Smernica Rady 92/117/EHS

zo 17. decembra 1992

týkajúca sa opatrení na ochranu proti určitým zoonózam a určitým pôvodcom zoonóz u zvierat a vo výrobkoch živočíšneho pôvodu s cieľom zabrániť ohniskám infekcie a intoxikácie spôsobených požívatinami

RADA EURÓPSKÝCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstvo, najmä jej článku 43,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže živé zvieratá a výrobky živočíšneho pôvodu sú na zozname prílohy II zmluvy; keďže chov dobytka a uvádzanie na trh výrobkov živočíšneho pôvodu predstavujú významný zdroj príjmov pre poľnohospodársku populáciu;

keďže racionálny rozvoj tohto sektora a zlepšovanie produktivity v ňom môže byť dosiahnutý realizáciou veterinárnych opatrení s cieľom ochrany a zvýšenia zdravia ľudí a zvierat v spoločenstve;

keďže je nutné predchádzať a znižovať vhodnými opatreniami výskyt zoonóz ohrozujúcich najmä zdravie ľudí prostredníctvom potravín živočíšneho pôvodu;

keďže spoločenstvo už podniklo kroky na vyhubenie určitých zoonotických chorôb, najmä bovinnej tuberkulózy a bovinnej brucelózy HD, brucelózy oviec a kôz a besnoty; keďže sa odporúča zhromažďovať epidemiologické údaje o týchto chorobách;

keďže tieto opatrenia by sa mali uplatňovať bez ujmy na smernicu Rady 89/397/EHS zo 14. marca 1989 o úradnej kontrole požívatín [4];

keďže na stanovenie priorít preventívnych akcií je nevyhnutné zhromažďovať v členských štátoch informácie o výskyte zoonóz u ľudskej populácie, u domácich zvierat, v krmivách pre zvieratá a u voľne žijúcich zvierat;

keďže by Komisia mala sledovať vývoj epidemiologickej situácie s cieľom navrhovať primerané opatrenia;

keďže situácia vzhľadom na salmonelózu oprávňuje prijatie bezprostredných kontrolných opatrení na určité typy ohrozených chovov;

keďže harmonizácia základných požiadaviek týkajúcich sa ochrany zdravia ľudí predpokladá prednostné stanovenie spolupráce v spoločenstve a referenčných laboratórií a realizácie technických a vedeckých činností;

keďže podrobné pravidlá určujúce finančné príspevky spoločenstva na určité činnosti stanovené v tejto smernici boli stanovené rozhodnutím Rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch vo veterinárnej oblasti [5];

keďže je vhodné učiniť opatrenie na postup, ktorý zabezpečí tesnú a účinnú spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou na prijatie vykonávacích opatrení,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Tato smernica stanovuje pravidlá na zhromažďovanie informácií o zoonózach a pôvodcoch vyvolávajúcich zoonózy a na príslušné opatrenia, ktoré sa majú prijať v členských štátoch a na úrovni spoločenstva.

Článok 2

Na účely tejto smernice:

1) zoonóza znamená každú chorobu a/alebo každú infekciu, ktorá sa môže preniesť prirodzeným spôsobom zo zvierat na človeka;

2) pôvodca zoonózy znamená každú baktériu, vírus alebo parazit, ktorý môže vyvolať zoonózu;

3) schválené národné laboratórium znamená laboratórium schválené alebo uznané kompetentným úradom členského štátu na uskutočňovanie vyšetrovaní úradných vzoriek s cieľom objavenia pôvodcu zoonózy;

4) vzorka znamená vzorku odobratú majiteľom alebo osobou zodpovednou za inštitúciu alebo za zvieratá, alebo odobratú ich menom, na vyšetrenie na pôvodcov zoonózy;

5) úradná vzorka znamená vzorku odobratú kompetentným úradom na vyšetrenie na pôvodcu zoonózy. Úradná vzorka je opatrená údajom tykajúcim sa druhu, typu, množstva a metódy odberu a označením pôvodu zvieraťa alebo výrobku živočíšneho pôvodu; táto vzorka má byť odobratá bez predchádzajúceho upozornenia;

6) kompetentný úrad znamená ústredný orgán alebo orgány členského štátu, ktorý/-é je (sú) zodpovedný/-é za kontrolu opatrení vzťahujúcich sa na zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo na iné veterinárne aspeky vyplývajúce z tejto smernice, alebo každý iný úrad, ktorého ústredný orgán poveril takouto zodpovednosťou.

Článok 3

1. Každý členský štát dbá na to, aby opatrenia prijaté kompetentným úradom v súlade s touto smernicou boli koordinované na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, najmä v súvislosti s epidemiologickým prieskumom.

2. Kompetentným úradom na regionálnej úrovni pomáhajú schválené národné laboratóriá.

3. Každý členský štát ustanoví schválené národné referenčné laboratóriá na zoonózy a pôvodcu zoonóz uvedené v prílohe I, bod I, v ktorých môže byť vykonaná identifikácia pôvodcu zoonózy alebo definitívne potvrdenie jeho prítomnosti.

Článok 4

1. Členské štáty dbajú, aby:

a) užívatelia alebo správcovia inštitúcií, schválení v súlade so smernicami 64/433/EHS [6], 71/118/EHS [7] a 77/99/EHS [8], na minimálne obdobie, stanovené kompetentným úradom, museli uchovávať výsledky vyšetrení na prítomnosť zoonóz uvedených v prílohe I, bod I a aby ich museli kompetentnému úradu na jeho žiadosť oznámiť;

b) izolácia a identifikácia pôvodcu zoonóz alebo inštitúcia poskytujúca akýkoľvek iný dôkaz o ich prítomnosti prináležali osobe zodpovednej za laboratórium alebo, ak je identifikácia uskutočňovaná inde než v laboratóriu, osobe zodpovednej za vyšetrenie;

c) diagnóza a identifikácia pôvodcu zoonóz boli ohlásené kompetentnému úradu;

d) kompetentný úrad zhromažďoval informácie o všetkých pôvodcoch zoonóz, ktorých prítomnosť bola potvrdená v priebehu uskutočnených testov alebo vyšetrení a o všetkých klinických prípadoch zoonóz uvedených v prílohe I, bod I, ktoré boli zistené u človeka alebo u zvierat;

e) pravidelná informácia ostatných členských štátov o klinických prípadoch zaznamenaných v súlade s písmenom d) bola odovzdaná Stálemu veterinárnemu výboru, zriadenému rozhodnutím 68/361/EHS [9].

2. V súlade s postupom stanoveným v článku 16 môžu byť ustanovenia tohto článku rozšírené na zahrnutie zoonóz a pôvodcov zoonóz uvedených v prílohe I, body II a III.

Článok 5

1. Kompetentný úrad vyhodnotí informácie zozbierané v súlade s článkom 4 (1) d). K 31. marcu každý rok oznámi Komisii tendencie a zdroje infekcií vyvolávajúce zoonózy, ktoré sa zaznamenali počas predchádzajúceho roku.

2. Odsek 1 nevylučuje, keď to okolnosti vyžadujú, častejšie hlásenia členských štátov Komisii alebo doplňujúce informácie požadované Komisiou. Komisia vyhodnocuje údaje poskytnuté členskými štátmi a dáva správu Stálemu veterinárnemu výboru pred 1. októbrom v každom roku.

3. Komisia pred 1. januárom 1996 predloží Rade správu o nadobudnutých skúsenostiach spolu s návrhmi na zlepšenie systému ohlasovania, o ktorom Rada rozhodne kvalifikovanou väčšinou.

Článok 6

Komisia sleduje vývoj situácie vzhľadom na zoonózy v spoločenstve, predovšetkým na základe informácií zhromaždených podľa článku 5 a 8 a:

a) takisto vedie špecifické štúdie, zamerané predovšetkým na vyhodnotenie rizík vyplývajúcich z pôvodcov zoonóz, na diagnostické postupy a na kontrolné opatrenia v spolupráci s kompetentnými národnými laboratóriami, referenčnými laboratóriami spoločenstva uvedenými v článku 13 a s Vedeckým veterinárnym výborom ustanoveným rozhodnutím 81/651/EHS [10];

b) stanoví v súlade s postupom uvedeným v článku 16 metódy zozbierania vzoriek a uskutočnenia vyšetrení v národných laboratóriách podľa článku 3 (2) a (3). V prípade salmonely sa tak učiní pred dátumom stanoveným v článku 17;

c) vymedzí smerovania opatrení na boj proti zoonózam.

Článok 7

Systémy sledovania pohybu chovných zvierat, stanovené rozhodnutím Komisie 89/153/EHS [11], sa uvedú do účinnosti vo vzťahu k opatreniam proti zoonózam a pôvodcom zoonóz prijatých v tejto smernici.

Článok 8

1. Členské štáty predložia Komisii pred 1. októbrom 1993 vnútroštátne opatrenia, ktoré sa uplatňujú na dosiahnutie cieľov tejto smernice, vzhľadom na zoonózy uvedené v prílohe I, body I a II, s výnimkou tých, ktoré sa už uplatňujú proti brucelóze a tuberkulóze podľa už schválených plánov v rámci legislatívy spoločenstva.

Môžu tam zahrnúť opatrenia na vyhľadávanie zoonóz a pôvodcov zoonóz uvedených v prílohe I, bod III.

Členské štáty, ktoré majú vnútroštátne plány na vyhľadávanie zoonóz uvedených v prílohe I, bod II, ich môžu predložiť Komisii ako informácie požadované v súlade s prvým pododsekom.

Členské štáty podajú každý rok Komisii správu o epidemiologickej situácii vzhľadom na trichinelózu.

Komisia prešetrí opatrenia oznámené členskými štátmi, aby určila ich zlučiteľnosť so zámermi tejto smernice. O svojich záveroch informuje členské štáty prostredníctvom Stáleho veterinárneho výboru.

2. Členské štáty musia v prípade salmonely hydiny odovzdať pred 1. januárom 1994 Komisii plány vyhotovené v súlade s kritériami stanovenými v prílohách II a III. Tieto plány musia:

a) upresňovať, pokiaľ sa týka salmonely, opatrenia prijaté na dosiahnutie súladu s minimálnymi požiadavkami, uvedenými v prílohe III;

b) brať do úvahy špecifickú situáciu v každom členskom štáte;

c) uviesť počet schválených národných laboratórií, v ktorých sa budú robiť vyšetrenia a identifikácie salmonely, takisto postupy schvaľovania týchto laboratórií.

3. Podľa postupu uvedeného v článku 16:

- plány uvedené v odseku 2 sú schválené, v prípade potreby zmenené a doplnené, najneskôr šesť mesiacov po ich predložení,

- zmeny a doplnenia alebo dodatky môžu byť pripojené k už k skôr schválenému plánu, aby sa vzal do úvahy vývoj situácie v príslušnom členskom štáte alebo v niektorej z jeho oblastí.

Článok 9

1. Podrobné pravidlá upravujúce finančnú účasť spoločenstva na opatreniach súvisiacich s porazením a deštrukciou a s oficiálnymi odbermi vzoriek, uložených podľa prílohy III, časť I, bod V, takisto na výkone funkcie laboratórií uvedených v prílohe IV, sú stanovené v súlade s rozhodnutím 90/424/EHS.

Pokiaľ sa týka opatrení uvedených v prílohe II, finančná účasť stanovená v rozhodnutí 90/424/EHS nesmie podporovať chovateľov, ktorí konajú proti požiadavkám tejto smernice.

50 % výdavkov na uplatnenie opatrení súvisiacich s porazením a deštrukciou uvedených v prvom pododseku sa sprostredkuje z vyššie spomenutej finančnej pomoci spoločenstva.

2. V článku 4 rozhodnutia 90/424/EHS sa pridá tento odsek 3:

"3. Ustanovenia článku 3, s výnimkou štvrtej zarážky odseku 2 a druhej zarážky odseku 5, sa uplatnia v prípade výskytu zoonózy uvedenej v smernici 92/117/EHS za podmienky, že tento výskyt vytvára bezprostredné riziko na ľudské zdravie. Táto podmienka sa naplní v prípade prijatia rozhodnutia uvedeného v článku 3 (3)."

Článok 10

1. Členské štáty uvedú do praxe – počínajúc 1. januárom 1994 – minimálne opatrenia stanovené proti salmonele v prílohe III, časť I.

Členské štáty musia pred 1. januárom 1994 stanoviť pravidlá upresňujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať na vyvarovanie sa zavlečenia salmonely do chovu, pritom sa zohľadňujú zásady stanovené v prílohe II smernice 90/539/EHS.

Rada, konajúc na základe kvalifikovanej väčšiny, rozhodne pred 1. januárom 1995 na návrh Komisie, vypracovaný na základe stanoviska Vedeckého veterinárneho výboru a skúseností dosiahnutých v čase uvedenia tohto nariadenia do praxe, o opatreniach vyžadovaných na kontrolu salmonely v kŕdľoch nosníc.

Až do prijatia takýchto opatrení môžu členské štáty, s náležitým zreteľom na pravidlá zmluvy, zachovať svoje vnútroštátne pravidlá vzhľadom na nosnice.

2. Rada, konajúc na základe kvalifikovanej väčšiny, na návrh vypracovaný Komisiou na základe informácií zozbieraných v súlade s článkami 5 a 6 a článku 8 (1), rozhodne, či sú potrebné špecifické opatrenia na kontrolu iných zoonóz porovnateľnej závažnosti.

Článok 11

1. Experti Komisie môžu, v miere potrebnej na jednotné uplatnenie tejto smernice a v spolupráci s kompetentnými úradmi členských štátov, vykonať kontroly na mieste. Na ten účel môžu overiť kontrolou reprezentatívne percento zariadenia, či členské štáty zabezpečujú súlad s touto smernicou. Komisia informuje kompetentný úrad o výsledkoch vykonaných kontrol.

Príslušný členský štát prijme všetky opatrenia, ktoré sa mu javia nutné na zohľadnenie výsledkov týchto kontrol. Ak členský štát neprijme takéto opatrenia, môže byť o primeraných opatreniach rozhodnuté podľa postupu uvedeného v článku 16, po vyšetrení situácie Stálym veterinárnym výborom.

2. Podrobné pravidlá na uvedenie tohto článku do praxe, najmä pokiaľ sa týkajú frekvencie a spôsobu vykonávania kontrol uvedených v prvom pododseku odseku 1, sa prijmú podľa postupu stanoveného v článku 16.

Článok 12

Opatrenia ochrany stanovené v smernici 90/425/EHS [12], týkajúce sa veterinárnych kontrol, ktoré sa majú vykonávať pri obchodovaní kvôli dokončeniu vnútorného trhu, sa vzťahujú na potreby tejto smernice.

Článok 13

Referenčné laboratória spoločenstva, ktorých zoznam je obsiahnutý v prílohe IV, sú zodpovedné, v súlade s úlohami a povinnosťami opísanými v uvedenej prílohe, za zabezpečenie väzby a koordinácie národných referenčných laboratórií uvedených v článku 3 (3).

Článok 14

1. Uvedenie alebo ponechanie na zozname spoločenstva tretích krajín alebo časti tretích krajín, z ktorých sú zo zdravotného hľadiska povolené dovozy, podlieha predloženiu plánu príslušnou treťou krajinou, ktorý udáva podrobnosti záruk poskytnutých touto krajinou vzhľadom na kontrolu zoonóz a pôvodcov zoonóz.

Tieto záruky musia mať taký účinok, ktorý nesmie byť nižší než účinok, ktorý vyplýva zo záruk stanovených touto smernicou.

Komisia schváli dotyčné plány podľa postupu uvedeného v článku 16. Iné záruky ako tie, ktoré vyplývajú z uplatňovania tejto smernice, sa môžu dovoliť v súlade s týmto postupom za predpokladu, že nie sú priaznivejšie ako záruky, ktoré sa uplatňujú na obchodovanie.

2. V prípade, že do 31. decembra 1995 sa nevydalo žiadne rozhodnutie podľa odseku l vzhľadom na niektorú z daných tretích krajín, uvedenie tejto krajiny do zoznamu uvedenom v odseku 1 je zrušené podľa postupu uvedeného v článku 16.

3. Zabezpečenie súladu kompetentnými úradmi tretích krajín s realizáciou plánov je overované formou kontrol expertmi spoločenstva, stanovenými predpismi spoločenstva.

Článok 15

Prílohy môžu byť zmenené alebo doplnené Radou konajúcou na základe kvalifikovanej väčšiny o návrhu Komisie.

Najmä príloha III sa opätovne preskúma podľa tohto postupu pred 1. januárom 1996.

Článok 16

1. V prípade, kde sa má doržiavať postup stanovený v tomto článku, predseda postúpi tieto záležitosti bez odkladu výboru, a to buď na jeho vlastný podnet, alebo na žiadosť niektorého členského štátu.

2. Pri hlasovaní v rámci výboru majú hlasy členských štátov váhu podľa článku 148 (2) zmluvy. Predseda nehlasuje.

3. Predstaviteľ Komisie predloží návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor doručí svoje stanovisko k týmto opatreniam v lehote, ktorú môže stanoviť predseda podľa naliehavosti predložených záležitostí. Stanoviská sú vynesené väčšinou 54 hlasov.

4. a) Komisia prijme opatrenia a okamžite ich implementuje v prípade, že sú v súlade s názorom výboru.

b) Keď opatrenia nie sú v súlade s názorom výboru alebo žiadne stanovisko nebolo doručené, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať. Rada prijme opatrenia kvalifikovanou väčšinou.

Ak tri mesiace po tom, čo návrhy boli predložené, Rada neprijala žiadne opatrenia, Komisia prijme navrhované opatrenia a ihneď ich implementuje, s výnimkou prípadu, keď Rada zamietla jednoduchou väčšinou tieto opatrenia.

Článok 17

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou pred 1. januárom 1994.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, tie budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo budú sprevádzané takýmto odkazom pri príležitosti ich úradného zverejnenia. Spôsoby vykonania takéhoto odkazu určia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti riadenej touto smernicou.

Článok 18

Tato smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 17. decembra 1992

Za Radu

predseda

J. Gummer

[1] Ú. v. ES C 253, 27.9.1991, s. 2.

[2] Ú. v. ES C 326, 16.2.1991, s. 223.

[3] Ú. v. ES C 79, 30.3.1992, s. 6.

[4] Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 23.

[5] Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 19. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 91/133/EHS (Ú. v. ES L 66, 13.3.1991, s. 18).

[6] Ú. v. ES 121, 29.7.1964, s. 2012/64. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/497/EHS (Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 69).

[7] Ú. v. ES L 55, 8.3.1971, s. 23. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 92/116/EHS (Ú. v. ES L 62, 15.3.1993, s. 1).

[8] Ú. v. ES L 26, 31.1.1977, s. 85. Smernica aktualizovaná smernicou 92/5/EHS (Ú. v. ES L 57, 2.3.1992, s. 1) a naposledy zmenená a doplnená smernicou 92/45/EHS (Ú. v. ES L 268, 14.9.1992, s. 35).

[9] Ú. v. ES L 255, 18.10.1968, s. 23.

[10] Ú. v. ES L 233, 19.8.1981, s. 32. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 86/105/EHS (Ú. v. ES L 93, 8.4.1986, s. 14).

[11] Ú. v. ES L 59, 2.3.1989, s. 33.

[12] Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/496/EHS (Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 56).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

ZOZNAM ZOONÓZ ZAHRNUTÝCH ČLÁNKOM 4

I. - Tuberkulóza spôsobená Mycobacterium bovis

- Brucelóza a jej pôvodcovia

- Salmonelóza a jej pôvodcovia

- Trichinelóza.

II. - Kampylobakteróza

- Echinokokóza

- Listerióza

- Besnota

- Toxoplasmóza

- Yersinióza

- Ďalšie zoonózy a jej pôvodcovia.

III. Všetky ostatné zoonózy neobjavené v spoločenstve a pôvodcovia týchto zoonóz.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

KRITÉRIA NA VYPRACOVANIE PLÁNOV NA SLEDOVANIE SALMONELY V KŔDĽOCH HYDINY

I. Plány musia uvádzať:

- počet a typ vzoriek, ktoré sa majú odobrať,

- počet a typ úradných vzoriek, ktoré sa majú odobrať,

- metódy odberu vzoriek,

- metódy vyšetrenia vzoriek a identifikáciu pôvodcov zoonóz.

II. Plány musia brať ohľad na tieto kritériá na na stanovenie postupov odberu vzoriek:

a) faktory, ktoré môžu podporovať šírenie jednej alebo viacerých zoonóz;

b) anamnéza dotyčnej zoonózy u domácich alebo voľne žijúcich zvierat v danej krajine alebo v oblasti;

c) príslušná populácia zvierat vzhľadom na:

- celkovú veľkosť populácie,

- homogénnosť populačnej skupiny,

- vek zvierat,

- živočíšnu výrobu;

d) životné prostredie hospodárstva vzhľadom na:

- regionálne rozdiely,

- hustotu stád,

- vzťahy s mestskými oblasťami,

- vzťahy s oblasťami s populáciou voľne žijúcich zvierat;

e) výrobné systémy hospodárenia zahŕňajú:

- jednotky intenzívneho hospodárenia,

- jednotky extenzívneho hospodárenia,

- systémy chovu, najmä režimy kŕmenia a opatrenia na starostlivosť o zdravie zvierat;

f) problémy, ktoré sa môžu objaviť vo svetle známych predchádzajúcich prípadov a iných informácií;

g) stupeň požadovanej ochrany podľa povahy a závažnosti príslušnej zoonózy.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

KONTROLA SALMONELY

Časť I SLEDOVANIE A KONTROLA – VÝSKYT SALMONELY V REPRODUKČNÝCH KŔDĽOCH

I. Reprodukčné kŕdle

Reprodukčný kŕdeľ obsahuje najmenej 250 vtákov (Gallus gallus) ošetrovaných alebo chovaných v jednej prevádzkarni s cieľom produkcie násadových vajec.

II. Sledovanie salmonely v reprodukčných kŕdľoch

Vlastník alebo osoba zodpovedná za liahne alebo reprodukčné kŕdle musí na svoje vlastné náklady robiť odbery vzoriek na analýzu s cieľom odhalenia salmonely buď v schválenom národnom laboratóriu, alebo v laboratóriu uznanom kompetentným úradom, pričom sa rešpektujú minimálne úrovne odoberaných vzoriek uvedených nižšie.

A. Chovné kŕdle

1. Pokiaľ ide o vtákov chovaných s cieľom reprodukcie, vzorky musia byť minimálne odobraté od jednodenných kurčiat, od štvortýždňových kurčiat a od mládok dva týždne pred začatím znášky.

2. Odoberané vzorky musia obsahovať:

a) v prípade jednodňových kurčiat – odbery vykonané na vnútorných stenách krabíc, v ktorých boli kurčatá zaslané do hospodárstva a z kadáverov kurčiat nájdených pri príchode a

b) v prípade mládok starých štyri týždne alebo v prípade odberov vykonaných dva týždne pred začatím znášky mládok – vzorky z výkalov; každá vzorka je zložená zo samostatných čerstvých vzoriek výkalov, z ktorých každý váži najmenej jeden gram a je odobratý buď ľubovoľne na určitom počte bodov budovy, v ktorom sú vtáci držaní, alebo – keď majú vtáci voľný prístup do viac ako jednej budovy jedného určeného hospodárstva – je odobratý z každej skupiny budov hospodárstva, v ktorom sú vtáci držaní;

c) počet miest, z ktorých sa majú odobrať rôzne vzorky výkalov na vytvorenie súborného vzorku, je takýto:

Počet vtákov držaných v jednej budove | Počet vzoriek výkalov, ktoré sa majú odobrať v budove alebo v skupine budov hospodárstva |

1–24 | (počet rovnaký s počtom vtákov až do maxima 20) |

25–29 | 20 |

30–39 | 25 |

40–49 | 30 |

50–59 | 35 |

60–89 | 40 |

90–199 | 50 |

200–499 | 55 |

500 alebo viac | 60 |

B. Dospelé reprodukčné kŕdle

1. U všetkých dospelých reprodukčných kŕdľov musia byť odoberané vzorky najmenej každé dva týždne počas obdobia znášky.

2. U reprodukčných kŕdľov, ktoré znášajú vajcia v liahni s celkovou kapacitou inkubácie menej než tisíc vajec, musia byť vykonané odbery vzoriek v hospodárstve a odbery obsahujú súhrnné vzorky výkalov, ktoré sú vytvorené z jednotlivých vzoriek výkalov, z ktorých každý váži najmenej 1g, zozbieraný podľa bodu A (2) b).

3. U reprodukčných kŕdľov, ktoré znášajú vajcia v liahni s celkovou kapacitou inkubácie tisíc vajec alebo viac, musia byť vykonané odbery vzoriek v liahni a tieto odbery obsahujú:

a) súhrné vzorky mekonia odobratého z 250 kurčiat, vyliahnutých z vajec zaslaných do liahne z každého reprodukčného kŕdľa alebo

b) vzorky kadáverov 50 kurčiat, ktoré sú mŕtve v škrupine vajec alebo sa vyliahli z vajec zaslaných do liahne z každého reprodukčného kŕdľa.

4. Tieto vzorky môžu byť takisto odobraté z reprodukčných kŕdľov, ktoré majú menej než 250 vtákov, ktoré znášajú vajcia v liahňach s celkovou kapacitou inkubácie tisíc vajec alebo viac.

5. Každých osem týždňov musia byť odbery vzoriek stanovené v bode B nahradené úradným odberom vzoriek, ktorý sa vykonáva v súlade s bodom 4.

C. Vyšetrenie vzoriek na salmonelu

Celkové množstvo vzoriek odoberatých v každej budove môže byť na potreby analýzy zoskupené.

Analýzy a testy na salmonelu sa robia buď podľa metód uznaných podľa postupu stanoveného v článku 16 tejto smernice – po konzultácii s vedeckým veterinárnym výborom, alebo – až do uznania – podľa overených a otestovaných vnútroštátnych metód, ktoré poskytujú záruky stanovené rozhodnutím 89/610/EHS [1].

III. Hlásenie výsledkov

Keď je po uskutočnenom sledovaní v súlade s bodom II odhalená v reprodukčnom kŕdli prítomnosť Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium, osoba zodpovedná za laboratórium uskutočňujúce vyšetrenie, osoba vykonávajúca vyšetrenie alebo majiteľ kŕdľa oznámi výsledky kompetentnému úradu.

IV. Vyšetrovanie kŕdľov vyhlásených po sledovaní za pozitívne

Keď je výskyt Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium ohlásený v súlade s bodom III, kŕdeľ je podrobený úradnému odberu vzoriek na potvrdenie prvých výsledkov. Vzorky z vtákov musia byť odobraté náhodne v rámci každej budovy chrániacej vtákov na hospodárstve, počet vzoriek sa zvolí podľa tabuľky v bode II (A) (2) c). Na účel kontroly musia byť vtáci z každej budovy zoskupení do skupiny po päť a od každého vtáka tejto skupiny sa musia vyšetriť vzorky pečene, vaječníkov a čriev na salmonelu buď použitím analýz a testov uznávaných podľa postupu stanoveného v článku 16 tejto smernice, alebo – až do uznania – podľa overených a otestovaných vnútroštátnych metodík.

V. Opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s kŕdľami, kde je infekcia potvrdená

Opatrenia musia byť v súlade s týmito minimálnymi normami:

1. Keď je po vyšetrení, vykonanom v súlade s bodom IV, potvrdená prítomnosť Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium u vtákov v budove, musia sa prijať tieto opatrenia:

a) žiaden vták nesmie opustiť dotyčnú budovu, s výnimkou povolenia kompetentného úradu s cieľom porazenia a deštrukcie pod kontrolou alebo s cieľom porazenia na jatkách, stanovenom kompetentným úradom v súlade s c);

b) neinkubované vajcia pochádzajúce od vtákov z dotyčnej budovy musia byť buď zničené na mieste, alebo po vhodnom označení musia byť dopravené pod kontrolou do zariadenia schváleného na spracovanie vajec, aby tam boli ošetrené teplom v súlade s požiadavkami smernice 89/437/EHS [2]

c) všetky vtáky v budove musia byť porazené podľa prílohy I, kapitola VI, bod 31 c) smernice 71/118/EHS, úradný veterinár jatiek je informovaný o rozhodnutí o porazení v súlade s prílohou I, kapitola VI, bod 25 a) tejto smernice alebo musia byť porazené a zničené spôsobom, ktorý maximálne zníži riziko šírenia salmonely.

2. Keď budova obývaná kŕdľami infikovanými Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium bola zbavená vtákov, musí sa urobiť dôkladná očista a dezinfekcia vrátane bezpečného odstránenia výkalov alebo podstielky podľa postupu stanoveného miestnym veterinárnym orgánom. Opätovné osadenie musí byť zabezpečené kurčatami zodpovedajúcimi požiadavkám bodu II (A) (1).

3. Ak násadové vajcia pochádzajúce z kŕdľov, v ktorých bola potvrdená prítomnosť Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium, sú stále prítomné v liahni, musia byť zničené alebo musí sa s nimi zaobchádzať ako s veľmi nebezpečným materiálom podľa smernice 90/667/EHS [3].

VI. Podľa postupu stanoveného v článku 16 a dodržiavajúc stanovisko Vedeckého veterinárneho výboru, ktoré sa má zistiť pred l. októbrom 1993,

a) systémy stáleho dohľadu založené na sérologických kontrolách hospodárstva môžu byť uznané, ak poskytujú záruky rovnocenné systému inšpekcie v liahni, stanovenému v bode II (A) (1), (B) (3) a (4) a (C),

b) alternatívne riešenia povinného porazenia stanoveného v bode V c), ako je ošetrenie antibiotikami, môžu byť schválené pre rozmnožovacie kŕdle;

c) môžu byť stanovené špecifické pravidlá s cieľom ochrany hodnotného genetického materiálu.

Kontrolné opatrenia uvedené v tejto kapitole môžu byť – podľa postupu stanoveného v článku 16 – prehodnotené vo svetle vývoja vedeckých poznatkov.

Časť II KONTROLA SALMONELY NA KONEČNOM VÝROBNOM STUPNI KRMNÝCH ZMESÍ PRE HYDINU

V prípade úradných odberov vzoriek v hospodárstve alebo v prípadoch odôvodneného podozrenia môžu byť vykonané odbery krmných zmesí používaných na kŕmenie hydiny.

Keď je nejaká vzorka pozitívna na salmonelu, kompetentný úrad začne vyšetrovanie s cieľom:

a) identifikácie zdroja kontaminácie, najmä prostredníctvom úradných vzoriek odobratých v rôznych štádiách výroby;

b) prešetriť uplatňovanie pravidiel a kontrol tykajúcich sa odstraňovania a spracovania živočíšnych odpadov, najmä tých, ktoré sú uvedené v smernici 90/667/EHS;

c) stanoviť postupy na správne spracovacie metódy a zabezpečiť súlad s uznanými postupmi.

[1] Ú. v. ES L 351, 2.12.1989, s. 34.

[2] Ú. v. ES L 212, 22.7.1989, s. 87. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/684/EHS (Ú. v. ES L 376, 31.12.1991, s. 38).

[3] (2) Smernica Rady 90/667/EHS z 27. novembra 1990, stanovujúca veterinárne pravidlá na odstránenie a spracovanie odpadov zvierat a na ich uvedenie na trh a na prevenciu proti patogénom v krmivách živočíšneho alebo rybieho pôvodu a meniaca a doplňujúca smernicu 90/425/EHS (Ú. v. ES L 363, 27.12.1990, s. 51).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

KAPITOLA I ZOZNAM REFERENČNÝCH LABORATÓRIÍ SPOLOČENSTVA NA ZOONÓZY [1]

I. Epidemiológia zoonóz

Institut für Veterinärmedizin(Robert von Ostertag-Institut)Postfach 33 00 13

Thielallee 88/92

D-1000

Berlin (Nemecká spolková republika)

II. Salmonela

Rijksinstituut voor de Volksgezondheid

Postbus 1

NL-3720 BA

Bilthoven (Holandsko)

KAPITOLA II POVINNOSTI A ÚLOHY REFERENČNÉHO LABORATÓRIA SPOLEČENSTVA

1. Referenčné laboratóriá spoločenstva uvedené v kapitole I sú zodpovedné za:

- poskytovanie informácií s podrobnosťami o analytických metódach a porovnávacích skúškach v národných referenčných laboratóriách,

- koordináciu uplatňovania metód uvedených v prvej pomlčke národnými referenčnými laboratóriami, najmä organizovaním porovnávacích skúšok,

- koordináciu výskumu nových analytických metód a informovanie referenčných národných laboratórií o pokrokoch dosiahnutých v tejto oblasti,

- vedenie kurzov školení a doškoľovaní na pomoc personálu národných referenčných laboratórií,

- poskytovanie technickej a vedeckej pomoci Komisii, najmä v prípadoch pochybností s výsledkami analýzy medzi členskými štátmi.

2. Referenčné laboratória spoločenstva zaručujú dodržiavanie týchto podmienok činnost.

Musia:

- mať primerane kvalifikovaný personál s dostatočnou praxou v technikách používaných pri odhaľovaní zoonóz,

- mať k dispozícii vybavenie a substancie potrebné na vykonávanie úloh uvedených v odseku 1,

- mať primeranú administratívnu infraštruktúru,

- zabezpečiť, aby ich personál rešpektoval dôverný charakter určitých predmetov, výsledkov alebo oznámení,

- mať dostatočnú znalosť medzinárodných noriem a skúseností.

[1] Bez ujmy na referenčné laboratóriá na brucelózu, tuberkulózu a besnotu.

--------------------------------------------------