určovanie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok. 156

3. Určovanie hodnôt dymu .............................................................................................. 179

PRÍLOHA VI OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ ES ........................................... 185

PRÍLOHA VII PRÍKLAD POSTUPU VÝPOČTU .................................................................. 188

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok 1 Špecifické definície skúšobných cyklov ................................................................ 16

Obrázok 2 Bloková schéma skúšok pre určenie zhody výrobkov ............................................... 36

Obrázok 3 Postupnosť skúšky ELR ......................................................................................... 76

Obrázok 4 Interpolácia hodnôt emisií NOx v regulačnom bode .............................................. 81

Obrázok 5 Časový priebeh činnosti dynamometra počas skúšky ETC .................................... 118

Obrázok 6 Schéma zariadenia na meranie účinnosti prevodníka koncentrácie NOx ............... 134

Obrázok 7 Schéma postupu činnosti systému pre analýzu koncentrácie CO, CO2, NOx, HC v neupravenom výfukovom plyne (iba pre ESC) .................................................. 147

Obrázok 8 Schéma postupu činnosti systému pre analýzu koncentrácie CO, CO2, NOx, HC v zriedenom výfukovom plyne (ETC, voliteľná pre ESC) ..................................... 148

Obrázok 9 Schéma postupu činnosti systému pre analýzu koncentrácie metánu (metóda GC) 153

Obrázok 10 Schéma postupu činnosti systému pre analýzu koncentrácie metánu s bezmetánovou oxidačnou jednotkou (NMC) ...................................................... 155

Obrázok 11 Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s izokinetickou sondou a podielovým vzorkovaním (regulácia pomocou SB) .................................................................. 158

Obrázok 12 Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s izokinetickou sondou a podielovým vzorkovaním (regulácia pomocou PB) ................................................................. 159

Obrázok 13 Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s meraním koncentrácie CO2 alebo NOx a podielovým vzorkovaním ............................................................................ 160

Obrázok 14 Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s meraním koncentrácie CO2, rovnováhou uhlíka a celkovým vzorkovaním ........................................................ 161

Obrázok 15 Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s jednou Venturiho trubicou, s meraním koncentrácie a podielovým vzorkovaním ................................................ 162

Obrázok 16 Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s dvojicou Venturiho trubíc alebo dvojicou clôn, s meraním koncentrácie a podielovým vzorkovaním .................... 163

Obrázok 17 Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s delením do viacerých trubiek, s meraním koncentrácie a podielovým vzorkovaním ............................................. 164

Obrázok 18 Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s reguláciou prietoku a celkovým vzorkovaním .......................................................................................................... 165

Obrázok 19 Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s reguláciou prietoku a podielovým vzorkovaním .......................................................................................................... 166

Obrázok 20 Plnoprietokový zrieďovací systém ........................................................................ 172

Obrázok 21 Vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok .................................................... 176

Obrázok 22 Systém s dvojitým zrieďovaním (iba pre plnoprietokový systém) ......................... 176

Obrázok 23 Plnoprietokový opacimeter .................................................................................... 180

Obrázok 24 Opacimeter s čiastočným prietokom ...................................................................... 182

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka 1 Limitné hodnoty - skúšky ESC a ELR ................................................................... 29

Tabuľka 2 Limitné hodnoty - skúška ETC .............................................................................. 29

Tabuľka 3 Počty rozhodnutí o úspešnej a neúspešnej skúške pre plán vzorkovania v dodatku 1 38

Tabuľka 4 Počty rozhodnutí o úspešnej a neúspešnej skúške pre plán vzorkovania v dodatku 2 41

Tabuľka 5 Počty rozhodnutí o úspešnej a neúspešnej skúške pre plán vzorkovania v dodatku 3 43

Tabuľka 6 Tolerancie regresnej priamky ................................................................................ 95

Tabuľka 7 Dovolené prípady vyradenia bodov z regresnej analýzy ........................................ 95

Tabuľka 8 Presnosť meracích prístrojov ................................................................................. 120

Tabuľka 9 Odporúčané hodnoty zaťaženia filtrov ................................................................... 125

PRÍLOHA I

ROZSAH, DEFINÍCIE A SKRATKY, ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE, ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY A ZHODY VÝROBKOV

1. ROZSAH

Táto smernica platí pre plynné a tuhé znečisťujúce látky zo všetkých motorových vozidiel vybavených vznetovými motormi a pre plynné znečisťujúce látky zo všetkých motorových vozidiel vybavených zážihovými motormi poháňanými zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom a pre vznetové a zážihové motory vymedzené v článku 1 s výnimkou tých vozidiel kategórie N1, N2 a M2, ktorým bolo udelené typové schválenie podľa smernice Rady 70/220/EHS1, naposledy zmenenej a doplnenej smernicou Komisie 98/77/ES2.

2. DEFINÍCIE A SKRATKY

Na účely tejto smernice:

2.1. "skúšobný cyklus" znamená postupnosť skúšobných krokov, z ktorých pre každý je definovaná hodnota otáčok a krútiaceho momentu motora v ustálenom stave (skúška typu ESC) alebo v prechodných pracovných podmienkach (skúška typu ETC, ELR);

2.2. "schválenie motora (radu motorov)" znamená schválenie typu motora (radu motorov), pokiaľ ide o úroveň emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok;

2.3. "dieselový motor" znamená motor, ktorý pracuje na princípe zapálenia paliva kompresným teplom;

"plynový motor" znamená motor, ktorý je poháňaný zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom (LPG);

2.4. "typ motora" znamená kategóriu motorov, ktoré sa navzájom neodlišujú v takých základných hľadiskách, ako sú charakteristiky motora definované v prílohe II k tejto smernici;

2.5. "rad motorov" znamená zoskupenie motorov rôznych výrobcov, ktoré majú vďaka svojej konštrukcii definovanej v prílohe II, dodatku 2 k tejto smernici, podobné emisné charakteristiky výfukových plynov; všetci členovia radu musia spĺňať použiteľné limitné hodnoty emisií;

2.6. "referenčný motor" znamená motor vybraný z radu motorov takým spôsobom, že jeho emisné charakteristiky budú reprezentatívne pre tento rad motorov;

2.7. "plynné znečisťujúce látky" znamená oxid uhoľnatý, uhľovodíky [za predpokladu podielu CH1,85 pre dieselové motory, CH2,525 pre motory na skvapalnený ropný plyn a CH2,93 pre zemný plyn (NMHC)], metán (predpokladá sa určitý pomer CH4 pre zemný plyn) a oxidy dusíka, ktoré sa vyjadrujú ako ekvivalent oxidu dusičitého (NO2);

"tuhé znečisťujúce látky" znamená ľubovoľnú látku zachytenú na určenom filtračnom médiu po zriedení výfukového plynu čistým prefiltrovaným vzduchom tak, že teplota neprevyšuje 325 K (52 (C);

2.8. "dym" znamená častice rozptýlené v prúde výfukových plynov z dieselového motora, ktoré absorbujú, odrážajú alebo lámu svetlo;

2.9. "čistý výkon" znamená výkon v "ES kW" získaný na skúšobnej stolici (na skúšanie motorov) na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalent meraný v súlade s metódou ES merania výkonu stanovenou v smernici Komisie 80/1269/EHS1, naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 97/21/ES2;

2.10. "deklarovaný maximálny výkon (Pmax)" znamená maximálny výkon v ES kW (čistý výkon), ktorý deklaruje výrobca vo svojej žiadosti o typové schválenie;

2.11. "percento zaťaženia" znamená časť maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri určitých otáčkach motora;

2.12. "skúška ESC" znamená skúšobný cyklus, ktorý pozostáva z 13 režimov ustáleného stavu, ktoré sa uplatňujú v súlade s bodom 6.2 tejto prílohy;

2.13. "skúška ELR" znamená skúšobný cyklus, ktorý pozostáva z postupnosti stupňov zaťaženia pri konštantných hodnotách otáčok motora, ktoré sa uplatňujú v súlade s bodom 6.2 tejto prílohy;

2.14. "skúška ETC" znamená skúšobný cyklus, ktorý pozostáva z 1 800 prechodových režimov prebiehajúcich sekundu po sekunde, ktoré sa uplatňujú v súlade s bodom 6.2 tejto prílohy;

2.15. "pracovný rozsah otáčok motora" znamená ten rozsah otáčok motora, ktorý sa najčastejšie používa v priebehu prevádzky motora v jeho skutočnom pracovnom prostredí a ktorý leží medzi hodnotami dolných a horných otáčok stanovenými v prílohe III k tejto smernici;

2.16. "dolné otáčky (nloo)" znamená najnižšie otáčky motora, pri ktorých motor dosahuje 50 ( deklarovaného maximálneho výkonu motora;

2.17. "horné otáčky (nhi)" znamená najvyššie otáčky motora, pri ktorých motor dosahuje 70 ( deklarovaného maximálneho výkonu motora;

2.18. "otáčky motora A, B a C" znamená hodnoty skúšobných otáčok v rámci pracovného rozsahu motora, ktoré sa používajú pri skúške ESC a ELR spôsobom stanoveným v prílohe III, dodatku 1 k tejto smernici;

2.19. "regulačná oblasť" znamená oblasť medzi otáčkami motora A a C a medzi 25 a 100 percentami zaťaženia;

2.20. "referenčné otáčky (nref)" znamená 100 ( hodnoty otáčok, ktorá sa používa pri prepočte z normalizovaných relatívnych hodnôt otáčok na skutočné hodnoty počas skúšky ETC postupom stanoveným v prílohe III dodatku 2 k tejto smernici;

2.21. "opacimeter" znamená prístroj skonštruovaný pre meranie opacity dymových častíc na princípe oslabovania svetla;

2.22. "rozsah zemného plynu (NG)" znamená jeden z rozsahov H alebo L, ktoré sú definované v Európskej norme EN 437 z novembra 1993;

2.23. "samoprispôsobivosť (autoadaptabilita)" znamená ľubovoľné zariadenie motora, ktoré umožňuje udržiavať konštantnú hodnotu pomeru vzduch/palivo;

2.24. "opakovaná kalibrácia" znamená jemné ladenie motora na zemný plyn tak, aby pracoval v rovnakom režime prevádzky (výkon, spotreba paliva) aj v inom pásme zemného plynu;

2.25. "Wobbeho index (dolný Wl alebo horný Wu)" znamená pomer zodpovedajúcej výhrevnosti jednotkového objemu plynu a druhej odmocniny jeho relatívnej hustoty v tých istých referenčných podmienkach:

[pic]

2.26. "Faktor (-posunu (S()" znamená výraz, ktorý popisuje požadovanú pružnosť systému riadenia motora, týkajúcu sa zmeny pomeru prebytočného vzduchu (, ak je motor poháňaný plynom s iným zložením ako čistý metán (výpočet S( pozri prílohu VII);

2.27. "EEV" znamená zdokonalené environmentálne priaznivé vozidlo (Enhanced Environmentally Friendly Vehicle), čo je typ vozidla poháňaného motorom, ktorý spĺňa prípustné limitné hodnoty emisií stanovené v riadku C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 tejto prílohy;

2.28. "rušiace zariadenie" znamená ľubovoľný prvok konštrukcie motora alebo vozidla, ktorý meria alebo sníma rýchlosť vozidla, otáčky motora, zaradený rýchlostný stupeň, teplotu, nasávací tlak alebo ľubovoľný iný parameter kvôli aktivácii, modulácii, oneskoreniu alebo deaktivácii činnosti ľubovoľného dielu systému regulácie emisií tak, že sa znižuje efektívnosť systému regulácie emisií v podmienkach, ktoré sa vyskytujú v priebehu normálneho používania vozidla.

Takéto zariadenie sa nebude považovať za rušiace zariadenie, ak:

1) je potreba takéhoto zariadenia dočasne zdôvodnená ochranou motora pred prerušovanými podmienkami prevádzky, ktoré by mohli viesť k poškodeniu alebo poruche, a na ten istý účel nie sú použiteľné žiadne iné opatrenia, ktoré by neznižovali efektívnosť systému regulácie emisií,

2) toto zariadenie pracuje iba v prípade potreby počas štartovania a/alebo zahrievania motora a na ten istý účel nie sú použiteľné žiadne iné opatrenia, ktoré by neznižovali efektívnosť systému regulácie emisií.

Obrázok 1

Špecifické definície skúšobných cyklov

Čistý výkon (( z čistého Pmax)

Otáčky nlo A B C nref nhi

voľnobehu

Otáčky motora

2.29. Symboly a skratky

2.29.1. Symboly skúšobných parametrov

Symbol Jednotka Názov parametra

AP m2 Plocha priečneho prierezu izokinetickej vzorkovacej sondy

AT m2 Plocha priečneho prierezu výfukovej rúry

CEE - Etánová účinnosť

CEM - Metánová účinnosť

C1 - Uhľovodík s ekvivalentom uhlíka 1

conc ppm/obj. ( Koncentrácia zložky uvedenej v dolnom indexe

D0 m3/s Úsek kalibračnej funkcie PDP na súradnicovej osi

DF - Zrieďovací faktor

D - Konštanta Besselovej funkcie

E - Konštanta Besselovej funkcie

EZ g/kWh Interpolovaná hodnota emisií NOX v regulačnom bode

fa - Faktor laboratórnej atmosféry (vzduchu)

fc s-1 Medzná frekvencia Besselovho filtra

FFH - Faktor špecifický pre palivo používaný pre výpočet mokrých koncentrácií z pomeru vodíka v suchých koncentráciách k uhlíku

FS - Stochiometrický faktor

GAIRW kg/h Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na mokrom základe

GAIRD kg/h Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu na suchom základe

GDILW kg/h Hmotnostný prietok zrieďovacieho vzduchu na mokrom základe

GEDFW kg/h Ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu na mokrom základe

GEXHW kg/h Hmotnostný prietok výfukového plynu na mokrom základe

GFUEL kg/h Hmotnostný prietok paliva

GTOTW kg/h Hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu na mokrom základe

H MJ/m3 Výhrevnosť

HREF g/kg Referenčná hodnota absolútnej vlhkosti (10,71 g/kg)

Ha g/kg Absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu

Hd g/kg Absolútna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu

HTCRAT mol/mol Pomer vodíka k uhlíku

i - Dolný index označujúci jednotlivý režim

K - Besselova konštanta

k m-1 Koeficient pohltenia svetla

KH,D - Faktor korekcie na vlhkosť pri určovaní obsahu NOx pre dieselové motory

KH,G - Faktor korekcie na vlhkosť pri určovaní obsahu NOx pre plynové motory

KV Kalibračná funkcia CFV

KW,a - Faktor korekcie z mokrého základu na suchý pre nasávaný vzduch

KW,d - Faktor korekcie z mokrého základu na suchý pre zrieďovací vzduch

KW,e - Faktor korekcie z mokrého základu na suchý pre zriedený výfukový plyn

KW,r - Faktor korekcie z mokrého základu na suchý pre neupravený výfukový plyn

L ( Percento krútiaceho momentu vzhľadom na maximálny krútiaci moment skúšaného motora

LA m Dĺžka efektívnej optickej dráhy

m Sklon kalibračnej funkcie PDP

mass g/h alebo g Dolný index označujúci hmotnostný prietok emisií

MDIL kg Hmotnosť vzorky zrieďovacieho vzduchu, ktorá prešla cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok

Md mg Hmotnosť zachytenej vzorky tuhých znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu

Mf mg Hmotnosť zachytenej vzorky tuhých znečisťujúcich látok

Mf,p mg Hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich látok zachytenej na primárnom filtri

Mf,b mg Hmotnosť vzorky tuhých znečisťujúcich látok zachytenej na záložnom filtri

MSAM mg Hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorá prešla cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok

MSEC kg Hmotnosť sekundárneho zrieďovacieho vzduchu

MTOTW kg Celková hmotnosť CVS za celý cyklus na mokrom základe

MTOTW,i kg Okamžitá hmotnosť CVS na mokrom základe

N ( Opacita

NP - Celkový počet otáčok PDP v priebehu cyklu

NP,i - Počet otáčok PDP v priebehu určitého časového intervalu

n min-1 Otáčky motora

nP s-1 Otáčky PDP

nhi min-1 Horné otáčky motora

nlo min-1 Dolné otáčky motora

nref min-1 Referenčné otáčky motora pre potreby skúšky ETC

pa kPa Tlak nasýtených pár vzduchu nasávaného do motora

pA kPa Absolútny tlak

pB kPa Absolútny atmosférický tlak

pd kPa Tlak nasýtených pár zrieďovacieho vzduchu

ps kPa Atmosférický tlak suchého vzduchu

p1 kPa Pokles tlaku na vstupe do čerpadla

P(a) kW Výkon pohltený pomocnými zariadeniami inštalovanými pre potreby skúšky

P(b) kW Výkon pohltený pomocnými zariadeniami odstránenými kvôli skúške

P(n) kW Čistý nekorigovaný výkon

P(m) kW Výkon meraný na skúšobnej stolici

( - Besselova konštanta

QS m3/s Objemový prietok CVS

q - Zrieďovací pomer

r - Pomer plochy priečneho prierezu izokinetickej sondy a výfukovej rúry

Ra ( Relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu

Rd ( Relatívna vlhkosť zrieďovacieho vzduchu

Rf - Faktor odozvy FID

( kg/m3 Hustota

S kW Nastavenie dynamometra

Si m-1 Okamžitá hodnota opacity dymu

S( - Faktor (-posunu

T K Absolútna teplota

Ta K Absolútna teplota nasávaného vzduchu

t s Doba merania

te s Doba elektrickej odozvy

tF s Doba odozvy filtra definovaného Besselovou funkciou

tp s Doba fyzickej odozvy

(t s Časový interval medzi po sebe idúcimi údajmi o dyme (= 1/vzorkovacia rýchlosť)

(ti s Časový interval pre určenie okamžitej hodnoty prietoku CFV

( ( Priepustnosť dymu

V0 m3/ot Objemový prietok PDP v skutočných podmienkach

W - Wobbeho index

Wact kWh Práca vykonaná v priebehu skutočného skúšobného cyklu ETC

Wref kWh Práca vykonaná v priebehu referenčného skúšobného cyklu ETC

WF - Váhový faktor

WFE - Efektívny váhový faktor

X0 m3/ot Kalibračná funkcia objemového prietoku PDP

Yi m-1 Besselova jednosekundová priemerná hodnota opacity dymu

2.29.2. Symboly chemických zložiek

CH4 Metán

C2H6 Etán

C3H8 Propán

CO Oxid uhoľnatý

DOP Di-oktylftalát

CO2 Oxid uhličitý

HC Uhľovodíky

NMHC Uhľovodíky bez metánu

NOx Oxidy dusíka

NO Oxid dusnatý

NO2 Oxid dusičitý

PT Tuhé znečisťujúce látky

2.29.3. Skratky

CFV Kritický prietok Venturiho trubicou

CLD Chemoluminiscenčný detektor

ELR Európska skúška odozvy na zaťaženie

ESC Európska skúška s ustálenými stavmi

ETC Európska skúška s prechodovými režimami

FID Plameňový ionizačný detektor

GC Plynový chromatograf

HCLD Vyhrievaný chemoluminiscenčný detektor

HFID Vyhrievaný plameňový ionizačný detektor

LPG Skvapalnený ropný plyn

NDIR Nedisperzný infračervený analyzátor

NG Zemný plyn

NMC Bezmetánová oxidačná jednotka

3. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES

3.1. Žiadosť o typové schválenie ES typu motora alebo radu motorov ako samostatných technických jednotiek

3.1.1. Žiadosť o typové schválenie EStypu motora alebo radu motorov vzhľadom na úroveň emisií plynných alebo tuhých znečisťujúcich látok pre dieselové motory a vzhľadom na úroveň emisií plynných znečisťujúcich látok pre plynové motory predkladá výrobca motora alebo jeho náležite splnomocnený zástupca.

3.1.2. Žiadosť musí byť sprevádzaná ďalej uvedenými dokumentami v troch vyhotoveniach a s týmito konkrétnymi údajmi:

3.1.2.1. Popis typu motora, respektíve radu motorov, obsahujúci konkrétne údaje uvedené v prílohe II k tejto smernici, ktoré spĺňa požiadavky článkov 3 a 4 smernice 70/156/EHS.

3.1.3. Motor, ktorý spĺňa charakteristiky "typu motora" alebo "referenčného motora" popísané v prílohe II, musí byť predložený technickej službe zodpovednej za výkon schvaľovacích skúšok definovaných v bode 6.

3.2. Žiadosť o typové schválenie ES typu vozidla vzhľadom na jeho motor

3.2.1. Žiadosť o typové schválenie ES vozidla vzhľadom na emisie plynných alebo tuhých znečisťujúcich látok z jeho dieselového motora alebo radu motorov a vzhľadom na úroveň emisií plynných znečisťujúcich látok z jeho plynového motora alebo radu motorov predkladá výrobca vozidla alebo jeho náležite splnomocnený zástupca.

3.2.2. Žiadosť musí byť sprevádzaná ďalej uvedenými dokumentami v troch vyhotoveniach a s týmito konkrétnymi údajmi:

3.2.2.1. Popis typu vozidla, dielov vozidla súvisiacich s motorom a typu motora, respektíve radu motorov, obsahujúci konkrétne údaje uvedené v prílohe II spolu s dokumentáciou, ktorá sa vyžaduje pri uplatňovaní článku 3 smernice 70/156/EHS.

3.3. Žiadosť o typové schválenie ES typu vozidla so schváleným motorom

3.3.1. Žiadosť o typové schválenie ES vozidla vzhľadom na emisie plynných alebo tuhých znečisťujúcich látok z jeho schváleného dieselového motora alebo radu motorov a vzhľadom na úroveň emisií plynných znečisťujúcich látok z jeho schváleného plynového motora alebo radu motorov predkladá výrobca vozidla alebo jeho náležite splnomocnený zástupca.

3.3.2. Žiadosť musí byť sprevádzaná ďalej uvedenými dokumentami v troch vyhotoveniach a s týmito konkrétnymi údajmi:

3.3.2.1. Popis typu vozidla a dielov vozidla súvisiacich s motorom obsahujúci použiteľné konkrétne údaje uvedené v prílohe II a kópiu osvedčenia o typovom schválení ES (príloha VI) motora alebo radu motorov, ak je to vhodné, ako samostatnej technickej jednotky, ktorá je inštalovaná v tomto type vozidla, spolu s dokumentáciou, ktorá sa vyžaduje pri uplatňovaní článku 3 smernice 70/156/EHS.

4. TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES

4.1. Udelenie univerzálneho typového schválenia ES na používané palivo

Univerzálne typové schválenie ES na používané palivo sa udeľuje za predpokladu splnenia týchto požiadaviek:

4.1.1. V prípade motorovej nafty spĺňa referenčný motor požiadavky tejto smernice na referenčné palivo určené v prílohe IV.

4.1.2. V prípade zemného plynu sa musí preukázať schopnosť referenčného motora prispôsobiť sa palivu každého zloženia, ktoré sa môže vyskytnúť na trhu. Ak ide o zemný plyn, existujú vo všeobecnosti dva druhy paliva, vysokovýhrevné palivo (H-plyn) a nízkovýhrevné palivo (L-plyn), ale s významným rozptylom vlastností v rámci obidvoch rozsahov; významne sa odlišujú svojím energetickým obsahom vyjadreným Wobbeho indexom a svojím faktorom (-posunu (S(). Vzorce pre výpočet Wobbeho indexu a S( sú uvedené v bodoch 2.25 a 2.26. Zloženie referenčných palív vyjadruje vzájomné rozdiely medzi týmito parametrami.

Referenčný motor musí spĺňať požiadavky tejto smernice na referenčné palivá G20 a G25, stanovené v prílohe IV, bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi týmito dvomi skúškami. Po zmene paliva je však počas jedného cyklu ETC povolený jeden prispôsobovací beh bez merania. Pred skúškou musí byť referenčný motor zabehnutý postupom uvedeným v odseku 3 dodatku 2 k prílohe III.

4.1.3. V prípade motora poháňaného zemným plynom, ktorý je samoprispôsobivý na jednej strane pre rozsah H-plynov a na druhej strane pre rozsah L-plynov a ktorý sa prepína medzi H-rozsahom a L-rozsahom pomocou prepínača, musí byť referenčný motor odskúšaný s dvomi príslušnými druhmi referenčného paliva určenými v prílohe IV, pre každý rozsah a pre každú polohu prepínača. Palivami sú G20 (palivo 1) a G23 (palivo 2) pre H-rozsah plynov, G23 (palivo 1) a G25 (palivo 2) pre L-rozsah plynov. Referenčný motor musí spĺňať požiadavky tejto smernice v obidvoch polohách prepínača bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi týmito dvomi skúškami v každej polohe prepínača. Po zmene paliva je však počas jedného cyklu ETC povolený jeden prispôsobovací beh bez merania. Pred skúškou musí byť referenčný motor zabehnutý postupom uvedeným v odseku 3 dodatku 2 k prílohe III.

4.1.3.1. Na žiadosť výrobcu je možné odskúšať motor s tretím palivom (palivo 3), ak sa hodnota faktora (-posunu (S() nachádza medzi hodnotami tohto faktora pre palivá G20 a G25, napríklad keď palivo 3 je palivom, ktoré sa predáva na trhu. Výsledky tejto skúšky je možné používať ako základňu pre vyhodnocovanie zhody výrobkov.

4.1.3.2. Pre každú znečisťujúcu látku sa musí určiť pomer výsledkov emisných skúšok "r" takýmto spôsobom:

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 2

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 1

r =

alebo

ra =

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 2

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 3

rb =

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 1

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 3

a

4.1.4. V prípade skvapalneného ropného plynu sa musí preukázať schopnosť referenčného motora prispôsobiť sa palivu každého zloženia, ktoré sa môže vyskytnúť na trhu. Ak ide o skvapalnený ropný plyn, existujú odchýlky v zložení C3/C4. Tieto odchýlky sú vyjadrené v definíciách referenčných palív. Referenčný motor musí spĺňať emisné požiadavky pre referenčné palivá A a B určené v prílohe IV bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi týmito dvomi skúškami. Po zmene paliva je však počas jedného cyklu ETC povolený jeden prispôsobovací beh bez merania. Pred skúškou musí byť referenčný motor zabehnutý postupom uvedeným v odseku 3 dodatku 2 k prílohe III.

4.1.4.1. Pre každú znečisťujúcu látku sa musí určiť pomer výsledkov emisných skúšok "r" takýmto spôsobom:

r =

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 2

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 1

4.2 Udelenie typového schválenia ES obmedzeného na určitý rozsah palív

Pri súčasnom stave technológie ešte nie je možné vyrábať samoprispôsobovacie motory na zemný plyn konštruované pre spaľovanie chudobnej zmesi. Tieto motory predsa len ponúkajú výhody vysokej účinnosti a nízkej úrovne emisií CO2. Ak má užívateľ záruku dodávky paliva so stále rovnakým zložením, môže si zvoliť motor konštruovaný pre spaľovanie chudobnej zmesi. Takému motoru by mohlo byť udelené schválenie obmedzené na určité palivo. V záujme medzinárodnej harmonizácie sa považuje za potrebné, aby bolo pre vzor takéhoto motora udelené medzinárodné schválenie. Potom by bolo potrebné, aby varianty obmedzené na určité palivo boli zhodné okrem obsahu databázy ECU palivového systému a takých dielov palivového systému (ako sú nátrubky vstrekovacích trysiek), ktoré je potrebné prispôsobovať rôznym prietokom paliva.

Typové schválenie ES obmedzené na určitý rozsah palív sa udeľuje za predpokladu splnenia týchto požiadaviek:

4.2.1. Schválenie motora spaľujúceho zemný plyn a navrhnutého na prevádzku s rozsahom H-plynov aj L-plynov vzhľadom na emisie výfukových plynov

Referenčný motor musí byť odskúšaný pri prevádzke s dvomi príslušnými referenčnými palivami určenými v prílohe IV pre príslušný rozsah. Palivami sú G20 (palivo 1) a G23 (palivo 2) pre H-rozsah plynov, G23 (palivo 1) a G25 (palivo 2) pre L-rozsah plynov. Referenčný motor musí spĺňať emisné požiadavky tejto smernice bez akéhokoľvek prestavenia palivového systému medzi týmito dvomi skúškami v každej polohe prepínača. Po zmene paliva je však počas jedného cyklu ETC povolený jeden prispôsobovací beh bez merania. Pred skúškou musí byť referenčný motor zabehnutý postupom uvedeným v odseku 3 dodatku 2 k prílohe III.

4.2.1.1. Na žiadosť výrobcu je možné odskúšať motor s tretím palivom (palivo 3), ak sa hodnota faktora (-posunu (S() nachádza medzi hodnotami tohto faktora pre palivá G20 a G23, resp. G23 a G25, napríklad keď palivo 3 je palivom, ktoré sa predáva na trhu. Výsledky tejto skúšky je možné používať ako základňu pre vyhodnocovanie zhody výrobkov.

4.2.1.2. Pre každú znečisťujúcu látku sa musí určiť pomer výsledkov emisných skúšok "r" takýmto spôsobom:

r =

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 2

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 1

alebo

ra =

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 2

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 3

a

rb =

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 1

výsledok emisných skúšok pre referenčné palivo 3

4.2.1.3. Pri dodaní zákazníkovi musí byť na motore štítok (pozri odsek 5.1.5), na ktorom je uvedené, pre ktorý rozsah plynov je tento motor schválený.

4.2.2. Schválenie motora spaľujúceho zemný plyn alebo skvapalnený ropný plyn a navrhnutého pre prevádzku s jedným osobitne určeným zložením paliva vzhľadom na emisie výfukových plynov

4.2.2.1. Referenčný motor musí spĺňať emisné požiadavky na referenčné palivá G20 a G25 v prípade zemného plynu, alebo na referenčné palivá A a B v prípade skvapalneného ropného plynu, ktoré sú určené v prílohe IV. Medzi skúškami je dovolené jemné ladenie palivového systému. Toto jemné ladenie pozostáva z opakovanej kalibrácie databázy parametrov palivového systému bez akejkoľvek zmeny základnej stratégie regulácie alebo základnej štruktúry databázy. Ak je to potrebné, je dovolené vymeniť tie diely, ktoré priamo súvisia s veľkosťou prietoku paliva (ako sú nátrubky vstrekovacích trysiek).

4.2.2.2. Ak si to výrobca želá, je možné odskúšať motor s referenčnými palivami G20 a G23 alebo G23 a G25. V tomto prípade platí typové schválenie iba pre H-rozsah, resp. L-rozsah plynov.

4.2.2.3. Pri dodaní zákazníkovi musí byť na motore štítok (pozri odsek 5.1.5), na ktorom je uvedené, pre aké zloženie paliva bol motor kalibrovaný.

4.3. Udelenie schválenia členovi radu motorov vzhľadom na emisie výfukových plynov

4.3.1. S výnimkou prípadu uvedeného v odseku 4.3.2 sa musí schválenie referenčného motora rozšíriť aj na všetkých členov radu bez ďalšieho skúšania a pre každé zloženie paliva v rámci toho rozsahu, pre ktorý bol schválený referenčný motor (v prípade motorov popísaných v odseku 4.2.2), alebo pre ten istý rozsah palív (v prípade motorov popísaných v odseku 4.1 alebo 4.2), pre ktorý bol schválený referenčný motor.

4.3.2. Sekundárny skúšobný motor

Ak v prípade žiadosti o typové schválenie motora alebo vozidla vzhľadom na jeho motor, ktorý patrí do niektorého radu motorov, schvaľovací orgán určí, že pokiaľ ide o vybraný referenčný motor, predložená žiadosť nereprezentuje úplne rad motorov definovaný v prílohe I, dodatku 1, schvaľovací orgán môže vybrať a odskúšať alternatívny motor a ak je to potrebné, ďalší referenčný skúšobný motor.

4.4. Osvedčenie o typovom schválení

Po schválení spomínanom v bodoch 3.1, 3.2 a 3.3 sa vydáva osvedčenie, ktoré sa zhoduje so vzorom stanoveným v prílohe VI.

5. OZNAČOVANIE MOTOROV

5.1. Na motore schválenom ako samostatná technická jednotka musí byť uvedená:

5.1.1. Ochranná známka alebo obchodné meno výrobcu motora.

5.1.2. Obchodný popis od výrobcu.

5.1.3. Číslo typového schválenia ES, pred ktorým je uvedený rozlišovací znak (znaky) alebo číslo (čísla) krajiny, ktorá udelila typové schválenie ES1.

5.1.4. Na motor na zemný plyn sa za číslo jeho typového schválenia ES musí umiestniť takéto označenie:

1) H v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre H-rozsah plynov;

2) L v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre L-rozsah plynov;

3) HL v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre H-rozsah aj L-rozsah plynov;

4) Ht v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre osobitne určené zloženie plynu v H-rozsahu plynov a je prestaviteľný na iný osobitne určený plyn v H-rozsahu plynov jemným ladením palivového systému motora;

5) Lt v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre osobitne určené zloženie plynu v L-rozsahu plynov a je prestaviteľný na iný osobitne určený plyn v L-rozsahu plynov jemným ladením palivového systému motora;

6) HLt v prípade, že motor bol schválený a kalibrovaný pre osobitne určené zloženie plynu v H-rozsahu alebo v L-rozsahu plynov a je prestaviteľný na iný osobitne určený plyn v H-rozsahu alebo v L-rozsahu plynov jemným ladením palivového systému motora.

5.1.5. Štítky

V prípade motorov poháňaných zemným plynom a skvapalneným ropným plynom s typovým schválením obmedzeným na určitý rozsah palív sa použijú nasledujúce štítky:

5.1.5.1. Obsah

Na štítkoch musia byť uvedené tieto informácie:

V prípade odseku 4.2.1.3 musí byť na štítku uvedené: "IBA PRE POUŽITIE SO ZEMNÝM PLYNOM Z ROZSAHU H" (ONLY FOR USE WITH NATURAL GAS RANGE H). V prípade potreby sa znak "H" nahradí znakom "L".

V prípade odseku 4.2.2.3 musí byť na štítku uvedené: "IBA PRE POUŽITIE SO ZEMNÝM PLYNOM S PARAMETRAMI ..." (ONLY FOR USE WITH NATURAL GAS SPECIFICATION ...) alebo "IBA PRE POUŽITIE SO SKVAPALNENÝM ROPNÝM PLYNOM S PARAMETRAMI ..." (ONLY FOR USE WITH LIQUEFIED PETROLEUM GAS SPECIFICATION ...), podľa potreby. Musia byť uvedené všetky informácie z príslušnej tabuľky (tabuliek) v prílohe IV spolu s jednotlivými zložkami a limitmi, ktoré určil výrobca motora.

Znaky a čísla musia byť najmenej 4 mm vysoké.

Poznámka:

Ak takémuto označeniu bráni nedostatok miesta, je možné použiť zjednodušený kód. V takomto prípade musia byť každej osobe, ktorá plní palivovú nádrž alebo vykonáva údržbu alebo opravu motora a jeho príslušenstva, ako aj zainteresovaným orgánom ľahko dostupné vysvetlivky obsahujúce všetky vyššie uvedené informácie. Umiestnenie a obsah týchto vysvetliviek bude určený dohodou medzi výrobcom a schvaľovacím orgánom.

5.1.5.2. Vlastnosti

Štítky musia vydržať po celú užitočnú životnosť motora. Štítky musia byť jasne čitateľné a znaky a čísla na nich musia byť nezmazateľné. Okrem toho musia byť štítky pripevnené takým spôsobom, aby ich upevnenie vydržalo po celú užitočnú životnosť motora, a štítky sa nesmú dať odstrániť bez toho, že by sa tým zničili alebo zdeformovali.

5.1.5.3. Umiestnenie

Štítky musia byť pripevnené k niektorému dielu motora, ktorý je nevyhnutný pre normálnu prevádzku motora a za normálnych okolností si v priebehu životnosti motora nevyžaduje výmenu. Okrem toho musia byť tieto štítky umiestnené tak, aby boli po úplnom zmontovaní motora so všetkými pomocnými zariadeniami, potrebnými na jeho prevádzku, ľahko viditeľné pre osobu s priemernou výškou.

5.2. V prípade žiadosti o typové schválenie ES typu vozidla vzhľadom na jeho motor musí byť označenie stanovené v bode 5.1.5 umiestnené aj blízko k plniacemu otvoru palivovej nádrže.

5.3. V prípade žiadosti o typové schválenie ES typu vozidla so schváleným motorom musí byť označenie stanovené v bode 5.1.5 umiestnené aj blízko k plniacemu otvoru palivovej nádrže.

6. ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY

6.1. Všeobecne

Diely, ktoré sú spôsobilé ovplyvňovať emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok z dieselových motorov a emisie plynných znečisťujúcich látok z plynových motorov sa musia navrhovať, konštruovať a montovať tak, aby v normálnom režime používania umožňovali motoru dodržiavať ustanovenia tejto smernice.

6.1.1. Používanie rušiaceho zariadenia a/alebo iracionálnej stratégie regulácie emisií je zakázané. Ak má schvaľovací orgán podozrenie, že v niektorom type vozidla sa v určitých prevádzkových podmienkach používa rušiace zariadenie (zariadenia) a/alebo akákoľvek iracionálna stratégia regulácie emisií, jeho výrobca musí na požiadanie poskytnúť informácie o prevádzke a o účinku týchto zariadení a/alebo stratégie regulácie na emisie. Tieto informácie musia obsahovať popis všetkých súčastí systému regulácie emisií, logiky systému regulácie paliva vrátane stratégií časovania a bodov prepnutia v priebehu všetkých režimov prevádzky. Tieto informácie musia zostať prísne dôverné a nesmú sa pripájať k dokumentácii požadovanej v prílohe I, bod 3.

6.2. Špecifikácie týkajúce sa emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok a dymu

Pre skúšky na typové schválenie vzhľadom na limitné hodnoty stanovené v riadku A tabuliek uvedených v bode 6.2.1 sa emisie určujú skúškami ESC a ELR vykonávanými na konvenčných dieselových motoroch vrátane dieselových motorov vybavených zariadením pre elektronické vstrekovanie paliva, recirkuláciou výfukových plynov (EGR) a/alebo oxidačných katalyzátorov. Dieselové motory, vybavené pokročilými systémami pre dodatočnú úpravu výfukových plynov vrátane katalyzátorov NOx a/alebo odlučovačom tuhých znečisťujúcich látok, sa okrem toho musia podrobiť skúške ETC.

Pre skúšky na typové schválenie vzhľadom na limitné hodnoty stanovené v riadku B1 alebo B2 alebo v riadku C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 sa emisie určujú skúškami ESC, ELR a ETC.

Emisie plynných znečisťujúcich látok z plynových motorov sa určujú skúškou ETC.

Postupy skúšok ESC a ELR sú popísané v prílohe III, dodatok 1, postup skúšky ETC je popísaný v prílohe III, dodatky 2 a 3.

Emisie plynných znečisťujúcich látok, prípadne tuhých znečisťujúcich látok, respektíve opacita dymu z motora predloženého ku skúškam, sa merajú metódami popísanými v prílohe III, dodatok 4. V prílohe V sú popísané odporúčané analytické systémy tuhých znečisťujúcich látok, odporúčané systémy pre vzorkovanie tuhých znečisťujúcich látok a odporúčaný systém pre meranie charakteristík dymu.

Iné systémy alebo analyzátory môže schváliť technická služba, ak sa zistí, že v príslušnom skúšobnom cykle prinášajú rovnocenné výsledky. Určenie rovnocennosti systémov je založené na štúdii korelácie 7 (alebo viacerých) dvojíc vzoriek medzi zvažovaným systémom a jedným z referenčných systémov uvedených v tejto smernici. Pre emisie tuhých znečisťujúcich látok sa za referenčný systém uznáva iba plnoprietokový zrieďovací systém. Pojem "výsledky" sa vzťahuje na hodnotu emisií nameranú v konkrétnom cykle. Korelačné skúšky sa musia vykonať v tom istom laboratóriu, skúšobnej komore a na tom istom motore a uprednostňuje sa možnosť vykonávať ich súčasne. Kritérium rovnocennosti je definované ako zhoda priemerných hodnôt z dvojice vzoriek v rozmedzí ( 5 (. Ak má byť do tejto smernice zavedený nový systém, musí byť určenie rovnocennosti založené na výpočte opakovateľnosti a reprodukovateľnosti popísanom v norme ISO 5725.

6.2.1. Limitné hodnoty

Merné hmotnosti oxidu uhoľnatého, všetkých uhľovodíkov, oxidov dusíka a tuhých znečisťujúcich látok určených skúškou ESC a opacita dymu určená skúškou ELR nesmú prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Limitné hodnoty - skúšky ESC a ELR

Riadok Hmotnosť oxidu uhoľnatého (CO) g/kWh Hmotnosť uhľovodíkov (HC) g/kWh Hmotnosť oxidov dusíka (NOx) g/kWh Hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok (PT) g/kWh Dym m-1

A (2000) 2,1 0,66 5,0 0,10 0,131 0,8

B1 (2005) 1,5 0,46 3,5 0,02 0,5

B2 (2008) 1,5 0,46 2,0 0,02 0,5

C (EEV) 1,5 0,25 2,0 0,02 0,15

1 Pre motory so zdvihovým objemom valcov menším než 0,75 dm3 na valec a otáčkami pri menovitom výkone vyššími než 3 000 min-1.

Pre dieselové motory, ktoré sa dodatočne podrobujú skúške ETC, a osobitne pre plynové motory nesmú merné hmotnosti oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov neobsahujúcich metán, metánu (podľa prípadu), oxidov dusíka a tuhých znečisťujúcich látok (podľa prípadu) prekročiť hodnoty uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Limitné hodnoty - skúšky ETC1

Riadok Hmotnosť oxidu uhoľnatého (CO) g/kWh Hmotnosť uhľovodíkov neobsahujúcich metán (NMHC) g/kWh Hmotnosť metánu (CH4)2 g/kWh Hmotnosť oxidov dusíka (NOx) g/kWh Hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok (PT)3 g/kWh

A (2000) 5,45 0,78 1,6 5,0 0,16 0,214

B1 (2005) 4,0 0,55 1,1 3,5 0,03

B2 (2008) 4,0 0,55 1,1 2,0 0,03

C (EEV) 3,0 0,40 0,65 2,0 0,02

1 Podmienky overenia prijateľnosti skúšok ETC (pozri príloha III, dodatok 2, bod 3.9) pri meraní emisií z motorov poháňaných plynom vzhľadom na použiteľné limitné hodnoty stanovené v riadku A sa musia preskúmať a ak treba, zmeniť v súlade s postupom stanoveným v článku 13 smernice 70/156/EHS. 2 Iba pre motory poháňané zemným plynom. 3 Neplatí pre motory poháňané plynom v etape A a v etapách B1 a B2. 4 Pre motory so zdvihovým objemom valcov menším než 0,75 dm3 na valec a otáčkami pri menovitom výkone vyššími než 3 000 min-1.

6.2.2. Meranie hmotnosti uhľovodíkov pri dieselových a plynom poháňaných motoroch

6.2.2.1. Výrobca si môže zvoliť, že namiesto merania hmotnosti uhľovodíkov neobsahujúcich metán sa počas skúšky ETC bude merať ceková hmotnosť uhľovodíkov (THC). V tomto prípade je limitná hodnota hmotnosti všetkých uhľovodíkov rovnaká ako tá, ktorá je uvedená v tabuľke 2 pre hmotnosť uhľovodíkov neobsahujúcich metán.

6.2.3. Osobitné požiadavky na dieselové motory

6.2.3.1. Merná hmotnosť oxidov dusíka, meraná v náhodne zvolených kontrolných bodoch vnútri regulačnej oblasti počas skúšky ESC, nesmie prekročiť o viac ako 10 ( hodnoty, získané interpoláciou zo susedných skúšobných režimov (odkaz na prílohu III, dodatok 1, body 4.6.2 a 4.6.3).

6.2.3.2. Hodnota opacity dymu pri náhodných skúšobných otáčkach počas skúšky ELR nesmie prekročiť najvyššiu hodnotu opacity dymu nameranú pri dvoch susedných hodnotách otáčok o viac než 20 percent alebo o viac než 5 percent limitnej hodnoty podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

7. INŠTALÁCIA VO VOZIDLE

7.1. Pokiaľ ide o typové schválenie motora, jeho inštalácia vo vozidle musí vyhovovať týmto charakteristikám:

7.1.1. pokles tlaku pri nasávaní nesmie prekročiť hodnotu stanovenú pre typovo schválený motor v prílohe VI;

7.1.2. protitlak výfukových plynov nesmie prekročiť hodnotu stanovenú pre typovo schválený motor v prílohe VI;

7.1.3. výkon pohltený pomocnými zariadeniami potrebnými pre prevádzku motora nesmie prekročiť hodnotu stanovenú pre typovo schválený motor v prílohe VI;

7.1.4 výkon pohltený pomocnými zariadeniami potrebnými pre prevádzku motora nesmie prekročiť hodnotu stanovenú pre typovo schválený motor v prílohe VI.

8. RAD MOTOROV

8.1. Parametre definujúce rad motorov

Rad motorov určený ich výrobcom môže byť definovaný pomocou základných charakteristík, ktoré musia byť spoločné všetkým motorom v rade. V niektorých prípadoch môže dochádzať k vzájomnému pôsobeniu parametrov. Aj tieto účinky sa musia brať do úvahy, aby sa zabezpečilo, že do radu motorov sú zaradené iba motory s podobnými emisnými charakteristikami výfukových plynov.

Aby bolo možné považovať motory za členov toho istého radu motorov, musia mať spoločný tento zoznam parametrov:

8.1.1. Spaľovací cyklus:

1) 2 takty

2) 4 takty

8.1.2. Chladiace médium:

1) vzduch

2) voda

3) olej

8.1.3. Pre plynové motory a motory s dodatočnou úpravou výfukových plynov:

1) počet valcov

(iné dieselové motory s menším počtom valcov, ako má referenčný motor, je možné považovať za motory patriace do toho istého radu motorov za predpokladu, že palivový systém dávkuje palivo do každého jednotlivého valca).

8.1.4. Zdvihový objem jednotlivých valcov:

1) motory majú byť v rámci 15 ( celkového rozpätia

8.1.5. Spôsob nasávania vzduchu:

1) prirodzené nasávanie

2) plnenie pod tlakom

3) plnenie pod tlakom s chladičom plniaceho vzduchu

8.1.6 Typ/konštrukcia spaľovacej komory:

1) predradená komora

2) vírivá komora

3) otvorená komora

8.1.7. Ventil a systém otvorov - usporiadanie, veľkosť a počet:

1) v hlave valcov

2) v stene valcov

3) v kľukovej skrini

8.1.8. Systém vstrekovania paliva (dieselové motory):

1) čerpadlo-potrubie-vstrekovač

2) radové čerpadlo

3) rozvádzacie čerpadlo

4) jednoduchý prvok

5) blokový vstrekovač

8.1.9 Palivový systém (plynové motory):

1) zmiešavacia jednotka

2) prívod/vtláčanie plynu (jednobodové, viacbodové)

3) vtláčanie kvapalného plynu (jednobodové, viacbodové)

8.1.10. Zapaľovací systém (plynové motory)

8.1.11. Rôzne vlastnosti:

1) recirkulácia výfukových plynov

2) vstrekovanie/emulgácia vody

3) sekundárne vtláčanie vzduchu

4) systém chladenia plniaceho vzduchu

8.1.12. Dodatočná úprava výfukových plynov:

1) trojcestný riadený katalyzátor,

2) oxidačný katalyzátor,

3) redukčný katalyzátor,

4) tepelný reaktor,

5) odlučovač tuhých znečisťujúcich látok.

8.2. Výber referenčného motora

8.2.1. Dieselové motory

Referenčný motor radu motorov sa musí vybrať pomocou primárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri otáčkach udaných pre maximálny krútiaci moment. V prípade, že dva alebo viac motorov majú tieto primárne kritériá rovnaké, referenčný motor sa musí vybrať pomocou sekundárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri menovitých otáčkach. Za určitých okolností môže schvaľovací orgán prísť k záveru, že najhorší prípad množstva emisií v danom rade je možné najlepšie charakterizovať odskúšaním ďalšieho motora. Schvaľovací orgán teda môže vybrať ďalší motor pre odskúšanie na základe tých jeho vlastností, ktoré signalizujú, že tento motor môže mať najvyššiu úroveň emisií spomedzi motorov tohto radu.

Ak majú motory z tohto radu iné premenlivé vlastnosti, o ktorých by sa mohlo usudzovať, že vplývajú na emisie výfukových plynov, aj tieto vlastnosti sa musia určiť a zohľadňovať pri výbere referenčného motora.

8.2.2. Plynové motory

Referenčný motor radu motorov sa musí vybrať pomocou primárnych kritérií najväčšieho zdvihového objemu valcov. V prípade, že dva alebo viac motorov majú tieto primárne kritériá rovnaké, referenčný motor sa musí vybrať pomocou sekundárnych kritérií v tomto poradí:

1) najväčšia dodávka paliva na zdvih pri otáčkach deklarovaného menovitého výkonu,

2) časovanie najväčšieho predstihu zapaľovania,

3) najmenšia rýchlosť recirkulácie výfukových plynov EGR,

4) žiadne vzduchové čerpadlo alebo najmenšie skutočné čerpanie prúdu vzduchu.

Za určitých okolností môže schvaľovací orgán prísť k záveru, že najhorší prípad množstva emisií v danom rade je možné najlepšie charakterizovať odskúšaním druhého motora. Schvaľovací orgán teda môže vybrať ďalší motor pre odskúšanie na základe tých jeho vlastností, ktoré signalizujú, že tento motor môže mať najvyššiu úroveň emisií spomedzi motorov tohto radu.

9. ZHODA VÝROBKOV

9.1. Musia sa prijať opatrenia na meranie zhody výrobkov v súlade s ustanoveniami článku 10 smernice 70/156/EHS. Zhoda výrobkov sa kontroluje na základe popisu v osvedčeniach o typovom schválení, ktorý je stanovený v prílohe VI k tejto smernici.

Ak príslušné orgány nie sú spokojné s postupom auditu výrobcu, platia body 2.4.2 a 2.4.3 prílohy X k smernici 70/156/EHS.

9.1.1. Ak treba merať emisie znečisťujúcich látok a osvedčenie o typovom schválení motora má niekoľko dodatkov, skúšky sa vykonajú na tom motore (motoroch), ktorý je popísaný v informačnom balíku súvisiacom s príslušným dodatkom.

9.1.1.1. Zhoda motora podrobeného skúškam na znečisťujúce látky:

Po predložení motora orgánom nesmie výrobca robiť žiadne úpravy na vybraných motoroch.

9.1.1.1.1. Náhodne sa vyberú tri motory v sérii za sebou. Motory, ktoré podliehajú iba skúškam ESC a ELR alebo ktoré podliehajú iba skúškam ETC na typové schválenie vzhľadom na limitné hodnoty stanovené v riadku A tabuliek uvedených v bode 6.2.1, sa kvôli kontrole zhody výrobkov podrobia týmto použiteľným skúškam. So súhlasom orgánu sa všetky ostatné motory, ktoré sú typovo schválené vzhľadom na limitné hodnoty stanovené v riadku A, B1 alebo B2 alebo C tabuliek uvedených v bode 6.2.1 kvôli kontrole zhody výrobkov podrobia buď skúškam v cykle ESC a ELR, alebo v cykle ETC. Limitné hodnoty sú uvedené v bode 6.2.1 tejto prílohy.

9.1.1.1.2. Ak je príslušný orgán spokojný so štandardnou odchýlkou výrobkov, ktorú udáva výrobca, skúšky sa vykonajú podľa dodatku 1 k tejto prílohe v súlade s prílohou X k smernici 70/156/EHS, ktorá platí pre motorové vozidlá a ich prívesy.

Ak príslušný orgán nie je spokojný so štandardnou odchýlkou výrobkov, ktorú udáva výrobca, skúšky sa vykonajú podľa dodatku 2 k tejto prílohe v súlade s prílohou X k smernici 70/156/EHS, ktorá platí pre motorové vozidlá a ich prívesy.

Na žiadosť výrobcu sa skúšky môžu vykonať v súlade s dodatkom 3 k tejto prílohe.

9.1.1.1.3. Na základe skúšky motora vybraného náhodným výberom sa výrobky radu považujú za zhodné, ak sa v súlade so skúšobnými kritériami stanovenými v príslušnom dodatku dospeje k rozhodnutiu o úspešnej skúške pre všetky znečisťujúce látky a za nezhodné, ak sa v súlade so skúšobnými kritériami stanovenými v príslušnom dodatku dospeje k rozhodnutiu o neúspešnej skúške pre jednu znečisťujúcu látku.

Ak sa pre jednu znečisťujúcu látku dospeje k rozhodnutiu o úspešnej skúške, toto rozhodnutie nie je možné zmeniť žiadnymi ďalšími skúškami, ktoré sa vykonávajú s cieľom dospieť k rozhodnutiu pre ostatné znečisťujúce látky.

Ak sa pre žiadnu znečisťujúcu látku nedospeje k rozhodnutiu o úspešnej skúške a ak sa pre jednu znečisťujúcu látku nedospeje k rozhodnutiu o neúspešnej skúške, skúška sa vykoná na inom motore (pozri obrázok 2).

Ak sa nedospeje k žiadnemu rozhodnutiu, výrobca môže kedykoľvek rozhodnúť o ukončení skúšky. V tomto prípade sa zaznamená rozhodnutie o neúspešnej skúške.

9.1.1.2. Skúšky sa vykonajú na novovyrobených motoroch. Motory poháňané plynom musia byť zabehnuté postupom definovaným v odseku 3 dodatku 2 k prílohe III.

9.1.1.2.1. Na žiadosť výrobcu je však možné vykonávať skúšky na dieselových alebo plynových motoroch, ktoré boli zabehávané dlhšiu dobu, než je uvedené v bode 9.1.1.2, až do maximálne 100 hodín. V tomto prípade vykoná zabehávací postup výrobca, ktorý sa zaviaže, že na týchto motoroch neurobí žiadne úpravy.

9.1.1.2.2. Keď výrobca požiada o to, aby mohol vykonať zabehávací postup v súlade s bodom 9.1.1.2.1, môže tak urobiť:

1) na všetkých skúšaných motoroch

alebo

1) na prvom skúšanom motore, pričom určí evolučný koeficient takýmto spôsobom:

2) zmerajú sa emisie znečisťujúcich látok na prvom skúšanom motore v čase nula hodín a potom v čase "x" hodín,

3) vypočíta sa evolučný koeficient emisií v čase medzi hodinou nula a "x" pre každú znečisťujúcu látku takto:

Emisie v čase "x" hodín

Emisie v čase nula hodín

Hodnota môže byť menšia než jedna.

Nasledujúce skúšané motory neabsolvujú zabehávací postup, ale ich emisie v čase nula hodín sa upravia pomocou evolučného koeficientu.

V tomto prípade sa vezmú tieto hodnoty:

1) hodnoty v čase "x" hodín pre prvý motor,

2) hodnoty v čase nula hodín násobené evolučným koeficientom pre ostatné motory.

9.1.1.2.3. U dieselových motorov a motorov poháňaných skvapalneným ropným plynom sa tieto skúšky môžu vykonať s komerčným palivom. Na žiadosť výrobcu je však možné použiť referenčné palivá popísané v prílohe IV. Z toho vyplývajú skúšky popísané v bode 4 tejto prílohy, vykonané s najmenej dvomi z referenčných palív pre každý plynový motor.

9.1.1.2.4. U motorov poháňaných zemným plynom sa všetky tieto skúšky môžu vykonať s komerčným palivom týmto spôsobom:

1) u motorov označených znakom H s komerčným palivom z rozsahu H,

2) u motorov označených znakom L s komerčným palivom z rozsahu L,

3) u motorov označených znakom HL s komerčným palivom z rozsahu H alebo z rozsahu L.

Na žiadosť výrobcu je však možné použiť referenčné palivá popísané v prílohe IV. Z toho vyplývajú skúšky popísané v bode 4 tejto prílohy, vykonané najmenej s dvomi z referenčných palív pre každý plynový motor.

9.1.1.2.5. V prípade sporu vyvolaného nezhodou plynom poháňaných motorov pri používaní komerčného paliva sa skúšky vykonajú s referenčným palivom, s ktorým bol odskúšaný referenčný motor, alebo s ďalším možným palivom 3 uvedeným v odsekoch 4.1.3.1 a 4.2.1.1, s ktorým mohol byť odskúšaný referenčný motor. Výsledok sa potom musí previesť výpočtom, pri ktorom sa použije príslušný faktor (faktory) "r", "ra" alebo "rb" popísaný (popísané) v odsekoch 4.1.3.2, 4.1.4.1 a 4.2.1.2. Ak sú hodnoty "r", "ra" alebo "rb" menšie než jedna, nevykoná sa žiadna korekcia. Namerané a vypočítané výsledky musia preukázať, že tento motor spĺňa limitné hodnoty pre všetky príslušné palivá (palivo 1, 2, respektíve palivo 3).

9.1.1.2.6. Skúška na určenie zhody výrobku plynom poháňaného motora navrhnutého na prevádzku s jedným osobitným zložením paliva sa vykonáva s palivom, pre ktoré bol motor kalibrovaný.

Obrázok 2

Bloková schéma skúšok pre určenie zhody výrobkov

Skúšky série troch motorov za sebou

Výpočet štatistického výsledku skúšok

Súhlasí štatistický výsledok skúšok s kritériami (podľa príslušného dodatku) pre rozhodnutie o neúspešných skúškach série najmenej pre jednu znečisťujúcu látku ? ÁNO Séria vyradená

NIE

NIE Súhlasí štatistický výsledok skúšok s kritériami (podľa príslušného dodatku) pre rozhodnutie o úspešných skúškach série najmenej pre jednu znečisťujúcu látku ?

ÁNO

Dospelo sa k rozhodnutiu o úspešnej skúške pre jednu alebo viac znečisťujúcich látok

Dospelo sa k rozhodnutiu o úspešnej skúške pre všetky znečisťujúce látky ? ÁNO Séria prijatá

NIE

Skúšky ďalšieho motora

Dodatok 1

POSTUP SKÚŠANIA ZHODY VÝROBKOV PRI USPOKOJIVEJ ŠTANDARDNEJ ODCHÝLKE

1. V tomto dodatku je popísaný postup, ktorý treba používať pri overovaní zhody výrobkov vzhľadom na emisie znečisťujúcich látok v prípade uspokojivej štandardnej odchýlky výroby daného výrobcu.

2. Vzorkovací postup je vytvorený s minimálnou veľkosťou vzorky tri motory, takže pravdepodobnosť, že skupina motorov prejde úspešne skúškami, aj keď 40 ( z nich je chybných, je 0,95 (riziko výrobcu = 5 (), kým pravdepodobnosť, že skupina motorov bude prijatá, aj keď 65 ( z nich je chybných, je 0,10 (riziko spotrebiteľa = 10 ().

3. Pre každú zo znečisťujúcich látok uvedených v bode 6.2.1 prílohy I (pozri obrázok 2) sa používa tento postup:

Nech:

L = prirodzený logaritmus limitnej hodnoty pre danú znečisťujúcu látku;

(i = prirodzený logaritmus merania na i-tom motore zo vzorky;

s = odhad štandardnej odchýlky výroby (po zvážení prirodzeného logaritmu meraní);

n = súčasné číslo vzorky.

4. Pre každú vzorku sa vypočíta súčet štandardných odchýlok od 1 po n z tohto vzorca:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

5. Potom:

1) ak je štatistický výsledok skúšok väčší než počet rozhodnutí o úspešnej skúške pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 3, pre danú znečisťujúcu látku sa urobí rozhodnutie o úspešných skúškach,

2) ak je štatistický výsledok skúšok menší než počet rozhodnutí o neúspešnej skúške pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 3, pre danú znečisťujúcu látku sa urobí rozhodnutie o neúspešných skúškach,

3) inak sa odskúša ďalší motor podľa bodu 9.1.1.1 prílohy I a zopakuje sa postup výpočtu pre vzorku zväčšenú o jednu jednotku.

Tabuľka 3

Počty rozhodnutí o úspešnej a neúspešnej skúške pre plán vzorkovania v dodatku 1

Minimálna veľkosť vzorky: 3

Kumulatívny počet skúšaných motorov (veľkosť vzorky) Počet rozhodnutí o úspešnej skúške An Počet rozhodnutí o neúspešnej skúške Bn

3 3,327 - 4,724

4 3,261 - 4,790

5 3,195 - 4,856

6 3,129 - 4,922

7 3,063 - 4,988

8 2,997 - 5,054

9 2,931 - 5,120

10 2,865 - 5,185

11 2,799 - 5,251

12 2,733 - 5,317

13 2,667 - 5,383

14 2,601 - 5,449

15 2,535 - 5,515

16 2,469 - 5,581

17 2,403 - 5,647

18 2,337 - 5,713

19 2,271 - 5,779

20 2,205 - 5,845

21 2,139 - 5,911

22 2,073 - 5,977

23 2,007 - 6,043

24 1,941 - 6,109

25 1,875 - 6,175

26 1,809 - 6,241

27 1,743 - 6,307

28 1,677 - 6,373

29 1,611 - 6,439

30 1,545 - 6,505

31 1,479 - 6,571

32 -2,112 - 2,112

Dodatok 2

POSTUP SKÚŠANIA ZHODY VÝROBKOV PRI NEUSPOKOJIVEJ ALEBO NEZNÁMEJ ŠTANDARDNEJ ODCHÝLKE

1. V tomto dodatku je popísaný postup, ktorý treba používať pri overovaní zhody výrobkov vzhľadom na emisie znečisťujúcich látok v prípade, že štandardná odchýlka výroby daného výrobcu je buď neuspokojivá, alebo neznáma.

2. Vzorkovací postup je vytvorený s minimálnou veľkosťou vzorky tri motory, takže pravdepodobnosť, že skupina motorov prejde úspešne skúškami, aj keď 40 ( z nich je chybných, je 0,95 (riziko výrobcu = 5 (), kým pravdepodobnosť, že skupina motorov bude prijatá, aj keď 65 ( z nich je chybných, je 0,10 (riziko spotrebiteľa = 10 ().

3. Hodnoty znečisťujúcich látok uvedené v bode 6.2.1 prílohy I sa považujú za hodnoty s lognormálnym rozdelením a mali by sa transformovať prevedením na ich prirodzené logaritmy. Nech m0 a m označujú minimálnu, resp. maximálnu veľkosť vzorky (m0 = 3 a m = 32) a nech n označuje súčasné číslo vzorky.

4. Ak (1, (2, ... (i sú prirodzené logaritmy hodnôt nameraných v sérii a L je prirodzený logaritmus limitnej hodnoty pre danú znečisťujúcu látku, potom sa definuje

di = xi - L

a

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS!!!]

5. V tabuľke 4 sú uvedené počty rozhodnutí o úspešnej skúške (An) a o neúspešnej skúške (Bn) skúšok pre jednotlivé veľkosti vzoriek. Štatistický výsledok skúšok je pomer / Vn a používa sa pri určení, či boli skúšky série úspešné alebo neúspešné, takýmto spôsobom:

d

Pre m0 ( n ( m:

- skúšky série boli úspešné, ak [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!],

- skúšky série boli neúspešné, ak [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!],

- treba urobiť ďalšie meranie, ak[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!].

6. Poznámky

Tieto rekurzívne vzorce sú užitočné pre výpočet po sebe idúcich hodnôt štatistických výsledkov skúšok:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS !!!] Tabuľka 4

Počty rozhodnutí o úspešnej a neúspešnej skúške pre plán vzorkovania v dodatku 2

Minimálna veľkosť vzorky: 3

Kumulatívny počet skúšaných motorov (veľkosť vzorky) Počet rozhodnutí o úspešnej skúške An Počet rozhodnutí o neúspešnej skúške Bn

3 - 0,80381 16,64743

4 - 0,76339 7,68627

5 - 0,72982 4,67136

6 - 0,69962 3,25573

7 - 0,67129 2,45431

8 - 0,64406 1,94369

9 - 0,61750 1,59105

10 - 0,59135 1,33295

11 - 0,56542 1,13566

12 - 0,53960 0,97970

13 - 0,51379 0,85307

14 - 0,48791 0,74801

15 - 0,46191 0,65928

16 - 0,43573 0,58321

17 - 0,40933 0,51718

18 - 0,38266 0,45922

19 - 0,35570 0,40788

20 - 0,32840 0,36203

21 - 0,30072 0,32078

22 - 0,27263 0,28343

23 - 0,24410 0,24943

24 - 0,21509 0,21831

25 - 0,18557 0,18970

26 - 0,15550 0,16328

27 - 0,12483 0,13880

28 - 0,09354 0,11603

29 - 0,06159 0,09480

30 - 0,02892 0,07493

31 - 0,00449 0,05629

32 - 0,03876 0,03876

Dodatok 3

POSTUP SKÚŠANIA ZHODY VÝROBKOV NA ŽIADOSŤ VÝROBCU

1. V tomto dodatku je popísaný postup, ktorý treba používať pri overovaní zhody výrobkov vzhľadom na emisie znečisťujúcich látok v prípade, keď o to požiada výrobca.

2. Vzorkovací postup je vytvorený s minimálnou veľkosťou vzorky tri motory, takže pravdepodobnosť, že skupina motorov prejde úspešne skúškami, aj keď 30 ( z nich je chybných, je 0,90 (riziko výrobcu = 10 (), kým pravdepodobnosť, že skupina motorov bude prijatá, aj keď 65 ( z nich je chybných, je 0,10 (riziko spotrebiteľa = 10 ().

3. Pre každú zo znečisťujúcich látok uvedených v bode 6.2.1 prílohy I (pozri obrázok 2) sa používa tento postup:

Nech:

L = limitná hodnota pre danú znečisťujúcu látku,

xi = nameraná hodnota pre i-ty motor zo vzorky,

n = súčasné číslo vzorky.

4. Pre vzorku sa vypočíta štatistický výsledok skúšok určujúci počet nezhodných motorov, t. j. xi ( L:

5. Potom:

1) ak je štatistický výsledok skúšok menší alebo rovný počtu rozhodnutí o úspešnej skúške pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 5, pre danú znečisťujúcu látku sa urobí rozhodnutie o úspešných skúškach,

2) ak je štatistický výsledok skúšok väčší alebo rovný počtu rozhodnutí o neúspešnej skúške pre veľkosť vzorky uvedenú v tabuľke 5, pre danú znečisťujúcu látku sa urobí rozhodnutie o neúspešných skúškach,

3) inak prípade sa odskúša ďalší motor podľa bodu 9.1.1.1 prílohy I a zopakuje sa postup výpočtu pre vzorku zväčšenú o jednu jednotku.

V tabuľke 5 sú počty rozhodnutí o úspešnosti a neúspešnosti skúšok vypočítané v súlade s medzinárodnou normou ISO 8422/1991.

Tabuľka 5

Počty rozhodnutí o úspešnej a neúspešnej skúške pre plán vzorkovania v dodatku 3

Minimálna veľkosť vzorky: 3

Kumulatívny počet skúšaných motorov (veľkosť vzorky) Počet rozhodnutí o úspešnej skúške Počet rozhodnutí o neúspešnej skúške

3 - 3

4 0 4

5 0 4

6 1 5

7 1 5

8 2 6

9 2 6

10 3 7

11 3 7

12 4 8

13 4 8

14 5 9

15 5 9

16 6 10

17 6 10

18 7 11

19 8 9

PRÍLOHA II

INFORMAČNÝ DOKUMENT č. ...

V SÚLADE S PRÍLOHOU I SMERNICE RADY 70/156/EHS, VZŤAHUJÚCOU SA NA TYPOVÉ SCHVÁLENIE ES

a uvádzajúcou opatrenia, ktoré treba prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených pre používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom určených pre používanie vo vozidlách

(SMERNICA 88/77/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 1999/96/ES)

Typ vozidla/typ referenčného motora/motora1: ...................................................................

0. VŠEOBECNE

0.1. Značka (názov podniku): ..............................................................................................................

0.2. Typ a obchodný názov (uveďte všetky varianty): ........................................................................

0.3. Prostriedok a umiestnenie označenia typu, ak sa nachádza na vozidle: .......................................

0.4. Kategória vozidla (ak existuje): ...................................................................................................

0.5. Kategória motora: dieselový/poháňaný zemným plynom/poháňaný skvapalneným ropným plynom1: ...................................................................................................................................

0.6. Názov a adresa výrobcu: ..............................................................................................................

0.7. Umiestnenie zákonom predpísaných tabuliek a vpísaných údajov a spôsob pripevnenia: ...........

0.8. V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia schvaľovacej značky ES: ..........................................................................................

0.9. Adresa (adresy) montážneho závodu (závodov): .........................................................................

PRÍLOHY

1. Základné charakteristiky (referenčného) motora a informácie týkajúce sa výkonu skúšok.

2. Základné charakteristiky radu motorov.

3. Základné charakteristiky typov motora v rade motorov.

4. Charakteristiky dielov vozidla súvisiacich s motorom (ak sú známe).

5. Fotografie a/alebo výkresy referenčného motora/typu motora, respektíve motorového priestoru.

6. Uviesť ďalšie prílohy, ak existujú.

Dátum, číslo spisu

Dodatok 1

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY (REFERENČNÉHO) MOTORA A INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA VÝKONU SKÚŠOK1

1. Popis motora

1.1. Výrobca: ...................................................................................................

1.2. Výrobcov kód motora: .............................................................................................................

1.3. Cyklus: štvortaktný / dvojtaktný2

1.4. Počet a usporiadanie valcov: ....................................................................................................

1.4.1. Vŕtanie: ......................................................................................... mm

1.4.2. Zdvih: ............................................................................................. mm

1.4.3. Poradie zapaľovania: ..............................................................................

1.5. Objem valcov motora: ......................................................................... cm3

1.6. Pomer objemovej kompresie3: ............................................................

1.7. Výkres (výkresy) spaľovacej komory a piestneho venca: ........................

1.8. Minimálna plocha prierezu vstupného a výstupného otvoru: ........................................... cm2

1.9. Otáčky voľnobehu: ....................................................................... min-1

1.10. Maximálny čistý výkon: .............................. kW pri ....................... min-1

1.11. Maximálne dovolené otáčky motora: ............................................. min-1

1.12. Maximálny čistý krútiaci moment: .................................. Nm pri ............................... min-1

1.13. Systém spaľovania: zapálenie kompresným teplom / zapálenie iskrou2

1.14. Palivo: Motorová nafta/skvapalnený ropný plyn/zemný plyn-H/zemný plyn-L/zemný plyn-HL2

1.15. Chladiaci systém

1.15.1. Kvapalina

1.15.1.1. Charakter kvapaliny: ................................................................................................................

1.15.1.2. Obehové čerpadlo (čerpadlá): áno / nie2

1.15.1.3. Charakteristiky alebo značka (značky) a typ (typy) (ak existujú): ............................................

1.15.1.4. Hnací pomer (pomery) (ak je známy): ...................................................

1.15.2. Vzduch

1.15.2.1. Dúchadlo: áno / nie2

1.15.2.2. Charakteristiky alebo značka (značky) a typ (typy) (ak existujú): ............................................

1.15.2.3. Hnací pomer (pomery) (ak je známy): ..................................................

1.16. Výrobcom povolená teplota

1.16.1. Chladenie kvapalinou: maximálna teplota na výstupe: ........................................................ K

1.16.2. Chladenie vzduchom: referenčný bod: ......................................................

Maximálna teplota v referenčnom bode: .......................................... K

1.16.3. Maximálna teplota vzduchu na výstupe medzichladiča nasávaného vzduchu (ak existuje): ............. K

1.16.4. Maximálna teplota výfukových plynov v tom mieste vo výfukovej rúre (rúrach), kde prilieha k vonkajšej prírube (prírubám) výfukového potrubia (potrubí) alebo turbodúchadla (turbodúchadiel) výfukových plynov: .......... K

1.16.5. Teplota paliva: min. ................................ K, max. .......................................................... K pre dieselové motory na vstupe do vstrekovacieho čerpadla, pre plynom poháňané motory na koncovom stupni regulátora tlaku

1.16.6. Tlak paliva: min. ............................................... kPa, max. ........................................... kPa

na koncovom stupni regulátora tlaku, iba pre plynové motory na zemný plyn

1.16.7. Teplota maziva: min. ................................ K, max. ........................................................ K

1.17. Tlakový plnič valcov: áno / nie1

1.17.1. Značka: ...................................................................................................

1.17.2. Typ: ..................................................................................................

1.17.3. Popis systému (napr. maximálny plniaci tlak, výfuková klapka, ak existuje): ..........................

1.17.4. Medzichladič: áno / nie1

1.18. Nasávací systém

Maximálny dovolený pokles tlaku pri nasávaní pri menovitých otáčkach motora pri 100 ( zaťažení stanovenom v smernici 80/1269/EHS2, naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 97/21/ES3, a v prevádzkových podmienkach definovaných v tejto smernici:

........... kPa

1.19. Výfukový systém

Maximálny dovolený protitlak výfukových plynov pri menovitých otáčkach motora pri 100 ( zaťažení stanovenom v smernici 80/1269/EHS2, naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 97/21/ES3, a v prevádzkových podmienkach definovaných v tejto smernici:

..................................................... kPa

Objem výfukového systému: ...................... cm3

2. Opatrenia prijaté proti znečisťovaniu ovzdušia

2.1. Zariadenie pre recykláciu plynov z kľukovej skrine (popis a výkresy): ...................................

2.2. Ďalšie zariadenia znižujúce znečisťovanie ovzdušia (ak existujú a ak nie sú uvedené pod inou položkou): ...................

2.2.1. Katalyzátor: áno / nie1

2.2.1.1. Značky (značky): ......................

2.2.1.2. Typ (typy): .............................

2.2.1.3. Počet katalyzátorov a prvkov: ....................................

2.2.1.4. Rozmery, tvar a objem katalyzátora (katalyzátorov) : ..............

2.2.1.5. Typ katalytického účinku: .......................................

2.2.1.6. Celkový obsah vzácnych kovov: ..........................

2.2.1.7. Relatívna koncentrácia: ....................................

2.2.1.8. Substrát (štruktúra a materiál): .......................

2.2.1.9. Hustota komory: .........................................

2.2.1.10. Typ puzdra katalyzátora (katalyzátorov): ......................

2.2.1.11. Umiestnenie katalyzátora (katalyzátorov) (miesto a referenčná vzdialenosť vo výfukovom potrubí): .............................................

2.2.2. Snímač kyslíka: áno / nie1

2.2.2.1. Značka (značky): .........................

2.2.2.2. Typ: ...............................................

2.2.2.3. Umiestnenie: ............................................

2.2.3. Vtláčanie vzduchu áno / nie1

2.2.3.1. Typ (impulzné plnenie, vzduchové čerpadlo atď.): ........

2.2.4. EGR: áno / nie1

2.2.4.1. Charakteristiky (prietok atď.): ..........

2.2.5. Odlučovač tuhých znečisťujúcich látok: áno / nie1

2.2.5.1. Rozmery, tvar a objem odlučovača tuhých znečisťujúcich látok: .....

1) Typ a konštrukcia odlučovača tuhých znečisťujúcich látok: .....................................................

2.2.5.3. Umiestnenie (referenčná vzdialenosť vo výfukovom potrubí): .................................................

2.2.5.4. Spôsob alebo systém regenerácie, popis a/alebo výkres: ....

2.2.6. Iné systémy: áno / nie1

2.2.6.1. Popis a činnosť: ................................

3. Prívod paliva

3.1. Dieselové motory

3.1.1. Prívodné palivové čerpadlo

Tlak2: ....................... kPa alebo charakteristický diagram1: ...............

3.1.2. Vstrekovací systém

3.1.2.1. Čerpadlo

3.1.2.1.1. Značka (značky): ......................................................

3.1.2.1.2. Typ (typy): ...............................................................

3.1.2.1.3. Dodávka: .............. mm3 (2) na zdvih pri otáčkach motora: ............ ot/min a v režime plného vstrekovania alebo charakteristický diagram1 (2): ............................

Uviesť použitý spôsob: na motore / na čerpadlovom podstavci1

Ak je použitý regulátor plnenia, uviesť charakteristickú hodnotu dodávky paliva a plniaci tlak vzhľadom na otáčky motora.

3.1.2.1.4. Predstih vstrekovania

3.1.2.1.4.1. Krivka predstihu vstrekovania2: ...................................

3.1.2.1.4.2. Statické časovanie vstrekovania2: .............................

3.1.2.2. Vstrekovacie potrubie

3.1.2.2.1. Dĺžka: .......................................... mm

3.1.2.2.2. Vnútorný priemer: .................... mm

3.1.2.3. Vstrekovač (vstrekovače)

3.1.2.3.1. Značka (značky): .....................................

3.1.2.3.2. Typ (typy): ..................................................................................

3.1.2.3.3. "Otvárací tlak": ........................ kPa2

alebo charakteristický diagram (1) (2): ......................

3.1.2.4. Regulátor otáčok

3.1.2.4.1. Značka (značky): ....................................

3.1.2.4.2. Typ (typy): ...................................

3.1.2.4.3. Otáčky, pri ktorých sa začína obmedzovanie pri plnom zaťažení: ................................ ot/min

3.1.2.4.4. Maximálne otáčky bez zaťaženia: .................... ot/min

3.1.2.4.5. Otáčky voľnobehu: ............... ot/min

3.1.3. Systém štartovania za studena

3.1.3.1. Značka (značky): ....................................

3.1.3.2. Typ (typy): ..................................

3.1.3.3. Popis: ..........................................

3.1.3.4. Prídavná štartovacia pomôcka: .............

3.1.3.4.1. Značka: .............................................

3.1.3.4.2. Typ: ...............................................

3.2. Plynom poháňané motory3

3.2.1. Palivo: zemný plyn/skvapalnený ropný plyn1

3.2.2. Regulátor(-y) tlaku alebo regulátor(-y) tlaku v odparovači1

3.2.2.1. Značka (značky): ...............................................................

3.2.2.2. Typ (typy): .......................................................

3.2.2.3. Počet stupňov redukcie tlaku: .......................

3.2.2.4. Tlak v koncovom stupni: min. ...................................... kPa, max. ............................... kPa

3.2.2.5. Počet hlavných nastavovacích bodov: ................................

3.2.2.6. Počet nastavovacích bodov voľnobehu: .............................

3.2.2.7. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES: .....................

3.2.3. Palivový systém: zmiešavacia jednotka/vtláčanie plynu/vstrekovanie skvapalneného plynu/priame vstrekovanie1

3.2.3.1. Regulácia výhrevnosti zmesi: ....................................

3.2.3.2. Popis systému a/alebo diagram a výkresy: .......................

3.2.3.3. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES: ...........

3.2.4. Blok zmiešavača

3.2.4.1. Počet: .................................................

3.2.4.2. Značka (značky): ............................

3.2.4.3. Typ (typy): ..........................................

3.2.4.4. Umiestnenie: .............................................

3.2.4.5. Možnosti nastavenia: ....................................................................

3.2.4.6. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES: ........................

3.2.5. Vstrekovanie do zberača nasávacieho potrubia

3.2.5.1. Vstrekovanie: jednobodové/viacbodové1

3.2.5.2 Vstrekovanie: nepretržité/súčasne časované/sekvenčne časované1

3.2.5.3. Vstrekovacie zariadenie

3.2.5.3.1. Značka (značky): ..................................

3.2.5.3.2. Typ (typy): ...........................................

3.2.5.3.3. Možnosti nastavenia: ............................

3.2.5.3.4. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES: ......................

3.2.5.4. Dopravné čerpadlo: (ak existuje)

3.2.5.4.1. Značka (značky): ............................................................

3.2.5.4.2. Typ (typy): ...................................................................

3.2.5.4.3. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES: ............................

3.2.5.5. Vstrekovač (vstrekovače)

3.2.5.5.1. Značka (značky): ..............................

3.2.5.5.2. Typ (typy): ....................................

3.2.5.5.3. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES: .............

3.2.6. Priame vstrekovanie

3.2.6.1. Vstrekovacie čerpadlo/regulátor tlaku1

3.2.6.1.1. Značka (značky): ................................

3.2.6.1.2. Typ (typy): ........................................

3.2.6.1.3. Časovanie vstrekovania: ................................

1) Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES:

3.2.6.2. Vstrekovač (vstrekovače)

3.2.6.2.1. Značka (značky): ..........................

3.2.6.2.2. Typ (typy):

1) Otvárací tlak alebo charakteristický diagram (2)

3.2.6.2.4. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES:

3.2.7. Elektronická riadiaca jednotka (ECU)

1) Značka (značky

3.2.7.2. Typ (typy):

3.2.7.3. Možnosti nastavenia

3.2.8. Zariadenia špecifické pre zemný plyn ako palivo

3.2.8.1. Variant 1

(iba v prípade schvaľovania motorov pre niekoľko osobitných zložení paliva)

3.2.8.1.1. Zloženie paliva:

metán (CH4): základňa: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

etán (C2H6): základňa: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

propán (C3H8): základňa: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

bután (C4H10): základňa: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

C5/C5+: základňa: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

kyslík (O2): základňa: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

inertný plyn (N2, He atď.) základňa: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

3.2.8.1.2. Vstrekovač (vstrekovače)

3.2.8.1.2.1. Značka (značky):

3.2.8.1.2.2. Typ (typy):

3.2.8.1.3. Iné (ak existujú)

3.2.8.2. Variant 2

(iba v prípade schvaľovania pre niekoľko osobitných zložení paliva)

4. Časovanie ventilov

4.1. Maximálny zdvih a uhly otvorenia a zatvorenia vzhľadom na úvrate alebo rovnocenné údaje:

4.2. Referenčné a/alebo nastavovacie rozsahy (1):

5. Zapaľovací systém (iba pre zážihové motory)

5.1. Typ zapaľovacieho systému: spoločná cievka a zástrčky/individuálna cievka a zástrčky/iné (uviesť) (1)

5.2. Riadiaca jednotka zapaľovania

5.2.1. Značka (značky):

5.2.2. Typ (typy):

5.3. Krivka predstihu zápalu/mapa predstihu (1) (2):

5.4. Časovanie zapaľovania (2): ...................... stupňov pred (hornou úvraťou) TDC pri otáčkach

........................ ot/min a MAP .......................................... kPa

5.5. Sviečky

5.5.1. Značka (značky):

5.5.2. Typ (typy):

5.5.3. Nastavenie medzery: ................ mm

5.6. Zapaľovacia cievka (cievky)

5.6.1. Značka (značky):

5.6.2. Typ (typy):

6. Zariadenia poháňané motorom

Motor sa musí predložiť ku skúškam spolu s pomocnými zariadeniami potrebnými pre jeho prevádzku (napr. ventilátor, vodné čerpadlo atď.), stanovenými v smernici 80/1269/EHS1, naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 97/211/ES2, príloha I, bod 5.1.1 a v prevádzkových podmienkach definovaných v tejto smernici.

6.1. Pomocné zariadenia, ktoré treba inštalovať kvôli skúške

Ak nie je možné alebo ak nie je vhodné inštalovať pomocné zariadenia na skúšobnú stolicu, určí sa výkon, ktorý pohlcujú, a odčíta sa od nameraného výkonu motora v celej pracovnej oblasti skúšobného cyklu (cyklov).

6.2. Pomocné zariadenia, ktoré sa kvôli skúške demontujú

Pomocné zariadenia potrebné iba kvôli prevádzke vozidla (napr. vzduchový kompresor, klimatizačný systém atď.) sa kvôli skúške musia demontovať. V prípade, keď pomocné zariadenia nie je možné demontovať, možno určiť výkon, ktorý pohlcuje a pričítať ho k nameranému výkonu motora v celej pracovnej oblasti skúšobného cyklu (cyklov).

7. Ďalšie informácie o podmienkach skúšok

7.1. Použité mazivo

7.1.1. Značka:

7.1.2. Typ:

(Ak sa mazivo a palivo zmiešavajú, uviesť percento obsahu oleja v zmesi)

7.2. Zariadenia poháňané motorom (ak existujú)

Výkon pohltený pomocnými zariadeniami je potrebné určiť iba:

1) ak pomocné zariadenia potrebné pre prevádzku motora nie sú inštalované na motore a/alebo

2) ak sú na motore inštalované pomocné zariadenia, ktoré nie sú potrebné pre prevádzku motora.

7.2.1. Zoznam a identifikačné podrobnosti:

7.2.2. Výkon pohltený pri rôznych uvedených otáčkach motora:

Zariadenie Výkon (kW) pohltený pri rôznych otáčkach motora

Voľnobeh Dolné otáčky Horné otáčky Otáčky A (1) Otáčky B (1) Otáčky C (1) Referenčné otáčky (2)

P(a) Pomocné zariadenia potrebné na prevádzku motora (pohltený výkon sa odpočíta od nameraného výkonu motora) pozri bod 6.1

P(b) Pomocné zariadenia, ktoré nie sú potrebné na prevádzku motora (pohltený výkon sa pripočíta k nameranému výkonu motora) pozri bod 6.2

1 Skúška ESC. 2 Iba skúška ETC.

8. Činnosť motora

8.1. Hodnoty otáčok motora1

Dolné otáčky (nlo): .. ot/min

Horné otáčky (nhi): ....................................................... ot/min

pre skúšobné cykly ESC a ELR

Otáčky voľnobehu: ........................................ ot/min

Otáčky A: ........................................................ ot/min

Otáčky B: .............................. ot/min

Otáčky C: ................................. ot/min

pre skúšobný cyklus ETC

Referenčné otáčky: ....................... ot/min

8.2. Výkon motora (meraný v súlade s ustanoveniami smernice 80/1269/EHS2, naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 97/21/ES3, v kW:

Otáčky motora

Voľnobeh Otáčky A (1) Otáčky B (1) Otáčky C (1) Referenčné otáčky (2)

P(m) Výkon nameraný na skúšobnej stolici

P(a) Výkon pohltený pomocnými zariadeniami, ktoré treba inštalovať kvôli skúške (bod 6.1) - ak sú inštalované - ak nie sú inštalované 0 0 0 0 0

P(b) Výkon pohltený pomocnými zariadeniami, ktoré treba kvôli skúške demontovať (bod 6.2) - ak sú inštalované - ak nie sú inštalované 0 0 0 0 0

P(n) Čistý výkon motora = P(m) - P(a) + P(b)

(1) Skúška ESC. (2) Iba skúška ETC.

8.3. Nastavenie dynamometra (kW)

Nastavenie dynamometra pre potreby skúšok ESC a ELR a pre referenčný cyklus skúšky ETC musí byť založené na čistom výkone motora P(n) stanovenom v bode 8.2. Odporúča sa inštalovať motor na skúšobnú stolicu v netto stave. V tomto prípade sú P(n) a P(m) zhodné. Ak nie je možné alebo ak nie je vhodné prevádzkovať motor v netto podmienkach, nastavenie dynamometra sa musí korigovať na netto podmienky pomocou vyššie uvedeného vzorca.

8.3.1. Skúšky ESC a ELR

Nastavenie dynamometra sa počíta podľa vzorca uvedeného v prílohe III, dodatok 1, bod 1.2.

Percento Otáčky motora

zaťaženia Voľnobeh Otáčky A Otáčky B Otáčky C

10 -

25 -

50 -

75 -

100 -

8.3.2. Skúška ETC

Ak sa motor neskúša v netto podmienkach, výrobca motora musí predložiť vzorec pre korekciu nameraného výkonu alebo nameranej práce vykonanej počas skúšobného cyklu, určenej podľa prílohy III, dodatok 2, bod 2, na čistý výkon alebo čistú prácu vykonanú počas skúšobného cyklu a to pre celú pracovnú oblasť cyklu. Vzorec musí schváliť technická služba.

Dodatok 2

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY RADU MOTOROV

1. Spoločné parametre

1.1. Cyklus spaľovania:

1.2. Chladiace médium:

1.3. Počet valcov (1):

1.4. Zdvihový objem jednotlivých valcov:

1.5. Spôsob nasávania vzduchu:

1.6. Typ/konštrukcia spaľovacej komory:

1.7. Ventil a systém otvorov - usporiadanie, veľkosť a počet:

1.8. Palivový systém:

1.9. Zapaľovací systém (plynové motory):

1.10. Rôzne vlastnosti:

1) systém chladenia plniaceho vzduchu1:

2) recirkulácia výfukových plynov1:

3) vstrekovanie/emulgácia vody1:

4) vtláčanie vzduchu1:

1.11. Dodatočná úprava výfukových plynov1:

Dôkaz o zhodnom (alebo o tom, že pre referenčný motor je tento pomer najmenší) pomere objem valcov systému / dodávka paliva na zdvih podľa diagramu (diagramov) číslo: .............

2. Zoznam parametrov radu motorov

2.1. Názov radu dieselových motorov:

2.1.1. Technické údaje motorov tohto radu:

Referenčný motor

Typ motora

Počet valcov

Menovité otáčky (ot/min)

Dodávka paliva na zdvih (mm3)

Menovitý činný výkon (kW)

Otáčky pri maximálnom krútiacom momente (ot/min)

Dodávka paliva na zdvih (mm3)

Maximálny krútiaci moment (Nm)

Dolné otáčky voľnobehu (ot/min)

Zdvihový objem valcov (v ( referenčného motora) 100

2.2. Názov radu plynových motorov:

2.2.1. Technické údaje motorov tohto radu:

Referenčný motor

Typ motora

Počet valcov

Menovité otáčky (ot/min)

Dodávka paliva na zdvih (mg)

Menovitý činný výkon (kW)

Otáčky pri maximálnom krútiacom momente (ot/min)

Dodávka paliva na zdvih (mm3)

Maximálny krútiaci moment (Nm)

Dolné otáčky voľnobehu (ot/min)

Zdvihový objem valcov (v ( referenčného motora) 100

Časovanie zapaľovania

Prietok EGR

Vzduchové čerpadlo áno/nie

Skutočný prietok vzduchového čerpadla

Dodatok 3

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY MOTORA Z RADU MOTOROV (1)

1. Popis motora

1.1. Výrobca:

1.2. Kód motora udaný výrobcom:

1.3. Cyklus: štvortaktný/dvojtaktný2

1.4. Počet a usporiadanie valcov:

1.4.1. Vŕtanie: .......................... mm

1.4.2. Zdvih: ......................... mm

1.4.3. Poradie zapaľovania: ...........

1.5. Objem valcov motora: ................ cm3

1.6. Pomer objemovej kompresie (3):

1.7. Výkres (výkresy) spaľovacej komory a piestneho venca:

1.8. Minimálna plocha prierezu vstupného a výstupného otvoru: ................. cm2

1.9. Otáčky voľnobehu: .......................... min-1

1.10. Maximálny čistý výkon: ............................... kW pri .......... min-1

1.11. Maximálne dovolené otáčky motora: .................... min-1

1.12. Maximálny čistý krútiaci moment: ......... Nm pri .......... min-1

1.13. Systém spaľovania: zapálenie kompresným teplom/zapálenie iskrou2

1.14. Palivo: Motorová nafta/skvapalnený ropný plyn/zemný plyn-H/zemný plyn-L/zemný plyn-HL2

1.15. Chladiaci systém

1.15.1. Kvapalina

1.15.1.1. Charakter kvapaliny:

1.15.1.2. Obehové čerpadlo (čerpadlá): áno/nie2

1.15.1.3. Charakteristiky alebo značka (značky) a typ (typy) (ak existujú):

1.15.1.4. Hnací pomer (pomery) (ak je známy):

1.15.2. Vzduch

1.15.2.1. Dúchadlo: áno / nie2

1.15.2.2. Charakteristiky alebo značka (značky) a typ (typy) (ak existujú):

1.15.2.3 Hnací pomer (pomery) (ak je známy):

1.16. Výrobcom povolená teplota

1.16.1. Chladenie kvapalinou: maximálna teplota na výstupe: .......... K

1) Chladenie vzduchom: referenčný bod:

Maximálna teplota a referenčný bod:

1.16.3. Maximálna teplota vzduchu na výstupe medzichladiča nasávaného vzduchu (ak existuje):................................... K

1.16.4. Maximálna teplota výfukových plynov v tom mieste vo výfukovej rúre (rúrach), kde prilieha k vonkajšej prírube (prírubám) výfukového potrubia (potrubí) alebo turbodúchadla (turbodúchadiel) výfukových plynov: ................. K

1.16.5. Teplota paliva: min............... K, max. ............ K pre dieselové motory na vstupe do vstrekovacieho čerpadla, pre plynom poháňané motory na koncovom stupni regulátora tlaku

1.16.6. Tlak paliva: min. ........... kPa, max. .......... kPa

na koncovom stupni regulátora tlaku, iba pre plynové motory na zemný plyn

1.16.7. Teplota maziva: min. ............ K, max. ................ K

1.17. Tlakový plnič valcov: áno/nie1

1.17.1. Značka:

1.17.2. Typ:

1.17.3. Popis systému (napr. maximálny plniaci tlak, výfuková klapka, ak existuje):

1.17.4. Medzichladič: áno/nie1

1.18. Nasávací systém

Maximálny dovolený pokles tlaku pri nasávaní pri menovitých otáčkach motora pri 100 ( zaťažení stanovenom v smernici 80/1269/EHS2, naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 97/21/ES3, a v prevádzkových podmienkach definovaných v tejto smernici: ....................... kPa

1.19. Výfukový systém

Maximálny dovolený protitlak výfukových plynov pri menovitých otáčkach motora pri 100 ( zaťažení stanovenom v smernici 80/1269/EHS2, naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 97/21/ES3, a v prevádzkových podmienkach definovaných v tejto smernici: ............................ kPa

Objem výfukového systému: ............ cm3

2. Opatrenia prijaté proti znečisťovaniu ovzdušia

2.1. Zariadenie pre recykláciu plynov z kľukovej skrine (popis a výkresy):

2.2. Ďalšie zariadenia znižujúce znečisťovanie ovzdušia (ak existujú a ak nie sú uvedené pod inou položkou):

2.2.1. Katalyzátor: áno/nie1

2.2.1.1. Počet katalyzátorov a prvkov:

2.2.1.2. Rozmery, tvar a objem katalyzátora (katalyzátorov):

2.2.1.3. Typ katalytického účinku:

2.2.1.4. Celkový obsah vzácnych kovov:

2.2.1.5. Relatívna koncentrácia:

2.2.1.6. Substrát (štruktúra a materiál):

2.2.1.7. Hustota komory:

2.2.1.8. Typ puzdra katalyzátora (katalyzátorov):

2.2.1.9. Umiestnenie katalyzátora (katalyzátorov) (miesto a referenčná vzdialenosť vo výfukovom potrubí):

2.2.2. Snímač kyslíka: áno/nie1

2.2.2.1. Typ:

2.2.3. Vtláčanie vzduchu áno/nie1

2.2.3.1. Typ (impulzné plnenie, vzduchové čerpadlo atď.):

2.2.4. EGR: áno/nie 1

2.2.4.1. Charakteristiky (prietok atď.):

2.2.5. Odlučovač tuhých znečisťujúcich látok: áno/nie1

2.2.5.1. Rozmery, tvar, a objem odlučovača tuhých znečisťujúcich látok:

1) Typ a konštrukcia odlučovača tuhých znečisťujúcich látok:

2.2.5.3. Umiestnenie (referenčná vzdialenosť vo výfukovom potrubí):

2.2.5.4. Spôsob alebo systém regenerácie, popis a/alebo výkres:

2.2.6. Iné systémy: áno/nie1

2.2.6.1. Popis a činnosť:

3. Prívod paliva

3.1. Dieselové motory

3.1.1. Prívodné palivové čerpadlo

Tlak2: ..................................... kPa alebo charakteristický diagram1:

3.1.2. Vstrekovací systém

3.1.2.1. Čerpadlo

3.1.2.1.1. Značka (značky):

3.1.2.1.2. Typ (typy):

3.1.2.1.3. Dodávka: .............. mm3 (2) na zdvih pri otáčkach motora: ............ ot/min a v režime plného vstrekovania alebo charakteristický diagram (1) (2):

Uviesť použitý spôsob: na motore/na čerpadlovom podstavci1

Ak je použitý regulátor plnenia, uviesť charakteristickú hodnotu dodávky paliva a plniaci tlak vzhľadom na otáčky motora.

3.1.2.1.4. Predstih vstrekovania

3.1.2.1.4.1. Krivka predstihu vstrekovania2:

3.1.2.1.4.2. Statické časovanie vstrekovania 2:

3.1.2.2. Vstrekovacie potrubie

3.1.2.2.1. Dĺžka: .......................... mm

3.1.2.2.2. Vnútorný priemer: ....................... mm

3.1.2.3. Vstrekovač (vstrekovače)

3.1.2.3.1. Značka (značky):

3.1.2.3.2. Typ (typy):

3.1.2.3.3. "Otvárací tlak": ................ kPa2

alebo charakteristický diagram (1) (2): ...............

3.1.2.4. Regulátor otáčok

3.1.2.4.1. Značka (značky):

3.1.2.4.2. Typ (typy):

3.1.2.4.3. Otáčky, pri ktorých sa začína obmedzovanie pri plnom zaťažení: ........ ot/min

3.1.2.4.4. Maximálne otáčky bez zaťaženia: ...................... ot/min

3.1.2.4.5. Otáčky voľnobehu: .................. ot/min

3.1.3. Systém štartovania za studena

3.1.3.1. Značka (značky):

3.1.3.2. Typ (typy):

3.1.3.3. Popis:

3.1.3.4. Prídavná štartovacia pomôcka:

3.1.3.4.1. Značka:

3.1.3.4.2. Typ:

3.2. Plynom poháňané motory1

3.2.1. Palivo: zemný plyn/skvapalnený ropný plyn2

3.2.2. Regulátor (regulátory) tlaku alebo regulátor (regulátory) tlaku v odparovači2

3.2.2.1. Značka (značky):

3.2.2.2. Typ (typy):

3.2.2.3. Počet stupňov redukcie tlaku:

3.2.2.4. Tlak v koncovom stupni: min. .................. kPa, max. ....... kPa

3.2.2.5. Počet hlavných nastavovacích bodov:

3.2.2.6. Počet nastavovacích bodov voľnobehu:

3.2.2.7. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES:

3.2.3. Palivový systém: zmiešavacia jednotka/vtláčanie plynu/vstrekovanie skvapalneného plynu/priame vstrekovanie2

3.2.3.1. Regulácia výhrevnosti zmesi:

3.2.3.2. Popis systému a/alebo diagram a výkresy:

3.2.3.3. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES:

3.2.4. Blok zmiešavača

3.2.4.1. Počet:

3.2.4.2. Značka (značky):

3.2.4.3. Typ (typy):

3.2.4.4. Umiestnenie:

3.2.4.5. Možnosti nastavenia:

3.2.4.6. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES:

3.2.5. Vstrekovanie do zberača nasávacieho potrubia

3.2.5.1. Vstrekovanie: jednobodové/viacbodové2

3.2.5.2 Vstrekovanie: nepretržité/súčasne časované/sekvenčne časované2

3.2.5.3. Vstrekovacie zariadenie

3.2.5.3.1. Značka (značky):

3.2.5.3.2. Typ (typy):

3.2.5.3.3. Možnosti nastavenia:

3.2.5.3.4. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES:

3.2.5.4. Dopravné čerpadlo: (ak existuje)

3.2.5.4.1. Značka (značky):

3.2.5.4.2. Typ (typy):

3.2.5.4.3. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES:

3.2.5.5. Vstrekovač (vstrekovače)

3.2.5.5.1. Značka (značky):

3.2.5.5.2. Typ (typy):

3.2.5.5.3. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES:

3.2.6. Priame vstrekovanie

3.2.6.1. Vstrekovacie čerpadlo/regulátor tlaku1

3.2.6.1.1. Značka (značky):

3.2.6.1.2. Typ (typy):

3.2.6.1.3. Časovanie vstrekovania:

3.2.6.1.4. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES:

3.2.6.2. Vstrekovač (vstrekovače)

3.2.6.2.1. Značka (značky):

3.2.6.2.2. Typ (typy):

3.2.6.2.3. Otvárací tlak alebo charakteristický diagram2

3.2.6.2.4. Certifikačné číslo podľa smernice 1999/96/ES:

3.2.7. Elektronická riadiaca jednotka (ECU)

3.2.7.1. Značka (značky):

3.2.7.2. Typ (typy):

3.2.7.3. Možnosti nastavenia:

3.2.8. Zariadenia špecifické pre zemný plyn ako palivo

3.2.8.1. Variant 1

(iba v prípade schvaľovania motorov pre niekoľko osobitných zložení paliva)

3.2.8.1.1. Zloženie paliva:

metán (CH4): základ: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

etán (C2H6): základ: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

propán (C3H8): základ: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

bután (C4H10): základ: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

C5/C5+: základ: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

kyslík (O2): základ: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

inertný plyn (N2, He atď.) základ: ................. ( mol min. ............... ( mol max. .............. ( mol

3.2.8.1.2. Vstrekovač (vstrekovače)

3.2.8.1.2.1. Značka (značky):

3.2.8.1.2.2. Typ (typy):

3.2.8.1.3. Iné (ak existujú)

3.2.8.2. Variant 2

(iba v prípade schvaľovania pre niekoľko osobitných zložení paliva)

4. Časovanie ventilov

4.1. Maximálny zdvih a uhly otvorenia a zatvorenia vzhľadom na úvrate alebo rovnocenné údaje:

4.2. Referenčné a/alebo nastavovacie rozsahy 1:

5. Zapaľovací systém (iba pre zážihové motory)

5.1. Typ zapaľovacieho systému: spoločná cievka a zástrčky/individuálna cievka a zástrčky/iné (uviesť)1

5.2. Riadiaca jednotka zapaľovania

5.2.1. Značka (značky):

5.2.2. Typ (typy):

5.3. Krivka predstihu zápalu/mapa predstihu (1) (2):

5.4. Časovanie zapaľovania2: ........ stupňov pred (hornou úvraťou) TDC pri otáčkach

...... ot/min a MAP .......................... kPa

5.5. Sviečky

5.5.1. Značka (značky):

5.5.2. Typ (typy):

5.5.3. Nastavenie medzery: ................ mm

5.6. Zapaľovacia cievka (cievky)

5.6.1 Značka (značky):

5.6.2. Typ (typy):

Dodatok 4

CHARAKTERISTIKY DIELOV VOZIDLA SÚVISIACICH S MOTOROM

1. Pokles tlaku v nasávacom systéme pri menovitých otáčkach a pri 100 ( zaťažení: ......... kPa

2. Protitlak výfukového systému pri menovitých otáčkach a pri 100 ( zaťažení: ................ kPa

3. Objem výfukového systému: ..................................................... cm3

4. Výkon pohltený pomocnými zariadeniami potrebnými na prevádzku motora, stanovený v smernici 80/1269EHS1, naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 97/21/ES2, príloha I, bod 5.1.1, a v prevádzkových podmienkach definovaných v tejto smernici.

Zariadenie Výkon (kW) pohltený pri rôznych otáčkach motora

Voľnobeh Dolné otáčky Horné otáčky Otáčky A (1) Otáčky B (1) Otáčky C (1) Referenčné otáčky (2)

P(a) Pomocné zariadenia potrebné na prevádzku motora (pohltený výkon sa odpočíta od nameraného výkonu motora) pozri príloha I, bod 6.1.

1 Skúška ESC. 2 Iba skúška ETC.

PRÍLOHA III

SKÚŠOBNÝ POSTUP

1. ÚVOD

1.1. V tejto prílohe sú popísané metódy určovania emisií plynných zložiek, tuhých znečisťujúcich látok a dymu zo skúšaných motorov. Popisujú sa tri skúšobné cykly, ktorým sa motory musia podrobiť podľa ustanovení prílohy I bod 6.2:

1) ESC, ktorý pozostáva z 13-režimového cyklu zloženého z ustálených stavov,

2) ELR, ktorý pozostáva z krokov s prechodným zaťažením pri rôznych otáčkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť jedného skúšobného postupu a prebiehajú súčasne,

3) ETC, ktorý pozostáva z postupnosti prechodových režimov modelovaných sekundu po sekunde.

1.2. Skúška sa vykonáva na motore namontovanom na skúšobnej stolici a pripojenom k dynamometru.

1.3. Princíp merania

Súčasťou emisií z výfuku motora, ktoré treba merať, sú plynné zložky (oxid uhoľnatý, všetky uhľovodíky z dieselových motorov, určujú sa len skúškou ESC; uhľovodíky neobsahujúce metán z dieselových a plynových motorov, určujú sa len skúškou ETC; metán z plynových motorov, určuje sa len skúškou ETC a oxidy dusíka), tuhé znečisťujúce látky (iba z dieselových motorov) a dym (z dieselových motorov a určujú sa len skúškou ELR). Okrem toho sa často používa oxid uhličitý ako stopovací plyn pre určenie zrieďovacieho pomeru, ktorý sa dosahuje v zrieďovacom systéme s čiastočným prietokom a v plnoprietokovom zrieďovacom systéme. Dobrá inžinierska prax odporúča všeobecne využívať meranie oxidu uhličitého ako vynikajúci nástroj na zisťovanie problémov pri meraní počas skúšobného behu.

1.3.1. Skúška ESC

Počas predpísanej postupnosti prevádzkových podmienok zohriateho motora sa priebežne kontrolujú množstvá vyššie uvedených emisií výfukových plynov takým spôsobom, že sa odoberajú vzorky neupraveného výfukového plynu. Skúšobný cyklus pozostáva z radu režimov charakterizovaných rôznymi hodnotami otáčok a výkonu, ktoré pokrývajú typický prevádzkový rozsah dieselových motorov. V priebehu každého režimu sa určuje koncentrácia každej plynnej znečisťujúcej látky, prietok výfukových plynov a výkon a prideľujú sa váhy nameraným hodnotám. Vzorka tuhých znečisťujúcich látok sa riedi upraveným okolitým vzduchom. Jedna vzorka za celý skúšobný cyklus sa odoberie a zachytí na vhodných filtroch. Spôsobom popísaným v dodatku 1 k tejto prílohe sa vypočíta hmotnosť každej emitovanej znečisťujúcej látky v gramoch na kilowatt. Okrem toho sa v troch skúšobných bodoch v rámci regulačnej oblasti, ktoré vyberie technický servis1, odmeria množstvo NOx a namerané hodnoty sa porovnajú s hodnotami vypočítanými z tých režimov tohto skúšobného cyklu, ktoré obklopujú vybrané skúšobné body. Touto kontrolou regulácie množstva NOx sa zabezpečuje efektívnosť regulácie emisií z motora v rámci typického prevádzkového rozsahu motora.

1.3.2. Skúška ELR

Počas predpísanej skúšky odozvy na zaťaženie sa pomocou opacimetra určuje opacita dymu zohriateho motora. Skúška spočíva v zaťažovaní motora pri konštantných otáčkach v rozsahu od 10 ( do 100 ( zaťaženia pri troch rôznych hodnotách otáčok. Okrem toho sa vykoná štvrtý krok so záťažou, ktorú vyberie technický servis1, a nameraná hodnota sa porovná s hodnotami nameranými v predchádzajúcich záťažových krokoch. Pomocou algoritmu určenia priemernej hodnoty popísaného v dodatku 1 k tejto prílohe sa určí špičková hodnota dymu.

1.3.3 Skúška ETC

Počas predpísaného prechodového cyklu, ktorý zahrnuje prevádzkové podmienky zohriateho motora a ktorý je úzko spätý so vzorovými jazdami motorov určených pre ťažké pracovné podmienky a inštalovaných v nákladných autách a autobusoch, pričom tieto vzory sú špecifické pre rôzne typy ciest, sa vyšetrujú množstvá vyššie uvedených znečisťujúcich látok po zriedení všetkých výfukových plynov upraveným okolitým vzduchom. Pomocou spätnoväzbových signálov krútiaceho momentu a otáčok motora získaných z motorového dynamometra sa výkon integruje s časom trvania cyklu. Výsledkom je hodnota práce, ktorú vykonal motor v priebehu cyklu. Koncentrácia NOx a uhľovodíkov sa v priebehu cyklu určuje integráciou signálu z analyzátora. Koncentráciu oxidu uhoľnatého, oxidu uhličitého a uhľovodíkov neobsahujúcich metán je možné určovať integráciou signálu z analyzátora alebo vzorkovaním s pomocou vaku. Kvôli určeniu množstva tuhých znečisťujúcich látok sa na vhodných filtroch zachytí proporcionálna vzorka. V priebehu skúšobného cyklu sa určuje prietok zriedeného výfukového plynu a počítajú sa hodnoty hmotností emisií znečisťujúcich látok. Hodnoty hmotností emisií sa delia prácou, ktorú vykonal motor, a získavajú sa hodnoty v gramoch každej znečisťujúcej látky na kilowatthodinu postupom, ktorý je popísaný v dodatku 2 k tejto prílohe.

2. PODMIENKY SKÚŠOK

2.1. Podmienky skúšok motora

2.1.1. Meria sa absolútna teplota (Ta) nasávaného vzduchu na vstupe do motora, vyjadrená v kelvinoch, a suchý atmosférický tlak (ps), vyjadrený v kPa, a určuje sa hodnota parametra F podľa týchto ustanovení:

a) pre dieselové motory:

Motory s prirodzeným nasávaním vzduchu a mechanicky preplňované motory:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

Motory preplňované turbodúchadlom s chladením nasávaného vzduchu alebo bez neho:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

a) pre plynové motory:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

2.1.1. Platnosť skúšky

Aby bola skúška uznaná za platnú, musí pre hodnotu parametra F platiť:

0,96 ( F ( 1,06

2.2. Motory s chladením plniaceho vzduchu

Zaznamenáva sa teplota plniaceho vzduchu a jej hodnoty sa pri otáčkach deklarovaného maximálneho výkonu a pri plnom zaťažení musia nachádzať v rozmedzí ( 5 K od maximálnej teploty plniaceho vzduchu uvedenej s prílohe II, dodatok 1, bod 1.16.3. Teplota chladiaceho média musí byť najmenej 293 K (20 (C).

Ak sa používa systém skúšobne alebo externé dúchadlo, musia sa hodnoty teploty plniaceho vzduchu pri otáčkach deklarovaného maximálneho výkonu a pri plnom zaťažení nachádzať v rozmedzí ( 5 K od maximálnej teploty plniaceho vzduchu uvedenej s prílohe II, dodatok 1, bod 1.16.3. Počas celého skúšobného cyklu sa musí používať nastavenie chladiča plniaceho vzduchu do takého režimu, pri ktorom spĺňa vyššie uvedené podmienky.

2.3. Systém nasávania vzduchu do motora

Musí sa používať taký systém nasávania vzduchu do motora, ktorý zabezpečuje obmedzenie podtlaku nasávania vzduchu v rozmedzí ( 100 Pa od horného limitu motora pracujúceho na otáčkach deklarovaného maximálneho výkonu a pri plnom zaťažení.

2.4. Výfukový systém motora

Musí sa používať výfukový systém, ktorý zabezpečuje protitlak výfukových plynov v rozmedzí ( 1 000 Pa od horného limitu motora pracujúceho pri otáčkach deklarovaného maximálneho výkonu a pri plnom zaťažení a ktorého objem je v rozmedzí ( 40 ( od objemu, ktorý uvádza výrobca. Je možné použiť systém skúšobne za predpokladu, že reprezentuje skutočné prevádzkové podmienky motora. Výfukový systém musí spĺňať požiadavky na vzorkovanie výfukových plynov stanovené v prílohe III, dodatok 4, bod 3.4 a v prílohe V, bod 2.2.1, EP, a bod 2.3.1, EP.

Ak je motor vybavený zariadením pre dodatočnú úpravu výfukových plynov, výfuková rúra musí mať rovnaký priemer, aký je použitý vo vzdialenosti najmenej 4 priemerov rúry pred vstupom do začiatku expanzného úseku, ktorý obsahuje zariadenie pre dodatočnú úpravu. Vzdialenosť od príruby zberného potrubia výfukových plynov alebo od výstupu preplňovacieho turbodúchadla k zariadeniu pre dodatočnú úpravu výfukových plynov musí byť rovnaká ako v konfigurácii vozidla alebo v rámci špecifikácií, ktoré uvádza výrobca. Protitlak alebo obmedzenie výfukových plynov musí vyhovovať rovnakým kritériám, ako sú uvedené vyššie, s možnosťou nastaviť ho ventilom. Počas imitačných skúšok a v priebehu mapovania motora je možné demontovať nádobu pre dodatočnú úpravu a nahradiť ju rovnocennou nádobou, v ktorej je inštalovaný neaktívny katalyzátor.

2.5. Chladiaci systém

Musí sa používať chladiaci systém motora s dostatočným objemom na to, aby udržal motor na normálnych prevádzkových teplotách, ktoré predpisuje výrobca.

2.6. Mazací olej

Technické podmienky mazacieho oleja použitého pri skúške sa musia zaznamenať a uvádzať spolu s výsledkami skúšky takým spôsobom, ako je stanovené v prílohe II, dodatok 1, bod 7.1.

2.7. Palivo

Palivom musí byť referenčné palivo určené v prílohe IV.

Výrobca musí stanoviť teplotu a merací bod paliva v rámci limitov uvedených v prílohe II, dodatok 1, bod 1.16.5. Teplota paliva nesmie byť nižšia než 306 K (33 (C). Ak nie je stanovená, jej hodnota na vstupe do systému dodávky paliva musí byť v rozmedzí 311 K ( 5 K (38 (C ( 5 (C).

Teplota a merací bod paliva motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom musí byť v rámci limitov uvedených v prílohe II, dodatok 1, bod 1.16.5, alebo v prípadoch, keď motor nie je referenčným motorom, v prílohe II, dodatok 3, bod 1.16.5.

2.8. Skúšky systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov

Ak je motor vybavený systémom pre dodatočnú úpravu výfukových plynov, emisie namerané počas skúšobného cyklu (cyklov) musia predstavovať emisie vznikajúce v konkrétnych prevádzkových podmienkach. Ak to nie je možné dosiahnuť počas jedného skúšobného cyklu (napr. pre filtre tuhých znečisťujúcich látok s periodickou regeneráciou), musí sa vykonať niekoľko skúšobných cyklov a vypočítať priemerné hodnoty ich výsledkov a/alebo sa im musia prideliť váhy. Presný postup musí odsúhlasiť výrobca a technický servis na základe dobrého inžinierskeho úsudku.

Dodatok 1

Skúšobné cykly ESC a ELR

1. NASTAVENIE MOTORA A DYNAMOMETRA

1.1. Určenie otáčok motora A, B a C

Otáčky motora A, B a C deklaruje výrobca v súlade s týmito ustanoveniami:

Horné otáčky nhi sa určujú výpočtom 70 ( deklarovaného maximálneho čistého výkonu P(n), ktorý sa určuje podľa prílohy II, dodatok 1, bod 8.2. Najvyššie otáčky motora, pri ktorých sa táto hodnota výkonu nachádza na krivke výkonu, sú definované ako nhi.

Dolné otáčky nlo sa určujú výpočtom 50 ( deklarovaného maximálneho čistého výkonu P(n), ktorý sa určuje podľa prílohy II, dodatok 1, bod 8.2. Najnižšie otáčky motora, pri ktorých sa táto hodnota výkonu nachádza na krivke výkonu, sú definované ako nlo.

Otáčky motora A, B a C sa vypočítajú takto:

Otáčky A = nlo + 25 ( (nhi - nlo);

Otáčky B = nlo + 50 ( (nhi - nlo);

Otáčky C = nlo + 75 ( (nhi - nlo).

Otáčky motora A, B a C je možné overiť každou z týchto metód:

a) Kvôli presnému určeniu hodnôt nhi a nlo sa v priebehu schvaľovania výkonu motora podľa smernice 80/1269/EHS zmerajú ďalšie skúšobné body. Hodnoty maximálneho výkonu nhi a nlo sa určia z krivky výkonu a hodnoty otáčok A, B a C sa vypočítajú podľa vyššie uvedených ustanovení.

b) Motor sa zmapuje pozdĺž krivky plného zaťaženia od maximálnych otáčok bez zaťaženia až po otáčky voľnobehu pomocou najmenej 5 meracích bodov na interval po 1 000 ot/min a meracích bodov v rozmedzí ( 50 ot/min od otáčok pri deklarovanom maximálnom výkone. Hodnoty maximálneho výkonu nhi a nlo sa určia z tejto mapovacej krivky a hodnoty otáčok A, B a C sa vypočítajú podľa vyššie uvedených ustanovení.

Ak sa namerané hodnoty otáčok A, B a C nachádzajú v rozmedzí ( 3 ( od príslušných hodnôt otáčok motora, ktoré deklaroval výrobca, pri emisných skúškach sa použijú deklarované hodnoty otáčok motora. Ak sa táto tolerancia prekročí pre ktorúkoľvek z hodnôt otáčok motora, pri emisných skúškach sa použijú namerané hodnoty otáčok motora.

1.2. Určenie nastavenia dynamometra

Krivka krútiaceho momentu pri plnom zaťažení sa určí experimentálnymi výpočtami hodnôt krútiaceho momentu pre špecifikované skúšobné režimy v čistých podmienkach, ktoré sú stanovené v prílohe II, dodatok 1, bod 8.2. Ak je to vhodné, zohľadní sa aj výkon pohltený zariadeniami poháňanými motorom. Nastavenie dynamometra pre každý skúšobný režim sa vypočíta pomocou týchto vzorcov:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!] ak skúšky prebiehajú v netto podmienkach

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]ak skúšky neprebiehajú v netto podmienkach

kde:

s = nastavenie dynamometra, kW,

P(n) = čistý výkon motora uvedený v prílohe I, dodatok 1, bod 8.2, kW,

L = percento záťaže, ktoré sa uvádza v bode 2.7.1 (,

P(a) = výkon pohltený pomocnými zariadeniami, ktoré treba inštalovať pre potreby skúšky, uvádza sa v prílohe II, dodatok 1, bod 6.1

P(b) = výkon pohltený pomocnými zariadeniami, ktoré treba demontovať kvôli skúške, uvádza sa v prílohe II, dodatok 1, bod 6.2.

2. Skúšobný beh ESC

Na žiadosť výrobcu je možné kvôli kondicionovaniu motora a výfukového systému pred začiatkom meracieho cyklu vykonať imitačnú skúšku.

2.1. Príprava vzorkovacích filtrov

Najmenej hodinu pred začiatkom skúšky sa musí každý filter (dvojica filtrov) vložiť do uzavretej, ale neutesnenej Petriho misky a položiť do váhovej komory kvôli stabilizácii. Na konci stabilizačnej doby sa každý filter (dvojica filtrov) odváži a zaznamená sa hmotnosť obalu. Filter (dvojica filtrov) sa potom uloží do uzavretej Petriho misky alebo utesneného držiaka filtrov až do doby, keď bude potrebný pri výkone skúšky. Ak sa filter (dvojica filtrov) nepoužije do ôsmich hodín od vybratia z váhovej komory, musí sa pred použitím znova kondicionovať a odvážiť.

2.2. Inštalácia meracích zariadení

Podľa potreby sa inštaluje prístrojové vybavenie a vzorkovacie sondy. Ak sa na riedenie výfukových plynov používa plnoprietokový zrieďovací systém, pripojí sa k nemu koncová rúra.

2.3. Spustenie zrieďovacieho systému a motora

Zrieďovací systém a motor sa spustia a zohrievajú dovtedy, kým sa všetky teploty a tlaky nestabilizujú na úrovni zodpovedajúcej maximálnemu výkonu podľa odporúčania výrobcu a v súlade s dobrou inžinierskou praxou.

2.4. Spustenie vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok

Vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok sa spustí a nechá sa bežať do obtoku (by-pass). Úroveň tuhých znečisťujúcich látok na pozadí zrieďovacieho vzduchu je možné určiť tak, že zrieďovací vzduch sa nechá prechádzať filtrami tuhých znečisťujúcich látok. Ak sa používa filtrovaný zrieďovací vzduch, môže sa urobiť jedno meranie pred skúškou alebo po skúške. Ak sa zrieďovací vzduch nefiltruje, je možné robiť merania na začiatku a na konci skúšobného cyklu a vypočítať priemery nameraných hodnôt.

2.5. Úprava zrieďovacieho pomeru

Prietok zrieďovacieho vzduchu by sa mal nastaviť tak, aby teplota zriedeného výfukového plynu meraná tesne pred primárnym filtrom v žiadnom režime neprekročila 325 K (52 (C). Zrieďovací pomer q) nesmie byť menší než 4.

V systémoch, ktoré využívajú meranie koncentrácií CO2 alebo NOx pre potreby regulácie zrieďovacieho pomeru, sa musí na začiatku a na konci každej skúšky zmerať obsah CO2 alebo NOx v zrieďovacom vzduchu. Hodnoty koncentrácie CO2 alebo NOx na pozadí v zrieďovacom vzduchu namerané pred skúškou a po skúške sa musia nachádzať v rozmedzí 100 ppm, resp. 5 ppm navzájom od seba.

2.6. Kontrola analyzátorov

Emisné analyzátory musia byť nastavené na nulu a musia mať nastavený rozsah.

2.7. Skúšobný cyklus

2.7.1. Pri činnosti dynamometra na skúšobnom motore sa musí dodržať tento 13-režimový skúšobný cyklus:

Číslo režimu Otáčky motora Percento záťaže Váhový faktor Dĺžka trvania režimu

1 voľnobeh - 0,15 4 minúty

2 A 100 0,08 2 minúty

3 B 50 0,10 2 minúty

4 B 75 0,10 2 minúty

5 A 50 0.05 2 minúty

6 A 75 0.05 2 minúty

7 A 25 0.05 2 minúty

8 B 100 0,09 2 minúty

9 B 25 0,10 2 minúty

10 C 100 0,08 2 minúty

11 C 25 0,05 2 minúty

12 C 75 0,05 2 minúty

13 C 50 0,05 2 minúty

2.7.2. Postupnosť výkonu skúšky

Začne sa vykonávať postupnosť skúšky. Skúška sa musí vykonať v poradí čísel režimov stanovených v bode 2.7.1.

V každom režime musí motor pracovať predpísaný čas, pričom zmeny otáčok a zaťaženia motora sa musia dokončiť za prvých 20 sekúnd. Stanovená hodnota otáčok sa musí udržiavať v rozmedzí ( 50 ot/min a stanovená hodnota krútiaceho momentu sa musí udržiavať v rozmedzí ( 2 ( maximálneho krútiaceho momentu pri skúšobných otáčkach.

Na žiadosť výrobcu je možné skúšobný postup zopakovať dostatočný počet ráz na to, aby sa na filtri vzorkovaním zachytila väčšia hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok. Výrobca musí poskytnúť podrobný popis postupov vyhodnotenia údajov a výpočtov. Emisie plynných znečisťujúcich látok sa určujú iba v prvom cykle.

2.7.3. Odozva analyzátorov

Výstupné údaje analyzátorov sa musia zaznamenávať páskovým zapisovačom alebo merať rovnocenným systémom pre zber údajov, pričom výfukový plyn musí prúdiť cez analyzátory počas celého skúšobného cyklu.

2.7.4. Vzorkovanie tuhých znečisťujúcich látok

V rámci celého skúšobného postupu sa musí použiť jedna dvojica filtrov (primárny filter a záložný filter, pozri príloha III, dodatok 4). Režimové váhové faktory stanovené v postupe skúšobného cyklu sa musia zohľadňovať takým spôsobom, že počas každého jednotlivého režimu v rámci cyklu sa odoberie vzorka, ktorá je úmerná hmotnostnému prietoku výfukového plynu. To je možné dosiahnuť príslušnou úpravou prietoku vzorky, doby odberu vzorky a/alebo zrieďovacieho pomeru tak, aby bolo splnené kritérium pre efektívne váhové faktory uvedené v bode 5.6.

Doba odberu vzorky v rámci každého režimu musí byť najmenej 4 sekundy na každú 0,01 hodnoty váhového faktora. Odber vzorky sa musí v rámci každého režimu vykonať čo najneskôr. Odber vzorky tuhých znečisťujúcich látok sa nesmie skončiť skôr ako 5 sekúnd pred koncom každého režimu.

2.7.5. Podmienky činnosti motora

Počas každého režimu sa musia zaznamenávať otáčky a záťaž motora, teplota nasávaného vzduchu a pokles tlaku pri nasávaní vzduchu, teplota a protitlak výfukového plynu, prietok paliva, vzduchu alebo výfukového plynu, teplota plniaceho vzduchu, teplota a vlhkosť paliva, pričom v čase odberu vzoriek tuhých znečisťujúcich látok a v každom prípade počas poslednej minúty každého režimu musia byť dodržané požiadavky na hodnoty otáčok a záťaže (pozri bod 2.7.2.).

Musia sa zaznamenávať akékoľvek ďalšie údaje potrebné pre výpočty (pozri body 4 a 5).

2.7.6. Kontrola koncentrácie NOx vnútri regulačnej oblasti

Kontrola koncentrácie NOx vnútri regulačnej oblasti sa musí vykonať okamžite po skončení režimu 13.

Pred začiatkom meraní sa motor musí tri minúty kondicionovať v režime 13. Vykonajú sa tri merania v rôznych miestach regulačnej oblasti, ktoré vyberie technický servis1. Každé meranie musí trvať 2 minúty.

Merací postup je zhodný s postupom merania koncentrácie NOx v 13-režimovom cykle a vykonáva sa v súlade s bodmi 2.7.3, 2.7.5 a 4.1 tohto dodatku a v súlade s prílohou III, dodatok 4, bod 3.

Výpočet sa vykonáva v súlade s bodom 4.

2.7.7. Opakovaná kontrola analyzátorov

Po skončení emisnej skúšky sa kvôli opakovanej kontrole použije nulový plyn a ten istý rozsahový plyn. Skúška sa bude považovať za prijateľnú, ak bude rozdiel medzi výsledkami zistenými pred a po skúške menší než 2 ( hodnoty rozsahového plynu.

3. Skúšobný beh ELR

3.1. Inštalácia meracích zariadení

Opacimeter, respektíve vzorkovacie sondy sa inštalujú za tlmič výfuku alebo ľubovoľné zariadenie na dodatočnú úpravu výfukového plynu, ak je namontované, podľa všeobecných inštalačných postupov, ktoré stanovil výrobca prístrojov. Okrem toho sa všade tam, kde je to možné, musia dodržať požiadavky kapitoly 10 normy ISO IDS 11614.

Pred výkonom akýchkoľvek kontrol pri nule a pri plnom rozsahu sa musí opacimeter zohriať a stabilizovať podľa odporúčaní výrobcu prístroja. Ak je opacimeter vybavený systémom prečisťovacieho vzduchu, ktorý zabraňuje zanášaniu meracej optiky sadzami, aj tento systém sa musí aktivovať a nastaviť podľa odporúčaní výrobcu.

3.2. Kontrola opacimetra

Vykonajú sa kontroly pri nule a pri plnom rozsahu v režime zobrazenia hodnôt opacity, pretože na stupnici opacity sú vyznačené dva skutočne definovateľné kalibračné body a to 0 ( opacity a 100 ( opacity. Potom sa na základe nameranej hodnoty opacity a hodnoty parametra LA, ktorú predložil výrobca opacimetra, správne vypočíta hodnota koeficientu absorpcie svetla, keď sa prístroj pre potreby skúšania vráti do režimu zobazenia hodnôt.

V režime bez blokovania svetelného lúča opacimetra sa prístroj nastaví tak, aby bola zobrazená hodnota opacity rovná 0,0 ( ( 1,0 (. V režime zablokovania svetelného lúča opacimetra, kedy lúč nemôže dopadnúť na prijímač, sa prístroj nastaví tak, aby bola zobrazená hodnota opacity rovná 100,0 ( ( 1,0 (.

3.3. Skúšobný cyklus

3.3.1. Kondicionovanie motora

Motor a systém sa musia zohriať pri maximálnom výkone a parametre motora sa musia stabilizovať podľa odporúčania výrobcu. Vykonaním fázy predbežného kondicionovania sa ochráni skutočné meranie pred vplyvom usadenín, ktoré zostali vo výfukovom systéme od predchádzajúcej skúšky.

Po stabilizácii motora sa do 20 ( 2 s po skončení fázy predbežného kondicionovania musí začať skúšobný cyklus. Na žiadosť výrobcu je možné kvôli ďalšiemu kondicionovaniu pred začiatkom meracieho cyklu vykonať imitačnú skúšku.

3.3.2. Postupnosť výkonu skúšky

Skúška pozostáva z postupnosti troch záťažových krokov pri každej z troch hodnôt otáčok motora A (cyklus 1), B (cyklus 2) a C (cyklus 3) určených v súlade s prílohou III, bod 1.1, po ktorých nasleduje cyklus 4 pri otáčkach, ktoré sú z regulačnej oblasti, a pri zaťažení medzi 10 ( a 100 (, ktorého hodnotu vyberie technický servis1. Pri činnosti dynamometra na skúšobnom motore sa musí dodržať ďalej uvedená postupnosť znázornená na obrázku 3.

Obrázok 3

Postupnosť skúšky ELR

a) Motor pracuje po dobu 20 ( 2 s na otáčkach A pri 10-percentnom zaťažení. Uvedená hodnota otáčok sa musí udržiavať v rozmedzí ( 20 ot/min a uvedený krútiaci moment sa musí udržiavať v rozmedzí ( 2 ( maximálneho krútiaceho momentu pri skúšobných otáčkach.

b) Na konci predchádzajúceho segmentu sa ovládacia páka otáčok rýchlo presunie do široko otvorenej polohy a po dobu 10 ( 1 s sa podrží v tejto polohe. Dynamometrom sa vytvorí záťaž potrebná na to, aby sa otáčky motora udržiavali v rozmedzí ( 150 ot/min počas prvých 3 s a v rozmedzí ( 20 ot/min počas zvyšnej časti segmentu.

c) Postupnosť popísaná v odsekoch a) a b) sa zopakuje dvakrát.

d) Po ukončení tretieho záťažového kroku sa na motore do 20 ( 2 s nastavia otáčky B a 10-percentné zaťaženie.

e) Na motore bežiacom na otáčkach B sa vykoná postupnosť činností a) až c).

f) Po ukončení tretieho záťažového kroku sa na motore do 20 ( 2 s nastavia otáčky C a 10-percentné zaťaženie.

g) Na motore bežiacom na otáčkach C sa vykoná postupnosť činností a) až c).

h) Po ukončení tretieho záťažového kroku sa na motore do 20 ( 2 s nastavia vybrané otáčky a ľubovoľné zaťaženie vyššie než 10 (.

i) Na motore bežiacom na vybraných otáčkach sa vykoná postupnosť činností a) až c).

3.4. Validácia cyklu

Relatívne štandardné odchýlky stredných hodnôt dymu určených pri každej hodnote skúšobných otáčok (SVA, SVB, SVC sa vypočítajú v súlade s bodom 6.3.3 tohto dodatku z troch po sebe nasledujúcich záťažových krokov pri každej hodnote skúšobných otáčok) musia byť menšie než 15 ( strednej hodnoty alebo 10 ( limitnej hodnoty uvedenej v tabuľke 1 prílohy I podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. Ak je rozdiel väčší, postupnosť sa musí opakovať dovtedy, kým pri troch po sebe nasledujúcich záťažových krokoch nebude splnené kritérium validácie.

3.5. Opakovaná kontrola opacimetra

Hodnota posunu nuly opacimetra nameraná po skončení skúšky nesmie prekročiť ( 5,0 ( limitnej hodnoty stanovenej v tabuľke 1 uvedenej v prílohe I.

4. VÝPOČET EMISIÍ PLYNNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

4.1. Vyhodnotenie údajov

Kvôli vyhodnoteniu údajov o emisiách plynných znečisťujúcich látok sa vypočítajú priemery tabuľkových hodnôt nameraných za posledných 30 sekúnd každého režimu a tieto priemerné koncentrácie (conc) uhľovodíkov, CO a NOx počas každého režimu sa určia z priemerných tabuľkových hodnôt a zodpovedajúcich kalibračných údajov. Je možné použiť aj iný typ záznamu, ak sa ním zabezpečí rovnocenný zber údajov.

Pokiaľ ide o kontrolu koncentrácie NOx vnútri regulačnej oblasti, platia vyššie uvedené požiadavky, ale vztiahnuté iba na NOx.

Ak sa voliteľne používa prietok výfukového plynu GEXHW alebo prietok zriedeného výfukového plynu GTOTW, určujú sa v súlade s prílohou III, dodatok 4, bod 2.3.

4.2. Korekcia zo suchého základu na mokrý

Ak sa už od začiatku nemeralo na mokrom základe, prevedie sa nameraná koncentrácia na mokrý základ podľa týchto vzorcov:

conc (wet) = KW * conc (dry)

Pre neupravený výfukový plyn:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

a

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

Pre zriedený výfukový plyn:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

alebo

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

Pre zrieďovací vzduch Pre nasávaný vzduch (ak sa líši od

zrieďovacieho vzduchu)

KW,d = 1 - KW1 KW,a = 1 - KW2

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS !!!]

kde:

Ha, Hd = g vody na kg suchého vzduchu

Rd, Ra = relatívna vlhkosť zrieďovacieho/nasávaného vzduchu (()

pd, pa = tlak nasýtených pár zrieďovacieho/nasávaného vzduchu (kPa)

pB = absolútny barometrický tlak (kPa)

4.3. Korekcia koncentrácie NOx na vlhkosť a teplotu

Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, hodnota koncentrácie NOx sa musí korigovať na teplotu a vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktorov uvedených v tomto vzorci:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

pričom:

A = 0,309 GFUEL/GAIRD - 0,0266

B = - 0,209 GFUEL/GAIRD + 0,00954

Ta = teplota vzduchu, (K)

Ha = vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu

6,220 * Ra * pa

pB - pa * Ra * 10-2

Ha =

kde:

Ra = relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu ((),

pa = tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa),

pB = absolútny barometrický tlak (kPa).

4.4. Výpočet hmotnostných prietokov emisií

Pre každý režim sa počítajú hmotnostné prietoky emisií (g/h) pomocou týchto vzorcov, pričom sa predpokladá, že hustota výfukového plynu je 1,293 kg/m3 pri 273 K (0 (C) a 101,3 kPa:

(1) NOx mass = 0,001587 * NOx conc * KH,D * GEXHW

(2) COx mass = 0,000966 * CO conc * GEXHW

(3) HC mass = 0,000479 * HC conc * GEXHW

kde NOx conc, COconc, HCconc(1) sú priemerné hodnoty koncentrácií (ppm) v neupravenom výfukovom plyne určené v bode 4.1.

Ak sa emisie plynných znečisťujúcich látok voliteľne určujú pomocou plnoprietokového zriedovacieho systému, platia tieto vzorce:

(1) NOx mass = 0,001587 * NOx conc * KH,D * GTOTW

(2) COx mass = 0,000966 * CO conc * GTOTW

(3) HC mass = 0,000479 * HC conc * GTOTW

kde NOx conc, COconc, HCconc(1) sú priemerné hodnoty koncentrácií (ppm), korigované na pozadie, v každom režime v zriedenom výfukovom plyne, ako je stanovené v prílohe III, dodatok 2, bod 4.3.1.1.

4.5. Výpočet merných emisií

Emisie (g/kWh) sa počítajú pre všetky jednotlivé zložky takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS !!!]

Váhové faktory (WF) použité vo vyššie uvedených výpočtoch majú hodnoty podľa bodu 2.7.1.

4.6. Výpočet hodnôt v regulačnej oblasti

Emisie NOx pre tri regulačné body vybrané podľa bodu 2.7.6 sa odmerajú a vypočítajú podľa bodu 4.6.1 a tiež sa určia interpoláciou z tých režimov skúšobného cyklu, ktoré sú najbližšie príslušnému regulačnému bodu podľa bodu 4.6.2. Namerané hodnoty sa potom porovnajú s interpolovanými hodnotami podľa bodu 4.6.3.

4.6.1. Výpočet merných emisií

Emisie NOx pre každý z regulačných bodov (Z) sa vypočítajú takto:

NOxmass,Z = 0,001587 * NOxconc,Z * KH,D * GEXHW

NOx,Z =NOxmass,Z / P(n)Z

4.6.2. Určenie hodnoty emisií zo skúšobného cyklu

Emisie NOx pre každý z regulačných bodov sa interpolujú zo štyroch režimov skúšobného cyklu, ktoré sú najbližšie a obklopujú vybraný regulačný bod Z takým spôsobom, ako je znázornené na obrázku 4. Pre tieto režimy (R, S, T, U) platia nasledujúce definície:

Otáčky (R) = Otáčky (T) = nRT

Otáčky (S) = Otáčky (U) = nSU

Percento zaťaženia (R) = Percento zaťaženia (S)

Percento zaťaženia (T) = Percento zaťaženia (U)

Emisie NOx vo vybranom regulačnom bode Z sa vypočítajú takto:

EZ = ERS + (ETU - ERS) * (MZ - MRS) / (MTU - MRS)

a

ETU = ET + (EU - ET) * (nZ - nRT) / (nSU - nRT)

ERS = ER + (ES - ER) * (nZ - nRT) / (nSU - nRT)

MTU = MT + (MU - MT) * (nZ - nRT) / (nSU - nRT)

MRS = MR + (MS - MR) * (nZ - nRT) / (nSU - nRT)

kde:

ER, ES , ET , EU = merné emisie NOx v obklopujúcich režimoch vypočítané v súlade s bodom 4.6.1;

MR, MS , MT , MU = krútiaci moment motora v obklopujúcich režimoch.

Obrázok 4

Interpolácia hodnôt emisií NOx v regulačnom bode

[!!!INSERT FIGURE 4!!!]

[Torque = Krútiaci moment

Speed = zaťaženie]

4.6.3. Porovnanie hodnôt emisií NOx

Nameraná hodnota merných emisií NOx v regulačnom bode Z (NOx,Z) sa porovná s interpolovanou hodnotou (EZ) takto:

NOx, diff = 100 * (NOx, Z - EZ) / EZ

5. VÝPOČET EMISIÍ TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

5.1. Vyhodnotenie údajov

Kvôli vyhodnoteniu údajov o emisiách tuhých znečisťujúcich látok sa v každom režime musí zaznamenať hodnota celkovej hmotnosti vzorky zriedeného výfukového plynu (MSAM,i), ktorá prešla cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok.

Filtre sa vrátia do váhovej komory a kondicionujú sa najmenej jednu hodinu, ale najviac 80 hodín, a potom sa odvážia. Zaznamená sa celková hmotnosť filtrov a odčíta sa od nej hmotnosť obalu (pozri bod 1 tejto prílohy). Hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok Mf je súčet hmotností tuhých znečisťujúcich látok zachytených na primárnom aj záložnom filtri.

Ak treba urobiť korekciu na pozadie, zaznamenajú sa hodnoty hmotnosti zrieďovacieho vzduchu (MDIL), ktorý prešiel cez filtre, a hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok (Md). Ak sa urobilo viac než jedno meranie, pre každé jedno meranie sa vypočíta kvocient Md / MDIL a z týchto hodnôt sa určí priemerná hodnota.

5.2. Zrieďovací systém s čiastočným prietokom

Konečné výsledky skúšok emisií tuhých znečisťujúcich látok, ktoré sa zapisujú do protokolu, sa určia pomocou ďalej uvedených krokov. Keďže je možné používať rôzne typy regulácie zrieďovacieho pomeru, existujú rôzne metódy výpočtu GEDFW. Všetky výpočty sú založené na priemerných hodnotách z jednotlivých režimov v priebehu periódy vzorkovania.

5.2.1. Izokinetické systémy

GEDFW,i = GEXHW,i * qi

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde r zodpovedá pomeru plôch priečneho prierezu izokinetickej sondy a výfukovej rúry.

Ap

AT

R =

5.2.2. Systémy s meraním koncentrácie CO2 alebo NOx

GEDFW,i = GEXHW,i * qi

concE,i - concA,i

concD,i - concA,i

qi =

kde:

concE = koncentrácia stopovacieho plynu v neupravenom výfukovom plyne na mokrom základe

concD = koncentrácia stopovacieho plynu v zriedenom výfukovom plyne na mokrom základe

concA = koncentrácia stopovacieho plynu v zrieďovacom vzduchu na mokrom základe

Koncentrácie merané na suchom základe sa prevedú na mokrý základ podľa bodu 4.2 tohto dodatku.

5.2.3. Systémy s meraním CO2 a metódou uhlíkovej rovnováhy[9]

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde

CO2D = koncentrácia CO2 v zriedenom výfukovom plyne

CO2A = koncentrácia CO2 v zrieďovacom vzduchu

(koncentrácia je vyjadrená v obj. ( na mokrom základe)

Táto rovnica ja založená na predpoklade uhlíkovej rovnováhy (atómy uhlíka, ktoré vstupujú do motora, sú emitovanné ako CO2) a vyrieši sa v týchto dvoch krokoch:

GEDFW,i = GEXHW,i * qi

a

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

5.2.4. Systémy s meraním prietoku

GEDFW,i = GEXHW,i * qi

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

5.3. Plnoprietokový zrieďovací systém

Výsledky skúšok emisií tuhých znečisťujúcich látok, ktoré sa zapisujú do protokolu, sa určia pomocou ďalej uvedených krokov. Všetky výpočty sú založené na priemerných hodnotách z jednotlivých režimov v priebehu periódy vzorkovania.

GEDFW,i = GTOTW,i

5.4. Výpočet hmotnostného prietoku tuhých znečisťujúcich látok

Hmotnostný prietok tuhých znečisťujúcich látok sa vypočíta takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

kde:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS !!!]

I = 1,n

určuje sa za celý skúšobný cyklus sčítaním priemerných hodnôt z jednotlivých režimov v priebehu periódy vzorkovania.

Hodnotu hmotnostného prietoku tuhých znečisťujúcich látok je možné korigovať na pozadie takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

Ak sa vykonáva viac než jedno meranie, podiel (Md / MDIL) sa nahradí podielom [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!].

DFi = 13,4/[concCO2 + (concCO + concHC) * 10-4] pre jednotlivé režimy

alebo

DFi = 13,4/concCO2 pre jednotlivé režimy.

5.5. Výpočet merných emisií

Hodnota emisií tuhých znečisťujúcich látok sa vypočíta takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

5.6. Efektívny váhový faktor

Hodnota efektívneho váhového faktora WFE,i sa pre každý režim počíta takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Hodnoty efektívnych váhových faktorov sa musia nachádzať v rozmedzí ( 0,003 (( 0,005 v režime voľnobehu) od hodnôt váhových faktorov uvedených v bode 2.7.1.

6. VÝPOČET HODNÔT DYMU

6.1. Besselov algoritmus

Besselov algoritmus sa používa na výpočet jednosekundových priemerných hodnôt z okamžitých zobrazených hodnôt opacity dymu prevedených v súlade s odsekom 6.3.1. Tento algoritmus simuluje dolnopriepustný filter druhého rádu a jeho používanie na výpočet koeficientov si vyžaduje iteratívne výpočty. Tieto koeficienty sú funkciou doby odozvy systému opacimetra a vzorkovacej rýchlosti. Preto sa postup uvedený v bode 6.1.1 musí zopakovať vždy, keď sa zmení doba odozvy systému a/alebo vzorkovacia rýchlosť.

6.1.1. Výpočet doby odozvy filtra a Besselových konštánt

Žiadaná doba odozvy Besselovho filtra (tF) je funkciou doby fyzickej odozvy a doby elektrickej odozvy systému opacimetra, ktoré sú stanovené v prílohe III, dodatok 4, bod 5.2.4, a počíta sa z tejto rovnice:

[pic]

kde:

tp = doba fyzickej odozvy (s),

te = doba elektrickej odozvy (s).

Výpočty pre odhad medznej frekvencie filtra (fc) sú založené na skokovej zmene na vstupe z 0 do 1 za ( 0,01 s (pozri príloha VII). Doba odozvy je definovaná ako časový interval medzi okamihom, v ktorom výstup z Besselovej funkcie dosiahne 10 ( (t10) a okamihom, kedy dosiahne 90 ( (t90) hodnoty tejto skokovej funkcie. Táto doba odozvy sa musí získať iterovaním fc dovtedy, kým neplatí, že (t90 - t10) ( tF. Prvá iterácia fc je daná týmto vzorcom:

fc = ( / (10 * tF)

Hodnoty Besselových konštánt E a K sa vypočítajú takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS !!!]

kde:

D = 0,618034

(t = 1/vzorkovacia rýchlosť

( = 1/[tan(( * (t * fc)]

6.1.2. Výpočet Besselovho algoritmu

Pomocou hodnôt E a K sa vypočíta jednosekundová priemerná Besselova odozva na skokovú zmenu na vstupe Si takto:

Yi = Yi-1 = E * (Si + 2 * Si-1 + Si-2 - 4 * Yi-2) + K * (Yi-1 - Yi-2)

kde:

Si-2 = Si-1 = 0

Si = 1

Yi-2 = Yi-1 = 0

Časy t10 a t90 sa určia interpolovaním. Časový rozdiel medzi t90 a t10 definuje dobu odozvy tF pre túto hodnotu tc. Ak hodnota doby odozvy nie je dostatočne blízka žiadanej dobe odozvy, pokračuje sa v iterácii dovtedy, kým sa skutočná doba odozvy nenachádza v rozmedzí 1 ( od žiadanej doby odozvy, takto:

|(t90 - t10) - tF | ( 0,01 * tF

6.2. Vyhodnotenie údajov

Merané hodnoty opacity dymu sa vzorkujú s minimálnou rýchlosťou 20 Hz.

6.3. Určenie hodnôt dymu

6.3.1. Prevod údajov

Keďže základnou jednotkou merania všetkých opacimetrov je priepustnosť (transmitancia), hodnoty opacity dymu sa prevádzajú z priepustnosti (() na koeficient pohltenia svetla (k) takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

a

N = 100 - (

kde:

k = koeficient pohltenia svetla (m-1)

LA = dĺžka efektívnej optickej dráhy, ktorej hodnotu predkladá výrobca prístroja (m)

N = opacita (()

( = priepustnosť (()

Tento prevod sa musí urobiť pred akýmkoľvek ďalším spracovaním údajov.

6.3.2. Výpočet Besselových priemerných hodnôt dymu

Správna hodnota medznej frekvencie fC určuje žiadanú dobu odozvy filtra tF. Po určení tejto frekvencie iteratívnym procesom popísaným v bode 6.1.1 sa vypočítajú správne hodnoty konštánt Besselovho algoritmu E a K. Potom sa Besselov algoritmus uplatňuje na priebeh okamžitých hodnôt dymu (hodnota k) podľa popisu v bode 6.1.2:

Yi = Yi-1 + E * (Si + 2 * Si-1 + Si-2 - 4 * Yi-2) + K * (Yi-1 - Yi-2)

Besselov algoritmus má rekurzívny charakter. Na rozbehnutie algoritmu je teda potrebných niekoľko počiatočných vstupných hodnôt Si-1 a Si-2 a počiatočných výstupných hodnôt Yi -1 a Yi-2. Je možné predpokladať, že sa rovnajú nule.

Pre každý záťažový krok pri troch hodnotách otáčok A, B a C sa spomedzi jednotlivých hodnôt Yi každého priebehu hodnôt dymu vyberie maximálna jednosekundová hodnota Ymax.

6.3.3. Konečný výsledok

Stredné hodnoty dymu (SV) z každého cyklu (otáčky motora) sa vypočítajú takto:

Pre skúšobné otáčky A:

SVA = (Ymax1,A + Ymax2,A + Ymax3,A) /3

Pre skúšobné otáčky B:

SVB = (Ymax1,B + Ymax2,B + Ymax3,B) /3

Pre skúšobné otáčky C:

SVC = (Ymax1,C + Ymax2,C + Ymax3,C) / 3

kde:

Ymax1, Ymax2, Ymax3 = najvyššie jednosekundové Besselove priemerné hodnoty dymu pri každom z troch záťažových krokov

Konečná hodnota sa vypočíta takto:

SV = (0,43 * SVA) + (0,56 * SVB) + (0,01 * SVC)

Dodatok 2

SKÚŠOBNÝ CYKLUS ETC

1. POSTUP MAPOVANIA MOTORA

1.1. Určenie rozsahu mapovacích otáčok

Pre potreby vykonania skúšky ETC v skúšobnej komore je potrebné pred začatím skúšobného cyklu zmapovať motor kvôli určeniu krivky priebehu otáčok v závislosti od krútiaceho momentu. Maximálne a minimálne mapovacie otáčky sú definované takto:

Minimálne mapovacie otáčky = otáčky voľnobehu

Maximálne mapovacie otáčky = nhi * 1,02 alebo otáčky, pri ktorých krútiaci moment pri plnom zaťažení klesá na nulu, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

1.2. Určenie mapy výkonu motora

Motor so zohreje pri maximálnom výkone kvôli stabilizácii parametrov motora podľa odporúčania výrobcu a v súlade s dobrou inžinierskou praxou. Po stabilizácii motora sa vytvorí jeho mapa takto:

a) motor sa odpojí od zaťaženia a beží na otáčkach voľnobehu;

b) motor pracuje pri nastavení vstrekovacieho čerpadla na plné zaťaženie pri minimálnych mapovacích otáčkach;

c) otáčky motora sa zvýšia z minimálnych mapovacích otáčok na maximálne mapovacie otáčky priemernou rýchlosťou 8 ( 1 min-1/s. Zaznamenávajú sa údajové body s hodnotami otáčok a krútiaceho momentu motora so vzorkovacou frekvenciou najmenej jedného bodu za sekundu.

1.3. Zostrojenie mapovacej krivky

Všetky údajové body zaznamenané v priebehu činností podľa bodu 1.2 sa pospájajú tak, že medzi bodmi sa využíva lineárna interpolácia. Výsledná krivka krútiaceho momentu je mapovacou krivkou a používa sa pri prepočte normalizovaných hodnôt krútiaceho momentu daného cyklu motora na skutočné hodnoty krútiaceho momentu skúšobného cyklu podľa popisu v bode 2.

1.4. Alternatívne mapovanie

Keď sa výrobca domnieva, že vyššie uvedené mapovacie techniky nie sú bezpečné alebo reprezentatívne pre žiadny z daných motorov, je možné použiť alternatívne mapovacie techniky. Tieto alternatívne techniky musia zodpovedať zámeru uvedených mapovacích postupov, ktorým je určenie maximálneho dostupného krútiaceho výkonu pri všetkých hodnotách otáčok motora dosiahnutých v priebehu skúšobných cyklov. Odchýlky od mapovacích techník uvedených v tomto bode z dôvodov bezpečnosti alebo reprezentatívnosti spolu so zdôvodnením ich použitia musí schváliť technický servis. Zmeny vo forme spojito klesajúcich otáčok motora však v žiadnom prípade nie je možné používať pri motoroch s reguláciou otáčok alebo pri motoroch s preplňovaním pomocou turbodúchadla.

1.5. Opakované skúšky

Motor netreba mapovať pred každým jedným skúšobným cyklom. Motor sa musí pred začiatkom skúšobného cyklu opakovane zmapovať vtedy, keď:

1) od posledného mapovania uplynul podľa inžinierskeho úsudku neprimerane dlhý čas

alebo

1) na motore boli vykonané fyzické zmeny alebo sa uskutočnili opakované kalibrácie, ktoré potencionálne môžu vplývať na jeho výkon.

2. VYTVORENIE REFERENČNÉHO SKÚŠOBNÉHO CYKLU

Prechodový skúšobný cyklus je popísaný v dodatku 3 k tejto prílohe. Normalizované hodnoty krútiaceho momentu a otáčok sa ďalej uvedeným postupom prepočítajú na skutočné hodnoty a vytvorí sa referenčný cyklus.

2.1. Skutočná hodnota otáčok

Hodnoty otáčok sa prepočítajú z normalizovaných na skutočné pomocou nasledujúcej rovnice:

( otáčok (referenčné otáčky - otáčky voľnobehu)

100

Skutočná hodnota otáčok = +otáčky voľnobehu

Referenčné otáčky (nref) zodpovedajú 100 ( hodnotám otáčok určeným v časovom priebehu dynamometra v dodatku 3. Sú definované takto (pozri obrázok 1 v prílohe I):

nref = nlo + 95 ( * (nhi - nlo)

kde nhi a nlo sú určené buď podľa prílohy I, bod 2, alebo podľa prílohy III, dodatok 1, bod 1.1.

2.2. Skutočná hodnota krútiaceho momentu

Krútiaci moment sa normalizuje vzhľadom na maximálny krútiaci moment pri príslušných otáčkach. Hodnoty krútiaceho momentu referenčného cyklu sa prepočítajú z normalizovaných na skutočné hodnoty pomocou mapovacej krivky určenej podľa bodu 1.3 takto:

( krútiaceho momentu * maximálny krútiaci moment

100

Skutočná hodnota krútiaceho momentu =

pre príslušnú skutočnú hodnotu otáčok určenú v bode 2.1.

Záporné hodnoty krútiaceho momentu v motorických bodoch ("m") sa na účely vytvorenia referenčného cyklu prevedú na skutočné hodnoty prepočítané z normalizovaných hodnôt každým z týchto spôsobov:

1) záporných 40 ( kladného krútiaceho momentu, ktorý je k dispozícii pri združenej hodnote otáčok,

2) mapovanie záporného krútiaceho momentu, ktorý je potrebný na rozbehnutie motora z minimálnych mapovacích otáčok na maximálne mapovacie otáčky,

3) určenie záporného krútiaceho momentu, ktorý je potrebný na beh motora pri otáčkach voľnobehu a pri referenčných otáčkach, a linerárna interpolácia medzi týmito dvomi bodmi.

2.3. Príklad postupu určenia skutočných hodnôt

Ako príklad sa prepočítajú normalizované hodnoty ďalej uvedeného skúšobného bodu na skutočné hodnoty:

( otáčok = 43

( krútiaceho momentu = 82

Sú zadané tieto hodnoty:

referenčné otáčky = 2 200 min-1

otáčky voľnobehu = 600 min-1

výsledné hodnoty sú:

Skutočná hodnota otáčok =

+ 600 = 1 288 min-1

43 * (2 200 - 600)

100

82 * 700

100

= 574 Nm

Skutočná hodnota krútiaceho momentu =

pričom maximálna hodnota krútiaceho momentu odčítaná z mapovacej krivky pri 1 288 min-1 je 700 Nm.

3. PRIEBEH EMISNEJ SKÚŠKY

Na žiadosť výrobcu je možné kvôli kondicionovaniu motora a výfukového systému pred začiatkom meracieho cyklu vykonať imitačnú skúšku.

Motory poháňané zemným plynom a skvapalneným ropným plynom sa zabehnú v rámci výkonu skúšky ETC. Motor musí bežať minimálne počas dvoch cyklov skúšky ETC a dovtedy, kým sa nedosiahne stav, pri ktorom emisie CO počas jedného cyklu ETC neprevyšujú emisie CO namerané počas predchádzajúceho cyklu ETC o viac než 10 (.

3.1. Príprava vzorkovacích filtrov (iba dieselové motory)

Najmenej hodinu pred začiatkom skúšky sa musí každý filter (dvojica filtrov) vložiť do uzavretej, ale neutesnenej Petriho misky a položiť do váhovej komory kvôli stabilizácii. Na konci stabilizačnej doby sa každý filter (dvojica filtrov) odváži a zaznamená sa hmotnosť obalu. Filter (dvojica filtrov) sa potom uloží do uzavretej Petriho misky alebo utesneného držiaka filtrov až do doby, keď bude potrebný pri výkone skúšky. Ak sa filter (dvojica filtrov) nepoužije do ôsmich hodín od vybratia z váhovej komory, musí sa pred použitím znova kondicionovať a odvážiť.

3.2. Inštalácia meracích zariadení

Podľa potreby sa inštaluje prístrojové vybavenie a vzorkovacie sondy. Koncová rúra sa pripojí k plnoprietokovému zrieďovaciemu systému.

3.3. Spustenie zrieďovacieho systému a motora

Zrieďovací systém a motor sa spustia a zohrievajú sa dovtedy, kým sa všetky teploty a tlaky nestabilizujú na úrovni zodpovedajúcej maximálnemu výkonu podľa odporúčania výrobcu a v súlade s dobrou inžinierskou praxou.

3.4. Spustenie vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (iba dieselové motory)

Vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok sa spustí a nechá sa bežať do obtoku (by-pass). Úroveň tuhých znečisťujúcich látok na pozadí zrieďovacieho vzduchu je možné určiť tak, že zrieďovací vzduch sa nechá prechádzať filtrami tuhých znečisťujúcich látok. Ak sa používa filtrovaný zrieďovací vzduch, môže sa urobiť jedno meranie pred skúškou alebo po skúške. Ak sa zrieďovací vzduch nefiltruje, je možné robiť merania na začiatku a na konci skúšobného cyklu a vypočítať priemery nameraných hodnôt.

3.5. Úprava zrieďovacieho pomeru

Nastaví sa celkový prietok zriedeného výfukového plynu tak, aby bola vylúčená kondenzácia vody v systéme a aby bola dosiahnutá maximálna teplota čela filtra 325 K (52 (C) alebo nižšia (pozri príloha V, bod 2.3.1, DT).

3.6. Kontrola analyzátorov

Emisné analyzátory musia byť nastavené na nulu a musia mať nastavený rozsah. Ak sa používajú vzorkovacie vaky, musia sa vyčerpať.

3.7. Postup spustenia motora

Stabilizovaný motor sa uvedie do činnosti v súlade s postupom spustenia, ktorý odporúča výrobca v príručke vlastníka, a použije sa vyrábaný štartovací motor alebo dynamometer. Ďalšou možnosťou je začatie skúšky priamo od fázy kondicionovania motora bez jeho vypnutia, a to po dosiahnutí voľnobežných otáčok.

3.8. Skúšobný cyklus

3.8.1. Postupnosť výkonu skúšky

Postupnosť skúšky sa začne vykonávať vtedy, keď motor dosiahne otáčky voľnobehu. Skúška sa musí vykonávať podľa referenčného cyklu stanoveného v bode 2 tejto prílohy. Príkazy so žiadanými hodnotami otáčok a krútiaceho momentu motora sa musia vydávať s frekvenciou 5 Hz (odporúčaná hodnota je 10 Hz) alebo vyššou. V priebehu skúšobného cyklu sa musia najmenej raz za sekundu zaznamenávať hodnoty otáčok a krútiaceho momentu motora merané v spätnej väzbe a tieto signály môžu byť elektronicky filtrované.

3.8.2. Odozva analyzátorov

Ak sa cyklus začína priamo od predbežného kondicionovania, meracie zariadenia sa musia spustiť do činnosti so spustením motora alebo so začiatkom skúšobnej postupnosti a súčasne sa musí:

1) začať so zberom alebo analýzou zrieďovacieho vzduchu,

2) začať so zberom alebo analýzou zriedeného výfukového plynu,

3) začať merať množstvo zriedeného výfukového plynu (CVS) a požadované teploty a tlaky,

4) začať zaznamenávať spätnoväzbové údaje o otáčkach a krútiacom momente z dynamometra.

Koncentrácie uhľovodíkov a NOx sa merajú priebežne v zrieďovacom tuneli s frekvenciou 2 Hz. Priemerné koncentrácie sa určujú integráciou signálov z analyzátorov počas skúšobného cyklu. Doba odozvy systému nesmie byť väčšia než 20 sekúnd a musí byť koordinovaná s kolísaním prietoku CVS a, ak treba, aj s ofsetmi doby odberu vzoriek/skúšobného cyklu. Koncentrácie CO, CO2, NMHC a CH4 sa určujú integráciou alebo analýzou koncentrácií v plyne nazberanom do vzorkovacieho vaku počas cyklu. Koncentrácie plynných znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu sa určujú integráciou alebo zberom do vaku kvôli určovaniu koncentrácií pozadia. Všetky ostatné hodnoty sa zaznamenávajú rýchlosťou najmenej jedno meranie za sekundu (1 Hz).

3.8.3. Vzorkovanie tuhých znečisťujúcich látok (iba dieselové motory)

Ak sa cyklus začína priamo od predbežného kondicionovania, pri spustení motora alebo na začiatku skúšobnej postupnosti sa systém musí prepnúť z režimu práce do obtoku do režimu zberu tuhých znečisťujúcich látok.

Ak sa nevyužíva kompenzácia prietoku, musí sa vzorkovacie čerpadlo (čerpadlá) nastaviť tak, aby sa prietok vzorkovacou sondou alebo prenosovou trubkou udržiaval na hodnote v rozmedzí ( 5 ( od nastaveného prietoku. Ak sa používa kompenzácia prietoku (t. j. proporcionálna regulácia prietoku vzorky), musí sa preukázať, že pomer prietoku hlavným tunelom k prietoku vzorky tuhých znečisťujúcich látok sa nemení o viac než ( 5 ( od jeho nastavenej hodnoty (okrem prvých 10 sekúnd vzorkovania).

Poznámka: V režime činnosti s dvojitým zrieďovaním je prietok vzorky rovný čistému rozdielu medzi prietokom cez vzorkovacie filtre a prietokom sekundárneho zrieďovacieho vzduchu.

Zaznamenáva sa priemerná teplota a tlak na vstupe do prístrojového vybavenia plynomera (plynomerov) alebo merača prietoku plynu. Ak kvôli vysokému zaťaženiu filtra tuhými znečisťujúcimi látkami nie je možné dodržať nastavený prietok počas celého cyklu (v rozmedzí ( 5 (), skúška musí byť vyhlásená za neplatnú. Skúška sa musí vykonať znova pri nižšom prietoku a/alebo s filtrom väčšieho priemeru.

3.8.4. Zhasnutie motora

Ak motor kdekoľvek v priebehu skúšobného cyklu zhasne, musí sa predbežne kondicionovať, znovu naštartovať a skúška sa musí opakovať. Ak sa v priebehu skúšobného cyklu vyskytne porucha ktoréhokoľvek potrebného skúšobného zariadenia, skúška musí byť vyhlásená za neplatnú.

3.8.5. Činnosť po skončení skúšky

Pri ukončení skúšky sa musí vypnúť meranie objemu zriedeného výfukového plynu a zastaviť prietok plynu do zberných vakov a vzorkovacie čerpadlo tuhých znečisťujúcich látok. V prípade integračného analytického systému musí vzorkovanie pokračovať až do uplynutia dôb odozvy systému.

Koncentrácie v zberných vakoch, ak sa používajú, sa musia analyzovať čo najskôr a v každom prípade najneskôr 20 minút po skončení skúšobného cyklu.

Po skončení emisnej skúšky sa musí pre opakovanú kontrolu analyzátorov použiť nulový plyn a ten istý rozsahový plyn. Skúška sa považuje za prijateľnú, ak je rozdiel medzi výsledkami získanými pred skúškou a po nej menší než 2 ( hodnoty rozsahového plynu.

Iba v prípade dieselových motorov sa filtre tuhých znečisťujúcich látok musia najneskôr jednu hodinu po skončení skúšky vrátiť do váhovej komory a musia sa kondicionovať v uzavretej, ale neutesnenej Petriho miske najmenej jednu hodinu, ale najviac 80 hodín pred vážením.

3.9. Overenie skúšobného behu

3.9.1. Posun údajov

Kvôli minimalizácii účinku posunu údajov v dôsledku časového oneskorenia medzi spätnoväzbovými hodnotami a hodnotami referenčného cyklu je možné celú postupnosť spätnoväzbových signálov otáčok a krútiaceho momentu motora posunúť v čase dopredu alebo ju oneskoriť vzhľadom na referenčnú postupnosť otáčok a krútiaceho momentu. Ak sú spätnoväzbové signály posunuté, hodnoty otáčok aj krútiaceho momentu sa musia posunúť o rovnaký úsek a v rovnakom smere.

3.9.2. Výpočet práce vykonanej počas cyklu

Práca vykonaná počas skutočného cyklu Wact (kWh) sa vypočíta pomocou každej dvojice zaznamenaných spätnoväzbových hodnôt otáčok a krútiaceho momentu motora. Robí sa to po tom, ako došlo k akémukoľvek posunu spätnoväzbových údajov, ak je táto voliteľná možnosť vybraná. Práca vykonaná počas skutočného cyklu Wact sa používa pre porovnanie s prácou vykonanou počas referenčného cyklu Wref a pri výpočte emisií špecifických pre brzdenie (pozri body 4.4 a 5.2). Rovnaká metodika sa používa pre integrovanie referenčného aj skutočného výkonu motora. Ak treba určiť hodnoty medzi susednými referenčnými hodnotami alebo susednými nameranými hodnotami, použije sa lineárna interpolácia.

Pri integrovaní práce vykonanej počas referenčného cyklu a práce vykonanej počas skutočného cyklu sa všetky záporné hodnoty krútiaceho momentu nastavia na nulu a zahrnú sa do výpočtu. Ak sa integrácia vykonáva pri nižšej frekvencii ako 5 Hz a ak sa v priebehu daného časového segmentu zmení hodnota krútiaceho momentu z kladnej na zápornú alebo zo zápornej na kladnú, záporná časť sa zahrnie do výpočtu a nastaví sa na nulu. Kladná časť sa zahrnie do integrovanej hodnoty.

Wact musí byť medzi - 15 ( a + 5 ( Wref

3.9.3. Validačné štatistické údaje o skúšobnom cykle

Pre otáčky, krútiaci moment a výkon motora sa robí lineárna regresia zo spätnoväzbových hodnôt na referenčné hodnoty. Linerárna regresia sa robí potom, ako došlo k akémukoľvek posunu spätnoväzbových údajov, ak je táto voliteľná možnosť vybraná. Používa sa metóda najmenších štvorcov, pričom rovnica najlepšieho vyrovnania má tento tvar:

y = mx + b

kde:

y = spätnoväzbová (skutočná) hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW)

m = sklon regresnej priamky

x = referenčná hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW)

b = úsek regresnej priamky na osi y

Pre každú regresnú priamku sa vypočíta štandardná odchýlka odhadu (SE) y na x a koeficient určenia (r2).

Odporúča sa vykonať túto analýzu pri frekvencii 1 Hz. Z výpočtu validačných štatistických údajov o krútiacom momente a výkone za príslušný cyklus sa vynechajú všetky záporné referenčné hodnoty krútiaceho momentu a s nimi spojené spätnoväzbové hodnoty. Na to, aby sa skúška považovala za platnú, musia byť splnené kritériá uvedené v tabuľke 6.

Tabuľka 6

Tolerancie regresnej priamky

Otáčky Krútiaci moment Výkon

Štandardná odchýlka odhadu (SE) Y na X maximálne 100 min-1 maximálne 13 ( maximálneho krútiaceho momentu motora podľa mapy výkonu maximálne 8 ( maximálneho výkonu motora podľa mapy výkonu

Sklon regresnej priamky, m 0,95 až 1,03 0,83 - 1,03 0,89 - 1,03

Koeficient určenia, r2 min. 0,9700 minimálne 0,8800 minimálne 0,9100

Úsek regresnej priamky na osi Y, b ( 50 min-1 ( 20 Nm alebo ( 2 ( maximálneho krútiaceho momentu podľa tohto, ktorá hodnota je väčšia ( 4 kW alebo ( 2 ( maximálneho výkonu podľa tohto, ktorá hodnota je väčšia

Vyradiť body z regresných analýz je dovolené v prípadoch uvedených v tabuľke 7.

Tabuľka 7

Dovolené prípady vyradenia bodov z regresnej analýzy

Podmienky Body, ktoré je možné vyradiť

Plné zaťaženie a spätnoväzobná hodnota krútiaceho momentu ( referenčná hodnota krútiaceho momentu Krútiaci moment a/alebo výkon

Bez zaťaženia, nie je to bod otáčok voľnobehu a spätnoväzobná hodnota krútiaceho momentu ( referenčná hodnota krútiaceho momentu Krútiaci moment a/alebo výkon

Bez zaťaženia/uzavretá škrtiaca klapka, bod otáčok voľnobehu a otáčky ( referenčná hodnota otáčok voľnobehu Otáčky a/alebo výkon

4. VÝPOČET EMISIÍ PLYNNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

4.1. Určenie prietoku zriedeného výfukového plynu

Celkové pretečené množstvo zriedeného výfukového plynu za skúšobný cyklus (kg/skúška) sa vypočíta z hodnôt nameraných počas cyklu a zodpovedajúcich kalibračných údajov o zariadení na meranie pretečeného množstva (V0 pre PDP alebo KV pre CFV, sú určené v prílohe III, dodatok 5, bod 2). Ak sa teplota zriedeného výfukového plynu udržiava počas cyklu na konštantnej hodnote pomocou tepelného výmenníka (( 6 K pre systém PDP-CVS, ( 11 K pre systém CFV-CVS, pozri prílohu V, bod 2.3), použijú sa tieto vzorce:

Pre systém PDP-CFV:

MTOTW = 1,293 * V0 * Np * (pB - p1) * 273 / (101,3 * T)

kde:

MTOTW = hmotnosť zriedeného výfukového plynu na mokrom základe za celý cyklus (kg)

V0 = objem plynu prečerpaného na otáčku v skúšobných podmienkach (m3/otáčka)

Np = celkový počet otáčok čerpadla za celú skúšku

pB = atmosférický tlak v skúšobnej komore (kPa)

p1 = pokles tlaku pod hodnotu atmosférického tlaku na vstupe čerpadla (kPa)

T = priemerná teplota zriedeného výfukového plynu na vstupe čerpadla počas cyklu (K)

Pre systém CFV-CVS:

MTOTW = 1,293 * t * KV * pA / T0,5

kde:

MTOTW = hmotnosť zriedeného výfukového plynu na mokrom základe za celý cyklus (kg)

t = čas cyklu (s)

KV = koeficient kalibrácie kritického prietoku Venturiho trubicou pre štandardné podmienky

pA = absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice (kPa)

T = absolútna teplota na vstupe do Venturiho trubice (K)

Ak sa používa systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez tepelného výmenníka), počítajú sa okamžité hodnoty hmotnosti emisií a integrujú sa počas cyklu. V tomto prípade sa okamžitá hmotnosť zriedeného výfukového plynu vypočíta takto:

Pre systém PDP-CFV:

MTOTW,i = 1,293 * V0 * Np,i * (pB - p1) * 273 / (101,3 * T)

kde:

MTOTW,i = okamžitá hodnota hmotnosti zriedeného výfukového plynu na mokrom základe (kg)

Np,i = celkový počet otáčok čerpadla za časový interval

Pre systém CFV-CVS:

MTOTW,i = 1,293 * (ti * KV * pA / T0,5

kde:

MTOTW,i = okamžitá hodnota hmotnosti zriedeného výfukového plynu na mokrom základe (kg)

(ti = časový interval (s)

Ak celková hmotnosť vzorky tuhých (MSAM) a plynných znečisťujúcich látok prekročí 0,5 ( celkového pretečeného množstva CVS (MTOTW), pretečené množstvo CVS sa musí korigovať na MSAM alebo sa pretečené množstvo vzorky tuhých znečisťujúcich látok vráti do CVS pred zariadením na meranie toku (PDP alebo CFV).

4.2. Korekcia koncentrácie NOx na vlhkosť

Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, koncentrácia NOx sa musí korigovať na vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktorov daných nasledujúcimi vzorcami:

a) pre dieselové motory:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

b) pre plynové motory:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde:

Ha = absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu, voda na kg suchého vzduchu,

pričom:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde:

Ra = relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (()

pa = tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

pB = celkový barometrický tlak (kPa)

4.3. Výpočet hmotnostného prietoku emisií

4.3.1. Systémy s konštantným hmotnostným prietokom

Pre systémy vybavené tepelným výmenníkom sa hmotnosť znečisťujúcich látok (g/skúška) určuje z nasledujúcich rovníc:

(1) NOxmass = 0,001587 * NOxconc * KH.,D * MTOTW (dieselové motory)

(2) NOxmass = 0,001587 * NOxconc * KH.,G * MTOTW (plynové motory)

(3) COmass = 0,000966 * COconc * MTOTW

(4) HCmass = 0,000479 * HCconc * MTOTW´ (dieselové motory)

(5) HCmass = 0,000502 * HCconc * MTOTW´ (motory poháňané skvapalneným ropným plynom)

(6) NMHCmass= 0,000516 * NMHCconc * MTOTW´ (motory poháňané zemným plynom)

(7) CH4 mass = 0,000552 * CH4conc * MTOTW (motory poháňané zemným plynom)

kde:

NOxconc, COconc, HCconc (1), NMHCconc = priemerné koncantrácie korigované na pozadie počas cyklu z integrácie (povinná pre NOx a HC) alebo z merania pomocou vaku, ppm

MTOTW = celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu počas cyklu určená v bode 4.1, (kg)

KH,D = faktor korekcie na vlhkosť pre dieselové motory určený v bode 4.2

KH,G = faktor korekcie na vlhkosť pre plynové motory určený v bode 4.2

Koncentrácie merané na suchom základe sa prevedú na mokrý základ v súlade s prílohou III, dodatok 1, bod 4.2.

Určenie NMHCconc závisí od použitej metódy (pozri príloha III, dodatok 4, bod 3.3.4). V obidvoch prípadoch sa určí koncentrácia CH4 a odčíta sa od koncentrácie uhľovodíkov takto:

a) metóda GC

NMHCconc = HCconc - CH4conc

b) metóda NMC

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde:

HC(wCutter) = koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď vzorka plynu prúdi cez bezmetánovú oxidačnú jednotku

HC(w/o Cutter) = koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď vzorka plynu obteká bezmetánovú oxidačnú jednotku

CEM = metánová účinnosť určená podľa prílohy III, dodatok 5, bod 1.8.4.1

CEE = etánová účinnosť určená podľa prílohy III, dodatok 5 bod 1.8.4.2.

4.3.1.1. Určenie koncentrácií korigovaných na pozadie

Priemerné koncentrácie pozadia plynných znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu sa odčítajú od nameraných koncentrácií a získajú sa čisté koncentrácie týchto znečisťujúcich látok. Priemerné hodnoty koncentrácií pozadia je možné určiť metódou vzorkovania s pomocou vaku alebo spojitým meraním s integráciou. Použije sa tento vzorec:

conc = conce - concd * (1 - (1/DF)),

kde:

conc = koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky v zriedenom výfukovom plyne, korigovaná o množstvo príslušnej znečisťujúcej látky obsiahnuté v zrieďovacom vzduchu (ppm)

conce = koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky nameraná v zriedenom výfukovom plyne (ppm)

concd = koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky nameraná v zrieďovacom vzduchu (ppm)

DF = zrieďovací faktor

Zrieďovací faktor sa vypočíta takto:

a) pre dieselové motory a motory poháňané skvapalneným ropným plynom:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

b) pre plynové motory poháňané zemným plynom:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde:

CO2,conce = koncentrácia CO2 v zriedenom výfukovom plyne (obj. ()

HCconce = koncentrácia uhľovodíkov v zriedenom výfukovom plyne (ppm C1)

NMHCconce = koncentrácia uhľovodíkov neobsahujúcich metán v zriedenom výfukovom plyne (ppm C1)

COconce = koncentrácia oxidu uhoľnatého v zriedenom výfukovom plyne (ppm)

FS = stechiometrický faktor

Koncentrácie namerané na suchom základe sa prevedú na mokrý základ v súlade s prílohou III, dodatok 1, bod 4.2.

Stechiometrický faktor sa vypočíta takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde:

x, y = zloženie paliva CxHy

Alternatívne, ak zloženie paliva nie je známe, je možné použiť tieto stechiometrické faktory:

FS (motorová nafta) = 13,4

FS (skvapalnený ropný plyn) = 11,6

FS (zemný plyn) = 9,5

4.3.2. Systémy s kompenzáciou prietoku

Pre systémy bez tepelného výmenníka sa hmotnosť znečisťujúcich látok (g/skúška) určuje výpočtom okamžitých hmotností emisií a integráciou okamžitých hodnôt počas cyklu. Aj korekcia na pozadie sa uplatňuje priamo na okamžité hodnoty koncentrácie. Používajú sa tieto vzorce:

(1) [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!] (dieselové motory)

(2) [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!] (plynové motory)

(3) [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

(4) [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

(dieselové motory)

(5) [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!](motory poháňané skvapalneným ropným plynom)

(6) [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!] (motory na zemný plyn)

(7) [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!] (motory na zemný plyn);

kde:

conce = koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky meraná v zriedenom výfukovom plyne (ppm);

concd = koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky meraná v zrieďovacom vzduchu (ppm);

MTOTW,i = okamžitá hodnota hmotnosti zriedeného výfukového plynu (pozri bod 4.1) (kg);

MTOTW = celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu za celý cyklus (pozri bod 4.1) (kg);

KH,D = faktor korekcie na vlhkosť pre dieselové motory určený v bode 4.2;

KH,G = faktor korekcie na vlhkosť pre plynové motory určený v bode 4.2;

DF= zrieďovací faktor určený v bode 4.3.1.1.

4.4. Výpočet merných emisií

Emisie (g/kWh) sa vypočítajú pre všetky jednotlivé zložky takýmto spôsobom:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!] (dieselové a plynové motory);

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!] (dieselové a plynové motory);

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!] (dieselové motory a plynové a motory poháňané skvapalneným ropným plynom);

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!] (plynové motory poháňané zemným plynom);

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!] (plynové motory poháňané zemným plynom);

kde:

Wact = práca vykonaná počas skutočného cyklu určená v bode 3.9.2 (kWh).

5. VÝPOČET EMISIÍ TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK (IBA PRE DIESELOVÉ MOTORY)

5.1. Výpočet hmotnostného prietoku

Hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok (g/skúška) sa vypočíta takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde:

Mf = hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok vo vzorkách odobraných počas celého cyklu (mg)

MTOTW = celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu za celý cyklus určená v bode 4.1 (kg)

MSAM = hmotnosť zriedeného výfukového plynu odobratého zo zrieďovacieho tunela kvôli zberu tuhých znečisťujúcich látok (kg);

pričom:

Mf = Mf,p + Mf,b ak sa váži samostatne (mg)

Mf,p = hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok zachytených na primárnom filtri (mg)

Mf,b = hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok zachytených na záložnom filtri (mg)

Ak sa používa systém s dvojitým zrieďovaním, hmotnosť sekundárneho zrieďovacieho vzduchu sa odčíta od celkovej hmotnosti dvojnásobne zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok.

MSAM = MTOT - MSEC

kde:

MTOT = hmotnosť dvojnásobne zriedeného výfukového plynu, ktorý prešiel cez vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok (kg);

MSEC = hmotnosť sekundárneho zrieďovacieho vzduchu (kg).

Ak sa úroveň pozadia tuhých znečisťujúcich látok v zrieďovacom vzduchu určuje v súlade s bodom 3.4, je možné korigovať hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok na pozadie. V tomto prípade sa hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok (g/skúška) vypočíta takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

kde:

Mf, MSAM,MTOTW = pozri vyššie

MDIL = hmotnosť primárneho zrieďovacieho vzduchu, ktorý prešiel vzorkovacím zariadením tuhých znečisťujúcich látok pozadia (kg)

Md = hmotnosť zachytených tuhých znečisťujúcich látok pozadia primárneho zrieďovacieho vzduchu (mg)

DF= zrieďovací faktor určený v bode 4.3.1.1

5.2. Výpočet merných emisií

Emisie tuhých znečisťujúcich látok (g/kWh) sa vypočítajú takýmto spôsobom:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

kde:

Wact = práca vykonaná počas skutočného cyklu určená v bode 3.9.2 (kWh).

Dodatok 3

ČASOVÝ PRIEBEH ČINNOSTI DYNAMOMETRA MOTORA POČAS SKÚŠKY ETC

Čas s Normalizované otáčky ( Normalizovaný krútiaci moment ( Čas s Normalizované otáčky ( Normalizovaný krútiaci moment ( Čas s Normalizované otáčky ( Normalizovaný krútiaci moment (

1 0 0 39 51,3 "m" 77 62,3 99

2 0 0 40 28,5 "m" 78 68,4 91,5

3 0 0 41 29,3 "m" 79 74,5 73,7

4 0 0 42 26,7 "m" 80 38 0

5 0 0 43 20,4 "m" 81 41,8 89,6

6 0 0 44 14,1 0 82 47,1 99,2

7 0 0 45 6,5 0 83 52,5 99,8

8 0 0 46 0 0 84 56,9 80,8

9 0 0 47 0 0 85 58,3 11,8

10 0 0 48 0 0 86 56,2 "m"

11 0 0 49 0 0 87 52 "m"

12 0 0 50 0 0 88 43,3 "m"

13 0 0 51 0 0 89 36,1 "m"

14 0 0 52 0 0 90 27,6 "m"

15 0 0 53 0 0 91 21,1 "m"

16 0,1 1,5 54 0 0 92 8 0

17 23,1 21,5 55 0 0 93 0 0

18 12,6 28,5 56 0 0 94 0 0

19 21,8 71 57 0 0 95 0 0

20 19,7 76,8 58 0 0 96 0 0

21 54,6 80,9 59 0 0 97 0 0

22 71,3 4,9 60 0 0 98 0 0

23 55,9 18,1 61 0 0 99 0 0

24 72 85,4 62 25,5 11,1 100 0 0

25 86,7 61,8 63 28,5 20,9 101 0 0

26 51,7 0 64 32 73,9 102 0 0

27 53,4 48,9 65 4 82,3 103 0 0

28 34,2 87,6 66 34,5 80,4 104 0 0

29 45,5 92,7 67 64,1 86 105 0 0

30 54,6 99,5 68 58 0 106 0 0

31 64,5 96,8 69 50,3 83,4 107 0 0

32 71,7 85,4 70 66,4 99,1 108 11,6 14,8

33 79,4 54,8 71 81,4 99,6 109 0 0

34 89,7 99,4 72 88,7 73,4 110 27,2 74,8

35 57,4 0 73 52,5 0 111 17 76,9

36 59,7 30,6 74 46,4 58,5 112 36 78

37 90,1 "m" 75 48,6 90,9 113 59,7 86

38 82,9 "m" 76 55,2 99,4 114 80,8 17,9

115 49,7 0 156 54,4 0 197 0 0

116 65,6 86 157 47,9 89,7 198 0 0

117 78,6 72,2 158 54,5 99,5 199 0 0

118 64,9 "m" 159 62,7 96,8 200 0 0

119 44,3 "m" 160 62,3 0 201 0 0

120 51,4 83,4 161 46,2 54,2 202 0 0

121 58,1 97 62 44,3 83,2 203 0 0

122 69,3 99,3 163 48,2 13,3 204 0 0

123 72 20,8 164 51 "m" 205 0 0

124 72,1 "m" 165 50 "m" 206 0 0

125 65,3 "m" 166 49,2 "m" 207 0 0

126 64 "m" 167 49,3 "m" 208 0 0

127 59,7 "m" 168 49,9 "m" 209 0 0

128 52,8 "m" 169 51,6 "m" 210 0 0

129 45,9 "m" 170 49,7 "m" 211 0 0

130 38,7 "m" 171 48,5 "m" 212 0 0

131 32,4 "m" 172 50,3 72,5 213 0 0

132 27 "m" 173 51,1 84,5 214 0 0

133 21,7 "m" 174 54,6 64,8 215 0 0

134 19,1 0,4 175 56,6 76,5 216 0 0

135 34,7 14 176 58 "m" 217 0 0

136 16,4 48,6 177 53,6 "m" 218 0 0

137 0 11,2 178 40,8 "m" 219 0 0

138 1,2 2,1 179 32,9 "m" 220 0 0

139 30,1 19,3 180 26,3 "m" 221 0 0

140 30 73,9 181 20,9 "m" 222 0 0

141 54,4 74,4 182 10 0 223 0 0

142 77,2 55,6 183 0 0 224 0 0

143 58,1 0 184 0 0 225 21,2 62,7

144 45 82,1 185 0 0 226 30,8 75,1

145 68,7 98,1 186 0 0 227 5,9 82,7

146 85,7 67,2 187 0 0 228 34,6 80,3

147 60,2 0 188 0 0 229 59,9 87

148 59,4 98 189 0 0 230 84,3 86,2

149 72,7 99,6 190 0 0 231 68,7 "m"

150 79,9 45 191 0 0 232 43,6 "m"

151 44,3 0 192 0 0 233 41,5 85,4

152 41,5 84,4 193 0 0 234 49,9 94,3

153 56,2 98,2 194 0 0 235 60,8 99

154 65,7 99,1 195 0 0 236 70,2 99,4

155 74,4 84,7 196 0 0 237 81,1 92,4

238 49,2 0 279 62,9 "m" 320 34,7 "m"

239 56 86,2 280 59,3 "m" 321 28,7 "m"

240 56,2 99,3 281 54,1 "m" 322 25,2 "m"

241 61,7 99 282 51,3 "m" 323 43 24,8

242 69,2 99,3 283 47,9 "m" 324 38,7 0

243 74,1 99,8 284 43,6 "m" 325 48,1 31,9

244 72,4 8,4 285 39,4 "m" 326 40,3 61

245 71,3 0 286 34,7 "m" 327 42,4 52,1

246 71,2 9,1 287 29,8 "m" 328 46,4 47,7

247 67,1 "m" 288 20,9 73,4 329 46,9 30,7

248 65,5 "m" 289 36,9 "m" 330 46,1 23,1

249 64,4 "m" 290 35,5 "m" 331 45,7 23,2

250 62,9 25,6 291 20,9 "m" 332 45,5 31,9

251 62,2 35,6 292 49,7 11,9 333 46,4 73,6

252 62,9 24,4 293 42,5 "m" 334 51,3 60,7

253 58,8 "m" 294 32 "m" 335 51,3 51,1

254 56,9 "m" 295 23,6 "m" 336 53,2 46,8

255 54,5 "m" 296 19,1 0 337 53,9 50

256 51,7 17 297 15,7 73,5 338 53,4 52,1

257 56,2 78,7 298 25,1 76,8 339 53,8 45,7

258 59,5 94,7 299 34,5 81,4 340 50,6 22,1

259 65,5 99,1 300 44,1 87,4 341 47,8 26

260 71,2 99,5 301 52,8 98,6 342 41,6 17,8

261 76,6 99,9 302 63,6 99 343 38,7 29,8

262 79 0 303 73,6 99,7 344 35,9 71,6

263 52,9 97,5 304 62,2 "m" 345 34,6 47,3

264 53,1 99,7 305 29,2 "m" 346 34,8 80,3

265 59 99,1 306 46,4 22 347 35,9 87,2

266 62,2 99 307 47,3 13,8 348 38,8 90,8

267 65 99,1 308 47,2 12,5 349 41,5 94,7

268 69 83,1 309 47,9 11,5 350 47,1 99,2

269 69,9 28,4 310 47,8 35,5 351 53,1 99,7

270 70,6 12,5 311 49,2 83,3 352 46,4 0

271 68,9 8,4 312 52,7 96,4 353 42,5 0,7

272 69,8 9,1 313 57,4 99,2 354 43,6 58,6

273 69,6 7 314 61,8 99 355 47,1 87,5

274 65,7 "m" 315 66,4 60,9 356 54,1 99,5

275 67,1 "m" 316 65,8 "m" 357 62,9 99

276 66,7 "m" 317 59 "m" 358 72,6 99,6

277 65,6 "m" 318 50,7 "m" 359 82,4 99,5

278 64,5 "m" 319 41,8 "m" 360 88 99,4

361 46,4 0 402 43,6 98,9 443 55,2 99,4

362 53,4 95,2 403 42,2 98,8 444 53,8 99,6

363 58,4 99,2 404 44,8 99 445 53,1 99,7

364 61,5 99 405 43,4 98,8 446 55 99,4

365 64,8 99 406 45 99 447 57 99,2

366 68,1 99,2 407 42,2 54,3 448 61,5 99

367 73,4 99,7 408 61,2 31,9 449 59,4 5,7

368 73,3 29,8 409 56,3 72,3 450 59 0

369 73,5 14,6 410 59,7 99,1 451 57,3 59,8

370 68,3 0 411 62,3 99 452 64,1 99

371 45,4 49,9 412 67,9 99,2 453 70,9 90,5

372 47,2 75,7 413 69,5 99,3 454 58 0

373 44,5 9 414 73,1 99,7 455 41,5 59,8

374 47,8 10,3 415 77,7 99,8 456 44,1 92,6

375 46,8 15,9 416 79,7 99,7 457 46,8 99,2

376 46,9 12,7 417 82,5 99,5 458 47,2 99,3

377 46,8 8,9 418 85,3 99,4 459 51 100

378 46,1 6,2 419 86,6 99,4 460 53,2 99,7

379 46,1 "m" 420 89,4 99,4 461 53,1 99,7

380 45,5 "m" 421 62,2 0 462 55,9 53,1

381 44,7 "m" 422 52,7 96,4 463 53,9 13,9

382 43,8 "m" 423 50,2 99,8 464 52,5 "m"

383 41 "m" 424 49,3 99,6 465 51,7 "m"

384 41,1 6,4 425 52,2 99,8 466 51,5 52,2

385 38 6,3 426 51,3 100 467 52,8 80

386 35,9 0,3 427 51,3 100 468 54,9 95

387 33,5 0 428 51,1 100 469 57,3 99,2

388 53,1 48,9 429 51,1 100 470 60,7 99,1

389 48,3 "m" 430 51,8 99,9 471 62,4 "m"

390 49,9 "m" 431 51,3 100 472 60,1 "m"

391 48 "m" 432 51,1 100 473 53,2 "m"

392 45,3 "m" 433 51,3 100 474 44 "m"

393 41,6 3,1 434 52,3 99,8 475 35,2 "m"

394 44,3 79 435 52,9 99,7 476 30,5 "m"

395 44,3 89,5 436 53,8 99,6 477 26,5 "m"

396 43,4 98,8 437 51,7 99,9 478 22,5 "m"

397 44,3 98,9 438 53,5 99,6 479 20,4 "m"

398 43 98,8 439 52 99,8 480 19,1 "m"

399 42,2 98,8 440 51,7 99,9 481 19,1 "m"

400 42,7 98,8 441 53,2 99,7 482 13,4 "m"

401 45 99 442 54,2 99,5 483 6,7 "m"

484 3,2 "m" 525 51,3 88,9 566 49,9 "m"

485 14,3 63,8 526 58,5 11,1 567 46,4 "m"

486 34,1 0 527 60,7 "m" 568 43,6 "m"

487 23,9 75,7 528 54,5 "m" 569 40,8 "m"

488 31,7 79,2 529 51,3 "m" 570 37,5 "m"

489 32,1 19,4 530 45,5 "m" 571 27,8 "m"

490 35,9 5,8 531 40,8 "m" 572 17,1 0,6

491 36,6 0,8 532 38,9 "m" 573 12,2 0,9

492 38,7 "m" 533 36,6 "m" 574 11,5 1,1

493 38,4 "m" 534 36,1 72,7 575 8,7 0,5

494 39,4 "m" 535 44,8 78,9 576 8 0,9

495 39,7 "m" 536 51,6 91,1 577 5,3 0,2

496 40,5 "m" 537 59,1 99,1 578 4 0

497 40,8 "m" 538 66 99,1 579 3,9 0

498 39,7 "m" 539 75,1 99,9 580 0 0

499 39,2 "m" 540 81 8 581 0 0

500 38,7 "m" 541 39,1 0 582 0 0

501 32,7 "m" 542 53,8 89,7 583 0 0

502 30,1 "m" 543 59,7 99,1 584 0 0

503 21,9 "m" 544 64,8 99 585 0 0

504 12,8 0 545 70,6 96,1 586 0 0

505 0 0 546 72,6 19,6 587 8,7 22,8

506 0 0 547 72 6,3 588 16,2 49,4

507 0 0 548 68,9 0,1 589 23,6 56

508 0 0 549 67,7 "m" 590 21,1 56,1

509 0 0 550 66,8 "m" 591 23,6 56

510 0 0 551 64,3 16,9 592 46,2 68,8

511 0 0 552 64,9 7 593 68,4 61,2

512 0 0 553 63,6 12,5 594 58,7 "m"

513 0 0 554 63 7,7 595 31,6 "m"

514 30,5 25,6 555 64,4 38,2 596 19,9 8,8

515 19,7 56,9 556 63 11,8 597 32,9 70,2

516 16,3 45,1 557 63,6 0 598 43 79

517 27,2 4,6 558 63,3 5 599 57,4 98,9

518 21,7 1,3 559 60,1 9,1 600 72,1 73,8

519 29,7 28,6 560 61 8,4 601 53 0

520 36,6 73,7 561 59,7 0,9 602 48,1 86

521 61,3 59,5 562 58,7 "m" 603 56,2 99

522 40,8 0 563 56 "m" 604 65,4 98,9

523 36,6 27,8 564 53,9 "m" 605 72,9 99,7

524 39,4 80,4 565 52,1 "m" 606 67,5 "m"

607 39 "m" 648 45,6 42,8 689 61,8 98,8

608 41,9 38,1 649 47,1 83 690 59,8 98,8

609 44,1 80,4 650 46,2 99,3 691 59,2 98,8

610 46,8 99,4 651 47,9 99,7 692 59,7 98,8

611 48,7 99,9 652 49,5 99,9 693 61,2 98,8

612 50,5 99,7 653 50,6 99,7 694 62,2 49,4

613 52,5 90,3 654 51 99,6 695 62,8 37,2

614 51 1,8 655 53 99,3 696 63,5 46,3

615 50 "m" 656 54,9 99,1 697 64,7 72,3

616 49,1 "m" 657 55,7 99 698 64,7 72,3

617 47 "m" 658 56 99 699 65,4 77,4

618 43,1 "m" 659 56,1 9,3 700 66,1 69,3

619 39,2 "m" 660 55,6 "m" 701 64,3 "m"

620 40,6 0,5 661 55,4 "m" 702 64,3 "m"

621 41,8 53,4 662 54,9 51,3 703 63 "m"

622 44,4 65,1 663 54,9 59,8 704 62,2 "m"

623 48,1 67,8 664 54 39,3 705 61,6 "m"

624 53,8 99,2 665 53,8 "m" 706 62,4 "m"

625 58,6 98,9 666 52 "m" 707 62,2 "m"

626 63,6 98,8 667 50,4 "m" 708 61 "m"

627 68,5 99,2 668 50,6 0 709 58,7 "m"

628 72,2 89,4 669 49,3 41,7 710 55,5 "m"

629 77,1 0 670 50 73,2 711 51,7 "m"

630 57,8 79,1 671 50,4 99,7 712 49,2 "m"

631 60,3 98,8 672 51,9 99,5 713 48,8 40,4

632 61,9 98,8 673 53,6 99,3 714 47,9 "m"

633 63,8 98,8 674 54,6 99,1 715 46,2 "m"

634 64,7 98,9 675 56 99 716 45,6 9,8

635 65,4 46,5 676 55,8 99 717 45,6 34,5

636 65,7 44,5 677 58,4 98,9 718 45,5 37,1

637 65,6 3,5 678 59,9 98,8 719 43,8 "m"

638 49,1 0, 679 60,9 98,8 720 41,9 "m"

639 50,4 73,1 680 63 98,8 721 41,3 "m"

640 50,5 "m" 681 64,3 98,9 722 41,4 "m"

641 51 "m" 682 64,8 64 723 41,2 "m"

642 49,4 "m" 683 65,9 46,5 724 41,8 "m"

643 49,2 "m" 684 66,2 28,7 725 41,8 "m"

644 48,6 "m" 685 65,2 1,8 726 43,2 17,4

645 47,5 "m" 686 65 6,8 727 45 29

646 46,5 "m" 687 63,6 53,6 728 44,2 "m"

647 46 11,3 688 62,4 82,5 729 43,9 "m"

730 38 10,7 771 62,1 98,8 812 64,3 37,4

731 56,8 "m" 772 62,7 98,8 813 64,1 21

732 57,1 "m" 773 62,8 98,8 814 63,7 21

733 52 "m" 774 64 98,9 815 62,9 18

734 44,4 "m" 775 63,2 46,3 816 62,4 32,7

735 40,2 "m" 776 62,4 "m" 817 61,7 46,2

736 39,2 16,5 777 60,3 "m" 818 59,8 45,1

737 38,9 73,2 778 58,7 "m" 819 57,4 43,9

738 39,9 89,8 779 57,2 "m" 820 54,8 42,8

739 42,3 98,6 780 56,1 "m" 821 54,3 65,2

740 43,7 98,8 781 56 9,3 822 52,9 62,1

741 45,5 99,1 782 55,2 26,3 823 52,4 30,6

742 45,6 99,2 783 54,8 42,8 824 50,4 "m"

743 48,1 99,7 784 55,7 47,1 825 48,6 "m"

744 49 100 785 56,6 52,4 826 47,9 "m"

745 49,8 99,9 786 58 50,3 827 46,8 "m"

746 49,8 99,9 787 58,6 20,6 828 46,9 9,4

747 51,9 99,5 788 58,7 "m" 829 49,5 41,7

748 52,3 99,4 789 59,3 "m" 830 50,5 37,8

749 53,3 99,3 790 58,6 "m" 831 52,3 20,4

750 52,9 99,3 791 60,5 9,7 832 54,1 30,7

751 54,3 99,2 792 59,2 9,6 833 56,3 41,8

752 55,5 99,1 793 59,9 9,6 834 58,7 26,5

753 56,7 99 794 59,6 9,6 835 57,3 "m"

754 61,7 98,8 795 59,9 6,2 836 59 "m"

755 64,3 47,4 796 59,9 9,6 837 59,8 "m"

756 64,7 1,8 797 60,5 13,1 838 60,3 "m"

757 66,2 "m" 798 60,3 20,7 839 61,2 "m"

758 49,1 "m" 799 59,9 31 840 61,8 "m"

759 52,1 46 800 60,5 42 841 62,5 "m"

760 52,6 61 801 61,5 52,5 842 62,4 "m"

761 52,9 0 802 60,9 51,4 843 61,5 "m"

762 52,3 20,4 803 61,2 57,7 844 63,7 "m"

763 54,2 56,7 804 62,8 98,8 845 61,9 "m"

764 55,4 59,8 805 63,4 96,1 846 61,6 29,7

765 56,1 49,2 806 64,6 45,5 847 60,3 "m"

766 56,8 33,7 807 64,1 5 848 59,2 "m"

767 57,2 96 808 63 3,2 849 57,3 "m"

768 58,6 98,9 809 62,7 14,9 850 52,3 "m"

769 59,5 98,8 810 63,5 35,8 851 49,3 "m"

770 61,2 98,8 811 64,1 73,3 852 47,3 "m"

853 46,3 38,8 894 62 16,3 935 52,8 60,1

854 46,8 35,1 895 61,1 "m" 936 53,7 69,7

855 46,6 "m" 896 61,2 "m" 937 54 70,7

856 44,3 "m" 897 60,7 19,2 938 55,1 71,7

857 43,1 "m" 898 60,7 32,5 939 55,2 46

858 42,4 2,1 899 60,9 17,8 940 54,7 12,6

859 41,8 2,4 900 60,1 19,2 941 52,5 0

860 43,8 68,8 901 59,3 38,2 942 51,8 24,7

861 44,6 89,2 902 59,9 45 943 51,4 43,9

862 46 99,2 903 59,4 32,4 944 50,9 71,1

863 46,9 99,4 904 59,2 23,5 945 51,2 76,8

864 47,9 99,7 905 59,5 40,8 946 50,3 87,5

865 50,2 99,8 906 58,3 "m" 947 50,2 99,8

866 51,2 99,6 907 58,2 "m" 948 50,9 100

867 52,3 99,4 908 57,6 "m" 949 49,9 99,7

868 53 99,3 909 57,1 "m" 950 50,9 100

869 54,2 99,2 910 57 0,6 951 49,8 99,7

870 55,5 99,1 911 57 26,3 952 50,4 99,8

871 56,7 99 912 56,5 29,2 953 50,4 99,8

872 57,3 98,9 913 56,3 20,5 954 49,7 99,7

873 58 98,9 914 56,1 "m" 955 51 100

874 60,5 31,1 915 55,2 "m" 956 50,3 99,8

875 60,2 "m" 916 54,7 17,5 957 50,2 99,8

876 60,3 "m" 917 55,2 29,2 958 49,9 99,7

877 60,5 6,3 918 55,2 29,2 959 50,9 100

878 61,4 19,3 919 55,9 16 960 50 99,7

879 60,3 1,2 920 55,9 26,3 961 50,2 99,8

880 60,5 2,9 921 56,1 36,5 962 50,2 99,8

881 61,2 34,1 922 55,8 19 963 49,9 99,7

882 61,6 13,2 923 55,9 9,2 964 50,4 99,8

883 61,5 16,4 924 55,8 21,9 965 50,2 99,8

884 61,2 16,4 925 56,4 42,8 966 50,3 99,8

885 61,3 "m" 926 56,4 38 967 49,9 99,7

886 63,1 "m" 927 56,4 11 968 51,1 100

887 63,2 4,8 928 56,4 35,1 969 50,6 99,9

888 62,3 22,3 929 54 7,3 970 49,9 99,7

889 62 38,5 930 53,4 5,4 971 49,6 99,6

890 61,6 29,6 931 52,3 27,6 972 49,4 99,6

891 61,6 26,6 932 52,1 32 973 49 99,5

892 61,8 28,1 933 52,3 33,4 974 49,8 99,7

893 62 29,6 934 52,2 34,9 975 50,9 100

976 50,4 99,8 1017 49,9 "m" 1058 48,8 63,1

977 49,8 99,7 1018 49,3 "m" 1059 47,4 5

978 49,1 99,5 1019 49,7 47,5 1060 47,3 47,4

979 50,4 99,8 1020 49,1 "m" 1061 47,3 49,8

980 49,8 99,7 1021 49,4 "m" 1062 46,9 23,9

981 49,3 99,5 1022 48,3 "m" 1063 46,7 44,6

982 49,1 99,5 1023 49,4 "m" 1064 46,8 65,2

983 49,9 99,7 1024 48,5 "m" 1065 46,9 60,4

984 49,1 99,5 1025 48,7 "m" 1066 46,7 61,5

985 50,4 99,8 1026 48,7 "m" 1067 45,5 "m"

986 50,9 100 1027 49,1 "m" 1068 45,5 "m"

987 51,4 99,9 1028 49 "m" 1069 44,2 "m"

988 51,5 99,9 1029 49,8 "m" 1070 43 "m"

989 52,2 99,7 1030 48,7 "m" 1071 42,5 "m"

990 52,8 74,1 1031 48,5 "m" 1072 41 "m"

991 53,3 46 1032 49,3 31,3 1073 39,9 "m"

992 53,6 36,4 1033 49,7 45,3 1074 39,9 38,2

993 53,4 33,5 1034 48,3 44,5 1075 40,1 48,1

994 53,9 58,9 1035 49,8 61 1076 39,9 48

995 55,2 73,8 1036 49,4 64,3 1077 39,4 59,3

996 55,8 52,4 1037 49,8 64,4 1078 43,8 19,8

997 55,7 9,2 1038 50,5 65,6 1079 52,9 0

998 55,8 2,2 1039 50,3 64,5 1080 52,8 88,9

999 56,4 33,6 1040 51,2 82,9 1081 53,4 99,5

1000 55,4 "m" 1041 50,5 86 1082 54,7 99,3

1001 55,2 "m" 1042 50,6 89 1083 56,3 99,1

1002 55,8 26,3 1043 50,4 81,4 1084 57,5 99

1003 55,8 23,3 1044 49,9 49,9 1085 59 98,9

1004 56,4 50,2 1045 49,1 20,1 1086 59,8 98,9

1005 57,6 68,3 1046 47,9 24 1087 60,1 98,9

1006 58,8 90,2 1047 48,1 36,2 1088 61,8 48,3

1007 59,9 98,9 1048 47,5 34,5 1089 61,8 55,6

1008 62,3 98,8 1049 46,9 30,3 1090 61,7 59,8

1009 63,1 74,4 1050 47,7 53,5 1091 62 55,6

1010 63,7 49,4 1051 46,9 61,6 1092 62,3 29,6

1011 63,3 9,8 1052 46,5 73,6 1093 62 19,3

1012 48 0 1053 48 84,6 1094 61,3 7,9

1013 47,9 73,5 1054 47,2 87,7 1095 61,1 19,2

1014 49,9 99,7 1055 48,7 80 1096 61,2 43

1015 49,9 48,8 1056 48,7 50,4 1097 61,1 59,7

1016 49,6 2,3 1057 47,8 38,6 1098 61,1 98,8

1099 61,3 98,8 1140 44,8 73,8 1181 58,9 64

1100 61,3 26,6 1141 46,6 99 1182 59,4 68,2

1101 60,4 "m" 1142 46,3 98,9 1183 58,8 71,4

1102 58,8 "m" 1143 48,5 99,4 1184 60,1 71,3

1103 57,7 "m" 1144 49,9 99,7 1185 60,6 79,1

1104 56 "m" 1145 49,1 99,5 1186 60,7 83,3

1105 54,7 "m" 1146 49,1 99,5 1187 60,7 77,1

1106 53,3 "m" 1147 51 100 1188 60 73,5

1107 52,6 23,2 1148 51,5 99,9 1189 60,2 55,5

1108 53,4 84,2 1149 50,9 100 1190 59,7 54,4

1109 53,9 99,4 1150 51,6 99,9 1191 59,8 73,3

1110 54,9 99,3 1151 52,1 99,7 1192 59,8 77,9

1111 55,8 99,2 1152 50,9 100 1193 59,8 73,9

1112 57,1 99 1153 52,2 99,7 1194 60 76,5

1113 56,5 99,1 1154 51,5 98,3 1195 59,5 82,3

1114 58,9 98,9 1155 51,5 47,2 1196 59,9 82,8

1115 58,7 98,9 1156 50,8 78,4 1197 59,8 65,8

1116 59,8 98,9 1157 50,3 83 1198 59 48,6

1117 61 98,8 1158 50,3 31,7 1199 58,9 62,2

1118 60,7 19,2 1159 49,3 31,3 1200 59,1 70,4

1119 59,4 "m" 1160 48,8 21,5 1201 58,9 62,1

1120 57,9 "m" 1161 47,8 59,4 1202 58,4 67,4

1121 57,6 "m" 1162 48,1 77,1 1203 58,7 58,9

1122 56,3 "m" 1163 48,4 87,6 1204 58,3 57,7

1123 55 "m" 1164 49,6 87,5 1205 57,5 57,8

1124 53,7 "m" 1165 51 81,4 1206 57,2 57,6

1125 52,1 "m" 1166 51,6 66,7 1207 57,1 42,6

1126 51,1 "m" 1167 53,3 63,2 1208 57 70,1

1127 49,7 25,8 1168 55,2 62 1209 56,4 59,6

1128 49,1 46,1 1169 55,7 43,9 1210 56,7 39

1129 48,7 46,9 1170 56,4 30,7 1211 55,9 68,1

1130 48,2 46,7 1171 56,8 23,4 1212 56,3 79,1

1131 48 70 1172 57 "m" 1213 56,7 89,7

1132 48 70 1173 57,6 "m" 1214 56 89,4

1133 47,2 67,6 1174 56,9 "m" 1215 56 93,1

1134 47,3 67,6 1175 56,4 4 1216 56,4 93,1

1135 46,6 74,7 1176 57 23,4 1217 56,7 94,4

1136 47,4 13 1177 56,4 41,7 1218 56,9 94,8

1137 46,3 "m" 1178 57 49,2 1219 57 94,1

1138 45,4 "m" 1179 57,7 56,6 1220 57,7 94,3

1139 45,5 24,8 1180 58,6 56,6 1221 57,5 93,7

1222 58,4 93,2 1263 59,8 "m" 1304 59,7 31,4

1223 58,7 93,2 1264 59,6 4,9 1305 60,1 43,1

1224 58,2 93,7 1265 60,1 5,9 1306 60,8 38,4

1225 58,5 93,1 1266 59,9 6,1 1307 60,9 40,2

1226 58,8 86,2 1267 59,7 "m" 1308 61,3 49,7

1227 59 72,9 1268 59,6 "m" 1309 61,8 45,9

1228 58,2 59,9 1269 59,7 22 1310 62 45,9

1229 57,6 8,5 1270 59,8 10,3 1311 62,2 45,8

1230 57,1 47,6 1271 59,9 10 1312 62,6 46,8

1231 57,2 74,4 1272 60,6 6,2 1313 62,7 44,3

1232 57 79,1 1273 60,5 7,3 1314 62,9 44,4

1233 56,7 67,2 1274 60,2 14,8 1315 63,1 43,7

1234 56,8 69,1 1275 60,6 8,2 1316 63,5 46,1

1235 56,9 71,3 1276 60,6 5,5 1317 63,6 40,7

1236 57 77,3 1277 61 14,3 1318 64,3 49,5

1237 57,4 78,2 1278 61 12 1319 63,7 27

1238 57,3 70,6 1279 61,3 34,2 1320 63,8 15

1239 57,7 64 1280 61,2 17,1 1321 63,6 18,7

1240 57,5 55,6 1281 61,5 15,7 1322 63,4 8,4

1241 58,6 49,6 1282 61 9,5 1323 63,2 8,7

1242 58,2 41,1 1283 61,1 9,2 1324 63,3 21,6

1243 58,8 40,6 1284 60,5 4,3 1325 62,9 19,7

1244 58,3 21,1 1285 60,2 7,8 1326 63 22,1

1245 58,7 24,9 1286 60,2 5,9 1327 63,1 20,3

1246 59,1 24,8 1287 60,2 5,3 1328 61,8 19,1

1247 58,6 "m" 1288 59,9 4,6 1329 61,6 17,1

1248 58,8 "m" 1289 59,4 21,5 1330 61 0

1249 58,8 "m" 1290 59,6 15,8 1331 61,2 22

1250 58,7 "m" 1291 59,3 10,1 1332 60,8 40,3

1251 59,1 "m" 1292 58,9 9,4 1333 61,1 34,3

1252 59,1 "m" 1293 58,8 9 1334 60,7 16,1

1253 59,4 "m" 1294 58,9 35,4 1335 60,6 16,6

1254 60,6 2,6 1295 58,9 30,7 1336 60,5 18,5

1255 59,6 "m" 1296 58,9 25,9 1337 60,6 29,8

1256 60,1 "m" 1297 58,7 22,9 1338 60,9 19,5

1257 60,6 "m" 1298 58,7 24,4 1339 60,9 22,3

1258 59,6 4,1 1299 59,3 61 1340 61,4 35,8

1259 60,7 7,1 1300 60,1 56 1341 61,3 42,9

1260 60,5 "m" 1301 60,5 50,6 1342 61,5 31

1261 59,7 "m" 1302 59,5 16,2 1343 61,3 19,2

1262 59,6 "m" 1303 59,7 50 1344 61 9,3

1345 60,8 44,2 1386 60,2 8,8 1427 61,7 55,9

1346 60,9 55,3 1387 59,9 8,7 1428 62,3 43,4

1347 61,2 56 1388 61 9,1 1429 62,3 37,4

1348 60,9 60,1 1389 60,6 28,2 1430 62,3 35,7

1349 60,7 59,1 1390 60,6 22 1431 62,8 34,4

1350 60,9 56,8 1391 59,6 23,2 1432 62,8 31,5

1351 60,7 58,1 1392 59,6 19 1433 62,9 31,7

1352 59,6 78,4 1393 60,6 38,4 1434 62,9 29,9

1353 59,6 84,6 1394 59,8 41,6 1435 62,8 29,4

1354 59,4 66,6 1395 60 47,3 1436 62,7 28,7

1355 59,3 75,5 1396 60,5 55,4 1437 61,5 14,7

1356 58,9 49,6 1397 60,9 58,7 1438 61,9 17,2

1357 59,1 75,8 1398 61,3 37,9 1439 61,5 6,1

1358 59 77,6 1399 61,2 38,3 1440 61 9,9

1359 59 67,8 1400 61,4 58,7 1441 60,9 4,8

1360 59 56,7 1401 61,3 51,3 1442 60,6 11,1

1361 58,8 54,2 1402 61,4 71,1 1443 60,3 6,9

1362 58,9 59,6 1403 61,1 51 1444 60,8 7

1363 58,9 60,8 1404 61,5 56,6 1445 60,2 9,2

1364 59,3 56,1 1405 61 60,6 1446 60,5 21,7

1365 58,9 48,5 1406 61,1 75,4 1447 60,2 22,4

1366 59,3 42,9 1407 61,4 69,4 1448 60,7 31,6

1367 59,4 41,4 1408 61,6 69,9 1449 60,9 28,9

1368 59,6 38,9 1409 61,7 59,6 1450 59,6 21,7

1369 59,4 32,9 1410 61,8 54,8 1451 60,2 18

1370 59,3 30,6 1411 61,6 53,6 1452 59,5 16,7

1371 59,4 30 1412 61,3 53,5 1453 59,8 15,7

1372 59,4 25,3 1413 61,3 52,9 1454 59,6 15,7

1373 58,8 18,6 1414 61,2 54,1 1455 59,3 15,7

1374 59,1 18 1415 61,3 53,2 1456 59 7,5

1375 58,5 10,6 1416 61,2 52,2 1457 58,8 7,1

1376 58,8 10,5 1417 61,2 52,3 1458 58,7 16,5

1377 58,5 8,2 1418 61 48 1459 59,2 50,7

1378 58,7 13,7 1419 60,9 41,5 1460 59,7 60,2

1379 59,1 7,8 1420 61 32,2 1461 60,4 44

1380 59,1 6 1421 60,7 22 1462 60,2 35,3

1381 59,1 6 1422 60,7 23,3 1463 60,4 17,1

1382 59,4 13,1 1423 60,8 38,8 1464 59,9 13,5

1383 59,7 22,3 1424 61 40,7 1465 59,9 12,8

1384 60,7 10,5 1425 61 30,6 1466 59,6 14,8

1385 59,8 9,8 1426 61,3 62,6 1467 59,4 15,9

1468 59,4 22 1509 59,4 23,1 1550 57,4 "m"

1469 60,4 38,4 1510 58,9 16 1551 57,1 1,1

1470 59,5 38,8 1511 59 31,5 1552 57,1 0

1471 59,3 31,9 1512 58,8 25,9 1553 57 4,5

1472 60,9 40,8 1513 58,9 40,2 1554 57,1 3,7

1473 60,7 39 1514 58,8 28,4 1555 57,3 3,3

1474 60,9 30,1 1515 58,9 38,9 1556 57,3 16,8

1475 61 29,3 1516 59,1 35,3 1557 58,2 29,3

1476 60,6 28,4 1517 58,8 30,3 1558 58,7 12,5

1477 60,9 36,3 1518 59 19 1559 58,3 12,2

1478 60,8 30,5 1519 58,7 3 1560 58,6 12,7

1479 60,7 26,7 1520 57,9 0 1561 59 13,6

1480 60,1 4,7 1521 58 2,4 1562 59,8 21,9

1481 59,9 0 1522 57,1 "m" 1563 59,3 20,9

1482 60,4 36,2 1523 56,7 "m" 1564 59,7 19,2

1483 60,7 32,5 1524 56,7 5,3 1565 60,1 15,9

1484 59,9 3,1 1525 56,6 2,1 1566 60,7 16,7

1485 59,7 "m" 1526 56,8 "m" 1567 60,7 18,1

1486 59,5 "m" 1527 56,3 "m" 1568 60,7 40,6

1487 59,2 "m" 1528 56,3 "m" 1569 60,7 59,7

1488 58,8 0,6 1529 56 "m" 1570 61,1 66,8

1489 58,7 "m" 1530 56,7 "m" 1571 61,1 58,8

1490 58,7 "m" 1531 56,6 3,8 1572 60,8 64,7

1491 57,9 "m" 1532 56,9 "m" 1573 60,1 63,6

1492 58,2 "m" 1533 56,9 "m" 1574 60,7 83,2

1493 57,6 "m" 1534 57,4 "m" 1575 60,4 82,2

1494 58,3 9,5 1535 57,4 "m" 1576 60 80,5

1495 57,2 6 1536 58,3 13,9 1577 59,9 78,7

1496 57,4 27,3 1537 58,5 "m" 1578 60,8 67,9

1497 58,3 59,9 1538 59,1 "m" 1579 60,4 57,7

1498 58,3 7,3 1539 59,4 "m" 1580 60,2 60,6

1499 58,8 21,7 1540 59,6 "m" 1581 59,6 72,7

1500 58,8 38,9 1541 59,5 "m" 1582 59,9 73,6

1501 59,4 26,2 1542 59,6 0,5 1583 59,8 74,1

1502 59,1 25,5 1543 59,3 9,2 1584 59,6 84,6

1503 59,1 26 1544 59,4 11,2 1585 59,4 76,1

1504 59 39,1 1545 59,1 26,8 1586 60,1 76,9

1505 59,5 52,3 1546 59 11,7 1587 59,5 84,6

1506 59,4 31 1547 58,8 6,4 1588 59,8 77,5

1507 59,4 27 1548 58,7 5 1589 60,6 67,9

1508 59,4 29,8 1549 57,5 "m" 1590 59,3 47,3

1591 59,3 43,1 1632 62,2 22,2 1673 61 3,7

1592 59,4 38,3 1633 62,5 31 1674 60,9 3,1

1593 58,7 38,2 1634 62,3 31,3 1675 60,9 4,7

1594 58,8 39,2 1635 62,6 31,7 1676 60,6 4,1

1595 59,1 67,9 1636 62,3 22,8 1677 60,6 6,7

1596 59,7 60,5 1637 62,7 12,6 1678 60,6 12,8

1597 59,5 32,9 1638 62,2 15,2 1679 60,7 11,9

1598 59,6 20 1639 61,9 32,6 1680 60,6 12,4

1599 59,6 34,4 1640 62,5 23,1 1681 60,1 12,4

1600 59,4 23,9 1641 61,7 19,4 1682 60,5 12

1601 59,6 15,7 1642 61,7 10,8 1683 60,4 11,8

1602 59,9 41 1643 61,6 10,2 1684 59,9 12,4

1603 60,5 26,3 1644 61,4 "m" 1685 59,6 12,4

1604 59,6 14 1645 60,8 "m" 1686 59,6 9,1

1605 59,7 21,2 1646 60,7 "m" 1687 59,9 0

1606 60,9 19,6 1647 61 12,4 1688 59,9 20,4

1607 60,1 34,3 1648 60,4 5,3 1689 59,8 4,4

1608 59,9 27 1649 61 13,1 1690 59,4 3,1

1609 60,8 25,6 1650 60,7 29,6 1691 59,5 26,3

1610 60,6 26,3 1651 60,5 28,9 1692 59,6 20,1

1611 60,9 26,1 1652 60,8 27,1 1693 59,4 35

1612 61,1 38 1653 61,2 27,3 1694 60,9 22,1

1613 61,2 31,6 1654 60,9 20,6 1695 60,5 12,2

1614 61,4 30,6 1655 61,1 13,9 1696 60,1 11

1615 61,7 29,6 1656 60,7 13,4 1697 60,1 8,2

1616 61,5 28,8 1657 61,3 26,1 1698 60,5 6,7

1617 61,7 27,8 1658 60,9 23,7 1699 60 5,1

1618 62,2 20,3 1659 61,4 32,1 1700 60 5,1

1619 61,4 19,6 1660 61,7 33,5 1701 60 9

1620 61,8 19,7 1661 61,8 34,1 1702 60,1 5,7

1621 61,8 18,7 1662 61,7 17 1703 59,9 8,5

1622 61,6 17,7 1663 61,7 2,5 1704 59,4 6

1623 61,7 8,7 1664 61,5 5,9 1705 59,5 5,5

1624 61,7 1,4 1665 61,3 14,9 1706 59,5 14,2

1625 61,7 5,9 1666 61,5 17,2 1707 59,5 6,2

1626 61,2 8,1 1667 61,1 "m" 1708 59,4 10,3

1627 61,9 45,8 1668 61,4 "m" 1709 59,6 13,8

1628 61,4 31,5 1669 61,4 8,8 1710 59,5 13,9

1629 61,7 22,3 1670 61,3 8,8 1711 60,1 18,9

1630 62,4 21,7 1671 61 18 1712 59,4 13,1

1631 62,8 21,9 1672 61,5 13 1713 59,8 5,4

1714 59,9 2,9 1743 59,1 "m" 1772 58,4 35,5

1715 60,1 7,1 1744 58,8 "m" 1773 58,4 29,3

1716 59,6 12 1745 58,8 "m" 1774 59 33,8

1717 59,6 4,9 1746 58,2 "m" 1775 59 18,7

1718 59,4 22,7 1747 58,5 14,3 1776 58,8 9,8

1719 59,6 22 1748 57,5 4,4 1777 58,8 23,9

1720 60,1 17,4 1749 57,9 0 1778 59,1 48,2

1721 60,2 16,6 1750 57,8 20,9 1779 59,4 37,2

1722 59,4 28,6 1751 58,3 9,2 1780 59,6 29,1

1723 60,3 22,4 1752 57,8 8,2 1781 50 25

1724 59,9 20 1753 57,5 15,3 1782 40 20

1725 60,2 18,6 1754 58,4 38 1783 30 15

1726 60,3 11,9 1755 58,1 15,4 1784 20 10

1727 60,4 11,6 1756 58,8 11,8 1785 10 5

1728 60,6 10,6 1757 58,3 8,1 1786 0 0

1729 60,8 16 1758 58,3 5,5 1787 0 0

1730 60,9 17 1759 59 4,1 1788 0 0

1731 60,9 16,1 1760 58,2 4,9 1789 0 0

1732 60,7 11,4 1761 57,9 10,1 1790 0 0

1733 60,9 11,3 1762 58,5 7,5 1791 0 0

1734 61,1 11,2 1763 57,4 7 1792 0 0

1735 61,1 25,6 1764 58,2 6,7 1793 0 0

1736 61 14,6 1765 58,2 6,6 1794 0 0

1737 61 10,4 1766 57,3 17,3 1795 0 0

1738 60,6 "m" 1767 58 11,4 1796 0 0

1739 60,9 "m" 1768 57,5 47,4 1797 0 0

1740 60,8 4,8 1769 57,4 28,8 1798 0 0

1741 59,9 "m" 1770 58,8 24,3 1799 0 0

1742 59,8 "m" 1771 57,7 25,5 1800 0 0

"m" - udržovanie otáčok (motoring)

Grafické zobrazenie časového priebehu činnosti dynamometra počas skúšky ETC je uvedené v na obrázku 5.

Obrázok 5

[pic]

Časový priebeh činnosti dynamometra počas skúšky ETC

Dodatok 4

POSTUPY MERANIA A VZORKOVANIA

1. ÚVOD

Plynné zložky, tuhé znečisťujúce látky a dym, ktorý emituje motor predložený ku skúške, sa merajú metódami popísanými v prílohe V. V príslušných bodoch prílohy V sú popísané odporúčané analytické systémy emisií plynných znečisťujúcich látok (bod 1), odporúčané zrieďovacie a vzorkovacie systémy tuhých znečisťujúcich látok (bod 2) a odporúčané opacimetre pre meranie parametrov dymu (bod 3).

Pri skúške ESC sa určujú koncentrácie plynných zložiek v neupravenom výfukovom plyne. Ak sa na určovanie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok používa plnoprietokový zrieďovací systém, môžu sa plynné zložky voliteľne určovať v zriedenom výfukovom plyne. Hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok sa určuje zrieďovacím systémom s čiastočnýn prietokom alebo plnoprietokovým zrieďovacím systémom.

Pri skúške ETC sa pre určovanie emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok musí používať iba plnoprietokový zrieďovací systém, ktorý sa považuje za referenčný. Technický servis však môže schváliť použitie zrieďovacích systémov s čiastočným prietokom, ak sa podľa bodu 6.2 prílohy I preukáže, že sú rovnocenné, a ak sa technickému servisu predloží podrobný popis postupov vyhodnocovania údajov a výpočtových postupov.

2. ZARIADENIE DYNAMOMETRA A SKÚŠOBNEJ KOMORY

Pri emisných skúškach motorov na motorovom dynamometri sa používajú tieto zariadenia:

2.1. Motorový dynamometer

Musí sa používať motorový dynamometer s primeranými charakteristikami, ktorý je schopný vykonávať skúšobné cykly popísané v dodatkoch 1 a 2 tejto prílohy. Systém merania otáčok musí mať presnosť ( 2 ( zobrazenej hodnoty. Systém merania krútiaceho momentu musí mať presnosť ( 3 ( zobrazenej hodnoty v pásme ( 20 ( plného rozsahu stupnice a presnosť ( 0,6 ( plného rozsahu stupnice v pásme ( 20 ( plného rozsahu stupnice.

2.2. Ostatné prístroje

Podľa potreby sa používajú meracie prístroje pre meranie spotreby paliva, spotreby vzduchu, teploty chladiaceho média a maziva, tlaku výfukového plynu a poklesu tlaku na potrubí nasávania vzduchu, teploty výfukového plynu, teploty nasávaného vzduchu, atmosférického tlaku, vlhkosti a teploty paliva. Tieto prístroje musia spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke 8:

Tabuľka 8

Presnosť meracích prístrojov

Merací prístroj Presnosť

Spotreba paliva ( 2 ( maximálnej hodnoty motora

Spotreba vzduchu ( 2 ( maximálnej hodnoty motora

Teploty ( 600 K (327 (C) ( 2 K absolútne

Teploty ( 600 K (327 (C) ( 1 ( zobrazenej hodnoty

Atmosférický tlak ( 0,1 kPa absolútne

Tlak výfukového plynu ( 0,2 kPa absolútne

Pokles tlaku pri nasávaní ( 0,05 kPa absolútne

Ostatné tlaky ( 0,1 kPa absolútne

Relatívna vlhkosť ( 3 ( absolútne

Absolútna vlhkosť ( 5 ( zobrazenej hodnoty

2.3. Prietok výfukového plynu

Kvôli výpočtu emisií v neupravenom výfukovom plyne je potrebné poznať prietok výfukového plynu (pozri bod 4.4 dodatku 1). Na určenie prietoku výfukového plynu je možné použiť každú z týchto metód:

a) priame meranie prietoku výfukového plynu pomocou prietokovej dýzy alebo rovnocenným meracím systémom;

b) meranie prietoku vzduchu a paliva vhodnými meracími systémami a výpočet prietoku výfukového plynu z tejto rovnice:

GEXHW = GAIRW + GFUEL (pre hmotnostný prietok výfukového plynu na mokrom základe).

Presnosť určenia prietoku výfukového plynu musí byť ( 2,5 ( zobrazenej hodnoty alebo lepšia.

2.4. Prietok zriedeného výfukového plynu

Kvôli výpočtu emisií v zriedenom výfukovom plyne, ktorý sa vytvára v plnoprietokovom zrieďovacom systéme (je povinný pre skúšku ETC), je potrebné poznať prietok výfukového plynu (pozri bod 4.3 dodatku 2). Celkový hmotnostný prietok zriedeného plynu (GTOTW) alebo celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu, ktorý pretiekol za celý skúšobný cyklus (MTOTW), sa merajú objemovým čerpadlom PDP alebo pomocou kritického prietoku Venturiho trubicou CFV (príloha V, bod 2.3.1). Presnosť musí byť ( 2 ( zobrazenej hodnoty alebo lepšia a určuje sa podľa ustanovení prílohy III, dodatok 5, bod 2.4. 3. URČENIE KONCENTRÁCIÍ PLYNNÝCH ZLOŽIEK

3.1. Všeobecné špecifikácie analyzátorov

Analyzátory musia mať merací rozsah primeraný pre presnosť, aká sa požaduje pri meraní koncentrácií zložiek výfukového plynu (bod 3.1.1). Odporúča sa pracovať s analyzátormi tak, aby merané hodnoty koncentrácií boli medzi 15 ( a 100 ( plného rozsahu stupnice.

Ak sú systémy so zobrazením hodnôt (počítač, systémy zberu a spracovania údajov) schopné poskytovať dostatočnú presnosť a rozlíšenie v pásme pod 15 ( plného rozsahu stupnice, sú prijateľné i merania v pásme pod 15 ( plného rozsahu stupnice. V tomto prípade sa musí vykonať dodatočná kalibrácia pre najmenej 4 nenulové nominálne od seba rovnako vzdialené hodnoty otáčok, ktorou sa zabezpečí presnosť kalibračných kriviek podľa prílohy III, dodatok 5, bod 1.5.2.2.

Elektromagnetická kompatibilita (EMC) zariadení musí byť na takej úrovni, aby sa minimalizovali ďalšie chyby.

3.1.1. Chyba merania

Celková chyba merania vrátane krížovej citlivosti na iné plyny (pozri príloha III, dodatok 5, bod 1.9) nesmie presahovať ( 5 ( zobrazenej hodnoty alebo ( 3,5 ( plného rozsahu stupnice podľa toho, ktorá hodnota je menšia. Pri meraní nižších koncentrácií ako 100 ppm nesmie chyba merania presahovať ( 4 ppm.

3.1.2. Opakovateľnosť

Opakovateľnosť, definovaná ako 2,5 násobok štandardnej odchýlky 10 opakovaných odoziev na daný kalibračný alebo rozsahový plyn, nesmie byť väčšia než ( 1 ( koncentrácie zodpovedajúcej plnému rozsahu stupnice pre každý použitý rozsah nad 155 ppm (alebo ppmC) alebo ( 2 ( každého použitého rozsahu pod 155 ppm (alebo ppmC).

3.1.3. Šum

Odozva analyzátorov typu špička-špička na nulový a kalibračný alebo rozsahový plyn za každý 10 sekundový interval nesmie presiahnuť 2 ( plného rozsahu stupnice na všetkých použitých rozsahoch.

3.1.4. Posun odozvy na nulový plyn

Posun odozvy na nulový plyn za hodinu musí byť menší než 2 ( plného rozsahu stupnice na najmenšom použitom rozsahu. Odozva na nulu je definovaná ako stredná hodnota odozvy, vrátane šumu, na nulový plyn počas 30 sekundového intervalu.

3.1.5. Posun odozvy na rozsahový plyn

Posun odozvy na rozsahový plyn za hodinu musí byť menší než 2 ( plného rozsahu stupnice na najmenšom použitom rozsahu. Rozsah je definovaný ako rozdiel medzi odozvou na rozsahový plyn a odozvou na nulový plyn. Odozva na rozsahový plyn je definovaná ako stredná hodnota odozvy, vrátane šumu, na rozsahový plyn počas 30 sekundového intervalu

3.2. Sušenie plynu

Voliteľné zariadenie na sušenie plynu musí mať minimálny účinok na koncentrácie meraných plynov. Používanie chemických sušičiek nie je prijateľná metóda odstraňovania vody zo vzorky.

3.3. Analyzátory

V bodoch 3.3.1 až 3.3.4 sú popísané princípy merania, ktoré treba používať. Podrobný popis meracích systémov je uvedený v prílohe V. Plyny, ktoré treba merať, sa musia analyzovať týmito prístrojmi. V prípade nelineárnych analyzátorov je povolené použitie linearizačných obvodov.

3.3.1. Analýza oxidu uhoľnatého (CO)

Analyzátor oxidu uhoľnatého musí byť typ s nedisperznou infračervenou absorpciou (NDIR).

3.3.2. Analýza oxidu uhličitého (CO2)

Analyzátor oxidu uhličitého musí byť typ s nedisperznou infračervenou absorpciou (NDIR).

3.3.3. Analýza uhľovodíkov (HC)

Analyzátor uhľovodíkov vo výfukových plynoch dieselových motorov a plynových motorov poháňaných skvapalneným ropným plynom musí byť typ s vyhrievaným plameňovým ionizačným detektorom (HFID) a jeho detektor, ventily, potrubia atď. musia byť vyhrievané tak, aby sa v nich udržala teplota plynu 463 K ( 10 K (190 ( C ( 10( C). Analyzátor uhľovodíkov vo výfukových plynoch plynových motorov poháňaných zemným plynom môže byť typ s nevyhrievaným plameňovým ionizačným detektorom (FID) v závislosti od použitej metódy (pozri príloha V, bod 1.3).

3.3.4. Analýza uhľovodíkov neobsahujúcich metán (NMHC) (iba plynové motory poháňané zemným plynom)

Uhľovodíky bez metánu sa určujú každou z týchto metód:

3.3.4.1. Metóda plynovej chromatografie (GC).

Koncentrácia uhľovodíkov neobsahujúcich metán sa určuje odčítaním koncentrácie metánu analyzovanej plynovým chromatografom (GC) kondicionovaným pri teplote 423 K (150( C) od koncentrácie uhľovodíkov nameranej podľa bodu 3.3.3.

3.3.4.2. Metóda použitia oxidačnej bezmetánovej jednotky (NMC)

Koncentrácia bezmetánovej frakcie sa určuje pomocou vyhrievanej oxidačnej bezmetánovej jednotky, ktorá pracuje zapojená v sérii s plameňovým ionizačným detektorom uvedeným v bode 3.3.3, tak, že sa koncentrácia metánu odčíta od koncentrácie uhľovodíkov.

3.3.5. Analýza oxidov dusíka (NOx)

Analyzátor oxidov dusíka musí byť typ s chemoluminiscenčným detektorom (CLD) alebo s vyhrievaným chemoluminiscenčným detektorom (HCLD) a s prevodníkom NO2/NO, ak sa meria na suchom základe. Ak sa meria na mokrom základe, musí sa používať HCLD s prevodníkom, ktorý je udržiavaný nad teplotou 328 K (55( C) za predpokladu, že kontroly zhášania vodou (pozri príloha III, dodatok 5, bod 1.9.2.2) prinášajú priaznivé výsledky.

3.4. Vzorkovanie emisií plynných znečisťujúcich látok

3.4.1. Neupravený výfukový plyn (iba skúška ESC)

Vzorkovacie sondy emisií plynných znečisťujúcich látok musia byť inštalované vo vzdialenosti najmenej 0,5 m alebo 3-násobku priemeru výfukovej rúry - podľa toho, ktorá hodnota je väčšia - od výstupu výfukového systému proti smeru prúdenia plynu tak ďaleko, ako je možné, a pritom dostatočne blízko k motoru na to, aby bola v mieste inštalácie sondy zabezpečená teplota výfukového plynu najmenej 343 K (70( C).

V prípade viacvalcového motora s rozvetveným výfukovým potrubím musí byť vstup do sondy umiestnený dostatočne ďaleko v smere prúdenia plynu na to, aby sa odoberali reprezentatívne vzorky priemerných výfukových emisií zo všetkých valcov. Vo viacvalcových motoroch vybavených rôznymi skupinami potrubí, ako napríklad pri usporiadaní valcov motora do tvaru "V", je povolené odoberať vzorky jednotlivo z každej skupiny a počítať priemerné hodnoty výfukových emisií. Môžu sa používať aj iné metódy, pri ktorých sa preukázalo, že sú v korelácii s vyššie uvedenými metódami. Pre výpočet výfukových emisií sa musí používať celkový hmotnostný prietok výfukového plynu.

Ak je motor vybavený systémom pre dodatočnú úpravu výfukového plynu, vzorky výfukového plynu sa odoberajú za týmto systémom pre dodatočnú úpravu výfukového plynu v smere prúdenia plynu.

3.4.2. Zriedený výfukový plyn (povinný pre skúšky ETC, voliteľný pre skúšku ESC)

Výfuková rúra medzi motorom a plnoprietokovým zrieďovacím systémom musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe V, bod 2.3.1., EP.

Vzorkovacia sonda (sondy) emisií plynných znečisťujúcich látok sa musí inštalovať do zrieďovacieho tunela v mieste, v ktorom je zrieďovací vzduch dobre zmiešaný s výfukovým plynom a v tesnej blízkosti vzorkovacej sondy tuhých znečisťujúcich látok.

Pri skúške ETC je vo všeobecnosti možné odoberať vzorky dvomi spôsobmi:

1) vzorky znečisťujúcich látok sa počas celého cyklu odoberajú do vzorkovacieho vaku a merajú sa po skončení skúšobného cyklu;

2) vzorky znečisťujúcich látok sa priebežne odoberajú a integrujú sa počas celého cyklu; táto metóda je povinná pre uhľovodíky a NOx.

4. URČENIE HMOTNOSTI TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

Určenie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok si vyžaduje používať zrieďovací systém. Zriedenie môže zabezpečiť zrieďovací systém s čiastočným prietokom (iba skúška ESC) alebo plnoprietokový zrieďovací systém (povinný pre skúšku ETC). Prietokový výkon zrieďovacieho systému musí byť dostatočne veľký na to, aby sa úplne vylúčila kondenzácia vody v zrieďovacom systéme a v systéme odberu vzoriek a aby sa teplota zriedeného výfukového plynu bezprostredne pred držiakmi filtrov udržala na hodnote 325 K (52( C) alebo pod ňou. Odstraňovanie vlhkosti zo zrieďovacieho vzduchu pred jeho vstupom do zrieďovacieho systému je povolené a je zvlášť užitočné, ak je vlhkosť zrieďovacieho vzduchu vysoká. Teplota zrieďovacieho vzduchu musí byť 298 K ( 5 K (25( C ( 5( C). Ak je teplota okolitého vzduchu nižšia než 293 K (20( C), odporúča sa predhrievať zrieďovací vzduch nad horný limit teploty 303 K (30( C). Teplota zrieďovacieho vzduchu pred zavedením výfukového plynu do zrieďovacieho tunela však nesmie prekročiť 325 K (52( C).

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom musí byť skonštruovaný tak, aby rozdeľoval prúd výfukového plynu na dve frakcie, z ktorých tá menšia sa zrieďuje vzduchom a následne sa využíva na meranie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok. Kvôli tomu je veľmi dôležité presne určovať zrieďovací pomer. Je možné používať rôzne metódy rozdeľovania, pričom použitý typ rozdeľovania určuje vo významnej miere, aké technické vybavenie a postupy vzorkovania sa použijú (príloha V, bod 2.2). Vzorkovacia sonda tuhých znečisťujúcich látok musí byť inštalovaná v tesnej blízkosti vzorkovacej sondy emisií plynných znečisťujúcich látok a inštalácia musí vyhovovať ustanoveniam bodu 3.4.1.

Pre určovanie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok je potrebný vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok, vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok, váhy s mikrogramovým rozsahom a váhová komora vybavená reguláciou teploty a vlhkosti.

Pre odber vzoriek tuhých znečisťujúcich látok sa musí používať jednofiltrová metóda, pri ktorej sa počas celého skúšobného cyklu využíva jedna dvojica filtrov (pozri bod 4.1.3). Pri skúške ESC sa počas fázy vzorkovania musí venovať značná pozornosť dobám odberu vzoriek a ich prietokom.

4.1. Vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok

4.1.1. Špecifikácia filtra

Je potrebné používať filtre zo sklených vlákien potiahnutých fluorouhlíkom alebo membránové filtre na báze fluorouhlíka. Všetky typy filtrov musia mať najmenej 95 ( účinnosť záchytu 0,3 (m DOP (dioktylftalátu) pri čelnej rýchlosti plynu medzi 35 a 80 cm/s.

4.1.2. Veľkosť filtra

Filtre na tuhé znečisťujúce látky musia mať minimálny priemer 47 mm (priemer sfarbenia 37 mm). Filtre s väčším priemerom sú prijateľné (bod 4.1.5).

4.1.3. Primárny a záložný filter

V priebehu skúšobnej postupnosti sa zriedený výfukový plyn vzorkuje dvojicou filtrov zaradených za sebou (jeden primárny a jeden záložný filter). Záložný filter musí byť umiestnený najviac 100 mm po prúde za primárnym filtrom a nesmie sa ho dotýkať. Filtre sa môžu vážiť samostatne alebo ako dvojica filtrov umiestnených sfarbenými stranami k sebe.

4.1.4. Čelná rýchlosť plynu cez filter

Musí sa dosiahnuť čelná rýchlosť prúdenia plynu cez filter 35 až 80 cm/s. Pokles tlaku medzi začiatkom a koncom skúšky sa nesmie zväčšiť o viac než 25 kPa.

4.1.5. Zaťaženie filtra

Odporúčané minimálne zaťaženie filtra je 0,5 mg/1075 mm2 sfarbenej plochy. Hodnoty platné pre najbežnejšie veľkosti filtrov sú uvedené v tabuľke 9.

Tabuľka 9

Odporúčané hodnoty zaťaženia filtrov

Priemer filtra (mm) Odporúčaný priemer sfarbenia (mm) Odporúčané minimálne zaťaženie (mg)

47 37 0,5

70 60 1,3

90 80 2,3

110 100 3,6

4.2. Špecifikácie váhovej komory a analytických váh

4.2.1. Podmienky váhovej komory

Teplota vo váhovej komore (alebo miestnosti), v ktorej sa kondicionujú a vážia filtre tuhých znečisťujúcich látok, sa musí v priebehu celého kondicionovania a váženia udržiavať v rozmedzí 295 K ( 3 K (22( C ( 3( C). Vlhkosť sa musí udržiavať na rosnom bode 282,5 K ( 3 K (9,5( C ( 3( C) a relatívna vlhkosť musí byť 45 ( ( 8 (.

4.2.2. Váženie referenčných filtrov

Prostredie vo váhovej komore alebo miestnosti musí byť zbavené akýchkoľvek okolitých nečistôt (ako je prach), ktoré by sa usádzali na filtroch tuhých znečisťujúcich látok počas ich stabilizácie. Porušenie špecifikácií váhovej komory uvedených v bode 4.2.1 bude povolené, ak nepotrvá dlhšie než 30 minút. Váhová komora musí spĺňať potrebné špecifikácie ešte predtým, než do nej vstúpia pracovníci. Najmenej do 4 hodín po vážení vzorkovacieho filtra (dvojice), ale najvhodnejšie súčasne s ním, sa musia odvážiť najmenej dva nepoužité referenčné filtre alebo dvojice referenčných filtrov. Musia mať rovnakú veľkosť a musí v nich byť použitý rovnaký materiál ako vo vzorkovacích filtroch.

Ak sa priemerná hmotnosť referenčných filtrov (dvojíc referenčných filtrov) mení medzi vážením vzorkovacích filtrov o viac než ( 5 ( (resp. ( 7,5 ( pre dvojicu filtrov) odporúčaného minimálneho zaťaženia filtra (bod 4.1.5.), potom sa musia všetky vzorkovacie filtre vyradiť a emisná skúška sa musí opakovať.

Ak kritériá stability prostredia vo váhovej komore uvedené v bode 4.2.1 nie sú splnené, ale pri vážení referenčných filtrov (dvojíc) sú splnené vyššie uvedené kritériá, výrobca motora má možnosť akceptovať hmotnosti vzorkovacích filtrov alebo vyhlásiť skúšky za neplatné, upraviť regulačný systém prostredia vo váhovej komore a opakovane vykonať skúšky.

4.2.3. Analytické váhy

Analytické váhy, ktoré sa používajú na určovanie hmotností všetkých filtrov, musia mať presnosť (štandardnú odchýlku) 20 (g a rozlíšenie 10 (g (1 digit = 10 (g). V prípade filtrov s priemerom menším než 70 mm musia mať váhy presnosť a rozlíšenie 2 (g, resp. 1 (g.

4.3. Ďalšie špecifikácie meraní tuhých znečisťujúcich látok

Všetky diely zrieďovacieho systému a vzorkovacieho systému od výfukovej rúry až po držiak filtra, ktoré prichádzajú do styku s neupraveným a zriedeným výfukovým plynom, musia byť skonštruované tak, aby minimalizovali usádzanie alebo premenu tuhých znečisťujúcich látok. Všetky diely musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú so zložkami výfukového plynu, a musia byť elektricky uzemnené, aby sa zabránilo vzniku elektrostatických účinkov.

5. URČENIE HODN(T DYMU

V tomto bode sú uvedené špecifikácie potrebných a voliteľných skúšobných zariadení, ktoré sa majú používať pri skúške ELR. Hodnoty dymu sa merajú opacimetrom, ktorý pracuje v režime zobrazenia hodnôt opacity, a koeficientu absorpcie svetla. Režim odčítania hodnôt opacity sa používa iba počas kalibrácie a kontroly opacimetra. Hodnoty dymu počas skúšobného cyklu sa merajú v režime odčítania hodnôt koeficientu absorpcie svetla.

5.1. Všeobecné požiadavky

Skúška ELR si vyžaduje použiť systém pre meranie hodnôt dymu a spracovanie údajov, ktorý sa skladá z troch funkčných blokov. Tieto bloky môžu byť integrované do jedného komponentu alebo môžu tvoriť systém prepojených komponentov. Tými tromi funkčnými blokmi sú:

1) Opacimeter, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v prílohe V, bod 3.

2) Blok spracovania údajov schopný vykonávať funkcie popísané v prílohe III, dodatok 1, bod 6.

3) Tlačiareň a/alebo elektronické pamäťové médium, na ktoré sa zaznamenávajú potrebné hodnoty dymu určené v prílohe III, dodatok 1., bod 6.3 a ktoré umožňuje ich výstup.

5.2. Špecifické požiadavky

5.2.1. Linearita

Lineratita musí byť v rozmedzí ( 2 ( opacity.

5.2.2. Posun odozvy na nulový plyn

Posun odozvy na nulový plyn za hodinu nesmie prekročiť ( 1 ( opacity.

5.2.3. Zobrazenie a rozsah opacimetra

V režime zobrazenia hodnôt opacity musí byť rozsah 0 - 100 ( opacity a rozlíšenie 0,1 ( opacity. V režime zobrazenia hodnôt koeficientu absorpcie svetla musí byť rozsah koeficientu absorpcie svetla 0 - 30 m-1 a rozlíšenie 0,01 m-1 hodnoty koeficientu absorpcie svetla.

5.2.4. Doba odozvy prístroja

Doba fyzickej odozvy opacimetra nesmie prekročiť 0,2 s. Doba fyzickej odozvy je rozdiel medzi časovými okamihmi, v ktorých výstup prijímača rýchlej odozvy dosiahne 10 a 90 ( plnej odchýlky, keď sa meraná opacita dymu zmení za menej než 0,1 s.

Doba elektrickej odozvy opacimetra nesmie prekročiť 0,05 s. Doba elektrickej odozvy je rozdiel medzi časovými okamihmi, v ktorých výstup opacimetra dosiahne 10 a 90 ( celej stupnice, keď sa zdroj svetla preruší alebo úplne zhasne za menej než 0,01 s.

5.2.5. Filtre neutrálnej hustoty (sivé filtre)

Hodnota každého filtra neutrálnej hustoty (sivého filtra), ktorý sa používa v súvislosti s kalibráciou opacimetra, s meraniami linearity alebo nastavením rozsahu, musí byť známa s presnosťou do 1,0 ( opacity. Presnosť nominálnej hodnoty filtra sa musí kontrolovať najmenej raz ročne pomocou etalónu s nadväznosťou na národný alebo medzinárodný etalón.

Sivé filtre sú presné zariadenia a počas používania sa môžu ľahko poškodiť. Rozsah manipulácie s nimi by sa mal minimalizovať a, ak treba, malo by sa s nimi manipulovať opatrne tak, aby sa pritom zabránilo poškrabaniu alebo znečisteniu filtra.

Dodatok 5

POSTUP KALIBRÁCIE

1. KALIBRÁCIA ANALYTICKÝCH PRÍSTROJOV

1.1. Úvod

Každý analyzátor sa musí kalibrovať tak často, ako je potrebné pre splnenie požiadaviek tejto smernice na presnosť. V tomto bode je popísaná kalibračná metóda, ktorá sa musí použiť pre analyzátory uvedené v prílohe III, dodatok 4, bod 3 a v prílohe V, bod 1.

1.2. Kalibračné plyny

Musí sa rešpektovať doba skladovateľnosti všetkých kalibračných plynov.

Musí sa zaznamenať doba použiteľnosti kalibračných plynov, ktorú stanovil výrobca.

1.2.1. Čisté plyny

Požadovaná čistota plynov je definovaná ďalej uvedenými limitmi znečistenia. Pre činnosť musia byť k dispozícii tieto plyny:

Čistený dusík

(Znečistenie ( 1 ppm C1, ( 1 ppm CO, ( 400 ppm CO2, ( 0,1 ppm NO)

Čistený kyslík

(Čistota ( 99, 5 obj. ( O2)

Zmes vodík-hélium

(40 ( 2 ( vodíka, bilančné hélium)

(Znečistenie ( 1 ppm C1, ( 400 ppm CO2)

Čistený syntetický vzduch

(Znečistenie ( 1 ppm C1, ( 1 ppm CO, ( 400 ppm CO2, ( 0,1 ppm NO)

(Obsah kyslíka medzi 18 a 21 obj. ()

Čistený propán alebo CO pre overenie CVS

1.2.2. Kalibračné a rozsahové plyny

Musia byť k dispozícii zmesi plynov s nasledujúcim chemickým zložením:

C3H8 a čistený syntetický vzduch (pozri bod 1.2.1)

CO a čistený dusík

NOx a čistený dusík (množstvo NO2 obsiahnuté v tomto kalibračnom plyne nesmie prekročiť 5 ( obsahu NO)

CO2 a čistený dusík

CH4 a čistený syntetický vzduch

C2H6 a čistený syntetický vzduch

Poznámka: Iné kombinácie plynov sú povolené za predpokladu, že plyny navzájom medzi sebou nereagujú.

Skutočná koncentrácia kalibračného a rozsahového plynu musí byť v rozmedzí ( 2 ( nominálnej hodnoty. Všetky koncentrácie kalibračného plynu sa musia uvádzať na báze objemu (objemové percentá alebo objemové ppm).

Plyny používané pri kalibrácii a pri stanovení rozsahu je možné získať aj pomocou deliča plynov po zriedení čisteným N2 alebo čisteným syntetickým plynom. Zmiešavacie zariadenie musí mať takú presnosť, aby bolo možné určovať koncentrácie kalibračných plynov v rozmedzí ( 2 (.

1.3. Prevádzkový postup pre analyzátory a vzorkovací systém

Prevádzkový postup pre analyzátory sa musí riadiť pokynmi na spustenie a prevádzku, ktoré poskytol výrobca prístroja. Súčasťou postupu musia byť minimálne požiadavky uvedené v bodoch 1.4 až 1.9.

1.4. Skúška tesnosti

Musí sa vykonať skúška tesnosti systému. Sonda sa odpojí od výfukového systému a koniec sa upchá. Spustí sa čerpadlo analyzátora. Po počiatočnej dobe stabilizácie by mali všetky prietokomery ukazovať nulu. Ak nie, musia sa skontrolovať vzorkovacie potrubia a odstrániť chyba.

Maximálna povolená netesnosť na vákuovej strane je 0,5 ( používaného prietoku kontrolovanou časťou systému. Kvôli odhadu hodnôt používaných prietokov je možné využiť prietoky analyzátorom a prietoky obtokovým potrubím.

Inou metódou je vytvorenie skokovej zmeny koncentrácie na začiatku vzorkovacieho potrubia prepnutím z nulového plynu na rozsahový. Ak po uplynutí primeraného času ukazuje zobrazený údaj nižšiu koncentráciu v porovnaní s vytvorenou koncentráciou, naznačuje to problémy s kalibráciou alebo netesnosťou.

1.5. Postup kalibrácie

1.5.1. Zostava prístroja

Zostava prístroja sa musí kalibrovať a kalibračné krivky sa musia kontrolovať porovnaním s kalibračnými krivkami štandardných plynov. Musia sa používať rovnaké prietoky plynu ako pri vzorkovaní výfukového plynu.

1.5.2. Doba zohriatia

Doba zohriatia musí byť stanovená podľa odporúčaní výrobcu. Ak nie je stanovená, odporúča sa zohrievať analyzátory minimálne dve hodiny.

1.5.3. Analyzátor NDIR a HFID

Analyzátor NDIR sa musí podľa potreby naladiť a musí sa optimalizovať spaľovací plameň analyzátora HFID (bod 1.8.1).

1.5.4. Kalibrácia

Každý normálne používaný prevádzkový rozsah sa musí kalibrovať.

Analyzátory CO, CO2, NOx a uhľovodíkov sa musia nastaviť na nulu pomocou čisteného syntetického vzduchu (alebo dusíka).

Do analyzátorov sa zavedú príslušné kalibračné plyny, zaznamenajú sa namerané hodnoty a zostrojí sa kalibračná krivka podľa bodu 1.5.5.

Znova sa skontroluje nastavenie nuly a ak treba, zopakuje sa postup kalibrácie.

1.5.5. Zostrojenie kalibračnej krivky

1.5.5.1. Všeobecné pokyny

Kalibračná krivka analyzátora sa zostrojí pomocou najmenej piatich kalibračných bodov (bez nuly), ktoré sú od seba čo možno najjednotnejšie vzdialené. Najvyššia nominálna koncentrácia musí byť rovná alebo väčšia než 90 ( plného rozsahu stupnice.

Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov. Ak je výsledný stupeň polynómu väčší než 3, počet kalibračných bodov (vrátane nuly) musí byť rovný najmenej tomuto stupňu polynómu plus 2.

Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac než ( 2 ( od nominálnej hodnoty každého kalibračného bodu a v nule sa nesmie líšiť o viac než ( 1 ( plného rozsahu stupnice.

Z kalibračnej krivky a kalibračných bodov je možné overiť, či bola kalibrácia vykonaná správne. Musia sa uviesť rôzne charakteristické parametre analyzátora, najmä:

1) merací rozsah;

2) citlivosť;

3) dátum vykonania kalibrácie.

1.5.5.2. Kalibrácia v oblasti pod 15 ( plného rozsahu stupnice

Kalibračná krivka analyzátora sa zostrojí pomocou najmenej štyroch ďalších kalibračných bodov (bez nuly) v oblasti pod 15 ( plného rozsahu stupnice, ktoré sú od seba nominálne rovnako vzdialené.

Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov.

Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac než ( 4 ( od nominálnej hodnoty každého kalibračného bodu a v nule sa nesmie líšiť o viac než ( 1 ( plného rozsahu stupnice.

1.5.5.3. Alternatívne metódy

Ak je možné preukázať, že alternatívna technológia (napr. počítač, elektronicky riadený prepínač rozsahov atď.) môže poskytnúť rovnocennú presnosť, tieto alternatívy možno používať.

1.6. Overenie kalibrácie

Pred každou analýzou sa musí každý normálne používaný prevádzkový rozsah skontrolovať v súlade s nasledujúcim postupom.

Kalibrácia sa overuje pomocou nulového plynu a rozsahového plynu, ktorého nominálna hodnota je väčšia než 80 ( celej stupnice na príslušnom meracom rozsahu.

Ak sa pre dva uvažované body zistená hodnota nelíši od deklarovanej referenčnej hodnoty o viac než ( 4 ( plného rozsahu stupnice, je možné upraviť parametre nastavenia. V prípade, že to tak nie je, musí sa zostrojiť nová kalibračná krivka v súlade s bodom 1.5.5.

1.7. Skúška účinnosti prevodníka NOx

Účinnosť použitého prevodníka zabezpečujúceho zmenu NO2 na NO sa skúša v zmysle ustanovení uvedených v bodoch 1.7.1 až 1.7.8 (obrázok 6).

1.7.1. Skúšobné zapojenie

Pri použití skúšobného zapojenia znázorneného na obrázku 6 (pozri tiež príloha III, dodatok 4, bod 3.3.5) a ďalej uvedeným postupom je možné odskúšať účinnosť prevodníkov pomocou ozonátora.

1.7.2. Kalibrácia

CLD a HCLD sa skalibrujú na najbežnejšie používanom prevádzkovom rozsahu podľa špecifikácií výrobcu a pomocou nulového a rozsahového plynu (NO, ktorého obsah musí dosahovať asi 80 ( prevádzkového rozsahu, a koncentrácia NO2 v plynnej zmesi musí byť menej než 5 ( koncentrácie NO). Analyzátor NOx musí byť v režime NO, takže rozsahový plyn neprechádza cez prevodník. Musí sa zaznamenať zobrazená hodnota koncentrácie.

1.7.3. Výpočet

Účinnosť prevodníka NOx sa vypočíta takto:

Účinnosť (() = [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

kde:

a je koncentrácia NOx podľa bodu 1.7.6.

b je koncentrácia NOx podľa bodu 1.7.7

c je koncentrácia NO podľa bodu 1.7.4

d je koncentrácia NO podľa bodu 1.7.5

1.7.4. Pridávanie kyslíka

Cez tvarovku T sa do prúdiaceho plynu plynule pridáva kyslík alebo nulový vzduch, kým zobrazená hodnota koncentrácie je asi o 20 ( menšia než kalibračná koncentrácia uvedená v bode 1.7.2 (analyzátor je v režime NO). Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie c. V priebehu tohto procesu sa ozonátor udržiava v deaktivovanom stave.

1.7.5. Aktivácia ozonátora

Teraz sa aktivuje ozonátor, aby vyrobil dostatočné množstvo ozónu na zníženie koncentrácie NO asi na 20 ( (minimálne 10 () kalibračnej koncentrácie uvedenej v bode 1.7.2. Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie d (analyzátor je v režime NO).

1.7.6. Režim NOx

Analyzátor NO sa potom prepne do režimu NOx, takže plynná zmes (pozostávajúca z NO, NO2, O2 a N2) teraz prechádza prevodníkom. Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie a (analyzátor je v režime NOx).

1.7.7. Deaktivácia ozonátora

Ozonátor sa teraz deaktivuje. Zmes plynov popísaná v bode 1.7.6 prechádza prevodníkom do detektora. Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie b (analyzátor je v režime NOx).

1.7.8. Režim NO

Po prepnutí analyzátora do režimu NO a pri deaktivovanom ozonátore sa zastaví aj prúd kyslíka alebo syntetického vzduchu. Údaj NOx odčítaný na analyzátore sa nesmie odchyľovať od hodnoty nameranej podľa bodu 1.7.2. o viac než ( 5 ( (analyzátor je v režime NO).

1.7.9. Prestávka vo výkone skúšky

Pred každou kalibráciou analyzátora NOx sa musí odskúšať účinnosť prevodníka.

1.7.10. Požiadavka na účinnosť

Účinnosť prevodníka nesmie byť nižšia než 90 (, ale veľmi sa odporúča, aby mal prevodník vyššiu účinnosť - 95 (.

Poznámka: Ak pri činnosti analyzátora na najbežnejšom rozsahu nie je ozonátor schopný dosiahnuť zníženie z 80 ( na 20 ( podľa bodu 1.7.5, musí sa používať najväčší rozsah, pri ktorom sa takéto zníženie dosiahne.

Obrázok 6

[pic]

Schéma zariadenia na meranie účinnosti prevodníka koncentrácie NOx

1.8. Nastavenie FID

1.8.1. Optimalizácia odozvy detektora

FID sa musí nastaviť podľa pokynov výrobcu prístroja. Na optimalizáciu odozvy na najbežnejšom prevádzkovom rozsahu sa musí použiť propán vo vzdušnom rozsahovom plyne.

Po nastavení prietokov paliva a vzduchu podľa odporúčaní výrobcu sa do analyzátora privedie rozsahový plyn s 350 ( 75 ppm C. Odozva pri danom prietoku paliva sa určí z rozdielu medzi odozvou na rozsahový plyn a odozvou na nulový plyn. Prietok paliva sa po krokoch nastaví nad a pod hodnotu špecifikovanú výrobcom. Zaznamenajú sa odozvy na nulový a rozsahový plyn pri týchto hodnotách prietoku paliva. Rozdiel medzi odozvou na nulový a rozsahový plyn sa nakreslí a prietok paliva sa upraví podľa bohatej strany krivky.

1.8.2. Faktory odozvy na uhľovodíky

Analyzátor sa skalibruje pomocou propánu vo vzduchu a v čistenom syntetickom vzduchu podľa bodu 1.5.

Faktory odozvy sa určujú pri spustení analyzátora do prevádzky a po dlhých prestávkach v prevádzke. Faktor odozvy (Rf) pre konkrétny druh uhľovodíka je pomer údaja C1 odčítaného na FID ku koncentrácii plynu vo valci vyjadrený v ppm C1.

Koncentrácia skúšobného plynu musí byť na takej úrovni, aby bola zabezpečená odozva s veľkosťou približne 80 ( plného rozsahu stupnice. Koncentrácia musí byť známa s presnosťou ( 2 ( vzhľadom na gravimetrickú normu vyjadrenú v jednotkách objemu. Plynový valec musí byť okrem toho predbežne kondicionovaný po dobu 24 hodín pri teplote 298 K ( 5 K (25( C ( 5( C).

Skúšobné plyny, ktoré treba používať, a odporúčané rozsahy relatívneho faktora odozvy:

Metán a čistený syntetický vzduch 1,00 ( Rf ( 1,15

Propylén a čistený syntetický vzduch 0,90 ( Rf ( 1,10

Toluén a čistený syntetický vzduch 0,90 ( Rf ( 1,10

Tieto hodnoty sú relatívne vzhľadom na faktor odozvy (Rf) rovný 1,00 pre propán a čistený syntetický vzduch.

1.8.3. Kontrola rušivého účinku kyslíka

Pri uvedení analyzátora do prevádzky a po dlhých prestávkach v jeho prevádzke sa musí určiť, či je potrebné vykonať kontrolu rušivého účinku kyslíka.

Faktor odozvy je definovaný a určuje sa spôsobom popísaným v bode 1.8.2. Skúšobný plyn, ktorý treba používať a odporúčaný rozsah relatívneho faktora odozvy:

Propán a dusík 0,95 ( Rf ( 1,05.

Táto hodnota je relatívna vzhľadom na faktor odozvy (Rf) rovný 1,00 pre propán a čistený syntetický vzduch.

Hodnota koncentrácie kyslíka vo vstupnom vzduchu horáka FID musí byť v rozmedzí ( 1 mol ( koncentrácie kyslíka vo vstupnom vzduchu horáka FID, ktorý bol použitý pri poslednej kontrole rušivého účinku kyslíka. Ak je rozdiel väčší, musí sa skontrolovať rušivý účinok kyslíka a analyzátor sa musí podľa potreby nastaviť.

1.8.4. Účinnosť bezmetánovej oxidačnej jednotky (NMC, iba pre plynové motory poháňané zemným plynom)

Bezmetánová oxidačná jednotka sa používa na odstránenie bezmetánových uhľovodíkov zo vzorky plynu oxidáciou všetkých uhľovodíkov okrem metánu. V ideálnom prípade je miera premeny metánu 0 ( a ostatných uhľovodíkov reprezentovaných etánom 100 (. Kvôli presnému meraniu NMHC sa určia hodnoty dvoch účinností a použijú sa pri výpočte hmotnostného prietoku emisií NMHC (pozri príloha III, dodatok 2, bod 4.3).

1.8.4.1. Metánová účinnosť

Metánový kalibračný plyn sa nechá prúdiť cez FID raz s obtokom NMC a raz bez jej obtoku. Zaznamenajú sa tieto dve hodnoty koncentrácií. Účinnosť sa určí takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

kde:

concW = koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď CH4 prúdi cez NMC

concW/O = koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď CH4 obteká NMC

1.8.4.2. Etánová účinnosť

Etánový kalibračný plyn sa nechá prúdiť cez FID raz s obtokom NMC a raz bez jej obtoku. Zaznamenajú sa tieto dve hodnoty koncentrácií. Účinnosť sa určí takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

kde

concW = koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď C2H6 prúdi cez NMC

concW/O = koncentrácia uhľovodíkov v prípade, keď C2H6 obteká NMC

1.9. Rušivé účinky u analyzátorov CO, CO2 a NOx

Iné plyny, prítomné vo výfukovom plyne, než analyzovaný plyn môžu niekoľkými spôsobmi rušivo ovplyvňovať hodnoty zobrazené na prístroji. Ku kladnému rušeniu dochádza v prístrojoch NDIR, v ktorých rušivý plyn vyvoláva rovnaký účinok ako meraný plyn, len v menšej miere. Záporné rušenie vzniká v prístrojoch NDIR, v ktorých rušivý plyn rozširuje absorpčné pásmo meraného plynu a v prístrojoch s CLD, kde rušivý plyn zháša žiarenie. Pred prvým použitím analyzátora a po dlhých prestávkach v jeho prevádzke sa musia vykonávať kontroly rušivých účinkov popísané v bodoch 1.9.1 a 1.9.2.

1.9.1. Kontrola rušivých účinkov v analyzátore CO

Na činnosť analyzátora CO môže rušivo vplývať voda a CO2. Preto sa musí pri izbovej teplote prebublávať cez vodu rozsahový plyn s CO2 s koncentráciou 80 až 100 ( celej stupnice na maximálnom prevádzkovom rozsahu použitom v priebehu skúšky a musí sa zaznamenať odozva analyzátora. Odozva analyzátora nesmie byť väčšia než 1 ( celej stupnice na rozsahoch rovných alebo väčších než 300 ppm alebo 3 ppm na rozsahoch menších než 300 ppm.

1.9.2. Kontroly zhášania v analyzátoroch NOx

V prípade analyzátorov s CLD (a HCLD) sú tými dvomi problémovými plynmi CO2 a vodná para. Zhášacie odozvy na tieto dva plyny sú úmerné ich koncentráciám, a preto si kvôli určeniu zhášania pri najvyšších očakávaných koncentráciách, ktoré sa vyskytujú počas skúšok, vyžadujú použitie skúšobných techník.

1.9.2.1. Kontroly zhášania CO2

Rozsahový plyn s CO2 s koncentráciou 80 až 100 ( celej stupnice na maximálnom prevádzkovom rozsahu sa nechá prechádzať cez analyzátor NDIR a zaznamená sa hodnota koncentrácie CO2 ako A. Potom sa plyn zriedi na približne 50 ( rozsahovým plynom s NO, nechá sa prechádzať cez analyzátor NDIR a (H)CLD a zaznamenajú sa hodnoty koncentrácií CO2 a NO ako B, resp. C. Potom sa prívod CO2 uzavrie, cez (H)CLD sa nechá prechádzať iba rozsahový plyn NO a zaznamená sa hodnota koncentrácie NO ako D.

Zhášanie, ktorého hodnota nesmie byť väčšia než 3 ( plného rozsahu stupnice, sa vypočíta takto:

% zhášania = [!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA !!!]

kde:

A je koncentrácia CO2 v nezriedenom plyne nameraná analyzátorom NDIR v (

B je koncentrácia CO2 v zriedenom plyne nameraná analyzátorom NDIR v (

C je koncentrácia NO v zriedenom plyne nameraná (H)CLD v ppm

D je koncentrácia NO v nezriedenom plyne nameraná (H)CLD v ppm

Je možné používať alternatívne metódy zrieďovania a určovania hodnôt rozsahových plynov s CO2 a NO, ako je dynamické zmiešavanie/zmesovanie.

1.9.2.2. Kontrola zhášania vodou

Tento typ kontroly sa vzťahuje len na merania koncentrácií na mokrom základe. Pri výpočte zhášania vodou sa musí zohľadniť riedenie rozsahového plynu s NO vodnou parou a merítkovanie koncentrácie vodnej pary v tejto zmesi na koncentráciu očakávanú v priebehu skúšok.

Rozsahový plyn s NO s koncentráciou 80 až 100 ( celej stupnice na normálnom prevádzkovom rozsahu sa nechá prechádzať cez (H)CLD a zaznamená sa hodnota koncentrácie NO ako D. Rozsahový plyn s NO sa potom pri izbovej teplote prebublá cez vodu, nechá sa prejsť cez (H)CLD a hodnota koncentrácie NO sa zaznamená ako C. Určia sa hodnoty absolútneho prevádzkového tlaku v analyzátore a teploty vody a zaznamenajú sa ako E, resp. F. Určí sa teplota nasýtených pár zmesi, ktorá zodpovedá teplote vody v prebublávači F, a zaznamená sa ako G. Koncentrácia vodnej pary (H, v () v zmesi sa vypočíta takto:

H = 100 * (G/E)

Očakávaná koncentrácia NO v zriedenom rozsahovom plyne (vo vodnej pare) (De) sa vypočíta takto:

De = D * (1 - H / 100)

V prípade výfukového plynu vznetového motora sa z koncentrácie CO2 v nezriedenom rozsahovom plyne (A nameranej podľa bodu 1.9.2.1) odhadne maximálna koncentrácia vodnej pary vo výfukovom plyne (Hm, v () očakávaná v priebehu skúšok, a to za predpokladu, že pomer atómov H / C v palive je 1,8 : 1, takto:

Hm = 0,9 * A.

Zhášanie vodou, ktoré nesmie byť väčšie než 3 (, sa vypočíta takto:

( zhášania = 100 * ((De - C) / (De) * (Hm / H),

kde:

De = je očakávaná koncentrácia NO v zriedenom plyne v ppm

C = je koncentrácia NO v zriedenom plyne v ppm

Hm = je maximálna koncentrácia vodnej pary v (

H = je skutočná koncentrácia vodnej pary v (

Poznámka: Je dôležité, aby rozsahový plyn s NO použitý pri tejto kontrole obsahoval len minimálnu koncentráciu NO2, pretože pohlcovanie NO2 vodou nebolo vo výpočtoch zhášania zohľadnené.

1.10. Kalibračné intervaly

Analyzátory sa musia kalibrovať podľa bodu 1.5 najmenej každé 3 mesiace alebo vždy po oprave, alebo zmene systému, ktorá by mohla ovplyvniť výpočty.

2. KALIBRÁCIA SYSTÉMU CVS

2.1. Všeobecne

Systém CVS sa kalibruje pomocou presného prietokomera s nadväznosťou na národné alebo medzinárodné etalóny a pomocou uzatváracieho zariadenia. Prietok systémom sa meria pri rôzne nastavených mierach uzatvorenia a riadiace parametre systému sa merajú a vzťahujú sa na prietok.

Je možné používať rôzne typy prietokomerov, napr. kalibrovaná Venturiho trubica, kalibrovaný laminárny prietokomer, kalibrovaný rýchlostný prietokomer.

2.2. Kalibrácia objemového čerpadla (PDP)

Všetky parametre súvisiace s čerpadlom sa merajú súčasne s parametrami súvisiacimi s prietokomerom, ktorý je zapojený do série s čerpadlom. Vypočítaný prietok (v m3/min na vstupe do čerpadla, absolútny tlak a teplota) sa vynáša do grafického priebehu v závislosti od korelačnej funkcie, ktorá predstavuje hodnoty špecifickej kombinácie parametrov čerpadla. Potom sa vyrieši linerárna rovnica, ktorá vyjadruje vzťah medzi prietokom čerpadla a korelačnou funkciou. Ak je systém CVS vybavený pohonom pracujúcim pri viacerých otáčkach, kalibrácia sa musí vykonať pre každý použitý rozsah. V priebehu kalibrácie sa musí udržiavať ustálená teplota.

2.2.1. Analýza údajov

Metódou, ktorú predpisuje výrobca, sa z údajov prietokomera vypočíta prietok vzduchu (Qs) pri každej nastavenej miere uzatvorenia (minimálne 6 nastavených hodnôt) v štandardných jednotkách m3/min. Potom sa prietok vzduchu prevedie na prietok čerpadla (V0) v m3/otáčku pri absolútnej teplote a tlaku na vstupe do čerpadla takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde:

Qs = prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,3 kPa, 273 K) (m3/s)

T = teplota na vstupe do čerpadla (K)

pA = absolútny tlak na vstupe do čerpadla (pB - p1) (kPa)

n = otáčky čerpadla (ot/s)

Kvôli zohľadneniu vzájomného pôsobenia medzi zmenami tlaku na čerpadle a stratami kvôli netesnosti čerpadla sa vypočíta korelačná funkcia (X0) medzi otáčkami čerpadla, tlakovým rozdielom medzi vstupom a výstupom čerpadla a absolútnym tlakom na výstupe čerpadla takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde:

(pP = tlakový rozdiel medzi vstupom a výstupom čerpadla (kPa)

pA = absolútny tlak na výstupe čerpadla (kPa)

Vykoná sa vyrovnanie metódou najmenších štvorcov a zostaví sa kalibračná rovnica takto:

V0 = D0 - m * (X0).

D0 a m sú konštanty úseku na zvislej osi a sklonu, ktorými sa popisujú regresné priamky.

V prípade systému CVS s viacerými otáčkami musia byť kalibračné krivky zostrojené pre rôzne rozsahy prietoku čerpadla približne rovnobežné a pri zmenšovaní rozsahu prietoku čerpadla hodnoty úseku na zvislej osi (D0) rastú.

Hodnoty vypočítané z tejto rovnice sa musia nachádzať v rozmedzí ( 0,5 ( od nameranej hodnoty V0. Hodnoty m sa budú meniť od čerpadla k čerpadlu. Prítok tuhých znečisťujúcich látok v priebehu času spôsobí, že straty netesnosťou čerpadla sa budú zmenšovať, čo sa prejaví nižšími hodnotami m. Preto sa kalibrácia vykonáva pri spustení čerpadla do činnosti, po veľkej údržbe a ak celkové overovanie systému (bod 2.4) poukazuje na zmenu veľkosti strát netesnosťou čerpadla.

2.3. Kalibrácia kritického prietoku Venturiho trubicou

Kalibrácia CFV ja založená na rovnici prietoku pre kritický prietok Venturiho trubicou. Prietok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe, ako je uvedené ďalej:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde:

KV = kalibračný koeficient

pA = absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice (kPa)

T = teplota na vstupe do Venturiho trubice (K)

2.3.1. Analýza údajov

Metódou, ktorú predpisuje výrobca, sa z údajov prietokomera vypočíta prietok vzduchu (Qs) pri každej nastavenej miere uzatvorenia (minimálne 8 nastavených hodnôt) v štandardných jednotkách m3/min. Pre každú nastavenú hodnotu uzatvorenia sa z kalibračných údajov vypočíta kalibračný koeficient takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde:

Qs = prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,3 kPa, 273 K) (m3/s)

T = Teplota na vstupe do Venturiho trubice (K)

pA = absolútny tlak na vstupe do Venturiho trubice (kPa)

Kvôli určeniu rozsahu kritických prietokov sa nakreslí grafický priebeh KV ako funkcia tlaku na vstupe do Venturiho trubice. Pre kritický prietok (upchatá trubica) bude mať KV pomerne stálu hodnotu. S poklesom tlaku (zvyšuje sa vákuum) sa upchatie Venturiho trubice uvoľní a KV klesá, čo naznačuje, že CFV sa nachádza mimo povoleného rozsahu.

Z minimálne ôsmich bodov v oblasti kritického prietoku sa vypočíta priemerná hodnota KV a štandardná odchýlka. Štandardná odchýlka nesmie prekročiť ( 0,3 ( priemernej hodnoty KV.

2.4. Celkové overenie systému

Určí sa celková presnosť vzorkovacieho systému CVS a analytického systému privedením známej hmotnosti znečisťujúceho plynu do systému počas jeho normálnej prevádzky. Znečisťujúci plyn sa analyzuje a vypočíta sa hmotnosť podľa prílohy III, dodatok 2, bod 4.3 okrem prípadu propánu, kedy sa pre uhľovodíky (HC) namiesto faktora s hodnotou 0,000479 použije hodnota 0,000472. Musí sa použiť každá z nasledujúcich techník.

2.4.1. Meranie s clonou kritického prietoku

Známe množstvo čistého plynu (oxid uhoľnatý alebo propán) sa privedie do systému CVS cez kalibrovanú kritickú clonu. Ak je tlak na vstupe dostatočne vysoký, prietok, ktorý je nastavený prostredníctvom clony kritického prietoku, je nezávislý od tlaku na výstupe z clony (( kritický prietok). Systém CVS sa asi 5 až 10 minút prevádzkuje tak, ako počas normálnej emisnej skúšky výfukového plynu. Vzorka plynu sa analyzuje obvyklým zariadením (vzorkovací vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu. Takto určená hmotnosť musí byť v rozmedzí ( 3 ( od známej hmotnosti privedeného plynu.

2.4.2. Meranie gravimetrickou technikou

Určí sa hmotnosť malého valca naplneného oxidom uhoľnatým alebo propánom s presnosťou ( 0,01 gramu. Kým sa oxid uhoľnatý alebo propán privádza do systému CVS, systém sa asi 5 až 10 minút prevádzkuje tak, ako počas normálnej emisnej skúšky výfukového plynu. Diferenciálnym vážením sa určí množstvo vypusteného čistého plynu. Vzorka plynu sa analyzuje obvyklým zariadením (vzorkovací vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu. Takto určená hmotnosť musí byť v rozmedzí ( 3 ( od známej hmotnosti privedeného plynu.

3. KALIBRÁCIA SYSTÉMU MERANIA MNOŽSTVA TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

3.1. Úvod

Každý komponent sa musí kalibrovať tak často, ako je potrebné pre splnenie požiadaviek tejto smernice na presnosť. V tomto bode je popísaná kalibračná metóda, ktorá sa musí použiť pre komponenty uvedené v prílohe III, dodatok 4, bod 4 a v prílohe V, bod 2.

3.2. Meranie prietoku

Musí byť zabezpečená nadväznosť kalibrácie plynových prietokomerov alebo prístrojového vybavenia na meranie prietoku plynov na medzinárodné a/alebo národné etalóny. Maximálna chyba nameranej hodnoty musí byť v rozmedzí ( 2 ( hodnoty zobrazenej na prístroji.

Ak sa prietok plynu určuje diferenciálnym meraním prietoku, musí byť maximálna chyba rozdielu taká, aby sa presnosť GEDF nachádzala v rozmedzí ( 4 ( (pozri tiež príloha V, bod 2.2.1, EGA). Je možné vypočítať ju pomocou druhej odmocniny chýb každého prístroja.

3.3. Kontrola podmienok čiastočného prietoku

Musí sa kontrolovať rozsah kolísania rýchlosti a tlaku výfukového plynu a ak je to vhodné, musí sa nastavovať podľa požiadaviek prílohy V, bod 2.2.1, EP.

3.4. Kalibračné intervaly

Prístrojové vybavenie na meranie prietoku sa musí kalibrovať najmenej každé 3 mesiace alebo vždy po oprave, alebo zmene systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu.

4. KALIBRÁCIA ZARIADENIA NA MERANIE OPACITY DYMU

4.1. Úvod

Opacimeter sa musí kalibrovať tak často, ako je potrebné pre splnenie požiadaviek tejto smernice na presnosť. V tomto bode je popísaná kalibračná metóda, ktorá sa musí použiť pre komponenty uvedené v prílohe III, dodatok 4, bod 5 a v prílohe V, bod 3.

4.2. Postup kalibrácie

4.2.1. Doba zohriatia

Opacimeter sa musí zohrievať a stabilizovať podľa odporúčaní výrobcu. Ak je opacimeter vybavený systémom prečisťovacieho vzduchu, ktorý zabraňuje zanášaniu meracej optiky prístroja sadzami, aj tento systém sa musí aktivovať a nastaviť podľa odporúčaní výrobcu.

4.2.2. Určenie odozvy linearity

Linearita opacimetra sa musí kontrolovať v režime zobrazenia hodnôt opacity podľa odporúčaní výrobcu. Do opacimetra sa postupne vložia tri neutrálne filtre so známou priepustnosťou, ktoré musia spĺňať požiadavky stanovené v prílohe III, dodatok 4, bod 5.2.5 a vždy sa zaznamená hodnota opacity. Neutrálne filtre musia mať nominálne hodnoty opacity približne 10 (, 20 ( a 40 (.

Linearita sa nesmie líšiť o viac než ( 2 ( opacity od nominálnej hodnoty sivého filtra. Každá nelinearita, ktorá prekračuje vyššie uvedenú hodnotu, sa musí pred skúškou opraviť.

4.3. Kalibračné intervaly

Opacimeter sa musí kalibrovať podľa bodu 4.2.2 najmenej každé 3 mesiace alebo vždy po oprave alebo zmene systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu.

PRÍLOHA IV

TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKY REFERENČNÉHO PALIVA PREDPÍSANÉHO PRE SCHVAĽOVACIE SKÚŠKY A PRE OVERENIE ZHODY VÝROBKOV

1. MOTOROVÁ NAFTA1

Parameter Jednotka Limity2 Skúšobná Rok

Minimálny Maximálny metóda uverejnenia

Cetánové číslo3 52 54 EN-ISO 5165 19984

Hustota pri 15 (C kg/m3 833 837 EN-ISO 3675 1995

Destilácia:

- teplota 50 ( (C 245 - EN-ISO 3405 1998

- teplota 95 ( (C 345 350 EN-ISO 3405 1998

- konečný bod varu (C - 370 EN-ISO 3405 1998

Teplota vzplanutia (C 55 - EN 27719 1993

CFPP (C - - 5 EN 116 1981

Viskozita pri 40 (C mm2/s 2,5 3,5 EN-ISO 3104 1996

Polycyklické aromatické uhľovodíky ( m/m 3,0 6,0 IP 391* 1995

Obsah síry5 mg/kg - 300 pr. EN-ISO/DIS 14596 19984

Korózia medi - 1 EN-ISO 2160 1995

Conradsonov uhlíkový zvyšok (10 ( DR) ( m/m - 0,2 EN-ISO 10370

Obsah popola ( m/m - 0,01 EN-ISO 6245 1995

Obsah vody ( m/m - 0,05 EN-IDO 12937 1995

Neutralizačné číslo (silná kyselina) mg KOH/g - 0,02 ASTM D 974-95 19984

Oxidačná stabilita6 mg/ml - 0,025 EN-ISO 12205 1996

(*) Nová a lepšia metóda pre polycyklické aromatické uhľovodíky - vyvíja sa ( m/m - - EN 12916 [1997]4

(1) Ak je potrebné vypočítať tepelnú účinnosť motora alebo vozidla, výhrevnosť paliva sa môže vypočítať zo vzorca: Merná energia (výhrevnosť) (čistá) v MJ/kg = (46,423 - 8,792 d2 + 3,170d) (x + y + s)) + 9,420s - 2,499x kde: d = hustota pri 15 (C, x = hmotnostný podiel vody (( podelené 100), y = hmotnostný podiel popola (( podelené 100), s = hmotnostný podiel síry (( podelené 100). (2) Hodnoty uvedené v špecifikácii sú skutočné hodnoty'. Pri určení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia normy ISO 4259, Ropné výrobky - Určovanie a používanie presných údajov vo vzťahu k metódam skúšok, pri stanovení samotnej minimálnej hodnoty bol zohľadnený minimálny rozdiel 2R nad nulou; ak je stanovená maximálna aj minimálna hodnota, je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť). Napriek tomuto opatreniu, ktoré je potrebné zo štatistických dôvodov, by sa však výrobca paliva mal zamerať na nulovú hodnotu v tých prípadoch, kde je určená maximálna hodnota 2 R a na strednú hodnotu v tých prípadoch, kde je uvedený maximálny aj minimálny limit. Keby bolo potrebné vyjasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácie, mali by sa použiť ustanovenia normy ISO 4259. (3) Rozsah limitných hodnôt pre cetánové číslo nie je v súlade s požiadavkou na minimálny rozsah 4 R. V prípade sporu medzi dodávateľom a užívateľom paliva je však možné pri jeho riešení použiť ustanovenia normy ISO 4259 za predpokladu, že sa vykoná dostatočný počet opakovaných meraní na to, aby sa dosiahla potrebná presnosť; tento prístup sa uprednostňuje pred určovaním na základe jednotlivých hodnôt. (4) Vo vhodnom čase bude doplnený mesiac uverejnenia. (5) Musí sa hlásiť skutočný obsah síry v palive použitom pri skúškach. Okrem toho obsah síry v referenčnom palive, ktoré sa používa pri schvaľovaní vozidla alebo motora vzhľadom na limitné hodnoty stanovené v riadku B tabuľky uvedenej v bode 6.2.1 prílohy I k tejto smernici, musí byť maximálne 50 ppm. Komisia čo najskôr, avšak najneskôr 31. decembra 1999, predloží návrh úpravy tejto prílohy, ktorý bude vyjadrovať trhovú priemernú hodnotu obsahu síry v palive vzhľadom na palivo definované v prílohe IV k smernici 98/70/ES. (6) Hoci sa oxidačná stabilita reguluje, je pravdepodobné, že doba skladovateľnosti bude obmedzená. Je potrebné získať od dodávateľa informácie o podmienkach skladovania a dobe skladovateľnosti.

2. ZEMNÝ PLYN

Palivá predávané na európskom trhu sú k dispozícii v dvoch rozsahoch:

1) rozsah H, ktorého krajné referenčné palivá sú G20 a G23,

2) rozsah L, ktorého krajné referenčné palivá sú G23 a G25.

Ďalej sú zhrnuté charakteristiky referenčných palív G20, G23 a G25:

Referenčné palivo G20

Charakteristika Jednotky Základňa Limity Skúšobná metóda

Min. Max.

Zloženie:

Metán 100 99 100

Rovnováha mol ( - - 1 ISO 6974

[Inertné plyny + C2/C2+]

N2

Obsah síry mg/m3 (1) - - 50 ISO 6326-5

(1) Hodnotu treba určiť pri štandardných podmienkach (293,2 K (20 (C) a 101,3 kPa)

Referenčné palivo G23

Charakteristika Jednotky Základňa Limity Skúšobná metóda

Min. Max.

Zloženie:

Metán 92,5 91,5 93,5

Rovnováha mol ( - - 1 ISO 6974

[Inertné plyny + C2/C2+]

N2 7,5 6,5 8,5

Obsah síry mg/m3 (1) - - 50 ISO 6326-5

(1) Hodnotu treba určiť pri štandardných podmienkach (293,2 K (20 (C) a 101,3 kPa)

Referenčné palivo G25

Charakteristika Jednotky Základňa Limity Skúšobná metóda

Min. Max.

Zloženie:

Metán 86 84 88

Rovnováha mol ( - - 1 ISO 6974

[Inertné plyny + C2/C2+]

N2 14 12 16

Obsah síry mg/m3 (1) - - 50 ISO 6326-5

(1) Hodnotu treba určiť pri štandardných podmienkach (293,2 K (20 (C) a 101,3 kPa)

3. SKVAPALNENÝ ROPNÝ PLYN

Parameter Jednotka Limity pre palivo A Limity pre palivo B Skúšobná

Min. Max. Min. Max. metóda

Oktánové číslo motora 93,5 93,5 EN 589, príloha B

Zloženie

Obsah C3 obj ( 48 52 83 87

Obsah C4 obj ( 48 52 13 17 ISO 7941

Olefíny obj ( 0 12 9 15

Zvyšok po odparení mg/kg 50 50 NFM 41-015

Celkový obsah síry ppm hmot (1) 50 50 EN 24620

Sírovodík - Žiadny Žiadny ISO 8819

Korózia medeného pása klasifikácia Trieda 1 Trieda 1 ISO 6251 (2)

Voda pri 0 (C Bez Bez Vizuálna kontrola

(1) Hodnotu treba určiť pri štandardných podmienkach (293,2 K (20 (C) a 101,3 kPa) (2) Ak vzorka obsahuje inhibítory korózie alebo iné chemikálie, ktoré znižujú korozívnosť vzorky pre medený pás, touto metódou sa nemusí dať presne určiť prítomnosť korozívnych látok. Preto je zakázané pridávať tieto zlúčeniny iba za účelom posunu výsledkov tejto skúšobnej metódy.

PRÍLOHA V

ANALYTICKÉ A VZORKOVACIE SYSTÉMY

1. URČOVANIE KONCENTRÁCIE EMISIÍ PLYNNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

1.1. Úvod

Bod 1.2 a obrázky 7 a 8 obsahujú podrobné popisy odporúčaných vzorkovacích a analytických systémov. Keďže rovnocenné výsledky je možné dosiahnuť rôznymi konfiguráciami, nie je potrebné presne sa pridržiavať obrázkov 7 a 8. Je možné používať ďalšie komponenty ako prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače, ktoré pomôžu získať ďalšie informácie a koordinovať funkcie systémov týchto komponentov. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na udržiavanie presnosti niektorých systémov, je možné vyradiť, ak sa ich vyradenie zakladá na dobrom inžinierskom úsudku.

Obrázok 7

Schéma postupu činnosti systému pre analýzu koncentrácie CO, CO2, NOx, HC v neupravenom výfukovom plyne (iba pre ESC)

[pic]

1.2. Popis analytického systému

Analytický systém pre určovanie koncentrácií emisií plynných znečisťujúcich látok v neupravenom (obrázok 7, iba ESC) alebo zriedenom (obrázok 8, ETC a ESC) výfukovom plyne je popísaný tak, že sa zohľadnilo použitie:

1) analyzátora HFID pre meranie koncentrácie uhľovodíkov;

2) analyzátora NDIR pre meranie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého;

3) analyzátora HCLD alebo rovnocenného analyzátora pre meranie oxidov dusíka.

Vzorku pre všetky komponenty je možné odoberať jednou vzorkovacou sondou alebo dvomi vzorkavacími sondami umiestnenými v tesnej blízkosti, vnútorne oddelenými a zavedenými do rôznych analyzátorov. Musí sa dávať pozor na to, aby na žiadnom mieste analytického systému nedochádzalo ku kondenzácii zložiek výfukového plynu (vrátane vody a kyseliny sírovej).

Obrázok 8

[pic]

Schéma postupu činnosti systému pre analýzu koncentrácie CO, CO2, NOx, HC v zriedenom výfukovom plyne (ETC, voliteľná pre ESC)

1.2.1. Komponenty znázornené na obrázkoch 7 a 8

EP Výfuková rúra

Vzorkovacia sonda výfukového plynu (iba na obrázku 7)

Odporúča sa rovná uzavretá sonda z nerezovej ocele s viacerými otvormi. Vnútorný priemer nesmie byť väčší než vnútorný priemer vzorkovacieho potrubia. Hrúbka steny sondy nesmie byť väčšia než 1 mm. Na sonde musia byť urobené minimálne 3 otvory v 3 rôznych radiálnych rovinách dimenzované tak, aby sa nimi odoberali vzorky približne rovnakého prúdu. Sonda musí siahať minimálne cez 80 ( priemeru výfukovej rúry. Je možné používať jednu alebo dve vzorkovacie sondy.

SP2 Vzorkovacia sonda uhľovodíkov v zriedenom výfukovom plyne (iba na obrázku 8)

Sonda musí:

1) byť definovaná ako prvých 254 mm až 762 mm vyhrievaného vzorkovacieho potrubia HSL1;

2) mať minimálny vnútorný priemer 5 mm;

3) byť inštalovaná v zrieďovacom tuneli DT (pozri bod 2.3, obrázok 20) v mieste, v ktorom už je zrieďovací vzduch dobre zmiešaný s výfukovým plynom (t.j. približne 10 priemerov tunela po prúde od miesta, v ktorom výfukový plyn vstupuje do zrieďovacieho tunela);

4) byť dostatočne vzdialená (radiálne) od ostatných sond a od steny tunela na to, aby na ňu nevplývali žiadne víry alebo spätné prúdy;

5) byť vyhrievaná tak, aby sa teplota prúdu plynu na výstupe sondy zvýšila na 463 K ( 10 K (190 (C ( 10 (C).

SP3 Vzorkovacia sonda CO, CO2, NOx v zriedenom výfukovom plyne (iba obrázok 8)

Sonda musí:

1) byť umiestnená v tej istej rovine ako SP2;

2) byť dostatočne vzdialená (radiálne) od ostatných sond a od steny tunela na to, aby na ňu nevplývali žiadne víry alebo spätné prúdy;

3) byť vyhrievaná a izolovaná po celej svojej dĺžke na minimálnu teplotu 328 K (55 (C), aby sa tak zabránilo kondenzácii vody.

HSL1 Vyhrievané vzorkovacie potrubie

Toto vzorkovacie potrubie privádza vzorku plynu z jednej sondy k miestu (miestam) delenia a k analyzátoru uhľovodíkov.

Vzorkovacie potrubie musí :

1) mať vnútorný priemer minimálne 5 mm a maximálne 13,5 mm;

2) byť vyrobené z nerezovej ocele alebo PTFE;

3) udržiavať teplotu steny 463 K ( 10 K (190 (C ( 10 (C) meranú na každom samostatne regulovanom úseku, ak je teplota výfukového plynu v mieste vzorkovacej sondy rovná alebo nižšia než 463 K (190 (C);

4) udržiavať vyššiu teplotu steny než 453 K (180 (C), ak je teplota výfukového plynu v mieste vzorkovacej sondy vyššia než 463 K (190 (C);

5) udržiavať teplotu steny 463 K ( 10 K (190 (C ( 10 (C) v mieste bezprostredne pred vyhrievaným filtrom F2 a HFID.

HSL2 Vyhrievané vzorkovacie potrubie pre NOx

Toto vzorkovacie potrubie musí :

1) udržiavať teplotu steny 328 K až 473 K (55 (C až 200 (C) až po prevodník C, ak sa používa chladiaci kúpeľ B a až po analyzátor, ak sa chladiaci kúpeľ B nepoužíva;

2) byť vyrobené z nerezovej ocele alebo PTFE.

SL Vzorkovacie potrubie pre CO a CO2

Toto potrubie musí byť vyrobené z PTFE alebo z nerezovej ocele. Môže byť vyhrievané alebo nevyhrievané.

BK Vzorkovací vak koncentrácii pozadia (voliteľný; iba na obrázku 8)

Pre odber vzoriek a následné určovanie koncentrácií pozadia v nich.

BG Vzorkovací vak (voliteľný; iba na obrázku 8 pre vzorkovanie CO a CO2)

Pre odber vzoriek a následné určovanie koncentrácií ich zložiek.

F1 Vyhrievaný predradený filter (voliteľný)

Jeho teplota musí byť rovnaká ako teplota HSL1.

F2 Vyhrievaný filter

Tento filter musí zachytiť všetky tuhé znečisťujúce látky vo vzorke plynu ešte pred jej vstupom do analyzátora. Teplota filtra musí byť rovnaká ako teplota HSL. Filter sa musí vymieňať podľa potreby.

P Vyhrievané vzorkovacie čerpadlo

Čerpadlo musí byť vyhrievané na rovnakú teplotu ako HSL1.

HC

Vyhrievaný plameňový ionizačný detektor (HFID) pre určovanie koncentrácií uhľovodíkov. Jeho teplota sa musí udržiavať na hodnote 453 K až 473 K (180 (C až 200 (C).

CO, CO2

Analyzátory NDIR pre určovanie koncentrácií oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého (voliteľné pre určovanie zrieďovacieho pomeru pri meraní hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok).

NO

Analyzátor CLD alebo HCLD pre určovanie koncentrácií oxidov dusíka. Ak sa používa HCLD, musí sa udržiavať na teplote 328 K až 473 K (55 (C až 200 (C).

C Prevodník

Pred vykonaním analýzy v CLD alebo HCLD sa musí použiť prevodník, ktorý zabezpečí katalytickú redukciu NO2 na NO.

B Chladiaci kúpeľ (voliteľný)

Je určený na ochladenie a kondenzáciu vody vo vzorke výfukového plynu. Kúpeľ sa musí udržiavať na teplote 273 K až 277 K (0 (C až 4 (C) ľadom alebo chladením. Kúpeľ je voliteľný, ak je analyzátor zabezpečený proti rušivým účinkom vodnej pary v súlade s požiadavkami prílohy III, dodatok 5, body 1.9.1 a 1.9.2. Ak sa voda odstráni kondenzáciou, teplota alebo rosný bod vzorky plynu sa musí sledovať buď vnútri odlučovača vody alebo po prúde za ním. Teplota alebo rosný bod vzorky plynu nesmie prekročiť 280 K (7 (C). Pre odstraňovanie vody zo vzorky nie je povolené používať chemické sušičky.

T1, T2, T3 Snímač teploty

Určený na sledovanie teploty prúdu plynu.

T4 Snímač teploty

Určený na sledovanie teploty prevodníka NO2 - NO.

T5 Snímač teploty

Určený na sledovanie teploty chladiaceho kúpeľa.

G1, G2, G3 Tlakomer

Určený na meranie tlaku vo vzorkovacích potrubiach.

R1, R2 Regulátor tlaku

Určený na reguláciu tlaku vzduchu, resp. paliva vstupujúceho do HFID.

R3, R4, R5 Regulátor tlaku

Určený na reguláciu tlaku vo vzorkovacích potrubiach a prietoku do analyzátorov.

FL1, FL2, FL3 Prietokomer

Určený na sledovanie prietoku vzorky cez obtok.

FL4, FL5, FL6 Prietokomer (voliteľný)

Určený na sledovanie prietoku cez analyzátory.

V1, V2, V3, V4, V5 Výberový ventil

Umožňuje vhodné nastavenie ventilov, ktorým sa volí trasa prívodu vzorky plynu, rozsahového plynu alebo nulového plynu do analyzátorov.

V6, V7 Solenoidový ventil

Umožňuje obtok prevodníka NO2 - NO.

V8 Ihlový ventil

Určený na vyvažovanie prietoku cez prevodník NO2 - NO (C) a cez jeho obtok.

V9, V10 Ihlový ventil

Určený na reguláciu prietokov cez analyzátory.

V11, V12 Pákový ventil

Určený na odvod kondenzátu z kúpeľa B.

1.3. Analýza NMHC (iba pre plynové motory poháňané zemným plynom)

1.3.1. Metóda plynovej chromatografie (GC, obrázok 9)

Pri používaní metódy plynovej chromatografie sa malý odmeraný objem vzorky vstriekne do analytickej kolóny, cez ktorú je hnaný inertným nosným plynom. V kolóne sa oddeľujú rôzne zložky podľa ich bodov varu, takže v rôznych časových okamihoch sa vypierajú z kolóny von. Potom prechádzajú cez detektor, ktorý vytvára elektrický signál, ktorého veľkosť závisí od koncentrácie zložiek. Keďže nejde o metódu spojitej analýzy, možno ju používať iba v spojení s metódou vzorkovania pomocou vaku popísanou v prílohe III, dodatok 4, bod 3.4.2.

Pre analýzu NMHC sa musí používať metóda automatizovanej plynovej chromatografie s FID. Výfukový plyn sa vzorkuje do vzorkovacieho vaku, z ktorého sa časť vzorky odoberie a vstriekne sa do plynového chromatografu. Na kolóne typu Porapak sa vzorka rozdelí na dve časti (CH4/vzduch/CO a NMHC/CO2/H2O). Na kolóne s molekulovým sitom sa CH4 oddelí od vzduchu a CO a potom vstúpi do FID, kde sa zmeria jeho koncentrácia. Úplný cyklus od vstreknutia jednej vzorky po vstreknutie druhej je možné absolvovať za 30 s. Kvôli určeniu koncentrácie NMHC sa koncentráci CH4 odčíta od celkovej koncentrácie uhľovodíkov (pozri príloha III, dodatok 2, bod 4.3.1).

Na obrázku 9 je znázornené typické zapojenie plynového chromatografu kvôli bežnému určovaniu koncentrácie CH4. Na základe dobrého inžinierskeho úsudku je možné používať aj iné metódy plynovej chromatografie.

Obrázok 9

[pic]

Schéma postupu činnosti systému pre analýzu koncentrácie metánu (metóda plynovej chromatografie)

Komponenty znázornené na obrázku 9

PC Kolóna typu Porapak

Musí sa používať typ Porapak N, 180/300 (m (oko 50/80), dĺžka 610 mm x vnútorný priemer 2,16 mm a pred počiatočným použitím sa musí kondicionovať spolu s nosným plynom najmenej 12 hodín pri teplote 423 K (150 (C).

MSC Kolóna s molekulovým sitom

Musí sa používať typ 13X, 250/350 (m (oko 45/60), dĺžka 1220 mm x vnútorný priemer 2,16 mm a pred počiatočným použitím sa musí kondicionovať spolu s nosným plynom najmenej 12 hodín pri teplote 423 K (150 (C).

OV Piecka

Je určená na udržiavanie kolón a ventilov na ustálenej teplote pre potreby prevádzky analyzátorov a na kondicionovanie kolón pri teplote 423 K (150 (C).

SLP Vzorkovacia slučka

Kus trubice z nerezovej ocele s dostatočnou dĺžkou na to, aby sa do neho zmestil objem približne 1 cm3.

P Čerpadlo

Určené na privedenie vzorky do plynového chromatografu.

D Sušička

Musí sa používať sušička obsahujúca molekulové sito, pomocou ktorého sa odstraňuje voda a iné nečistoty, ktoré by mohli byť prítomné v nosnom plyne.

HC

Plameňový ionizačný detektor (FID), ktorým sa meria koncentrácia metánu.

V1 Vstrekovací ventil vzorky

Je určený na vstrekovanie vzorky odobratej zo vzorkovacieho vaku cez vzorkovacie potrubie SL znázornené na obrázku 8. Ventil musí mať malý mŕtvy objem, musí byť plynotesný a musí sa dať vyhriať na 423 K (150 (C).

V3 Výberový ventil

Pomocou neho sa volí prívod rozsahového plynu, vzorky plynu alebo sa zastaví prúd plynov.

V2, V4, V5, V6, V7, V8 Ihlový ventil

Určený na nastavovanie prietokov v systéme.

R1, R2, R3 Regulátor tlaku

Určený na reguláciu prietokov paliva (= nosný plyn), vzorky, resp. vzduchu.

FC Prietoková kapilára

Určená na reguláciu prietoku vzduchu do FID.

G1, G2, G3 Tlakomer

Určený na reguláciu prietokov (= nosný plyn), vzorky, resp. vzduchu.

F1, F2, F3, F4, F5 Filter

Filtre zo spekaných kovov, ktoré bránia vniknutiu drobných zrniek do čerpadla alebo prístroja.

FL1

Určený na meranie prietoku vzorky cez obtok.

1.3.2. Metóda s bezmetánovou oxidačnou jednotkou (NMC, obrázok 10)

V oxidačnej jednotke oxidujú všetky uhľovodíky okrem CH4 na CO2 a H2O, takže po prechode vzorky cez bezmetánovú oxidačnú jednotku detektor FID detekuje iba CH4. Ak sa používa vzorkovací vak, do vzorkovacieho potrubia SL (pozri bod 1.2, obrázok 8) sa musí inštalovať systém na presmerovanie prúdu plynu, pomocou ktorého je možné nechať prúd plynu alternatívne prechádzať cez oxidačnú jednotku alebo okolo nej vďaka zapojeniu znázornenému v hornej časti obrázku 10. V rámci merania koncentrácie NMHC sa sledujú a zaznamenávajú obidve hodnoty (uhľovodíky aj CH4) namerané na FID. Ak sa používa integračná metóda, musí sa do HSL1 (pozri bod 1.2, obrázok 8) paralelne k základnému FID inštalovať bezmetánová oxidačná jednotka v sérii s druhým FID podľa zapojenia znázorneného v dolnej časti obrázku 10. V rámci merania koncentrácie NMHC sa sledujú a zaznamenávajú hodnoty namerané na obidvoch FID (uhľovodíky aj CH4).

Oxidačná jednotka sa musí pred začatím skúšobných činností kondicionovať pri teplote 600 K (327 (C) alebo vyššej vzhľadom na jej katalytický účinok na CH4 a C2H6 pri hodnotách obsahu H2O, ktoré sú reprezentatívne pre podmienky prúdu výfukového plynu. Musí byť známa hodnota rosného bodu a obsahu O2 v prúde vzorky výfukového plynu. Musí sa zaznamenávať relatívna odozva FID na CH4 (pozri príloha III, dodatok 5, bod 1.8.2).

Obrázok 10

[pic]

Schéma postupu činnosti systému pre analýzu koncentrácie metánu s bezmetánovou oxidačnou jednotkou (NMC)

Komponenty znázornené na obrázku 10

NMC Bezmetánová oxidačná jednotka

Určená na oxidáciu všetkých uhľovodíkov okrem metánu.

HC

Vyhrievaný plameňový ionizačný detektor (HFID), ktorým sa merajú koncentrácie uhľovodíkov a CH4. Teplota sa musí udržiavať na hodnote 453 K až 473 K (180 (C až 200 (C).

V1 Výberový ventil

Pomocou neho sa volí prívod vzorky plynu, nulového plynu alebo rozsahového plynu. Ventil V1 je zhodný s ventilom V2 na obrázku 8.

V2, V3 Solenoidový ventil

Umožňuje obtok bezmetánovej oxidačnej jednotky.

V4 Ihlový ventil

Určený na vyvažovanie prietoku cez bezmetánovú oxidačnú jednotku a cez jej obtok.

R1 Regulátor tlaku

Určený na reguláciu tlaku vo vzorkovacom potrubí a prietoku do HFID. Regulátor R1 je zhodný s regulátorom R3 na obrázku 8.

FL1 Prietokomer

Určený na meranie prietoku vzorky cez obtok. Prietokomer FL1 je zhodný s prietokomerom FL 1 na obrázku 8.

2. ZRIEĎOVANIE VÝFUKOVÝCH PLYNOV A URČOVANIE HMOTNOSTI TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

2.1. Úvod

Body 2.2, 2.3 a 2.4 a obrázky 11 až 22 obsahujú podrobné informácie o odporúčaných zrieďovacích a vzorkovacích systémoch. Keďže rovnocenné výsledky je možné dosiahnuť rôznymi konfiguráciami, nie je potrebné presne sa pridržiavať týchto obrázkov. Je možné používať ďalšie komponenty ako prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače, ktoré pomôžu získať ďalšie informácie a koordinovať funkcie systémov týchto komponentov. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na udržiavanie presnosti niektorých systémov, je možné vyradiť, ak sa ich vyradenie zakladá na dobrom inžinierskom úsudku.

2.2. Zrieďovací systém s čiastočným prietokom

Na obrázkoch 11 až 19 je znázornený zrieďovací systém, ktorý je založený na zrieďovaní časti prúdu výfukového plynu. Rozdeľovanie prúdu výfukového plynu a následný proces zrieďovania môžu zabezpečovať rôzne typy zrieďovacích systémov. Kvôli následnému záchytu tuhých znečisťujúcich látok sa všetok zriedený výfukový plyn alebo iba časť zriedeného výfukového plynu nechá prechádzať do vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (bod 2.4, obrázok 21). Prvá metóda sa nazýva typ s úplným vzorkovaním, druhá metóda sa nazýva typ s frakčným vzorkovaním.

Výpočet zrieďovacieho pomeru závisí od typu použitého systému. Odporúčajú sa tieto typy:

Izokinetické systémy (obrázky 11 a 12)

V týchto systémoch sa dosahuje stav, v ktorom je prietok do prenosovej trubice zhodný s prietokom prevažnej časti výfukového plynu, pokiaľ ide o rýchlosť a/alebo tlak, čo si vyžaduje, aby bol prúd výfukového plynu v mieste vzorkovacej sondy nerušený a rovnomerný. Obvykle sa to dosiahne pomocou rezonátora a rovného prívodného úseku trubice pred miestom odberu vzoriek. Deliaci pomer sa potom počíta z ľahko merateľných veličín, ako sú priemery trubíc. Treba poznamenať, že izokonetika sa využíva iba na dosiahnutie rovnakých podmienok prúdenia a nie rovnakého rozdelenia veľkostí. Väčšinou nie je potrebné rozdeľovať veľkosti, pretože častice tuhých znečisťujúcich látok sú dostatočne malé na to, aby sa v tekutine pohybovali pozdĺž prúdnic.

Systémy regulované podľa prietoku s meraním koncentrácií (obrázky 13 až 17)

V týchto systémoch sa vzorka odoberá z prúdu prevažnej časti výfukového plynu úpravou prietoku zrieďovacieho vzduchu a celkového prietoku zriedeného výfukového plynu. Zrieďovací pomer sa určuje z koncentrácií stopovacích plynov, ako sú CO2 a NOx, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo výfukovom plyne z motorov. Merajú sa koncentrácie v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu, kým koncentrácia v neupravenom výfukovom plyne sa môže buď priamo merať, alebo sa môže určovať z prietoku paliva a z rovnice uhlíkovej rovnováhy, ak je známe zloženie paliva. Systémy sa môžu regulovať podľa počítaného zrieďovacieho pomeru (obrázky 13 a 14) alebo podľa prietoku do prenosovej trubice (obrázky 12, 13 a 14).

Systémy regulované podľa prietoku s meraním prietoku (obrázky 18 a 19)

V týchto systémoch sa vzorka odoberá z prúdu prevažnej časti výfukového plynu nastavením prietoku zrieďovacieho vzduchu a celkového prietoku zriedeného výfukového plynu. Zrieďovací pomer sa určuje z rozdielu týchto dvoch prietokov. Je potrebné presne kalibrovať prietokomery jeden vzhľadom na druhý, pretože relatívna veľkosť týchto dvoch prietokov môže viesť k významným chybám pri vyšších hodnotách zrieďovacieho pomeru (15 a viac). Prietok sa reguluje veľmi priamo udržiavaním konštantného prietoku zriedeného výfukového plynu a v prípade potreby zmenou prietoku zrieďovacieho vzduchu.

Pri používaní zrieďovacích systémov s čiastočným prietokom sa musí venovať pozornosť riešeniu prípadných problémov spojených so stratou tuhých znečisťujúcich látok v prenosovej trubici, čím sa zabezpečí odber reprezentatívnych vzoriek z výfukového plynu motora, a určovaniu deliaceho pomeru. V popísaných systémoch sa týmto kritickým oblastiam venuje pozornosť.

Obrázok 11

[pic]

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s izokinetickou sondou a frakčným vzorkovaním (regulácia pomocou SB)

Izokinetická vzorkovacia sonda ISP prenáša neupravený výfukový plyn z výfukovej rúry EP cez prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Rozdiel tlakov výfukového plynu medzi výfukovou rúrou a vstupom do sondy sa meria diferenciálnym tlakovým prevodníkom DPT. Tento signál sa prenáša do regulátora prietoku FC1, ktorý ovláda nasávacie dúchadlo SB tak, aby sa na špičke sondy udržiaval nulový rozdiel tlakov. V týchto podmienkach sú rýchlosti prúdenia výfukového plynu v EP a ISP zhodné a prietok cez ISP a TT je konštantnou časťou (dielom) prietoku výfukového plynu. Deliaci pomer sa určuje z plôch priečnych prierezov EP a ISP. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1. Zrieďovací pomer sa počíta z prietoku zrieďovacieho vzduchu a deliaceho pomeru.

Obrázok 12

[pic]

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s izokinetickou sondou a frakčným vzorkovaním (regulácia pomocou PB)

Izokinetická vzorkovacia sonda ISP prenáša neupravený výfukový plyn z výfukovej rúry EP cez prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Rozdiel tlakov výfukového plynu medzi výfukovou rúrou a vstupom do sondy sa meria diferenciálnym tlakovým prevodníkom DPT. Tento signál sa prenáša do regulátora prietoku FC1, ktorý ovláda vysokotlakové dúchadlo PB tak, aby sa na špičke sondy udržiaval nulový rozdiel tlakov. Vykonáva sa to odoberaním malej časti zrieďovacieho vzduchu, ktorého prietok už bol odmeraný prístrojom na meranie prietoku FM1 a jej privedením do prenosovej trubice TT pomocou pneumatickej clony. V týchto podmienkach sú rýchlosti prúdenia výfukového plynu v EP a ISP zhodné a prietok cez ISP a TT je konštantnou časťou (dielom) prietoku výfukového plynu. Deliaci pomer sa určuje z plôch priečnych prierezov EP a ISP. Zrieďovací vzduch sa nasáva cez zrieďovací tunel DT nasavacím dúchadlom SB a jeho prietok sa meria prístrojom FM1 inštalovaným na vstupe do DT. Zrieďovací pomer sa počíta z prietoku zrieďovacieho vzduchu a deliaceho pomeru.

Obrázok 13

[pic]

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s meraním koncentrácie CO2 alebo NOx a frakčným vzorkovaním

Neupravený výfukový plyn sa privádza z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, v zriedenom výfukovom plyne, ako aj v zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukového plynu EGA. Tieto signály sa prenášajú do regulátora prietoku FC2, ktorý ovláda buď vysokotlakové dúchadlo PB, alebo nasávacie dúchadlo SB tak, aby sa v zrieďovacom tuneli DT udržiavali žiadané hodnoty deliaceho a zrieďovacieho pomeru výfukového plynu. Zrieďovací pomer sa počíta z koncentrácií stopovacieho plynu v neupravenom výfukovom plyne, v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu.

Obrázok 14

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom s meraním koncentrácie CO2, rovnováhou uhlíka a úplným vzorkovaním

[pic]

Neupravený výfukový plyn sa privádza z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Koncentrácie CO2 sa merajú v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukového plynu EGA. Signály koncentrácie CO2 a hmotnostného prietoku paliva GFUEL sa prenášajú buď do regulátora prietoku FC2, alebo do regulátora prietoku FC3 vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (pozri obrázok 21). Regulátor prietoku FC2 ovláda vysokotlakové dúchadlo PB, regulátor prietoku FC3 ovláda čerpadlo P (pozri obrázok 21), čím sa upravuje prietok do a zo systému tak, aby sa v zrieďovacom tuneli DT udržiavali žiadané hodnoty deliaceho a zrieďovacieho pomeru výfukového plynu. Zrieďovací pomer sa počíta z koncentrácií CO2 a hmotnostného prietoku paliva GFUEL na základe predpokladu uhlíkovej rovnováhy.

Obrázok 15

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s jednou Venturiho trubicou, s meraním koncentrácie a frakčným vzorkovaním

[pic]

Neupravený výfukový plyn sa privádza z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT v dôsledku podtlaku, ktorý v zrieďovacom tuneli DT vytvára Venturiho trubica VN. Prietok plynu cez prenosovú trubicu TT závisí od výmeny hybnosti v zóne Venturiho trubice, a preto ho ovplyvňuje absolútna teplota plynu na výstupe z prenosovej trubice TT. V dôsledku toho nie je delenie výfukového plynu pre daný prietok tunelom konštantné a zrieďovací pomer pri nízkom zaťažení je mierne nižší ako pri vysokom zaťažení. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukového plynu EGA. Zrieďovací pomer sa počíta z takto nameraných hodnôt.

Obrázok 16

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s dvojicou Venturiho trubíc alebo dvojicou clôn, s meraním koncentrácie a frakčným vzorkovaním

[pic]

Neupravený výfukový plyn sa privádza pomocou deliča prietoku obsahujúceho sady clôn alebo Venturiho trubice z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Prvá sada clôn alebo Venturiho trubica (FD1) je umiestnená vo výfukovej rúre EP, druhá (FD2) v prenosovej trubici TT. Okrem toho sú kvôli udržiavaniu konštantného delenia výfukového plynu potrebné dva regulačné ventily tlaku (PCV1 a PCV2). Konštantné delenie výfukového plynu sa udržiava reguláciou spätného tlaku vo výfukovej rúre EP a tlaku v zrieďovacom tuneli DT. PCV1 je umiestnený vo výfukovej rúre EP po prúde za vzorkovacou sondou SP, PCV2 medzi vysokotlakovým dúchadlom PB a zrieďovacím tunelom DT. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukového plynu EGA. Sú potrebné pre kontrolu delenia výfukového plynu a môžu sa využívať na prestavenie PCV1 a PCV2 kvôli dosiahnutiu presnej regulácie delenia. Zrieďovací pomer sa počíta z koncentrácií stopovacieho plynu.

Obrázok 17

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s delením do viacerých trubiek, s meraním koncentrácie a frakčným vzorkovaním

[pic]

Neupravený výfukový plyn sa privádza pomocou deliča prietoku FD3 obsahujúceho niekoľko trubíc s rovnakými rozmermi (rovnaký priemer, dĺžka a polomer ohybu) z výfukovej rúry EP cez prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Delič prietoku FD3 je inštalovaný vo výfukovej rúre EP. Výfukový plyn prúdiaci jednou z trubíc deliča prietoku sa privádza do zrieďovacieho tunela DT, výfukový plyn prúdiaci ostatnými trubicami prechádza cez tlmiacu komoru DC. Delenie výfukového plynu je takto určené celkovým počtom trubíc. Regulácia konštantného delenia si vyžaduje, aby bol medzi tlmiacou komorou DC a výstupom prenosovej trubice TT nulový tlakový rozdiel. Hodnota tlakového rozdielu sa meria diferenciálnym tlakovým prevodníkom DPT. Nulová hodnota tlakového rozdielu sa dosahuje vtláčaním čerstvého vzduchu do zrieďovacieho tunela v mieste výstupu z prenosovej trubice TT. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neupravenom výfukovom plyne, v zriedenom výfukovom plyne a v zrieďovacom vzduchu analyzátorom (analyzátormi) výfukového plynu EGA. Sú potrebné pre kontrolu delenia výfukového plynu a môžu sa využívať pri regulácii prietoku vtláčania čerstvého vzduchu na dosiahnutie presnej regulácie delenia. Zrieďovací pomer sa počíta z koncentrácií stopovacieho plynu.

Obrázok 18

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s reguláciou prietoku a úplným vzorkovaním

[pic]

Neupravený výfukový plyn sa privádza z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Celkový prietok tunelom sa nastavuje pomocou regulátora prietoku FC3 a vzorkovacieho čerpadla P, ktoré je súčasťou vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (PSS, pozri obrázok 18). Prietok zrieďovacieho vzduchu sa reguluje regulátorom prietoku FC2, ktorý môže používať GEXHW, GAIRW alebo GFUEL ako riadiace signály žiadanej hodnoty delenia výfukového plynu. Prietok vzorky do zrieďovacieho tunela DT je rozdiel celkového prietoku a prietoku zrieďovacieho vzduchu. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok sa meria prístojom na meranie prietoku FM3, ktorý je súčasťou vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (pozri obrázok 21). Zrieďovací pomer sa počíta z týchto dvoch prietokov.

Obrázok 19

[pic]

Zrieďovací systém s čiastočným prietokom, s reguláciou prietoku a frakčným vzorkovaním

Neupravený výfukový plyn sa privádza z výfukovej rúry EP cez vzorkovaciu sondu SP a prenosovú trubicu TT do zrieďovacieho tunela DT. Delenie výfukového plynu a prietok do zrieďovacieho tunela DT reguluje regulátor prietoku FC2, pomocou ktorého sa príslušným spôsobom nastavujú prietoky (alebo rýchlosti) cez vysokotlakové dúchadlo PB a nasávacie dúchadlo SB. Je to umožnené tým, že vzorka, ktorú odoberá vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok, sa vracia do zrieďovacieho tunela DT. Hmotnostné prietoky GEXHW, GAIRW alebo GFUEL sa môžu používať ako riadiace signály regulátora prietoku FC2. Prietok zrieďovacieho vzduchu sa meria pomocou prístroja na meranie prietoku FM1, celkový prietok sa meria prístrojom na meranie prietoku FM2. Zrieďovací pomer sa počíta z týchto dvoch prietokov.

2.2.1. Komponenty znázornené na obrázkoch 11 až 19

EP Výfuková rúra

Výfuková rúra môže byť izolovaná. Kvôli zmenšeniu tepelnej zotrvačnosti výfukovej rúry sa odporúča, aby bol pomer hrúbky jej steny k jej priemeru 0,015 alebo menší. Použitie počet ohybov pružných úsekov musí byť obmedzené hodnotou pomeru dĺžky k priemeru 12 alebo menšou. Počet ohybov sa musí minimalizovať kvôli zmenšeniu zotrvačného usádzania. Ak je súčasťou systému tlmič skúšobného stanoviska, tento tlmič môže byť tiež izolovaný.

V prípade izokinetického systému nesmú byť na úseku výfukovej rúry dlhom najmenej 6 priemerov rúry pred a 3 priemery rúry za špičkou sondy žiadne kolená, ohyby ani náhle zmeny priemeru. Rýchlosť výfukového plynu v zóne odberu vzoriek musí byť vyššia než 10 m/s okrem režimu voľnobehu. Kolísanie tlaku výfukového plynu nesmie prekročiť v priemere ( 500 Pa. Žiadne kroky podniknuté na zníženie kolísania tlaku, ktoré idú nad rámec použitia výfukového systému podvozkového typu (vrátane tlmiča a zariadení na dodatočnú úpravu výfukového plynu) nesmú zmeniť činnosť motora, ani spôsobiť usádzanie tuhých znečisťujúcich látok.

V prípade systémov s izokinetickou sondou sa odporúča, aby bol na výfukovej rúre rovný úsek s dĺžkou 6 priemerov rúry pred a 3 priemery rúry za špičkou sondy.

SP Vzorkovacia sonda (obrázky 10, 14, 15, 16, 18, 19)

Minimálny vnútorný priemer musí byť 4 mm. Pomer priemeru výfukovej rúry k priemeru sondy musí byť rovný minimálne 4. Sonda musí mať tvar otvorenej trubice s otvorom smerujúcim proti prúdu výfukového plynu a musí byť inštalovaná v osi výfukovej rúry, alebo to musí byť sonda s viacerými otvormi popísaná vo vysvetlivke skratky SP v bode 1.2.1. a znázornená na obrázku 5.

ISP Izokinetická vzorkovacia sonda (obrázky 11, 12)

Izokinetická vzorkovacia sonda musí byť inštalovaná čelom proti prúdu výfukového plynu v osi výfukovej rúry a v tom úseku výfukovej rúry EP, v ktorom sú splnené prietokové podmienky. Musí byť skonštruovaná tak, aby poskytovala proporcionálne vzorky neupraveného výfukového plynu. Minimálny vnútorný priemer sondy musí byť 12 mm.

Na zabezpečenie izokinetického delenia výfukového plynu udržiavaním nulovej hodnoty rozdielu tlakov medzi výfukovou rúrou EP a izokinetickou vzorkovacou sondou ISP je potrebný regulačný systém. V týchto podmienkach sú rýchlosti prúdenia výfukového plynu vo výfukovej rúre EP a v izokinetickej vzorkovacej sonde ISP zhodné a hmotnostný prietok cez ISP je konštantnou časťou prietoku výfukového plynu. Izokinetická vzorkovacia sonda ISP musí byť pripojená k diferenciálnemu tlakovému prevodníku DPT. Reguláciu, ktorou sa zabezpečuje nulová hodnota rozdielu tlakov medzi výfukovou rúrou EP a izikonetickou vzorkovacou sondou ISP, vykonáva regulátor prietoku FC1.

FD1, FD2 Delič prietoku (obrázok 16)

Jedna sada clôn alebo jedna Venturiho trubica je inštalovaná vo výfukovej rúre EP a druhá v v prenosovej trubici TT. Pomocou nich sa zabezpečujú proporcionálne vzorky neupraveného výfukového plynu. Na zabezpečenie proporcionálneho delenia na základe regulácie tlakov vo výfukovej rúre a v zrieďovacom tuneli DT je potrebný regulačný systém pozostávajúci z dvoch reulačných ventilov tlaku PCV1 a PCV2.

FD3 Delič prietoku (obrázok 17)

Do výfukovej rúry EP je inštalovaná sada trubíc (mnohotrubicový blok), ktorou sa zabezpečujú proporcionálne vzorky neupraveného výfukového plynu. Jednou z trubíc sa výfukový plyn privádza do zrieďovacieho tunela DT, kým z ostatných trubíc výfukový plyn vystupuje do tlmiacej komory DC. Trubice musia mať rovnaké rozmery (rovnaký priemer, dĺžku a polomer ohybu), takže rozdelenie výfukového plynu závisí od celkového počtu trubíc. Na zabezpečenie proporcionálneho delenia výfukového plynu udržiavaním nulovej hodnoty rozdielu tlakov medzi výstupom z mnohotrubicového bloku do tlmiacej komory DC a výstupom z prenosovej trubice TT je potrebný regulačný systém. V týchto podmienkach sú rýchlosti prúdenia výfukového plynu vo výfukovej rúre a v deliči prietoku FD3 proporcionálne (úmerné) a prietok prenosovou trubicou TT je konštantnou časťou prietoku výfukového plynu. Tieto dve miesta musia byť pripojené k diferenciálnemu tlakovému prevodníku DPT. Reguláciu, ktorou sa zabezpečuje nulová hodnota rozdielu tlakov, vykonáva regulátor prietoku FC1.

EGA Analyzátor výfukového plynu (obrázky 13, 14, 15, 16, 17)

Je možné používať analyzátory CO2 a NOx (v prípade metódy uhlíkovej rovnováhy iba analyzátor CO2). Analyzátory sa musia kalibrovať tak, ako analyzátory používané pri meraní koncentrácií emisií plynných znečisťujúcich látok. Na určovanie rozdielov koncentrácií je možné používať jeden alebo viac analyzátorov. Meracie systémy musia mať takú presnosť, aby bola presnosť GEDFW,i v rozmedzí ( 4 (.

TT Prenosová trubica (obrázky 11 až 19)

Prenosová trubica musí:

1) Byť čo najkratšia, ale jej dĺžka by nemala byť väčšia než 5 m.

2) Mať rovnaký alebo väčší priemer, ako je priemer sondy, ale jej priemer nesmie byť väčší než 25 mm.

3) Končiť v osi zrieďovacieho tunela a smerovať po prúde.

Ak je trubica dlhá 1 meter alebo menej, musí by izolovaná materiálom s maximálnou tepelnou vodivosťou 0,05 W/mK, pričom radiálna hrúbka izolácie musí zodpovedať priemeru sondy. Ak je trubica dlhšia než 1 meter, musí byť izolovaná a vyhrievaná na minimálnu teplotu steny 523 K (250 (C).

DPT Diferenciálny tlakový prevodník (obrázky 11, 12, 17)

Direfenciálny tlakový prevodník musí mať rozsah ( 500 Pa alebo menej.

FC1 Regulátor prietoku (obrázky 11, 12, 17)

U izokinetických systémov (obrázky 11, 12) je regulátor prietoku potrebný na udržiavanie nulovej hodnoty rozdielu tlakov medzi výfukovou rúrou EP a izokinetickou vzorkovacou sondou ISP. Nastavovať je možné:

a) reguláciou otáčok alebo prietoku nasávacieho dúchadla SB a udržiavaním konštantných otáčok alebo prietoku vysokotlakového dúchadla PB v priebehu každého režimu (obrázok 11) alebo

b) nastavením konštantného hmotnostného prietoku zriedeného plynu na nasávacom dúchadle SB a reguláciou prietoku cez vysokotlakové dúchadlo, a teda aj prietoku vzorky výfukového plynu v oblasti na konci prenosovej trubice TT (obrázok 12).

V prípade systému s reguláciou tlaku nesmie zostatková chyba v regulačnej slučke prekročiť ( 3 Pa. Kolísanie tlaku v zrieďovacom tuneli nesmie prekročiť v priemere ( 250 Pa.

U mnohotrubicového systému (obrázok 17) je regulátor prietoku potrebný na zabezpečenie proporcionálneho delenia výfukového plynu tým, že udržiava nulovú hodnotu rozdielu tlakov medzi výstupom z mnohotrubicového bloku a výstupom z prenosovej trubice TT. Nastavuje sa reguláciou prietoku vtláčania čerstvého vzduchu do zrieďovacieho tunela DT na výstupe z prenosovej trubice TT.

PCV1, PCV2 Regulačný ventil tlaku (obrázok 16)

V systéme s dvojicou Venturiho trubíc/dvojicou clôn sú potrebné dva regulačné ventily tlaku. Zabezpečujú proporcionálne delenie prietoku reguláciou spätného tlaku vo výfukovej rúre EP a tlaku v zrieďovacom tuneli DT. Ventily musia byť umiestnené vo výfukovej rúre po prúde za vzorkovacou sondou, resp. medzi vysokotlakovým dúchadlom PB a zrieďovacím tunelom DT.

DC Tlmiaca komora (obrázok 17)

Tlmiaca komora musí byť inštalovaná na výstupe z mnohotrubicového bloku. Jej úlohou je minimalizovať kolísanie tlaku vo výfukovej rúre EP.

VN Venturiho trubica (obrázok 15)

Venturiho trubica je inštalovaná v zrieďovacom tuneli DT, kde vytvára podtlak v oblasti výstupu z prenosovej trubice TT. Prietok výfukového plynu cez prenosovú trubicu TT je určený výmenou hybnosti v zóne Venturiho trubice a v podstate je úmerný prietoku vysokotlakového dúchadla PB, čo vedie ku konštantnej hodnote zrieďovacieho pomeru. Pretože výmenu hybnosti ovplyvňuje teplota na výstupe z prenosovej trubice TT a rozdiel tlakov medzi výfukovou rúrou EP a zrieďovacím tunelom DT, skutočná hodnota zrieďovacieho pomeru pri nízkom zaťažení je mierne nižšia než pri vysokom zaťažení.

FC2 Regulátor prietoku (obrázky 13, 14, 18, 19, voliteľný)

Regulátor prietoku je možné používať na reguláciu prietoku cez vysokotlakové dúchadlo PB a/alebo nasávacie dúchadlo SB. Môže byť pripojený k signálom prietoku výfukového plynu, nasávaného vzduchu alebo paliva a/alebo k diferenciálnym signálom CO2 alebo NOx. Ak sa používa zdroj tlakového vzduchu (obrázok 18), regulátorom FC2 sa priamo reguluje prietok vzduchu.

FM1 Zariadenie na meranie prietoku (obrázky 11, 12, 18, 19)

Merač prietoku plynu alebo iné prístrojové vybavenie, ktorým sa meria prietok zrieďovacieho vzduchu. FM1 je voliteľný, ak je vysokotlakové dúchadlo PB kalibrované na meranie prietoku.

FM2 Zariadenie na meranie prietoku (obrázok 19)

Merač prietoku plynu alebo iné prístrojové vybavenie, ktorým sa meria prietok zriedeného výfukového plynu. FM2 je voliteľný, ak je nasávacie dúchadlo SB kalibrované na meranie prietoku.

PB Vysokotlakové dúchadlo (obrázky 11, 12, 13, 14, 15, 16, 19)

Kvôli regulácii prietoku zrieďovacieho vzduchu môže byť PB pripojené k regulátorom prietoku FC1 alebo FC2. PB nie je potrebné, ak sa používa škrtiaca klapka. Ak je PB vhodne kalibrované, možno ho používať na meranie prietoku zrieďovacieho vzduchu.

SB Nasávacie dúchadlo (obrázky 11, 12, 13, 16, 17, 19)

Používa sa iba v systéme s frakčným vzorkovaním. Ak je SB vhodné kalibrované, možno ho používať na meranie prietoku zriedeného výfukového plynu.

DAF Filter zrieďovacieho vzduchu (obrázky 11 až 19)

Kvôli odstráneniu uhľovodíkov pozadia sa odporúča filtrovať zrieďovací vzduch a prepierať ho cez aktívne uhlie. Na žiadosť výrobcu sa zrieďovací vzduch musí vzorkovať v súlade s dobrou inžinierskou praxou kvôli určeniu hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok pozadia, ktorú je potom možné odčítať od hodnôt nameraných v zriedenom výfukovom plyne.

DT Zrieďovací tunel (obrázky 11 až 19)

Zrieďovací tunel:

- musí mať dostatočnú dĺžku, aby umožnil úplné premiešanie výfukového plynu so zrieďovacím vzduchom v podmienkach turbulentného prúdenia,

- musí byť zostrojený z nerezovej ocele s:

- pomerom hrúbka steny/priemer rovným 0,025 alebo menším v prípade zrieďovacích tunelov s vnútorným priemerom väčším než 75 mm,

- nominálnou hrúbkou steny najmenej 1,5 mm v prípade zrieďovacích tunelov s vnútorným priemerom rovným alebo menším než 75 mm,

- musí mať priemer najmenej 75 mm v prípade typu s frakčným vzorkovaním,

- v prípade typu s úplným vzorkovaním sa odporúča priemer najmenej 25 mm,

- môže byť ohrievaný na maximálnu teplotu steny 325 K (52 (C) priamym ohrevom alebo predhrievaním zrieďovacím vzduchom za predpokladu, že teplota vzduchu pred vstupom výfukového plynu do zrieďovacieho tunela neprekročí 325 K (52 (C),

- môže byť izolovaný.

Výfukový plyn z motora sa musí dôkladne premiešavať so zrieďovacím vzduchom. V systémoch s frakčným vzorkovaním sa po spustení do činnosti musí kontrolovať kvalita miešania pomocou profilu CO2 tunela pri bežiacom motore (najmenej štyri od seba rovnako vzdialené meracie miesta). Ak je to potrebné, možno používať zmiešavaciu clonu.

Poznámka: Ak je teplota okolia v blízkosti zrieďovacieho tunela nižšia než 293 K (20 (C), musia sa prijať preventívne opatrenia proti stratám tuhých znečisťujúcich látok na chladných stenách zrieďovacieho tunela. Preto sa odporúča vyhrievať a/alebo izolovať tunel tak, aby sa udržiaval v rámci vyššie uvedených limitov.

Pri vysokých hodnotách zaťaženia motora sa tunel môže chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako je cirkulačný ventilátor dovtedy, kým teplota chladiaceho média neklesne pod 293 K (20 (C).

HE Tepelný výmenník (obrázky 16, 17)

Tepelný výmenník musí mať dostatočný výkon na to, aby udržiaval teplotu na vstupe do nasávacieho dúchadla SB v rozmedzí (11 K od priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky.

2.3. Plnoprietokový zrieďovací systém

Na obrázku 20 je znázornený zrieďovací systém, ktorý je založený na zrieďovaní celého množstva výfukového plynu a využíva koncepciu CVS (odber vzoriek s konštantným objemom). Musí sa merať celý objem zmesi výfukového plynu a zrieďovacieho vzduchu. Je možné používať systém s objemovým čerpadlom PDP alebo systém s kritickým prietokom Venturiho trubicou CFV.

Kvôli následnému záchytu tuhých znečisťujúcich látok sa vzorka zriedeného výfukového plynu nechá prejsť do vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (bod 2.4, obrázky 21 a 22). Ak sa to deje priamo, proces sa nazýva jednoduché zrieďovanie. Ak sa vzorka zriedi ešte raz v sekundárnom zrieďovacom tuneli, proces sa nazýva dvojité zrieďovanie. Tento proces je užitočný v prípade, že po jednoduchom zriedení nie je možné splniť požiadavku na čelnú teplotu filtra. Hoci systém s dvojitým zrieďovaním je čiastočne zrieďovací systém, je popísaný v bode 2.4 na obrázku 22 ako modifikácia vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok, pretože zdieľa väčšinu svojich dielov s typickým vzorkovacím systémom tuhých znečisťujúcich látok.

Obrázok 20

Plnoprietokový zrieďovací systém

[pic]

Celé množstvo neupraveného výfukového plynu sa v zieďovacom tuneli DT zmiešava so zrieďovacím vzduchom. Prietok zriedeného výfukového plynu sa meria buď objemovým čerpadlom PDP, alebo pomocou bloku s kritickým Venturiho prietokom CFV. Kvôli proporcionálnemu vzorkovaniu tuhých znečisťujúcich látok a kvôli určovaniu prietoku sa môže použiť tepelný výmenník HE alebo blok elektronickej kompenzácie prietoku EFC. Keďže určovanie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok je založené na celkovom pretečenom množstve zriedeného výfukového plynu, nie je potrebné počítať zrieďovací pomer.

2.3.1. Komponenty znázornené na obrázku 20

EP Výfuková rúra

Dĺžka výfukovej rúry od výstupu výfukového potrubia z motora, výstupu preplňovacieho turbodúchadla alebo zariadenia na dodatočnú úpravu plynu nesmie prekročiť 10 m. Ak je výfuková rúra za výstupom výfukového potrubia z motora, výstupom preplňovacieho turbodúchadla alebo zariadenia na dodatočnú úpravu plynu dlhšia ako 4 m, musí sa izolovať celé potrubie presahujúce 4 m okrem merača hodnôt dymu inštalovaného do potrubia, ak sa používa. Izolácia musí mať radiálnu hrúbku najmenej 25 mm. Tepelná vodivosť izolačného materiálu musí mať hodnotu najviac 0,1 W/mK meranú pri 673 K. Kvôli zmenšeniu tepelnej zotrvačnosti výfukovej rúry sa odporúča, aby bol pomer hrúbky jej steny k jej priemeru 0,015 alebo menší. Použitie pružných úsekov musí byť obmedzené hodnotou pomeru dĺžky k priemeru 12 alebo menšou.

PDP Objemové čerpadlo

Objemové čerpadlo odmeriava celkové pretečené množstvo zriedeného výfukového plynu z počtu otáčok a z objemu čerpadla. Objemové čerpadlo ani systém prívodu zrieďovacieho vzduchu nesmú umelo znižovať protitlak výfukového systému. Statický protitlak výfukového plynu, meraný pri pracujúcom objemovom čerpadle, musí zostávať v rozmedzí ( 1,5 kPa od statického tlaku, meraného bez pripojenia k objemovému čerpadlu pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora. Ak sa nepoužíva systém kompenzácie prietoku, teplota plynnej zmesi bezprostredne pred objemovým čerpadlom musí byť v rozmedzí ( 6 K od priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky. Systém kompenzácie prietoku je možné používať len vtedy, keď teplota na vstupe do objemového čerpadla neprekročí 323 K (50 (C).

CFV Systém s kritickým prietokom Venturiho trubicou

Systémom CFV sa meria celkové pretečené množstvo zriedeného výfukového plynu na princípe udržiavania prietoku v podmienkach upchatia (kritický prietok). Statický protitlak výfukového plynu meraný pri pracujúcom systéme s kritickým Venturiho prietokom CFV musí zostávať v rozmedzí ( 1,5 kPa od statického tlaku, meraného bez pripojenia k systému CFV pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora. Ak sa nepoužíva systém kompenzácie prietoku, teplota plynnej zmesi bezprostredne pred systémom CFV musí byť v rozmedzí ( 11 K od priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky.

HE Tepelný výmenník (voliteľný, iba ak sa používa systém elektronickej kompenzácie prietoku EFC)

Tepelný výmenník musí mať dostatočný výkon na to, aby udržiaval teplotu v rámci vyššie požadovaných limitov.

EFC Systém elektronickej kompenzácie prietoku (voliteľný, iba ak sa používa tepelný výmenník)

Ak sa teplota na vstupe do objemového čerpadla PDP alebo systému s kritickým prietokom Venturiho trubicou CFV neudržiava v rámci vyššie uvedených limitov, je potrebné používať systém kompenzácie prietoku na priebežné meranie prietoku a na reguláciu proporcionálneho vzorkovania vo vzorkovacom systéme tuhých znečisťujúcich látok. Na tento účel sa kvôli príslušnej korekcii prietoku vzorky cez filtre tuhých znečisťujúcich látok vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (pozri bod 2.4, obrázky 21, 22) používajú priebežne merané signály prietoku.

DT Zrieďovací tunel

Zrieďovací tunel:

- musí mať dostatočne malý priemer na to, aby vyvolával turbulentné prúdenie (Reynoldsovo číslo musí byť väčšie než 4 000), a dostatočnú dĺžku na to, aby umožnil úplné premiešanie výfukového plynu so zrieďovacím vzduchom; je možné používať zmiešavaciu clonu,

- v systéme s jednoduchým zrieďovaním musí mať priemer najmenej 460 mm,

- v systéme s dvojitým zrieďovaním musí mať priemer najmenej 210 mm,

-môže byť izolovaný.

Výfukový plyn z motora musí byť v mieste, v ktorom sa privádza do zrieďovacieho tunela, nasmerovaný v smere prúdenia a dôkladne premiešaný.

Pri použití systému s jednoduchým zrieďovaním sa vzorka prenáša zo zrieďovacieho tunela do vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok (bod 2.4, obrázok 21). Prietokový výkon objemového čerpadla PDP alebo systému s kritickým prietokom Venturiho trubicou CFV musí byť dostatočný na to, aby udržiaval teplotu zriedeného výfukového plynu bezprostredne pred primárnym filtrom tuhých znečisťujúcich látok na hodnote nižšej alebo rovnej 325 K (52( C).

Pri použití systému s dvojitým zrieďovaním sa vzorka prenáša zo zrieďovacieho tunela do sekundárneho zrieďovacieho tunela, v ktorom sa ďalej zriedi, a potom prechádza cez vzorkovacie filtre (bod 2.4, obrázok 22). Prietokový výkon objemového čerpadla PDP alebo systému s kritickým prietokom Venturiho trubicou CFV musí byť dostatočný na to, aby udržiaval teplotu prúdu zriedeného výfukového plynu v zrieďovacom tuneli v zóne vzorkovania na hodnote nižšej alebo rovnej 464 K (191( C). Sekundárny zrieďovací systém musí poskytovať dostatočne veľké množstvo sekundárneho zrieďovacieho vzduchu na to, aby udržiaval teplotu prúdu dvojnásobne zriedeného výfukového plynu bezprostredne pred primárnym filtrom tuhých znečisťujúcich látok na hodnote nižšej alebo rovnej 325 K (52( C).

DAF Filter zrieďovacieho vzduchu

Kvôli odstráneniu uhľovodíkov pozadia sa odporúča filtrovať zrieďovací vzduch a prepierať ho cez aktívne uhlie. Na žiadosť výrobcu motora sa zrieďovací vzduch musí vzorkovať v súlade s dobrou inžinierskou praxou kvôli určeniu úrovne tuhých znečisťujúcich látok na pozadí, ktorú je potom možné odčítať od hodnôt nameraných v zriedenom výfukovom plyne.

PSP Vzorkovacia sonda tuhých znečisťujúcich látok

Sonda je prívodným úsekom PTT a:

- musí byť inštalovaná čelom proti prúdu v mieste, v ktorom sú už zrieďovací vzduch a výfukový plyn dobre zmiešané, t. j. v osi zrieďovacieho tunela, približne 10 priemerov tunela po prúde od miesta, kde výfukový plyn vstupuje do zrieďovacieho tunela,

- musí mať minimálny vnútorný priemer 12 mm,

- môže byť ohrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 (C) priamym ohrevom alebo predhrievaním zrieďovacím vzduchom za predpokladu, že teplota vzduchu pred vstupom výfukového plynu do zrieďovacieho tunela neprekročí 325 K (52 (C),

- môže byť izolovaná.

2.4. Vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok

Vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok je potrebný na zachytávanie tuhých znečisťujúcich látok na filtri tuhých znečisťujúcich látok. V prípade zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom a s úplným vzorkovaním, v ktorom celá vzorka zriedeného výfukového plynu prechádza cez filtre, tvoria systémy zrieďovania (bod 2.2, obrázky 14, 18) a vzorkovania obvykle integrálny blok. V prípade zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom a s frakčným vzorkovaním alebo v prípade plnoprietokového systému, v ktorom cez filtre prechádza iba časť zriedeného výfukového plynu, tvoria systémy zrieďovania (bod 2.2, obrázky 11, 12, 13, 15, 16, 17, 19; bod 2.3, obrázok 20) a vzorkovania rôzne bloky.

V tejto smernici sa systém dvojitého zrieďovania (obrázok 22) plnoprietokového zrieďovacieho systému považuje za osobitnú modifikáciu typického vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok znázorneného na obrázku 21. Do systému s dvojitým zrieďovaním patria všetky dôležité diely vzorkovacieho systému tuhých znečisťujúcich látok, ako sú držiaky filtrov a vzorkovacie čerpadlo a okrem toho aj niektoré zrieďovacie prvky, ako je blok dodávky zrieďovacieho vzduchu a sekundárny zrieďovací tunel.

Kvôli zabráneniu akémukoľvek dopadu na regulačné slučky sa odporúča, aby vzorkovacie čerpadlo bežalo počas celého skúšobného postupu. V prípade jednofiltrovej metódy sa musí používať obtokový systém, ktorý umožní, aby vzorka prechádzala cez vzorkovacie filtre v potrebných časových intervaloch. Veľkosť rušiacich účinkov prepínacieho postupu na regulačné slučky sa musí minimalizovať.

Obrázok 21

[pic]

Vzorkovací systém tuhých znečisťujúcich látok

Vzorka zriedeného výfukového plynu sa odoberá pomocou vzorkovacieho čerpadla P zo zrieďovacieho tunela DT zrieďovacieho systému s čiastočným prietokom alebo plnoprietokového zrieďovacieho systému cez vzorkovaciu sondu tuhých znečisťujúcich látok PSP a prenosovú trubicu tuhých znečisťujúcich látok PTT. Vzorka prechádza cez držiak (držiaky) filtrov FH, ktorý obsahuje vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok. Prietok vzorky reguluje regulátor prietoku FC3. Ak sa používa systém elektronickej kompenzácie prietoku EFC (pozri obrázok 20), prietok zriedeného výfukového plynu sa používa ako riadiaci signál žiadanej hodnoty pre FC3.

Obrázok 22

[pic]

Systém s dvojitým zrieďovaním (iba plnoprietokový systém)

Vzorka zriedeného výfukového plynu sa prenáša zo zrieďovacieho tunela DT plnoprietokového zrieďovacieho systému cez vzorkovaciu sondu tuhých znečisťujúcich látok PSP a prenosovú trubicu tuhých znečisťujúcich látok PTT do sekundárneho zrieďovacieho tunela SDT, kde sa ešte raz zriedi. Potom vzorka prechádza cez držiak (držiaky) filtrov FH, ktorý obsahuje vzorkovacie filtre tuhých znečisťujúcich látok. Prietok zrieďovacieho vzduchu je obvykle konštantný, kým prietok vzorky reguluje regulátor prietoku FC3. Ak sa používa systém elektronickej kompenzácie prietoku EFC (pozri obrázok 20), celkové pretečené množstvo zriedeného výfukového plynu sa používa ako riadiaci signál žiadanej hodnoty pre FC3.

2.4.1. Komponenty znázornené na obrázkoch 21 a 22

PTT Prenosová trubica tuhých znečisťujúcich látok

Prenosová trubica tuhých znečisťujúcich látok nesmie byť dlhšia než 1 020 mm a vždy, keď je to možné, musí sa jej dĺžka minimalizovať. Kde je to možné (t. j. v zrieďovacích systémoch s čiastočným prietokom a s frakčným vzorkovaním a v plnoprietokových zrieďovacích systémoch), musí sa do dĺžky PTT zahrnúť aj dĺžka vzorkovacích sond (SP, ISP, PSP, pozri body 2.2 a 2.3).

Tieto rozmery sú platné pre:

- zrieďovací systém s čiastočným prietokom a frakčným vzorkovaním a pre plnoprietokový systém s jednoduchým zrieďovaním od špičky sondy (SP, ISP, PSP) po držiak filtrov,

- zrieďovací systém s čiastočným prietokom a úplným vzorkovaním od konca zrieďovacieho tunela po držiak filtrov,

- plnoprietokový systém s dvojitým zrieďovaním od špičky sondy (PSP) po sekundárny zrieďovací tunel s dvojitým zrieďovaním.

Prenosová trubica:

- môže byť ohrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52 (C) priamym ohrevom alebo predhrievaním zrieďovacím vzduchom za predpokladu, že teplota vzduchu pred vstupom výfukového plynu do zrieďovacieho tunela neprekročí 325 K (52 (C),

- môže byť izolovaná.

SDT Sekundárny zrieďovací tunel

Sekundárny zrieďovací tunel musí mať minimálny priemer 75 mm a mal by byť dostatočne dlhý na to, aby sa v ňom druhýkrát riedená vzorka zdržala najmenej 0,25 sekundy. Držiak primárneho filtra FH musí byť umiestnený do vzdialenosti 300 mm od výstupu zo sekundárneho zrieďovacieho tunela SDT.

Sekundárny zrieďovací tunel:

- môže byť ohrievaný na maximálnu teplotu steny 325 K (52 (C) priamym ohrevom alebo predhrievaním zrieďovacím vzduchom za predpokladu, že teplota vzduchu pred vstupom výfukového plynu do zrieďovacieho tunela neprekročí 325 K (52 (C);

- môže byť izolovaný.

FH Držiak (držiaky) filtrov (obrázky 21, 22)

Na uchytenie primárneho a záložného filtra sa môže použiť jedno filtrové puzdro alebo samostatné filtrové puzdrá. Musia byť splnené požiadavky prílohy III, dodatok 4, bod 4.1.3.

Držiak (držiaky) filtrov:

- môže byť ohrievaný na maximálnu teplotu steny 325 K (52 (C) priamym ohrevom alebo predhrievaním zrieďovacím vzduchom za predpokladu, že teplota vzduchu pred vstupom výfukového plynu do zrieďovacieho tunela neprekročí 325 K (52 (C),

- môže byť izolovaný.

P Vzorkovacie čerpadlo (obrázky 21, 22)

Ak sa prietok nekoriguje pomocou FC3, musí byť vzorkovacie čerpadlo tuhých znečisťujúcich látok umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od tunela na to, aby sa teplota plynu na vstupe udržiavala na konštantnej hodnote (( 3 K).

DP Čerpadlo zrieďovacieho vzduchu (obrázok 22)

Ak sa zrieďovací vzduch nepredhrieva, musí byť čerpadlo zrieďovacieho vzduchu umiestnené tak, aby bol dodávaný sekundárny zrieďovací vzduch s teplotou 298 K ( 5 K (25 (C ( 5( C).

FC3 Regulátor prietoku (obrázky 21, 22)

Ak nie je k dispozícii žiadny iný prostriedok, musí sa kvôli kompenzácii prietoku vzorky tuhých znečisťujúcich látok vzhľadom na kolísanie teploty a protitlaku po trase vzorky používať regulátor prietoku. Regulátor prietoku je potrebný vtedy, keď sa používa systém elektronickej kompenzácie prietoku EFC (pozri obrázok 20).

FM3 Zariadenie na meranie prietoku (obrázky 21, 22)

Ak sa nepoužíva korekcia prietoku pomocou FC3, musí byť merač prietoku plynu alebo iné prístrojové vybavenie, ktorým sa meria prietok vzoriek tuhých znečisťujúcich látok, umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od vzorkovacieho čerpadla P na to, aby teplota plynu na vstupe zostávala konštantná (( 3 K).

FM4 Zariadenie na meranie prietoku (obrázok 22)

Merač prietoku plynu alebo iné prístrojové vybavenie, ktorým sa meria prietok zrieďovacieho vzduchu musí byť umiestnené tak, aby teplota plynu na vstupe zostávala na hodnote 298 K ( 5 K (25 (C ( 5( C).

BV Guľový ventil (voliteľný)

Guľový ventil nesmie mať menší vnútorný priemer, než je vnútorný priemer prenosovej trubice tuhých znečisťujúcich látok PTT, a jeho doba prepnutia musí by kratšia než 0,5 sekundy.

Poznámka: Ak je teplota okolia v blízkosti PSP, PTT, SDT a FH nižšia než 293 K (20 (C), musia sa prijať preventívne opatrenia proti stratám tuhých znečisťujúcich látok na chladných stenách týchto dielov. Preto sa odporúča vyhrievať a/alebo izolovať tieto diely v rámci limitov uvedených v príslušných popisoch. Tiež sa odporúča, aby čelná teplota filtra neklesla v priebehu odberu vzoriek pod 293 K (20 (C).

Pri vysokých hodnotách zaťaženia motora sa vyššie uvedené diely môžu chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako je cirkulačný ventilátor, dovtedy, kým teplota chladiaceho média neklesne pod 293 K (20 (C).

3. URČOVANIE HODN(T DYMU

3.1. Úvod

Body 3.2 a 3.3 a obrázky 23 a 24 obsahujú podrobné popisy odporúčaných systémov s opacimetrom. Keďže rovnocenné výsledky je možné dosiahnuť rôznymi konfiguráciami, nie je potrebné presne sa pridržiavať obrázkov 23 a 24. Je možné používať ďalšie komponenty ako prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače, ktoré pomôžu získať ďalšie informácie a koordinovať funkcie systémov týchto komponentov. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na udržiavanie presnosti niektorých systémov, je možné vyradiť, ak sa ich vyradenie zakladá na dobrom inžinierskom úsudku.

Princíp merania spočíva v tom, že svetlo sa vysiela cez úsek dymu s určitou dĺžkou, odmeria sa a časť dopadajúceho svetla, ktorá dosiahne prijímač sa využíva na zhodnotenie tieniacich vlastností média. Meranie hodnôt dymu závisí od konštrukcie prístroja a možno ho vykonávať vo výfukovej rúre (plnoprietokový opacimeter inštalovaný do rúry), na konci výfukovej rúry (plnoprietokový opacimeter inštalovaný na konci rúry) alebo odoberaním vzoriek z výfukovej rúry (opacimeter s čiastočným prietokom). Kvôli určovaniu koeficientu absorpcie svetla zo signálu opacity musí výrobca prístroja poskytnúť údaj o dĺžke optickej dráhy prístroja.

3.2. Plnoprietokový opacimeter

Je možné používať dva všeobecné typy plnoprietokových opacimetrov (obrázok 23). Opacimetrom inštalovaným do výfukovej rúry sa meria opacita celého oblaku výfukového plynu vo výfukovej rúre. U tohto typu opacimetra je efektívna dĺžka optickej dráhy funkciou konštrukcie opacimetra.

Opacimetrom inštalovaným pri konci rúry sa meria opacita celého oblaku výfukového plynu pri jeho výstupe z výfukovej rúry. U tohto typu opacimetra je efektívna dĺžka optickej dráhy funkciou konštrukcie výfukovej rúry a vzdialenosti medzi koncom výfukovej rúry a opacimetrom.

Obrázok 23

Plnoprietokový opacimeter

[pic]

3.2.1. Komponenty znázornené na obrázku 23

EP Výfuková rúra

V prípade opacimetra inštalovaného do výfukovej rúry sa do vzdialenosti 3 priemerov výfukovej rúry pred a za meracou zónou nesmie zmeniť priemer výfukovej rúry. Ak je priemer meracej zóny väčší než priemer výfukovej rúry, odporúča sa inštalovať pred meracou zónou rúru, ktorá sa postupne zbieha.

V prípade opacimetra inštalovaného pri konci výfukovej rúry musí mať koncový úsek výfukovej rúry s dĺžkou 0,6 m kruhový prierez a nesmú sa na ňom vyskytovať kolená ani ohyby. Koniec výfukovej rúry musí byť zrezaný v pravom uhle. Opacimeter musí byť namontovaný oproti stredu oblaku výfukového plynu vo vzdialenosti do 25 mm ( 5 mm od konca výfukovej rúry.

OPL Dĺžka optickej dráhy

Je to dĺžka optickej dráhy medzi svetelným zdrojom opacimetra a prijímačom, ktorá je tienená dymom a v prípade potreby je korigovaná na nerovnomernosť spôsobenú gradientami hustoty a okrajovým efektom. Údaj o dĺžke optickej dráhy musí predložiť výrobca prístroja, pričom musí zohľadniť všetky opatrenia proti zanášaniu meracej optiky prístroja sadzami (napr. systém prečisťovacieho vzduchu). Ak hodnota dĺžky optickej dráhy nie je k dispozícii, musí sa určiť v súlade s ISO DIS 11614, bod 11.6.5. Kvôli presnému určeniu dĺžky optickej dráhy je potrebná minimálna rýchlosť výfukového plynu 20 m/s.

LS Svetelný zdroj

Svetelným zdrojom musí byť žiarovka s teplotou farby v rozsahu 2 800 až 3 250 K alebo zelená LED dióda so spektrálnou špičkou medzi 550 a 570 nm. Svetelný zdroj musí byť chránený proti zanášaniu sadzami takými prostriedkami, ktoré neovplyvňujú dĺžku optickej dráhy nad rámec špecifikácií výrobcu.

LD Detektor svetla

Detektorom musí byť fotónka alebo fotodióda (ak treba, s filtrom). V prípade, že svetelným zdrojom je žiarovka, prijímač musí mať odozvu na spektrálnu špičku podobnú fototopickej krivke ľudského oka (maximálna odozva) v rozsahu 550 až 570 nm, pričom menej než 4 ( tejto maximálnej odozvy sú pod 430 nm a nad 680 nm. Detektor svetla musí byť chránený proti zanášaniu sadzami takými prostriedkami, ktoré neovplyvňujú dĺžku optickej dráhy nad rámec špecifikácií výrobcu.

CL Kolimačné šošovky

Vystupujúce svetlo sa musí kolimovať na zväzok lúčov s maximálnym priemerom 30 mm. Lúče v tomto svetelnom zväzku musia byť rovnobežné s rámci tolerancie 3 ( vzhľadom na optickú os.

T1 Snímač teploty (voliteľný)

V priebehu testu je možné sledovať teplotu výfukového plynu.

3.3. Opacimeter s čiastočným prietokom

V prípade opacimetra s čiastočným prietokom (obrázok 24) sa z výfukovej rúry odoberá reprezentatívna vzorka výfukového plynu a prenáša sa cez prenosovú trubicu do meracej komory. U tohto typu opacimetra je efektívna dĺžka optickej dráhy funkciou konštrukcie opacimetra. Doby odozvy uvedené v nasledujúcom bode platia pre minimálny prietok opacimetra, ktorý uvádza výrobca prístroja.

Obrázok 24

[pic]

Opacimeter s čiastočným prietokom

3.3.1. Komponenty znázornené na obrázku 24

EP Výfuková rúra

Výfuková rúra musí byť rovná v úseku najmenej 6 jej priemerov pred a 3 jej priemery za špičkou sondy vzhľadom na smer prúdu výfukového plynu.

SP Vzorkovacia sonda

Vzorkovacia sonda musí mať tvar otvorenej trubice s otvorom smerujúcim proti prúdu výfukového plynu a musí byť inštalovaná v osi výfukovej rúry alebo v blízkosti tejto osi. Medzi sondou a stenou výfukovej rúry musí byť medzera široká najmenej 5 mm. Priemer sondy musí zabezpečovať odber reprezentatívnych vzoriek a dostatočný prietok opacimetrom.

TT Prenosová trubica

Prenosová trubica musí:

- Byť čo najkratšia a zabezpečovať, aby teplota výfukového plynu na vstupe do meracej komory bola 373 K ( 30 K (100 ( C ( 30 (C ).

- Mať teplotu steny s dostatočnou rezervou vyššiu než je teplota rosného bodu výfukového plynu, aby sa zabránilo kondenzácii.

- Mať po celej svojej dĺžke rovnaký priemer ako vzorkovacia sonda.

- Mať kratšiu dobu odozvy než 0,05 s pri minimálnom prietoku prístroja určenom podľa prílohy III, dodatok 4, bod 5.2.4.

- Nesmie mať významný účinok na špičkovú hodnotu plynu.

FM Zariadenie na meranie prietoku

Prístrojové vybavenie na meranie prietoku, ktorým sa zisťujú správne hodnoty prietoku do meracej komory. Výrobca prístroja musí stanoviť minimálny a maximálny prietok, ktorých veľkosti musia byť také, aby bola splnená požiadavka na dobu odozvy prenosovej trubice TT a špecifikácie dĺžky optickej trasy. Zariadenie na meranie prietoku môže byť umiestnené blízko vzorkovacieho čerpadla P, ak sa používa.

MC Meracia komora

Meracia komora musí mať neodrážajúci vnútorný povrch alebo rovnocenné optické prostredie. Dopad rozptýleného svetla na detektor, spôsobený vnútornými odrazmi účinkov difúzie, sa musí znížiť na minimum.

Tlak plynu v meracej komore sa nesmie líšiť od atmosférického tlaku o viac než 0,75 kPa. V prípade, že to nie je možné kvôli konštrukcii, musia sa hodnoty zobrazené na opacimetri prepočítavať na atmosférický tlak.

Teplota steny meracej komory musí byť nastavená s toleranciou ( 5 K medzi 343 K (70 (C) a 373 K (100 (C ), ale v každom prípade musí byť s dostatočnou rezervou vyššia než teplota rosného bodu výfukového plynu, aby sa zabránilo kondenzácii. Meracia komora musí byť vybavená vhodnými zariadeniami na meranie teploty.

OPL Dĺžka optickej dráhy

Je to dĺžka optickej dráhy medzi svetelným zdrojom opacimetra a prijímačom, ktorá je tienená dymom a v prípade potreby je korigovaná na nerovnomernosť spôsobenú gradientami hustoty a okrajovým efektom. Údaj o dĺžke optickej dráhy musí predložiť výrobca prístroja, pričom musí zohľadniť všetky opatrenia proti zanášaniu meracej optiky prístroja sadzami (napr. systém prečisťovacieho vzduchu). Ak hodnota dĺžky optickej dráhy nie je k dispozícii, musí sa určiť v súlade s ISO DIS 11614, bod 11.6.5.

LS Svetelný zdroj

Svetelným zdrojom musí byť žiarovka s teplotou farby v rozsahu 2 800 až 3 250 K alebo zelená LED dióda so spektrálnou špičkou medzi 550 a 570 nm. Svetelný zdroj musí byť chránený proti zanášaniu sadzami takými prostriedkami, ktoré neovplyvňujú dĺžku optickej dráhy nad rámec špecifikácií výrobcu.

LD Detektor svetla

Detektorom musí byť fotónka alebo fotodióda (ak treba, s filtrom). V prípade, že svetelným zdrojom je žiarovka, prijímač musí mať odozvu na spektrálnu špičku podobnú fototopickej krivke ľudského oka (maximálna odozva) v rozsahu 550 až 570 nm, pričom menej než 4 ( tejto maximálnej odozvy sú pod 430 nm a nad 680 nm. Detektor svetla musí byť chránený proti zanášaniu sadzami takými prostriedkami, ktoré neovplyvňujú dĺžku optickej dráhy nad rámec špecifikácií výrobcu.

CL Kolimačné šošovky

Vystupujúce svetlo sa musí kolimovať na zväzok lúčov s maximálnym priemerom 30 mm. Lúče v tomto svetelnom zväzku musia byť rovnobežné v rámci tolerancie 3 ( vzhľadom na optickú os.

T1 Snímač teploty

Určený na sledovanie teploty výfukového plynu na vstupe do meracej komory.

P Vzorkovacie čerpadlo (voliteľné )

Vzorkovacie čerpadlo inštalované po prúde za meracou komorou je možné používať na zabezpečenie prechodu vzoriek plynu cez meraciu komoru.

PRÍLOHA VI

OSVEDČENIE O TYPOVOM SCHVÁLENÍ ES

Oznámenie týkajúce sa:

- typového schválenia (1),

- dodatku k typovému schváleniu (1)

vozidla/samostatnej technickej jednotky (typu motora/radu motorov/komponentu1) vzhľadom na smernicu 88/77/EHS, naposledy zmenenú a doplnenú smernicou 1999/96/ES.

Typové schválenie ES č.: .............................................. Dodatok č.: ..................................................

ČASŤ I

0. Všeobecne

0.1. Značka vozidla/samostatnej technickej jednotky/komponentu (1):

0.2. Výrobné označenie vozidla/samostatnej technickej jednotky/komponentu (1): ............................

0.3. Výrobné označenie typu uvedené na vozidle/samostatnej technickej jednotke/

komponente (1): .....................................

0.4. Kategória vozidla: ...................................................................

0.5. Kategória motora: dieselový/poháňaný zemným plynom/poháňaný skvapalneným ropným plynom (1): ......................................

0.6. Názov a adresa výrobcu: ............................

0.7. Názov a adresa splnomocneného zástupcu výrobcu (ak je menovaný): ...................

ČASŤ II

1. Stručný popis (kde je to potrebné): Pozri príloha I ...................

2. Technický útvar zodpovedný za výkon skúšok: ............................

3. Dátum vydania správy o skúškach: .....................

4. Číslo správy o skúškach: ...............................................

5. Dôvod(-y) na rozšírenie typového schválenia (kde je to aktuálne): .......................

6. Poznámky (ak sú): Pozri príloha I ..........................

7. Miesto: .................................................

8. Dátum: ........................................................

9. Podpis: ...............................................

10. Zoznam dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu typového schválenia uloženého v administratívnom oddelení, na základe ktorého bolo udelené typové schválenie a ktorý je možno získať na požiadanie, je priložený.

Príloha

k osvedčeniu o typovom schválení č. .... týkajúca sa typového schválenia vozidla/samostatnej technickej jednotky/komponentu (1)

1. Stručný popis

1.1. Podrobnosti, ktoré treba doplniť vo vzťahu k typovému schváleniu vozidla s inštalovaným motorom: ..................................

1.1.1. Značka motora (názov podniku): ................

1.1.2. Typ a obchodný názov (uveďte všetky varianty): .....................

1.1.3. Výrobné označenie uvedené na motore: .......................

1.1.4. Kategória vozidla (ak existuje): .....................

1.1.5. Kategória motora: dieselový/poháňaný zemným plynom/poháňaný skvapalneným ropným plynom (1): ........................................

1.1.6. Názov a adresa výrobcu: .........................

1.1.7. Názov a adresa splnomocneného zástupcu výrobcu (ak je menovaný): ..........

1.2. Ak bolo motoru uvedenému v bode 1.1 udelené typové schválenie ako samostatnej technickej jednotke:

1.2.1. Číslo osvedčenia o typovom schválení motora/radu motorov (1): .............

1.3. Podrobnosti, ktoré treba doplniť vo vzťahu k typovému schváleniu motora/radu motorov1 ako samostatnej technickej jednotky (podmienky, ktoré treba dodržiavať pri inštalácii motora do vozidla): ..........................................

1.3.1. Maximálny a/alebo minimálny pokles tlaku na nasávaní: ................ kPa

1.3.2. Maximálny dovolený protitlak: .................. kPa

1.3.3. Objem výfukového systému: .................. cm3

1.3.4. Výkon pohltený pomocnými zariadeniami potrebnými pre prevádzku motora:

1.3.4.1. Voľnobeh: .......... kW; Dolné otáčky: ......... kW; Horné otáčky: .......... kW;

Otáčky A: ........ kW; Otáčky B: ........ kW; Otáčky C: ........ kW;

Referenčné otáčky: .......... kW

1.3.5. Obmedzenia pre používanie (ak existujú): .........................

1.4. Úrovne emisií z motora/referenčného motora (1): ......................................

1.4.1. Skúška ESC (ak bola vykonaná):

CO: ........................................................ g/kWh

THC: ...................................................... g/kWh

NOx: ....................................................... g/kWh

PT: .......................................................... g/kWh

1.4.2. Skúška ELR (ak bola vykonaná):

Hodnota dymu: ........................................ m-1

1.4.3. Skúška ETC (ak bola vykonaná):

CO: ........................................................ g/kWh

THC: ...................................................... g/kWh1

NMHC: .................................................. g/kWh1

CH4: ....................................................... g/kWh1

NOx: ....................................................... g/kWh1

PT: .......................................................... g/kWh1

PRÍLOHA VII

PRÍKLAD POSTUPU VÝPOČTU

1. SKÚŠKA ESC

1.1. Emisie plynných znečisťujúcich látok

Ďalej sú uvedené namerané údaje potrebné pre výpočet výsledkov v jednotlivých režimoch. V tomto príklade sa koncentrácie CO a NOx merali na suchom základe a koncentrácia uhľovodíkov HC na mokrom základe. Koncentrácia uhľovodíkov je vyjadrená v ekvivalente propánu (C3) a kvôli vyjadreniu v ekvivalente C1 sa musí prenásobiť 3. Postup výpočtu je zhodný aj pre ostatné režimy.

P (kW) Ta (K) Ha (g/kg) GEXH (kg) GAIRW (kg) GFUEL (kg) HC (ppm) CO (ppm) NOx (ppm)

82,9 294,8 7,81 563,38 545,29 18,09 6,3 41,2 495

Výpočet faktora korekcie zo suchého základu na mokrý KW,r (príloha III, dodatok 1, bod 4.2):

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS!!!]

[and = a]

Výpočet koncentrácií na mokrom základe:

CO = 41,2 * 0,9239 = 38,1 ppm

NOx = 495 * 0,9239 = 457 ppm

Výpočet faktora korekcie koncentrácie NOx na vlhkosť KH,D (príloha III, dodatok 1, bod 4.3):

A = 0,309 * 18,09 / 541,06 - 0,0266 = - 0,0163

B = - 0,209 * 18,09 / 541,06 + 0,00954 = 0,0026

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Výpočet hmotnostných prietokov emisií (príloha III, dodatok 1, bod 4.4):

NOx = 0,001587 * 457 * 0,9625 * 563,38 = 393,27 g/h

CO = 0,000966 * 38,1 * 563,38 = 20,735 g/h

HC = 0,000479 * 6,3 * 3 * 563,38 = 5,100 g/h

Výpočet merných emisií (príloha III, dodatok 1, bod 4.5):

Nasledujúci príklad výpočtu platí pre koncentráciu CO; postup výpočtu je zhodný aj pre ostatné zložky.

Stredná hodnota hmotnostného prietoku emisií za celý skúšobný cyklus sa vypočíta tak, že sa hmotnostné prietoky emisií v jednotlivých režimoch prenásobia príslušnými váhovými faktormi uvedenými v prílohe III, dodatok 1, bod 2.7.1 a sčítajú sa:

CO = (6,7 * 0,15) + (24,6 * 0,08) + (20,5 * 0,10) + (20,7 * 0,10) + (20,6 * 0,05) + (15,0 * 0,05) + (19,7 * 0,05) + (74,5 * 0,09) + (31,5 * 0,10) + (81,9 * 0,08) + (34,8 * 0,05) + (30,8 * 0,05) + (27,3 * 0,05)

= 30,91 g/h.

Stredná hodnota výkonu motora za celý skúšobný cyklus sa vypočíta tak, že sa hodnoty výkonu motora v jednotlivých režimoch prenásobia príslušnými váhovými faktormi uvedenými v prílohe III, dodatok 1, bod 2.7.1 a sčítajú sa:

P(n) = (0,1 * 0,15) + (96,8 * 0,08) + (55,2 * 0,10) + (82,9 * 0,10) + (46,8 * 0,05) + (70,1 * 0,05) + (23,0 * 0,05) + (114,3 * 0,09) + (27,0 * 0,10) + (122,0 * 0,08) + (28,6 * 0,05) + (87,4 * 0,05) + (57,9 * 0,05)

CO =

= 0,0515 g/kWh

= 60,006 kW

30,91

60,006

Výpočet merných emisií NOx v náhodne zvolenom bode (príloha III, dodatok 1, bod 4.6.1):

Predpokladajme, že v náhodnom bode boli určené tieto hodnoty:

nZ = 1 600 min-1

MZ = 495 Nm

NOx, mass, Z = 487,9 g/h (vypočítaný z predchádzajúcich vzorcov)

P(n)Z = 83 kW

NOx,Z = 487,9 / 83 = 5,878 g/kWh

Určenie emisných hodnôt zo skúšobného cyklu (príloha III, dodatok 1, bod 4.6.2):

Predpokladajme, že hodnoty v štyroch obklopujúcich režimoch skúšky ESC sú takéto:

nRT nSU ER ES ET EU MR MS MT MU

1 368 1 785 5,943 5,565 5,889 4,973 515 460 681 610

ETU = 5,889 + (4,973 - 5,889) * (1 600 - 1 368) / (1 785 - 1 368) = 5,377 g/kWh

ERS = 5,943 + (5,565 - 5,943) * (1 600 - 1 368) / (1 785 - 1 368) = 5,732 g/kWh

MTU = 681 + (601 - 681) * (1 600 - 1 368) / (1 785 - 1 368) = 641,3 Nm

MRS = 515 + (460 - 515) * (1 600 - 1 368) / (1 785 - 1 368) = 484,3 Nm

EZ = 5,732 + (5,377 - 5,732) * (495 - 484,3) / (641,3 - 484,3) = 5,708 g/kWh

Porovnanie emisných hodnôt NOx (príloha III, dodatok 1, bod 4.6.3):

NOx diff = 100 * (5,878 - 5,708) / 5,708 = 2,98 (

1.2. Emisie tuhých znečisťujúcich látok

Meranie hmotnosti tuhých znečisťujúcich látok je založené na princípe odberu vzoriek tuhých znečisťujúcich látok počas celého cyklu, pričom počas každého jednotlivého režimu sa určujú hmotnosti vzorky a prietoky (MSAM a GEDF). Výpočet GEDF závisí od použitého systému. V nasledujúcich príkladoch je použitý systém s meraním CO2 a metódou uhlíkovej rovnováhy a systém s meraním prietoku. Ak sa použije plnoprietokový zrieďovací systém, GEDF sa priamo meria zariadením CVS.

Výpočet GEDF (príloha III, dodatok 1, body 5.2.3 a 5.2.4):

Predpokladajme, že ďalej sú uvedené údaje namerané v režime 4. Postup výpočtu je zhodný aj pre ostatné režimy.

GEXH (kg/h) GFUEL (kg/h) GDILW (kg/h) GTOTW (kg/h) CO2D (() CO2A (()

334,02 10,76 5,4435 6,0 0,657 0,040

a) metóda uhlíkovej rovnováhy

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

a) metóda meranie prietoku

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

GEDFW = 334,02 * 10,78 = 3600,7 kg/h

Výpočet hmotnostného prietoku (príloha III, dodatok 1, bod 5.4):

Stredná hodnota GEDF za celý skúšobný cyklus sa vypočíta tak, že prietoky GEDFW v jednotlivých režimoch sa prenásobia príslušnými váhovými faktormi uvedenými v prílohe III, dodatok 1, bod 2.7.1 a sčítajú sa. Celková hmotnosť vzorky MSAM sa vypočíta ako súčet prietokov vzoriek v jednotlivých režimoch.

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS!!!]

Predpokladajme, že hmotnosť tuhých znečisťujúcich látok na filtri je 2,5 mg; potom

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Korekcia na pozadie (voliteľná operácia)

Predpokladajme, že bolo vykonané jedno meranie pozadia a namerali sa nasledujúce hodnoty. Výpočet zrieďovacieho faktora DF je zhodný s postupom uvedeným v bode 3.1 tejto prílohy. Tu ho neuvádzame.

Md = 0,1 mg; MDIL = 1,5 kg

Súčet DF = [(1 - 1/119,15) * 0,15] + [(1 - 1/8,89) * 0,08] + [(1 - 1/14,75) * 0,10]+ [(1 - 1/10,10) * 0,10] + [(1 - 1/18,02) * 0,05] + [(1 - 1/12,33) * 0,05] + [(1 - 1/32,18) * 0,05] + [(1 - 1/6,94) * 0,09] + [(1 - 1/25,19) * 0,10] + [(1 - 1/6,12) * 0,08] + [(1 - 1/20,87) * 0,05] + [(1 - 1/8,77) * 0,05] + [(1 - 1/12,59) * 0,05]

= 0,923

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Výpočet merných emisií (príloha III, dodatok 1, bod 5.5):

P(n) = (0,1 * 0,15) + (96,8 * 0,08) + (55,2 * 0,10) + (82,9 * 0,10) + (46,8 * 0,05) + (70,1 * 0,05) + (23,0 * 0,05) + (114,3 * 0,09) + (27,0 * 0,10) + (122,0 * 0,08) + (28,6 * 0,05) + (87,4 * 0,05) + (57,9 * 0,05)

= 60,006 kW

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

ak sa táto hodnota skoriguje na pozadie, tak

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Výpočet merného váhového faktora (príloha III, dodatok 1, bod 5.6): Predpokladajme hodnoty vypočítané pre vyššie uvedený režim 4, potom

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Táto hodnota je z intervalu žiadanej hodnoty 0,10 ( 0,003.

2. SKÚŠKA ELR

Keďže filtrácia Besselovým filtrom predstavuje v európskych právnych predpisoch týkajúcich sa výfukových plynov úplne nový postup priemerovania, ďalej je vysvetlený pojem Besselovho filtra, uvedený príklad vytvorenia Besselovho algoritmu a príklad výpočtu konečnej hodnoty dymu. Konštanty Besselovho algoritmu závisia iba od konštrukcie opacimetra a vzorkovacej rýchlosti systému pre zber údajov. Odporúča sa, aby výrobca opacimetra poskytol konečné hodnoty konštánt Besselovho filtra pre rôzne vzorkovacie rýchlosti a aby zákazník tieto konštanty používal pri vytváraní Besselovho algoritmu a výpočte hodnôt dymu.

2.1. Všeobecné poznámky k Besselovmu filtru

Neupravený signál opacity obvykle vykazuje v dôsledku vysokofrekvenčného skreslenia roztrasený priebeh. Kvôli odstráneniu vysokofrekvenčného skreslenia je počas skúšky ELR potrebné použiť Besselov filter. Samotný Besselov filter je rekurzívny dolnopriepustný filter druhého rádu, ktorý zaručuje najrýchlejší nárast signálu bez prekmitu.

Za predpokladu existencie oblaku výfukového plynu vo výfukovej rúre v reálnom čase poskytuje každý opacimeter oneskorený priebeh s rôznymi nameranými veľkosťami opacity. Oneskorenie a amplitúda nameraného priebehu opacity závisí v prvom rade od geometrie meracej komory opacimetra vrátane vzorkovacích potrubí výfukového plynu a od času potrebného na spracovanie signálu v elektronických obvodoch opacimetra. Hodnoty, ktorými sa charakterizujú tieto dva účinky, sa nazývajú doba fyzickej odozvy a doba elektrickej odozvy, čo predstavuje jednotlivý filter pre každý typ opacimetra.

Cieľom použitia Besselovho filtra je zabezpečiť jednotnú celkovú charakteristiku filtra pre celý systém opacimetra. Táto charakteristika pozostáva z:

- doby fyzickej odozvy opacimetra (tp)

- doby elektrickej odozvy opacimetra (te)

- doby odozvy uplatňovaného Besselovho filtra (tF)

Výsledná celková doba odozvy systému tAver je vyjadrená vzorcom:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

a musí byť rovnaká pre všetky druhy opacimetrov, aby poskytla tú istú hodnotu dymu. Preto je potrebné vytvoriť Besselov filter takým spôsobom, že doba odozvy filtra (tF) spolu s dobou fyzickej odozvy (tp) a dobou elektrickej odozvy (te) jednotlivého opacimetra musí viesť k žiadanej celkovej dobe odozvy (tAver). Keďže tp a te sú dané hodnoty každého jednotlivého opacimetra a tAver je v tejto smernici definovaná ako rovná 1,0 s, tF je možné vypočítať takto:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Doba odozvy filtra tF je definovaná ako doba nábehu filtrovaného výstupného signálu od 10 ( po 90 ( jeho hodnoty po skokovej zmene vstupného signálu. Medzná frekvencia Besselovho filtra sa preto musí určiť iteráciou takým spôsobom, aby sa doba odozvy Besselovho filtra zhodla so žiadanou dobou nábehu.

Obrázok a

Priebehy skokového vstupného signálu a filtrovaného výstupného signálu

[pic]

Na obrázku a sú znázornené priebehy skokového vstupného signálu a výstupného signálu filtrovaného Besselovým filtrom, ako aj doba odozvy Besselovho filtra (tF).

Tvorba algoritmu Besselovho filtra je viackrokový proces, ktorý si vyžaduje niekoľko iteračných cyklov. Ďalej je uvedený vývojový diagram postupu iterácie.

[ Take figure from En original - p. 142 !]

[Charakteristics of opacimeter =] Charakteristiky opacimetra

[Regulation =] Regulácia

[Data aquisition system sample rate =] Vzorkovacia rýchlosť systému pre zber údajov

[Step = ] Krok

[Required overall Bessel filter response time = ] Žiadaná celková doba odozvy Besselovho filtra

[Design of Bessel filter algorithm =]Návrh algoritmu Besselovho filtra

[Application of Bessel filter on step input =] Uplatňovanie Besselovho filtra na skok na vstupe

[Calculation of iterated filter response time =] Výpočet iterovanej doby odozvy filtra

[Adjustment of cut-off frequency = ] Úprava hodnoty medznej frekvencie

[Deviation between tF andtF,iter =] Odchýlka medzi tF a tF,iter

[Iteration = ] Iterácia

[Check for iteration criteria =] Kontrola plnenia iteračného kritéria

[yes, no = ] áno, ne

[Final Bessel filter constants and algorithm = ] Konečné hodnoty konštánt a konečný tvar algoritmu Besselovho filtra

2.2. Výpočet Besselovho algoritmu

V tomto príklade sa v niekoľkých krokoch vytvorí Besselov algoritmus v súlade s vyššie uvedeným iteračným postupom, ktorý je založený na požiadavkách uvedených v prílohe III, dodatok 1, bod 6.1.

Predpokladá sa, že opacimeter a systém pre zber údajov majú tieto charakteristiky:

- doba fyzickej odozvy tp je 0,15 s

- doba elektrickej odozvy te je 0,05 s

- celková doba odozvy tAver je 1,00 s (stanovená definíciou v tejto smernici)

- vzorkovacia rýchlosť je 150 Hz

Krok 1 Žiadaná doba odozvy Besselovho filtra tF:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Krok 2 Odhad medznej frekvencie a výpočet Besselových konštánt E, K pre prvú iteráciu:

fc = 3,1415/(10 * 0,987421) = 0,318152 Hz

(t = 1/150 = 0,006667 s

( = 1/[tan(3,1415 * 0,006667 * 0,318152)] = 150,07644

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

K = 2 * 7,07948 E - 5 * (0,618034 * 150,0766442 - 1) - 1 = 0,970783

Z týchto hodnôt sa vytvorí Besselov algoritmus:

Yi = Yi-1 + 7,07948 E - 5 * (Si + 2 * Si-1 + Si-2 - 4 * Yi-2) + 0,970783 * (Yi-1 - Yi-2)

kde Si predstavuje hodnoty skokového vstupného signálu (buď "0", alebo "1") a Yi predstavuje filtrované hodnoty výstupného signálu.

Krok 3 Uplatňovanie Besselovho filtra na skokový signál na vstupe:

Doba odozvy Besselovho filtra tF je definovaná ako doba nábehu filtrovaného výstupného signálu od 10 ( po 90 ( jeho hodnoty po skokovej zmene vstupného signálu. Kvôli určeniu časov dosiahnutia 10 ( (t10) a 90 ( (t90) hodnoty filtrovaného výstupného signálu sa musí na skokový signál na vstupe uplatňovať Besselov filter prostredníctvom vyššie vypočítaných hodnôt fc, E a K.

V tabuľke B sú uvedené hodnoty indexu, časové okamihy a hodnoty skokového vstupného signálu a výsledné hodnoty filtrovaného výstupného signálu pre prvú a druhú iteráciu. Body susediace s hodnotami t10 a t20 sú vyznačené tučným písmom.

V tabuľke B sa pre prvú iteráciu hodnota 10 ( nachádza medzi indexami číslo 30 a 31 a hodnota 90 ( medzi indexami číslo 191 a 192. Kvôli výpočtu tF,iter sa určia presné hodnoty t10 a t90 lineárnou interpoláciou medzi susednými meracími bodmi takto:

t10 = tlower + ( t * (0,1 - outlower) / (outupper - outlower)

t90 = tlower + ( t * (0,9 - outlower) / (outupper - outlower)

kde outlower a outupper sú susedné body výstupného signálu filtrovaného Besselovým filtrom a tlower je čas susedného časového bodu vyznačeného v tabuľke B.

t10 = 0,200000 + 0,006667 * (0,1 - 0,0099208) / (0,104794 - 0,099208) = 0,200945 s

t90 = 0,273333 + 0,006667 * (0,9 - 0,899147) / (0,901168 - 0,899147) = 1,276147 s

Krok 4 Doba odozvy filtra určená v prvom iteračnom cykle:

tF,iter = 1,276147 - 0,200945 = 1,075202 s

Krok 5 Odchýlka medzi žiadanou a vypočítanou dobou odozvy filtra v prvom

iteračnom cykle:

( = (1,075202 - 0,987421) / 0,987421 = 0,081641

Krok 6 Kontrola plnenia iteračného kritéria:

požaduje sa splnenie podmienky ((( ( 0,01. Keďže 0,081641 ( 0,01, iteračné kritérium nie je splnené a musí sa spustiť ďalší iteračný cyklus. Pre tento iteračný cyklus sa z hodnôt fC a ( vypočíta nová hodnota medznej frekvencie takto:

fc,new = 0,318152 * (1 + 0,081641) = 0,344126 Hz

Táto nová hodnota medznej frekvencie sa použije v druhom iteračnom cykle, ktorý sa začne znova krokom 2. Iterácia sa musí opakovať dovtedy, kým sa nesplní iteračné kritérium. Výsledné hodnoty z prvej a druhej iterácie sú zhrnuté v tabuľke A.

Tabuľka A

Hodnoty z prvej a druhej iterácie

Parameter 1. iterácia 2. iterácia

fC (Hz) 0,318152 0,344126

E (-) 7,07948 E-5 8,272777 E-5

K (-) 0,970783 0,968410

t10 (s) 0,200945 0,185523

t90 (s) 1,276147 1,179562

tF,iter (s) 1,075202 0,994039

( (-) 0,081641 0,006657

fc,new (Hz) 0,344126 0,346417

Krok 7 Konečný tvar Besselovho algoritmu:

Po splnení iteračného kritéria sa podľa kroku 2 vypočítajú konečné hodnoty konštánt Besselovho filtra a konečný tvar Besselovho algoritmu. V tomto príklade bolo iteračné kritérium splnené po druhej iterácii (( = 0,006657 ( 0,01). Konečný tvar algoritmu sa následne použije na určenie priemerných hodnôt dymu (pozri nasledujúci bod 2.3).

Yi = Yi-1 + 8,272777 E - 5 * (Si + 2 * Si-1 + Si-2 - 4 * Yi-2) + 0,968410 * (Yi-1 - Yi-2)

Tabuľka B

Hodnoty skokového vstupného signálu a výstupného signálu filtrovaného Besselovým filtrom v prvom a druhom iteračnom cykle

Index i Čas Skokový vstupný signál Si Filtrovaný výstupný signál Yi [-]

[-] [s] [-] 1. iterácia 2. iterácia

-2 -0,013333 0 0,000000 0,000000

-1 -0,006667 0 0,000000 0,000000

0 0,000000 1 0,000071 0,000083

1 0,006667 1 0,000352 0,000411

2 0,013333 1 0,000908 0,001060

3 0,020000 1 0,001731 0,002019

4 0,026667 1 0,002813 0,003278

5 0,033333 1 0,004145 0,004828

( ( ( ( (

24 0,160000 1 0,067877 0,077876

25 0,166667 1 0,072816 0,083476

26 0,173333 1 0,077874 0,089205

27 0,180000 1 0,083047 0,095056

28 0,186667 1 0,088331 0,101024

29 0,193333 1 0,093719 0,107102

30 0,200000 1 0,099208 0,113286

31 0,206667 1 0,104794 0,119570

32 0,213333 1 0,110471 0,125949

33 0,220000 1 0,116236 0,132418

34 0,226667 1 0,122085 0,138972

35 0,233333 1 0,128013 0,145605

36 0,240000 1 0,134016 0,152314

37 0,246667 1 0,140091 0,159094

( ( ( ( (

175 0,166667 1 0,862416 0,895701

176 0,173333 1 0,864968 0,897941

177 0,180000 1 0,867484 0,900145

178 0,186667 1 0,869964 0,902312

179 0,193333 1 0,872410 0,904445

180 1,200000 1 0,874821 0,906542

181 1,206667 1 0,877197 0,908605

182 1,213333 1 0,879540 0,910633

183 1,220000 1 0,881849 0,912628

184 1,226667 1 0,884125 0,914589

185 1,233333 1 0,886367 0,916517

186 1,240000 1 0,888577 0,918412

187 1,246667 1 0,890755 0,920276

188 1,253333 1 0,892900 0,922107

189 1,260000 1 0,895014 0,923907

190 1,266667 1 0,897096 0,925676

191 1,273333 1 0,899147 0,927414

192 1,280000 1 0,901168 0,929121

193 1,286667 1 0,903158 0,930799

194 1,293333 1 0,905117 0,932448

195 1,300000 1 0,907047 0,934067

( ( ( ( (

2.3. Výpočet hodnôt dymu

Na ďalej uvedenom blokovom diagrame je znázornený všeobecný postup určenia konečnej hodnoty dymu.

[!!! Take figure from En original - p. 146 !!!]

[Speed A, B, C = ] Otáčky A, B, C

[Load step 1, 2, 3 =] Záťažový krok 1, 2, 3

[Raw opacity values N (%( =] Neupravené hodnoty opacity N (%)

[Conversion to light absorption coefficient k (1/m( = ] Prepočet na koeficient absorpcie svetla k (1/m(

[Filtering with Bessel filter =] Filtrácia Besselovým filtrom [Selection of maximum k-value (peak) for each speed and load step =] Výber maximálnej hodnoty k (špičkovej hodnoty) pre každú hodnotu otáčok a záťažového kroku [Cycle validation for each speed = ] Validácia cyklu pre každú hodnotu otáčok [Calculation of mean smoke value for each speed =] Výpočet strednej hodnoty dymu pre každú hodnotu otáčok [Calculation of the final smoke value =] Výpočet konečnej hodnoty dymu

Na obrázku b sú znázornené priebehy neupraveného meraného signálu opacity a nefiltrovaného a filtrovaného koeficientu absorpcie svetla (hodnoty k) pri prvom záťažovom kroku počas skúšky ELR a je vyznačená maximálna hodnota Ymax1,A (špička) filtrovaného priebehu k. V nadväznosti na to tabuľka C obsahuje číselné hodnoty indexu i, času (vzorkovacia rýchlosť 150 Hz), neupravené hodnoty opacity, nefiltrované hodnoty k a filtrované hodnoty k. Filtrácia bola vykonaná pomocou konštánt Besselovho algoritmu vytvoreného v bode 2.2 tejto prílohy. Kvôli veľkým množstvám údajov sú tabelované iba tie úseky priebehu hodnôt plynu, ktoré sa nachádzajú v blízkosti začiatku a špičky.

Obrázok b

Priebehy meraných hodnôt opacity, nefiltrovaných hodnôt "k" dymu a filtrovaných hodnôt "k" dymu.

[pic]

Špičková hodnota (i = 272) sa vypočíta za predpokladu, že ďalej uvedené parametre majú hodnoty z tabuľky C. Všetky ostatné jednotlivé hodnoty dymu sa počítajú rovnakým spôsobom. Pri spustení algoritmu sú parametre S-1, S-2, Y-1 a Y-2 nastavené na nulu.

LA (m) 0,430

Index i 272

N (() 16,783

S271 (m-1) 0,427392

S270 (m-1) 0,427532

Y271 (m-1) 0,542383

Y270 (m-1) 0,542337

Výpočet hodnoty k (príloha III, dodatok 1, bod 6.3.1):

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Táto hodnota zodpovedá S272 v nasledujúcej rovnici.

Výpočet Besselových priemerných hodnôt dymu (príloha III, dodatok 1, bod 6.3.2):

V nasledujúcej rovnici sú použité Besselove konštanty z predchádzajúceho bodu 2.2. Skutočná nefiltrovaná hodnota k, vypočítaná vyššie, zodpovedá S272 (Si). Hodnoty S271 (Si-1) a S270 (Si-2) sú dve predchádzajúce nefiltrované hodnoty k, Y271 (Yi-1) a Y270 (Yi-2) sú dve predchádzajúce filtrované hodnoty k.

Y272 = 0,542383 + 8,272777 E - 5 * (0,427252 + 2 * 0,427392 + 0,427532 - 4 * 0,542337) + 0,968410 * (0,542383 - 0,542337)

= 0,542389 m-1

Táto hodnota zodpovedá Ymax1,A v nasledujúcej rovnici.

Výpočet konečnej hodnoty dymu (príloha III, dodatok 1, bod 6.3.3):

Z každého priebehu dymu sa vezme maximálna filtrovaná hodnota k pre ďalší výpočet. Predpokladajme tieto hodnoty:

Otáčky Ymax (m-1)

Cyklus 1 Cyklus 2 Cyklus 3

A 0,5424 0,5435 0,5587

B 0,5596 0,5400 0,5389

C 0,4912 0,5207 0,5177

SVA = (0,5424 + 0,5435 + 0,5587) / 3 = 0,5482 m-1

SVB = (0,5596 + 0,5400 + 0,5389) / 3 = 0,5462 m-1

SVC = (0,4912 + 0,5207 + 0,5177) / 3 = 0,5099 m-1

SV = (0,43 * 0,5482) + (0,56 * 0,5462) + (0,01 * 0,5099) = 0,5467 m-1

Validácia cyklu (príloha III, dodatok 1, bod 3.4):

Pred výpočtom SV sa musí cyklus validovať výpočtom relatívnych štandardných odchyliek hodnôt dymu z troch cyklov pre každú hodnotu otáčok.

Otáčky Stredná SV (m-1) Absolútna štandardná odchýlka (m-1) Relatívna štandardná odchýlka (%)

A 0,5482 0,0091 1,7

B 0,5462 0,0116 2,1

C 0,5099 0,0162 3,2

V tomto príklade je pre každú hodnotu otáčok splnené validačné kritérium 15 (.

Tabuľka C

Hodnoty opacity N, nefiltrované a filtrované hodnoty k na začiatku záťažového kroku

Index i [-] Čas [s] Opacita N [(] Nefiltrovaná hodnota k [m-1] Filtrovaná hodnota k [m-1]

-2 0,000000 0,000000 0,000000 0,000000

-1 0,000000 0,000000 0,000000 0,000000

0 0,000000 0,000000 0,000000 0,000000

1 0,006667 0,020000 0,000465 0,000000

2 0,013333 0,020000 0,000465 0,000000

3 0,020000 0,020000 0,000465 0,000000

4 0,026667 0,020000 0,000465 0,000001

5 0,033333 0,020000 0,000465 0,000002

6 0,040000 0,020000 0,000465 0,000002

7 0,046667 0,020000 0,000465 0,000003

8 0,053333 0,020000 0,000465 0,000004

9 0,060000 0,020000 0,000465 0,000005

10 0,066667 0,020000 0,000465 0,000006

11 0,073333 0,020000 0,000465 0,000008

12 0,080000 0,020000 0,000465 0,000009

13 0,086667 0,020000 0,000465 0,000011

14 0,093333 0,020000 0,000465 0,000012

15 0,100000 0,192000 0,004469 0,000014

16 0,106667 0,212000 0,004935 0,000018

17 0,113333 0,212000 0,004935 0,000022

18 0,120000 0,212000 0,004935 0,000028

19 0,126667 0,343000 0,007990 0,000036

20 0,133333 0,566000 0,013200 0,000047

21 0,140000 0,889000 0,020767 0,000061

22 0,146667 0,929000 0,021706 0,000082

23 0,153333 0,929000 0,021706 0,000109

24 0,160000 1,263000 0,029559 0,000143

25 0,166667 1,455000 0,034086 0,000185

26 0,173333 1,697000 0,039804 0,000237

27 0,180000 2,030000 0,047695 0,000301

28 0,186667 2,081000 0,048906 0,000378

29 0,193333 2,081000 0,048906 0,000469

30 0,200000 2,424000 0,057067 0,000573

31 0,206667 2,475000 0,058282 0,000693

32 0,213333 2,475000 0,058282 0,000827

33 0,220000 2,808000 0,066237 0,000977

34 0,226667 3,010000 0,071075 0,001144

35 0,233333 3,253000 0,076909 0,001328

36 0,240000 3,606000 0,085410 0,001533

37 0,246667 3,960000 0,093966 0,001758

38 0,253333 4,455000 0,105983 0,002007

39 0,260000 4,818000 0,114836 0,002283

40 0,266667 5,020000 0,119776 0,002587

( ( ( ( (

Hodnoty opacity N, nefiltrované a filtrované hodnoty k v blízkosti Ymax1,A (( špičková hodnota, vyznačená tučným písmom)

Index i [-] Čas [s] Opacita N [(] Nefiltrovaná hodnota k [m-1] Filtrovaná hodnota k [m-1]

( ( ( ( (

259 1,726667 17,182000 0,438429 0,538856

260 1,733333 16,949000 0,431896 0,539423

261 1,740000 16,788000 0,427392 0,539936

262 1,746667 16,798000 0,427671 0,540396

263 1,753333 16,788000 0,427392 0,540805

264 1,760000 16,798000 0,427671 0,541163

265 1,766667 16,798000 0,427671 0,541473

266 1,773333 16,788000 0,427392 0,541735

267 1,780000 16,788000 0,427392 0,541951

268 1,786667 16,798000 0,427671 0,542123

269 1,793333 16,798000 0,427671 0,542251

270 1,800000 16,793000 0,427532 0,542337

271 1,806667 16,788000 0,427392 0,542383

272 1,813333 16,783000 0,427252 0,542389

273 1,820000 16,780000 0,427168 0,542357

274 1,826667 16,798000 0,427671 0,542288

275 1,833333 16,778000 0,427112 0,542183

276 1,840000 16,808000 0,427951 0,542043

277 1,846667 16,768000 0,426833 0,541870

278 1,853333 16,010000 0,405750 0,541662

279 1,860000 16,010000 0,405750 0,541418

280 1,866667 16,000000 0,405473 0,541136

281 1,873333 16,010000 0,405750 0,540819

282 1,880000 16,000000 0,405473 0,540466

283 1,886667 16,010000 0,405750 0,540080

284 1,893333 16,394000 0,416406 0,539663

285 1,900000 16,394000 0,416406 0,539216

286 1,906667 16,404000 0,416685 0,538744

287 1,913333 16,394000 0,416406 0,538245

288 1,920000 16,394000 0,416406 0,537722

289 1,926667 16,384000 0,416128 0,537175

290 1,933333 16,010000 0,405750 0,536604

291 1,940000 16,010000 0,405750 0,536009

292 1,946667 16,000000 0,405473 0,535389

293 1,953333 16,010000 0,405750 0,534745

294 1,960000 16,212000 0,411349 0,534079

295 1,966667 16,394000 0,416406 0,533394

296 1,973333 16,394000 0,416406 0,532691

297 1,980000 16,192000 0,410794 0,531971

298 1,986667 16,000000 0,405473 0,531233

299 1,993333 16,000000 0,405473 0,530477

300 2,000000 16,000000 0,405473 0,529704

( ( ( ( (

3. SKÚŠKA ETC

3.1. Emisie plynných znečisťujúcich látok (dieselový motor)

Predpokladajme, že skúška so systémom PDP-CVS priniesla tieto výsledky:

V0 (m3/ot) 0,1776

NP (otáčka) 23 073

pB (kPa) 98,0

p1 (kPa) 2,3

T (K) 322,5

Ha (g/kg) 12,8

NOx conce (ppm) 53,7

NOx concd (ppm) 0,4

COconce (ppm) 38,9

COconcd (ppm) 1,0

HCconce (ppm) 9,00

HCconcd (ppm) 3,02

CO2,conce (() 0,723

Wact (kWh) 62,72

Výpočet prietoku zriedeného výfukového plynu (príloha III, dodatok 2, bod 4.1):

MTOTW = 1,293 * 0,1776 * 23 073 * (98,0 - 2,3) * 273 / (101,3 * 322,5)

= 4 237,2 kg

Výpočet korekcie koncentrácie NOx na vlhkosť a teplotu (príloha III, dodatok 2, bod 4.2):

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Výpočet koncentrácií korigovaných na pozadie (príloha III, dodatok 2, bod 4.3.1.1):

Predpokladajme, že bola použitá motorová nafta so zložením C1H1,8.

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS!!!]

Výpočet hmotnosti pretečeného množstva emisií za skúšku (príloha III, dodatok 2, bod 4.3.1):

NOxmass= 0,001587 * 53,3 * 1,039 * 4 237,2 = 372,391 g

COmass = 0,000966 * 37,9 * 4 237,2 = 155,129 g

HCmass = 0,000479 * 6,14 * 4 237,2 = 12,462 g

Výpočet merných emisií (príloha III, dodatok 2, bod 4.4):

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS!!!]

3.2. Emisie tuhých znečisťujúcich látok (dieselový motor)

Predpokladajme, že skúška so systémom PDP-CVS s dvojitým zrieďovaním priniesla tieto výsledky:

MTOTW (kg) 4 237,2

Mf,p (mg) 3,030

Mf,b (mg) 0,044

MTOT (kg) 2,159

MSEC (kg) 0,909

Md (mg) 0,341

MDIL (kg) 1,245

DF 18,69

Wact (kWh) 62,72

Výpočet hmotností emisií (príloha III, dodatok 2, bod 5.1):

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS!!!]

Výpočet hmotnostného prietoku tuhých znečisťujúcich látok korigovaného na pozadie (príloha III, dodatok 2, bod 5.1):

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Výpočet merných emisií (príloha III, dodatok 2, bod 5.2):

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS!!!]

(ak jehodnota korigovaná na pozadie)

3.3. Emisie plynných znečisťujúcich látok (plynový motor poháňaný zemným plynom)

Predpokladajme, že skúška so systémom PDP-CVS s dvojitým zrieďovaním priniesla tieto výsledky:

MTOTW (kg) 4 237,2

Ha (g/kg) 12,8

Nx conce (ppm) 17,2

Nx concd (ppm) 0,4

COconce (ppm) 44,3

COconcd (ppm) 1,0

HCconce (ppm) 27,00

HCconcd (ppm) 3,02

CH4 conce (ppm) 18,0

CH4 concd (ppm) 1,7

CO2,conce (() 0,723

Wact (kWh) 62,72

Výpočet faktora korekcie NOx na vlhkosť (príloha III, dodatok 2, bod 4.2):

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Výpočet koncentrácie NMHC (príloha III, dodatok 2, bod 4.3.1):

a) metóda plynovej chromatografie (GC)

NMHCconce = 27,0 - 18,0 = 9,0 ppm.

b) metóda s bezmetánovou oxidačnou jednotkou (NMC)

Predpokladajme hodnoty metánovej účinnosti 0,04 a etánovej účinnosti 0,98 (pozri príloha III, dodatok 5, bod 1.8.4).

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Výpočet koncentrácií korigovaných na pozadie (príloha III, dodatok 2, bod 4.3.1.1):

Predpokladajme, že bolo použité referenčné palivo G20 (100 ( metán) so zložením C1H4:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Pre uhľovodíky bez metánu (NMHC) je koncentrácia korigovaná na pozadie rovná rozdielu medzi HCconcd a CH4 concd

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

Výpočet hmotnosti pretečeného množstva emisií za skúšku (príloha III, dodatok 2, bod 4.3.1):

NOxmass= 0,001587 * 16,8 * 1,074 * 4 237,2 = 121,330 g

COmass = 0,000966 * 43,4 * 4 237,2 = 177,642 g

NMHCmass = 0,000502 * 7,2 * 4 237,2 = 15,315 g

CH4 mass= 0,000554 * 16,4 * 4 237,2 = 38,498 g

Výpočet merných emisií (príloha III, dodatok 2, bod 4.4):

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

4. FAKTOR (-POSUNU (S()

4.1. Výpočet faktora (-posunu (S() (1)

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULA!!!]

kde:

S( = faktor (-posunu;

inert ( = objemové ( inertných plynov v palive (t. j. N2, CO2, He atď.);

O2* = objemové ( pôvodného kyslíka v palive;

n a m = hodnoty indexov priemerného uhľovodíka CnHm, ktorý predstavuje uhľovodíky v palive, t. j.

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS!!!]

kde:

CH4 = objemové ( metánu v palive;

C2 = objemové ( všetkých uhľovodíkov typu C2 v palive (napr. C2H6, C2H4 atď);

C3 = objemové ( všetkých uhľovodíkov typu C3 v palive (napr. C3H8, C3H6 atď);

C4 = objemové ( všetkých uhľovodíkov typu C4 v palive (napr. C4H10, C4H8 atď);

C5 = objemové ( všetkých uhľovodíkov typu C5 v palive (napr. C5H12, C5H10 atď);

diluent = objemové ( zrieďovacích plynov v palive (t. j. O2*, N2,CO2, Heatď).

4.2. Príklady na výpočet faktora (-posunu (S()

Príklad 1: G25 : CH4 = 86 (, N2 = 14 ( (objemových)

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS!!!]

Príklad 2:

[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS!!!]

Príklad 3: USA:[!!!INSERT MATHEMATIC FORMULAS!!!]

[1] Ú. v. ES C 173, 8.6.1998, s. 1 a Ú. v. ES C 43, 17.2.1999, s. 25.

[2] Ú. v. ES C 407, 28.12.1998, s. 27.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu z 21. októbra 1998 (Ú. v. ES C 341, 9.11.1998, s. 74), spolo

[pic]ná pozícia Rady z 22. aprílpoločná pozícia Rady z 22. apríla 1999 (Ú. v. ES C 296, 15. 10.1999, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. novembra 1999 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku)

[4] Ú. v. ES C 112, 20.12.1973, s. 1.

[5] Ú. v. ES C 138, 17.5.1993, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 36, 9.2.1988, s. 33.

[7] Ú. v. ES L 295, 25.10.1991, s. 1.

[8] Ú. v. ES L 40, 17.2.1996, s. 1.

1 Ú. v. ES L 100, 19.4.1994, s. 42.

2 Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica bola naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/91/ES (Ú. v. ES L 11, 16.1.1999, s. 25).

3 Ú. v. ES L 190, 20.8.1972, s. 1. Smernica bola naposledy zmenená a doplnená smernicou 97/20/ES (Ú. v. ES L 125, 16.5.1997, s. 21).

1) Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 1.

2 Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58.

1 Ú. v .ES L 76, 6.4.1970, s. 1.

2 Ú. v .ES L 286, 23.10.1998, s. 1.

1 Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 46.

2 Ú. v. ES L125, 16.5.1997, s. 31.

1 1 = Nemecko, 2 = Francúzsko, 3 = Taliansko, 4 = Holandsko, 5 = Švédsko, 6 = Belgicko, 9 = Španielsko, 11 = Spojené kráľovstvo, 12 = Rakúsko, 13 = Luxembursko, 16 = Nórsko, 17 = Fínsko, 18 = Dánsko, 21 = Portugalsko, 23 = Grécko, FL = Lichtenštajnsko, IS = Island, IRL = Írsko.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

1 V prípade nekonvenčných motorov a systémov musí výrobca dodať konkrétne údaje rovnocenné tým, ktoré sú uvedené na tomto mieste.

2 Nehodiace sa prečiarknuť.

3 Uviesť toleranciu.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

2 Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 46.

3 Ú. v. ES L 125, 16.5.1997, s. 31.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

2 Uviesť toleranciu.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

3 V prípade systémov, ktoré sú usporiadané inak, doplniť rovnocenné informácie (pre odsek 3.2.).

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

2 Uviesť toleranciu.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

2 Uviesť toleranciu.

1 Ú. v . ES L 375, 31.12.1980, s. 46.

2 Ú. v . ES L 125, 16.5.1997, s. 31.

1 Uviesť toleranciu; má byť v rozsahu ( 3 ( hodnôt, ktoré deklaroval výrobca.

2 Ú. v .ES L 375, 31.12.1980, s. 46.

3 Ú. v. ES L 125, 16.5.1997, s. 31.

1 Nehodiace sa označte "nie".

1 Predkladá sa pre každý motor z radu motorov.

2 Nehodiace sa prečiarknuť.

3 Uviesť toleranciu.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

2 Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 46.

3 Ú. v. ES L 125, 16.5.1997, s. 31.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

2 Uviesť toleranciu.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

2 Uviesť toleranciu.

1 V prípade systémov, ktoré sú usporiadané iným spôsobom, doplniť rovnocenné informácie (pre odsek 3.2).

2 Nehodiace sa prečiarknuť.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

2 Uviesť toleranciu.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

2 Uviesť toleranciu.

1 Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 46.

2 Ú. v. ES L125, 16.5.1997, s. 31.

1 Tieto body sa vyberajú pomocou štatistických metód určovania náhodného rozdelenia.

1 Tieto body sa vyberajú pomocou štatistických metód určovania náhodného rozdelenia.

1 Tieto body sa vyberajú pomocou štatistických metód určovania náhodného rozdelenia.

1 Založené na ekvivalente uhlíka 1

1 Založené na ekvivalente uhlíka 1.

[9] Hodnota je platná iba pre referenčné palivo určené v prílohe 1.

1 Založené na ekvivalente C1.

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

1 Nehodiace sa prečiarknuť .

1 Nehodiace sa prečiarknuť.

1 Stechiometricé pomery vzduch/palivo pre automobilové palivá - SAE J1829, jún 1987. John B. Heywood, Základy motorov s vnútorným spaľovaním, McGraw-Hill, kapitola 3.4 "Stechiometria spaľovania" (s. 68 až 72).

Pmax

100

50 (Pmax

70 ( Pmax

80

Regulačná oblasť

60

40

20

0

Otáčky

C

Cyklus 4

Cyklus 3

Cyklus 2

Cyklus 1

Vybraný bod

B

A

100 (

Zaťaženie

10 (

EN

EN

EN

EN

EN

EN