Nariadenie Rady (EHS) č. 684/92

zo 16. marca 1992

o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu zakladajúcu Európske hospodárske spoločenstvo a najmä na jej článok 75,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže v súlade s článkom 75 ods. 1 písm. a) zmluvy založenie spoločnej dopravnej politiky vyžaduje, okrem iného, ustanovenie spoločných pravidiel použiteľných pre medzinárodnú cestnú preprav u osôb;

keďže takéto pravidlá boli ustanovené v nariadeniach Rady č. 117/66/EHS [4], (EHS) č. 516/72 [5] a (EHS) č. 517/72 [6] a keďže nariadenie nespochybňuje liberalizáciu dosiahnutú týmito nariadeniami;

keďže sloboda poskytovania služieb je základným princípom spoločnej dopravnej politiky a vyžaduje, aby dopravcovia zo všetkých členských štátov mali zabezpečený prístup na medzinárodné dopravné trhy bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta sídla;

keďže by sa mali ustanoviť flexibilné opatrenia týkajúce sa podmienok pre kyvadlovú dopravu s ubytovaním, špeciálnu pravidelnú dopravu a určitú príležitostnú dopravu, aby boli uspokojené požiadavky trhu;

keďže na zachovanie systému povolení pre pravidelnú a kyvadlovú dopravu bez ubytovania by mali byť pozmenené určité pravidlá, hlavne pokiaľ ide o povoľovacie konania;

keďže musí byť zaručené dodržiavanie pravidiel zmluvy týkajúcich sa súťaže;

keďže správne formálne požiadavky by mali byť zredukované v najväčšej možnej miere bez toho, aby sa zrušili kontroly a pokuty, ktoré sú zárukou správneho uplatňovania tohto nariadenia;

keďže je nutné, aby členské štáty prijali opatrenia na vykonávanie tohto nariadenia;

keďže uplatňovanie tohto nariadenia by malo byť sledované prostredníctvom správy, predkladanej Komisiou a akékoľvek budúce opatrenia v tejto oblasti by mali byť zvážené z hľadiska tejto správy,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

ODDIEL I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na medzinárodnú osobnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi na území spoločenstva, vykonávanú za odplatu alebo pre vlastnú potrebu dopravcami usadenými v členskom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi, pričom sa používajú vozidlá, ktoré sú v tomto členskom štáte zaregistrované a ktoré sú vhodné z hľadiska ich konštrukcie a vybavenia na prepravu viac ako 9 osôb vrátane vodiča a sú určené na tento účel a na pohyb takýchto vozidiel naprázdno v súvislosti s takouto prepravou.

Výmena vozidla alebo prerušenie prepravy umožňujúce, aby sa časť cesty uskutočnila inými dopravnými prostriedkami, neovplyvní uplatňovanie tohto nariadenia.

2. V prípade prepravy z členského štátu do tretej krajiny a naopak sa toto nariadenie bude uplatňovať na časť cesty na území členského štátu, kde cestujúci nastupujú alebo vystupujú, po uzavretí potrebnej dohody medzi spoločenstvom a dotknutou treťou krajinou.

3. Do uzavretia dohôd medzi spoločenstvom a dotknutými tretími krajinami nie sú týmto nariadením dotknuté ustanovenia týkajúce sa prepravy uvedenej v odseku 2 obsiahnuté v dvojstranných dohodách medzi členskými štátmi s takýmito tretími krajinami. Členské štáty sa však budú usilovať o prispôsobenie týchto dohôd, aby sa zabezpečila dodržanie zásady nediskriminácie medzi dopravcami spoločenstva.

Článok 2

Definície

Na účely tohto nariadenia sa budú používať tieto pojmy:

1. Pravidelná doprava

1.1. Pravidelná doprava je doprava, ktorá zabezpečuje prepravu cestujúcich v presne stanovených intervaloch po presne stanovených trasách, pričom cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach. Pravidelná doprava je prístupná pre všetkých a v prípade potreby je povinná rezervácia.

1.2. Bez ohľadu na to, kto ju organizuje, doprava, ktorá zabezpečuje prepravu špecifikovaných kategórií cestujúcich s vylúčením ostatných cestujúcich, pokiaľ sa takáto doprava prevádzkuje za podmienok určených v bode 1.1. sa považuje za pravidelnú dopravu. Takáto doprava je ďalej nazývaná "špeciálnou pravidelnou dopravou".

Špeciálna pravidelná doprava zahŕňa:

a) prepravu pracovníkov z domu do práce a späť;

b) prepravu pre žiakov a študentov do vzdelávacích zariadení a z nich;

c) prepravu vojakov a ich rodín medzi východiskovým štátom a oblasťou ich kasární;

d) mestská doprava v pohraničných oblastiach.

Skutočnosť, že špeciálna doprava sa môže meniť podľa potrieb užívateľov, neovplyvní jej označenie ako pravidelná doprava.

1.3. Organizovanie dočasnej alebo súbežnej dopravy slúžiacej širokej verejnosti rovnako ako existujúca pravidelná doprava, používanie dodatočných vozidiel na kratšie vzdialenosti, nezastavovanie na niektorých zastávkach a poskytnutie ďalších zastávok v súčasnej pravidelnej doprave sa bude riadiť rovnakými pravidlami ako pravidelná doprava.

2. Kyvadlová doprava

2.1. Kyvadlová doprava je doprava, prostredníctvom ktorej sa pri opakovaných jazdách tam a späť prepravujú skupiny vopred zhromaždených cestujúcich z jednej oblasti odchodu do jednej oblasti určenia. Tieto skupiny zostavené z cestujúcich, ktorí ukončili jazdu tam, sa počas nasledujúcej jazdy prepravujú späť do miesta odchodu. "Oblasť odchodu" je miesto, kde jazda začína a "oblasť určenia" je miesto, kde jazda končí, v obidvoch prípadoch zároveň s lokalitami v dosahu 50 km.

Mimo oblastí odchodu a určenia môže k zberu a vysadeniu cestujúcich dochádzať až na troch rôznych miestach.

Oblasť odchodu a určenia a ďalšie miesta zberu a vysadenia môžu byť na území jedného alebo viacerých členských štátov.

2.2. Kyvadlová doprava s ubytovaním zahŕňa okrem dopravy aj ubytovanie aspoň pre 80 % cestujúcich so stravou alebo bez stravy v mieste určenia a v prípade potreby aj počas jazdy.

Cestujúci zostanú v mieste určenia aspoň dve noci.

Kyvadlová doprava s ubytovaním môže byť zabezpečovaná skupinou dopravcov konajúcich v mene rovnakej zmluvnej strany a cestujúci môžu:

- podniknúť spiatočnú cestu s iným dopravcom z tej istej skupiny ako cestu tam,

- po trase využiť spoj s iným dopravcom z tej istej skupiny na území jedného z členských štátov.

Mená takýchto dopravcov a miesta prípojov na trase sa oznámia príslušným úradom zainteresovaných členských štátov v súlade s postupmi, ktoré určí Komisia po porade s členskými štátmi.

2.3. Na účely bodu 2 je vopred zhromaždená skupina, za ktorú orgán alebo osoba, zodpovedná v súlade s pravidlami štátu, v ktorom má dopravca trvalé bydlisko alebo sídlo, prevzala poplatok za uzavretie zmluvy alebo kolektívnu platbu za služby alebo prijala všetky rezervácie a platby pred odchodom.

3. Príležitostná doprava

3.1. Príležitostná doprava je doprava, ktorá nespadá ani do definície o pravidelnej doprave, ani do definície o kyvadlovej doprave.

Patria sem:

a) zájazdy, to znamená doprava, pri ktorej sa to isté vozidlo použije na prepravu jednej alebo viacerých skupín vopred zhromaždených cestujúcich, pričom každá skupina sa dopraví späť do miesta jej odchodu;

b) preprava:

- ktorou sa prepravujú skupiny vopred zhromaždených cestujúcich, pričom cestujúci nie sú dopravovaní do miest ich odchodu v rámci tej istej cesty a

- ktorá v prípadoch pobytu v mieste určenia zahŕňa aj ubytovanie alebo iné turistické služby nedoplnkové k preprave alebo ubytovaniu;

c) preprava organizovaná pri príležitosti zvláštnych udalostí, ako sú semináre, konferencie a kultúrne alebo športové akcie, ktoré nevyhovujú definíciám v písm. a) a b);

d) preprava spomínaná v prílohe k tomuto nariadeniu;

e) preprava, ktorá nevyhovuje kritériám v písm. a), b), c) a d), t. j. ostatná preprava.

3.2. Na účely bodu 3 vopred zhromaždená skupina je skupina:

a) za ktorú orgán alebo zodpovedná osoba zodpovedná, v súlade s pravidlami štátu, v ktorom má dopravca sídlo, prevzala poplatok za uzavretie zmluvy alebo kolektívnu platbu za služby alebo prijala všetky rezervácie a platby pred odchodom a:

b) ktorá sa skladá z:

- aspoň 12 osôb,

- alebo počtu osôb, ktorý tvorí aspoň 40 % kapacity vozidla bez vodiča.

3.3. Služby spomínané v bode 3 neprestanú byť príležitostnými službami len preto, že sa uskutočňujú v určitých intervaloch.

3.4. Príležitostná doprava môže byť zabezpečovaná skupinou dopravcov konajúcich v mene rovnakej zmluvnej strany a cestujúci môžu po trase využiť spoj s iným dopravcom z tej istej skupiny na území jedného z členských štátov.

Mená takýchto dopravcov a miesta prípojov na trase sa oznámia príslušným úradom zainteresovaných členských štátov v súlade s postupmi, ktoré určí Komisia po porade s členskými štátmi.

4. Doprava pre vlastnú potrebu

Dopravu pre vlastnú potrebu uskutočňuje podnik pre svojich vlastných zamestnancov alebo nezisková organizácia na prepravu svojich členov v súlade so svojím spoločenským cieľom za predpokladu, že:

- prepravná činnosť je pre podnik alebo organizáciu len doplnkovou činnosťou,

- používané vozidlá sú majetkom tohto podniku alebo organizácie alebo ich získali na splátky, alebo sú predmetom dlhodobej leasingovej zmluvy a riadia ich zamestnanci tohto podniku alebo organizácie.

Článok 3

Sloboda poskytovania služieb

1. Akýkoľvek dopravca vykonávajúci činnosť v pracovno-právnom vzťahu, alebo ako podnikateľ uvedený v článku 1 môže vykonávať dopravné služby uvedené v článku 2 bez diskriminácie v súvislosti so štátnou príslušnosťou alebo sídlom, ak:

- má v štáte, v ktorom má trvalé bydlisko alebo sídlo povolenie, vykonávať prepravu prostredníctvom pravidelnej, kyvadlovej alebo príležitostnej dopravy autokarom a autobusom,

- spĺňa podmienky stanovené v pravidlách spoločenstva o prístupe k povolaniu operátora cestnej osobnej dopravy v národných a medzinárodných dopravných operáciách,

- spĺňa právne požiadavky týkajúce sa bezpečnosti na cestách, pokiaľ ide o predpisy pre vodičov a vozidlá.

2. Akýkoľvek dopravca pre podnikové potreby uvedený v článku 1 môže vykonávať dopravné služby definované v článku 13 bez diskriminácie v súvislosti so štátnou príslušnosťou alebo sídlom, ak je:

- v štáte zriadenia oprávnený vykonávať dopravu autokarom a autobusom v súlade s podmienkami prístupu na trh stanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi,

- spĺňa právne požiadavky týkajúce sa bezpečnosti na cestách, pokiaľ ide o predpisy pre vodičov a vozidlá.

Článok 4

Prístup na trh

1. Kyvadlová doprava s ubytovaním definovaná v článku 2 ods. 2.2 a príležitostná doprava spomínaná v článku 2 ods. 3.1, v druhom pododseku písm. a), b), c) a d) nebudú vyžadovať povolenie.

2. Špeciálna pravidelná doprava spomínaná v článku 2 ods. 1.2, v druhom pododseku a), b), c) a d) nebude vyžadovať povolenie, ak je upravená zmluvou uzavretou medzi organizátorom a dopravcom.

3. Podobne ani cesty vozidlami naprázdno súvisiace s dopravnými službami spomínanými v odsekoch 1 a 2 nebudú vyžadovať povolenie.

4. Pravidelná doprava a kyvadlová doprava bez ubytovania budú podliehať povoleniu podľa článkov 5 až 10. Zostávajúca príležitostná doprava definovaná v článku 2 ods. 3.1., v druhom pododseku, e) a špeciálna pravidelná doprava iná ako spomínaná v odseku 2 tohto článku bude takisto podliehať povoleniu v súlade s týmito článkami.

5. Podmienky pre dopravcov pre potreby vlastného podniku sú stanovené v článku 13.

ODDIEL II

PRAVIDELNÁ DOPRAVA, KYVADLOVÁ DOPRAVA BEZ UBYTOVANIA A OSTATNÉ DRUHY DOPRAVY PODLIEHAJÚCE POVOLENIU

Článok 5

Druh povolenia

1. Povolenia budú vydané v mene dopravného podniku a nesmú byť podnikom prevoditeľné na tretie strany. Dopravca, ktorý dostal povolenie, však môže so súhlasom úradu spomínanom v článku 6 ods. 1 vykonávať dopravu prostredníctvom subdodávateľa. V tomto prípade bude v povolení vyznačené meno druhého podniku a jeho úloha ako subdodávateľa. Subdodávateľ musí spĺňať podmienky stanovené v článku 3 ods. 1.

V prípade podnikov združených na účely vykonávania pravidelnej dopravy alebo kyvadlovej dopravy bude povolenie vydané v mene všetkých podnikov. Dostane ho podnik, ktorý dopravu riadi dopravu a ostatní dostanú kópie. V povolení budú uvedené mená všetkých dopravcov.

2. Doba platnosti povolenia nepresiahne 5 rokov pre pravidelnú dopravu a 2 roky pre kyvadlovú dopravu bez ubytovania. Na požiadanie žiadateľa alebo po vzájomnej dohode príslušných úradov členských štátov, na území ktorých dochádza k zberu alebo vysadeniu cestujúcich, môže byť doba platnosti povolenia skrátená.

3. V povoleniach budú uvedené tieto údaje:

a) typ dopravy;

b) dopravná trasa, konkrétne s uvedením miesta odchodu a miesta určenia;

c) doba platnosti povolenia;

d) pri pravidelnej doprave zastávky a cestovný poriadok.

4. Povolenia budú upravené podľa modelu vypracovaného Komisiou po porade s členskými štátmi.

5. Povolenia budú oprávňovať ich držiteľov na vykonávanie pravidelnej a kyvadlovej dopravy bez ubytovania na území všetkých členských štátov, cez ktoré vedie ich dopravná trasa.

Článok 6

Predkladanie žiadostí o povolenie

1. Žiadosti o povolenie budú predkladané príslušným úradom členského štátu, na území ktorého je miesto odchodu (ďalej len "schvaľujúci úrad").

V prípade pravidelnej dopravy "miesto odchodu" znamená jednu z koncových staníc.

2. Žiadosti budú upravené podľa modelu vypracovaného Komisiou po porade s členskými štátmi.

3. Osoby žiadajúce o povolenie poskytnú všetky ďalšie informácie, ktoré považujú za relevantné, alebo ktoré požaduje schvaľujúci úrad.

Článok 7

Postup schvaľovania

1. Povolenia budú vydané po dohode s príslušnými úradmi všetkých členských štátov, na území ktorých dochádza k zberu alebo vysadeniu cestujúcich. Schvaľujúci úrad pošle takýmto úradom — ako aj príslušným úradom členských štátov, ktorých územia sa prekračujú bez nastupovania alebo vystupovania cestujúcich — kópiu žiadosti spolu s kópiami akejkoľvek inej relevantnej dokumentácie a jej ohodnotenie.

2. Príslušné úrady členských štátov, od ktorých sa požadoval súhlas, do dvoch mesiacov oznámia schvaľujúcemu úradu svoje rozhodnutie o žiadosti. Táto lehota sa počíta od dátumu prijatia žiadosti o vyjadrenie. Ak v tejto lehote nedostane schvaľujúci úrad nijakú odpoveď, bude sa to považovať za súhlasné stanovisko príslušného úradu.

Úrady členských štátov, ktorých územia sa prekračujú bez nastupovania alebo vystupovania cestujúcich môžu v lehote stanovenej v prvom pododseku oznámiť schvaľujúcemu úradu svoje pripomienky.

3. Na základe odsekov 7 a 8 rozhodne schvaľujúci úrad o žiadosti do 3 mesiacov od dátumu predloženia žiadosti.

4. a) Žiadosť môže byť zamietnutá, ak:

- žiadateľ nie je schopný zabezpečiť dopravu, ktorá je predmetom žiadosti s vybavením, ktoré má priamo k dispozícii,

- žiadateľ v minulosti nevyhovel národným alebo medzinárodným predpisom pre cestnú dopravu a hlavne podmienkam a požiadavkám týkajúcim sa povolení pre medzinárodnú cestnú osobnú dopravu alebo sa dopustil vážnych porušení predpisov v súvislosti s bezpečnosťou na cestách, zvlášť s ohľadom na predpisy týkajúce sa doby jazdy a odpočinku pre vodičov,

- v prípade žiadosti o obnovenie povolenia nevyhovel podmienkam povolenia.

b) Žiadosť môže byť zamietnutá aj vtedy, ak:

i) sa ukáže, že spomínaná doprava by priamo ohrozila existenciu už schválenej pravidelnej dopravy, s výnimkou prípadov, v ktorých príslušnú pravidelnú dopravu vykonáva len jeden dopravca alebo skupina dopravcov;

ii) sa ukáže, že spomínaná doprava by vážne ovplyvnila životaschopnosť porovnateľnej železničnej dopravy priamo na príslušných úsekoch alebo

iii) sa zdá, že fungovanie dopravy zahrnutej v žiadosti je zamerané len na najlukratívnejšiu dopravu existujúcu na príslušných úsekoch.

Skutočnosť, že dopravca ponúka nižšie ceny ako ostatní cestní alebo železniční dopravcovia alebo skutočnosť, že dopravu na spomínanom úseku už zabezpečujú iní cestní alebo železniční dopravcovia nesmie byť sama osebe dôvodom odmietnutia žiadosti.

5. Schvaľujúci úrad môže odmietnuť žiadosti len na základe dôvodov zlučiteľných s týmto nariadením.

6. Ak postup potrebný na dosiahnutie dohody spomínanej v odseku 1 neumožňuje schvaľujúcemu úradu rozhodnúť o žiadosti, celá vec sa môže v lehote uvedenej v odseku 3 predložiť na vyjadrenie Komisii.

7. Po porade so zainteresovanými členskými štátmi Komisia do 6 týždňov prijme rozhodnutie, ktoré nadobudne platnosť do 30 dní od informovania zainteresovaných členských štátov.

8. Rozhodnutie Komisie sa bude uplatňovať do toho času, kým sa nedosiahne dohoda medzi zainteresovanými členskými štátmi.

9. Po ukončení postupu stanoveného v tomto článku bude schvaľujúci úrad o svojom rozhodnutí informovať všetky úrady spomínané v odseku 1 a pošle im kópie všetkých povolení. Príslušný úrad tranzitného členského štátu sa môže práva byť informovaný.

Článok 8

Udelenie a obnovenie povolenia

1. Po ukončení postupov spomínaných v článku 7 schvaľujúci úrad udelí povolenie alebo formálne zamietne žiadosť.

2. V rozhodnutí o zamietnutí žiadosti musia byť uvedené dôvody zamietnutia. Členské štáty zabezpečia, aby mali dopravné podniky v prípade, že ich žiadosť bola zamietnutá, možnosť protestovať.

3. Článok 7 sa primerane uplatní v prípade žiadostí o obnovenie povolení alebo o zmenu podmienok, za ktorých sa musí vykonávať doprava podliehajúca schvaľovaniu.

V prípade menšej zmeny prevádzkových podmienok, najmä úpravy cestovného a cestovných poriadkov, schvaľujúci úrad len oznámi príslušné informácie ostatným členským štátom zainteresovaným v príslušnom probléme.

Zainteresované členské štáty sa môžu tiež dohodnúť, že schvaľujúci úrad sám rozhodne o zmenách podmienok, za ktorých sa bude uskutočňovať doprava.

Článok 9

Doba platnosti povolenia

1. Bez vplyvu na článok 14 nariadenia (EHS) č. 1191/69 [7], platnosť povolenia na zabezpečovanie pravidelnej dopravy uplynie na konci lehoty jeho platnosti alebo 3 mesiace po tom, ako schvaľujúci úrad dostane od držiteľa povolenia oznámenie o jeho zámere ukončiť prevádzkovanie dopravy. Takéto oznámenie musí obsahovať vhodné zdôvodnenie.

2. Tam, kde prestal existovať dopyt po doprave, lehota spomínaná v odseku 1 sa skráti na 1 mesiac.

3. Schvaľujúci úrad bude informovať príslušné úrady ostatných zainteresovaných členských štátov o tom, že platnosť povolenia vypršala.

4. Povolenie na zabezpečovanie kyvadlovej dopravy bez ubytovania služieb vyprší v termíne uvedenom držiteľom v oznámení poslanom schvaľujúcemu úradu.

5. Držiteľ povolenia bude vhodným spôsobom o zrušení dopravy informovať zainteresovaných užívateľov dopravy jeden mesiac vopred.

Článok 10

Povinnosti dopravcov

1. Okrem prípadu vyššej moci, bude operátor pravidelnej dopravy až do uplynutia platnosti povolenia prijímať všetky opatrenia, aby zabezpečil dopravný výkon, spĺňajúci štandardy plynulosti, pravidelnosti a kapacity a aby splnil aj ostatné podmienky stanovené príslušným úradom v súlade s článkom 5 ods. 3.

2. Dopravca oznámi trasu, autobusové zastávky, cestovný poriadok, cestovné a prepravné podmienky — pokiaľ to nie je stanovené zákonom — takým spôsobom, aby zabezpečil, že tieto informácie sú k dispozícii všetkým užívateľom.

3. Bez vplyvu na nariadenie (EHS) č. 1191/69 bude možné, aby zainteresované členské štáty na základe spoločnej dohody a po dohode s držiteľom povolenia robili zmeny prevádzkových podmienok pravidelnej dopravy.

ODDIEL III

PRÍLEŽITOSTNÁ DOPRAVA, KYVADLOVÁ DOPRAVA S UBYTOVANÍM A OSTATNÉ DRUHY OSLOBODENÉ OD POVOLENIA

Článok 11

Kontrolný doklad

1. Doprava spomínaná v článku 4 ods. 1 bude vykonávaná na základe kontrolného dokladu.

2. Kontrolný doklad sa skladá z formulára na jazdu a súboru prekladov tohto formulára.

3. Dopravca zabezpečujúci príležitostnú dopravu a kyvadlovú dopravu s ubytovaním vyplní formulár pred každou jazdou.

4. Formulár bude obsahovať aspoň tieto informácie:

a) typ dopravy;

b) základný cestovný program;

c) v prípade kyvadlovej dopravy s ubytovaním jej trvanie, dátumy dní odchodu a návratu, oblasti odchodu a určenia a miesta zberu a vysadenia;

d) zainteresovaný dopravca (-ovia).

5. Formuláre cestovných kníh poskytnú príslušné úrady členského štátu, kde bol zriadený dopravný podnik alebo orgány menované týmito úradmi.

6. Komisia po porade s členskými štátmi vypracuje vzor kontrolného dokladu a spôsob jeho používania.

Článok 12

Miestne zájazdy

V rámci medzinárodnej kyvadlovej dopravy s ubytovaním alebo medzinárodnej príležitostnej dopravy môže dopravca vykonávať príležitostnú dopravu (miestne zájazdy) do iného členského štátu, ako je ten, v ktorom je zriadený.

Takáto doprava bude určená pre cestujúcich, ktorí tam nebývajú, prepravených tým istým dopravcom v medzinárodnej doprave spomínanej v 1. pododseku a musí sa uskutočniť tým istým vozidlom alebo iným vozidlom od toho istého dopravcu alebo skupiny dopravcov.

ODDIEL IV

DOPRAVA PRE VLASTNÉ POTREBY

Článok 13

1. Doprava pre vlastné potreby definovaná v bode 4 článku 2 bude oslobodená od každého systému schvaľovania, ale bude podliehať systému osvedčení.

2. Iné druhy dopravy pre vlastné potreby, ako sú definované v bode 4 článku 2, budú podliehať povoleniu v súlade s článkami 5 až 10.

3. Osvedčenia podľa odseku 1 bude vydávať príslušný úrad členského štátu, v ktorom je vozidlo zaregistrované a budú platiť počas celej cesty vrátane tranzitu.

Osvedčenie musia vyhovovať modelu stanovenému Komisiou po porade s členskými štátmi.

ODDIEL V

KONTROLY A POKUTY

Článok 14

Cestovné lístky

1. Cestujúci využívajúci pravidelnú dopravu s výnimkou špeciálnej pravidelnej dopravy alebo kyvadlovej dopravy musia mať počas svojich ciest individuálne alebo kolektívne cestovné lístky s vyznačením:

- miesta odchodu a určenia a, kde je to vhodné, spiatočnú cestu,

- dobu platnosti cestovného lístka,

- cenu za prepravu a v prípade cestujúcich, ktorí platili za služby, celkovú cenu za jazdu, vrátane služieb a podrobné údaje o ubytovaní.

2. Cestovný lístok uvedený v odseku 1 bude na požiadanie predložený každému splnomocnenému úradníkovi, ktorý vykonáva kontrolu.

Článok 15

Kontroly na cestách a v podnikoch

1. Povolenie alebo kontrolný doklad bude vo vozidle a bude na požiadanie predložený každému splnomocnenému úradníkovi, ktorý vykonáva kontrolu.

V prípade dopravy zahrnutej v článku 4 ods. 2 bude ako kontrolný doklad slúžiť zmluva alebo jej overená kópia.

2. Dopravcovia prevádzkujúci autokary a autobusy v medzinárodnej osobnej doprave umožnia vykonanie všetkých kontrol zameraných na potvrdenie toho, že operácie sa vykonávajú korektne, hlavne pokiaľ ide o čas jazdy a odpočinku. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia budú splnomocnení úradníci vykonávajúci kontrolu povolení:

a) kontrolovať knihy a ostatnú dokumentáciu týkajúcu sa činnosti dopravného podniku;

b) robiť kópie alebo výpisy z kníh a dokumentácie v mieste dopravného podniku;

c) mať prístup k všetkým budovám, stanovištiam a vozidlám dopravného podniku;

d) žiadať predloženie všetkých informácií obsiahnutých v knihách, dokumentácii alebo databázach.

Článok 16

Vzájomná pomoc

1. Na požiadanie ostatných zainteresovaných členských štátov poskytnú im členské štáty všetky dostupné informácie o:

- porušeniach ustanovení tohto nariadenia a ostatných predpisov spoločenstva v oblasti medzinárodnej osobnej dopravy autokarmi a autobusmi, ktorých sa na ich vlastnom území dopustil dopravca z iného členského štátu a o uložených pokutách,

- pokutách uložených ich vlastným dopravcom v súvislosti s porušeniami spáchanými na území iného členského štátu.

2. Schvaľujúci úrad zruší povolenie, ak jeho držiteľ prestane plniť podmienky, na základe ktorých bolo vydané povolenie podľa tohto nariadenia, hlavne keď o to požiada členský štát, v ktorom má dopravca sídlo. Úrad bude okamžite informovať príslušné úrady zainteresovaného členského štátu.

3. Príslušné úrady členských štátov na základe tohto nariadenia zakážu dopravcovi vykonávať medzinárodnú osobnú dopravu, ak sa opakovane dopustí vážnych porušení pravidiel upravujúcich bezpečnosť na cestách, hlavne s ohľadom na predpisy týkajúce sa vozidiel a doby jazdy a odpočinku pre vodičov.

ODDIEL VI

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Prechodné ustanovenie

Povolenia na dopravné služby, ktoré v čase nadobudnutia platnosti tohto nariadenia už existovali, budú naďalej platiť, až do uplynutia doby ich platnosti, pokiaľ sa príslušná doprava nestane predmetom povolenia.

Článok 18

Dohody medzi členskými štátmi

1. Členské štáty môžu uzavrieť bilaterálne a multilaterálne dohody o ďalšej liberalizácii dopravy zahrnutej v tomto nariadení, hlavne pokiaľ ide o systém schvaľovania a zjednodušenia alebo zrušenia kontrolných dokladov.

2. Členské štáty budú informovať Komisiu o všetkých dohodách uzavretých podľa odseku 1.

Článok 19

Vykonanie

Do 1. júna 1992 a po porade s Komisiou prijmú členské štáty opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia a oboznámia s týmito opatreniami Komisiu.

Členské štáty prijmú opatrenia týkajúce sa hlavne vykonávania kontrol overujúcich či dopravcovia vyhovujú predpisom a pokút použiteľných v prípade porušenia. Členské štáty zabezpečia uplatňovanie takýchto opatrení bez diskriminácie vzhľadom na štátnu príslušnosť alebo sídlo dopravcu.

Článok 20

Správa a návrh Komisie

1. Do 1. júla 1995 Komisia pošle správu Rade o uplatňovaní tohto nariadenia. Do 1. januára 1996 predloží Rade návrh nariadenia o zjednodušení postupov vrátane — z hľadiska záverov správy — zrušenia povolení.

2. Do 1. januára 1997 sa Rada kvalifikovanou väčšinou vyjadrí k návrhu Komisie spomínanému v odseku 1.

Článok 21

Zrušujúce ustanovenia

1. Nariadenia č. 117/66/EHS, (EHS) č. 516/72 a (EHS) č. 517/72 sú týmto zrušené.

2. Odkazy na tieto zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobudne účinnosť na tretí deň po jeho zverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Uplatňovať sa bude od 1. júna 1992.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 16. marca 1992

Za Radu

predseda

Jorge Braga De Magedo

[1] Ú. v. ES C 120, 6.5.1987, s. 9,Ú. v. ES C 301, 26.11.1988, s. 5 aÚ. v. ES C 31, 7.2.1989, s. 9.

[2] Ú. v. ES C 94, 11.4.1988, s. 126.

[3] Ú. v. ES C 356, 31.12.1987, s. 62.

[4] Ú. v. ES 147, 9.8.1966, s. 2688/66.

[5] Ú. v. ES L 67, 20.3.1972, s. 13. Nariadenie naposledy zmenené a upravené nariadením (EHS) č. 2778/78 (Ú. v. ES L 133, 30.11.1978, s. 4).

[6] Ú. v. ES L 67, 20.3.1972, s. 19. Nariadenie naposledy zmenené a upravené nariadením (EHS) č. 1301/78 (Ú. v. ES L 158, 16.6.1978, s. 1).

[7] Nariadenie Rady (EHS) č. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe členských štátov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii verejnoprospešných služieb v oblasti železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. ES L 156, 28.6.1969, s. 1). Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 1893/91 (Ú. v. ES L 169, 29.6.1991, s. 1).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

Doprava uvedená v článku 2 ods. 3.1 písm. d)

Tento druh dopravy zahŕňa:

1. Uzavreté jazdy, t. j. doprava vykonávaná s použitím toho istého vozidla, ktoré prepravuje tú istú skupinu cestujúcich počas jazdy a odvezie ich späť na miesto ich odchodu.

2. Doprava zahŕňajúca zaťaženú jazdu z miesta odchodu do miesta určenia, po ktorej nasleduje jazda naprázdno do miesta odchodu vozidla.

3. Doprava, ktorej predchádza jazda naprázdno z jedného členského štátu do druhého, na území ktorého dochádza k zberu cestujúcich za predpokladu, že títo cestujúci:

- sú zhromaždení na základe dopravných zmlúv uzavretých pred ich odchodom do krajiny, v ktorej došlo k ich zberu,

- boli už predtým tým istým prepravcom za podmienok stanovených v bode 2 dopravení do krajiny, v ktorej opäť došlo k ich zberu a preprave z tejto krajiny alebo

- boli pozvaní do iného členského štátu, pričom dopravné náklady znášala osoba, ktorá ich pozvala. Cestujúci musia tvoriť jednotnú skupinu, ktorá nesmie byť utvorená len s ohľadom na príslušnú cestu.

--------------------------------------------------