Smernica Rady

zo 14. júna 1989

o úradnej kontrole potravín

(89/397/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 100a,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

v spolupráci s Európskym parlamentom [2],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [3],

keďže obchod s potravinami je jeden z najdôležitejších aspektov spoločného trhu; keďže všetky členské štáty sa musia snažiť ochraňovať zdravie a hospodárske záujmy svojich občanov; keďže ochrane zdravia sa musí priradiť bezpodmienečná priorita a keďže sa preto úradná kontrola potravín musí zosúladiť a zefektívniť;

keďže však rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov s ohľadom na typ kontroly sú také, že predstavujú bariéry voľnému pohybu tovaru;

keďže je preto nevyhnutné aproximovať tieto vnútroštátne právne predpisy;

keďže predovšetkým všeobecné princípy, ktoré riadia vykonávanie takýchto kontrol, sa musia harmonizovať;

keďže špecifické ustanovenia, navyše k všeobecným princípom, sa môžu, ak je to nevyhnutné, následne prijať;

keďže predmetom tejto smernice je overenie súladu potravín s vnútroštátnymi právnymi predpismi o potravinách; keďže tieto vnútroštátne právne predpisy obsahujú ustanovenia o zdraví, pravidlách zloženia a pravidlách množstva určeného na ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľov, ako aj ustanovení o informovaní spotrebiteľa a čestných komerčných transakciách;

keďže takisto ako potraviny treba v tom istom čase kontrolovať materiály a predmety určené na kontakt s potravinami;

keďže s cieľom doplnenia vnútorného trhu potraviny určené na prekročenie vnútorných hraníc spoločenstva sa musia prehliadnuť s rovnakou starostlivosťou ako tie, ktoré sú určené na obchodovanie v členskom štáte pôvodu;

keďže inšpekcia preto musí byť založená v princípe na ustanoveniach, ktoré platia v členskom štáte pôvodu; keďže však taký princíp sa nemôže uplatňovať, pokiaľ sa ustanovilo, že dotknutý produkt je určený na zásielku do iného členského štátu, a tak je v súlade s ustanoveniami v platnosti v tomto členskom štáte;

keďže sa inšpekcie musia vykonávať pravidelne, aby boli účinné; keďže nesmú byť obmedzené na subjekt, štádium ani moment, v ktorom by sa mali vykonávať, a keďže musia dodržať najvhodnejšiu formu na zabezpečenie svojej účinnosti;

keďže s cieľom zabezpečiť, že sa inšpekčné postupy neobchádzajú, je nevyhnutné zaviesť, aby členské štáty nevynechávali žiaduce inšpekcie výrobkov na základe toho, že sú určené na vývoz zo spoločenstva;

keďže inšpektori musia získať zodpovedajúce právomoci;

keďže taktiež na jednej strane by podniky nemali mať právo brániť sa inšpekciám, na druhej strane sa ich legitímne práva musia zachovať, najmä právo na výrobné tajomstvo a právo na odvolanie;

keďže autority poverené zodpovednosťou za kontrolu potravín sa môžu odlišovať od jedného členského štátu k druhému; keďže je preto žiaduce vydať zoznam príslušných autorít v každom členskom štáte s vyznačením oblastí, pre ktoré sú oprávnené a schválené laboratóriá na analýzy, ktoré sa majú uskutočniť v súvislosti s takouto kontrolou;

keďže úradné kontroly by mali účinne prispieť k predchádzaniu porušovania zákona; keďže s týmto cieľom by sa mali pripraviť programy na základe vhodných podmienok;

keďže hoci je pre členské štáty primárne ustanoviť svoje inšpekčné programy, je nevyhnutné s ohľadom na výkon a prevádzku vnútorného trhu zorganizovať tiež koordinačné programy na úrovni spoločenstva;

keďže simultánna implementácia národných programov a koordinačných programov bude poskytovať skúsenosť, ktorá v súčasnosti veľmi chýba; keďže v svetle takejto skúsenosti sa môže stať, že bude nevyhnutné revidovať túto smernicu na zlepšenie mechanizmu, ktorý zavádza;

keďže členské štáty by mali povoliť určitý stupeň slobody s ohľadom na praktické prostriedky uskutočňovania inšpekcií tak, aby si neprotirečili s hodnotnými vyskúšanými systémami, ktoré sú najvhodnejšie v určitých situáciách v každom členskom štáte,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1. Táto smernica poskytuje všeobecné princípy na uskutočňovanie úradných kontrol potravín.

2. Na účely tejto smernice "úradná kontrola potravín" – ďalej len "kontrola" – znamená inšpekciu príslušnými autoritami zhody:

- potravín,

- prídavných látok do potravín, minerálnych solí, markerov a iných prídavných látok určených na predaj ako takých,

- materiálov a predmetov určených na kontakt s potravinami

s ustanoveniami určenými na predchádzanie rizikám ohrozenia zdravia verejnosti, s garantovaním čestných obchodných transakcií alebo záujmov spotrebiteľa vrátane ustanovení na informovanie spotrebiteľa.

3. Táto smernica sa bude uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia prijaté v kontexte viac špecifických pravidiel spoločenstva.

4. Táto smernica sa nevzťahuje na metrologickú kontrolu.

Článok 2

1. Členské štáty zabezpečia všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, že kontrola sa uskutoční v súlade s touto smernicou.

2. Členské štáty zabezpečia, že produkty určené na zásielky do iného členského štátu sa podrobia inšpekcii s rovnakou starostlivosťou ako tie, ktoré sú určené na marketing na vlastnom území.

Článok 3

Členské štáty nevylúčia produkt z primeranej kontroly na základe toho, že je určený na vývoz mimo spoločenstva.

Článok 4

1. Inšpekcie sa majú uskutočniť:

a) pravidelne;

b) tam, kde sa predpokladá nesúlad.

2. Inšpekcie sa budú vykonávať s využitím prostriedkov primeraných sledovanému účelu.

3. Inšpekcia sa zameria na všetky štádiá výroby, zhotovenia, dovozu do spoločenstva, spracovania, skladovania, dopravy, distribúcie a obchodu.

4. Vo všeobecnosti sa inšpekcie uskutočnia bez predchádzajúceho upozornenia.

5. Vo všeobecnosti sa inšpekcie v každom prípade zamerajú na to štádium alebo štádiá, ktoré sú vymenované v odseku 3 a ktoré sa považuje alebo považujú za najvhodnejšie na prehliadky.

Článok 5

Prehliadka bude pozostávať z jednej alebo viacerých nasledujúcich operácií v súlade s podmienkami stanovenými v článku 6 až 9 a v svetle preskúšania sa vykoná:

1. inšpekcia;

2. vzorkovanie a analýzy;

3. inšpekcia hygieny personálu;

4. preskúmanie písomného a dokumentačného materiálu;

5. preskúmanie akýchkoľvek overovacích systémov zriadených podnikom a získaných výsledkov.

Článok 6

1. Inšpekcii bude podliehať toto:

a) stav a aplikácia, ktorá sa urobila v rôznych štádiách vymenovaných v článku 4 ods. 3 na mieste, v areáli, kanceláriách, okolí podniku, prostriedkoch dopravy, strojoch a zariadeniach;

b) prírodné materiály, prídavné látky, technologické prídavky a iné produkty využívané na prípravu produkcie potravín;

c) polotovary;

d hotové tovary;

e) materiály a predmety určené na kontakt s potravinami;

f) čistiace prostriedky a prostriedky na údržbu a spracovanie a pesticídy;

g) procesy použité na zhotovenie alebo spracovanie potravín;

h) označovanie a prezentácia potravín;

i) konzervačné metódy.

2. Operácie vymenované v odseku 1sa môžu, pokiaľ je to nevyhnutné, nahradiť:

- pohovormi s vedúcim podniku, v ktorom sa uskutočňuje inšpekcia, a s osobami, ktoré pre tento podnik pracujú,

- prehliadaním hodnôt zaznamenaných meracími prístrojmi inštalovanými v podniku,

- inšpekciami uskutočnenými príslušným orgánom s jeho vlastnými prístrojmi s meraniami získanými s prístrojmi inštalovanými v podniku.

Článok 7

1. Vzorky výrobkov vymenované v článku 6 ods. 1 písm. b) až f) sa môžu odobrať na účely analýz.

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, že tie, ktoré sa podrobia inšpekcii, sa môžu použiť na druhé stanovisko.

2. Analýzy sa uskutočnia v úradných laboratóriách.

Členské štáty môžu taktiež splnomocniť iné laboratóriá na vykonanie analýz.

Článok 8

Osoby, ktoré prídu v rozsahu svojej činnosti do priameho alebo nepriameho kontaktu s materiálmi a výrobkami uvedenými v článku 6 ods. 1 písm. b) až f), sa podrobia hygienickej prehliadke uvedenej v článku 5 ods. 3.

Účelom tejto inšpekcie je zistiť, či zdravotné štandardy týkajúce sa čistoty a odevu personálu sú splnené. Toto sa uskutoční bez toho, aby boli dotknuté postupy lekárskych prehliadok.

Článok 9

1. Inšpektori si môžu urobiť poznámky z písomných dokladov a dokumentačných materiálov, ktoré majú fyzické a právnické osoby v rôznych štádiách vymenovaných v článku 4 ods. 3.

2. Inšpektori môžu tiež skopírovať alebo urobiť extrakty písomných dokladov a dokumentačných materiálov predložených na preskúmanie.

Článok 10

Pokiaľ inšpektori zistia alebo očakávajú nejaké nezrovnalosti, prijmú potrebné opatrenia.

Článok 11

1. Členské štáty zabezpečia, aby inšpektori mali právo vykonávať operácie uvedené v článku 6 až 10.

2. Členské štáty stanovia, že dotknuté fyzické a právnické osoby sú zaviazané povoliť akékoľvek inšpekcie uskutočnené v súlade s touto smernicou a pomáhať inšpektorom pri plnení svojich povinností.

Článok 12

1. Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že fyzické a právnické osoby, ktorých sa týkala kontrola, majú právo odvolať sa proti opatreniam prijatým príslušným orgánom na účely inšpekcie.

2. Stanovia, že inšpektori budú viazaní služobným tajomstvom.

Článok 13

S cieľom zabezpečiť, že uplatňovanie tejto smernice je jednotné v členských štátoch, Komisia do jedného roka od prijatia vypracuje správu pre Európsky parlament a Radu o:

a) súčasnej úrovni zaistenia školenia inšpektorov potravín v členských štátoch;

b) možnosti zavedenia ustanovení spoločenstva, na ktorých pozostáva základné a ďalšie školenie inšpektorov;

c) možnosti ustanovenia štandardov kvality spoločenstva pre všetky laboratóriá zahrnuté do inšpekcie a vzorkovania podľa tejto smernice;

d) možnosti ustanoviť inšpekčnú službu spoločenstva vrátane možností pre všetky inštitúcie a osoby zainteresované v týchto inšpekciách vymieňať si informácie.

Článok 14

1. Príslušný orgán alebo orgány členských štátov vypracujú ústretové programy s tým, že stanovia povahu a frekvenciu inšpekcií vykonávaných pravidelne v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) počas špecifického obdobia.

2. Od 1. mája každého roka členské štáty zašlú Komisii nevyhnutné informácie o uplatňovaní programov uvedených v odseku 1 za predchádzajúci rok s uvedením:

- podmienok uplatňovaných v týchto programoch,

- počtu a typu vykonaných inšpekcií,

- počtu a typu narušení ustanovení.

3. Do 16. októbra každého roka a prvýkrát v roku 1991 Komisia prevedie na členské štáty po porade v rámci Stáleho výboru pre potraviny odporúčania týkajúce sa koordinačného programu inšpekcií na nasledujúci rok. Tieto odporúčania môžu byť následne prispôsobené ako požiadavky počas zapracovania koordinačného programu.

Koordinačný program stanovený najmä v kritériách priority sa bude uplatňovať vo svojom uplatňovaní.

Informácie uvedené v odseku 2 budú obsahovať špeciálne oddelené sekcie na uplatňovanie koordinačného programu.

4. Päť rokov po vyhlásení tejto smernice Komisia pošle Rade správu o uplatňovaní tohto článku, sprevádzanú, ak je to nevyhnutné, akýmikoľvek vhodnými návrhmi.

Článok 15

Každý členský štát odošle Komisii názvy:

- príslušných orgánov a okrem toho ich teritoriálnu pôsobnosť a funkcie,

- úradných laboratórií alebo laboratórií poverených príslušnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za vykonanie analýz v spojení s kontrolou.

Tieto zoznamy sa uverejnia v sérii C Úradného vestníka Európskych spoločenstiev.

Článok 16

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 12 mesiacov po vyhlásení tejto smernice zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, najneskôr však do 24 mesiacov od jej vyhlásenia [4]. Okamžite o tom informujú Komisiu.

Článok 17

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 4. júna 1989

Za Radu

predseda

P. Solbes

[1] Ú. v. ES C 20, 27.1.1987, s. 6, Ú. v. ES C 88, 5.4.1987, s. 14, a Ú. v. ES C 131, 27.5.1989, s. 6.

[2] Ú. v. ES C 345, 21.12.1987, s. 80, a Ú. v. ES C 120, 16.5.1989.

[3] Ú. v. ES C 347, 22.12.1987, s. 1.

[4] Táto smernica bola oznámená členským štátom 20. júna 1989.

--------------------------------------------------