Nariadenie rady (ES) č. 88/98

z 18. decembra 1997,

ktorým sa ustanovujú niektoré technické opatrenia pre zachovanie zdrojov rybolovu vo vodách Baltického mora, Beltov a Soundu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

(1) keďže nariadenie Rady (EHS) č. 1866/86 z 12. júna 1986, ktorým sa ustanovujú niektoré technické opatrenia pre zachovanie zdrojov rybolovu vo vodách Baltického mora, Beltov a Soundu [3], bolo často a podstatne zmenené a dopĺňané; keďže z dôvodu zrozumiteľnosti a logickosti je potrebné ujednotiť uvedené nariadenie;

(2) keďže podľa článku 2 a 4 nariadenia Rady (EHS) č. 3760/92 z 20. decembra 1992, ktorým sa vytvára systém Spoločenstva pre rybolov a akvakultúru [4], Rada musí prijať na základe existujúcich vedeckých informácií ochranné opatrenia, potrebné pre zabezpečenie racionálneho a zodpovedného využívania živých morských zdrojov vodného ekosystému na trvalo udržateľnom základe; keďže za týmto účelom Rada môže určiť technické opatrenia, týkajúce sa rybárskeho výstroja a spôsobov jeho používania;

(3) keďže je potrebné vytvoriť zásady a niektoré postupy pre určovanie uvedených technických opatrení na úrovni Spoločenstva, aby každý členský štát mohol riadiť rybárske činnosti, vykonávané v námorných vodách v rámci jeho jurisdikcie alebo pod jeho zvrchovanosťou;

(4) keďže pristúpenie Spoločenstva k Dohode o rybolove a zachovaní živých zdrojov v Baltickom mori a Beltoch, pozmenenej Protokolom ku Konferencii zástupcov signatárov dohody a ďalej uvádzanej len ako Gdanská dohoda "bola schválená rozhodnutím Rady 83/414/EHS [5];"

(5) keďže Gdanská dohoda nadobudla účinnosť pre Spoločenstvo 18. marca 1984 a Spoločenstvo uznalo všetky práva a povinnosti Dánska a Spolkovej republiky Nemecko, určené Gdanskou dohodou;

(6) keďže Medzinárodná Komisia pre rybolov v Baltickom mori, zriadená Gdanskou dohodou, prijala od svojho vzniku rad opatrení pre zachovanie a riadenie zdrojov rybolovu v Baltickom mori a svojimi listami z 20. septembra 1985, 8. decembra 1986, 21. decembra 1987, 29. októbra 1988, 20. septembra 1993, 20. septembra 1994 a 11. septembra 1995 oznámila zmluvným stranám niektoré odporúčania na zmenu týchto technických opatrení;

(7) keďže Gdanská dohoda ustanovuje, že Spoločenstvo musí uskutočňovať uvedené odporúčania vo vodách Baltického mora, Beltov a Soundu v súlade s reklamačným postupom, určeným v článku XI Dohody;

(8) keďže najúčinnejším prostriedkom minimalizácie úlovkov malých rýb je zakázať rybolov v oblastiach s ich hustou koncentráciou;

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Definícia geografickej oblasti

1. Toto nariadenie sa týka lovu a vykládky zdrojov rýb, ku ktorým dochádza vo vodách Baltického mora, Beltov a Soundu, ohraničených na západe čiarou, vedúcou od Hasenøre Head po Gniben Point, od Korshage po Spodsbjerg a od Gilbjerg Head po Kullen. Neplatí pre vody, nachádzajúce sa v rámci základných čiar.

2. Platí pre:

- rybárov spoločenstva v geografickej oblasti, opísanej v odseku 1,

- všetkých rybárov vo vodách tejto oblasti, ktoré sa nachádzajú pod zvrchovanosťou alebo jurisdikciou členských štátov.

3. Geografická oblasť je rozdelená na 11 podoblastí, označených 22 až 32, ktoré sú opísané v prílohe I.

Článok 2

Zákaz lovu niektorých druhov rýb v určitých geografických oblastiach počas určitých období

1. Zakazuje sa ponechať na palube tieto druhy rýb, ktoré boli ulovené vo vodách a počas uvedených období,:

Druh | Vody | Obdobie zákazu |

Platesa malá (Platichthys flesus) | Podoblasť 26 | 1. február – 30. apríl |

Platesa malá | Podoblasť 28 a 29 na juh od 59°30′ severnej zemepisnej šírky1. | február – 30. apríl |

Platesa malá | Podoblasť 32 | 1. február – 30. jún |

Samička platesy malej | Podoblasť 22, s výnimkou geografickej oblasti opísanej v prílohe II | 1. február – 30. apríl |

Platesa obyčajná (Pleuronectes platessa) | Podoblasť 26 | 1. február – 30. apríl |

Platesa obyčajná | Podoblasti 27, 28 a 29 na juh od 59°30′ severnej zemepisnej šírky | 1. február – 30. apríl |

Samička platesy obyčajnej | Podoblasť 22, s výnimkou geografickej oblasti opísanej v prílohe II a podoblastí 24 a 25 | 1. február – 30. apríl |

Kambala veľká (Psetta maxima) | Podoblasti 22, 24, 25 a 26 | 1. jún – 31. júl |

Kambala hladká (Scophtalmus rhombus) | Podoblasti 22, 24, 25 a 26 | 1. jún – 31. júl |

2. Odlišne od ustanovení odseku 1 vedľajšie úlovky platesy malej a platesy obyčajnej pri love tresky, chytené počas období zákazu, uvedených v tomto odseku, môžu byť ponechané na palube v množstve nepresahujúcom 10 % hmotnosti celkového úlovku tresky na palube plavidla.

Článok 3

Minimálne veľkosti rýb

1. Ryba bude považovaná za malú, ak nedosiahne minimálnu veľkosť, uvedenú v prílohe III pre príslušné druhy a vody.

2. Veľkosť ryby sa meria od konca nosa so zatvorenými ústami po najvzdialenejší koniec chvostovej plutvy.

3. Ryby nedosahujúce minimálnu veľkosť, aj keď tieto ryby sú súčasťou vedľajšieho úlovku, nebudú ponechané na palube alebo preložené, vyložené, prepravené, spracované, konzervované, predané alebo uskladnené, vystavené alebo ponúknuté na predaj. Musia byť vrátené do mora, podľa možnosti ešte zaživa, okamžite po ulovení.

4. Odlišne od ustanovení odseku 3, treska nedosahujúca potrebnú veľkosť môže byť ponechaná na palube v množstve, nepresahujúcom 5 % hmotnosti úlovku tresky na palube.

5. Vedľajší úlovok tresky, chytenej pri love haringa a šprotov, nepresiahne 10 % z celkovej hmotnosti úlovku. Z tohto vedľajšieho úlovku tresky najviac 5 % tresky nedosahujúcej potrebnú veľkosť bude ponechaných na palube.

Článok 4

Určenie percenta vedľajšieho úlovku

1. Percento vedľajších úlovkov, uvedené v článku 2 ods. 2, bude merané ako časť hmotnosti celkového množstva tresky na palube po triedení, alebo celého množstva tresky držanej alebo vykladanej.

2. Percento vedľajších úlovkov, uvedené v článku 3 ods. 4, bude merané ako časť hmotnosti celkového množstva rýb na palube po triedení, alebo všetkých rýb držaných alebo vykladaných.

3. Podrobné pravidlá pre určenie percenta vedľajších úlovkov môžu byť prijaté v súlade s postupom, uvedeným v článku 13.

Článok 5

Minimálna veľkosť oka

1. Bude zakázané používať alebo ťahať vlečnú sieť, vakovú sieť alebo podobnú sieť s menšími okami, ako sú oká určené v prílohe IV pre príslušné vody, druhy alebo skupinu druhov rýb.

2. Bude zakázané používať pripútané plávajúce siete alebo unášané plávajúce siete s menšími okami, ako sú oká určené v prílohe IV pre lov lososov.

3. Bude zakázané používať žiabrové siete s menšími okami, ako sú oká určené v prílohe IV pre príslušné vody, druhy alebo skupiny druhov rýb.

Článok 6

Meranie veľkosti oka

1. Počas kontroly sietí oká budú zmerané pomocou plochého meradla, hrubého 2 mm a vyrobeného z trvanlivého materiálu, ktorý si zachová svoj tvar. Bude mať niekoľko strán s paralelnými okrajmi, spojených vloženými skosenými stranami, každou s úkosom 1 cm na 8 cm, alebo bude mať len skosené strany s rovnakým úkosom, aký je uvedený. Mierka bude napísaná na jeho povrchu so šírkou uvedenou v milimetroch, v časti s paralelnými stranami, ak existuje, aj v skosenej časti. V druhom prípade šírka bude napísaná po každom jednom milimetri a údaj o šírke bude uvedený v pravidelných intervaloch.

2. Aby bolo možné zmerať veľkosť oka, meradlo sa vloží najužším koncom do otvoru oka v smere kolmom na plochu siete tak, aby bolo možné zmerať dlhú os oka, vystretého pozdĺž uhlopriečky. Meradlo bude vložené do otvoru oka s vynaložením ručnej sily, kým ho na skosených okrajoch nezastaví odpor oka. Veľkosť jednotlivého oka bude šírka meradla v bode, kde sa meradlo zastaví.

3. Veľkosť oka siete bude priemerná veľkosť aspoň jednej série 20 za sebou nasledujúcich, náhodne vybraných ôk v smere dlhej osi siete. Oká menšie ako 10 ôk a ležiace najviac 50 cm od šnúr, lán alebo codline sa nebudú merať. Táto vzdialenosť bude zmeraná kolmo na šnúry, laná alebo codline so sieťou vystretou v smere tohto merania.

4. Oká siete sa budú merať len na mokrej sieti.

5. Jednotlivé oko nebude považované za malé, ak ním ľahko prejde časť meradla, zodpovedajúca minimálnej veľkosti, uvedenej v prílohe IV pre príslušné druhy, vody a typ siete.

Článok 7

Prídavné prvky sietí

1. Na základe výnimky z článku 5 odseku 1 bude dovolené pripevniť k vonkajšej strane dolnej polovice siete na tresku ľubovoľnej vlečnej siete, vakovej siete alebo podobnej siete ľubovoľnú plachtu, sieťovinu alebo iný materiál, ktorý má zabrániť opotrebovaniu alebo zmenšiť opotrebovanie. Tento materiál bude pripojený iba pozdĺž predného a bočných okrajov siete na tresku.

2. Odlišne od ustanovení článku 5 ods. 1 bude dovolené pripevniť k vonkajšej strane siete na tresku nástavec ako vystužovací vak. Vystužovací vak je valcovitý kus sieťoviny, úplne obklopujúci sieť na tresku a nástavec. Môže byť vyrobený z rovnakého alebo ťažšieho materiálu ako sieť na tresku alebo nástavec. Veľkosť oka vystužovacieho vaku bude aspoň dvojnásobok veľkosti oka siete na tresku, pokiaľ jeho minimálna veľkosť oka nebude menšia ako 80 mm.

Vystužovací vak môže byť pripojený k nasledujúcim bodom:

a) k svojmu prednému okraju; a

b) k svojmu zadnému okraju; a buď

c) priviazaný po obvode ku sieti na tresku a k nástavcu okolo jedného radu ôk; alebo

d) priviazaný pozdĺžne jediného radu ôk.

3. Na základe výnimky z článku 5 odseku 1 bude dovolené používať na vlečných sieťach, vakových sieťach a podobných sieťach spätnú sieť alebo klapku, ktorá má veľkosť oka menšiu ako sieť na tresku.

Klapka môže byť pripevnená buď vo vnútri siete na tresku alebo pred sieťou na tresku.

Vzdialenosť od bodu predného pripnutia klapky po zadný koniec siete na tresku bude aspoň trojnásobok dĺžky klapky.

Článok 8

Používanie výstroja

1. Výstroj, ktorý nesmie byť používaný v niektorej geografickej oblasti alebo počas určitého obdobia, bude odložený na palube tak, aby nebol pripravený na použitie v zakázanej oblasti alebo počas zakázaného obdobia. Náhradný výstroj bude odložený oddelene a tak, aby nebol pripravený na použitie.

2. Rybársky výstroj bude považovaný za nepripravený na použitie, ak:

- v prípade vlečných sietí, vakových sietí a podobných sietí,

a) kĺzavé dosky budú pripevnené k vnútornej alebo vonkajšej strane štítnice alebo trámovej podpery a

b) šnúry vlečnej siete alebo laná na priťahovanie lode budú odpojené od kĺzavých dosiek alebo závaží;- v prípade výstroja na lov lososov,

- a) siete budú uložené pod viazacími lanami,

b) šnúry a háčiky budú uložené v zatvorených debnách,

- v prípade vlečných sietí (na lov makrel), hlavný alebo spodný drôt bude odpojený od siete.

3. Po celý rok bude zakázané loviť ryby pomocou ľubovoľnej vlečnej siete, vakovej siete a podobnej siete v geografickej oblasti, ohraničenej čiarou, spájajúcou nasledujúce súradnice:

54°23′ severnej zemepisnej šírky | 14° 35′ východnej zemepisnej dĺžky |

54°14′ severnej zemepisnej šírky | 14° 25′ východnej zemepisnej dĺžky |

54°17′ severnej zemepisnej šírky | 14° 17′ východnej zemepisnej dĺžky |

54°24′ severnej zemepisnej šírky | 14° 11′ východnej zemepisnej dĺžky |

54°27′ severnej zemepisnej šírky | 14° 25′ východnej zemepisnej dĺžky |

54°23′ severnej zemepisnej šírky | 14° 35′ východnej zemepisnej dĺžky |

4. Odlišne ustanovení odseku 1, počas lovu tresky môže byť dovolené držať na palube len výstroj, povolený pre lov tresky alebo výstroj s väčšou veľkosťou oka, než sú veľkosti určené v prílohe IV. Ak sa na palube nachádza výstroj, ktorý nie je povolený pre lov tresky, vyloženie tresky bude zakázané.

Článok 9

Obmedzenia lovu lososa a morského pstruha

1. Pri love lososa (Salmo salar) alebo morského pstruha (Salmo trutta) bude zakázané:

- používať unášané alebo priviazané siete od 15. júna do 30. septembra vo vodách podoblastí 22 až 28, 29 na juh od 59°30 ′ severnej zem. šírky a 32,

- používať unášané alebo priviazané siete od 1. júna do 15. septembra vo vodách podoblastí 29, 30 a 31 na sever od 59°30′ severnej zem. šírky,

- používať unášané a priviazané šnúry od 1. apríla do 15. novembra vo vodách podoblastí 22 až 31,

- používať unášané a priviazané šnúry od 1. júla do 15. septembra vo vodách podoblasti 32.

Oblasť zákazu počas zatvorenej sezóny je za štyrmi námornými míľami, meranými od základných čiar, s výnimkou podoblasti 32 a oblasti na východ od 22°30′východnej zem. dĺžky (maják Bengtskär) v rámci fínskej rybárskej zóny, kde rybolov pomocou unášaných a priviazaných šnúr je zakázaný od 1. júla do 15. septembra.

2. Pri love lososa (Salmo salar) alebo morského pstruha (Salmo trutta) sa zakazuje:

- ak rybolov je vykonávaný pomocou priviazaných plávajúcich sietí a unášaných sietí, používať viac ako 600 sietí súčasne na jedno plavidlo, pričom dĺžka každej siete nesmie presiahnuť 35 metrov, meraných na lane pozdĺž horného okraja siete. Okrem počtu sietí, povoleného pre rybolov, môže byť na palube najviac 100 náhradných sietí,

- ak rybolov je vykonávaný pomocou unášaných šnúr alebo priviazaných šnúr, používať viac ako 2000 háčikov súčasne na jedno plavidlo.

Háčiky na unášaných šnúrach a priviazaných šnúrach budú mať minimálnu vzdialenosť medzi hrotom a driekom aspoň 19 mm.

Okrem počtu háčikov, povoleného pre rybolov, môže byť na palube najviac 200 náhradných háčikov.

Všeobecné ustanovenia

Článok 10

1. Zakazuje sa loviť priamo tresku a platesovité ryby (Pleuronectidae) s úmyslom vyložiť ich na iné účely ako ľudskú spotrebu.

2. Výbušniny, jedovaté a omamné látky nesmú byť používané pre účely rybolovu.

3. Zakazuje sa používať priviazaný alebo unášaný výstroj, neoznačený bójami alebo inými identifikačnými značkami.

4. Zakazuje sa vypúšťať exotické druhy do Baltického mora, Beltov a Soundu alebo loviť exotické druhy a jesetera, ak to nedovoľujú predpisy prijaté v súlade s postupom, uvedeným v článku 13 a s povinnosťami vyplývajúcimi z Gdanskej dohody. Exotické druhy sú definované ako druhy, ktoré sa prirodzene nevyskytujú v Baltickom mori, Beltoch a Sounde.

Článok 11

Toto nariadenie sa neuplatňuje pre rybárske činnosti, vykonávané výlučne s cieľom vedeckého výskumu, ktorý je vykonávaný s povolením a na základe právomoci príslušného členského štátu alebo príslušných členských štátov, a o ktorých boli Komisia a členský štát alebo členské štáty, v ktorých vodách je výskum vykonávaný, informované vopred.

Ryby, kôrovce a mäkkýše ulovené pre účely uvedené v prvom odseku môžu byť predané, uskladnené, vystavené alebo ponúknuté na predaj, ak:

- spĺňajú normy určené v prílohách II a III a marketingové normy prijaté v súlade s článkom 2 nariadenia (EHS) č. 3759/92 [6], alebo

- budú predané priamo na iné účely ako ľudskú spotrebu.

Loď vykonávajúca ktorúkoľvek z činností uvedených v prvom odseku musí viezť povolenie, vydané členským štátom, pod vlajkou ktorého sa loď plaví.

Článok 12

Toto nariadenie sa neuplatňuje pre rybárske činnosti, vykonávané počas umelého vysádzania alebo presádzania rýb, kôrovcov alebo mäkkýšov.

Ryby, kôrovce a mäkkýše ulovené pre účely uvedené v prvom odseku nesmú byť predané na ľudskú spotrebu v rozpore s ostatnými ustanoveniami tohto nariadenia.

Článok 13

1. Členské štáty môžu prijať opatrenia pre zachovanie a riadenie zdrojov, ak sa tieto opatrenia týkajú:

a) výlučne miestnych zdrojov, ktoré majú hodnotu len pre rybárov príslušného členského štátu; alebo

b) podmienok alebo postupov, ktoré majú obmedziť úlovky prostredníctvom technických opatrení:

i) dopĺňajúcich opatrenia, definované v rybárskych predpisoch Spoločenstva; alebo

ii) presahujúcich rámec minimálnych požiadaviek, uvedených v týchto predpisoch,

ak tieto opatrenia sa uplatňujú výlučne pre rybárov príslušného členského štátu, sú zlučiteľné so zákonmi Spoločenstva a v súlade so spoločnou politikou rybného hospodárstva alebo s povinnosťami v rámci Gdanskej dohody.

2. Komisia bude informovaná o každom návrhu na zavedenie alebo zmenu národných technických opatrení v dostatočnom predstihu, aby sa k nemu mohla vyjadriť.

Ak do jedného mesiaca po tomto oznámení Komisia o to požiada, príslušný členský štát odloží účinnosť plánovaných opatrení na tri mesiace odo dňa oznámenia, aby umožnil Komisii rozhodnúť v tejto lehote o zlučiteľnosti opatrení s ustanoveniami odseku 1.

Ak Komisia v rozhodnutí, o ktorom musí informovať ostatné členské štáty, zistí, že plánované opatrenie nespĺňa ustanovenia odseku 1, príslušný členský štát nesmie uskutočniť opatrenie bez vykonania požadovaných zmien.

Príslušný členský štát oznámi okamžite ostatným členským štátom a Komisii prijaté opatrenia, v prípade potreby po vykonaní požadovaných zmien.

3. Členský štát poskytne Komisii na jej žiadosť všetky informácie, potrebné pre posúdenie, či národné technické opatrenia spĺňajú ustanovenia odseku 1.

4. Z iniciatívy Komisie alebo na žiadosť členského štátu otázka, či národné technické opatrenie zavedené členským štátom spĺňa ustanovenia odseku 1, môže byť postúpená Riadiacemu výboru na preskúmanie v súlade s článkom 17 nariadenia (EHS) č. 3760/92 a rozhodnutie môže byť prijaté v súlade s postupom, určeným v článku 18 tohto nariadenia. Ak toto rozhodnutie bude prijaté, tretí a štvrtý pododsek odseku 2 sa budú uplatňovať mutatis mutandis.

5. Ak Komisia zistí, že oznámené opatrenie nespĺňa ustanovenia odseku 1, najneskôr do jedného roka odo dňa oznámenia opatrenia prijme rozhodnutie v tom zmysle, že členský štát musí ukončiť alebo zmeniť opatrenie v lehote, ktorú určí Komisia. Ustanovenia štvrtého pododseku odseku 2 sa budú uplatňovať mutatis mutandis.

6. Opatrenia, týkajúce sa akvakultúry a rybolovu z pobrežia budú oznámené členským štátom Komisii len pre informačné účely.

"Akvakultúra" znamená chov rýb, kôrovcov alebo mäkkýšov v slanej alebo brakickej vode.

Článok 14

Podrobné pravidlá pre uplatňovanie tohto nariadenia budú prijaté v súlade s postupom, určeným v článku 18 nariadenia (EHS) č. 3760/92.

Článok 15

Nariadenie (EHS) č. 1866/86 sa týmto zrušuje.

Odkazy na uvedené nariadenie budú interpretované ako odkazy na toto nariadenie a budú čítané v súlade s korelačnou tabuľkou, uvedenou v časti A prílohy VI.

Článok 16

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 20. deň odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. decembra 1997

Za Radu

predseda

F. Boden

[1] Ú. v. ES C 304, 6. 10. 1997, s. 32

[2] Ú. v. ES C 296, 29. 9. 1997, s. 31

[3] Ú. v. ES L 162, 18. 6. 1986, s. 1. Nariadenie v znení nariadenia (ES) č. 1821/96 (Ú. v. ES L 241, 21. 9. 1996, s. 8).

[4] Ú. v. ES L 389, 31. 12. 1992, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 1994.

[5] Ú. v. ES L 237, 26. 8. 1983, s. 4

[6] Nariadenie (EHS) č. 3759/92 zo 17. decembra 1992 o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (Ú. v. ES L 388, 31. 12. 1992, s. 1). Nariadenie v znení nariadenia (ES) č. 3318/94 (Ú. v. ES L 350, 31. 12. 1994, s. 15).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

PODOBLASTI GEOGRAFICKEJ OBLASTI UVEDENEJ V ČLÁNKU 1

Podoblasť 22

Vody ohraničené čiarou, vedenou od Hasenøre Head (56°09′ sev. zem. šírky, 10°44′ vých. zem. dĺžky) na východnom pobreží Jutlandu po Gniben Point (56°01′ sev. zem. šírky, 11°18′ vých. zem. dĺžky) na západnom pobreží Zélandu; potom pozdĺž západného pobrežia a južného pobrežia Zélandu po bod, ležiaci na 12°00′ vých. zem. dĺžky; odtiaľ rovno na juh po ostrov Falster, potom pozdĺž východného pobrežia ostrova Falster po Gedser Odde (54°34′ sev. zem. šírky, 11°58′ vých. zem. dĺžky); potom rovno na východ po 12°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na juh k pobrežiu Nemecka; potom juhozápadným smerom pozdĺž pobrežia Nemecka a východného pobrežia Jutlandu, až do východiskového bodu.

Podoblasť 23

Vody ohraničené čiarou, vedenou od Gilbjerg Head (56°08′ sev. zem. šírky, 12°18′ vých. zem. dĺžky) na severnom pobreží Zélandu po Kullen (56°18′ sev. zem. šírky, 12°28′ vých. zem. dĺžky) na pobreží Švédska; potom južným smerom pozdĺž pobrežia Švédska po maják Falsterbo (55°23′ sev. zem. šírky, 12°50′ vých. zem. dĺžky); potom cez južný vstup do Soundu po maják Stevns (55°19′ sev. zem. šírky, 12°28′vých. zem. dĺžky) na pobreží Zélandu; potom severným smerom pozdĺž východného pobrežia Zélandu až do východiskového bodu.

Podoblasť 24

Vody ohraničené čiarou, vedenou od majáka Stevns (55°19′ sev. zem. šírky, 12°28′ vých. zem. dĺžky) na východnom pobreží Zélandu cez južný vstup do Soundu po maják Falsterbo (55°23′ sev. zem. šírky, 12°50′ vých. zem. dĺžky) na pobreží Švédska; potom pozdĺž južného pobrežia Švédska po maják Sandhammaren (55°24′ sev. zem. šírky,14° 12′ vých. zem. dĺžky) ; odtiaľ po maják Hammerodde (55°18′ sev. zem. šírky, 14°47′ vých. zem. dĺžky) na severnom pobreží Bornholmu; potom pozdĺž západného a južného pobrežia Bornholmu po bod, ležiaci na 15°00′vých. zem. dĺžky; odtiaľ rovno na juh k pobrežiu Poľska; potom západným smerom pozdĺž pobrežia Poľska a Nemecka po bod, ležiaci na 12°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na sever po bod, ležiaci na 54°34′sev. zem. šírky a 12°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na západ po Gedser Odde (54°34′ sev. zem. šírky, 11°58′vých. zem. dĺžky); odtiaľ pozdĺž východného a severného pobrežia ostrova Falster po bod, ležiaci na 12°00′ vých. zem. dĺžky; odtiaľ rovno na sever po južné pobrežie Zélandu; potom západným a severným smerom pozdĺž západného pobrežia Zélandu až do východiskového bodu.

Podoblasť 25

Vody ohraničené čiarou, vedenou z bodu na východnom pobreží Švédska, ležiaceho na 56°30′ sev. zem. šírky a pokračujúcou rovno na východ po západné pobrežie ostrova Öland; potom, po obídení južnej strany ostrova Öland, do bodu na východnom pobreží, ležiacom na 56°30′ sev. zem. šírky, rovno na východ k 18°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na juh k pobrežiu Poľska; potom západným smerom pozdĺž pobrežia Poľska do bodu, ležiaceho na 15°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na sever k ostrovu Bornholm; potom pozdĺž južného a západného pobrežia Bornholmu po maják Hammerodde (55°18′ sev. zem. šírky, 14°47′ vých. zem. dĺžky); potom po maják Sandhammaren (55°24′ sev. zem. šírky, 14°12′ vých. zem. dĺžky) na južnom pobreží Švédska; potom severným smerom pozdĺž východného pobrežia Švédska až do východiskového bodu.

Podoblasť 26

Vody ohraničené čiarou, vedenou z bodu, ležiaceho na 56°30′ sev. zem. šírky a 18°00′ vých. zem. dĺžky, a pokračujúcou rovno na východ k západnému pobrežiu bývalého ZSSR; potom južným smerom pozdĺž pobrežia bývalého ZSSR a Poľska do bodu na poľskom pobreží, ležiaceho na 18°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na sever až do východiskového bodu.

Podoblasť 27

Vody ohraničené čiarou, vedenou z bodu na východnom kontinentálnom pobreží Švédska, ležiaceho na 59°41′ sev. zem. šírky a 19°00′ vých. zem. dĺžky, a pokračujúcou rovno na juh k severnému pobrežiu ostrova Gotland; potom južným smerom pozdĺž západného pobrežia Gotlandu do bodu, ležiaceho na 57°00 sev. zem. šírky; potom rovno na západ po 18°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na juh po 56°30′ sev. zem. šírky; potom rovno na západ k východnému pobrežiu ostrova Öland; potom, po obídení južnej strany ostrova Öland, do bodu na jeho západnom pobreží, ležiaceho na 56°30′ sev. zem. šírky; potom rovno na západ k pobrežiu Švédska; potom severným smerom pozdĺž východného pobrežia Švédska až do východiskového bodu.

Podoblasť 28

Vody ohraničené čiarou, vedenou z bodu, ležiaceho na 58°30′ sev. zem. šírky a 19°00′ vých. zem. dĺžky, a pokračujúcou rovno na východ k západnému pobrežiu ostrova Saaremaa; potom, po obídení severnej strany ostrova Saaremaa, do bodu na jeho východnom pobreží, ležiaceho na 58°30′ sev. zem. šírky; potom rovno na východ k pobrežiu bývalého ZSSR; potom južným smerom pozdĺž západného pobrežia bývalého ZSSR do bodu, ležiaceho na 56°30′ sev. zem. šírky; potom rovno na západ po 18°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na sever po 57°00′ sev. zem. šírky; potom rovno na východ k západnému pobrežiu ostrova Gotland; potom severným smerom do bodu na severnom pobreží Gotlandu, ležiaceho na 19°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na sever až do východiskového bodu.

Podoblasť 29

Vody ohraničené čiarou, vedenou z bodu na východnom kontinentálnom pobreží Švédska, ležiaceho na 60°30′ sev. zem. šírky, a pokračujúcou rovno na východ ku kontinentálnemu pobrežiu Fínska; potom južným smerom pozdĺž západného a južného pobrežia Fínska do bodu na južnom kontinentálnom pobreží, ležiaceho na 23°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na juh k 59°00′ sev. zem. šírky; potom rovno na východ ku kontinentálnemu pobrežiu bývalého ZSSR; potom južným smerom pozdĺž západného pobrežia bývalého ZSSR do bodu, ležiaceho na 58°30′ sev. zem. šírky; potom rovno na západ k východnému pobrežiu ostrova Saaremaa; potom, po obídení severnej strany ostrova Saaremaa, do bodu na jeho západnom pobreží, ležiaceho na 58°30′ sev. zem. šírky; potom rovno na západ po 19°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na sever do bodu na východnom kontinentálnom pobreží Švédska, ležiaceho na 59°41′ sev. zem. šírky; potom severným smerom pozdĺž východného pobrežia Švédska až do východiskového bodu.

Podoblasť 30

Vody ohraničené čiarou, vedenou z bodu na východnom pobreží Švédska, ležiaceho na 63°30′ sev. zem. šírky, a pokračujúcou rovno na východ ku kontinentálnemu pobrežiu Fínska; potom južným smerom pozdĺž pobrežia Fínska do bodu, ležiaceho na 60°30′ sev. zem. šírky; potom rovno na západ ku kontinentálnemu pobrežiu Švédska; potom severným smerom pozdĺž východného pobrežia Švédska až do východiskového bodu.

Podoblasť 31

Vody ohraničené čiarou, vedenou z bodu na východnom pobreží Švédska, ležiaceho na 63°30′ sev. zem. šírky, a pokračujúcou, po obídení severnej časti Bothnianskeho zálivu do bodu na západnom kontinentálnom pobreží Fínska, ležiaceho na 63°30′ sev. zem. šírky; potom rovno na západ až do východiskového bodu.

Podoblasť 32

Vody ohraničené čiarou, vedenou z bodu na južnom pobreží Fínska, ležiaceho na 23°00′ vých. zem. dĺžky, a pokračujúcou, po obídení východnej časti Fínskeho zálivu, do bodu na západnom pobreží bývalého ZSSR, ležiaceho na 59°00′ sev. zem. šírky; potom rovno na západ po 23°00′ vých. zem. dĺžky; potom rovno na sever až do východiskového bodu.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

HRANICE NIEKTORÝCH GEOGRAFICKÝCH OBLASTÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKU 5

Hranice geografických oblastí, v Sounde, Veľkom Belte a Malom Belte, pokiaľ ide o lov samičiek platesy malej a samičiek platesy obyčajnej:

- maják Falsterbo — maják Stevns

- Jungshoved — Bøgenæssand

- maják Hestehoved — Maddes Klint

- kostol Skelby — Flinthorne Odde

- kostol Kappel — Gulstav

- Ristingehale — Ærøhale

- Skjoldnæs — Pøls Huk

- most Christiana X, Sønderborg

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

MINIMÁLNE VEĽKOSTI UVEDENÉ V ČLÁNKU 3 ODS.1

Druh | Vody | Minimálna veľkosť |

Treska škvrnitá (Gadus morhua) | Všetky podoblasti na juh od 59°30′ sev. zem. šírky | 35 cm |

Platesa malá (Platichthys flesus) | Podoblasti 22 až 25 | 25 cm |

Podoblasti 26 až 28 | 21 cm |

Podoblasti 29 a 32 na juh od 59°30′ sev. zem. šírky | 18 cm |

Platesa obyčajná (Pleuronectes platessa) | Podoblasti 22 až 25 | 25 cm |

Podoblasti 26 až 28 | 21 cm |

Podoblasti 29 a 32 na juh od 59°30′ sev. zem. šírky | 18 cm |

Kambala veľká (Psetta maxima) | Podoblasti 22 až 32 | 30 cm |

Kambala hladká (Scophthalmus rhombus) | Podoblasti 22 až 32 | 30 cm |

Úhor európsky (Anguilla anguilla) | Podoblasti 22 až 32 | 35 cm |

Losos atlantický (Salmo salar) | Podoblasti 22 až 32 | 60 cm |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

MINIMÁLNA VEĽKOSŤ OKA USTANOVENÁ V ČLÁNKU 5

Druh | Vody | Typ siete | Minimálna veľkosť oka, dĺžka dlhej diagonály |

Treska škvrnitá (Gadus morhua) | Podoblasti 22 až 32 | Žiabrové siete | 105 mm |

Podoblasti 22 až 32 | Vlečné siete, vakové siete a podobné siete | 105 mm |

Podoblasti 22 až 32 | Vlečné siete, vakové siete a podobné siete | 120 mm |

Platesovité (Pleuronectidae) | Podoblasti 22 až 27 | Vlečné siete, vakové siete, podobné siete a žiabrové siete | 120 mm |

Podoblasť 28 | Vlečné siete, vakové siete, podobné siete a žiabrové siete | 110 mm |

Podoblasti 29 a 32 na juh od 59°30′ sev. zem. šírky | Žiabrové siete | 100 mm |

Vlečné siete, vakové siete a podobné siete | 110 mm |

Podoblasti 22 až 32 | Vlečné siete, vakové siete a podobné siete | 105 mm |

Sleď obyčajný (Clupea harengus) | Podoblasti 22 až 27 | te, vakové siete a podobné siete | 32 mm |

Podoblasti 28 a 29 na juh od 59°30′ sev. zem. šírky | Vlečné siete, vakové siete a podobné siete | 28 mm |

Podoblasti 30 až 32 a podoblasť 29 na sever od 59°30′ sev. zem. šírky | lečné siete, vakové siete a podobné siete | 16 mm |

Šprota severná (Sprattus sprattus) | Podoblasti 22 až 32 | Vlečné siete, vakové siete a podobné siete | 16 mm |

Losos atlantický (Salmo salar) | Podoblasti 22 až 32 | Priviazané plávajúce siete a unášané siete | 157 mm |

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

ŠPECIÁLNE SELEKTÍVNE VYBAVENIE

Aby sa zaručila selektivita vlečných sietí, vakových sietí a podobných sietí so zvláštnymi otvormi ôk, uvedenými v prílohe IV, sú povolené tieto dva modely výstupných okien:

Výstupné okno (model 1)

Dve výstupné okná s poplastovanými, úplne otvorenými diamantovými okami budú pripevnené ku sieti na tresku vlečných sietí a vakových sietí pri love tresky. Otvor oka bude aspoň 105 mm. Výstupné okná budú spojené so samostatným kusom sieťoviny (medzi obyčajnými diamantovými okami a okami výstupného okna). Veľkosť oka samostatnej sieťoviny sa bude rovnať dĺžke výstupného okna, vynásobenej druhou odmocninou z dvoch.

Výstupné okno bude pripevnené na oboch stranách siete na tresku a vzdialenosť medzi zadným koncom siete na tresku a oknom bude 40 až 50 cm. Dĺžka okna bude 80 % z celkovej dĺžky siete na tresku a výška okna bude 50 cm. Okno bude pripevnené tak, aby poskytovalo otvor medzi horným a dolným švom okna 15 až 20 cm.

Výstupné okno (model 2)

Identifikácia

Okná budú pravouhlé úseky siete na tresku. V sieti budú dve okná.

Veľkosť

Každé okno bude mať minimálnu šírku 45 cm po celej svojej dĺžke. Každé okno bude mať minimálnu dĺžku 3,5 m, meranú po svojich stranách (obrázok 1 diagramu 2).

Sieťovina

Oká v oknách budú mať minimálnu veľkosť 105 mm. Budú to štvorcové oká, t. j. všetkými štyrmi stranami sieťoviny okna budú prechádzať všetky priečky (obrázok 2 diagramu 2). Sieťovina bude pripevnená tak, aby priečky viedli súbežne s a kolmo na dĺžku siete na tresku (obrázok 2). Šírka okna bude osem otvorených štvorcových ôk. Dĺžka bude 57 až 62 štvorcových ôk (obrázok 2 diagramu 2).

Umiestnenie

Sieť na tresku bude rozdelená na horný a dolný panel pomocou okrajov, vedúcich nadol po ľavoboku a pravoboku (obrázok 1 diagramu 2). Obe okná budú umiestnené v dolnom paneli, bezprostredne vedľa a pod okrajmi (obrázok 1 diagramu 2). Okná budú končiť minimálne 2 m a maximálne 2,5 m od siete na tresku .

Predný koniec okna bude pripevnený k šírke, tvorenej ôsmimi okami sieťoviny bežnej siete na tresku (obrázok 3 diagramu 2). Jedna strana bude pripevnená k okraju alebo bezprostredne vedľa okraja a druhá strana bude pripevnená k sieťovine dolného panelu bežnej o siete za riadkom ôk so všetkými preťatými uzlami.

Veľkosť oka v celej sieti na tresku

Všetky časti siete na tresku budú vyhovovať minimálnej veľkosti oka 105 mm.

Diagram 1

Výstupné okno – Model 1

+++++ TIFF +++++

Diagram 2

Výstupné okno – Model 2

+++++ TIFF +++++

Okná so štvorcovύύmi okami sú vvsoké 0,48 m

+++++ TIFF +++++

Prierez siete na tresku

+++++ TIFF +++++

Obrázok 2: Sieťovina v oknách so štvorcovými okamiNavrhované upresnenie

+++++ TIFF +++++

Obrázok 3: Vloženie okna do siete na treskuNavrhované upresnenie

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VI

ČASŤ A

KORELAČNÁ TABUĽKA

Nariadenie (EHS) č. 1866/86 | Toto nariadenie |

1článok | článok 1 |

článok 2ods.1 | článok 2ods.1 |

článok 2ods.1,písm.a) | - |

článok 2ods.2 | článok 2ods.2 |

3článok | 3článok |

4článok | 4článok |

5článok | 5článok |

6článok | 6článok |

7článok | 7článok |

8článok | 8článok |

9článok | 9článok |

10článok | 10článok |

11článok | 11článok |

12článok | 12článok |

13článok | 13článok |

14článok | 14článok |

- | článok 15 |

- | článok 16 |

príloha I | príloha I |

príloha II | príloha II |

príloha III | príloha III |

príloha IVpís.a) | - |

príloha IVpísm.b) | príloha IV |

príloha V | príloha V |

- | príloha VI |

ČASŤ B

NARIADENIA POZMEŇUJÚCE NARIADENIE (EHS) Č. 1866/86

| . |

Úradný vestník č | strana | dátum |

Nariadenie Rady (EHS) 2244/87 z 23. júla 1987 | L 207 | 15 | 29.7.1987 |

Nariadenie Rady (EHS) 2178/88 z 18. júla 1988 | L 191 | 7 | 22.7.1988 |

Nariadenie Rady (EHS) 887/89 z 5. apríla 1989 | L 94 | 4 | 7.4.1989 |

Nariadenie Rady (EHS) 2156/91 z 15. júla 1991 | L 201 | 1 | 24.7.1991 |

Nariadenie Rady (ES) 2250/95 z 18. septembra 1995 | L 230 | 1 | 27.9.1995 |

Nariadenie Rady (ES) 1821/96 zo 16. septembra 1996 | L 241 | 8 | 21.9.1996 |

--------------------------------------------------