PRÍLOHA

PRIORITY PARTNERSTVA MEDZIEURÓPSKOU ÚNIOU A AZERBAJDŽANOM

I. KONTEXT

V súvislosti s preskúmaním európskej susedskej politiky sa EÚ a Azerbajdžan dohodli na spoločných prioritách partnerstva, aby sa ďalej posilnil ich vzťah založený na obojstrannom záujme a spoločných hodnotách, dodržiavaní ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, ako aj záväzkov týkajúcich sa dodržiavania a podpory územnej celistvosti, nedotknuteľnosti medzinárodne uznaných hraníc štátov, vzájomnej nezávislosti a zvrchovanosti, aby sa pri ich spolupráci náležite zohľadňovala hospodárska udržateľnosť a aby vytvorili usmernenia na riadenie svojho partnerstva predovšetkým v nasledujúcom období (2018 – 2020). Priority partnerstva boli vymedzené v inkluzívnom procese so zapojením rôznych zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti.

Priority partnerstva sú postavené na doterajšej úspešnej spolupráci vrátane plnenia akčného plánu ESP, ktorý nahradia. Vyjadrujú záujmy EÚ aj Azerbajdžanu a prejavuje sa v nich rovnosť a vzájomný charakter partnerstva. Cieľom obnoveného partnerstva je lepšie vymedziť zameranie nášho v rozsiahlom politickom rámci novej dohody medzi EÚ a Azerbajdžanom, aby prispelo k dosiahnutiu spoločných cieľov mieru a bezpečnosti, blahobytu, odolnosti a stability a podporilo reformy, ktoré Azerbajdžan plánuje v tejto súvislosti uskutočniť a dosiahnuť konkrétne výsledky v prospech všetkých občanov. Cez priority partnerstva medzi EÚ a Azerbajdžanom sa premietnu ciele revidovanej európskej susedskej politiky do konkrétnych oblastí spolupráce a vytvorí sa program pravidelného politického a sektorového dialógu, ktorý bude zahrnutý do novej dohody medzi EÚ a Azerbajdžanom.

V prioritách partnerstva sa odráža zameranie na zásady právneho štátu, základné práva a univerzálne hodnoty. Zároveň sa nimi podporujú ciele Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj vrátane 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, vykonávanie Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015 a záväzku riešiť otázky týkajúce sa zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia, chudoby a nerovnosti.

Tieto priority partnerstva pre Azerbajdžan sú zoskupené do rovnakých štyroch tematických oblastí ako v dokumente „20 cieľov do roku 2020“, ktorý bol prijatý na samite Východného partnerstva v Bruseli 24. novembra 2017, pričom sa dodržiava zásada diferenciácie. Priority partnerstva a 20 cieľov do roku 2020 by sa mali podľa možnosti navzájom podporovať.

Azerbajdžan plánuje diverzifikovať svoje hospodárstvo a pracuje na vytvorení ambiciózneho programu hospodárskych reforiem. Európska únia je jedným z kľúčových investorov v tejto krajine, pričom zabezpečuje viac ako polovicu priamych zahraničných investícií v ropnom aj neropnom sektore. Európska únia a Azerbajdžan sú v tejto súvislosti ochotní pokračovať v hospodárskom dialógu a spolupracovať na hospodárskej diverzifikácii a udržateľnom raste, pričom sa zamerajú na podporu Azerbajdžanu, aby zlepšil podnikateľské prostredie a podmienky vo všetkých odvetviach, ako sa bližšie uvádza v bode 19. Na základe spoločného strategického cieľa Azerbajdžanu a EÚ, ktorým je vytvorenie priamych energetických a dopravných spojení, úloha Azerbajdžanu ako strategického energetického partnera a jeho geografická poloha prirodzeného dopravného centra ponúka možnosť rozšíriť program zmluvných strán v oblasti spojení, a tak posilniť obchod a logistiku a umožniť v regióne realizácia dôležitých dopravných projektov smerujúcich z východu na západ a zo severu na juh.

Keďže sa okrem iného obnovil dialóg o ľudských právach, rozšíri sa spolupráca v oblasti právneho štátu, reforma justície a reforma verejnej správy. Urýchli sa vykonávanie partnerstva v oblasti mobility a dohôd o zjednodušení udeľovania víz a o readmisii. Rozšíri sa spolupráca v oblasti kultúry a vzdelávania, výskumu a inovácií s cieľom podporiť voľný tok vedomostí a odbornosti.

Na týchto prioritách partnerstva bude založená budúca finančná spolupráca EÚ a Azerbajdžanu a jej plánovanie, najmä jednotný rámec podpory pre Azerbajdžan na obdobie 2018 – 2020. Zmluvné strany budú spoločne so zainteresovanými stranami pravidelne prehodnocovať vykonávanie priorít partnerstva, aby sa plnili dohodnuté ciele.

II. PRIORITY

Spolupráca sa bude týkať rôznych oblastí: dobrej správy vecí verejných, právneho štátu a ľudských práv, dialógu s občianskou spoločnosťou a medziľudských kontaktov, trvalo udržateľného rozvoja a modernizácie, výskumu a inovácie, dopravy, energetiky a opatrení v oblasti klímy, ako aj podpory prísnych environmentálnych noriem.

Zmluvné strany silný spoločný záujem na hospodárskej spolupráci na podporu trvalého a udržateľnejšieho hospodárskeho rastu, v rámci ktorej preskúmajú všetky možné príležitosti na zlepšenie podnikateľského prostredia. Dlhodobé zrýchlenie udržateľného a inkluzívnejšieho rastu si bude vyžadovať stabilné verejné inštitúcie a lepšiu správu vecí verejných, rozšírenie dodržiavania pracovných noriem, lepšie infraštruktúrne spojenia, trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a primerané zručnosti a ľudský kapitál. Prostredníctvom riešenia týchto otázok sa vytvoria priaznivé podmienky na posilnenie spolupráce v kľúčových odvetviach a na zvýšenie mobility v prospech občanov v Azerbajdžane aj v EÚ. Keďže dosiahnutie cieľov si vyžaduje medziodborový a prierezový prístup, každá prioritná téma zahŕňa niekoľko jeho prvkov.

10.

ďalej uvedený zoznam oblastí politickej, hospodárskej a technickej spolupráce nie je vyčerpávajúci; spolupráca medzi EÚ a Azerbajdžanom môže (a aj by mala) zahŕňať ďalšie oblasti. Spoluprácu v týchto oblastiach možno presadzovať bilaterálne a aj v multilaterálnom kontexte, kde by sa účasť Azerbajdžanu mohla ďalej posilniť.

11.

Pre rozvoj súkromného sektora, udržateľného hospodárskeho rastu, ambicióznych environmentálnych politík a sociálnej inovácie je veľmi dôležitá dynamická občianska spoločnosť. Kvalitný dialóg o sektorových reformách si vyžaduje technické odborné znalosti. Cieľom spolupráce je posilniť kapacity všetkých zúčastnených strán.

12.

Občianskej spoločnosti sa umožní väčšia účasť vo verejnom živote. V príslušných politických oblastiach sa uplatní hľadisko ďalších dôležitých prierezových otázok týkajúcich sa napríklad rodového hľadiska, klímy, životného prostredia a sociálnej problematiky. Osobitný dôraz sa bude klásť na rozšírenie pracovných príležitostí pre ženy a mládež.

1. Posilnenie inštitúcií a dobrá správa vecí verejných

13.

Azerbajdžan a EÚ budú podporovať dobrú správu vecí verejných a neustále zlepšovať azerbajdžanskú verejnú správu vrátane služieb vo verejnom záujme a súdnictva. Súčasťou tohto úsilia bude spolupráca v bezpečnostných otázkach.

14.

Osobitný dôraz sa bude klásť na zásady právneho štátu vrátane nezávislosti, nestrannosti, kvality a účinnosti súdnictva. Zmluvné strany budú pokračovať v úsilí o reformu verejnej správy na všetkých úrovniach vrátane miestnych orgánov, ako aj orgánov presadzovania práva a riadenia verejných financií. Cieľom spolupráce je posilniť zodpovednosť a účinnosť uvedených inštitúcií, ako aj transparentnosť a efektívnosť poskytovania služieb vo verejnom záujme, a to na základe osvedčených postupov a prostriedkami, ktoré zahŕňajú rozsiahle využívanie elektronickej verejnej správy. Zmluvné strany sa pri tvorbe a hodnotení politík budú usilovať vychádzať z prehľadných podkladov poskytnutých kvalitnou štatistickou službou (okrem iných zdrojov), pričom do procesu tvorby politík zapoja aj občiansku spoločnosť.

15.

Boj proti korupcii bude tvoriť nevyhnutnú súčasť správnej reformy a spolupráce, aby došlo k posilneniu právneho štátu. Cieľom spolupráce bude zvýšiť kapacity protikorupčných orgánov, rozšíriť ich činnosť a zlepšiť regulačné prostredie podľa na najlepších medzinárodných postupov a noriem predovšetkým v oblasti verejného obstarávania a riadenia verejných funkcií, ktoré sú hospodársky a inak najvýznamnejšie (napríklad obstarávanie a povolenia), aby sa dodržiavali prísne etické normy. Pri predchádzaní konfliktu záujmov a posilňovaní zodpovednosti v prípade pochybenia bude dôležitú úlohu zohrávať transparentnosť. Posilní sa aj spolupráca v boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ a Azerbajdžanu. Zmluvné strany budú spolupracovať aj na vymáhaní majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a v boji proti praniu špinavých peňazí, a to vytvorením primeraného inštitucionálneho a právneho rámca, pri ktorom sa zváži zriadenie národného úradu na vymáhanie majetku.

16.

Spolupráca v odvetví bezpečnosti sa zameria na zvýšenie kapacít a zodpovedností príslušných orgánov a riešenie spoločných problémov v oblasti boja proti organizovanému zločinu, drogám a terorizmu vrátane financovania terorizmu. Bude na to využívať prostriedky, ktoré rešpektujú ustanovenia týkajúce sa spravodlivosti, slobody a bezpečnosti stanovené v jednotlivých dohodách, ktorými sa riadia vzťahy EÚ a Azerbajdžanu, a s prihliadnutím na medzinárodné normy. Zmluvné strany zintenzívnia svoje úsilie o posilnenie odolnosti proti kybernetickým hrozbám.

2. Hospodársky rozvoj a trhové príležitosti

17.

Európska únia bude podporovať úsilie Azerbajdžanu o diverzifikáciu štruktúry jeho hospodárstva a o zvýšenie exportného potenciálu a rozšírenie zdrojov príjmu s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast založený na čoraz inteligentnejšom, ekologickejšom obehovom a sociálnom hospodárstve. Zmluvné strany rozšíria dvojstranný obchod vo všetkých odvetviach, a to aj zlepšením vzájomného prístupu na trhy a odstránením investičných prekážok.

18.

V tomto smere je dôležitým cieľom, aby sa Azerbajdžan stal členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). EÚ je pripravená tento proces aktívne podporovať.

19.

Zmluvné strany budú spolupracovať, aby vytvorili ústretové a priaznivé podnikateľské prostredie v Azerbajdžane založené na makroekonomickej stabilite, spravodlivej hospodárskej súťaži a verejnom sektore, v ktorom sa účinne a nestranne uplatňujú zásady právneho štátu. Cieľom verejnej politiky, ktorá sa riadi strategickým plánom zameraným na perspektívy národného hospodárstva a vychádza z príslušných odporúčaní uvedených v posúdení iniciatívy „Small Business Act“ EÚ, bude uľahčenie fungovania malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), ktoré sú hlavnými tvorcami zamestnanosti. Takéto uľahčenie sa môže prejaviť v lepšom prístupe k financovaniu, posilnení ochrany a presadzovania vlastníckych práv alebo modernizácii regulačného a infraštruktúrneho prostredia v oblasti informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“). Rozvoj organizácií na podporu podnikania a prístup MSP k lepším podnikateľským službám a odbornej príprave takisto pomôžu začleniť azerbajdžanské podniky do globálnych hodnotových reťazcov a prispejú k výmene vedomostí a rozvoju priemyselných odvetví. Aktívne zapojenie Azerbajdžanu do programov EÚ pre MSP (COSME) a pre výskum a inováciu (Horizont 2020) prospieva utužovaniu podnikateľského rozvoja. Zlepší sa prepojenie medzi vzdelaním a podnikaním, a to aj prostredníctvom podnikateľských inkubátorov.

20.

S cieľom zabezpečiť vyvážený, udržateľný a inkluzívny rozvoj a diverzifikáciu hospodárstva budú EÚ a Azerbajdžan spolupracovať v oblasti regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka, aby posilnili miestnu samosprávu a občiansku spoločnosť a predovšetkým produktivitu a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a vidieckych MSP vrátane malých rodinných podnikov.

21.

Zmluvné strany budú spolupracovať na podpore digitálneho hospodárstva, a to aj prostredníctvom harmonizácie digitálneho prostredia Azerbajdžanu s digitálnym jednotným trhom EÚ, na posilnení kybernetickej bezpečnosti, ako aj na vytvorení mechanizmov ekologického a obehového hospodárstva na základe právnych predpisov EÚ a osvedčených postupov (podľa potreby).

22.

V súvislosti s diverzifikáciou hospodárstva sa opatreniami v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí zabezpečí, že obyvateľstvo a obzvlášť zraniteľné skupiny sa budú môcť prispôsobiť zmenám na trhu práce. Európska únia sa podelí o skúsenosti, pokiaľ ide o zlepšenie ustanovení o sociálnej pomoci s cieľom chrániť nezamestnaných a sociálne zraniteľné skupiny a zabezpečiť ich začlenenie do spoločnosti. Európska únia a Azerbajdžan budú podporovať účinný sociálny dialóg o normách Medzinárodnej organizácie práce.

3. Konektivita, energetická účinnosť, životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy

23.

Diverzifikačná stratégia Azerbajdžanu vo veľkej miere využíva jeho priaznivú polohu na križovatke dopravných spojení. Zmluvné strany budú spolupracovať na tom, aby zvýšili schopnosť Azerbajdžanu fungovať ako obchodné, logistické a dopravné centrum, pričom sa zabezpečí, aby tento cieľ podporovalo jeho fyzické a regulačné prostredie. Osobitná pozornosť sa bude venovať účinnému riadeniu hraníc a tranzitnému systému, ako aj rýchlemu uzatvoreniu dohody v oblasti letectva medzi EÚ a Azerbajdžanom. Kľúčový význam má aj riadenie odvetvia dopravy vrátane právnych a inštitucionálnych reforiem.

24.

Dôležitou prioritou pre Azerbajdžan a aj pre EÚ je rozšírenie energetických prepojení medzi partnerskými krajinami, ako aj s EÚ. Vzhľadom na potenciál a geografickú polohu Azerbajdžanu môže táto krajina kľúčovým spôsobom prispieť k energetickej bezpečnosti Európy. Podobne EÚ môže zohrať dôležitú úlohu tým, že prispeje k posilneniu účinnosti, konkurencieschopnosti, udržateľnosti a bezpečnosti energetiky Azerbajdžanu. Na tento účel by si obe zmluvné strany mali navzájom poskytovať otvorené a nenarušené obchodné a investičné príležitosti v príslušných odvetviach energetiky. Zmluvné strany v tomto smere vystupňujú svoje úsilie o zlepšenie všeobecného investičného prostredia v ich odvetviach energetiky a na trhoch s energiou. Pokiaľ ide o obchod s energiou, cieľom zmluvných strán bude zmodernizovať fungovanie príslušných energetických systémov a zlepšiť stabilitu trhov s energiou, na ktoré a cez ktoré prúdia a budú prúdiť energetické toky. V tejto súvislosti sú v súlade s ustanoveniami spoločného vyhlásenia o južnom koridore zemného plynu, ktoré bolo podpísané 13. januára 2011, kľúčovými prioritami urýchlené dokončenie južného koridoru zemného plynu a včasné začatie s dodávkami zemného plynu na európsky trh. Posilní sa tým úloha Azerbajdžanu nielen ako významného dodávateľa energie do Európy, ale aj ako potenciálnej tranzitnej krajiny, ktorá by mohla výrobcom energie v kaspickej oblasti a mimo nej poskytovať všetky potrebné prenosové a logistické služby v kontexte južného koridoru zemného plynu, pokiaľ ide o možné rozšírenie tohto koridoru do ďalších krajín a regiónov. Európska únia sa napokon podelí o svoje skúsenosti s otázkami regulačnej politiky a prechodu k ekologickému a udržateľnému hospodárstvu, a to predovšetkým prostredníctvom podpory opatrení zameraných na vyššiu energetickú účinnosť a riešení týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa stanovuje v memorande o porozumení týkajúcom sa strategického partnerstva medzi EÚ a Azerbajdžanom v oblasti energetiky zo 7. novembra 2006. V tejto súvislosti budú mať reformy v odvetví energetiky mimoriadny význam.

25.

Lepšia správa v oblasti životného prostredia, trvalo udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a prechod k ekologickému a obehovému hospodárstvu, ako aj spolupráca na vytvorení dopravnej politiky šetrnej k životnému prostrediu prostredníctvom vykonávania príslušných projektov predstavujú nevyhnutné predpoklady na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja. Zmluvné strany budú spolupracovať, aby zabezpečili uplatňovanie osvedčených postupov v tejto oblasti. Energetická účinnosť, mestské a vidiecke environmentálne manažérstvo, predovšetkým lepšia prevencia znečisťovania a efektívne využívanie materiálov, ako aj odpadové hospodárstvo, budú zohrávať kľúčovú úlohu z hľadiska dosiahnutia cieľov Azerbajdžanu týkajúcich sa životného prostredia. Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov a vodohospodársky manažment budú takisto patriť k hlavným prioritám v tejto oblasti. Intenzívnejšia spolupráca týkajúca sa opatrení v oblasti klímy pomôže Azerbajdžanu vytvoriť hospodárstvo, ktoré je efektívnejšie, konkurencieschopnejšie, odolnejšie a stabilnejšie v súlade s vnútroštátne stanovenými príspevkami (ďalej len „NDC“). Úplné vykonanie Parížskej dohody o zmene klímy, ako aj príslušných príspevkov NDC bude patriť medzi hlavné priority. Európska únia svoju spoluprácu s Azerbajdžanom zameria predovšetkým na rozvoj dlhodobých stratégií nízkoemisného rozvoja, začleňovanie opatrení v oblasti klímy a životného prostredia do vnútroštátnych politík so zameraním na rýchle pozitívne výsledky, zavedenie rámcov na meranie, nahlasovanie a overovanie emisií a adaptáciu na zmenu klímy.

4. Mobilita a medziľudské kontakty

26.

Cieľom zmluvných strán bude zvýšenie mobility občanov (podľa potreby) a spolupráca v oblastiach vzdelávania, mládeže, kultúry, ako aj výskumu a inovácií.

27.

Partneri sú odhodlaní účinne vykonávať partnerstvo v oblasti mobility a v plnej miere vykonávať dohody o zjednodušení udeľovania víz a o readmisii a zabezpečovať ich bezproblémové fungovanie. V primeranom čase, keď budú vhodné podmienky, plánujú zvážiť začatie dialógu s Azerbajdžanom o liberalizácii vízového režimu za predpokladu, že budú vytvorené podmienky pre dobre riadenú a bezpečnú mobilitu vrátane účinného vykonávania dohôd o zjednodušení udeľovania víz a o readmisii. Zmluvné strany budú v tejto oblasti spolupracovať na upevňovaní právneho a inštitucionálneho rámca pre bezpečnosť dokladov, riadenie hraníc, migračnú a azylovú politiku v súlade s najlepšími medzinárodnými normami.

28.

Na základe prebiehajúcej spolupráce v rámci programu Erasmus+ a bolonského procesu a rozvoja technickej a odbornej prípravy sa budúca spolupráca bude zameriavať na modernizáciu vzdelávacieho systému Azerbajdžanu od predprimárneho až po terciárne vzdelávanie. Pomôže zlepšiť súlad medzi dopytom ľudí po vzdelaní a dopytom zamestnávateľov po zručnostiach. Úsilie v tejto oblasti sa bude zameriavať najmä na rozvoj zručností a odbornú prípravu učiteľov a na posilnenie verejného vnímania a kvality odbornej prípravy. Bude sa podporovať spolupráca v oblasti výskumu a inovácií. Spolupráca v oblasti medzikultúrneho dialógu podporí kultúrnu rozmanitosť a lepšie vzájomné pochopenie a zvýši toleranciu v našich spoločnostiach.