Smernica Rady 93/34/EHS

zo 14. júna 1993

o povinných označeniach pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 100a,

so zreteľom na smernicu Rady 92/61/EHS z 30. júna 1992 o typovom schválení dvoj — alebo trojkolesových motorových vozidiel [1],

so zreteľom na návrh Komisie [2],

v spolupráci s Európskym parlamentom [3],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [4],

keďže vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu; keďže je potrebné prijať opatrenia vyžadované na tento účel;

keďže dvojkolesové alebo trojkolesové motorové vozidlá musia vzhľadom k ich povinnému označovaniu v každom členskom štáte vykazovať určité technické charakteristiky stanovené záväznými opatreniami, ktoré sa navzájom medzi jednotlivými členskými štátmi líšia; keďže v dôsledku týchto rozdielov predstavujú takéto opatrenia prekážku obchodu v spoločenstve;

keďže takéto prekážky vytvárania a fungovania vnútorného trhu sa môžu odstrániť vtedy, ak všetky členské štáty príjmu rovnaké požiadavky namiesto svojich vnútroštátnych pravidiel;

keďže je potrebné vypracovať harmonizované požiadavky týkajúce sa povinného označovania dvojkolesových alebo trojkolesových motorových vozidiel, aby sa mohli na každý typ takého vozidla uplatňovať postupy typového schválenia a typového schválenia komponentu, stanovené v smernici 92/61/EHS;

keďže vzhľadom na rozsah a dôsledky akcie navrhovanej v tejto oblasti, sú opatrenia spoločenstva, ktoré sú predmetom tejto smernice nielen potrebné ale i podstatné, v záujme dosiahnutia stanoveného cieľa, ktorým je zavedenie typového schválenia vozidiel v spoločenstve; keďže tento cieľ nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty jednotlivo;

keďže vzhľadom na povinné označovanie uplatniteľné pre dvojkolesové alebo trojkolesové motorové vozidlá, nebráni táto smernica niektorým členským štátom ponechať si, na nediskriminačnej báze, špecifické záväzné opatrenia pre účely uplatňovania dopravných predpisov za predpokladu, že takéto špecifické požiadavky sa týkajú použitia takých vozidiel a nemajú za následok akékoľvek modifikácie ich konštrukcie, ktoré by mohli spôsobovať prekážky typovému schvaľovaniu tohto typu vozidla v spoločenstve,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Táto smernica sa vzťahuje na povinné označenie všetkých typov vozidiel definovaných v článku 1 smernice 92/61/EHS.

Článok 2

Pre udelenie typového schválenia komponentu z hľadiska povinného označenia pre typ dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla a pre podmienky voľného pohybu takýchto vozidiel sa použije postup, ktorý je stanovený v kapitolách II a III smernice 92/61/EHS.

Článok 3

Akékoľvek úpravy potrebné k prispôsobeniu požiadaviek príloh technickému pokroku sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 13 smernice 70/156/EHS [5].

Článok 4

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 14. decembra 1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Od dátumu uvedeného v prvom pododseku nesmú členské štáty, z dôvodov týkajúcich sa povinného označenia, zakázať uviesť do prevádzky vozidlá, ktoré sú v súlade s touto smernicou.

Ustanovenia uvedené v prvom pododseku sa budú uplatňovať od 14. júna 1995.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré príjmu v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 14. júna 1993

Za Radu

predseda

J. Trøjborg

[1] Ú. v. ES L 225, 10.8.1992, s. 72.

[2] Ú. v. ES C 293, 9.11.1992, s. 43.

[3] Ú. v. ES C 337, 21.12.1992, s. 103 aÚ. v. ES C 176, 28.6.1993.

[4] Ú. v. ES C 73, 15.3.1993, s. 22.

[5] Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1; smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 92/53/EHS (Ú. v. ES L 225, 10.8.1992, s. 1).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA POVINNÉHO OZNAČENIA PRE DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÉ MOTOROVÉ VOZIDLÁ

1. VŠEOBECNE

1.1. Všetky vozidlá musia mať štítok a označenia popísané nižšie. Tento štítok a označenia musí pripevniť výrobca alebo jeho oprávnený zástupca.

2. ŠTÍTOK VÝROBCU

2.1. Štítok výrobcu, ktorého vzor je uvedený v doplnku 1 k tejto prílohe, musí byť pevne pripevnený na ľahko prístupnom mieste na súčasti, ktorá sa pri používaní nevymieňa; musí byť zreteľne čitateľný, nezmazateľný a musí obsahovať v uvedenom poradí nasledovné informácie:

2.1.1. názov výrobcu;

2.1.2. typovú schvaľovaciu značku uvedenú v článku 8 smernice Rady 92/61/EHS z 30. júna 1992 o typovom schválení dvoj- alebo trojkolesových vozidiel;

2.1.3. identifikačné číslo vozidla (VIN);

2.1.4. statickú hladinu zvuku: … dB(A) pri … ot/min.

2.2. Typová schvaľovacia značka vyžadovaná podľa bodu 2.1.2, hodnota statickej hladiny zvuku a počet ot/minútu vyžadované podľa bodu 2.1.4, nie sú obsiahnuté v typovom schválení komponentu pre povinné označenie. Tieto časti informácií však musia byť pripojené ku všetkým vozidlám vyrábaným konformne s typom, ktorý bol schválený.

2.3. Výrobca môže pripevniť doplnkové informácie dolu alebo po stranách povinných označení, mimo jasne označeného obdĺžnika, ktorý obsahuje len informácie predpísané v bodoch 2.1.1 až 2.1.4 (pozri doplnok 1).

3. IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO VOZIDLA

Identifikačné číslo vozidla sa skladá zo stanovenej kombinácie znakov pridelených výrobcom každému vozidlu. Jeho účelom je umožniť jednoznačnú identifikáciu každého vozidla jeho výrobcom — bez toho aby boli potrebné akékoľvek ďalšie údaje — po dobu 30 rokov. Identifikačné číslo vozidla musí spĺňať nasledovné požiadavky:

3.1. identifikačné číslo vozidla musí byť vyznačené na výrobcovom štítku. Musí byť tiež vytepané alebo vyrazené tak, aby nemohlo byť zmazané alebo zmenené na karosérii alebo ráme v mieste, ktoré je ľahko prístupné a musí byť umiestnené na pravej polovici vozidla;

3.1.1. identifikačné číslo vozidla sa musí skladať z troch nasledovných častí:

3.1.1. Prvá časť pozostáva z kódu prideleného vozidlu výrobcom umožňujúcemu identifikáciu osoby. Kód má obsahovať tri znaky (písmená alebo číslice), ktoré mu boli pridelené príslušnými orgánmi štátu, v ktorom má výrobca sídlo v súlade s medzinárodnou agentúrou, pôsobiacou z poverenia Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO). Prvý znak určuje geografickú oblasť, druhý štát v rámci geografickej oblasti a tretí špecifického výrobcu. Keď výrobca vyrába menej než 500 vozidiel ročne, tretím znakom je vždy 9. S cieľom identifikácie takých výrobcov, pridelí vyššie uvedený príslušný orgán tiež tretí, štvrtý a piaty znak tretej časti;

3.1.1.2. druhá časť sa skladá zo šiestich znakov (písmen alebo číslic), ktoré slúžia k popísaniu všeobecných charakteristík vozidla (typ, variant a verzia); každá charakteristika môže byť reprezentovaná dvoma znakmi. Ak výrobca nepoužije jeden alebo viac týchto znakov, musia byť nevyužité miesta vyplnené podľa voľby alfabetickými alebo numerickými znakmi, ktorých výber sa ponecháva výrobcovi;

3.1.1.3. tretia časť je zložená z ôsmich znakov, z ktorých štyri posledné musia byť numerické, a v spojení s ostatnými dvoma sekciami musí umožniť jasnú identifikáciu jednotlivého vozidla. Akékoľvek nevyužité miesto musí byť vyplnené nulou, aby bol splnený požadovaný celkový počet znakov;

3.1.2. identifikačné číslo vozidla pokiaľ je to možné musí byť vyznačené v jedinom riadku. Z technických dôvodov môže byť výnimočne tiež vyznačené v dvoch riadkoch. V tomto prípade však žiadna z troch častí nesmie byť rozdelená na dva riadky;

začiatok a koniec každého riadku musí byť označený symbolom, ktorým nie je ani arabské číslo ani veľké latinské písmeno a ktorý nemôže byť s nimi zamenený. Môže byť udelená výnimka ak je číslo vyznačené iba na jednom riadku na štítku výrobcu. Je tiež prípustné umiestniť takýto symbol medzi troma časťami na jednom riadku (bod 3.1.1);

Medzi znakmi nesmie byť medzera.

4. ZNAKY

4.1. Latinské písmená a arabské čísla sa musia použiť pre všetky označenia uvedené v bodoch 2. a 3. Avšak latinské písmená použité v informácii podľa bodu 2.1.1, 2.1.3 a 3. musia byť veľkými písmenami.

4.2. V identifikačnom čísle vozidla:

4.2.1. je zakázané použitie písmen I, O a Q alebo pomlčiek, hviezdičiek a ostatných špecifických znakov;

4.2.2. minimálna výška písmen a číslic má byť nasledovná:

4.2.2.1. 4 mm pre znaky vyznačené priamo na karosérii, ráme a inej podobnej nosnej konštrukcii vozidla;

4.2.2.2. 3 mm pre znaky vyznačené na štítku výrobcu.

--------------------------------------------------