Smernica Rady

z 29. júna 1990

o postupe spoločenstva na zlepšenie priehľadnosti cien plynu a elektrickej energie, účtovaných priemyselným koncovým odberateľom

(90/377/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, najmä na jej článok 213,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže priehľadnosť cien energie do rozsahu, ktorý posilňuje podmienky zabezpečujúce, aby hospodárska konkurencia na spoločnom trhu nebola deformovaná, je podstatná na dosiahnutie a plynulé fungovanie vnútorného trhu s energiou;

keďže priehľadnosť cien energie môže napomôcť odstránenie diskriminácie užívateľov zvyšovaním ich slobody pri voľbe medzi rozličnými energetickými zdrojmi a rozličnými dodávateľmi;

keďže v súčasnosti sa stupeň priehľadnosti cien mení od jedného energetického zdroja krajiny spoločenstva alebo regiónu k druhému, nastoľujúc takto otázku uskutočňovania vnútorného energetického trhu;

keďže však cena platená priemyselnými odvetviami v spoločenstve za energiu, ktorú tieto používajú, je jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť, a preto by mala zostať zachovaná jej dôvernosť;

keďže systém štandardných spotrebiteľov používaný Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev (ŠÚES) v jeho uverejneniach o cenách a systéme trhových cien, ktoré sa majú zaviesť pre hlavných priemyselných užívateľov elektrickej energie, bude zabezpečovať, aby priehľadnosťou cien nebola dotknutá ochrana dôverných informácií;

keďže je potrebné rozšíriť kategórie spotrebiteľov, ktoré používa Štatistický úrad Európskych spoločenstiev, až do limitov, pri ktorých ostávajú spotrebitelia reprezentatívnymi;

keďže by sa takto mala dosiahnuť priehľadnosť cien platených koncovými užívateľmi bez ohrozenia nevyhnutnej dôvernosti kontraktov; keďže s cieľom zachovania dôvernosti musia byť v danej spotrebiteľskej kategórii aspoň traja spotrebitelia na ceny, ktoré majú byť zverejnené;

keďže tieto informácie, ktoré sa týkajú plynu a elektrickej energie, spotrebúvané priemyslom pre koncových užívateľov elektrickej energie, budú okrem toho umožňovať porovnania, ktoré musia byť navrhnuté s inými energetickými zdrojmi (ropa, uhlie, fosílne palivá a obnoviteľné zdroje energie) a s inými spotrebiteľmi;

keďže podniky, ktoré dodávajú plyn a elektrickú energiu, ako aj priemyselní spotrebitelia plynu a elektrickej energie neprestávajú podliehať nezávisle od uplatnenia tejto smernice konkurenčným pravidlám zmluvy a keďže následne môže Komisia požadovať oznámenie cien a podmienok predaja;

keďže znalosť platných cenových systémov tvorí časť priehľadnosti cien;

keďže znalosť podrobného prehľadu spotrebiteľov pomocou kategórie a ich jednotlivých trhových podielov tiež formuje časť priehľadnosti cien;

keďže oboznámenie Štatistického úradu Európskych spoločenstiev s cenami a podmienkami predaja spotrebiteľom, s fungujúcimi cenovými systémami, ako aj s podrobným prehľadom spotrebiteľov rozdelených pomocou spotrebiteľských kategórií by malo dostatočne informovať Komisiu, aby sa táto mohla rozhodnúť, ak je to potrebné, pre vhodnú činnosť alebo návrhy vzhľadom na situáciu vnútorného energetického trhu;

keďže údaje poskytnuté Štatistickému radu Európskych spoločenstiev budú spoľahlivejšie, ak tieto údaje zozbierajú samotné podniky;

keďže znalosť zdaňovania a parafiškálnych poplatkov existujúcich v každom členskom štáte je dôležitá na zabezpečovanie priehľadnosti cien;

keďže musí byť umožnené kontrolovať spoľahlivosť údajov dodávaných Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev;

keďže dosiahnutie priehľadnosti cien si vyžaduje zverejňovanie a cirkuláciu cien a cenových systémov v maximálnom možnom rozsahu medzi spotrebiteľmi;

keďže, aby sa realizovala priehľadnosť cien energie, systém by mal byť založený na osvedčených odborných vedomostiach a metódach vyvinutých a uplatňovaných Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev, vzťahujúcich sa na spracúvanie, kontrolovanie a zverejňovanie údajov;

keďže s výhľadom na dosiahnutie vnútorného energetického trhu by mal byť systém priehľadnosti cien sprevádzkovaný tak skoro, ako je to len možné;

keďže jednotné vykonávanie tejto smernice vo všetkých členských štátoch možno dosiahnuť len vtedy, keď trh so zemným plynom, zvlášť s ohľadom na infraštruktúru, dosiahol postačujúcu úroveň rozvoja,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Členské štáty podniknú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby podniky, ktoré dodávajú plyn a elektrickú energiu priemyselným koncovým užívateľom, ako je to definované v prílohách I a II, oznámili Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev v článku 3 stanovenou formou nasledujúce:

1. ceny a termíny predaja plynu a elektrickej energie priemyselným koncovým užívateľom;

2. používané cenové systémy;

3. podrobný prehľad spotrebiteľov a zodpovedajúcich množstiev pomocou spotrebiteľských kategórií, aby sa zabezpečila reprezentatívnosť týchto kategórií na národnej úrovni.

Článok 2

1. Podniky uvedené v článku 1 zhromažďujú údaje stanovené v článku 1 ods. 1 a 2 každoročne k 1. januáru a k 1. júlu. Tieto údaje, zostavené v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 3, sa ďalej zasielajú Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev a príslušným orgánom členských štátov v priebehu dvoch mesiacov.

2. Na základe údajov uvedených v odseku 1 Štatistický úrad Európskych spoločenstiev uverejní vždy v máji a v novembri vhodnou formou ceny plynu a elektrickej energie pre priemyselných užívateľov v členských štátoch a cenových systémov používaných na tento účel.

3. Informácie stanovené v článku 1 ods. 3 sa zasielajú každé dva roky Štatistickému úradu a príslušným orgánom členských štátov. Prvé oznámenie sa týka situácie, aká nastane 1. januára 1991. Táto informácia sa nezverejní.

Článok 3

Vykonávacie ustanovenia týkajúce sa formy, obsahu a všetkých ostatných charakteristických stránok informácií stanovených v článku 1 sú uvedené v prílohách I a II.

Článok 4

Štatistický úrad Európskych spoločenstiev neprezrádza údaje, ktoré boli dodané v zhode s článkom 1, ktoré by mohli svojou povahou podliehať obchodnému tajomstvu. Takéto dôverné štatistické údaje, prevedené na Štatistický úrad Európskych spoločenstiev, by mali byť prístupné len úradníkom Štatistického úradu Európskych spoločenstiev a mali by sa používať len na štatistické účely.

Toto ustanovenie však nezabraňuje uverejňovaniu takýchto údajov v úhrnnej forme, ktoré neumožní, aby boli identifikované jednotlivé obchodné transakcie.

Článok 5

Ak Štatistický úrad Európskych spoločenstiev zistí štatisticky významné anomálie alebo nedôslednosti v údajoch, ktoré sú mu poskytnuté podľa tejto smernice, môže požiadať štátne orgány, aby mu umožnili skontrolovať príslušné protirečivé údaje, ako aj spôsoby kalkulácie alebo vyhodnocovania, na ktorých sú založené zhrnuté údaje, s cieľom odhadnutia alebo pozmenenia akýchkoľvek informácií, ktoré sa považujú za nesprávne.

Článok 6

Ak je to vhodné, vykoná Komisia potrebné zmeny v prílohách k tejto smernici vzhľadom na špecificky určené problémy. Takéto zmeny však môžu zahŕňať len črty technického charakteru príloh a nemôžu byť takej povahy, ktorá by menila všeobecnú štruktúru systému.

Článok 7

V prípade akýchkoľvek zmien k prílohám, ako je uvedené v článku 6, Komisii asistuje výbor poradnej povahy, zložený z reprezentantov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor prednesie svoje stanovisko v návrhu v rámci lehoty, ktorú môže predseda stanoviť podľa naliehavosti záležitosti, ak je to potrebné, hlasovaním.

Stanovisko sa zaznamená v protokole; okrem toho každý členský štát má právo požiadať, aby bolo jeho stanovisko zaznamenané v protokole.

Komisia vezme v maximálnej miere do úvahy stanovisko prednesené výborom. Komisia informuje výbor o spôsobe, akým sa jeho stanovisko vzalo do úvahy.

Článok 8

Raz za rok predloží Komisia sumárnu správu o pôsobení tejto smernice Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Článok 9

Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 1. júla 1991. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

V prípade zemného plynu sa nebude smernica vykonávať v členských štátoch aspoň päť rokov po uvedení otázky tejto formy energie na spomínaný trh. Dátum uvedenia tohto zdroja energie na národný trh musí výslovne a bez zbytočného odkladu oznámiť Komisii dotyčný členský štát.

Článok 10

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 29. júna 1990

Za Radu

predseda

M. Smith

[1] Ú. v. ES C 257, 10.10.1989, s. 7.

[2] Ú. v. ES C 149, 18.6.1990.

[3] Ú. v. ES C 75, 26.3.1990, s. 18.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

ŠPECIFICKÉ USTANOVENIA O PLYNE

1. Ide o dva zúčastnené typy plynov:

a) zemný plyn;

b) priemyselný plyn [1].

2. Ak sú distribuované obidva typy plynov v rovnakej mestskej oblasti alebo v regióne, musia byť ohlásené údaje o obidvoch, s výnimkou prípadu, keď je spotreba nižšia ako 10 % celkovej spotreby zemného plynu a priemyselného plynu v miestach alebo v regiónoch uvedených v bode 11 dole.

3. Do úvahy sa berie len potrubná distribúcia.

4. Ceny, ktoré majú byť ohlasované, sú ceny platené koncovými užívateľmi.

5. Uvažované využitia sú všetky priemyselné využitia.

6. Zo systému sú vylúčení spotrebitelia, ktorí používajú plyn:

a) na výrobu elektrickej energie vo verejných elektrárňach;

b) na iné využitie ako energetické (napr. v chemickom priemysle);

c) nad 4186000 GJ/rok (= 1163 GWh/rok).

7. Qa Qdmax Qhmax [2] spotreby plynu.

8. Iné charakteristiky, ktoré by mohli hrať úlohu pri stanovovaní cien, napríklad prerušovateľnosť (vypínanie), sa budú určovať v každom prípade vždy osobitne, prijímajúc vždy riešenie, ktoré sa najčastejšie používa v praxi.

9. Ceny musia zahŕňať poplatky za prenájom meračov, stanovené stále poplatky a komoditnú sadzbu. Nemali by zahŕňať pôvodný inštalačný poplatok účtovaný spotrebiteľovi.

10. Boli vybraní nasledujúci štandardní spotrebitelia, kódovaní od I1 do I5:

Ročná spotreba | Modulácia |

I1 418,60 GJ alebo 116300 kWh | Koeficient zaťaženia nestanovený [3] |

I24186 GJ alebo 1163000 kWh | 200 dní |

I3-141860 GJ alebo 11,63 GWh | 200dní1600hodín |

I3-241860 GJ alebo 11,63 GWh | 250dní4000hodín |

I4-1418600 GJ alebo 116,3 GWh | 250dní4000hodín |

I4-2418600 GJ alebo 116,3 GWh | 330dní8000hodín |

I5-44186000 GJ alebo 1163 GWh | 330dní8000hodín |

11. Ceny sa majú oznamovať na nasledujúce miesta alebo regióny:

—Belgicko: | Brusel, |

—Dánsko: | Kodaň, |

—NSR: | Hamburg, Hanover, Weser-Ems, Dortmund, Düsseldorf, Stuttgart, Frankfurt nad Mohanom, Mníchov, |

—Španielsko: | Madrid, Barcelona, Valencia, Sever a Východ, |

—Francúzsko: | Lille, Paríž, Štrasburg, Lyon, Marseille, Toulouse, |

—Írsko: | Dublin, |

—Taliansko: | Miláno, Turín, Janov, Neapol, Rím, |

—Luxembursko: | mesto Luxemburg, |

—Holandsko: | Rotterdam, |

—Portugalsko: | Lisabon, |

—Spojené kráľovstvo: | Londýn, Leeds, Birmingham. |

12. Oznamované ceny musia byť založené na tarifách, kontraktoch, podmienkach a pravidlách, ktoré sú v platnosti na začiatku každého šesťmesačného obdobia (január a júl) vrátane akýchkoľvek rabatov.

13. Ak je niekoľko možných taríf, do úvahy sa bude brať tá tarifa, ktorá je najvýhodnejšia pre spotrebiteľa po eliminovaní tých taríf, ktoré sa nepoužívajú v praxi alebo ktoré sa používajú len na zanedbateľný počet užívateľov.

14. V prípade, že sa vyskytujú len kvázitarify, špeciálne kontrakty alebo voľne dohodnuté ceny, musí sa zaznamenať najbežnejšia zistená cena (najviac reprezentujúca dané dodacie podmienky).

15. Ceny sa musia vyjadriť v národnej mene pomocou fyzikálnych jednotiek plynu [4]. Jednotka používanej energie sa meria na základe spaľovacieho tepla (GCV — gross calorific value), ak sa táto používa v plynárskom priemysle.

16. Majú sa preukázať dve cenové úrovne [5]:

- so všetkými poplatkami vylúčenými,

- so všetkými poplatkami zahrnutými (okrem návratnej DPH).

17. Taktiež by mali byť ohlásené sadzby a spôsob vypočítavania poplatkov, ktoré by mali zahŕňať akékoľvek poplatky, či už štátne, regionálne, alebo miestne, ktoré sa vyberajú za predaj plynu spotrebiteľovi.

18. Musí byť pripojené natoľko podrobné vysvetlenie, aké je potrebné, aby presne odzrkadľovalo cenový systém. Špeciálna pozornosť sa musí venovať akýmkoľvek zmenám zavedeným od predchádzajúceho prehľadu.

19. V členských štátoch, v ktorých všetky priemyselné predaje pre túto krajinu pokrýva jedna plynárenská spoločnosť, by informácie mala oznamovať táto spoločnosť. V ďalších členských štátoch, v ktorých jeden alebo viac regiónov obsluhuje viac ako jedna plynárenská spoločnosť, by sa informácie mali oznamovať nezávislému štatistickému orgánu.

20. V záujme zachovania dôvernosti sa údaje týkajúce sa cien oznámia len vtedy, ak sú v členskom štáte príslušného regiónu aspoň traja spotrebitelia v každej z kategórií, ktoré sú uvedené v odseku 10.

[1] "Priemyselný plyn" znamená derivovanú energiu, vyrábanú z uhlia, ropných produktov alebo z krakovaného, reformovaného alebo zo zmiešaného zemného plynu.Rozsah tejto smernice nie je rozšírený na skvapalnený ropný plyn (bután, propán), koksárenský plyn alebo vysokopecný (kychtový) plyn.

[2] maximálny hodinový odber

[3] V prípade nutnosti 115 až 200 dní.

[4] Ak sa používajú kubické metre, objem energie plynu by mal byť definovaný v GJ, kWh alebo až do roku 1999 v termoch (1 term = 25200 kalórií).

[5] Cena vylučujúca poplatok sa získa priamo z taríf alebo kontraktov. Cena vylučujúca návratnú DPH zahŕňa, ak sú splatné, iné špecifické poplatky.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

ŠPECIFICKÉ USTANOVENIA O ELEKTRICKEJ ENERGII

Údaje o elektrickej energii oznámené v zhode s touto smernicou musia obsahovať nasledujúce informácie:

I. Prehľad "typického referenčného spotrebiteľa" [pre spotrebiteľov s maximálnymi požiadavkami do 10 MW (netto)]

1. Existujúci prehľad cien za elektrickú energiu pre typických referenčných spotrebiteľov v spoločenstve, uskutočňovaný Komisiou, sa bude rozširovať, aby zahŕňal dve kategórie referenčného priemyselného spotrebiteľa s maximálnymi požiadavkami (netto) 10 MW, a bude zapísaný v tejto smernici.

2. Ceny elektrickej energie v členských štátoch s jednotnou národnou tarifou sa budú mapovať len v jednej oblasti; pre členské štáty s tarifami, ktoré sa menia v rámci krajiny, sa budú ceny mapovať v reprezentatívnej vzorke oblastí, a to takto:

—Belgicko: | celá krajina, |

—NSR: | Hamburg, Hanover, Düsseldorf, Frankfurt nad Mohanom, Stuttgart, Mníchov, Západná zóna, Južná zóna, |

—Dánsko: | celá krajina, |

—Španielsko: | Madrid, |

—Francúzsko: | Lille, Paríž, Marseille, Lyon, Toulouse, Štrasburg, |

—Grécko: | Atény, |

—Írsko: | Dublin, |

—Taliansko: | severné a stredné Taliansko, južné Taliansko a ostrovy, |

—Luxembursko: | celá krajina, |

—Holandsko: | Rotterdam (GEB), North Holland (PEN), North Brabant (PNEM), |

—Portugalsko: | Lisabon, Ponta Delgada (autonómny región na Azorských ostrovoch), |

—Spojené kráľovstvo: | Londýn, Glasgow, Birmingham, Leeds. |

3. Ceny za elektrickú energiu sa budú mapovať pre nasledujúcich deväť kategórií typického referenčného priemyselného spotrebiteľa:

Typický odberateľ | Ročná spotreba v kWh | Maximálny odber v kWh | Ročné využitie v hod. |

Ia | 30000 | 30 | 1000 |

Ib | 50000 | 50 | 1000 |

Ic | 160000 | 100 | 1600 |

Id | 1250000 | 500 | 2500 |

Ie | 2000000 | 500 | 4000 |

If | 10000000 | 2500 | 4000 |

Ig | 24000000 | 4000 | 6000 |

Ih | 50000000 | 10000 | 5000 |

Ii | 70000000 | 10000 | 7000 |

Maximálna (netto) požiadavka je maximálny odber hodín zaznamenaných v ktoromkoľvek štvrťroku jedného roka, vyjadrený v kW. Cena dodávky sa vypočíta pre cos φ = 0,90. V prípade taríf založených na polhodinových požiadavkách sa maximálna požiadavka referenčného spotrebiteľa násobí koeficientom 0,98. V prípade taríf založených na požiadavke vyjadrenej v kVA sa vykoná úprava pomocou vydelenia (netto) maximálnej požiadavky referenčného spotrebiteľa v kW koeficientom cos φ = 0,90.

4. V prípade taríf založených na údajoch o maximálnych požiadavkách frekventovanejších než raz ročne sa kapacitný poplatok násobí nasledujúcimi koeficientmi:

TABUĽKA KOREKČNÝCH KOEFICIENTOV VÝKONU

Využitie v hod. | Maximálny odber za 1 mesiac | Maximálny odber za 2 mesiace | Maximálny odber za 3 mesiace | Priemer 3 najvyšších mesačných maximálnych odberov | Priemer dvoch najvyšších mesačných maximálnych odberov | Maximálny ročný odber |

1000 | 0,81 | 0,83 | 0,86 | 0,94 | 0,96 | 1,0 |

1600 | 0,83 | 0,85 | 0,88 | 0,95 | 0,97 | 1,0 |

2500 | 0,85 | 0,87 | 0,90 | 0,96 | 0,98 | 1,0 |

4000 | 0,90 | 0,91 | 0,95 | 0,98 | 0,99 | 1,0 |

5000 | 0,90 | 0,91 | 0,95 | 0,98 | 0,99 | 1,0 |

6000 | 0,96 | 0,97 | 0,98 | 0,99 | 0,995 | 1,0 |

7000 | 0,96 | 0,97 | 0,98 | 0,99 | 0,995 | 1,0 |

5. Pre tarify s redukciami na "mimošpičkové" obdobia by sa pri vypočítavaní priemernej ceny za 1 kWh mali predpokladať nasledujúce "mimo" spotreby:

Typický odberateľ | Ročné využitie | Ročná spotreba | Ročná spotreba (v MWh) fakturovaná podľa taríf v období nižšieho zaťaženia v súlade s priemerným denným časom nižšieho zaťaženia v 24-hodinových obdobiach |

v hod. | v GWh | 7 hod. | 8 hod. | 9 hod. | 10 hod. | 11 hod. | 12 hod. |

Ia | 1000 | 0,03 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Ib | 1000 | 0,05 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |

Ic | 1600 | 0,16 | 11 | 13 | 16 | 19 | 22 | 25 |

Id | 2500 | 1,25 | 197 | 225 | 262 | 300 | 338 | 375 |

Ie | 4000 | 2,0 | 438 | 500 | 580 | 660 | 740 | 820 |

If | 4000 | 10,0 | 2190 | 2500 | 2900 | 3300 | 3700 | 4100 |

Ig | 6000 | 24,0 | 7140 | 8160 | 9120 | 10080 | 11040 | 12000 |

Ih | 5000 | 50,0 | 13100 | 15000 | 17000 | 19000 | 21000 | 23000 |

Ii | 7000 | 70,0 | 23300 | 26600 | 29400 | 32200 | 35000 | 37800 |

Pre mimošpičkové obdobia trvaní medzi tými, ktoré sú ukázané hore, mala by sa ročná spotreba mimošpičkových kWh odhadnúť extrapoláciou.

Pre akékoľvek ďalšie mimošpičkové obdobia, napríklad celá 24-hodinová nedeľa, by sa mala brať do úvahy len polovica extrahodiny, tieto hodiny by sa mali spriemerovať počas všetkých dní v roku a výsledok by sa mal pripočítať k normálnemu mimošpičkovému obdobiu pred použitím tabuľky hore.

6. Kdekoľvek je to možné, ohlasovaná cena by sa mala zakladať na uverejnených tarifách upotrebiteľných na príslušnú kategóriu referenčných spotrebiteľov. Ak je viacero možných taríf, mala by sa použiť tarifa, ktorá je najvýhodnejšia pre spotrebiteľa po eliminácii akýchkoľvek taríf, ktoré sa nepoužívajú v praxi alebo ktoré sa používajú len okrajovo na zanedbateľný počet užívateľov. V prípade, že sa vyskytujú len kvázitarify, špeciálne kontrakty alebo voľne dohodnuté ceny, mala by sa zaznamenať najbežnejšia zistená cena (najviac reprezentujúca) na dané dodacie podmienky.

7. Ak sa elektrická energia na danú kategóriu referenčného spotrebiteľa môže dodávať pri rôznych napätiach, malo by sa prevziať to napätie, ktoré je najreprezentatívnejšie pre príslušnú kategóriu referenčného spotrebiteľa. Tento princíp by sa mal uplatniť na iné parametre, ktoré nie sú špecifikované v tejto smernici.

8. Cena za 1 kWh by sa mala vypočítať tak, aby obsahovala všetky splatné fixné poplatky (napríklad poplatky za prenájom meračov, fixné poplatky alebo kapacitné poplatky atď.), ako aj poplatky za spotrebované kWh. Takže je to celková čiastka splatná po akýchkoľvek splátkach alebo rabatoch za príslušnú spotrebovanú vzorku, rozdelenú podľa celkovej spotreby. Pôvodné poplatky za zapojenie by sa však nemali zahrnúť. Hoci sa má informácia poskytovať dvakrát ročne, kalkulácia by sa mala zakladať na číslach ročnej spotreby, aby sa predišlo sezónnym výkyvom.

9. Ceny by mali byť uvedené v národnej mene za kWh [1]:

- so všetkými poplatkami vylúčenými,

- so všetkými poplatkami zahrnutými (okrem návratnej DPH).

Taktiež by mali byť ohlásené sadzby a spôsob vypočítavania poplatkov, ktoré by mali zahŕňať akékoľvek poplatky, či už štátne, regionálne, alebo miestne, ktoré sa vyberajú za predaj elektrickej energie.

10. Malo by sa poskytnúť také podrobné vysvetlenie, aké je potrebné na presné opísanie cenového systému a jeho uplatňovania. Špeciálny dôraz sa musí dať na akékoľvek zmeny, ktoré boli zavedené od predchádzajúceho prehľadu.

11. V členských štátoch, v ktorých všetky priemyselné predaje pre túto krajinu pokrýva jedna spoločnosť, by mala informácie oznamovať táto spoločnosť. V ďalších členských štátoch, v ktorých jeden alebo viac regiónov obsluhuje viac ako jedna spoločnosť, by sa mali informácie oznamovať nezávislému štatistickému orgánu.

II. Prehľad "orientačných cien" (pre spotrebiteľov s maximálnou požiadavkou viac ako 10 MW)

12. Zavedie sa nový systém založený na "orientačných cenách", ako je definované nižšie, aby sa sprehľadnili priemyselní spotrebitelia s maximálnymi požiadavkami viac ako 10 MW.

13. Vo všetkých členských štátoch, s výnimkou Nemecka (NSR) a Spojeného kráľovstva, variácie v štruktúre poplatkov a cien účtovaných veľkým priemyselným spotrebiteľom v rámci krajiny sú relatívne malé a orientačné ceny a súvisiace informácie by sa mali zhromažďovať a zverejňovať pre členský štát ako celok. V Nemecku a v Spojenom kráľovstve sú však významné geografické variácie, a tak by sa informácie pre tieto dva členské štáty mali oznamovať a zverejňovať pre tri zóny v každom prípade takto:

Členské štáty | Zóny |

Nemecká spolková republika [2]: | —sever/stred, |

—juh; |

—Škótsko, |

Spojené kráľovstvo: | —Anglicko a Wales, |

—západ, |

—Severné Írsko. |

14. Orientačné ceny a súvisiace informácie sa musia oznamovať každému členskému štátu, ako je opísané v odseku 13 hore, pre tri kategórie všetkých priemyselných spotrebiteľov, to znamená pre tých priemyselných spotrebiteľov, ktorých maximálne požiadavky v regióne sú nasledujúce:

- 25 MW, pokrývajúc spotrebiteľov s maximálnymi požiadavkami (netto) v rozmedzí 17,5 — 37,5 MW,

- 50 MW, pokrývajúc spotrebiteľov s maximálnymi požiadavkami (netto) v rozmedzí 37,5 — 62,5 MW, a

- 75 MW, pokrývajúc spotrebiteľov s maximálnymi požiadavkami (netto) v rozmedzí 62,5 — 75 MW.

Tieto kategórie zahŕňajú všetkých priemyselných spotrebiteľov, ktorí tiež produkujú časť svojej vlastnej elektrickej energie sami, hoci informácie, ktoré sa požadujú, aby boli oznámené, sú len tie, ktoré sa týkajú ich spotreby elektrickej energie z mestských podnikov.

15. Orientačná cena pre danú MW kategóriu (napríklad 25 MW) je priemerná cena splatná za hodinu pre teoretického priemyselného spotrebiteľa alebo pre priemyselného spotrebiteľa s orientačnou cenou so zvyčajnou požiadavkou okolo 25 MW, ale bez akýchkoľvek obmedzení za "špeciálne faktory", ktoré by sa mali oznamovať osobitne (pozri odsek 16 dole). Charakteristiky požiadaviek tohto priemyselného spotrebiteľa s "orientačnou cenou" by mali byť maximálne možne reprezentatívne (ignorujúc "špeciálne faktory") pre všetkých priemyselných spotrebiteľov v príslušnej kategórii.

S cieľom dosiahnutia miery homogénnosti bude Komisia definovať charakteristiky požiadaviek pre spotrebiteľov s "orientačnou cenou" pre každú kategóriu (to znamená 25 MW, 50 MW a 75 MW), ktoré by mali využívať podniky, ak je to vhodné. Ak takéto charakteristiky požiadaviek nie sú vhodné, podnik môže definovať vlastné charakteristiky požiadaviek spotrebiteľa s orientačnou cenou, podliehajúce súhlasu Komisie. Tieto charakteristiky požiadaviek sa týkajú napríklad činiteľa zaťaženia (napríklad "7000 hodín", kde 7000 je počet hodín na tie požiadavky, pri ktorých by spotreba mala ostávať na maxime na dosiahnutie ročnej spotreby) a distribúcie spotreby pomocou rozličných poplatkových pásem podľa časti dňa (napríklad špičky, mimošpičkové obdobia atď.).

16. Dané orientačné ceny by sa mali vypočítať tak, aby zahŕňali všetky fixné splatné poplatky (čiže poplatky za prenájom meračov, fixné poplatky alebo kapacitné poplatky atď.), ako aj poplatky za spotrebované kWh. Pôvodné poplatky za zapojenie by však nemali byť zahrnuté. Hoci informácia sa má poskytovať dvakrát ročne, čísla ročnej spotreby by sa mali použiť s tým cieľom, aby sa predišlo sezónnym výkyvom. Mal by sa vysvetliť spôsob, akým sa vypočítava orientačná cena, vrátane zahrnutia akýchkoľvek fixných poplatkov.

17. Na každú orientačnú cenu by mal byť opísaný rozsah špeciálnych faktorov, ktoré sa môžu uplatňovať na obmedzenie ceny elektrickej energie (napríklad klauzuly o prerušovaní), a mala by sa indikovať čiastka redukcie (napríklad 6, 8, 10 %). Tieto faktory by mali byť reprezentatívnymi faktormi z tých, ktoré sú uplatniteľné pre spotrebiteľov zásobovaných oznamujúcim podnikom v prehliadanej MW kategórii.

18. V členských štátoch, ktoré majú viac ako jedno elektrárenské zariadenie, bude každé z týchto zariadení osobitne poskytovať orientačné ceny a súvisiace informácie [o charakteristikách požiadaviek teoretického spotrebiteľa (odsek 15) a o špeciálnych faktoroch a zníženiach ceny (odsek 17)] nezávislému štatistickému orgánu. Tieto orgány potom podajú informácie o najnižšej a najvyššej orientačnej cene pre členské štáty (alebo pre každý región, ak je to použiteľné), pre každú MW kategóriu, spolu so súvisiacimi informáciami o týchto orientačných cenách adresovanými štátnej administratíve a Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev. Pri ďalších členských štátoch, v ktorých jedno národné zariadenie pokrýva celú krajinu, sa musia informácie oznamovať priamo a súčasne štátnej administratíve a Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev.

19. V záujme zachovania dôvernosti sa budú orientačné ceny a súvisiace informácie oznamovať národným podnikom alebo nezávislým štatistickým orgánom, ak je to vhodné (pozri odsek 18 hore), len vtedy, ak sú aspoň traja spotrebitelia v príslušnej MW kategórii v členskom štáte alebo regióne.

20. Orientačné ceny by mali byť vyjadrené tak, ako je to označené v odseku 9.

21. Dodávateľské zariadenia by mali tiež poskytovať raz za dva roky údaje o počte svojich spotrebiteľov v každom MW rozsahu (to znamená od 17,5 do 37,5 MW, od 37,5 do 62,5 MW a od 62,5 do 75,0 MW) a celkovú ročnú spotrebu týchto spotrebiteľov v každom rozsahu (v GWh). Informácie požadované podľa odseku 18 by sa mali oznamovať buď prostredníctvom nezávislého štatistického orgánu, ktorý bude porovnávať informácie pre členský štát ako celok, alebo priamo a súčasne štátnej administratíve a Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev. Informácie požadované podľa tohto odseku sú dôverné a nebudú sa zverejňovať.

[1] Cena s vylúčením všetkých poplatkov je priamym výsledkom uplatnenia taríf alebo kontraktov. Cena vylučujúca návratnú DPH zahŕňa akékoľvek ďalšie špecifické poplatky.

--------------------------------------------------