Smernica Rady

z 26. júla 1971

o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa plynomerov

(71/318/EHS)

RADA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a najmä na jej článok 100,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Zhromaždenia [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

keďže v členských štátoch konštrukcia a metódy kontroly plynomerov podliehajú záväzným ustanoveniam, ktoré sa v každom členskom štáte líšia, čo spôsobuje brzdenie obchodu s takýmito prístrojmi; keďže je preto potrebné tieto ustanovenia navzájom zblížiť;

keďže smernica Rady z 26. júla 1971 [3] o aproximácii právnych predpisov členských štátov o spoločných ustanoveniach pre meradlá a metódy metrologickej kontroly ustanovila postupy pri typovom schvaľovaní EHS a prvotnom overovaní EHS; keďže v súlade s touto smernicou by mali byť ustanovené technické požiadavky na konštrukciu a činnosť plynomerov,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Táto smernica sa vzťahuje na tieto plynomery:

1. Objemové plynomery:

- membránové plynomery,

- rotačné piestové plynomery.

2. Neobjemové plynomery:

- turbínové plynomery.

Článok 2

Plynomery, ktoré môžu niesť značky EHS a označenia, sú opísané v prílohe k tejto smernici. Podliehajú typovému schváleniu EHS a prvotnému overeniu EHS.

Článok 3

Žiaden členský štát nemôže odmietnuť, zakázať alebo obmedzovať, aby boli plynomery, ku ktorým sú pripojené označenie typového schválenia EHS a značka prvotného overenia EHS, umiestnené na trh alebo uvedené do prevádzky.

Článok 4

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18 mesiacov od jej oznámenia a ihneď o tom budú informovať Komisiu.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 26. júla 1971

Za Radu

predseda

A. Moro

[1] Ú. v. ES C 65, 5. 6. 1970, s. 30.

[2] Ú. v. ES C 131, 29. 10. 1970, s. 7.

[3] Ú. v. ES L 202, 6. 9. 1971, s. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

KAPITOLA I

A. VYMEDZENIE NIEKTORÝCH TERMÍNOV POUŽITÝCH V PRÍLOHE

1. Rozsah zaťaženia

Rozsah zaťaženia plynomeru je ohraničený najväčším prietokom Qmax a najmenším prietokom Qmin.

2. Cyklický objem objemových plynomerov

Cyklický objem "V" objemových plynomerov znamená objem plynu zodpovedajúci jednému cyklu prevádzky plynomeru, to znamená kompletnému otočeniu sa všetkých pohyblivých súčastí plynomeru, na konci ktorého sa všetky tieto súčasti okrem počítadla a prevodov vrátia po prvýkrát do svojej východzej polohy.

Vypočíta sa vynásobením hodnoty objemu vyjadreného úplnou otáčkou skúšobného prvku prevodovým pomerom meracieho zariadenia k počítadlu.

3. Prevádzkový a referenčný tlak

3.1. Prevádzkový tlak

Prevádzkový tlak v plynomere je rozdiel medzi tlakom plynu pri vstupe a atmosferickým tlakom.

3.2. Referenčný tlak

Referenčný tlak "pr" v plynomere je tlak plynu, na ktorý sa vzťahuje udávaný tlak plynu.

Tlakový uzáver na meranie referenčného tlaku je stanovený v kapitole III.

4. Pokles tlaku

Pokles tlaku v plynomere je rozdiel medzi tlakom nameraným pri vstupe a výstupe plynomeru počas toku plynu.

5. Konštanta generátora

Konštanta generátora je hodnota predstavujúca kompletné otočenie sa jeho hriadeľa; táto hodnota sa vypočíta vynásobením hodnoty objemu predstavujúceho kompletné otočenie sa skúšobného prvku prevodovým pomerom počítadla k tomuto hriadeľu.

B. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE PLYNOMERY

1. Všeobecné údaje

1.1. Kapitola I k tejto prílohe stanovuje všeobecné ustanovenia, ktorým musia vyhovovať všetky plynomery, na ktoré sa vzťahuje článok 1 tejto smernice.

1.2. Kapitoly II a III k tejto prílohe stanovujú osobitné ustanovenia týkajúce sa uvedených plynomerov.

2. Konštrukcia

2.1. Materiály

Plynomery musia byť vyrobené z pevných materiálov s nízkym vnútorným napätím, ktoré časom podliehajú len malým zmenám, sú dostatočne odolné voči korózii a agresii rôznych plynov, ktoré sa bežne dodávajú, alebo ich zmesí.

2.2. Bezchybnosť plynomerov

Kryty plynomerov musia byť pri najväčšom prevádzkovom tlaku plynotesné.

2.3. Ochrana proti zásahu zvonku

Plynomery musia byť skonštruované tak, aby bez porušenia overovacích značiek a ochranného pečatenia nebolo možné na plynomere vykonať žiaden zásah, ktorý by ovplyvnil presnosť merania.

2.4. Smer toku plynu

Na plynomeroch, na ktorých ukazovacie zariadenie pracuje pozitívne len pri jednom smere toku, musí byť tento smer vyznačený šípkami.

Táto šípka sa nevyžaduje, ak je tok plynu daný fixne konštrukciou.

2.5. Metrologické vlastnosti

Pri prietoku Qmax musí plynomer pracovať nepretržite po celý čas, ktorý je stanovený v kapitole II a III, a to bez akýchkoľvek jeho metrologických zmien presahujúcich hranice špecifikované v spomenutých kapitolách.

3. Prídavné zariadenia

3.1. Plynomery môžu byť vybavené doplnkovými zariadeniami (na korekciu, záznam, doplnkovú indikáciu atď.); ich pridávanie podlieha postupu typového schvaľovania EHS.

3.2. Plynomery môžu byť vybavené generátorom, ktorý poháňa odpojiteľný ukazovateľ, predplatné zariadenie alebo iné doplnkové alebo prídavné zariadenie.

3.2.1. Ak sa tieto zariadenia nevyužívajú, voľné konce generátora musia byť chránené plombou alebo inou úpravou tak, aby sa dali zapečatiť.

3.2.2. Ak je týmto generátorom hriadeľ, musí mať vyznačenú hodnotu konštanty, a to takto: "1 otáčka ≅… m3 (alebo dm3)".

3.3. Meracie prístroje možno vybaviť integrálnymi pulzovými generátormi.

Výstup pre tieto generátory musí mať na sebe označenie zodpovedajúcej hodnoty pre jeden pulz v tejto podobe: "1 pulz ≅…m3 (alebo dm3)".

4. Nápisy

4.1. Každý plynomer musí mať buď na číselníku ukazovacieho zariadenia, alebo na osobitnom štítku tieto nápisy:

a) číslo typového schválenia plynomeru;

b) identifikačná značka alebo meno (názov) výrobcu;

c) číslo a rok výroby plynomeru;

d) označenie veľkosti plynomeru veľkým písmenom G, za ktorým nasleduje jeho hodnota, ktorá je stanovená v kapitole II a III;

e) najväčší prietok Qmax… m3/h;

f) najmenší prietok Qmin… m3/h (alebo dm3/h);

g) najväčší prevádzkový tlak:

pmax… MN/m2 (alebo N/m2) alebo pmax… bar (alebo mbar);

h) pri objemových plynomeroch menovitá hodnota cyklického objemu vyjadrená ako

V =… m3 (alebo dm3).

Za bežných prevádzkových podmienok musia byť nápisy dobre viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.

4.2. Metrologická služba vydávajúca typové schválenie môže rozhodnúť, v ktorých prípadoch je potrebné vyznačiť na štítku aj druh plynu.

4.3. Na plynomere môžu byť vyznačené aj obchodné údaje, osobitné sériové číslo, názov dodávateľa plynu, značka potvrdzujúca, že plynomer zodpovedá európskej norme a údaje o vykonaných opravách. Ak to nie je zvlášť povolené, iné údaje na plynomere nesmú byť.

5. Počítadlo a skúšobný prvok

5.1. Počítadlo

5.1.1. Počítadlá musia mať tvar valčekov; posledný prvok však možno z tohto pravidla vyňať. Valčeky musia byť označené stupnicou v kubických metroch alebo desatinných násobkoch alebo podieloch kubického metra. Symbol m3 musí byť vyznačený na číselníku.

5.1.1.1. Valčeky ukazujúce podiely m3 musia byť zreteľne odlíšené od ostatných valčekov a oddelené od nich zreteľne vyznačenou desatinnou čiarkou.

5.1.1.2. Ak je posledný valček označený desatinnými násobkami m3, na číselníku musí byť uvedené buď:

a) jedna alebo viac pevných núl podľa posledného valčeka, alebo

b) označenie "x 10" (alebo "x 100", "x 1000" atď.) tak, aby odčítanie bolo vždy v kubických metroch.

5.1.2. Počítadlo musí mať dostatočný počet očíslovaných valčekov tak, aby pri najmenšom prietoku mohlo spočítať pretečený plyn za 1000 prevádzkových hodín.

5.2. Skúšobný prvok

5.2.1. Plynomery musia byť skonštruované tak, aby bolo možné vykonávať dostatočne presnú kontrolu. Na tento účel majú plynomery zabudovaný skúšobný prvok alebo zariadenie umožňujúce pripojenie prenosného skúšobného prvku.

5.2.2. Zabudovaný skúšobný prvok môže byť posledným článkom počítadla a môže mať tvar buď:

a) súvisle sa otáčajúceho valčeka s vyznačenou stupnicou, alebo

b) ručičky pohybujúcej sa nad pevným kotúčom s vyznačenou stupnicou, alebo kotúča so stupnicou pohybujúceho sa za referenčnou značkou.

5.2.3. Na očíslovanej stupnici kontrolného prvku musia byť jasne vyznačené hodnoty v m3 alebo v desatinných násobkoch alebo podieloch m3. Začiatok stupnice musí byť označený nulou.

5.2.3.1. Vzdialenosť čiarok na stupnici musí byť rovnaká po celej dĺžke stupnice a nesmie byť menšia ako 1 milimeter.

5.2.3.2. Hodnota dielika stupnice musí byť v tvare 1 x 10n, 2 x 10n alebo 5 x 10n m3, pričom "n" je celé kladné alebo záporné číslo alebo nula.

5.2.3.3. Čiarky na stupnici musia byť tenké a rovnako hrubé. Ak je delenie stupnice v tvare 1 x 10n alebo 2 x 10n m3, všetky čiary predstavujúce násobky 5 alebo v prípade delenia stupnice na 5 x 10n všetky čiary predstavujúce násobky 2, musia byť odlíšené od ostatných čiar väčšou dĺžkou.

5.2.4. Ukazovateľ alebo referenčná značka musia byť dostatočne tenké, aby odčítanie bolo ľahké a presné.

5.3. Priemer valčekov a číselníkov

Valčeky musia mať priemer najmenej 16 mm.

Priemer stupníc uvedených v kapitole I B 5.2.2. b musí byť aspoň 32 mm.

5.4. Odčítanie údajov

Počítadlo musí umožňovať odčítanie hodnoty jednoduchou juxtapozíciou číslic.

5.5. Premiestňovanie číslic

Číslice sa musia premiestňovať tak, aby číslica vyššieho rádu bola kompletne viditeľná, kým valček s číslicou nižšieho rádu ukončí celú otáčku.

5.6. Demontáž počítadla

Konštrukcia plynomeru musí umožňovať ľahkú demontáž počítadla pri kontrole.

6. Najväčšie dovolené chyby

6.1. Chyby pri meraní sa vyjadrujú ako relatívna percentuálna hodnota z rozdielu medzi udávaným objemom a objemom plynu, ktorý skutočne cez plynomer pretiekol.

6.2. Tieto chyby sa vzťahujú na meranie objemu vzduchu s referenčnou hustotou 1,2 kg/m3. Za normálnych podmienok možno považovať okolité ovzdušie v skúšobnom laboratóriu za vyhovujúce tejto podmienke.

6.3. Najväčšie dovolené chyby sú uvedené v kapitolách II a III; platia pre schválený smer toku plynu.

7. Pokles tlaku

7.1. Najväčšie dovolené hodnoty

Najväčšie dovolené hodnoty poklesu tlaku sú špecifikované v kapitolách II a III.

8. Použitie overovacích značiek a pečatí

8.1. Účel

Použitie overovacej značky EHS a pečatí na plynomere iba potvrdzuje, že plynomer zodpovedá požiadavkám tejto smernice.

8.2. Umiestnenie

8.2.1. Značky treba umiestniť tak, aby rozmontovanie zapečatenej časti porušilo aj značky.

8.2.2. Ak sú nápisy uvedené v bode 4.1. kapitoly I B umiestnené na osobitnom štítku, jedna zo značiek musí byť umiestnená tak, aby sa pri odstránení štítku poškodila.

8.2.3. Miesto pre overovacie značky a pečatenie by malo byť:

a) na všetkých štítkoch s údajmi požadovanými v tejto prílohe;

b) na všetkých častiach krytu plynomeru, ktoré inak nemôžu byť chránené pred zásahom, ktorý by mal zmeniť presnosť merania.

9. Typové schválenie EHS a prvotné overenie EHS

9.1. Typové schválenie EHS

9.1.1. K žiadosti o typové schválenie EHS plynomeru musí byť priložená k príslušnému typu táto dokumentácia:

- opis plynomeru, pre ktorý sa podáva žiadosť o typové schválenie,

- perspektívny nákres alebo fotografia tohto plynomeru,

- schéma zloženia kompletného plynomeru, prípadne detailné nákresy,

- zoznam súčastí plynomeru a všetky informácie požadované príslušnými metrologickými službami,

- nákres s vyznačením miesta pre ochranné pečate a overovacie značky,

- vyhlásenie, že plynomer vyrobený v súlade s modelom vyhovuje požiadavkám na bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o najvyšší prevádzkový tlak tak, ako je uvedený na štítku.

9.2. Prvotné overenie EHS

9.2.1. Plynomery predkladané na prvotné overenie EHS sú v prevádzkovom režime. Ak sú plynomery vybavené doplnkovým zariadením poháňaným generátormi, tieto musia byť počas skúšky pripojené na plynomery s výnimkou, že by bolo explicitne povolené ich neskoršie pripojenie.

10. Overovacie značky a pečate

Plynomery, ktoré úspešne vyhoveli overovacím skúškam:

- sú označené overovacou značkou,

- obdržia pečate, ktoré budú umiestnené tak, aby chránili určité časti prístroja pred zásahom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho charakteristiky.

KAPITOLA II

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA MEMBRÁNOVÝCH PLYNOMEROV

1. Pôsobnosť

Táto kapitola spolu s ustanoveniami uvedenými v kapitole I platí pre plynomery, pri ktorých sa množstvo pretečeného plynu meria v meracích komorách s pohyblivými stenami.

2. Rozsah objemu a jeho označenie

2.1. V tejto tabuľke sú uvedené povolené hodnoty najväčšieho prietoku, horné hranice príslušných najmenších prietokov a najmenšie hodnoty cyklických objemov, ktoré prislúchajú označeniu (G) plynomerov:

G | Gmax m3/h | Qmin m3/h (max. hodnota) | V dm3 (min. hodnota) |

1,6 | 2,5 | 0,016 | 0,7 |

2,5 | 4 | 0,025 | 1,2 |

4 | 6 | 0,040 | 2,0 |

6 | 10 | 0,060 | 3,5 |

10 | 16 | 0,100 | 6,0 |

16 | 25 | 0,160 | 10 |

25 | 40 | 0,250 | 18 |

40 | 65 | 0,400 | 30 |

65 | 100 | 0,650 | 55 |

100 | 160 | 1,000 | 100 |

160 | 250 | 1,600 | 200 |

250 | 400 | 2,500 | 400 |

400 | 650 | 4,000 | 900 |

650 | 1000 | 6,500 | 2000 |

2.2. Ak pre daný typ plynomeru je hodnota Qmin nižšia ako číslo v tabuľke v bode 2.1. tejto kapitoly, číselná hodnota tohto Qmin musí byť vyjadrená číslom v stĺpci 3 tejto tabuľky alebo desatinným podielom tohto čísla.

2.3. Plynomery s cyklickým objemom menším, ako je hodnota daná v tabuľke v bode 2.1. tejto kapitoly, môžu byť schválené za predpokladu, že plynomer spĺňa podmienky skráteného testu na únavu materiálu, ktorý je opísaný v bode 7.2.5. tejto kapitoly.

3. Konštrukcia

3.1. Ani pri jednom plynomere nesmie byť rozdiel medzi vypočítanou hodnotou cyklického objemu V a hodnotou zistenou na plynomere väčší, ako je 5 % hodnoty plynomeru.

3.2. Plynomery o veľkosti G 1,6 až G 6 vrátane môžu byť vybavené prístrojom, ktorý zastaví chod počítadla vtedy, ak plyn prúdi nesprávnym smerom.

4. Skúšobný prvok

4.1. Pre plynomery o veľkosti G 1,6 až G 6 vrátane sa vyrába skúšobný prvok, tak ako je opísaný v bode 5.2.2. kapitoly I. Pre plynomery o veľkosti G 10 až G 650 vrátane je skúšobný prvok vyrobený buď:

- ako v bode 5.2.2. kapitoly I, alebo

- je odpojiteľný.

4.2. Ak je skúšobný prvok vyrobený podľa bodu 5.2.2. kapitoly I B, hodnota dielika stupnice prvku a jej odstupňovanie musí vyhovovať požiadavkám podľa typov plynomerov, ako sú uvedené v tabuľke:

Označenie plynomeru | Najväčšia hodnota stupnice | Vyjadrenie v |

| | | | |

G | 1,6 | až G | 6 | vrátane | 0,2 dm3 | 1 dm3 |

G | 10 | až G | 65 | vrátane | 2 dm3 | 10 dm3 |

G | 100 | až G | 650 | vrátane | 20 dm3 | 100 dm3 |

4.3. Pri plynomeroch so skúšobným prvkom vyrobeným podľa bodu 5.2.2. kapitoly I B typová odchýlka pre sériu minimálne 30 za sebou nasledujúcich meraní vykonaných pri prietoku 0,1 Qmax a za rovnakých podmienok a objemu vzduchu v tabuľke špecifikovaného musí prekračovať hodnoty v tejto tabuľke:

Označenie plynomeru | Objem meraného vzduchu | Najväčšia dovolená typická odchýlka |

| | | | |

G | 1,6 | až G | 4 | vrátane | 20 V | 0,2 dm3 |

G | 6 | | | | 10 V | 0,2 dm3 |

G | 10 | až G | 65 | vrátane | 10 V | 2 dm3 |

G | 100 | až G | 650 | vrátane | 5 V | 20 dm3 |

5. Najväčšie dovolené chyby

5.1. Všeobecné podmienky

5.1.1. Najväčšie dovolené chyby kladné alebo záporné sú uvedené v tabuľke:

Prietok Q | Maximálna dovolená chyba pri prvotnom overovaní EHS |

| | | |

| Q min ≤ Q < | 2 | Qmin | 3 % |

2 | Qmin ≤ Q ≤ | | Qmax | 2 % |

5.1.2. Pri prvotnom overovaní EHS nesmú chyby pri plynomere pre prietok Q medzi 2 Qmin a Qmax celkove prekročiť 1 %, ak ide o plynomery rovnakej veľkosti.

6. Pokles tlaku

6.1. Strata celkového tlaku

Strata celkového tlaku s prietokom vzduchu o hustote 1,2 kg/m3 pri prietoku rovnajúcom sa Qmax nesmie v priemere presiahnuť:

Označenie plynomeru | Najväčšia dovolená hodnota priemerného poklesu tlaku pri prvotnom overovaní EHS |

| | | | | N/m2 | mbar |

G | 1,6 | až G | 10 | vrátane | 200 | 2 |

G | 16 | až G | 40 | vrátane | 300 | 3 |

G | 65 | až G | 650 | vrátane | 400 | 4 |

6.2. Strata mechanického tlaku

Strata mechanického tlaku, t. j. strata tlaku pri prietoku vzduchu o hustote 1,2 kg/m3 pri prietoku medzi Qmin a 2 Qmin nesmie byť vyššia ako:

Označenie plynomeru | Najväčšia dovolená hodnota mechanického poklesu tlaku pri prvotnom overovaní EHS |

| | | | | N/m2 | mbar |

G | 1,6 | až G | 40 | vrátane | 60 | 0,6 |

G | 65 | až G | 650 | vrátane | 100 | 1,0 |

Uvedené hodnoty platia pre maximálnu stratu mechanického tlaku.

6.3. Osobitné ustanovenia

Pre plynomery, u ktorých je prevádzkový tlak vyšší ako 0,1 MN/m2 (1bar), platia ustanovenia bodu 6.2. tejto kapitoly, pokiaľ ide o stratu mechanického tlaku, ale neplatí pre ne bod 6.1 tejto kapitoly o strate celkového tlaku.

7. Typové schválenie EHS

7.1. Okrem vzorky typu musí žiadateľ predložiť k dispozícii príslušnému orgánu 2 až 6 ďalších vzoriek plynomerov zhodných s prvým.

Na požiadanie príslušného orgánu musí žiadateľ, ak žiada o schválenie plynomerov rôznych veľkostí, predložiť aj plynomery príslušných veľkostí.

Ak výsledky skúšok nie sú uspokojivé, môže skúšobňa požiadať o ďalšie vzorky.

7.1.1. Výnimočne z tohto pravidla možno dovoliť predloženie ďalších vzoriek v neskoršom termíne, avšak definitívne rozhodnutie nebude vydané, kým sa úplne neodskúšajú všetky vzorky.

7.1.2. Vzorky plynomerov zostávajú vo vlastníctve žiadateľa a po udelení typového schválenia sa mu vrátia.

7.2. Skúška

7.2.1. Typová vzorka a vzorky plynomerov musia spĺňať podmienky kapitoly I a bodov 2, 3, 4, 5 a 6 tejto kapitoly.

7.2.2. Okrem toho rozdiel medzi najväčšími a najmenšími dovolenými chybami ako funkcia prietoku Q nesmie u žiadneho meradla prekročiť 3 %.

7.2.3. Typová vzorka a vzorky plynomerov sa predkladajú na skúšku na únavu materiálu. Táto skúška sa vykonáva takto:

7.2.3.1. U plynomerov s veľkosťou G 1.6 až G 10 vrátane: pri maximálnom objeme plynomeru a vzduchom, avšak u plynomerov, kde podľa údaja na štítku je uvedený plyn, skúšky môžu byť vykonané úplne alebo čiastočne s týmto plynom.

7.2.3.2. U plynomerov 16 až G 650 vrátane: podľa možnosti pri maximálnej kapacite plynomeru vzduchom alebo plynom.

7.2.4. Trvanie skúšky na únavu materiálu u plynomerov, ktorých cyklický objem sa rovná hodnotám v tabuľke bodu 2.1. tejto kapitoly alebo je väčší, je:

7.2.4.1. U plynomerov s veľkosťou G 1.6 až G 10 vrátane: 1000 hodín. Skúšku možno prerušiť, ale musí byť ukončená do 60 dní.

7.2.4.2. U plynomerov 16 až G 650: tak, aby každý plynomer meral objem vzduchu alebo plynu, ktorý zodpovedá 1000 prevádzkovým hodinám pri maximálnom výkone plynomeru: skúšky musia byť ukončené do 6 mesiacov.

7.2.5. U plynomerov, ktorých cyklický objem je menší ako objemy špecifikované v tabuľke bodu 2.1. tejto kapitoly, skúška na únavu materiálu musí trvať 2000 hodín a musí byť vykonaná na väčšom počte plynomerov, ako je uvedené v bode 7.1. tejto kapitoly, podľa opisu plynomeru a podľa jeho hlavných charakteristík.

7.2.6. Po skúške na únavu materiálu musí plynomer vyhovovať týmto požiadavkám:

a) v celom jeho rozsahu nesmie rozdiel medzi najväčšími a najmenšími chybami ako funkcia prietoku Q u žiadneho plynomeru prekročiť hodnotu 4 %;

b) ani v jednom bode nesmú byť chyby väčšie alebo menšie ako o 1,5 % maximálnej a minimálnej počiatočnej chyby;

c) pokles mechanického tlaku nesmie byť väčší ako 20 N/m2 (0,2 mbar);

d) u plynomerov s prevádzkovým tlakom väčším ako 0,1 MN/m2 (1bar) rozdiel medzi chybou pri prietoku 0,5 Qmax a chybou pri prietoku Qmax, nesmie byť väčší ako o 1 %.

7.3. Modifikácie už schváleného typu

Ak sa žiadosť o schválenie týka aj modelu už schváleného, metrologická služba, ktorá schvaľovala pôvodný model, rozhodne podľa charakteru modifikácie, či a do akého rozsahu sú uplatniteľné ustanovenia bodov 7.1, 7.2.3. a 7.2.5 tejto kapitoly.

8. Prvotné overenie EHS

8.1. Skúšky presnosti

Plynomer vyhovuje požiadavkám na maximálne dovolené chyby vtedy, ak sa tieto podmienky dodržia pri týchto prietokoch:

a) pri prietoku medzi Qmin a 2 Qmax;

b) pri prietoku radu 1/5 Qmax;

c) pri prietoku Qmax;

d) pri prietoku 0,50 Qmax u plynomerov, ktorých prevádzkový tlak je väčší ako 0.1 MN/m2 (1 bar).

Ak sa skúšky vykonávajú za rôznych podmienok, je potrebné, aby boli zaručené výsledky aspoň také isté, ako výsledky horeuvedených skúšok.

KAPITOLA III

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA PLYNOMEROV S ROTAČNÝM PIESTOM ALEBO TURBÍNOU

1. Pôsobnosť

Táto kapitola spolu s ustanoveniami kapitoly I platí pre:

1.1. Rotačné plynomery

- v ktorých sa meranie pretečeného plynu vykonáva membránovými komorami s rotačnými stenami.

1.2. Turbínové plynomery

- v ktorých axiálny prietok roztáča koleso turbíny a objem pretečeného plynu, je vyjadrený počtom otáčok kolesa.

2. Rozsah objemov

2.1. Objem plynomerov môže byť len taký, ako je uvedený v tabuľke, a to podľa ich veľkostného označenia (G):

Označenie G | Qmax m3/hod | Rozsah |

Malý | Stredný | Veľký |

Qmin m3/hod | Qmin m3/hod | Qmin m3/hod |

40 | 65 | 13 | 6 | 3 |

65 | 100 | 20 | 10 | 5 |

100 | 160 | 32 | 16 | 8 |

160 | 250 | 50 | 25 | 13 |

250 | 400 | 80 | 40 | 20 |

400 | 650 | 130 | 65 | 32 |

650 | 1000 | 200 | 100 | 50 |

1000 | 1600 | 320 | 160 | 80 |

a prípadne desatinné násobky v posledných piatich riadkoch.

3. Konštrukčné detaily

3.1. Rotačné piestové plynomery

3.1.1. Plynomery musia byť v hornom a spodnom úseku toku plynu vybavené statickými tlakovými uzávermi o priemere 3 až 5 mm, umožňujúce merať pokles tlaku; tlak nameraný v hornom úseku je referenčný tlak.

3.1.2. V plynomeroch môže byť zabudované aj zariadenie na manuálne nastavenie piestov za predpokladu, že pomocou neho nebude možné zasiahnuť do presného chodu plynomeru.

3.1.3. Uloženie piestov rotačných plynomerov o veľkosti G 160 a viac môže byť riešené tak, že prístup k piestom je možný aj bez porušenia pečatenia.

3.2. Turbínové plynomery

3.2.1. Plynomery musia mať zabudované tlakové uzávery, ak je to potrebné namontované nepriamo na bezprostredné meranie tlaku v hornom úseku turbínového kolesa, ktorý je referenčným tlakom.

3.2.1.1. Ak má plynomer škrtiacu klapku na zablokovanie toku plynu na hornej strane rotora, môže mať okrem tlakového uzáveru požadovaného v bode 3.2.1. tejto kapitoly ďalší tlakový uzáver bezprostredne pred škrtiacou klapkou, ktorý umožní určenie poklesu tlaku plynu prechádzajúceho cez škrtiacu klapku.

3.3. Tlakové uzávery

3.3.1. Tlakové uzávery musia byť uzatvárateľné.

3.3.2. Tlakové uzávery pre referenčný tlak musia byť označené značkou "pr" a ostatné značkou "p". Nápis musí byť čitateľný a neodstrániteľný.

4. Skúšobný prvok

4.1. Pri uplatnení ustanovení bodu 5.1.1.2. a) a b) kapitoly I B, najväčší objem stupnicovej jednotky skúšobného prvku musí byť:

pre G | 40 | a G | 65 | | 0,002 m3 |

pre G | 100 | a G | 650 | a medzirozmery | 0,02 m3 |

pre G | 1000 | a G | 6500 | a medzirozmery | 0,2 m3 |

pre G | 10000 | a viac | | 2,0 m3 |

4.2. Stupnica skúšobného prvku musí byť očíslovaná:

pre G | 40 | a G | 65 | každý | 0,01 m3 |

pre G | 100 | a G | 650 | a medzirozmery každý | 0,1 m3 |

pre G | 1000 | a G | 6500 | a medzirozmery každý | 1,0 m3 |

pre G | 10000 | a viac každý | 10,0 m3 |

5. Najväčšie dovolené chyby

5.1. Najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné sú uvedené v tabuľke:

Prietok Q v m3/h | Maximálna dovolená chyba pri prvotnom overovaní EHS |

Q min < Q < 0,2 Qmax | 2 % |

0,2 Qmax < Q < Qmax | 1 % |

5.2. Chyby nesmú celkove prekročiť polovičnú hodnotu najväčšej dovolenej chyby, ak ide o plynomery tej istej veľkosti.

6. Typové schválenie EHS

6.1. Okrem vzorky typu musí žiadateľ predložiť k dispozícii príslušnému orgánu 2 až 6 ďalších vzoriek plynomerov zhodných s prvým.

Na požiadanie príslušného orgánu musí žiadateľ, ak žiada o schválenie plynomerov rôznych veľkostí predložiť aj plynomery príslušných veľkostí.

Ak výsledky skúšok nie sú uspokojivé, môže skúšobňa požiadať o ďalšie vzorky.

6.1.1. Výnimočne z tohto pravidla možno dovoliť predloženie ďalších vzoriek v neskoršom termíne, avšak definitívne rozhodnutie nebude vydané, kým sa úplne neodskúšajú všetky vzorky.

6.1.2. Vzorky plynomerov zostávajú vo vlastníctve žiadateľa a po udelení typového schválenia sa mu vrátia.

6.2. Skúšky

6.2.1. Skúška obsahuje najmä stanovenie chýb každého plynomeru skúškou pri hustote vzduchu 1,2 kg/m3. Každý jeden výsledok skúšky sa musí vyhodnotiť zvlášť.

6.2.1.1. Chybová krivka každého plynomeru musí byť v pásme ohraničenom hodnotami najväčších dovolených chýb pri prvotnom overovaní EHS v rozsahoch prietokov, pre ktoré sa schválenie žiada.

6.2.1.2. Rozdiel medzi najväčšou a najmenšou hodnotou chyby pre každý plynomer nesmie prekročiť 1 % rozsahu od 0,5 Qmax do Qmax.

6.2.2. Plynomery sa potom predkladajú na skúšku na únavu materiálu, a to vzduchom alebo plynom.

6.2.2.1. Pokiaľ je to možné, vykoná sa skúška na únavu materiálu pri maximálnom objeme plynomeru. Čas prevádzky musí byť taký, aby každý plynomer meral objem vzduchu alebo plynu, ktorý zodpovedá 1000 prevádzkovým hodinám pri maximálnom objeme, avšak dohromady nie dlhšie ako 6 mesiacov.

6.2.2.2. Po skúške na únavu materiálu sa plynomery opäť vyskúšajú pri hustote vzduchu 1,2 kg/m3 a za použitia toho istého etalónového zariadenia, rovnako ako v bode 6.2.1. tejto kapitoly.

Za týchto podmienok skúšky:

a) hodnoty chýb zistených pri prietokoch uvedených v bode 7.1. tejto kapitoly u každého plynomeru (povolená výnimka je jeden plynomer) sa nesmú odlišovať o viac ako 1 % od hodnôt chýb zistených pri skúškach podľa bodu 6.2.1. tejto kapitoly;

b) rozdiel medzi najväčšou a najmenšou hodnotou chybovej krivky nesmie u žiadneho plynomeru (povolená výnimka je jeden plynomer) byť väčší ako 1,5 % v rozsahu 0,5 Qmax až Qmax.

7. Prvotné overenie EHS

7.1. Skúšky presnosti

Plynomer vyhovuje požiadavkám na maximálne dovolené chyby vtedy, ak sa tieto požiadavky dodržia pri týchto prietokoch:

a) Rotačné plynomery:

Qmin; 1,5 Qmin; 0,25 Qmax; 0,5 Qmax a Qmax;

b) Turbínové plynomery:

Qmin; 1,5 Qmin; 3 Qmin; 0,25 Qmax; 0,5 Qmax a Qmax.

Ak sa skúšky vykonávajú za rôznych podmienok, je potrebné, aby boli zaručené výsledky aspoň také isté, ako výsledky horeuvedených skúšok.

7.2. Hodnoty uvedené v bode 7.1. tejto kapitoly môžu kolísať v rozsahu + 5 %.

--------------------------------------------------