Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1252

z 11. apríla 2024,

ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020

(Text s významom pre EHP)

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a ciele

Všeobecným cieľom tohto nariadenia je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu zavedením rámca na zabezpečenie prístupu Únie k bezpečným, odolným a udržateľným dodávkam kritických surovín, a to aj podporou efektívnosti a obehovosti v celom hodnotovom reťazci.

V záujme splnenia všeobecného cieľa uvedeného v odseku 1 sa v tomto nariadení stanovujú opatrenia zamerané na:

zníženie rizika narušení dodávok v súvislosti s kritickými surovinami, ktoré môžu narušiť hospodársku súťaž a spôsobiť fragmentáciu vnútorného trhu, najmä identifikovaním a podporou strategických projektov, ktoré prispievajú k zníženiu závislosti a diverzifikácii dovozu, a vynaložením úsilia o stimulovanie technologického pokroku a efektívneho využívania zdrojov s cieľom zmierniť očakávaný nárast spotreby kritických surovín v Únii;

zlepšenie schopnosti Únie monitorovať a zmierňovať riziko spojené s dodávkami kritických surovín;

zabezpečenie voľného pohybu kritických surovín a výrobkov obsahujúcich kritické suroviny uvedených na trh Únie a zároveň vysokej úrovne ochrany životného prostredia a udržateľnosti, a to aj zvýšením ich obehovosti.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„surovina“ je látka v spracovanom alebo nespracovanom stave používaná ako vstup na výrobu medziproduktov alebo konečných výrobkov s výnimkou látok, ktoré sa prevažne používajú ako potraviny, krmivá alebo spaľovacie palivá;

„hodnotový reťazec surovín“ sú všetky činnosti a procesy súvisiace s prieskumom, ťažbou, so spracovaním a s recykláciou surovín;

„prieskum“ sú všetky činnosti zamerané na identifikáciu a určenie vlastností nálezísk nerastných surovín;

„ťažba“ je ťažba rúd, nerastných surovín a rastlinných produktov z ich pôvodného zdroja, a to ako hlavného alebo vedľajšieho produktu, vrátane ťažby z nálezísk nerastných surovín pod zemou, nálezísk nerastných surovín pod vodou a vo vode, a zo soľanky a z dreva;

„ťažobná kapacita Únie“ je súhrn maximálnych ročných objemov produkcie ťažobných operácií vykonávaných v Únii zameraných na získavanie rúd, nerastných surovín, rastlinných produktov a koncentrátov obsahujúcich strategické suroviny vrátane spracovateľských operácií, ktoré zvyčajne prebiehajú v ťažobnej lokalite alebo v jej blízkosti;

„náleziská nerastných surovín“ sú akékoľvek nerastné suroviny jednotlivo alebo kombinácia nerastných surovín, ktoré sa vyskytujú v množstve alebo ložisku a ktoré by mohli byť predmetom hospodárskeho záujmu;

„zásoby“ sú všetky náleziská nerastných surovín umožňujúce hospodársky životaschopnú ťažbu v konkrétnom kontexte trhu;

„spracovanie“ sú všetky fyzikálne, chemické a biologické procesy používané pri transformácii suroviny z rúd, nerastných surovín, rastlinných produktov alebo odpadu na čisté kovy, zliatiny alebo iné hospodársky použiteľné formy vrátane zušľachťovania, oddeľovania, tavenia a rafinácie, no s výnimkou obrábania kovov a ďalšej transformácie na medziprodukty a konečné výrobky;

„spracovateľská kapacita Únie“ je súhrn maximálnych ročných objemov produkcie spracovateľských operácií vykonávaných v Únii zameraných na strategické suroviny s vylúčením operácií, ktoré zvyčajne prebiehajú v ťažobnej lokalite alebo v jej blízkosti;

10.

„recyklácia“ je recyklácia v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 17 smernice 2008/98/ES;

11.

„recyklačná kapacita Únie“ je súhrn maximálnych ročných objemov produkcie recyklačných operácií vykonávaných v Únii zameraných na strategické suroviny po opätovnom spracovaní vrátane triedenia a predúpravy odpadu a jeho spracovania na druhotné suroviny;

12.

„ročná spotreba strategických surovín“ je súhrnné množstvo strategických surovín v spracovanej forme spotrebovaných podnikmi usadenými v Únii s výnimkou strategických surovín obsiahnutých v medziproduktoch alebo konečných výrobkoch uvedených na trh Únie;

13.

„riziko spojené s dodávkami“ je riziko spojené s dodávkami vypočítané v súlade s oddielom 2 prílohy II;

14.

„projekt v oblasti kritických surovín“ je akékoľvek plánované zariadenie alebo plánované významné rozšírenie či zmena účelu existujúceho zariadenia, ktoré pôsobí v oblasti ťažby, spracovania alebo recyklácie kritických surovín;

15.

„odberateľ“ je podnik, ktorý uzavrel s predkladateľom projektu dohodu o odbere;

16.

„dohoda o odbere“ je akékoľvek zmluvné dojednanie medzi podnikom a predkladateľom projektu, ktoré obsahuje buď záväzok podniku obstarávať počas určitého obdobia časť surovín vyrobených v rámci konkrétneho projektu v oblasti surovín, alebo záväzok predkladateľa projektu poskytnúť podniku takúto možnosť;

17.

„predkladateľ projektu“ je akýkoľvek podnik alebo konzorcium podnikov, ktoré rozvíjajú projekt v oblasti surovín;

18.

„postup udeľovania povolení“ je proces, ktorý zahŕňa všetky príslušné povolenia na výstavbu a prevádzku projektu v oblasti kritických surovín vrátane stavebných povolení, povolení súvisiacich s chemikáliami a povolení na pripojenie do sústavy, ako aj environmentálnych posúdení a povolení, ak sa vyžadujú, a ktorý zahŕňa všetky žiadosti a postupy od potvrdenia úplnosti žiadosti až po oznámenie komplexného rozhodnutia o výsledku postupu príslušným jednotným kontaktným miestom;

19.

„komplexné rozhodnutie“ je rozhodnutie alebo súbor rozhodnutí prijatých orgánmi členských štátov, v ktorom sa stanovuje, či je predkladateľ projektu oprávnený realizovať projekt v oblasti kritických surovín, pričom tým nie je dotknuté žiadne rozhodnutie prijaté v rámci odvolacieho konania;

20.

„národný program“ je národný program alebo súbor programov, ktoré sa vzťahujú na celé územie a ktoré vypracovali a prijali príslušné vnútroštátne alebo regionálne orgány;

21.

„všeobecný prieskum“ je prieskum na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni s výnimkou cieleného prieskumu;

22.

„cielený prieskum“ je podrobné preskúmanie konkrétneho náleziska nerastných surovín;

23.

„prediktívna mapa“ je mapa označujúca oblasti, v ktorých sa pravdepodobne nachádzajú náleziská nerastných surovín obsahujúce danú surovinu;

24.

„narušenie dodávok“ je neočakávaný výrazný pokles dostupnosti suroviny alebo výrazné zvýšenie ceny suroviny nad rámec bežnej volatility trhových cien;

25.

„dodávateľský reťazec surovín“ sú všetky činnosti a procesy hodnotového reťazca surovín až do okamihu, keď sa surovina použije ako vstup na výrobu medziproduktov alebo konečných výrobkov;

26.

„stratégie zmierňovania“ sú politiky, ktoré hospodársky subjekt rozvíja s cieľom znížiť pravdepodobnosť narušenia dodávok vo svojom dodávateľskom reťazci surovín alebo zmierniť škody pre svoju hospodársku činnosť spôsobené takýmto narušením dodávok;

27.

„kľúčoví účastníci trhu“ sú podniky v dodávateľskom reťazci kritických surovín v Únii a podniky v odberateľských sektoroch, ktoré spotrebúvajú kritické suroviny a ktorých spoľahlivé fungovanie má zásadný význam pre dodávky kritických surovín;

28.

„strategické zásoby“ sú množstvo konkrétnej suroviny v akejkoľvek forme, ktoré skladuje verejný alebo súkromný subjekt s cieľom uvoľniť ich v prípade narušenia dodávok;

29.

„veľká spoločnosť“ je spoločnosť s priemerom viac ako 500 zamestnancov a čistým celosvetovým obratom viac ako 150 miliónov EUR v poslednom finančnom roku, za ktorý bola zostavená ročná účtovná závierka;

30.

„strategické technológie“ sú kľúčové technológie nevyhnutné na zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj na využitie v obrannom a v leteckom a vesmírnom priemysle;

31.

„predstavenstvo“ je správny alebo dozorný orgán zodpovedný za dohľad nad výkonným riadením spoločnosti, alebo ak takýto orgán neexistuje, osoba alebo osoby vykonávajúce rovnocenné funkcie;

32.

„odpad“ je odpad v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 1 smernice 2008/98/ES;

33.

„zber“ je zber v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 10 smernice 2008/98/ES;

34.

„spracovanie odpadu“ je spracovanie odpadu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 14 smernice 2008/98/ES;

35.

„zhodnocovanie“ je zhodnocovanie v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 15 smernice 2008/98/ES;

36.

„opätovné použitie“ je opätovné použitie v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 13 smernice 2008/98/ES;

37.

„ťažobný odpad“ je ťažobný odpad v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2006/21/ES;

38.

„zariadenie na nakladanie s ťažobným odpadom“ je zariadenie na nakladanie s odpadmi v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 15 smernice 2006/21/ES;

39.

„predbežné ekonomické posúdenie“ je počiatočné koncepčné posúdenie potenciálnej hospodárskej životaschopnosti projektu zameraného na zhodnocovanie kritických surovín z ťažobného odpadu;

40.

„zariadenie na zobrazovanie magnetickou rezonanciou“ je neinvazívna zdravotnícka pomôcka, v ktorej sa využívajú magnetické polia na vytváranie anatomických snímok, alebo akékoľvek iné zariadenie využívajúce magnetické polia na vytváranie snímok vnútra predmetov;

41.

„generátor veternej energie“ je časť veternej turbíny na pevnine alebo na mori, ktorá premieňa mechanickú energiu rotora na elektrickú energiu;

42.

„priemyselný robot“ je automaticky riadený, preprogramovateľný, viacúčelový manipulátor programovateľný v troch alebo vo viacerých osiach, ktorý môže byť pevne umiestnený alebo mobilný a slúži na použitie v priemyselných automatizačných aplikáciách;

43.

„motorové vozidlo“ je akékoľvek typovo schválené vozidlo kategórie M alebo N stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2018/858;

44.

„ľahký dopravný prostriedok“ je akékoľvek ľahké kolesové vozidlo, ktoré môže byť poháňané len elektrickým motorom alebo kombináciou motora a ľudskej sily, vrátane elektrických skútrov, elektrických bicyklov a typovo schválených vozidiel kategórie L stanovených v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 168/2013;

45.

„zariadenie na výrobu chladu“ je časť chladiaceho systému, ktorá vytvára teplotný rozdiel umožňujúci odoberanie tepla z chladeného priestoru alebo procesu pomocou elektrického parného kompresorového cyklu;

46.

„tepelné čerpadlo“ je časť vykurovacieho systému, ktorá vytvára teplotný rozdiel umožňujúci dodávanie tepla do vykurovaného priestoru alebo procesu pomocou elektrického parného kompresorového cyklu;

47.

„elektrický motor“ je zariadenie, ktoré premieňa elektrický príkon na mechanický výstupný výkon vo forme rotácie s rotačnou rýchlosťou a krútiacim momentom, ktorý závisí od faktorov vrátane frekvencie napájacieho napätia a počtu pólov motora, a má menovitý výkon rovný alebo vyšší ako 0,12 kW;

48.

„automatická práčka“ je práčka, kde obsah práčky kompletne ošetrí samotná práčka bez toho, aby bol kedykoľvek v priebehu programu potrebný zásah používateľa;

49.

„bubnová sušička“ je domáci spotrebič, v ktorom sa suší textil prevaľovaním v rotačnom bubne, cez ktorý prúdi ohrievaný vzduch;

50.

„mikrovlnná rúra“ je domáci spotrebič určený na ohrievanie potravín pomocou elektromagnetickej energie;

51.

„vysávač“ je domáci spotrebič, ktorý odstraňuje nečistoty z vysávaného povrchu pomocou prúdu vzduchu vyvolaného podtlakom, ktorý sa vytvára vo vnútri jednotky;

52.

„umývačka riadu“ je prístroj, ktorý umýva a oplachuje riad;

53.

„permanentný magnet“ je magnet, ktorý si zachováva magnetizmus po odňatí z vonkajšieho magnetického poľa;

54.

„nosič údajov“ je lineárny čiarový kód, dvojrozmerný symbol alebo iné médium na automatické získavanie identifikačných údajov, ktoré možno prečítať príslušným zariadením;

55.

„jedinečný identifikátor produktu“ je jedinečný reťazec znakov na identifikáciu výrobkov;

56.

„povrchová úprava magnetu“ je vrstva materiálu, ktorá sa vo všeobecnosti používa na ochranu magnetov pred koróziou;

57.

„odstránenie“ je manuálny, mechanický, chemický, tepelný alebo metalurgický spôsob spracovania, ktorý umožňuje oddeliť cieľové komponenty alebo materiály ako samostatný výstupný prúd alebo časť výstupného prúdu;

58.

„recyklátor“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva recykláciu v povolenom zariadení;

59.

„sprístupnenie na trhu“ je akákoľvek dodávka výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, a to buď odplatne, alebo bezodplatne;

60.

„typ kritickej suroviny“ je kritická surovina uvedená na trh, ktorá sa rozlišuje podľa fázy spracovania, chemického zloženia, zemepisného pôvodu alebo použitých výrobných metód;

61.

„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;

62.

„posudzovanie zhody“ je postup, ktorým sa preukazuje splnenie požiadaviek stanovených v článku 28, 29 alebo 31;

63.

„strategické partnerstvo“ je vzájomný záväzok Únie a tretej krajiny alebo zámorskej krajiny či územia posilniť vzájomnú spoluprácu v súvislosti s hodnotovým reťazcom surovín prijatý v podobe nezáväzného nástroja, v ktorom sa stanovujú opatrenia spoločného záujmu, ktoré umožňujú dosahovať priaznivé výsledky pre Úniu aj príslušnú tretiu krajinu alebo zámorské krajiny či územia;

64.

„riadenie so zapojením viacerých zainteresovaných strán“ je formálna, zmysluplná a podstatná úloha viacerých typov zainteresovaných strán vrátane aspoň občianskej spoločnosti pri rozhodovaní v rámci systému certifikácie, zdokumentovaná mandátom, štatútom alebo iným dokladom, ktorý potvrdzuje alebo podporuje zapojenie zástupcov viacerých zainteresovaných strán uvedeného systému certifikácie.

KAPITOLA 2

STRATEGICKÉ A KRITICKÉ SUROVINY

Článok 3

Zoznam strategických surovín

Suroviny, a to aj v nespracovanej forme, v akejkoľvek fáze spracovania a vtedy, keď sú vedľajším produktom iných ťažobných, spracovateľských alebo recyklačných procesov, uvedené v oddiele 1 prílohy I sa považujú za strategické suroviny.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 s cieľom zmeniť oddiel 1 prílohy I na účely aktualizácie zoznamu strategických surovín.

Aktualizovaný zoznam strategických surovín zahŕňa tie spomedzi posúdených surovín, pri ktorých sa dospeje k najvyšším hodnotám strategického významu, predpokladaného rastu dopytu a náročnosti zvyšovania produkcie. Strategický význam, predpokladaný rast dopytu a náročnosť zvyšovania produkcie sa určia v súlade s oddielom 2 prílohy I.

Komisia zoznam strategických surovín preskúma a podľa potreby aktualizuje do 24. mája 2027 a následne každé tri roky.

Na žiadosť Európskej rady pre kritické suroviny zriadenej v článku 35 a na základe monitorovania a stresových testov v súlade s týmto nariadením Komisia zoznam strategických surovín preskúma a v náležitých prípadoch aktualizuje kedykoľvek aj mimo pravidelných preskúmaní.

V rámci prvej aktualizácie zoznamu strategických surovín podľa prvého pododseku Komisia posúdi najmä to, či by mal syntetický grafit na základe jej posúdenia podľa odseku 2 tohto článku a oddielu 2 prílohy I zostať na zozname strategických surovín.

Článok 4

Zoznam kritických surovín

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 s cieľom zmeniť oddiel 1 prílohy II na účely aktualizácie zoznamu kritických surovín.

Aktualizovaný zoznam kritických surovín zahŕňa strategické suroviny uvedené v oddiele 1 prílohy I, ako aj akékoľvek ďalšie suroviny, ktoré dosiahnu alebo prekročia prahovú hodnotu 1 pre riziko spojené s dodávkami a 2,8 pre hospodársky význam. Hospodársky význam a riziko spojené s dodávkami sa vypočítajú v súlade s oddielom 2 prílohy II.

Komisia do 24. mája 2027 a následne aspoň každé tri roky preskúma zoznam kritických surovín a podľa potreby ho aktualizuje v súlade s odsekom 2.

KAPITOLA 3

POSILNENIE HODNOTOVÉHO REŤAZCA SUROVÍN ÚNIE

ODDIEL 1

Referenčné hodnoty

Článok 5

Referenčné hodnoty

Komisia a členské štáty posilnia rôzne fázy hodnotového reťazca strategických surovín prostredníctvom opatrení stanovených v tejto kapitole s cieľom:

zabezpečiť významné zvýšenie kapacít Únie v súvislosti s každou strategickou surovinou do roku 2030 tak, aby sa kapacita Únie celkovo priblížila k týmto referenčným hodnotám, alebo aby dosiahla tieto referenčné hodnoty:

ťažobná kapacita Únie je schopná ťažiť rudy, nerastné suroviny alebo koncentráty potrebné na produkciu aspoň 10 % ročnej spotreby strategických surovín v Únii v čo najväčšej možnej miere vzhľadom na zásoby Únie;

ii)

spracovateľská kapacita Únie vrátane všetkých medzikrokov spracovania je schopná produkovať aspoň 40 % ročnej spotreby strategických surovín v Únii;

iii)

recyklačná kapacita Únie vrátane všetkých medzikrokov recyklácie je schopná produkovať aspoň 25 % ročnej spotreby strategických surovín v Únii a je schopná recyklovať výrazne rastúce množstvo každej strategickej suroviny z odpadu;

diverzifikovať dovoz strategických surovín do Únie s cieľom do roku 2030 zabezpečiť, aby sa ročná spotreba v Únii, pokiaľ ide o každú strategickú surovinu v ktorejkoľvek príslušnej fáze spracovania, mohla opierať o dovoz z viacerých tretích krajín alebo zo zámorských krajín či území, a aby žiadna tretia krajina nepredstavovala viac ako 65 % ročnej spotreby takejto strategickej suroviny v Únii.

Komisia a členské štáty vynaložia úsilie na stimulovanie technologického pokroku a efektívneho využívania zdrojov s cieľom zmierniť očakávaný nárast spotreby kritických surovín v Únii pod úroveň referenčnej prognózy uvedenej v článku 44 ods. 1 prostredníctvom príslušných opatrení stanovených v tomto oddiele a v oddiele 1 kapitoly 5.

Komisia do 1. januára 2027 prijme delegované akty v súlade s článkom 38 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví referenčné hodnoty recyklačnej kapacity Únie vyjadrené ako podiel strategických surovín dostupných v príslušných tokoch odpadu.

V delegovaných aktoch prijatých podľa prvého pododseku sa špecifikujú toky odpadu a strategické suroviny, ktoré obsahujú, v prípade ktorých sú k dispozícii dostatočné informácie o príslušných objemoch odpadu a ich obsahu strategických surovín, a to na základe požiadaviek na podávanie správ v nariadení (EÚ) 2023/1542, smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES ( 1 ), smernici 2008/98/ES a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ ( 2 ), čo umožní odhadnúť recyklačnú kapacitu Únie ako podiel strategických surovín obsiahnutých v príslušných tokoch odpadu.

V delegovaných aktoch prijatých podľa prvého pododseku sa stanoví aj referenčná hodnota recyklačnej kapacity Únie na základe recyklačnej kapacity pre každú strategickú surovinu v príslušných tokoch odpadu identifikovaných podľa druhého pododseku.

Komisia stanoví referenčnú hodnotu recyklačnej kapacity uvedenej v treťom pododseku na základe týchto prvkov:

súčasná recyklačná kapacita Únie vyjadrená ako podiel strategických surovín dostupných v príslušných tokoch odpadu;

rozsah, v akom možno strategické suroviny zhodnotiť z týchto tokov odpadu, pričom sa zohľadní technologická a hospodárska uskutočniteľnosť;

ciele stanovené v iných právnych aktoch Únie týkajúce sa zhodnocovania strategických surovín z odpadu.

Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 38 s cieľom zmeniť toto nariadenie aktualizovaním delegovaných aktov prijatých podľa prvého pododseku tohto odseku, ak sa na základe posúdenia uvedeného v článku 48 ods. 2 sprístupnia informácie o príslušných objemoch odpadu a obsahu strategických surovín v ďalších tokoch odpadu.

ODDIEL 2

Strategické projekty

Článok 6

Kritériá uznávania strategických projektov

Na základe žiadosti predkladateľa projektu a v súlade s postupom stanoveným v článku 7 Komisia uzná za strategické projekty v oblasti surovín projekty, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

projekt by zmysluplne prispel k bezpečnosti dodávok strategických surovín v Únii;

projekt je technicky uskutočniteľný alebo sa v primeranom časovom rámci stane technicky uskutočniteľným a očakávaný objem produkcie projektu možno odhadnúť s dostatočnou istotou;

projekt by sa realizoval udržateľným spôsobom, najmä pokiaľ ide o monitorovanie, prevenciu a minimalizáciu vplyvov na životné prostredie, prevenciu a minimalizáciu sociálne nepriaznivých vplyvov prostredníctvom využívania sociálne zodpovedných postupov vrátane dodržiavania ľudských práv, práv pôvodného obyvateľstva a pracovných práv, najmä v prípade nedobrovoľného presídlenia, potenciál pre vytváranie kvalitných pracovných miest a zmysluplnú spoluprácu s miestnymi komunitami a príslušnými sociálnymi partnermi a využívanie transparentných obchodných praktík s primeranými koncepciami dodržiavania súladu s predpismi s cieľom predchádzať rizikám nepriaznivých vplyvov na riadne fungovanie verejnej správy vrátane korupcie a úplatkárstva a minimalizovať tieto riziká;

v prípade projektov v Únii by zo zriadenia, z prevádzky alebo produkcie v rámci projektu vyplývali cezhraničné prínosy presahujúce hranice dotknutého členského štátu, a to aj pre odberateľské sektory;

v prípade projektov v tretích krajinách, ktoré predstavujú rozvíjajúce sa trhy alebo rozvojové hospodárstva, by projekt bol vzájomne prospešný pre Úniu a dotknutú tretiu krajinu tým, že by v danej tretej krajine prinášal pridanú hodnotu.

Splnenie kritérií uznávania stanovených v odseku 1 tohto článku posudzuje Komisia na základe prvkov a dôkazov stanovených v prílohe III.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 s cieľom zmeniť prílohu III na účely prispôsobenia prvkov a dôkazov, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní, či boli splnené kritériá uznávania stanovené v odseku 1 tohto článku, technickému a vedeckému pokroku alebo na účely zohľadnenia zmien medzinárodných nástrojov uvedených v bode 5 prílohy III, alebo prijatia nových medzinárodných nástrojov relevantných z hľadiska splnenia kritéria uvedeného v odseku 1 písm. c) tohto článku.

Uznaním projektu za strategický projekt podľa tohto článku nie sú dotknuté požiadavky vzťahujúce sa na príslušný projekt alebo predkladateľa projektu podľa práva Únie, vnútroštátneho práva alebo medzinárodného práva.

Článok 7

Žiadosť a uznanie

Žiadosť o uznanie projektu v oblasti kritických surovín za strategický projekt predkladá predkladateľ projektu Komisii. Žiadosť obsahuje:

relevantné dôkazy týkajúce sa splnenia kritérií stanovených v článku 6 ods. 1;

zatriedenie projektu podľa rámcovej klasifikácie zdrojov Organizácie Spojených národov podložené príslušnými dôkazmi;

harmonogram realizácie projektu vrátane prehľadu povolení požadovaných v súvislosti s projektom a stavu príslušného postupu udeľovania povolení;

plán obsahujúci opatrenia na uľahčenie prijatia zo strany verejnosti, ktoré v prípade potreby zahŕňajú opatrenia na uľahčenie zmysluplného zapojenia a aktívnej účasti dotknutých komunít, vytvorenie kanálov na pravidelnú komunikáciu s miestnymi komunitami, organizáciami vrátane sociálnych partnerov a relevantnými orgánmi a uskutočňovanie kampaní na zvyšovanie povedomia a informačných kampaní a potenciálne mechanizmy zmierňovania a kompenzácie;

informácie o kontrole podnikov zapojených do projektu v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 ( 3 ) a ak je do projektu zapojených viacero podnikov, informácie o príslušnom zapojení každého podniku;

podnikateľský plán, v ktorom sa hodnotí finančná životaschopnosť projektu;

odhadovaný potenciál projektu, pokiaľ ide o vytváranie kvalitných pracovných miest, a odhadované potreby projektu z hľadiska kvalifikovanej pracovnej sily a pracovný plán na podporu zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie a presadzovanie inkluzívneho zastúpenia pracovnej sily;

v prípade projektov v tretích krajinách alebo zámorských krajinách či územiach zahŕňajúcich ťažbu plán na zlepšenie environmentálneho stavu dotknutých lokalít po skončení ťažby s cieľom obnoviť predchádzajúci environmentálny stav pri zohľadnení technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti;

v prípade projektov týkajúcich sa výlučne spracovania alebo recyklácie umiestnených v oblastiach, ktoré sú chránené podľa smernice 92/43/EHS alebo 2009/147/ES, opis technicky vhodných alternatívnych lokalít, ktoré predkladateľ projektu posúdil, a dôvody, prečo sa uvedené alternatívne lokality nepovažujú za lokality vhodné pre projekt;

v prípade projektov, ktoré by mohli ovplyvniť pôvodné obyvateľstvo, plán obsahujúci opatrenia zamerané na zmysluplné konzultácie s dotknutým pôvodným obyvateľstvom o prevencii a minimalizácii nepriaznivých vplyvov na práva pôvodného obyvateľstva a v prípade potreby spravodlivú kompenzáciu pre toto obyvateľstvo, ako aj opatrenia na riešenie výsledkov konzultácií.

Ak vnútroštátne právo krajiny, ktorej územia sa projekt týka, obsahuje ustanovenia týkajúce konzultácií podľa písmena j) prvého pododseku a za predpokladu, že takáto konzultácia sa vzťahuje na všetky ciele stanovené v uvedenom písmene, plán sa môže zodpovedajúcim spôsobom upraviť.

Komisia do 24. novembra 2024 prijme vykonávací akt s cieľom stanoviť jednotný vzor, ktorý majú používať predkladatelia projektov na podanie žiadostí uvedených v odseku 1 tohto článku. V jednotnom vzore sa môže uviesť, akým spôsobom majú byť vyjadrené informácie uvedené v odseku 1 tohto článku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 39 ods. 2

Rozsah dokumentácie potrebnej na vyplnenie jednotného vzoru uvedeného v prvom pododseku musí byť primeraný.

Komisia posúdi žiadosti uvedené v odseku 1 prostredníctvom verejnej súťaže s pravidelnými termínmi uzávierky.

Prvý takýto termín uzávierky nesmie byť neskoršie ako 24. augusta 2024. Komisia stanoví termíny uzávierky najmenej štyrikrát za rok.

Ak Komisia považuje informácie poskytnuté v žiadosti za úplné, informuje žiadateľov do 30 dní od príslušného termínu uzávierky. Ak je žiadosť neúplná, Komisia môže požiadať žiadateľa, aby bez zbytočného odkladu predložil dodatočné informácie potrebné na doplnenie žiadosti, pričom spresní, ktoré dodatočné informácie sa požadujú.

Komisia informuje Európsku radu pre kritické suroviny o všetkých žiadostiach, ktoré sa v súlade s odsekom 4 považujú za úplné.

Európska rada pre kritické suroviny pravidelne zasadá v súlade s článkom 36 ods. 5, aby na základe spravodlivého a transparentného procesu prerokovala a vydala stanovisko k tomu, či navrhované projekty spĺňajú kritériá stanovené v článku 6 ods. 1

Komisia pred konaním zasadnutí uvedených v prvom pododseku tohto odseku poskytne Európskej rade pre kritické suroviny posúdenie toho, či navrhované projekty spĺňajú kritériá stanovené v článku 6 ods. 1

Komisia zašle úplnú žiadosť členskému štátu, tretej krajine alebo zámorskej krajine či územiu, ktorých územia sa navrhovaný projekt týka.

Na základe námietky členského štátu, ktorého územia sa navrhovaný projekt týka, sa projekt nebude posudzovať na účely uznania za strategický projekt. Dotknutý členský štát zdôvodní svoju námietku počas rokovaní uvedených v odseku 6.

V prípade strategických projektov v tretích krajinách alebo zámorských krajinách či územiach Komisia informuje o prijatej žiadosti tretiu krajinu alebo zámorskú krajinu či územie, ktorej územia sa navrhovaný projekt týka. Komisia neschváli žiadosť skôr, než príslušná tretia krajina vyjadrí svoj výslovný súhlas.

Komisia s prihliadnutím na stanovisko Európskej rady pre kritické suroviny uvedené v odseku 6 prijme do 90 dní od potvrdenia úplnosti žiadosti v súlade s odsekom 4 rozhodnutie o uznaní projektu za strategický projekt a oznámi to žiadateľovi.

Rozhodnutie Komisie musí byť odôvodnené. Komisia poskytne svoje rozhodnutie Európskej rade pre kritické suroviny a členskému štátu alebo tretej krajine, ktorých územia sa projekt týka.

10.

Vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžaduje charakter, zložitosť alebo rozsah žiadosti alebo ak je počet žiadostí doručených pred určitým termínom uzávierky príliš vysoký na to, aby sa umožnilo spracovanie žiadostí v lehote uvedenej v odseku 9, Komisia môže v jednotlivých prípadoch a najneskôr do 20 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 9 túto lehotu predĺžiť najviac o 90 dní. V takom prípade Komisia písomne informuje predkladateľa projektu o dôvodoch predĺženia a o lehote na rozhodnutie.

11.

Ak Komisia zistí, že strategický projekt už nespĺňa kritériá stanovené v článku 6 ods. 1, alebo ak jeho uznanie bolo založené na žiadosti obsahujúcej informácie, ktoré sú nesprávne do tej miery, že to ovplyvňuje súlad s kritériami stanovenými v článku 6 ods. 1, môže s prihliadnutím na stanovisko Európskej rady pre kritické suroviny zrušiť uznanie projektu za strategický projekt.

Pred prijatím rozhodnutia o zrušení uznania Komisia poskytne predkladateľovi projektu dôvody svojho rozhodnutia, predkladateľovi projektu sa poskytne možnosť vyjadriť sa a Komisia zohľadní odpoveď predkladateľa projektu.

12.

Projekty, ktoré už nie sú uznané za strategické projekty, stratia všetky práva spojené s týmto statusom podľa tohto nariadenia.

13.

Strategické projekty, ktoré už nespĺňajú kritériá stanovené v článku 6 ods. 1 len z dôvodu aktualizácie prílohy I, si budú môcť zachovať status strategických projektov počas obdobia troch rokov od dátumu uvedenej aktualizácie.

Článok 8

Povinnosti podávania správ a informovania v prípade strategických projektov

Predkladateľ projektu každé dva roky od dátumu uznania jeho projektu za strategický projekt predkladá Komisii správu obsahujúcu prinajmenšom informácie o:

pokroku v realizácii strategického projektu, najmä pokiaľ ide o postup udeľovania povolení;

v relevantných prípadoch o dôvodoch meškania v porovnaní s harmonogramom uvedeným v článku 7 ods. 1 písm. c) a o pláne na riešenie takýchto meškaní;

pokroku vo financovaní strategického projektu vrátane informácií o verejnej finančnej podpore.

Komisia predloží kópiu správy uvedenej v prvom pododseku tohto odseku Európskej rade pre kritické suroviny s cieľom uľahčiť rokovania uvedené v článku 36 ods. 7 písm. c).

Komisia môže v prípade potreby požiadať predkladateľov projektov o dodatočné informácie týkajúce sa realizácie strategického projektu, aby sa uistila, či sú naďalej splnené kritériá stanovené v článku 6 ods. 1

Predkladateľ projektu Komisii oznamuje:

zmeny v strategickom projekte ovplyvňujúce plnenie kritérií stanovených v článku 6 ods. 1;

zmeny v trvalej kontrole podnikov zapojených do strategického projektu v porovnaní s informáciami uvedenými v článku 7 ods. 1 písm. e).

Komisia môže prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť jednotný vzor, ktorý majú používať predkladatelia projektov na poskytovanie všetkých informácií požadovaných pri podávaní správ uvedených v odseku 1 tohto článku. V jednotnom vzore sa môže uviesť, akým spôsobom majú byť vyjadrené informácie uvedené v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 39 ods. 2

Rozsah dokumentácie potrebnej na vyplnenie jednotného vzoru uvedeného prvom pododseku musí byť primeraný.

Predkladateľ projektu zriadi a pravidelne aktualizuje webové sídlo podniku alebo osobitné webové sídlo projektu o informácie o strategickom projekte, ktoré sú relevantné pre miestne obyvateľstvo a podporu prijatia zo strany verejnosti, aspoň vrátane informácií o environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvoch a prínosoch súvisiacich so strategickým projektom. Príslušná časť webového sídla podniku alebo osobitného webového sídla projektu je verejnosti prístupná bezplatne a nevyžaduje sa v nej poskytovanie osobných informácií (voľne prístupné webové sídlo). Je k dispozícii v jazyku alebo jazykoch, ktoré sú ľahko zrozumiteľné miestnemu obyvateľstvu.

ODDIEL 3

Postup udeľovania povolení

Článok 9

Jednotné kontaktné miesto

Členské štáty do 24. februára 2025 zriadia alebo určia jeden alebo viacero orgánov ako jednotné kontaktné miesta. Ak členský štát zriadi alebo určí viac ako jedno takéto kontaktné miesto, zabezpečí, aby existovalo len jedno takéto kontaktné miesto pre každú príslušnú administratívnu úroveň a fázu hodnotového reťazca kritických surovín.

Ak členský štát zriadi alebo určí viac ako jedno takéto kontaktné miesto podľa odseku 1 tohto článku, poskytne jednoduché a prístupné webové sídlo, na ktorom sa budú jasne uvádzať všetky kontaktné miesta vrátane ich adries a elektronických komunikačných prostriedkov rozdelené podľa príslušnej administratívnej úrovne a fázy hodnotového reťazca kritických surovín. Toto webové sídlo môže obsahovať aj obsah poskytovaný podľa článku 18.

Jednotné kontaktné miesta zriadené alebo určené podľa odseku 1 tohto článku (ďalej len „jednotné kontaktné miesta“) sú zodpovedné za uľahčovanie a koordináciu postupu udeľovania povolení pre projekty v oblasti kritických surovín a za poskytovanie informácií o prvkoch uvedených v článku 18 vrátane informácií o tom, kedy sa žiadosť považuje za úplnú v súlade s článkom 11 ods. 6 Koordinujú a uľahčujú predkladanie všetkých relevantných dokumentov a informácií.

Príslušné jednotné kontaktné miesto je pre predkladateľa projektu jediným kontaktným miestom a pomáha mu pochopiť všetky administratívne záležitosti týkajúce sa postupu udeľovania povolení.

Predkladatelia projektov v oblasti kritických surovín majú možnosť obrátiť sa na príslušnú administratívnu jednotku v rámci jednotného kontaktného miesta, ktorá je zodpovedná za úlohy uvedené v tomto článku. Ak dôjde k zmene príslušnej administratívnej jednotky, pokračuje v plnení svojich povinností stanovených v tomto odseku dovtedy, kým sa táto zmena neoznámi predkladateľovi projektu.

Predkladatelia projektov môžu predkladať všetky dokumenty týkajúce sa postupu udeľovania povolení v elektronickej forme.

Členské štáty zabezpečia, aby sa zohľadnili všetky platné vykonané štúdie alebo povolenia či oprávnenia vydané pre daný projekt v oblasti kritických surovín a aby sa nepožadovali žiadne duplicitné štúdie, povolenia ani oprávnenia, pokiaľ sa podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva nevyžaduje inak.

Členské štáty zabezpečia, aby mali žiadatelia ľahký prístup k informáciám a postupom, pokiaľ ide o urovnávanie sporov týkajúcich sa postupu udeľovania povolení pre projekty v oblasti kritických surovín vrátane mechanizmov mimosúdneho urovnávania sporov, ak je to relevantné.

Členské štáty zabezpečia, aby mali jednotné kontaktné miesta dostatočný kvalifikovaný personál a dostatočné finančné, technické a technologické zdroje potrebné na účinné plnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia.

Článok 10

Prioritný status strategických projektov

Strategické projekty sa považujú za projekty prispievajúce k bezpečnosti dodávok strategických surovín v Únii.

Pokiaľ ide o vplyvy na životné prostredie alebo povinnosti uvedené v článku 6 ods. 4 a článku 16 ods. 1 písm. c) smernice 92/43/EHS, článku 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES a článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2009/147/ES alebo v legislatívnych aktoch Únie o obnove suchozemských, pobrežných a sladkovodných ekosystémov, strategické projekty v Únii sa považujú za projekty vo verejnom záujme alebo za projekty slúžiace verejnému zdraviu a bezpečnosti a môžu sa považovať za projekty prevažujúceho verejného záujmu za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky stanovené v uvedených legislatívnych aktoch Únie.

S cieľom zabezpečiť efektívne administratívne riadenie postupu udeľovania povolení týkajúceho sa strategických projektov v Únii predkladatelia projektov a všetky dotknuté orgány zabezpečia, aby sa uvedený postup vykonal čo najrýchlejšie v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti stanovené v práve Únie, sa strategickým projektom v Únii prizná status čo najvyššieho vnútroštátneho významu, ak takýto status vo vnútroštátnom práve existuje, a pri postupoch udeľovania povolení sa k nim pristupuje so zreteľom na tento status.

Všetky postupy urovnávania sporov, súdne spory, odvolania a opravné prostriedky týkajúce sa postupu udeľovania povolení a vydávania povolení pre strategické projekty v Únii pred akýmikoľvek vnútroštátnymi súdmi, tribunálmi alebo osobitnými súdmi, a to pokiaľ ide o mediáciu alebo rozhodcovské konanie, ak existujú vo vnútroštátnom práve, sa považujú za naliehavé, ak vnútroštátne právo ustanovuje takéto postupy pre naliehavé prípady, a v rozsahu, v ktorom takéto postupy ustanovujú, za predpokladu rešpektovania obvykle uplatniteľných práv jednotlivcov alebo miestnych spoločenstiev na obhajobu. Predkladatelia strategických projektov sú v relevantných prípadoch účastníkmi takýchto postupov pre naliehavé prípady.

Článok 11

Trvanie postupu udeľovania povolení

V prípade strategických projektov v Únii postup udeľovania povolení nepresiahne:

27 mesiacov pri strategických projektoch týkajúcich sa ťažby;

15 mesiacov pri strategických projektoch týkajúcich sa spracovania alebo recyklácie.

Odchylne od odseku 1, v prípade strategických projektov v Únii, ktoré boli predmetom postupu udeľovania povolení predtým, ako boli uznané za strategické projekty, a v prípade predĺženia existujúcich strategických projektov, ktorým už bolo udelené povolenie, trvanie postupu udeľovania povolení po uznaní projektu za strategický projekt nepresiahne:

24 mesiacov pri strategických projektoch týkajúcich sa ťažby;

12 mesiacov pri strategických projektoch týkajúcich sa len spracovania alebo recyklácie.

Ak sa vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice 2011/92/EÚ, krok posudzovania uvedený v článku 1 ods. 2 písm. g) bode i) uvedenej smernice sa nezahŕňa do trvania postupu udeľovania povolení uvedeného v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

Vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžaduje povaha, zložitosť, lokalita alebo veľkosť strategického projektu, členské štáty môžu pri každom jednotlivom prípade predĺžiť pred ich uplynutím lehoty uvedené v:

odseku 1 písm. a) a odseku 2 písm. a) najviac o šesť mesiacov;

odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) najviac o tri mesiace.

V prípade takéhoto predĺženia dotknuté jednotné kontaktné miesto písomne informuje predkladateľa projektu o dôvodoch predĺženia a o lehote na prijatie komplexného rozhodnutia.

Odchylne od článku 4 ods. 6 smernice 2011/92/EÚ sa to, či má strategický projekt podliehať posudzovaniu v súlade s článkami 5 až 10 uvedenej smernice, stanoví do 30 dní odo dňa, keď navrhovateľ predložil všetky informácie, ktoré sa vyžadujú podľa článku 4 ods. 4 uvedenej smernice.

Dotknuté jednotné kontaktné miesto najneskôr do 45 dní od doručenia žiadosti o udelenie povolenia v súvislosti so strategickým projektom potvrdí, že žiadosť je úplná, alebo, ak predkladateľ projektu nezaslal všetky informácie požadované na spracovanie žiadosti, vyzve predkladateľa projektu, aby bez zbytočného odkladu predložil úplnú žiadosť, pričom uvedie, ktoré informácie chýbajú. Ak sa predložená žiadosť považuje za neúplnú aj po druhýkrát, dotknuté jednotné kontaktné miesto nepožiada o informácie v oblastiach, na ktoré sa nevzťahovala prvá žiadosť o dodatočné informácie, a je oprávnené požiadať len o ďalšie dôkazy na doplnenie identifikovaných chýbajúcich informácií.

Dátum potvrdenia uvedeného v prvom pododseku je dňom začatia postupu udeľovania povolení.

Dotknuté jednotné kontaktné miesto najneskôr do jedného mesiaca od dátumu potvrdenia uvedeného v odseku 6 tohto článku vypracuje v úzkej spolupráci s predkladateľom projektu a inými dotknutými príslušnými orgánmi podrobný harmonogram postupu udeľovania povolení. Harmonogram uverejní predkladateľ projektu na webovom sídle uvedenom v článku 8 ods. 5 Dotknuté jednotné kontaktné miesto aktualizuje harmonogram v prípade, že dôjde k podstatným zmenám, ktoré môžu ovplyvniť načasovanie komplexného rozhodnutia.

Dotknuté jednotné kontaktné miesto oznámi predkladateľovi projektu, kedy sa má predložiť správa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uvedená v článku 5 ods. 1 smernice 2011/92/EÚ, pričom zohľadní organizáciu postupu udeľovania povolení v dotknutom členskom štáte a potrebu poskytnúť dostatočný čas na posúdenie správy. Obdobie medzi lehotou na predloženie správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a skutočným predložením tejto správy sa nezapočítava do trvania postupu udeľovania povolení uvedeného v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

Ak z konzultácie podľa článku 1 ods. 2 písm. g) bodu ii) smernice 2011/92/EÚ vyplynie potreba doplniť do správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie dodatočné informácie, dotknuté jednotné kontaktné miesto môže dať predkladateľovi projektu možnosť poskytnúť dodatočné informácie. V takom prípade uvedené jednotné kontaktné miesto oznámi predkladateľovi projektu, kedy sa dodatočné informácie majú predložiť, čo môže byť najskôr 30 dní od oznámenia. Obdobie medzi lehotou na poskytnutie dodatočných informácií a ich predložením sa nezapočítava do trvania postupu udeľovania povolení uvedeného v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

10.

Lehotami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z práva Únie a medzinárodného práva a nie sú nimi dotknuté ani správne odvolacie konania a opravné prostriedky pred súdom alebo tribunálom.

Lehotami stanovenými v tomto článku pre ktorýkoľvek z postupov udeľovania povolení nie sú dotknuté žiadne kratšie lehoty stanovené členskými štátmi.

Článok 12

Environmentálne posúdenia a povolenia

Ak sa vyžaduje posudzovanie vplyvov strategického projektu na životné prostredie v súlade s článkami 5 až 9 smernice 2011/92/EÚ, príslušný predkladateľ projektu najneskôr do 30 dní od oznámenia o uznaní za strategický projekt a pred predložením žiadosti požiada dotknuté jednotné kontaktné miesto o stanovisko k rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré sa majú uviesť v správe o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice.

Dotknuté jednotné kontaktné miesto zabezpečuje, aby stanovisko uvedené v prvom pododseku bolo vydané čo najskôr a v rámci lehoty, ktorá nepresiahne 45 dní odo dňa, keď predkladateľ projektu predložil svoju žiadosť o stanovisko.

V prípade strategických projektov, pri ktorých vzniká povinnosť vykonať posudzovanie účinkov na životné prostredie súčasne podľa smerníc 92/43/EHS, 2000/60/ES, 2008/98/ES, 2009/147/ES, 2010/75/EÚ, 2011/92/EÚ alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ ( 4 ), členské štáty zabezpečia, aby sa uplatňoval koordinovaný alebo spoločný postup, ktorý spĺňa všetky požiadavky uvedených legislatívnych aktov Únie.

Príslušný orgán v rámci koordinovaného postupu uvedeného v prvom pododseku koordinuje jednotlivé rôzne posúdenia vplyvov konkrétneho projektu na životné prostredie vyžadované podľa príslušných legislatívnych aktov Únie.

Príslušný orgán v rámci spoločného postupu uvedeného v prvom pododseku zabezpečuje jediné posúdenie vplyvov konkrétneho projektu na životné prostredie vyžadované podľa príslušných legislatívnych aktov Únie.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vydali odôvodnený záver uvedený v článku 1 ods. 2 písm. g) bode iv) smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov strategického projektu na životné prostredie v lehote 90 dní od doručenia všetkých potrebných informácií podľa článkov 5, 6 a 7 uvedenej smernice a po dokončení konzultácií uvedených v článkoch 6 a 7 uvedenej smernice.

Vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžaduje povaha, zložitosť, lokalita alebo veľkosť navrhovaného projektu, môžu členské štáty v jednotlivých prípadoch predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 3 pred jej uplynutím najviac o 20 dní. V takom prípade dotknuté jednotné kontaktné miesto písomne informuje predkladateľa projektu o dôvodoch predĺženia a o lehote na vydanie svojho odôvodneného záveru.

V prípade strategických projektov časový rámec na konzultácie s dotknutou verejnosťou v zmysle článku 1 ods. 2 písm. e) smernice 2011/92/EÚ a s orgánmi v zmysle článku 6 ods. 1 uvedenej smernice, ktoré sa týkajú správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uvedenej v článku 5 ods. 1 uvedenej smernice, nesmie byť dlhší ako 85 dní a v súlade s článkom 6 ods. 7 uvedenej smernice nesmie byť kratší ako 30 dní. Vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžaduje povaha, zložitosť, lokalita alebo veľkosť navrhovaného projektu, môže dotknutý členský štát túto lehotu predĺžiť najviac o 40 dní. Dotknuté jednotné kontaktné miesto informuje predkladateľa projektu o dôvodoch takéhoto predĺženia.

Odsek 1 sa neuplatňuje na postup udeľovania povolení strategických projektov, ktorých postup udeľovania povolení sa začal predtým, ako boli uznané za strategické projekty.

Odseky 2 až 5 sa uplatňujú na postup udeľovania povolení pre strategické projekty, v prípade ktorých sa postup udeľovania povolení začal predtým, ako boli uznané za strategické projekty, iba v rozsahu, v akom ešte neboli dokončené kroky uvedené v daných odsekoch.

Článok 13

Plánovanie

Vnútroštátne, regionálne a miestne orgány zodpovedné za prípravu plánov vrátane zonácie, priestorových plánov a plánov využitia pozemkov v prípade potreby zvážia zahrnutie ustanovení o vypracovaní projektov v oblasti kritických surovín do takýchto plánov. Ak sa uvažuje o zahrnutí takýchto ustanovení, prioritu majú umelé a zastavané plochy, priemyselné areály, opustené priemyselné pozemky a aktívne alebo opustené bane, v náležitých prípadoch vrátane identifikovaných nálezísk nerastných surovín.

Ak plány, ktoré obsahujú ustanovenia o vypracovaní projektov v oblasti kritických surovín, podliehajú posudzovaniu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES ( 5 ) a podľa článku 6 smernice 92/43/EHS, možno uvedené posudzovania spojiť. V náležitých prípadoch sa v spojenom posudzovaní rieši aj vplyv na potenciálne ovplyvnené vodné útvary uvedené v smernici 2000/60/ES. Ak sú príslušné členské štáty povinné posúdiť vplyvy existujúcich a budúcich činností na morské prostredie vrátane interakcií medzi pevninou a morom, ako sa uvádza v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ ( 6 ), spojené posudzovanie sa vzťahuje aj na uvedené vplyvy.

Článok 14

Uplatniteľnosť dohovorov Európskej hospodárskej komisie OSN

Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti podľa Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (ďalej len „EHK OSN“) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý bol podpísaný 25. júna 1998 v Aarhuse, ani povinnosti podľa Dohovoru EHK OSN o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice, ktorý bol podpísaný 25. februára 1991 v Espoo, a protokolu k nemu o strategickom environmentálnom hodnotení, ktorý bol podpísaný 21. mája 2003 v Kyjeve.

Všetky rozhodnutia podľa tohto oddielu sa zverejňujú ľahko zrozumiteľným spôsobom a všetky rozhodnutia týkajúce sa jedného projektu sú k dispozícii na rovnakom webovom sídle.

ODDIEL 4

Základné podmienky

Článok 15

Urýchlenie realizácie strategických projektov

Komisia vykonáva činnosti na urýchlenie a prilákanie súkromných investícií do strategických projektov, v náležitých prípadoch v spolupráci s členskými štátmi. Takéto činnosti môžu bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, zahŕňať poskytovanie a koordinovanie podpory pre strategické projekty, ktoré čelia ťažkostiam pri prístupe k financovaniu.

Členský štát, ktorého územia sa strategický projekt týka, prijíma opatrenia na uľahčenie jeho včasnej a účinnej realizácie. Uvedené opatrenia môžu pozostávať z pomoci na:

zabezpečenie súladu s uplatniteľnými administratívnymi povinnosťami a povinnosťami podávania správ;

ďalšie zvyšovanie schopnosti predkladateľov projektov zabezpečiť zmysluplné zapojenie a aktívnu účasť komunít dotknutých strategickým projektom.

Článok 16

Koordinácia financovania

Stála podskupina zriadená podľa článku 36 ods. 8 písm. a) na žiadosť predkladateľa strategického projektu diskutuje o tom, ako možno dokončiť financovanie jeho projektu, a poskytuje mu v tejto oblasti poradenstvo s prihliadnutím na už zabezpečené financovanie, pričom sa zohľadnia aspoň tieto prvky:

dodatočné súkromné zdroje financovania;

podpora zo zdrojov skupiny Európskej investičnej banky alebo iných medzinárodných finančných inštitúcií vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj;

existujúce nástroje a programy členských štátov vrátane nástrojov a programov agentúr pre vývozné úvery, národných podporných bánk a inštitúcií;

príslušné programy financovania Únie s osobitným zameraním na iniciatívu Global Gateway pre strategické projekty v tretích krajinách alebo zámorských krajinách či územiach.

Komisia do 24. mája 2026 na základe odporúčania stálej podskupiny uvedenej v článku 36 ods. 8 písm. a) predloží Európskej rade pre kritické suroviny správu, v ktorej opíše prekážky prístupu k financovaniu pre strategické projekty a odporúčania k uľahčeniu takéhoto prístupu.

Článok 17

Uľahčenie dohôd o odbere

Komisia vytvorí systém, ktorý bude zjednodušovať uzatváranie dohôd o odbere týkajúcich sa strategických projektov v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže.

Systém uvedený v odseku 1 musí umožňovať potenciálnym odberateľom predkladať ponuky, v ktorých sa uvedie:

objem a kvalita strategických surovín, ktoré plánujú nakupovať;

plánovaná cena alebo plánované cenové rozpätie;

plánované trvanie dohody o odbere.

Systém uvedený v odseku 1 musí umožňovať predkladateľom strategických projektov predkladať ponuky, v ktorých sa uvedie:

objem a kvalita strategických surovín, pre ktoré chcú uzavrieť dohody o odbere;

plánovaná cena alebo plánované cenové rozpätie, za ktoré sú ochotní predávať;

plánované trvanie dohody o odbere.

Na základe ponúk doručených podľa odsekov 2 a 3 sprostredkuje Komisia predkladateľom strategických projektov kontakt s potenciálnymi odberateľmi relevantnými pre ich projekt.

Článok 18

Prístupnosť administratívnych informácií online

Členské štáty poskytujú online, centralizovaným a ľahko prístupným spôsobom tieto informácie o administratívnych postupoch týkajúcich sa projektov v oblasti kritických surovín:

informácie uvedené v článku 9 ods. 2;

postup udeľovania povolení a súvisiace administratívne postupy potrebné na získanie relevantných povolení;

finančné a investičné služby;

možnosti financovania na úrovni Únie alebo členských štátov;

služby na podporu podnikania, okrem iného vrátane priznania k dani z príjmu právnických osôb, miestnych daňových zákonov alebo pracovného práva.

Komisia centralizovaným a ľahko dostupným spôsobom poskytuje online informácie o administratívnych postupoch relevantných z hľadiska uznávania strategických projektov a o výhodách takéhoto uznávania.

ODDIEL 5

Prieskum

Článok 19

Národné programy prieskumu

Každý členský štát do 24. mája 2025 vypracuje národný program všeobecného prieskumu zameraný na kritické suroviny a nosné nerasty kritických surovín. Uvedené národné programy sa preskúmajú aspoň každých päť rokov a podľa potreby aktualizujú.

Národné programy uvedené v odseku 1 obsahujú opatrenia na zvýšenie dostupnosti informácií o náleziskách kritických surovín v Únii. Ich súčasťou sú v prípade potreby tieto opatrenia:

mapovanie nerastných surovín vo vhodnej mierke;

geochemické prieskumy, a to aj na účely stanovenia chemického zloženia pôd, usadenín alebo hornín;

geovedné prieskumy, napríklad geofyzikálne prieskumy;

spracúvanie údajov získaných vo všeobecnom prieskume, a to aj z prediktívnych máp;

opätovné spracúvanie existujúcich údajov z geovedného prieskumu na účely kontroly neidentifikovaných nálezísk nerastných surovín obsahujúcich kritické suroviny a nosné nerasty kritických surovín.

Ak v členskom štáte vládnu také geologické podmienky, že prostredníctvom opatrení uvedených v odseku 2 sa s veľkou mierou istoty neidentifikujú žiadne ložiská kritických surovín ani ich nosných nerastov, národný program uvedený v odseku 1 môže pozostávať z vedeckých dôkazov na tento účel. Takéto dôkazy sa aktualizujú v kontexte pravidelného preskúmania národného programu, aby sa do nich premietli akékoľvek zmeny v zozname kritických surovín.

Členské štáty oznámia Komisii svoje národné programy uvedené v odseku 1.

Členské štáty poskytnú vo svojich správach predložených podľa článku 45 informácie o pokroku vo vykonávaní opatrení zahrnutých do ich národných programov uvedených v odseku 1 tohto článku.

Členské štáty zverejnia mapy, ktoré zobrazujú základné informácie o náleziskách nerastných surovín obsahujúcich kritické suroviny získané prostredníctvom opatrení stanovených v národných programoch uvedených v odseku 1 na voľne prístupnom webovom sídle. Uvedené informácie podľa potreby obsahujú klasifikáciu identifikovaných nálezísk podľa rámcovej klasifikácie zdrojov Organizácie Spojených národov. Na požiadanie sa sprístupnia podrobnejšie informácie vrátane spracovaných geofyzikálnych a geochemických údajov vo vhodnom rozlíšení a vrátane rozsiahleho geologického mapovania.

Komisia môže prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť vzor sprístupňovania informácií uvedených v prvom pododseku tohto odseku. Vo vzore sa môže uviesť, akým spôsobom majú byť vyjadrené informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 39 ods. 2

Po zohľadnení doterajšej spolupráce na všeobecnom prieskume stála podskupina uvedená v článku 36 ods. 8 písm. c) prerokuje národné programy uvedené v odseku 1 tohto článku a ich vykonávanie, pričom sa zahrnú aspoň tieto prvky:

potenciál spolupráce, a to aj pri prieskume cezhraničných nálezísk nerastných surovín a spoločných geologických útvarov;

najlepšie postupy týkajúce sa opatrení uvedených v odseku 2;

možnosť vytvoriť integrovanú databázu na uchovávanie výsledkov národných programov uvedených v odseku 1.

KAPITOLA 4

MONITOROVANIE A ZMIERŇOVANIE RIZÍK

Článok 20

Monitorovanie a stresové testy

Komisia monitoruje riziká spojené s dodávkami kritických surovín, najmä tie, pri ktorých existuje riziko narušenia hospodárskej súťaže alebo fragmentácie vnútorného trhu.

Toto monitorovanie sa vzťahuje aspoň na vývoj týchto parametrov:

obchodné toky medzi Úniou a tretími krajinami a v rámci vnútorného trhu;

dopyt a ponuka;

koncentrácia ponuky;

výroba v Únii a na celom svete a výrobné kapacity v rôznych fázach hodnotového reťazca surovín;

cenová volatilita;

úzke miesta v ktorejkoľvek fáze výroby v Únii a úzke miesta pri udeľovaní povolení pre strategické projekty v rámci Únie;

potenciálne prekážky obchodu s kritickými surovinami alebo s tovarom, ktorý využíva kritické suroviny ako vstupy v rámci vnútorného trhu.

Vnútroštátne orgány, ktoré sa zúčastňujú na stálej podskupine uvedenej v článku 36 ods. 8 písm. e), podporujú Komisiu pri monitorovaní uvedenom v odseku 1 tohto článku prostredníctvom:

poskytovania relevantných informácií, ktoré majú k dispozícii o vývoji parametrov uvedených v odseku 1 tohto článku, s výnimkou jeho písmena e), vrátane informácií uvedených v článku 21;

zhromažďovania informácií o vývoji parametrov uvedených v odseku 1 tohto článku vrátane informácií uvedených v článku 21, a to v koordinácii s Komisiou a inými zúčastnenými orgánmi;

poskytovania analýzy rizík spojených s dodávkami kritických surovín z hľadiska vývoja parametrov uvedených v odseku 1;

bezodkladného informovania Komisie, ak sa členský štát dozvie o riziku vážneho narušenia dodávok týkajúcich sa kritických surovín.

Komisia v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi zastúpenými v stálej podskupine uvedenej v článku 36 ods. 8 písm. e) zabezpečuje, aby sa stresový test pre každý dodávateľský reťazec strategickej suroviny vykonal najmenej každé tri roky alebo v prípade, ak sa v dôsledku monitorovania uvedeného v odseku 1 tohto článku zistí významný nárast rizík dodávok. Na tento účel stála podskupina uvedená v článku 36 ods. 8 písm. e) koordinuje a rozdeľuje vykonávanie stresových testov pre rôzne strategické suroviny rôznym zúčastneným orgánom.

Stresové testy uvedené v prvom pododseku pozostávajú z posúdenia zraniteľnosti dodávateľského reťazca surovín pre príslušnú strategickú surovinu v Únii voči narušeniam dodávok na základe odhadu vplyvu rôznych scenárov, ktoré môžu takéto narušenia dodávok spôsobiť, a ich potenciálnych účinkov, pričom sa zohľadnia aspoň tieto prvky:

miesto, kde sa dotknutá strategická surovina ťaží, spracováva alebo recykluje;

kapacity hospodárskych subjektov v celom hodnotovom reťazci surovín, ako aj štruktúra trhu;

faktory, ktoré by mohli ovplyvniť dodávky, okrem iného vrátane geopolitickej situácie, logistiky, dodávok energie, pracovnej sily alebo prírodných katastrof;

dostupnosť zdrojov dodávok a schopnosť rýchlo ich diverzifikovať, nahradiť suroviny alebo zmierniť dopyt;

používatelia príslušnej strategickej suroviny v celom hodnotovom reťazci surovín a ich podiel na dopyte, pričom osobitná pozornosť sa venuje výrobe technológií relevantných z hľadiska zelenej a digitálnej transformácie, ako aj využitiu v obrannom a leteckom a vesmírnom priemysle;

potenciálne prekážky cezhraničného obchodu s príslušnými strategickými surovinami alebo s tovarom, ktorý využíva strategické suroviny ako vstupy v rámci vnútorného trhu.

Komisia zverejňuje a pravidelne aktualizuje na voľne prístupnom webovom sídle súbor údajov získaných z monitorovania, ktorý obsahuje:

súhrnné informácie o vývoji parametrov uvedených v odseku 1;

súhrnný opis výpočtu rizika spojeného s dodávkami kritických surovín z hľadiska informácií uvedených v písmene a) tohto odseku;

v náležitom prípade všeobecné odporúčania vhodných stratégií zmierňovania, ktoré majú znížiť riziko spojené s dodávkami, pokiaľ zverejnenie týchto všeobecných odporúčaní neohrozuje ochranu podnikových alebo obchodných tajomstiev alebo iných citlivých, dôverných alebo utajovaných informácií.

Komisia analyzuje informácie získané podľa odsekov 1, 2 a 3 tohto článku. Ak na základe analýzy Komisia usúdi, že existuje jasný ukazovateľ rizika narušenia dodávok, ktoré by mohlo narušiť hospodársku súťaž alebo fragmentovať vnútorný trh, Komisia upozorní členské štáty, Európsku radu pre kritické suroviny a riadiace orgány zodpovedné za krízový dohľad alebo mechanizmy krízového riadenia v Únii, do ktorých pôsobnosti patria príslušné strategické alebo kritické suroviny. Komisia v relevantných prípadoch posúdi aj to, či si toto riziko vyžaduje aktualizáciu zoznamu strategických surovín podľa článku 3 ods. 3

Článok 21

Informačné povinnosti týkajúce sa monitorovania

Členské štáty poskytnú Komisii vo svojich správach predložených podľa článku 45 informácie o novom alebo existujúcom projekte v oblasti kritických surovín na svojom území, ktorý je relevantný z hľadiska článku 20 ods. 1 písm. d), pričom do nej zahrnú klasifikáciu nových projektov podľa rámcovej klasifikácie zdrojov Organizácie Spojených národov.

Členské štáty určia kľúčových účastníkov trhu v celom hodnotovom reťazci kritických surovín, usadených na svojom území, a:

monitorujú ich činnosti využívaním verejne dostupných údajov a v prípade potreby prostredníctvom pravidelných a primeraných prieskumov s cieľom získať informácie požadované na monitorovanie a stresové testovanie Komisiou podľa článku 20;

vo svojich správach predložených podľa článku 45 poskytujú informácie o výsledkoch informácií získaných podľa písmena a) tohto pododseku;

bezodkladne oznamujú Komisii závažné udalosti, ktoré by mohli brániť pravidelnému vykonávaniu činností kľúčových účastníkov trhu.

Kľúčoví účastníci trhu môžu odmietnuť predložiť údaje požadované podľa písmena a) prvého pododseku, ak by poskytnutie takýchto údajov viedlo k zverejneniu podnikových alebo obchodných tajomstiev. Takéto údaje predložia len v rozsahu, v akom ich už majú k dispozícii. Ak kľúčový účastník trhu odmietne predložiť požadované údaje, alebo tvrdí, že ich nemá k dispozícii, poskytne žiadajúcemu členskému štátu dôvody, prečo tak urobil.

Členské štáty zasielajú údaje získané podľa odseku 2 písm. a) a b) tohto článku národným štatistickým úradom a Eurostatu na účely zostavovania štatistík v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 ( 7 ). Členské štáty určia vnútroštátny orgán zodpovedný za zasielanie údajov národným štatistickým úradom a Eurostatu.

Článok 22

Vykazovanie strategických zásob

Členské štáty vo svojich správach predložených podľa článku 45 predložia Komisii informácie o stave svojich strategických zásob strategických surovín. Členské štáty nie sú povinné poskytnúť informácie týkajúce sa určitých strategických zásob, ak by takéto informácie mohli ohroziť ich obranu alebo národnú bezpečnosť. Ak členský štát odmietne poskytnúť takéto informácie, poskytne odôvodnené oznámenie.

Informácie uvedené v odseku 1 pokrývajú strategické zásoby všetkých verejných orgánov, spoločností vo verejnom vlastníctve alebo hospodárskych subjektov vo verejnom vlastníctve, ktoré členský štát poveril budovaním strategických zásob vo svojom mene, a opisuje sa v nich aspoň:

úroveň dostupných strategických zásob za každú strategickú surovinu na súhrnnej úrovni, meraná v tonách aj percentách ročnej vnútroštátnej spotreby príslušných strategických surovín, ako aj chemická forma a čistota skladovaných surovín;

vývoj úrovne dostupných strategických zásob za každú strategickú surovinu na súhrnnej úrovni za predchádzajúcich päť rokov;

akékoľvek pravidlá alebo postupy uplatniteľné na uvoľnenie, pridelenie a distribúciu strategických zásob, pokiaľ zdieľanie takýchto informácií neohrozuje ochranu podnikových alebo obchodných tajomstiev alebo iných citlivých, dôverných alebo utajovaných informácií.

Správy uvedené v odseku 1 môžu obsahovať informácie o strategických zásobách kritických a iných surovín.

Článok 23

Koordinácia strategických zásob

Komisia do 24. mája 2026 a potom každé dva roky na základe informácií prijatých podľa článku 22 ods. 1 oznámi Európskej rade pre kritické suroviny:

návrh referenčnej hodnoty s uvedením bezpečnej úrovne strategických zásob každej strategickej suroviny v Únii, ako je uvedené v odseku 2 tohto článku;

porovnanie celkovej úrovne strategických zásob každej strategickej suroviny v Únii a návrh referenčnej hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku;

informácie o potenciálnej cezhraničnej dostupnosti strategických zásob vzhľadom na pravidlá alebo postupy na ich uvoľnenie, pridelenie a distribúciu.

Komisia s prihliadnutím na stanoviská Európskej rady pre kritické suroviny prijme referenčnú hodnotu s uvedením bezpečnej úrovne strategických zásob strategických surovín v Únii. Uvedená referenčná hodnota musí:

byť vyjadrená ako množstvo strategických surovín potrebné na pokrytie počtu dní priemerného denného čistého dovozu v prípade narušenia dodávok, vypočítaná na základe množstva dovozu počas predchádzajúceho kalendárneho roka;

zohľadniť verejne dostupné informácie o strategických zásobách súkromných prevádzkovateľov;

byť úmerná riziku spojenému s dodávkami príslušnej strategickej suroviny a náležitému hospodárskemu významu príslušnej strategickej suroviny.

Komisia môže s prihliadnutím na stanoviská Európskej rady pre kritické suroviny vydať stanoviská adresované členským štátom:

s cieľom zvýšiť úroveň strategických zásob a v náležitých prípadoch výrobných kapacít, so zreteľom na porovnanie uvedené v odseku 1 písm. b), relatívnu distribúciu existujúcich strategických zásob medzi členskými štátmi a spotrebu strategických surovín hospodárskymi subjektmi na príslušných územiach členských štátov;

s cieľom zmeniť alebo koordinovať pravidlá alebo postupy uvoľňovania, prideľovania a distribúcie strategických zásob v záujme zlepšenia potenciálnej cezhraničnej dostupnosti, najmä ak je to potrebné na výrobu strategických technológií.

Pri príprave stanovísk uvedených v odseku 3 Komisia a Európska rada pre kritické suroviny priznajú osobitný význam potrebe zachovať a podporovať stimuly pre súkromných prevádzkovateľov, ktorí sa spoliehajú na strategické suroviny ako vstupy, aby vytvárali svoje vlastné strategické zásoby alebo prijímali iné opatrenia na zvládnutie svojho vystavenia rizikám spojeným s dodávkami.

Členské štáty poskytnú vo svojich správach predložených podľa článku 45 informácie o tom, či a ako vykonali alebo plánujú vykonať stanoviská uvedené v odseku 3 tohto článku.

Predtým, ako sa aspoň dva členské štáty zúčastnia na medzinárodnom alebo mnohostrannom fóre v oblastiach strategických zásob strategických surovín, Komisia zabezpečí predchádzajúcu koordináciu buď medzi dotknutými členskými štátmi a Komisiou, alebo prostredníctvom osobitného zasadnutia Európskej rady pre kritické suroviny.

Komisia poskytne údaje získané o dostupných strategických zásobách Únie riadiacim orgánom Únie zodpovedným za krízový dohľad alebo za mechanizmy krízového riadenia pokrývajúce príslušné strategické suroviny.

Ani tento článok ani článok 22 neukladajú členským štátom povinnosť udržiavať alebo uvoľňovať strategické zásoby.

Článok 24

Pripravenosť spoločností na riziká

Členské štáty do 24. mája 2025 a do 12 mesiacov od každej aktualizácie zoznamu strategických surovín podľa článku 3 ods. 3 identifikujú veľké spoločnosti pôsobiace na ich území, ktoré využívajú strategické suroviny na výrobu batérií na uskladňovanie energie a elektromobilitu, zariadenia súvisiace s výrobou a využívaním vodíka, zariadenia súvisiace s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov, lietadlá, trakčné motory, tepelné čerpadlá, zariadenia súvisiace s prenosom a ukladaním údajov, mobilné elektronické zariadenia, zariadenia súvisiace s aditívnou výrobou, zariadenia súvisiace s robotikou, bezpilotné lietadlá, raketomety, satelity alebo pokročilé čipy.

Veľké spoločnosti uvedené v odseku 1 vykonávajú aspoň každé tri roky v rozsahu, v akom majú k dispozícii požadované informácie, posúdenie rizika svojho dodávateľského reťazca surovín pre strategické suroviny vrátane:

mapovania miest, kde sa ťažia, spracúvajú alebo recyklujú strategické suroviny, ktoré používajú;

analýzy faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť ich dodávky strategických surovín;

posúdenia ich zraniteľnosti voči narušeniam dodávok.

Ak veľkým spoločnostiam uvedeným v odseku 1 tohto článku ich dodávatelia na požiadanie nesprístupnia informácie uvedené v odseku 2 tohto článku, môžu vykonať svoje posúdenie rizika na základe informácií uverejnených Komisiou podľa článku 20 ods. 4 alebo podľa možnosti na základe inak verejne dostupných informácií.

Ak sa na základe posúdenia rizika uvedeného v odseku 2 zistia významné zraniteľné miesta z hľadiska narušenia dodávok, veľké spoločnosti uvedené v odseku 1 vynaložia úsilie na zmiernenie uvedených zraniteľných miest, a to aj posúdením možnosti diverzifikácie svojich dodávateľských reťazcov surovín alebo nahradenia strategických surovín.

Veľké spoločnosti uvedené v odseku 1 môžu svojmu predstavenstvu predložiť správu obsahujúcu výsledky posúdenia rizika uvedeného v odseku 2 vrátane zdroja informácií, na ktorých sa posúdenie zakladá, akýchkoľvek zistených významných rizík, ako aj plánovaných alebo vykonaných zmierňujúcich opatrení.

Členské štáty môžu od veľkých spoločností uvedených v odseku 1 požadovať, aby svojmu predstavenstvu predložili správu uvedenú v odseku 5 a žiadosti o informácie uvedené v odseku 3.

Článok 25

Spoločný nákup

Komisia vytvorí a prevádzkuje systém na agregovanie dopytu zainteresovaných podnikov usadených v Únii, ktoré spotrebúvajú strategické suroviny, a vyhľadávanie ponuky od dodávateľov, aby sa uspokojil tento agregovaný dopyt. Týka sa to tak nespracovaných, ako aj spracovaných strategických surovín.

Pred vytvorením systému uvedeného v odseku 1 Komisia po porade s Európskou radou pre kritické suroviny vykoná posúdenie očakávaného vplyvu systému na trh s každou strategickou surovinou s cieľom zabrániť neprimeranému vplyvu na hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

Na základe posúdenia uvedeného v odseku 2 Komisia pri vytváraní a prevádzkovaní systému uvedeného v odseku 1:

vyberie, na ktoré strategické suroviny a v ktorej fáze spracovania možno systém použiť, pričom zohľadní relatívne riziko spojené s dodávkami rôznych strategických surovín;

stanoví minimálne množstvá požadovanej strategickej suroviny na účasť v systéme, pričom zohľadní očakávaný počet zainteresovaných účastníkov a potrebu zabezpečiť zvládnuteľný počet účastníkov, pričom zohľadní potreby MSP.

Účasť na systéme uvedenom v odseku 3 písm. b) je otvorená a transparentná pre všetky podniky usadené v Únii, ktoré majú záujem.

Podniky v Únii zúčastnené na systéme uvedenom v odseku 1 môžu na transparentnom základe spoločne rokovať o nákupe vrátane cien alebo iných podmienok dohody o kúpe alebo využiť spoločný nákup s cieľom dosiahnuť lepšie podmienky so svojimi dodávateľmi alebo zabrániť nedostatku. Zúčastnené podniky v Únii musia dodržiavať právo Únie vrátane práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

Subjekty sú vylúčené z účasti na agregovaní dopytu a spoločnom nákupe, ako aj z účasti ako dodávatelia alebo poskytovatelia služieb, ak:

sa na ne vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie prijaté podľa článku 215 ZFEÚ;

sú v priamom alebo nepriamom vlastníctve fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia Únie, alebo pod ich priamou či nepriamou kontrolou, alebo konajú v ich mene alebo podľa ich pokynov.

Odchylne od článku 176 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 ( 8 ) Komisia prostredníctvom postupu obstarávania podľa uvedeného nariadenia zadá potrebné služby subjektu usadenému v Únii, ktorý na účel vytvorenia a prevádzky systému uvedeného v odseku 1 tohto článku koná ako poskytovateľ služieb. Vybraný poskytovateľ služieb nesmie mať žiadny konflikt záujmov.

Komisia vymedzí v zmluve o poskytovaní služieb úlohy, ktoré má zabezpečovať poskytovateľ služieb vrátane pridelenia dopytu, pridelenia prístupových práv k dodávkam, registrácie a overovania všetkých účastníkov, zverejňovania a vykazovania činností, a akékoľvek iné úlohy potrebné na vytvorenie a prevádzkovanie systému uvedeného v odseku 1 tohto článku. V zmluve o poskytovaní služieb sa riešia aj praktické opatrenia týkajúce sa činnosti poskytovateľa služieb vrátane používania nástroja informačných technológií, bezpečnostných opatrení, meny alebo mien, platobného režimu a záväzkov.

Komisia musí mať v zmluve o poskytovaní služieb s poskytovateľom služieb vyhradené právo na jeho monitorovanie a vykonávanie jeho auditu. Na uvedený účel musí mať Komisia neobmedzený prístup k informáciám, ktorými poskytovateľ služieb disponuje vo vzťahu k zmluve. Všetky servery a informácie musia byť fyzicky umiestnené a uchovávané na území Únie.

10.

V zmluve o poskytovaní služieb s poskytovateľom služieb sa určí vlastníctvo informácií, ktoré poskytovateľ služieb získal, a stanoví sa možný prenos uvedených informácií Komisii pri ukončení alebo uplynutí platnosti zmluvy o poskytovaní služieb.

KAPITOLA 5

UDRŽATEĽNOSŤ

ODDIEL 1

Obehovosť

Článok 26

Vnútroštátne opatrenia týkajúce sa obehovosti

Každý členský štát do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 7 prijme a zavedie národné programy, ktoré obsahujú alebo do ktorých sa zahrnú opatrenia určené na:

stimuláciu technologického pokroku a efektívneho využívanie zdrojov s cieľom zmierniť očakávaný nárast spotreby kritických surovín v Únii;

podporu predchádzania vzniku odpadu a zvýšenie opätovného použitia a opráv výrobkov a komponentov s významným potenciálom zhodnotenia kritických surovín;

zvýšenie zberu, triedenia a spracovania odpadu s relevantným potenciálom zhodnotenia kritických surovín vrátane kovového šrotu, a zabezpečenie ich zaradenia do vhodného systému recyklácie s cieľom maximalizovať dostupnosť a kvalitu recyklovateľného materiálu ako vstupu pre zariadenia na recykláciu kritických surovín;

zvýšenie využitia druhotných kritických surovín, a to aj prostredníctvom opatrení, ako je zohľadnenie recyklovaného obsahu v kritériách na vyhodnotenie ponúk v rámci verejného obstarávania alebo finančné stimuly na používanie druhotných kritických surovín;

zvýšenie technologickej zrelosti technológií na recykláciu kritických surovín a podpora obehového dizajnu, efektívnosti materiálov a nahrádzania kritických surovín vo výrobkoch a v aplikáciách, a to aspoň začlenením podporných opatrení na tento účel v rámci národných programov v oblasti výskumu a inovácií;

zabezpečenie toho, aby boli zavedené opatrenia, ktoré jeho pracovnú silu vybavia zručnosťami potrebnými na podporu obehovosti hodnotového reťazca kritických surovín, vrátane opatrení na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu;

ak má výrobca uhradiť finančné príspevky v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z rozšírenej zodpovednosti výrobcu podľa vnútroštátneho práva v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 2008/98/ES, podporu modulácie takýchto finančných príspevkov s cieľom stimulovať väčší podiel druhotných kritických surovín zhodnotených z odpadu, recyklovaných v súlade s príslušnými environmentálnymi normami Únie, ktoré sa majú zahrnúť do výrobkov;

prijatie potrebných opatrení, aby sa zabezpečilo, že kritické suroviny, ktoré sa vyvážajú po tom, ako sa prestali považovať za odpad, spĺňajú príslušné podmienky v súlade so smernicou 2008/98/ES a ďalšími príslušnými právnymi predpismi Únie;

v relevantných prípadoch podporu používania noriem kvality Únie pre procesy recyklácie tokov odpadu obsahujúcich kritické suroviny.

Programy uvedené v odseku 1 tohto článku sa môžu začleniť do nových alebo existujúcich programov odpadového hospodárstva a programov predchádzania vzniku odpadu prijatých podľa článkov 28 a 29 smernice 2008/98/ES.

Národné programy uvedené v prvom pododseku sa preskúmajú do piatich rokov od ich prijatia a v prípade potreby sa aktualizujú.

Programy uvedené v odseku 1 musia pokrývať najmä výrobky a odpad, ktoré nie sú predmetom žiadnych osobitných požiadaviek na zber, spracovanie, recykláciu alebo opätovné použitie podľa práva Únie. Opatrenia, ktoré sa týkajú ostatných výrobkov a odpadu, sa vykonávajú v súlade s právom Únie.

Pokiaľ ide o odsek 1 písm. b), c) a d), programy uvedené v uvedených písmenách môžu bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 ZFEÚ, zahŕňať zavedenie finančných stimulov, ako sú zľavy, peňažné odmeny alebo systémy vratných záloh na podporu prípravy na opätovné použitie a opätovného použitia výrobkov s relevantným potenciálom zhodnotenia kritických surovín a zberu a spracovania odpadu z takýchto výrobkov.

Vnútroštátne opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sú navrhnuté tak, aby sa zabránilo prekážkam obchodu a narušeniam hospodárskej súťaže v súlade so ZFEÚ.

Členské štáty oddelene určia a nahlásia množstvá komponentov, ktoré obsahujú relevantné množstvá kritických surovín odstránených z odpadu z elektrických a elektronických zariadení a množstvá kritických surovín zhodnotených z takýchto zariadení.

Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví formát a podrobnosti takéhoto nahlasovania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3

Prvým vykazovaným obdobím je prvý úplný kalendárny rok po prijatí uvedených vykonávacích aktov. Členské štáty predkladajú uvedené údaje vtedy, keď Komisii nahlasujú údaje týkajúce sa množstva recyklovaného odpadu z elektrických a elektronických zariadení podľa článku 16 ods. 6 smernice 2012/19/EÚ.

Členské štáty poskytnú vo svojich správach predložených podľa článku 45 informácie o prijatí národných programov uvedených v odseku 1 tohto článku a o pokroku v účinnom vykonávaní opatrení prijatých podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.

Komisia do 24. mája 2025 prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví zoznam výrobkov, komponentov a tokov odpadu, ktoré sa prinajmenšom považujú za také, ktoré majú relevantný potenciál zhodnotenia kritických surovín v zmysle odseku 1 písm. b) a c).

Pri vypracúvaní uvedeného zoznamu Komisia zohľadní:

celkové množstvo kritických surovín, ktoré možno zhodnotiť z týchto výrobkov, komponentov a tokov odpadu;

rozsah, v akom sa na tieto výrobky, komponenty a toky odpadu vzťahuje právo Únie;

medzery v regulácii;

osobitné výzvy, ktoré ovplyvňujú zber a spracovanie odpadu výrobkov, komponentov a tokov odpadu;

doterajšie systémy zberu a spracovania odpadu, ktoré sa uplatňujú na výrobky, komponenty a toky odpadu.

Vykonávacie akty uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3

Článok 27

Zhodnocovanie kritických surovín z ťažobného odpadu

Prevádzkovatelia povinní vypracúvať programy odpadového hospodárstva v súlade s článkom 5 smernice 2006/21/ES poskytujú príslušnému orgánu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 27 uvedenej smernice predbežnú štúdiu o ekonomickom posúdení týkajúcu sa potenciálneho zhodnotenia kritických surovín z:

ťažobného odpadu uskladneného v zariadení; a

vzniknutého ťažobného odpadu alebo, ak sa to považuje za účinnejšie, z vyťaženého objemu skôr, ako sa stal odpadom.

Prevádzkovatelia sú oslobodení od povinnosti stanovenej v prvom pododseku tohto odseku, ak môžu preukázať príslušnému orgánu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 27 smernice 2006/21/ES s veľkou mierou istoty, že ťažobný odpad neobsahuje kritické suroviny, ktoré sú technicky zhodnotiteľné.

Štúdia uvedená v odseku 1 obsahuje aspoň odhad množstiev a koncentrácií kritických surovín, ktoré obsahuje ťažobný odpad a vyťažený objem, a posúdenie možnosti ich technického a hospodárskeho zhodnotenia. Prevádzkovatelia špecifikujú metódy používané na odhad uvedených množstiev a koncentrácií.

Prevádzkovatelia zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom predložia do 24. novembra 2026 štúdiu uvedenú v odseku 1 tohto článku príslušnému orgánu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 27 smernice 2006/21/ES. Prevádzkovatelia nových zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom predložia uvedenú štúdiu príslušnému orgánu v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 27 smernice 2006/21/ES pri predkladaní svojich programov odpadového hospodárstva v súlade s článkom 7 uvedenej smernice.

Členské štáty zriadia databázu uzavretých zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom, ktoré sa nachádzajú na ich území, vrátane opustených zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom s výnimkou uzavretých zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom, ak na základe osobitných vlastností skládok odpadu alebo geologických podmienok je prítomnosť potenciálne technicky zhodnotiteľných množstiev kritických surovín nepravdepodobná. Uvedená databáza obsahuje informácie o:

umiestnení, veľkosti areálu a objeme odpadu, alebo v náležitých prípadoch o odhadovanom objeme odpadu zariadenia na nakladanie s ťažobným odpadom;

prevádzkovateľovi alebo bývalom prevádzkovateľovi zariadenia na nakladanie s ťažobným odpadom, a v náležitom prípade o ich právnom nástupcovi;

približných množstvách a koncentráciách všetkých surovín obsiahnutých v ťažobnom odpade a v náležitom prípade v pôvodnom ložisku nerastných surovín v súlade s odsekom 7;

akýchkoľvek dodatočných informáciách, ktoré členský štát považuje za významné na to, aby sa dali zhodnotiť kritické suroviny zo zariadenia na nakladanie s ťažobným odpadom.

Členské štáty do 24. novembra 2027 prijmú a vykonávajú opatrenia na podporu zhodnocovania kritických surovín z ťažobného odpadu, najmä z uzavretých zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom identifikovaných v databáze uvedenej v odseku 4 ako zariadenia, ktoré obsahujú potencionálne hospodársky zhodnotiteľné kritické suroviny.

Databáza uvedená v odseku 4 sa zriadi do ►C1 24. novembra 2025 ◄ a všetky informácie sa musia do tejto databázy vložiť do 24. mája 2027. Sprístupní sa vo verejne prístupnej a digitálnej forme a aktualizuje sa aspoň každé tri roky, aby sa do nej zahrnuli dodatočné dostupné informácie a novo uzavreté alebo novo identifikované zariadenia.

V záujme poskytovania informácií uvedených v odseku 4 písm. c) vykonávajú členské štáty aspoň tieto činnosti:

v prípade uzavretých zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom členské štáty do ►C1 24. novembra 2025 ◄ komplexne preskúmajú dostupné povoľovacie spisy alebo v prípade, ak povoľovacie spisy neexistujú, inú dostupnú dokumentáciu;

v prípade zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom, keď by dostupné informácie mohli poukazovať na prítomnosť množstiev kritických surovín, ktoré by bolo potenciálne možné hospodársky zhodnotiť, členské štáty do 24. mája 2026 vykonajú aj odber reprezentatívnych geochemických vzoriek;

v prípade zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom, keď činnosti opísané v písmenách a) a b) tohto odseku naznačujú množstvá kritických surovín, ktoré by bolo potenciálne možné hospodársky zhodnotiť, členské štáty do 24. marca 2027 vykonajú aj podrobnejší odber vzoriek s následnou chemickou a mineralogickou charakterizáciou s využitím jadrovej karotáže alebo rovnocenných techník, ak je to environmentálne vhodné v súlade s uplatniteľnými environmentálnymi požiadavkami na úrovni Únie a v relevantných prípadoch s požiadavkami smernice 2006/21/ES.

Činnosti uvedené v odseku 7 sa vykonávajú v medziach vnútroštátnych právnych systémov týkajúcich sa zdrojov nerastných surovín, odpadu, vlastníckych práv, vlastníctva pozemkov, vplyvu na životné prostredie a zdravie a akýchkoľvek iných príslušných ustanovení. Ak takéto faktory bránia činnostiam, orgány členského štátu sa usilujú o spoluprácu s prevádzkovateľom alebo vlastníkom zariadenia na nakladanie s ťažobným odpadom. Výsledky činností uvedených v odseku 7 sa sprístupnia v rámci databázy uvedenej v odseku 4. Ak je to možné, členské štáty zahrnú do databázy klasifikáciu uzavretých zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom podľa rámcovej klasifikácie zdrojov Organizácie Spojených národov.

Článok 28

Recyklovateľnosť permanentných magnetov

Od dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 2 každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza na trh zariadenia na zobrazovanie magnetickou rezonanciou, zariadenia na výrobu veternej energie, priemyselné roboty, motorové vozidlá, ľahké dopravné prostriedky, zariadenia na výrobu chladu, tepelné čerpadlá, elektromotory, a to aj v prípade, že sú elektromotory integrované v iných výrobkoch, automatické práčky, bubnové sušičky, mikrovlnné rúry, vysávače alebo umývačky riadu, musí zabezpečiť, aby tieto výrobky boli označené výrazným, jasne čitateľným a nezmazateľným označením, na ktorom sa uvádza:

či uvedené výrobky obsahujú jeden alebo viac permanentných magnetov;

pokiaľ výrobok obsahuje jeden alebo viac permanentných magnetov, či tieto permanentné magnety patria k niektorému z týchto typov:

neodým-železo-bór;

ii)

samárium-kobalt;

iii)

hliník-nikel-kobalt;

iv)

ferit.

Komisia do ►C1 24. novembra 2025 ◄ prijme vykonávací akt, v ktorom stanoví formát označovania uvedený v odseku 1 tohto článku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3

Od dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 2 každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza na trh výrobky uvedené v odseku 1 obsahujúce jeden alebo viac permanentných magnetov typu uvedeného v odseku 1 písm. b), musí zabezpečiť, aby bol na výrobku alebo v ňom prítomný nosič údajov.

Nosič údajov uvedený v odseku 3 sa prepojí s jedinečným identifikátorom produktu, ktorý umožňuje prístup k týmto údajom:

meno, registrované obchodné meno alebo registrovaná ochranná známka a poštová adresa zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby a, ak sú dostupné, elektronické komunikačné prostriedky, ktorými ich možno kontaktovať;

informácie o hmotnosti, umiestnení a chemickom zložení všetkých jednotlivých permanentných magnetov, ktoré sú súčasťou výrobku, a o prítomnosti a druhu použitej povrchovej úpravy, lepidiel a akýchkoľvek aditív v magnetoch;

informácie umožňujúce prístup ku všetkým permanentným magnetom obsiahnutým vo výrobku a ich bezpečné odstránenie, ktoré obsahujú aspoň postupnosť všetkých krokov na odstránenie, nástrojov alebo technológií na prístup k permanentnému magnetu a jeho odstránenie bez toho, aby bolo dotknuté poskytovanie informácií pre spracovateľské zariadenia podľa článku 15 ods. 1 smernice 2012/19/EÚ.

V prípade výrobkov, v ktorých sú permanentné magnety obsiahnuté výlučne v jednom alebo vo viacerých elektrických motoroch zabudovaných vo výrobku, možno informácie uvedené v odseku 4 písm. b) nahradiť informáciami o umiestnení uvedených elektrických motorov a informácie uvedené v odseku 4 písm. c) možno nahradiť informáciami o prístupe k elektrickým motorom a o ich odstránení, ktoré obsahujú aspoň postupnosť všetkých krokov na odstránenie, nástroje alebo technológie požadované na prístup k elektrickým motorom a na ich odstránenie.

V prípade výrobkov uvedených v odseku 3, pri ktorých sa pas výrobku vyžaduje podľa iného právneho aktu Únie, sa informácie uvedené v odseku 4 zahrnú do uvedeného pasu výrobku.

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza na trh výrobok uvedený v odseku 3, zabezpečí, aby informácie uvedené v odseku 4 boli úplné, aktuálne a presné a zostali dostupné najmenej počas obdobia, ktoré zodpovedá typickej životnosti výrobku, predĺženého o 10 rokov, a to aj po platobnej neschopnosti, likvidácii alebo ukončení činnosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby v Únii. Uvedená osoba môže poveriť inú fyzickú alebo právnickú osobu, aby konala v jej mene.

Informácie uvedené v odseku 4 odkazujú na model výrobku alebo, ak sa informácie o jednotkách toho istého modelu líšia, na osobitnú dávku alebo jednotku. Informácie uvedené v odseku 4 musia byť prístupné opravovniam, recyklátorom, orgánom dohľadu nad trhom a colným orgánom.

Ak sa v harmonizačných právnych predpisoch Únie stanovia informačné požiadavky týkajúce sa recyklácie permanentných magnetov pre akékoľvek výrobky uvedené v odseku 1, uvedené požiadavky sa uplatňujú na dotknuté výrobky namiesto tohto článku.

Výrobky primárne navrhnuté na použitie v obrannom alebo vo vesmírnom priemysle sú vyňaté z požiadaviek stanovených v tomto článku.

10.

Tento článok sa od 24. mája 2029 uplatňuje na zariadenia na zobrazovanie magnetickou rezonanciou, motorové vozidlá a ľahké dopravné prostriedky, ktoré sú typovo schválenými vozidlami kategórie L.

11.

Tento článok sa neuplatňuje na:

vozidlá na špeciálne účely v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 31 nariadenia (EÚ) 2018/858;

časti vozidla okrem základného vozidla, ktoré boli typovo schválené viacstupňovým typovým schválením kategórie N1, N2, N3, M2 alebo M3;

vozidlá vyrábané v malých sériách v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 30 nariadenia (EÚ) 2018/858.

12.

Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt v súlade s článkom 38 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením zoznamu kódov kombinovanej nomenklatúry v súlade s prílohou I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 ( 9 ) a opisov výrobkov zodpovedajúcich výrobkom uvedeným v odseku 1 tohto článku, a tak uľahčiť prácu colným orgánom, pokiaľ ide o uvedené výrobky a požiadavky stanovené v tomto článku a v článku 29.

Článok 29

Recyklovaný obsah permanentných magnetov

Do 24. mája 2027, alebo dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v odseku 2, podľa toho, čo nastane neskôr, akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvádza na trh výrobky uvedené v článku 28 ods. 1 obsahujúce jeden alebo viac permanentných magnetov uvedených v článku 28 ods. 1 písm. b) bodoch i), ii) a iii) a v prípade ktorých celková hmotnosť všetkých takýchto permanentných magnetov presiahne 0,2 kg, musí zverejniť na voľne prístupnom webovom sídle podiel neodýmu, dysprózia, prazeodýmu, terbia, bóru, samária, niklu a kobaltu zhodnotený zo spotrebiteľského odpadu, ktorý je prítomný v permanentných magnetoch obsiahnutých vo výrobku.

Komisia do 24. mája 2026 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 38, ktorým sa doplní toto nariadenie stanovením pravidiel výpočtu a overovania podielu neodýmu, dysprózia, prazeodýmu, terbia, bóru, samária, niklu a kobaltu zhodnoteného zo spotrebiteľského odpadu, ktorý je prítomný v permanentných magnetoch obsiahnutých vo výrobkoch uvedených v odseku 1 tohto článku.

V pravidlách výpočtu a overovania sa určí platný postup posudzovania zhody spomedzi modulov uvedených v prílohe II k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES ( 10 ), a to s úpravami potrebnými vzhľadom na dotknuté výrobky. Pri určovaní platného postupu posudzovania zhody Komisia zohľadní tieto kritériá:

vhodnosť príslušného modulu pre daný typ výrobku a jeho primeranosť sledovanému verejnému záujmu;

povaha rizík, ktoré môžu z výrobku vyplynúť, a miera, do akej posudzovanie zhody zodpovedá typu a úrovni rizika;

ak je povinná účasť tretej strany, výrobca musí mať na výber medzi modulmi zabezpečenia kvality a osvedčenia výrobku, ktoré sú uvedené v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES.

Komisia po nadobudnutí účinnosti delegovaného aktu prijatého podľa odseku 2 a v každom prípade do 31. decembra 2031 prijme delegované akty, ktorými sa doplní toto nariadenie stanovením minimálnych podielov neodýmu, dysprózia, prazeodýmu, terbia, bóru, samária, niklu a kobaltu zhodnotených zo spotrebiteľského odpadu, ktoré musia byť prítomné v permanentných magnetoch obsiahnutých vo výrobkoch uvedených v odseku 1.

Delegované akty uvedené v prvom pododseku môžu na rôzne výrobky uplatňovať rôzne minimálne podiely a môžu vylúčiť určité výrobky. Stanovia sa v nich prechodné obdobia prispôsobené zložitosti úpravy výrobkov, na ktoré sa vzťahuje opatrenie na zabezpečenie súladu.

Minimálny podiel uvedený v prvom pododseku vyplýva z predchádzajúceho posúdenia vplyvov, pričom sa zohľadní:

existujúca a predpokladaná dostupnosť neodýmu, dysprózia, prazeodýmu, terbia, bóru, samária, niklu a kobaltu zhodnotených zo spotrebiteľského odpadu;

informácie získané podľa odseku 1 a pomerná distribúcia podielu recyklovaného obsahu v permanentných magnetoch obsiahnutých vo výrobkoch uvedených na trh podľa odseku 1;

technický a vedecký pokrok vrátane závažných zmien v oblasti technológií permanentných magnetov, ktoré ovplyvňujú druh zhodnocovaných surovín;

skutočný a potenciálny príspevok minimálneho podielu k cieľom Únie v oblasti klímy a životného prostredia;

možné vplyvy na fungovanie výrobkov, ktoré obsahujú permanentné magnety;

potrebu predchádzať neúmerným nepriaznivým vplyvom na dostupnosť permanentných magnetov a výrobkov obsahujúcich permanentné magnety.

Ak sa v harmonizačných právnych predpisoch Únie stanovia požiadavky týkajúce sa recyklácie permanentných magnetov pre akékoľvek výrobky uvedené v odseku 1, uvedené požiadavky sa uplatňujú na dotknuté výrobky namiesto tohto článku.

Fyzické a právnické osoby, ktoré uvádzajú na trh výrobky uvedené v odseku 1, odo dňa začatia uplatňovania požiadavky stanovenej v odseku 1 pri ponúkaní výrobkov uvedených v odseku 1 na predaj vrátane predaja na diaľku alebo ich vystavenia v rámci obchodnej činnosti, zabezpečujú, aby ich zákazníci mali pred uzavretím kúpnej zmluvy prístup k informáciám uvedeným v odseku 1.

Fyzické a právnické osoby, ktoré uvádzajú na trh výrobky uvedené v odseku 1, nesmú poskytovať ani zobrazovať štítky, značky, symboly ani nápisy, ktoré by mohli zákazníkov uvádzať do omylu alebo spôsobovať nejasnosti, pokiaľ ide o informácie uvedené v odseku 1. Výrobky primárne navrhnuté na použitie v obrannom alebo vo vesmírnom priemysle sú vyňaté z požiadaviek stanovených v tomto článku.

V prípade zariadení na zobrazovanie magnetickou rezonanciou, motorových vozidiel a ľahkých dopravných prostriedkov, ktoré sú typovo schválenými vozidlami kategórie L, sa požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 5 uplatňujú päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v odseku 2.

Tento článok sa neuplatňuje na:

vozidlá na špeciálne účely v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 31 nariadenia (EÚ) 2018/858;

časti vozidla okrem základného vozidla, ktoré boli typovo schválené viacstupňovým typovým schválením kategórie N1, N2, N3, M2 alebo M3;

vozidlá vyrábané v malých sériách v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 30 nariadenia (EÚ) 2018/858.

ODDIEL 2

Certifikácia a environmentálna stopa

Článok 30

Uznané systémy

Vlády, priemyselné združenia a zoskupenia zainteresovaných organizácií, ktoré vyvinuli systémy certifikácie v súvislosti s udržateľnosťou kritických surovín a dohliadajú na ne (ďalej len „vlastníci systémov“), môžu požiadať Komisiu o uznanie svojich systémov.

Žiadosti uvedené v prvom pododseku tohto odseku musia obsahovať relevantné dôkazy týkajúce sa splnenia kritérií stanovených v prílohe IV.

Komisia do 24. mája 2027 prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví jednotný vzor, ktorý majú používať vlastníci systémov na poskytovanie minimálnych informácií, ktoré majú obsahovať žiadosti uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3

Rozsah dokumentácie požadovanej na vyplnenie jednotného vzoru uvedeného v treťom pododseku musí byť primeraný.

Ak na základe dôkazov poskytnutých podľa odseku 1 tohto článku Komisia určí, že systém certifikácie spĺňa kritériá stanovené v prílohe IV alebo určitú podskupinu týchto kritérií, prijme vykonávacie akty, ktorými sa uvedený systém uzná a v ktorých špecifikuje uznané pokrytie daného systému. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3

Uznané pokrytie každého systému sa špecifikuje podľa týchto aspektov:

fázy hodnotového reťazca surovín pokryté systémom;

fázy životného cyklu projektu pokryté systémom, a to aj pred ním, počas neho a po jeho skončení; a

aspekty udržateľnosti a kategórie environmentálnych rizík uvedené v prílohe IV bode 2, ktorými sa systém zaoberá.

Požiadavky stanovené v prílohe IV bode 1 písm. a) až d) sú predpokladom pre akéhokoľvek uznanie systému.

Komisia aspoň každé tri roky odo dňa uplatňovania akéhokoľvek vykonávacieho aktu prijatého podľa odseku 2 overuje, či systém naďalej spĺňa kritériá stanovené v prílohe IV alebo uznanú podskupinu týchto kritérií.

Vlastníci uznaných systémov bezodkladne informujú Komisiu o všetkých zmenách alebo aktualizáciách týkajúcich sa plnenia kritérií stanovených v prílohe IV alebo uznanej podskupiny týchto kritérií, ktoré sa vykonali v týchto systémoch. Komisia posúdi, či takéto zmeny alebo aktualizácie ovplyvňujú základ pre uznanie a prijme primerané opatrenia.

Ak existuje dôkaz o opakovaných alebo závažných prípadoch, keď hospodárske subjekty vykonávajúce uznaný systém nesplnili požiadavky tohto systému, Komisia po porade s vlastníkom uznaného systému preskúma, či tieto prípady nepoukazujú na nedostatky systému, ktoré ovplyvňujú základ pre uznanie, a prijme primerané opatrenia.

Ak Komisia zistí nedostatky uznaného systému, ktoré ovplyvňujú základ pre uznanie, môže poskytnúť vlastníkovi systému primeranú lehotu v trvaní najviac 12 mesiacov na prijatie nápravných opatrení.

Ak vlastník systému neprijme alebo odmietne prijať potrebné nápravné opatrenia a ak Komisia určí, že nedostatky uvedené v odseku 6 tohto článku znamenajú, že systém už nespĺňa kritériá stanovené v prílohe IV alebo uznanú podskupinu týchto kritérií, Komisia zruší uznanie systému prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3

Komisia zriadi a aktualizuje register uznaných systémov. Uvedený register sa zverejní na voľne prístupnom webovom sídle. Toto webové sídlo tiež umožňuje získať spätnú väzbu od všetkých príslušných zainteresovaných strán týkajúcu sa vykonávania uznaných systémov. Takáto spätná väzba sa predloží vlastníkom relevantných systémov na zváženie.

Článok 31

Vyhlásenie o environmentálnej stope

So zreteľom na výsledok správy uvedenej v odseku 2 tohto článku a posúdenia potrebnosti a primeranosti na účely odseku 3 tohto článku je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38, ktorými doplní toto nariadenie s cieľom stanoviť pravidlá výpočtu a overovania environmentálnej stopy rôznych kritických surovín v súlade s prílohou V a s prihliadnutím na vedecky podložené metódy posudzovania a príslušné medzinárodné normy. Podľa pravidiel výpočtu a overovania sa identifikujú aspoň tri najrelevantnejšie kategórie vplyvu na životné prostredie, ktoré predstavujú väčšinu celkovej environmentálnej stopy. Jednou z kategórií vplyvu na životné prostredie sú emisie skleníkových plynov. Vyhlásenie o stope sa obmedzí na uvedené kategórie vplyvu na životné prostredie.

Komisia do ►C1 24. novembra 2025 ◄ predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej uvedie, pri ktorých kritických surovinách sa má prednostne posudzovať, či je povinnosť deklarovať environmentálnu stopu kritických surovín potrebná a primeraná.

V súvislosti s kritickými surovinami, ktoré Komisia prednostne určí, Komisia predloží závery posúdenia potrebnosti a primeranosti na účely odseku 3 do 12 mesiacov od predloženia správy uvedenej v prvom pododseku tohto odseku.

Komisia prijme pravidlá výpočtu a overovania pre konkrétnu kritickú surovinu, ak po zvážení rôznych relevantných kategórií vplyvov na životné prostredie dospeje k záveru, že dotknutá kritická surovina má významnú environmentálnu stopu a že povinnosť podať vyhlásenie o environmentálnej stope tejto kritickej suroviny podľa kategórií vplyvu na životné prostredie uvedených v odseku 1 v prípade jej uvedenia na trh je preto potrebná a primeraná a prispeje k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia tým, že uľahčí dodávky kritických surovín s nižšou environmentálnou stopou.

Pri posudzovaní, či je povinnosť stanovená v odseku 6 tohto článku potrebná, Komisia zohľadní:

či a ako a nakoľko efektívne sa už dosiahli ciele Únie v oblasti klímy a životného prostredia prostredníctvom iných právnych aktov Únie uplatniteľného na dotknutú kritickú surovinu;

existenciu a zavádzanie príslušných medzinárodných noriem a usmernení alebo možnosti dosiahnuť dohodu o takýchto normách na medzinárodnej úrovni, ako aj udržateľné postupy na trhu vrátane dobrovoľných systémov uznaných podľa článku 30 ods. 2;

účinnosť strategických partnerstiev, strategických projektov, obchodných dohôd a iných medzinárodných nástrojov a podporných činností, ktoré Únia vykonáva pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia;

súvisiace ekonomické náklady a administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov.

Komisia vykonáva predchádzajúce posudzovanie vplyvov na účely rozhodnutia o prijatí delegovaného aktu podľa odseku 1. Uvedené posudzovanie musí:

okrem iného vychádzať z konzultácie:

so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú priemyselné odvetvia vrátane spotrebiteľských odvetví, MSP a v relevantných prípadoch remeselná výroba, sociálni partneri, obchodníci, maloobchodníci, dovozcovia, organizácie podporujúce ľudské zdravie a ochranu životného prostredia, spotrebiteľské organizácie a akademická obec;

ii)

s tretími krajinami alebo so zámorskými krajinami či územiami, ktorých obchod s Úniou môže táto povinnosť výrazne ovplyvniť;

iii)

s Európskou radou pre kritické suroviny;

iv)

v náležitých prípadoch s agentúrami Únie s právomocou v oblasti ochrany životného prostredia;

zabezpečiť, aby žiadne takéto opatrenie nebolo pripravené, prijaté ani uplatňované na účel alebo s cieľom vytvorenia zbytočných prekážok medzinárodného obchodu a aby nebolo pre obchod reštriktívnejšie, než je potrebné na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia, pričom sa prihliadne na schopnosť dodávateľov z tretích krajín dodržiavať takéto vyhlásenie tak, že nebudú neprimerane ovplyvnené súhrnné obchodné toky a náklady na kritické suroviny;

posúdiť, či podobné povinnosti podľa práva Únie priniesli zamýšľané účinky a významne prispeli k dosiahnutiu environmentálnych cieľov Únie;

posúdiť, či by opatrenie prispelo k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia bez toho, aby neprimerane ovplyvnilo schopnosť priemyslu Únie získavať dotknutú kritickú surovinu.

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá uvedie na trh kritické suroviny, a to aj spracované a recyklované kritické suroviny, v prípade ktorých Komisia prijala pravidlá výpočtu a overovania podľa odseku 1, sprístupní vyhlásenie o environmentálnej stope.

Požiadavka stanovená v prvom pododseku sa uplatňuje na každý jednotlivý druh kritickej suroviny uvedený na trh a neuplatňuje sa na kritické suroviny obsiahnuté v medziproduktoch alebo konečných výrobkoch.

Vyhlásenie o environmentálnej stope uvedené v odseku 6 obsahuje tieto informácie:

meno, registrované obchodné meno alebo registrovanú ochrannú známku a poštovú adresu zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby a elektronické komunikačné prostriedky, ktorými ich možno kontaktovať;

informácie o druhu kritickej suroviny, na ktorú sa vyhlásenie vzťahuje;

informácie o krajine a regióne, v ktorých sa kritická surovina vyťažila, spracovala, rafinovala a v náležitom prípade recyklovala;

environmentálnu stopu kritickej suroviny vypočítanú v súlade s uplatniteľnými pravidlami overovania a výpočtu prijatými podľa odseku 1;

výkonnostnú triedu vzhľadom na environmentálnu stopu, ktorej kritická surovina zodpovedá, stanovenú v súlade s uplatniteľným delegovaným aktom prijatým podľa odseku 8;

webový odkaz na verejnosti dostupnú verziu štúdie, z ktorej vychádzajú závery vyhlásenia o environmentálnej stope.

Komisia v primeranej lehote prijme delegované akty v súlade s článkom 38, ktorými doplní toto nariadenie stanovením výkonnostných tried vzhľadom na environmentálnu stopu kritických surovín, v prípade ktorých boli prijaté pravidlá výpočtu a overovania podľa odseku 1 tohto článku v súlade s prílohou V.

Komisia pri stanovovaní pravidiel výpočtu environmentálnej stopy medziproduktov a konečných výrobkov obsahujúcich kritické suroviny vyžaduje, aby sa podľa možnosti používali pravidlá výpočtu environmentálnej stopy uvedené v tomto článku.

10.

Vyhlásenie o environmentálnej stope sa zverejní na voľne prístupnom webovom sídle a musí byť ľahko zrozumiteľné.

Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom stanoviť formát vyhlásenia o environmentálnej stope uvedeného v odseku 6 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3

11.

Fyzické a právnické osoby, ktoré uvádzajú na trh kritické suroviny, pri ponúkaní kritických surovín na predaj vrátane predaja na diaľku alebo ich vystavenia v rámci obchodnej činnosti zabezpečujú, aby ich zákazníci mali pred uzavretím kúpnej zmluvy prístup k vyhláseniu o environmentálnej stope.

Fyzické a právnické osoby, ktoré uvádzajú na trh kritické suroviny, nesmú poskytovať ani zobrazovať štítky, značky, symboly ani nápisy, ktoré by mohli zákazníkov uvádzať do omylu alebo spôsobovať nejasnosti, pokiaľ ide o informácie uvedené vo vyhlásení o environmentálnej stope.

ODDIEL 3

Voľný pohyb, zhoda a dohľad nad trhom

Článok 32

Voľný pohyb

Členské štáty nesmú z dôvodov týkajúcich sa informácií o recyklácii alebo recyklovanom obsahu permanentných magnetov alebo z dôvodov týkajúcich sa informácií o environmentálnej stope kritickej suroviny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zakázať či obmedziť sprístupnenie na trhu alebo uvedenie do prevádzky v prípade výrobkov, ktoré obsahujú permanentné magnety, alebo kritických surovín, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, ani tomu brániť.

Členské štáty nesmú na obchodných veľtrhoch, výstavách, praktických ukážkach alebo podobných podujatiach brániť predvedeniu výrobkov, ktoré obsahujú permanentné magnety, alebo kritických surovín, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, za predpokladu, že je viditeľne uvedené, že takéto výrobky alebo kritické suroviny nie sú v súlade s týmto nariadením a nemôžu byť sprístupnené na trhu, kým s ním nebudú v súlade.

Článok 33

Zhoda a dohľad nad trhom

Pred uvedením výrobku, na ktorý sa vzťahuje článok 28 alebo 29, na trh, zodpovedné fyzické alebo právnické osoby zabezpečia, aby sa vykonal platný postup posudzovania zhody a aby sa vypracovala požadovaná technická dokumentácia. Ak sa postupom posudzovania zhody preukáže zhoda výrobku s príslušnými požiadavkami, zodpovedné fyzické alebo právnické osoby zabezpečia, aby sa vypracovalo EÚ vyhlásenie o zhode a umiestnilo označenie CE.

Postupom posudzovania zhody výrobkov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky stanovené v článku 28 tohto nariadenia, je postup stanovený v prílohe IV k smernici 2009/125/ES, pokiaľ sa na tieto výrobky nevzťahujú aj požiadavky stanovené v článku 29 tohto nariadenia, pričom v takom prípade je postupom posudzovania zhody postup stanovený v pravidlách výpočtu a overovania prijatých podľa článku 29 ods. 2 tohto nariadenia.

Tento článok sa nevzťahuje na výrobky, na ktoré sa vzťahuje typové schválenie podľa nariadenia (EÚ) 2018/858 alebo (EÚ) č. 168/2013.

Článok 34

Vykonávanie a zosúladenie s harmonizačnými právnymi predpismi Únie

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 na doplnenie článkov 28, 29, 31 a 33 s cieľom:

stanoviť požiadavky na technický návrh a prevádzku nosiča údajov a jedinečný identifikátor výrobku uvedený v článku 28 ods. 3 a 4;

odkazovať na technické normy, ktoré sa majú použiť v súvislosti s nosičom údajov a jedinečným identifikátorom výrobku uvedenými v článku 28 ods. 3 a 4;

stanoviť pravidlá na zaradenie jedinečného identifikátora výrobku uvedeného v článku 28 ods. 4 do registrov relevantných pre dohľad nad trhom a colné kontroly;

stanoviť požiadavky týkajúce sa colných kontrol v súvislosti s nosičom údajov a jedinečným identifikátorom výrobku uvedeným v článku 28 ods. 3 a 4;

stanoviť postupy zaobchádzania s výrobkami predstavujúcimi riziko na vnútroštátnej úrovni alebo formálny nesúlad, ako aj súvisiace ochranné postupy, ak sú vznesené námietky proti prijatým opatreniam dohľadu nad trhom;

stanoviť požiadavky týkajúce sa EÚ vyhlásenia o zhode a všeobecné zásady a pravidlá a podmienky umiestňovania označenia CE.

Uvedené delegované akty odkazujú na iné harmonizačné právne predpisy Únie, najmä smernicu 2009/125/ES, alebo zabezpečujú súlad s nimi, a zohľadňujú potrebu obmedziť administratívnu záťaž pri súčasnom zabezpečení účinného vykonávania článkov 28, 29 a 31 tohto nariadenia.

KAPITOLA 6

SPRÁVA A RIADENIE

Článok 35

Európska rada pre kritické suroviny

Týmto sa zriaďuje Európska rada pre kritické suroviny.

Európska rada pre kritické suroviny poskytuje Komisii poradenstvo a plní úlohy stanovené v tomto nariadení.

Článok 36

Zloženie a fungovanie Európskej rady pre kritické suroviny

Európska rada pre kritické suroviny je zložená zo zástupcov zo všetkých členských štátov a Komisie. Predsedá jej zástupca Komisia (ďalej len „predseda“).

Každý členský štát vymenuje do Európskej rady pre kritické suroviny zástupcu na vysokej úrovni. Ak je to relevantné, pokiaľ ide o funkciu a odborné znalosti, členský štát môže vymenovať rôznych zástupcov v súvislosti s rôznymi úlohami Európskej rady pre kritické suroviny. Každý zástupca vymenovaný do Európskej rady pre kritické suroviny má náhradníka. Hlasovacie práva majú len členské štáty. Každý členský štát má bez ohľadu na počet svojich zástupcov len jeden hlas.

Predseda pozve zástupcov Európskeho parlamentu, aby sa ako pozorovatelia zúčastnili na zasadnutiach Európskej rady pre kritické suroviny vrátane zasadnutí stálych alebo dočasných podskupín uvedených v odseku 8.

Predseda môže v prípade potreby pozvať zástupcov priemyslu, najmä MSP, občianskej spoločnosti, akademickej obce, odborových zväzov, miestnych alebo regionálnych orgánov, tretích krajín, zámorských krajín či území, ako aj Európskej obrannej agentúry, Európskej chemickej agentúry, Európskej environmentálnej agentúry a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, aby sa zúčastnili na zasadnutiach Európskej rady pre kritické suroviny alebo jej stálych alebo dočasných podskupín uvedených v odseku 8 ako pozorovatelia alebo aby poskytli písomné príspevky. Pozorovatelia sa nezúčastňujú na príprave poradných stanovísk Európskej rady pre kritické suroviny a jej podskupín.

Európska rada pre kritické suroviny na návrh Komisie prijme na svojom prvom zasadnutí svoj rokovací poriadok jednoduchou väčšinou svojich členov.

Európska rada pre kritické suroviny zasadá v pravidelných intervaloch s cieľom umožniť účinné plnenie svojich úloh stanovených v tomto nariadení. Európska rada pre kritické suroviny podľa potreby zasadá na základe odôvodnenej žiadosti Komisie alebo členského štátu, v ktorej sa odôvodní osobitný záujem v súvislosti so strategickým projektom na jeho území, ktorý si vyžaduje ďalšie zasadnutie.

Európska rada pre kritické suroviny zasadá aspoň:

každé tri mesiace na účely posudzovania žiadostí o strategické projekty podľa kapitoly 3 oddielu 2;

každých šesť mesiacov na účely rozvoja monitorovania podľa kapitoly 4;

jedenkrát ročne s cieľom prerokovať pokrok v plnení povinností členského štátu týkajúcich sa prieskumu stanoveného v kapitole 3 oddiele 5, a to aj z hľadiska aktualizácie zoznamov strategických alebo kritických surovín.

Komisia koordinuje činnosť Európskej rady pre kritické suroviny prostredníctvom výkonného sekretariátu, ktorý poskytuje technickú a logistickú podporu.

Európska rada pre kritické suroviny vykonáva tieto úlohy:

pravidelne rokuje o vykonávaní článku 9 a vymieňa si najlepšie postupy na účely urýchlenia povoľovacích konaní pre projekty v oblasti kritických surovín, ako aj zvýšenia účasti verejnosti a konzultácií na týchto projektoch;

v relevantných prípadoch navrhuje Komisii usmernenia k vykonávaniu článku 9 ods. 1, ktoré musia jednotné kontaktné miesta zohľadniť;

pravidelne rokuje o realizácii strategických projektov a v prípade potreby o opatreniach, ktoré by predkladateľ projektu alebo členský štát, ktorého územia sa strategický projekt týka, mohli prijať s cieľom ešte viac uľahčiť realizáciu týchto strategických projektov podľa článku 15;

poskytuje Komisii poradenstvo pri posudzovaní vytvárania systému spoločného nákupu podľa článku 25;

uľahčuje výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť ich národné programy podľa článku 26.

Európska rada pre kritické suroviny môže zriaďovať stále alebo dočasné podskupiny na riešenie konkrétnych otázok a plnenie konkrétnych úloh.

Európska rada pre kritické suroviny zriadi aspoň tieto stále podskupiny:

podskupinu na rokovanie o financovaní a koordináciu financovania strategických projektov v súlade s článkom 16, do ktorej sa majú prizývať ako pozorovatelia zástupcovia národných podporných bánk a inštitúcií, agentúr pre vývozné úvery, európskych rozvojových finančných inštitúcií, skupiny Európskej investičnej banky, iných medzinárodných finančných inštitúcií vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj a v náležitom prípade súkromných finančných inštitúcií;

podskupinu na rokovanie a výmenu názorov o opatreniach na zvýšenie informovanosti verejnosti o dodávateľskom reťazci kritických surovín a výmenu najlepších postupov týkajúcich sa účasti verejnosti a zapojenia zainteresovaných strán do projektov v oblasti kritických surovín, do ktorej sa majú pravidelne prizývať zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti ako pozorovatelia;

podskupinu, v ktorej sa združujú národné alebo v relevantných prípadoch regionálne geologické inštitúty alebo ústavy, alebo ak takéto inštitúty alebo ústavy neexistujú, príslušné národné orgány poverené všeobecným prieskumom, s cieľom prispieť ku koordinácii národných programov prieskumu vypracovaných podľa článku 19;

podskupinu na rokovanie a výmenu názorov o opatreniach na podporu obehovosti, efektívneho využívania zdrojov a nahrádzania kritických surovín;

podskupinu, v ktorej sa združujú národné agentúry pre dodávky a informácie pôsobiace v oblasti kritických surovín, alebo ak takéto agentúry neexistujú, príslušné národné orgány poverené touto záležitosťou, s cieľom prispieť k monitorovaniu a stresovému testovaniu Komisiou podľa článku 20;

podskupinu, v ktorej sa združujú národné agentúry pre reakciu na núdzové situácie a národné orgány zodpovedné za strategické zásoby, alebo ak takéto agentúry a orgány neexistujú, príslušné národné orgány poverené touto záležitosťou, s cieľom prispieť ku koordinácii strategických zásob stanovenej v článku 23.

Pri vykonávaní svojich úloh Európska rada pre kritické suroviny v prípade potreby zabezpečuje koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií s príslušnými štruktúrami reakcie na krízu a pripravenosti na krízu zriadenými podľa práva Únie.

Európska rada pre kritické suroviny prijíma potrebné opatrenia na zaistenie bezpečného zaobchádzania s dôvernými a citlivými obchodnými informáciami a ich spracúvania v súlade s článkom 46.

10.

Európska rada pre kritické suroviny vynaloží maximálne úsilie na to, aby prijímala rozhodnutia prostredníctvom konsenzu.

Článok 37

Medzinárodná spolupráca a strategické partnerstvá

Európska rada pre kritické suroviny pravidelne rokuje:

o rozsahu, v akom strategické partnerstvá uzavreté Úniou prispievajú k:

zvýšeniu bezpečnosti dodávok v Únii vrátane referenčných hodnôt stanovených v článku 5 ods. 1 písm. b);

ii)

zlepšeniu spolupráce medzi Úniou a partnerskými krajinami v celom hodnotovom reťazci kritických surovín, a to aj prostredníctvom programov rozvoja kapacít a transferu technológií na podporu obehovosti a zodpovednej recyklácie kritických surovín v krajinách, ktoré ich produkujú;

iii)

hospodárskemu a sociálnemu rozvoju partnerských krajín, a to aj podporou postupov udržateľného a obehového hospodárstva, dôstojných pracovných podmienok a dodržiavania ľudských práv v rámci ich hodnotových reťazcov surovín;

o konzistentnosti a potenciálnych synergiách medzi dvojstrannou spoluprácou členských štátov s príslušnými tretími krajinami a opatreniami vykonávanými Úniou v súvislosti so strategickými partnerstvami;

o tretích krajinách, ktoré by sa mohli uprednostniť pri uzatváraní strategických partnerstiev vzhľadom na tieto kritériá:

potenciálny príspevok tretej krajiny k bezpečnosti dodávok a tiež k ich odolnosti s prihliadnutím na jej potenciálne rezervy a ťažobné, spracovateľské a recyklačné kapacity v oblasti kritických surovín;

ii)

či by spolupráca medzi Úniou a treťou krajinou mohla zlepšiť schopnosť tretej krajiny zabezpečiť monitorovanie, prevenciu a minimalizáciu nepriaznivých vplyvov na životné prostredie prostredníctvom jej regulačného rámca a jeho vykonávania, využívanie sociálne zodpovedných postupov vrátane rešpektovania ľudských a pracovných práv, najmä v oblasti nútenej a detskej práce, zmysluplné zapojenie miestnych komunít vrátane pôvodného obyvateľstva, využívanie transparentných a zodpovedných obchodných praktík a prevenciu škodlivých vplyvov na riadne fungovanie verejnej správy a právneho štátu;

iii)

či existujú dohody o spolupráci medzi Úniou a treťou krajinou a v prípade rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových hospodárstiev potenciál na zavedenie investičných projektov v rámci stratégie Global Gateway, a to aj s cieľom uľahčiť investície do strategických projektov;

iv)

či a ako by v prípade rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových hospodárstiev mohlo partnerstvo prispieť k miestnej pridanej hodnote vrátane nadväzných činností a byť vzájomne prospešné pre Úniu i partnerskú krajinu;

poradenstve Komisii o tom, ako zabezpečiť, aby strategické partnerstvá uvedené v tomto odseku boli v súlade s politikami Únie týkajúcimi sa rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových ekonomík.

Rokovania Európskej rady pre kritické suroviny podľa odseku 1 nie sú dotknuté výsady Rady v súlade so zmluvami.

Členské štáty:

informujú Komisiu o svojej dvojstrannej spolupráci s príslušnými tretími krajinami, ak jej rozsah zahŕňa hodnotový reťazec kritických surovín;

môžu podporovať Komisiu pri vykonávaní opatrení spolupráce stanovených v strategických partnerstvách v celom hodnotovom reťazci surovín.

Komisia raz ročne informuje Európsky parlament a Radu o obsahu a výsledku rokovaní Európskej rady pre kritické suroviny podľa odseku 1.

KAPITOLA 7

DELEGOVANÉ PRÁVOMOCI A POSTUP VÝBORU

Článok 38

Vykonávanie delegovania právomoci

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 28 ods. 12, článku 29 ods. 2 a 3, článku 31 ods. 1 a 8 a článku 34 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie ôsmich rokov od 24. júna 2024. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto osemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 28 ods. 12, článku 29 ods. 2 a 3, článku 31 ods. 1 a 8 a článku 34 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 6 ods. 2, článku 28 ods. 12, článku 29 ods. 2 alebo 3, článku 31 ods. 1 alebo 8 alebo článku 34 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 39

Postup výboru

Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA 8

ZMENY

Článok 40

Zmena nariadenia (EÚ) č. 168/2013

V oddiele C1 tabuľky v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 168/2013 sa dopĺňa táto položka:

„15a

požiadavky na obehovosť permanentných magnetov

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 (*1)

(*1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj).“

Článok 41

Zmena nariadenia (EÚ) 2018/858

V oddiele G „Environmentálne vlastnosti a emisie“ tabuľky v časti I prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2018/858 sa dopĺňa táto položka:

„G 15

Požiadavky na obehovosť permanentných magnetov

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 (*1)

(*1)

Článok 42

Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1724

Nariadenie (EÚ) 2018/1724 sa mení takto:

V prílohe I sa dopĺňa tento riadok:

„AJ. Projekty v oblasti kritických surovín

1. jednotné kontaktné miesta zriadené alebo určené podľa článku 9 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 (*1)

2. informácie o procese udeľovania povolení

3. informácie o finančných a investičných službách

4. informácie o možnostiach financovania na úrovni Únie alebo členských štátov

5. informácie o službách na podporu podnikania, okrem iného vrátane daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb, miestneho daňového práva alebo pracovného práva

(*1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj).“

V prílohe II sa dopĺňa tento riadok:

„Projekty v oblasti kritických surovín

Postup týkajúci sa všetkých príslušných povolení na výstavbu a prevádzku projektov v oblasti kritických surovín vrátane stavebných povolení, povolení súvisiacich s chemikáliami a povolení na pripojenie do sústavy a environmentálneho posudzovania a povolení, ak sa to vyžaduje, a zahŕňa všetky žiadosti a postupy od potvrdenia, že žiadosť je úplná, až po oznámenie komplexného rozhodnutia o výsledku postupu zo strany dotknutého jednotného kontaktného miesta podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1252.

Všetky výstupy týkajúce sa postupov od uznania úplnosti žiadosti až po oznámenie komplexného rozhodnutia o výsledku postupu zo strany dotknutého jednotného kontaktného miesta podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1252.“

V prílohe III sa dopĺňa tento bod:

„9.

Dotknuté jednotné kontaktné miesto podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2024/1252.“

Článok 43

Zmeny nariadenia (EÚ) 2019/1020

Nariadenie (EÚ) 2019/1020 sa mení takto:

V článku 4 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.

Tento článok sa uplatňuje iba v súvislosti s výrobkami, ktoré podliehajú nariadeniam Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 ( *1 ), (EÚ) 2016/425 ( *2 ), (EÚ) 2016/426 ( *3 ) a (EÚ) 2024/1252 ( *4 ), a smerniciam Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES ( *5 ), 2006/42/ES ( *6 ), 2009/48/ES ( *7 ), 2009/125/ES ( *8 ), 2011/65/EÚ ( *9 ), 2013/29/EÚ ( *10 ), 2013/53/EÚ ( *11 ), 2014/29/EÚ ( *12 ), 2014/30/EÚ ( *13 ), 2014/31/EÚ ( *14 ), 2014/32/EÚ ( *15 ), 2014/34/EÚ ( *16 ), 2014/35/EÚ ( *17 ), 2014/53/EÚ ( *18 ) a 2014/68/EÚ ( *19 ).

V prílohe I sa dopĺňa tento bod:

„71. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistene bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj) v rozsahu, v akom sa týka požiadaviek stanovených v článku 28, 29 alebo 31 uvedeného nariadenia.“

KAPITOLA 9

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 44

Monitorovanie pokroku

Komisia do ►C1 24. novembra 2025 ◄ predloží správu obsahujúcu orientačné prognózy ročnej spotreby každej kritickej suroviny v rokoch 2030, 2040 a 2050 vrátane nízkej, vysokej a referenčnej prognózy, ako aj orientačné referenčné hodnoty pre ťažbu a spracovanie podľa jednotlivých strategických surovín s cieľom splniť referenčné hodnoty stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) na rok 2030.

Komisia do 24. mája 2027 a následne aspoň každé tri roky na základe odporúčania Európskej rady pre kritické suroviny monitoruje pokrok pri dosahovaní referenčných hodnôt stanovených v článku 5 ods. 1, ako aj zmierňovanie očakávaného nárastu spotreby kritických surovín v Únii uvedené v článku 5 ods. 2, a uverejňuje správu, v ktorej podrobne opíše pokrok Únie pri dosahovaní týchto referenčných hodnôt a zmierňovania.

Správa uvedená v odseku 2 obsahuje:

kvantitatívne informácie o rozsahu pokroku Únie pri dosahovaní referenčných hodnôt a zmierňovania uvedených v článku 5;

zoznam strategických partnerstiev uzavretých medzi Úniou a tretími krajinami, ktoré sa týkajú surovín; a

posúdenie príspevku strategických partnerstiev k dosahovaniu referenčnej hodnoty stanovenej v článku 5 ods. 1 písm. b).

Na účely tohto článku sa od hospodárskych subjektov nevyžaduje, aby popri informáciách poskytnutých podľa článku 21 predkladali ďalšie informácie.

S cieľom zabezpečiť jednotné vykonávanie tohto nariadenia Komisia monitoruje súlad svojich opatrení prijatých na jeho vykonávanie s ostatnými právnymi predpismi Únie. Okrem toho Komisia uverejní do 24. mája 2025 správu o súlade tohto nariadenia s ostatnými právnymi predpismi Únie.

Ak Komisia na základe správy uvedenej v odseku 1 usúdi, že Únia pravdepodobne nedosiahne ciele článku 5, posúdi uskutočniteľnosť a primeranosť navrhovania opatrení s cieľom zabezpečiť dosiahnutie týchto cieľov.

Komisia požiada európske normalizačné organizácie, aby vypracovali európske normy alebo európske normalizačné produkty na podporu cieľov tohto nariadenia.

Článok 45

Správy podávané členskými štátmi

Členské štáty do 24. mája 2026 a následne každý rok predložia Komisii správu obsahujúcu informácie uvedené v článku 19 ods. 5, článku 21 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1, článku 23 ods. 5 a článku 26 ods. 6

Od hospodárskych subjektov sa nevyžaduje, aby popri informáciách poskytnutých v súvislosti s ustanoveniami uvedenými v prvom pododseku predkladali ďalšie informácie.

Komisia môže prijímať vykonávacie akty s cieľom stanoviť vzor správ uvedených v odseku 1 tohto článku. Vo vzore sa môže uviesť, akým spôsobom majú byť vyjadrené informácie uvedené v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 39 ods. 2

Na informácie obsiahnuté v správach uvedených v odseku 1 tohto článku sa vzťahuje článok 46

Článok 46

Zaobchádzanie s dôvernými informáciami

Informácie získané pri vykonávaní tohto nariadenia sa používajú len na účely tohto nariadenia a sú chránené príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom.

Členské štáty a Komisia zabezpečia ochranu podnikových a obchodných tajomstiev a iných citlivých, dôverných a utajovaných informácií získaných a spracovaných pri uplatňovaní tohto nariadenia vrátane odporúčaní a opatrení, ktoré sa majú prijať, v súlade s právom Únie a príslušným vnútroštátnym právom.

Komisia a členské štáty zabezpečia, aby sa stupeň utajenia utajovaných skutočností poskytovaných alebo vymieňaných podľa tohto nariadenia neznižoval alebo aby sa takéto utajované skutočnosti neodtajňovali bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu v súlade s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

Ak sa členský štát domnieva, že zverejnenie súhrnných informácií podľa článku 22 pravdepodobne ohrozí jeho záujmy národnej bezpečnosti, môže prostredníctvom odôvodneného oznámenia namietať proti zverejneniu týchto informácií Komisiou.

Komisia a vnútroštátne orgány, ich úradníci, zamestnanci a iné osoby pracujúce pod dohľadom uvedených orgánov zabezpečia dôvernosť informácií získaných pri vykonávaní svojich úloh a činností v súlade s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na všetkých zástupcov členských štátov, pozorovateľov, expertov a iných účastníkov, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach Európskej rady pre kritické suroviny podľa článku 36.

Komisia zabezpečí normalizované a bezpečné prostriedky na zber, spracúvanie a uchovávanie informácií získaných podľa tohto nariadenia.

Žiadne povinnosti týkajúce sa výmeny informácií podľa tohto nariadenia sa nevzťahujú na údaje, ktoré sa týkajú základných záujmov bezpečnosti alebo obrany členských štátov.

Článok 47

Sankcie

Členské štáty do ►C1 24. novembra 2025 ◄ stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

Článok 48

Hodnotenie

Komisia do ►C1 24. mája 2029 ◄ vykoná hodnotenie tohto nariadenia z hľadiska cieľov, ktoré sleduje, a predloží o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

V správe uvedenej v odseku 1 sa posúdi aspoň:

vhodnosť stanovenia maximálnych prahových hodnôt environmentálnej stopy pre kritické suroviny, v prípade ktorých boli prijaté pravidlá výpočtu a overovania, ako aj potreba ďalšieho posilňovania dodávateľských reťazcov kritických surovín po roku 2030;

vhodnosť stanovenia referenčných hodnôt na roky 2040 a 2050 na súhrnnej úrovni a podľa jednotlivých strategických surovín;

súlad medzi právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia a týmto nariadením, najmä vo vzťahu k prioritnému statusu strategických projektov;

dostupnosť informácií o objeme odpadu a obsahu strategických surovín pre príslušné toky odpadu;

vplyv systému spoločného nákupu vytvoreného podľa článku 25 na hospodársku súťaž na vnútornom trhu;

vhodnosť zavedenia ďalších opatrení na zvýšenie zberu, triedenia a spracovania odpadu, najmä vzhľadom na kovový šrot vrátane železného šrotu.

Komisia na základe správy uvedenej v odseku 1 v náležitých prípadoch predloží príslušné legislatívne návrhy.

Článok 49

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Odchylne od odseku 1 tohto článku sa články 40 a 41 uplatňujú od ►C1 24. mája 2029 ◄ .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

PRÍLOHA I

Strategické suroviny

Oddiel 1

Zoznam strategických surovín

Za strategické sa považujú tieto suroviny:

bauxit/oxid hlinitý/hliník;

bizmut;

bór – v metalurgickej kvalite;

kobalt;

meď;

gálium;

germánium;

lítium – v kvalite vhodnej na výrobu batérií;

kovový horčík;

mangán – v kvalite vhodnej na výrobu batérií;

grafit – v kvalite vhodnej na výrobu batérií;

nikel – v kvalite vhodnej na výrobu batérií;

kovy platinovej skupiny;

prvky vzácnych zemín na výrobu permanentných magnetov (Nd, Pr, Tb, Dy, Gd, Sm a Ce);

kovový kremík;

kovový titán;

volfrám.

Oddiel 2

Metodika výberu strategických surovín

1. Strategický význam sa určí na základe relevantnosti suroviny pre zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre použitia v obrannom a v leteckom a vesmírnom priemysle v súlade s týmito kritériami:

množstvo strategických technológií, v ktorých sa daná surovina používa ako vstup;

množstvo suroviny potrebné na výrobu príslušných strategických technológií;

očakávaný celosvetový dopyt po príslušných strategických technológiách.

2. Predpokladaný rast dopytu (DF/C,τ) sa vypočíta takto:

kde:

DFτ je prognóza celosvetového ročného dopytu po surovine v roku τ;

GSτο je celosvetová ročná výroba suroviny za referenčné obdobie τ0.

3. Náročnosť zvyšovania výroby sa určí prinajmenšom s prihliadnutím na:

súčasný celosvetový ročný rozsah výroby suroviny;

pomer medzi zásobami a výrobou suroviny na základe známych zásob hospodársky vyťažiteľných geologických zdrojov a súčasnej celosvetovej ročnej produkcie;

čas realizácie nových projektov na zvýšenie dodávateľskej kapacity, ak sú k dispozícii spoľahlivé informácie.

PRÍLOHA II

Kritické suroviny

Oddiel 1

Zoznam kritických surovín

Za kritické sa považujú tieto suroviny:

antimón;

arzén;

bauxit/oxid hlinitý/hliník;

baryt;

berýlium;

bizmut;

bór;

kobalt;

koksovateľné uhlie;

meď;

živec;

kazivec;

gálium;

germánium;

hafnium;

hélium;

prvky ťažkých vzácnych zemín;

prvky ľahkých vzácnych zemín;

lítium;

horčík;

mangán;

grafit;

nikel – v kvalite vhodnej na výrobu batérií;

niób;

fosfátová hornina;

fosfor;

a.) kovy platinovej skupiny;

ab)

skandium;

ac)

kovový kremík;

ad)

stroncium;

ae)

tantal;

af)

kovový titán;

ag)

volfrám;

ah)

vanád.

Oddiel 2

Výpočet hospodárskeho významu a rizika spojeného s dodávkami

1. Hospodársky význam (economic importance – EI) posudzovanej suroviny sa vypočíta takto:

kde:

s označuje sektory hospodárstva (2-číselný kód) podľa klasifikácie NACE;

As je podiel konečného použitia posudzovanej suroviny v sektore podľa klasifikácie NACE (2-číselný kód) (na základe hodnôt Únie, ak sú k dispozícii, v opačnom prípadne na základe celosvetových podielov);

Qs je pridaná hodnota príslušného sektora podľa klasifikácie NACE (2-číselný kód), ako podiel celosvetového hospodárstva;

SIEI je substitučný index súvisiaci s hospodárskym významom.

2. Substitučný index posudzovanej suroviny súvisiaci s hospodárskym významom (SIEI) sa vypočíta na základe najrelevantnejších spôsobov priemyselného využitia takto:

kde:

i označuje konkrétnu náhradnú surovinu;

a označuje konkrétne použitie suroviny;

SPPi,a; EI je výkonnostný parameter ekonomického významu každej náhradnej suroviny i v porovnaní s posudzovanou surovinou, založený na technickej výkonnosti vrátane funkčnosti a nákladovej výkonnosti pre každú aplikáciu a;

Sharea je podiel surovín v rámci konečného použitia;

Subsharei,a je čiastkový podiel každého náhradného materiálu v rámci každého použitia.

3. Riziko spojené s dodávkami (supply risk – SR) posudzovanej suroviny sa vypočíta takto:

kde:

GS označuje celosvetovú ročnú výrobu posudzovanej suroviny;

EU sourcing označuje skutočné získavanie dodávok pre Úniu, t. j. súhrn domácej výroby v Únii a dovoz z tretích krajín alebo zo zámorských krajín či území do Únie;

HHI je Herfindahlov-Hirschmanov index (používa sa ako zástupná hodnota koncentrácie dodávok v krajinách);

WGI je index založený na odstupňovaných ukazovateľoch Svetovej banky pre správu vecí verejných vo svete (používa sa ako zástupná hodnota správy vecí verejných v krajine);

tc je parameter obchodu upravujúci WGI, ktorý sa určí s prihliadnutím na potenciálne vývozné dane (prípadne zmiernené platnou obchodnou dohodou), fyzické vývozné kvóty alebo zákazy vývozu uložené krajinou c;

EoLRIR je miera recyklácie vstupov po skončení životnosti, teda pomer vstupov pochádzajúcich z druhotných materiálov (recyklovaných zo šrotu/zvyškov) voči všetkým vstupom suroviny (primárnym a druhotným);

SISR je substitučný index súvisiaci s rizikom spojeným s dodávkami;

IR je závislosť od dovozu.

4. Závislosť od dovozu surovín IR sa vypočíta takto:

5. Herfindahlov-Hirschmanov index (HHIWGI) posudzovanej suroviny sa vypočíta takto:

kde:

c označuje krajiny dodávajúce posudzovanú surovinu;

Sc je podiel krajiny c na dodávkach posudzovanej suroviny (GS alebo EU sourcing);

WGIc je index krajiny c založený na odstupňovaných ukazovateľoch Svetovej banky pre správu vecí verejných vo svete;

tc je parameter obchodu v krajine upravujúci WGI, ktorý sa určí s prihliadnutím na potenciálne vývozné dane (prípadne zmiernené platnou obchodnou dohodou), fyzické vývozné kvóty alebo zákazy vývozu uložené krajinou c.

6. Substitučný index posudzovanej suroviny súvisiaci s rizikom spojeným s dodávkami (SISR) sa vypočíta takto:

kde:

i označuje konkrétny náhradný materiál;

a označuje konkrétne použitie navrhovaného materiálu;

SPPi; SR je výkonnostný parameter rizika spojeného s dodávkami každého náhradného materiálu i, založený na jeho celosvetovej produkcii, kritickosti a hospodárskom význame (primárny produkt, druhotný produkt, vedľajší produkt);

Sharea je podiel navrhovaných materiálov v rámci konečného použitia;

Subsharei,a je čiastkový podiel každého náhradného materiálu v rámci každého použitia.

7. Ak je meranie hospodárskeho významu a rizika spojeného s dodávkami ovplyvnené štrukturálnymi alebo štatistickými zmenami horizontálne v prípade všetkých posudzovaných materiálov, zodpovedajúce hodnoty sa opravia, aby sa takéto zmeny vykompenzovali.

Výpočty vzorcov v tomto oddiele vychádzajú z priemeru za posledných päť rokov, za ktoré sú k dispozícii údaje. Prihliada sa na prioritu, kvalitu a dostupnosť údajov.

PRÍLOHA III

Posudzovanie kritérií na uznanie projektov za strategické

1. Pri posudzovaní toho, či projekt v Únii spĺňa kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) sa zohľadní:

či projekt prispieva k referenčným hodnotám stanoveným v článku 5 ods. 2 písm. a);

či projekt prispieva k zachovaniu alebo posilneniu kapacít Únie ako podielu na ročnej spotrebe strategických surovín v Únii, a to pri zohľadnení očakávaného rastu spotreby v Únii;

či projekt prispieva k posilneniu kapacity Únie produkovať inovatívne suroviny, ktoré dokážu nahradiť strategické suroviny v rámci jednej alebo viacerých strategických technológií, pričom sa prijímajú opatrenia na dosiahnutie podobnej alebo nižšej environmentálnej stopy v porovnaní s nahrádzanou strategickou surovinou.

Príspevok projektu k referenčnej hodnote príslušnej kapacity sa posudzuje s prihliadnutím na podnikateľský plán projektu a podkladové technické informácie uvedené v žiadosti a odhadovaný čas uvedenia výsledkov projektu na trh.

2. Pri posudzovaní toho, či projekt v tretej krajine alebo zámorskej krajine či území spĺňa kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. a) sa zohľadní:

či projekt prispieva k referenčným hodnotám stanoveným v článku 5 ods. 2 písm. b) alebo či prispieva k zachovaniu odolnosti dodávok strategických surovín v Únii;

či platný právny rámec alebo iné podmienky poskytujú uistenie o tom, že obchod a investície súvisiace s projektom nebudú narušené, pričom sa zohľadní najmä to, či Únia uzavrela s príslušnou treťou krajinou alebo zámorskou krajinou či územím strategické partnerstvo uvedené v článku 37 alebo obchodnú dohodu obsahujúcu kapitolu o surovinách a či je v súlade so spoločnou obchodnou politikou Únie;

rozsah existencie podnikov, ktoré majú uzavreté alebo sú ochotné uzavrieť dohody o odbere s predkladateľom projektu s cieľom využívať alebo spracúvať strategické suroviny vyrábané v rámci príslušných projektov v Únii;

či je projekt v súlade s cieľmi rozvojovej spolupráce a zahraničnej politiky Únie.

Príspevok projektu k referenčným hodnotám uvedeným v písmene a) sa posudzuje s prihliadnutím na podnikateľský plán projektu a podkladové technické informácie uvedené v žiadosti, na odhadovaný čas uvedenia výsledkov projektu na trh, ako aj na podiel výstupov projektu, na ktoré sa vzťahujú existujúce alebo potenciálne dohody o odbere uvedené v písmene c). Dôkazy súvisiace s písmenom c) môžu zahŕňať zmluvné dohody, vyhlásenia o zámere alebo memorandá o porozumení.

3. Pri posudzovaní toho, či projekt spĺňa kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. b) sa zohľadní:

kvalita štúdií uskutočniteľnosti vykonaných v súvislosti s potenciálom rozvoja projektu;

či bolo použitie zamýšľanej technológie preukázané v príslušnom prostredí.

4. Štúdie uskutočniteľnosti uvedené v odseku 3 písm. a) sú koncipované tak, aby:

sa v nich posudzovala pravdepodobná úspešnosť navrhovaného projektu na základe analýzy technologických a environmentálnych hľadísk;

sa v nich identifikovali potenciálne technické aspekty a problémy, ktoré by sa mohli pri realizácii projektu vyskytnúť.

Na potvrdenie uskutočniteľnosti projektu môžu byť potrebné ďalšie štúdie.

5. Pri posudzovaní toho, či projekty, ktoré sa nachádzajú v Únii, spĺňajú kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. c) sa zohľadní celkové posúdenie súladu projektu s príslušným právom Únie alebo vnútroštátnym právom, ako aj príslušné doplňujúce dôkazy, pričom sa prihliadne na lokalitu projektu.

Pri posudzovaní toho, či projekty v tretích krajinách alebo zámorských krajinách či územiach spĺňajú kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. c) sa zohľadní súlad s uplatniteľným vnútroštátnymi právom, ak toto vnútroštátne právo poskytuje dostatočnú záruku súladu s kritériom alebo jeho aspektmi a s týmito medzinárodnými nástrojmi:

Tripartitná deklarácia MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky;

usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné obchodné správanie, najmä usmernenia týkajúce sa boja proti korupcii;

usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín z oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí;

usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zmysluplné zapojenie zainteresovaných strán v ťažobnom priemysle, a to aj v prípadoch, keď sa odkazuje na zásady stanovené v Deklarácii Organizácie Spojených národov o právach pôvodného obyvateľstva;

zásady OECD v oblasti správy a riadenia spoločností;

usmernenia OECD pre nadnárodné podniky týkajúce sa zodpovedného obchodného správania;

hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

výkonnostná norma IFC č. 5 týkajúca sa nadobúdania pozemkov a nedobrovoľného presídľovania.

6. Predkladatelia projektov môžu splnenie kritéria stanoveného v článku 6 ods. 1 písm. c) doložiť aj týmito spôsobmi:

predložením dôkazu o tom, že dotknutý projekt je individuálne certifikovaný jedným alebo viacerými systémami uznanými podľa článku 30 ods. 2, ktoré spoločne pokrývajú požiadavky uvedené v prílohe IV bode 2; alebo

prijatím záväzku získať pre dotknutý projekt certifikáciu v rámci jedného alebo viacerých systémov uznaných podľa článku 30 ods. 2, ktoré spoločne pokrývajú požiadavky uvedené v prílohe IV bode 2, a predložením dostatočných dôkazov o tom, že dotknutý projekt bude pri realizácii schopný plniť kritériá takejto certifikácie.

7. Pri posudzovaní toho, či projekt v Únii spĺňa kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. d) sa zohľadní:

či sa na projekte zúčastňujú podniky z rôznych členských štátov;

či sa potenciálni odberatelia takisto nachádzajú vo viac než jednom členskom štáte;

účinky na dostupnosť strategických surovín pre používateľov v odberateľských odvetviach vo viac než jednom členskom štáte.

8. Pri posudzovaní toho, či projekt v tretej krajine spĺňa kritérium stanovené v článku 6 ods. 1 písm. e) sa zohľadní rozsah, v akom projekt v príslušnej tretej krajine prispieva k:

posilneniu viac než jednej fázy v rámci hodnotového reťazca surovín v danej krajine alebo jej širšom regióne;

podpore súkromných investícií do domáceho hodnotového reťazca surovín;

vytváraniu širších hospodárskych alebo sociálnych prínosov vrátane vytvárania pracovných miest.

PRÍLOHA IV

Kritériá vzťahujúce sa na systémy certifikácie

1. Uznaný systém certifikácie spĺňa tieto kritériá:

je otvorený za transparentných, spravodlivých a nediskriminačných podmienok pre všetky hospodárske subjekty, ktoré sú ochotné a schopné splniť požiadavky systému, a podlieha riadeniu so zapojením viacerých zainteresovaných strán;

overovanie a monitorovanie súladu je objektívne, vychádza z medzinárodných, únijných alebo vnútroštátnych noriem, požiadaviek a postupov a vykonáva sa nezávisle od príslušného hospodárskeho subjektu;

zahŕňa dostatočné požiadavky a postupy na zabezpečenie spôsobilosti a nezávislosti zodpovedných overovateľov;

zahŕňa požiadavky na zabezpečenie audítorskej správy vypracovanej na úrovni lokality.

2. Požiadavky na certifikáciu prinajmenšom zahŕňajú:

požiadavky zaisťujúce environmentálne udržateľné postupy vrátane požiadaviek zaisťujúcich environmentálne manažérstvo a zmierňovanie vplyvu v týchto kategóriách environmentálnych rizík:

ovzdušie vrátane znečistenia ovzdušia, ktoré predstavujú napríklad emisie skleníkových plynov;

ii)

voda vrátane morského dna a morského prostredia a znečistenie vody, využívanie vody, množstvo vody, berúc do úvahy povodne alebo suchá, a prístup k vode;

iii)

pôda vrátane znečistenia pôdy, erózie pôdy, využívania pôdy a degradácie pôdy;

iv)

biodiverzita vrátane škôd na biotopoch, voľne žijúce živočíchy flóra a ekosystémy vrátane ekosystémových služieb;

nebezpečné látky;

vi)

hluk a vibrácie;

vii)

bezpečnosť závodov;

viii)

spotreba energie;

ix)

odpad a zvyšky;

požiadavky na zabezpečenie sociálne zodpovedných postupov vrátane dodržiavania ľudských práv a pracovných práv vrátane komunitného života pôvodných obyvateľov;

požiadavky na zabezpečenie integrity a transparentnosti podnikania vrátane požiadaviek na uplatňovanie správneho riadenia finančných, environmentálnych a sociálnych záležitostí a politík boja proti korupcii a úplatkárstvu.

PRÍLOHA V

Environmentálna stopa

Časť I

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„údaje o činnosti“ sú informácie súvisiace s procesmi pri modelovaní inventarizačných analýz životného cyklu, pričom súhrnné výsledky inventarizačnej analýzy životného cyklu dosiahnuté spracovateľskými reťazcami, ktoré predstavujú činnosti určitého procesu, sa jednotlivo vynásobia zodpovedajúcimi údajmi o činnosti a následne sa skombinujú, a to s cieľom odvodiť environmentálnu stopu spojenú s daným procesom;

„zoznam materiálov“ je zoznam surovín, podzostáv, medzizostáv, subkomponentov, častí a ich jednotlivých množstiev potrebných na zhotovenie výrobku v rozsahu štúdie;

„údaje týkajúce sa konkrétnej spoločnosti“ alebo „primárne údaje“ sú priamo merané alebo získané údaje z jedného alebo viacerých zariadení (údaje z konkrétnej lokality), ktoré sú pre činnosť spoločnosti reprezentatívne;

„metóda posudzovania vplyvu“ je protokol na kvantitatívne premietnutie údajov inventarizačnej analýzy životného cyklu do príspevkov k environmentálnemu vplyvu vzbudzujúcemu obavy;

„kategória vplyvu“ je trieda využívania zdrojov alebo environmentálneho vplyvu, na ktorú sa vzťahujú údaje inventarizačnej analýzy životného cyklu;

„životný cyklus“ sú po sebe idúce a vzájomne prepojené fázy systému výrobkov, a to od získania suroviny alebo výroby z prírodných zdrojov až po konečné zneškodnenie výrobku (ISO 14040:2006);

„inventarizačná analýza životného cyklu“ alebo „LCI“ je kombinovaný súbor vzájomného pôsobenia elementárneho toku, toku odpadu a toku výrobkov v súbore údajov inventarizačnej analýzy životného cyklu;

„súbor údajov inventarizačnej analýzy životného cyklu“ je dokument alebo súbor obsahujúci informácie o životnom cykle konkrétneho výrobku či inú referenciu, ako je lokalita alebo proces, ktorý zahŕňa opisné metaúdaje a kvantitatívnu inventarizačnú analýzu životného cyklu a môže byť súbor údajov o jednotkovom procese, čiastočne alebo úplne agregovaný súbor údajov;

„sekundárne údaje“ sú údaje, ktoré nepochádzajú z konkrétneho procesu v rámci dodávateľského reťazca spoločnosti uskutočňujúcej štúdiu o environmentálnej stope, konkrétne údaje, ktoré spoločnosť priamo nezískava, nemeria ani neodhaduje, ale pochádzajú z databázy inventarizačnej analýzy životného cyklu tretej strany alebo z iných zdrojov, vrátane priemerných údajov priemyselného odvetvia, ako napríklad z uverejnených údajov o výrobe, vládnych štatistík a odvetvových združení, štúdie v odbornej literatúre, technické štúdie a patenty a môžu sa zakladať aj na finančných údajoch a obsahovať zástupné údaje či iné všeobecné údaje, vrátane primárnych údajov, ktoré prechádzajú stupňom horizontálnej agregácie;

„hranica systému“ sú aspekty, ktoré sú zahrnuté do štúdie životného cyklu, alebo sú z nej vylúčené.

Pravidlá výpočtu environmentálnej stopy kritickej suroviny musia obsahovať akékoľvek ďalšie vymedzenia potrebné na ich výklad.

Časť II

Rozsah pôsobnosti

V tejto prílohe sa uvádzajú základné prvky výpočtu environmentálnej stopy kritických surovín.

Pravidlá výpočtu environmentálnej stopy konkrétnych kritických surovín vychádzajú zo základných prvkov uvedených v tejto prílohe, pričom sa zohľadňujú vedecky podložené metódy posudzovania a príslušné medzinárodné normy v oblasti posudzovania životného cyklu.

Výpočet environmentálnej stopy kritickej suroviny vychádza zo zoznamu materiálov, z energie, výrobných metód a pomocných materiálov používaných v predmetných zariadeniach na výrobu kritickej suroviny.

Pri určovaní pravidiel výpočtu environmentálnej stopy konkrétnych kritických surovín sa Komisia zameria na zabezpečenie súladu s pravidlami výpočtu environmentálnej stopy medziproduktov a konečných výrobkov, v ktorých sa príslušné kritické suroviny využívajú.

Časť III

Deklarovaná jednotka

Deklarovanou jednotkou je 1 kg príslušného typu kritickej suroviny.

V pravidlách výpočtu environmentálnej stopy konkrétnych kritických surovín sa môže stanoviť vyššia alebo nižšia hodnota deklarovanej jednotky vyjadrená v kilogramoch, ak je to potrebné na zohľadnenie povahy alebo použitia príslušnej kritickej suroviny.

V súvislosti s touto deklarovanou jednotkou sa musia zohľadniť všetky kvantitatívne vstupné a výstupné údaje, ktoré výrobca získal na účely kvantifikácie uhlíkovej stopy.

Časť IV

Hranica systému

1. Tromi fázami životného cyklu, ktoré sa majú zahrnúť do hranice systému primárnych kritických surovín, sú ťažba, koncentrácia a rafinácia, a to s týmito procesmi, ak sú relevantné pre konkrétnu surovinu:

procesy v dodávateľskom článku reťazca vrátane ťažby rudy na výrobu suroviny, výroby a dodávok vrátane prepravy chemických látok, pomocných procesov, výroby a dodávok vrátane prepravy palív, výroby a dodávok elektrickej energie a prepravy materiálov dopravnými prostriedkami, ktoré nie sú vo vlastníctve danej organizácie ani ich daná organizácia neprevádzkuje;

preprava rudy, koncentrátov a surovín dopravnými prostriedkami, ktoré vlastní alebo prevádzkuje daná organizácia;

skladovanie rudy, koncentrátov a surovín;

drvenie a čistenie rudy;

výroba koncentrátu suroviny;

extrakcia kovov chemickými, fyzikálnymi alebo biologickými prostriedkami;

tavenie;

konverzia kovov;

čistenie trosky;

rafinácia kovov;

elektrolýza kovov;

odlievanie alebo balenie kovov;

spracovanie opotrebovaných materiálov a trosky;

všetky súvisiace pomocné procesy, ako je čistenie odpadových vôd na mieste vrátane procesu čistenia úžitkovej vody, vody na priame chladenie a povrchovej odtokovej vody; systémy znižovania emisií plynov vrátane primárnych a sekundárnych odplynov; kotly vrátane kotlov na predúpravu napájacej vody; vnútorná logistika.

2. Do hranice systému druhotných kritických surovín ohraničujúcej recyklačnú fázu životného cyklu sa zahrnú tieto procesy, ak sú relevantné pre konkrétnu recyklovanú surovinu:

procesy v dodávateľskom článku reťazca vrátane produkcie nespracovaného vstupného materiálu (šrotu/zvyškov a primárnych koncentrátov), výroby a dodávok (prepravy) chemických látok, pomocných procesov, výroby a dodávok (prepravy) palív, výroby a dodávok elektrickej energie a prepravy materiálov dopravnými prostriedkami, ktoré nie sú vo vlastníctve danej organizácie;

preprava koncentrátov a šrotu/zvyškov dopravnými prostriedkami, ktoré vlastní alebo prevádzkuje daná organizácia;

skladovanie šrotu/zvyškov, koncentrátov a surovín;

predúprava druhotných surovín;

tavenie;

konverzia kovov;

rafinácia kovov;

elektrolýza kovov;

odlievanie alebo balenie kovov;

spracovanie opotrebovaných materiálov;

3. Fáza používania, alebo fáza skončenia životnosti sú z výpočtov environmentálnej stopy vylúčené, pretože zodpovedný hospodársky subjekt na ne nemá priamy vplyv. Vylúčiť možno ďalšie procesy, ak sa na environmentálnej stope konkrétnej kritickej suroviny podieľajú v zanedbateľnej miere.

Časť V

Kategórie vplyvu

V pravidlách výpočtu sa špecifikujú kategórie vplyvu, ktoré sa musia zahrnúť do výpočtu environmentálnej stopy. Výber vychádza z analýzy problémových oblastí vykonanej v súlade s vedecky podloženými metódami vypracovanými na medzinárodnej úrovni, pričom sa prihliada na:

relatívny význam rôznych vplyvov vrátane ich relatívneho významu z hľadiska splnenia cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia;

potreby podnikov v odberateľských odvetviach, ktoré chcú informovať o environmentálnej stope kritických surovín, ktoré používajú.

Časť VI

Používanie súborov údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti a sekundárnych súborov údajov

V pravidlách výpočtu sa pri všetkých príslušných procesoch a materiáloch určí použitie súborov údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti alebo sekundárnych súborov údajov. Ak pravidlá výpočtu umožňujú výber medzi súborom údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti a sekundárnym súborom údajov, Komisia zváži stimuly na použitie údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti.

Použitie údajov týkajúcich sa konkrétnej spoločnosti musí byť povinné prinajmenšom pri procesoch, na ktoré má zodpovedný hospodársky subjekt priamy vplyv, a musí v najväčšej miere prispievať k príslušným kategóriám vplyvu.

Údaje o činnosti týkajúce sa konkrétnej spoločnosti sa musia používať v kombinácii s príslušnými sekundárnymi súbormi údajov, ktoré sú v súlade s metódou výpočtu environmentálnej stopy. V pravidlách výpočtu sa špecifikuje, či je povolený odber vzoriek, v súlade s kritériami stanovenými vo vedecky podložených metódach vyvinutých na medzinárodnej úrovni.

V prípade zmeny zoznamu materiálov alebo energetického mixu použitého pri výrobe typu kritickej suroviny sa vyžaduje nový výpočet environmentálnej stopy.

Pri stanovovaní pravidiel výpočtu, a to aj pre emisie skleníkových plynov vyprodukované elektrinou používanou na výrobu kritických surovín, Komisia zabezpečí súlad a zosúladenie s inými príslušnými právnymi predpismi Únie, pokiaľ nie je odôvodnené inak.

Pravidlá výpočtu, ktoré sa majú vypracovať prostredníctvom delegovaného aktu, musia zahŕňať podrobné modelovanie týchto fáz životného cyklu:

fáza ťažby, koncentrácie a rafinácie primárnych surovín;

fáza získavania a spracovania druhotných surovín.

Časť VII

Metódy posudzovania vplyvu

Environmentálna stopa sa vypočíta pomocou vedecky podložených metód posudzovania vplyvu, v ktorých sa zohľadňuje vývoj na medzinárodnej úrovni v rámci príslušných kategórií vplyvu, pokiaľ ide o zmenu klímy, vodu, ovzdušie, pôdu, zdroje, využívanie pôdy a toxicitu.

Výsledky sa predkladajú vo forme charakterizovaných výsledkov bez normalizácie a váženia.

Časť VIII

Výkonnostné triedy vzhľadom na environmentálnu stopu

S cieľom umožniť diferenciáciu trhu sa v závislosti od rozdelenia hodnôt vo vyhláseniach o environmentálnej stope uvedených na vnútorný trh určí zmysluplný počet výkonnostných tried, pričom kategória A je najlepšou triedou s najmenším vplyvom počas životného cyklu. Určenie prahovej hodnoty a šírky každej výkonnostnej triedy sa musí zakladať na výkonovom spektre príslušných kritických surovín uvedených na trh v predchádzajúcich troch rokoch, očakávaných technologických zlepšeniach a iných technických faktoroch, ktoré sa majú určiť.

Komisia každé tri roky preskúma počet výkonnostných tried a prahové hodnoty medzi nimi, aby vzhľadom na trhovú realitu a jej očakávaný vývoj zostali reprezentatívne.

Časť IX

Posudzovanie zhody

V pravidlách výpočtu a overovania sa určí platný postup posudzovania zhody spomedzi modulov uvedených v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES, a to s úpravami potrebnými vzhľadom na dotknutý materiál.

Pri určovaní platného postupu posudzovania zhody Komisia zohľadní tieto kritériá:

vhodnosť dotknutého modulu pre daný typ materiálu a jeho primeranosť sledovanému verejnému záujmu;

povaha rizík, ktoré môžu z daného výrobku vyplynúť, a miera, do akej posudzovanie zhody zodpovedá typu a úrovni rizika;

ak je povinná účasť tretej strany, výrobca musí mať na výber medzi modulmi zabezpečenia kvality a osvedčenia výrobku, ktoré sú uvedené v prílohe II k rozhodnutiu č. 768/2008/ES.

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

( ) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1).

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

( ) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

( ) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).

( *1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

( *2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 51).

( *3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a o zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 99).

( *4 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj).

( *5 ) Smernica 2000/14/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1).

( *6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24).

( *7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1).

( *8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

( *9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88).

( *10 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z 12. júna 2013 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 27).

( *11 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 90).

( *12 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/29/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia jednoduchých tlakových nádob na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 45).

( *13 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 79).

( *14 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107).

( *15 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 149).

( *16 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/34/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 309).

( *17 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357).

( *18 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).

( *19 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z 15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 164).“