31.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 193/17

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva v Rige (21. a 22. mája 2015), ktoré vychádza z vyhlásení prijatých v podobnom kontexte v predchádzajúcich rokoch vo Vilniuse a Varšave,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2013 s názvom Európska susedská politika, snaha o posilnené partnerstvo: pozícia Európskeho parlamentu k správam o pokroku za rok 2012,

—

so zreteľom na zakladajúcu listinu Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. mája 2011,

—

so zreteľom na jerevanské ministerské komuniké vychádzajúce zo štvrtého bolonského politického fóra a z konferencie ministrov európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA), ktoré sa konali 14. a 15. mája 2015,

—

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 3. apríla 2012 o posilnení občianskej spoločnosti v krajinách Východného partnerstva vrátane otázky spolupráce medzi vládou a občianskou spoločnosťou a otázky reforiem zameraných na posilnenie postavenia občianskej spoločnosti,

—

so zreteľom na spoločnú deklaráciu zo Sorbonny o harmonizácii štruktúry európskeho systému vysokoškolského vzdelávania, ktorú 25. mája 1998 podpísali ministri školstva Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva,

—

so zreteľom na spoločnú deklaráciu, ktorú 19. júna 1999 podpísali v Bologni ministri školstva z 29 európskych krajín (Bolonská deklarácia),

—

so zreteľom na Budapeštiansko-viedenskú deklaráciu z 12. marca 2010, ktorú prijali ministri školstva zo 47 krajín a ktorou sa oficiálne zaviedol EHEA,

—

so zreteľom na komuniké vydané konferenciou ministrov a na tretie bolonské politické fórum, ktoré sa konalo 26. a 27. apríla 2012 v Bukurešti,

—

so zreteľom na stratégiu mobility 2020 pre EHEA prijatú na konferencii ministrov EHEA, ktorá sa konala 26. a 27. apríla 2012 v Bukurešti,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013 o uznávaní odborných kvalifikácií,

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom,

—

so zreteľom na správu s názvom Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v roku 2015: správa o vykonávaní bolonského procesu,

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie,

—

so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“),

—

so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky,

—

so zreteľom na správu s názvom Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v roku 2012: správa o vykonávaní bolonského procesu,

—

so zreteľom na konečnú správu medzinárodnej konferencie o financovaní vysokoškolského vzdelávania, ktorá sa konala v Jerevane v Arménsku 8. a 9. septembra 2011,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. septembra 2008 o bolonskom procese a mobilite študentov,

—

so zreteľom na správu Európskeho parlamentu z 31. marca 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu,

—

so zreteľom na dohody o pridružení podpísané medzi Európskou úniou a vládami Gruzínska, Moldavskej republiky a Ukrajiny,

—

so zreteľom na štipendijné programy Erasmus+ a Erasmus Mundus,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne (CETS č. 165, Lisabon, 11. apríl 1997),

A.

keďže vzájomné uznávanie akademických titulov medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva (EaP) je napriek pokrokom, ktoré predstavujú bolonský proces a EHEA, ešte stále zložité a nákladné;

B.

keďže pre študentov z krajín EaP je v niektorých členských štátoch EÚ ťažké a niekedy nemožné dosiahnuť riadne uznanie svojich kvalifikácií, pričom študenti z EÚ v krajinách EaP sa občas stretávajú s podobnými problémami;

C.

keďže prekážky v uznávaní diplomov a kvalifikácií môžu brániť v posilňovaní akademickej a profesijnej mobility a vo vytváraní kultúrnych väzieb medzi oboma stranami a tiež sťažovať podporovanie akademického výskumu a celkového pokroku v mnohých oblastiach vedy v Európe;

D.

keďže neexistujú žiadne dojednania týkajúce sa rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o uznávanie odborných kvalifikácií štátnych príslušníkov krajín EaP/členov bolonského procesu a EHEA, a táto skutočnosť bráni mnohým vysokokvalifikovaným odborníkom v rade regulovaných oblastí, napr. v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnej práce, vzdelávania, architektúry a stavebníctva (napr. stavebné inžinierstvo) a v mnohých ďalších, zdokonaľovať si kvalifikáciu jej uplatňovaním v praxi v EÚ, vďaka čomu by si jednak odniesli do svojej krajiny cenné znalosti a zároveň by vyplnili medzery v radoch kvalifikovanej pracovnej sily v členských štátoch EÚ;

E.

keďže je nevyhnutne potrebné, aby sa v krajinách EaP rozvíjalo viac inštitúcií zameraných na výskum vrátane škôl poskytujúcich doktorandské štúdium, ktoré by miestnym študentom ponúkali viac možností kariérneho uplatnenia vo výskume;

F.

keďže prístup k uznávaniu kvalifikácií sa líši v rámci EÚ a tiež medzi EÚ a krajinami EaP, ktoré sú členmi bolonského procesu/EHEA;

G.

keďže v krajinách zúčastnených na bolonskom procese/EHEA neprebehla žiadna harmonizácia procesu uznávania zahraničných kvalifikácií ani tu neexistuje žiadny nákladovo efektívny mechanizmus reaktívneho informovania;

H.

keďže vo viac ako dvoch tretinách zúčastnených krajín za konečné rozhodnutia o uznaní zahraničných kvalifikácií zodpovedajú samotné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania;

I.

keďže naďalej existujú obavy, pokiaľ ide o spravodlivosť, transparentnosť, normy a zodpovednosť v súvislosti s mnohými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v mnohých krajinách EaP;

J.

keďže v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania v krajinách Východného partnerstva a občas aj v EÚ sa možno ešte stále stretnúť s korupciou, byrokraciou, konzervativizmom, neurčitosťou a prežitým spôsobom zmýšľania a tieto javy je potrebné riešiť a čeliť im;

K.

keďže sieť národných informačných centier pre akademické uznávanie (ENICNARIC) je vedúcou sieťou, ktorá ponúka výmenu informácií o uznávaní a vyvíja nástroje na uznávanie postupov, politík a činností s potenciálom informovať verejnosť a partnerov a pomáhať členským krajinám a kľúčovým politickým orgánom pochopiť proces uznávania, ale aj zlepšovať súosovosť vnútroštátnych právnych predpisov a postupov s činnosťami EÚ;

L.

keďže univerzity predstavujú priestor, ktorý podporuje vznik nových myšlienok a opiera sa o slobodu prejavu a zmýšľania v záujme dosiahnutia akademického rozvoja; keďže sa toto môže dostať do konfliktu s politicky motivovanými tlakmi, v dôsledku čoho bývajú študenti často vystavovaní obťažovaniu či dokonca porušovaniu ľudských práv;

M.

keďže programy Erasmus+ sú kľúčové nástroje na modernizáciu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v EÚ, ako aj v krajinách EaP, stimuláciu medzinárodnej spolupráce s inštitúciami EÚ a na podporu reformy vysokoškolského vzdelávania a väčšej mobility študentov,

1.

potvrdzuje, že vzájomne uznané kvalitné vysokoškolské vzdelanie študentov v EÚ a v krajinách EaP, ako aj vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií v prípade kľúčových regulovaných profesií a úplné uznávanie pracovných skúseností získaných na oboch stranách môže byť pri posilňovaní a zlepšovaní medzikultúrnych sociálno-hospodárskych väzieb a pri podporovaní mieru, rozvoja, prosperity a stability kľúčové;

2.

víta podpis dohôd o pridružení s troma krajinami EaP a so záujmom očakáva, že tento vývoj bude mať pozitívny vplyv na vzájomné uznávanie diplomov, kvalifikácií, zručností a pracovných skúseností; domnieva sa, že kľúčovou prioritou je navrhnúť zrozumiteľný a trvalý prostriedok spolupráce s ostatnými krajinami EaP, ktorým by sa zaručilo, že spolupráca s nimi v tejto a v ďalších veciach bude pokračovať; zároveň konštatuje, že dohody o pridružení poskytujú zlepšené nástroje komunikácie a spolupráce na úrovni vlád a parlamentov a mohli by byť základom pre ďalšiu spoluprácu vrátane zriadenia národných informačných centier pre uznávanie, zavedenia spoločného európskeho profesijného preukazu v EÚ a Východnom partnerstve a vývoja nákladovo efektívnych informačných mechanizmov a mechanizmov varovania medzi EÚ a jej východnými partnermi prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI);

3.

zdôrazňuje, že bolonský proces v žiadnom prípade nepredstavuje jednosmerný systém, ale že jeho cieľom je naopak posilňovať rozvoj vysokoškolského vzdelávania a akademickej mobility medzi EÚ a krajinami EaP a že účastníci na oboch stranách vyžadujú lepší prístup k inštitúciám vysokoškolského vzdelávania, uznávaniu diplomov, štipendijným programom a úplné prijatie v rozdielnych systémoch vysokoškolského vzdelávania, pokiaľ sú splnené všetky potrebné akademické kritériá;

4.

zdôrazňuje, že súčasná situácia, v ktorej pretrvávajúce systémové problémy sťažujú mnohým študentom a mladým odborníkom z krajín Východného partnerstva automatické uznanie ich diplomov alebo odborných kvalifikácií v EÚ, vytvára zásadnú prekážku vo voľnom pohybe odborníkov a v rozvoji dobrých vzťahov medzi týmito dvoma stranami;

5.

poznamenáva že sociálno-hospodársky rozvoj krajín EaP možno výrazne posilniť dostupnosťou absolventov, odborníkov a podnikateľov, ktorí získali nové skúsenosti v zahraničných prostrediach, čo na druhej strane umožňuje vznik nových myšlienok a postupov a prispieva k šíreniu hodnôt a odborných znalostí, posilňuje miestne univerzity, vzbudzuje dôveru zahraničných investorov a pomáha predchádzať stagnácii;

6.

domnieva sa, že je nevyhnutne potrebné zvrátiť trend tzv. úniku mozgov v podobe odchodu talentovaných mladých ľudí z regiónu EaP na západ, pre ktorý príslušné krajiny prichádzajú o odborné znalosti toľko potrebné na zlepšenia v spoločnosti a na trvalo udržateľný rozvoj;

7.

zdôrazňuje, že všetky krajiny zapojené do Východného partnerstva musia zabezpečiť plný prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu pre všetkých bez diskriminácie na základe pohlavia, náboženstva, etnickej príslušnosti či politických názorov, a to z legislatívneho, ako aj praktického hľadiska; poznamenáva, že univerzity sa vo všeobecnosti uznávajú ako miesta vzdelávania a slobody prejavu a že posilňovanie akademickej excelentnosti sa najlepšie podporuje ochranou študentov pred všetkými formami prenasledovania a obťažovania;

8.

domnieva sa, že Komisia by mala prioritne spolupracovať s príslušnými akademickými, administratívnymi a štátnymi úradmi a so študentskými organizáciami alebo zástupcami študentov a poukázať na obavy študentov a odborníkov z krajín EaP s cieľom pomenovať konkrétne problémy v regióne a nájsť riešenia;

9.

zdôrazňuje, že vlády krajín EaP musia zintenzívniť svoje úsilie o zavedenie náležitých systémov kontroly a zabezpečovania kvality a spolupracovať pritom s univerzitami a národnými orgánmi zodpovednými za konkrétne regulované profesie s cieľom ponúknuť svojim štátnym príslušníkom vhodné príležitosti na obohatenie ich štúdií a skúseností aj v EÚ;

10.

s obavou konštatuje, že v niektorých oblastiach odbornej prípravy v krajinách EaP naďalej pretrváva rodová nerovnováha, a domnieva sa, že je potrebné aktívne presadzovať rovný prístup oboch pohlaví k všetkým úrovniam vzdelávania, najmä k terciárnemu vzdelávaniu, prostredníctvom cielených štipendií posilňujúcich pozitívnu diskrimináciu;

11.

zdôrazňuje, že teraz, keď sa dosiahla liberalizácia vízového režimu pre všetky krajiny EaP okrem Bieloruskej republiky, má po novom viac študentov z tohto regiónu záujem absolvovať ďalšie štúdiá v EÚ; dôrazne preto žiada, aby inštitúcie EÚ posilnili rokovania s Bieloruskou republikou o liberalizácii vízového režimu s cieľom podporiť mobilitu študentov medzi EÚ a všetkými krajinami EaP bez výnimky;

12.

zdôrazňuje, že nezávislosť univerzít a ich úplné oddelenie od štátu a politiky sú prvoradé a nevyhnutné podmienky na vykonávanie vzdelávacieho systému kompatibilného s požiadavkami EÚ; zdôrazňuje, že spravodlivé financovanie univerzít je nevyhnutným krokom týmto smerom a nemalo by mať nič spoločné so štátom ani s politikou, ale malo by súvisieť skôr s činnosťou, počtom študentov a s akademickými výsledkami;

13.

žiada, aby univerzity v krajinách EaP prispôsobili svoju ponuku vzdelávacích možností potrebám pracovného trhu;

14.

nabáda univerzity tak v EÚ, ako aj v krajinách EaP, aby sa aktívne usilovali o vzájomnú spoluprácu, výmenu skúseností a zriadenie trvalých mechanizmov na vedenie dialógu s cieľom účinnejšie vyvolať zmenu v krajinách Východného partnerstva;

15.

uznáva, že sieť ENIC/NARIC zohráva vo viacerých aspektoch uznávania akademických titulov a uznávania v prípade regulovaných aj neregulovaných profesií dôležitú úlohu, a zastáva názor, že je potrebné podporiť ďalší rozvoj tejto siete a zároveň posilniť úlohu národných stredísk v krajinách EaP;

16.

víta skutočnosť, že všetky krajiny EaP sú členmi EHEA a že napriek viacerým rozdielom vo vykonávaní zásad bolonského procesu sa všetky usilujú dosiahnuť rovnaké normy vo vysokoškolskom vzdelávaní, aké platia vo zvyšku EÚ (normy a usmernenia na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EHEA-ESG), a tiež že automatické a okamžité uznávanie všetkých diplomov o štúdiu by malo byť hlavným cieľom v celom tomto priestore;

17.

víta rozhodnutie konferencie ministrov z roku 2015 o pristúpení Bieloruskej republiky do EHEA a tento vývoj vníma ako dôkaz inkluzívnosti bolonského procesu; nabáda Bieloruskú republiku, aby svoj vysokoškolský vzdelávací systém a činnosť upravila tak, aby boli kompatibilné so systémom a činnosťou v iných krajinách EHEA;

18.

domnieva sa, že krajiny EaP v súčasnosti správne vykonávajú nástroje bolonského procesu, najmä európsky kvalifikačný rámec (EKF) a európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), pokiaľ ide o ich príslušné národné kvalifikačné rámce (NKF) a národné systémy prenosu kreditov (NCTS) harmonizované s bolonskými nástrojmi, a že hoci je stále čo zlepšovať, kritériá, ktoré majú uznávať partnerské orgány EÚ v rámci európskeho priestoru uznávania (EAR) na účely automatického uznávania univerzitných diplomov, by mali viesť k zrýchlenému a početnejšiemu uznávaniu diplomov študentov z krajín EaP;

19.

zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami v EÚ a krajinách EaP v záujme výmeny skúseností, keďže vo väčšine krajín uznávanie zahraničných diplomov na akademické účely vykonávajú práve tieto inštitúcie;

20.

berie na vedomie, že úroveň štátnych nákladov vynaložených na vysokoškolské vzdelávanie sa v jednotlivých krajinách EaP veľmi líši, čo platí aj v prípade samotných členských štátov EÚ; odsudzuje však skutočnosť, že v mnohých krajinách EaP a v krajinách susediacich s členskými štátmi EÚ je percento HDP určené na terciárne vzdelávanie jedno z najnižších v EHEA, v dôsledku čoho je rozvoj v tejto oblasti ťažký alebo nemožný;

21.

poznamenáva, že hoci sa bolonský trojstupňový systém vysokoškolského vzdelávania (Bc, Mgr a PhD) nevykonáva rovnako v celom EHEA, v krajinách EaP sa prevažne dodržiava s tým problematickým rozdielom, že tu výrazne chýba adekvátny počet škôl ponúkajúcich doktorandské štúdium alebo dostupné finančné prostriedky pre študentov v týchto krajinách, čo je hlavný dôvod, prečo sa väčšina potenciálnych kandidátov snaží získať doktorandský titul inde;

22.

zdôrazňuje, že keďže hlavnými subjektmi zodpovednými za to, aby boli kritériá kontroly kvality a postupy vydávania diplomov v súlade so zásadami bolonského procesu a Európskeho dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne, sú prevažne inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, v krajinách EaP je nevyhnutne potrebné vyvinúť autonómnejšie a silnejšie inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, a žiada Komisiu a ESVČ, aby preskúmali prostriedky, ako tento rozvoj presadzovať v spolupráci s národnými orgánmi;

23.

naliehavo žiada, aby sa vlády a parlamenty krajín EaP aj členských štátov EÚ snažili lepšie presadzovať zásady Európskeho dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne vo vnútroštátnych právnych predpisoch, či už pokiaľ ide o kvalitu diplomov vydávaných vo vnútroštátnom kontexte, alebo uľahčovanie automatického uznávania zahraničných kvalifikácií;

24.

poznamenáva, že existencia tzv. mlynčekov na diplomy a mlynčekov na akreditácie a nedostatok porovnateľných, kompatibilných a koherentných vnútroštátnych systémov, pokiaľ ide o vykonávanie bolonských nástrojov a nástrojov EHEA, aj naďalej predstavujú hlavné dôvody, ktoré mnohým subjektom v EÚ bránia automaticky uznávať kvalifikácie udelené v krajinách EaP;

25.

naliehavo žiada vlády na oboch stranách, aby vystupňovali svoje úsilie o zabezpečenie dôveryhodnosti vysokoškolského vzdelávacieho systému najmä zabezpečením rovnakých podmienok prijímania a skúšania a prístupu k zdrojom a zariadeniam, ako aj rovnakých práv na štipendiá, a najmä aby zabezpečili, že sa diplomy budú vydávať len študentom, ktorí splnia všetky požiadavky a dosiahnu všetky výsledky vzdelávania podľa EKR potrebné na danú kvalifikáciu;

26.

dôrazne žiada subjekty EÚ, ale aj univerzity, aby preskúmali a určili rozumné spôsoby, ako podporiť študentov z krajín EaP zvýšením počtu a viditeľnosti akademických štipendií zacielených na študentov v krajinách EaP pomocou rôznych nástrojov Únie, ale aj nabádaním národných vlád, nadácií a MVO k tomu, aby riešili potreby študentov z krajín EaP, ktorí často pochádzajú z neprivilegovaných hospodárskych prostredí a napriek výborným akademickým výsledkom je pre nich z finančného hľadiska ťažké študovať v EÚ;

27.

víta aktívnu účasť východných partnerov na programe Erasmus+ a skutočnosť, že majú veľmi dobrú schopnosť čerpania rozpočtu; vyslovuje však poľutovanie nad tým, že financovanie dostupné pre krajiny EaP v rámci týchto programov pre obdobie rokov 2014 – 2020 je približne rovnaké ako v predchádzajúcom rozpočtovom období;

28.

považuje za mimoriadne dôležitý cieľ posilniť ďalšiu spoluprácu v záujme zvýšenia objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci štipendijných programov EÚ, ako je Erasmus+, ktoré sú konkrétne zamerané na študentov z krajín EaP a tvoria špeciálnu kapitolu v schémach financovania EÚ pre tento región, ktorý má pre Úniu mimoriadny strategický a kultúrny význam;

29.

domnieva sa, že vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií je potrebné na zabezpečenie viacerých rozhodujúcich krokov vo vývoji na oboch stranách projektu Východného partnerstva vrátane zlepšenia dočasnej mobility na účely pracovnej špecializácie, a tým otvorenia príležitostí pre štátnych príslušníkov z krajín EaP získať nové zručnosti, ktoré môžu využiť na zlepšenie svojich profesionálnych výsledkov vo svojej krajine, ale aj na vyplnenie zásadných medzier v pracovnej sile na oboch stranách;

30.

poznamenáva, že kým odborné kvalifikácie do značnej miery súvisia so zlepšovaním uznávania diplomov v rámci bolonského procesu, neexistuje konkrétny dokument podobný smernici 2013/55/EÚ, ktorým by sa táto záležitosť regulovala v rámci EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska a ktorý by sa súčasne vzťahoval aj na krajiny EaP; nabáda preto k novým iniciatívam, ktorých cieľom bude dodať tejto priorite skutočne kontinentálny rozmer;

31.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spoločne s vládami krajín EaP preskúmali možnosť vytvorenia nového rámca európskeho susedstva s cieľom rozšíriť systém európskeho profesijného preukazu aj na týchto partnerov; dúfa, že tento nástroj by mohol viesť k obnovenej a dynamickejšej profesijnej mobilite v Európe a v jej susedstve a prispieť k vyplneniu medzier po stránke spôsobilostí v rôznych profesiách vo všetkých krajinách, čo by prinieslo vzájomné výhody pre všetky strany;

32.

zdôrazňuje, že cieľom celej spolupráce v oblasti vzájomného uznávania odborných kvalifikácií by mali byť výhody vyplývajúce zo schopnosti odborníkov z oboch strán zlepšovať svoje zručnosti, prax a mobilitu bez toho, aby ohrozili dostupnosť pracovnej sily v krajinách EaP alebo vytvárali nerovnováhu v rámci EÚ;

33.

žiada, aby sa vypracoval jednotný prístup vo vykonávaní postupov uznávania odborných kvalifikácií pre všetkých, a nabáda vlády EaP, aby vyvinuli a zaviedli spoľahlivé a priehľadné postupy uznávania odborných kvalifikácií predovšetkým pre regulované profesie;

34.

považuje vzájomné uznávanie pracovných skúseností kvalifikovaných pracovníkov za nevyhnutnú súčasť vývoja dynamického pracovného trhu v Európe a domnieva sa, že by sa mali stanoviť základné kritériá spoločné pre členské štáty aj ďalších partnerov, aby sa mohli zaznamenávať a vyčísľovať významné pracovné skúsenosti pracovníkov;

35.

domnieva sa, že okrem uplatňovania kritérií súvisiacich s kvalitou, transparentnosťou a integritou by členské štáty EÚ a krajiny EaP mali zabezpečiť, aby sa národné orgány zaoberajúce sa odbornými kvalifikáciami a zamestnávateľské združenia a zväzy zaoberajúce sa uznávaním pracovných skúseností z celých síl usilovali vyhýbať všetkým formám diskriminácie na akomkoľvek základe (pohlavie, náboženstvo, etnická príslušnosť alebo krajina pôvodu vrátane akejkoľvek krajiny EaP);

36.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili predsedovi Európskeho parlamentu, Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, ESVČ a vládam a parlamentom členských štátov EÚ a krajín Východného partnerstva.