Rozhodnutie Rady

z 1. marca 1984

o uzavretí Protokolu týkajúceho sa osobitne chránených stredomorských oblastí

(84/132/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, a najmä jej článok 235,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia [1],

keďže environmentálne akčné programy Európskych spoločenstiev [2] zdôrazňujú potrebu ochrany a očistenia morí, aby mohli naďalej hrať svoju rolu pri ochrane a vývoji druhov a pri udržovaní životne dôležitej ekologickej rovnováhy;

keďže druhý environmentálny akčný program Európskych spoločenstiev zdôrazňuje naliehavú potrebu riešenia problému rozvoja a ekologického manažmentu pobrežných oblastí na medzinárodnej úrovni;

keďže tretí environmentálny akčný program Európskych spoločenstiev [3], ktorého hlavné zásady schválila Rada a zástupcovia vlád členských štátov 7. februára 1983, osobitne poukazuje na potrebu racionálnej politiky ochrany a manažmentu prírodných zdrojov;

keďže spolupráca s rozvojovými krajinami a najmä so stredomorskými partnermi spoločenstva na účely ochrany životného prostredia je jedným z cieľov druhého environmentálneho akčného programu Európskych spoločenstiev;

keďže článok 4 Dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním, ktorý spoločenstvo schválilo rozhodnutím 77/585/EHS [4], zmocňuje zmluvné strany prijať dodatkové protokoly ustanovujúce opatrenia, postupy a normy vykonávania uvedeného dohovoru; keďže podľa tohto článku stredomorské štáty zastúpené na konferencii splnomocnených zástupcov v Ženeve v dňoch 2. a 3. apríla 1982 podpísali protokol týkajúci sa osobitne chránených stredomorských oblastí;

keďže spoločenstvo rozhodnutím 75/585/EHS schválilo aj protokol o predchádzaní znečisťovania Stredozemného mora zbavovaním sa odpadu z lodí a lietadiel a rozhodnutím 81/420/EHS [5] protokol týkajúci sa spolupráce v boji proti znečisťovaniu Stredozemného mora ropnými produktmi a inými škodlivými látkami v prípadoch havárií a rozhodnutím 83/101/EHS [6] protokol týkajúci sa ochrany Stredozemného mora proti znečisťovaniu z pozemných zdrojov;

keďže protokol týkajúci sa osobitne chránených stredomorských oblastí ustanovuje možné prijatie opatrení týkajúcich sa obchodu, dovozu a vývozu ním chránených živočíchov a rastlín, a preto by mohol ovplyvniť obchodnú politiku a voľný pohyb tovaru medzi členskými štátmi;

keďže niektoré ustanovenia uvedeného protokolu by mohli ovplyvniť smernicu Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečisťovaní spôsobenom niektorými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia spoločenstva [7], smernicu Rady 79/409/EHS z 2.. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva [8], smernicu Rady 79/923/EHS z 30. októbra 1979 o poža dovanej kvalite vôd pre mäkkýše [9] a nariadenie Rady (EHS) č. 348/81 z 20. januára 1981 o spoločných pravidlách dovozu veľrybích výrobkov [10];

keďže uvedený protokol ustanovuje chrániť spoločné prírodné zdroje regiónu, zachovať rozmanitosť pôvodných druhov a chrániť niektoré prirodzené miesta výskytu ustanovením viacerých osobitne chránených oblastí;

keďže väčšina signatárov Dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním a pripojených protokolov, v rámci celkového prístupu spoločenstva k Stredozemnému moru, využíva osobitný vzťah so spoločenstvom najmä ohľadne spolupráce; keďže protokol týkajúci sa osobitne chránených stredomorských oblastí ustanovuje podrobné pravidlá tejto spolupráce v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje;

keďže spoločenstvo podpísalo uvedený protokol 30. marca 1983;

keďže spoločenstvo sa bude zúčastňovať na implementácii uvedeného protokolu vykonávaním svojej právomoci vyplývajúcej z jestvujúcich ako aj z nových spoločných pravidiel, ktoré vyplynú z aktov prijatých Radou v budúcnosti, a využívaním výsledkov činností spoločenstva (výskum – výmena informácií) v príslušných oblastiach;

keďže sa zdá potrebné, aby spoločenstvo schválilo uvedený protokol, aby tak v priebehu fungovania spoločného trhu dosiahlo jeden z cieľov vytýčených spoločenstvom v oblasti ochrany životného prostredia a kvality života; a pretože zmluva neurčuje žiadne osobitné právomoci vyžadované na prijatie tohto rozhodnutia, malo by sa vychádzať z jej článku 235,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Protokol týkajúci sa osobitne chránených stredomorských oblastí sa týmto schvaľuje v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Znenie protokolu je pripojené k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Predseda Rady uloží akty podľa článku 18 protokolu uvedeného v článku 1.

V Bruseli 1. marca 1984

Za Radu

predseda

H. Bouchardeau

[1] Ú. v. ES C 322, 28.11.1983, s. 278.

[2] Ú. v. ES C 112, 20.12.1973, s. 1 a Ú. v. ES C 139, 13.6.1977, s. 1.

[3] Ú. v. ES C 46, 17.2.1983, s. 1.

[4] Ú. v. ES L 240, 19.9.1977, s. 1.

[5] Ú. v. ES L 162, 19.6.1981, s. 4.

[6] Ú. v. ES L 67, 12.3.1983, s. 1.

[7] Ú. v. ES L 129, 18.5.1973, s. 23.

[8] Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 281, 10.11.1979, s. 47.

[10] Ú. v. ES L 39, 12.2.1981, s. 1.

--------------------------------------------------

Protokol

týkajúci sa osobitne chránených stredomorských oblastí

ZMLUVNÉ STRANY TOHTO PROTOKOLU

SÚC ZMLUVNÝMI STRANAMI DOHOVORU o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním prijatého v Barcelone 16. februára 1976,

VEDOMÉ SI nebezpečenstva hroziaceho životnému prostrediu oblasti Stredozemného mora ako celku vzhľadom na narastajúce ľudské činnosti v tomto regióne,

BERÚC DO ÚVAHY osobitné hydrografické a ekologické charakteristiky oblasti Stredozemného mora,

ZDÔRAZŇUJÚC dôležitosť ochrany a podľa okolností zlepšovania stavu prírodných zdrojov a prírodných miest Stredozemného mora, ako aj svojho kultúrneho dedičstva v regióne, medzi inými prostriedkami, zriaďovaním osobitne chránených oblastí, vrátane morských a ich životného prostredia,

SO ŽELANÍM nadviazať úzku vzájomnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť uvedený cieľ,

DOHODLI SA TAKTO:

Článok 1

1. Zmluvné strany tohto protokolu (ďalej len "zmluvné strany") vykonajú primerané opatrenia zamerané na ochranu tých morských oblastí, ktoré sú dôležité na ochranu prírodných zdrojov a prírodných miest oblasti Stredozemného mora, ako aj na ochranu svojho kultúrneho dedičstva v tomto regióne.

2. Žiadne ustanovenie tohto protokolu nemá vplyv na kodifikáciu a vypracovanie morského zákona Konferenciou Spojených národov o morskom zákone podľa rezolúcie 2750 C (XXV) Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ani na súčasné alebo budúce nároky a právne hľadiská ktoréhokoľvek štátu, ktoré sa týkajú morského práva a prírody, a rozsahu pobrežnej a vlajkovej pôsobnosti štátu.

Článok 2

Na účely určenia osobitne chránených oblastí (ďalej len "chránené oblasti") je oblasťou, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, oblasť Stredozemného mora, ako je definovaná v článku 1 Dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním (ďalej len "dohovor"); rozumie sa, že na účely tohto protokolu sa obmedzuje na teritoriálne vody zmluvných strán a môže sa vzťahovať aj na pobrežné vody smerom k pobrežiu od základných súradníc, od ktorých sa meria rozloha teritoriálnych vôd, siahajúc v prípade vodných tokov až po sladkovodnú hranicu. Môže zahrňovať aj mokrade alebo pobrežné oblasti, ktoré určí každá zo zmluvných strán.

Článok 3

1. Zmluvné strany v možnom rozsahu zriaďujú chránené oblasti a snažia sa podnikať kroky potrebné na ochranu uvedených oblastí, a ak je to vhodné, čo najrýchlejšie ich obnovujú.

2. Také oblasti sa zakladajú najmä v záujme ochrany:

a) - biologicky a ekologicky hodnotných miest,

- genetickej rozmanitosti ako aj uspokojivých veľkostí populácií, druhov a ich miest zvolených na rozmnožovanie a miest výskytu,

- reprezentatívnych typov ekosystémov ako aj ekologických procesov;

b) zvlášť dôležitých miest z hľadiska vedeckého, estetického, historického, archeologického, kultúrneho alebo výchovného záujmu.

Článok 4

Zmluvné strany tohto protokolu na svojom prvom zasadnutí formulujú a prijmú, prípadne v spolupráci s príslušnými medzinárodnými organizáciami, spoločné usmernenia, a ak je to potrebné, normy alebo kritériá, zaoberajúce sa najmä:

a) výberom chránených oblastí;

b) zriaďovaním chránených oblastí;

c) manažmentom chránených oblastí;

d) oznamovaním informácií o chránených oblastiach.

Článok 5

Zmluvné strany môžu posilniť ochranu chránenej oblasti založením jednej alebo viacerých prechodných oblastí vnútri oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol, kde sú činnosti obmedzované menej prísne, pokiaľ ostávajú zlučiteľné s cieľom chránenej oblasti.

Článok 6

1. Ak zmluvná strana zamýšľa zriadiť chránenú oblasť v susedstve štátnej hranice alebo hraníc zóny vnútroštátnej pôsobnosti inej zmluvnej strany, príslušné orgány týchto dvoch zmluvných strán sa snažia vzájomne rokovať s cieľom dosiahnuť dohodu o opatreniach, ktoré sa vykonajú, a okrem iného, preskúmajú možnosť, či aj druhá zmluvná strana neustanoví zodpovedajúcu chránenú oblasť alebo neprijme niektoré iné vhodné opatrenie.

2. Ak zmluvná strana zamýšľa zriadiť chránenú oblasť v susedstve štátnej hranice alebo hraníc zóny vnútroštátnej pôsobnosti štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto protokolu, zmluvná strana sa snaží spolupracovať s príslušnými orgánmi uvedeného štátu s cieľom rokovať, ako je uvedené v odseku 1.

3. Ak zriadia susediace chránené oblasti dve zmluvné strany alebo jedna zmluvná strana a štát, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto protokolu, opatrenia sa môžu stanoviť osobitnými dohodami, pričom môže dôjsť k rokovaniu alebo spolupráci podľa odsekov 1 alebo 2.

4. Ak štát, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto protokolu, zamýšľa zriadiť chránenú oblasť v susedstve štátnej hranice alebo hraníc zóny vnútroštátnej pôsobnosti zmluvnej strany tohto protokolu, zmluvná strana tohto protokolu sa snaží spolupracovať s uvedeným štátom s cieľom rokovať a podľa možnosti uzavrieť osobitnú dohodu podľa odseku 3.

Článok 7

Zmluvné strany, so zreteľom na sledované ciele a berúc do úvahy charakteristiky každej chránenej oblasti, v súlade s pravidlami medzinárodného práva, postupne prijmú nevyhnutné opatrenia, ktorými môže byť:

a) organizácia systému plánovania a manažmentu;

b) zákaz vývozu odpadov alebo iných látok, ktoré môžu poškodiť chránenú oblasť;

c) regulácia plavby lodí a akéhokoľvek zastavenia sa alebo kotvenia;

d) regulácia rybolovu a lovu, a odchytu živočíchov a rastlinného zberu;

e) zákaz ničenia rastlinstva alebo živočíchov a zavádzania cudzích druhov;

f) regulácia akéhokoľvek konania, ktoré pravdepodobne ohrozí alebo naruší faunu alebo flóru, vrátane zavádzania nepôvodných zoologických alebo botanických druhov;

g) regulácia akejkoľvek činnosti, ktorej súčasťou je výskum alebo využívanie morského dna alebo jeho podložia, alebo zmena profilu morského dna;

h) regulácia akejkoľvek činnosti, ktorej súčasťou je modifikácia profilu pôdy alebo využívanie pôdy suchozemskej časti morskej chránenej oblasti;

i) regulácia akejkoľvek archeologickej činnosti a odstraňovania akýchkoľvek predmetov, ktoré možno považovať za archeologický objekt;

j) regulácia obchodovania, dovozu a vývozu živočíchov, častí živočíchov, rastlín, častí rastlín a archeologických predmetov, ktoré pochádzajú z chránených oblastí a sú predmetom ochranných opatrení;

k) akékoľvek iné opatrenia zamerané na ochranu ekologických a biologických procesov v chránených oblastiach.

Článok 8

1. Zmluvné strany primerane propagujú zriadenie chránených oblastí ako aj oblastí podľa článku 5 a ich označenie a predpisy, ktoré sa na ne vzťahujú.

2. Informácie podľa odseku 1 sa oznámia organizácii určenej v článku 13 dohovoru (ďalej len "organizácia"), ktorá zostavuje a aktualizuje zoznam chránených oblastí v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol. Zmluvné strany predložia organizácii na tento účel všetky potrebné informácie.

Článok 9

1. Zmluvné strany pri vyhlásení ochranných opatrení prihliadajú na tradičné činnosti svojho miestneho obyvateľstva. V najširšom možnom rozsahu sa žiadna výnimka nesmie udeliť z tohto dôvodu, ak by:

a) ohrozila buď zachovanie ekosystémov chránených podľa tohto protokolu, alebo biologických procesov prispievajúcich k zachovaniu týchto ekosystémov;

b) spôsobila buď vyhynutie, alebo podstatné zníženie počtu jednotlivcov dotvárajúcich druh alebo populácie živočíchov a rastlín v chránených ekosystémoch, alebo akékoľvek ekologicky spojené druhy alebo populácie, najmä sťahovavých druhov a vzácnych, ohrozených alebo endemických druhov.

2. Zmluvné strany, ktoré povolia výnimky z ochranných opatrení alebo prísne neuplatnia také opatrenia, informujú o tom organizáciu.

Článok 10

Zmluvné strany podporujú a rozvíjajú vedecký a technický výskum o svojich chránených oblastiach a o ekosystémoch a archeologickom dedičstve týchto oblastí.

Článok 11

Zmluvné strany sa snažia čo najširšie informovať verejnosť o význame chránených oblastí a záujme o ne a o vedeckých poznatkoch, ktoré možno z hľadiska ochrany prírody i archeológie z nich získať. Takéto informácie by sa mali vhodne zakomponovať do vzdelávacích programov týkajúcich sa životného prostredia a histórie. Zmluvné strany by sa mali snažiť podporovať účasť svojej verejnosti a svojich organizácií na ochranu prírody na vhodných opatreniach, ktoré sú potrebné na ochranu príslušných oblastí.

Článok 12

Zmluvné strany v možnom rozsahu vypracujú program spolupráce na koordináciu zriaďovania, plánovania, manažmentu a ochrany chránených oblastí s úmyslom vytvoriť sieť chránených oblastí v stredomorskom regióne, plne prihliadajúc na jestvujúce siete, najmä na sieť chránených území biosféry UNESCO. Mala by sa uskutočňovať pravidelná výmena informácií týkajúcich sa charakteristík chránených oblastí, získaných skúseností a zistených problémov.

Článok 13

Zmluvné strany si, v súlade s postupmi uvedenými v článku 14, vymieňajú vedecké a technické informácie týkajúce sa súčasného a plánovaného výskumu a očakávaných výsledkov. V maximálnom možnom rozsahu koordinujú svoj výskum. Navyše sa snažia spoločne definovať alebo normalizovať (štandardizovať) vedecké metódy uplatňované pri výbere, manažmente a sledovaní (monitorovaní) chránených oblastí.

Článok 14

1. Pri uplatňovaní zásad spolupráce podľa článkov 12 a 13 zmluvné strany posielajú organizácii:

a) porovnateľné informácie na sledovanie biologického vývoja stredomorského životného prostredia;

b) správy, publikácie a informácie vedeckej, administratívnej a právne povahy, a to najmä:

- o opatreniach, ktoré zmluvné strany vykonali na základe tohto protokolu na ochranu chránených oblastí,

- o druhoch prítomných v chránených oblastiach,

- o akýchkoľvek hrozbách pre uvedené oblasti, najmä takých, ktoré pravdepodobne majú pôvod v zdrojoch znečistenia mimo vlastnej pôsobnosti.

2. Zmluvné strany určia osoby zodpovedné za chránené oblasti. Tieto osoby sa zídu každé dva roky aspoň raz, aby prerokovali záležitosti spoločného záujmu a najmä navrhli odporúčania týkajúce sa vedeckých, administratívnych a právnych informácií, ako aj štandardizácie a spracovania dát.

Článok 15

1. Zmluvné strany priamo alebo s pomocou príslušných regionálnych alebo iných medzinárodných organizácií, alebo dvojstranne, spolupracujú na uvedení tohto protokolu do platnosti, pri formulovaní a vykonávaní programov vzájomnej pomoci a pomoci pri výbere, zakladaní a manažmente chránených oblastí tým rozvojových krajinám, ktoré vyjadria takú potrebu.

2. Programy uvedené v odseku 1 by sa mali v týchto krajinách najmä vzťahovať na školenie vedeckých a technických pracovníkov, vedecký výskum a získavanie, využívanie a výrobu vhodných zariadení za výhodných podmienok, ktoré príslušné zmluvné strany navzájom dohodnú.

Článok 16

Zmeny hraníc alebo právneho stavu chránenej oblasti, prípadne zrušenie celej takej oblasti alebo jej časti sa nesmie uskutočniť inak než podobným postupom, ako sa uplatnil pri jej zakladaní.

Článok 17

1. Riadne zasadnutia zmluvných strán tohto protokolu sa uskutočnia v spojení s riadnymi zasadnutiami zmluvných strán dohovoru, ktoré sa uskutočňujú podľa článku 14 dohovoru. Zmluvné strany môžu mať aj mimoriadne zasadnutia v zhode s uvedeným článkom.

2. Úlohou zasadnutí zmluvných strán tohto protokolu je najmä:

a) kontrolovať vykonávanie tohto protokolu;

b) posudzovať účinnosť prijatých opatrení s osobitným zreteľom na oblasť, na ktorú sa protokol vzťahuje a preskúmavať potrebu iných opatrení, najmä formou príloh alebo prípadných návrhov na zmenu tejto oblasti v súlade s ustanoveniami článku 16 dohovoru;

c) prijímať, kontrolovať a podľa potreby meniť a dopĺňať prílohu tohto protokolu;

d) sledovať zriaďovanie a rozvoj siete chránených oblastí podľa článku 12 a prijímať usmernenia na uľahčenie zriaďovania a rozvoja tohto systému, a rozširovanie spolupráce medzi zmluvnými stranami;

e) posudzovať odporúčania zo zasadnutí osôb zodpovedných za chránené oblasti podľa článku 14, ods. 2;

f) posudzovať správy, ktoré zmluvné strany predkladajú organizácii podľa článku 20 dohovoru a všetky ostatné informácie, ktoré zmluvné strany pravdepodobne budú predkladať organizácii alebo na zasadnutie zmluvných strán.

Článok 18

1. Ustanovenia dohovoru, ktoré sa vzťahujú na ktorýkoľvek protokol, sa uplatňujú aj na tento protokol.

2. Rokovací poriadok a finančné pravidlá prijaté podľa článku 18 ods. 2 dohovoru sa uplatňujú na tento protokol, pokiaľ sa zmluvné strany tohto protokolu nedohodnú inak.

3. Tento protokol je pripravený na podpis v Ženeve v dňoch 3. a 4. apríla 1982 a v Madride od 5. apríla 1982 do 2. apríla 1983 pre ktorúkoľvek zmluvnú stranu dohovoru a každý štát pozvaný na konferenciu splnomocnených zástupcov o protokole týkajúcom sa osobitne chránených stredomorských oblastí, konanú v Ženeve v dňoch 2. a 3. apríla 1982. Od 5. apríla 1982 do 2. apríla 1983 je otvorený na podpis aj pre ktorékoľvek regionálne hospodárske zoskupenie, ktorého aspoň jeden člen je pobrežným štátom oblasti Stredozemného mora a ktorý vykonáva právomoci v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento protokol.

4. Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné, prijímacia alebo schvaľovacie listiny sú uložené u vlády Španielska, ktorá prevezme funkcie depozitára.

5. Od 3. apríla 1983 je tento protokol otvorený na pristúpenie pre zmluvné strany dohovoru a ktorýkoľvek štát alebo zoskupenie podľa odseku 3.

6. Tento protokol nadobudne platnosť 30. deň od uloženia aspoň šiestich ratifikačných, prijímacích alebo schvaľovacích listín alebo listín o pristúpení k protokolu.

Na dôkaz toho dolu podpísaní, riadne oprávnení zástupcovia podpísali tento protokol.

Dané v Ženeve dnes, tretí deň mesiaca apríla jedentisícdeväťstoosemdesiatdva v jednom vyhotovení v anglickom, arabskom, francúzskom a španielskom jazyku, tieto štyri texty sú rovnocenne záväzné.

--------------------------------------------------