Nariadenie Rady (EHS) č. 3541/92

zo 7. decembra 1992,

ktorým sa zakazuje uspokojovanie nárokov Iraku, pokiaľ ide o zmluvy a transakcie, ktorých plnenie bolo dotknuté Rezolúciou Bezpečnostnej Rady Organizácie spojených národov č. 661 (1990) a súvisiacimi rezolúciami

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

keďže spoločenstvo na základe nariadení (EHS) č. 2340/90 [1] a (EHS) č. 3155/90 [2] prijalo opatrenia na zabránenie obchodu medzi spoločenstvom a Irakom;

keďže Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov prijala dňa 3. apríla 1991 Rezolúciu č. 687 (1991), ktorá sa v odseku 29 zaoberá nárokmi Iraku v súvislosti so zmluvami a transakciami, ktorých plnenie bolo dotknuté opatreniami prijatými Bezpečnostnou radou podľa rezolúcie č. 661 (1990) a súvisiacimi rezolúciami;

keďže sa spoločenstvo a jeho členské štáty spojené v rámci politickej spolupráce zhodli na tom, že Irak musí úplne spĺňať ustanovenia odseku 29 Rezolúcie č. 687 (1991) Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov a sú toho názoru, že sa pri rozhodovaní o zmiernení alebo zrušení opatrení prijatých proti Iraku podľa odseku 21 Rezolúcie č. 687 Bezpečnostnej rady musí zobrať do úvahy predovšetkým to, že Irak neplní odsek 29 uvedenej rezolúcie;

keďže v dôsledku embarga uvaleného na Irak sú hospodárski činitelia v spoločenstve a v tretích krajinách vystavení riziku uplatnenia nárokov zo strany Iraku;

keďže je nevyhnutné hospodárskych činiteľov trvalo chrániť pred týmito nárokmi a zabrániť tomu, aby Irak dosiahol náhrady za negatívne účinky embarga;

keďže sa spoločenstvo a členské štáty spojené v rámci politickej spolupráce dohodli na tom, že použijú nástroje spoločenstva, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie odseku 29 Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov v celom spoločenstve č. 687 (1991);

keďže takéto jednotné uplatňovanie je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a najmä na to, aby sa zabránilo obmedzovaniu hospodárskej súťaže;

keďže Zmluva neposkytuje iné právomoci na prijatie tohto nariadenia než tie, ktoré sú uvedené v článku 235,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 235,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [3],

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Na účely tohto nariadenia sa rozumie:

1. "zmluvou alebo transakciou" akákoľvek transakcia bez ohľadu na jej formu a právne predpisy, ktoré sa na ňu vzťahujú, bez ohľadu na to, či obsahuje jednu zmluvu, alebo viac zmlúv, alebo podobných záväzkov uzavretých medzi rovnakými alebo rôznymi stranami; v tomto zmysle pojem "zmluva" zahŕňa dlhopis, finančnú záruku a zabezpečenie alebo úver právne nezávislý alebo závislý, ako aj všetky vedľajšie dojednania vyplývajúce z transakcie alebo s ňou súvisiace;

2. "nárokom" akýkoľvek nárok uplatnený v súdnom konaní alebo mimo neho, uskutočnený pred nadobudnutím platnosti alebo po nadobudnutí platnosti tohto nariadenia podľa zmluvy alebo transakcie alebo v súvislosti s nimi, ktorý zahŕňa najmä:

a) nárok na splnenie akéhokoľvek záväzku vzniknutého zo zmluvy alebo transakcie alebo v súvislosti s nimi;

b) nárok na rozšírenie alebo úhradu dlhopisu, finančnej záruky alebo zabezpečenia v akejkoľvek forme;

c) nárok na vyrovnanie na základe zmluvy alebo transakcie;

d) protinárok;

e) nárok na uznanie alebo výkon, vrátane doložky vykonateľnosti rozsudku, alebo nárok na súdne rozhodnutie, rozhodcovský nález alebo iné rovnocenné rozhodnutie kdekoľvek vynesené alebo vydané;

3. "opatreniami, o ktorých bolo rozhodnuté podľa Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 661 (1990)a súvisiacich rezolúcií" opatrenia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo opatrenia zavedené Európskymi spoločenstvami alebo akýmkoľvek štátom, krajinou alebo medzinárodnou organizáciou podľa príslušných rozhodnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, nimi vyžadované alebo súvisiace s ich vykonávaním, alebo každá akcia schválená Bezpečnostnou radou Organizácie spojených národov v súvislosti s inváziou alebo okupácou Kuvajtu Irakom, vrátane vojenskej akcie;

4. "fyzickou osobou alebo subjektom v Iraku":

a) štát Irak alebo akýkoľvek jeho orgán verejnej správy;

b) akákoľvek fyzická osoba v Iraku alebo s bydliskom v Iraku;

c) akýkoľvek subjekt majúci svoje sídlo alebo ústredie v Iraku;

d) akýkoľvek subjekt priamo alebo nepriamo ovládaný jednou alebo viacerými vyššie uvedenými fyzickými osobami alebo subjektami.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 2, sa považuje vykonávanie zmluvy alebo transakcie za ovplyvnené opatreniami, o ktorých bolo rozhodnuté podľa Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 661 (1990) a súvisiacich rezolúcií, ak existencia alebo obsah nároku vyplýva priamo alebo nepriamo z týchto opatrení.

Článok 2

1. Je zakázané uspokojiť nárok alebo vykonať akýkoľvek krok s cieľom uspokojenia nároku uplatneného:

a) fyzickou osobou alebo subjektom v Iraku alebo osobami a subjektami konajúcimi ich prostredníctvom;

b) akoukoľvek fyzickou osobou alebo subjektom konajúcim priamo alebo nepriamo v mene jednej alebo viacerých fyzických osôb alebo subjektov v Iraku alebo v ich prospech;

c) akoukoľvek fyzickou osobou alebo subjektom využívajúcim prevod práv alebo inak uplatňujúcim nárok prostredníctvom alebo v prospech jednej alebo viacerých fyzických osôb alebo subjektov v Iraku;

d) akoukoľvek inou fyzickou osobou alebo subjektom uvedeným v odseku 29 Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 687 (1991);

e) akoukoľvek fyzickou osobou alebo subjektom uplatňujúcim nárok vyplývajúci z úhrady dlhopisu, finančnej záruky alebo zabezpečenia alebo v súvislosti s nimi voči jednej alebo viacerým z vyššie uvedených fyzických osôb alebo subjektov

na základe zmluvy alebo transakcie alebo v súvislosti s nimi, pokiaľ bolo ich vykonávanie priamo alebo nepriamo, úplne alebo sčasti dotknuté opatreniami, o ktorých bolo rozhodnuté podľa Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 661 (1990) alebo súvisiacich rezolúcií.

2. Tento zákaz sa uplatní v rámci spoločenstva a na každého štátneho občana členského štátu a na každý subjekt registrovaný alebo zriadený podľa práva členského štátu.

Článok 3

Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia, o ktorých bolo rozhodnuté podľa Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 661 (1990) a súvisiacich rezolúcií, sa článok 2 nevzťahuje na:

a) nároky vzťahujúce sa k zmluvám alebo transakciám, s výnimkou akéhokoľvek dlhopisu, finančnej záruky alebo zabezpečenia, o ktorých fyzické osoby alebo subjekty uvedené v tomto článku preukážu súdu v členskom štáte, že nárok bol zmluvnými stranami uznaný pred prijatím opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté podľa Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 661 (1990) a súvisiacich rezolúcií, a že tieto opatrenia nemali vplyv na existenciu alebo obsah nároku;

b) nároky na úhradu podľa poistnej zmluvy, ak ide o poistnú udalosť, ktorá sa stala pred prijatím opatrení uvedených v článku 2, alebo podľa poistnej zmluvy, ktorej uzatvorenie je podľa práva členského štátu povinné;

c) nároky na vyplatenie čiastok, ktoré boli uložené na účte, z ktorého bola výplata zablokovaná v rámci opatrení uvedených v článku 2 za predpokladu, že sa táto platba nedotýka čiastok zaplatených na základe dlhopisov týkajúcich sa zmlúv uvedených v článku 2;

d) nároky týkajúce sa pracovných zmlúv, na ktoré sa vzťahuje právo akéhokoľvek členského štátu;

e) nároky na platbu za tovary, o ktorých fyzické osoby alebo subjekty uvedené v článku 2 preukážu súdu v členskom štáte, že bol vyvezený pred prijatím opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté podľa Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 661 (1990) a súvisiacich rezolúcií, a že tieto opatrenia nemali žiadny vplyv na existenciu alebo obsah nároku;

e) nároky na čiastky, o ktorých fyzické osoby alebo subjekty uvedené v článku 2 preukážu súdu v členskom štáte, že sú splatné na základe akejkoľvek pôžičky poskytnutej pred prijatím opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté podľa Rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 661 (1990) a súvisiacich rezolúcií, a že tieto opatrenia nemali žiadny vplyv na existenciu alebo obsah nároku

za predpokladu, že nárok nezahŕňa žiadnu čiastku, ktorá by formou úroku, poplatku alebo inak vyrovnávala skutočnosť, že v dôsledku týchto opatrení plnenie nebolo uskutočnené v súlade s podmienkami príslušnej zmluvy alebo transakcie.

Článok 4

Vo všetkých konaniach pri vymáhaní nároku nesie osoba, ktorá tento nárok vymáha, dôkazné bremeno na dokázanie toho, že uspokojenie tohto nároku nie je článkom 2 zakázané.

Článok 5

Každý členský štát stanoví sankcie, ktoré budú uložené pre prípad porušenia ustanovení tohto nariadenia.

Článok 6

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli dňa 7. decembra 1992

Za Radu

predseda

D. Hurd

[1] Ú. v. ES L 213, 9.8.1990, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 1194/91 (Ú. v. ES L 115, 8.5.1991, s. 37).

[2] Ú. v. ES L 304, 1.11.1990, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 1194/91 (Ú. v. ES L 115, 8.5.1991, s. 37).

[3] Stanovisko z 19. novembra 1992 (doteraz nezverejnené v úradnom vestníku)

--------------------------------------------------