Nariadenie Rady (ES) č. 12/98

z 11. decembra 1997,

ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v určitom členskom štáte vykonávať vnútroštátnu cestnú osobnú dopravu v členskom štáte

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 75,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 189c zmluvy [3],

(1) keďže nariadenie Rady (EHS) č. 2454/92 z 23. júla 1992, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v určitom členskom štáte vykonávať vnútroštátnu prepravu osôb v členskom štáte [4], bolo rozsudkom Súdneho dvora z 1. júna 1994 [5] vyhlásené za neplatné;

(2) keďže podľa článku 75 ods. 1 písm. b) zmluvy vytvorenie spoločnej dopravnej politiky, okrem iného, znamená aj stanovenie podmienok, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v určitom členskom štáte vykonávať vnútroštátnu cestnú osobnú dopravu v inom členskom štáte;

(3) keďže toto ustanovenie zahŕňa odstránenie všetkých obmedzení dopravcov poskytujúcich príslušné dopravné služby, ktoré vyplývajú z ich štátnej príslušnosti alebo skutočnosti, že sú usadení v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom sa tieto služby majú poskytovať;

(4) keďže dopravcovia zabezpečujúci také služby by mali podliehať porovnateľným systémom, pokiaľ ide o limitovanie nerovnosti v podmienkach súťaže z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo štátu, v ktorom sú usadení, a teda by sa mala podporiť postupná aproximácia vnútroštátneho práva;

(5) keďže definície rôznych autokarových a autobusových prepravných služieb by mali byť rovnaké ako sú tie, ktoré boli prijaté v súvislosti s medzinárodnou dopravou;

(6) keďže dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v určitom členskom štáte by mali mať možnosť vykonávať niektoré druhy autokarových a autobusových prepravných služieb so zreteľom na špecifické charakteristiky každého druhu týchto služieb;

(7) keďže by sa mali stanoviť ustanovenia uplatniteľné na kabotážnu dopravu;

(8) keďže ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb [6] platia v prípadoch, keď v záujme zabezpečenia špeciálnej pravidelnej dopravy dopravcovia vysielajú pracovníkov, s ktorými majú zamestnanecký vzťah, z členského štátu, v ktorom bežne pracujú;

(9) keďže, pokiaľ ide o pravidelnú dopravu, len pravidelná doprava vykonávaná ako časť pravidelnej medzinárodnej dopravy, okrem mestskej a predmestskej dopravy, by sa mala otvoriť pre kabotáž za dodržania určitých podmienok, najmä vzhľadom k platnému právnemu poriadku hostiteľského členského štátu;

(10) keďže by sa mali prijať ustanovenia zabezpečujúce možnosť podniknutia opatrení v prípade vážneho narušenia príslušných dopravných trhov;

(11) keďže by sa mal ustanoviť poradný výbor, ktorý by mal za úlohu pomáhať Komisii pri vypracovaní dokumentov týkajúcich sa kabotážnej dopravy vo forme príležitostnej dopravy a ktorý by mal radiť Komisii pri bezpečnostných opatreniach;

(12) keďže je žiadúce, aby si členské štáty navzájom pomáhali pri rozumnom uplatňovaní tohto nariadenia, najmä vzhľadom na sankcie uplatniteľné v prípadoch porušovania;

(13) keďže je na členských štátoch, aby prijali opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia;

(14) keďže uplatnenie tohto nariadenia by sa malo monitorovať pomocou správy, ktorú predloží Komisia;

(15) keďže vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora, ktorý vyhlásil nariadenie (EHS) č. 2454/92 za neplatné, pričom účinky tohto nariadenia sa zachovajú do doby, kým Rada neprijme v tejto záležitosti nový právny poriadok; keďže toto nariadenie bude platné až po osemnástich mesiacoch po jeho vstupe do účinnosti; keďže z toho dôvodu účinky zrušeného nariadenia budú trvať naďalej, až kým toto nariadenie nebude plne vykonané,

PRIJALA TOTO NARIADENIE

Článok 1

Každý dopravca vykonávajúci cestnú osobnú dopravu v prenájme alebo za úhradu, ktorý je držiteľom licencie spoločenstva uvedenej v článku 3a nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi [7], má povolené za podmienok stanovených v tomto nariadení a bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti dopravcu alebo miesta, kde je usadený, dočasne vykonávať vnútroštátnu cestnú osobnú dopravu v prenájme alebo za úhradu v inom členskom štáte, ďalej len "hostiteľský členský štát", bez toho, aby musel mať sídlo, alebo inú prevádzkareň.

Takéto vnútroštátne dopravné služby sú ďalej uvádzané ako "kabotážna preprava".

Článok 2

Na účely tohto nariadenia:

(1) "Pravidelná doprava" znamená dopravu, ktorá zabezpečuje prepravu cestujúcich v stanovených intervaloch po stanovených trasách, pričom k nastupovaniu a vystupovaniu cestujúcich dochádza na vopred určených zastávkach. Pravidelná doprava je prístupná pre všetkých, a v prípade potreby podlieha povinnej rezervácii.

Skutočnosť, že sa prevádzkové podmienky dopravy môžu upraviť, nemá vplyv na jej klasifikáciu ako pravidelnej dopravy.

(2) "Špeciálna pravidelná doprava" znamená pravidelnú dopravu, ktorá zabezpečuje prepravu špecifikovaných kategórií cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich v stanovených intervaloch po stanovených trasách, pričom k nastupovaniu a vystupovaniu cestujúcich dochádza na vopred určených zastávkach.

Špeciálna pravidelná doprava zahŕňa:

a) prepravu pracovníkov medzi bydliskom a pracoviskom;

b) prepravu žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a z nich;

c) prepravu vojakov a ich rodín medzi ich domovom a kasárňami,

Skutočnosť, že sa špeciálna doprava môže meniť podľa potrieb užívateľov, nemá vplyv na jej klasifikáciu ako pravidelnej dopravy.

(3) "Príležitostná doprava" znamená dopravu, ktorá nezodpovedá definícii pravidelnej dopravy, vrátane špeciálnej pravidelnej dopravy, a ktorej hlavnou charakteristikou je to, že prepravuje skupiny cestujúcich vytvorené z podnetu zákazníka alebo samotného dopravcu. Táto doprava neprestáva byť príležitostnou dopravou len preto, že sa vykonáva v určitých intervaloch.

(4) "Vozidlá" znamenajú motorové vozidlá, ktoré svojím typom konštrukcie a vybavením sú vhodné na prepravu viac ako deviatich osôb - vrátane vodiča - a sú určené pre tento účel.

Článok 3

Kabotážna preprava je povolená pre nasledujúcu dopravu:

(1) špeciálnu pravidelnú dopravu za predpokladu, že sa uskutočňuje na základe zmluvy medzi organizátorom a dopravcom;

(2) príležitostnú dopravu;

(3) pravidelnú dopravu za predpokladu, že ju vykonáva dopravca, ktorý nemá bydlisko/sídlo v hostiteľskom členskom štáte v prípade pravidelnej medzinárodnej dopravy v súlade s nariadením (EHS) č. 684/92.

Kabotážna doprava sa nemôže vykonávať nezávisle na takejto medzinárodnej doprave.

Mestská a predmestská doprava je vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto bodu.

"Mestská a predmestská doprava" znamená dopravné služby, ktoré plnia potreby mestských centier alebo mestských aglomerácií a dopravné potreby medzi nimi a priľahlými oblasťami.

Článok 4

1. Vykonávanie kabotážnej prepravy uvedenej v článku 3 podlieha, pokiaľ právne predpisy spoločenstva neustanovujú inak, platným zákonom, právnym predpisom a správnym opatreniam hostiteľského členského štátu v nasledujúcich oblastiach:

a) sadzby a podmienky, ktorými sa riadia zmluvy o preprave;

b) hmotnosti a rozmery cestných vozidiel; takéto hmotnosti a rozmery môžu v prípade potreby presahovať hmotnosti a rozmery platné v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený, ale za žiadnych okolností nesmú prekročiť technické normy uvedené v osvedčení o zhode;

c) požiadavky týkajúce sa prepravy určitých kategórií cestujúcich, a to školskej mládeže, detí a osôb so zníženou pohyblivosťou;

d) doby jazdy a odpočinku;

e) daň z pridanej hodnoty (DPH) z dopravných služieb; v tejto oblasti platí pre služby uvedené v článku 1 tohto nariadenia článok 21 ods. 1 písm. a) smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa obratových daní - spoločný systém daní z pridanej hodnoty: jednotná základňa alebo ohodnotenie [8].

2. Pokiaľ právne predpisy spoločenstva nestanovujú inak, kabotážna preprava, ktorá tvorí časť dopravy uvedenej v článku 3 ods. 3, podlieha zákonom, iným právnym predpisom a správnym opatreniam platným v hostiteľskom členskom štáte, ktoré sa týkajú povoľovania, výberového konania, dopravných trás, ktoré majú byť obsluhované a pravidelnosti, nepretržitosti a frekvencie dopravných služieb ako aj cestovných programov.

3. Technické normy konštrukcie a vybavenia, ktoré musia spĺňať vozidlá vykonávajúce kabotážnu prepravu, sa zhodujú s normami stanovenými pre vozidlá medzinárodnej dopravy.

4. Vnútroštátne ustanovenia uvedené v odsekoch 1 a 2 uplatňujú členské štáty voči dopravcom, ktorí nemajú bydlisko/sídlo v členskom štáte za tých istých podmienok, aké sú stanovené pre ich vlastných štátnych príslušníkov tak, aby sa účinne zabránilo akejkoľvek otvorenej alebo skrytej diskriminácii z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia sa.

5. Ak je stanovené, že na základe skúseností je nutné zmeniť a doplniť zoznam oblastí, ktoré sa riadia ustanoveniami členského štátu ako je uvedené v odseku 1, Rada tak urobí na základe kvalifikovanej väčšiny na návrh Komisie.

Článok 5

Licencia spoločenstva alebo jej overená kópia sa nachádza vo vozidle a predkladá sa na požiadanie oprávneného kontrolného orgánu.

Článok 6

1. Kabotážna preprava vo forme príležitostnej dopravy sa vykonáva na základe kontrolného dokumentu - jazdného listu - ktorý musí byť vo vozidle a musí byť predložený na požiadanie oprávneného kontrolného orgánu.

2. Jazdný list, ktorého model schváli Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 8, obsahuje nasledujúce informácie:

a) miesto odchodu a určenia prepravy;

b) dátum odchodu a dátum, ktorým preprava končí.

3. Jazdné listy sa dodajú v knihách potvrdených príslušným orgánom alebo agentúrou v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený. Vzor knihy jazdných listov schváli Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 8.

4. V prípade špeciálnej pravidelnej dopravy ako kontrolný dokument slúži zmluva uzavretá medzi dopravcom a organizátorom prepravy alebo overená kópia zmluvy.

Jazdný list sa však vyplní formou mesačného výkazu.

5. Jazdné listy sa vrátia príslušnému orgánu alebo agentúre v členskom štáte, v ktorom je dopravca usadený, v súlade s postupom stanoveným týmto orgánom alebo agentúrou.

Článok 7

1. Na konci každého štvrťroku a v priebehu troch mesiacov, ktoré môžu byť Komisiou skrátené na jeden mesiac v prípade uvedenom v článku 9, príslušný orgán alebo agentúra každého členského štátu oznámia Komisii údaje týkajúce sa kabotážnej prepravy, vo forme špeciálnej pravidelnej dopravy a príležitostnej dopravy, vykonanej v priebehu príslušného štvrťroku dopravcami, ktorí majú bydlisko/sídlo v dotknutom členskom štáte.

Oznámenia sú vo forme tabuľky zhodnej so vzorom, ktorý schválila Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 8.

2. Raz za rok pošlú príslušné orgány hostiteľského členského štátu Komisii štatistiku o počte povolení vydaných pre kabotážnu dopravu vo forme pravidelnej dopravy uvedenej v článku 3 ods. 3

3. Komisia pošle členským štátom čo možno najskôr sumárny výkaz spracovaný na základe údajov predložených podľa odseku 1.

Článok 8

V prípadoch odkazu na postup stanovený v tomto článku, Komisii pomáha poradný výbor uvedený v článku 10.

Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor vyjadrí svoje stanovisko k návrhu v rámci lehoty, ktorú môže predseda stanoviť podľa naliehavosti prípadu, ak je to potrebné, hlasovaním.

Stanovisko sa písomne zaznamená; okrem toho má každý členský štát právo požiadať o to, aby jeho pripomienky boli v zápise zaznamenané.

Komisia berie čo najväčší zreteľ na stanovisko doručené výborom. Komisia informuje výbor o spôsobe, akým bolo toto stanovisko brané do úvahy.

Článok 9

1. V prípade závažného narušenia vnútorného dopravného trhu v danej geografickej oblasti spôsobeného alebo zhoršeného kabotážnou prepravou, každý členský štát sa môže obrátiť na Komisiu z hľadiska prijatia ochranných opatrení a poskytne jej nevyhnutné informácie a oboznámi ju s opatreniami, ktoré zamýšľa prijať pokiaľ ide o dopravcov, ktorí majú bydlisko/sídlo v tomto členskom štáte.

2. Na účely odseku 1:

- "závažné narušenie vnútorného dopravného trhu v danej geografickej oblasti" znamená existenciu špecifických problémov na tomto trhu a to takých, že spôsobujú vážny a potencionálne trvalý prebytok ponuky nad dopytom, čo znamená ohrozenie finančnej stability a existencie značného počtu podnikov cestnej osobnej dopravy;

- "geografická oblasť" znamená oblasť zahrňujúcu časť alebo celé územie členského štátu, alebo zahrňujúcu časť alebo celé územie iných členských štátov.

3. Komisia preskúma situáciu a po porade s poradným výborom uvedeným v článku 10 do jedného mesiaca rozhodne o žiadosti príslušného členského štátu o tom, či sú alebo nie sú ochranné opatrenia nevyhnutné, a ak sú nevyhnutné, tak ich prijme.

Opatrenia zavedené v súlade s týmto článkom zostanú v platnosti po dobu nepresahujúcu šesť mesiacov a ich platnosť môže byť predĺžená na rovnaké obdobie.

Komisia bez zbytočného odkladu oznámi členským štátom a Rade každé rozhodnutie prijaté podľa tohto odseku.

4. Ak sa Komisia rozhodne prijať ochranné opatrenia týkajúce sa jedného alebo viacerých členských štátov, požiada príslušné orgány príslušných členských štátov, aby urobili opatrenia primeranej pôsobnosti, ktoré sa týkajú dopravcov, ktorí majú bydlisko/sídlo v dotknutom členskom štáte a aby o tom informovali Komisiu.

Tieto opatrenia sa vykonajú najneskôr k tomu istému dátumu ako v prípade ochranných opatrení, o ktorých Komisia rozhodla.

5. Každý členský štát sa môže odvolať k Rade proti rozhodnutiu Komisie, ako je uvedené v odseku 3 v priebehu 30-tich dní po jeho oznámení.

Rada kvalifikovanou väčšinou do 30 dní od predloženia záležitosti členským štátom, alebo ak je záležitosť predložená viac ako jedným členským štátom pri prvom predložení, môže prijať rozdielne rozhodnutie.

Limity platnosti stanovené v druhom pododseku odseku 3 sa prijmú formou rozhodnutia Rady.

Príslušné orgány príslušných členských štátov sú povinné prijať opatrenia primeranej pôsobnosti týkajúce sa dopravcov, ktorí majú sídlo v dotknutom členskom štáte a informujú o tom Komisiu.

Ak Rada neprijme žiadne rozhodnutie v rámci doby stanovenej v druhom pododseku, rozhodnutie Komisie sa stáva konečným.

6. Keď Komisia uváži, že opatrenia uvedené v odseku 3 by sa mali predĺžiť, predloží návrh Rade, ktorá rozhodnutie prijme kvalifikovanou väčšinou.

Článok 10

1. Komisii pomáha poradný výbor zložený zo zástupcov členských štátov a ktorému predsedá zástupca Komisie.

Výbor, konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 8, pomáha Komisii pri vypracovaní vzoru jazdných listov, knihy jazdných listov a tabuľky, ktoré sú uvedené v článkoch 6 a 7.

2. Okrem toho úlohou Výboru je radiť Komisii pri:

- akejkoľvek žiadosti členského štátu podľa článku 9 ods. 1,

- opatreniach určených na riešenie závažného narušenia trhu, ako je uvedené v článku 9, najmä pri praktickom uplatňovaní takých opatrení.

3. Výbor si vypracuje svoj rokovací poriadok.

Článok 11

1. Členské štáty si navzájom pomáhajú pri uplatňovaní tohto nariadenia.

2. Bez toho, aby bolo dotknuté trestné stíhanie môže hostiteľský členský štát uložiť sankcie dopravcom, ktorí nemajú v ňom bydlisko/sídlo, a ktorí porušili toto nariadenie alebo predpisy spoločenstva alebo vnútroštátne právne predpisy v oblasti dopravy na jeho území pri vykonávaní kabotážnej prepravy.

Sankcie sa uložia nediskriminačným spôsobom a v súlade s odsekom 3.

3. Sankcie uvedené v odseku 2 môžu, okrem iného, pozostávať z výstrahy, alebo v prípade vážnych alebo opakovaných priestupkov z dočasného zákazu kabotážnej prepravy na území hostiteľského členského štátu, kde bol priestupok spáchaný.

Ak sa predloží sfalšovaná licencia, sfalšované povolenie alebo sfalšovaná overená kópia, sfalšovaný dokument sa bezodkladne odníme a čo najskôr zašle príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je dopravca usadený.

4. Príslušné orgány hostiteľského členského štátu informujú príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, o zaznamenanom priestupku a o akýchkoľvek sankciách uložených dopravcovi a môžu v prípade vážneho alebo opakovaného priestupku v tom istom čase požiadať o uloženie sankcie.

V prípade vážneho alebo opakovaného priestupku príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, rozhodnú, či by sa mala príslušnému dopravcovi uložiť primeraná sankcia; tieto orgány berú do úvahy akúkoľvek sankciu už uloženú v hostiteľskom členskom štáte a zabezpečia, aby sankcie už uložené dotknutému dopravcovi boli ako celok úmerné priestupku alebo priestupkom, ktoré dali podnet k takýmto sankciám.

Sankcie uložené príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, môžu byť po porade s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu rozšírené o odňatie povolenia na vykonávanie profesie prevádzkovateľa cestnej osobnej dopravy.

Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravca usadený, môžu tiež podľa svojho vnútroštátneho práva postaviť dotknutého dopravcu pred príslušný vnútroštátny súdny dvor alebo tribunál.

Informujú o tom príslušné orgány hostiteľského členského štátu, kde boli prijaté rozhodnutia podľa tohto odseku.

Článok 12

Členské štáty zabezpečia dopravcom právo odvolania sa na súd, proti akejkoľvek im uloženej administratívnej sankcii.

Článok 13

1. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 30. júna 1998 správu o uplatňovaní nariadenia (EHS) č. 2454/92 a o prevádzkovaní pravidelnej dopravy v členských štátoch.

2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 31. decembra 1999 správu o uplatňovaní tohto nariadenia, najmä o vplyve kabotáže na vnútroštátne dopravné trhy.

Článok 14

Členské štáty vo vhodnej dobe uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné pre vykonávanie tohto nariadenia a oznámia to Komisii.

Článok 15

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Bude sa uplatňovať od 11. júna 1999.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. decembra 1997

Za Radu

predseda

M. Delvaux-Stehres

[1] Ú. v. ES C 60, 29.2.1996, s. 10 a Ú. v. ES C 124, 21.4.1997, s. 73.

[2] Ú. v. ES C 30, 30.1.1997, s. 40.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu z 28. novembra 1996 (Ú. v. ES C 380, 16.12.1996, s. 35), spoločná pozícia Rady zo 14. apríla 1997 (Ú. v. ES C 164, 30.5.1997, s. 17) a rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. júla 1997 (Ú. v. ES C 286, 22.9.1997, s. 84).

[4] Ú. v. ES L 251, 29.8.1992, s. 1.

[5] Rozsudok z 1. júna 1994, prípad C-388/92, Európsky parlament v. Rada (ECR 1994, s. I-2081).

[6] Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

[7] Ú. v. ES L 74, 20.3.1992, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 11/98. (Pozri stranu 1 tohto Úradného vestníka).

[8] Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 96/95/EHS (Ú. v. ES L 338, 28.12.1996, s. 89).

--------------------------------------------------