Nariadenie Komisie (EHS) č. 4154/87

z 22. decembra 1987,

ktorým sa ustanovujú metódy analýzy a iné technické ustanovenia nevyhnutné na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 3033/80, ktorým sa ustanovujú obchodné dojednania vzťahujúce sa na niektoré tovary, vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o tarifnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku [1] v znení nariadenia (EHS) č. 3985/87 [2], a najmä na jeho článok 9,

keďže nariadenie Komisie (EHS) č. 1061/69 [3], naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 1822/86 [4], stanovilo metódy analýzy, ktoré je potrebné používať s cieľom uplatňovania nariadenia (EHS) č. 1059/69 [5]; keďže nariadenie (EHS) č. 1059/69 bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (EHS) č. 3033/80 [6], naposledy zmeneným a doplneným nariadením (EHS) č. 3743/87 [7];

keďže postupy na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 3033/80 v prípade dovozov boli predpísané nariadením Rady (EHS) č. 3034/80 z 11. novembra 1980, ktoré ustanovuje množstvo základných výrobkov považovaných za použité pri výrobe tovaru zahrnuté v nariadení (EHS) č. 3033/80 [8], ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 950/68 o Spoločnom colnom sadzobníku, naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 4091/87 [9];

keďže je potrebné vziať do úvahy vedecký a technologický vývoj metód analýzy a pokračovať v zabezpečovaní jednotného prístupu k dovozu tovaru zahrnutého v nariadení (EHS) č. 3033/80 do spoločenstva, je vhodné zrušiť a nahradiť nariadenie (EHS) č. 1061/69;

keďže opatrenia tohoto nariadenia sú v súlade so stanoviskom Výboru pre nomenklatúru,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Toto nariadenie ustanovuje metódy analýzy nevyhnutné na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 3033/80 (pokiaľ ide o dovozy) a nariadenia (EHS) č. 3034/80 alebo, pokiaľ metódy analýzy nie sú k dispozícii, povahu analytických operácií, ktoré je potrebné vykonať alebo princíp metódy, ktorá sa má uplatniť.

Článok 2

V súlade s definíciami uvedenými v prílohe III nariadenia (EHS) č. 3034/80, ktoré sa týkajú:

- obsahu škrobu/glukózy a

- obsahu sacharózy/invertného cukru/isoglukózy

a s cieľom vykonávania príloh II a III tohto nariadenia sa použijú nižšie uvedené vzorce, postupy a metódy:

1. Obsah škrobu a glukózy:

(vyjadrený ako obsah 100 % bezvodého škrobu v tovare uvádzanom na trh)

a) (Z – F) x 0,9,

ak nie je obsah glukózy nižší ako obsah fruktózy; alebo

b) (Z – G) x 0,9,

ak je obsah glukózy nižší ako obsah fruktózy,

kde:

Z je obsah glukózy stanovený metódou uvedenou v prílohe I tohto nariadenia;

F je obsah fruktózy stanovený metódou HPLC (vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou);

G je obsah glukózy stanovený metódou HPLC.

Pokiaľ je v prípade 1a) uvedená prítomnosť hydrolyzátu laktózy a/alebo sú zistené určité množstvá laktózy a galaktózy, musí byť pred každým ďalším výpočtom od obsahu glukózy (Z) odpočítaný obsah glukózy rovnajúci sa obsahu galaktózy (stanovenému metódou HPLC).

2. Obsah sacharózy, invertného cukru a isoglukózy:

(vyjadrený ako obsah 100 % bezvodého škrobu v tovare uvádzanom na trh)

a) S + (2F) x 0,95,

ak nie je obsah glukózy nižší ako obsah fruktózy

b) S + (G + F) x 0,95,

aj je obsah glukózy nižší ako obsah fruktózy,

kde:

S je obsah sacharózy stanovený metódou HPLC;

F je obsah fruktózy stanovený metódou HPLC;

G je obsah glukózy stanovený metódou HPLC.

Ak je uvedená prítomnosť hydrolyzátu laktózy a/alebo sú zistené určité množstvá laktózy alebo galaktózy, musí byť pred každým ďalším výpočtom od obsahu glukózy (G) odpočítaný obsah glukózy rovnajúci sa obsahu galaktózy (stanovenému metódou HPLC).

3. Obsah mliečneho tuku:

a) Pokiaľ nie je v nižšie uvedenom písmene b) stanovené inak, hmotnostný obsah mliečneho tuku sa stanoví extrakciou petroletherom po hydrolýze kyselinou chlorovodíkovou.

b) Pokiaľ je v zložení tovaru uvedený takisto obsah iných tukov ako tuku mliečneho, použije sa tento postup:

- hmotnostné percento celkového obsahu tukov sa stanoví postupom spomenutým vo vyššie uvedenom písmene a),

- hmotnostné percento kyseliny maselnej v celkovom obsahu tukov sa zistí metódou IUPAC č. 23.10 (pozri Pure and Applied Chemistry, 1986, 58, č. 10, s. 1419-1428),

- hmotnostné percento mliečneho tuku v tovare sa vypočíta tak, že sa vynásobí percento obsahu kyseliny maselnej v celkovom obsahu tukov koeficientom 27, tento súčin sa vynásobí hmotnostným percentom celkového obsahu tukov v tovare a vydelí sa číslom 100.

4. Obsah mliečnej bielkoviny:

a) Pokiaľ nie je v nižšie uvedenom písmene b) stanovené inak, hmotnostný obsah mliečnej bielkoviny v tovare sa vypočíta tak, že sa vynásobí obsah dusíka (stanoveného Kjeldahlovou metódou) koeficientom 6,38.

b) Pokiaľ sú v zložení tovaru uvedené aj zložky obsahujúce iné ako mliečne bielkoviny, použije sa tento postup:

i) celkový obsah dusíka sa stanoví Kjeldahlovou metódou;

ii) obsah mliečnej bielkoviny sa vypočíta spôsobom spomenutým vo vyššie uvedenom písmene a) tak, že sa od celkového obsahu dusíka odpočíta obsah dusíka zodpovedajúceho iným ako mliečnym bielkovinám.

Článok 3

Na účely vykonávania prílohy I nariadenia (EHS) č. 3034/80 sa použijú tieto metódy a/alebo postupy:

1. na účely klasifikácie tovaru spadajúceho pod podpoložky 04031051 až 04031059, 04031091 až 04031099, 04039071 až 04039079 a04039091 až 04039099 kombinovanej nomenklatúry sa obsah mliečneho tuku stanoví metódou uvedenou v článku 2 ods. 3;

2. na účely klasifikácie tovaru spadajúceho pod podpoložky 17041011 až 17041099 a 19052010 až 19052090 kombinovanej nomenklatúry sa obsah sacharózy vrátane obsahu invertného cukru vyjadreného ako sacharóza stanoví metódou HPLC; (invertný cukor vyjadrený ako sacharóza znamená súčet rovnakých množstiev glukózy a fruktózy vynásobený koeficientom 0,95);

3. na účely klasifikácie tovaru spadajúceho pod podpoložky 18061010 až 18061090 kombinovanej nomenklatúry sa obsah sacharózy, invertného cukru a isoglukózy stanoví podľa vzorca, metódy a postupov uvedených v článku 2 ods. 2;

4. na účely klasifikácie tovaru spadajúceho pod podpoložky 35052010 až 35052090 kombinovanej nomenklatúry sa obsah škrobu, dextrínu alebo iného modifikovaného škrobu, stanoví metódou uvedenou v prílohe II tohto nariadenia;

5. na účely klasifikácie tovaru spadajúceho pod podpoložky 38091010 až 38091090 kombinovanej nomenklatúry sa škrobové látky stanovia metódou uvedenou v prílohe II tohoto nariadenia;

6. na účely klasifikácie tovaru spadajúceho pod podpoložku 19019011 alebo podpoložku 19019019 kombinovanej nomenklatúry sa vykoná rozlíšenie na základe suchého extraktu stanoveného sušením pri teplote 103 ± 2 °C do konštantnej hmotnosti;

7. na účely klasifikácie tovaru spadajúceho pod podpoložky 19021910 a 19021990 kombinovanej nomenklatúry sa pre skúšku na prítomnosť múky z pšenice obecnej a semoliny v cestovinách použije metóda uvedená v prílohe III tohto nariadenia;

8. obsah mannitolu a d-glucitolu (sorbitol) v tovare spadajúcom pod podpoložky 29054411 až 29054499 a 38236011 až 38236099 kombinovanej nomenklatúry sa stanoví metódou založenou na HPLC.

Článok 4

1. Vypracuje sa skúšobná správa.

2. Skúšobná správa musí zahŕňať tieto údaje:

- všetky údaje nevyhnutné na identifikáciu vzorky,

- použitú metódu a presný odkaz na právny doklad, v ktorom je stanovená alebo, v prípade potreby, podrobný odkaz na metódu popisujúcu povahu analytických operácií, ktoré je potrebné vykonať alebo princíp metódy, ktorý sa má uplatniť, tak ako je uvedené v tomto nariadení,

- všetky činitele, ktoré mohli ovplyvniť výsledky,

- výsledky analýzy s náležitým ohľadom na spôsob, akým sú vyjadrené v použitej metóde, a na prostriedky vyjadrenia vynútené potrebami colných alebo správnych útvarov, ktoré si analýzu vyžiadali.

Článok 5

Nariadenie (EHS) č. 1061/69 sa týmto zrušuje.

Článok 6

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňa 1. januára 1988.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. decembra 1987

Za Komisiu

Cockfield

podpredseda

[1] Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 376, 31.12.1987, s. 1.

[3] Ú. v. ES L 141, 12.6.1969, s. 24.

[4] Ú. v. ES L 158, 13.6.1986, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 141, 12.6.1969, s. 1.

[6] Ú. v. ES L 323, 29.11.1980, s. 1.

[7] Ú. v. ES L 352, 15.12.1987, s. 29.

[8] Ú. v. ES L 323, 29.11.1980, s. 7.

[9] Ú. v. ES L 382, 31.12.1987, s. 27.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

STANOVENIE OBSAHU ŠKROBU A PRODUKTOV JEHO ODBÚRANIA VRÁTANE GLUKÓZY

1. Účel a oblasť použitia

a) Metóda umožňuje stanovenie obsahu škrobu, produktov jeho odbúrania vrátane glukózy ďalej uvádzaných ako "škrob".

b) Obsah "škrobu" uvedený v ods. 1 písm. a) sa rovná hodnote E vypočítanej v odseku 6 tejto metódy.

2. Princíp

Vzorka sa rozloží hydroxidom sodným a škrob sa rozštiepi na glukózové jednotky amyloglukosidázou. Stanovenie glukózy sa vykonáva enzymaticky.

3. Činidlá

(Použite redestilovanú vodu.)

3.1. 0,5 N roztok hydroxidu sodného (0,5 mol/l).

3.2. Minimálne 96 % ľadová kyselina octová.

3.3. Roztok amyloglukosidázy:

Bezprostredne pred použitím rozpusťte približne 10 mg amyloglukosidázy (EC 3.2.1.3.) (6 U na mg) v jednom mililitri vody [1].

3.4. Triethanolaminový tlmivý roztok:

Rozpusťte 14,0 g triethanolamin hydrochloridu [tris(2-hydroxyethyl)amonium chloridu] a 0,25 g síranu horečnatého (MgSO4.7H2O) v 80 ml vody, pridajte približne 5 ml 5 N roztoku hydroxidu sodného (5 mol/l) a upravte pH na 7,6 pomocou 1 N roztoku hydroxidu sodného (1 mol/l). Doplňte vodou na 100 ml. Tento tlmivý roztok môže byť uchovávaný pri 4 °C najmenej štyri týždne.

3.5. Roztok NADP (dvojsodnej soli nikotinamid-adenin-dinukleotid fosfátu):

Rozpusťte 60 mg NADP v 6 ml vody. Tento roztok môže byť uchovávaný pri 4 °C najmenej štyri týždne.

3.6. Roztok ATP (dvojsodnej soli adenosin-5-trifosfátu):

Rozpusťte 300 mg ATP.3H2O a 300 mg hydrouhličitanu sodného (NaHCO3) v 6 ml vody.

Tento roztok môže byť uchovávaný pri 4 °C najmenej štyri týždne.

3.7. Suspenzia HK/G6P-DH [hexokinázy (EC 2.7.1.1.) a glukoso-6-fosfát-dehydrogenázy (EC 1.1.1.49.)]:

Pripravte suspenziu 280 U HK a 140 U G6P-DH v 1 ml 3,2 M roztoku síranu amónneho. Táto suspenzia môže byť uchovávaná pri 4 °C najmenej jeden rok.

4. Zariadenie

4.1. Magnetická miešačka s vodným kúpeľom s teplotou 60 °C.

4.2. Magnetické miešadlá.

4.3. UV spektrometer s optickými kyvetami s hrúbkou 1 cm.

4.4. Pipety pre enzymatickú analýzu.

5. Metóda

5.1. Vzorka sa vyperie etanolom, vyvarí v hydroxide sodnom a "škrob" sa podrobí enzymatickej hydrolýze:

5.1.1. Hmotnosť vzorky zvoľte podľa predpokladaného obsahu "škrobu" (obsah "škrobu" nesmie prekročiť 0,4 g na vzorku) takto:

Predpokladaný obsah "škrobu" v g/100 g produktu | Približná hmotnosť vzorku v g (p) | Objem odmernej banky v ml | Koeficient zriedenia do 1 litra (f) |

> 70 | 0,35-0,4 | 500 | 2 |

20 – 70 | max. 0,5 | 500 | 2 |

5 – 20 | max. 1 | 250 | 4 |

< 5 | max. 2 | 200 | 5 |

5.1.2. Navážte vzorku s presnosťou 0,1 mg.

5.1.3. Pridajte 50 ml 0,5 N roztoku hydroxidu sodného (3.1.) a nepretržite miešajte 30 minút magnetickou miešačkou vo vodnom kúpeli (4.1.) pri 60 °C.

5.1.4. Pridajte niekoľko ml koncentrovanej kyseliny octovej (3.2.) a upravte pH na hodnotu 4,6 až 4,8.

5.1.5. Vložte do vodného kúpeľa s magnetickou miešačkou (4.1.) pri 60 °C, pridajte 1,0 ml roztoku enzýmu (3.3.) a nechajte zmes za stáleho miešania reagovať po dobu 30 minút.

5.1.6. Po ochladení preneste kvantitatívne do odmernej banky (5.1.1.) a doplňte vodou po rysku.

5.1.7. V prípade potreby prefiltrujte cez skladaný filter (pozri poznámku 1).

5.2. Kvantitatívne stanovenie glukózy:

5.2.1. Skúšobný roztok musí obsahovať 100 až 1000 mg glukózy na liter, čo zodpovedá hodnote ΔE340 medzi 0,1 a 1,0.

Absorbancia skúšobného roztoku v zriedení 1 + 30 vodou nesmie prekročiť 0,4 (merané proti vzduchu) pri 340 nm.

5.2.2. Vyrovnajte tlmivý roztok (3.4.) na okolitú teplotu (20 °C).

5.2.3. Teplota reakčných činidiel aj vzorky musí byť medzi 20 a 25 °C.

5.2.4. Zmerajte absorbanciu pri vlnovej dĺžke 340 nm oproti vzduchu (t. j. bez kyvety v dráhe referenčného zväzku).

5.2.5. Postupujte podľa nasledujúcej pipetovacej tabuľky:

Do kyviet nalejte | Slepý pokus (ml) | Skúška (ml) |

Tlmivý roztok (činidlo 3.4.) | 1,00 | 1,00 |

NADP (činidlo 3.5.) | 0,10 | 0,10 |

ATP (činidlo 3.6.) | 0,10 | 0,10 |

Skúšobný roztok (5.1.6. alebo 5.1.7.) | — | 0,10 |

Redestilovaná voda | 2,00 | 1,90 |

Premiešajte a asi po troch minútach zmerajte absorbanciu roztokov (E1). Začnite reakciu pridaním: |

HK/G6P.DH (činidlo 3.7.) | 0,02 | 0,02 |

Premiešajte a nechajte reakciu dobehnúť do konca (približne 15 minút) a zmerajte absorbanciu roztokov (E2). Ak sa reakcia po 15 minútach nezastaví, odpočítajte absorbancie v päťminútových intervaloch, dokiaľ sa tempo rastu neustáli. Potom extrapolujte naspäť k dobe pridania suspenzie (3.7.) (pozri poznámku 2). |

5.2.6. Vypočítajte rozdiely absorbancií pre slepý pokus a vzorku (E2 - E1).

Odpočítajte rozdiel absorbancií slepého pokusu (ΔEslepý) od rozdielu absorbancií vzorky (ΔEvzorka):

+++++ TIFF +++++

Tento rozdiel udáva obsah glukózy v skúšobnom roztoku:

Obsah glukózy v skúšobnom roztoku, g/l

+++++ TIFF +++++

(3,22: objem meraného roztoku; 1: hrúbka kyvety; 0,1: objem roztoku vzorky; molárna hmotnosť glukózy je 180,16 (g/mol).

5.2.7. Ak nie je z akýchkoľvek dôvodov možné vykonať meranie pri 340 nm, možno meranie vykonať pri vlnovej dĺžke 365 nm alebo 334 nm a číslo 6,3 vo vyšie uvedenom vzorci pre Gl je potrebné nahradiť číslom 3,5 alebo 6,18.

6. Výpočet a vyjadrenie výsledkov

a) E = obsah "škrobu" v g/100 g:

+++++ TIFF +++++

b) Z = obsah "glukózy" v g/100 g:

+++++ TIFF +++++

kde:

Gl = glukóza v G/l (5.2.6.);

F = koeficient zriedenia (5.1.1.);

P = hmotnosť vzorky v g;

0,9 = koeficient pre prepočet glukózy na škrob.

Poznámky:

(1) Ak nie je možné skúšobný roztok prefiltrovať podľa 5.1.7., je treba použiť inú vhodnú metódu pre získanie číreho roztoku.

(2) Ak dôjde k inhibícii enzýmov, doporučuje sa použiť metódu, ktorá zahŕňa pridanie známych množstiev čistého škrobu.

[1] U je medzinárodná jednotka aktivity enzýmu.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

STANOVENIE OBSAHU ŠKROBOV ALEBO DEXTRÍNOV ALEBO INÝCH MODIFIKOVANÝCH ŠKROBOV V TOVARE PODPOLOŽIEK 35052010 AŽ 35052090 KOMBINOVANEJ NOMENKLATÚRY A OBSAHU ŠKROBOVÝCH LÁTOK V TOVARE PODPOLOŽIEK 38091010 AŽ 38091090 KOMBINOVANEJ NOMENKLATÚRY

I. Princíp

Škrob sa kyslou hydrolýzou premení na redukujúce cukry, ktoré sa stanovia titráciou Fehlingovým roztokom.

II. Zariadenie a chemikálie

1. banka s objemom 250 ml;

2. odmerná banka s objemom 200 ml;

3. odmerná byreta s objemom 25 ml;

4. kyselina chlorovodíková s hustotou 1,19;

5. roztok hydroxidu draselného;

6. aktívne odfarbovacie uhlie;

7. Fehlingov roztok;

8. roztok metylénovej modrosti (1 %).

III. Metóda

Do banky s objemom 250 ml vložte vzorku obsahujúcu približne 1 g škrobu. Pridajte 100 ml destilovanej vody a 2 ml kyseliny chlorovodíkovej. Uveďte obsah do varu a zahrievajte ho pod spätným chladičom tri hodiny.

Preneste obsah banky a vody použitej na vyplachovanie do odmernej banky s objemom 200 ml. Ochlaďte a temer úplne zneutralizujte roztokom hydroxidu draselného. Doplňte vodou do 200 ml a prefiltrujte cez malé množstvo aktívneho odfarbovacieho uhlia.

Potom roztok nalejte do odmernej byrety a zredukujte 10 ml Fehlingovho roztoku takto:

Do banky s plochým dnom s objemom asi 250 ml nalejte 10 ml Fehlingovho roztoku (5 ml roztoku A a 5 ml roztoku B). Pretrepte do vyčerenia a pridajte 40 ml destilovanej vody a malý kúsok kremeňa alebo pemzy.

Postavte banku na štvorcovú azbestovú dosku s kruhovým otvorom uprostred s približným priemerom 6 cm položenú na kovovej sieťke. Banku zahrievajte tak, aby kvapalina približne po dvoch minútach prešla do varu.

Do vriaceho obsahu pridávajte z byrety postupne roztok cukru, až sa modré zafarbenie Fehlingovho roztoku stane takmer nepostrehnuteľným; potom pridajte 2 alebo 3 kvapky roztoku metylénovej modrosti ako indikátor a dokončite titráciu pridávaním roztoku cukru po kvapkách, dokiaľ nezmizne modré sfarbenie indikátoru.

Pre väčšiu presnosť titráciu zopakujte za rovnakých podmienok, ale pridajte takmer všetok roztok cukru potrebný na redukciu Fehlingovho roztoku bez prerušenia. Pri tejto druhej titrácii má k redukcii Fehlingovho roztoku dôjsť do troch minút.

Udržujte zmes vo vare presne po dobu ďalších dvoch minút a súčasne v priebehu prvej minúty pridávajte po kvapkách činidlo, dokiaľ nezmizne modré zafarbenie.

Hmotnostné percento obsahu škrobu vo vzorke sa stanoví podľa tohoto vzorca:

+++++ TIFF +++++

kde:

T je množstvo bezvodej dextrózy v gramoch zodpovedajúce 10 ml Fehlingovho roztoku (5 ml roztoku A a 5 ml roztoku B). Toto množstvo zodpovedá 0,04945 g bezvodej dextrózy, ak roztok A obsahuje 17,636 g medi na liter;

n počet mililitrov roztoku cukru spotrebovaného na titráciu;

p hmotnosť množstva vzorky;

0,95 prepočítací pomer dextrózy na škrob.

IV. Príprava Fehlingovho roztoku

Roztok A: | V odmernej banke rozpusťte 69,278 g čistého kryštalického síranu meďnatého (CuSO4.5H2O), neobsahujúceho železo v destilovanej vode a doplňte obsah do 1 litru destilovanou vodou. Správna koncentrácia medi musí byť overená kvantitatívnym stanovením medi. |

Roztok B: | V odmernej banke rozpusťte 100 g hydroxidu sodného a 346 g vínanu sodno-draselného (Seignettove soli) v destilovanej vode a doplňte na objem 1 litru destilovanou vodou. |

Oba roztoky A a B musia byť zmiešané v rovnakom pomere bezprostredne pred použitím. Za podmienok uvedených v časti III sa 10 mililitrov Fehlingovho roztoku (5 ml roztoku A a 5 ml roztoku B) úplne zredukuje množstvom 0,04945 g bezvodej dextrózy.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

ZISŤOVANIE PŠENIČNEJ MÚKY ALEBO KRUPICE V MAKARÓNOCH, ŠPAGETÁCH A V PODOBNÝCH PRODUKTOCH (CESTOVINÁCH)

(Young-Gillesova metóda upravená Bernaertsom a Grunerom)

I. Princíp

Extrakt vzorky cestoviny určenej na analýzu sa získa extrakciou nepolárnym rozpúšťadlom.

Tento extrakt sa podrobí chromatografii na tenkej vrstve silikagelu, aby sa oddelili prítomné steroly, ktorých frakcie vytvoria rôzne pásy.

Podľa počtu jasne vyfarbených pásov je možné určiť, či je produkt podrobený skúške vyrobený výlučne z tvrdej pšenice alebo z pšenice obecnej alebo z ich zmesi. Je tiež možné stanoviť, či boli pridané vajcia.

II. Zariadenie a činidlá

1. Homogenizátor alebo mlynček na získanie drti, ktorá prejde normalizovaným sitom s veľkosťou ok 0,200 mm;

2. normalizované sito s veľkosťou ok 0,200 mm;

3. odparka s vodným kúpeľom pre odparovanie za zníženého tlaku;

4. sklenená doska, hliníkový plech alebo iná vhodná podložka s rozmermi 20 x 20 cm, povlečená tenkou vrstvou silikagelu. Ak musí byť silikagelová vrstva pripravená, je potrebné použiť zmes silikagelu s (približne) 13 % sádry a naniesť zmes vhodným zariadením vo vrstve s hrúbkou 0,25 mm podľa návodu výrobcu;

5. mikropipeta na odmeranie 20 mikrolitrov;

6. nádoba s viečkom vhodná na vyvíjanie chromatogramov;

7. atomizér;

8. petrolether s bodom varu medzi 40 a 60 °C, pred použitím predestilovaný;

9. bezvodý ethylether na analýzu;

10. tetrachlormethan pre chromatografiu, pred použitím predestilovaný;

11. kyselina fosfomolybdenová na analýzu;

12. 94 % etylalkohol.

III. Metóda

Rozmeľte asi 20 g vzorky na analýzu tak, aby všetka prepadla sitom. Vložte vzorku do Erlenmeyerovej banky a prikryte ju 150 ml petroletheru. Ponechajte stáť za normálnej teploty do ďalšieho dňa. Občas pretrepte.

Potom zmes prefiltrujte na Büchnerovej nálevke opatrenej filtračnou hmotou alebo na sklenenom filtri. Takto získaný číry roztok postupne preneste do 100 ml odmernej banky. Odparte rozpúšťadlo ohrevom banky vo vodnom kúpeli s teplotou 40 °C až 50 °C za zníženého tlaku. Po odparení rozpúšťadla pokračujte v zahrievaní ešte desať minút.

Po vychladnutí banky stanovte hmotnosť extraktu. Zrieďte extrakt ethyletherom v pomere 1 ml ethyletheru na 60 mg extraktu.

Aktivujte tenké vrstvy trojhodinovým ohrevom na 130 °C. Nechajte ich vychladnúť v exsikátore nad silikagelom. Dosky, ktoré nebudete ihneď používať, môžete skladovať v rovnakom exsikátore.

Kvapku po kvapke naneste 20 mikrolitrov číreho roztoku tak, aby sa na vrstve, najlepšie novo aktivovanej, utvoril pás v rovnomernej šírky a dĺžky 3 cm. Nechajte rozpúšťadlo odpariť.

Vyvíjajte chromatogram za normálnej teploty tetrachlormethanom v chromatografickej nádobe, ktorej steny sú pokryté filtračným papierom namočeným v rovnakom rozpúšťadle. Rozpúšťadlo približne po jednej hodine vystúpi do výšky 18 cm. Vyberte dosku a nechajte rozpúšťadlo voľne odpariť. Pre lepšie oddelenie pásov vykonajte vyvíjanie chromatogramu ešte raz. Rozpúšťadlo nechajte znovu volne odpariť.

Pokropte tenkú vrstvu silikagelu 20 % roztokom kyseliny fosfomolybdenovej v etylalkohole. Vrstva musí byť sfarbená rovnomernou žlťou. Pásy vyvolajte päťminútovým ohrevom pokropenej dosky pri teplote 110 °C.

IV. Interpretácia chromatogramu

Ak chromatogram ukazuje jediný hlavný, jasne sfarbený pás s hodnotou Rf približne 0,4 až 0,5, bola pre výrobu dotknutej cestoviny použitá tvrdá pšenica. Ak sa však objavia dva hlavné pásy s rovnakým jasom, bola surovinou pšenica obecná. Zmesi tvrdej pšenice a pšenice obecnej možno posúdiť vyhodnotením relatívneho jasu oboch pásov.

Ak sa na chromatograme vyskytujú tri pásy (dva pásy vo výške, kde sa majú nachádzať hlavné pásy pšenice obecnej, a ďalší pás medzi nimi), boli do cestoviny pridané vajcia. Ak je v tomto prípade stredný pás jasnejší ako horný pás, bola použitou surovinou tvrdá pšenica. Ak je však horný pás jasnejší ako pás stredný, bola ako surovina použitá pšenica obecná.

--------------------------------------------------