Smernica Rady 92/114/EHS

zo 17. decembra 1992,

ktorá sa týka vonkajších výčnelkov zadného dielu kabíny motorových vozidiel kategórie N

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 100 a,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

v spolupráci s Európskym parlamentom [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže by mali byť prijaté opatrenia s cieľom progresívneho zriadenia vnútorného trhu presahujúce obdobie, ktoré skončí 31. decembra 1992; keďže vnútorný trh tvorí oblasť bez vnútorných hraníc, kde je zabezpečený voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu;

keďže technické požiadavky, ktorým musia podľa vnútroštátnych právnych predpisov vyhovovať motorové vozidlá, sa týkajú, okrem iného, vonkajších výčnelkov kabín nákladných vozidiel;

keďže tieto požiadavky sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú; keďže je preto potrebné, aby všetky členské štáty prijali rovnaké požiadavky okrem súčasných pravidiel alebo namiesto nich, čo by so zreteľom na každý typ vozidla umožnilo hlavne uplatňovanie postupu EHS typového schválenia motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ktorý bol predmetom Smernice Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel [4];

keďže z hľadiska zvyšovania bezpečnosti na cestách sa považuje za naliehavé a celkom nevyhnutné, aby z kabín motorových vozidiel kategórie N nevyčnievali ostré vonkajšie výstupky, čím by sa znížilo riziko alebo vážnosť poranení, ktoré by utrpela osoba pri styku s vonkajším povrchom vozidla v prípade nehody;

keďže sa odporúča dodržiavať technické požiadavky Predpisu EHK č. 61 (Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov), týkajúce sa jednotných ustanovení o vonkajších výčnelkoch kabín nákladných vozidiel; keďže tento predpis EHK je pripojený k Dohode z 20. marca 1958 o prijatí jednotných podmienok schválenia a vzájomného uznávania osvedčenia výstroja a súčastí motorových vozidiel,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Na účely tejto smernice "vozidlo" znamená akékoľvek motorové vozidlo kategórie N, ako je definované v prílohe I k smernici 70/156/EHS, konštruované a vyrábané na prevádzku na ceste s karosériou alebo bez nej, ktoré má aspoň štyri kolesá a maximálnu konštrukčnú rýchlosť presahujúcu 25 km/h.

Článok 2

Žiadny členský štát nesmie zamietnuť EHS typové schválenie alebo národné typové schválenie typu vozidla, ani zamietnuť alebo zakázať predaj, registráciu, uvedenie do prevádzky alebo používanie vozidla na základe jeho vonkajších výčnelkov smerom dopredu od zadnej steny kabíny, ak takéto vozidlá vyhovujú požiadavkám stanoveným v prílohe I.

Článok 3

Akékoľvek zmeny a doplnky potrebné na prispôsobenie požiadaviek príloh technickému pokroku sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 13 smernice 70/156/EHS.

Článok 4

1. Najneskôr do 1. júna 1993 členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

Tieto opatrenia sa budú uplatňovať od 1. októbra 1993.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 17. decembra 1992

Za Radu

predseda

R. Needham

[1] Ú. v. ES C 230, 4.9.1991, s. 46.

[2] Ú. v. ES C 67, 16.3.1992, s. 77; a Ú. v. ES C 305, 23.11.1992.

[3] Ú. v. ES C 49, 24.2.1992, s. 3.

[4] Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 87/403/EHS (Ú. v. ES L 220, 8.8.1987, s. 44).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Táto smernica platí pre vonkajšie predné výčnelky zadného dielu kabíny motorových vozidiel kategórie N; je obmedzená na vonkajší povrch, ako je definovaný nižšie a neuplatňuje sa na vonkajšie spätné zrkadlá vrátane ich podpier alebo na príslušenstvo ako rádiové antény a nosiče batožiny.

2. DEFINÍCIE

Pre účely tejto smernice:

2.1. "Vonkajší povrch" znamená časť vozidla smerom dopredu od zadnej steny kabíny, ako je definovaný v bode 2.5, s výnimkou samotnej zadnej steny a zahŕňa také položky ako predné blatníky, predné nárazníky a predné kolesá;

2.2. "Typové schválenie vozidla" znamená schválenie typu vozidla s ohľadom na jeho vonkajšie výčnelky;

2.3. "Typ vozidla" znamená motorové vozidlá, ktoré sa neodlišujú v takých základných ohľadoch ako "vonkajší povrch";

2.4. "Kabína" znamená časť karosérie, ktorá tvorí oddelenie pre vodiča a cestujúcich, vrátane dverí;

2.5. "Zadná stena kabíny" znamená najzadnejšiu časť vonkajšieho povrchu oddelenia pre vodiča a cestujúcich. Ak nie je možné určiť postavenie zadnej steny kabíny, pre účely tejto smernice to bude vertikálna priečna rovina umiestnená 50 cm dozadu od bodu R vodičovho sedadla, pričom sedadlo, ak je nastaviteľné, je umiestnené vo svojej najzadnejšej polohe (pozri prílohu III k smernici 77/649/EHS) [1]). Ak je kabína vybavená viac ako jedným radom sedadiel, pre definíciu zadnej steny kabíny treba brať do úvahy najzadnejšie sedadlo v jeho najzadnejšej polohe. Výrobca však môže so súhlasom technickej služby požiadať o alternatívnu vzdialenosť ak sa ukáže, že 50 cm je pre určité vozidlo nevhodná vzdialenosť.

2.6. "Referenčná rovina" znamená horizontálnu rovinu prechádzajúcu stredom predných kolies alebo horizontálnu rovinu umiestnenú vo výške 50 cm nad zemou podľa toho, ktorá z nich je nižšie. Táto rovina je definovaná pre naložený stav vozidla.

2.7. "Podlahová čiara" znamená čiaru definovanú nasledovne:

Keď sa vertikálna os kužeľa neurčenej výšky, so stranou v uhle 15° na vertikálu, pohybuje okolo vonkajšieho povrchu naloženého vozidla, aby zostala v kontakte s vonkajším povrchom telesa v jeho najnižšom bode, čiara podlahy je geometrickou stopou dotykových bodov. Pri určovaní čiary podlahy sa do úvahy neberú výfukové rúry, kolesá alebo funkčné mechanické prvky pripojené k spodnej časti karosérie ako otvory pre zdvihák, závesné podpery alebo prídavné zariadenia používané na ťahanie alebo v prípade poruchy. V priestoroch na vonkajšej strane oblúkov kolies sa predpokladá imaginárny povrch rozširujúci susedné vonkajšie povrchy bez zmeny polohy. Pri určovaní čiary podlahy sa berú do úvahy predné nárazníky. V závislosti od typu vozidiel môže byť stopa čiary podlahy, alebo na vonkajšom okraji profilu nárazníka, alebo na telese steny pod nárazníkom. Ak je súčasne dva alebo viac dotykových bodov, používa sa na určenie čiary podlahy najnižší bod dotyku.

2.8. "Polomer zakrivenia" znamená polomer oblúka kruhu, ktorý je najbližšie k zaoblenému tvaru uvažovaného komponentu.

2.9. "Naložené vozidlo" znamená vozidlo pri jeho maximálnej, technicky povolenej, naloženej hmotnosti a rozložení tejto hmotnosti medzi nápravy podľa uvedenia výrobcu.

3. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

3.1. Ustanovenia tejto smernice neplatia pre tie časti "vonkajšieho povrchu" vozidla, ktoré pri nenaloženom vozidle s dverami, oknami, vstupnými poklopmi atď. v uzavretej polohe sú buď:

3.1.1. mimo zóny, ktorá má hornú hranicu v horizontálnej rovine situovanej 2,00 m nad zemou a dolná hranica je referenčná rovina definovaná v bode 2.6 alebo podlahová čiara definovaná v bode 2.7 podľa výberu výrobcu; alebo

3.1.2. umiestnené v zóne opísanej v bode 3.1.1., ale v statickom stave sa ich nemôže dotknúť guľa o priemere 100 mm.

3.1.3. Ak je dolnou hranicou zóny referenčná rovina, treba brať do úvahy aj časti vozidla pod referenčnou rovinou spadajúce medzi dve vertikálne roviny, z ktorých jedna sa dotýka vonkajšieho povrchu vozidla a druhá je s ňou rovnobežná a umiestnená o 80 mm smerom do vnútornej časti vozidla od bodu, v ktorom sa referenčná rovina dotýka karosérie vozidla.

3.2. "Vonkajší povrch" vozidla nesmie vykazovať smerom von žiadne časti, ktoré by mohli zachytiť chodcov, cyklistov alebo motocyklistov.

3.3. "Vonkajší povrch" vozidla nesmie vykazovať smerom von žiadne zahrotené alebo ostré časti alebo výčnelky takého tvaru, rozmerov, smeru alebo tvrdosti, u ktorých je pravdepodobné, že by mohli zvýšiť riziko alebo závažnosť telesného poranenia osoby pri náraze karosérie, alebo keď sa po karosérii telo šmýka v prípade kolízie.

3.4. Vyčnievajúce časti vonkajšieho povrchu, ktoré nemajú väčšiu tvrdosť ako 60 shore A, môžu mať polomer zakrivenia nižší než hodnoty predpísané v bode 4 nižšie.

4. ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY

4.1. Ozdoby, obchodné symboly, písmená a čísla obchodného označenia

4.1.1. Ozdoby, obchodné symboly, písmená a čísla obchodného označenia nesmú mať žiadny polomer zakrivenia menší než 2,5 mm. Táto požiadavka neplatí pre tieto časti, ak nevyčnievajú viac než 5 mm z okolitého povrchu; v tomto prípade však ich hrany smerujúce von musia byť zaoblené.

4.1.2. Ozdoby, obchodné symboly, písmená a čísla obchodného označenia, ktoré vyčnievajú viac než 10 mm z okolitého povrchu, musia byť zatlačené, oddelené alebo ohnuté silou 10 daN pôsobiacou na najviac vyčnievajúci bod v ktoromkoľvek smere, v rovine približne rovnobežnej s povrchom, na ktorom sú namontované. Na vynaloženie sily 10 daN sa použije plocho zakončené baranidlo s priemerom maximálne 50 mm. Keď to nie je možné, musí sa použiť ekvivalentná metóda. Po zatlačení, oddelení alebo ohnutí ozdôb nesmie zvyšná časť vyčnievať viac než 10 mm a nesmie mať zahrotené, ostré alebo rezné hrany.

4.2. Clony a obruby svetlometov

4.2.1. Vyčnievajúce clony a obruby sú povolené na svetlometoch za predpokladu, že pri meraní vo vzťahu k vonkajšiemu priehľadnému povrchu svetlometu nevyčnievajú viac než 30 mm a ich polomer zakrivenia je aspoň 2,5 mm po celom povrchu.

4.2.2. Zatiahnuteľné svetlomety musia v prevádzkovej aj zatiahnutej polohe spĺňať požiadavky bodu 4.2.1.

4.2.3. Ustanovenia bodu 4.2.1 neplatia pre svetlomety osadené v karosérii, alebo keď svetlomet prečnieva cez karosériu za predpokladu, že karoséria vyhovuje požiadavkám bodu 3.2.

4.3. Mriežky

Časti mriežok musia mať polomer zakrivenia:

- minimálne 2,5 mm, ak je vzdialenosť medzi susednými časťami väčšia než 40 mm,

- minimálne 1 mm, ak je vzdialenosť od 25 do 40 mm,

- minimálne 0,5 mm, ak je vzdialenosť menšia než 25 mm.

4.4. Predné sklo a čistiace zariadenia svetlometov

4.4.1. Hore uvedené zariadenia musia byť také, aby hriadele stieračov mali ochranné obloženie s polomerom zakrivenia minimálne 2,5 mm a oblasť povrchu minimálne 150 mm2 pri meraní v reze najďalej 6,5 mm od najviac vyčnievajúceho bodu.

4.4.2. Trysky pre ostrekovače predného skla a čistiace zariadenia svetlometov musia mať polomer zakrivenia minimálne 2,5 mm. Tie, ktoré vyčnievajú menej než 5 mm musia mať zaoblené hrany smerujúce von.

4.5. Ochranné zariadenia (nárazníky)

4.5.1. Okraje predných ochranných zariadení musia byť zahnuté do vnútra, smerom k vonkajšiemu povrchu karosérie.

4.5.2. Komponenty predných ochranných zariadení musia byť konštruované tak, aby všetky pevné povrchy smerujúce von mali polomer zakrivenia minimálne 5 mm.

4.5.3. Zariadenia ako ťažné závesy a navijáky nesmú vyčnievať za najprednejší povrch nárazníka. Navijáky však môžu vyčnievať za najprednejší povrch nárazníka za predpokladu, že keď sa nepoužívajú, sú pokryté vhodným ochranným obložením s polomerom zakrivenia minimálne 2,5 mm.

4.5.4. Požiadavky bodu 4.5.2. neplatia pre časti nárazníka alebo časti namontované na nárazníku alebo osadené v ňom, ktoré vyčnievajú menej než 5 mm. Hrany zariadení vyčnievajúce menej než 5 mm musia byť zaoblené. Vzhľadom na zariadenia namontované na nárazníkoch a uvedené v iných bodoch tejto smernice, zostávajú v platnosti osobitné požiadavky obsiahnuté v tejto smernici.

4.6. Kľučky, závesy, tlačidlá dverí, batožinové priestory, kryty, vetracie otvory, prístupové poklopy a držadlá

4.6.1. Vyššie uvedené časti nesmú vyčnievať viac než: 30 mm v prípade tlačidiel, 70 mm v prípade držadiel a upínadiel krytov a 50 mm vo všetkých ostatných prípadoch. Musia mať polomer zakrivenia minimálne 2,5 mm.

4.6.2. Ak kľučky bočných dverí treba pri otváraní otáčať, musia splniť jednu z týchto požiadaviek:

4.6.2.1. v prípade kľučiek, ktoré rotujú paralelne s rovinou dverí, musí byť otvorený okraj kľučiek nasmerovaný dozadu. Okraj takýchto kľučiek musí byť otočený dozadu v smere roviny dverí a upevnený do ochranného rámu alebo zapustený;

4.6.2.2. kľučky, ktoré sa otáčajú ktorýmkoľvek smerom von a ktoré nie sú rovnobežné s rovinou dverí, musia byť v uzavretej polohe zakryté v ochrannom ráme alebo zapustené. Otvorený okraj musí smerovať dozadu alebo dolu.

Okrem toho kľučky, ktoré nevyhovujú tejto poslednej podmienke, môžu však byť akceptované, ak:

- majú nezávislý vratný mechanizmus,

- pri poruche vratného mechanizmu nemôžu vyčnievať viac než 15 mm,

- v otvorenej polohe majú polomer zakrivenia minimálne 2,5 mm (táto požiadavka neplatí, ak je v maximálne otvorenej polohe výčnelok menší než 5 mm, pričom v tomto prípade musia byť okraje častí smerujúce dopredu zaoblené),

- ich koncová oblasť povrchu, keď sa meria maximálne 6,5 mm od bodu vyčnievajúceho najďalej, nie je menšia než 150 mm2

4.7. Stúpačky automobilov

Hrany stúpačiek a schodov musia byť zaoblené.

4.8. Bočné vzduchové a dažďové deflektory a okenné vzduchové deflektory proti nečistotám

Hrany, ktoré by mohli byť nasmerované von, musia mať polomer zakrivenia minimálne 1 mm.

4.9. Hrany plechov

Hrany plechov sú povolené za predpokladu, že hrana je zahnutá dozadu smerom ku karosérii tak, aby sa jej nemohla dotýkať guľa s priemerom 100 mm alebo za predpokladu, že má ochranný kryt s polomerom zakrivenia minimálne 2,5 mm.

4.10. Matice kolies, kryty hlavy kolesa a ochranné zariadenia

4.10.1. Matice kolies, kryty hlavy kolesa a ochranné zariadenia nesmú mať nijaké rebrovito tvarované výstupky.

4.10.2. Keď sa vozidlo pohybuje priamym smerom, žiadna časť kolies, iná ako pneumatiky umiestnené nad horizontálnou rovinou, prechádzajúcou cez ich os otáčania, nesmie vyčnievať za vertikálny priemet v horizontálnej rovine okraja karosérie nad kolesom. Ak to je však funkčnými požiadavkami zdôvodnené, môžu ochranné zariadenia, ktoré pokrývajú matice a hlavy kolies, vyčnievať za vertikálny priemet okraja karosérie nad kolesom za predpokladu, že polomer zakrivenia povrchu vyčnievajúcej časti nie je menší než 5 mm a že vyčnievanie za vertikálnym priemetom okraja karosérie nad kolesom v nijakom prípade nepresahuje 30 mm.

4.10.3. Ochranné zariadenie/a vyhovujúce bodu 4.10.2 musí/ia byť namontované vtedy, keď skrutky alebo matice vyčnievajú za priemet vonkajšieho povrchu pneumatiky (časť pneumatiky umiestnená nad horizontálnou rovinou prechádzajúcou cez os otáčania kolesa).

4.11. Podpery pre zdvihák a výfukové potrubie/a

4.11.1. Podpery pre zdvihák (ak sú) a výfukové potrubie alebo potrubia nesmú vyčnievať viac než 10 mm za vertikálny priemet podlahovej čiary alebo za vertikálny priemet priesečníka referenčnej roviny s vonkajším povrchom vozidla.

4.11.2. Bez ohľadu na vyššie uvedenú požiadavku môže výfukové potrubie vyčnievať viac než 10 mm za predpokladu, že jeho hrany sú na konci zaoblené na polomer zakrivenia minimálne 2,5 mm.

4.12. Výčnelky a vzdialenosti sa musia merať podľa požiadaviek prílohy III.

5. ŽIADOSŤ O EHS TYPOVÉ SCHVÁLENIE

5.1 Žiadosť o EHS typové schválenie pre typ vozidla vzhľadom na vonkajšie výčnelky musí predložiť výrobca vozidla alebo jeho oprávnený zástupca.

5.2. Musí byť doplnená tromi kópiami nižšie uvedených dokladov:

5.2.1. popisom typu vozidla, jeho vonkajších výčnelkov smerom dopredu od zadnej steny kabíny, zahrňujúcim údaje uvedené v prílohe III, spolu s dokumentáciou požadovanou pri použití článku 3 smernice 70/156/EHS;

5.2.2. fotografiami prednej a bočných častí vozidla;

5.2.3. takými rozmerovými výkresmi vonkajšieho povrchu s vonkajšími výčnelkami, bodom R, referenčnou rovinou alebo podlahovou čiarou, ktoré vyžaduje technická služba, aby sa preukázala zhoda s ustanoveniami bodov 3 a 4.

5.3. Žiadateľ musí technickej službe zodpovednej za vykonanie schvaľovacieho testu dodať:

5.3.1. vozidlo, zastupujúce typ, ktorý má byť schválený, a časť/ti vozidla, ktoré sa považujú za podstatné pre vykonanie kontrol a testov požadovaných touto smernicou;

5.3.2. určité časti a vzorky použitých materiálov, ak to vyžaduje technická služba.

6. EHS TYPOVÉ SCHVÁLENIE

EHS typové schválenie sa udelí a vydá sa osvedčenie zodpovedajúce vzoru v prílohe IV, ak vozidlo predvedené na schválenie vyhovuje ustanoveniam popísaným v bode 5 a spĺňa požiadavky bodov 3 a 4.

Na požiadanie výrobcu môže byť typovo schválené akékoľvek vozidlo kategórie N1 vzhľadom na jeho vonkajšie výčnelky smerom dopredu od zadnej steny kabíny, na základe technických špecifikácií smernice 74/483/EHS [2].

7. ROZŠÍRENIE EHS TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

7.1. Každá modifikácia typu vozidla alebo jeho vonkajších výčnelkov, smerom dopredu od zadnej steny kabíny, musí byť oznámená administratívnemu oddeleniu, ktoré schválilo typ vozidla. Toto oddelenie môže potom buď:

7.1.1. usúdiť, že je nepravdepodobné, aby modifikácie mali zrejmý nepriaznivý vplyv a že v každom ohľade vozidlo ešte stále vyhovuje požiadavkám; alebo

7.1.2. vyžiadať si ďalší protokol o teste od technickej služby zodpovednej za vykonávanie testov.

7.2. Príslušný orgán vydávajúci rozšírenie schválenia musí uviesť sériové číslo rozšírenia v osvedčení o typovom schválení, ako je znázornené v prílohe IV.

[1] Ú. v. ES L 267, 19.10.1977, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 90/630/EHS (Ú. v. ES L 341, 6.12.1990, s. 20).

[2] Ú. v. ES L 266, 2.10.1974, s. 4.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

MERANIE VÝČNELKOV A VZDIALENOSTÍ

1. METÓDA URČOVANIA ROZMEROV VÝČNELKU ČASTI NAMONTOVANEJ NA VONKAJŠOM POVRCHU

1.1. Rozmery výčnelku časti namontovanej na konvexnom paneli môžu byť určené buď priamo, alebo odvolaním sa na výkres príslušného prierezu časti v namontovanej polohe.

1.2. Ak výčnelok časti namontovanej na inom ako konvexnom paneli nemôže byť určený jednoduchým meraním, určí sa maximálne kolísanie vo vzdialenosti medzi referenčnou čiarou steny a stredom gule s priemerom 100 mm, pričom guľa sa pohybuje v stálom kontakte s časťou. Príklad použitia tejto metódy je uvedený na obrázku 1.

1.3. Pre držadlá sa výčnelok meria vo vzťahu k rovine prechádzajúcej cez body pripevnenia. Príklad je uvedený na obrázku 2.

2. METÓDA URČOVANIA VÝČNELKU CLÔN A OBRÚB SVETLOMETOV

2.1. Výčnelok z vonkajšieho povrchu svetlometu sa meria horizontálne z bodu dotyku gule s priemerom 100 mm, ako je znázornené na obrázku 3.

3. METÓDA URČOVANIA VZDIALENOSTI MEDZI ČASŤAMI MRIEŽKY

3.1. Vzdialenosť medzi časťami mriežky je vzdialenosť medzi dvoma rovinami prechádzajúcimi cez body dotyku gule a kolmými na čiaru spájajúcu body dotyku. Príklady používania tejto metódy sú uvedené na obrázkoch 4 a 5.

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

VZOR INFORMAČNÉHO DOKUMENTU a)

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------