Štvrtá smernica Komisie

z 11. októbra 1985

o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa metód analýzy potrebných na kontrolu zloženia kozmetických výrobkov

(85/490/EHS)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na kozmetické výrobky [1], naposledy zmenenú a doplnenú smernicou 85/391/EHS [2],a najmä na jej článok 8 ods.1,

keďže smernica 76/768/EHS ustanovuje úradné testovanie kozmetických výrobkov s cieľom zabezpečiť, aby vyhovovali podmienkam ustanoveným opatreniami spoločenstva týkajúcich sa zloženia kozmetických výrobkov;

keďže všetky metódy analýzy by sa mali čo najskôr ustanoviť; keďže tri kroky smerom k dosiahnutiu tohto zámeru už boli podniknuté definovaním niektorých metód analýzy v smerniciach Komisie 80/1335/EHS [3], 82/434/EHS [4] a 83/514/EHS [5], štvrtý krok spočíva v definovaní metód na dôkaz a stanovenie (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu, stanovenie chlórbutanolu (INN), dôkaz a stanovenie chinínu, dôkaz a stanovenie anorganických siričitanov a hydrogensiričitanov, dôkaz a stanovenie chlorečnanov alkalických kovov a dôkaz a stanovenie jodičnanu sodného;

keďže opatrenia ustanovené touto smernicou sú v súlade so stanoviskom Výboru pre prispôsobenie smernice 76/768/EHS technickému pokroku,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Členské štáty podniknú všetky kroky nevyhnutné k zabezpečeniu, aby počas úradného testovania kozmetických výrobkov sa:

- dôkaz a stanovenie (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu,

- stanovenie chlórbutanolu (INN),

- dôkaz a stanovenie chinínu,

- dôkaz a stanovenie anorganických siričitanov a hydrogensiričitanov,

- dôkaz a stanovenie chlorečnanov alkalických kovov,

- dôkaz a stanovenie jodičnanu sodného,

bude uskutočňovať v súlade s metódami opísanými v prílohe.

Článok 2

Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. decembra 1986.

Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Článok 3

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 11. októbra 1985

Za Komisiu

Stanley Clinton-Davis

člen Komisie

[1] Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, s. 169.

[2] Ú. v. ES L 224, 22.8.1985, s. 40.

[3] Ú. v. ES L 383, 31.12.1980, s. 27.

[4] Ú. v. ES L 185, 30.6.1982, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 291, 24.10.1983, s. 9.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

DÔKAZ A STANOVENIE (2,3-DIHYDROXYPROPYL)-4-AMINOBENZOÁTU

A. DÔKAZ

1. ROZSAH A OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda opisuje detekciu (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu (α-monoglyceryl-4-aminobenzoátu). Tiež bude detekovať etyl-4-aminobenzoát (benzokaín, INN), ktorý môže byť prítomný ako nečistota.

2. PRINCÍP

Tento dôkaz sa uskutoční tenkovrstvovou chromatografiou na silikagéli s fluorescenčným indikátorom a detekciou voľnej primárnej aminoskupiny tvorbou diazénového farbiva na platni.

3. ČINIDLÁ

Všetky činidlá by mali byť analyticky čisté.

3.1. Rozpúšťadlová zmes: cyklohexán/propán-2-ol/stabilizovaný dichlórmetán: 48/64/9 (obj. diely).

3.2. Vyvíjacie rozpúšťadlo: petroléter (40-60)/benzén/acetón/roztok hydroxidu amónneho (obsahujúci minimálne 25 % NH3): 35/35/35/1 (obj. diely).

Vyvolací roztok: | a)dusitan sodný: 1 g v 100 ml 1 M kyseliny chlorovodíkovej (pripravený tesne pred použitím);b)2-naftol: 0,2 g v 100 ml 1 M hydroxidu draselného. |

3.4. Štandardné roztoky:

(2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoát: 0,05 g v 100 ml zmesného rozpúšťadla 3.1;

etyl-4-aminobenzoát: 0,05 g v 100 ml zmesného rozpúšťadla 3.1.

3.5. Silikagélové platne 60 F254 s hrúbkou 0,25 mm, 200 mm × 200 mm.

4. PRÍSTROJE A POMÔCKY

4.1. Bežné zariadenie na tenkovrstvovú chromatografiu.

4.2. Ultrazvukový kúpeľ.

4.3. Milipore filter FH 0,5 μm alebo ekvivalentný.

5. POSTUP

5.1. Príprava vzorky

Do 10 ml zazátkovateľnej odmernej banky sa naváži 1,5 g výrobku. Doplní sa rozpúšťadlom 3.1 po značku. Zazátkuje sa a nechá sa jednu hodinu pri laboratórnej teplote v ultrazvukovom kúpeli (4.2). Prefiltruje sa cez Milipore filter (4.3) a filtrát sa použije na chromatografiu.

5.2. Tenkovrstvová chromatografia

Na platňu (3.5) sa nanesie po 10 μl roztoku vzorky (5.1) a každého štandardného roztoku (3.4).

Chromatogram sa vyvíja vo vyvíjacej komore dopredu nasýtenej rozpúšťadlom 3.2, do výšky 150 mm. Platňa sa nechá vysušiť pri laboratórnej teplote.

5.3. Vyvolanie

5.3.1. Platňa sa pozoruje pod UV svetlom pri 254 nm.

5.3.2. Úplne vysušená platňa sa postrieka roztokom 3.3 a).

Nechá sa vysušiť 1 minútu pri laboratórnej teplote a ihneď sa postrieka roztokom 3.3 b).

Platňa sa vysuší v sušiarni pri 60 °C. Škvrny sa prejavia oranžovým sfarbením. (2,3-Dihydroxypropyl)-4-aminobenzoát: RF 0,07; etyl-4-aminobenzoát: RF 0,55.

B. STANOVENIE

1. ROZSAH A OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda opisuje stanovenie (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu (α-monoglyceryl-4-aminobenzoátu). Tiež sa stanoví etyl-4-aminobenzoát. Nie je vhodná na stanovenie viac ako 5 % (hmotn.) a 1 % (hmotn.) etyl-4-aminobenzoátu.

2. DEFINÍCIA

Obsah (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu a etyl-4-aminobenzoátu stanovený touto metódou sa vyjadrí v hmotnostných percentách (% hmotn.) výrobku.

3. PRINCÍP

Analyzovaný výrobok sa suspenduje v metanole a po vhodnom spracovaní vzorky sa stanoví vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou (HPLC).

4. ČINIDLÁ

Všetky činidlá by mali byť analyticky čisté a vhodné na HPLC, kde sa to požaduje.

4.1. Metanol.

4.2. Dihydrogenfosforečnan draselný (KH2PO4).

4.3. Octan zinočnatý (Zn(CH3COO)2. 2H2O).

4.4. 20

4

= 1.05.

4.5. Hexakyanoželeznatan draselný (K4[Fe(KN)6]. 3 H2O).

4.6. Etyl-4-hydroxybenzoát.

4.7. (2,3-Dihydroxypropyl)-4-aminobenzoát.

4.8. Etyl-4-aminobenzoát.

4.9. Fosforečnanový tlmivý roztok (0,02 M): 2,72 g dihydrogenfosforečnanu draselného (4.2) sa rozpustí v jednom litri vody.

4.10. Eluent: fosforečnanový tlmivý roztok (4.9)/metanol (4.1): 61/39 (obj. diely).

Zloženie mobilnej fázy sa môže upraviť, aby sa dosiahol koeficient rozlíšenia R ≥ 1,5.

R = 2

d'R

— d'R

W

+ W

,

kde:

R1 a R2 = retenčné časy píkov, v minútach,

W1 a W2 = šírky píkov v polovičnej výške, v milimetroch,

d’ = rýchlosť zapisovača, v milimetroch za minútu.

4.11. Zásobný roztok (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu: presne sa naváži približne 40 mg (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu a prenesie sa do 100 ml odmernej banky. Rozpustí sa v 40 ml metanolu (4.1). Doplní sa tlmivým roztokom (4.9) po značku a premieša sa.

4.12. Zásobný roztok etyl-4-aminobenzoátu: presne sa naváži približne 40 mg (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu a prenesie sa do 100 ml odmernej banky. Rozpustí sa v 40 ml metanolu (4.1). Doplní sa tlmivým roztokom (4.9) po značku a premieša sa.

4.13. Roztok vnútorného štandardu: presne sa naváži približne 50 mg etyl-4-hydroxybenzoátu (4.6), prenesie sa do 100 ml odmernej banky, rozpustí sa v 40 ml metanolu (4.1), doplní sa tlmivým roztokom (4.9) po značku a premieša sa.

4.14. Štandardné roztoky: rozpustením v 100 ml eluentu (4.10) sa podľa nasledovnej tabuľky pripravia štyri štandardné roztoky:

[1]

Poznámka:

Tieto roztoky môžu byť pripravené aj iným spôsobom.

Štandardný roztok | (2,3-Dihydroxypropyl)-4-aminobenzoát | Etyl-4-aminobenzoát | Etyl-4-hydroxybenzoát |

(μg/ml) [1] | ml (4.11) | (μg/ml) [1] | ml (4.12) | (μg/ml) [1] | ml (4.13) |

I | 8 | 2 | 8 | 2 | 50 | 10 |

II | 16 | 4 | 12 | 3 | 50 | 10 |

III | 24 | 6 | 16 | 4 | 50 | 10 |

IV | 40 | 10 | 20 | 5 | 50 | 10 |

4.15. Carrezov roztok I: 26,5 g hexakyanoželeznatanu draselného (4.5) sa rozpustí vo vode a doplní sa do 250 ml.

4.16. Carrezov roztok II: 54,9 g octanu zinočnatého (4.3) a 7,5 ml kyseliny octovej (4.4) sa rozpustí vo vode a doplní sa do 250ml.

4.17. Merck Lichrosorb RP-18 alebo jeho ekvivalent, s priemernou veľkosťou častíc 5 μm.

5. PRÍSTROJE A POMÔCKY

5.1. Bežné laboratórne vybavenie.

5.2. Vybavenie na vysoko účinnú kvapalinovú chromatografiu s nastaviteľným UV detektorom a termostatovanou komorou nastavenou na 45 °C.

5.3. Kolóna z nehrdzavejúcej ocele: dĺžka: 250 mm; vnútorný priemer: 4,6 mm; náplň: Lichrosorb RP-18 (4.17).

5.4. Ultrazvukový kúpeľ.

6. POSTUP

6.1. Príprava vzorky

6.1.1. Do 100 ml kadičky sa presne naváži približne 1 g vzorky a pridá sa 10 ml metanolu (4.1).

6.1.2. Kadička sa na 20 minút umiestni do ultrazvukového kúpeľa (5.4), aby sa vytvorila suspenzia. Takto získaná suspenzia sa kvantitatívne prenesie do 100 ml odmernej banky s nie viac ako 75 ml eluentu (4.10).

Jeden po druhom sa pridá 1 ml Carrezovho roztoku I (4.15) a 1 ml Carrezovho roztoku II (4.16) a po pridaní každého sa premieša. Doplní sa eluentom (4.10) po značku, znova sa premieša a prefiltruje sa cez skladaný filter.

6.1.3. 3,0 ml filtrátu získaného v 6.1.2 a 5,0 ml roztoku vnútorného štandardu (4.13) sa pipetou prenesie do 50 ml odmernej banky. Doplní sa eluentom (4.10) po značku a premieša sa. Takto získaný roztok sa použije na uskutočnenie chromatografickej analýzy opísanej v 6.2.

6.2. Chromatografia

6.2.1. Prietoková rýchlosť mobilnej fázy (4.10) sa upraví na 1,2 ml/min a teplota kolóny sa nastaví na 45 °C.

6.2.2. Detektor (5.2) sa nastaví na 274 nm.

6.2.3. Mikrostriekačkou sa do chromatografu najmenej dvakrát nastrekne 20 μl roztoku (6.1.3) a meria sa plocha píkov.

6.3. Kalibračná krivka

6.3.1. Nastrekne sa 20 μl každého štandardného roztoku (4.14) a meria sa plocha píkov.

6.3.2. Pre každú koncentráciu sa vypočíta pomer medzi plochou píkov (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu a plochou píkov vnútorného štandardu. Na súradnice sa nanesie tento pomer oproti pomeru zodpovedajúcich hmotností.

6.3.3. Rovnakým spôsobom sa postupuje pre etyl-4-hydroxybenzoát.

7. VÝPOČET

7.1. Z kalibračnej krivky získanej v 6.3 sa odčítajú pomery hmotností (RP1, RP2) odpovedajúce pomeru plôch píkov vypočítaných v 6.2.3, kde

RP1 = hmotnosť (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu/hmotnosť etyl-4-hydroxybenzoátu,

RP2 = hmotnosť etyl-4-aminobenzoátu/hmotnosť etyl-4-hydroxybenzoátu.

7.2. Z týmto spôsobom získaných pomerov hmotností sa vypočíta obsah (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu a etyl-4-aminobenzoátu v hmotnostných percentách (% hmotn.) zo vzorcov:

Rp % (hmotn.) (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu =

RP1 ×

Rp % (hmotn.) etyl-4-aminobenzoátu =

RP2 ×

,

q = množstvo naváženého etyl-4-hydroxybenzoátu (vnútorného štandardu) v 4.12 v miligramoch,

p = množstvo vzorky naváženej v 6.1.1 v gramoch.

8. OPAKOVATEĽNOSŤ [2]

8.1. Pri obsahu (2,3-dihydroxypropyl)-4-aminobenzoátu 5 % (hmotn.) by rozdiel medzi výsledkami dvoch paralelne uskutočnených stanovení na tej istej vzorke nemal presiahnuť v absolútnej hodnote 0,25 %.

8.2. Pri obsahu etyl-4-aminobenzoátu 1 % (hmotn.) by rozdiel medzi výsledkami dvoch paralelne uskutočnených stanovení na tej istej vzorke nemal presiahnuť v absolútnej hodnote 0,10 %.

9. POZNÁMKY

9.1. Pred uskutočnením analýzy sa preverí, či vzorka obsahuje látky, ktorých pík by sa mohol na chromatograme prekrývať s píkom vnútorného štandardu (etyl-4-hydroxybenzoátu).

9.2. Na zistenie neprítomnosti akejkoľvek látky rušiacej stanovenie sa stanovenie zopakuje pri zmene podielu metanolu v mobilnej fáze o pomerne 10 %.

STANOVENIE CHLÓRBUTANOLU (INN)

1. ROZSAH A OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda je vhodná na stanovenie chlórbutanolu (INN) do maximálneho obsahu 0,5 % (hmotn.) v akomkoľvek kozmetickom výrobku, okrem aerosólov.

2. DEFINÍCIA

Obsah chlórbutanolu (INN) stanovený touto metódou sa vyjadrí v hmotnostných percentách (% hmotn.) výrobku.

3. PRINCÍP

Po primeranom spracovaní analyzovaného výrobku sa stanovenie robí plynovou chromatografiou s použitím 2,2,2-trichlóretanolu ako vnútorného štandardu.

4. ČINIDLÁ

Všetky činidlá by mali byť analyticky čisté.

4.1. Chlórbutanol (1,1,1-trichlór-2-metylpropán-2-ol).

4.2. 2,2,2-Trichlóretanol.

4.3. Absolútny etanol.

4.4. Štandardný roztok chlórbutanolu (4.1): 0,025 g v 100 ml etanolu (4.3) (hmotn./objem).

4.5. Štandardný roztok 2,2,2-trichlóretanolu: 4 mg v 100 ml etanolu (4.3) (hmotn./objem).

5. PRÍSTROJE A POMÔCKY

5.1. Bežné laboratórne vybavenie.

5.2. Plynový chromatograf s detektorom elektrónového záchytu, Ni 63.

6. POSTUP

6.1. Príprava vzorky

Presne sa naváži medzi 0,1 a 0,3 g (p g) vzorky. Umiestni sa do 100 ml odmernej banky. Rozpustí sa v etanole (4.3), pridá sa 1 ml roztoku vnútorného štandardu (4.5) a doplní sa etanolom (4.3) po značku.

6.2. Podmienky pre plynovú chromatografiu

6.2.1. Prevádzkové podmienky musia poskytnúť koeficient rozlíšenia R ≥ 1,5.

R = 2

d'R

— d'R

W

+ W

,

kde:

R1 a R2 = retenčné časy píkov, v minútach,

W1 a W2 = šírky píkov v polovičnej výške, v milimetroch,

d’ = rýchlosť zapisovača, v milimetroch za minútu.

6.2.2. Napríklad, nasledovné prevádzkové podmienky poskytujú požadované rozlíšenie:

Kolóna | I | II |

Materiál | sklo | nehrdzavejúca oceľ |

Dĺžka | 1,80 m | 3 m |

Priemer | 3 mm | 3 mm |

Stacionárna fáza | 10 % Carbowax 20 M TPA na Gaschrom-e Q, 80-100 meš | 5 % OV 17 na Chromosorb-e WAW DMCS, 80-100 meš |

Ustaľovanie | 2 až 3 dni pri 190 °C | |

Teplota | | |

- dávkovací ventil | 200 °C | 150 °C |

- kolóna | 150 °C | 100 °C |

- detektor | 200 °C | 150 °C |

Nosný plyn | dusík | argón/metán (95/5, obj, diely) |

Prietoková rýchlosť | 35 ml/min. | 35 ml/min. |

6.3. Kalibračná krivka

Do piatich 100 ml odmerných baniek sa pridá po 1 ml štandardného roztoku (4.5) a jednotlivo 0,2, 0,3, 0,4, 0,5 a 0,6 ml roztoku 4.4., doplnia sa etanolom (4.3) po značku a premiešajú sa. Do chromatografu sa nastrekne 1 μl každého z týchto roztokov za prevádzkových podmienok uvedených v 6.2.2 a nanesením na os x pomer hmotnosti chlórbutanolu a hmotnosti 2,2,2-trichlóretanolu a na os y pomer plochy príslušných píkov sa zostrojí kalibračná krivka.

6.4. Nastrekne sa 1 μl roztoku získaného v 6.1 a postupuje sa za podmienok opísaných v 6.2.2.

7. VÝPOČET

7.1. Z kalibračnej krivky (6.3) sa vypočíta množstvo „a“ vyjadrené v μg chlórbutanolu (INN) v roztoku 6.1.

7.2. Obsah chlórbutanolu (INN) vo vzorke sa vypočíta podľa nasledovného vzorca:

=

ap × 104

8. OPAKOVATEĽNOSŤ [3]

Pri obsahu chlórbutanolu (INN) 0,5 % (hmotn.) by rozdiel medzi výsledkami dvoch paralelne uskutočnených stanovení na tej istej vzorke nemal presiahnuť 0,01 %.

Poznámka

Ak sa výsledok rovná alebo presahuje maximálny povolený obsah, je potrebné overiť neprítomnosť látok rušiacich stanovenie.

DÔKAZ A STANOVENIE CHINÍNU

A. DÔKAZ

1. ROZSAH A OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda je určená na detekciu prítomnosti chinínu v šampónoch a vlasových lotionoch.

2. PRINCÍP

Dôkaz sa robí tenkovrstvovou chromatografiou na silikagéli. Detekciou chinínu je modrá fluorescencia chinínu v kyslom prostredí pri 360 nm.

Pre ďalšie potvrdenie môže byť fluorescencia odstránená parami brómu a pary amoniaku spôsobia objavenie sa žltkastej fluorescencie.

3. ČINIDLÁ

Všetky činidlá majú byť analyticky čisté.

3.1. Silikagélové platne bez fluorescenčného indikátora s hrúbkou 0,25 mm, 200 mm × 200 mm.

3.2. Vyvíjacie rozpúšťadlo: toluén/dietyléter/dichlórmetán/dietylamín: 20/20/20/8 (obj. diely).

3.3. Metanol.

3.4. 20

4

= 1,84).

3.5. Dietyléter.

3.6. Vyvolávacie činidlo: k 95 ml dietyléteru (3.5) v chladiacom kúpeli sa opatrne pridá 5 ml kyseliny sírovej (3.4).

3.7. Bróm.

3.8. 20

4

= 0,90).

3.9. Chinín, bezvodý.

3.10. Štandardný roztok: do odmernej banky sa presne naváži približne 100,0 mg bezvodého chinínu (3.9) a rozpustí sa v 100 ml metanolu (3.3).

4. PRÍSTROJE A POMÔCKY

4.1. Bežné vybavenie pre tenkovrstvovú chromatografiu.

4.2. Ultrazvukový kúpeľ.

4.3. Milipore filter FH 0,5 μm. alebo jeho ekvivalent, s primeraným filtračným vybavením.

5. POSTUP

5.1. Príprava vzorky

Do 100 ml odmernej banky sa presne naváži množstvo vzorky, ktoré by malo obsahovať približne 100 mg chinínu, rozpustí sa a doplní metanolom (3.3) po značku.

Banka sa zazátkuje a nechá sa jednu hodinu pri laboratórnej teplote v ultrazvukovom kúpeli (4.2). Prefiltruje sa (4.3) a filtrát sa použije pre chromatografiu.

5.2. Tenkovrstvová chromatografia

Na silikagélovú platňu (3.1) sa nanesie 1,0 μl štandardného roztoku (3.10) a 1,0 μl roztoku vzorky (5.1). Chromatogram sa s použitím rozpúšťadla 3.2 nechá vyvíjať vo vyvíjacej komore dopredu nasýtenej rozpúšťadlom (3.2) do vzdialenosti 150 mm.

5.3. Vyvolanie

5.3.1. Platňa sa vysuší pri laboratórnej teplote.

5.3.2. Postrieka sa činidlom 3.6.

5.3.3. Platňa sa nechá vysušiť jednu hodinu pri laboratórnej teplote.

5.3.4. Pozoruje sa pod svetlom UV lampy nastavenej na vlnovú dĺžku 360 nm. Chinín sa prejaví ako intenzívne modro fluoreskujúca škvrna.

Ako príklad nižšie uvedená tabuľka udáva RF hodnoty hlavných alkaloidov príbuzných chinínu pri vyvíjaní rozpúšťadlom 3.2.

Alkaloid | RF |

chinín | 0,20 |

chinidín | 0,29 |

cinchonín | 0,33 |

cinchonidín | 0,27 |

hydrochinidín | 0,17 |

5.3.5. Pre ďalšie potvrdenie prítomnosti chinínu sa platňa vystaví približne na jednu hodinu parám brómu (3.7). Fluorescencia zmizne. Ak sa tá istá platňa vystaví parám amoniaku (3.8), škvrny sa znova objavia keď sa platňa znova skúma pod UV svetlom pri 360 nm, pozoruje sa žltkastá fluorescencia.

Medza detekovateľnosti: 0,1 μg chinínu.

B. STANOVENIE

1. ROZSAH A OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda opisuje stanovenie chinínu. Môže byť použitá na stanovenie maximálneho povoleného obsahu 0,5 % (hmotn.) v šampónoch a 0,2 % vo vlasových lotionoch.

2. DEFINÍCIA

Obsah chinínu stanovený touto metódou sa vyjadrí v hmotnostných percentách (% hmotn.) výrobku.

3. PRINCÍP

Po primeranom spracovaní analyzovaného výrobku sa stanovenie robí vysoko účinnou kvapalinovou chromatografiou (HPLC).

4. ČINIDLÁ

Všetky činidlá by mali byť analyticky čisté a vhodné na HPLC.

4.1. Acetonitril.

4.2. Dihydrogenfosforečnan draselný (KH2PO4).

4.3. d

204= 1,7).

4.4. Tetrametylamónium-bromid.

4.5. Chinín, bezvodý.

4.6. Metanol.

4.7. Roztok kyseliny trihydrogenfosforečnej (0,1 M): naváži sa 11,53 g kyseliny trihydrogenfosforečnej (4.3) a rozpustí sa v odmernej banke v 1000 ml vody.

4.8. Roztok dihydrogenfosforečnanu draselného (0,1 M): naváži sa 13,6 g dihydrogenfosforečnanu draselného (4.2) a rozpustí sa v odmernej banke v 1000 ml vody.

4.9. Roztok tetrametylamónium-bromidu: 15,40 g tetrametylamónium-bromidu (4.4) sa rozpustí v odmernej banke v 1000 ml vody.

4.10. Eluent: Kyselina trihydrogenfosforečná (4.7)/dihydrogenfosforečnan draselný (4.8)/tetrametylamónium-bromid (4.9)/voda/acetonitril (4.1): 10/50/100/340/90 (obj. diely).

Zloženie mobilnej fázy sa môže upraviť, aby sa dosiahol koeficient rozlíšenia R ≥ 1,5.

R = 2

d'R

— d'R

W

+ W

,

kde:

R1 a R2 = retenčné časy píkov, v minútach,

W1 a W2 = šírky píkov v polovičnej výške, v milimetroch,

d’ = rýchlosť zapisovača, v milimetroch za minútu.

4.11. Silikagél upravený oktadecylsilánom, 10 μm.

4.12. Štandardné roztoky: do sady 100 ml odmerných baniek sa jednotlivo presne naváži približne 5,0, 10,0, 15,0 a 20,0 mg bezvodého chinínu (4.5). Doplní sa metanolom (4.6) po značku a obsah baniek sa mieša, kým sa chinín nerozpustí. Každá vzorka sa prefiltruje cez 0,5 μm filter.

5. PRÍSTROJE A POMÔCKY

5.1. Bežné laboratórne vybavenie.

5.2. Ultrazvukový kúpeľ.

5.3. Zariadenie na vysoko účinnú kvapalinovú chromatografiu s detektorom s nastaviteľnou vlnovou dĺžkou.

5.4. Kolóna: dĺžka: 250 mm; vnútorný priemer: 4,6 mm; náplň: silikagél (4.11).

5.5. Milipore filter FH 0,5 μm. alebo jeho ekvivalent s primeraným filtračným zariadením.

6. POSTUP

6.1. Príprava vzorky

Do 100 ml odmernej banky sa presne naváži množstvo výrobku dostatočné na to, aby obsahovalo 10,0 mg bezvodého chinínu, pridá sa 20 ml metanolu (4.6) a umiestni sa na 20 minút do ultrazvukového kúpeľa (5.2). Doplní sa metanolom (4.6) po značku. Roztok sa zamieša a alikvotná časť sa prefiltruje (5.5).

6.2. Chromatografia

Prietoková rýchlosť: 1,0 ml/min.

Vlnová dĺžka detektora (5.3): 332 nm.

Nastrekovaný objem: 10 μl prefiltrovaného roztoku (6.1).

Meria sa: plocha píku.

6.3. Kalibračná krivka

Najmenej trikrát sa nastrekne po 10 μl každého referenčného roztoku (4.12), meria sa plocha píkov a vypočíta sa priemerná plocha pre každú koncentráciu.

Zostrojí sa kalibračná krivka a overí sa, či je lineárna.

7. VÝPOČET

7.1. Z kalibračnej krivky (6.3) sa stanoví množstvo bezvodého chinínu v μg prítomného v nastreknutom objeme (6.2).

7.2. Obsah bezvodého chinínu vo vzorke ako hmotnostné percento (% hmotn.) sa získa z nasledovného vzorca:

B

A

,

kde:

B je množstvo bezvodého chinínu v mikrogramoch, stanoveného v 10 mikrolitroch prefiltrovaného roztoku (6.1),

A je hmotnosť vzorky v gramoch (6.1).

8. OPAKOVATEĽNOSŤ [4]

Pri obsahu bezvodého chinínu 0,5 % (hmotn.) rozdiel medzi výsledkami dvoch paralelne uskutočnených stanovení na tej istej vzorke nesmie presiahnuť 0,02 %.

Pri obsahu bezvodého chinínu 0,2 % (hmotn.) rozdiel medzi výsledkami dvoch paralelne uskutočnených stanovení na tej istej vzorke nesmie presiahnuť 0,01 %.

DÔKAZ A STANOVENIE ANORGANICKÝCH SIRIČITANOV A HYDROGENSIRIČITANOV

ROZSAH A OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda opisuje dôkaz a stanovenie anorganických siričitanov a hydrogensiričitanov v kozmetických výrobkoch. Je použiteľná iba na výrobkoch, ktoré majú vodnú alebo alkoholickú fázu a pre obsah oxidu siričitého do 0,2 %.

A. DÔKAZ

1. PRINCÍP

Vzorka sa zahrieva s kyselinou chlorovodíkovou a uvoľnený oxid siričitý sa identifikuje buď podľa jeho zápachu alebo jeho účinku na indikátorový papierik.

2. ČINIDLÁ

Všetky činidlá majú byť analyticky čisté.

2.1. Kyselina chlorovodíková (4 M).

2.2. Škrobový papierik s jodičnanom draselným alebo iná vhodná alternatíva.

3. PRÍSTROJE A POMÔCKY

3.1. Bežné laboratórne vybavenie.

3.2. Banka (25 ml) vybavená krátkym spätným chladičom.

4. POSTUP

4.1. Do banky (3.2) sa umiestni okolo 2,5 g vzorky a 10 ml kyseliny chlorovodíkovej (2.1).

4.2. Premieša sa a zahrieva sa do varu.

4.3. Uvoľňovanie oxidu siričitého za skúma buď podľa zápachu alebo indikátorovým papierikom (2.2).

B. STANOVENIE

1. DEFINÍCIA

Obsah siričitanov alebo hydrogensiričitanov vo vzorke stanovený touto metódou sa vyjadrí v hmotnostných percentách oxidu siričitého.

2. PRINCÍP

Po okyslení vzorky sa uvoľnený oxid siričitý destiluje do roztoku peroxidu vodíka. Vzniknutá kyselina sírová sa titruje štandardným roztokom hydroxidu sodného.

3. ČINIDLÁ

Všetky činidlá by mali byť analyticky čisté.

3.1. 0,2 % (hmotn.) peroxid vodíka. Pripravuje sa denne.

3.2. d

254 = 1,75).

3.3. Metanol.

3.4. Štandardný roztok hydroxidu sodného (0,01 M).

3.5. Dusík.

3.6. Indikátor: zmes metylovej červenej (0,03 % hmotn./objem v etanole) a metylénovej modrej (0,05 % hmotn./objem v etanole), 1: 1. Roztok sa prefiltruje.

4. PRÍSTROJE A POMÔCKY

4.1. Bežné laboratórne vybavenie.

4.2. Destilačná aparatúra (pozri obrázok).

5. POSTUP

5.1. Do destilačnej banky A (pozri obrázok) sa presne naváži približne 2,5 g vzorky.

5.2. Pridá sa 60 ml vody a 50 ml metanolu (3.3) a premieša sa.

5.3. Do destilačnej predlohy D (pozri obrázok) sa umiestni 10 ml peroxidu vodíka (3.1), 60 ml vody a pár kvapiek indikátora (3.6). Pridá sa pár kvapiek roztoku hydroxidu sodného (3.4), kým sa indikátor sfarbí na zeleno.

5.4. 5.3 sa zopakuje pre premývačku E (pozri obrázok).

5.5. Aparatúra sa spojí a prúd dusíka (3.5) sa nastaví na približne 60 bubliniek za minútu.

5.6. Z lievika sa do destilačnej banky A pridá 15 ml kyseliny trihydrogenfosforečnej (3.2).

5.7. Rýchlo sa zahreje do varu a potom sa mierne varí celkovo 30 minút.

5.8. Destilačná predloha D sa odpojí. Trubica sa prepláchne a potom sa titruje roztokom hydroxidu sodného (3.4), kým sa indikátor (3.6) sfarbí na zeleno.

6. VÝPOČET

Hmotnostný obsah siričitanov a hydrogensiričitanov vo vzorke sa vypočíta pomocou vzťahu:

3,2 MV

m

kde:

M = molárna koncentrácia roztoku hydroxidu sodného (3.4),

V = objem roztoku hydroxidu sodného (3.4) spotrebovaného na titráciu (5.8) v mililitroch,

m = hmotnosť vzorky (5.1) v gramoch.

7. OPAKOVATEĽNOSŤ [5]

Pri obsahu oxidu siričitého 0,2 % hmotn. by rozdiel medzi výsledkami dvoch paralelne uskutočnených stanovení na tej istej vzorke nemal byť väčší ako 0,006 %.

+++++ TIFF +++++

Všetky rozmery sú v mm.

DÔKAZ A STANOVENIE CHLOREČNANOV ALKALICKÝCH KOVOV

ROZSAH A OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda opisuje dôkaz a stanovenie chlorečnanov v zubných pastách a ostatných kozmetických výrobkoch.

A. DÔKAZ

1. PRINCÍP

Chlorečnany sa oddelia od bromičnanov a jodičnanov tenkovrstvovou chromatografiou a identifikujú sa na základe oxidácie jodidu za vzniku jódu.

2. ČINIDLÁ

Všetky činidlá majú byť analyticky čisté.

2.1. Referenčné roztoky: čerstvo pripravené vodné roztoky chlorečnanu, bromičnanu a jodičnanu draselného (0,2 % hmotn.).

2.2. Vyvíjacie rozpúšťadlo: roztok amoniaku (28 % hmotn.)/acetón/butanol (60/130/30, obj. diely).

2.3. Jodid draselný, vodný roztok (5 % hmotn.).

2.4. Roztok škrobu (1 až 5 % hmotn.).

2.5. Kyselina chlorovodíková (1 M).

2.6. Komerčné celulózové tenkovrstvové platne (0,25 mm).

3. PRÍSTROJE A POMÔCKY

Bežné vybavenie na tenkovrstvovú chromatografiu.

4. POSTUP

4.1. Asi 1 g vzorky sa extrahuje vodou, prefiltruje a zriedi sa asi na 25 ml.

4.2. 2 μl roztoku (4.1) spolu s 2 μl podielmi každého z troch referenčných roztokov (2.1) sa nanesú na platňu (2.6).

4.3. Platňa sa umiestni do vyvíjacej komory a vyvíja sa s rozpúšťadlom 2.2 vzostupnou chromatografiou asi do troch štvrtín dĺžky platne (2.6).

4.4. Vyberie sa z vyvíjacej komory a rozpúšťadlo sa nechá odpariť. (Poznámka: Môže to trvať až do dvoch hodín).

4.5. Platňa sa postrieka roztokom jodidu draselného (2.3) a nechá sa vysušiť asi päť minút.

4.6. Platňa sa postrieka roztokom škrobu (2.4) a nechá sa vysušiť asi päť minút.

4.7. Platňa sa postrieka kyselinou chlorovodíkovou (2.5).

5. VYHODNOTENIE

Ak sú prítomné chlorečnany, asi po pol hodine sa objaví modrá škvrna (možno hnedá škvrna) s RF hodnotou približne 0,7 až 0,8.

Soli oxokyselín halogénov v oxidačnom stupni V | RF |

jodičnany | 0 až 0,2 |

bromičnany | 0,5 až 0,6 |

chlorečnany | 0,7 až 0,8 |

Treba poznamenať, že bromičnany a jodičnany dávajú okamžitú reakciu. Treba si dať pozor, aby sa škvrny bromičnanov nezamenili so škvrnami chlorečnanov.

B. STANOVENIE

1. DEFINÍCIA

Obsah chlorečnanov vo vzorke stanovený touto metódou sa vyjadrí v hmotnostných percentách chlorečnanu.

2. PRINCÍP

Chlorečnany sa redukujú práškovým zinkom v kyslom prostredí. Vzniknuté chloridy sa stanovia potenciometrickou titráciou roztokom dusičnanu strieborného. Podobné stanovenie pred redukciou umožňuje stanoviť prípadne prítomné halogenidy.

3. ČINIDLÁ

Všetky činidlá majú byť analyticky čisté.

3.1. Kyselina octová, 80 % (hmotn.).

3.2. Práškový zinok.

3.3. Štandardný roztok dusičnanu strieborného (0,1 M).

4. PRÍSTROJE A POMÔCKY

4.1. Bežné laboratórne vybavenie.

4.2. Potenciometer vybavený striebornou indikačnou elektródou.

5. POSTUP

5.1. Príprava vzorky

Do centrifugačnej kyvety sa presne navážia približne 2 g (množstvo „m“). Pridá sa asi 15 ml kyseliny octovej (3.1) a opatrne sa premieša. Počká sa 30 minút a odstreďuje sa 15 minút na centrifúge pri 2000 ot./min. Supernatant sa prenesie do 50 ml odmernej banky. Odstreďovanie zvyšku sa zopakuje dvakrát 15 ml kyseliny octovej (3.1). Roztok obsahujúci chlorečnan sa zbiera do tej istej odmernej banky. Doplní sa kyselinou octovou (3.1) po značku.

5.2. Redukcia chlorečnanov

Odoberie sa 20 ml roztoku 5.1 a pridá sa 0,6 g práškového zinku (3.2). Privedie sa do varu v banke vybavenej kondenzačnou rúrkou. Po 30 minútach varu sa ochladí a prefiltruje. Banka sa opláchne vodou. Prefiltruje sa a filtráty sa spoja.

5.3. Stanovenie chloridov

20 ml roztoku 5.2 sa titruje roztokom dusičnanu strieborného (3.3) pri použití potenciometra (4.2). Rovnakým spôsobom sa roztokom dusičnanu strieborného (3.3) titruje 20 ml roztoku 5.1.

Poznámka:

Ak výrobok obsahuje deriváty brómu alebo jódu, ktoré môžu po redukcii uvoľňovať bromidy alebo jodidy, titračná krivka bude mať niekoľko inflexných bodov. V takom prípade objem titračného roztoku (3.3) zodpovedajúci chloridom je rozdiel medzi posledným a predposledným inflexným bodom.

6. VÝPOČET

Obsah chlorečnanov vo vzorke (% hmotn.) sa vypočíta zo vzorca:

% hmotn. chlorečnanov (ClO3-) =

20,9

M

,

kde:

V = objem roztoku dusičnanu strieborného (3.3) spotrebovaného na titráciu roztoku 5.2, v mililitroch,

V′ = objem roztoku dusičnanu strieborného (3.3) spotrebovaného na titráciu 20 ml roztoku 5.1, v mililitroch,

M = molarita štandardného roztoku dusičnanu strieborného (3.3),

m = hmotnosť vzorky, v gramoch.

7. OPAKOVATEĽNOSŤ [6]

Pri obsahu chlorečnanov 3 až 5 % hmotn. by rozdiel medzi výsledkami dvoch paralelne uskutočnených stanovení na tej istej vzorke nemal presiahnuť 0,07 % hmotn.

DÔKAZ A STANOVENIE JODIČNANU SODNÉHO

ROZSAH A OBLASŤ POUŽITIA

Táto metóda opisuje postup na dôkaz a stanovenie jodičnanu sodného v kozmetických výrobkoch, ktoré sa oplachujú.

A. DÔKAZ

1. PRINCÍP

Jodičnany sa oddelia od bromičnanov a chlorečnanov tenkovrstvovou chromatografiou a identifikujú sa na základe oxidácie jodidu za vzniku jódu.

2. ČINIDLÁ

Všetky činidlá majú byť analyticky čisté.

2.1. Referenčné roztoky. Čerstvo pripravené vodné roztoky chlorečnanu, bromičnanu a jodičnanu draselného (0,2 % hmotn.).

2.2. Vyvíjacie rozpúšťadlo.

Roztok amoniaku (28 % hmotn.)/acetón/butanol (60/130/30, obj. diely).

2.3. Vodný roztok jodidu draselného (5 % hmotn.).

2.4. Roztok škrobu (1 až 5 % hmotn.).

2.5. Kyselina chlorovodíková (1 M).

3. PRÍSTROJE A POMÔCKY

3.1. Komerčné celulózové tenkovrstvové platne (0,25 mm).

3.2. Bežné vybavenie na tenkovrstvovú chromatografiu.

4. POSTUP

4.1. Asi 1 g vzorky sa extrahuje vodou, prefiltruje a zriedi sa asi na 10 ml.

4.2. 2 μl tohto roztoku sa spolu s 2 μl podielmi každého z troch referenčných roztokov (2.1) nanesú na štartovaciu čiaru platne (3.1).

4.3. Platňa sa umiestni do vyvíjacej komory a vyvíja sa rozpúšťadlom (2.2) vzostupnou chromatografiou asi do troch štvrtín dĺžky platne.

4.4. Platňa sa vyberie z vyvíjacej komory a rozpúšťadlo sa nechá odpariť pri laboratórnej teplote. ( Poznámka: Môže to trvať až do dvoch hodín).

4.5. Platňa sa postrieka roztokom jodidu draselného (2.3) a nechá sa vysušiť asi päť minút.

4.6. Postrieka sa roztokom škrobu (2.4) a nechá sa vysušiť asi päť minút.

4.7. Nakoniec sa postrieka kyselinou chlorovodíkovou (2.5).

5. VYHODNOTENIE

Ak sú prítomné jodičnany, ihneď sa objaví modrá škvrna (sfarbenie môže byť hnedé alebo sa zmeniť státím na hnedé) s RF hodnotou približne 0 až 0,2.

Treba poznamenať, že bromičnany dávajú okamžitú reakciu pri RF hodnote približne 0,5 až 0,6 a chlorečnany asi po 30 minútach pri RF hodnote približne 0,7 až 0,8.

B. STANOVENIE

1. DEFINÍCIA

Obsah jodičnanu sodného vo vzorke stanovený touto metódou sa vyjadrí v hmotnostných percentách jodičnanu sodného.

2. PRINCÍP

Jodičnan sodný sa rozpustí vo vode a stanoví sa prostredníctvom vysoko účinnej kvapalinovej chromatografie s použitím do série zaradenej reverzno-fázovej C18 kolóny a anexovej kolóny.

3. ČINIDLÁ

Všetky činidlá by mali byť analyticky čisté a osobitné vhodné pre vysoko účinnú kvapalinovú chromatografiu (HPLC).

3.1. Kyselina chlorovodíková (4 M).

3.2. Siričitan sodný aq., 5 % (hmotn.).

3.3. Zásobný roztok jodičnanu sodného.

Pripraví sa zásobný roztok obsahujúci 50 mg jodičnanu sodného na 100 ml vody.

3.4. Dihydrogenfosforečnan draselný.

3.5. Dihydrát hydrogenfosforečnanu sodného.

3.6. Mobilná fáza pre HPLC: 3,88 g dihydrogenfosforečnanu draselného (3.4) a 1,19 g dihydrátu hydrogenfosforečnanu sodného (3.5) sa rozpustí v 1 litri vody.

pH tohto roztoku je 6,2

3.7. Univerzálny indikátorový papierik, pH 1-11.

4. PRÍSTROJE A POMÔCKY

4.1. Bežné laboratórne vybavenie.

4.2. Kruhový filtračný papier s priemerom 110 mm, Schleicher and Schüll č. 575, alebo jeho ekvivalent.

4.3. Vysoko účinný kvapalinový chromatograf s detektorom s nastaviteľnou vlnovou dĺžkou.

4.4. Kolóny: dĺžka: 120 mm; vnútorný priemer: 4,6 mm; počet: dve zapojené do série; prvá kolóna – Necleosil ® 5 C18 alebo jej ekvivalent; druhá kolóna – Vydac TM –301-SB alebo jej ekvivalent.

5. POSTUP

5.1. Príprava vzorky

5.1.1. Kvapalné vzorky (šampóny)

Do 10 ml zazátkovateľnej delenej skúmavky alebo odmernej banky sa presne naváži približne 1,0 g skúšobnej vzorky.

Doplní sa vodou po značku a premieša sa.

Ak je to potrebné, roztok sa prefiltruje.

Jodičnan sa v roztoku stanoví prostredníctvom HPLC, ako je opísané v oddieli 5.2.

5.1.2. Tuhé vzorky (mydlá)

Vzorka sa jemne rozdrví na čiastočky a do 100 ml zazátkovateľného odmerného valca sa presne naváži približne 1,0 g skúšobnej vzorky. Doplní sa vodou do 50 ml a jednu minútu sa intenzívne pretrepáva. Odstredí sa na centrifúge a prefiltruje sa cez filtračný papier (4.1) alebo sa zmes nechá stáť aspoň cez jednu noc.

Rôsolovitý roztok sa intenzívne pretrepe a prefiltruje sa cez filtračný papier (4.1).

Jodičnan sa vo filtráte stanoví prostredníctvom HPLC, ako je opísané v oddieli 5.2.

5.2. Chromatografia

Prietoková rýchlosť: 1 ml/min.

Vlnová dĺžka detektora (4.2): 210 nm.

Nastrekovaný objem: 10 μl.

Meria sa: plocha píku.

5.3. Kalibrácia

Do 50 ml odmerných baniek sa pipetou prenesie jednotlivo 1,0, 2,0, 5,0, 10,0 a 20,0 ml zásobného roztoku jodičnanu sodného (3.3). Doplní sa po značku a premieša sa.

Takto získané roztoky obsahujú 0,01, 0,02, 0,05, 0,10 a 0,20 mg jodičnanu sodného v ml.

10 μl podiel každého referenčného roztoku jodičnanu sa nastrekne do kvapalinového chromatografu (4.2) a získa sa chromatogram. Určí sa plocha píkov jodičnanu a zostrojí sa krivka vyjadrujúca závislosť plochy píkov od koncentrácie jodičnanu sodného.

6. VÝPOČET

Obsah jodičnanu sodného vo vzorke (% hmotn.) sa vypočíta použitím vzorca:

,

kde:

m = je hmotnosť skúšobnej vzorky (5.1), v gramoch,

V = je celkový objem roztoku vzorky, získanej podľa postupu v 5.1, v mililitroch,

c = je hmotnostná koncentrácia, získaná z kalibračnej krivky (5.3), v miligramoch jodičnanu sodného na mililiter.

7. OPAKOVATEĽNOSŤ [7]

Pri obsahu jodičnanu sodného 0,1 % (hmotn.) rozdiel medzi výsledkami dvoch paralelne uskutočnených stanovení na tej istej vzorke nesmie presiahnuť 0,002 %.

8. POTVRDENIE

8.1. Princíp

V okyslenom roztoku kozmetického výrobku sa jodičnan (IO3-) redukuje siričitanom na jodid (I-) a výsledný roztok sa vyšetrí prostredníctvom HPLC. Ak pík s retenčným časom zodpovedajúcim jodičnanu vymizne po pôsobení siričitanu, pôvodný pík môže byť s najväčšou pravdepodobnosťou prisúdený jodičnanu.

8.2. Postup

Do kužeľovitej banky sa pipetou prenesie 5 ml podielu vzorky získaného, ako je opísané v oddieli 5.1.

Kyselinou chlorovodíkovou (3.1) sa pH roztoku s použitím univerzálneho indikátorového papierika (3.7) upraví na hodnotu 3 alebo nižšiu.

Pridajú sa tri kvapky roztoku siričitanu sodného (3.2) a premieša sa.

Do kvapalinového chromatografu (4.2) sa nastrekne 10 μl podiel roztoku.

Tento chromatogram sa porovná s chromatogramom získaným pre tú istú vzorku, ako je opísané v odseku 5.

[1] Tieto hodnoty sú uvedené na indikáciu a odpovedajú presným hmotnostiam 4.11, 4.12 a 4.13.

[2] ISO 5725.

[3] ISO 5725.

[4] ISO 5725.

[5] ISO 5725.

[6] ISO 5725.

[7] ISO 5725.

--------------------------------------------------