NARIADENIE RADY (ES) č. 2533/98

z 23. novembra 1998

o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na protokol (č. 3) o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej "štatút"), najmä jeho článku 5.4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej centrálnej banky (ďalej "ECB")[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

so zreteľom na stanovisko Komisie[3],

v súlade s postupom stanoveným v článku 106 ods. 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a v článku 42 štatútu,

(1) keďže článok 51 štatútu vyžaduje, aby ECB s pomocou národných centrálnych bánk zberala buď od príslušných národných orgánov, alebo priamo od ekonomických agentov štatistické informácie, ktoré sú nevyhnutné na plnenie úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej "ESCB"); keďže na uľahčenie plnenia týchto úloh, ktoré sa ustanovujú v článku 105 zmluvy, najmä realizácie menovej politiky, sa tieto štatistické informácie používajú predovšetkým na tvorbu agregovaných štatistických informácií, pri ktorých identita jednotlivých ekonomických agentov nie je relevantná, ale môžu sa použiť aj na úrovni jednotlivých ekonomických agentov; keďže článok 52 štatútu vyžaduje, aby národné centrálne banky vykonávali v maximálnom možnom rozsahu úlohy uvedené v článku 5.1. štatútu; keďže článok 54 štatútu vyžaduje, aby Rada definovala fyzické a právnické osoby, na ktoré sa vzťahujú spravodajské požiadavky, režim dôvernosti a vhodné opatrenia na vynucovanie; keďže národné centrálne banky môžu na účely článku 5.1. štatútu spolupracovať s ostatnými príslušnými orgánmi vrátane národných štatistických úradov a regulátorov trhu;

(2) keďže na to, aby štatistické informácie boli účinným nástrojom plnenia úloh ESCB, definície a postupy ich zberu sa musia formulovať tak, aby ECB bola schopná flexibilne a včas využívať kvalitnú štatistiku, ktorá odráža meniace sa ekonomické a finančné podmienky a berie do úvahy záťaž kladenú na spravodajských agentov; keďže pritom treba venovať pozornosť nielen plneniu úloh ESCB a jeho nezávislosti, ale tiež udržiavaniu záťaže, ktorá sa kladie na spravodajských agentov, na minime;

(3) keďže je preto vhodné definovať referenčnú spravodajskú skupinu z hľadiska kategórií ekonomických jednotiek a príslušných štatistických aplikácií, na ktorú sa obmedzujú štatistické právomoci ECB a z ktorej ECB určí aktuálnu spravodajskú skupinu na základe svojej právomoci vydávať nariadenia a smernice;

(4) keďže na zostavenie konsolidovanej súvahy sektora peňažných finančných ústavov účastníckych členských štátov, ktorej cieľom je poskytnúť ECB komplexný štatistický obraz peňažného vývoja v účastníckych členských štátoch chápaných ako jedno ekonomické teritórium, je potrebná homogénna spravodajská skupina; keďže ECB vypracovala a udržiava zoznam peňažných finančných ústavov na štatistické účely na základe všeobecnej definície týchto ústavov;

(5) keďže uvedená všeobecná definícia na štatistické účely stanovuje, že peňažné finančné ústavy zahŕňajú úverové ústavy definované v legislatíve spoločenstva a všetky ostatné rezidentské finančné ústavy, ktorých činnosťou je prijímať vklady, resp. blízke náhrady vkladov od subjektov iných ako peňažné finančné ústavy, a na vlastný účet (prinajmenšom z ekonomického hľadiska) poskytovať úvery, resp. robiť investície do cenných papierov;

(6) keďže však aj tie poštové žírové ústavy, ktoré nespĺňajú všeobecnú definíciu peňažných finančných ústavov na štatistické účely, môže byť potrebné podriadiť štatistickým spravodajským požiadavkám ECB v oblasti peňažnej a bankovej štatistiky a štatistiky platobných systémov, pretože môžu vo veľkej miere prijímať vklady, resp. blízke náhrady vkladov a vykonávať činnosti platobných systémov;

(7) keďže v Európskom systéme národných a regionálnych účtov 1995[4] (ďalej "ESA 95") peňažné finančné ústavy preto obsahujú podsektory "centrálna banka" a "ostatné peňažné finančné ústavy" a môžu byť rozšírené len zaradením kategórií ústavov z podsektora "ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovní a penzijných fondov";

(8) keďže štatistika platobnej bilancie, medzinárodnej investičnej pozície, cenných papierov, elektronických peňazí a platobných systémov je potrebná na to, aby ESCB mohol plniť svoje úlohy nezávisle;

(9) keďže používanie termínov "právnické a fyzické osoby" v článku 5.4. štatútu sa musí interpretovať spôsobom, ktorý je v súlade s postupmi členských štátov v oblasti peňažnej a bankovej štatistiky a štatistiky platobnej bilancie a preto zahŕňa aj subjekty, ktoré nie sú podľa ich príslušných národných zákonov ani právnické osoby, ani fyzické osoby, patria však do príslušných podsektorov ESA 95; keďže spravodajské požiadavky môžu byť preto uložené takým subjektom, ako obchodné partnerstvá, pobočky, podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) a fondy, ktoré vo svojich príslušných zákonodarstvách nemajú štatút právnickej osoby; keďže v týchto prípadoch sa spravodajská povinnosť ukladá tým osobám, ktoré podľa platných národných zákonov reprezentujú príslušné subjekty pred zákonom;

(10) keďže bilančné štatistické správy ústavov, ktoré sa uvádzajú v článku 19.1 štatútu, sa môžu používať aj na výpočet sumy minimálnych rezerv, ktoré môžu byť povinné držať tieto ústavy;

(11) keďže riadiaca Rada ECB má úlohu určiť rozdelenie úloh medzi ECB a národné centrálne banky, čo sa týka zberu a overovania štatistických informácií a ich vynucovania, berúc do úvahy princíp ustanovený v článku 5.2 štatútu, ako aj úloh, ktoré prevezmú národné orgány v súlade s medzami svojej právomoci, na účel získania kvalitnej konzistentnej štatistiky;

(12) keďže v začiatočných rokoch jednotného menového priestoru efektívnosť nákladov môže vyžadovať, aby sa štatistické spravodajské požiadavky ECB plnili dočasnými postupmi v dôsledku jestvujúcich obmedzení systémov zberu; keďže to môže znamenať najmä to, že v prípade finančného účtu platobnej bilancie sa údaje o zahraničných pozíciách alebo transakciách účastníckych členských štátov chápaných ako jedno ekonomické teritórium môžu v začiatočných rokoch jednotného menového priestoru zostavovať s použitím všetkých pozícií alebo transakcií medzi rezidentmi účastníckeho členského štátu a rezidentmi ostatných štátov;

(13) keďže limity a podmienky, v rámci ktorých je ECB oprávnená ukladať sankcie podnikateľským subjektom za nesplnenie povinností ustanovených v nariadeniach a rozhodnutiach ECB, sa definovali v súlade s článkom 34.3. štatútu v nariadení Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998, týkajúcom sa právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie[5]; keďže v prípade rozporu medzi ustanoveniami uvedeného nariadenia a tohto nariadenia umožňujúceho ECB ukladať sankcie platia ustanovenia tohto nariadenia; keďže sankcie za nesplnenie povinností ustanovených v tomto nariadení sa nedotýkajú možnosti ESCB ustanoviť príslušné vynucovacie opatrenia v jeho vzťahoch s protistranami vrátane čiastočného alebo úplného vyradenia spravodajského agenta z operácií menovej politiky v prípade závažného porušenia požiadaviek štatistického spravodajstva;

(14) keďže nariadenia, ktoré ECB vypracovala podľa článku 34.1 štatútu, neposkytujú žiadne práva, ani neukladajú žiadne povinnosti neúčastníckym členským štátom;

(15) keďže Dánsko, odvolávajúc sa na odsek 1 protokolu (č. 12) o určitých ustanoveniach týkajúcich sa Dánska, dostalo oznámenie v spojitosti s Edinburským rozhodnutím z 12. decembra 1992, že sa nebude zúčastňovať na tretej etape Hospodárskej a menovej únie; keďže preto sa podľa odseku 2 uvedeného protokolu na Dánsko budú vzťahovať všetky články a ustanovenia zmluvy a štatútu, ktoré sa týkajú derogácie;

(16) keďže podľa odseku 8 protokolu (č. 11) o určitých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska článok 34 štatútu neplatí pre Spojené kráľovstvo, kým sa nezúčastňuje v tretej etape Hospodárskej a menovej únie;

(17) keďže hoci sa uznáva, že štatistické informácie potrebné na plnenie štatistických spravodajských požiadaviek ECB nie sú rovnaké pre účastnícke a neúčastnícke členské štáty; článok 5 štatútu platí pre účastnícke ako aj neúčastnícke členské štáty; keďže táto skutočnosť spolu s článkom 5 zmluvy znamenajú povinnosť navrhnúť a implementovať na národnej úrovni všetky opatrenia, ktoré členské štáty považujú za vhodné na vykonávanie zberu štatistických informácií potrebných na plnenie štatistických spravodajských požiadaviek ECB a na včasnú prípravu v oblasti štatistiky, aby sa mohli stať účastníckymi členskými štátmi;

(18) keďže dôverné štatistické informácie, ktoré ECB a národné centrálne banky musia získavať na plnenie úloh ESCB, musia byť chránené, aby sa získala a zachovala dôvernosť spravodajských agentov; keďže po prijatí tohto nariadenia už nebude dôvod uplatňovať ustanovenia o dôvernosti, ktoré bránia výmene dôverných štatistických informácií týkajúcich sa úloh ESCB, s výhradou ustanovení smernice 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane osôb vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov[6];

(19) keďže článok 381 štatútu ustanovuje, že členovia riadiacich orgánov a výkonní pracovníci ECB a národných centrálnych bánk sú povinní aj po ukončení svojho pracovného pomeru neuverejňovať informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť profesionálneho tajomstva, a článok 382 štatútu ustanovuje, že na osoby, ktoré majú prístup k údajom tvoriacim predmet vnútroštátnych právnych predpisov spoločenstva ukladajúcich povinnosť mlčanlivosti, sa budú vzťahovať tieto právne predpisy;

(20) keďže každé porušenie predpisov, ktoré sú záväzné pre výkonných pracovníkov ECB, či sa ich dopustili zámerne alebo z nedbalosti, ich vystavuje disciplinárnym sankciám, a v prípade vhodnosti pokutám podľa zákona za porušenie povinnosti mlčanlivosti, s výhradou zlúčených ustanovení článkov 12 a 18 protokolu o privilégiách a imunitách Európskych spoločenstiev;

(21) keďže možné využitie štatistických informácií na realizáciu úloh, ktoré sa majú vykonávať prostredníctvom ESCB podľa článku 105 zmluvy, znižujúc súčasne celkovú spravodajskú záťaž, znamená, že režim dôvernosti definovaný v tomto nariadení sa musí v určitej miere odlišovať od všeobecných princípov spoločenstva a medzinárodných princípov štatistickej dôvernosti, najmä od ustanovení o štatistickej dôvernosti v nariadení rady (EC) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike spoločenstva[7]; keďže, s výhradou tohto bodu, ECB vezme do úvahy princípy predstavujúce základ štatistiky spoločenstva, ktoré sa ustanovujú v článku 10 nariadenia (ES) č. 322/97;

(22) keďže režim dôvernosti, ktorý sa definuje v tomto nariadení, sa vzťahuje len na dôverné štatistické informácie postupované ECB na plnenie úloh ESCB a nemá vplyv na osobitné národné ustanovenia alebo ustanovenia spoločenstva týkajúce sa postupovania iných druhov informácií Európskej centrálnej banke; keďže sa musia zachovávať predpisy o štatistickej dôvernosti, uplatňované národnými štatistickými úradmi a Komisiou vo vzťahu k štatistickým informáciám, ktoré zberajú vo vlastnom mene;

(23) keďže ECB je na účel článku 5.1. štatútu povinná spolupracovať v oblasti štatistiky s inštitúciami alebo orgánmi spoločenstva, s príslušnými orgánmi členských štátov alebo tretích štátov a s medzinárodnými organizáciami; keďže ECB a Komisia ustanovia vhodné formy spolupráce v oblasti štatistiky tak, aby vykonávali svoje úlohy najefektívnejšie, snažiac sa minimalizovať záťaž kladenú na spravodajských agentov;

(24) keďže ESCB a ECB boli poverené úlohou vypracovať požiadavky štatistického spravodajstva pre euro oblasť na svoje úplné pôsobenie v tretej etape Hospodárskej a menovej únie (ďalej "tretia etapa"); keďže včasná príprava v oblasti štatistiky je dôležitá z hľadiska toho, aby ESCB mohol plniť svoje úlohy v tretej etape; keďže dôležitým prvkom prípravy je prijatie, ešte pred treťou etapou, štatistických nariadení ECB; keďže je žiaduce informovať účastníkov trhu počas r. 1998 o podrobných opatreniach, ktoré ECB môže považovať za nevyhnutné prijať na vykonávanie svojich požiadaviek štatistického spravodajstva; keďže preto treba poskytnúť ECB od dátumu nadobudnutia tohto nariadenia právomoc vydávať nariadenia a smernice;

(25) keďže ustanovenia tohto nariadenia možno podľa článku 5 zmluvy účinne uplatniť, len ak všetky účastnícke členské štáty ako celok prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby ich orgány mali právomoc v plnej miere pomáhať a spolupracovať s ECB pri vykonávaní overovania a núteného zberu štatistických informácií,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Definície

Na účel tohto nariadenia:

1. "štatistické spravodajské požiadavky ECB" znamenajú štatistické informácie, ktoré sú spravodajskí agenti povinní poskytovať a ktoré sú potrebné na realizáciu úloh ESCB,

2. "spravodajskí agenti" znamenajú právnické a fyzické osoby a subjekty uvedené v článku 2 ods.3, na ktoré sa vzťahujú štatistické spravodajské požiadavky ECB,

3. "účastnícky členský štát" znamená členský štát, ktorý prijal jednotnú menu v súlade so zmluvou,

4. "rezident" a "rezidentský" znamená majúci centrum ekonomického záujmu na ekonomickom teritóriu štátu, ktoré sa uvádza v prílohe A; "zahraničné pozície" a "zahraničné transakcie" v tejto spojitosti znamenajú príslušné pozície a transakcie s aktívami, resp. pasívami rezidentov účastníckych členských štátov chápaných ako jedno ekonomické teritórium voči rezidentom neúčastníckych členských štátov, resp. rezidentom tretích štátov,

5. "medzinárodná investičná pozícia" znamená súvahu objemu zahraničných finančných aktív a pasív,

6. "elektronické peniaze" znamenajú elektronickú zásobu peňažnej hodnoty v technickom zariadení vrátane predplatených kariet, ktorá sa môže v širokom rozsahu používať na vykonávanie platieb v prospech iných subjektov ako emitent bez toho, aby bolo nevyhnutné pri transakcii použiť bankový účet, ktorá však funguje ako predplatený nástroj nositeľa.

Článok 2

Referenčná spravodajská skupina

1. ECB má na plnenie štatistických spravodajských požiadaviek ECB podľa článku 5.2 štatútu právo zberať s pomocou národných centrálnych bánk štatistické informácie v medziach referenčnej spravodajskej skupiny a v rozsahu nutnom na realizáciu úloh ESCB.

2. Referenčnú spravodajskú skupinu tvoria títo spravodajskí agenti:

a) právnické a fyzické osoby patriace do podsektorov "centrálna banka", "ostatné peňažné finančné ústavy" a "ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovní a penzijných fondov", ktoré sa uvádzajú v prílohe B a sú rezidentmi členského štátu, ak sú potrebné na plnenie štatistických spravodajských požiadaviek ECB v oblasti peňažnej a bankovej štatistiky a štatistiky platobných systémov,

b) poštové žírové ústavy, ak sú potrebné na plnenie štatistických spravodajských požiadaviek ECB v oblasti peňažnej a bankovej štatistiky a štatistiky platobných systémov,

c) právnické a fyzické osoby, ktoré sú rezidentmi členského štátu, ak majú zahraničné pozície alebo vykonávajú zahraničné transakcie a ak štatistické informácie týkajúce sa týchto pozícií alebo transakcií sú nevyhnutné na plnenie štatistických spravodajských požiadaviek ECB v oblasti štatistiky platobnej bilancie alebo medzinárodnej investičnej pozície,

d) právnické a fyzické osoby, ktoré sú rezidentmi členského štátu, ak štatistické informácie týkajúce sa cenných papierov alebo elektronických peňazí, ktoré tieto emitujú, sú nevyhnutné na plnenie štatistických spravodajských požiadaviek ECB.

3. Subjekt, na ktorý by sa inak vzťahovala definícia odseku 2, ktorý však podľa národného zákonodarstva štátu, v ktorom je rezidentom, nie je ani právnickou osobou, ani množinou fyzických osôb, pritom však môže byť nositeľom práv a povinností, je spravodajským agentom. Spravodajskú povinnosť takéhoto subjektu plnia osoby, ktoré ju právne zastupujú.

Ak právnická osoba, množina fyzických osôb, alebo subjekt, ktorý sa uvádza v prvom pododseku, má pobočku, ktorá je rezidentom iného štátu, táto pobočka je plnohodnotným spravodajským agentom bez ohľadu, kde sa nachádza sídlo, ak táto pobočka spĺňa podmienky definované v odseku 2, s výnimkou, že musí mať osobitnú právnu subjektivitu. Akýkoľvek počet pobočiek zriadených v tom istom členskom štáte sa považuje za jedinú pobočku, ak patria do toho istého podsektora hospodárstva. Spravodajskú povinnosť pobočky plnia osoby, ktoré ju právne zastupujú.

Článok 3

Postup definovania štatistických spravodajských požiadaviek

ECB pri definovaní a ukladaní spravodajských požiadaviek stanoví aktuálnu spravodajskú skupinu v rámci obmedzení referenčnej spravodajskej skupiny, ktorá sa definuje v článku 2. ECB, bez toho, aby bolo dotknuté plnenie svojich štatistických spravodajských požiadaviek:

a) minimalizuje príslušnú spravodajskú záťaž vrátane čo najširšieho využitia existujúcej štatistiky,

b) musí brať do úvahy štatistické normy spoločenstva a medzinárodné štatistické normy,

c) môže úplne alebo sčasti oslobodiť vybrané triedy spravodajských agentov od svojich štatistických spravodajských požiadaviek.

Článok 4

Povinnosti členských štátov

Členské štáty sa pripravia v oblasti štatistiky a budú plne spolupracovať s ESCB pri zabezpečení plnenia povinností, ktoré vyplývajú z článku 5 štatútu.

Článok 5

Právomoc ECB vydávať nariadenia

1. ECB môže prijímať nariadenia na definovanie a ukladanie štatistických spravodajských požiadaviek voči aktuálnej spravodajskej skupine účastníckych členských štátov.

2. Aby ECB zabezpečila koherentnosť potrebnú pri tvorbe štatistiky, ktorá spĺňa jej príslušné informačné požiadavky, musí konzultovať s Komisiou návrhy nariadení vždy, keď existuje spojitosť so štatistickými požiadavkami komisie. Na procese spolupráce medzi Komisiou a ECB sa zúčastňuje výbor pre peňažnú štatistiku, finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie v medziach svojej kompetencie.

Článok 6

Právo preverovať a vykonať nútený zber štatistických informácií

1 Ak spravodajský agent, ktorý je rezidentom účastníckeho členského štátu, je podozrivý z porušenia štatistických spravodajských požiadaviek ECB, ktoré sa ustanovujú v článku 7 ods.2, ECB a, podľa článku 5.2 štatútu, národná centrálna banka príslušného účastníckeho členského štátu majú právo preveriť presnosť a kvalitu štatistických informácií a vykonať nútený zber. Ak však príslušné štatistické informácie sú potrebné na dokázanie súladu s povinnými minimálnymi rezervami, preverenie treba vykonať podľa článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, týkajúceho sa použitia minimálnych rezerv Európskej centrálnej banky[8]. Právo preverovať štatistické informácie alebo vykonať ich nútený zber zahŕňa právo:

a) žiadať predloženie dokumentov,

b) skúmať účtovné knihy a doklady spravodajských agentov,

c) vyhotovovať kópie alebo výpisy z týchto kníh a dokladov a

d) dostať písomné alebo ústne vysvetlenie.

2. ECB alebo príslušná národná centrálna banka zašle spravodajskému agentovi písomné oznámenie o svojom rozhodnutí preveriť štatistické informácie alebo zberať ich v nútenom režime, v ktorom uvedú časový limit pre vyhovenie žiadosti o preverenie, sankcie, ktoré sa uplatnia v prípade nevyhovenia, a právo na preskúmanie. ECB a príslušná národná centrálna banka sa vzájomne informujú o takýchto žiadostiach o preverenie.

3. Pri preverovaní a nútenom zbere štatistických informácií treba dodržiavať národné postupy. Náklady tohto postupu znáša príslušný spravodajský agent, ak sa dokáže, že spravodajský agent porušil štatistické spravodajské požiadavky.

4. ECB môže prijímať nariadenia stanovujúce podmienky, za ktorých sa môže uplatniť právo preverovať alebo realizovať nútený zber štatistických informácií.

5. Príslušné národné orgány účastníckych členských štátov poskytnú v medziach svojej kompetencie potrebnú pomoc ECB a národným centrálnym bankám pri výkone právomocí ustanovených v tomto článku.

6. Ak spravodajský agent bráni v preverovaní alebo nútenom zbere požadovaných štatistických informácií alebo kladie prekážky, účastnícky členský štát, v ktorom sa nachádzajú prevádzkové priestory daného spravodajského agenta, poskytne potrebnú pomoc vrátane zabezpečenia prístupu k priestorom spravodajského agenta pre ECB alebo národnú centrálnu banku tak, aby sa mohli uplatniť práva uvedené v odseku 1.

Článok 7

Uloženie sankcií

1. ECB má právo ukladať sankcie ustanovené v tomto článku voči spravodajským agentom, na ktorých sa vzťahujú spravodajské požiadavky a ktorí sú rezidentmi príslušného členského štátu, a ktorí nesplnili povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia alebo z nariadení alebo rozhodnutí ECB, v ktorých sa definujú a ukladajú štatistické spravodajské požiadavky ECB.

2. Povinnosť postúpiť určité štatistické informácie ECB alebo národným centrálnym bankám sa považuje za porušenú, ak:

a) ECB alebo národná centrálna banka nedostane do stanoveného konečného termínu žiadne štatistické informácie alebo

b) štatistické informácie nie sú správne, úplné alebo nie sú vo forme, ktorá zodpovedá požiadavke.

3. Povinnosť povoliť ECB a národným centrálnym bankám preverovať presnosť a kvalitu štatistických informácií predkladaných spravodajskými agentmi ECB alebo národnej centrálnej banke sa považuje za porušenú vždy, keď spravodajský agent kladie prekážky pri tejto činnosti. Medzi takéto prekážky patrí okrem iného odstránenie dokladov a dokumentov a bránenie fyzickému prístupu ECB alebo národnej centrálnej banke, ktorý je potrebný na to, aby mohli vykonať svoju úlohu preverenia alebo núteného zberu.

4. ECB môže uložiť spravodajskému agentovi tieto sankcie:

a) v prípade porušenia definovaného v odseku 2 písm.a) dennú sankčnú platbu do 10 000 EUR, s celkovou pokutou do 100 000 EUR,

b) v prípade porušenia definovaného v odseku 2 písm.b) pokutu do 200 000 EUR a

c) v prípade porušenia definovaného v odseku 3 pokutu do 200 000 EUR.

5. Sankcie ustanovené v odseku 4 sú dodatkom k povinnosti spravodajského agenta uhradiť náklady na postup preverenia a núteného zberu, ktorý sa vyžaduje v článku 6 ods. 3

6. ECB pri výkone právomocí ustanovených v tomto článku koná v súlade s princípmi a postupmi ustanovenými v nariadení (ES) č. 2532/98.

Článok 8

Režim dôvernosti

1. Štatistické informácie sú dôverné, v medziach tohto nariadenia a na účely režimu dôvernosti, ktorý sa vzťahuje na štatistické informácie potrebné na realizáciu úloh ESCB, ak umožňujú identifikáciu spravodajského agenta alebo akejkoľvek inej právnickej osoby, fyzickej osoby, subjektu alebo pobočky buď priamo podľa ich mena, adresy alebo oficiálne prideleného identifikačného kódu, alebo nepriamo pomocou dedukcie, čím nastane prezradenie individuálnych informácií. Na určenie, či možno identifikovať spravodajského agenta alebo akúkoľvek inú právnickú osobu, fyzickú osobu, subjekt alebo pobočku, treba brať do úvahy všetky prostriedky, ktoré môže tretia strana primerane použiť na identifikáciu uvedeného spravodajského agenta alebo akejkoľvek inej právnickej osoby, fyzickej osoby, subjektu alebo pobočky. Štatistické informácie získané zo zdrojov, ktoré sú dostupné verejnosti na základe národnej legislatívy, nie sú dôverné.

2. Dôverné štatistické informácie sa z národných centrálnych bánk postupujú Európskej centrálnej banke v rozsahu a na úrovni podrobnosti potrebnej na realizáciu úloh, ktoré treba vykonať prostredníctvom ESCB, uvedených v článku 105 zmluvy.

3. Spravodajskí agenti musia byť informovaní o štatistickom a inom administratívnom použití, na ktoré môžu ísť štatistické informácie, ktoré poskytujú. Spravodajskí agenti majú právo dostať informácie o právnom základe postupovania a o opatreniach prijatých na ochranu.

4. ECB použije dôverné štatistické informácie, ktoré jej boli postúpené, výhradne na realizáciu úloh ESCB, okrem:

a) ak spravodajský agent alebo iná právnická osoba, fyzická osoba, subjekt alebo pobočka, ktorú možno identifikovať, dá explicitný súhlas na použitie uvedených štatistických informácií na iné účely,

b) na tvorbu konkrétnej štatistiky spoločenstva na základe dohody medzi Komisiou a ECB podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 322/97 alebo

c) na poskytnutie prístupu vedecko-výskumným organizáciám k dôverným štatistickým informáciám, ktoré neumožňujú priamu identifikáciu, bez dotknutia vnútroštátnych právnych predpisov a s predchádzajúcim explicitným súhlasom národného orgánu, ktorý poskytol informácie.

5. Národné centrálne banky použijú dôverné štatistické informácie, ktoré sa zberajú na účel plnenia štatistických spravodajských požiadaviek ECB, výhradne na realizáciu úloh ESCB, okrem prípadov:

a) ak spravodajský agent alebo iná právnická osoba, fyzická osoba, subjekt alebo pobočka, ktorú možno identifikovať, dá explicitný súhlas na použitie uvedených štatistických informácií na iné účely,

b) ak sa použijú na národnej úrovni na štatistické účely na základe dohody medzi národnými štatistickými úradmi a národnou centrálnou bankou, alebo na tvorbu štatistiky spoločenstva podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 322/97,

c) ak sa použijú v oblasti dohľadu nad obozretnosťou podnikania alebo, podľa článku 14 ods.4 štatútu, na realizáciu funkcií iných ako funkcie, ktoré sa uvádzajú v štatútuách, alebo

d) na poskytnutie prístupu vedecko-výskumným organizáciám k dôverným štatistickým informáciám, ktoré neumožňujú priamu identifikáciu.

6. Tento článok nebráni, aby sa dôverné štatistické informácie, ktoré sa zberajú na iné účely ako na plnenie štatistických spravodajských požiadaviek ECB, alebo ako dodatok k nim, použili na plnenie týchto iných účelov.

7. Tento článok platí len pre zber a postupovanie dôverných štatistických informácií na plnenie štatistických spravodajských požiadaviek ECB. Nemá vplyv na osobitné národné ustanovenia alebo ustanovenia spoločenstva, ktoré sa týkajú postupovania iných druhov informácií Európskej centrálnej banke.

8. Toto nariadenie sa bude uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 95/46/ES.

V prípade údajov, ktoré zberajú národné štatistické úrady a Komisia a ktoré sa predkladajú ECB, toto nariadenia platí, čo sa týka štatistickej spoľahlivosti, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (ES) č. 322/97.

9. ECB a národné centrálny banky prijmú všetky potrebné riadiace, administratívne, technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie ochrany dôverných štatistických informácií. ECB definuje všeobecné predpisy a minimálne normy na zabránenie nezákonnému zverejneniu a neoprávnenému použitiu. Opatrenia na ochranu sa vzťahujú na všetky dôverné štatistické informácie definované v odseku 1.

10. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany dôverných štatistických informácií vrátane uloženia vhodných vynucovacích opatrení členskými štátmi v prípade porušenia.

Článok 9

Záverečné ustanovenia

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 5, článok 6 ods.4 a článok 8 ods.9 platia od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ostatné články platia od 1. januára 1999.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. novembra 1998.

Za Radu

predseda

R. EDLINGER

PRÍLOHA A

OBMEDZENIA NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA

2.04. Jednotky, bez ohľadu na to, či inštitucionálne, vyvíjajúce miestnu činnosť alebo produkujúce homogénnu produkciu, ktoré tvoria hospodárstvo štátu a ktorých transakcie sa evidujú v ESA, sú tie, ktorých centrum ekonomického záujmu sa nachádza na ekonomickom teritóriu daného štátu. Tieto jednotky, známe ako rezidentské jednotky, môžu alebo nemusia mať štátnu príslušnosť tohto štátu, môžu alebo nemusia byť právnické osoby a môžu alebo nemusia byť prítomné na ekonomickom teritóriu toho štátu v čase, keď vykonávajú transakciu. Keď sa takto definovali medze národného hospodárstva z hľadiska rezidentských jednotiek, treba definovať význam termínov ekonomické teritórium a centrum ekonomického záujmu.

2.05. Termín ekonomické teritórium znamená:

a) geografické teritórium riadené vládou, v ktorom sa voľne pohybujú osoby, tovar, služby a kapitál,

b) všetky voľné zóny vrátane colných skladov a tovární pod colnou kontrolou,

c) národný vzdušný priestor, teritoriálne vody a kontinentálny šelf ležiaci v medzinárodných vodách, vo vzťahu ku ktorým štát uplatňuje výhradné práva[9],

d) teritoriálne enklávy, t. j. geografické teritóriá, ktoré sa nachádzajú vo zvyšku sveta a ktoré na základe medzinárodných zmlúv alebo medzištátnych dohôd používajú orgány štátnej správy štátu (veľvyslanectvá, konzuláty, vojenské základne, vedecké základne atď.),

e) náleziská ropy, zemného plynu atď. v medzinárodných vodách mimo kontinentálneho šelfu štátu, obhospodarované rezidentskými jednotkami teritória definovaného v predchádzajúcich bodoch.

2.06. Ekonomické teritórium nezahŕňa mimoteritoriálne enklávy (t. j. časti vlastného geografického teritória štátu, ktoré používajú orgány štátnej správy iných štátov, inštitúcie Európskej únie alebo medzinárodné organizácie na základe medzinárodných zmlúv alebo medzištátnych dohôd[10].

2.07. Termín centrum ekonomického záujmu indikuje skutočnosť, že existuje určité miesto na ekonomickom teritóriu, na ktorom alebo z ktorého sa jednotka angažuje a má v úmysle naďalej sa angažovať v ekonomických činnostiach a transakciách vo významnom rozsahu, buď počas neurčitého obdobia, alebo určitého, ale dlhšieho obdobia (rok alebo viac). Z toho vyplýva, že jednotka, ktorá realizuje takéto transakcie na ekonomickom teritóriu viacerých štátov, sa pokladá za majúcu centrum ekonomického záujmu v každom z nich. Vlastníctvo pozemkov a budov na ekonomickom teritóriu sa pokladá za dostatočné samo osebe na to, aby tam vlastník mal centrum ekonomického záujmu.

2.08. Jednotky, ktoré sa pokladajú za rezidentov štátu, možno na základe týchto definícií ďalej rozdeliť na:

a) jednotky, ktoré sa angažujú predovšetkým vo výrobe, financovaní, poisťovaní alebo redistribúcii vo vzťahu k všetkým svojim transakciám okrem tých, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy a budov,

b) jednotky, ktoré sa angažujú predovšetkým v spotrebe[11] vo vzťahu k všetkým svojim transakciám okrem tých, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy a budov,

c) všetky jednotky v postavení vlastníkov pozemkov a budov, s výnimkou vlastníkov mimoteritoriálnych enkláv, ktoré sú súčasťou ekonomického teritória iných štátov, alebo sú štátmi sui generis (pozri odsek 206).

2.09. V prípade jednotiek, ktoré sa angažujú predovšetkým vo výrobe, financovaní, poisťovaní alebo redistribúcii vo vzťahu k všetkým svojim transakciám okrem tých, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy a budov, možno rozlišovať nasledujúce dva prípady:

a) činnosť sa vykonáva len na ekonomickom teritóriu štátu: jednotky, ktoré vykonávajú túto činnosť, sú rezidentskými jednotkami štátu,

b) činnosť sa vykonáva rok alebo dlhšie na ekonomických teritóriách viacerých štátov: za rezidentskú jednotku sa považuje len tá časť jednotky, ktorá má centrum ekonomického záujmu na ekonomickom teritóriu štátu. Môže byť:

1. buď rezidentskou inštitucionálnou jednotkou, ktorej činnosti vykonávané rok alebo dlhšie vo zvyšku sveta sa vyčleňujú a pristupuje sa k nim osobitne[12], alebo

2. teoretickou rezidentskou jednotkou vo vzťahu k činnosti vykonávanej v danom štáte rok alebo dlhšie jednotkou, ktorá je rezidentskou v inom štáte.

2.10. V prípade jednotiek, ktoré sa angažujú predovšetkým v spotrebe, okrem v postavení ako vlastníci pozemkov a budov, domácnosti, ktoré majú centrum ekonomického záujmu v štáte, sa považujú za rezidentské jednotky, aj keď idú do zahraničia na kratší čas (menej ako rok). Medzi nich patria najmä:

a) pohraniční pracovníci, t. j. ľudia, ktorí prechádzajú denne hranicu za prácou v susednom štáte,

b) sezónni pracovníci, t. j. ľudia, ktorí opustia štát na niekoľko mesiacov, ale kratšie ako rok, pre prácu v inom štáte v sektoroch, v ktorých pravidelne treba ďalšie pracovné sily,

c) turisti, pacienti, študenti[13], hosťujúci vládni predstavitelia, podnikatelia, predajcovia, umelci a členovia posádok, ktorí cestujú do zahraničia,

d) miestne prijatí pracovníci, ktorí pracujú v mimoteritoriálnych enklávach zahraničných vlád,

e) pracovníci inštitúcií Európskej únie a civilných alebo vojenských medzinárodných organizácií, ktorých ústredie sa nachádza v mimoteritoriálnych enklávach,

f) oficiálni civilní alebo vojenskí predstavitelia vlády štátu (vrátane ich domácností), etablovaní v teritoriálnych enklávach.

2.11. Všetky jednotky v postavení ako vlastníci pozemkov, resp. budov, ktoré tvoria súčasť ekonomického teritória, sa považujú za rezidentské jednotky alebo teoretické rezidentské jednotky štátu, v ktorom sa nachádzajú príslušné pozemky alebo budovy.

______

PRÍLOHA B

PODSEKTOR: CENTRÁLNA BANKA (S.121)

2.45. Definícia: podsektor centrálna banka (S.121) tvoria všetky finančné spoločnosti a kvázispoločnosti, ktorých hlavnou funkciou je emitovať obeživo, udržiavať vnútornú a vonkajšiu hodnotu meny a držať všetky medzinárodné rezervy štátu alebo ich časť.

2.46. Do podsektora S.121 patria títo finanční sprostredkovatelia:

a) národná centrálna banka, tiež v prípade, ak je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk,

b) ústredné menové orgány, ktorých pôvod je v podstate štátny (napr. orgány, ktoré riadia devízy alebo emitujú obeživo), ktoré vedú úplný súbor účtov a majú rozhodovaciu nezávislosť vo vzťahu k centrálnej vláde. Tieto činnosti sa vykonávajú väčšinou buď v centrálnej vláde alebo v centrálnej banke. V týchto prípadoch nejestvujú žiadne osobitné inštitucionálne jednotky.

2.47. Podsektor S.121 neobsahuje orgány a organizácie, iné ako centrálna banka, ktoré regulujú finančné spoločnosti alebo finančné trhy, alebo vykonávajú nad nimi dohľad.

PODSEKTOR: OSTATNÉ PEŇAŽNÉ FINANČNÉ ÚSTAVY (S.121)

2.48. Definícia: podsektor ostatné peňažné finančné ústavy (S.122) tvoria všetky finančné spoločnosti a kvázispoločnosti, okrem tých, ktoré sú zaradené v podsektore centrálna banka, ktoré sa angažujú predovšetkým vo finančnom sprostredkovaní a ktorých činnosťou je prijímať depozity, resp. blízke náhrady depozitov od inštitucionálnych jednotiek iných ako peňažné finančné ústavy, a na vlastný účet poskytovať úvery, resp. robiť investície do cenných papierov.

2.49. Peňažné finančné ústavy (PFÚ) zahŕňajú podsektor centrálna banka (S.121) a podsektor ostatné peňažné finančné ústavy (S.122), a sú zhodné s peňažnými finančnými ústavmi na štatistické účely, ktoré definuje EMI.

2.50. PFÚ nemožno jednoducho opísať ako "banky", pretože môžu potenciálne obsahovať niektoré finančné spoločnosti, ktoré sa nemusia nazývať bankami, a niektoré, ktoré sa tak možno nesmú nazývať v niektorých štátoch, kým niektoré iné finančné spoločnosti, ktoré sa nazývajú bankami, nemusia byť v skutočnosti PFÚ. Do podsektora S.122 sa vo všeobecnosti zaraďujú títo finanční sprostredkovatelia:

a) komerčné banky, "univerzálne" banky, "mnohoúčelové" banky,

b) sporiteľne (vrátane správcovských sporiteľní a sporiteľní a úverových združení),

c) poštové žírové ústavy, poštové banky, žírové banky,

d) vidiecke úverové banky, poľnohospodárske úverové banky,

e) družstevné úverové banky, úverové jednoty,

f) špecializované banky (napr. obchodné banky, emisné domy, súkromné banky).

2.51. Do podsektora S.122 sa môžu klasifikovať aj nasledujúci finanční sprostredkovatelia, ak sa zaoberajú prijímaním splatných finančných prostriedkov od verejnosti buď vo forme depozitov alebo v iných formách, napríklad trvalá emisia dlhopisov a iných porovnateľných cenných papierov. Inak ich treba zaraďovať do podsektora S.123:

a) spoločnosti angažujúce sa v poskytovaní hypoték (vrátane stavebných sporiteľní, hypotekárnych bánk a hypotekárnych úverových ústavov),

b) podielové investičné spoločnosti (vrátane investičných trustov, podielových fondov a iných systémov kolektívneho investovania, napr. podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov - UCITS),

c) komunálne úverové ústavy.

2.52. Podsektor S.122 neobsahuje:

a) holdingové spoločnosti, ktoré len kontrolujú a riadia skupinu, ktorá sa skladá predovšetkým z ostatných peňažných finančných ústavov, ktoré samotné však nie sú ostatnými peňažnými finančnými ústavmi. Tieto sa zaraďujú do podsektora S.123,

b) neziskové ústavy evidované ako nezávislé právne subjekty, ktoré poskytujú služby ostatným peňažným finančným ústavom, ale neangažujú sa vo finančnom sprostredkovaní.

PODSEKTOR: OSTATNÍ FINANČNÍ SPROSTREDKOVATELIA OKREM POISŤOVNÍ A PENZIJNÝCH FONDOV (S.123)

2.53. Definícia: podsektor ostatných finančných sprostredkovateľov, okrem poisťovní a penzijných fondov (S.123), tvoria všetky finančné spoločnosti a kvázispoločnosti, ktoré sa angažujú predovšetkým vo finančnom sprostredkovaní získavaním pasív v iných formách ako obeživo, depozity, resp. blízke náhrady depozitov od inštitucionálnych jednotiek iných ako peňažné finančné ústavy, alebo poistno-technické rezervy.

2.54. Podsektor S.123 zahŕňa rôzne druhy finančných sprostredkovateľov, najmä tých, ktorí sa angažujú prevažne v dlhodobom financovaní. Táto prevažujúca splatnosť predstavuje vo väčšine prípadov základ na odlišovanie od podsektora ostatných peňažných finančných ústavov. Hraničnú čiaru s podsektorom poisťovní a penzijných fondov možno určiť na základe neexistencie pasív vo forme poistno-technických rezerv.

2.55. Do podsektora S.123 sa klasifikujú najmä tieto finančné spoločnosti a kvázispoločnosti, ak nie sú PFÚ:

a) spoločnosti zaoberajúce sa finančným leasingom,

b) spoločnosti zaoberajúce sa obchodom na splátky a poskytovaním personálnych alebo obchodných financií,

c) spoločnosti pôsobiace vo faktoringu,

d) díleri s cennými papiermi a derivátmi (na vlastný účet),

e) špecializované finančné spoločnosti, napríklad rizikové a rozvojové investičné spoločnosti, exportné/importné finančné spoločnosti,

f) finančné účelové spoločnosti (SPV), ktoré boli zriadené ako držitelia sekuritizovaných aktív,

g) finanční sprostredkovatelia, ktorí prijímajú depozity, resp. blízke náhrady depozitov, len od PFÚ,

h) holdingové spoločnosti, ktoré len kontrolujú a riadia skupinu dcérskych spoločností, ktoré sa angažujú predovšetkým vo finančnom sprostredkovaní, resp. v pomocných finančných činnostiach, samy však nie sú finančnými spoločnosťami.

2.56. Podsektor S.123 nezahŕňa neziskové ústavy evidované ako nezávislé právne subjekty, ktoré poskytujú služby ostatným finančným sprostredkovateľom okrem poisťovní a penzijných fondov, neangažujú sa však vo finančnom sprostredkovaní.

_____

2

1

2

1

[1] Ú. v. ES C 246, 6. 8. 1998, s. 12.

[2] Ú. v. ES C 328, 26. 10. 1998.

[3] Stanovisko vydané 8. októbra 1998 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

[4] Ú. v. ES L 310, 30. 11. 1996, s. 1.

[5] Pozri stranu 4 tohto úradného vestníka.

[6] Ú. v. ES L 281, 23. 11. 1995, s. 31.

[7] Ú. v. ES L 52, 22. 2. 1997, s. 1.

[8] Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

[9] K rybárskym lodiam, iným lodiam, plávajúcim platformám a lietadlám ESA pristupuje ako k iným mobilným zariadeniam bez ohľadu, či ich vlastnia, resp. prevádzkujú, rezidentské jednotky štátu, alebo ich vlastnia nerezidenti a prevádzkujú rezidentské jednotky. Transakcie spojené s vlastníctvom (tvorba hrubého fixného kapitálu) a používaním (prenájom, poistenie atď.) tohto druhu zariadení sa priraďujú k hospodárstvu štátu, ktorého rezidentom je vlastník, resp. prevádzkovať. V prípadoch finančného leasingu sa predpokladá zmena vlastníctva.

[10] Teritóriá používané inštitúciami Európskej únie a medzinárodnými organizáciami predstavujú teritóriá štátov osobitného druhu. Črtou týchto štátov je, že jedinými rezidentmi sú tieto inštitúcie samotné (pozri odsek 210e)).

[11] Spotreba nie je jedinou možno činnosťou domácností. Domácnosti sa môžu angažovať ako podnikatelia v ekonomickej činnosti akéhokoľvek druhu.

[12] Len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva menej ako rok, nemá sa oddeľovať od činností produkčnej inštitucionálnej jednotky. To možno urobiť aj vtedy, ak činnosť, ktorá, hoci sa vykonáva rok alebo dlhšie, nie je dôležitá a v každej situácii pri montáži zariadení v zahraničí. Jednotka, ktorá je rezidentská v inom štáte a vykonáva stavebnú činnosť v štáte počas obdobia kratšieho ako rok, sa však považuje za jednotku majúcu centrum ekonomického záujmu na ekonomickom teritóriu štátu, ak výstup stavebnej činnosti predstavuje tvorbu hrubého fixného kapitálu. K takejto jednotke preto treba pristupovať ako k teoretickej rezidentskej jednotke.

[13] Študenti sa vždy chápu ako rezidenti bez ohľadu na to, ako dlho študujú v zahraničí.