02024L1760 — SK — 17.04.2025 — 001.002
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1760 z 13. júna 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 (Ú. v. ES L 1760 5.7.2024, s. 1) |
Zmenená a doplnená:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2025/794 zo 14. apríla 2025, |
L 794 |
1 |
16.4.2025 |
|
Opravená a doplnená:
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1760
z 13. júna 2024
o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859
(Text s významom pre EHP)
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:
povinností spoločností vzhľadom na skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy na ľudské práva a nepriaznivé vplyvy na životné prostredie súvisiace s ich vlastnými činnosťami, činnosťami ich dcérskych spoločností a činnosťami vykonávanými ich obchodnými partnermi v reťazcoch činností týchto spoločností;
zodpovednosti za porušenie povinností uvedených v písmene a); ako aj
povinnosti spoločností prijať a zaviesť plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy, ktorého cieľom je prostredníctvom maximálneho úsilia zabezpečiť zlučiteľnosť obchodného modelu a obchodnej stratégie spoločnosti s prechodom na udržateľné hospodárstvo a s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 oC v súlade s Parížskou dohodou.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
Táto smernica sa vzťahuje na spoločnosti, ktoré sú založené v súlade s právnymi predpismi členského štátu a ktoré spĺňajú jednu z týchto podmienok:
spoločnosť mala v priemere viac ako 1 000 zamestnancov a dosiahla celosvetový čistý obrat viac ako 450 000 000 EUR v poslednom finančnom roku, za ktorý bola alebo mala byť prijatá ročná účtovná závierka;
spoločnosť nedosiahla limity uvedené v písm. a), ale je hlavnou materskou spoločnosťou skupiny, ktorá tieto limity dosiahla v poslednom finančnom roku, za ktorý bola alebo mala byť prijatá konsolidovaná ročná účtovná závierka;
spoločnosť uzavrela franchisingové alebo licenčné zmluvy v Únii s nezávislými spoločnosťami tretích strán výmenou za licenčné poplatky alebo je hlavnou materskou spoločnosťou skupiny, ktorá uzavrela takéto zmluvy, ak tieto zmluvy zabezpečujú spoločnú identitu, spoločnú obchodnú koncepciu a uplatňovanie jednotných obchodných metód a ak tieto licenčné poplatky predstavovali viac ako 22 500 000 EUR v poslednom finančnom roku, za ktorý bola alebo mala byť prijatá ročná účtovná závierka, a za predpokladu, že spoločnosť mala v poslednom finančnom roku, za ktorý bola alebo mala byť prijatá ročná účtovná závierka, čistý celosvetový obrat viac ako 80 000 000 EUR, alebo je hlavnou materskou spoločnosťou takejto skupiny.
Táto smernica sa vzťahuje aj na spoločnosti, ktoré sú založené v súlade s právnymi predpismi tretej krajiny a spĺňajú jednu z týchto podmienok:
spoločnosť dosiahla v Únii vo finančnom roku, ktorý predchádzal poslednému finančnému roku, čistý obrat viac ako 450 000 000 EUR;
spoločnosť nedosiahla limit uvedený v písm. a), ale je hlavnou materskou spoločnosťou skupiny, ktorá na konsolidovanom základe dosiahla tento limit vo finančnom roku predchádzajúcom poslednému finančnému roku;
spoločnosť uzavrela franchisingové alebo licenčné zmluvy v Únii s nezávislými spoločnosťami tretích strán výmenou za licenčné poplatky alebo je hlavnou materskou spoločnosťou skupiny, ktorá uzavrela takéto zmluvy, ak tieto zmluvy zabezpečujú spoločnú identitu, spoločnú obchodnú koncepciu a uplatňovanie jednotných obchodných metód a ak tieto licenčné poplatky predstavovali viac ako 22 500 000 EUR v Únii vo finančnom roku predchádzajúcom poslednému finančnému roku, alebo je hlavnou materskou spoločnosťou takejto skupiny; a za predpokladu, že spoločnosť mala čistý obrat viac ako 80 000 000 EUR v Únii vo finančnom roku predchádzajúcom poslednému finančnému roku alebo je hlavnou materskou spoločnosťou takejto skupiny.
Hlavná materská spoločnosť požiada o výnimku uvedenú v prvom pododseku tohto odseku príslušný dozorný orgán v súlade s článkom 24 s cieľom posúdiť, či sú splnené podmienky uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Ak sú podmienky splnené, príslušný orgán dohľadu výnimku udelí. V prípade potreby takýto orgán náležite informuje príslušný orgán dohľadu členského štátu, v ktorom je určená dcérska spoločnosť usadená, o žiadosti a potom o svojom rozhodnutí.
Hlavná materská spoločnosť zostáva s určenou dcérskou spoločnosťou spoločne zodpovedná za neplnenie jej povinností v súlade s prvým pododsekom tohto odseku.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„spoločnosť“ je ktorákoľvek z týchto spoločností:
právnická osoba zriadená v jednej z právnych foriem uvedených v prílohách I a II k smernici 2013/34/EÚ;
právnická osoba zriadená v súlade s právom tretej krajiny vo forme porovnateľnej s tými, ktoré sú uvedené v prílohách I a II k smernici 2013/34/EÚ;
regulovaný finančný podnik bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý je:
„nepriaznivý vplyv na životné prostredie“ je nepriaznivý vplyv na životné prostredie vyplývajúci z porušenia zákazov a povinností uvedených v časti I oddiele 1 bodoch 15 a 16 a časti II prílohy k tejto smernici, pričom sa zohľadňujú vnútroštátne právne predpisy spojené s ustanoveniami nástrojov, ktoré sú uvedené v časti I bodoch 15 a 16 a časti II prílohy I;
„nepriaznivý vplyv na ľudské práva“ je vplyv na osoby, ktorý vyplýva z:
porušovania niektorého z ľudských práv uvedených v časti I oddiele 1 prílohy k tejto smernici, keďže tieto ľudské práva sú zakotvené v medzinárodných nástrojoch uvedených v časti I oddiele 2 prílohy k tejto smernici;
porušovania ľudských práv, ktoré nie sú uvedené v časti I oddiele 1 prílohy k tejto smernici, ale sú zakotvené v nástrojoch v oblasti ľudských práv uvedených v časti I oddiele 2 prílohy k tejto smernici za predpokladu, že:
„nepriaznivý vplyv“ je nepriaznivý vplyv na životné prostredie alebo nepriaznivý vplyv na ľudské práva;
„dcérska spoločnosť“ je právnická osoba v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 10 smernice 2013/34/EÚ a právnická osoba, prostredníctvom ktorej sa vykonáva činnosť „ovládaného podniku“ v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES ( 16 );
„obchodný partner“ je subjekt:
s ktorým má spoločnosť obchodnú zmluvu týkajúcu sa činností, výrobkov alebo služieb spoločnosti alebo ktorému spoločnosť poskytuje služby podľa písmena g) („priamy obchodný partner“); alebo
ktorý nie je priamym obchodným partnerom, ale ktorý vykonáva obchodné činnosti súvisiace s činnosťami, výrobkami alebo službami spoločnosti („nepriamy obchodný partner“);
„reťazec činností“ sú:
činnosti obchodných partnerov spoločnosti v hornej časti reťazca súvisiace s výrobou tovaru alebo poskytovaním služieb uvedenou spoločnosťou vrátane navrhovania, ťažby, získavania, výroby, prepravy, skladovania a dodávky surovín, výrobkov alebo častí výrobkov a vývoja výrobku alebo služby; ako aj
činnosti obchodných partnerov spoločnosti v dolnej časti reťazca súvisiace s distribúciou, prepravou a skladovaním výrobku uvedenej spoločnosti, ak obchodní partneri vykonávajú tieto činnosti pre spoločnosť alebo v mene spoločnosti, a s výnimkou distribúcie, prepravy a skladovania výrobku, ktorý podlieha kontrole vývozu podľa nariadenia (EÚ) 2021/821 alebo kontrole vývozu zbraní, munície alebo vojenského materiálu po povolení vývozu výrobku;
„nezávislé overenie treťou stranou“ je overenie dodržiavania požiadaviek v oblasti ľudských práv a životného prostredia vyplývajúcich z tejto smernice spoločnosťou alebo časťami jej reťazca činností expertom, ktorý je objektívny, úplne nezávislý od spoločnosti, nie je v konflikte záujmov a nepodlieha vonkajšiemu vplyvu, má skúsenosti a kompetencie v oblasti životného prostredia alebo ľudských práv podľa povahy nepriaznivého vplyvu a zodpovedá za kvalitu a spoľahlivosť overenia;
„MSP“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý nie je súčasťou veľkej skupiny, ako sú tieto pojmy vymedzené v súlade s článkom 3 ods. 1, 2, 3 a 7 smernice 2013/34/EÚ;
„iniciatíva odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán“ je kombinácia postupov, nástrojov a mechanizmov dobrovoľnej náležitej starostlivosti, ktoré vypracovali a na ktoré dohliadajú vlády, priemyselné združenia, zainteresované organizácie vrátane organizácií občianskej spoločnosti alebo ich zoskupenia či kombinácie, na ktorých sa môžu spoločnosti zúčastňovať s cieľom podporiť vykonávanie povinností náležitej starostlivosti;
„splnomocnený zástupca“ je fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v Únii, ktorá má od spoločnosti v zmysle písmena a) bodu ii) mandát konať v jej mene v súvislosti s plnením povinností tejto spoločnosti podľa tejto smernice;
„závažný nepriaznivý vplyv“ je nepriaznivý vplyv, ktorý je obzvlášť významný svojou povahou, ako napríklad vplyv, ktorý zahŕňa ujmu na ľudskom živote, zdraví a slobode, alebo svojou mierou, rozsahom alebo nenapraviteľným charakterom, berúc do úvahy jeho vážnosť vrátane počtu osôb, ktoré sú alebo môžu byť dotknuté, rozsahu, v akom životné prostredie je alebo môže byť poškodené alebo inak zasiahnuté, jeho nezvratnosti a obmedzení schopnosti vrátiť dotknuté osoby alebo životné prostredie v primeranej lehote do stavu zodpovedajúceho ich stavu pred tým, ako došlo k vplyvu;
„čistý obrat“ je:
„čistý obrat“ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 5 smernice 2013/34/EÚ; alebo
ak spoločnosť uplatňuje medzinárodné účtovné normy prijaté na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 ( 17 ) alebo je spoločnosťou v zmysle písmena a) bodu ii), výnosy vymedzené rámcom finančného výkazníctva, na základe ktorého sa zostavuje účtovná závierka spoločnosti, alebo v zmysle tohto rámca;
„zainteresované strany“ sú zamestnanci spoločnosti, zamestnanci jej dcérskych spoločností, odborové zväzy a zástupcovia pracovníkov, spotrebitelia a iné osoby, skupiny, komunity alebo subjekty, ktorých práva alebo záujmy sú alebo by mohli byť dotknuté výrobkami, službami a činnosťami danej spoločnosti, jej dcérskych spoločností a jej obchodných partnerov vrátane zamestnancov obchodných partnerov spoločnosti, ich odborových zväzov a zástupcov pracovníkov, vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ľudských práv a životného prostredia, organizácií občianskej spoločnosti, ktorých účelom je ochrana životného prostredia, a legitímnych zástupcov týchto osôb, skupín, komunít alebo subjektov;
„vhodné opatrenia“ sú opatrenia, ktoré sú schopné dosiahnuť ciele náležitej starostlivosti účinným riešením nepriaznivých vplyvov spôsobom primeraným stupňu závažnosti a pravdepodobnosti nepriaznivého vplyvu a ktoré má spoločnosť primerane k dispozícii, a to s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu vrátane povahy a rozsahu nepriaznivého vplyvu a príslušných rizikových faktorov;
„obchodný vzťah“ je vzťah spoločnosti s obchodným partnerom;
„materská spoločnosť“ je spoločnosť, ktorá riadi jednu alebo viacero dcérskych spoločností;
„hlavná materská spoločnosť“ je materská spoločnosť, ktorá priamo alebo nepriamo kontroluje v súlade s kritériami stanovenými v článku 22 ods. 1 až 5 smernice 2013/34/EÚ jednu alebo viacero dcérskych spoločností a nie je pod kontrolou inej spoločnosti;
„skupina spoločností“ alebo „skupina“ je materská spoločnosť a všetky jej dcérske spoločnosti;
„náprava“ je uvedenie dotknutej osoby alebo osôb, komunít alebo životného prostredia do stavu, ktorý zodpovedá alebo je čo najbližšie stavu, v ktorom by sa nachádzali, ak by nedošlo k skutočnému nepriaznivému vplyvu, primerané podielu spoločnosti na nepriaznivom vplyve vrátane finančnej alebo nefinančnej náhrady, ktorú spoločnosť poskytla osobe alebo osobám dotknutým skutočným nepriaznivým vplyvom, a prípadne refundácia nákladov, ktoré vznikli orgánom verejnej moci v súvislosti s akýmikoľvek potrebnými nápravnými opatreniami;
„rizikové faktory“ sú skutočnosti, situácie alebo okolnosti, ktoré súvisia so závažnosťou a pravdepodobnosťou nepriaznivého vplyvu, vrátane rizikových faktorov na úrovni spoločnosti, rizikových faktorov obchodných operácií, geografických a kontextových rizikových faktorov, rizikových faktorov týkajúcich sa výrobkov a služieb a odvetvových skutočností, situácií alebo okolností;
„závažnosť nepriaznivého vplyvu“ je miera, rozsah alebo nenapraviteľný charakter nepriaznivého vplyvu s prihliadnutím na vážnosť nepriaznivého vplyvu vrátane počtu osôb, ktoré sú alebo môžu byť dotknuté, rozsahu, v akom je alebo môže byť životné prostredie poškodené alebo inak zasiahnuté, jeho nezvratnosti a obmedzení schopnosti vrátiť dotknuté osoby alebo životné prostredie v primeranej lehote do stavu zodpovedajúceho ich stavu pred tým, ako došlo k vplyvu.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom zmeniť prílohu k tejto smernici:
doplnením odkazov na články medzinárodných nástrojov ratifikovaných všetkými členskými štátmi, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti konkrétneho práva, zákazu alebo povinnosti súvisiacej s ochranou ľudských práv, základných slobôd a životného prostredia uvedených v prílohe k tejto smernici;
v prípade potreby upravením odkazov na medzinárodné nástroje uvedené v prílohe k tejto smernici s ohľadom na zmenu, nahradenie alebo zrušenie takýchto nástrojov;
v súlade s vývojom v rámci príslušných medzinárodných fór, pokiaľ ide o nástroje uvedené v časti 1 oddiele 2 prílohy k tejto smernici:
nahradením odkazov na uvedené nástroje odkazmi na nové nástroje, ktoré sa vzťahujú na rovnaký predmet úpravy a ktoré ratifikovali všetky členské štáty; alebo
doplnením odkazov na nové nástroje, ktoré sa vzťahujú na rovnaký predmet úpravy ako uvedené nástroje a ktoré ratifikovali všetky členské štáty.
Článok 4
Úroveň harmonizácie
Článok 5
Náležitá starostlivosť
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti uplatňovali náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a životného prostredia založenú na riziku podľa článkov 7 až 16 („náležitá starostlivosť“) vykonávaním týchto činností:
začlenením náležitej starostlivosti do svojich politík a systémov riadenia rizika v súlade s článkom 7;
identifikáciou a posúdením skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvov v súlade s článkom 8 a v prípade potreby priorizáciou potenciálnych a skutočných nepriaznivých vplyvov v súlade s článkom 9;
predchádzaním potenciálnym nepriaznivým vplyvom a ich zmierňovaním, ako aj odstraňovaním skutočných nepriaznivých vplyvov a minimalizovaním ich rozsahu v súlade s článkami 10 a 11;
zabezpečením nápravy skutočných nepriaznivých vplyvov v súlade s článkom 12;
zmysluplným zapojením zainteresovaných strán v súlade s článkom 13;
zavedením a udržiavaním mechanizmu oznamovania a postupu podávania sťažností v súlade s článkom 14;
monitorovaním účinnosti svojej politiky a opatrení v oblasti náležitej starostlivosti v súlade s článkom 15;
verejnou komunikáciou o náležitej starostlivosti v súlade s článkom 16.
Ak po uplynutí obdobia uchovávania stanoveného v prvom pododseku prebiehajú súdne alebo správne konania podľa tejto smernice, obdobie uchovávania sa predĺži až do uzavretia veci.
Článok 6
Podpora náležitej starostlivosti na úrovni skupiny
Plnenie povinností náležitej starostlivosti stanovených v článkoch 7 až 16 materskou spoločnosťou v súlade s odsekom 1 tohto článku podlieha všetkým týmto podmienkam:
dcérska spoločnosť a materská spoločnosť si navzájom poskytujú všetky potrebné informácie a spolupracujú pri plnení povinností vyplývajúcich z tejto smernice;
dcérska spoločnosť dodržiava politiku náležitej starostlivosti svojej materskej spoločnosti primerane prispôsobenú tak, aby sa zabezpečilo splnenie povinností stanovených v článku 7 ods. 1, pokiaľ ide o dcérsku spoločnosť;
dcérska spoločnosť začlení náležitú starostlivosť do všetkých svojich politík a systémov riadenia rizík v súlade s článkom 7, pričom jasne opíše, ktoré povinnosti má splniť materská spoločnosť, a v prípade potreby o tom informuje príslušné zainteresované strany;
v prípade potreby dcérska spoločnosť naďalej prijíma vhodné opatrenia v súlade s článkami 10 a 11 a plní svoje povinnosti podľa článkov 12 a 13;
ak je to relevantné, dcérska spoločnosť žiada o zmluvné záruky od priameho obchodného partnera v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b) alebo článkom 11 ods. 3 písm. c), žiada o zmluvné záruky od nepriameho obchodného partnera v súlade s článkom 10 ods. 4 alebo článkom 11 ods. 5 a dočasne pozastaví alebo ukončí obchodný vzťah v súlade s článkom 10 ods. 6 alebo článkom 11 ods. 7
Článok 7
Začlenenie náležitej starostlivosti do politík a systémov riadenia rizika spoločnosti
Politika náležitej starostlivosti uvedená v odseku 1 sa vypracuje po predchádzajúcej konzultácii so zamestnancami spoločnosti a ich zástupcami a obsahuje všetky tieto prvky:
opis prístupu spoločnosti k náležitej starostlivosti, a to aj z dlhodobého hľadiska;
kódex správania opisujúci pravidlá a zásady, ktorými sa riadi celá spoločnosť a jej dcérske spoločnosti a priami alebo nepriami obchodní partneri spoločnosti v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b), článkom 10 ods. 4, článkom 11 ods. 3 písm. c) alebo článkom 11 ods. 5 ako aj
opis procesov zavedených na začlenenie náležitej starostlivosti do príslušných politík spoločnosti a vykonávanie náležitej starostlivosti vrátane opatrení prijatých na overenie dodržiavania kódexu správania uvedeného v písmene b) a na rozšírenie uplatňovania tohto kódexu na obchodných partnerov.
Na účel uvedený v prvom pododseku spoločnosti zohľadnia nepriaznivé vplyvy, ktoré už boli identifikované v súlade s článkom 8, ako aj vhodné opatrenia prijaté na riešenie takýchto nepriaznivých vplyvov v súlade s článkami 10 a 11 a výsledok posúdení vykonaných v súlade s článkom 15.
Článok 8
Identifikácia a posúdenie skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov
V rámci povinnosti stanovenej v odseku 1 spoločnosti s prihliadnutím na relevantné rizikové faktory prijmú vhodné opatrenia na:
zmapovanie svojich vlastných činností, činností svojich dcérskych spoločností a, ak súvisia s ich reťazcami činností, činností svojich obchodných partnerov s cieľom identifikovať všeobecné oblasti, v ktorých je najpravdepodobnejší výskyt nepriaznivých vplyvov a v ktorých sú tieto vplyvy najzávažnejšie;
na základe výsledkov zmapovania uvedeného v písm. a) vykonanie hĺbkového posúdenia svojich vlastných činností, činností svojich dcérskych spoločností a v prípade, že súvisia s ich reťazcami činností, činností svojich obchodných partnerov v oblastiach, v ktorých je najpravdepodobnejší výskyt nepriaznivých vplyvov a v ktorých je najpravdepodobnejšie, že budú tieto vplyvy závažné.
Článok 9
Priorizácia identifikovaných skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov
Článok 10
Predchádzanie potenciálnym nepriaznivým vplyvom
Pri určovaní vhodných opatrení uvedených v prvom pododseku sa náležite zohľadní:
či potenciálny nepriaznivý vplyv môže spôsobovať výlučne spoločnosť; či ho spoločnosť môže spôsobovať spoločne s dcérskou spoločnosťou alebo obchodným partnerom konaním alebo opomenutím, alebo či ho môže spôsobovať výlučne obchodný partner spoločnosti v reťazci činností;
či k potenciálnemu nepriaznivému vplyvu môže dochádzať v rámci činností dcérskej spoločnosti, priameho alebo nepriameho obchodného partnera ako aj
schopnosť spoločnosti ovplyvňovať obchodného partnera, ktorý môže potenciálny nepriaznivý vplyv spôsobovať sám alebo spoločne.
Od spoločností sa vyžaduje, aby v relevantných prípadoch prijali tieto vhodné opatrenia:
ak si to povaha alebo zložitosť opatrení potrebných na predchádzanie vyžaduje, bez zbytočného odkladu vypracovali a vykonávali plán preventívnych opatrení s primeraným a jasne vymedzeným časovým harmonogramom vykonávania vhodných opatrení a kvalitatívnymi a kvantitatívnymi ukazovateľmi na meranie zlepšenia. spoločnosti môžu vypracovať svoje akčné plány v spolupráci s iniciatívami odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán; Plán preventívnych opatrení sa prispôsobí činnostiam a reťazcom činností spoločností;
vyžiadali si zmluvné záruky od priameho obchodného partnera, že zabezpečí dodržiavanie kódexu správania spoločnosti a v prípade potreby plánu preventívnych opatrení, a to aj ustanovením zodpovedajúcich zmluvných záruk od jeho partnerov v rozsahu, v akom sú ich činnosti súčasťou reťazca činností spoločnosti; ak sa takéto zmluvné záruky získajú, uplatňuje sa odsek 5;
uskutočňovali potrebné finančné alebo nefinančné investície, úpravy alebo modernizáciu, napríklad v prípade zariadení, výrobných alebo iných prevádzkových procesov a infraštruktúr;
vykonali potrebné úpravy alebo zlepšenia vlastného podnikateľského plánu, celkových stratégií a operácií spoločnosti vrátane nákupných postupov, postupov navrhovania a distribúcie;
poskytovali cielenú a primeranú podporu MSP, ktorý je obchodným partnerom spoločnosti, ak je to potrebné vzhľadom na zdroje, znalosti a obmedzenia MSP, a to aj poskytovaním alebo umožnením prístupu k budovaniu kapacít, odbornej príprave alebo modernizácii systémov riadenia, a ak by dodržiavanie kódexu správania alebo plánu preventívnych opatrení ohrozilo životaschopnosť MSP, poskytovaním cielenej a primeranej finančnej podpory, ako je priame financovanie, nízkoúročené úvery, záruky ďalšieho získavania zdrojov alebo pomoc pri zabezpečovaní financovania;
spolupracovali v súlade s právom Únie vrátane práva hospodárskej súťaže s inými subjektmi, a to v relevantných prípadoch aj na účely zlepšenia schopnosti spoločností predísť nepriaznivému vplyvu alebo ho zmierniť, najmä ak neexistuje žiadne iné vhodné alebo účinné opatrenie.
Ak sa zmluvné záruky získavajú od MSP alebo sa s MSP uzavrie zmluva, použité podmienky musia byť spravodlivé, primerané a nediskriminačné. Spoločnosť takisto posúdi, či by zmluvné záruky MSP mali sprevádzať niektoré vhodné opatrenia pre MSP uvedené v odseku 2 písm. e). Ak sa opatrenia na overenie dodržiavania vykonávajú vo vzťahu k MSP, spoločnosť znáša náklady na nezávislé overenie treťou stranou. Ak MSP požiada o úhradu aspoň časti nákladov na nezávislé overenie treťou stranou, alebo po dohode so spoločnosťou, môže dané MSP zdieľať výsledky takéhoto overenia s inými spoločnosťami.
Pokiaľ ide o potenciálne nepriaznivé vplyvy uvedené v odseku 1, ktorým sa nedalo predísť ani ich primerane zmierniť opatreniami stanovenými v odsekoch 2, 4 a 5, ako krajnej možnosti sa od spoločnosti vyžaduje, aby sa zdržala nadväzovania nových vzťahov alebo rozširovania existujúcich vzťahov s obchodným partnerom, v súvislosti s ktorým alebo v ktorého reťazci činností došlo k výskytu vplyvu, a prijala, ak ju na to oprávňujú právne predpisy upravujúce ich vzťahy, ako krajnú možnosť tieto opatrenia:
bez zbytočného odkladu prijala a vykonávala posilnený plán preventívnych opatrení proti konkrétnemu nepriaznivému vplyvu, využitím alebo zvýšením pákového efektu spoločnosti prostredníctvom dočasného pozastavenia obchodných vzťahov v súvislosti s dotknutými činnosťami, ak existuje odôvodnený predpoklad, že toto úsilie bude úspešné; akčný plán obsahuje osobitný a primeraný harmonogram prijatia a vykonávania všetkých opatrení v ňom obsiahnutých, počas ktorého môže spoločnosť hľadať aj alternatívnych obchodných partnerov;
ak neexistuje odôvodnený predpoklad, že toto úsilie bude úspešné, alebo ak vykonávanie plánu posilnených preventívnych opatrení nepredišlo nepriaznivému vplyvu ani ho nezmiernilo, ukončila obchodný vzťah súvisiaci s dotknutými činnosťami, ak je potenciálny nepriaznivý vplyv závažný.
Pred dočasným pozastavením alebo ukončením obchodného vzťahu spoločnosť posúdi, či možno odôvodnene očakávať, že nepriaznivé vplyvy takéhoto konania budú zjavne závažnejšie ako nepriaznivý vplyv, ktorému nebolo možné predísť alebo ktorého rozsah nebolo možné primerane zmierniť. V takom prípade sa od spoločnosti nevyžaduje, aby pozastavila alebo ukončila obchodný vzťah, pričom spoločnosť musí byť schopná poskytnúť príslušnému dozornému orgánu riadne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.
Členské štáty zabezpečia, aby v zmluvách, ktoré sa riadia ich právom, existovala možnosť dočasne pozastaviť alebo ukončiť obchodný vzťah v súlade s prvým pododsekom, s výnimkou zmlúv, pri ktorých sú strany zo zákona povinné ich uzavrieť.
Ak sa spoločnosť rozhodne dočasne pozastaviť alebo ukončiť obchodný vzťah, prijme opatrenia na predchádzanie vplyvu tohto pozastavenia alebo ukončenia, na jeho zmiernenie alebo ukončenie, toto rozhodnutie oznámi príslušnému obchodnému partnerovi v primeranom predstihu a priebežne ho preskúmava.
Ak sa spoločnosť rozhodne dočasne nepozastaviť alebo neukončiť obchodný vzťah v súlade s týmto článkom, monitoruje potenciálny nepriaznivý vplyv a pravidelne posudzuje svoje rozhodnutie a to, či sú k dispozícii ďalšie vhodné opatrenia.
Článok 11
Odstránenie skutočných nepriaznivých vplyvov
Pri určovaní vhodných opatrení uvedených v prvom pododseku sa náležite zohľadní:
či skutočný nepriaznivý vplyv spôsobila len spoločnosť sama; či ho spoločnosť spôsobila spoločne so svojou dcérskou spoločnosťou alebo obchodným partnerom konaním alebo opomenutím; alebo či ho spôsobil výlučne obchodný partner spoločnosti v reťazci činností;
či k skutočnému nepriaznivému vplyvu došlo v rámci činností dcérskej spoločnosti, priameho alebo nepriameho obchodného partnera; ako aj
schopnosť spoločnosti ovplyvňovať obchodného partnera, ktorý skutočný nepriaznivý vplyv spôsobil sám alebo spoločne.
Od spoločností sa vyžaduje, aby v relevantných prípadoch prijali tieto vhodné opatrenia:
neutralizovali nepriaznivý vplyv alebo minimalizovali jeho rozsah; takéto opatrenia musia byť primerané závažnosti nepriaznivého vplyvu a podielu spoločnosti na nepriaznivom vplyve;
ak je to potrebné vzhľadom na skutočnosť, že nepriaznivý vplyv nie je možné okamžite odstrániť, bez zbytočného odkladu vypracovali a vykonali plán nápravných opatrení s primeraným a jasne vymedzeným časovým harmonogramom vykonania vhodných opatrení a kvalitatívnymi a kvantitatívnymi ukazovateľmi na meranie zlepšenia; spoločnosti môžu vypracovať svoje akčné plány v spolupráci s iniciatívami odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán; plán nápravných opatrení sa prispôsobí činnostiam a reťazcom činností spoločností;
vyžiadali si zmluvné záruky od priameho obchodného partnera, že zabezpečí dodržiavanie kódexu správania spoločnosti a v prípade potreby plánu nápravných opatrení, a to aj ustanovením zodpovedajúcich zmluvných záruk od jeho partnerov v rozsahu, v akom sú ich činnosti súčasťou reťazca činností spoločnosti; ak sa takéto zmluvné záruky získajú, uplatňuje sa odsek 6;
uskutočňovali potrebné finančné alebo nefinančné investície, úpravy alebo modernizáciu, napríklad v prípade zariadení, výrobných alebo iných prevádzkových procesov a infraštruktúr;
vykonali potrebné úpravy alebo zlepšenia vlastného podnikateľského plánu, celkových stratégií a operácií spoločnosti vrátane nákupných postupov, postupov navrhovania a distribúcie;
poskytovali cielenú a primeranú podporu MSP, ktorý je obchodným partnerom spoločnosti, ak je to potrebné vzhľadom na zdroje, znalosti a obmedzenia MSP, a to aj poskytovaním alebo umožnením prístupu k budovaniu kapacít, odbornej príprave alebo modernizácii systémov riadenia, a ak by dodržiavanie kódexu správania alebo plánu nápravných opatrení ohrozilo životaschopnosť MSP, poskytovaním cielenej a primeranej finančnej podpory, ako je priame financovanie, nízkoúročené úvery, záruky ďalšieho získavania zdrojov alebo pomoc pri zabezpečovaní financovania;
spolupracovali v súlade s právom Únie vrátane práva hospodárskej súťaže s inými subjektmi, a to v relevantných prípadoch aj na účely zlepšenia schopnosti spoločností odstrániť nepriaznivý vplyv alebo minimalizovať jeho rozsah, najmä ak neexistuje žiadne iné vhodné alebo účinné opatrenie;
zabezpečili nápravu v súlade s článkom 12.
Ak sa zmluvné záruky získavajú od MSP alebo sa s MSP uzavrie zmluva, použité podmienky musia byť spravodlivé, primerané a nediskriminačné. Spoločnosť takisto posúdi, či by zmluvné záruky MSP mali sprevádzať niektoré vhodné opatrenia pre MSP uvedené v odseku 3 písm. f). Ak sa opatrenia na overenie dodržiavania vykonávajú vo vzťahu k MSP, spoločnosť znáša náklady na nezávislé overenie treťou stranou. Ak MSP požiada o úhradu aspoň časti nákladov na nezávislé overenie treťou stranou, alebo po dohode so spoločnosťou, môže MSP zdieľať výsledky takéhoto overenia s inými spoločnosťami.
Pokiaľ ide o skutočné nepriaznivé vplyvy uvedené v odseku 1, ktoré sa nedali odstrániť alebo ktorých rozsah sa nedal minimalizovať opatreniami uvedenými v odsekoch 3, 5 a 6, ako krajná možnosť sa od spoločnosti vyžaduje, aby sa zdržala nadväzovania nových vzťahov alebo rozširovania existujúcich vzťahov s obchodným partnerom, v súvislosti s ktorým alebo v ktorého reťazci činností došlo k výskytu vplyvu, a prijala, ak ju na to oprávňujú právne predpisy upravujúce ich vzťahy, ako krajnú možnosť tieto opatrenia:
bez zbytočného odkladu prijala a vykonávala posilnený plán nápravných opatrení proti konkrétnemu nepriaznivému vplyvu, a to aj využitím alebo zvýšením pákového efektu spoločnosti prostredníctvom dočasného pozastavenia obchodných vzťahov v súvislosti s dotknutými činnosťami, ak existuje odôvodnený predpoklad, že toto úsilie bude úspešné; akčný plán obsahuje osobitný a primeraný harmonogram prijatia a vykonávania všetkých opatrení v ňom obsiahnutých, počas ktorého môže spoločnosť hľadať aj alternatívnych obchodných partnerov;
ak neexistuje odôvodnený predpoklad, že úsilie uvedené v písmene a) bude úspešné, alebo ak vykonávanie plánu posilnených nápravných opatrení nedokáže ukončiť nepriaznivý vplyv ani minimalizovať jeho rozsah, ukončila obchodný vzťah súvisiaci s dotknutými činnosťami, ak je skutočný nepriaznivý vplyv závažný.
Pred dočasným pozastavením alebo ukončením obchodného vzťahu spoločnosť posúdi, či možno odôvodnene očakávať, že nepriaznivé vplyvy takéhoto konania budú zjavne závažnejšie ako nepriaznivý vplyv, ktorý nebolo možné odstrániť alebo ktorého rozsah nebolo možné primerane minimalizovať. V takom prípade sa od spoločnosti nevyžaduje, aby pozastavila alebo ukončila obchodný vzťah, pričom spoločnosť musí byť schopná poskytnúť príslušnému dozornému orgánu riadne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.
Členské štáty zabezpečia, aby v zmluvách, ktoré sa riadia ich právom, existovala možnosť dočasne pozastaviť alebo ukončiť obchodný vzťah v súlade s prvým pododsekom, s výnimkou zmlúv, pri ktorých sú strany zo zákona povinné ich uzavrieť.
Ak sa spoločnosť rozhodne dočasne pozastaviť alebo ukončiť obchodný vzťah, prijme opatrenia na predchádzanie vplyvu tohto pozastavenia alebo ukončenia, na jeho zmiernenie alebo ukončenie, toto rozhodnutie oznámi obchodnému partnerovi v primeranom predstihu a bude ho priebežne preskúmavať.
Ak sa spoločnosť rozhodne dočasne nepozastaviť alebo neukončiť obchodný vzťah v súlade s týmto článkom, monitoruje skutočný nepriaznivý vplyv a pravidelne posudzuje svoje rozhodnutie a to, či sú k dispozícii ďalšie vhodné opatrenia.
Článok 12
Náprava skutočných nepriaznivých vplyvov
Článok 13
Zmysluplné zapojenie zainteresovaných strán
Konzultácie so zainteresovanými stranami sa uskutočňujú v týchto fázach procesu náležitej starostlivosti:
pri zhromažďovaní nevyhnutných informácií o skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvoch s cieľom identifikovať, posúdiť a priorizovať nepriaznivé vplyvy podľa článkov 8 a 9;
pri vypracúvaní plánov preventívnych opatrení a nápravných opatrení podľa článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 3 a vypracúvaní posilnených plánov preventívnych a nápravných opatrení podľa článku 10 ods. 6 a článku 11 ods. 7;
pri rozhodovaní o ukončení alebo pozastavení obchodného vzťahu podľa článku 10 ods. 6 a článku 11 ods. 7;
pri prijímaní vhodných opatrení na nápravu nepriaznivých vplyvov podľa článku 12;
podľa potreby pri vypracúvaní kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov na monitorovanie požadované podľa článku 15.
Článok 14
Mechanizmus oznamovania a postup podávania sťažností
Členské štáty zabezpečia, aby sťažnosť mohli podať:
fyzické alebo právnické osoby, ktoré boli nepriaznivým vplyvom dotknuté alebo ktoré majú opodstatnené dôvody sa domnievať, že by mohli byť nepriaznivým vplyvom dotknuté, a legitímni zástupcovia takýchto osôb v ich mene, ako sú organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv;
odborové zväzy a ďalší zástupcovia pracovníkov, ktorí zastupujú fyzické osoby pracujúce v dotknutom reťazci činností; ako aj
organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia a majú skúsenosti v súvisiacich oblastiach, ak je nepriaznivý vplyv na životné prostredie predmetom sťažnosti.
Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade riadne opodstatnenej sťažnosti nepriaznivý vplyv, ktorý je predmetom sťažnosti, považoval za identifikovaný v zmysle článku 8, a aby spoločnosť prijala vhodné opatrenia v súlade s článkami 10, 11 a 12.
Členské štáty zabezpečia, aby mali sťažovatelia nárok:
požadovať od spoločnosti, voči ktorej podali sťažnosť v zmysle odseku 1, primerané následné opatrenia;
stretnúť sa so zástupcami spoločnosti na primeranej úrovni s cieľom prediskutovať skutočné alebo potenciálne závažné nepriaznivé vplyvy, ktoré sú predmetom sťažnosti, ako aj potenciálnu nápravu v súlade s článkom 12;
dostať od spoločnosti dôvody, prečo sa sťažnosť považuje za opodstatnenú alebo neopodstatnenú, a v prípade, že sa považuje za opodstatnenú, informácie o krokoch a opatreniach, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať.
Týmto mechanizmom sa zabezpečí, aby sa oznámenia mohli podávať anonymne alebo dôverne v súlade s vnútroštátnym právom. Spoločnosti prijímajú primerane dostupné opatrenia na predchádzanie akejkoľvek forme odvetných opatrení zabezpečením toho, že totožnosť osôb alebo subjektov, ktoré podávajú oznámenia, zostane dôverná, v súlade s vnútroštátnym právom. Spoločnosť môže v prípade potreby informovať osoby alebo subjekty, ktoré podávajú oznámenia, o krokoch a opatreniach, ktoré prijala alebo má prijať.
Článok 15
Monitorovanie
V záujme posúdenia vykonávania a monitorovania primeranosti a účinnosti identifikácie nepriaznivých vplyvov, predchádzania takýmto vplyvom, ich zmierňovania, odstraňovania a minimalizácie ich rozsahu členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti pravidelne posudzovali svoje vlastné činnosti a opatrenia, činnosti a opatrenia svojich dcérskych spoločností a činnosti a opatrenia svojich obchodných partnerov, ak sú spojené s reťazcom činností spoločnosti. Takéto posúdenia sú v relevantných prípadoch založené na kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľoch a uskutočňujú sa bez zbytočného odkladu po výskyte významnej zmeny, najmenej však každých 12 mesiacov a vždy, keď existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by mohli vzniknúť nové riziká výskytu uvedených nepriaznivých vplyvov. V prípade potreby sa politika náležitej starostlivosti, identifikované nepriaznivé vplyvy a súvisiace vhodné opatrenia aktualizujú v súlade s výsledkom takýchto posúdení a s náležitým zohľadnením relevantných informácií od zainteresovaných strán.
Článok 16
Komunikácia
Bez toho, aby bola dotknutá výnimka stanovená v odseku 2 tohto článku, členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti podávali správy o záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zverejnením ročného výkazu na svojom webovom sídle. Tento ročný výkaz sa zverejňuje:
aspoň v jednom z úradných jazykov Únie používanom v členskom štáte orgánu dohľadu určeného podľa článku 24 a, ak sa líši, v jazyku, ktorý sa obvykle používa v oblasti medzinárodného obchodu;
v primeranej lehote, najneskôr však 12 mesiacov po súvahovom dni finančného roka, za ktorý je výkaz vypracovaný, alebo v prípade spoločností, ktoré vykazujú informácie dobrovoľne v súlade so smernicou 2013/34/EÚ, do dátumu uverejnenia ročnej účtovnej závierky.
V prípade spoločnosti založenej v súlade s právom tretej krajiny výkaz obsahuje aj informácie požadované podľa článku 23 ods. 2 týkajúce sa splnomocneného zástupcu spoločnosti.
Komisia pri prijímaní delegovaných aktov uvedených v prvom pododseku zabezpečí, aby nedošlo k duplicite požiadaviek na vykazovanie v prípade spoločností uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iii), na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2019/2088, pričom sa v plnej miere zachovajú minimálne povinnosti stanovené v tejto smernici.
Článok 17
Prístupnosť informácií na jednotnom európskom mieste prístupu
Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v ročnom výkaze uvedenom v prvom pododseku spĺňali tieto požiadavky:
predkladajú sa vo formáte umožňujúcom extrahovanie údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 3 nariadenia (EÚ) 2023/2859 alebo v strojovo čitateľnom formáte v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 4 uvedeného nariadenia, ak sa to vyžaduje podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva;
sú k nim pripojené tieto metaúdaje:
všetky názvy spoločnosti, na ktorú sa informácie vzťahujú;
identifikátor právnickej osoby pridelený spoločnosti, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) 2023/2859;
veľkosť spoločnosti podľa kategórií, ako sa uvádzajú v článku 7 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) 2023/2859;
priemyselné odvetvie (odvetvia) hospodárskych činností spoločnosti, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) 2023/2859;
druh informácií, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) 2023/2859;
poznámka o tom, či informácie obsahujú osobné údaje.
Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a správy informácií predkladaných v súlade s odsekom 1 je Komisia splnomocnená prijímať vykonávacie opatrenia s cieľom presne stanoviť:
všetky ostatné požadované metaúdaje, ktoré majú byť pripojené k informáciám;
štruktúru údajov v informáciách; ako aj
pre ktoré informácie sa vyžaduje strojovo čitateľný formát a ktorý strojovo čitateľný formát sa má v takýchto prípadoch použiť.
Článok 18
Vzorové zmluvné doložky
S cieľom poskytnúť spoločnostiam podporu na uľahčenie dosiahnutia ich súladu s článkom 10 ods. 2 písm. b) a článkom 11 ods. 3 písm. c) prijme Komisia v konzultácii s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami usmernenie o dobrovoľných vzorových zmluvných doložkách do 26. januára 2027.
Článok 19
Usmernenia
Podľa odseku 1 sa vydajú tieto usmernenia:
usmernenia a najlepšie postupy týkajúce sa spôsobu vykonávania náležitej starostlivosti v súlade s povinnosťami stanovenými v článkoch 5 až 16, najmä procesu identifikácie podľa článku 8, priorizácie vplyvov podľa článku 9, vhodných opatrení na prispôsobenie nákupných postupov podľa článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 3, zodpovedného ukončenia vzťahu podľa článku 10 ods. 6 a článku 11 ods. 7, vhodných opatrení na nápravu podľa článku 12 a spôsobu identifikácie zainteresovaných strán a zapojenia zainteresovaných strán podľa článku 13, a to aj prostredníctvom mechanizmu oznamovania a postupu podávania sťažností stanovených v článku 14;
praktické usmernenia k plánu transformácie, ako sa uvádza v článku 22;
usmernenia pre konkrétne odvetvia;
usmernenia k posudzovaniu rizikových faktorov na úrovni spoločnosti, rizikových faktorov obchodných operácií, geografických a kontextových rizikových faktorov, rizikových faktorov týkajúcich sa výrobkov a služieb a odvetvových rizikových faktorov vrátane tých, ktoré súvisia s oblasťami ovplyvnenými konfliktom a vysokorizikovými oblasťami;
odkazy na údaje a zdroje informácií, ktoré sú k dispozícii na účely plnenia povinností stanovených v tejto smernici, a na digitálne nástroje a technológie, ktoré by mohli uľahčiť a podporiť dodržiavanie predpisov;
informácie o tom, ako spoločne využívať zdroje a informácie medzi spoločnosťami a inými právnymi subjektmi na účely dodržiavania ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice, a to spôsobom, ktorý je v súlade s ochranou obchodného tajomstva podľa článku 5 ods. 3 a ochranou pred možnými odvetnými opatreniami a odplatou, ako sa stanovuje v článku 13 ods. 5;
informácie pre zainteresované strany a ich zástupcov o tom, ako sa zapojiť do procesu náležitej starostlivosti.
Článok 20
Sprievodné opatrenia
Členské štáty zriadia a samostatne alebo spoločne prevádzkujú špecializované webové sídla, platformy alebo portály na poskytovanie informácií a podpory spoločnostiam a ich obchodným partnerom a zainteresovaným stranám. Osobitná pozornosť sa v tejto súvislosti venuje MSP, ktoré sa nachádzajú v reťazcoch činností spoločností. Tieto webové sídla, platformy alebo portály poskytujú najmä prístup k:
obsahu a kritériám podávania správ stanoveným Komisiou v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 16 ods. 3;
usmerneniam Komisie o dobrovoľných vzorových zmluvných doložkách stanovených v článku 18 a usmerneniam, ktoré vydáva podľa článku 19;
jednotnému asistenčnému pracovisku stanovenému v článku 21; ako aj
informáciám pre zainteresované strany a ich zástupcov o tom, ako sa zapojiť do procesu náležitej starostlivosti.
Komisia a členské štáty môžu uľahčovať šírenie informácií o takýchto iniciatívach a o ich výsledkoch. Komisia v spolupráci s členskými štátmi vydá usmernenia, v ktorých sa stanovia kritériá vhodnosti a metodika pre spoločnosti na posúdenie vhodnosti iniciatív odvetvia a viacerých zainteresovaných strán.
Komisia v spolupráci s členskými štátmi vydá usmernenia, v ktorých sa stanovia kritériá vhodnosti a metodika pre spoločnosti na posúdenie spôsobilosti overovateľov tretích strán, ako aj usmernenia na monitorovanie presnosti, účinnosti a integrity overovania treťou stranou.
Článok 21
Jednotné asistenčné pracovisko
Článok 22
Boj proti zmene klímy
Návrh plánu transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy uvedený v prvom pododseku obsahuje:
časovo ohraničené ciele týkajúce sa zmeny klímy do roku 2030 a v päťročných krokoch do roku 2050 na základe presvedčivých vedeckých dôkazov a prípadne absolútnych cieľov zníženia emisií skleníkových plynov pre rozsah 1, rozsah 2 a rozsah 3 emisií skleníkových plynov v každej významnej kategórii;
opis identifikovaných nástrojov dekarbonizácie a plánovaných kľúčových opatrení na dosiahnutie cieľov uvedených v písmene a) vrátane prípadných zmien v portfóliu produktov a služieb spoločnosti a prijatia nových technológií;
vysvetlenie a kvantifikáciu investícií a financovania na podporu vykonávania plánu transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy; ako aj
opis úlohy správnych, riadiacich a dozorných orgánov, pokiaľ ide o plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy.
Spoločnosti, ktoré sú zahrnuté do plánu transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy svojho materského podniku vykázaného v závislosti od daného prípadu v súlade s článkom 29a alebo článkom 40a smernice 2013/34/EÚ, sa považujú za spoločnosti, ktoré splnili povinnosť prijať plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy uvedenú v odseku 1 tohto článku.
Článok 23
Splnomocnený zástupca
Článok 24
Dozorné orgány
Spoločnosť uvedená v článku 2 ods. 2 môže na základe zmeny okolností, ktoré vedú k tomu, že väčšina obratu spoločnosti v Únii je dosiahnutá v inom členskom štáte, podať riadne odôvodnenú žiadosť o zmenu dozorného orgánu, ktorý je oprávnený regulovať v súvislosti s touto spoločnosťou záležitosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.
Článok 25
Právomoci dozorných orgánov
Prijatie nápravného opatrenia nebráni uloženiu sankcií podľa článku 27 alebo uplatneniu občianskoprávnej zodpovednosti podľa článku 29.
Dozorné orgány majú pri vykonávaní svojich úloh aspoň právomoc:
nariadiť spoločnosti, aby:
zastavila porušovanie ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice vykonaním opatrenia alebo ukončením konania;
sa zdržala opakovania príslušného konania; ako aj
v náležitých prípadoch zabezpečila nápravu, ktorá je primeraná porušeniu a nevyhnutná na jeho odstránenie;
ukladať sankcie v súlade s článkom 27; ako aj
prijímať predbežné opatrenia v prípade bezprostredného rizika závažných a nenapraviteľných škôd.
Dozorné orgány vykonávajú právomoci uvedené v tomto článku v súlade s vnútroštátnym právom:
priamo;
v spolupráci s inými orgánmi; alebo
podaním na príslušné súdne orgány, ktoré zabezpečia, aby právne prostriedky nápravy boli účinné a mali rovnocenný účinok ako sankcie uložené priamo dozornými orgánmi.
Článok 26
Opodstatnené obavy
Článok 27
Sankcie
Pri rozhodovaní o uložení sankcií a, ak sú takéto sankcie uložené, pri stanovení ich povahy a primeranej výšky sa náležite prihliada na:
povahu, vážnosť a trvanie porušenia a závažnosť vplyvov vyplývajúcich z tohto porušenia;
všetky uskutočnené investície a každú cielenú podporu poskytnutú podľa článkov 10 a 11;
akúkoľvek spoluprácu s inými subjektmi v záujme riešenia daných vplyvov;
v relevantných prípadoch rozsah, v akom sa prijali rozhodnutia o priorizácii v súlade s článkom 9;
akékoľvek relevantné predchádzajúce porušenia ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice zo strany spoločnosti konštatované v rámci konečného rozhodnutia;
rozsah, v akom spoločnosť vykonala akékoľvek nápravné opatrenie v súvislosti s danou vecou;
získané finančné výhody alebo straty, ktorým spoločnosť v dôsledku porušenia zabránila;
všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti vzťahujúce sa na okolnosti daného prípadu.
Členské štáty stanovia aspoň tieto sankcie:
peňažné sankcie;
ak spoločnosť nevyhovie rozhodnutiu o uložení peňažnej sankcie v príslušnej lehote, verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie spoločnosť zodpovedná za dané porušenie a povaha porušenia.
Členské štáty zabezpečia, aby sa, pokiaľ ide o spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b) a článku 2 ods. 2 písm. b), peňažné sankcie vypočítali s prihliadnutím na konsolidovaný obrat vykázaný hlavnou materskou spoločnosťou.
Článok 28
Európska sieť dozorných orgánov
Komisia môže vyzvať agentúry Únie s príslušnými odbornými znalosťami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, aby sa pripojili k európskej sieti dozorných orgánov.
Dozorné orgány sa však môžu dohodnúť na pravidlách vzájomnej náhrady v prípade osobitných výdavkov, ktoré vyplývajú z poskytnutia pomoci vo výnimočných prípadoch.
Európska sieť dozorných orgánov uverejňuje:
rozhodnutia dozorných orgánov obsahujúce sankcie uvedené v článku 27 ods. 5; a
orientačný zoznam spoločností z tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.
Článok 29
Občianskoprávna zodpovednosť spoločností a právo na úplnú náhradu
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosť mohla byť braná na zodpovednosť za škodu spôsobenú fyzickej alebo právnickej osobe za predpokladu, že:
spoločnosť úmyselne alebo z nedbanlivosti nesplnila povinnosti stanovené v článkoch 10 a 11, ak cieľom práva, zákazu alebo povinnosti uvedenej v prílohe k tejto smernici je ochrana fyzickej alebo právnickej osoby; ako aj
v dôsledku nesplnenia povinnosti, ako sa uvádza v písmene a), bola spôsobená škoda na právnych záujmoch fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré sú chránené podľa vnútroštátneho práva.
Spoločnosť nemôže byť braná na zodpovednosť, ak škodu spôsobili len jej obchodní partneri v jej reťazci činností.
Členské štáty zabezpečia, že:
vnútroštátne pravidlá týkajúce sa začiatku, trvania, pozastavenia alebo prerušenia premlčacích lehôt neprimerane nebránia uplatňovaniu nárokov na náhradu škody a v žiadnom prípade nie sú reštriktívnejšie ako pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych systémov všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti;
premlčacie lehoty na uplatnenie nárokov na náhradu škody podľa tejto smernice sú aspoň päť rokov a v žiadnom prípade nesmú byť kratšie ako premlčacia lehota stanovená vo vnútroštátnych systémoch všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti;
premlčacie lehoty nesmú začať plynúť skôr, než sa porušenie práva skončí a než sa navrhovateľ dozvie alebo než možno odôvodnene predpokladať, že sa dozvedel o:
správaní a o skutočnosti, že toto správanie predstavuje porušenie;
skutočnosti, že v dôsledku porušenia utrpel škodu; ako aj
totožnosti porušiteľa;
náklady na konanie nie sú pre navrhovateľov nedostupne vysoké na to, aby sa domáhali spravodlivosti;
navrhovatelia môžu žiadať o súdne príkazy, a to aj prostredníctvom skrátených konaní; takéto súdne príkazy sú vo forme konečného alebo predbežného opatrenia s cieľom zastaviť porušovanie ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice vykonaním opatrenia alebo ukončením konania;
sú stanovené primerané podmienky, za ktorých môže každá údajná poškodená strana splnomocniť odborovú organizáciu, mimovládnu organizáciu pre ľudské práva alebo environmentálnu organizáciu alebo inú mimovládnu organizáciu a v súlade s vnútroštátnym právom vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva so sídlom v členskom štáte, aby podali žaloby na presadzovanie práv údajnej poškodenej strany bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá občianskeho práva procesného;
odborová organizácia alebo mimovládna organizácia môže byť splnomocnená podľa prvého pododseku tohto písmena, ak spĺňa požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve; tieto požiadavky môžu zahŕňať udržiavanie svojej vlastnej sústavnej prítomnosti a v súlade so svojimi stanovami nie sú komerčne, a to nielen dočasne, zapojené do uplatňovania práv chránených podľa tejto smernice alebo zodpovedajúcich práv vo vnútroštátnom práve;
ak sa podá návrh a navrhovateľ predloží podložené odôvodnenie obsahujúce primerane dostupné skutočnosti a dôkazy dostatočné na podporu hodnovernosti jeho nároku na náhradu škody a uvedie, že spoločnosť má kontrolu nad ďalšími dôkazmi, mohli súdy v súlade s vnútroštátnym procesným právom nariadiť, aby spoločnosť takéto dôkazy sprístupnila;
vnútroštátne súdy obmedzia sprístupnenie požadovaných dôkazov na tie, ktoré sú nevyhnutné a primerané na podloženie potenciálneho nároku alebo nároku na náhradu škody, a zachovanie dôkazov na tie, ktoré sú nevyhnutné a primerané na podloženie takéhoto nároku na náhradu škody; pri určovaní toho, či je príkaz na sprístupnenie alebo uchovanie dôkazov primeraný, vnútroštátne súdy zvážia rozsah, v akom sú nárok alebo obhajoba podložené dostupnými skutočnosťami a dôkazmi odôvodňujúcimi žiadosť o sprístupnenie dôkazov; rozsah sprístupnenia a náklady naň, ako aj oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane akýchkoľvek tretích strán, ako aj to, aby sa predišlo nešpecifickému hľadaniu informácií, ktoré pravdepodobne nie sú pre účastníkov konania dôležité; či dôkazy, ktorých sprístupnenie sa žiada, obsahujú dôverné informácie, a to najmä dôverné informácie týkajúce sa akýchkoľvek tretích osôb, ako aj to, či existujú mechanizmy na ochranu takýchto dôverných informácií;
členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich dôverné informácie, ak to považujú za relevantné pre uplatnenie nároku na náhradu škody; členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali pri nariadení sprístupnenia takýchto informácií k dispozícii účinné nástroje na ochranu takýchto informácií.
Ak bola škoda spôsobená spoločne spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou, priamym alebo nepriamym obchodným partnerom, sú zodpovední spoločne a nerozdielne bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa podmienok spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti a práva na regresnú náhradu.
Článok 30
Nahlasovanie porušení a ochrana nahlasujúcich osôb
Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na nahlasovanie porušení ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia uplatňovala smernica (EÚ) 2019/1937.
Článok 31
Verejná podpora, verejné obstarávanie a verejné koncesie
Členské štáty zabezpečia, aby sa dodržiavanie povinností vyplývajúcich z ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, alebo ich dobrovoľné vykonávanie považovalo za environmentálny alebo sociálny aspekt, ktorý verejní obstarávatelia môžu v súlade so smernicami 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ zohľadniť ako súčasť kritérií na vyhodnotenie ponúk pre verejné zákazky a koncesie a ako environmentálnu alebo sociálnu podmienku, ktorú verejní obstarávatelia môžu v súlade s uvedenými smernicami stanoviť v súvislosti s plnením verejných zákaziek a koncesií.
Článok 32
Zmena smernice (EÚ) 2019/1937
V časti I bode E.2 prílohy k smernici (EÚ) 2019/1937 sa dopĺňa tento bod:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 z 13. mája 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 (Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1760/oj).“.
Článok 33
Zmena nariadenia (EÚ) 2023/2859
V časti B prílohy k nariadeniu (EÚ) 2023/2859 sa dopĺňa tento bod:
„17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 z 13. mája 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 (Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1760/oj).“.
Článok 34
Vykonávanie delegovania právomoci
Článok 35
Postup výboru
Článok 36
Preskúmanie a podávanie správ
V správe sa zohľadnia ďalšie legislatívne akty Únie, ktoré sa vzťahujú na regulované finančné podniky. Uverejní sa čo najskôr po 25. júli 2024, najneskôr však do 26. júla 2026. K tejto správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.
Komisia do 26. júla 2030 a následne každé tri roky predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní tejto smernice a jej účinnosti pri dosahovaní jej cieľov, najmä pri riešení nepriaznivých vplyvov. Spolu so správou sa v prípade potreby predloží legislatívny návrh. V prvej správe sa okrem iného posúdia tieto aspekty:
vplyvy tejto smernice na MSP spolu s posúdením účinnosti rôznych opatrení a nástrojov na podporu MSP zo strany Komisie a členských štátov;
rozsah pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ ide o spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje, či zabezpečuje účinnosť tejto smernice vzhľadom na jej ciele, rovnaké podmienky pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a či spoločnosti nemôžu obchádzať uplatňovanie tejto smernice vrátane toho:
či je potrebné zrevidovať vymedzenie pojmu „reťazec činností“;
či je potrebné zmeniť prílohu k tejto smernici, a to aj vzhľadom na medzinárodný vývoj, a či by sa mala rozšíriť tak, aby sa vzťahovala na ďalšie nepriaznivé vplyvy, najmä nepriaznivé vplyvy na dobrú správu vecí verejných;
či je potrebné zrevidovať pravidlá týkajúce sa boja proti zmene klímy stanovené v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o navrhovanie plánov transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy, ich prijímanie a vykonávanie týchto plánov spoločnosťami, ako aj právomoci dozorných orgánov súvisiace s týmito pravidlami;
účinnosť mechanizmov presadzovania zavedených na vnútroštátnej úrovni, sankcií a pravidiel občianskoprávnej zodpovednosti;
či sú na zabezpečenie rovnakých podmienok pre spoločnosti na vnútornom trhu potrebné zmeny úrovne harmonizácie stanovené v tejto smernici vrátane konvergencie a rozdielov medzi ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa táto smernica transponuje.
Článok 37
Transpozícia
Uvedené opatrenia uplatňujú:
od 26. júla 2028, pokiaľ ide o spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) a b), ktoré boli založené v súlade s právnymi predpismi členského štátu a ktoré mali v priemere viac ako 3 000 zamestnancov a dosiahli čistý celosvetový obrat vyšší ako 900 000 000 EUR v poslednom finančnom roku pred 26. júlom 2028, za ktorý bola alebo mala byť prijatá ročná účtovná závierka, s výnimkou opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 16, ktoré členské štáty uplatňujú na tieto spoločnosti za finančné roky začínajúce sa 1. januára 2029 alebo neskôr;
od 26. júla 2028, pokiaľ ide o spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) a b), ktoré boli založené v súlade s právnymi predpismi tretej krajiny a ktoré vo finančnom roku predchádzajúcom poslednému finančnému roku pred 26. júlom 2028 dosiahli v Únii čistý obrat vyšší ako 900 000 000 EUR, s výnimkou opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 16, ktoré členské štáty uplatňujú na tieto spoločnosti za finančné roky začínajúce sa 1. januára 2029 alebo neskôr;
od 26. júla 2029, pokiaľ ide o všetky ostatné spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) a článku 2 ods. 2 písm. a) a b) a spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 1 písm. c) a článku 2 ods. 2 písm. c), s výnimkou opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 16, ktoré členské štáty uplatňujú na tieto spoločnosti za finančné roky začínajúce sa 1. januára 2030 alebo neskôr.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti odkazu upravia členské štáty.
Článok 38
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 39
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
PRÍLOHA
Časť I
1. PRÁVA A ZÁKAZY ZAHRNUTÉ V MEDZINÁRODNÝCH NÁSTROJOCH V OBLASTI ĽUDSKÝCH PRÁV
1. Právo na život, vykladané v súlade s článkom 6 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Porušenie tohto práva okrem iného zahŕňa, ale neobmedzuje sa na prípady, keď smrť určitej osoby spôsobia z dôvodu nedostatočných pokynov alebo kontroly zo strany spoločnosti pracovníci súkromnej alebo verejnej bezpečnostnej služby chrániaci zdroje, zariadenia alebo personál spoločnosti;
2. zákaz mučenia, krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, vykladaný v súlade s článkom 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. To okrem iného zahŕňa, ale neobmedzuje sa na prípady, keď určitú osobu podrobia mučeniu alebo krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu z dôvodu nedostatočných pokynov alebo kontroly zo strany spoločnosti pracovníci súkromnej alebo verejnej bezpečnostnej služby chrániaci zdroje, zariadenia alebo personál spoločnosti;
3. právo na slobodu a bezpečnosť, vykladané v súlade s článkom 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;
4. zákaz svojvoľného alebo nezákonného zasahovania do súkromného a rodinného života, domova alebo korešpondencie a zákaz nezákonných útokov na ich česť alebo povesť, vykladaný v súlade s článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;
5. zákaz zasahovania do slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, vykladaný v súlade s článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;
6. právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, a to vrátane spravodlivej mzdy a primeraného existenčného minima pre zamestnaných pracovníkov a primeraného príjmu na živobytie pre samostatne zárobkovo činné osoby a drobných poľnohospodárov, ktoré dostávajú za svoju prácu a produkciu, dôstojného života, bezpečných a zdraviu prospešných pracovných podmienok a rozumných vymedzení pracovného času, vykladané v súlade s článkami 7 a 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;
7. zákaz obmedzovania prístupu pracovníkov k primeranému bývaniu, ak im ubytovanie poskytuje spoločnosť, a zákaz obmedzovania prístupu pracovníkov k primeranej výžive, oblečeniu a k vode a hygiene na pracovisku, vykladaný v súlade s článkom 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;
8. právo dieťaťa na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravotného stavu, vykladané v súlade s článkom 24 Dohovoru o právach dieťaťa; právo na vzdelanie, vykladané v súlade s článkom 28 Dohovoru o právach dieťaťa; právo na primeranú životnú úroveň, vykladané v súlade s článkom 27 Dohovoru o právach dieťaťa; právo dieťaťa na ochranu pred hospodárskym vykorisťovaním a pred vykonávaním akejkoľvek práce, ktorá môže byť pre dieťa nebezpečná alebo brániť jeho vzdelávaniu, alebo ktorá by škodila zdraviu dieťaťa alebo jeho telesnému, duševnému, duchovnému, mravnému alebo sociálnemu rozvoju, vykladané v súlade s článkom 32 Dohovoru o právach dieťaťa; právo dieťaťa na ochranu pred všetkými formami sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania a právo na ochranu pred únosom, predávaním alebo nezákonným premiestňovaním na iné miesto alebo z jeho krajiny na účely vykorisťovania, vykladané v súlade s článkami 34 a 35 Dohovoru o právach dieťaťa;
9. zákaz zamestnávania detí vo veku nižšom ako vek skončenia povinnej školskej dochádzky a v žiadnom prípade nižšom ako 15 rokov okrem prípadov, ak sa tak stanovuje v právnych predpisoch miesta zamestnania v súlade s článkom 2 ods. 4 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, 1973 (č. 138), vykladaný v súlade s článkami 4 až 8 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, 1973 (č. 138);
10. zákaz najhorších foriem detskej práce(osôb mladších ako 18 rokov), vykladaný v súlade s článkom 3 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o najhorších formách detskej práce z roku 1999 (č. 182). Patria sem:
všetky formy otroctva alebo praktiky podobné otroctvu, ako sú predaj detí a obchodovanie s deťmi, dlhové otroctvo a nevoľníctvo, ako aj nútená alebo povinná práca vrátane núteného alebo povinného náboru detí s cieľom využívať ich v ozbrojených konfliktoch;
využívanie, získavanie alebo ponúkanie dieťaťa na prostitúciu, na výrobu pornografie alebo na pornografické predstavenia;
využívanie, získavanie a ponúkanie dieťaťa na nezákonnú činnosť, najmä na výrobu omamných a psychotropných látok a obchodovanie s nimi; ako aj
práca, ktorá by svojou povahou alebo okolnosťami, za ktorých sa vykonáva, mohla ohroziť zdravie, bezpečnosť alebo morálku dieťaťa;
11. zákaz nútenej alebo povinnej práce, čo zahŕňa každú prácu alebo službu, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu a na ktorú sa dotknutá osoba neponúkla dobrovoľne, napríklad v dôsledku dlhového otroctva alebo obchodovania s ľuďmi, vykladaný v súlade s článkom 2 ods. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci, 1930 (č. 29). Nútená alebo povinná práca nezahŕňa žiadnu prácu alebo službu, ktorá je v súlade s článkom 2 ods. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o nútenej práci, 1930 (č. 29) alebo v súlade s článkom 8 ods. 3 písm. b) a c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;
12. zákaz všetkých foriem otroctva a obchodu s otrokmi vrátane praktík podobných otroctvu, nevoľníctva a foriem nadvlády alebo útlaku na pracovisku, ako sú extrémne hospodárske alebo sexuálne vykorisťovanie a ponižovanie, alebo obchodovanie s ľuďmi, vykladaný v súlade s článkom 8 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;
13. právo na slobodu združovania, zhromažďovania a právo organizovať sa a kolektívne vyjednávať, vykladané v súlade s článkami 21 a 22 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článkom 8 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa, 1948 (č. 87), a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, 1949 (č. 98). Medzi tieto práva patria:
právo pracovníkov slobodne zakladať odborové organizácie alebo vstupovať do nich;
založenie odborovej organizácie, pristúpenie do nej a členstvo v nej sa nesmie použiť ako dôvod neopodstatnenej diskriminácie ani odvetných opatrení;
právo odborových organizácií na slobodnú činnosť v súlade s ich stanovami a pravidlami bez zasahovania zo strany verejných orgánov; ako aj
právo na štrajk a právo na kolektívne vyjednávanie;
14. zákaz rozdielneho zaobchádzania v zamestnaní, pokiaľ to nie je odôvodnené požiadavkami zamestnania, vykladaný v súlade článkami 2 a 3 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní, 1951 (č. 100), článkami 1 a 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní), 1958 (č. 111), a článkom 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Patrí sem najmä:
vyplatenie rozdielnej odmeny za prácu rovnakej hodnoty; ako aj
diskriminácia na základe národnostného alebo sociálneho pôvodu, rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického zmýšľania;
15. zákaz spôsobovania akéhokoľvek merateľného zhoršovania životného prostredia, ako je škodlivá zmena pôdy, znečistenie vody alebo ovzdušia, škodlivé emisie, nadmerná spotreba vody, znehodnocovanie pôdy alebo iný vplyv na prírodné zdroje, ako je odlesňovanie, ktorý:
výrazne poškodzuje prírodný základ na konzerváciu a výrobu potravín;
bráni osobám v prístupe k bezpečnej a čistej pitnej vode;
sťažuje prístup osôb k sanitárnym zariadeniam alebo ich ničí;
poškodzuje zdravie, bezpečnosť, bežné využívanie pôdy alebo zákonne nadobudnutý majetok osoby;
významne nepriaznivo ovplyvňuje ekosystémové služby, prostredníctvom ktorých ekosystém priamo alebo nepriamo prispieva k blahobytu ľudí;
vykladaný v súlade s článkom 6 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článkami 11 a 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;
16. právo jednotlivcov, skupín a komunít na pôdu a zdroje a právo na to, aby neboli zbavení prostriedkov životnej existencie, čo zahŕňa zákaz nezákonného vysťahovania alebo zaberania pôdy, lesov a vôd pri nadobúdaní, zveľaďovaní alebo inom využívaní pôdy, lesov a vôd, a to aj odlesňovaním, využívaním ktorých sa zabezpečuje živobytie osôb, vykladaný v súlade s článkami 1 a 27 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článkami 1, 2 a 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
2. NÁSTROJE V OBLASTI ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD
Časť II
ZÁKAZY A POVINNOSTI ZAHRNUTÉ V NÁSTROJOCH V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
1. Povinnosť vylúčiť alebo minimalizovať nepriaznivé vplyvy na biologickú diverzitu, vykladaná v súlade s článkom 10 písm. b) Dohovoru o biologickej diverzite z roku 1992 a uplatniteľným právom v príslušnej jurisdikcii, a to vrátane povinností v rámci Kartagenského protokolu o vývoji, zaobchádzaní, preprave, používaní, transfere a uvoľnení živých modifikovaných organizmov a v rámci Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite z 12. októbra 2014;
2. zákaz dovozu vývozu, reexportu alebo introdukcie z mora akéhokoľvek exempláru uvedeného v prílohách I až III k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) z 3. marca 1973 bez povolenia, vykladaný v súlade s článkami III, IV a V dohovoru;
3. zákaz výroby, dovozu a vývozu produktov s prídavkom ortuti uvedených v časti I prílohy A k Minamatskému dohovoru o ortuti z 10. októbra 2013 (Minamatský dohovor), vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 1 dohovoru;
4. zákaz používania ortuti alebo jej zlúčenín vo výrobných procesoch uvedených v časti I prílohy B k Minamatskému dohovoru po dátume ukončenia stanovenom v dohovore pre jednotlivé procesy, vykladaný v súlade s článkom 5 ods. 2 dohovoru;
5. zákaz protiprávneho spracovania odpadovej ortuti, vykladaný v súlade s článkom 11 ods. 3 Minamatského dohovoru a článkom 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 ( 19 );
6. zákaz výroby a používania chemických látok uvedených v prílohe A k Štokholmskému dohovoru z 22. mája 2001 o perzistentných organických látkach, vykladaný v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) dohovoru a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 ( 20 );
7. zákaz protiprávneho nakladania s odpadom, jeho zberu, skladovania a zneškodňovania, vykladaný v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. d) bodmi i) a ii) dohovoru o perzistentných organických látkach a článkom 7 nariadenia (EÚ) 2019/1021;
8. zákaz dovozu alebo vývozu chemických látok, ktoré sú zahrnuté do prílohy III k Rotterdamskému dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov v medzinárodnom obchode (UNEP/FAO) z 10. septembra 1998, vykladaný v súlade s článkom 10 ods. 1, článkom 11 ods. 1 písm. b) a článkom 11 ods. 2 dohovoru a informáciami poskytnutými dovážajúcou alebo vyvážajúcou zmluvnou stranou dohovoru v súlade s postupom predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení (PIC);
9. zákaz protiprávnej výroby, spotreby, dovozu a vývozu kontrolovaných látok uvedených v prílohách A, B, C a E k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy, vykladaný v súlade s článkom 4B Montrealského protokolu a ustanoveniami o udeľovaní licencií podľa uplatniteľného práva v príslušnej jurisdikcii;
10. zákaz vývozu nebezpečného alebo iného odpadu vykladaný v súlade s článkom 1 ods. 1 a 2 Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní z 22. marca 1989 (Bazilejský dohovor) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 ( 21 ):
do krajiny, ktorá je zmluvnou stranou dohovoru, ktorá zakázala dovoz takéhoto nebezpečného a iného odpadu, vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) Bazilejského dohovoru;
do štátu dovozu, ktorý nedá písomný súhlas s konkrétnym dovozom, a to vtedy, ak daný štát dovozu nezakázal dovoz takéhoto nebezpečného odpadu, vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. c) Bazilejského dohovoru;
do krajiny, ktorá nie je zmluvnou stranou Bazilejského dohovoru, vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 5 Bazilejského dohovoru;
do štátu dovozu, ak sa s takýmto nebezpečným odpadom alebo iným odpadom v danom štáte a na inom území nenakladá environmentálne šetrným spôsobom, vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 8 prvou vetou Bazilejského dohovoru;
11. zákaz vývozu nebezpečného odpadu z krajín uvedených v prílohe VII k Bazilejskému dohovoru do krajín, ktoré nie sú uvedené v prílohe VII, pre operácie uvedené v prílohe IV k Bazilejskému dohovoru, vykladaný v súlade s článkom 4A Bazilejského dohovoru a článkom 34 a 36 nariadenia (ES) č. 1013/2006;
12. zákaz dovozu nebezpečného odpadu a iného odpadu z krajiny, ktorá nie je zmluvnou stranou Bazilejského dohovoru a ktorá neratifikovala Bazilejský dohovor, vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 5 Bazilejského dohovoru;
13. povinnosť predchádzať nepriaznivým vplyvom na vlastníctvo označené ako prírodné dedičstvo, ako sa vymedzuje v článku 2 Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972 (Dohovor o svetovom dedičstve), alebo tieto vplyvy minimalizovať, vykladaná v súlade s článkom 5 písm. d) Dohovoru o svetovom dedičstve a uplatniteľným právom v príslušnej jurisdikcii;
14. povinnosť predchádzať nepriaznivým vplyvom na mokrade vymedzené v článku 1 Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva z 2. februára 1971 (Ramsarský dohovor) alebo tieto vplyvy minimalizovať, vykladaná v súlade s článkom 4 ods. 1 Ramsarského dohovoru a uplatniteľným právom v príslušnej jurisdikcii;
15. povinnosť predchádzať znečisťovaniu z lodí, vykladaná v súlade s Medzinárodným dohovorom o zabránení znečisťovaniu z lodí z 2. novembra 1973 zmeneným protokolom z roku 1978 (MARPOL 73/78). Patria sem:
zákaz vypúšťania do mora:
ropy alebo ropných zmesí vymedzených v nariadení 1 prílohy I k dohovoru MARPOL 73/78, vykladané v súlade s nariadeniami 9 až 11 prílohy I k dohovoru MARPOL 73/78;
škodlivých kvapalných látok vymedzených v nariadení 1 ods. 6 prílohy II k dohovoru MARPOL 73/78, vykladané v súlade s nariadeniami 5 a 6 prílohy II k dohovoru MARPOL 73/78; ako aj
odpadovej vody vymedzenej v nariadení 1 ods. 3 prílohy IV k dohovoru MARPOL 73/78, vykladané v súlade s nariadeniami 8 a 9 prílohy IV k dohovoru MARPOL 73/78;
zákaz protiprávneho znečisťovania škodlivými látkami prepravovanými po mori v balenej forme vymedzenými v nariadení 1 prílohy III k dohovoru MARPOL 73/78, vykladaný v súlade s nariadeniami 1 až 7 prílohy III k dohovoru MARPOL 73/78; ako aj
zákaz protiprávneho znečisťovania odpadom z lodí vymedzeným v nariadení 1 prílohy V k dohovoru MARPOL 73/78, vykladaný v súlade s nariadeniami 3 až 6 prílohy V k dohovoru MARPOL 73/78;
16. povinnosť predchádzať znečisťovaniu morského prostredia zhadzovaním odpadu, znižovať ho a kontrolovať ho, vykladaná v súlade s článkom 210 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS) a uplatniteľným právom v príslušnej jurisdikcii.
( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).
( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98).
( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35).
( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).
( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2020, s. 1).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40).
( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017, s. 1).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 z 20. júna 2019 o perzistentných organických látkach (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 45).
( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).