02024L1760 — SK — 17.04.2025 — 001.002


Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

►B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1760

z 13. júna 2024

o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859

(Text s významom pre EHP)

(Ú. v. ES L 1760 5.7.2024, s. 1)

Zmenená a doplnená:

 

 

Úradný vestník

  Č.

Strana

Dátum

►M1

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2025/794  zo 14. apríla 2025,

  L 794

1

16.4.2025


Opravená a doplnená:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 90894, 10.11.2025, s.  1 (2024/1760)




▼B

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1760

z 13. júna 2024

o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859

(Text s významom pre EHP)



Článok 1

Predmet úpravy

1.  

Touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a) 

povinností spoločností vzhľadom na skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy na ľudské práva a nepriaznivé vplyvy na životné prostredie súvisiace s ich vlastnými činnosťami, činnosťami ich dcérskych spoločností a činnosťami vykonávanými ich obchodnými partnermi v reťazcoch činností týchto spoločností;

b) 

zodpovednosti za porušenie povinností uvedených v písmene a); ako aj

c) 

povinnosti spoločností prijať a zaviesť plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy, ktorého cieľom je prostredníctvom maximálneho úsilia zabezpečiť zlučiteľnosť obchodného modelu a obchodnej stratégie spoločnosti s prechodom na udržateľné hospodárstvo a s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5  oC v súlade s Parížskou dohodou.

2.  
Táto smernica nie je dôvodom na zníženie úrovne ochrany ľudských, zamestnaneckých a sociálnych práv alebo ochrany životného prostredia alebo ochrany klímy stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov alebo kolektívnymi zmluvami platnými v čase prijatia tejto smernice.
3.  
Touto smernicou nie sú dotknuté povinnosti v oblasti ľudských, zamestnaneckých a sociálnych práv a ochrany životného prostredia a zmeny klímy vyplývajúce z iných právnych aktov Únie. Ak je určité ustanovenie tejto smernice v rozpore s ustanovením iného legislatívneho aktu Únie, ktorý sleduje rovnaké ciele a stanovuje rozsiahlejšie alebo konkrétnejšie povinnosti, ustanovenie tohto iného legislatívneho aktu Únie má prednosť v rozsahu tohto rozporu a uplatňuje sa na tieto konkrétne povinnosti.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  

Táto smernica sa vzťahuje na spoločnosti, ktoré sú založené v súlade s právnymi predpismi členského štátu a ktoré spĺňajú jednu z týchto podmienok:

a) 

spoločnosť mala v priemere viac ako 1 000 zamestnancov a dosiahla celosvetový čistý obrat viac ako 450 000 000  EUR v poslednom finančnom roku, za ktorý bola alebo mala byť prijatá ročná účtovná závierka;

b) 

spoločnosť nedosiahla limity uvedené v písm. a), ale je hlavnou materskou spoločnosťou skupiny, ktorá tieto limity dosiahla v poslednom finančnom roku, za ktorý bola alebo mala byť prijatá konsolidovaná ročná účtovná závierka;

c) 

spoločnosť uzavrela franchisingové alebo licenčné zmluvy v Únii s nezávislými spoločnosťami tretích strán výmenou za licenčné poplatky alebo je hlavnou materskou spoločnosťou skupiny, ktorá uzavrela takéto zmluvy, ak tieto zmluvy zabezpečujú spoločnú identitu, spoločnú obchodnú koncepciu a uplatňovanie jednotných obchodných metód a ak tieto licenčné poplatky predstavovali viac ako 22 500 000  EUR v poslednom finančnom roku, za ktorý bola alebo mala byť prijatá ročná účtovná závierka, a za predpokladu, že spoločnosť mala v poslednom finančnom roku, za ktorý bola alebo mala byť prijatá ročná účtovná závierka, čistý celosvetový obrat viac ako 80 000 000  EUR, alebo je hlavnou materskou spoločnosťou takejto skupiny.

2.  

Táto smernica sa vzťahuje aj na spoločnosti, ktoré sú založené v súlade s právnymi predpismi tretej krajiny a spĺňajú jednu z týchto podmienok:

a) 

spoločnosť dosiahla v Únii vo finančnom roku, ktorý predchádzal poslednému finančnému roku, čistý obrat viac ako 450 000 000  EUR;

b) 

spoločnosť nedosiahla limit uvedený v písm. a), ale je hlavnou materskou spoločnosťou skupiny, ktorá na konsolidovanom základe dosiahla tento limit vo finančnom roku predchádzajúcom poslednému finančnému roku;

c) 

spoločnosť uzavrela franchisingové alebo licenčné zmluvy v Únii s nezávislými spoločnosťami tretích strán výmenou za licenčné poplatky alebo je hlavnou materskou spoločnosťou skupiny, ktorá uzavrela takéto zmluvy, ak tieto zmluvy zabezpečujú spoločnú identitu, spoločnú obchodnú koncepciu a uplatňovanie jednotných obchodných metód a ak tieto licenčné poplatky predstavovali viac ako 22 500 000  EUR v Únii vo finančnom roku predchádzajúcom poslednému finančnému roku, alebo je hlavnou materskou spoločnosťou takejto skupiny; a za predpokladu, že spoločnosť mala čistý obrat viac ako 80 000 000  EUR v Únii vo finančnom roku predchádzajúcom poslednému finančnému roku alebo je hlavnou materskou spoločnosťou takejto skupiny.

3.  
Ak hlavná činnosť hlavnej materskej spoločnosti je držba podielov v prevádzkových dcérskych spoločnostiach a hlavná materská spoločnosť sa nezúčastňuje na prijímaní riadiacich, prevádzkových alebo finančných rozhodnutí, ktoré sa týkajú skupiny alebo jednej alebo viacerých jej dcérskych spoločností, môže byť oslobodená od plnenia povinností podľa tejto smernice. Táto výnimka podlieha podmienke, že jedna z dcérskych spoločností hlavnej materskej spoločnosti usadených v Únii je určená na plnenie povinností stanovených v článkoch 6 až 16 a článku 22 v mene hlavnej materskej spoločnosti vrátane povinností hlavnej materskej spoločnosti, pokiaľ ide o činnosti jej dcérskych spoločností. V takom prípade má určená dcérska spoločnosť všetky potrebné prostriedky a zákonnú právomoc na účinné plnenie týchto povinností, najmä na zabezpečenie toho, aby určená dcérska spoločnosť získala od spoločností skupiny relevantné informácie a dokumenty na splnenie povinností hlavnej materskej spoločnosti podľa tejto smernice.

Hlavná materská spoločnosť požiada o výnimku uvedenú v prvom pododseku tohto odseku príslušný dozorný orgán v súlade s článkom 24 s cieľom posúdiť, či sú splnené podmienky uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Ak sú podmienky splnené, príslušný orgán dohľadu výnimku udelí. V prípade potreby takýto orgán náležite informuje príslušný orgán dohľadu členského štátu, v ktorom je určená dcérska spoločnosť usadená, o žiadosti a potom o svojom rozhodnutí.

Hlavná materská spoločnosť zostáva s určenou dcérskou spoločnosťou spoločne zodpovedná za neplnenie jej povinností v súlade s prvým pododsekom tohto odseku.

4.  
Na účely odseku 1 sa počet zamestnancov na čiastočný úväzok vypočíta na základe ekvivalentu plného pracovného času. Dočasní agentúrni zamestnanci a ďalší pracovníci v neštandardných formách zamestnania za predpokladu, že spĺňajú kritériá na určenie postavenia pracovníka stanovené Súdnym dvorom Európskej únie, sa do výpočtu počtu zamestnancov zahrnú rovnakým spôsobom, ako keby išlo o pracovníkov, ktorých na rovnaké obdobie zamestnáva priamo spoločnosť.
5.  
Ak spoločnosť spĺňa podmienky stanovené v odsekoch 1 alebo 2, táto smernica sa uplatňuje len vtedy, ak k sú uvedené podmienky splnené počas dvoch po sebe nasledujúcich finančných rokov. Táto smernica sa už neuplatňuje na spoločnosť uvedenú v odsekoch 1 alebo 2, ak sa podmienky stanovené v odsekoch 1 alebo 2 prestanú spĺňať v každom z posledných dvoch príslušných finančných rokov.
6.  
Pokiaľ ide o spoločnosti uvedené v odseku 1, členským štátom príslušným na úpravu záležitostí, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, je členský štát, v ktorom má spoločnosť registrované sídlo.
7.  
Pokiaľ ide o spoločnosť uvedenú v odseku 2, členským štátom príslušným na reguláciu záležitostí, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, je členský štát, v ktorom má uvedená spoločnosť pobočku. Ak spoločnosť nemá pobočku v žiadnom členskom štáte alebo má pobočky umiestnené v rôznych členských štátoch, členským štátom príslušným na reguláciu záležitostí, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, je členský štát, v ktorom uvedená spoločnosť dosiahla najvyšší čistý obrat v Únii za finančný rok predchádzajúci poslednému finančnému roku.
8.  
Táto smernica sa nevzťahuje na AIF vymedzené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ ( 1 ) ani na podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) v zmysle článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES ( 2 ).

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.  

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) 

„spoločnosť“ je ktorákoľvek z týchto spoločností:

i) 

právnická osoba zriadená v jednej z právnych foriem uvedených v prílohách I a II k smernici 2013/34/EÚ;

ii) 

právnická osoba zriadená v súlade s právom tretej krajiny vo forme porovnateľnej s tými, ktoré sú uvedené v prílohách I a II k smernici 2013/34/EÚ;

iii) 

regulovaný finančný podnik bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý je:

— 
úverovou inštitúciou v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 ( 3 );
— 
investičnou spoločnosťou v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ ( 4 );
— 
správcom alternatívnych investičných fondov (AIF) v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2011/61/EÚ vrátane správcu európskych fondov rizikového kapitálu (EuVECA) uvedeného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 ( 5 ), správcu európskych fondov sociálneho podnikania (EuSEF) uvedeného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 ( 6 ) a správcu európskych dlhodobých investičných fondov (ELTIF) uvedeného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 ( 7 );
— 
správcovskou spoločnosťou v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES;
— 
poisťovňou v zmysle vymedzenia v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES ( 8 );
— 
zaisťovňou v zmysle vymedzenia v článku 13 bode 4 smernice 2009/138/ES;
— 
inštitúciou zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia v rámci rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2016/2341 v súlade s jej článkom 2 s výnimkou prípadu, keď sa členský štát rozhodol uvedenú smernicu ako celok alebo jej časti neuplatňovať na dané inštitúcie, pokiaľ ide o zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, v súlade s článkom 5 uvedenej smernice;
— 
centrálnou protistranou v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 ( 9 );
— 
centrálnym depozitárom cenných papierov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 ( 10 );
— 
poisťovacím alebo zaisťovacím účelovo vytvoreným subjektom povoleným v súlade s článkom 211 smernice 2009/138/ES;
— 
účelovým subjektom zaoberajúcim sa sekuritizáciou v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 ( 11 );
— 
finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, holdingovou poisťovňou v zmysle vymedzenia v článku 212 ods. 1 písm. f) smernice 2009/138/ES alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v zmysle vymedzenia v článku 212 ods. 1 písm. h) smernice 2009/138/ES, ktorá je súčasťou poisťovacej skupiny, na ktorú sa vzťahuje dohľad na úrovni skupiny podľa článku 213 uvedenej smernice, a ktorá nie je oslobodená od dohľadu nad skupinou podľa článku 214 ods. 2 smernice 2009/138/ES;
— 
platobnou inštitúciou uvedenou v článku 1 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 ( 12 );
— 
inštitúciou elektronického peňažníctva v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES ( 13 );
— 
poskytovateľom služieb hromadného financovania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 ( 14 );
— 
poskytovateľom služieb kryptoaktív v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 bode 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 ( 15 ), ak vykonáva jednu alebo viac služieb kryptoaktív v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 bode 16 uvedeného nariadenia;
b) 

„nepriaznivý vplyv na životné prostredie“ je nepriaznivý vplyv na životné prostredie vyplývajúci z porušenia zákazov a povinností uvedených v časti I oddiele 1 bodoch 15 a 16 a časti II prílohy k tejto smernici, pričom sa zohľadňujú vnútroštátne právne predpisy spojené s ustanoveniami nástrojov, ktoré sú uvedené v časti I bodoch 15 a 16 a časti II prílohy I;

c) 

„nepriaznivý vplyv na ľudské práva“ je vplyv na osoby, ktorý vyplýva z:

i) 

porušovania niektorého z ľudských práv uvedených v časti I oddiele 1 prílohy k tejto smernici, keďže tieto ľudské práva sú zakotvené v medzinárodných nástrojoch uvedených v časti I oddiele 2 prílohy k tejto smernici;

ii) 

porušovania ľudských práv, ktoré nie sú uvedené v časti I oddiele 1 prílohy k tejto smernici, ale sú zakotvené v nástrojoch v oblasti ľudských práv uvedených v časti I oddiele 2 prílohy k tejto smernici za predpokladu, že:

— 
ľudské práva môže porušovať spoločnosť alebo právny subjekt;
— 
porušovanie ľudských práv priamo poškodzuje právny záujem chránený v nástrojoch v oblasti ľudských práv uvedených v časti I oddiele 2 prílohy k tejto smernici; ako aj
— 
spoločnosť mohla odôvodnene predpokladať riziko, že takéto ľudské právo môže byť dotknuté, a to s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu vrátane povahy a rozsahu obchodných činností spoločnosti a jej reťazca činností, charakteristík hospodárskeho odvetvia a geografického a prevádzkového kontextu;
d) 

„nepriaznivý vplyv“ je nepriaznivý vplyv na životné prostredie alebo nepriaznivý vplyv na ľudské práva;

e) 

„dcérska spoločnosť“ je právnická osoba v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 10 smernice 2013/34/EÚ a právnická osoba, prostredníctvom ktorej sa vykonáva činnosť „ovládaného podniku“ v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES ( 16 );

f) 

„obchodný partner“ je subjekt:

i) 

s ktorým má spoločnosť obchodnú zmluvu týkajúcu sa činností, výrobkov alebo služieb spoločnosti alebo ktorému spoločnosť poskytuje služby podľa písmena g) („priamy obchodný partner“); alebo

ii) 

ktorý nie je priamym obchodným partnerom, ale ktorý vykonáva obchodné činnosti súvisiace s činnosťami, výrobkami alebo službami spoločnosti („nepriamy obchodný partner“);

g) 

„reťazec činností“ sú:

i) 

činnosti obchodných partnerov spoločnosti v hornej časti reťazca súvisiace s výrobou tovaru alebo poskytovaním služieb uvedenou spoločnosťou vrátane navrhovania, ťažby, získavania, výroby, prepravy, skladovania a dodávky surovín, výrobkov alebo častí výrobkov a vývoja výrobku alebo služby; ako aj

ii) 

činnosti obchodných partnerov spoločnosti v dolnej časti reťazca súvisiace s distribúciou, prepravou a skladovaním výrobku uvedenej spoločnosti, ak obchodní partneri vykonávajú tieto činnosti pre spoločnosť alebo v mene spoločnosti, a s výnimkou distribúcie, prepravy a skladovania výrobku, ktorý podlieha kontrole vývozu podľa nariadenia (EÚ) 2021/821 alebo kontrole vývozu zbraní, munície alebo vojenského materiálu po povolení vývozu výrobku;

h) 

„nezávislé overenie treťou stranou“ je overenie dodržiavania požiadaviek v oblasti ľudských práv a životného prostredia vyplývajúcich z tejto smernice spoločnosťou alebo časťami jej reťazca činností expertom, ktorý je objektívny, úplne nezávislý od spoločnosti, nie je v konflikte záujmov a nepodlieha vonkajšiemu vplyvu, má skúsenosti a kompetencie v oblasti životného prostredia alebo ľudských práv podľa povahy nepriaznivého vplyvu a zodpovedá za kvalitu a spoľahlivosť overenia;

i) 

„MSP“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý nie je súčasťou veľkej skupiny, ako sú tieto pojmy vymedzené v súlade s článkom 3 ods. 1, 2, 3 a 7 smernice 2013/34/EÚ;

j) 

„iniciatíva odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán“ je kombinácia postupov, nástrojov a mechanizmov dobrovoľnej náležitej starostlivosti, ktoré vypracovali a na ktoré dohliadajú vlády, priemyselné združenia, zainteresované organizácie vrátane organizácií občianskej spoločnosti alebo ich zoskupenia či kombinácie, na ktorých sa môžu spoločnosti zúčastňovať s cieľom podporiť vykonávanie povinností náležitej starostlivosti;

k) 

„splnomocnený zástupca“ je fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v Únii, ktorá má od spoločnosti v zmysle písmena a) bodu ii) mandát konať v jej mene v súvislosti s plnením povinností tejto spoločnosti podľa tejto smernice;

l) 

„závažný nepriaznivý vplyv“ je nepriaznivý vplyv, ktorý je obzvlášť významný svojou povahou, ako napríklad vplyv, ktorý zahŕňa ujmu na ľudskom živote, zdraví a slobode, alebo svojou mierou, rozsahom alebo nenapraviteľným charakterom, berúc do úvahy jeho vážnosť vrátane počtu osôb, ktoré sú alebo môžu byť dotknuté, rozsahu, v akom životné prostredie je alebo môže byť poškodené alebo inak zasiahnuté, jeho nezvratnosti a obmedzení schopnosti vrátiť dotknuté osoby alebo životné prostredie v primeranej lehote do stavu zodpovedajúceho ich stavu pred tým, ako došlo k vplyvu;

m) 

„čistý obrat“ je:

i) 

„čistý obrat“ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 5 smernice 2013/34/EÚ; alebo

ii) 

ak spoločnosť uplatňuje medzinárodné účtovné normy prijaté na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 ( 17 ) alebo je spoločnosťou v zmysle písmena a) bodu ii), výnosy vymedzené rámcom finančného výkazníctva, na základe ktorého sa zostavuje účtovná závierka spoločnosti, alebo v zmysle tohto rámca;

n) 

„zainteresované strany“ sú zamestnanci spoločnosti, zamestnanci jej dcérskych spoločností, odborové zväzy a zástupcovia pracovníkov, spotrebitelia a iné osoby, skupiny, komunity alebo subjekty, ktorých práva alebo záujmy sú alebo by mohli byť dotknuté výrobkami, službami a činnosťami danej spoločnosti, jej dcérskych spoločností a jej obchodných partnerov vrátane zamestnancov obchodných partnerov spoločnosti, ich odborových zväzov a zástupcov pracovníkov, vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ľudských práv a životného prostredia, organizácií občianskej spoločnosti, ktorých účelom je ochrana životného prostredia, a legitímnych zástupcov týchto osôb, skupín, komunít alebo subjektov;

o) 

„vhodné opatrenia“ sú opatrenia, ktoré sú schopné dosiahnuť ciele náležitej starostlivosti účinným riešením nepriaznivých vplyvov spôsobom primeraným stupňu závažnosti a pravdepodobnosti nepriaznivého vplyvu a ktoré má spoločnosť primerane k dispozícii, a to s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu vrátane povahy a rozsahu nepriaznivého vplyvu a príslušných rizikových faktorov;

p) 

„obchodný vzťah“ je vzťah spoločnosti s obchodným partnerom;

q) 

„materská spoločnosť“ je spoločnosť, ktorá riadi jednu alebo viacero dcérskych spoločností;

r) 

„hlavná materská spoločnosť“ je materská spoločnosť, ktorá priamo alebo nepriamo kontroluje v súlade s kritériami stanovenými v článku 22 ods. 1 až 5 smernice 2013/34/EÚ jednu alebo viacero dcérskych spoločností a nie je pod kontrolou inej spoločnosti;

s) 

„skupina spoločností“ alebo „skupina“ je materská spoločnosť a všetky jej dcérske spoločnosti;

t) 

„náprava“ je uvedenie dotknutej osoby alebo osôb, komunít alebo životného prostredia do stavu, ktorý zodpovedá alebo je čo najbližšie stavu, v ktorom by sa nachádzali, ak by nedošlo k skutočnému nepriaznivému vplyvu, primerané podielu spoločnosti na nepriaznivom vplyve vrátane finančnej alebo nefinančnej náhrady, ktorú spoločnosť poskytla osobe alebo osobám dotknutým skutočným nepriaznivým vplyvom, a prípadne refundácia nákladov, ktoré vznikli orgánom verejnej moci v súvislosti s akýmikoľvek potrebnými nápravnými opatreniami;

u) 

„rizikové faktory“ sú skutočnosti, situácie alebo okolnosti, ktoré súvisia so závažnosťou a pravdepodobnosťou nepriaznivého vplyvu, vrátane rizikových faktorov na úrovni spoločnosti, rizikových faktorov obchodných operácií, geografických a kontextových rizikových faktorov, rizikových faktorov týkajúcich sa výrobkov a služieb a odvetvových skutočností, situácií alebo okolností;

v) 

„závažnosť nepriaznivého vplyvu“ je miera, rozsah alebo nenapraviteľný charakter nepriaznivého vplyvu s prihliadnutím na vážnosť nepriaznivého vplyvu vrátane počtu osôb, ktoré sú alebo môžu byť dotknuté, rozsahu, v akom je alebo môže byť životné prostredie poškodené alebo inak zasiahnuté, jeho nezvratnosti a obmedzení schopnosti vrátiť dotknuté osoby alebo životné prostredie v primeranej lehote do stavu zodpovedajúceho ich stavu pred tým, ako došlo k vplyvu.

2.  

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 34 s cieľom zmeniť prílohu k tejto smernici:

a) 

doplnením odkazov na články medzinárodných nástrojov ratifikovaných všetkými členskými štátmi, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti konkrétneho práva, zákazu alebo povinnosti súvisiacej s ochranou ľudských práv, základných slobôd a životného prostredia uvedených v prílohe k tejto smernici;

b) 

v prípade potreby upravením odkazov na medzinárodné nástroje uvedené v prílohe k tejto smernici s ohľadom na zmenu, nahradenie alebo zrušenie takýchto nástrojov;

c) 

v súlade s vývojom v rámci príslušných medzinárodných fór, pokiaľ ide o nástroje uvedené v časti 1 oddiele 2 prílohy k tejto smernici:

i) 

nahradením odkazov na uvedené nástroje odkazmi na nové nástroje, ktoré sa vzťahujú na rovnaký predmet úpravy a ktoré ratifikovali všetky členské štáty; alebo

ii) 

doplnením odkazov na nové nástroje, ktoré sa vzťahujú na rovnaký predmet úpravy ako uvedené nástroje a ktoré ratifikovali všetky členské štáty.

Článok 4

Úroveň harmonizácie

1.  
Bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2 a 3, členské štáty do svojho vnútroštátneho práva nezavedú v oblasti pôsobnosti tejto smernice ustanovenia stanovujúce povinnosti náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a životného prostredia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení článku 8 ods. 1, článku 8 ods. 2, článku 10 ods. 1 a článku 11 ods. 1
2.  
Bez ohľadu na odsek 1 táto smernica nebráni členským štátom, aby do svojho vnútroštátneho práva zaviedli prísnejšie ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení stanovených v článkoch iných ako sú článok 8 ods. 1 a 2, článok 10 ods. 1 a článok 11 ods. 1, alebo ustanovenia, ktoré sú konkrétnejšie z hľadiska cieľa alebo oblasti pôsobnosti, s cieľom dosiahnuť odlišnú úroveň ochrany ľudských, pracovných a sociálnych práv, životného prostredia alebo klímy.

Článok 5

Náležitá starostlivosť

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti uplatňovali náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a životného prostredia založenú na riziku podľa článkov 7 až 16 („náležitá starostlivosť“) vykonávaním týchto činností:

a) 

začlenením náležitej starostlivosti do svojich politík a systémov riadenia rizika v súlade s článkom 7;

b) 

identifikáciou a posúdením skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvov v súlade s článkom 8 a v prípade potreby priorizáciou potenciálnych a skutočných nepriaznivých vplyvov v súlade s článkom 9;

c) 

predchádzaním potenciálnym nepriaznivým vplyvom a ich zmierňovaním, ako aj odstraňovaním skutočných nepriaznivých vplyvov a minimalizovaním ich rozsahu v súlade s článkami 10 a 11;

d) 

zabezpečením nápravy skutočných nepriaznivých vplyvov v súlade s článkom 12;

e) 

zmysluplným zapojením zainteresovaných strán v súlade s článkom 13;

f) 

zavedením a udržiavaním mechanizmu oznamovania a postupu podávania sťažností v súlade s článkom 14;

g) 

monitorovaním účinnosti svojej politiky a opatrení v oblasti náležitej starostlivosti v súlade s článkom 15;

h) 

verejnou komunikáciou o náležitej starostlivosti v súlade s článkom 16.

2.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti boli na účely náležitej starostlivosti oprávnené vymieňať si zdroje a informácie v rámci svojich príslušných skupín spoločností a s inými právnymi subjektmi.
3.  
Členské štáty zabezpečia, aby obchodný partner nebol povinný sprístupniť spoločnosti, ktorá dodržiava povinnosti vyplývajúce z tejto smernice, informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2016/943, a to bez toho, aby bolo dotknuté zverejnenie totožnosti priamych a nepriamych obchodných partnerov, alebo základných informácií potrebných na identifikáciu skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvov, ak je to potrebné a riadne odôvodnené z hľadiska dodržiavania povinností náležitej starostlivosti spoločnosťou. Tým nie je dotknutá možnosť obchodných partnerov chrániť svoje obchodné tajomstvo prostredníctvom mechanizmov stanovených v smernici (EÚ) 2016/943. Obchodní partneri nie sú nikdy povinní sprístupniť utajované skutočnosti alebo iné informácie, ktorých sprístupnenie by predstavovalo riziko pre základné záujmy bezpečnosti štátu.
4.  
Členské štáty vyžadujú, aby spoločnosti uchovávali dokumentáciu týkajúcu sa opatrení vykonávaných na splnenie ich povinností náležitej starostlivosti na účely preukázania súladu vrátane podporných dôkazov, a to aspoň päť rokov od okamihu, keď bola takáto dokumentácia vypracovaná alebo získaná.

Ak po uplynutí obdobia uchovávania stanoveného v prvom pododseku prebiehajú súdne alebo správne konania podľa tejto smernice, obdobie uchovávania sa predĺži až do uzavretia veci.

Článok 6

Podpora náležitej starostlivosti na úrovni skupiny

1.  
►C1  Členské štáty zabezpečia, aby materské spoločnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, mohli plniť povinnosti stanovené v článkoch 7 až 16 a článku 22 ◄ v mene spoločností, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami uvedených materských spoločností a patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sa tým zabezpečí účinné dodržiavanie povinností. Týmto nie je dotknutá skutočnosť, že takéto dcérske spoločnosti podliehajú výkonu právomocí dozorného orgánu v súlade s článkom 25, ani ich občianskoprávna zodpovednosť v súlade s článkom 29.
2.  

Plnenie povinností náležitej starostlivosti stanovených v článkoch 7 až 16 materskou spoločnosťou v súlade s odsekom 1 tohto článku podlieha všetkým týmto podmienkam:

a) 

dcérska spoločnosť a materská spoločnosť si navzájom poskytujú všetky potrebné informácie a spolupracujú pri plnení povinností vyplývajúcich z tejto smernice;

b) 

dcérska spoločnosť dodržiava politiku náležitej starostlivosti svojej materskej spoločnosti primerane prispôsobenú tak, aby sa zabezpečilo splnenie povinností stanovených v článku 7 ods. 1, pokiaľ ide o dcérsku spoločnosť;

c) 

dcérska spoločnosť začlení náležitú starostlivosť do všetkých svojich politík a systémov riadenia rizík v súlade s článkom 7, pričom jasne opíše, ktoré povinnosti má splniť materská spoločnosť, a v prípade potreby o tom informuje príslušné zainteresované strany;

d) 

v prípade potreby dcérska spoločnosť naďalej prijíma vhodné opatrenia v súlade s článkami 10 a 11 a plní svoje povinnosti podľa článkov 12 a 13;

e) 

ak je to relevantné, dcérska spoločnosť žiada o zmluvné záruky od priameho obchodného partnera v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b) alebo článkom 11 ods. 3 písm. c), žiada o zmluvné záruky od nepriameho obchodného partnera v súlade s článkom 10 ods. 4 alebo článkom 11 ods. 5 a dočasne pozastaví alebo ukončí obchodný vzťah v súlade s článkom 10 ods. 6 alebo článkom 11 ods. 7

3.  
Keď materská spoločnosť plní povinnosť stanovenú v článku 22 v mene dcérskej spoločnosti v súlade s odsekom 1 tohto článku, dcérska spoločnosť dodržiava povinnosti stanovené v článku 22 v súlade s plánom transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy materskej spoločnosti zodpovedajúcim spôsobom prispôsobeným jej obchodnému modelu a stratégii.

Článok 7

Začlenenie náležitej starostlivosti do politík a systémov riadenia rizika spoločnosti

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti začlenili náležitú starostlivosť do všetkých svojich príslušných politík a systémov riadenia rizika a aby zaviedli politiku v oblasti náležitej starostlivosti, ktorá zabezpečuje náležitú starostlivosť založenú na riziku.
2.  

Politika náležitej starostlivosti uvedená v odseku 1 sa vypracuje po predchádzajúcej konzultácii so zamestnancami spoločnosti a ich zástupcami a obsahuje všetky tieto prvky:

a) 

opis prístupu spoločnosti k náležitej starostlivosti, a to aj z dlhodobého hľadiska;

b) 

kódex správania opisujúci pravidlá a zásady, ktorými sa riadi celá spoločnosť a jej dcérske spoločnosti a priami alebo nepriami obchodní partneri spoločnosti v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b), článkom 10 ods. 4, článkom 11 ods. 3 písm. c) alebo článkom 11 ods. 5 ako aj

c) 

opis procesov zavedených na začlenenie náležitej starostlivosti do príslušných politík spoločnosti a vykonávanie náležitej starostlivosti vrátane opatrení prijatých na overenie dodržiavania kódexu správania uvedeného v písmene b) a na rozšírenie uplatňovania tohto kódexu na obchodných partnerov.

3.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti aktualizovali svoje politiky náležitej starostlivosti bez zbytočného odkladu po výskyte významnej zmeny a aby preskúmali a v prípade potreby aktualizovali tieto politiky najmenej každých 24 mesiacov.

Na účel uvedený v prvom pododseku spoločnosti zohľadnia nepriaznivé vplyvy, ktoré už boli identifikované v súlade s článkom 8, ako aj vhodné opatrenia prijaté na riešenie takýchto nepriaznivých vplyvov v súlade s článkami 10 a 11 a výsledok posúdení vykonaných v súlade s článkom 15.

Článok 8

Identifikácia a posúdenie skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti prijali v súlade s týmto článkom vhodné opatrenia na identifikáciu a posúdenie skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov, ktoré vyplývajú z ich vlastných činností alebo z činností ich dcérskych spoločností a v prípade, že súvisia s ich reťazcami činností, z činností ich obchodných partnerov.
2.  

V rámci povinnosti stanovenej v odseku 1 spoločnosti s prihliadnutím na relevantné rizikové faktory prijmú vhodné opatrenia na:

a) 

zmapovanie svojich vlastných činností, činností svojich dcérskych spoločností a, ak súvisia s ich reťazcami činností, činností svojich obchodných partnerov s cieľom identifikovať všeobecné oblasti, v ktorých je najpravdepodobnejší výskyt nepriaznivých vplyvov a v ktorých sú tieto vplyvy najzávažnejšie;

b) 

na základe výsledkov zmapovania uvedeného v písm. a) vykonanie hĺbkového posúdenia svojich vlastných činností, činností svojich dcérskych spoločností a v prípade, že súvisia s ich reťazcami činností, činností svojich obchodných partnerov v oblastiach, v ktorých je najpravdepodobnejší výskyt nepriaznivých vplyvov a v ktorých je najpravdepodobnejšie, že budú tieto vplyvy závažné.

3.  
Členské štáty zabezpečia, aby na účely identifikácie a posúdenia nepriaznivých vplyvov uvedených v odseku 1, v príslušných prípadoch na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií, boli spoločnosti oprávnené využívať vhodné zdroje vrátane nezávislých správ a informácií získaných prostredníctvom mechanizmu oznamovania a postupu podávania sťažností stanoveného v článku 14.
4.  
Ak informácie potrebné na hĺbkové posúdenie stanovené v odseku 2 písm. b) možno získať od obchodných partnerov na rôznych úrovniach reťazca činností, spoločnosť priorizuje žiadosť o takéto informácie, ak je to primerané, priamo od obchodných partnerov, pri ktorých je najpravdepodobnejší výskyt nepriaznivých vplyvov.

Článok 9

Priorizácia identifikovaných skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že nie je možné súčasne a v plnom rozsahu predchádzať všetkým identifikovaným nepriaznivým vplyvom, zmierňovať ich, odstrániť ich alebo minimalizovať, spoločnosti s cieľom splniť povinnosti stanovené v článku 10 alebo 11 zoradili nepriaznivé vplyvy identifikované podľa článku 8 podľa priority.
2.  
Zoradenie podľa priority uvedené v odseku 1 sa určuje na základe závažnosti a pravdepodobnosti nepriaznivého vplyvu.
3.  
Po vyriešení najzávažnejších a najpravdepodobnejších nepriaznivých vplyvov v súlade s článkom 10 alebo 11 v primeranej lehote spoločnosť rieši menej závažné a menej pravdepodobné nepriaznivé vplyvy.

Článok 10

Predchádzanie potenciálnym nepriaznivým vplyvom

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti prijali v súlade s článkom 9 a s týmto článkom vhodné opatrenia na predchádzanie potenciálnym nepriaznivým vplyvom, ktoré boli alebo mali byť identifikované podľa článku 8, alebo v prípade, že predchádzanie takýmto vplyvom nie je možné alebo nie je možné okamžite, vhodné opatrenia na ich primerané zmiernenie.

Pri určovaní vhodných opatrení uvedených v prvom pododseku sa náležite zohľadní:

a) 

či potenciálny nepriaznivý vplyv môže spôsobovať výlučne spoločnosť; či ho spoločnosť môže spôsobovať spoločne s dcérskou spoločnosťou alebo obchodným partnerom konaním alebo opomenutím, alebo či ho môže spôsobovať výlučne obchodný partner spoločnosti v reťazci činností;

b) 

či k potenciálnemu nepriaznivému vplyvu môže dochádzať v rámci činností dcérskej spoločnosti, priameho alebo nepriameho obchodného partnera ako aj

c) 

schopnosť spoločnosti ovplyvňovať obchodného partnera, ktorý môže potenciálny nepriaznivý vplyv spôsobovať sám alebo spoločne.

2.  

Od spoločností sa vyžaduje, aby v relevantných prípadoch prijali tieto vhodné opatrenia:

a) 

ak si to povaha alebo zložitosť opatrení potrebných na predchádzanie vyžaduje, bez zbytočného odkladu vypracovali a vykonávali plán preventívnych opatrení s primeraným a jasne vymedzeným časovým harmonogramom vykonávania vhodných opatrení a kvalitatívnymi a kvantitatívnymi ukazovateľmi na meranie zlepšenia. spoločnosti môžu vypracovať svoje akčné plány v spolupráci s iniciatívami odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán; Plán preventívnych opatrení sa prispôsobí činnostiam a reťazcom činností spoločností;

b) 

vyžiadali si zmluvné záruky od priameho obchodného partnera, že zabezpečí dodržiavanie kódexu správania spoločnosti a v prípade potreby plánu preventívnych opatrení, a to aj ustanovením zodpovedajúcich zmluvných záruk od jeho partnerov v rozsahu, v akom sú ich činnosti súčasťou reťazca činností spoločnosti; ak sa takéto zmluvné záruky získajú, uplatňuje sa odsek 5;

c) 

uskutočňovali potrebné finančné alebo nefinančné investície, úpravy alebo modernizáciu, napríklad v prípade zariadení, výrobných alebo iných prevádzkových procesov a infraštruktúr;

d) 

vykonali potrebné úpravy alebo zlepšenia vlastného podnikateľského plánu, celkových stratégií a operácií spoločnosti vrátane nákupných postupov, postupov navrhovania a distribúcie;

e) 

poskytovali cielenú a primeranú podporu MSP, ktorý je obchodným partnerom spoločnosti, ak je to potrebné vzhľadom na zdroje, znalosti a obmedzenia MSP, a to aj poskytovaním alebo umožnením prístupu k budovaniu kapacít, odbornej príprave alebo modernizácii systémov riadenia, a ak by dodržiavanie kódexu správania alebo plánu preventívnych opatrení ohrozilo životaschopnosť MSP, poskytovaním cielenej a primeranej finančnej podpory, ako je priame financovanie, nízkoúročené úvery, záruky ďalšieho získavania zdrojov alebo pomoc pri zabezpečovaní financovania;

f) 

spolupracovali v súlade s právom Únie vrátane práva hospodárskej súťaže s inými subjektmi, a to v relevantných prípadoch aj na účely zlepšenia schopnosti spoločností predísť nepriaznivému vplyvu alebo ho zmierniť, najmä ak neexistuje žiadne iné vhodné alebo účinné opatrenie.

3.  
Spoločnosti môžu v relevantných prípadoch okrem opatrení uvedených v odseku 2 prijímať vhodné opatrenia, ako je napríklad zapojenie obchodného partnera, pokiaľ ide o očakávania spoločnosti týkajúce sa predchádzania potenciálnym nepriaznivým vplyvom a ich zmierňovania, alebo poskytovania či umožnenia prístupu k budovaniu kapacít, usmerňovania, administratívnej a finančnej podpory, ako sú úvery alebo financovanie, so súčasným prihliadnutím na zdroje, znalosti a obmedzenia obchodného partnera.
4.  
Pokiaľ ide o potenciálny nepriaznivý vplyv, ktorému sa nedalo predísť ani ho primerane zmierniť vhodnými opatreniami uvedenými v odseku 2, spoločnosť môže žiadať zmluvné záruky od nepriameho obchodného partnera s cieľom dosiahnuť dodržiavanie kódexu správania spoločnosti alebo plánu preventívnych opatrení. Ak sa takéto zmluvné záruky získajú, uplatňuje sa odsek 5
5.  
Zmluvné záruky uvedené v odseku 2 písm. b) a v odseku 4 musia byť sprevádzané vhodnými opatreniami na overenie dodržiavania. Na účely overenia dodržiavania môže spoločnosť využiť nezávislé overenie treťou stranou, a to aj prostredníctvom iniciatív odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán.

Ak sa zmluvné záruky získavajú od MSP alebo sa s MSP uzavrie zmluva, použité podmienky musia byť spravodlivé, primerané a nediskriminačné. Spoločnosť takisto posúdi, či by zmluvné záruky MSP mali sprevádzať niektoré vhodné opatrenia pre MSP uvedené v odseku 2 písm. e). Ak sa opatrenia na overenie dodržiavania vykonávajú vo vzťahu k MSP, spoločnosť znáša náklady na nezávislé overenie treťou stranou. Ak MSP požiada o úhradu aspoň časti nákladov na nezávislé overenie treťou stranou, alebo po dohode so spoločnosťou, môže dané MSP zdieľať výsledky takéhoto overenia s inými spoločnosťami.

6.  

Pokiaľ ide o potenciálne nepriaznivé vplyvy uvedené v odseku 1, ktorým sa nedalo predísť ani ich primerane zmierniť opatreniami stanovenými v odsekoch 2, 4 a 5, ako krajnej možnosti sa od spoločnosti vyžaduje, aby sa zdržala nadväzovania nových vzťahov alebo rozširovania existujúcich vzťahov s obchodným partnerom, v súvislosti s ktorým alebo v ktorého reťazci činností došlo k výskytu vplyvu, a prijala, ak ju na to oprávňujú právne predpisy upravujúce ich vzťahy, ako krajnú možnosť tieto opatrenia:

a) 

bez zbytočného odkladu prijala a vykonávala posilnený plán preventívnych opatrení proti konkrétnemu nepriaznivému vplyvu, využitím alebo zvýšením pákového efektu spoločnosti prostredníctvom dočasného pozastavenia obchodných vzťahov v súvislosti s dotknutými činnosťami, ak existuje odôvodnený predpoklad, že toto úsilie bude úspešné; akčný plán obsahuje osobitný a primeraný harmonogram prijatia a vykonávania všetkých opatrení v ňom obsiahnutých, počas ktorého môže spoločnosť hľadať aj alternatívnych obchodných partnerov;

b) 

ak neexistuje odôvodnený predpoklad, že toto úsilie bude úspešné, alebo ak vykonávanie plánu posilnených preventívnych opatrení nepredišlo nepriaznivému vplyvu ani ho nezmiernilo, ukončila obchodný vzťah súvisiaci s dotknutými činnosťami, ak je potenciálny nepriaznivý vplyv závažný.

Pred dočasným pozastavením alebo ukončením obchodného vzťahu spoločnosť posúdi, či možno odôvodnene očakávať, že nepriaznivé vplyvy takéhoto konania budú zjavne závažnejšie ako nepriaznivý vplyv, ktorému nebolo možné predísť alebo ktorého rozsah nebolo možné primerane zmierniť. V takom prípade sa od spoločnosti nevyžaduje, aby pozastavila alebo ukončila obchodný vzťah, pričom spoločnosť musí byť schopná poskytnúť príslušnému dozornému orgánu riadne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.

Členské štáty zabezpečia, aby v zmluvách, ktoré sa riadia ich právom, existovala možnosť dočasne pozastaviť alebo ukončiť obchodný vzťah v súlade s prvým pododsekom, s výnimkou zmlúv, pri ktorých sú strany zo zákona povinné ich uzavrieť.

Ak sa spoločnosť rozhodne dočasne pozastaviť alebo ukončiť obchodný vzťah, prijme opatrenia na predchádzanie vplyvu tohto pozastavenia alebo ukončenia, na jeho zmiernenie alebo ukončenie, toto rozhodnutie oznámi príslušnému obchodnému partnerovi v primeranom predstihu a priebežne ho preskúmava.

Ak sa spoločnosť rozhodne dočasne nepozastaviť alebo neukončiť obchodný vzťah v súlade s týmto článkom, monitoruje potenciálny nepriaznivý vplyv a pravidelne posudzuje svoje rozhodnutie a to, či sú k dispozícii ďalšie vhodné opatrenia.

Článok 11

Odstránenie skutočných nepriaznivých vplyvov

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti prijali v súlade s článkom 9 a týmto článkom vhodné opatrenia na odstránenie skutočných nepriaznivých vplyvov, ktoré boli alebo mali byť identifikované podľa článku 8.

Pri určovaní vhodných opatrení uvedených v prvom pododseku sa náležite zohľadní:

a) 

či skutočný nepriaznivý vplyv spôsobila len spoločnosť sama; či ho spoločnosť spôsobila spoločne so svojou dcérskou spoločnosťou alebo obchodným partnerom konaním alebo opomenutím; alebo či ho spôsobil výlučne obchodný partner spoločnosti v reťazci činností;

b) 

či k skutočnému nepriaznivému vplyvu došlo v rámci činností dcérskej spoločnosti, priameho alebo nepriameho obchodného partnera; ako aj

c) 

schopnosť spoločnosti ovplyvňovať obchodného partnera, ktorý skutočný nepriaznivý vplyv spôsobil sám alebo spoločne.

2.  
V prípade, ak nepriaznivý vplyv nemožno okamžite odstrániť, členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti takýto vplyv minimalizovali.
3.  

Od spoločností sa vyžaduje, aby v relevantných prípadoch prijali tieto vhodné opatrenia:

a) 

neutralizovali nepriaznivý vplyv alebo minimalizovali jeho rozsah; takéto opatrenia musia byť primerané závažnosti nepriaznivého vplyvu a podielu spoločnosti na nepriaznivom vplyve;

b) 

ak je to potrebné vzhľadom na skutočnosť, že nepriaznivý vplyv nie je možné okamžite odstrániť, bez zbytočného odkladu vypracovali a vykonali plán nápravných opatrení s primeraným a jasne vymedzeným časovým harmonogramom vykonania vhodných opatrení a kvalitatívnymi a kvantitatívnymi ukazovateľmi na meranie zlepšenia; spoločnosti môžu vypracovať svoje akčné plány v spolupráci s iniciatívami odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán; plán nápravných opatrení sa prispôsobí činnostiam a reťazcom činností spoločností;

c) 

vyžiadali si zmluvné záruky od priameho obchodného partnera, že zabezpečí dodržiavanie kódexu správania spoločnosti a v prípade potreby plánu nápravných opatrení, a to aj ustanovením zodpovedajúcich zmluvných záruk od jeho partnerov v rozsahu, v akom sú ich činnosti súčasťou reťazca činností spoločnosti; ak sa takéto zmluvné záruky získajú, uplatňuje sa odsek 6;

d) 

uskutočňovali potrebné finančné alebo nefinančné investície, úpravy alebo modernizáciu, napríklad v prípade zariadení, výrobných alebo iných prevádzkových procesov a infraštruktúr;

e) 

vykonali potrebné úpravy alebo zlepšenia vlastného podnikateľského plánu, celkových stratégií a operácií spoločnosti vrátane nákupných postupov, postupov navrhovania a distribúcie;

f) 

poskytovali cielenú a primeranú podporu MSP, ktorý je obchodným partnerom spoločnosti, ak je to potrebné vzhľadom na zdroje, znalosti a obmedzenia MSP, a to aj poskytovaním alebo umožnením prístupu k budovaniu kapacít, odbornej príprave alebo modernizácii systémov riadenia, a ak by dodržiavanie kódexu správania alebo plánu nápravných opatrení ohrozilo životaschopnosť MSP, poskytovaním cielenej a primeranej finančnej podpory, ako je priame financovanie, nízkoúročené úvery, záruky ďalšieho získavania zdrojov alebo pomoc pri zabezpečovaní financovania;

g) 

spolupracovali v súlade s právom Únie vrátane práva hospodárskej súťaže s inými subjektmi, a to v relevantných prípadoch aj na účely zlepšenia schopnosti spoločností odstrániť nepriaznivý vplyv alebo minimalizovať jeho rozsah, najmä ak neexistuje žiadne iné vhodné alebo účinné opatrenie;

h) 

zabezpečili nápravu v súlade s článkom 12.

4.  
Spoločnosti môžu v relevantných prípadoch okrem opatrení uvedených v odseku 3 prijať vhodné opatrenia, ako je napríklad zapojenie obchodného partnera, pokiaľ ide o očakávania spoločnosti týkajúce sa odstránenia skutočných nepriaznivých vplyvov alebo minimalizácie rozsahu takýchto vplyvov, alebo poskytovania či umožnenia prístupu k budovaniu kapacít, usmerňovania, administratívnej a finančnej podpory, ako sú úvery alebo financovanie, a to zároveň s prihliadnutím na zdroje, znalosti a obmedzenia obchodného partnera.
5.  
Pokiaľ ide o skutočný nepriaznivý vplyv, ktorý nebolo možné odstrániť alebo ktorého rozsah nebolo možné primerane minimalizovať vhodnými opatreniami uvedenými v odseku 3, spoločnosť si môže vyžiadať zmluvné záruky od nepriameho obchodného partnera s cieľom dosiahnuť dodržiavanie kódexu správania spoločnosti alebo plánu nápravných opatrení. Ak sa takéto zmluvné záruky získajú, uplatňuje sa odsek 6
6.  
Zmluvné záruky uvedené v odseku 3 písm. c) a v odseku 5 musia byť sprevádzané vhodnými opatreniami na overenie dodržiavania. Na účely overenia dodržiavania môže spoločnosť využiť nezávislé overenie treťou stranou, a to aj prostredníctvom iniciatív odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán.

Ak sa zmluvné záruky získavajú od MSP alebo sa s MSP uzavrie zmluva, použité podmienky musia byť spravodlivé, primerané a nediskriminačné. Spoločnosť takisto posúdi, či by zmluvné záruky MSP mali sprevádzať niektoré vhodné opatrenia pre MSP uvedené v odseku 3 písm. f). Ak sa opatrenia na overenie dodržiavania vykonávajú vo vzťahu k MSP, spoločnosť znáša náklady na nezávislé overenie treťou stranou. Ak MSP požiada o úhradu aspoň časti nákladov na nezávislé overenie treťou stranou, alebo po dohode so spoločnosťou, môže MSP zdieľať výsledky takéhoto overenia s inými spoločnosťami.

7.  

Pokiaľ ide o skutočné nepriaznivé vplyvy uvedené v odseku 1, ktoré sa nedali odstrániť alebo ktorých rozsah sa nedal minimalizovať opatreniami uvedenými v odsekoch 3, 5 a 6, ako krajná možnosť sa od spoločnosti vyžaduje, aby sa zdržala nadväzovania nových vzťahov alebo rozširovania existujúcich vzťahov s obchodným partnerom, v súvislosti s ktorým alebo v ktorého reťazci činností došlo k výskytu vplyvu, a prijala, ak ju na to oprávňujú právne predpisy upravujúce ich vzťahy, ako krajnú možnosť tieto opatrenia:

a) 

bez zbytočného odkladu prijala a vykonávala posilnený plán nápravných opatrení proti konkrétnemu nepriaznivému vplyvu, a to aj využitím alebo zvýšením pákového efektu spoločnosti prostredníctvom dočasného pozastavenia obchodných vzťahov v súvislosti s dotknutými činnosťami, ak existuje odôvodnený predpoklad, že toto úsilie bude úspešné; akčný plán obsahuje osobitný a primeraný harmonogram prijatia a vykonávania všetkých opatrení v ňom obsiahnutých, počas ktorého môže spoločnosť hľadať aj alternatívnych obchodných partnerov;

b) 

ak neexistuje odôvodnený predpoklad, že úsilie uvedené v písmene a) bude úspešné, alebo ak vykonávanie plánu posilnených nápravných opatrení nedokáže ukončiť nepriaznivý vplyv ani minimalizovať jeho rozsah, ukončila obchodný vzťah súvisiaci s dotknutými činnosťami, ak je skutočný nepriaznivý vplyv závažný.

Pred dočasným pozastavením alebo ukončením obchodného vzťahu spoločnosť posúdi, či možno odôvodnene očakávať, že nepriaznivé vplyvy takéhoto konania budú zjavne závažnejšie ako nepriaznivý vplyv, ktorý nebolo možné odstrániť alebo ktorého rozsah nebolo možné primerane minimalizovať. V takom prípade sa od spoločnosti nevyžaduje, aby pozastavila alebo ukončila obchodný vzťah, pričom spoločnosť musí byť schopná poskytnúť príslušnému dozornému orgánu riadne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.

Členské štáty zabezpečia, aby v zmluvách, ktoré sa riadia ich právom, existovala možnosť dočasne pozastaviť alebo ukončiť obchodný vzťah v súlade s prvým pododsekom, s výnimkou zmlúv, pri ktorých sú strany zo zákona povinné ich uzavrieť.

Ak sa spoločnosť rozhodne dočasne pozastaviť alebo ukončiť obchodný vzťah, prijme opatrenia na predchádzanie vplyvu tohto pozastavenia alebo ukončenia, na jeho zmiernenie alebo ukončenie, toto rozhodnutie oznámi obchodnému partnerovi v primeranom predstihu a bude ho priebežne preskúmavať.

Ak sa spoločnosť rozhodne dočasne nepozastaviť alebo neukončiť obchodný vzťah v súlade s týmto článkom, monitoruje skutočný nepriaznivý vplyv a pravidelne posudzuje svoje rozhodnutie a to, či sú k dispozícii ďalšie vhodné opatrenia.

Článok 12

Náprava skutočných nepriaznivých vplyvov

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že spoločnosť spôsobila sama alebo spoločne skutočný nepriaznivý vplyv, zabezpečila nápravu.
2.  
Ak skutočný nepriaznivý vplyv spôsobuje výlučne obchodný partner spoločnosti, spoločnosť môže poskytnúť dobrovoľnú nápravu. Spoločnosť môže využiť aj svoju schopnosť ovplyvňovať obchodného partnera, ktorý spôsobuje nepriaznivý vplyv, s cieľom poskytnúť nápravu.

Článok 13

Zmysluplné zapojenie zainteresovaných strán

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti prijali vhodné opatrenia na účinné zapojenie zainteresovaných strán v súlade s týmto článkom.
2.  
Bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2016/943, spoločnosti pri konzultáciách so zainteresovanými stranami im podľa potreby poskytujú relevantné a komplexné informácie s cieľom uskutočniť účinné a transparentné konzultácie. Bez toho, aby bola dotknutá smernica (EÚ) 2016/943, konzultované zainteresované strany môžu predložiť odôvodnenú žiadosť o príslušné dodatočné informácie, ktoré spoločnosť poskytne v primeranej lehote a vo vhodnom a zrozumiteľnom formáte. Ak spoločnosť žiadosť o dodatočné informácie odmietne, konzultované zainteresované strany majú právo na písomné odôvodnenie tohto odmietnutia.
3.  

Konzultácie so zainteresovanými stranami sa uskutočňujú v týchto fázach procesu náležitej starostlivosti:

a) 

pri zhromažďovaní nevyhnutných informácií o skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvoch s cieľom identifikovať, posúdiť a priorizovať nepriaznivé vplyvy podľa článkov 8 a 9;

b) 

pri vypracúvaní plánov preventívnych opatrení a nápravných opatrení podľa článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 3 a vypracúvaní posilnených plánov preventívnych a nápravných opatrení podľa článku 10 ods. 6 a článku 11 ods. 7;

c) 

pri rozhodovaní o ukončení alebo pozastavení obchodného vzťahu podľa článku 10 ods. 6 a článku 11 ods. 7;

d) 

pri prijímaní vhodných opatrení na nápravu nepriaznivých vplyvov podľa článku 12;

e) 

podľa potreby pri vypracúvaní kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov na monitorovanie požadované podľa článku 15.

4.  
Ak nie je primerane možné účinné zapojenie zainteresovaných strán v rozsahu potrebnom na splnenie požiadaviek tejto smernice, spoločnosti navyše konzultujú s expertmi, ktorí môžu poskytnúť dôveryhodné poznatky o skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvoch.
5.  
Spoločnosti pri konzultáciách so zainteresovanými stranami identifikujú a riešia prekážky zapojenia a zabezpečujú, aby účastníci neboli vystavení odvetným opatreniam alebo odplate, a to aj zachovaním dôvernosti alebo anonymity.
6.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti mohli podľa potreby plniť povinnosti stanovené v tomto článku prostredníctvom iniciatív odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán za predpokladu, že postupy konzultácie spĺňajú požiadavky stanovené v tomto článku. Využívanie iniciatív odvetvia a iniciatív viacerých zainteresovaných strán nestačí na splnenie povinnosti konzultovať s vlastnými pracovníkmi spoločnosti a ich zástupcami.
7.  
Zapojením zamestnancov a ich zástupcov nie je dotknuté príslušné právo Únie a vnútroštátne právo v oblasti zamestnaneckých a sociálnych práv ani uplatniteľné kolektívne zmluvy.

Článok 14

Mechanizmus oznamovania a postup podávania sťažností

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti umožnili osobám a subjektom uvedeným v odseku 2 podať voči nim sťažnosť, ak majú tieto osoby alebo subjekty oprávnené obavy týkajúce sa skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvov v súvislosti s vlastnými činnosťami spoločností, činnosťami ich dcérskych spoločností alebo činnosťami ich obchodných partnerov v reťazcoch činností spoločností.
2.  

Členské štáty zabezpečia, aby sťažnosť mohli podať:

a) 

fyzické alebo právnické osoby, ktoré boli nepriaznivým vplyvom dotknuté alebo ktoré majú opodstatnené dôvody sa domnievať, že by mohli byť nepriaznivým vplyvom dotknuté, a legitímni zástupcovia takýchto osôb v ich mene, ako sú organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv;

b) 

odborové zväzy a ďalší zástupcovia pracovníkov, ktorí zastupujú fyzické osoby pracujúce v dotknutom reťazci činností; ako aj

c) 

organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia a majú skúsenosti v súvisiacich oblastiach, ak je nepriaznivý vplyv na životné prostredie predmetom sťažnosti.

3.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti vytvorili spravodlivý, verejne dostupný, prístupný, predvídateľný a transparentný postup na vybavovanie sťažností uvedených v odseku 1, a to vrátane postupu pre prípady, že spoločnosť považuje sťažnosť za neopodstatnenú, a informujú o tomto postupe príslušných zástupcov pracovníkov a odborové zväzy. Spoločnosti prijímajú primerane dostupné opatrenia na predchádzanie akejkoľvek forme odvetných opatrení zabezpečením dôvernosti totožnosti osoby alebo organizácie, ktorá podáva sťažnosť, v súlade s vnútroštátnym právom. Ak je informácie potrebné zdieľať, deje sa to spôsobom, ktorý neohrozuje bezpečnosť sťažovateľa, vrátane toho, že totožnosť tohto sťažovateľa sa nezverejňuje.

Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade riadne opodstatnenej sťažnosti nepriaznivý vplyv, ktorý je predmetom sťažnosti, považoval za identifikovaný v zmysle článku 8, a aby spoločnosť prijala vhodné opatrenia v súlade s článkami 10, 11 a 12.

4.  

Členské štáty zabezpečia, aby mali sťažovatelia nárok:

a) 

požadovať od spoločnosti, voči ktorej podali sťažnosť v zmysle odseku 1, primerané následné opatrenia;

b) 

stretnúť sa so zástupcami spoločnosti na primeranej úrovni s cieľom prediskutovať skutočné alebo potenciálne závažné nepriaznivé vplyvy, ktoré sú predmetom sťažnosti, ako aj potenciálnu nápravu v súlade s článkom 12;

c) 

dostať od spoločnosti dôvody, prečo sa sťažnosť považuje za opodstatnenú alebo neopodstatnenú, a v prípade, že sa považuje za opodstatnenú, informácie o krokoch a opatreniach, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať.

5.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti zaviedli dostupný mechanizmus na podávanie oznámení zo strany osôb a subjektov, ak majú informácie alebo obavy týkajúce sa skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvov v súvislosti s ich vlastnými činnosťami, činnosťami ich dcérskych spoločností a činnosťami ich obchodných partnerov v reťazcoch činností spoločností.

Týmto mechanizmom sa zabezpečí, aby sa oznámenia mohli podávať anonymne alebo dôverne v súlade s vnútroštátnym právom. Spoločnosti prijímajú primerane dostupné opatrenia na predchádzanie akejkoľvek forme odvetných opatrení zabezpečením toho, že totožnosť osôb alebo subjektov, ktoré podávajú oznámenia, zostane dôverná, v súlade s vnútroštátnym právom. Spoločnosť môže v prípade potreby informovať osoby alebo subjekty, ktoré podávajú oznámenia, o krokoch a opatreniach, ktoré prijala alebo má prijať.

6.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti mohli plniť povinnosti stanovené v odseku 1, odseku 3 prvom pododseku a odseku 5 účasťou na spoločných postupoch podávania sťažností a mechanizmoch oznamovania vrátane postupov a mechanizmov spoločne zriadených spoločnosťami prostredníctvom odvetvových združení, iniciatív viacerých zainteresovaných strán alebo globálnych rámcových dohôd za predpokladu, že takéto spoločné postupy a mechanizmy spĺňajú požiadavky stanovené v tomto článku.
7.  
Podanie oznámenia alebo sťažnosti podľa tohto článku nesmie byť podmienkou ani brániť tomu, aby osoba, ktorá ich podáva, mala prístup ku konaniam podľa článkov 26 a 29 alebo k iným mimosúdnym mechanizmom.

Článok 15

Monitorovanie

V záujme posúdenia vykonávania a monitorovania primeranosti a účinnosti identifikácie nepriaznivých vplyvov, predchádzania takýmto vplyvom, ich zmierňovania, odstraňovania a minimalizácie ich rozsahu členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti pravidelne posudzovali svoje vlastné činnosti a opatrenia, činnosti a opatrenia svojich dcérskych spoločností a činnosti a opatrenia svojich obchodných partnerov, ak sú spojené s reťazcom činností spoločnosti. Takéto posúdenia sú v relevantných prípadoch založené na kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľoch a uskutočňujú sa bez zbytočného odkladu po výskyte významnej zmeny, najmenej však každých 12 mesiacov a vždy, keď existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že by mohli vzniknúť nové riziká výskytu uvedených nepriaznivých vplyvov. V prípade potreby sa politika náležitej starostlivosti, identifikované nepriaznivé vplyvy a súvisiace vhodné opatrenia aktualizujú v súlade s výsledkom takýchto posúdení a s náležitým zohľadnením relevantných informácií od zainteresovaných strán.

Článok 16

Komunikácia

1.  

Bez toho, aby bola dotknutá výnimka stanovená v odseku 2 tohto článku, členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti podávali správy o záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zverejnením ročného výkazu na svojom webovom sídle. Tento ročný výkaz sa zverejňuje:

a) 

aspoň v jednom z úradných jazykov Únie používanom v členskom štáte orgánu dohľadu určeného podľa článku 24 a, ak sa líši, v jazyku, ktorý sa obvykle používa v oblasti medzinárodného obchodu;

b) 

v primeranej lehote, najneskôr však 12 mesiacov po súvahovom dni finančného roka, za ktorý je výkaz vypracovaný, alebo v prípade spoločností, ktoré vykazujú informácie dobrovoľne v súlade so smernicou 2013/34/EÚ, do dátumu uverejnenia ročnej účtovnej závierky.

V prípade spoločnosti založenej v súlade s právom tretej krajiny výkaz obsahuje aj informácie požadované podľa článku 23 ods. 2 týkajúce sa splnomocneného zástupcu spoločnosti.

2.  
Odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje na spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti v súlade s článkami 19a, 29a alebo 40a smernice 2013/34/EÚ vrátane tých, ktoré sú oslobodené od plnenia týchto požiadaviek v súlade s článkom 19a ods. 9 alebo článkom 29a ods. 8 uvedenej smernice.
3.  
Komisia do 31. marca 2027 prijme v súlade s článkom 34 delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu stanovením obsahu a kritérií podávania správ podľa odseku 1, v ktorých sa upresnia predovšetkým dostatočne podrobné informácie o opise náležitej starostlivosti, identifikovaných skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvoch a vhodných opatreniach, ktoré sa v súvislosti s týmito vplyvmi prijali. Pri príprave týchto delegovaných aktov Komisia náležite zohľadní štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti prijaté podľa článkov 29b a 40b smernice 2013/34/EÚ a podľa potreby zabezpečí súlad s týmito štandardmi.

Komisia pri prijímaní delegovaných aktov uvedených v prvom pododseku zabezpečí, aby nedošlo k duplicite požiadaviek na vykazovanie v prípade spoločností uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iii), na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2019/2088, pričom sa v plnej miere zachovajú minimálne povinnosti stanovené v tejto smernici.

Článok 17

Prístupnosť informácií na jednotnom európskom mieste prístupu

1.  
Od 1. januára 2029 členské štáty zabezpečia, aby pri zverejňovaní ročného výkazu uvedeného v článku 16 ods. 1 tejto smernice spoločnosti súbežne predkladali tento výkaz orgánu zberu údajov uvedenému v odseku 3 tohto článku na účel ich sprístupnenia na jednotnom európskom mieste prístupu zriadenom nariadením (EÚ) 2023/2859.

Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v ročnom výkaze uvedenom v prvom pododseku spĺňali tieto požiadavky:

a) 

predkladajú sa vo formáte umožňujúcom extrahovanie údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 3 nariadenia (EÚ) 2023/2859 alebo v strojovo čitateľnom formáte v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 4 uvedeného nariadenia, ak sa to vyžaduje podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva;

b) 

sú k nim pripojené tieto metaúdaje:

i) 

všetky názvy spoločnosti, na ktorú sa informácie vzťahujú;

ii) 

identifikátor právnickej osoby pridelený spoločnosti, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 písm. b) nariadenia (EÚ) 2023/2859;

iii) 

veľkosť spoločnosti podľa kategórií, ako sa uvádzajú v článku 7 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) 2023/2859;

iv) 

priemyselné odvetvie (odvetvia) hospodárskych činností spoločnosti, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 písm. e) nariadenia (EÚ) 2023/2859;

v) 

druh informácií, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 písm. c) nariadenia (EÚ) 2023/2859;

vi) 

poznámka o tom, či informácie obsahujú osobné údaje.

2.  
Na účely odseku 1 písm. b) bodu ii) členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti získali identifikátor právnickej osoby.
3.  
Do 31. decembra 2028 členské štáty na účely sprístupňovania informácií uvedených v odseku 1 tohto článku na jednotnom európskom mieste prístupu určia aspoň jeden orgán zberu údajov v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2023/2859 a oznámia to Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy.
4.  

Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a správy informácií predkladaných v súlade s odsekom 1 je Komisia splnomocnená prijímať vykonávacie opatrenia s cieľom presne stanoviť:

a) 

všetky ostatné požadované metaúdaje, ktoré majú byť pripojené k informáciám;

b) 

štruktúru údajov v informáciách; ako aj

c) 

pre ktoré informácie sa vyžaduje strojovo čitateľný formát a ktorý strojovo čitateľný formát sa má v takýchto prípadoch použiť.

Článok 18

Vzorové zmluvné doložky

S cieľom poskytnúť spoločnostiam podporu na uľahčenie dosiahnutia ich súladu s článkom 10 ods. 2 písm. b) a článkom 11 ods. 3 písm. c) prijme Komisia v konzultácii s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami usmernenie o dobrovoľných vzorových zmluvných doložkách do 26. januára 2027.

Článok 19

Usmernenia

1.  
S cieľom poskytnúť spoločnostiam alebo orgánom členských štátov podporu zameranú na to, ako by mali spoločnosti plniť svoje povinnosti náležitej starostlivosti praktickým spôsobom, a poskytovať podporu zainteresovaným stranám Komisia po konzultácii s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami, s Agentúrou Európskej únie pre základné práva, Európskou environmentálnou agentúrou, Európskym orgánom práce a v náležitých prípadoch s medzinárodnými organizáciami a ďalšími orgánmi, ktoré majú odborné znalosti v oblasti náležitej starostlivosti, vydá usmernenia vrátane všeobecných usmernení a usmernení pre konkrétne odvetvia alebo usmernení pre konkrétne nepriaznivé vplyvy.
2.  

Podľa odseku 1 sa vydajú tieto usmernenia:

a) 

usmernenia a najlepšie postupy týkajúce sa spôsobu vykonávania náležitej starostlivosti v súlade s povinnosťami stanovenými v článkoch 5 až 16, najmä procesu identifikácie podľa článku 8, priorizácie vplyvov podľa článku 9, vhodných opatrení na prispôsobenie nákupných postupov podľa článku 10 ods. 2 a článku 11 ods. 3, zodpovedného ukončenia vzťahu podľa článku 10 ods. 6 a článku 11 ods. 7, vhodných opatrení na nápravu podľa článku 12 a spôsobu identifikácie zainteresovaných strán a zapojenia zainteresovaných strán podľa článku 13, a to aj prostredníctvom mechanizmu oznamovania a postupu podávania sťažností stanovených v článku 14;

b) 

praktické usmernenia k plánu transformácie, ako sa uvádza v článku 22;

c) 

usmernenia pre konkrétne odvetvia;

d) 

usmernenia k posudzovaniu rizikových faktorov na úrovni spoločnosti, rizikových faktorov obchodných operácií, geografických a kontextových rizikových faktorov, rizikových faktorov týkajúcich sa výrobkov a služieb a odvetvových rizikových faktorov vrátane tých, ktoré súvisia s oblasťami ovplyvnenými konfliktom a vysokorizikovými oblasťami;

e) 

odkazy na údaje a zdroje informácií, ktoré sú k dispozícii na účely plnenia povinností stanovených v tejto smernici, a na digitálne nástroje a technológie, ktoré by mohli uľahčiť a podporiť dodržiavanie predpisov;

f) 

informácie o tom, ako spoločne využívať zdroje a informácie medzi spoločnosťami a inými právnymi subjektmi na účely dodržiavania ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice, a to spôsobom, ktorý je v súlade s ochranou obchodného tajomstva podľa článku 5 ods. 3 a ochranou pred možnými odvetnými opatreniami a odplatou, ako sa stanovuje v článku 13 ods. 5;

g) 

informácie pre zainteresované strany a ich zástupcov o tom, ako sa zapojiť do procesu náležitej starostlivosti.

3.  
Usmernenia uvedené v odseku 2 písm. a), d) a e) sa sprístupnia do 26. januára 2027. Usmernenia v odseku 2 písm. b), f) a g) sa sprístupnia do 26. júla 2027.
4.  
Usmernenia uvedené v tomto článku sú k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Únie. Komisia usmernenia pravidelne preskúmava a v prípade potreby ich prispôsobuje.

Článok 20

Sprievodné opatrenia

1.  

Členské štáty zriadia a samostatne alebo spoločne prevádzkujú špecializované webové sídla, platformy alebo portály na poskytovanie informácií a podpory spoločnostiam a ich obchodným partnerom a zainteresovaným stranám. Osobitná pozornosť sa v tejto súvislosti venuje MSP, ktoré sa nachádzajú v reťazcoch činností spoločností. Tieto webové sídla, platformy alebo portály poskytujú najmä prístup k:

a) 

obsahu a kritériám podávania správ stanoveným Komisiou v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 16 ods. 3;

b) 

usmerneniam Komisie o dobrovoľných vzorových zmluvných doložkách stanovených v článku 18 a usmerneniam, ktoré vydáva podľa článku 19;

c) 

jednotnému asistenčnému pracovisku stanovenému v článku 21; ako aj

d) 

informáciám pre zainteresované strany a ich zástupcov o tom, ako sa zapojiť do procesu náležitej starostlivosti.

2.  
Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá štátnej pomoci, môžu členské štáty finančne podporiť MSP. Členské štáty môžu taktiež poskytovať podporu zainteresovaným stranám na účely uľahčenia výkonu práv stanovených v tejto smernici.
3.  
Komisia môže podporné opatrenia členského štátu doplniť na základe existujúcich opatrení na úrovni Únie na podporu náležitej starostlivosti v Únii a v tretích krajinách, pričom môže navrhnúť nové opatrenia vrátane uľahčenia iniciatív odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán na pomoc spoločnostiam pri plnení ich povinností.
4.  
Bez toho, aby boli dotknuté články 25, 26 a 29, spoločnosti sa môžu zapájať do iniciatív odvetvia a viacerých zainteresovaných strán na podporu vykonávania povinností uvedených v článkoch 7 až 16, a to v takom rozsahu, v akom sú takéto iniciatívy vhodné na podporu plnenia uvedených povinností. Po posúdení ich vhodnosti môžu spoločnosti v prvom rade využiť príslušnú analýzu rizík vykonanú iniciatívami odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán alebo členmi týchto iniciatív, alebo sa k nej pripojiť a môžu prostredníctvom takýchto iniciatív prijať účinné vhodné opatrenia alebo sa k nim pripojiť. Spoločnosti pritom monitorujú účinnosť takýchto opatrení a v prípade potreby naďalej prijímajú vhodné opatrenia na zabezpečenie plnenia svojich povinností.

Komisia a členské štáty môžu uľahčovať šírenie informácií o takýchto iniciatívach a o ich výsledkoch. Komisia v spolupráci s členskými štátmi vydá usmernenia, v ktorých sa stanovia kritériá vhodnosti a metodika pre spoločnosti na posúdenie vhodnosti iniciatív odvetvia a viacerých zainteresovaných strán.

5.  
Bez toho, aby boli dotknuté články 25, 26 a 29, spoločnosti môžu využívať aj nezávislé overenie treťou stranou týkajúce sa spoločností v ich reťazcoch činností a overenie zo strany týchto spoločností na podporu vykonávania povinností náležitej starostlivosti v rozsahu, v akom je takéto overovanie vhodné na podporu plnenia príslušných povinností. Nezávislé overenie treťou stranou môžu vykonávať iné spoločnosti alebo iniciatíva odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán. Nezávislí overovatelia tretej strany konajú objektívne a úplne nezávisle od spoločnosti, nesmú byť v konfliktoch záujmov, nesmú podliehať vonkajšiemu vplyvu, či už priamemu alebo nepriamemu, a zdržujú sa akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich nezávislosťou. V závislosti od povahy nepriaznivého vplyvu majú skúsenosti a kompetencie v záležitostiach životného prostredia alebo ľudských práv a nesú zodpovednosť za kvalitu a spoľahlivosť overovania, ktoré vykonávajú.

Komisia v spolupráci s členskými štátmi vydá usmernenia, v ktorých sa stanovia kritériá vhodnosti a metodika pre spoločnosti na posúdenie spôsobilosti overovateľov tretích strán, ako aj usmernenia na monitorovanie presnosti, účinnosti a integrity overovania treťou stranou.

Článok 21

Jednotné asistenčné pracovisko

1.  
Komisia zriadi jednotné asistenčné pracovisko, prostredníctvom ktorého môžu spoločnosti žiadať o informácie, usmernenia a podporu v súvislosti s plnením svojich povinností stanovených v tejto smernici.
2.  
Príslušné vnútroštátne orgány v každom členskom štáte spolupracujú s jednotným asistenčným pracoviskom s cieľom pomôcť pri prispôsobovaní informácií a usmernení vnútroštátnemu kontextu a pri šírení týchto informácií a usmernení.

Článok 22

Boj proti zmene klímy

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a), b) a c) a v článku 2 ods. 2 písm. a), b) a c) prijali a do účinnosti uviedli plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy, ktorého cieľom je prostredníctvom maximálneho úsilia zabezpečiť, aby obchodný model a stratégia spoločnosti boli v súlade s prechodom na udržateľné hospodárstvo a s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5  oC v súlade s Parížskou dohodou a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119, vrátane jeho strednodobých cieľov a cieľov klimatickej neutrality do roku 2050 a v relevantných prípadoch expozície spoločnosti voči činnostiam súvisiacim s uhlím, ropou a plynom.

Návrh plánu transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy uvedený v prvom pododseku obsahuje:

a) 

časovo ohraničené ciele týkajúce sa zmeny klímy do roku 2030 a v päťročných krokoch do roku 2050 na základe presvedčivých vedeckých dôkazov a prípadne absolútnych cieľov zníženia emisií skleníkových plynov pre rozsah 1, rozsah 2 a rozsah 3 emisií skleníkových plynov v každej významnej kategórii;

b) 

opis identifikovaných nástrojov dekarbonizácie a plánovaných kľúčových opatrení na dosiahnutie cieľov uvedených v písmene a) vrátane prípadných zmien v portfóliu produktov a služieb spoločnosti a prijatia nových technológií;

c) 

vysvetlenie a kvantifikáciu investícií a financovania na podporu vykonávania plánu transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy; ako aj

d) 

opis úlohy správnych, riadiacich a dozorných orgánov, pokiaľ ide o plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy.

2.  
Spoločnosti, ktoré vykazujú plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy v závislosti od daného prípadu v súlade s článkami 19a, 29a alebo 40a smernice 2013/34/EÚ, sa považujú za spoločnosti, ktoré splnili povinnosť prijať plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy uvedenú v odseku 1 tohto článku.

Spoločnosti, ktoré sú zahrnuté do plánu transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy svojho materského podniku vykázaného v závislosti od daného prípadu v súlade s článkom 29a alebo článkom 40a smernice 2013/34/EÚ, sa považujú za spoločnosti, ktoré splnili povinnosť prijať plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy uvedenú v odseku 1 tohto článku.

3.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy uvedený v odseku 1 aktualizoval každých 12 mesiacov a obsahoval opis pokroku, ktorý spoločnosť dosiahla pri dosahovaní cieľov uvedených v odseku 1 druhom pododseku písm. a).

Článok 23

Splnomocnený zástupca

1.  
Členské štáty požadujú, aby každá spoločnosť uvedená v článku 2 ods. 2 pôsobiaca v niektorom členskom štáte vymenovala za svojho splnomocneného zástupcu fyzickú alebo právnickú osobu so sídlom alebo bydliskom v jednom z členských štátov, v ktorých pôsobí. Menovanie nadobúda platnosť po tom, ako splnomocnený zástupca potvrdí jeho prijatie.
2.  
Členské štáty požadujú, aby splnomocnený zástupca alebo spoločnosť oznámili dozornému orgánu v členskom štáte, v ktorom má splnomocnený zástupca bydlisko alebo sídlo, a v prípade, že sa líšia, príslušnému dozornému orgánu, ako sa uvádza v článku 24 ods. 3, meno, adresu, e-mailovú adresu a telefónne číslo splnomocneného zástupcu. Členské štáty zabezpečia, aby bol splnomocnený zástupca povinný poskytnúť ktorémukoľvek z dozorných orgánov na požiadanie kópiu menovania v úradnom jazyku členského štátu.
3.  
Členské štáty požadujú, aby splnomocnený zástupca alebo spoločnosť informovali dozorný orgán v členskom štáte, v ktorom má splnomocnený zástupca bydlisko alebo sídlo, a v prípade, že sa líšia, príslušný dozorný orgán, ako sa uvádza v článku 24 ods. 3, o tom, že spoločnosť je spoločnosťou uvedenou v článku 2 ods. 2
4.  
Členské štáty požadujú, aby každá spoločnosť splnomocnila svojho splnomocneného zástupcu na preberanie oznámení od dozorných orgánov vo všetkých záležitostiach nevyhnutných na dodržiavanie a presadzovanie ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica. Spoločnosti sú povinné poskytnúť svojmu splnomocnenému zástupcovi právomoci a zdroje nevyhnutné na spoluprácu s dozornými orgánmi.
5.  
Ak spoločnosť uvedená v článku 2 ods. 2 nesplní povinnosti stanovené v tomto článku, všetky členské štáty, v ktorých táto spoločnosť pôsobí, majú právomoc presadzovať plnenie takýchto povinností v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Členský štát, ktorý má v úmysle vynútiť plnenie povinností stanovených v tomto článku, informuje dozorné orgány prostredníctvom európskej siete dozorných orgánov zriadenej podľa článku 28, aby ich nevynucovali ostatné členské štáty.

Článok 24

Dozorné orgány

1.  
Každý členský štát určí jeden alebo viacero dozorných orgánov, ktoré dohliadajú na plnenie povinností stanovených v ustanoveniach vnútroštátneho práva prijatých podľa článkov 7 až 16 a článku 22.
2.  
Pokiaľ ide o spoločnosť uvedenú v článku 2 ods. 1, príslušným dozorným orgánom je orgán členského štátu, v ktorom má spoločnosť registrované sídlo.
3.  
Pokiaľ ide o spoločnosť uvedenú v článku 2 ods. 2, príslušným dozorným orgánom je orgán členského štátu, v ktorom má spoločnosť pobočku. Ak spoločnosť nemá pobočku v žiadnom členskom štáte alebo má pobočky umiestnené v rôznych členských štátoch, príslušným dozorným orgánom je dozorný orgán členského štátu, v ktorom spoločnosť dosiahla väčšinu svojho čistého obratu v Únii za finančný rok predchádzajúci poslednému finančnému roku pred dňom uvedeným v článku 37 alebo dňom, keď spoločnosť po prvýkrát splní kritériá stanovené v článku 2 ods. 2, podľa toho, k čomu dôjde neskôr.

Spoločnosť uvedená v článku 2 ods. 2 môže na základe zmeny okolností, ktoré vedú k tomu, že väčšina obratu spoločnosti v Únii je dosiahnutá v inom členskom štáte, podať riadne odôvodnenú žiadosť o zmenu dozorného orgánu, ktorý je oprávnený regulovať v súvislosti s touto spoločnosťou záležitosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

4.  
Ak si materská spoločnosť plní povinnosti vyplývajúce z tejto smernice v mene svojich dcérskych spoločností v súlade s článkom 6, príslušný orgán dohľadu materskej spoločnosti spolupracuje s príslušným dozorným orgánom dcérskej spoločnosti, ktorý zostane príslušný na zabezpečenie toho, aby dcérska spoločnosť podliehala výkonu právomocí v súlade s článkom 25. V tejto súvislosti európska sieť dozorných orgánov zriadená podľa článku 28 uľahčuje potrebnú spoluprácu, koordináciu a poskytovanie vzájomnej pomoci v súlade s článkom 28.
5.  
Ak členský štát určí viac ako jeden dozorný orgán, zabezpečí jednoznačné vymedzenie príslušných právomocí týchto dozorných orgánov, ako aj ich úzku a účinnú vzájomnú spoluprácu.
6.  
Členské štáty môžu na účely tejto smernice za dozorné orgány určiť aj orgány dohľadu nad regulovanými finančnými podnikmi.
7.  
Členské štáty do 26. júla 2026 oznámia Komisii názov a kontaktné údaje dozorných orgánov určených podľa tohto článku, ako aj príslušné právomoci v prípade, že bolo určených niekoľko dozorných orgánov. Komisii oznámia akékoľvek zmeny týchto informácií.
8.  
Komisia zverejní zoznam dozorných orgánov, a ak má členský štát viacero dozorných orgánov, aj príslušné právomoci týchto orgánov vo vzťahu k tejto smernici, a to aj na svojom webovom sídle. Komisia zoznam pravidelne aktualizuje na základe informácií získaných od členských štátov.
9.  
Členské štáty zaručia nezávislosť dozorných orgánov a zabezpečia, aby dozorné orgány a všetky osoby, ktoré pre ne pracujú alebo pracovali, a aj audítori, experti a všetky ostatné osoby konajúce v ich mene vykonávali svoje právomoci nestranne, transparentne a náležite dodržiavali povinnosť služobného tajomstva. Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby boli tieto dozorné orgány právne a funkčne nezávislé, aby nepodliehali vonkajšiemu vplyvu, či už priamemu alebo nepriamemu, okrem iného zo strany spoločností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, alebo iným trhovým záujmom, aby ich zamestnanci a osoby zodpovedné za riadenie neboli v konflikte záujmov, aby podliehali požiadavkám na dôvernosť a aby sa zdržali akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich povinnosťami.
10.  
Členské štáty zabezpečia, aby dozorné orgány zverejňovali a sprístupňovali online výročnú správu o svojich činnostiach podľa tejto smernice.

Článok 25

Právomoci dozorných orgánov

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby mali dozorné orgány primerané právomoci a zdroje na vykonávanie úloh, ktorými sú poverené podľa tejto smernice, vrátane právomoci požadovať od spoločností, aby poskytovali informácie a uskutočňovať vyšetrovania týkajúce sa plnenia povinností stanovených v článkoch 7 až 16. Členské štáty vyžadujú, aby dozorné orgány dohliadali na prijatie a navrhovanie plánu transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 22 ods. 1
2.  
Dozorný orgán môže začať vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy alebo z dôvodu opodstatnených obáv, ktoré mu boli oznámené v zmysle článku 26, ak usúdi, že má dostatočné informácie poukazujúce na možné porušenie povinností zo strany spoločnosti stanovených v ustanoveniach vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice.
3.  
Inšpekcie sa vykonajú v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom sa inšpekcia vykonáva, a po tom, ako bolo spoločnosti poskytnuté predchádzajúce ohlásenie, s výnimkou prípadov, v ktorých by predchádzajúce ohlásenie narušilo účinnosť inšpekcie. Ak chce dozorný orgán ako súčasť vyšetrovania vykonať inšpekciu na území iného členského štátu, požiada o pomoc dozorný orgán v uvedenom členskom štáte podľa článku 28 ods. 3
4.  
Ak dozorný orgán na základe úkonov uskutočnených podľa odsekov 1 a 2 zistí, že nie sú dodržané ustanovenia vnútroštátneho práva prijaté podľa tejto smernice, poskytne dotknutej spoločnosti primerané časové obdobie na prijatie nápravného opatrenia, ak možno takéto opatrenie prijať.

Prijatie nápravného opatrenia nebráni uloženiu sankcií podľa článku 27 alebo uplatneniu občianskoprávnej zodpovednosti podľa článku 29.

5.  

Dozorné orgány majú pri vykonávaní svojich úloh aspoň právomoc:

a) 

nariadiť spoločnosti, aby:

i) 

zastavila porušovanie ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice vykonaním opatrenia alebo ukončením konania;

ii) 

sa zdržala opakovania príslušného konania; ako aj

iii) 

v náležitých prípadoch zabezpečila nápravu, ktorá je primeraná porušeniu a nevyhnutná na jeho odstránenie;

b) 

ukladať sankcie v súlade s článkom 27; ako aj

c) 

prijímať predbežné opatrenia v prípade bezprostredného rizika závažných a nenapraviteľných škôd.

6.  

Dozorné orgány vykonávajú právomoci uvedené v tomto článku v súlade s vnútroštátnym právom:

a) 

priamo;

b) 

v spolupráci s inými orgánmi; alebo

c) 

podaním na príslušné súdne orgány, ktoré zabezpečia, aby právne prostriedky nápravy boli účinné a mali rovnocenný účinok ako sankcie uložené priamo dozornými orgánmi.

7.  
Členské štáty zabezpečia, aby každá fyzická alebo právnická osoba mala právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči právne záväznému rozhodnutiu dozorného orgánu, ktoré sa jej týka, v súlade s vnútroštátnym právom.
8.  
Členské štáty zabezpečia, aby dozorné orgány viedli záznamy o vyšetrovaniach uvedených v odseku 1, v ktorých uvedú najmä ich povahu a výsledky, ako aj záznamy o všetkých opatreniach na presadzovanie práva prijatých podľa odseku 5.
9.  
Rozhodnutia dozorných orgánov týkajúce sa dodržiavania ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice nemajú vplyv na občianskoprávnu zodpovednosť spoločnosti podľa článku 29.

Článok 26

Opodstatnené obavy

1.  
Členské štáty zabezpečia, aby fyzické a právnické osoby boli oprávnené predložiť cez ľahko dostupné kanály každému dozornému orgánu opodstatnené obavy, keď majú na základe objektívnych okolností dôvod domnievať sa, že spoločnosť nedodržiava ustanovenia vnútroštátneho práva prijaté podľa tejto smernice.
2.  
Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že o to požiadajú osoby, ktoré doručia opodstatnené obavy, dozorný orgán prijal potrebné opatrenia na primeranú ochranu totožnosti tejto osoby a jej osobných údajov, ktoré by v prípade zverejnenia boli pre túto osobu škodlivé.
3.  
Ak opodstatnená obava patrí do právomoci iného dozorného orgánu, orgán, ktorý opodstatnenú obavu prijal, ju postúpi tomuto orgánu.
4.  
Členské štáty zabezpečia, aby dozorné orgány opodstatnené obavy v primeranej lehote posúdili a v prípade potreby uplatnili svoje právomoci uvedené v článku 25.
5.  
Dozorný orgán čo najskôr a v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a v súlade s právom Únie informuje osoby uvedené v odseku 1 o výsledku posúdenia ich opodstatnených obáv a tento výsledok odôvodní. Dozorný orgán informuje aj osoby predkladajúce takéto opodstatnené obavy, ktoré majú v súlade s vnútroštátnym právom oprávnený záujem na danej záležitosti, o svojom rozhodnutí prijať alebo zamietnuť akúkoľvek žiadosť o konanie, ako aj o opise ďalších krokov a opatrení a o praktických informáciách o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.
6.  
Členské štáty zabezpečia, aby osoby, ktoré predkladajú opodstatnené obavy v súlade s týmto článkom a ktoré majú v súlade s vnútroštátnym právom oprávnený záujem na danej záležitosti, mali prístup k súdu alebo inému nezávislému a nestrannému verejnému orgánu, ktorý je príslušný preskúmať procesnú a hmotnoprávnu zákonnosť rozhodnutí, konania alebo nekonania dozorného orgánu.

Článok 27

Sankcie

1.  
Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie, a to aj peňažné sankcie, uplatniteľné pri porušení ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
2.  

Pri rozhodovaní o uložení sankcií a, ak sú takéto sankcie uložené, pri stanovení ich povahy a primeranej výšky sa náležite prihliada na:

a) 

povahu, vážnosť a trvanie porušenia a závažnosť vplyvov vyplývajúcich z tohto porušenia;

b) 

všetky uskutočnené investície a každú cielenú podporu poskytnutú podľa článkov 10 a 11;

c) 

akúkoľvek spoluprácu s inými subjektmi v záujme riešenia daných vplyvov;

d) 

v relevantných prípadoch rozsah, v akom sa prijali rozhodnutia o priorizácii v súlade s článkom 9;

e) 

akékoľvek relevantné predchádzajúce porušenia ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice zo strany spoločnosti konštatované v rámci konečného rozhodnutia;

f) 

rozsah, v akom spoločnosť vykonala akékoľvek nápravné opatrenie v súvislosti s danou vecou;

g) 

získané finančné výhody alebo straty, ktorým spoločnosť v dôsledku porušenia zabránila;

h) 

všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti vzťahujúce sa na okolnosti daného prípadu.

3.  

Členské štáty stanovia aspoň tieto sankcie:

a) 

peňažné sankcie;

b) 

ak spoločnosť nevyhovie rozhodnutiu o uložení peňažnej sankcie v príslušnej lehote, verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie spoločnosť zodpovedná za dané porušenie a povaha porušenia.

4.  
Ak sa uložia peňažné sankcie, musia byť založené na čistom celosvetovom obrate spoločnosti. Maximálna hranica peňažných sankcií predstavuje najmenej 5 % čistého celosvetového obratu spoločnosti vo finančnom roku, ktorý predchádzal finančnému roku, keď bolo prijaté rozhodnutie o uložení pokuty.

Členské štáty zabezpečia, aby sa, pokiaľ ide o spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b) a článku 2 ods. 2 písm. b), peňažné sankcie vypočítali s prihliadnutím na konsolidovaný obrat vykázaný hlavnou materskou spoločnosťou.

5.  
Členské štáty zabezpečia, aby sa každé rozhodnutie dozorných orgánov, ktoré sa týka sankcií súvisiacich s porušením ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice, uverejnilo, zostalo verejne dostupné aspoň päť rokov a zaslalo sa európskej sieti dozorných orgánov zriadenej podľa článku 28. Uverejnené rozhodnutie nesmie obsahovať žiadne osobné údaje v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Článok 28

Európska sieť dozorných orgánov

1.  
Komisia zriadi európsku sieť dozorných orgánov zloženú zo zástupcov dozorných orgánov. Európska sieť dozorných orgánov uľahčuje spoluprácu dozorných orgánov a koordináciu a zosúladenie postupov v oblasti regulácie, vyšetrovania, uplatnenia sankcií a dohľadu zo strany dozorných orgánov a v prípade potreby výmenu informácií medzi nimi.

Komisia môže vyzvať agentúry Únie s príslušnými odbornými znalosťami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, aby sa pripojili k európskej sieti dozorných orgánov.

2.  
Členské štáty spolupracujú s európskou sieťou dozorných orgánov s cieľom identifikovať spoločnosti, ktoré patria do ich jurisdikcie, najmä poskytovaním všetkých potrebných informácií s cieľom posúdiť, či spoločnosť z tretej krajiny spĺňa kritériá stanovené v článku 2. Komisia zriadi zabezpečený systém pre výmenu informácií týkajúcich sa čistého obratu dosiahnutého v Únii spoločnosťou uvedenou v článku 2 ods. 2, ktorá nemá pobočku v žiadnom členskom štáte alebo má pobočky umiestnené v rôznych členských štátoch, prostredníctvom ktorého členské štáty pravidelne oznamujú informácie, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ ide o čistý obrat dosiahnutý takýmito spoločnosťami. Komisia tieto informácie v primeranej lehote zanalyzuje a oznámi členskému štátu, v ktorom spoločnosť vo finančnom roku predchádzajúcom poslednému finančnému roku dosiahla väčšinu svojho čistého obratu v Únii, že daná spoločnosť je spoločnosťou uvedenou v článku 2 ods. 2 a že dozorný orgán členského štátu je príslušný v súlade s článkom 24 ods. 3
3.  
Dozorné orgány si pri vykonávaní svojich povinností navzájom poskytujú relevantné informácie a vzájomnú pomoc a prijímajú opatrenia na účinnú vzájomnú spoluprácu. Vzájomná pomoc zahŕňa spoluprácu s cieľom uplatňovania právomocí uvedených v článku 25, a to aj v súvislosti s inšpekciami a žiadosťami o informácie.
4.  
Dozorné orgány prijmú všetky vhodné opatrenia potrebné na to, aby na žiadosť iného dozorného orgánu o pomoc odpovedali bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca po prijatí žiadosti. Ak je to potrebné vzhľadom na okolnosti prípadu, táto lehota sa môže na základe riadneho odôvodnenia predĺžiť najviac o dva mesiace. K takýmto opatreniam môže patriť napríklad zaslanie relevantných informácií o vedení vyšetrovania.
5.  
Žiadosti o pomoc obsahujú všetky potrebné informácie vrátane účelu a dôvodov žiadosti. Dozorné orgány použijú informácie, ktoré získali prostredníctvom žiadosti o pomoc, len na účel, na ktorý boli vyžiadané.
6.  
Dožiadaný dozorný orgán informuje žiadajúci dozorný orgán o výsledkoch opatrení, ktoré sa majú prijať s cieľom reagovať na žiadosť o pomoc, alebo prípadne o pokroku dosiahnutom v tejto súvislosti.
7.  
Dozorné orgány si vzájomne neúčtujú poplatky za úkony a opatrenia, ktoré vykonali na základe žiadosti o pomoc.

Dozorné orgány sa však môžu dohodnúť na pravidlách vzájomnej náhrady v prípade osobitných výdavkov, ktoré vyplývajú z poskytnutia pomoci vo výnimočných prípadoch.

8.  
Dozorný orgán, ktorý je príslušný podľa článku 24 ods. 3, o tejto skutočnosti a o každej žiadosti o zmenu príslušného dozorného orgánu informuje európsku sieť dozorných orgánov.
9.  
Ak existujú pochybnosti, pokiaľ ide o priznanie právomocí, informácie, na ktorých je toto priznanie právomocí založené, sa poskytnú európskej sieti dozorných orgánov, ktorá môže koordinovať úsilie pri hľadaní riešenia.
10.  

Európska sieť dozorných orgánov uverejňuje:

a) 

rozhodnutia dozorných orgánov obsahujúce sankcie uvedené v článku 27 ods. 5; a

b) 

orientačný zoznam spoločností z tretích krajín, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Článok 29

Občianskoprávna zodpovednosť spoločností a právo na úplnú náhradu

1.  

Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosť mohla byť braná na zodpovednosť za škodu spôsobenú fyzickej alebo právnickej osobe za predpokladu, že:

a) 

spoločnosť úmyselne alebo z nedbanlivosti nesplnila povinnosti stanovené v článkoch 10 a 11, ak cieľom práva, zákazu alebo povinnosti uvedenej v prílohe k tejto smernici je ochrana fyzickej alebo právnickej osoby; ako aj

b) 

v dôsledku nesplnenia povinnosti, ako sa uvádza v písmene a), bola spôsobená škoda na právnych záujmoch fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré sú chránené podľa vnútroštátneho práva.

Spoločnosť nemôže byť braná na zodpovednosť, ak škodu spôsobili len jej obchodní partneri v jej reťazci činností.

2.  
Ak je spoločnosť uznaná za zodpovednú v súlade s odsekom 1, fyzická alebo právnická osoba má právo na úplnú náhradu škody v súlade s vnútroštátnym právom. Úplná náhrada škody v zmysle tejto smernice nesmie viesť k nadmernej náhrade škody, či už prostredníctvom represívnej, viacnásobnej alebo inej náhrady škody.
3.  

Členské štáty zabezpečia, že:

a) 

vnútroštátne pravidlá týkajúce sa začiatku, trvania, pozastavenia alebo prerušenia premlčacích lehôt neprimerane nebránia uplatňovaniu nárokov na náhradu škody a v žiadnom prípade nie sú reštriktívnejšie ako pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych systémov všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti;

premlčacie lehoty na uplatnenie nárokov na náhradu škody podľa tejto smernice sú aspoň päť rokov a v žiadnom prípade nesmú byť kratšie ako premlčacia lehota stanovená vo vnútroštátnych systémoch všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti;

premlčacie lehoty nesmú začať plynúť skôr, než sa porušenie práva skončí a než sa navrhovateľ dozvie alebo než možno odôvodnene predpokladať, že sa dozvedel o:

i) 

správaní a o skutočnosti, že toto správanie predstavuje porušenie;

ii) 

skutočnosti, že v dôsledku porušenia utrpel škodu; ako aj

iii) 

totožnosti porušiteľa;

b) 

náklady na konanie nie sú pre navrhovateľov nedostupne vysoké na to, aby sa domáhali spravodlivosti;

c) 

navrhovatelia môžu žiadať o súdne príkazy, a to aj prostredníctvom skrátených konaní; takéto súdne príkazy sú vo forme konečného alebo predbežného opatrenia s cieľom zastaviť porušovanie ustanovení vnútroštátneho práva prijatých podľa tejto smernice vykonaním opatrenia alebo ukončením konania;

d) 

sú stanovené primerané podmienky, za ktorých môže každá údajná poškodená strana splnomocniť odborovú organizáciu, mimovládnu organizáciu pre ľudské práva alebo environmentálnu organizáciu alebo inú mimovládnu organizáciu a v súlade s vnútroštátnym právom vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva so sídlom v členskom štáte, aby podali žaloby na presadzovanie práv údajnej poškodenej strany bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá občianskeho práva procesného;

odborová organizácia alebo mimovládna organizácia môže byť splnomocnená podľa prvého pododseku tohto písmena, ak spĺňa požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve; tieto požiadavky môžu zahŕňať udržiavanie svojej vlastnej sústavnej prítomnosti a v súlade so svojimi stanovami nie sú komerčne, a to nielen dočasne, zapojené do uplatňovania práv chránených podľa tejto smernice alebo zodpovedajúcich práv vo vnútroštátnom práve;

e) 

ak sa podá návrh a navrhovateľ predloží podložené odôvodnenie obsahujúce primerane dostupné skutočnosti a dôkazy dostatočné na podporu hodnovernosti jeho nároku na náhradu škody a uvedie, že spoločnosť má kontrolu nad ďalšími dôkazmi, mohli súdy v súlade s vnútroštátnym procesným právom nariadiť, aby spoločnosť takéto dôkazy sprístupnila;

vnútroštátne súdy obmedzia sprístupnenie požadovaných dôkazov na tie, ktoré sú nevyhnutné a primerané na podloženie potenciálneho nároku alebo nároku na náhradu škody, a zachovanie dôkazov na tie, ktoré sú nevyhnutné a primerané na podloženie takéhoto nároku na náhradu škody; pri určovaní toho, či je príkaz na sprístupnenie alebo uchovanie dôkazov primeraný, vnútroštátne súdy zvážia rozsah, v akom sú nárok alebo obhajoba podložené dostupnými skutočnosťami a dôkazmi odôvodňujúcimi žiadosť o sprístupnenie dôkazov; rozsah sprístupnenia a náklady naň, ako aj oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán vrátane akýchkoľvek tretích strán, ako aj to, aby sa predišlo nešpecifickému hľadaniu informácií, ktoré pravdepodobne nie sú pre účastníkov konania dôležité; či dôkazy, ktorých sprístupnenie sa žiada, obsahujú dôverné informácie, a to najmä dôverné informácie týkajúce sa akýchkoľvek tretích osôb, ako aj to, či existujú mechanizmy na ochranu takýchto dôverných informácií;

členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali právomoc nariadiť sprístupnenie dôkazov obsahujúcich dôverné informácie, ak to považujú za relevantné pre uplatnenie nároku na náhradu škody; členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali pri nariadení sprístupnenia takýchto informácií k dispozícii účinné nástroje na ochranu takýchto informácií.

4.  
Spoločnosti, ktoré sa zúčastnili na iniciatívach odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán, alebo využili nezávislé overenie treťou stranou alebo zmluvné doložky na podporu plnenia povinností náležitej starostlivosti, môžu však byť brané na zodpovednosť v súlade s týmto článkom.
5.  
Občianskoprávnou zodpovednosťou spoločnosti za škody vznikajúcou podľa tohto ustanovenia nie je dotknutá občianskoprávna zodpovednosť jej dcérskych spoločností ani priamych alebo nepriamych obchodných partnerov v reťazci činností spoločnosti.

Ak bola škoda spôsobená spoločne spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou, priamym alebo nepriamym obchodným partnerom, sú zodpovední spoločne a nerozdielne bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa podmienok spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti a práva na regresnú náhradu.

6.  
Pravidlami občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle tejto smernice sa neobmedzuje zodpovednosť spoločností podľa právnych systémov Únie alebo členských štátov a nie sú nimi dotknuté vnútroštátne pravidlá ani pravidlá Únie týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti súvisiacej s nepriaznivými vplyvmi na ľudské práva a životné prostredie, v ktorých sa upravuje zodpovednosť v situáciách, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica alebo ktoré stanovujú prísnejšiu zodpovednosť ako táto smernica.
7.  
Členské štáty zabezpečia, aby ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje tento článok, mali nadradené povinné uplatňovanie v prípadoch, keď rozhodným právom pre nároky v tomto zmysle nie je vnútroštátne právo členského štátu.

Článok 30

Nahlasovanie porušení a ochrana nahlasujúcich osôb

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na nahlasovanie porušení ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia uplatňovala smernica (EÚ) 2019/1937.

Článok 31

Verejná podpora, verejné obstarávanie a verejné koncesie

Členské štáty zabezpečia, aby sa dodržiavanie povinností vyplývajúcich z ustanovení vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje táto smernica, alebo ich dobrovoľné vykonávanie považovalo za environmentálny alebo sociálny aspekt, ktorý verejní obstarávatelia môžu v súlade so smernicami 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ zohľadniť ako súčasť kritérií na vyhodnotenie ponúk pre verejné zákazky a koncesie a ako environmentálnu alebo sociálnu podmienku, ktorú verejní obstarávatelia môžu v súlade s uvedenými smernicami stanoviť v súvislosti s plnením verejných zákaziek a koncesií.

Článok 32

Zmena smernice (EÚ) 2019/1937

V časti I bode E.2 prílohy k smernici (EÚ) 2019/1937 sa dopĺňa tento bod:

„vii) 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 z 13. mája 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 (Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1760/oj).“.

Článok 33

Zmena nariadenia (EÚ) 2023/2859

V časti B prílohy k nariadeniu (EÚ) 2023/2859 sa dopĺňa tento bod:

„17. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 z 13. mája 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 (Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1760/oj).“.

Článok 34

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.  
Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2 a v článku 16 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 25. júla 2024.
3.  
Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 16 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.  
Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5.  
Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.  
Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2 alebo článku 16 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevznesú námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informujú Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 35

Postup výboru

1.  
Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 ( 18 ).
2.  
Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 36

Preskúmanie a podávanie správ

1.  
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o potrebe stanoviť dodatočné požiadavky náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti prispôsobené regulovaným finančným podnikom, pokiaľ ide o poskytovanie finančných služieb a investičných činností, a o možnostiach takýchto požiadaviek náležitej starostlivosti, ako aj o ich vplyvoch v súlade s cieľmi tejto smernice.

V správe sa zohľadnia ďalšie legislatívne akty Únie, ktoré sa vzťahujú na regulované finančné podniky. Uverejní sa čo najskôr po 25. júli 2024, najneskôr však do 26. júla 2026. K tejto správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

2.  

Komisia do 26. júla 2030 a následne každé tri roky predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní tejto smernice a jej účinnosti pri dosahovaní jej cieľov, najmä pri riešení nepriaznivých vplyvov. Spolu so správou sa v prípade potreby predloží legislatívny návrh. V prvej správe sa okrem iného posúdia tieto aspekty:

a) 

vplyvy tejto smernice na MSP spolu s posúdením účinnosti rôznych opatrení a nástrojov na podporu MSP zo strany Komisie a členských štátov;

b) 

rozsah pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ ide o spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje, či zabezpečuje účinnosť tejto smernice vzhľadom na jej ciele, rovnaké podmienky pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a či spoločnosti nemôžu obchádzať uplatňovanie tejto smernice vrátane toho:

— 
či je potrebné článok 3 ods. 1 písm. a) zrevidovať tak, aby sa táto smernica vzťahovala na subjekty zriadené v inej právnej forme ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe I alebo prílohe II k smernici 2013/34/EÚ;
— 
či je do rozsahu pôsobnosti tejto smernice potrebné zahrnúť iné obchodné modely alebo formy hospodárskej spolupráce so spoločnosťami tretích strán, ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje článok 2;
— 
či je potrebné zrevidovať limity týkajúce sa počtu zamestnancov a čistého obratu stanovené v článku 2 a či je vo vysokorizikových odvetviach potrebné zaviesť prístup špecifický pre jednotlivé odvetvia;
— 
či je potrebné zrevidovať kritérium čistého obratu dosiahnutého v Únii stanovené v článku 2 ods. 2;
c) 

či je potrebné zrevidovať vymedzenie pojmu „reťazec činností“;

d) 

či je potrebné zmeniť prílohu k tejto smernici, a to aj vzhľadom na medzinárodný vývoj, a či by sa mala rozšíriť tak, aby sa vzťahovala na ďalšie nepriaznivé vplyvy, najmä nepriaznivé vplyvy na dobrú správu vecí verejných;

e) 

či je potrebné zrevidovať pravidlá týkajúce sa boja proti zmene klímy stanovené v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o navrhovanie plánov transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy, ich prijímanie a vykonávanie týchto plánov spoločnosťami, ako aj právomoci dozorných orgánov súvisiace s týmito pravidlami;

f) 

účinnosť mechanizmov presadzovania zavedených na vnútroštátnej úrovni, sankcií a pravidiel občianskoprávnej zodpovednosti;

g) 

či sú na zabezpečenie rovnakých podmienok pre spoločnosti na vnútornom trhu potrebné zmeny úrovne harmonizácie stanovené v tejto smernici vrátane konvergencie a rozdielov medzi ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktorými sa táto smernica transponuje.

Článok 37

Transpozícia

▼M1

1.  
Členské štáty do 26. júla 2027 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Uvedené opatrenia uplatňujú:

a) 

od 26. júla 2028, pokiaľ ide o spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) a b), ktoré boli založené v súlade s právnymi predpismi členského štátu a ktoré mali v priemere viac ako 3 000 zamestnancov a dosiahli čistý celosvetový obrat vyšší ako 900 000 000  EUR v poslednom finančnom roku pred 26. júlom 2028, za ktorý bola alebo mala byť prijatá ročná účtovná závierka, s výnimkou opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 16, ktoré členské štáty uplatňujú na tieto spoločnosti za finančné roky začínajúce sa 1. januára 2029 alebo neskôr;

b) 

od 26. júla 2028, pokiaľ ide o spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) a b), ktoré boli založené v súlade s právnymi predpismi tretej krajiny a ktoré vo finančnom roku predchádzajúcom poslednému finančnému roku pred 26. júlom 2028 dosiahli v Únii čistý obrat vyšší ako 900 000 000  EUR, s výnimkou opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 16, ktoré členské štáty uplatňujú na tieto spoločnosti za finančné roky začínajúce sa 1. januára 2029 alebo neskôr;

c) 

od 26. júla 2029, pokiaľ ide o všetky ostatné spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) a článku 2 ods. 2 písm. a) a b) a spoločnosti uvedené v článku 2 ods. 1 písm. c) a článku 2 ods. 2 písm. c), s výnimkou opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 16, ktoré členské štáty uplatňujú na tieto spoločnosti za finančné roky začínajúce sa 1. januára 2030 alebo neskôr.

▼B

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti odkazu upravia členské štáty.

2.  
Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 39

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.




PRÍLOHA

Časť I

1.    PRÁVA A ZÁKAZY ZAHRNUTÉ V MEDZINÁRODNÝCH NÁSTROJOCH V OBLASTI ĽUDSKÝCH PRÁV

1. Právo na život, vykladané v súlade s článkom 6 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Porušenie tohto práva okrem iného zahŕňa, ale neobmedzuje sa na prípady, keď smrť určitej osoby spôsobia z dôvodu nedostatočných pokynov alebo kontroly zo strany spoločnosti pracovníci súkromnej alebo verejnej bezpečnostnej služby chrániaci zdroje, zariadenia alebo personál spoločnosti;

2. zákaz mučenia, krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, vykladaný v súlade s článkom 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. To okrem iného zahŕňa, ale neobmedzuje sa na prípady, keď určitú osobu podrobia mučeniu alebo krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu z dôvodu nedostatočných pokynov alebo kontroly zo strany spoločnosti pracovníci súkromnej alebo verejnej bezpečnostnej služby chrániaci zdroje, zariadenia alebo personál spoločnosti;

3. právo na slobodu a bezpečnosť, vykladané v súlade s článkom 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

4. zákaz svojvoľného alebo nezákonného zasahovania do súkromného a rodinného života, domova alebo korešpondencie a zákaz nezákonných útokov na ich česť alebo povesť, vykladaný v súlade s článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

5. zákaz zasahovania do slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, vykladaný v súlade s článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

6. právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, a to vrátane spravodlivej mzdy a primeraného existenčného minima pre zamestnaných pracovníkov a primeraného príjmu na živobytie pre samostatne zárobkovo činné osoby a drobných poľnohospodárov, ktoré dostávajú za svoju prácu a produkciu, dôstojného života, bezpečných a zdraviu prospešných pracovných podmienok a rozumných vymedzení pracovného času, vykladané v súlade s článkami 7 a 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

7. zákaz obmedzovania prístupu pracovníkov k primeranému bývaniu, ak im ubytovanie poskytuje spoločnosť, a zákaz obmedzovania prístupu pracovníkov k primeranej výžive, oblečeniu a k vode a hygiene na pracovisku, vykladaný v súlade s článkom 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

8. právo dieťaťa na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravotného stavu, vykladané v súlade s článkom 24 Dohovoru o právach dieťaťa; právo na vzdelanie, vykladané v súlade s článkom 28 Dohovoru o právach dieťaťa; právo na primeranú životnú úroveň, vykladané v súlade s článkom 27 Dohovoru o právach dieťaťa; právo dieťaťa na ochranu pred hospodárskym vykorisťovaním a pred vykonávaním akejkoľvek práce, ktorá môže byť pre dieťa nebezpečná alebo brániť jeho vzdelávaniu, alebo ktorá by škodila zdraviu dieťaťa alebo jeho telesnému, duševnému, duchovnému, mravnému alebo sociálnemu rozvoju, vykladané v súlade s článkom 32 Dohovoru o právach dieťaťa; právo dieťaťa na ochranu pred všetkými formami sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania a právo na ochranu pred únosom, predávaním alebo nezákonným premiestňovaním na iné miesto alebo z jeho krajiny na účely vykorisťovania, vykladané v súlade s článkami 34 a 35 Dohovoru o právach dieťaťa;

9. zákaz zamestnávania detí vo veku nižšom ako vek skončenia povinnej školskej dochádzky a v žiadnom prípade nižšom ako 15 rokov okrem prípadov, ak sa tak stanovuje v právnych predpisoch miesta zamestnania v súlade s článkom 2 ods. 4 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, 1973 (č. 138), vykladaný v súlade s článkami 4 až 8 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, 1973 (č. 138);

10. zákaz najhorších foriem detskej práce(osôb mladších ako 18 rokov), vykladaný v súlade s článkom 3 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o najhorších formách detskej práce z roku 1999 (č. 182). Patria sem:

a) 

všetky formy otroctva alebo praktiky podobné otroctvu, ako sú predaj detí a obchodovanie s deťmi, dlhové otroctvo a nevoľníctvo, ako aj nútená alebo povinná práca vrátane núteného alebo povinného náboru detí s cieľom využívať ich v ozbrojených konfliktoch;

b) 

využívanie, získavanie alebo ponúkanie dieťaťa na prostitúciu, na výrobu pornografie alebo na pornografické predstavenia;

c) 

využívanie, získavanie a ponúkanie dieťaťa na nezákonnú činnosť, najmä na výrobu omamných a psychotropných látok a obchodovanie s nimi; ako aj

d) 

práca, ktorá by svojou povahou alebo okolnosťami, za ktorých sa vykonáva, mohla ohroziť zdravie, bezpečnosť alebo morálku dieťaťa;

11. zákaz nútenej alebo povinnej práce, čo zahŕňa každú prácu alebo službu, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu a na ktorú sa dotknutá osoba neponúkla dobrovoľne, napríklad v dôsledku dlhového otroctva alebo obchodovania s ľuďmi, vykladaný v súlade s článkom 2 ods. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci, 1930 (č. 29). Nútená alebo povinná práca nezahŕňa žiadnu prácu alebo službu, ktorá je v súlade s článkom 2 ods. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o nútenej práci, 1930 (č. 29) alebo v súlade s článkom 8 ods. 3 písm. b) a c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

12. zákaz všetkých foriem otroctva a obchodu s otrokmi vrátane praktík podobných otroctvu, nevoľníctva a foriem nadvlády alebo útlaku na pracovisku, ako sú extrémne hospodárske alebo sexuálne vykorisťovanie a ponižovanie, alebo obchodovanie s ľuďmi, vykladaný v súlade s článkom 8 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

13. právo na slobodu združovania, zhromažďovania a právo organizovať sa a kolektívne vyjednávať, vykladané v súlade s článkami 21 a 22 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článkom 8 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa, 1948 (č. 87), a Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, 1949 (č. 98). Medzi tieto práva patria:

a) 

právo pracovníkov slobodne zakladať odborové organizácie alebo vstupovať do nich;

b) 

založenie odborovej organizácie, pristúpenie do nej a členstvo v nej sa nesmie použiť ako dôvod neopodstatnenej diskriminácie ani odvetných opatrení;

c) 

právo odborových organizácií na slobodnú činnosť v súlade s ich stanovami a pravidlami bez zasahovania zo strany verejných orgánov; ako aj

d) 

právo na štrajk a právo na kolektívne vyjednávanie;

14. zákaz rozdielneho zaobchádzania v zamestnaní, pokiaľ to nie je odôvodnené požiadavkami zamestnania, vykladaný v súlade článkami 2 a 3 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní, 1951 (č. 100), článkami 1 a 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní), 1958 (č. 111), a článkom 7 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Patrí sem najmä:

a) 

vyplatenie rozdielnej odmeny za prácu rovnakej hodnoty; ako aj

b) 

diskriminácia na základe národnostného alebo sociálneho pôvodu, rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického zmýšľania;

15. zákaz spôsobovania akéhokoľvek merateľného zhoršovania životného prostredia, ako je škodlivá zmena pôdy, znečistenie vody alebo ovzdušia, škodlivé emisie, nadmerná spotreba vody, znehodnocovanie pôdy alebo iný vplyv na prírodné zdroje, ako je odlesňovanie, ktorý:

a) 

výrazne poškodzuje prírodný základ na konzerváciu a výrobu potravín;

b) 

bráni osobám v prístupe k bezpečnej a čistej pitnej vode;

c) 

sťažuje prístup osôb k sanitárnym zariadeniam alebo ich ničí;

d) 

poškodzuje zdravie, bezpečnosť, bežné využívanie pôdy alebo zákonne nadobudnutý majetok osoby;

e) 

významne nepriaznivo ovplyvňuje ekosystémové služby, prostredníctvom ktorých ekosystém priamo alebo nepriamo prispieva k blahobytu ľudí;

vykladaný v súlade s článkom 6 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článkami 11 a 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

16. právo jednotlivcov, skupín a komunít na pôdu a zdroje a právo na to, aby neboli zbavení prostriedkov životnej existencie, čo zahŕňa zákaz nezákonného vysťahovania alebo zaberania pôdy, lesov a vôd pri nadobúdaní, zveľaďovaní alebo inom využívaní pôdy, lesov a vôd, a to aj odlesňovaním, využívaním ktorých sa zabezpečuje živobytie osôb, vykladaný v súlade s článkami 1 a 27 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článkami 1, 2 a 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

2.    NÁSTROJE V OBLASTI ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD

— 
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;
— 
Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;
— 
Dohovor o právach dieťaťa;
— 
Základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce:
— 
Dohovor o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa, 1948 (č. 87);
— 
Dohovor o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, 1949 (č. 98);
— 
Dohovor o nútenej práci, 1930 (č. 29) a jeho protokol z roku 2014;
— 
Dohovor o zrušení nútenej práce, 1957 (č. 105);
— 
Dohovor o minimálnom veku, 1973 (č. 138);
— 
Dohovor o najhorších formách detskej práce, 1999 (č. 182);
— 
Dohovor o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty, 1951 (č. 100);
— 
Dohovor o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní), 1958 (č. 111).

Časť II

ZÁKAZY A POVINNOSTI ZAHRNUTÉ V NÁSTROJOCH V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

1. Povinnosť vylúčiť alebo minimalizovať nepriaznivé vplyvy na biologickú diverzitu, vykladaná v súlade s článkom 10 písm. b) Dohovoru o biologickej diverzite z roku 1992 a uplatniteľným právom v príslušnej jurisdikcii, a to vrátane povinností v rámci Kartagenského protokolu o vývoji, zaobchádzaní, preprave, používaní, transfere a uvoľnení živých modifikovaných organizmov a v rámci Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite z 12. októbra 2014;

2. zákaz dovozu vývozu, reexportu alebo introdukcie z mora akéhokoľvek exempláru uvedeného v prílohách I až III k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) z 3. marca 1973 bez povolenia, vykladaný v súlade s článkami III, IV a V dohovoru;

3. zákaz výroby, dovozu a vývozu produktov s prídavkom ortuti uvedených v časti I prílohy A k Minamatskému dohovoru o ortuti z 10. októbra 2013 (Minamatský dohovor), vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 1 dohovoru;

4. zákaz používania ortuti alebo jej zlúčenín vo výrobných procesoch uvedených v časti I prílohy B k Minamatskému dohovoru po dátume ukončenia stanovenom v dohovore pre jednotlivé procesy, vykladaný v súlade s článkom 5 ods. 2 dohovoru;

5. zákaz protiprávneho spracovania odpadovej ortuti, vykladaný v súlade s článkom 11 ods. 3 Minamatského dohovoru a článkom 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 ( 19 );

6. zákaz výroby a používania chemických látok uvedených v prílohe A k Štokholmskému dohovoru z 22. mája 2001 o perzistentných organických látkach, vykladaný v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom i) dohovoru a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 ( 20 );

7. zákaz protiprávneho nakladania s odpadom, jeho zberu, skladovania a zneškodňovania, vykladaný v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. d) bodmi i) a ii) dohovoru o perzistentných organických látkach a článkom 7 nariadenia (EÚ) 2019/1021;

8. zákaz dovozu alebo vývozu chemických látok, ktoré sú zahrnuté do prílohy III k Rotterdamskému dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov v medzinárodnom obchode (UNEP/FAO) z 10. septembra 1998, vykladaný v súlade s článkom 10 ods. 1, článkom 11 ods. 1 písm. b) a článkom 11 ods. 2 dohovoru a informáciami poskytnutými dovážajúcou alebo vyvážajúcou zmluvnou stranou dohovoru v súlade s postupom predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení (PIC);

9. zákaz protiprávnej výroby, spotreby, dovozu a vývozu kontrolovaných látok uvedených v prílohách A, B, C a E k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy, vykladaný v súlade s článkom 4B Montrealského protokolu a ustanoveniami o udeľovaní licencií podľa uplatniteľného práva v príslušnej jurisdikcii;

10. zákaz vývozu nebezpečného alebo iného odpadu vykladaný v súlade s článkom 1 ods. 1 a 2 Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní z 22. marca 1989 (Bazilejský dohovor) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 ( 21 ):

a) 

do krajiny, ktorá je zmluvnou stranou dohovoru, ktorá zakázala dovoz takéhoto nebezpečného a iného odpadu, vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) Bazilejského dohovoru;

b) 

do štátu dovozu, ktorý nedá písomný súhlas s konkrétnym dovozom, a to vtedy, ak daný štát dovozu nezakázal dovoz takéhoto nebezpečného odpadu, vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. c) Bazilejského dohovoru;

c) 

do krajiny, ktorá nie je zmluvnou stranou Bazilejského dohovoru, vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 5 Bazilejského dohovoru;

d) 

do štátu dovozu, ak sa s takýmto nebezpečným odpadom alebo iným odpadom v danom štáte a na inom území nenakladá environmentálne šetrným spôsobom, vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 8 prvou vetou Bazilejského dohovoru;

11. zákaz vývozu nebezpečného odpadu z krajín uvedených v prílohe VII k Bazilejskému dohovoru do krajín, ktoré nie sú uvedené v prílohe VII, pre operácie uvedené v prílohe IV k Bazilejskému dohovoru, vykladaný v súlade s článkom 4A Bazilejského dohovoru a článkom 34 a 36 nariadenia (ES) č. 1013/2006;

12. zákaz dovozu nebezpečného odpadu a iného odpadu z krajiny, ktorá nie je zmluvnou stranou Bazilejského dohovoru a ktorá neratifikovala Bazilejský dohovor, vykladaný v súlade s článkom 4 ods. 5 Bazilejského dohovoru;

13. povinnosť predchádzať nepriaznivým vplyvom na vlastníctvo označené ako prírodné dedičstvo, ako sa vymedzuje v článku 2 Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972 (Dohovor o svetovom dedičstve), alebo tieto vplyvy minimalizovať, vykladaná v súlade s článkom 5 písm. d) Dohovoru o svetovom dedičstve a uplatniteľným právom v príslušnej jurisdikcii;

14. povinnosť predchádzať nepriaznivým vplyvom na mokrade vymedzené v článku 1 Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva z 2. februára 1971 (Ramsarský dohovor) alebo tieto vplyvy minimalizovať, vykladaná v súlade s článkom 4 ods. 1 Ramsarského dohovoru a uplatniteľným právom v príslušnej jurisdikcii;

15. povinnosť predchádzať znečisťovaniu z lodí, vykladaná v súlade s Medzinárodným dohovorom o zabránení znečisťovaniu z lodí z 2. novembra 1973 zmeneným protokolom z roku 1978 (MARPOL 73/78). Patria sem:

a) 

zákaz vypúšťania do mora:

i) 

ropy alebo ropných zmesí vymedzených v nariadení 1 prílohy I k dohovoru MARPOL 73/78, vykladané v súlade s nariadeniami 9 až 11 prílohy I k dohovoru MARPOL 73/78;

ii) 

škodlivých kvapalných látok vymedzených v nariadení 1 ods. 6 prílohy II k dohovoru MARPOL 73/78, vykladané v súlade s nariadeniami 5 a 6 prílohy II k dohovoru MARPOL 73/78; ako aj

iii) 

odpadovej vody vymedzenej v nariadení 1 ods. 3 prílohy IV k dohovoru MARPOL 73/78, vykladané v súlade s nariadeniami 8 a 9 prílohy IV k dohovoru MARPOL 73/78;

b) 

zákaz protiprávneho znečisťovania škodlivými látkami prepravovanými po mori v balenej forme vymedzenými v nariadení 1 prílohy III k dohovoru MARPOL 73/78, vykladaný v súlade s nariadeniami 1 až 7 prílohy III k dohovoru MARPOL 73/78; ako aj

c) 

zákaz protiprávneho znečisťovania odpadom z lodí vymedzeným v nariadení 1 prílohy V k dohovoru MARPOL 73/78, vykladaný v súlade s nariadeniami 3 až 6 prílohy V k dohovoru MARPOL 73/78;

16. povinnosť predchádzať znečisťovaniu morského prostredia zhadzovaním odpadu, znižovať ho a kontrolovať ho, vykladaná v súlade s článkom 210 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS) a uplatniteľným právom v príslušnej jurisdikcii.



( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 346/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 18).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 98).

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35).

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 347, 20.10.2020, s. 1).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 40).

( ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017, s. 1).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 z 20. júna 2019 o perzistentných organických látkach (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 45).

( ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).