Smernica Komisie

z 18. februára 1985,

ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 71/127/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov o spätných zrkadlách motorových vozidiel

(85/205/EHS)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Rady č. 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel [1], naposledy zmenenú a doplnenú smernicou č. 80/1267/EHS [2], najmä na jej článok 11,

so zreteľom na smernicu Rady č. 71/127/EHS z 1. apríla 1971 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o spätných zrkadlách motorových vozidiel [3], naposledy zmenenú a doplnenú smernicou Komisie 79/795/EHS [4],

keďže vzhľadom na získané skúsenosti a súčasný stav poznania je teraz možné nielen rozšíriť určité požiadavky smernice 71/127/EHS a viac ich zosúladiť so skutočnými testovacími podmienkami, ale ich aj sprísniť s cieľom vyššej bezpečnosti cestnej premávky;

keďže prítomnosť vonkajšieho spätného zrkadla na strane spolujazdca pri vozidlách kategórie M1 (osobné automobily) a N1 (ľahké nákladné automobily) nie je povinná, je nevyhnutné upraviť konštrukciu zrkadla, ako aj jeho držiaka, aby rozmery týchto zariadení minimalizovali vibrácie a čelný odpor pri zabezpečení optimálnej plochy výhľadu;

keďže v prípade ťahačov návesov kategórie N3, (ťažké nákladné vozidlá) sú súčasné ustanovenia nedostatočné vzhľadom na plochu výhľadu na strane spolujazdca pozdĺž vozidla a za vozidlom a pretože v snahe odstrániť tento nedostatok je nevyhnutné požadovať montáž prídavného "širokouhlého" spätného zrkadla;

keďže v prípade všetkých vozidiel kategórie N3 (nákladné automobily s prívesom alebo bez prívesu a ťahače návesov) sú súčasné ustanovenia nedostatočné vzhľadom na plochu výhľadu v oblasti priliehajúcej k boku kabíny na strane spolujazdca a keďže v snahe odstrániť tento nedostatok je nevyhnutné požadovať montáž "blízkopohľadového" spätného zrkadla;

keďže ustanovenia uvedené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Výboru na prispôsobenie smerníc odstraňujúcich technické bariéry obchodu v sektore motorových vozidiel technickému pokroku,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 71/127/EHS sa týmto dopĺňa takto:

1. Článok 7 sa nahrádza nasledujúco:

"Článok 7

1. S účinnosťou od 1. októbra 1985 nesmie žiaden členský štát z dôvodov, ktoré sa týkajú spätných zrkadiel:

a) - odmietnuť vzhľadom na typ motorového vozidla udeliť EHS typové schválenie, vydať dokument uvádzaný v tretej odrážke článku 10 ods. 1 smernice 70/156/EHS alebo udeliť štátne typové schválenie alebo

- zakázať uviesť vozidlá do prevádzky,

ak spätné zrkadlá tohto typu vozidla alebo týchto vozidiel vyhovujú ustanoveniam tejto smernice;

b) - odmietnuť vzhľadom na typ spätného zrkadla udeliť EHS typové schválenie komponentu alebo štátne typové schválenie, ak tieto spätné zrkadlá vyhovujú ustanoveniam tejto smernice, alebo

- zakázať uviesť na trh spätné zrkadlá, ktoré sú vybavené označením EHS typového schválenia komponentu, vydaného v súlade s požiadavkami tejto smernice.

2. S účinnosťou od 1. októbra 1986 členské štáty:

a) - nesmú vydávať dokument uvádzaný v tretej odrážke článku 10 ods. 1 smernice 70/156/EHS pre typ vozidla, ktorého spätné zrkadlá nevyhovujú ustanoveniam tejto smernice,

- môžu odmietnuť udeliť národné typové schválenie pre typ vozidla, ktorého spätné zrkadlá nevyhovujú ustanoveniam tejto smernice;

b) - nesmú udeliť EHS typové schválenie komponentu pre typ spätného zrkadla, ak toto nevyhovuje ustanoveniam tejto smernice,

- môžu odmietnuť udeliť národné typové schválenie komponentu pre typ spätného zrkadla, ak nevyhovuje ustanoveniam tejto smernice.

3. S účinnosťou od 1. októbra 1988 môžu členské štáty zakázať uviesť do prevádzky – s výnimkou vozidiel uvedených v bode 2.1.3 prílohy III – ktorých spätné zrkadlá nevyhovujú ustanoveniam tejto smernice.

S účinnosťou od 1. októbra 1992 môžu členské štáty zakázať uviesť do prevádzky vozidlá, uvedené v bode 2.1.3 prílohy III, ktorých spätné zrkadlá nevyhovujú ustanoveniam tejto smernice. Môžu tiež zakázať uviesť na trh spätné zrkadlá, ktoré nie sú vybavené označením typového schválenia komponentu, vydaným v súlade s požiadavkami tejto smernice."

2. Prílohy sú nahradené prílohami k tejto smernici.

Odkazy na prílohy v texte smernice 71/127/EHS sú chápané ako odkazy k zodpovedajúcim ustanoveniam v prílohách k tejto smernici nasledujúco:

- bod 2 prílohy I zodpovedá prílohe II,

- bod 2.6 prílohy I zodpovedá doplnku 2 prílohy II.

Článok 2

Členské štáty prijmú ustanovenia potrebné pre prispôsobenie sa tejto smernici najneskôr do 1. októbra 1985. Ihneď o tom informujú Komisiu.

Článok 3

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 18. februára 1985

Za Komisiu

Cockfield

podpredseda

[1] Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 34.

[3] Ú. v. ES L 68, 22.3.1971, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 239, 22.9.1979, s. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

DEFINÍCIE

1. Spätné zrkadlo znamená akékoľvek zariadenie, s výnimkou zložitých optických systémov, ako sú periskopy, určené na to, aby poskytovali jasný pohľad dozadu a doboku vozidla v plochách výhľadu, ktoré sú definované v bode 5 prílohy III.

2. Vnútorné spätné zrkadlo znamená zariadenie definované v bode 1, ktoré môže byť namontované v priestore pre cestujúcich vo vozidle.

3. Vonkajšie spätné zrkadlo znamená zariadenie definované v bode 1, ktoré môže byť namontované na vonkajší povrch vozidla.

4. Doplnkové spätné zrkadlo znamená spätné zrkadlo iné než zariadenie typu definovaného v bode 1, ktoré môže byť upevnené vo vnútri alebo zvonku vozidla s cieľom poskytnúť mu plochy výhľadu iné, než sú špecifikované v bode 5 prílohy III.

5. Typ spätného zrkadla znamená zariadenie, ktoré sa významne nelíši v nasledujúcich hlavných charakteristikách:

5.1 rozmery a polomer zakrivenia odrazovej plochy spätného zrkadla;

5.2 konštrukcia, tvar alebo materiály spätných zrkadiel, vrátane spojov s karosériou.

6. Trieda spätných zrkadiel znamená všetky zariadenia, ktoré majú jednu alebo viac spoločných charakteristík alebo funkcií. Zrkadlá sú klasifikované takto:

Trieda I: | vnútorné spätné zrkadlá, ktoré poskytujú plochu výhľadu definovanú v bode 5.2 prílohy III. |

Trieda II a III: | "hlavné" vonkajšie spätné zrkadlá, ktoré poskytujú plochy výhľadu definované v bode 5.3 prílohy III. |

Trieda IV: | "širokouhlé" vonkajšie spätné zrkadlá, ktoré poskytujú plochu výhľadu definovanú v bode 5.4 prílohy III. |

Trieda V: | "Blízkopohľadové" vonkajšie spätné zrkadlá, ktoré poskytujú plochu výhľadu definovanú v bode 5.5 prílohy III. |

7. r znamená stredný polomer zakrivenia, meraný na odrazovej ploche v súlade s metódou popísanou v bode 2 doplnku 1 k tejto prílohy.

8. Hlavné polomery zakrivenia v jednom bode na odrazovom povrchu (ri) znamenajú hodnoty získané pomocou prístroja definovaného v doplnku 1, merané na oblúku odrazového povrchu, prechádzajúceho stredom tohto povrchu rovnobežne s úsečkou b, definovanou v bode 2.2.1 prílohy II a na oblúku, ktorý je kolmý k tejto úsečke.

9. Polomer zakrivenia v jednom bode na odrazovom povrchu (rp) znamená aritmetický priemer hlavných polomerov zakrivenia ri a r′i, t. j.:

r

=

r

+ r′

10. Stred odrazového povrchu znamená ťažisko viditeľnej plochy odrazového povrchu.

11. Polomer zakrivenia častí spätného zrkadla znamená polomer "c" oblúku kružnice, ktorý sa najviac približuje zakrivenému tvaru príslušnej časti.

12. Zorné body vodiča znamenajú dva body vzdialené od seba 65 mm a vertikálne 635 mm nad bodom R sedadla vodiča, ako je stanovené v doplnku 2 tejto prílohy. Priamka spájajúca tieto body je kolmá k vertikálnej pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Stred úsečky spájajúci obidva zorné body leží vo vertikálnej pozdĺžnej rovine, ktorá musí prechádzať stredom konštrukčnej polohy sedadla vodiča podľa špecifikácie výrobcu.

13. Ambinokulárne videnie znamená celkovú plochu výhľadu zložením monokulárnych zorných polí pravého a ľavého oka (pozri obrázok).

+++++ TIFF +++++

E | =vnútorné spätné zrkadlo |

OD | =oči vodča |

OE |

ID | =zdanlivé monokulárne obrazy |

IE |

I | = zdanlivý ambikulárny obraz |

A | =uhol viditel'nosti ľavýrn okom |

B | = uhol viditel'nosti pravýrn okom |

C | =binokulárny uhol viditel'nosti |

D | = ambinokulárny uhol viditel'nosti |

14. Typ vozidla vzhľadom na spätné zrkadlá znamená motorové vozidlá, ktoré sú identické pokiaľ ide o nasledujúce základné znaky:

14.1. Charakteristické znaky karosérie, obmedzujúce plochu výhľadu;

14.2. Súradnice bodu R;

14.3. Predpísané polohy a typy povinných a nepovinných (ak sú montované) spätných zrkadiel.

15. Vozidlá kategórií M1, M2, M3, N1, N2a N3 znamenajú kategórie vozidiel definované v prílohe I smernice 70/156/EHS.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

KONŠTRUKČNÉ ŠPECIFIKÁCIE A TESTY VYŽADOVANÉ PRE EHS TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU PRE SPÄTNÉ ZRKADLÁ

1. VŠEOBECNÉ ŠPECIFIKÁCIE

1.1. Všetky spätné zrkadlá musia byť nastaviteľné

1.2. Okraj odrazového povrchu musí byť zachytený v ochrannom puzdre (držiaku atď.), ktoré musí byť na svojom obvode vo všetkých bodoch a vo všetkých smeroch zaoblené s polomerom zakrivenia "c" väčším alebo rovným 2,5 mm. Ak vyčnieva odrazový povrch z ochranného puzdra, polomer zakrivenia "c" okraja vyčnievajúcej časti nesmie byť menší než 2,5 mm a odrazový povrch sa musí dať zasunúť do ochranného puzdra silou 50 N, ktorá pôsobí v mieste najväčšieho vyčnievania z ochranného puzdra horizontálnym smerom, približne rovnobežným s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla.

1.3. Keď je spätné zrkadlo namontované na rovinnom povrchu, všetky jeho časti, bez ohľadu na polohu nastavenia zariadenia, vrátane častí, ktoré zostanú spojené s podperou po teste, vykonanom podľa bodu 4.2 a ktorých sa môže pri statickom stave dotknúť guľa s priemerom 165 mm pri vnútorných spätných zrkadlách alebo s priemerom 100 mm pri vonkajších spätných zrkadlách, musí byť polomer zakrivenia minimálne 2,5 mm.

1.3.1. Okraje upevňovacích dier alebo vybraní, ktorých priemer alebo najdlhšia uhlopriečka je menšia než 12 mm, sú vyňaté z požiadaviek na polomer zakrivenia podľa bodu 1.3 za predpokladu, že ich hrany sú otupené.

1.4. Zariadenie pre pripevnenie spätných zrkadiel k vozidlu musí byť konštruované tak, aby valec s polomerom 50 mm, ktorého os tvorí os alebo niektorá z osí kyvu alebo otáčania, ktoré zabezpečujú vychýlenie spätného zrkadla v smere príslušného nárazu, pretínal aspoň časť povrchu, ku ktorému je zariadenie pripevnené.

1.5. Časti vonkajších spätných zrkadiel uvedené v bodoch 1.2 a 1.3, ktoré sú vyrobené z materiálu s tvrdosťou podľa Shore A nepresahujúcou 60, sú vyňaté z príslušných ustanovení.

1.6. V prípade častí vnútorných spätných zrkadiel, ktoré sú vyrobené z materiálu s tvrdosťou menšou ako 50 Shore A a ktoré sú namontované na tuhej podpere, sa požiadavky bodov 1.2 a 1.3 vzťahujú len na podperu.

2. ROZMERY

2.1. Vnútorné spätné zrkadlá (trieda I)

a = 15 cm ×

1 +

1000r

2.2. Hlavné vonkajšie spätné zrkadlá (triedy II a III)

2.2.1. Rozmery odrazového povrchu musia byť také, aby bolo možné do nich vpísať:

- obdĺžnik s výškou 4 cm a dĺžkou základne, ktorá je meraná v centimetroch, má veľkosť "a"

- úsečku, ktorá je rovnobežná s výškou obdĺžnika a dĺžka ktorej, vyjadrená v centimetroch, má hodnotu "b".

2.2.2. Minimálne hodnoty "a" a "b" sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Trieda spätného zrkadla | Kategórie vozidiel, pre ktoré sú spätné zrkadlá určené | a | b |

II | M2, M3, N2 a N3 | 171 + 1000r | 20 |

III | M1 a N1 N3 (ak sú uplatniteľné požiadavky bodu 2.1.3 prílohy III) | 131 + 1000r | 7 |

2.3. Širokouhlé vonkajšie spätné zrkadlá (trieda IV)

Obrysy odrazovej plochy musia mať jednoduchý geometrický tvar a jej rozmery musia byť také, aby zrkadlo poskytovalo plochu výhľadu špecifikovanú v bode 5.4 prílohy III, ak to je potrebné, tak v spojení s vonkajším spätným zrkadlom triedy II.

2.4. Blízkopohľadové vonkajšie spätné zrkadlá (trieda V)

Obrysy odrazovej plochy musia mať jednoduchý geometrický tvar a jej rozmery musia byť také, aby zrkadlo poskytovalo plochu výhľadu špecifikovanú v bode 5.5 prílohy III.

3. ODRAZOVÝ POVRCH A KOEFICIENT ODRÁŽAVOSTI

3.1. Odrazový povrch spätného zrkadla musí byť buď rovinný alebo sféricky vypuklý.

3.2. Rozdiely medzi polomermi zakrivenia

3.2.1. Rozdiel medzi ri alebo r’i a rp v ktoromkoľvek referenčnom bode nesmie presiahnuť 0,15 r.

3.2.2. Rozdiel medzi ktorýmkoľvek z polomerov zakrivenia (rp1, rp2 a rp3) a r nesmie presiahnuť 0,15 r.

3.2.3. Keď nie je "r" menšie než 3000 mm, hodnota 0,15 r uvedená v bodoch 3.2.1 a 3.2.2 sa nahradí hodnotou 0,25 r.

3.3. Hodnota "r" nesmie byť menšia než:

3.3.1. 1200 mm u vnútorných spätných zrkadiel (trieda I) a hlavných vonkajších spätných zrkadiel triedy III;

3.3.2. 1800 mm u hlavných vonkajších spätných zrkadiel triedy II;

3.3.3. 400 mm pre "širokouhlé" vonkajšie spätné zrkadlá (trieda IV) "blízkopohľadové" vonkajšie spätné zrkadlá (trieda V).

3.4. Hodnota normálového koeficientu odrážavosti, stanovená metódou popísanou v doplnku 1 k tejto prílohe, nesmie byť menšia než 40 %.

Ak má odrazový povrch dve polohy ("denná" a "nočná"), musí "denná" poloha dovoľovať rozoznávanie farieb signálov používaných v cestnej premávke. Hodnota normálového koeficientu odrážavosti pri "nočnej" polohe nesmie byť menšia než 4 %.

3.5. Pri normálnom používaní si musí odrazový povrch zachovať charakteristiky uvedené v bode 3.4 i po dlhšom vystavení nepriaznivým poveternostným podmienkam.

4. TESTY

4.1. Spätné zrkadlá sa podrobia testom popísaným v bodoch 4.2 a 4.3.

4.1.1. Test uvedený v bode 4.2 sa nevyžaduje pri všetkých vonkajších spätných zrkadlách, ktorých žiadna časť nie je menej než 2 m nad zemou, nezávisle na polohe nastavenia, ak zaťaženie vozidla zodpovedá maximálne technicky prípustnej hmotnosti.

Toto zmiernenie sa použije tiež v prípade, keď upevnenie spätných zrkadiel (pripevňovacie dosky, ramienka, otočné kĺby atď.), ktoré sú umiestnené nižšie než 2 m nad vozovkou a ktoré nepresahujú celkovú šírku vozidla, meranú v priečnej zvislej rovine, prechádzajúcej najnižším miestom upevnenia zrkadla alebo ktorýmkoľvek bodom pred touto rovinou, ak táto konfigurácia dáva väčšiu celkovú šírku.

V takých prípadoch musí byť zabezpečený popis, ktorý špecifikuje, že spätné zrkadlo musí byť montované tak, aby spĺňalo uvedené podmienky polohy jeho upevňovacích častí na vozidle.

Keď sa táto výhoda zmiernenia využíva, musí byť držadlo nezmazateľne označené symbolom

+++++ TIFF +++++

a v osvedčení o typovom schválení musí byť táto skutočnosť potvrdená.

4.2. Test nárazom

4.2.1. Popis testovacieho zariadenia

4.2.1.1. Testovacie zariadenie sa skladá z kyvadla, ktoré sa môže kývať okolo dvoch horizontálnych vzájomne kolmých osí, z ktorých jedna je kolmá k rovine zahŕňajúcej dráhu "spúšťania" kyvadla.

Na konci kyvadla je kladivo, tvorené tuhou guľou s priemerom 165 ± 1 mm potiahnutou pryžou s hrúbkou 5 mm a tvrdosťou 50 podľa Shore A.

Je vybavené zariadením umožňujúcim stanoviť maximálny uhol, ktorý zaujíma rameno v rovine spúšťania.

K pridržiavaniu vzoriek, v súlade s požiadavkami na náraz, stanovenými v bode 4.2.2.6, slúži podpera pevne spojená s podstavcom kyvadla.

Na obrázku 1 sú uvedené rozmery testovacieho zariadenia a špecifické konštrukčné údaje.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1

4.2.1.2. m

= m

d1).

4.2.2. Popis testu

4.2.2.1. Pripevnenie spätného zrkadla k nosnej konštrukcii sa vykoná podľa postupu, ktorý je doporučený výrobcom zrkadla, prípadne výrobcom vozidla.

4.2.2.2. Umiestnenie spätného zrkadla pre test

4.2.2.2.1. Spätné zrkadlá sa na kyvadlovom zariadení pre rázový test umiestnia tak, aby ich osi, ktoré sú po namontovaní na vozidlo podľa montážneho návodu žiadateľa horizontálne a vertikálne, boli v podobnej polohe.

4.2.2.2.2. Keď je niektoré spätné zrkadlo vzhľadom na svoju základňu nastaviteľné, má byť testovacia poloha taká, aby natáčacie zariadenie bolo v najnepriaznivejšej polohe v medziach stanovených žiadateľom.

4.2.2.2.3. Keď je spätné zrkadlo vybavené zariadením pre nastavenie vzdialenosti od základne, zariadenie sa musí nastaviť do polohy, pri ktorej je vzdialenosť medzi puzdrom a základňou najkratšia.

4.2.2.2.4. Keď je odrazový povrch v puzdre pohyblivý, nastaví sa tak, aby jeho horný vrchol, ktorý je najďalej od vozidla, bol v polohe najväčšieho vyčnievania vzhľadom k puzdru.

4.2.2.3. S výnimkou testu č. 2 pre vnútorné spätné zrkadlá (pozri bod 4.2.2.6.1), keď je kyvadlo vo vertikálnej polohe, horizontálna rovina a pozdĺžna vertikálna rovina prechádzajúca stredom kladiva má prechádzať stredom odrazového povrchu, definovaného v bode 10 prílohy I. Pozdĺžny smer kyvu kyvadla má byť rovnobežný s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla.

4.2.2.4. Keď za podmienok nastavenia stanovených v bodoch 4.2.2.1 a 4.2.2.2 časti spätného zrkadla obmedzujú návrat kladiva, musí byť bod nárazu posunutý v smere, ktorý je kolmý k príslušnej osi otáčania alebo kyvu.

Toto posunutie nesmie byť väčšie než je to bezpodmienečne nutné na vykonanie testu; musí sa obmedziť tak, aby:

- guľa ohraničujúca kladivo bola aspoň dotyčnicou k valcu, ktorý je definovaný v bode 1.4, alebo

- aby bod dotyku kladiva bol vo vzdialenosti najmenej 10 mm od obvodu odrazového povrchu.

4.2.2.5. Test sa vykoná tak, že sa kladivo nechá padať z výšky zodpovedajúcej uhlu kyvadla 60° od vertikály, takže kladivo narazí na spätné zrkadlo v okamihu, keď kyvadlo dosiahlo vertikálnu polohu.

4.2.2.6. Spätné zrkadlá sa podrobia nárazu pri týchto rozdielnych podmienkach:

4.2.2.6.1. Vnútorné spätné zrkadlá:

Test 1: Body nárazu sú body definované v bode 4.2.2.3. Pri náraze musí kladivo zasiahnuť spätné zrkadlo na strane s odrazovým povrchom.

Test 2: Bod nárazu na okraj ochranného puzdra tak, aby náraz bol vedený v uhle 45° k rovine odrazového povrchu zrkadla a bol umiestnený v horizontálnej rovine, ktorá prechádza stredom zrkadla. Náraz musí smerovať na stranu s odrazovým povrchom.

4.2.2.6.2. Vonkajšie spätné zrkadlá:

Test 1: Bod náraz je definovaný v bode 4.2.2.3 alebo 4.2.2.4. Pri náraze musí kladivo zasiahnuť spätné zrkadlo na strane s odrazovým povrchom.

Test 2: Bod nárazu je definovaný v bode 4.2.2.3 alebo 4.2.2.4. Pri náraze musí kladivo zasiahnuť spätné zrkadlo na protiľahlej strane odrazového povrchu.

Keď je spätné zrkadlo triedy II alebo III pripevnené k tomu istému držiaku ako zrkadlá triedy IV, vykonajú sa uvedené testy na dolnom spätnom zrkadle. Technická služba zodpovedná za testy môže, ak zistí, že je to nevyhnutné, opakovať jeden alebo obidva tieto testy na hornom spätnom zrkadle, ak je toto nižšie než 2 m nad vozovkou.

4.3. Ohybový test ochranného puzdra pripevneného ku konzole

4.3.1. Tento test sa vykoná na všetkých vonkajších spätných zrkadlách s výnimkou zrkadiel triedy V.

4.3.2. Popis testu

Ochranné puzdro sa horizontálne uloží do zariadenia tak, aby sa nastavovacie časti súpravy mohli spoľahlivo upnúť. V smere najväčšieho rozmeru puzdra sa koniec najbližší k bodu pripevnenia na nastavovacej časti znehybní pevnou zarážkou šírky 15 mm prekrývajúcou celú šírku ochranného puzdra.

Na druhom konci sa na puzdro umiestni rovnaká zarážka tak, aby sa naň mohlo pôsobiť špecifikovaným testovacím zaťažením (obrázok 2).

Koniec puzdra protiľahlý ku koncu, na ktorý sa pôsobí silou, sa môže upnúť a nemusí sa udržiavať v polohe vyznačenej na obrázku 2.

Príklad zariadenia na ohybový test držiakov spätných zrkadiel

+++++ TIFF +++++

Obrázok 2

4.3.3 Testovacie zaťaženie je 25 kg a udržiava sa počas jednej minúty.

5. VÝSLEDKY TESTOV

5.1. Pri testoch popísaných v bode 4.2 musí kyvadlo po náraze pokračovať v kyve tak, aby priemet polohy, ktorú zaujíma rameno na spúšťaciu rovinu, tvoril s vertikálou uhol aspoň 20°.

Presnosť merania uhlu má byť v rozmedzí ± 1°.

5.1.1. Táto požiadavka neplatí pre spätné zrkadlá prilepené na predné okno, pre ktoré po teste platí požiadavka stanovená v bode 5.2.

5.1.2. Požadovaný uhol návratu kyvadla vo vzťahu k vertikále je znížený z 20° na 10° pre všetky spätné zrkadlá triedy II a pre spätné zrkadlá triedy III, ktoré sú pripevnené k tomu istému držiaku ako spätné zrkadlá triedy IV.

5.2. Ak by došlo pri testoch popísaných v bode 4.2 u spätných zrkadiel prilepených na predné okno k ulomeniu upevňovacej časti spätného zrkadla, zostávajúca časť nesmie vyčnievať zo spodnej časti o viac než 1 cm a časť zostávajúca po teste musí spĺňať podmienky stanovené v bode 1.3.

5.3. Pri testoch popísaných v bodoch 4.2 a 4.3 sa odrazový povrch zrkadla nesmie rozbiť. Rozbitie odrazového povrchu je však prípustné, ak je splnená niektorá z nasledujúcich podmienok:

5.3.1. úlomky skla naďalej priliehajú k zadnej časti držiaka, k povrchu pevne spojenému s držiakom; je prípustné čiastočné oddelenie skla od jeho podkladu, ak jeho rozmer na oboch stranách praskliny nepresiahne 2,5 mm. Je prípustné, aby sa v mieste nárazu od povrchu skla oddelili drobné črepy;

5.3.2. zrkadlo je vyrobené z bezpečnostného skla.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA MONTÁŽE SPÄTNÝCH ZRKADIEL NA VOZIDLÁ

1. VŠEOBECNE

1.1. Spätné zrkadlá musia byť montované tak, aby zrkadlo podstatne nemenilo meranú plochu výhľadu alebo aby sa netriaslo tak, že by mohlo skresľovať vodičovi povahu prijímaného obrazu.

1.2. Podmienky stanovené v bode 1.1, musia byť zachované pri pohybe vozidla rýchlosťou do 80 % jeho maximálnej konštrukčnej rýchlosti, nepresahujúcej však 150 km/h.

2. POČET

2.1. Minimálny počet povinných spätných zrkadiel

2.1.1. Plochy výhľadu, špecifikované v bode 5, musia byť zabezpečované minimálnym počtom povinných spätných zrkadiel uvedených v nasledujúcej tabuľke:

Kategória vozidla | Vnútorné spätné zrkadlá Trieda I | Vonkajšie spätné zrkadlá |

Hlavné spätné zrkadlá | Širokouhlé spätné zrkadlá Trieda IV | Blízko pohľadové spätné zrkadlá Trieda V |

Trieda II | Trieda III |

M1 | I (pozri bod 2.1.2) | — (pozri bod 2.1.2.3) | I na strane vodiča (pozri bod 2.2.1 tejto prílohy) | — | — |

M2 | — | 2 (1 na ľavej a 1 na pravej strane) | — | — | — (pozri body 2.2.2 a 3.7) |

M3 | — | 2 (1 na ľavej a 1 na pravej strane) | — | — | — (pozri body 2.2.2 a 3.7) |

N1 | 1 (pozri bod 2.1.2) | — (pozri bod 2.1.2.3) | 1 na strane vodiča (pozri bod 2.2.1 tejto prílohy) | — | — |

N2 | — (pozri bod 2.2.3) | 2 (1 na ľavej a 1 na pravej strane) | — | — (pozri bod 2.2.4) | — (pozri body 2.2.2 a 3.7) |

Nákladné auto s prívesom N3 Ťahače návesov | — (pozri bod 2.2.3) | 2 (1 na ľavej a 1 na pravej strane) | — | — (pozri bod 2.2.4.) | — (pozri bod 3.7) |

— (pozri bod 2.2.3) | 2 (1 na ľavej a 1na pravej strane) | — (pozri bod 2.1.3) | 1 | 1 (pozri bod 3.7) |

2.1.2. V prípade vozidiel však kategórie M1 a N1:

2.1.2.1. ak vnútorné spätné zrkadlo nespĺňa požiadavky stanovené v bode 5.2, musí byť na vozidle namontované ďalšie spätné zrkadlo na opačnej strane vozidla, než je povinné zrkadlo uvedené v bode 2.1.1;

2.1.2.2. ak vnútorné spätné zrkadlo neumožňuje výhľad dozadu, nie je jeho prítomnosť požadovaná;

2.1.2.3. Vonkajšie spätné zrkadlá triedy II sú prípustné.

2.1.3. Ak však konštrukcia vozidiel kategórie N3 technicky znemožňuje dosiahnuť plochy výhľadu špecifikované v bodoch 5.3.2.2 a 5.4 a keď je spätné zrkadlo triedy IV namontované na ten istý držiak ako spätné zrkadlo triedy II, môže byť toto nahradené spätným zrkadlom triedy III.

Toto zmiernenie platí len do 1. októbra 1992.

2.2. Maximálny počet nepovinných spätných zrkadiel

2.2.1. V prípade vozidiel kategórií M1 a N1 môže byť spätné zrkadlo montované na opačnej strane vozidla než tam, kde je montované povinné vonkajšie spätné zrkadlo podľa bodu 2.1.1.

2.2.2. Pri vozidlách kategórií M2, M3 a N2 sa môže použiť vonkajšie spätné zrkadlo triedy V.

2.2.3. Pri vozidlách kategórií N2 a N3 sa môže použiť vnútorné spätné zrkadlo.

2.2.4. Vonkajšie spätné zrkadlo triedy IV môže byť montované na vozidlá kategórie N2 a N3, iné než ťahače návesov.

2.2.5. Spätné zrkadlá uvedené v bodoch 2.2.1 až 2.2.4 musia spĺňať požiadavky tejto smernice.

Požiadavky bodu 5 tejto prílohy však neplatia pre spätné zrkadlá uvedené v bode 2.2.3.

2.2.6. Ustanovenia tejto smernice neplatia pre prídavné spätné zrkadlá podľa bodu 4 prílohy 1. Takéto vonkajšie spätné zrkadlá musia však byť namontované najmenej 2 m nad vozovkou pri vozidle, ktoré je zaťažené celkovou maximálne prípustnou hmotnosťou.

3. UMIESTNENIE

3.1. Spätné zrkadlá musia byť umiestnené tak, aby vodič sediaci na sedadle v normálnej jazdnej polohe mal jasný výhľad na cestu za vozidlo a bok(-y) vozidla.

3.2. Vonkajšie spätné zrkadlá majú byť viditeľné cez bočné okná alebo časť predného okna, ktorá je stieraná stieračom. Z konštrukčných dôvodov však toto ustanovenie neplatí pre vonkajšie spätné zrkadlá namontované na pravej strane vozidiel kategórií M2 a M3 v členských štátoch s pravostrannou premávkou a na ľavej strane vozidiel rovnakých kategórií v členských štátoch s ľavostrannou premávkou.

3.3. V prípade akéhokoľvek vozidla v prevedení podvozok/kabína, pri ktorom sa meria plocha výhľadu, majú byť výrobcom uvedené najväčšie a najmenšie šírky karosérie a v prípade potreby simulované maketou čelného panelu. Všetky konfigurácie vozidla a spätných zrkadiel uvažované pri testoch majú byť uvedené v osvedčení o EHS typovom schválení vozidla vzhľadom na montáž spätných zrkadiel (pozri doplnok).

3.4. Predpísané vonkajšie spätné zrkadlo na vozidle na strane vodiča musí byť umiestnené tak, aby uhol medzi vertikálnou pozdĺžnou strednou rovinou vozidla a vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez stred spätného zrkadla a stred úsečky dlhej 65 mm, ktorá spája obidva zorné body vodiča, nebol väčší než 55°.

3.5. Spätné zrkadlá nesmú vyčnievať cez vonkajší obrys karosérie vozidla podstatne viac, než je to potrebné pre splnenie požiadaviek, týkajúcich sa plochy výhľadu, stanovených v bode 5.

3.6. Ak spodný okraj vonkajšieho spätného zrkadla je vzdialený menej než 2 m od zeme pri maximálne prípustnom celkovom zaťažení vozidla, nesmie toto spätné zrkadlo vyčnievať viac než 0,20 m za celkovú šírku vozidla, ktorá je meraná bez vonkajších zrkadiel.

3.7. Spätné zrkadlá triedy V majú byť na vozidlách montované tak, aby bez ohľadu na ich polohu po nastavení, žiadna časť týchto zrkadiel alebo ich držiakov nebola nižšie než 2 m nad vozovkou pri zaťažení vozidla nákladom, ktorý zodpovedá jeho maximálne prípustnej celkovej hmotnosti.

Tieto spätné zrkadlá nemajú byť však montované na vozidlách, pri ktorých výška kabíny je taká, že táto požiadavka nemôže byť splnená.

3.8. Za podmienok stanovených v bodoch 3.5, 3.6 a 3.7 môžu spätné zrkadlá vyčnievať za maximálnu prípustnú šírku vozidla.

4. NASTAVENIE

4.1. Vnútorné spätné zrkadlo si musí vedieť vodič nastaviť zo svojej jazdnej polohy.

4.2. Vonkajšie spätné zrkadlo umiestnené na strane vodiča sa musí dať nastaviť zvnútra vozidla pri zavretých dverách, okno môže byť otvorené. Poloha zrkadla sa však môže zablokovať zvonku.

4.3. Požiadavky bodu 4.2 neplatia pre vonkajšie spätné zrkadlá, ktoré po vysunutí zo sklopnej polohy môžu byť bez nastavenia vrátené do pôvodnej polohy.

5. PLOCHY VÝHĽADU

5.1. Všeobecne

Nižšie definované plochy výhľadu sa musia stanoviť použitím ambinokulárneho videnia, pričom oči sú v "zorných bodoch vodiča", definovaných v bode 12 prílohy I vyššie. Plochy výhľadu sa stanovia na vozidle v pohotovostnom stave, ako je to definované v bode 2.6 prílohy I k smernici 70/156/EHS a ktoré prepravuje navyše jedného cestujúceho na prednom sedadle, pričom hmotnosť cestujúceho je 75 kg ± 1 %. Musia byť stanovené cez okná, ktorých celkový súčiniteľ prechodu svetla, meraný kolmo k povrchu, je najmenej 70 %.

5.2. Vnútorné spätné zrkadlo (trieda I)

Plocha výhľadu musí byť taká, aby vodič videl aspoň 20 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky so stredom na vertikálnej pozdĺžnej strednej rovine vozidla, ktorá siaha od 60 m za zornými bodmi vodiča (obrázok 3) k obzoru.

5.3. Hlavné vonkajšie spätné zrkadlá (triedy II a III)

5.3.1. Ľavé vonkajšie spätné zrkadlá pri vozidlách, ktoré jazdia po pravej strane vozovky, a pravé vonkajšie zrkadlá pri vozidlách, ktoré jazdia po ľavej strane vozovky

5.3.1.1. Plocha výhľadu musí byť taká, aby vodič videl aspoň 2,50 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky, ohraničenú vpravo (pri vozidlách, ktoré jazdia vpravo) alebo vľavo (pri vozidlách, ktoré jazdia vľavo) rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou prechádzajúcou najvzdialenejším ľavým bodom vozidla (pri vozidlách, ktoré jazdia vpravo) alebo pravým bodom vozidla (pri vozidlách, ktoré jazdia vľavo) a siahajúcou od 10 m za zornými bodmi vodiča až k obzoru (obrázky 4 a 5).

5.3.2. Pravé vonkajšie spätné zrkadlá pri vozidlách, ktoré jazdia vpravo, a ľavé vonkajšie spätné zrkadlá pri vozidlách, ktoré jazdia vľavo

5.3.2.1. Pri vozidlách kategórie M1 a vozidlách kategórie N1 s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 2 t musí byť plocha výhľadu taká, aby vodič videl aspoň 4 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky, ohraničenú na ľavej strane (pri vozidlách, ktoré jazdia vpravo) alebo na pravej strane (pri vozidlách, ktoré jazdia vľavo) rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou prechádzajúcou najvzdialenejším pravým bodom vozidla (pri vozidlách jazdiacich vpravo) alebo ľavým bodom vozidla (pri vozidlách jazdiacich vľavo) a siahajúcou od 20 m za zornými bodmi vodiča až k obzoru (pozri obrázok 4).

5.3.2.2. Pri vozidlách iných, než sú uvedené v bode 5.3.2.1, musí byť plocha výhľadu taká, aby vodič videl aspoň 3,50 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky, ohraničenú na ľavej strane (pri vozidlách jazdiacich vpravo) alebo na pravej strane (pri vozidlách jazdiacich vľavo) rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla a prechádzajúcou najvzdialenejším pravým bodom vozidla (pri vozidlách jazdiacich vpravo) alebo ľavým bodom vozidla (pri vozidlách jazdiacich vľavo) a siahajúcou od 30 m za zornými bodmi vodiča až k obzoru.

Navyše musí byť vozovka vodičom viditeľná v šírke 0,75 m počínajúc bodom, ktorý je vzdialený 4 m smerom dozadu od vertikálnej roviny prechádzajúcej zornými bodmi vodiča (pozri obrázok 5).

5.4. "Širokouhlé"vonkajšie spätné zrkadlo (trieda IV)

5.4.1. Plocha výhľadu musí byť taká, aby vodič videl aspoň 12,50 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky, ohraničenú na ľavej strane (pri vozidlách jazdiacich vpravo) alebo na pravej strane (pri vozidlách jazdiacich vľavo) rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla a prechádzajúcou najvzdialenejším pravým bodom vozidla (pri vozidlách jazdiacich vpravo) alebo najvzdialenejším ľavým bodom vozidla (pri vozidlách jazdiacich vľavo) a ktorá siaha aspoň od vzdialenosti 15 m do vzdialenosti 25 m za zornými bodmi vodiča. Navyše musí byť vozovka vodičom viditeľná v šírke 2,5 m počínajúc bodom, ktorý je vzdialený 3 m za vertikálnou rovinou prechádzajúcou zornými bodmi vodiča (pozri obrázok 6).

5.5. "Blízkopohľadové"vonkajšie spätné zrkadlo (trieda V)

Plocha výhľadu musí byť taká, aby vodič videl rovnú horizontálnu časť vozovky pozdĺž boku vozidla, ohraničenú nasledoujúcimi vertikálnymi rovinami (pozri obrázky 7a a 7b):

5.5.1. rovinou rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou vozidla, ktorá prechádza bodom vzdialeným 0,2 m od najvzdialenejšieho pravého bodu kabíny vozidla (pri vozidlách jazdiacich vpravo) alebo ľavého bodu kabíny vozidla (pri vozidlách jazdiacich vľavo);

5.5.2. v priečnom smere rovinou rovnobežnou vo vzdialenosti 1 m vpredu, s rovinou uvedenou v bode 5.5.1;

5.5.3. vzadu rovinou rovnobežnou s vertikálnou rovinou, prechádzajúcou zornými bodmi vodiča a ležiacou 1,25 m za touto rovinou;

5.5.4. vpredu rovinou rovnobežnou s vertikálnou rovinou, prechádzajúcou zornými bodmi vodiča a ležiacou 1 m pred touto rovinou. Ak je vertikálna priečna rovina prechádzajúca prednou hranou nárazníka vozidla menej než 1 m pred vertikálnou rovinou prechádzajúcou zornými bodmi vodiča, plocha výhľadu je ohraničená touto rovinou (pozri obrázok 7b).

5.6. Pri spätných zrkadlách, ktoré sa skladajú z niekoľkých odrazových povrchov, ktoré majú buď rozdielne zakrivenie, alebo ktoré vzájomne zvierajú uhol, aspoň jeden z odrazových povrchov musí zabezpečovať plochu výhľadu a mať rozmery (pozri bod 2.2.2 prílohy II) špecifikované pre triedu, ku ktorej tieto zrkadlá patria.

5.7. Prekážky

5.7.1. Vnútorné spätné zrkadlo (trieda I)

5.7.1.1. Zmenšenie plochy výhľadu spôsobené prítomnosťou takých zariadení, ako sú opierky hlavy, slnečné clony, stierače zadného skla a prvky vyhrievania zadného skla, je prípustné za predpokladu, že všetky tieto zariadenia spoločne nespôsobia zmenšenie predpísanej plochy výhľadu o viac než 15 %.

5.7.1.2. Zakrytie výhľadu je merané pri najnižšie možnej polohe opierok hlavy a pri sklopených slnečných clonách smerom dozadu.

5.7.2. Vonkajšie spätné zrkadlá (triedy II, III, IV a V)

V plochách výhľadu špecifikovaných vyššie sa neberú do úvahy prekážky spôsobené karosériou a akoukoľvek jej časťou, ako sú dverné kľučky, doplnkové obrysové svetlá, smerové svetlá, ukončenie zadných nárazníkov a časti zariadení pre čistenie odrazového povrchu, ak vyvolávajú celkové zakrytie výhľadu menšie než 10 % špecifikovanej plochy výhľadu.

5.8. Postup testu

Plocha výhľadu sa stanoví tak, že sa v zorných bodoch umiestnia výkonné svetelné zdroje a skúša sa svetlo odrážané na kontrolnú vertikálnu premietaciu plochu. Môžu sa použiť aj iné rovnocenné metódy.

Vnútorné spätné zrkadlo

+++++ TIFF +++++

Hlavné vonkajšie spätné zrkadlá

Vozidlá jazdiace vpravo

+++++ TIFF +++++

Vozidlá kategórie M1 a N1 nepresahujúce hmotnosť 2 tony

+++++ TIFF +++++

Vozidlá kategórií iných než M1 a N1 nepresahujúce hmotnosť 2 tony

+++++ TIFF +++++

Širokouhlé spätné zrkadlo

+++++ TIFF +++++

"Blízkopohľadové" vonkajšie spätné zrkadlo

--------------------------------------------------