◄ , kde:02018L2001 — SK — 07.06.2022 — 001.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 328 21.12.2018, s. 82) |
Zmenená a doplnená:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/759 zo 14. decembra 2021, |
L 139 |
1 |
18.5.2022 |
|
Opravená a doplnená:
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/2001
z 11. decembra 2018
o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov
(prepracované znenie)
(Text s významom pre EHP)
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov. Stanovuje sa v nej záväzný cieľ Únie pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie v roku 2030. Stanovujú sa v nej tiež pravidlá týkajúce sa finančnej podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov, samospotreby takejto elektriny, využívania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetviach vykurovania a chladenia a v odvetví dopravy, regionálnej spolupráce medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, potvrdení o pôvode, administratívnych postupov a informovania a odbornej prípravy. Touto smernicou sa taktiež stanovujú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje príslušné vymedzenie pojmov v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES ( 1 ).
Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:
„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná) a geotermálna energia, energia z okolia, energia z prílivu, vĺn a iná energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyn;
„energia z okolia“ je prirodzene sa vyskytujúca tepelná energia a energia akumulovaná v prostredí s obmedzenými hranicami, ktorá môže byť uložená v okolitom vzduchu okrem odvetrávaného vzduchu alebo v povrchovej či odpadovej vode;
„geotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla pod pevným zemským povrchom;
„hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, lesné a rybné hospodárstvo, spotreba elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny, tepla a palív v doprave, a straty elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;
„systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mechanizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov znížením nákladov na túto energiu, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov alebo inak vrátane, ale nie výlučne, investičnej pomoci, oslobodenia od dane alebo zníženia dane, vrátenia dane, systémov podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov vrátane systémov využívajúcich „zelené“ certifikáty a systémov priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania pohyblivých alebo pevných prémií;
„povinnosť využitia energie z obnoviteľných zdrojov“ je systém podpory, v rámci ktorého sa vyžaduje od výrobcov energie, aby do svojej výroby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov, od dodávateľov energie sa vyžaduje, aby do svojich dodávok zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov, alebo od spotrebiteľov energie sa vyžaduje, aby do svojej spotreby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov vrátane systémov, podľa ktorých sa tieto požiadavky môžu splniť prostredníctvom „zelených“ certifikátov;
„finančný nástroj“ je finančný nástroj, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 ( 2 );
„MSP“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik, ako sa vymedzuje v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES ( 3 );
„odpadové teplo a chlad“ je teplo alebo chlad, ktoré nevyhnutne vzniká ako vedľajší produkt v priemyselných alebo energetických zariadeniach, alebo v terciárnom sektore a ktoré by sa bez prístupu k systému diaľkového vykurovania alebo chladenia nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody, ak sa používa alebo bude používať proces kombinovanej výroby, alebo ak použitie tohto procesu nie je možné;
„modernizácia“ je obnovenie elektrárne vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane úplnej alebo čiastočnej výmeny zariadení alebo prevádzkových systémov a vybavenia na účely nahradenia kapacity alebo zvýšenia efektívnosti alebo kapacity zariadenia;
„prevádzkovateľ distribučnej sústavy“ je prevádzkovateľ v zmysle článku 2 bodu 6 smernice 2009/72/ES a článku 2 bodu 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ( 4 );
„potvrdenie o pôvode“ je elektronický dokument, ktorého jediným účelom je poskytnúť koncovému odberateľovi dôkaz o tom, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie;
„zvyškový energetický mix“ je celkový ročný energetický mix pre členský štát, okrem podielu, na ktorý sa vzťahujú zrušené potvrdenia o pôvode;
„samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov“ je koncový odberateľ pôsobiaci vo svojich priestoroch nachádzajúcich sa v rámci uzavretých hraníc alebo, ak to povoľuje členský štát, v iných priestoroch, ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov pre vlastnú potrebu, pričom môže samovyrobenú elektrinu z obnoviteľných zdrojov skladovať alebo predávať za predpokladu, že v prípade samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí nie sú domácnosťami, tieto činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo profesionálnu činnosť;
„spoločne konajúci samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov“ je skupina aspoň dvoch spoločne konajúcich samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s bodom 14, ktorí sa nachádzajú v rovnakej budove alebo bytovom dome;
„komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov“ je právnická osoba:
ktorá je v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom založená na otvorenej a dobrovoľnej účasti, je nezávislá a skutočne kontrolovaná akcionármi alebo členmi, ktorí sa nachádzajú v blízkosti projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré vlastní a vyvíja uvedená právnická osoba;
ktorej akcionármi alebo členmi sú fyzické osoby, MSP alebo miestne orgány vrátane obcí;
ktorej hlavným účelom je poskytovať environmentálne, hospodárske alebo sociálne komunitné prínosy pre svojich akcionárov alebo členov alebo pre miestne oblasti, v ktorých pôsobí, a nie finančný zisk;
„zmluva o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov“ je zmluva, na základe ktorej sa fyzická alebo právnická osoba zaviaže nakupovať elektrinu z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu elektriny;
„partnerské obchodovanie“ s energiou z obnoviteľných zdrojov je predaj energie z obnoviteľných zdrojov medzi účastníkmi trhu prostredníctvom zmluvy s vopred určenými podmienkami automatického uskutočnenia a vyrovnania transakcie priamo medzi účastníkmi trhu alebo nepriamo prostredníctvom certifikovanej tretej strany, ktorá je účastníkom trhu, ako je napríklad agregátor. Právom vykonávať partnerské obchodovanie nie sú dotknuté práva a povinnosti zúčastnených strán v postavení koncových odberateľov, výrobcov, dodávateľov alebo agregátorov;
„diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z centrálnych alebo decentralizovaných zdrojov výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;
„účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ je účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 41 smernice 2012/27/EÚ;
„vysokoúčinná kombinovaná výroba“ je vysokoúčinná kombinovaná výroba, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 34 smernice 2012/27/EÚ;
„energetický certifikát“ je energetický certifikát, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 12 smernice 2010/31/EÚ;
„odpad“ je odpad v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98/ES a nezahŕňa látky, ktoré boli zámerne upravené alebo znečistené, aby splnili toto vymedzenie;
„biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva vrátane rastlinných a živočíšnych látok, z lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti odpadu vrátane priemyselného a komunálneho odpadu biologického pôvodu;
„poľnohospodárska biomasa“ je biomasa, ktorá je produktom poľnohospodárstva;
„lesná biomasa“ je biomasa, ktorá je produktom lesníctva;
„palivá z biomasy“ sú plynné a tuhé palivá vyrábané z biomasy;
„bioplyn“ sú plynné palivá vyrábané z biomasy;
„biologický odpad“ je biologický odpad, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 4 smernice 2008/98/ES;
„zdrojová oblasť“ je geograficky vymedzená oblasť, z ktorej pochádza lesná biomasová surovina, z ktorej sú k dispozícii spoľahlivé a nezávislé informácie a v ktorej sú dostatočne homogénne podmienky na to, aby bolo možné hodnotiť riziká súvisiace s udržateľnosťou a aspekty zákonnosti lesnej biomasy;
„obnova lesa“ je opätovné vytvorenie lesného porastu prírodnými alebo umelými prostriedkami po odstránení predchádzajúceho porastu výrubom alebo v dôsledku prirodzených príčin vrátane požiaru alebo búrky;
„biokvapalina“ je kvapalné palivo na energetické účely iné ako na dopravu vrátane elektriny a tepla a chladu vyrobeného z biomasy;
„biopalivo“ je kvapalné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy;
„pokročilé biopalivá“ sú biopalivá, ktoré sa vyrábajú zo surovín uvedených v časti A prílohy IX;
„fosílne palivá vyrobené z odpadu“ sú kvapalné a plynné palivá vyrábané z kvapalných alebo tuhých odpadových tokov neobnoviteľného pôvodu, ktoré nie sú vhodné na zhodnotenie materiálu v súlade s článkom 4 smernice 2008/98/ES, a z plynu zo spracovania odpadu a výfukového plynu, ktoré sú neobnoviteľného pôvodu a ktoré sú nevyhnutným a neúmyselným dôsledkom výrobného procesu v priemyselných zariadeniach;
„kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú kvapalné alebo plynné palivá, ktoré sa používajú v odvetví dopravy, okrem biopalív alebo bioplynu, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov ako biomasa;
„biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy“ sú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktorých suroviny boli vyrobené v rámci systémov, ktoré bránia vytesňovaciemu vplyvu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktoré pochádzajú z potravinárskych a krmovinárskych plodín, prostredníctvom lepších poľnohospodárskych postupov, ako aj pestovaním plodín na plochách, ktoré sa predtým nepoužívali na pestovanie plodín, a ktoré boli vyrobené v súlade s kritériom udržateľnosti biopalív, biokvapalín a palív biomasy stanoveným v článku 29;
„dodávateľ paliva“ je subjekt dodávajúci palivo na trh, ktorý je zodpovedný za prihlásenie paliva v mieste platenia spotrebnej dane, alebo ak ide o elektrinu, alebo pri ktorej sa spotrebná daň neplatí, alebo ak je to riadne odôvodnené, akýkoľvek iný príslušný subjekt určený členským štátom;
„plodiny bohaté na škrob“ sú plodiny, najmä obilniny, bez ohľadu na to, či sa využívajú len zrná, alebo celé rastliny ako v prípade kukurice na zeleno; hľuzové a koreňové plodiny, ako napríklad zemiaky, topinambury, sladké zemiaky, manioky a jamy; a podcibuľové plodiny, ako napríklad taro a kokojam;
„potravinárske a krmovinárske plodiny“ sú plodiny bohaté na škrob, cukornaté plodiny alebo olejniny vypestované na poľnohospodárskej pôde ako hlavná plodina okrem zvyškov, odpadu a lignocelulózového materiálu a dočasné plodiny, ako napríklad medziplodiny a krycie plodiny, pod podmienkou, že používanie takýchto dočasných plodín nevyvoláva dopyt po ďalšej pôde;
„lignocelulózový materiál“ je materiál zložený z lignínu, celulózy a hemicelulózy, ako napríklad biomasa pochádzajúca z lesov, drevité energetické plodiny a zvyšky a odpad z lesníckych odvetví;
„nepotravinový celulózový materiál“ je surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy a má nižší obsah lignínu ako lignocelulózový materiál; vrátane zvyškov potravinárskych a krmovinárskych plodín, ako je slama, kôrovie, plevy a škrupiny; trávnaté energetické plodiny s nízkym obsahom škrobu, ako je mätonoh, proso prútnaté, ozdobnica, trsteník; krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich; úhorové plodiny; priemyselné zvyšky, a to aj z potravinárskych a krmovinárskych plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín; a materiál z biologického odpadu, pričom úhorové a krycie plodiny sa rozumejú ako dočasné krátkodobo osiate pasienky, ktoré obsahujú zmes tráv a strukovín s nízkym obsahom škrobu s cieľom získať krmivo pre hospodárske zvieratá a zlepšiť úrodnosť pôdy, aby sa zvýšili výnosy hlavných plodín na ornej pôde;
„zvyšok“ je látka, ktorá nie je konečným produktom, o ktorého výrobu sa priamo usiluje v rámci výrobného procesu; nie je primárnym cieľom výrobného procesu a proces nebol zámerne pozmenený tak, aby sa v ňom vyrábala táto látka;
„zvyšky z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesníctva“ sú zvyšky priamo vyprodukované poľnohospodárstvom, akvakultúrou, rybolovom a lesníctvom a ktoré nezahŕňajú zvyšky zo súvisiacich odvetví alebo spracovania;
„skutočná hodnota“ je úspora emisií skleníkových plynov v niektorých alebo všetkých krokoch špecifického výrobného postupu pre biopalivo, biokvapalinu alebo palivo z biomasy vypočítaná podľa metodiky stanovenej v časti C prílohy V alebo časti B prílohy VI;
„typická hodnota“ je odhad emisií skleníkových plynov a úspor emisií skleníkových plynov v konkrétnom reťazci výroby biopaliva, biokvapaliny alebo paliva z biomasy, ktoré reprezentujú spotrebu Únie;
„určená hodnota“ je hodnota odvodená od typickej hodnoty pomocou vopred stanovených faktorov, ktorá sa za určitých podmienok stanovených v tejto smernici môže použiť namiesto skutočnej hodnoty.
Článok 3
Celkový záväzný cieľ Únie na rok 2030
Ak na základe posúdenia návrhov integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2018/1999 Komisia dospeje k záveru, že národné príspevky členských štátov nepostačujú na to, aby sa spoločne dosiahol celkový záväzný cieľ Únie, postupuje podľa článkov 9 a 31 uvedeného nariadenia.
Komisia podporuje vysoké ambície členských štátov prostredníctvom vhodného rámca, ktorý zahŕňa zlepšené využívanie finančných prostriedkov Únie vrátane dodatočných finančných prostriedkov na uľahčenie spravodlivého prechodu regiónov s vysokým využitím uhlíka smerom k zvyšovaniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä finančných nástrojov, hlavne na tieto účely:
zníženie kapitálových nákladov na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;
rozvoj projektov a programov na integráciu obnoviteľných zdrojov do energetického systému, zvyšovanie flexibility energetického systému, udržanie stability sústavy a zvládanie preťaženia sústavy;
rozvoj infraštruktúry prenosových a distribučných sústav, inteligentných sietí, zásobníkov a prepojení s cieľom dosiahnuť cieľ elektrického prepojenia vo výške 15 % do roku 2030, aby sa zvýšila technicky uskutočniteľná a ekonomicky prijateľná úroveň energie z obnoviteľných zdrojov v elektrizačnej sústave;
posilnenie regionálnej spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami prostredníctvom spoločných projektov, spoločných systémov podpory a otváraním systémov podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov výrobcom nachádzajúcim sa v iných členských štátoch.
Článok 4
Systémy podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov
Na uvedený účel sa, pokiaľ ide o systémy priamej podpory cien, poskytuje podpora formou trhovej prémie, ktorá by mohla byť, okrem iného, pohyblivá alebo pevná.
Členské štáty môžu vyňať malé zariadenia a demonštračné projekty z tohto odseku bez toho, aby bolo dotknuté uplatniteľné právo Únie týkajúce sa vnútorného trhu s elektrinou.
Členské štáty môžu vyňať z verejnej súťaže malé zariadenia a demonštračné projekty.
Členské štáty môžu takisto zvážiť zavedenie mechanizmov s cieľom zabezpečiť regionálnu diverzifikáciu pri zavádzaní elektriny z obnoviteľných zdrojov, najmä na zabezpečenie nákladovo efektívnej integrácie sústavy.
Členské štáty môžu obmedziť verejnú súťaž na konkrétne technológie, ak by otvorenie systémov podpory pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov viedlo k nepriaznivému výsledku vzhľadom na:
dlhodobý potenciál danej technológie;
potrebu dosiahnuť diverzifikáciu;
náklady na integráciu do sústavy;
obmedzenia siete a stabilitu sústavy;
v prípade biomasy potrebu zabrániť narušeniu trhov so surovinami.
Pri poskytovaní podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom verejnej súťaže a v záujme zaistenia vysokej miery realizácie projektov členské štáty:
stanovia a uverejnia nediskriminačné a transparentné kritériá na zaradenie do verejnej súťaže a stanovia jasné termíny a pravidlá pre dodanie projektu;
uverejnia informácie o minulých verejných súťažiach, a to aj o mierach realizácie projektov.
Komisia predloží do 31. decembra 2021 a následne každé tri roky Európskemu parlamentu a Rade správu o výkonnosti podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov udeľovanej prostredníctvom verejných súťaží v Únii, v ktorej sa analyzuje najmä schopnosť verejných súťaží:
dosiahnuť zníženie nákladov;
dosiahnuť technologické zlepšenia;
dosiahnuť vysokú mieru realizácie;
umožniť nediskriminačnú účasť malých subjektov a v príslušných prípadoch miestnych orgánov;
obmedziť vplyv na životné prostredie;
zabezpečiť akceptáciu na miestnej úrovni;
zabezpečiť bezpečnosť dodávok a integráciu do sústavy.
Článok 5
Otvorenie systémov podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov
Členské štáty môžu pri otváraní účasti na systémoch podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov stanoviť, že každý rok sa podpora pre orientačný podiel novo podporovanej kapacity alebo rozpočtu, ktorý je pre ňu vyhradený, otvorí pre výrobcov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch.
Tieto orientačné podiely môžu dosiahnuť každoročne výšku aspoň 5 % v rokoch 2023 až 2026 a aspoň 10 % v rokoch 2027 až 2030 alebo dosiahnuť úroveň prepojenia dotknutého členského štátu v danom roku, ak je nižšia.
Členské štáty môžu zrealizovať jeden alebo viacero pilotných systémov, kde je podpora otvorená výrobcom nachádzajúcim sa v iných členských štátoch, s cieľom získať ďalšie skúsenosti z vykonávania.
Článok 6
Stabilita finančnej podpory
Článok 7
Výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov
Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie v každom členskom štáte sa vypočíta ako súčet:
hrubej konečnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov;
hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie v odvetví výroby tepla a chladu, a
konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie v odvetví dopravy.
Pokiaľ ide o písmeno a), b) alebo c) prvého pododseku, plyn, elektrina a vodík z obnoviteľných zdrojov energie sa na účely výpočtu podielu hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov zohľadňujú len raz.
S výhradou článku 29 ods. 1 druhého pododseku sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktoré nespĺňajú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov uvedené v článku 29 ods. 2 až 7 a 10, nezohľadňujú.
V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.
Elektrina vyrobená z vodnej a veternej energie sa zohľadňuje v súlade s normalizačnými pravidlami uvedenými v prílohe II.
V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť tepla a chladu, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.
Energia z okolia a geotermálna energia používaná na vykurovanie a chladenie prostredníctvom tepelných čerpadiel a systémov diaľkového chladenia sa zohľadňuje na účely odseku 1 prvého pododseku písm. b) za predpokladu, že konečný energetický výstup výrazne prevyšuje vstup primárnej energie na pohon tepelných čerpadiel. Množstvo tepla alebo chladu považovaného za energiu z obnoviteľných zdrojov na účely tejto smernice sa vypočíta v súlade s metodikou stanovenou v prílohe VII a zohľadňuje sa v ňom energia používaná vo všetkých odvetviach koncového použitia.
Tepelná energia vyrobená pasívnymi energetickými systémami, v ktorých sa nižšia energetická spotreba dosahuje pasívne prostredníctvom projektovania budov alebo z tepla vyrobeného z energie z neobnoviteľných zdrojov, sa na účely odseku 1 prvého pododseku písm. b) nezohľadňuje.
Komisia do 31. decembra 2021 prijme delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením metodiky na výpočet množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie a diaľkové chladenie, ako aj na zmenu prílohy VII.
Uvedená metodika zahŕňa minimálne sezónne výkonnostné faktory pre tepelné čerpadlá fungujúce v obrátenom režime.
Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. c) sa uplatňujú tieto požiadavky:
konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy sa vypočíta ako súčet všetkých biopalív, palív z biomasy a kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu spotrebovaných v odvetví dopravy; avšak kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ktoré sú vyrobené z elektriny z obnoviteľných zdrojov, sa považujú za súčasť výpočtu podľa odseku 1 prvého pododseku písm. a) len pri výpočte množstva elektriny vyrobenej v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov;
na výpočet konečnej energetickej spotreby v odvetví dopravy sa použijú hodnoty týkajúce sa energetického obsahu palív v doprave stanovené v prílohe III. Pri stanovení energetického obsahu palív v doprave, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe III, použijú členské štáty príslušné normy európskej normalizačnej organizácie (ďalej len „ESO“) pre stanovenie výhrevnosti palív. Ak sa na tento účel neprijala nijaká norma ESO, členské štáty použijú príslušné normy Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ďalej len „ISO“).
Na účely prvého pododseku tohto odseku sa súčet uvedený v prvom pododseku odseku 1 tohto článku upraví v súlade s článkami 8, 10, 12 a 13.
Pri výpočte hrubej konečnej energetickej spotreby členského štátu na účely merania jeho súladu s cieľmi a orientačnou trajektóriou stanovenými v tejto smernici sa vychádza z toho, že množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave dosahuje podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daného členského štátu neprevyšujúci 6,18 %. V prípade Cypru a Malty sa vychádza z toho, že množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave dosahuje podiel na hrubej konečnej energetickej spotrebe daných členských štátov neprevyšujúci 4,12 %.
Členské štáty zabezpečia súlad štatistických informácií použitých pri výpočte týchto odvetvových a celkových podielov a štatistických informácií oznámených Komisii podľa uvedeného nariadenia.
Článok 8
Platforma Únie pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a štatistické prenosy medzi členskými štátmi
Členské štáty sa môžu dohodnúť na štatistickom prenose určitého množstva energie z obnoviteľných zdrojov z jedného členského štátu do iného členského štátu. Prenesené množstvo sa:
odpočíta od množstva energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa na účely tejto smernice zohľadňuje pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, ktorý uskutočňuje prenos, a
pripočíta k množstvu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa na účely tejto smernice zohľadňuje pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, ktorý prenos prijíma.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 35 na doplnenie tejto smernice zriadením platformy URDP a stanovením podmienok na finalizáciu transakcií podľa odseku 5 tohto článku.
Článok 9
Spoločné projekty medzi členskými štátmi
V oznámení uvedenom v odseku 2 sa:
opíše navrhované zariadenie alebo sa uvedie rekonštruované zariadenie;
určí podiel alebo množstvo elektriny alebo tepla či chladu vyrobené v tomto zariadení, ktoré sa má započítať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov iného členského štátu;
uvedie členský štát, v ktorého prospech sa oznámenie podáva, a
určí obdobie v celých kalendárnych rokoch, počas ktorého sa má elektrina alebo teplo či chlad vyrobené v tomto zariadení z obnoviteľných zdrojov považovať za započítanú do podielu energie z obnoviteľných zdrojov iného členského štátu.
Článok 10
Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi
Do troch mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do obdobia uvedeného v článku 9 ods. 3 písm. d), oznámi členský štát, ktorý podal oznámenie podľa článku 9, prostredníctvom listu:
celkové množstvo elektriny alebo tepla či chladu vyrobené z obnoviteľných zdrojov počas uvedeného roka zariadením, ktoré bolo predmetom oznámenia podľa článku 9, a
množstvo elektriny alebo tepla či chladu vyrobené z obnoviteľných zdrojov počas uvedeného roka tým zariadením, ktoré sa má započítať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov iného členského štátu v súlade s podmienkami oznámenia.
Na účely tejto smernice sa množstvo elektriny alebo tepla či chladu z obnoviteľných zdrojov oznámené v súlade s odsekom 1 písm. b):
odpočíta od množstva elektriny alebo tepla či chladu z obnoviteľných zdrojov zohľadňovaného pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, ktorý podal oznámenie podľa odseku 1, a
pripočíta k množstvu elektriny alebo tepla či chladu z obnoviteľných zdrojov zohľadňovanému pri výpočte podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, ktorý prijal oznámenie podľa odseku 2.
Článok 11
Spoločné projekty medzi členskými štátmi a tretími krajinami
Elektrina z obnoviteľných zdrojov vyrobená v tretej krajine sa zohľadňuje na účely výpočtu podielov energie z obnoviteľných zdrojov členských štátov, iba ak sú splnené tieto podmienky:
elektrina sa spotrebúva v Únii, pričom táto požiadavka sa považuje za splnenú, ak:
všetci príslušní prevádzkovatelia prenosovej sústavy v krajine pôvodu, krajine určenia a v prípade potreby aj v každej tretej krajine tranzitu pevne určili množstvo elektriny, ktoré zodpovedá započítanej elektrine, do pridelenej kapacity spojenia;
príslušný prevádzkovateľ prenosovej sústavy na strane Únie v rámci spojovacieho vedenia pevne zaregistroval do plánovaného stavu ekvivalent množstva elektriny, ktoré zodpovedá započítanej elektrine, a
určená kapacita a výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov v zariadení uvedenom v písmene b) sa týkajú rovnakého časového obdobia;
sa elektrina vyrába v zariadení, ktoré sa začalo prevádzkovať po 25. júni 2009, alebo zvýšenou kapacitou zariadenia, ktoré sa zrekonštruovalo po tomto dátume v rámci spoločného projektu uvedeného v odseku 1;
množstvo vyrobenej a vyvezenej elektriny nezískalo podporu zo systému podpory tretej krajiny s výnimkou investičnej pomoci udelenej zariadeniu a
elektrina bola vyrobená v súlade s medzinárodným právom v tretej krajine, ktorá je signatárom Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo iných medzinárodných dohovorov alebo zmlúv o ľudských právach.
Na účely odseku 4 môžu členské štáty požiadať Komisiu, aby zohľadnila elektrinu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú a spotrebovanú v tretej krajine v rámci výstavby spojovacieho vedenia medzi členským štátom a treťou krajinou s veľmi dlhou realizáciou, ak sú splnené tieto podmienky:
výstavba spojovacieho vedenia sa začala do 31. decembra 2026;
spojovacie vedenie nie je možné uviesť do prevádzky do 31. decembra 2030;
spojovacie vedenie je možné uviesť do prevádzky do 31. decembra 2032;
po uvedení do prevádzky bude spojovacie vedenie slúžiť na vývoz elektriny z obnoviteľných zdrojov do Únie v súlade s odsekom 2;
žiadosť sa týka spoločného projektu, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 2 písm. b) a c) a ktorý bude využívať spojovacie vedenie po jeho uvedení do prevádzky, a množstva elektriny, ktoré nie je väčšie ako množstvo, ktoré sa vyvezie do Únie po uvedení spojovacieho vedenia do prevádzky.
V oznámení uvedenom v odseku 4 sa:
opíše navrhované zariadenie alebo sa uvedie rekonštruované zariadenie;
určí podiel alebo množstvo elektriny vyrobenej v tomto zariadení, ktoré sa má započítať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, a pri dodržaní požiadaviek na zachovanie dôvernosti sa uvedú aj súvisiace finančné dojednania;
určí obdobie v celých kalendárnych rokoch, počas ktorého sa má elektrina započítavať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu, a
uvedie písomný súhlas tretej krajiny, na území ktorej sa má zariadenie prevádzkovať, s písmenami b) a c) a určenie podielu alebo množstva elektriny vyrobenej v zariadení, ktorá sa použije v tejto tretej krajine.
Článok 12
Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi a tretími krajinami
Do 12 mesiacov po skončení každého roka, ktorý patrí do obdobia určeného podľa článku 11 ods. 5 písm. c), oznamujúci členský štát písomne oznámi:
celkové množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov počas daného roka zariadením, ktoré bolo predmetom oznámenia podľa článku 11;
množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov počas daného roka tým zariadením, ktoré sa má započítať do jeho podielu energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s podmienkami oznámenia podľa článku 11, a
dôkaz o splnení podmienok stanovených v článku 11 ods. 2.
Článok 13
Spoločné systémy podpory
Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa článku 5, sa môžu dva alebo viaceré členské štáty dobrovoľne rozhodnúť, že budú spoločne alebo čiastočne koordinovať svoje vnútroštátne systémy podpory. V takýchto prípadoch sa môže určité množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vyrobené na území jedného zúčastneného členského štátu započítavať do podielu energie z obnoviteľných zdrojov druhého zúčastneného členského štátu, ak tieto členské štáty:
vykonajú štatistický prenos určeného množstva energie z obnoviteľných zdrojov z jedného členského štátu do druhého členského štátu v súlade s článkom 8 alebo
stanovia dohodou zúčastnených členských štátov pravidlo rozdeľovania množstva energie z obnoviteľných zdrojov medzi zúčastnené členské štáty.
Pravidlo rozdeľovania uvedené v písmene b) prvého pododseku, sa oznámi Komisii najneskôr tri mesiace po skončení prvého roku, v ktorom nadobudne účinnosť.
Článok 14
Zvyšovanie kapacity
Na účely článku 9 ods. 2 a článku 11 ods. 2 písm. b) sa jednotky energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajúce zo zvýšenia kapacity zariadenia považujú za jednotky vyrobené iným zariadením, ktoré sa uviedlo do prevádzky v momente, keď došlo k zvýšeniu kapacity.
Článok 15
Administratívne postupy, predpisy a poriadky
Členské štáty prijmú najmä vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby:
administratívne postupy boli efektívne a vybavované na príslušnej administratívnej úrovni a aby sa stanovili predvídateľné časové rámce pre postupy uvedené v prvom pododseku;
pravidlá týkajúce sa schvaľovania, ako aj vydávania osvedčení a povolení boli objektívne, transparentné a primerané, nerobili rozdiely medzi žiadateľmi a úplne zohľadňovali špecifiká jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov;
správne poplatky, ktoré platia spotrebitelia, projektanti, architekti, stavbári a dodávatelia a inštalatéri vybavenia a systémov, boli transparentné a súviseli s nákladmi, a
sa pre decentralizované zariadenia a pre výrobu a uskladňovanie energie z obnoviteľných zdrojov stanovili zjednodušené a menej zaťažujúce schvaľovacie postupy vrátane postupu jednoduchého oznámenia.
Členské štáty môžu pri vytváraní týchto opatrení alebo vo svojich systémoch podpory zohľadniť v prípade potreby vnútroštátne opatrenia týkajúce sa podstatného zvýšenia samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov, miestneho uskladňovania energie a energetickej efektívnosti a týkajúce sa kombinovanej výroby elektriny a tepla a týkajúce sa pasívnych budov a budov s nízkou alebo nulovou spotrebou energiou.
Členské štáty vo svojich stavebných predpisoch a poriadkoch alebo inými prostriedkami s rovnakým účinkom požadujú využívanie určitých minimálnych úrovní energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a v existujúcich budovách, ktoré sú predmetom rozsiahlej obnovy, pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné a so zreteľom na výsledky výpočtu nákladovej optimálnosti vykonaného podľa článku 5 ods. 2 smernice 2010/31/EÚ a pokiaľ to nemá negatívny vplyv na kvalitu vzduchu vo vnútri budov. Členské štáty povolia, aby sa tieto minimálne úrovne plnili okrem iného prostredníctvom účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ktoré využíva významný podiel energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla a chladu.
Požiadavky uvedené v prvom pododseku sa vzťahujú na ozbrojené sily iba v rozsahu, v ktorom ich uplatňovanie nie je v rozpore s povahou a prvotným cieľom činností ozbrojených síl, a s výnimkou materiálu, ktorý sa používa výhradne na vojenské účely.
Členské štáty opíšu politiky a opatrenia na uľahčenie využívania zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a v správach o pokroku podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.
Článok 16
Organizácia a trvanie postupu vydávania povolení
Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia mali ľahký prístup k jednoduchým postupom na riešenie sporov týkajúcich sa postupov udeľovania povolení a vydávania povolení na výstavbu a prevádzku zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, v príslušných prípadoch vrátane alternatívnych mechanizmov riešenia sporov.
V prípade riadne odôvodnených mimoriadnych okolností, ako sú napríklad nadradené bezpečnostné dôvody, ak projekt modernizácie podstatne ovplyvňuje sústavu alebo pôvodnú kapacitu, veľkosť alebo výkon zariadenia, sa táto jednoročná lehota môže predĺžiť najviac o jeden rok.
Ak príslušný orgán rozhodne, že oznámenie je postačujúce, automaticky udelí povolenie. Ak uvedený orgán rozhodne, že oznámenie nie je postačujúce, je potrebné požiadať o nové povolenie a uplatňujú sa lehoty uvedené v odseku 6.
Článok 17
Postup jednoduchého oznamovania pripojení do siete
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy môže v obmedzenej lehote od oznámenia zamietnuť požadované pripojenie do siete alebo navrhnúť iné miesto pripojenia do siete z odôvodnených bezpečnostných dôvodov alebo z dôvodu technickej nezlučiteľnosti prvkov sústavy. V prípade kladného rozhodnutia prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy nerozhodne do jedného mesiaca od oznámenia, možno zariadenie alebo agregovanú výrobnú jednotku pripojiť.
Článok 18
Informácie a odborná príprava
Článok 19
Potvrdenia o pôvode pre energiu z obnoviteľných zdrojov
Členské štáty zabezpečia, aby sa každá jednotka energie z obnoviteľných zdrojov započítala iba raz.
Keď výrobca získa finančnú podporu zo systému podpory, členské štáty zabezpečia, aby sa v príslušnom systéme podpory primerane zohľadnila trhová hodnota potvrdenia o pôvode pre rovnakú výrobu.
V každom z týchto prípadoch sa považuje trhová hodnota potvrdenia o pôvode za zohľadnenú primerane:
ak sa finančná podpora poskytuje prostredníctvom verejnej súťaže alebo systému obchodovateľných zelených certifikátov;
ak sa trhová hodnota potvrdení o pôvode administratívne zohľadní v objeme finančnej podpory, alebo
ak sa potvrdenia o pôvode nevydávajú priamo výrobcovi, ale dodávateľovi alebo spotrebiteľovi, ktorý nakupuje energiu z obnoviteľných zdrojov buď v konkurenčnom prostredí, alebo prostredníctvom dlhodobej zmluvy o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov.
Na účely zohľadnenia trhovej hodnoty potvrdenia o pôvode môžu členské štáty okrem iného rozhodnúť, že vydajú výrobcovi potvrdenie o pôvode, a následne ho ihneď zrušia.
Potvrdenie o pôvode nezohráva žiadnu úlohu z hľadiska dodržiavania článku 3 zo strany členského štátu. Prevody potvrdení o pôvode, samostatne alebo spoločne s fyzickým prenosom energie, nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie členských štátov využívať štatistické prenosy, spoločné projekty alebo spoločné systémy podpory na účely plnenia článku 3, alebo na výpočet hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 7.
Potvrdenie o pôvode obsahuje aspoň tieto informácie:
zdroj energie, z ktorého bola energia vyrobená, ako aj počiatočný a koncový dátum výroby;
či sa týka:
elektriny,
plynu vrátane vodíka, alebo
vykurovania alebo chladenia;
označenie, miesto, typ a kapacitu zariadenia, v ktorom bola energia vyrobená;
či získalo zariadenie investičnú podporu a či získala energetická jednotka akúkoľvek inú podporu z vnútroštátneho systému podpory a druh systému podpory;
dátum sprevádzkovania zariadenia a
dátum a krajinu vydania a osobitné identifikačné číslo.
Na potvrdeniach o pôvode zo zariadení s kapacitou menšou ako 50 kW môžu byť uvedené zjednodušené informácie.
Keď sa od dodávateľa elektriny požaduje, aby preukázal podiel alebo množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe na účely článku 3 ods. 9 písm. a) smernice 2009/72/ES, využije na to potvrdenia o pôvode, nie však v prípade:
podielu svojho energetického mixu, ktorý zodpovedá prípadným nesledovaným komerčným ponukám, pri ktorých môže dodávateľ použiť zvyškový mix, alebo
v prípade, keď sa členský štát rozhodne nevydať potvrdenia o pôvode výrobcovi, ktorý dostáva finančnú podporu zo systému podpory.
Ak členské štáty ustanovili potvrdenia o pôvode aj pre iné druhy energie, dodávatelia na účely zverejňovania informácií uvádzajú rovnaký druh potvrdenia o pôvode ako dodaná energia. Podobne sa potvrdenia o pôvode vypracované podľa článku 14 ods. 10 smernice 2012/27/EÚ môžu používať na zdôvodnenie každej požiadavky na preukázanie množstva elektriny vyrobenej v rámci vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Na účely odseku 2 tohto článku, ak sa elektrina vyrába vysokoúčinnou kombinovanou výrobou z obnoviteľných zdrojov, možno vydať iba jedno potvrdenie o pôvode uvádzajúce obe vlastnosti.
Článok 20
Prístup do sietí a ich prevádzka
Článok 21
Samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov
Členské štáty zabezpečia, aby mali samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov samostatne alebo prostredníctvom agregátorov nárok:
vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj na vlastnú spotrebu, uskladňovať a predávať nadmernú produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov, okrem iného prostredníctvom zmlúv o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov, dodávateľov elektriny a dojednaní o partnerskom obchodovaní, a to bez toho, aby boli vystavení:
v súvislosti s elektrinou, ktorú odoberajú zo siete alebo ktorú do nej dodávajú, diskriminačným alebo neprimeraným postupom a poplatkom a sieťovým poplatkom, ktoré neodrážajú náklady;
v súvislosti s ich samovyrobenou elektrinou z obnoviteľných zdrojov, ktorá zostáva v ich priestoroch, diskriminačným alebo neprimeraným postupom a akýmkoľvek poplatkom alebo platbám;
nainštalovať a prevádzkovať systémy skladovania elektriny v kombinácii so zariadeniami vyrábajúcimi elektrinu z obnoviteľných zdrojov na samospotrebu bez toho, aby podliehali dvojitým poplatkom vrátane sieťových poplatkov za skladovanie elektriny, ktorá zostáva v ich priestoroch;
uchovať si svoje práva a povinnosti ako koncoví odberatelia;
dostávať odmenu, v príslušných prípadoch aj prostredníctvom systémov podpory, za samovyrobenú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, pričom táto odmena odráža trhovú hodnotu uvedenej elektriny a ktorá môže zohľadňovať dlhodobú hodnotu dodávanej elektriny z hľadiska siete, životného prostredia a spoločnosti.
Členské štáty môžu na samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov uplatňovať nediskriminačné a primerané poplatky a platby v súvislosti s ich samovyrobenou elektrinou z obnoviteľných zdrojov, ktorá zostáva v ich priestoroch, a to v jednom alebo vo viacerých týchto prípadoch:
ak sa v súvislosti s elektrinou z obnoviteľných zdrojov poskytuje podpora zo systémov podpory, iba v takom rozsahu, aby sa nenarušila hospodárska životaschopnosť projektu a stimulačný účinok takejto podpory;
ak od 1. decembra 2026 celkový podiel samospotrebiteľských zariadení prekročí 8 % celkovej inštalovanej kapacity výroby elektriny členského štátu a ak sa preukáže prostredníctvom analýzy nákladov a prínosov vykonanej národným regulačným orgánom daného členského štátu pomocou otvoreného, transparentného a participatívneho procesu, že ustanovenie odseku 2 písm. a) bodu ii) má buď za následok výrazné neprimerané zaťaženie dlhodobej finančnej udržateľnosti elektrického systému alebo že vytvára väčší stimul, než je objektívne potrebný na dosiahnutie nákladovo efektívneho zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a že takéto zaťaženie alebo takýto stimul nemožno minimalizovať prijatím iných primeraných opatrení, alebo
ak sa samovyrobená elektrina z obnoviteľných zdrojov vyrába v zariadeniach s celkovou inštalovanou kapacitou výroby elektriny vyššou ako 30 kW.
Členské štáty zavedú podporný rámec na presadzovanie a uľahčenie rozvoja samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov na základe posúdenia existujúcich neodôvodnených prekážok a potenciálu samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov na svojom území a v rámci svojich energetických sietí. V tomto podpornom rámci sa okrem iného:
rieši prístupnosť samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov pre všetkých koncových odberateľov vrátane tých, ktorí žijú v domácnostiach s nízkym príjmom alebo v zraniteľných domácnostiach;
riešia neodôvodnené prekážky financovania projektov na trhu a opatrenia na uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom;
riešia iné neodôvodnené regulačné prekážky samospotreby energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj pre nájomníkov;
riešia stimuly pre majiteľov budov, aby vytvárali príležitosti na samospotrebu energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj pre nájomníkov;
poskytne samospotrebiteľom energie z obnoviteľných zdrojov v súvislosti so samovyrobenou elektrinou z obnoviteľných zdrojov, ktorú dodávajú do siete, nediskriminačný prístup k príslušným existujúcim systémom podpory, ako aj ku všetkým segmentom trhu s elektrinou;
zabezpečí, aby samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov primeraným a vyváženým spôsobom prispievali k spoločnému znášaniu celkových nákladov na sústavu, keď sa elektrina dodáva do siete.
Členské štáty zahrnú do svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 zhrnutie politík a opatrení, ktoré sú súčasťou podporného rámca, a do svojich správ o pokroku podľa uvedeného nariadenia hodnotenie vykonávania týchto politík a opatrení.
Článok 22
Komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov
Členské štáty zabezpečia, aby komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov mali nárok:
vyrábať, spotrebovávať, skladovať a predávať energiu z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom zmlúv o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov;
spoločne využívať v rámci komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú vo výrobných jednotkách, ktoré vlastní táto komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov, ak budú splnené ďalšie požiadavky stanovené v tomto článku a zachované práva a povinnosti členov komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov ako odberateľov;
mať nediskriminačný prístup na všetky vhodné trhy s energiou, a to priamo alebo prostredníctvom agregácie.
Členské štáty poskytujú podporný rámec na propagáciu a uľahčenie rozvoja komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov. Prostredníctvom uvedeného rámca sa okrem iného zabezpečí, aby:
boli odstránené neodôvodnené regulačné a administratívne prekážky, pokiaľ ide o komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov;
sa na komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré dodávajú energiu alebo zabezpečujú agregáciu alebo iné komerčné energetické služby, vzťahovali ustanovenia relevantné pre takéto činnosti;
príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy spolupracoval s komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov s cieľom uľahčiť prenos energie v rámci komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov;
sa na komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov vzťahovali spravodlivé, primerané a transparentné postupy vrátane postupov registrácie a udeľovania povolení a tiež sieťové poplatky, ktoré odrážajú náklady, ako aj príslušné poplatky, odvody a dane, ktorými sa zabezpečí, aby primeraným, spravodlivým a vyváženým spôsobom prispievali k spoločnému znášaniu celkových nákladov na sústavu v súlade s transparentnou analýzou nákladov a prínosov, ktorá sa týka distribuovaných zdrojov energie, vypracovanou príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;
sa na komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov nevzťahovalo diskriminačné zaobchádzanie, pokiaľ ide o ich činnosti, práva a povinnosti ako koncových odberateľov, výrobcov, dodávateľov, prevádzkovateľov distribučných sústav alebo iných účastníkov trhu;
sa do komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov mohli zapojiť všetci spotrebitelia vrátane spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo zo zraniteľných domácností;
boli dostupné nástroje na uľahčenie prístupu k financovaniu a informáciám;
sa orgánom verejnej moci poskytovala podpora v oblasti regulácie a budovania kapacít pri podporovaní a zriaďovaní komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, a pri pomoci týmto orgánov na priamu účasť;
boli zavedené pravidlá na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania so spotrebiteľmi zapojenými do komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov.
Článok 23
Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do vykurovania a chladenia
Na účely odseku 1 každý členský štát pri výpočte svojho podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia a svojho priemerného ročného zvýšenia v súlade s uvedeným odsekom:
môže započítať odpadové teplo a chlad, a to do výšky 40 % priemerného ročného zvýšenia;
môže, ak jeho podiel energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia je vyšší ako 60 %, započítať každý takýto podiel ako splnenie priemerného ročného zvýšenia, a
môže, ak jeho podiel energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia prevyšuje 50 % a dosahuje najviac 60 %, započítať každý takýto podiel ako splnenie polovice priemerného ročného zvýšenia.
Členské štáty môžu pri rozhodovaní o tom, ktoré opatrenia prijmú na účely zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia, zohľadňovať nákladovú efektívnosť, ktorá odráža štrukturálne prekážky v dôsledku vysokého podielu zemného plynu, alebo chladenia, alebo rozdrobenej sídelnej štruktúry s nízkou hustotou obyvateľstva.
Ak by uvedené opatrenia viedli k nižšiemu priemernému ročnému zvýšeniu, než ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku, členské štáty túto skutočnosť zverejnia, napríklad prostredníctvom svojich integrovaných národných energetických a klimatických správ o pokroku podľa článku 20 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a poskytnú Komisii dôvody vrátane výberu opatrení uvedených v druhom pododseku tohto odseku.
Členské štáty môžu vykonať priemerné ročné zvýšenie uvedené v odseku 1 okrem iného prostredníctvom jednej alebo viacerých z týchto možností:
fyzické začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a chladu do energie a energetického paliva dodávaných na vykurovanie a chladenie;
priame opatrenia na zmiernenie, ako je napríklad inštalácia vysokoúčinných vykurovacích a chladiacich systémov využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov v budovách alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla a chladu v procesoch priemyselného vykurovania a chladenia;
nepriame opatrenia na zmiernenie zahrnuté do obchodovateľných certifikátov dokazujúcich splnenie povinnosti stanovenej v odseku 1 prostredníctvom podpory nepriamych opatrení na zmiernenie vykonávaných iným hospodárskym subjektom, ako je napríklad nezávislý subjekt vykonávajúci inštaláciu technológií pre energiu z obnoviteľných zdrojov alebo spoločnosť poskytujúca energetické služby, ktorá zabezpečuje služby pre zariadenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov;
iné politické opatrenia s rovnakým účinkom na dosiahnutie priemerného ročného zvýšenia uvedeného v odseku 1 vrátane fiškálnych opatrení alebo iných finančných stimulov.
Členské štáty sa pri prijímaní a vykonávaní opatrení uvedených v prvom pododseku zameriavajú na zabezpečenie toho, aby boli tieto opatrenia prístupné pre všetkých spotrebiteľov, najmä tých s nízkymi príjmami alebo v zraniteľných domácnostiach, ktorí by inak nemali dostatočný počiatočný kapitál na využitie týchto opatrení.
Ak sa subjekty určia podľa odseku 3, členské štáty zabezpečia, aby príspevok týchto určených subjektov bol merateľný a overiteľný a aby určené subjekty podávali každoročne správu o:
celkovom množstve energie dodanej na vykurovanie a chladenie;
celkovom objeme energie z obnoviteľných zdrojov dodanej na vykurovanie a chladenie;
objeme odpadového tepla a chladu dodaných na vykurovanie a chladenie;
podiele energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla a chladu v celkovom množstve dodanej energie na vykurovanie a chladenie a
druhu obnoviteľného zdroja energie.
Článok 24
Diaľkové vykurovanie a chladenie
Ak je vypovedanie zmluvy spojené s fyzickým odpojením, môže sa toto vypovedanie zmluvy podmieniť náhradou nákladov priamo vzniknutých v dôsledku fyzického odpojenia a náhradou neamortizovanej časti prostriedkov potrebných na poskytovanie tepla a chladu danému odberateľovi.
Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby systémy diaľkového vykurovania a chladenia prispievali k zvýšeniu uvedenému v článku 23 ods. 1 tejto smernice vykonávaním aspoň jednej z týchto dvoch možností:
snahou o zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a odpadového tepla a chladu na diaľkovom vykurovaní a chladení najmenej o jeden percentuálny bod ako ročný priemer vypočítaný za obdobia rokov 2021 až 2025 a 2026 až 2030, počnúc podielom energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu na diaľkovom vykurovaní a chladení v roku 2020, vyjadreným ako podiel konečnej energetickej spotreby na diaľkovom vykurovaní a chladení, a to vykonávaním opatrení, od ktorých možno očakávať, že spôsobia uvedené priemerné ročné zvýšenie v rokoch s bežnými klimatickými podmienkami.
Členské štáty, ktorých podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu na diaľkovom vykurovaní a chladení je vyšší ako 60 %, môžu započítať akýkoľvek takýto podiel ako splnenie priemerného ročného zvýšenia uvedeného v prvom pododseku tohto písmena.
Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na vykonanie priemerného ročného zvýšenia uvedeného v prvom pododseku tohto písmena vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch v súlade s prílohou I k nariadeniu (EÚ) 2018/1999;
zabezpečením toho, aby prevádzkovatelia systémov diaľkového vykurovania alebo chladenia boli povinní pripájať dodávateľov energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu alebo aby boli povinní ponúkať pripojenie dodávateľov, ktorí sú tretími stranami, a nákup od nich, pokiaľ ide o teplo alebo chlad z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla a chladu, na základe nediskriminačných kritérií stanovených príslušným orgánom dotknutého členského štátu, keď musia vykonať jednu alebo viaceré z týchto činností:
uspokojiť dopyt nových odberateľov;
nahrádzať existujúcu kapacitu na výrobu tepla alebo chladu;
rozširovať existujúcu kapacitu na výrobu tepla alebo chladu.
Ak členský štát vykoná možnosť uvedenú v odseku 4 písm. b), prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia môže odmietnuť pripojiť dodávateľov, ktorí sú tretími stranami, a nakupovať od nich teplo alebo chlad, ak:
systému chýba potrebná kapacita z dôvodu ostatných dodávok odpadového tepla a chladu, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov alebo tepla alebo chladu vyrobeného prostredníctvom vysokoúčinnej kombinovanej výroby;
teplo alebo chlad od dodávateľa, ktorý je treťou stranou, nespĺňa technické parametre potrebné na pripojenie a zabezpečenie spoľahlivého a bezpečného fungovania systému diaľkového vykurovania alebo chladenia, alebo
prevádzkovateľ môže preukázať, že poskytnutie prístupu by viedlo k nadmernému zvýšeniu nákladov na teplo alebo chlad pre koncových odberateľov v porovnaní s nákladmi pri použití hlavných miestnych dodávok tepla alebo chladu, s ktorými by si obnoviteľné zdroje alebo odpadové teplo a chlad konkurovali.
Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že prevádzkovateľ systému diaľkového vykurovania alebo chladenia odmietne pripojenie dodávateľa vykurovania alebo chladenia podľa prvého pododseku, poskytol prevádzkovateľ príslušnému orgánu v súlade s odsekom 9 informácie o dôvodoch zamietnutia, ako aj podmienkach, ktoré sa majú splniť, a o opatreniach, ktoré sa majú v systéme prijať s cieľom umožniť pripojenie.
Ak členský štát vykoná možnosť uvedená v odseku 4 písm. b), môže od uplatňovania uvedeného písmena oslobodiť prevádzkovateľov týchto systémov diaľkového vykurovania a chladenia:
účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom;
účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom, ktoré využíva vysokoúčinnú kombinovanú výrobu;
diaľkové vykurovanie a chladenie na základe plánu schváleného príslušným orgánom, je účinným centralizovaným zásobovaním teplom a chladom do 31. decembra 2025;
diaľkové vykurovanie a chladenie s celkovým menovitým tepelným príkonom nižším ako 20 MW.
Členský štát nemusí uplatňovať odseky 2 až 9 tohto článku, ak:
jeho podiel diaľkového vykurovania a chladenia predstavuje najviac 2 % celkovej spotreby energie na vykurovaní a chladení k 24. decembru 2018;
sa jeho podiel diaľkového vykurovania a chladenia zvýšil nad 2 % vývojom nového účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom na základe integrovaného národného energetického a klimatického plánu podľa prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/1999 alebo posúdenia uvedeného v článku 15 ods. 7 tejto smernice, alebo
jeho podiel systémov uvedených v odseku 6 tohto článku predstavuje viac ako 90 % celkového predaja jeho diaľkového vykurovania a chladenia.
Článok 25
Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do odvetvia dopravy
Členské štáty môžu pri stanovení povinnosti dodávateľov palív oslobodiť od jej plnenia alebo rozlišovať medzi rôznymi dodávateľmi palív a rôznymi nosičmi energie a zabezpečiť tak, aby sa zohľadnila rôznorodá vyspelosť rôznych technológií a náklady na ne.
Členské štáty na výpočet minimálneho podielu uvedeného v prvom pododseku:
zohľadňujú aj kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ak sa používajú ako medziprodukty na výrobu konvenčných palív, a
môžu zohľadniť fosílne palivá vyrobené z odpadu.
V rámci minimálneho podielu uvedeného v prvom pododseku je príspevok pokročilých biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX ako podiel na konečnej energetickej spotrebe v odvetví dopravy aspoň 0,2 % v roku 2022, aspoň 1 % v roku 2025 a aspoň 3,5 % v roku 2030.
Členské štáty môžu oslobodiť dodávateľov palív, ktorí dodávajú palivá vo forme elektriny a kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu od požiadavky spĺňať minimálny podiel pokročilých biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti A prílohy IX, pokiaľ ide o tieto palivá, ktoré sami dodávajú.
Pri stanovovaní povinnosti uvedenej v prvom a štvrtom pododseku s cieľom zabezpečiť dosiahnutie podielu, ktorý je v nich stanovený, môžu členské štáty okrem iného postupovať prostredníctvom opatrení zameraných na objem, energetický obsah alebo emisie skleníkových plynov za predpokladu, že sa preukáže, že sa tak dosiahnu minimálne podiely uvedené v prvom a štvrtom pododseku.
Komisia do 1. januára 2021 prijme v súlade s článkom 35 delegovaný akt s cieľom doplniť túto smernicu stanovením vhodných minimálnych prahových hodnôt pre úspory emisií skleníkových plynov z fosílnych palív vyrobených z odpadu prostredníctvom posúdenia životného cyklu, pri ktorom sa zohľadnia osobitosti jednotlivých palív.
Článok 26
Osobitné pravidlá pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín
Ak uvedený podiel v niektorom členskom štáte predstavuje menej ako 1 %, môže sa zvýšiť na najviac 2 % konečnej energetickej spotreby v odvetviach cestnej a železničnej dopravy.
Členské štáty môžu stanoviť nižší limit a môžu na účely článku 29 ods. 1 rozlišovať medzi rôznymi biopalivami, biokvapalinami a palivami z biomasy vyrobenými z potravinárskych a krmovinárskych plodín, pričom zohľadnia najlepšie dostupné dôkazy o vplyve na nepriamu zmenu využívania pôdy. Členské štáty môžu napríklad stanoviť nižší limit pre podiel biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z olejnín.
Ak je podiel biopalív a biokvapalín, ako aj palív z biomasy spotrebúvaných v doprave a vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín v určitom členskom štáte obmedzený na podiel nižší ako 7 % alebo ak sa členský štát rozhodne tento podiel obmedziť viac, tento členský štát môže zodpovedajúco znížiť minimálny podiel uvedený v článku 25 ods. 1 prvom pododseku, avšak najviac o 7 percentuálnych bodov.
Od 31. decembra 2023 najneskôr do 31. decembra 2030 sa táto úroveň spotreby postupne zníži na 0 %.
Komisia predloží do 1. februára 2019 Európskemu parlamentu a Rade správu o stave celosvetového rozšírenia výroby príslušných potravinárskych a krmovinárskych plodín.
Komisia do 1. februára 2019 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením kritérií pre certifikáciu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy a pre určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, pri ktorých sa pozoruje významné rozšírenie oblasti výroby na pôdu s vysokými zásobami uhlíka. Táto správa a sprievodný delegovaný akt vychádzajú z najlepších dostupných vedeckých údajov.
Komisia do 1. septembra 2023 preskúma kritériá stanovené v delegovanom akte uvedenom vo štvrtom pododseku na základe najlepších dostupných vedeckých údajov a v prípade potreby prijme delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom zmeniť takéto kritériá a začleniť trajektóriu postupného znižovania príspevku biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, pri ktorých hrozí vysoké riziko nepriamej zmeny využívania pôdy a ktoré sa vyrábajú zo surovín, v prípade ktorých bolo pozorované výrazné rozšírenie výroby na pôdu s vysokými zásobami uhlíka, k cieľu Únie stanovenému v článku 3 ods. 1 a k minimálnemu podielu uvedenému v článku 25 ods. 1 prvom pododseku.
Článok 27
Pravidlá výpočtu týkajúce sa minimálnych podielov energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy
Pri výpočte minimálnych podielov uvedených v článku 25 odseku 1 prvom a štvrtom pododseku sa uplatňujú tieto ustanovenia:
pri výpočte menovateľa, ktorým je energetický obsah palív používaných v cestnej a železničnej doprave dodávaných na spotrebu alebo používanie na trhu, sa zohľadňujú benzín, nafta, zemný plyn, biopalivá, bioplyn, kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, fosílne palivá vyrobené z odpadu a elektrina dodávaná do odvetví cestnej a železničnej dopravy;
pri výpočte čitateľa, ktorým je množstvo energie z obnoviteľných zdrojov spotrebované v odvetví dopravy na účely článku 25 od. 1 prvého pododseku, sa zohľadňuje energetický obsah všetkých druhov energie z obnoviteľných zdrojov dodávanej do všetkých odvetví dopravy vrátane elektriny z obnoviteľných zdrojov dodávanej do odvetví cestnej a železničnej dopravy. Členské štáty môžu tiež zohľadniť fosílne palivá vyrobené z odpadu.
Pri výpočte čitateľa sa podiel z biopalív a bioplynu vyrábaných zo surovín uvedených v časti B prílohy IX, okrem Cypru a Malty, obmedzí na 1,7 % energetického obsahu palív v doprave dodávaných na spotrebu alebo použitie na trhu. Členské štáty môžu, ak to je odôvodnené, upraviť toto obmedzenie so zreteľom na dostupnosť surovín. Každá takáto zmena podlieha schváleniu Komisie;
v prípade výpočtu čitateľa aj menovoateľa sa použijú hodnoty týkajúce sa energetického obsahu palív v doprave stanovené v prílohe III. Pri stanovení energetického obsahu palív v doprave, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe III, použijú členské štáty príslušné normy ESO pre stanovenie výhrevnosti palív. Ak sa na uvedený účel neprijala nijaká norma ESO, použijú sa príslušné normy ISO. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom zmeniť túto smernicu prispôsobením energetického obsahu palív v doprave stanovených v prílohe III v súlade s vedeckým a technickým pokrokom.
Na účely preukázania dodržovania minimálnych podielov uvedených v článku 25 ods. 1:
podiel biopalív a bioplynu pre dopravu vyrábaných zo surovín uvedených v prílohe IX sa môže považovať za dvojnásobok ich energetického obsahu;
podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov sa považuje za 4-násobok jej energetického obsahu, keď sa dodáva pre cestné vozidlá a môže sa považovať za 1,5-násobok jej energetického obsahu, keď sa dodáva pre železničnú dopravu;
s výnimkou palív vyrábaných z potravinárskych a krmovinárskych plodín sa príspevok palív dodávaných do odvetvia leteckej a námornej dopravy považuje za 1,2-násobok ich energetického obsahu.
Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, na určenie podielu elektriny na účely odseku 1 tohto článku v prípade elektriny získavanej z priameho prepojenia na zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov a dodávanej cestným vozidlám, sa táto elektrina plne započíta ako elektrina z obnoviteľných zdrojov.
Na zabezpečenie toho, aby očakávané zvýšenie dopytu po elektrine v odvetví dopravy nad rámec súčasnej základnej úrovne pokryli dodatočné kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov, Komisia vypracuje rámec pre doplnkovosť v odvetví dopravy a predloží rôzne možnosti pre určenie základnej úrovne členských štátov a meranie doplnkovosti.
Na účely tohto odseku, ak sa elektrina používa na výrobu kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu buď priamo, alebo na výrobu medziproduktov, na stanovenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov sa použije priemerný podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov v krajine výroby, nameraný dva roky pred daným rokom.
Avšak elektrinu získanú z priameho pripojenia na zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov možno plne započítať ako elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ak je použitá na výrobu kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu za predpokladu, že zariadenie:
začne fungovať v rovnakom čase ako zariadenie na výrobu kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo potom, a
nie je pripojené k sieti, alebo je pripojené k sieti, ale možno preukázať, že príslušná elektrina bola dodaná bez toho, aby sa dodala elektrina zo siete.
Elektrina, ktorá bola dodaná zo siete, sa môže plne započítať ako elektrina z obnoviteľných zdrojov, ak sa vyrába výlučne z obnoviteľných zdrojov a ak bola obnoviteľnosť a ostatné vhodné kritériá preukázané, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa obnoviteľnosť uvedenej elektriny nárokoval len raz a len v jednom odvetví koncového použitia.
Komisia do 31. decembra 2021 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 35 s cieľom doplniť túto smernicu vypracovaním metodiky Únie, ktorou sa stanovia podrobné pravidlá pre hospodárske subjekty, aby mohli splniť požiadavky stanovené v piatom a šiestom pododseku tohto odseku.
Článok 28
Ďalšie ustanovenia týkajúce energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy
Dodávatelia palív vkladajú informácie potrebné na overenie súladu s požiadavkami stanovenými v článku 25 ods. 1 prvom a štvrtom pododseku do príslušnej databázy.
Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom zmeniť zoznam surovín v častiach A a B prílohy IX doplnením surovín, ale nie ich vyňatím. Suroviny, ktoré možno spracovať len modernými technológiami, sa doplnia do časti A prílohy IX. Suroviny, ktoré možno spracovať na biopalivá alebo bioplyn pre dopravu zavedenými technológiami, sa doplnia do časti B prílohy IX.
Takéto delegované akty sa musia zakladať na analýze potenciálu suroviny ako suroviny na výrobu biopalív alebo bioplyn pre dopravu, berúc do úvahy všetky tieto prvky:
zásady obehového hospodárstva a hierarchie odpadového hospodárstva ustanovené v smernici 2008/98/ES;
kritériá udržateľnosti Únie stanovené v článku 29 ods. 2 až 7;
potrebu zabrániť významným deformačným účinkom na trhy s (vedľajšími) produktmi, odpadom alebo zvyškami;
potenciál prinášať značné úspory emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami na základe posúdenia emisií z hľadiska životného cyklu;
potrebu zabrániť negatívnym vplyvom na životné prostredie a biodiverzitu;
potrebu zabrániť vzniku dodatočného dopytu po pôde.
Komisia v prípade potreby predloží návrh na zmenu povinnosti v súvislosti s pokročilými biopalivami a bioplynom vyrobeným zo surovín uvedených v časti A prílohy IX stanovenej v článku 25 ods. 1 štvrtom pododseku.
Článok 29
Kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových palív pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy
Energia z biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa zohľadňuje na účely uvedené v písmenách a), b) a c) tohto pododseku, iba ak spĺňajú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odsekoch 2 až 7 a 10:
prispievanie k cieľu Únie stanovenému v článku 3 ods. 1 a podielu energie z obnoviteľných zdrojov v členských štátoch;
posudzovanie dodržiavania povinností týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov vrátane povinnosti stanovenej v článku 25;
oprávnenosť na finančnú podporu na spotrebu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy.
Aby sa však na účely uvedené v písmenách a), b) a c) prvého pododseku zohľadnili biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z odpadu a zvyškov, okrem poľnohospodárskych, akvakultúrnych, rybárskych a lesníckych zvyškov, je potrebné, aby spĺňali len kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 10. Tento pododsek sa vzťahuje aj na odpad a zvyšky, ktoré sa pred ďalším spracovaním na biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy najprv spracujú na produkt.
Kritériá úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odseku 10 sa nevzťahujú na elektrinu, vykurovanie a chladenie vyrobené z tuhého komunálneho odpadu.
Palivá z biomasy musia spĺňať kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odsekoch 2 až 7 a 10, ak sa používajú v zariadeniach na výrobu elektriny, tepla a chladu, alebo palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom aspoň 20 MW v prípade tuhých palív z biomasy a s celkovým menovitým tepelným príkonom aspoň 2 MW v prípade plynných palív z biomasy. Členské štáty môžu uplatniť kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov na zariadenia s nižším celkovým menovitým tepelným príkonom.
Kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v odsekoch 2 až 7 a 10 sa uplatňujú bez ohľadu na zemepisný pôvod biomasy.
Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokou biologickou rozmanitosťou, konkrétne pôdy, ktorá mala v januári 2008 alebo po tomto dátume jeden z týchto štatútov, a to bez ohľadu na to, či daná pôda tento štatút ešte má:
prales a iné zalesnené plochy, a to les a iné zalesnené plochy s prirodzene sa vyskytujúcimi druhmi bez jasnej známky ľudskej činnosti a bez výrazného narušenia ekologických procesov;
les a iné zalesnené plochy s vysokou biologickou rozmanitosťou, ktoré sú bohaté na druhy a nie sú znehodnotené alebo ktoré boli príslušným orgánom identifikované ako plochy s vysokou biologickou rozmanitosťou, pokiaľ sa nepredložia dôkazy, že produkcia tejto suroviny nezasahovala do týchto účelov ochrany prírody;
oblasti určené:
zákonom alebo príslušným orgánom na účely ochrany prírody alebo
na ochranu vzácnych a ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených na zoznamy vypracované medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody, ak sú uznané v súlade s článkom 30 ods. 4 prvým pododsekom,
ak nie sú predložené dôkazy o tom, že výroba suroviny nie je v rozpore s týmito účelmi na ochranu prírody;
trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou s rozlohou viac ako jeden hektár, ktoré sú:
prirodzené trávne porasty, konkrétne trávne porasty, ktoré by zostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré zachovávajú prirodzené zloženie druhov a ekologické charakteristicky a procesy, alebo
poloprirodzené trávne porasty, konkrétne trávne porasty, ktoré by nezostali trávnymi porastmi bez ľudského zásahu a ktoré sú bohaté na druhy a neznehodnotené a boli príslušným orgánom identifikované ako trávne porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou, s výnimkou prípadov, keď sa dá dokázať, že zber surovín je potrebný na zachovanie štatútu trávneho porastu s vysokou biologickou rozmanitosťou.
Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktoré spresnia kritériá na určenie toho, na ktoré trávne porasty sa má vzťahovať písmeno d) prvého pododseku tohto odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.
Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z poľnohospodárskej biomasy zohľadnené na účely uvedené v odseku 1 prvom pododoseku písm. a), b) a c) nesmú byť vyrobené zo surovín získaných z pôdy s vysokými zásobami uhlíka, konkrétne z pôdy, ktorá mala jeden z týchto štatútov v januári 2008, a už ho nemá:
mokraď, teda pôda pokrytá alebo nasiaknutá vodou trvalo alebo počas významnej časti roka;
súvislo zalesnené oblasti, teda pôda o ploche viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny viac ako 30 %, alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ;
pôda s rozlohou viac ako jeden hektár so stromami vyššími ako päť metrov a s pokryvom koruny medzi 10 % a 30 % alebo so stromami schopnými dosiahnuť tieto prahové hodnoty in situ, ak sa nepreukáže, že zásoby uhlíka v oblasti pred konverziou a po nej sú také, že ak sa použije metodika uvedená v časti C prílohy V, podmienky uvedené v odseku 10 tohto článku by sa splnili.
Tento odsek sa neuplatňuje, ak v čase získania suroviny mala pôda rovnaký štatút ako v januári 2008.
S cieľom minimalizovať riziká používania lesnej biomasy pochádzajúcej z neudržateľnej výroby musia biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z lesnej biomasy zohľadňované na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) spĺňať tieto kritériá:
v krajine, v ktorej sa lesná biomasa zozbierala a ťažila, sa uplatňujú národné alebo regionálne právne predpisy uplatniteľné v oblasti zberu a ťažby, ako aj zavedené systémy monitorovania a presadzovania, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby:
operácie zberu a ťažby boli zákonné;
sa les v oblastiach zberu a ťažby obnovoval;
sa chránili územia určené medzinárodným alebo vnútroštátnym právom alebo príslušným orgánom na účely ochrany prírody vrátane mokradí a rašelinísk;
sa zber a ťažba vykonávali s ohľadom na zachovanie kvality pôdy a biodiverzity s cieľom minimalizovať negatívne dopady, a
sa zberom a ťažbou zachovávala alebo zlepšovala dlhodobá produkčná kapacita lesa;
ak dôkaz uvedený v písmene a) tohto odseku nie je k dispozícii, biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy sa zohľadnia na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c), ak sú na úrovni lesnej zdrojovej oblasti zavedené systémy riadenia s cieľom zabezpečiť, aby:
operácie zberu a ťažby boli zákonné,
sa les v oblastiach zberu a ťažby obnovoval,
sa chránili oblasti určené medzinárodným alebo vnútroštátnym právom alebo príslušným orgánom na ochranu prírody vrátane mokradí a rašelinísk, pokiaľ sa neposkytnú dôkazy, že zber a ťažba tejto suroviny nie je v rozpore s takouto ochranou prírody,
sa ťažba a zber uskutočňovali s ohľadom na zachovanie kvality pôdy a biodiverzity s cieľom minimalizovať negatívne dopady a
sa zberom a ťažbou zachovávala alebo zlepšovala dlhodobá produkčná kapacita lesa.
Biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy zohľadňované na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) musia spĺňať tieto kritériá využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF):
krajina alebo organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, v ktorej má lesná biomasa pôvod, je zmluvnou stranou Parížskej dohody a:
predložila národne definovaný príspevok Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC), ktorý zahŕňa emisie a odstraňovanie z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a využívania pôdy, čím sa zabezpečuje, aby sa zmeny zásob uhlíka spojené so zberom a ťažbou biomasy započítavali do záväzku krajiny znížiť alebo obmedziť emisie skleníkových plynov, ako sa uvádza v národne definovanom príspevku, alebo
v oblasti zberu a ťažby uplatňuje vnútroštátne alebo regionálne právne predpisy v súlade s článkom 5 Parížskej dohody s cieľom zachovávať a zveľaďovať zásoby a záchyty uhlíka a poskytuje dôkaz o tom, že vykazované emisie v sektore LULUCF nepresahujú odstraňovanie;
ak dôkaz uvedený v písmene a) tohto odseku nie je k dispozícii, biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrábané z lesnej biomasy sa zohľadňujú na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c), ak sú na úrovni lesnej zdrojovej oblasti zavedené systémy riadenia, s cieľom zabezpečiť, aby boli dlhodobo zachované alebo posilnené úrovne zásob a záchytov uhlíka v lese.
Komisia v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zmenu kritérií stanovených v odsekoch 6 a 7 na obdobie po roku 2030.
Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z používania biopalív, biokvapalín a palív z biomasy zohľadňovaná na účely uvedené v odseku 1, je:
aspoň 50 % v prípade biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke k 5. októbru 2015 alebo pred týmto dátumom;
aspoň 60 % v prípade biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke od 6. októbra 2015 do 31. decembra 2020;
aspoň 65 % v prípade biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke od 1. januára 2021;
aspoň 70 % v prípade výroby elektriny, tepla a chladu z palív z biomasy používaných v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke od 1. januára 2021 do 31. decembra 2025, a 80 % v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke od 1. januára 2026.
Zariadenia sa považujú, že sú v prevádzke vtedy, keď sa začne fyzická výroba biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy a biokvapalín a fyzická výroba tepla a chladu a elektriny z palív z biomasy.
Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív, bioplynu spotrebovaného v odvetví dopravy, biokvapalín a palív z biomasy používaných v zariadeniach vyrábajúcich teplo, chlad a elektrinu sa vypočíta v súlade s článkom 31 ods. 1.
Elektrina z palív z biomasy sa zohľadňuje na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) iba vtedy, ak spĺňa jednu alebo viaceré z týchto požiadaviek:
vyrába sa v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom nižším ako 50 MW alebo
v prípade zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom od 50 do 100 MW sa vyrába technológiou vysokoúčinnej kombinovanej výroby, alebo v prípade zariadení vyrábajúcich iba elektrinu spĺňa úroveň energetickej efektívnosti súvisiacu s najlepšími dostupnými technológiami (BAT-AEEL) v zmysle vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1442 ( 5 );
v prípade zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom nad 100 MW, sa vyrába technológiou vysokoúčinnej kombinovanej výroby, alebo v prípade zariadení vyrábajúcich iba elektrinu dosahuje čistú elektrickú účinnosť aspoň 36 %;
vyrába sa s uplatnením zachytávania a ukladania CO2 z biomasy.
Na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. a), b) a c) tohto článku sa zariadenia vyrábajúce iba elektrinu zohľadňujú len v prípade, ak nepoužívajú fosílne palivá ako hlavné palivo a len ak nie je k dispozícii nákladovo efektívny potenciál na uplatnenie technológie vysokoúčinnej kombinovanej výroby na základe posúdenia vykonaného podľa článku 14 smernice 2012/27/EÚ.
Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. a) a b) tohto článku sa tento odsek uplatňuje iba na zariadenia, ktoré začínajú prevádzku alebo prechádzajú na využívanie palív z biomasy po 25. decembri 2021. Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. c) tohto článku nie je týmto odsekom dotknutá podpora poskytnutá v rámci systémov podpory v súlade s článkom 4 schválených do 25. decembra 2021.
Členské štáty môžu na zariadenia s nižším menovitým tepelným príkonom uplatňovať prísnejšie požiadavky na energetickú efektívnosť ako tie, ktoré sú uvedené v prvom pododseku.
Prvý pododsek sa nevzťahuje na elektrinu zo zariadení, ktoré členský štát Komisii osobitne oznamuje Komisii na základe riadne opodstatnenej existencie rizík súvisiacich s bezpečnosťou dodávky elektriny. Na základe posúdenia oznámenia Komisia prijme rozhodnutie, berúc do úvahy prvky uvedené v danom oznámení.
Na účely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. c) tohto článku môžu členské štáty udeliť časovo obmedzenú výnimku z kritérií stanovených v odsekoch 2 až 7 a 10 a 11 tohto článku tým, že prijmú odlišné kritériá pre:
zariadenia nachádzajúce sa v najvzdialenejšom regióne podľa článku 349 ZFEÚ, pokiaľ takéto zariadenia vyrábajú elektrinu alebo teplo alebo chlad z palív z biomasy, a
palivá z biomasy používané v zariadeniach uvedených v písmene a) tohto pododseku, bez ohľadu na miesto pôvodu danej biomasy, za predpokladu, že takéto kritériá sú objektívne odôvodnené tým, že ich cieľom je pre daný najvzdialenejší región zabezpečiť plynulé postupné zavádzanie kritérií stanovených v odsekoch 2 až 7 a 10 a 11 tohto článku, čím sa stimuluje prechod z fosílnych palív na palivá z udržateľnej biomasy.
Rôzne kritériá uvedené v tomto odseku sú predmetom osobitného oznámenia príslušného členského štátu Komisii.
Komisia do 31. decembra 2026 posúdi vplyv takýchto dodatočných kritérií na vnútorný trh, a v prípade potreby pripojí aj návrh na zaistenie ich harmonizácie.
Článok 30
Overovanie súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov
Ak sa biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy alebo iné palivá, ktoré spĺňajú podmienky na započítanie do čitateľa uvedeného v článku 27 ods. 1 písm. b), majú zohľadniť na účely uvedené v článkoch 23 a 25 a v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c), členské štáty vyžadujú od hospodárskych subjektov, aby preukázali, že splnili kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a 10. Na uvedené účely členské štáty požadujú od hospodárskych subjektov použitie systému hmotnostnej bilancie, ktorý:
umožňuje, aby sa dodávky surovín alebo palív s rôznymi vlastnosťami, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, zmiešali, napríklad v kontajneri, spracovateľskom alebo zásobovacom zariadení, prenosovej a distribučnej infraštruktúre alebo mieste;
umožňuje zmiešanie dodávok suroviny s rozličným energetickým obsahom na účely ďalšieho spracovania za predpokladu, že veľkosť dodávok sa upraví podľa ich energetického obsahu;
vyžaduje, aby informácie o vlastnostiach, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, a veľkostiach dodávok uvedených v písmene a) ostali pripísané danej zmesi a
stanovuje, že pre súhrn všetkých dodávok odobratých zo zmesi sa opisujú rovnaké vlastnosti, ktoré sa týkajú udržateľnosti, v rovnakých množstvách ako súhrn všetkých dodávok pridaných do zmesi a vyžaduje, aby sa táto rovnováha dosiahla počas primeraného časového obdobia.
Systémom hmotnostnej bilancie sa zabezpečí, aby sa na výpočet hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov každá dodávka zohľadnila v rámci článku 7 ods. 1 prvého pododseku písm. a), b) alebo c) len raz a uvádzajú sa v ňom informácie, či sa na výrobu danej dodávky poskytla podpora, a ak áno, o aký druh systému podpory išlo.
Ak je dodávka spracovaná, informácie o vlastnostiach dodávky, ktoré sa týkajú udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov, sa upravujú a priraďujú k výstupu v súlade s týmito pravidlami:
ak je výsledkom spracúvania dodávky suroviny len jeden výstup, ktorý je určený na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy, kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, veľkosť dodávky a súvisiace množstvá vlastností udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov sa upravia použitím konverzného faktora predstavujúceho pomer medzi hmotnosťou výstupu, ktorý je určený na takúto výrobu a hmotnosťou suroviny vstupujúcej do procesu;
ak je výsledkom spracúvania dodávky suroviny viacero výstupov, ktoré sú určené na výrobu biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy, kvapalných a plynných palív v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílnych palív vyrobených z odpadu, pre každý výstup sa použije samostatný konverzný faktor a samostatná hmotnostná bilancia.
Povinnosti stanovené v tomto odseku sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sú biopalivá, biokvapaliny, palivá z biomasy, kvapalné a plynné palivá v doprave z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu alebo fosílne palivá vyrobené z odpadu vyrobené v Únii alebo dovezené. Informácie o geografickom pôvode a druhu surovín biopalív, biokvapalín a palív z biomasy za každého dodávateľa paliva sa spotrebiteľom poskytujú na webových sídlach prevádzkovateľov, dodávateľov alebo príslušných orgánov a každoročne sa aktualizujú.
Členské štáty predložia Komisii v súhrnnej forme informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku. Komisia tieto informácie uverejní na platforme na elektronické podávanie správ uvedenej v článku 28 nariadenia (EÚ) 2018/1999 v súhrnnej forme, pričom zachová dôvernosť citlivých obchodných informácií.
Komisia môže rozhodnúť, že dané schémy obsahujú presné informácie o vykonaných meraniach v prípade ochrany pôdy, vody a ovzdušia, obnovy znehodnotenej pôdy, zabraňovania nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody, a v prípade certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.
Komisia požaduje, aby každá dobrovoľná schéma, o ktorej sa prijalo rozhodnutie podľa odseku 4, predložila každoročne do 30. apríla Komisii správu o každom z bodov ►C1 uvedených v prílohe XI k nariadeniu (EÚ) 2018/1999 ◄ . Táto správa sa vzťahuje na predchádzajúci kalendárny rok. Požiadavka predložiť správu sa vzťahuje len na dobrovoľné schémy, ktoré fungovali aspoň 12 mesiacov.
Komisia sprístupňuje správy vypracované dobrovoľnými schémami v súhrnnej podobe alebo prípadne v plnom rozsahu na platforme na elektronické podávanie správ uvedenej v článku 28 nariadenia (EÚ) 2018/1999.
Členský štát môže oznámiť takúto vnútroštátnu schému Komisii. Komisia takúto schému posúdi prednostne v záujme uľahčenia vzájomného dvojstranného a viacstranného uznávania schém na overovanie dodržiavania kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pri biopalivách, biokvapalinách a palivách z biomasy a so stropmi úspor emisií skleníkových plynov pre ostatne palivá, ktoré sú oprávnené pre výpočet čitateľa podľa článku 27 ods. 1 písm. b). Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnúť, či je takáto oznámená vnútroštátna schéma v súlade s podmienkami stanovenými v tejto smernici. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3.
Ak je toto rozhodnutie kladné, schémy zriadené v súlade s týmto článkom neodmietajú vzájomné uznanie so schémou daného členského štátu, pokiaľ ide o overovanie dodržiavania kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 a stropov úspor emisií skleníkových plynov stanovených v článku 25 ods. 2 a prijatých podľa uvedeného článku.
V rámci dobrovoľných schém uvedených v odseku 4 sa aspoň raz za rok, uverejňuje zoznam ich certifikačných orgánov použitých na nezávislý audit, pričom sa pri každom certifikačnom orgáne uvedie, ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej správy ho uznal a ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej správy ho monitoruje.
V uvedených vykonávacích aktoch Komisia venuje osobitnú pozornosť potrebe znížiť administratívnu záťaž. Vykonávacími aktmi sa stanoví lehota, v rámci ktorej sa v dobrovoľných schémach majú štandardy uplatniť. Komisia môže zrušiť rozhodnutia, ktorými sa uznávajú dobrovoľné schémy podľa odseku 4, ak tieto schémy neuplatnia v stanovenej lehote takéto štandardy. Ak členský štát vyjadrí obavy, že dobrovoľná schéma nefunguje podľa štandardov spoľahlivosti, transparentnosti a nezávislého auditu, ktoré tvoria základ pre rozhodnutia podľa odseku 4, Komisia záležitosť prešetrí a prijme vhodné opatrenia.
Príslušné orgány členských štátov dohliadajú na prevádzku certifikačných orgánov, ktoré vykonávajú nezávislý audit v rámci dobrovoľnej schémy. Certifikačné orgány na žiadosť príslušných orgánov predložia všetky relevantné informácie potrebné na dohľad nad prevádzkou vrátane presného dátumu, času a miesta auditu. Ak členské štáty narazia na nesúlad, bezodkladne o tom informujú dobrovoľnú schému.
Komisia do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti a v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 34 ods. 3 rozhodne prostredníctvom vykonávacích aktov o tom, či dotknutý členský štát môže:
zohľadniť biopalivá, biokvapaliny alebo palivá z biomasy a ostatné palivá, ktoré sú oprávnené pre výpočet čitateľa uvedeného v článku 27 ods. 1 písm. b) z daného zdroja na účely uvedené v článku 29 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) a c), alebo
odchylne od odseku 9 tohto článku, požadovať od dodávateľov zdroja biopalív, biokvapalín alebo palív z biomasy a ostatných palív, ktoré sú oprávnené pre výpočet čitateľa uvedeného v článku 27 ods. 1 písm. b), aby poskytli ďalšie dôkazy súladu s uvedenými kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov a uvedenými stropmi úspor emisií skleníkových plynov.
Článok 31
Výpočet vplyvu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy na skleníkové plyny
Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využitia biopalív, biokvapalín a palív z biomasy sa na účely článku 29 ods. 10 vypočíta jedným z týchto spôsobov:
ak je určená hodnota úspory emisií skleníkových plynov v rámci reťazca výroby stanovená v časti A alebo B prílohy V pre biopalivá a biokvapaliny a v časti A prílohy VI pre palivá z biomasy a ak je hodnota el pre tieto dané biopalivá alebo biokvapaliny vypočítaná v súlade s bodom 7 časti C prílohy V a pre dané palivá z biomasy vypočítaná v súlade s bodom 7 časti B prílohy VI rovná nule alebo je menšia než nula, použije sa určená hodnota;
použije sa skutočná hodnota vypočítaná v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy V pre biopalivá a biokvapaliny a v časti B prílohy VI pre palivá z biomasy;
použije sa hodnota vypočítaná ako súčet faktorov vzorcov uvedených v bode 1 časti C prílohy V, pričom pri niektorých faktoroch možno použiť roztriedené určené hodnoty uvedené v časti D alebo E prílohy V a pri všetkých ostatných faktoroch skutočné hodnoty vypočítané v súlade s metodikou stanovenou v časti C prílohy V;
použije sa hodnota vypočítaná ako súčet faktorov vzorcov uvedených v bode 1 časti B prílohy VI, pričom pri niektorých faktoroch možno použiť roztriedené určené hodnoty uvedené v časti C prílohy VI a pri všetkých ostatných faktoroch skutočné hodnoty vypočítané v súlade s metodikou stanovenou v časti B prílohy VI.
Uvedené údaje môžu byť podľa takýchto rozhodnutí použité namiesto roztriedených určených hodnôt pre pestovanie stanovených v časti D alebo E prílohy V pre biopalivá a biokvapaliny a v časti C prílohy VI pre palivá z biomasy.
Komisia je splnomocnená prijať delegované akty podľa článku 35 v prípade potreby na zmenu príloh V a VI doplnením alebo zrevidovaním určených hodnôt alebo úpravou metodiky.
V prípade úprav alebo doplnení zoznamu určených hodnôt v prílohách V a VI:
ak je vplyv faktora na celkové emisie malý, ak dochádza len k limitovanej zmene, alebo ak sú náklady na stanovenie skutočných hodnôt vysoké, alebo ak je stanovenie skutočných hodnôt veľmi náročné, určené hodnoty sú typické pre bežné výrobné procesy;
vo všetkých ostatných prípadoch sú určené hodnoty v porovnaní s bežnými výrobnými procesmi konzervatívne.
Článok 32
Vykonávacie akty
Vykonávacie akty uvedené v článku 29 ods. 3 druhom pododseku, článku 29 ods. 8, článku 30 ods. 5 prvom pododseku, článku 30 ods. 6 druhom pododseku, článku 30 ods. 8 prvom pododseku, článku 31 ods. 4 prvom pododseku a článku 31 ods. 6 tejto smernice zohľadnia v plnom rozsahu ustanovenia týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov v súlade s článkom 7a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES ( 7 ).
Článok 33
Monitorovanie Komisiou
Uvedený návrh zohľadní skúsenosti z vykonávania tejto smernice vrátane jej kritérií udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov a technický rozvoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Článok 34
Postup výboru
Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 35
Vykonávanie delegovania právomoci
Článok 36
Transpozícia
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.
Článok 37
Zrušenie
Smernica 2009/28/ES zmenená smernicami uvedenými v časti A prílohy X sa zrušuje s účinnosťou od 1. júla 2021 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohy X do vnútroštátneho práva, a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov v roku 2020 podľa článku 3 ods. 1 a stanovené v časti A prílohy I k smernici 2009/28/ES.
Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XI.
Článok 38
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť tretím dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 39
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
PRÍLOHA I
CELKOVÉ VNÚTROŠTÁTNE CIELE PRE PODIEL ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV NA HRUBEJ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE V ROKU 2020 ( 8 )
A. Celkové vnútroštátne ciele
|
|
Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2005 (S2005) |
Cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 (S2020) |
|
Belgicko |
2,2 % |
13 % |
|
Bulharsko |
9,4 % |
16 % |
|
Česká republika |
6,1 % |
13 % |
|
Dánsko |
17,0 % |
30 % |
|
Nemecko |
5,8 % |
18 % |
|
Estónsko |
18,0 % |
25 % |
|
Írsko |
3,1 % |
16 % |
|
Grécko |
6,9 % |
18 % |
|
Španielsko |
8,7 % |
20 % |
|
Francúzsko |
10,3 % |
23 % |
|
Chorvátsko |
12,6 % |
20 % |
|
Taliansko |
5,2 % |
17 % |
|
Cyprus |
2,9 % |
13 % |
|
Lotyšsko |
32,6 % |
40 % |
|
Litva |
15,0 % |
23 % |
|
Luxembursko |
0,9 % |
11 % |
|
Maďarsko |
4,3 % |
13 % |
|
Malta |
0,0 % |
10 % |
|
Holandsko |
2,4 % |
14 % |
|
Rakúsko |
23,3 % |
34 % |
|
Poľsko |
7,2 % |
15 % |
|
Portugalsko |
20,5 % |
31 % |
|
Rumunsko |
17,8 % |
24 % |
|
Slovinsko |
16,0 % |
25 % |
|
Slovenská republika |
6,7 % |
14 % |
|
Fínsko |
28,5 % |
38 % |
|
Švédsko |
39,8 % |
49 % |
|
Spojené kráľovstvo |
1,3 % |
15 % |
PRÍLOHA II
NORMALIZAČNÉ VZORCE NA ZAPOČÍTANIE ELEKTRINY VYRÁBANEJ Z VODNEJ A VETERNEJ ENERGIE
Na účely započítania elektriny vyrábanej z vodnej energie v danom členskom štáte sa uplatňuje tento vzorec:
►C1
◄ , kde:
|
N |
= |
referenčný rok; |
|
QN(norm) |
= |
normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok N; |
|
Qi |
= |
množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok i, merané v GWh, okrem výroby prostredníctvom prečerpávacích vodných elektrární z vody, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže; |
|
Ci |
= |
celková inštalovaná kapacita všetkých vodných elektrární členského štátu na konci roku i bez prečerpania, meraná v MW. |
Na účely započítania elektriny vyrábanej z veternej energie na pevnine v danom členskom štáte sa používa tento vzorec:
►C1
◄ , kde:
|
N |
= |
referenčný rok; |
|
QN(norm) |
= |
normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na pevnine členského štátu v roku N; |
|
Qi |
= |
množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na pevnine členského štátu v roku i, merané v GWh; |
|
Cj |
= |
celková inštalovaná kapacita všetkých veterných elektrární na pevnine členského štátu na konci roku j, meraná v MW; |
|
n |
= |
4 alebo počet rokov, ktoré predchádzali roku N, za ktorý sú k dispozícii údaje o kapacite a výrobe pre daný členský štát, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. |
Na účely započítania elektriny vyrábanej z veternej energie na mori v danom členskom štáte sa používa tento vzorec:
►C1
◄ , kde:
|
N |
= |
referenčný rok; |
|
QN(norm) |
= |
normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na mori členského štátu v roku N; |
|
Qi |
= |
množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na mori členského štátu v roku i, merané v GWh; |
|
Cj |
= |
celková inštalovaná kapacita všetkých veterných elektrární na mori členského štátu na konci roku j, meraná v MW; |
|
n |
= |
4 alebo počet rokov, ktoré predchádzali roku N, za ktorý sú k dispozícii údaje o kapacite a výrobe pre daný členský štát, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. |
PRÍLOHA III
ENERGETICKÝ OBSAH PALÍV
|
Palivo |
Energetický obsah na základe hmotnosti (dolná výhrevnosť, MJ/kg) |
Energetický obsah na základe objemu (dolná výhrevnosť, MJ/l) |
|
PALIVÁ Z BIOMASY A/ALEBO OPERÁCIÍ SPRACOVANIA BIOMASY |
||
|
biopropán |
46 |
24 |
|
čistý rastlinný olej (olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobnými postupmi, surový alebo rafinovaný, ale chemicky nemodifikovaný) |
37 |
34 |
|
bionafta – metylester mastnej kyseliny (metyl-ester vyrábaný z oleja z biomasy) |
37 |
33 |
|
bionafta – etylester mastnej kyseliny (etyl-ester vyrábaný z oleja z biomasy) |
38 |
34 |
|
bioplyn, ktorý môže čistením dosiahnuť kvalitu zemného plynu |
50 |
— |
|
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za naftu |
44 |
34 |
|
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za benzín |
45 |
30 |
|
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za letecké palivo |
44 |
34 |
|
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za skvapalnený ropný plyn |
46 |
24 |
|
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za naftu |
43 |
36 |
|
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za benzín |
44 |
32 |
|
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za letecké palivo |
43 |
33 |
|
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za skvapalnený ropný plyn |
46 |
23 |
|
OBNOVITEĽNÉ PALIVÁ, KTORÉ MOŽNO VYRÁBAŤ Z RÔZNYCH OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV, VRÁTANE BIOMASY |
||
|
metanol z obnoviteľných zdrojov |
20 |
16 |
|
etanol z obnoviteľných zdrojov |
27 |
21 |
|
propanol z obnoviteľných zdrojov |
31 |
25 |
|
butanol z obnoviteľných zdrojov |
33 |
27 |
|
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za naftu) |
44 |
34 |
|
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za benzín) |
44 |
33 |
|
letecké palivo vyrobené technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za letecké palivo) |
44 |
33 |
|
skvapalnený ropný plyn vyrobený technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za skvapalnený ropný plyn) |
46 |
24 |
|
dimetyléter (DME) |
28 |
19 |
|
vodík z obnoviteľných zdrojov |
120 |
— |
|
ETBE (etyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze etanolu) |
36 (z čoho 37 % z obnoviteľných zdrojov) |
27 (z čoho 37 % z obnoviteľných zdrojov) |
|
MTBE (metyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze metanolu) |
35 (z čoho 22 % z obnoviteľných zdrojov) |
26 (z čoho 22 % z obnoviteľných zdrojov) |
|
TAEE (terciárny amyl-etyl-éter vyrobený na báze etanolu) |
38 (z čoho 29 % z obnoviteľných zdrojov) |
29 (z čoho 29 % z obnoviteľných zdrojov) |
|
TAME (terciárny amyl-metyl-éter vyrobený na báze metanolu) |
36 (z čoho 18 % z obnoviteľných zdrojov) |
28 (z čoho 18 % z obnoviteľných zdrojov) |
|
THxEE (terciárny hexyl-etyl-éter vyrobený na báze etanolu) |
38 (z čoho 25 % z obnoviteľných zdrojov) |
30 (z čoho 25 % z obnoviteľných zdrojov) |
|
THxME (terciárny hexyl-metyl-éter vyrobený na báze metanolu) |
38 (z čoho 14 % z obnoviteľných zdrojov) |
30 (z čoho 14 % z obnoviteľných zdrojov) |
|
FOSÍLNE PALIVÁ |
||
|
benzín |
43 |
32 |
|
nafta |
43 |
36 |
PRÍLOHA IV
UDEĽOVANIE OSVEDČENÍ PRE INŠTALATÉROV
Systémy udeľovania osvedčení alebo ekvivalentné kvalifikačné systémy uvedené v článku 18 ods. 3 vychádzajú z týchto kritérií:
Proces udeľovania osvedčení alebo kvalifikácií musí byť transparentný a jednoznačne vymedzený členskými štátmi alebo nimi určeným správnym orgánom.
Inštalatéri zariadení na biomasu, tepelných čerpadiel, plytkých geotermálnych a solárnych fotovoltických a solárnych tepelných zariadení musia získať osvedčenie v rámci akreditovaného programu odbornej prípravy alebo od poskytovateľa odbornej prípravy.
Akreditáciu programu odbornej prípravy alebo poskytovateľa odbornej prípravy udeľujú členské štáty alebo správne orgány nimi určené. Akreditačný orgán zabezpečuje, aby bol program odbornej prípravy ponúkaný poskytovateľmi odbornej prípravy prepojený s ostatnými oblasťami a mal regionálne alebo celoštátne pokrytie. Poskytovateľ odbornej prípravy musí mať primerané technické vybavenie na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy vrátane určitých laboratórnych zariadení alebo zodpovedajúcich zariadení na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy. Poskytovateľ odbornej prípravy musí okrem základnej odbornej prípravy ponúkať kratšie aktualizačné kurzy týkajúce sa aktuálnych otázok vrátane nových technológií, aby sa v oblasti inštalačných technológií zabezpečilo celoživotné vzdelávanie. Poskytovateľ odbornej prípravy môže byť výrobca zariadenia alebo systému, ústav alebo združenie.
Odborná príprava, vďaka ktorej inštalatér získava osvedčenie alebo kvalifikáciu, zahŕňa teoretickú a praktickú časť. Pri ukončení odbornej prípravy musí mať inštalatér zručnosti požadované na to, aby mohol inštalovať príslušné zariadenia a systémy s cieľom plniť potreby odberateľa spojené s výkonom a spoľahlivosťou, vykonávať kvalitnú prácu a dodržiavať všetky relevantné predpisy a normy vrátane energetického a environmentálneho označovania.
Kurz odbornej prípravy sa ukončuje skúškou, na základe ktorej sa udeľuje osvedčenie alebo kvalifikácia. Súčasťou skúšky je praktické hodnotenie úspešnosti inštalácie kotlov a pecí na biomasu, tepelných čerpadiel, plytkých geotermálnych zariadení, solárnych fotovoltických alebo solárnych tepelných zariadení.
V systémoch udeľovania osvedčení alebo v ekvivalentných kvalifikačných systémoch uvedených v článku 18 ods. 3 sa náležite zohľadnia tieto usmernenia:
akreditované programy odbornej prípravy by sa mali ponúkať inštalatérom s pracovnými skúsenosťami, ktorí absolvovali alebo absolvujú tieto druhy odbornej prípravy:
v prípade inštalatérov kotlov a pecí na biomasu: požaduje sa odborná príprava ako inštalatér, potrubár, inžinier so zameraním na systémy vykurovacej techniky alebo technik so zameraním na inštaláciu sanitárnych a vykurovacích alebo chladiacich zariadení;
v prípade inštalatérov tepelných čerpadiel: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo inžinierov so zameraním na chladiarenské systémy, ktorí musia mať základné zručnosti v oblasti elektrických zariadení a inštalatérstva (rezanie rúr, spájkovanie rúrkových spojov, lepenie rúrkových spojov, izolácia, utesňovanie tvaroviek, testovanie netesnosti a inštalácia vykurovacích alebo chladiacich zariadení);
v prípade inštalatérov solárnych fotovoltických alebo solárnych tepelných zariadení: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo elektrikárov, ktorí musia mať zručnosti v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a pokrývačstva vrátane znalostí v oblasti spájkovania rúrkových spojov, lepenia rúrkových spojov, utesňovania tvaroviek, testovania netesnosti, ako aj schopnosť spájať vodiče a musia poznať základné strešné materiály a utesňovacie metódy a metódy na krytie trhlín, alebo
systém odbornej praxe, v rámci ktorého inštalatér nadobúda potrebné zručnosti a ktorý zodpovedá trom rokom vzdelávania v zručnostiach uvedených v písmene a), b) alebo c) vrátane teoretickej výučby a praktického výcviku.
Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra kotlov a pecí na biomasu by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o biomasu, a zahŕňať ekologické aspekty, palivá z biomasy, logistiku, protipožiarnu ochranu, súvisiace dotácie, metódy spaľovania, systémy zapaľovania, optimálne hydraulické riešenia, porovnanie nákladov a rentability, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu kotlov a pecí na biomasu. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a palív z biomasy, ako napríklad pelety, ako aj vnútroštátneho práva a práva Únie týkajúceho sa biomasy.
Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra tepelných čerpadiel by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o tepelné čerpadlá, a zahŕňať geotermálne zdroje a teploty zdrojov v zemi v rôznych regiónoch, identifikáciu pôd a hornín z hľadiska tepelnej vodivosti, predpisy týkajúce sa využívania geotermálnych zdrojov, možnosti využívania tepelných čerpadiel v budovách a stanovenie najvhodnejšieho systému tepelných čerpadiel, ako aj znalosti o ich technických požiadavkách, bezpečnosti, filtrovaní vzduchu, napojení na tepelný zdroj a o usporiadaní systému. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem pre tepelné čerpadlá, ako aj príslušného vnútroštátneho práva a práva Únie. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:
základné poznatky o zásadách fungovania tepelných čerpadiel a ich fyzických charakteristikách vrátane charakteristík vykurovacieho okruhu: súvislosti medzi nízkymi teplotami vykurovacieho média a vysokými teplotami tepelného zdroja, ako aj medzi účinnosťou tohto systému, stanovením výkonového čísla a sezónneho výkonového čísla (SPF);
poznatky o častiach a súčastiach a o ich funkciách v rámci vykurovacieho okruhu vrátane kompresora, expanzívneho ventilu, výparníka, kondenzátora, upínadiel a montážneho materiálu, mazacieho oleja, chladiaceho média a o možnostiach prehriatia, podchladenia a chladenia pomocou tepelného čerpadla a
schopnosť vybrať a kalibrovať komponenty pri bežnej inštalácii vrátane schopnosti stanoviť typické hodnoty tepelnej záťaže rôznych budov a v prípade produkcie horúcej a teplej vody, vychádzajúc z energetickej spotreby, stanoviť kapacitu tepelného čerpadla v závislosti od tepelnej záťaže pri produkcii horúcej a teplej vody, skladovacej kapacity budovy a prerušiteľnej dodávky prúdu; určiť komponenty zásobnej nádrže a jej objem a integráciu sekundárneho vykurovacieho systému.
Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra solárnych fotovoltických a solárnych tepelných zariadení by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o výrobky fungujúce na báze solárnej energie a porovnanie nákladov a rentability, a zahŕňať ekologické aspekty, komponenty, charakteristiky a dimenzovanie solárnych systémov, výber správnych systémov a dimenzovanie komponentov, stanovenie požadovaného tepla, protipožiarnu ochranu, súvisiace dotácie, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu solárnych fotovoltických a solárnych tepelných zariadení. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a udeľovania osvedčení, akým je napríklad Solar Keymark, ako aj znalosť príslušného vnútroštátneho práva a práva Únie. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:
schopnosť dodržiavať bezpečnosť pri práci a používať požadované nástroje a zariadenia a plniť bezpečnostné predpisy a normy, ako aj schopnosť identifikovať riziká v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a iné riziká, ktoré sú spojené s inštaláciou solárnych zariadení;
schopnosť identifikovať systémy a ich komponenty, ktoré sú typické pre aktívne a pasívne systémy, vrátane ich mechanickej konštrukcie, ako aj schopnosť určiť umiestnenie komponentov a rozvrhnutie a konfiguráciu systému;
schopnosť určiť požadovanú plochu na inštaláciu, nasmerovanie a sklon solárneho fotovoltického a solárneho ohrievača vody, pričom sa zohľadňuje clonenie, prístup slnečného žiarenia, štrukturálna integrita, primeranosť inštalácie vzhľadom na budovu alebo klímu, ako aj schopnosť identifikovať rôzne inštalačné metódy vhodné pre rozličné druhy striech a vyváženosť systémových zariadení potrebných na inštaláciu, a
najmä v prípade solárnych fotovoltických systémov schopnosť prispôsobovať projektové návrhy elektrických obvodov vrátane schopnosti určiť výpočtový (menovitý) prúd, vyberať vodiče vhodných typov a menovitých výkonov pre každý elektrický obvod, určovať primeranú veľkosť, triedu a umiestnenie všetkých súvisiacich zariadení a podsystémov, ako aj zvoliť vhodný bod prepojenia.
Platnosť osvedčenia inštalatéra by mala byť časovo obmedzená a na jeho predĺženie by sa mal absolvovať aktualizačný seminár alebo kurz.
PRÍLOHA V
PRAVIDLÁ VÝPOČTU VPLYVU BIOPALÍV, BIOKVAPALÍN A POROVNATEĽNÝCH FOSÍLNYCH PALÍV NA MNOŽSTVO SKLENÍKOVÝCH PLYNOV
A. TYPICKÉ A URČENÉ HODNOTY TÝKAJÚCE SA BIOPALÍV, AK PRI ICH VÝROBE NEVZNIKAJÚ ŽIADNE ČISTÉ EMISIE UHLÍKA SPÔSOBENÉ ZMENOU VYUŽÍVANIA PÔDY
|
Reťazec výroby biopalív |
Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota |
Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
67 % |
59 % |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
77 % |
73 % |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
73 % |
68 % |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
79 % |
76 % |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
58 % |
47 % |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
71 % |
64 % |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
48 % |
40 % |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
55 % |
48 % |
|
etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
40 % |
28 % |
|
etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
69 % |
68 % |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
47 % |
38 % |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
53 % |
46 % |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
37 % |
24 % |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*)) |
67 % |
67 % |
|
etanol z cukrovej trstiny |
70 % |
70 % |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov etyl-terc-butyl-éteru (ETBE) |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov terciárneho amyl-etyl-éteru (TAEE) |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
bionafta z repky olejnej |
52 % |
47 % |
|
bionafta zo slnečnice |
57 % |
52 % |
|
bionafta zo sóje |
55 % |
50 % |
|
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
33 % |
20 % |
|
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
51 % |
45 % |
|
bionafta z odpadového kuchynského oleja |
88 % |
84 % |
|
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (**) |
84 % |
78 % |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej |
51 % |
47 % |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice |
58 % |
54 % |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje |
55 % |
51 % |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
34 % |
22 % |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
53 % |
49 % |
|
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja |
87 % |
83 % |
|
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (**) |
83 % |
77 % |
|
čistý rastlinný olej z repky olejnej |
59 % |
57 % |
|
čistý rastlinný olej zo slnečnice |
65 % |
64 % |
|
čistý rastlinný olej zo sóje |
63 % |
61 % |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
40 % |
30 % |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
59 % |
57 % |
|
čistý olej z odpadového kuchynského oleja |
98 % |
98 % |
|
(*) Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je všetko procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. (**) Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (1), pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy. |
||
|
(1)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1). |
||
B. ODHADOVANÉ TYPICKÉ A URČENÉ HODNOTY TÝKAJÚCE SA BUDÚCICH BIOPALÍV, KTORÉ SA V ROKU 2016 NENACHÁDZALI NA TRHU ALEBO SA NACHÁDZALI NA TRHU IBA V ZANEDBATEĽNÝCH MNOŽSTVÁCH, AK PRI ICH VÝROBE NEVZNIKAJÚ ŽIADNE ČISTÉ EMISIE UHLÍKA SPÔSOBENÉ ZMENOU VYUŽÍVANIA PÔDY
|
Reťazec výroby biopalív |
Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota |
Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota |
|
etanol z pšeničnej slamy |
85 % |
83 % |
|
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení |
83 % |
83 % |
|
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
82 % |
82 % |
|
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení |
83 % |
83 % |
|
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
82 % |
82 % |
|
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
84 % |
84 % |
|
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
83 % |
83 % |
|
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
84 % |
84 % |
|
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
83 % |
83 % |
|
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
89 % |
89 % |
|
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
89 % |
89 % |
|
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
89 % |
89 % |
|
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
89 % |
89 % |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov metyl-terc-butyl-éteru (MTBE) |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |
|
C. METODIKA
1. Emisie skleníkových plynov z výroby a používania palív v doprave, biopalív a biokvapalín sa vypočítavajú takto:
Emisie skleníkových plynov z výroby a používania biopalív sa vypočítavajú takto:
E = eec + el + ep + etd + eu – esca – eccs – eccr,
kde
|
E |
= |
celkové emisie z používania paliva; |
|
eec |
= |
emisie z ťažby alebo pestovania surovín; |
|
el |
= |
množstvo emisií na rok, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy; |
|
ep |
= |
emisie zo spracovania; |
|
etd |
= |
emisie z dopravy a distribúcie; |
|
eu |
= |
emisie z používaných palív; |
|
esca |
= |
úspora emisií z akumulácie uhlíka v pôde prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia; |
|
eccs |
= |
úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2 a |
|
eccr |
= |
úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2. |
Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.
Emisie skleníkových plynov z výroby a používania biokvapalín sa vypočítavajú zo vzorca pre biopalivá (E), ktorý sa však musí rozšíriť o premenu energie na vyrábanú elektrinu a/alebo na vyrábané teplo a chladenie, a to takto:
V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba teplo:
V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba elektrinu:
kde
|
ECh,el |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity; |
|
E |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z biokvapaliny pred záverečnou konverziou; |
|
ηel |
= |
elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným vstupom biokvapaliny na základe jej energetického obsahu; |
|
ηh |
= |
tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným vstupom biokvapaliny na základe jej energetického obsahu. |
V prípade elektriny alebo mechanickej energie pochádzajúcej zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú využiteľné teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:
V prípade využiteľného tepla pochádzajúceho zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:
kde:
|
ECh,el |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity; |
|
E |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z biokvapaliny pred záverečnou konverziou; |
|
ηel |
= |
elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným palivovým vstupom na základe jeho energetického obsahu; |
|
ηh |
= |
tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným palivovým vstupom na základe jeho energetického obsahu; |
|
Cel |
= |
podiel exergie na elektrine a/alebo mechanickej energii stanovený na 100 % (Cel = 1); |
|
Ch |
= |
účinnosť Carnotovho cyklu (podiel exergie na využiteľnom teple). |
Účinnosť Carnotovho cyklu Ch pre využiteľné teplo pri rozdielnych teplotách sa definuje ako:
kde
|
Th |
= |
teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste; |
|
T0 |
= |
teplota okolia nastavená na 273,15 kelvinov (rovná sa 0 °C). |
Ak sa prebytočné teplo vyváža na vykurovanie budov pri teplote nižšej ako 150 °C (423,15 kelvina), môže byť Ch definovaná aj takto:
|
Ch |
= |
účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546 |
Na účely uvedeného výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„kombinovaná výroba elektriny a tepla“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektriny a/alebo mechanickej energie v jednom procese;
„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie a chladenie;
„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.
2. Emisie skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín sa vyjadria takto:
emisie skleníkových plynov z biopalív (E) sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva, g CO2ekv/MJ;
emisie skleníkových plynov z biokvapalín (EC) sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva konečnej energetickej komodity (tepla alebo elektriny), g CO2ekv/MJ.
Ak sa popri vykurovaní a chladení kombinovane vyrába aj elektrina, emisie sa rozdelia medzi teplo a elektrinu (podľa bodu 1 písm. b) bez ohľadu na to, či sa teplo využíva na účely vykurovania alebo chladenia ( 9 ).
Ak sa emisie skleníkových plynov z ťažby alebo pestovania surovín eec vyjadrujú v jednotkách g CO2ekv na suchú tonu východiskových surovín, prevod ekvivalentu CO2 na MJ paliva, g CO2ekv/MJ na gramy sa vypočíta takto ( 10 ):
kde
Emisie na suchú tonu surovín sa vypočítajú takto:
3. Úspory emisií skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín sa vypočítajú takto:
úspory emisií skleníkových plynov z biopalív:
ÚSPORY = (EF(t) – EB)/EF(t),
kde
|
EB |
= |
celkové emisie z biopaliva a |
|
EF(t) |
= |
celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného v doprave |
úspory emisií skleníkových plynov z tepla a chladenia, pričom elektrina sa vyrába z biokvapalín:
ÚSPORY = (ECF(h&c,el,) – ECB(h&c,el)/ECF (h&c,el),
kde
|
ECB(h&c,el) |
= |
celkové emisie z tepla alebo elektriny, a |
|
ECF(h&c,el) |
= |
celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného na využiteľné teplo alebo elektrinu. |
4. Na účely bodu 1 sú zohľadnené skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalentu CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:
|
CO2 |
: |
1 |
|
N2O |
: |
298 |
|
CH4 |
: |
25 |
5. Emisie z ťažby alebo pestovania surovín, eec, zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania; zo zberu, sušenia a skladovania surovín; z odpadov a úniku látok; ako aj z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Ako alternatívu skutočných hodnôt možno použiť odhadované množstvá emisií z pestovania poľnohospodárskej biomasy, ktoré je možné odvodiť na základe regionálnych priemerov emisií z pestovania zahrnutých do správ podľa článku 31 ods. 4 alebo z informácií o rozčlenených určených hodnotách pre emisie z pestovania zahrnutých v tejto prílohe. Ako alternatívu skutočných hodnôt je v prípade chýbajúcich príslušných informácií v uvedených správach povolené vypočítať priemerné hodnoty založené na miestnych poľnohospodárskych postupoch, ktoré vychádzajú napríklad z údajov o skupinách poľnohospodárskych podnikov.
6. Úspory emisií skleníkových plynov na základe lepšieho riadenia poľnohospodárstva, esca, napríklad prechodu k minimálnemu alebo bezorbovému obrábaniu pôdy, pestovaniu lepších plodín alebo ich striedaniu, využívaniu krycích plodín vrátane nakladania so zvyškami plodín a používaniu organického pôdneho kondicionéra (napr. kompostu, digestátu fermentácie hnoja), sa na účely výpočtu uvedeného v bode 1 písm. a) zohľadnia iba vtedy, ak sa spoľahlivo a overiteľne preukáže, že sa obsah uhlíka v pôde zvýšil, alebo sa dá očakávať, že sa zvýšil v období, v ktorom sa dané východiskové suroviny vypestovali, pričom uvedené emisie sa zohľadnia v prípade, ak takéto postupy viedli k vyššiemu použitiu hnojív a herbicídov ( 11 ).
7. Množstvo emisií za rok vyplývajúcich zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy el sa vypočítavajú rovnomerným rozdelením celkových emisií za obdobie 20 rokov. Na výpočet uvedených emisií sa uplatňuje tento vzorec:
el = (CSR – CSA) × 3,664 × 1/20 × 1/P – eB, ( 12 )
kde
|
el |
= |
anualizované emisie skleníkových plynov vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy [merané ako množstvo ekvivalentu CO2 (v gramoch) na jednotku biopalivovej alebo biokvapalinovej energie (v megajouloch)]. „Orná pôda“ (1) a „pôda pre trvácne plodiny“ (2) sa považujú za jedno využitie pôdy; |
|
CSR |
= |
zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiace s referenčným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo 20 rokov pred tým, ako sa získali východiskové suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo neskôr; |
|
CSA |
= |
zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiace so skutočným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Ak sa zásoby uhlíka zhromažďujú viac ako jeden rok, hodnotou CSA sú odhadované zásoby na jednotku plochy po 20 rokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, ktoré obdobie nastane skôr; |
|
P |
= |
produktivita plodín (meraná ako energia z biopalív alebo biokvapalín na jednotku plochy za rok) a |
|
eB |
= |
bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ biopalív alebo biokvapalín, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok stanovených v bode 8. |
|
(1)
Orná pôda, tak ako ju vymedzuje IPCC.
(2)
Trvácne plodiny sa vymedzujú ako viacročné plodiny, ktorých kmene sa väčšinou každoročne nezberajú, ako napríklad rýchlo rastúce výmladkové porasty a palma olejná. |
||
8. Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa udelí, ak sa preukáže, že daná pôda:
sa v januári 2008 nevyužívala na poľnohospodárske ani žiadne iné činnosti a
je veľmi znehodnotená pôda vrátane pôdy, ktorá sa v minulosti využívala na poľnohospodárske účely.
Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa uplatňuje na obdobie 20 rokov od dátumu zmeny využívania pôdy na poľnohospodárske účely pod podmienkou, že sa v prípade pôdy uvedenej v bode b) zaručí pravidelný nárast zásob uhlíka a výrazné zníženie erózie.
9. „Veľmi znehodnotená pôda“ je pôda, ktorá je počas dlhého obdobia buď výrazne zasolená, alebo vykazuje mimoriadne nízky obsah organických látok a je veľmi zvetraná.
10. Komisia do 31. decembra 2020 preskúma usmernenia pre výpočet zásob uhlíka v pôde ( 13 ) na základe usmernení IPCC z roku 2006 pre vnútroštátne súpisy skleníkových plynov z roku 2006 – zväzok 4 a v súlade s nariadením (EÚ) č. 525/2013 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 ( 14 ). Usmernenia Komisie budú slúžiť ako základ pre výpočet zásob uhlíka v pôde na účely tejto smernice.
11. Emisie zo spracovania, ep, zahŕňajú emisie zo samotného spracovania; z odpadu a úniku látok; a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri spracovávaní vrátane emisií CO2, ktoré zodpovedajú obsahu uhlíka vo fosílnych vstupoch, bez ohľadu na to, či sa v rámci procesu spaľujú.
Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu palív sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrizačnej sústave.
Emisie zo spracovania zahŕňajú v relevantných prípadoch emisie zo sušenia medziproduktov a materiálov.
12. Emisie z dopravy a distribúcie, etd, zahŕňajú emisie z dopravy surovín a polotovarov a zo skladovania a distribúcie hotových materiálov. Tento bod sa nevzťahuje na emisie z dopravy a distribúcie, ktoré sa zohľadňujú podľa bodu 5.
13. Emisie z používaných palív, eu, sa v prípade biopalív a biokvapalín považujú za nulové.
Emisie skleníkových plynov iných než CO2 (N2O a CH4) z používaných palív sa zahrnú do faktora eu pre biokvapaliny.
14. Úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2,eccs, ktoré ešte neboli započítané pri ep, je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní a ukladaní emitovaného CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív, ak sa ukladanie uskutočnilo v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES ( 15 ).
15. Úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2,eccr, priamo súvisí s výrobou biopaliva alebo biokvapaliny, ku ktorým sú priradené, a je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy, a používa sa na nahradenie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív pri výrobe komerčných výrobkov a poskytovaní komerčných služieb.
16. Keď jednotka kombinovanej výroby – zaisťujúca teplo a/alebo elektrinu v procese výroby paliva, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie – vyrobí prebytočnú elektrinu a/alebo prebytočné využiteľné teplo, emisie skleníkových plynov sa rozdelia medzi elektrinu a užitočné teplo úmerne teplote tepla [ktorá odráža užitočnosť (úžitok) tepla]. Užitočná časť tepla sa zistí vynásobením jeho energetického obsahu účinnosťou Carnotovho cyklu, Ch, ktorá sa vypočíta takto:
kde
|
Th |
= |
teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste; |
|
T0 |
= |
teplota okolia nastavená na 273,15 kelvinov (rovná sa 0 °C). |
Ak sa prebytočné teplo vyváža na vykurovanie budov pri teplote nižšej ako 150 oC (423,15 kelvina), môže byť Ch definovaná aj takto:
|
Ch |
= |
účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546 |
Na účely uvedeného výpočtu sa použije skutočná účinnosť definovaná ako ročná mechanická energia, elektrina a teplo vyrobené v uvedenom poradí vydelené ročným energetickým vstupom.
Na účely uvedeného výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„kombinovaná výroba elektriny a tepla“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v jednom procese;
„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie alebo chladenie;
„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.
17. Keď je kombinovaným produktom výroby paliva palivo, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, a jeden alebo viacero iných produktov („vedľajšie produkty“), emisie skleníkových plynov sa delia medzi palivo alebo jeho medziprodukt a vedľajšie produkty úmerne k ich energetickému obsahu (stanovuje sa na základe nižšej výhrevnosti v prípade vedľajších produktov iných ako elektrina a teplo). Intenzita skleníkových plynov prebytočného užitočného tepla alebo prebytočnej elektriny sa zhoduje s intenzitou tepla alebo elektriny, ktorých dodávky sa použili na proces výroby paliva, a určí sa na základe výpočtu intenzity skleníkových plynov všetkých vstupov a emisií vrátane emisií zo surovín a emisií CH4 a N2O, do a z jednotky kombinovanej výroby, kotla či iného zariadenia zaisťujúceho dodávky tepla alebo elektriny do procesu výroby paliva. V prípade kombinovanej výroby elektriny a tepla sa výpočet uskutoční podľa bodu 16.
18. Na účely výpočtu uvedeného v bode 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom eec + el + esca + podielu emisií ep, etd, eccs a eccr, ktoré vznikajú v procese až do fázy, keď sa vyrobí vedľajší produkt vrátane fázy výroby samotnej. Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel takýchto emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tieto účely namiesto celkového množstva týchto emisií.
V prípade biopalív a biokvapalín sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty. Na odpad a zvyšky sa nepridelia žiadne emisie. Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový.
Odpady a zvyšky vrátane korún a vetiev stromov, slamy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín, ako aj zvyšky zo spracovania vrátane nespracovaného glycerínu (glycerín, ktorý neprešiel rafináciou) sa považujú za odpady a zvyšky s nulovými emisiami skleníkových plynov v rámci životného cyklu až do procesu zberu týchto materiálov, bez ohľadu na to, či sa pred premenou na konečný produkt spracovávajú na medziprodukty.
V prípade palív vyrábaných v iných rafinériách než tých, ktoré sú kombináciou spracovateľských zariadení s kotlami alebo jednotiek kombinovanej výroby poskytujúcich dodávky tepla a/alebo elektriny do spracovateľského zariadenia, sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.
19. V prípade biopalív predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF(t) hodnotu 94 g CO2ekv/MJ.
V prípade biokvapalín používaných na výrobu elektriny predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(e) hodnotu 183 g CO2ekv/MJ.
V prípade biokvapalín používaných na výrobu využiteľného tepla, ako aj na vykurovanie a/alebo chladenie predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(h&c) hodnotu 80 g CO2ekv/MJ.
D. ROZTRIEDENIE URČENÝCH HODNÔT PRE BIOPALIVÁ A BIOKVAPALINY
Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: „eec“ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy vrátane pôdnych emisií N2O
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z cukrovej repy |
9,6 |
9,6 |
|
etanol z kukurice |
25,5 |
25,5 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice |
27,0 |
27,0 |
|
etanol z cukrovej trstiny |
17,1 |
17,1 |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
bionafta z repky olejnej |
32,0 |
32,0 |
|
bionafta zo slnečnice |
26,1 |
26,1 |
|
bionafta zo sóje |
21,2 |
21,2 |
|
bionafta z palmového oleja |
26,0 |
26,0 |
|
bionafta z odpadového kuchynského oleja |
0 |
0 |
|
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*1) |
0 |
0 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej |
33,4 |
33,4 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice |
26,9 |
26,9 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje |
22,1 |
22,1 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja |
27,3 |
27,3 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja |
0 |
0 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*1) |
0 |
0 |
|
čistý rastlinný olej z repky olejnej |
33,4 |
33,4 |
|
čistý rastlinný olej zo slnečnice |
27,2 |
27,2 |
|
čistý rastlinný olej zo sóje |
22,2 |
22,2 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja |
27,1 |
27,1 |
|
čistý olej z odpadového kuchynského oleja |
0 |
0 |
|
(*1)
Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy. |
||
Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: „eec“ – len pre pôdne emisie N2O (sú už zahrnuté v roztriedených hodnotách pre emisie z pestovania v tabuľke pre „eec“)
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z cukrovej repy |
4,9 |
4,9 |
|
etanol z kukurice |
13,7 |
13,7 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice |
14,1 |
14,1 |
|
etanol z cukrovej trstiny |
2,1 |
2,1 |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
bionafta z repky olejnej |
17,6 |
17,6 |
|
bionafta zo slnečnice |
12,2 |
12,2 |
|
bionafta zo sóje |
13,4 |
13,4 |
|
bionafta z palmového oleja |
16,5 |
16,5 |
|
bionafta z odpadového kuchynského oleja |
0 |
0 |
|
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*1) |
0 |
0 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej |
18,0 |
18,0 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice |
12,5 |
12,5 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje |
13,7 |
13,7 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja |
16,9 |
16,9 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja |
0 |
0 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*1) |
0 |
0 |
|
čistý rastlinný olej z repky olejnej |
17,6 |
17,6 |
|
čistý rastlinný olej zo slnečnice |
12,2 |
12,2 |
|
čistý rastlinný olej zo sóje |
13,4 |
13,4 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja |
16,5 |
16,5 |
|
čistý olej z odpadového kuchynského oleja |
0 |
0 |
|
(*1)
Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy. |
||
Roztriedenie určených hodnôt pre spracovanie: „ep“ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
18,8 |
26,3 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
9,7 |
13,6 |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
13,2 |
18,5 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
7,6 |
10,6 |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
27,4 |
38,3 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
15,7 |
22,0 |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
20,8 |
29,1 |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny (*1)) |
14,8 |
20,8 |
|
etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny (*1)) |
28,6 |
40,1 |
|
etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny) |
1,8 |
2,6 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
21,0 |
29,3 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
15,1 |
21,1 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
30,3 |
42,5 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
1,5 |
2,2 |
|
etanol z cukrovej trstiny |
1,3 |
1,8 |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
bionafta z repky olejnej |
11,7 |
16,3 |
|
bionafta zo slnečnice |
11,8 |
16,5 |
|
bionafta zo sóje |
12,1 |
16,9 |
|
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
30,4 |
42,6 |
|
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
13,2 |
18,5 |
|
bionafta z odpadového kuchynského oleja |
9,3 |
13,0 |
|
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*2) |
13,6 |
19,1 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej |
10,7 |
15,0 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice |
10,5 |
14,7 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje |
10,9 |
15,2 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
27,8 |
38,9 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
9,7 |
13,6 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja |
10,2 |
14,3 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*2) |
14,5 |
20,3 |
|
čistý rastlinný olej z repky olejnej |
3,7 |
5,2 |
|
čistý rastlinný olej zo slnečnice |
3,8 |
5,4 |
|
čistý rastlinný olej zo sóje |
4,2 |
5,9 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
22,6 |
31,7 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
4,7 |
6,5 |
|
čistý olej z odpadového kuchynského oleja |
0,6 |
0,8 |
|
(*1)
Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je všetko procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
(*2)
Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy. |
||
Roztriedenie určených hodnôt len pre extrakciu oleja (sú už zahrnuté v roztriedených hodnotách pre emisie zo spracovania v tabuľke pre „ep“)
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
bionafta z repky olejnej |
3,0 |
4,2 |
|
bionafta zo slnečnice |
2,9 |
4,0 |
|
bionafta zo sóje |
3,2 |
4,4 |
|
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
20,9 |
29,2 |
|
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
3,7 |
5,1 |
|
bionafta z odpadového kuchynského oleja |
0 |
0 |
|
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*1) |
4,3 |
6,1 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej |
3,1 |
4,4 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice |
3,0 |
4,1 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje |
3,3 |
4,6 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
21,9 |
30,7 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
3,8 |
5,4 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja |
0 |
0 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*1) |
4,3 |
6,0 |
|
čistý rastlinný olej z repky olejnej |
3,1 |
4,4 |
|
čistý rastlinný olej zo slnečnice |
3,0 |
4,2 |
|
čistý rastlinný olej zo sóje |
3,4 |
4,7 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
21,8 |
30,5 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
3,8 |
5,3 |
|
čistý olej z odpadového kuchynského oleja |
0 |
0 |
|
(*1)
Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy. |
||
Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu: „etd“ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
2,3 |
2,3 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
2,3 |
2,3 |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
2,3 |
2,3 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
2,3 |
2,3 |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
2,3 |
2,3 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
2,3 |
2,3 |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
2,2 |
2,2 |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
2,2 |
2,2 |
|
etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
2,2 |
2,2 |
|
etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
2,2 |
2,2 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
2,2 |
2,2 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
2,2 |
2,2 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
2,2 |
2,2 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
2,2 |
2,2 |
|
etanol z cukrovej trstiny |
9,7 |
9,7 |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
bionafta z repky olejnej |
1,8 |
1,8 |
|
bionafta zo slnečnice |
2,1 |
2,1 |
|
bionafta zo sóje |
8,9 |
8,9 |
|
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
6,9 |
6,9 |
|
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
6,9 |
6,9 |
|
bionafta z odpadového kuchynského oleja |
1,9 |
1,9 |
|
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*1) |
1,6 |
1,6 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej |
1,7 |
1,7 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice |
2,0 |
2,0 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje |
9,2 |
9,2 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
7,0 |
7,0 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
7,0 |
7,0 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja |
1,7 |
1,7 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*2) |
1,5 |
1,5 |
|
čistý rastlinný olej z repky olejnej |
1,4 |
1,4 |
|
čistý rastlinný olej zo slnečnice |
1,7 |
1,7 |
|
čistý rastlinný olej zo sóje |
8,8 |
8,8 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
6,7 |
6,7 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
6,7 |
6,7 |
|
čistý olej z odpadového kuchynského oleja |
1,4 |
1,4 |
|
(*1)
Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je všetko procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
(*2)
Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy. |
||
Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu iba koncového paliva. Sú už zahrnuté v tabuľke „Emisie z prepravy a distribúcie etd“ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy, nasledujúce hodnoty sú však užitočné, ak má hospodársky subjekt v úmysle vykázať len skutočné emisie pochádzajúce z prepravy plodín alebo z prepravy oleja).
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
1,6 |
1,6 |
|
etanol z cukrovej trstiny |
6,0 |
6,0 |
|
časť etyl-terc-butyl-éteru (ETBE), ktorá sa vyrába z obnoviteľného etanolu |
Bude sa považovať za rovnakú ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
časť terciárneho amyl-etyl-éteru (TAEE), ktorá sa vyrába z obnoviteľného etanolu |
Bude sa považovať za rovnakú ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
bionafta z repky olejnej |
1,3 |
1,3 |
|
bionafta zo slnečnice |
1,3 |
1,3 |
|
bionafta zo sóje |
1,3 |
1,3 |
|
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
1,3 |
1,3 |
|
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
1,3 |
1,3 |
|
bionafta z odpadového kuchynského oleja |
1,3 |
1,3 |
|
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*2) |
1,3 |
1,3 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej |
1,2 |
1,2 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice |
1,2 |
1,2 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje |
1,2 |
1,2 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
1,2 |
1,2 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
1,2 |
1,2 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja |
1,2 |
1,2 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*2) |
1,2 |
1,2 |
|
čistý rastlinný olej z repky olejnej |
0,8 |
0,8 |
|
čistý rastlinný olej zo slnečnice |
0,8 |
0,8 |
|
čistý rastlinný olej zo sóje |
0,8 |
0,8 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
0,8 |
0,8 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
0,8 |
0,8 |
|
čistý olej z odpadového kuchynského oleja |
0,8 |
0,8 |
|
(*1)
Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je všetko procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
(*2)
Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy. |
||
Spolu pre pestovanie, spracovanie, dopravu a distribúciu
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
30,7 |
38,2 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
21,6 |
25,5 |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
25,1 |
30,4 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
19,5 |
22,5 |
|
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
39,3 |
50,2 |
|
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
27,6 |
33,9 |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
48,5 |
56,8 |
|
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
42,5 |
48,5 |
|
etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
56,3 |
67,8 |
|
etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
29,5 |
30,3 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle) |
50,2 |
58,5 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
44,3 |
50,3 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
59,5 |
71,7 |
|
etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1)) |
30,7 |
31,4 |
|
etanol z cukrovej trstiny |
28,1 |
28,6 |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu |
|
|
bionafta z repky olejnej |
45,5 |
50,1 |
|
bionafta zo slnečnice |
40,0 |
44,7 |
|
bionafta zo sóje |
42,2 |
47,0 |
|
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
63,3 |
75,5 |
|
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
46,1 |
51,4 |
|
bionafta z odpadového kuchynského oleja |
11,2 |
14,9 |
|
bionafta zo škvarených živočíšnych tukov (*2) |
15,2 |
20,7 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej |
45,8 |
50,1 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice |
39,4 |
43,6 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje |
42,2 |
46,5 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
62,1 |
73,2 |
|
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
44,0 |
47,9 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja |
11,9 |
16,0 |
|
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*2) |
16,0 |
21,8 |
|
čistý rastlinný olej z repky olejnej |
38,5 |
40,0 |
|
čistý rastlinný olej zo slnečnice |
32,7 |
34,3 |
|
čistý rastlinný olej zo sóje |
35,2 |
36,9 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom) |
56,4 |
65,5 |
|
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja) |
38,5 |
40,3 |
|
čistý olej z odpadového kuchynského oleja |
2,0 |
2,2 |
|
(*1)
Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je všetko procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
(*2)
Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy. |
||
E. ROZTRIEDENIE ODHADOVANÝCH URČENÝCH HODNÔT PRE BUDÚCE BIOPALIVÁ A BIOKVAPALINY, KTORÉ SA V ROKU 2016 NENACHÁDZALI NA TRHU ALEBO SA NACHÁDZALI NA TRHU LEN V ZANEDBATEĽNÝCH MNOŽSTVÁCH
Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: „eec“ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy vrátane emisií N2O (vrátane štiepkovania drevného odpadu alebo drevín pestovaných na tento účel)
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z pšeničnej slamy |
1,8 |
1,8 |
|
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
3,3 |
3,3 |
|
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
8,2 |
8,2 |
|
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení |
3,3 |
3,3 |
|
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
8,2 |
8,2 |
|
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
3,1 |
3,1 |
|
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
7,6 |
7,6 |
|
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
3,1 |
3,1 |
|
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
7,6 |
7,6 |
|
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
2,5 |
2,5 |
|
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
2,5 |
2,5 |
|
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
2,5 |
2,5 |
|
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
2,5 |
2,5 |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |
|
Roztriedenie určených hodnôt pre pôdne emisie N2O (zahrnuté do roztriedených určených hodnôt pre emisie z pestovania v tabuľke „eec“)
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z pšeničnej slamy |
0 |
0 |
|
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
0 |
0 |
|
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
4,4 |
4,4 |
|
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
0 |
0 |
|
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
4,4 |
4,4 |
|
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
0 |
0 |
|
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
4,1 |
4,1 |
|
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
0 |
0 |
|
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
4,1 |
4,1 |
|
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
0 |
0 |
|
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
0 |
0 |
|
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
0 |
0 |
|
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
0 |
0 |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |
|
Roztriedenie určených hodnôt pre spracovanie: „ep“ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z pšeničnej slamy |
4,8 |
6,8 |
|
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
0,1 |
0,1 |
|
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
0,1 |
0,1 |
|
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
0,1 |
0,1 |
|
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
0,1 |
0,1 |
|
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
0 |
0 |
|
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
0 |
0 |
|
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
0 |
0 |
|
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
0 |
0 |
|
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
0 |
0 |
|
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
0 |
0 |
|
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
0 |
0 |
|
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
0 |
0 |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |
|
Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu: „etd“ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z pšeničnej slamy |
7,1 |
7,1 |
|
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení |
12,2 |
12,2 |
|
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
8,4 |
8,4 |
|
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení |
12,2 |
12,2 |
|
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
8,4 |
8,4 |
|
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
12,1 |
12,1 |
|
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
8,6 |
8,6 |
|
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
12,1 |
12,1 |
|
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
8,6 |
8,6 |
|
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
7,7 |
7,7 |
|
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
7,9 |
7,9 |
|
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
7,7 |
7,7 |
|
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
7,9 |
7,9 |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |
|
Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu iba koncového paliva. Sú už zahrnuté v tabuľke „Emisie z prepravy a distribúcie etd“ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy, nasledujúce hodnoty sú však užitočné, ak má hospodársky subjekt v úmysle vykázať len skutočné emisie pochádzajúce z prepravy surovín).
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z pšeničnej slamy |
1,6 |
1,6 |
|
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
1,2 |
1,2 |
|
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
1,2 |
1,2 |
|
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
1,2 |
1,2 |
|
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
1,2 |
1,2 |
|
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
2,0 |
2,0 |
|
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
2,0 |
2,0 |
|
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
2,0 |
2,0 |
|
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
2,0 |
2,0 |
|
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
2,0 |
2,0 |
|
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
2,0 |
2,0 |
|
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
2,0 |
2,0 |
|
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
2,0 |
2,0 |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |
|
Spolu pre pestovanie, spracovanie, dopravu a distribúciu
|
Reťazec výroby biopalív a biokvapalín |
Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
etanol z pšeničnej slamy |
13,7 |
15,7 |
|
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení |
15,6 |
15,6 |
|
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
16,7 |
16,7 |
|
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení |
15,6 |
15,6 |
|
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení |
16,7 |
16,7 |
|
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
15,2 |
15,2 |
|
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
16,2 |
16,2 |
|
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení |
15,2 |
15,2 |
|
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení |
16,2 |
16,2 |
|
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
10,2 |
10,2 |
|
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
10,4 |
10,4 |
|
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
10,2 |
10,2 |
|
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy |
10,4 |
10,4 |
|
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE |
Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu |
|
PRÍLOHA VI
PRAVIDLÁ VÝPOČTU VPLYVU PALÍV Z BIOMASY A POROVNATEĽNÝCH FOSÍLNYCH PALÍV NA MNOŽSTVO SKLENÍKOVÝCH PLYNOV
A. Typické a určené hodnoty úspor emisií skleníkových plynov týkajúce sa palív z biomasy, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenou využívania pôdy
|
DREVENÉ TRIESKY |
|||||
|
Systém výroby paliva z biomasy |
Prepravná vzdialenosť |
Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota |
Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota |
||
|
Teplo |
Elektrina |
Teplo |
Elektrina |
||
|
drevené triesky z lesných zvyškov |
1 až 500 km |
93 % |
89 % |
91 % |
87 % |
|
500 až 2 500 km |
89 % |
84 % |
87 % |
81 % |
|
|
2 500 až 10 000 km |
82 % |
73 % |
78 % |
67 % |
|
|
nad 10 000 km |
67 % |
51 % |
60 % |
41 % |
|
|
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus) |
2 500 až 10 000 km |
77 % |
65 % |
73 % |
60 % |
|
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením) |
1 až 500 km |
89 % |
83 % |
87 % |
81 % |
|
500 až 2 500 km |
85 % |
78 % |
84 % |
76 % |
|
|
2 500 až 10 000 km |
78 % |
67 % |
74 % |
62 % |
|
|
nad 10 000 km |
63 % |
45 % |
57 % |
35 % |
|
|
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia) |
1 až 500 km |
91 % |
87 % |
90 % |
85 % |
|
500 až 2 500 km |
88 % |
82 % |
86 % |
79 % |
|
|
2 500 až 10 000 km |
80 % |
70 % |
77 % |
65 % |
|
|
nad 10 000 km |
65 % |
48 % |
59 % |
39 % |
|
|
drevené triesky z kmeňového dreva |
1 až 500 km |
93 % |
89 % |
92 % |
88 % |
|
500 až 2 500 km |
90 % |
85 % |
88 % |
82 % |
|
|
2 500 až 10 000 km |
82 % |
73 % |
79 % |
68 % |
|
|
nad 10 000 km |
67 % |
51 % |
61 % |
42 % |
|
|
drevené triesky z priemyselných zvyškov |
1 až 500 km |
94 % |
92 % |
93 % |
90 % |
|
500 až 2 500 km |
91 % |
87 % |
90 % |
85 % |
|
|
2 500 až 10 000 km |
83 % |
75 % |
80 % |
71 % |
|
|
nad 10 000 km |
69 % |
54 % |
63 % |
44 % |
|
|
DREVENÉ PELETY (*1) |
||||||
|
Systém výroby paliva z biomasy |
Prepravná vzdialenosť |
Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota |
Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota |
|||
|
Teplo |
Elektrina |
Teplo |
Elektrina |
|||
|
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov |
situácia 1 |
1 až 500 km |
58 % |
37 % |
49 % |
24 % |
|
500 až 2 500 km |
58 % |
37 % |
49 % |
25 % |
||
|
2 500 až 10 000 km |
55 % |
34 % |
47 % |
21 % |
||
|
nad 10 000 km |
50 % |
26 % |
40 % |
11 % |
||
|
situácia 2a |
1 až 500 km |
77 % |
66 % |
72 % |
59 % |
|
|
500 až 2 500 km |
77 % |
66 % |
72 % |
59 % |
||
|
2 500 až 10 000 km |
75 % |
62 % |
70 % |
55 % |
||
|
nad 10 000 km |
69 % |
54 % |
63 % |
45 % |
||
|
situácia 3a |
1 až 500 km |
92 % |
88 % |
90 % |
85 % |
|
|
500 až 2 500 km |
92 % |
88 % |
90 % |
86 % |
||
|
2 500 až 10 000 km |
90 % |
85 % |
88 % |
81 % |
||
|
nad 10 000 km |
84 % |
76 % |
81 % |
72 % |
||
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus) |
situácia 1 |
2 500 až 10 000 km |
52 % |
28 % |
43 % |
15 % |
|
situácia 2a |
2 500 až 10 000 km |
70 % |
56 % |
66 % |
49 % |
|
|
situácia 3a |
2 500 až 10 000 km |
85 % |
78 % |
83 % |
75 % |
|
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením) |
situácia 1 |
1 až 500 km |
54 % |
32 % |
46 % |
20 % |
|
500 až 10 000 km |
52 % |
29 % |
44 % |
16 % |
||
|
nad 10 000 km |
47 % |
21 % |
37 % |
7 % |
||
|
situácia 2a |
1 až 500 km |
73 % |
60 % |
69 % |
54 % |
|
|
500 až 10 000 km |
71 % |
57 % |
67 % |
50 % |
||
|
nad 10 000 km |
66 % |
49 % |
60 % |
41 % |
||
|
situácia 3a |
1 až 500 km |
88 % |
82 % |
87 % |
81 % |
|
|
500 až 10 000 km |
86 % |
79 % |
84 % |
77 % |
||
|
nad 10 000 km |
80 % |
71 % |
78 % |
67 % |
||
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia) |
situácia 1 |
1 až 500 km |
56 % |
35 % |
48 % |
23 % |
|
500 až 10 000 km |
54 % |
32 % |
46 % |
20 % |
||
|
nad 10 000 km |
49 % |
24 % |
40 % |
10 % |
||
|
situácia 2a |
1 až 500 km |
76 % |
64 % |
72 % |
58 % |
|
|
500 až 10 000 km |
74 % |
61 % |
69 % |
54 % |
||
|
nad 10 000 km |
68 % |
53 % |
63 % |
45 % |
||
|
situácia 3a |
1 až 500 km |
91 % |
86 % |
90 % |
85 % |
|
|
500 až 10 000 km |
89 % |
83 % |
87 % |
81 % |
||
|
nad 10 000 km |
83 % |
75 % |
81 % |
71 % |
||
|
kmeňové drevo |
situácia 1 |
1 až 500 km |
57 % |
37 % |
49 % |
24 % |
|
500 až 2 500 km |
58 % |
37 % |
49 % |
25 % |
||
|
2 500 až 10 000 km |
55 % |
34 % |
47 % |
21 % |
||
|
nad 10 000 km |
50 % |
26 % |
40 % |
11 % |
||
|
situácia 2a |
1 až 500 km |
77 % |
66 % |
73 % |
60 % |
|
|
500 až 2 500 km |
77 % |
66 % |
73 % |
60 % |
||
|
2 500 až 10 000 km |
75 % |
63 % |
70 % |
56 % |
||
|
nad 10 000 km |
70 % |
55 % |
64 % |
46 % |
||
|
situácia 3a |
1 až 500 km |
92 % |
88 % |
91 % |
86 % |
|
|
500 až 2 500 km |
92 % |
88 % |
91 % |
87 % |
||
|
2 500 až 10 000 km |
90 % |
85 % |
88 % |
83 % |
||
|
nad 10 000 km |
84 % |
77 % |
82 % |
73 % |
||
|
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu |
situácia 1 |
1 až 500 km |
75 % |
62 % |
69 % |
55 % |
|
500 až 2 500 km |
75 % |
62 % |
70 % |
55 % |
||
|
2 500 až 10 000 km |
72 % |
59 % |
67 % |
51 % |
||
|
nad 10 000 km |
67 % |
51 % |
61 % |
42 % |
||
|
situácia 2a |
1 až 500 km |
87 % |
80 % |
84 % |
76 % |
|
|
500 až 2 500 km |
87 % |
80 % |
84 % |
77 % |
||
|
2 500 až 10 000 km |
85 % |
77 % |
82 % |
73 % |
||
|
nad 10 000 km |
79 % |
69 % |
75 % |
63 % |
||
|
situácia 3a |
1 až 500 km |
95 % |
93 % |
94 % |
91 % |
|
|
500 až 2 500 km |
95 % |
93 % |
94 % |
92 % |
||
|
2 500 až 10 000 km |
93 % |
90 % |
92 % |
88 % |
||
|
nad 10 000 km |
88 % |
82 % |
85 % |
78 % |
||
|
(*1)
Situácia 1 sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kotol na zemný plyn. Elektrina do zariadenia na výrobu peliet sa dodáva zo siete. Situácia 2a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla používa kotol na drevené triesky zásobovaný predsušenými trieskami. Elektrina do zariadenia na výrobu peliet sa dodáva zo siete. Situácia 3a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky elektriny a tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kombinovaná výroba elektriny a tepla zásobovaná predsušenými drevenými trieskami. |
||||||
|
POĽNOHOSPODÁRSKE REŤAZCE VÝROBY |
|||||
|
Systém výroby paliva z biomasy |
Prepravná vzdialenosť |
Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota |
Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota |
||
|
Teplo |
Elektrina |
Teplo |
Elektrina |
||
|
poľnohospodárske zvyšky s hustotou < 0,2 t/m3 (*1) |
1 až 500 km |
95 % |
92 % |
93 % |
90 % |
|
500 až 2 500 km |
89 % |
83 % |
86 % |
80 % |
|
|
2 500 až 10 000 km |
77 % |
66 % |
73 % |
60 % |
|
|
nad 10 000 km |
57 % |
36 % |
48 % |
23 % |
|
|
poľnohospodárske zvyšky s hustotou > 0,2 t/m3 (*2) |
1 až 500 km |
95 % |
92 % |
93 % |
90 % |
|
500 až 2 500 km |
93 % |
89 % |
92 % |
87 % |
|
|
2 500 až 10 000 km |
88 % |
82 % |
85 % |
78 % |
|
|
nad 10 000 km |
78 % |
68 % |
74 % |
61 % |
|
|
slamové pelety |
1 až 500 km |
88 % |
82 % |
85 % |
78 % |
|
500 až 10 000 km |
86 % |
79 % |
83 % |
74 % |
|
|
nad 10 000 km |
80 % |
70 % |
76 % |
64 % |
|
|
brikety z bagasy |
500 až 10 000 km |
93 % |
89 % |
91 % |
87 % |
|
nad 10 000 km |
87 % |
81 % |
85 % |
77 % |
|
|
palmojadrový extrahovaný šrot |
nad 10 000 km |
20 % |
-18 % |
11 % |
-33 % |
|
palmojadrový extrahovaný šrot (žiadne emisie CH4 z továrne na spracovanie oleja) |
nad 10 000 km |
46 % |
20 % |
42 % |
14 % |
|
(*1)
Táto skupina materiálov zahŕňa poľnohospodárske zvyšky s nízkou objemovou hmotnosťou a obsahuje materiály, ako napríklad balíky slamy, ovsené šupky, ryžové plevy a bagasové balíky z cukrovej trstiny (neúplný zoznam).
(*2)
Táto skupina poľnohospodárskych zvyškov s vyššou objemovou hmotnosťou zahŕňa materiály, ako napríklad kukuričné klasy, škrupiny orechov, šupky sójových bôbov, škrupiny palmových jadier (neúplný zoznam). |
|||||
|
BIOPLYN NA ELEKTRINU (*1) |
||||
|
Systém výroby bioplynu |
Technologická možnosť |
Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota |
Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota |
|
|
vlhký hnoj (1) |
situácia 1 |
otvorený digestát (2) |
146 % |
94 % |
|
uzavretý digestát (3) |
246 % |
240 % |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
136 % |
85 % |
|
|
uzavretý digestát |
227 % |
219 % |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
142 % |
86 % |
|
|
uzavretý digestát |
243 % |
235 % |
||
|
celá rastlina kukurice (4) |
situácia 1 |
otvorený digestát |
36 % |
21 % |
|
uzavretý digestát |
59 % |
53 % |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
34 % |
18 % |
|
|
uzavretý digestát |
55 % |
47 % |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
28 % |
10 % |
|
|
uzavretý digestát |
52 % |
43 % |
||
|
biologický odpad |
situácia 1 |
otvorený digestát |
47 % |
26 % |
|
uzavretý digestát |
84 % |
78 % |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
43 % |
21 % |
|
|
uzavretý digestát |
77 % |
68 % |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
38 % |
14 % |
|
|
uzavretý digestát |
76 % |
66 % |
||
|
(*1)
Situácia 1 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých elektrinu a teplo potrebné v danom procese dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Situácia 2 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. V niektorých členských štátoch nemôžu hospodárske subjekty žiadať dotácie na hrubú výrobu, a pravdepodobnejšou konfiguráciou je teda situácia 1. Situácia 3 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva kotol na bioplyn. Táto situácia sa týka niektorých zariadení, pri ktorých nie je motor jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla na mieste a kde sa predáva bioplyn (avšak bez úpravy na biometán).
(1)
Hodnoty pre výrobu bioplynu z hnoja zahŕňajú negatívne emisie pochádzajúce z úspory emisií pri nakladaní s čerstvým hnojom. Vychádza sa z toho, že hodnota esca sa rovná -45 g CO2ekv/MJ hnoja použitého pri anaeróbnej digescii.
(2)
Otvoreným skladovaním digestátu vznikajú ďalšie emisie CH4 a N2O. Rozsah uvedených emisií sa mení v závislosti od podmienok okolitého prostredia, druhov substrátu a účinnosti digescie.
(3)
Uzavreté skladovanie znamená, že digestát, ktorý vznikol procesom digescie, je uložený v plynotesnej nádrži a že dodatočný bioplyn vznikajúci pri skladovaní sa považuje za bioplyn získaný na výrobu dodatočnej elektriny alebo biometánu. Súčasťou tohto procesu nie sú žiadne emisie skleníkových plynov.
(4)
Celá rastlina kukurice je kukurica, ktorá bola pozberaná ako krmivo a silážovaná na konzerváciu. |
||||
|
BIOPLYN NA ELEKTRINU – ZMESI HNOJA A KUKURICE |
||||
|
Systém výroby bioplynu |
Technologická možnosť |
Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota |
Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota |
|
|
hnoj – kukurica 80 % – 20 % |
situácia 1 |
otvorený digestát |
72 % |
45 % |
|
uzavretý digestát |
120 % |
114 % |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
67 % |
40 % |
|
|
uzavretý digestát |
111 % |
103 % |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
65 % |
35 % |
|
|
uzavretý digestát |
114 % |
106 % |
||
|
hnoj – kukurica 70 % – 30 % |
situácia 1 |
otvorený digestát |
60 % |
37 % |
|
uzavretý digestát |
100 % |
94 % |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
57 % |
32 % |
|
|
uzavretý digestát |
93 % |
85 % |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
53 % |
27 % |
|
|
uzavretý digestát |
94 % |
85 % |
||
|
hnoj – kukurica 60 % – 40 % |
situácia 1 |
otvorený digestát |
53 % |
32 % |
|
uzavretý digestát |
88 % |
82 % |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
50 % |
28 % |
|
|
uzavretý digestát |
82 % |
73 % |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
46 % |
22 % |
|
|
uzavretý digestát |
81 % |
72 % |
||
|
BIOMETÁN NA VYUŽITIE V DOPRAVE (*1) |
|||
|
Systém výroby biometánu |
Technologické možnosti |
Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota |
Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota |
|
vlhký hnoj |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
117 % |
72 % |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
133 % |
94 % |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
190 % |
179 % |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
206 % |
202 % |
|
|
celá rastlina kukurice |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
35 % |
17 % |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
51 % |
39 % |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
52 % |
41 % |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
68 % |
63 % |
|
|
biologický odpad |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
43 % |
20 % |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
59 % |
42 % |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
70 % |
58 % |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
86 % |
80 % |
|
|
(*1)
Úspory emisií skleníkových plynov pri biometáne sa týkajú len stlačeného biometánu vo vzťahu k porovnateľnej hodnote pre fosílne palivá v doprave 94 g CO2ekv/MJ. |
|||
|
BIOMETÁN – ZMESI HNOJA A KUKURICE (*1) |
|||
|
Systém výroby biometánu |
Technologické možnosti |
Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota |
Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota |
|
hnoj – kukurica 80 % – 20 % |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov (1) |
62 % |
35 % |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov (2) |
78 % |
57 % |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
97 % |
86 % |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
113 % |
108 % |
|
|
hnoj – kukurica 70 % – 30 % |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
53 % |
29 % |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
69 % |
51 % |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
83 % |
71 % |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
99 % |
94 % |
|
|
hnoj – kukurica 60 % – 40 % |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
48 % |
25 % |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
64 % |
48 % |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
74 % |
62 % |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
90 % |
84 % |
|
|
(*1)
Úspory emisií skleníkových plynov pri biometáne sa týkajú len stlačeného biometánu vo vzťahu k porovnateľnej hodnote pre fosílne palivá v doprave 94 g CO2ekv/MJ.
(1)
Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), tlaková vypierka vodou (PWS), membrány, kryogénna úprava a organická fyzikálna vypierka (OPS). Zahŕňa emisie vo výške 0,03 MJ CH4/MJ biometánu pre emisie metánu v odpadových plynoch.
(2)
Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: tlaková vypierka vodou (PWS), ak sa voda recykluje, adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), chemická vypierka, organická fyzikálna vypierka (OPS), membrány a kryogénna úprava. Pri tejto kategórii sa neráta so žiadnymi emisiami metánu (metán, ak je prítomný, sa v odpadových plynoch spáli). |
|||
B. METODIKA
1. Emisie skleníkových plynov z výroby a používania palív z biomasy sa vypočítavajú takto:
Emisie skleníkových plynov z výroby a používania palív z biomasy pred konverziou na elektrinu, vykurovanie a chladenie sa vypočítavajú takto:
E = eec + el + ep + etd + eu – esca – eccs – eccr,
kde
|
E |
= |
celkové emisie z výroby paliva pred konverziou energie; |
|
eec |
= |
emisie z ťažby alebo pestovania surovín; |
|
el |
= |
anualizované emisie vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy; |
|
ep |
= |
emisie zo spracovania; |
|
etd |
= |
emisie z dopravy a distribúcie; |
|
eu |
= |
emisie z používaných palív; |
|
esca |
= |
úspora emisií z akumulácie uhlíka v pôde prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia; |
|
eccs |
= |
úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2 a |
|
eccr |
= |
úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2. |
Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.
V prípade spoločnej digescie rôznych substrátov v zariadení na výrobu bioplynu alebo biometánu sa typické a určené hodnoty emisií skleníkových plynov vypočítajú takto:
kde
|
E |
= |
emisie skleníkových plynov na MJ bioplynu alebo biometánu vyrobené zo spoločnej digescie vymedzenej zmesi substrátov |
|
Sn |
= |
podiel suroviny n na energetickom obsahu |
|
En |
= |
emisie v gCO2/MJ pre výrobný reťazec n uvedený v časti D tejto prílohy (*) |
kde
|
Pn |
= |
energetický zisk [MJ] na kilogram vlhkej suroviny n (**) |
|
Wn |
= |
váhový faktor substrátu n vymedzený ako: |
kde:
|
In |
= |
ročný vstup substrátu n [tona čerstvej hmoty] do vyhnívacej nádrže |
|
AMn |
= |
priemerná ročná vlhkosť substrátu n [kg vody/kg čerstvej hmoty] |
|
SMn |
= |
štandardná vlhkosť substrátu n (***). |
(*) Ak sa maštaľný hnoj používa ako substrát, pridelí sa bonus vo výške 45 g CO2ekv/MJ hnoja (– 54 kg CO2ekv/t čerstvej hmoty) za zlepšené poľnohospodárske riadenie a nakladanie s hnojom.
(**) Na výpočet typických a určených hodnôt sa použijú tieto hodnoty Pn:
(***) Použijú sa tieto hodnoty štandardnej vlhkosti substrátu SMn:
V zariadení na výrobu bioplynu sa v prípade spoločnej digescie substrátov n na výrobu elektriny alebo biometánu vypočítajú skutočné hodnoty emisií skleníkových plynov v prípade bioplynu a biometánu takto:
kde
|
E |
= |
celkové emisie z výroby bioplynu alebo biometánu pred konverziou energie; |
|
Sn |
= |
podiel suroviny n, v podiele vstupu do vyhnívacej nádrže; |
|
eec,n |
= |
emisie z ťažby alebo pestovania suroviny n; |
|
etd,surovina,n |
= |
emisie z prepravy suroviny n do vyhnívacej nádrže; |
|
el,n |
= |
anualizované emisie zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy, pre surovinu n; |
|
esca |
= |
úspora emisií prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia suroviny n (*); |
|
ep |
= |
emisie zo spracovania; |
|
etd,produkt |
= |
emisie z dopravy a distribúcie bioplynu a/alebo biometánu; |
|
eu |
= |
emisie z využívania daného paliva, čiže skleníkové plyny emitované v priebehu spaľovania; |
|
eccs |
= |
úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2 a |
|
eccr |
= |
úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2. |
(*) Pri esca sa pridelí bonus vo výške 45 g CO2ekv/MJ hnoja za zlepšené poľnohospodárske riadenie a nakladanie s hnojom, ak sa maštaľný hnoj používa ako substrát na výrobu bioplynu a biometánu.
Emisie skleníkových plynov z používania palív z biomasy pri výrobe elektriny, tepla alebo chladu vrátane konverzie energie na elektrinu a/alebo teplo alebo chlad sa vypočítajú takto:
V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba teplo:
V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba elektrinu:
kde
|
ECh,el |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity; |
|
E |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z paliva pred záverečnou konverziou; |
|
ηel |
= |
elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným vstupom paliva na základe jeho energetického obsahu; |
|
ηh |
= |
tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným vstupom paliva na základe jeho energetického obsahu. |
V prípade elektriny alebo mechanickej energie pochádzajúcej zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú využiteľné teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:
V prípade využiteľného tepla pochádzajúceho zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:
kde:
|
ECh,el |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity; |
|
E |
= |
celkové emisie skleníkových plynov z paliva pred záverečnou konverziou; |
|
ηel |
= |
elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným energetickým vstupom na základe jeho energetického obsahu; |
|
ηh |
= |
tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným energetickým vstupom na základe jeho energetického obsahu; |
|
Cel |
= |
podiel exergie na elektrine a/alebo mechanickej energii stanovený na 100 % (Cel = 1); |
|
Ch |
= |
účinnosť Carnotovho cyklu (podiel exergie na využiteľnom teple). |
Účinnosť Carnotovho cyklu, Ch, pre využiteľné teplo pri rozdielnych teplotách sa definuje ako:
kde:
|
Th |
= |
teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste; |
|
T0 |
= |
teplota okolia, nastavená na 273,15 kelvinov (rovná sa 0 °C). |
Ak sa prebytočné teplo vyváža na vykurovanie budov pri teplote nižšej ako 150 °C (423,15 kelvina), môže byť Ch definovaná aj takto:
|
Ch |
= |
účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546 |
Na účely uvedeného výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„kombinovaná výroba elektriny a tepla“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektriny a/alebo mechanickej energie v jednom procese;
„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie alebo chladenie;
„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.
2. Emisie skleníkových plynov z palív z biomasy sa vyjadria takto:
emisie skleníkových plynov z palív z biomasy E sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva z biomasy, g CO2ekv/MJ;
emisie skleníkových plynov z tepla alebo elektriny, ktoré boli vyrobené z palív z biomasy, EC, sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva konečnej energetickej komodity (tepla alebo elektriny), g CO2ekv/MJ.
Ak sa popri vykurovaní a chladení kombinovane vyrába aj elektrina, emisie sa rozdelia medzi teplo a elektrinu (podľa bodu 1 písm. d)) bez ohľadu na to, či sa teplo využíva na účely vykurovania alebo chladenia ( 16 ).
Ak sa emisie skleníkových plynov z ťažby alebo pestovania surovín eec vyjadrujú v jednotkách g CO2ekv na suchú tonu surovín, prevod ekvivalentu CO2 na MJ paliva, g CO2ekv/MJ na gramy sa vypočíta takto ( 17 ):
kde
Emisie na suchú tonu surovín sa vypočítajú takto:
3. Úspory emisií skleníkových plynov z palív z biomasy sa vypočítajú takto:
úspory emisií skleníkových plynov z palív z biomasy, ktoré sa používajú ako palivá v doprave:
ÚSPORY = (EF(t) – EB )/EF(t)
kde
|
EB |
= |
celkové emisie z palív z biomasy používaných ako palivá v doprave a |
|
EF(t) |
= |
celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného v doprave |
úspory emisií skleníkových plynov z tepla a chladenia, pričom elektrina sa vyrába z palív z biomasy:
ÚSPORY = (ECF(h&c,el) – ECB(h&c,el))/ECF (h&c,el),
kde
|
ECB(h&c,el) |
= |
celkové emisie z tepla alebo elektriny; |
|
ECF(h&c,el) |
= |
celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného na využiteľné teplo alebo elektrinu. |
4. Na účely bodu 1 sú zohľadnené skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalentu CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:
5. Emisie z ťažby, zberu alebo pestovania surovín, eec, zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby, zberu alebo pestovania; zo zberu, sušenia a skladovania surovín; z odpadov a úniku látok; ako aj z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Ako alternatívu skutočných hodnôt možno použiť odhadované množstvá emisií z pestovania poľnohospodárskej biomasy, ktoré je možné odvodiť na základe regionálnych priemerov emisií z pestovania zahrnutých do správ podľa článku 31 ods. 4 tejto smernice alebo z informácií o rozčlenených určených hodnotách pre emisie z pestovania zahrnutých v tejto prílohe. Ako alternatívu skutočných hodnôt je v prípade chýbajúcich príslušných informácií v uvedených správach povolené vypočítať priemerné hodnoty založené na miestnych poľnohospodárskych postupoch, ktoré vychádzajú napríklad z údajov o skupinách poľnohospodárskych podnikov.
Ako alternatívu skutočných hodnôt možno použiť odhadované množstvá emisií z pestovania, zberu a ťažby lesnej biomasy, ktoré je možné odvodiť na základe priemerov emisií z pestovania, zberu a ťažby vypočítaných pre geografické oblasti na vnútroštátnej úrovni.
6. Úspory emisií na základe lepšieho riadenia poľnohospodárstva, esca, napríklad prechodu k minimálnemu alebo bezorbovému obrábaniu pôdy, pestovaniu lepších plodín alebo ich striedaniu, využívaniu krycích plodín vrátane nakladania so zvyškami plodín a používaniu organického pôdneho kondicionéra (napr. kompostu, digestátu fermentácie hnoja), sa na účely výpočtu uvedeného v bode 1 písm. a) zohľadnia iba vtedy, ak sa spoľahlivo a overiteľne preukáže, že sa obsah uhlíka v pôde zvýšil, alebo sa dá očakávať, že sa zvýšil v období, v ktorom sa dané suroviny vypestovali, pričom uvedené emisie sa zohľadnia v prípade, ak takéto postupy viedli k vyššiemu použitiu hnojív a herbicídov ( 18 ).
7. Anualizované emisie vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy, el, sa vypočítava rovnomerným rozdelením celkových emisií za obdobie 20 rokov. Na výpočet uvedených emisií sa uplatňuje tento vzorec:
el = (CSR – CSA) × 3,664 × 1/20 × 1/P– eB, ( 19 )
kde
|
el |
= |
anualizované emisie skleníkových plynov vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy (merané ako množstvo ekvivalentu CO2 na jednotkovú energiu z palív z biomasy). „Orná pôda“ ( 20 ) a „pôda pre trvácne plodiny“ ( 21 ) sa považujú za jedno využitie pôdy; |
|
CSR |
= |
zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiace s referenčným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie). Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo využívanie pôdy 20 rokov pred tým, ako sa získali suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo ako posledné; |
|
CSA |
= |
zásoba uhlíka na jednotku plochy súvisiace so skutočným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie). Ak sa zásoby uhlíka zhromažďujú viac ako jeden rok, hodnotou CSA sú odhadované zásoby na jednotku plochy po 20 rokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, ktoré obdobie nastane skôr; |
|
P |
= |
produktivita plodín (meraná ako palivo z biomasy alebo energia na jednotku plochy za rok), a |
|
eB |
= |
bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ palív z biomasy, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok stanovených v bode 8. |
8. Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa udelí, ak sa preukáže, že daná pôda:
sa v januári 2008 nevyužívala na poľnohospodárske účely alebo akúkoľvek inú činnosť a
je veľmi znehodnotená pôda vrátane pôdy, ktorá sa v minulosti využívala na poľnohospodárske účely.
Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa uplatňuje na obdobie 20 rokov od dátumu zmeny využívania pôdy na poľnohospodárske účely pod podmienkou, že sa v prípade pôdy uvedenej v písmene b) zaručí pravidelný nárast zásob uhlíka a výrazné zníženie erózie.
9. „Veľmi znehodnotená pôda“ je pôda, ktorá je počas dlhého obdobia buď výrazne zasolená, alebo vykazuje mimoriadne nízky obsah organických látok a je veľmi zvetraná.
10. V súlade s bodom 10 časti C prílohy V k tejto smernici, rozhodnutie Komisie 2010/335/EÚ ( 22 ), ktoré stanovuje usmernenia pre výpočet zásob uhlíka v pôde v súlade s touto smernicou na základe usmernení IPCC z roku 2006 pre vnútroštátne súpisy skleníkových plynov – zväzok 4, a v súlade s nariadeniami (EÚ) č. 525/2013 a (EÚ) 2018/841 slúži ako základ pre výpočet zásob uhlíka v pôde.
11. Emisie zo spracovania, ep, zahŕňajú emisie zo samotného spracovania; z odpadov a úniku látok; a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri spracúvaní vrátane emisií CO2, ktoré zodpovedajú obsahu uhlíka vo fosílnych vstupoch, bez ohľadu na to, či sa v rámci procesu spaľujú.
Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu pevného alebo plynného paliva z biomasy sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrizačnej sústave.
Emisie zo spracúvania zahŕňajú v relevantných prípadoch emisie zo sušenia medziproduktov a materiálov.
12. Emisie z dopravy a distribúcie, etd, zahŕňajú emisie z dopravy surovín a polotovarov a zo skladovania a distribúcie hotových materiálov. Tento bod sa nevzťahuje na emisie z dopravy a distribúcie, ktoré sa zohľadňujú podľa bodu 5.
13. Emisie CO2 z používaných palív, eu, sa v prípade palív z biomasy považujú za nulové. Emisie skleníkových plynov iných než CO2 (CH4 a N2O) z používaných palív sa zahrnú do faktora eu.
14. Úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2, eccs, ktoré ešte neboli započítané pri ep, je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní a ukladaní emitovaného CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív z biomasy, ak sa ukladanie uskutočnilo v súlade so smernicou 2009/31/ES.
15. Úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2, eccr, priamo súvisí s výrobou paliva z biomasy, ku ktorej sú priradené, a je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy, a používa sa na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív pri výrobe komerčných výrobkov a poskytovaní služieb.
16. Keď jednotka kombinovanej výroby – zaisťujúca teplo a/alebo elektrinu v procese výroby paliva z biomasy, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie – vyrobí prebytočnú elektrinu a/alebo prebytočné využiteľné teplo, emisie skleníkových plynov sa rozdelia medzi elektrinu a užitočné teplo úmerne teplote tepla (ktorá odráža užitočnosť (úžitok) tepla). Užitočná časť tepla sa zistí vynásobením jeho energetického obsahu účinnosťou Carnotovho cyklu Ch, ktorá sa vypočíta takto:
kde
|
Th |
= |
teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste; |
|
T0 |
= |
teplota okolia nastavená na 273,15 kelvinov (rovná sa 0 °C). |
Ak sa prebytočné teplo vyváža na vykurovanie budov pri teplote nižšej ako 150 °C (423,15 kelvina), môže byť Ch definovaná aj takto:
|
Ch |
= |
účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546 |
Na účely uvedeného výpočtu sa použije skutočná účinnosť definovaná ako ročná mechanická energia, elektrina a teplo vyrobené v uvedenom poradí vydelené ročným energetickým vstupom.
Na účely uvedeného výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„kombinovaná výroba“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v jednom procese;
„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie alebo chladenie;
„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.
17. Keď je kombinovaným produktom výroby paliva z biomasy palivo, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, a jeden alebo viacero iných produktov („vedľajšie produkty“), emisie skleníkových plynov sa delia medzi palivo alebo jeho medziprodukt a vedľajšie produkty úmerne k ich energetickému obsahu (stanovuje sa na základe nižšej výhrevnosti v prípade vedľajších produktov iných ako elektrina a teplo). Intenzita skleníkových plynov prebytočného užitočného tepla alebo prebytočnej elektriny sa zhoduje s intenzitou skleníkových plynov tepla alebo elektriny, ktorých dodávky sa použili na proces výroby paliva z biomasy, a určí sa na základe výpočtu intenzity skleníkových plynov všetkých vstupov a emisií vrátane emisií zo surovín a emisií CH4 a N2O, do a z jednotky kombinovanej výroby, kotla či iného zariadenia zaisťujúceho dodávky tepla alebo elektriny do procesu výroby paliva z biomasy. V prípade kombinovanej výroby elektriny a tepla sa výpočet uskutoční podľa bodu 16.
18. Na účely výpočtov uvedených v bode 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom eec + el + esca + podielu emisií ep, etd, eccs a eccr, ktoré vznikajú v procese až do fázy, keď sa vyrobí vedľajší produkt vrátane fázy výroby samotnej. Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel takýchto emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tieto účely namiesto celkového množstva týchto emisií.
►C1 V prípade bioplynu a biometánu sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty. ◄ Na odpady a zvyšky sa nepridelia žiadne emisie. Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový.
Odpady a zvyšky vrátane korún a vetiev stromov, slamy, pliev, kukuričných klasov a orechových škrupín, ako aj zvyšky zo spracovania vrátane nespracovaného glycerínu (glycerín, ktorý neprešiel rafináciou) sa považujú za odpady a zvyšky s nulovými emisiami skleníkových plynov v rámci životného cyklu až do procesu zberu týchto materiálov, bez ohľadu na to, či sa pred premenou na konečný produkt spracúvajú na medziprodukty.
V prípade palív z biomasy vyrábaných v iných rafinériách než tých, ktoré sú kombináciou spracovateľských zariadení s kotlami alebo jednotiek kombinovanej výroby poskytujúcich dodávky tepla a/alebo elektriny do spracovateľského zariadenia, sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.
19. V prípade palív z biomasy používaných na výrobu elektriny predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(el) hodnotu 183 g CO2ekv/MJ elektriny alebo 212 g CO2ekv/MJ elektriny pre najvzdialenejšie regióny.
V prípade palív z biomasy používaných na výrobu využiteľného tepla, ako aj na výrobu tepla a/alebo chladu, predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(h) hodnotu 80 g CO2ekv/MJ tepla.
V prípade palív z biomasy používaných na výrobu využiteľného tepla, pri ktorej je možné preukázať priamu fyzickú náhradu uhlia, predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(h) hodnotu 124 g CO2ekv/MJ tepla.
V prípade palív z biomasy, ktoré sa používajú ako palivá v doprave, predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF(t) hodnotu 94 g CO2ekv/MJ.
C. ROZTRIEDENIE URČENÝCH HODNÔT PRE PALIVÁ Z BIOMASY
Drevené brikety alebo pelety
|
Systém výroby paliva z biomasy |
Prepravná vzdialenosť |
Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov (g CO2ekv/MJ) - určená hodnota |
||||||
|
Pestovanie |
Spracovanie |
Doprava |
Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív |
Pestovanie |
Spracovanie |
Doprava |
Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív |
||
|
drevené triesky z lesných zvyškov |
1 až 500 km |
0,0 |
1,6 |
3,0 |
0,4 |
0,0 |
1,9 |
3,6 |
0,5 |
|
500 až 2 500 km |
0,0 |
1,6 |
5,2 |
0,4 |
0,0 |
1,9 |
6,2 |
0,5 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
0,0 |
1,6 |
10,5 |
0,4 |
0,0 |
1,9 |
12,6 |
0,5 |
|
|
nad 10 000 km |
0,0 |
1,6 |
20,5 |
0,4 |
0,0 |
1,9 |
24,6 |
0,5 |
|
|
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus) |
2 500 až 10 000 km |
4,4 |
0,0 |
11,0 |
0,4 |
4,4 |
0,0 |
13,2 |
0,5 |
|
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením) |
1 až 500 km |
3,9 |
0,0 |
3,5 |
0,4 |
3,9 |
0,0 |
4,2 |
0,5 |
|
500 až 2 500 km |
3,9 |
0,0 |
5,6 |
0,4 |
3,9 |
0,0 |
6,8 |
0,5 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
3,9 |
0,0 |
11,0 |
0,4 |
3,9 |
0,0 |
13,2 |
0,5 |
|
|
nad 10 000 km |
3,9 |
0,0 |
21,0 |
0,4 |
3,9 |
0,0 |
25,2 |
0,5 |
|
|
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia) |
1 až 500 km |
2,2 |
0,0 |
3,5 |
0,4 |
2,2 |
0,0 |
4,2 |
0,5 |
|
500 až 2 500 km |
2,2 |
0,0 |
5,6 |
0,4 |
2,2 |
0,0 |
6,8 |
0,5 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
2,2 |
0,0 |
11,0 |
0,4 |
2,2 |
0,0 |
13,2 |
0,5 |
|
|
nad 10 000 km |
2,2 |
0,0 |
21,0 |
0,4 |
2,2 |
0,0 |
25,2 |
0,5 |
|
|
drevené triesky z kmeňového dreva |
1 až 500 km |
1,1 |
0,3 |
3,0 |
0,4 |
1,1 |
0,4 |
3,6 |
0,5 |
|
500 až 2 500 km |
1,1 |
0,3 |
5,2 |
0,4 |
1,1 |
0,4 |
6,2 |
0,5 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
1,1 |
0,3 |
10,5 |
0,4 |
1,1 |
0,4 |
12,6 |
0,5 |
|
|
nad 10 000 km |
1,1 |
0,3 |
20,5 |
0,4 |
1,1 |
0,4 |
24,6 |
0,5 |
|
|
drevené triesky zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu |
1 až 500 km |
0,0 |
0,3 |
3,0 |
0,4 |
0,0 |
0,4 |
3,6 |
0,5 |
|
500 až 2 500 km |
0,0 |
0,3 |
5,2 |
0,4 |
0,0 |
0,4 |
6,2 |
0,5 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
0,0 |
0,3 |
10,5 |
0,4 |
0,0 |
0,4 |
12,6 |
0,5 |
|
|
nad 10 000 km |
0,0 |
0,3 |
20,5 |
0,4 |
0,0 |
0,4 |
24,6 |
0,5 |
|
Drevené brikety alebo pelety
|
Systém výroby paliva z biomasy |
Prepravná vzdialenosť |
Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
||||||
|
|
|
Pestovanie |
Spracovanie |
Doprava a distribúcia |
Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív |
Pestovanie |
Spracovanie |
Doprava a distribúcia |
Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív |
|
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 1) |
1 až 500 km |
0,0 |
25,8 |
2,9 |
0,3 |
0,0 |
30,9 |
3,5 |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
0,0 |
25,8 |
2,8 |
0,3 |
0,0 |
30,9 |
3,3 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
0,0 |
25,8 |
4,3 |
0,3 |
0,0 |
30,9 |
5,2 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
0,0 |
25,8 |
7,9 |
0,3 |
0,0 |
30,9 |
9,5 |
0,3 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 2a) |
1 až 500 km |
0,0 |
12,5 |
3,0 |
0,3 |
0,0 |
15,0 |
3,6 |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
0,0 |
12,5 |
2,9 |
0,3 |
0,0 |
15,0 |
3,5 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
0,0 |
12,5 |
4,4 |
0,3 |
0,0 |
15,0 |
5,3 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
0,0 |
12,5 |
8,1 |
0,3 |
0,0 |
15,0 |
9,8 |
0,3 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 3a) |
1 až 500 km |
0,0 |
2,4 |
3,0 |
0,3 |
0,0 |
2,8 |
3,6. |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
0,0 |
2,4 |
2,9 |
0,3 |
0,0 |
2,8 |
3,5 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
0,0 |
2,4 |
4,4 |
0,3 |
0,0 |
2,8 |
5,3 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
0,0 |
2,4 |
8,2 |
0,3 |
0,0 |
2,8 |
9,8 |
0,3 |
|
|
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 1) |
2 500 až 10 000 km |
3,9 |
24,5 |
4,3 |
0,3 |
3,9 |
29,4 |
5,2 |
0,3 |
|
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 2a) |
2 500 až 10 000 km |
5,0 |
10,6 |
4,4 |
0,3 |
5,0 |
12,7 |
5,3 |
0,3 |
|
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 3a) |
2 500 až 10 000 km |
5,3 |
0,3 |
4,4 |
0,3 |
5,3 |
0,4 |
5,3 |
0,3 |
|
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 1) |
1 až 500 km |
3,4 |
24,5 |
2,9 |
0,3 |
3,4 |
29,4 |
3,5 |
0,3 |
|
500 až 10 000 km |
3,4 |
24,5 |
4,3 |
0,3 |
3,4 |
29,4 |
5,2 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
3,4 |
24,5 |
7,9 |
0,3 |
3,4 |
29,4 |
9,5 |
0,3 |
|
|
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 2a) |
1 až 500 km |
4,4 |
10,6 |
3,0 |
0,3 |
4,4 |
12,7 |
3,6 |
0,3 |
|
500 až 10 000 km |
4,4 |
10,6 |
4,4 |
0,3 |
4,4 |
12,7 |
5,3 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
4,4 |
10,6 |
8,1 |
0,3 |
4,4 |
12,7 |
9,8 |
0,3 |
|
|
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 3a) |
1 až 500 km |
4,6 |
0,3 |
3,0 |
0,3 |
4,6 |
0,4 |
3,6 |
0,3 |
|
500 až 10 000 km |
4,6 |
0,3 |
4,4 |
0,3 |
4,6 |
0,4 |
5,3 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
4,6 |
0,3 |
8,2 |
0,3 |
4,6 |
0,4 |
9,8 |
0,3 |
|
|
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 1) |
1 až 500 km |
2,0 |
24,5 |
2,9 |
0,3 |
2,0 |
29,4 |
3,5 |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
2,0 |
24,5 |
4,3 |
0,3 |
2,0 |
29,4 |
5,2 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
2,0 |
24,5 |
7,9 |
0,3 |
2,0 |
29,4 |
9,5 |
0,3 |
|
|
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 2a) |
1 až 500 km |
2,5 |
10,6 |
3,0 |
0,3 |
2,5 |
12,7 |
3,6 |
0,3 |
|
500 až 10 000 km |
2,5 |
10,6 |
4,4 |
0,3 |
2,5 |
12,7 |
5,3 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
2,5 |
10,6 |
8,1 |
0,3 |
2,5 |
12,7 |
9,8 |
0,3 |
|
|
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 3a) |
1 až 500 km |
2,6 |
0,3 |
3,0 |
0,3 |
2,6 |
0,4 |
3,6 |
0,3 |
|
500 až 10 000 km |
2,6 |
0,3 |
4,4 |
0,3 |
2,6 |
0,4 |
5,3 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
2,6 |
0,3 |
8,2 |
0,3 |
2,6 |
0,4 |
9,8 |
0,3 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 1) |
1 až 500 km |
1,1 |
24,8 |
2,9 |
0,3 |
1,1 |
29,8 |
3,5 |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
1,1 |
24,8 |
2,8 |
0,3 |
1,1 |
29,8 |
3,3 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
1,1 |
24,8 |
4,3 |
0,3 |
1,1 |
29,8 |
5,2 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
1,1 |
24,8 |
7,9 |
0,3 |
1,1 |
29,8 |
9,5 |
0,3 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 2a) |
1 až 500 km |
1,4 |
11,0 |
3,0 |
0,3 |
1,4 |
13,2 |
3,6 |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
1,4 |
11,0 |
2,9 |
0,3 |
1,4 |
13,2 |
3,5 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
1,4 |
11,0 |
4,4 |
0,3 |
1,4 |
13,2 |
5,3 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
1,4 |
11,0 |
8,1 |
0,3 |
1,4 |
13,2 |
9,8 |
0,3 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 3a) |
1 až 500 km |
1,4 |
0,8 |
3,0 |
0,3 |
1,4 |
0,9 |
3,6 |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
1,4 |
0,8 |
2,9 |
0,3 |
1,4 |
0,9 |
3,5 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
1,4 |
0,8 |
4,4 |
0,3 |
1,4 |
0,9 |
5,3 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
1,4 |
0,8 |
8,2 |
0,3 |
1,4 |
0,9 |
9,8 |
0,3 |
|
|
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 1) |
1 až 500 km |
0,0 |
14,3 |
2,8 |
0,3 |
0,0 |
17,2 |
3,3 |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
0,0 |
14,3 |
2,7 |
0,3 |
0,0 |
17,2 |
3,2 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
0,0 |
14,3 |
4,2 |
0,3 |
0,0 |
17,2 |
5,0 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
0,0 |
14,3 |
7,7 |
0,3 |
0,0 |
17,2 |
9,2 |
0,3 |
|
|
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 2a) |
1 až 500 km |
0,0 |
6,0 |
2,8 |
0,3 |
0,0 |
7,2 |
3,4 |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
0,0 |
6,0 |
2,7 |
0,3 |
0,0 |
7,2 |
3,3 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
0,0 |
6,0 |
4,2 |
0,3 |
0,0 |
7,2 |
5,1 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
0,0 |
6,0 |
7,8 |
0,3 |
0,0 |
7,2 |
9,3 |
0,3 |
|
|
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 3a) |
1 až 500 km |
0,0 |
0,2 |
2,8 |
0,3 |
0,0 |
0,3 |
3,4 |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
0,0 |
0,2 |
2,7 |
0,3 |
0,0 |
0,3 |
3,3 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
0,0 |
0,2 |
4,2 |
0,3 |
0,0 |
0,3 |
5,1 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
0,0 |
0,2 |
7,8 |
0,3 |
0,0 |
0,3 |
9,3 |
0,3 |
|
Poľnohospodárske reťazce výroby
|
Systém výroby paliva z biomasy |
Prepravná vzdialenosť |
Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
||||||
|
|
|
Pestovanie |
Spracovanie |
Doprava a distribúcia |
Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív |
Pestovanie |
Spracovanie |
Doprava a distribúcia |
Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív |
|
poľnohospodárske zvyšky s hustotou < 0,2 t/m3 |
1 až 500 km |
0,0 |
0,9 |
2,6 |
0,2 |
0,0 |
1,1 |
3,1 |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
0,0 |
0,9 |
6,5 |
0,2 |
0,0 |
1,1 |
7,8 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
0,0 |
0,9 |
14,2 |
0,2 |
0,0 |
1,1 |
17,0 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
0,0 |
0,9 |
28,3 |
0,2 |
0,0 |
1,1 |
34,0 |
0,3 |
|
|
poľnohospodárske zvyšky s hustotou > 0,2 t/m3 |
1 až 500 km |
0,0 |
0,9 |
2,6 |
0,2 |
0,0 |
1,1 |
3,1 |
0,3 |
|
500 až 2 500 km |
0,0 |
0,9 |
3,6 |
0,2 |
0,0 |
1,1 |
4,4 |
0,3 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
0,0 |
0,9 |
7,1 |
0,2 |
0,0 |
1,1 |
8,5 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
0,0 |
0,9 |
13,6 |
0,2 |
0,0 |
1,1 |
16,3 |
0,3 |
|
|
slamové pelety |
1 až 500 km |
0,0 |
5,0 |
3,0 |
0,2 |
0,0 |
6,0 |
3,6 |
0,3 |
|
500 až 10 000 km |
0,0 |
5,0 |
4,6 |
0,2 |
0,0 |
6,0 |
5,5 |
0,3 |
|
|
nad 10 000 km |
0,0 |
5,0 |
8,3 |
0,2 |
0,0 |
6,0 |
10,0 |
0,3 |
|
|
brikety z bagasy |
500 až 10 000 km |
0,0 |
0,3 |
4,3 |
0,4 |
0,0 |
0,4 |
5,2 |
0,5 |
|
nad 10 000 km |
0,0 |
0,3 |
8,0 |
0,4 |
0,0 |
0,4 |
9,5 |
0,5 |
|
|
palmojadrový extrahovaný šrot |
nad 10 000 km |
21,6 |
21,1 |
11,2 |
0,2 |
21,6 |
25,4 |
13,5 |
0,3 |
|
palmojadrový extrahovaný šrot (žiadne emisie CH4 z továrne na spracovanie oleja) |
nad 10 000 km |
21,6 |
3,5 |
11,2 |
0,2 |
21,6 |
4,2 |
13,5 |
0,3 |
Roztriedenie určených hodnôt pre bioplyn na výrobu elektriny
|
Systém výroby paliva z biomasy |
Technológia |
TYPICKÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ] |
URČENÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ] |
|||||||||
|
Pestovanie |
Spracovanie |
Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív |
Doprava |
Kredity na hnoj |
Pestovanie |
Spracovanie |
Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív |
Doprava |
Kredity na hnoj |
|||
|
vlhký hnoj (1) |
situácia 1 |
otvorený digestát |
0,0 |
69,6 |
8,9 |
0,8 |
– 107,3 |
0,0 |
97,4 |
12,5 |
0,8 |
– 107,3 |
|
uzavretý digestát |
0,0 |
0,0 |
8,9 |
0,8 |
– 97,6 |
0,0 |
0,0 |
12,5 |
0,8 |
– 97,6 |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
0,0 |
74,1 |
8,9 |
0,8 |
– 107,3 |
0,0 |
103,7 |
12,5 |
0,8 |
– 107,3 |
|
|
uzavretý digestát |
0,0 |
4,2 |
8,9 |
0,8 |
– 97,6 |
0,0 |
5,9 |
12,5 |
0,8 |
– 97,6 |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
0,0 |
83,2 |
8,9 |
0,9 |
– 120,7 |
0,0 |
116,4 |
12,5 |
0,9 |
– 120,7 |
|
|
uzavretý digestát |
0,0 |
4,6 |
8,9 |
0,8 |
– 108,5 |
0,0 |
6,4 |
12,5 |
0,8 |
– 108,5 |
||
|
celá rastlina kukurice (2) |
situácia 1 |
otvorený digestát |
15,6 |
13,5 |
8,9 |
0,0 (3) |
— |
15,6 |
18,9 |
12,5 |
0,0 |
— |
|
uzavretý digestát |
15,2 |
0,0 |
8,9 |
0,0 |
— |
15,2 |
0,0 |
12,5 |
0,0 |
— |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
15,6 |
18,8 |
8,9 |
0,0 |
— |
15,6 |
26,3 |
12,5 |
0,0 |
— |
|
|
uzavretý digestát |
15,2 |
5,2 |
8,9 |
0,0 |
— |
15,2 |
7,2 |
12,5 |
0,0 |
— |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
17,5 |
21,0 |
8,9 |
0,0 |
— |
17,5 |
29,3 |
12,5 |
0,0 |
— |
|
|
uzavretý digestát |
17,1 |
5,7 |
8,9 |
0,0 |
— |
17,1 |
7,9 |
12,5 |
0,0 |
— |
||
|
biologický odpad |
situácia 1 |
otvorený digestát |
0,0 |
21,8 |
8,9 |
0,5 |
— |
0,0 |
30,6 |
12,5 |
0,5 |
— |
|
uzavretý digestát |
0,0 |
0,0 |
8,9 |
0,5 |
— |
0,0 |
0,0 |
12,5 |
0,5 |
— |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
0,0 |
27,9 |
8,9 |
0,5 |
— |
0,0 |
39,0 |
12,5 |
0,5 |
— |
|
|
uzavretý digestát |
0,0 |
5,9 |
8,9 |
0,5 |
— |
0,0 |
8,3 |
12,5 |
0,5 |
— |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
0,0 |
31,2 |
8,9 |
0,5 |
— |
0,0 |
43,7 |
12,5 |
0,5 |
— |
|
|
uzavretý digestát |
0,0 |
6,5 |
8,9 |
0,5 |
— |
0,0 |
9,1 |
12,5 |
0,5 |
— |
||
|
(1)
Hodnoty pre výrobu bioplynu z hnoja zahŕňajú negatívne emisie pochádzajúce z úspory emisií pri nakladaní s čerstvým hnojom. Vychádza sa z toho, že hodnota esca sa rovná – 45 g CO2ekv/MJ hnoja použitého pri anaeróbnej digescii.
(2)
Celá rastlina kukurice je kukurica, ktorá bola pozberaná ako krmivo a silážovaná na konzerváciu.
(3)
Doprava poľnohospodárskych surovín do transformačného zariadenia je podľa metodiky uvedenej v správe Komisie z 25. februára 2010 o požiadavkách trvalej udržateľnosti na používanie zdrojov tuhej a plynnej biomasy pri výrobe elektriny, tepla a chladu zahrnutá v hodnote „pestovanie“. Hodnota dopravy kukuričnej siláže predstavuje 0,4 g CO2ekv/MJ bioplynu. |
||||||||||||
Roztriedenie určených hodnôt pre biometán
|
Systém výroby biometánu |
Technologická možnosť |
TYPICKÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ] |
URČENÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ] |
|||||||||||
|
Pestovanie |
Spracovanie |
Úprava |
Doprava |
Kompresia na čerpacej stanici |
Kredity na hnoj |
Pestovanie |
Spracovanie |
Úprava |
Doprava |
Kompresia na čerpacej stanici |
Kredity na hnoj |
|||
|
vlhký hnoj |
otvorený digestát |
bez spaľovania odpadových plynov |
0,0 |
84,2 |
19,5 |
1,0 |
3,3 |
– 124,4 |
0,0 |
117,9 |
27,3 |
1,0 |
4,6 |
– 124,4 |
|
so spaľovaním odpadových plynov |
0,0 |
84,2 |
4,5 |
1,0 |
3,3 |
– 124,4 |
0,0 |
117,9 |
6,3 |
1,0 |
4,6 |
– 124,4 |
||
|
uzavretý digestát |
bez spaľovania odpadových plynov |
0,0 |
3,2 |
19,5 |
0,9 |
3,3 |
– 111,9 |
0,0 |
4,4 |
27,3 |
0,9 |
4,6 |
– 111,9 |
|
|
so spaľovaním odpadových plynov |
0,0 |
3,2 |
4,5 |
0,9 |
3,3 |
– 111,9 |
0,0 |
4,4 |
6,3 |
0,9 |
4,6 |
– 111,9 |
||
|
celá rastlina kukurice |
otvorený digestát |
bez spaľovania odpadových plynov |
18,1 |
20,1 |
19,5 |
0,0 |
3,3 |
— |
18,1 |
28,1 |
27,3 |
0,0 |
4,6 |
— |
|
so spaľovaním odpadových plynov |
18,1 |
20,1 |
4,5 |
0,0 |
3,3 |
— |
18,1 |
28,1 |
6,3 |
0,0 |
4,6 |
— |
||
|
uzavretý digestát |
bez spaľovania odpadových plynov |
17,6 |
4,3 |
19,5 |
0,0 |
3,3 |
— |
17,6 |
6,0 |
27,3 |
0,0 |
4,6 |
— |
|
|
so spaľovaním odpadových plynov |
17,6 |
4,3 |
4,5 |
0,0 |
3,3 |
— |
17,6 |
6,0 |
6,3 |
0,0 |
4,6 |
— |
||
|
biologický odpad |
otvorený digestát |
bez spaľovania odpadových plynov |
0,0 |
30,6 |
19,5 |
0,6 |
3,3 |
— |
0,0 |
42,8 |
27,3 |
0,6 |
4,6 |
— |
|
so spaľovaním odpadových plynov |
0,0 |
30,6 |
4,5 |
0,6 |
3,3 |
— |
0,0 |
42,8 |
6,3 |
0,6 |
4,6 |
— |
||
|
uzavretý digestát |
bez spaľovania odpadových plynov |
0,0 |
5,1 |
19,5 |
0,5 |
3,3 |
— |
0,0 |
7,2 |
27,3 |
0,5 |
4,6 |
— |
|
|
so spaľovaním odpadových plynov |
0,0 |
5,1 |
4,5 |
0,5 |
3,3 |
— |
0,0 |
7,2 |
6,3 |
0,5 |
4,6 |
— |
||
D. CELKOVÉ TYPICKÉ A URČENÉ HODNOTY PRE REŤAZCE VÝROBY PALÍV Z BIOMASY
|
Systém výroby paliva z biomasy |
Prepravná vzdialenosť |
Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
drevené triesky z lesných zvyškov |
1 až 500 km |
5 |
6 |
|
500 až 2 500 km |
7 |
9 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
12 |
15 |
|
|
nad 10 000 km |
22 |
27 |
|
|
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus) |
2 500 až 10 000 km |
16 |
18 |
|
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením) |
1 až 500 km |
8 |
9 |
|
500 až 2 500 km |
10 |
11 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
15 |
18 |
|
|
nad 10 000 km |
25 |
30 |
|
|
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia) |
1 až 500 km |
6 |
7 |
|
500 až 2 500 km |
8 |
10 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
14 |
16 |
|
|
nad 10 000 km |
24 |
28 |
|
|
drevené triesky z kmeňového dreva |
1 až 500 km |
5 |
6 |
|
500 až 2 500 km |
7 |
8 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
12 |
15 |
|
|
nad 10 000 km |
22 |
27 |
|
|
drevené triesky z priemyselných zvyškov |
1 až 500 km |
4 |
5 |
|
500 až 2 500 km |
6 |
7 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
11 |
13 |
|
|
nad 10 000 km |
21 |
25 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 1) |
1 až 500 km |
29 |
35 |
|
500 až 2 500 km |
29 |
35 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
30 |
36 |
|
|
nad 10 000 km |
34 |
41 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 2a) |
1 až 500 km |
16 |
19 |
|
500 až 2 500 km |
16 |
19 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
17 |
21 |
|
|
nad 10 000 km |
21 |
25 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 3a) |
1 až 500 km |
6 |
7 |
|
500 až 2 500 km |
6 |
7 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
7 |
8 |
|
|
nad 10 000 km |
11 |
13 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 1) |
2 500 až 10 000 km |
33 |
39 |
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 2a) |
2 500 až 10 000 km |
20 |
23 |
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 3a) |
2 500 až 10 000 km |
10 |
11 |
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 1) |
1 až 500 km |
31 |
37 |
|
500 až 10 000 km |
32 |
38 |
|
|
nad 10 000 km |
36 |
43 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 2a) |
1 až 500 km |
18 |
21 |
|
500 až 10 000 km |
20 |
23 |
|
|
nad 10 000 km |
23 |
27 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 3a) |
1 až 500 km |
8 |
9 |
|
500 až 10 000 km |
10 |
11 |
|
|
nad 10 000 km |
13 |
15 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 1) |
1 až 500 km |
30 |
35 |
|
500 až 10 000 km |
31 |
37 |
|
|
nad 10 000 km |
35 |
41 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 2a) |
1 až 500 km |
16 |
19 |
|
500 až 10 000 km |
18 |
21 |
|
|
nad 10 000 km |
21 |
25 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 3a) |
1 až 500 km |
6 |
7 |
|
500 až 10 000 km |
8 |
9 |
|
|
nad 10 000 km |
11 |
13 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 1) |
1 až 500 km |
29 |
35 |
|
500 až 2 500 km |
29 |
34 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
30 |
36 |
|
|
nad 10 000 km |
34 |
41 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 2a) |
1 až 500 km |
16 |
18 |
|
500 až 2 500 km |
15 |
18 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
17 |
20 |
|
|
nad 10 000 km |
21 |
25 |
|
|
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 3a) |
1 až 500 km |
5 |
6 |
|
500 až 2 500 km |
5 |
6 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
7 |
8 |
|
|
nad 10 000 km |
11 |
12 |
|
|
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 1) |
1 až 500 km |
17 |
21 |
|
500 až 2 500 km |
17 |
21 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
19 |
23 |
|
|
nad 10 000 km |
22 |
27 |
|
|
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 2a) |
1 až 500 km |
9 |
11 |
|
500 až 2 500 km |
9 |
11 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
10 |
13 |
|
|
nad 10 000 km |
14 |
17 |
|
|
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 3a) |
1 až 500 km |
3 |
4 |
|
500 až 2 500 km |
3 |
4 |
|
|
2 500 až 10 000 |
5 |
6 |
|
|
nad 10 000 km |
8 |
10 |
Situácia 1 sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kotol na zemný plyn. Procesná elektrina sa nakupuje zo siete.
Situácia 2a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kotol zásobovaný drevenými trieskami. Procesná elektrina sa nakupuje zo siete.
Situácia 3a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky tepla a elektriny do zariadenia na výrobu peliet používa kombinovaná výroba elektriny a tepla zásobovaná drevenými trieskami.
|
Systém výroby paliva z biomasy |
Prepravná vzdialenosť |
Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
poľnohospodárske zvyšky s hustotou < 0,2 t/m3 (1) |
1 až 500 km |
4 |
4 |
|
500 až 2 500 km |
8 |
9 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
15 |
18 |
|
|
nad 10 000 km |
29 |
35 |
|
|
poľnohospodárske zvyšky s hustotou > 0,2 t/m3 (2) |
1 až 500 km |
4 |
4 |
|
500 až 2 500 km |
5 |
6 |
|
|
2 500 až 10 000 km |
8 |
10 |
|
|
nad 10 000 km |
15 |
18 |
|
|
slamové pelety |
1 až 500 km |
8 |
10 |
|
500 až 10 000 km |
10 |
12 |
|
|
nad 10 000 km |
14 |
16 |
|
|
brikety z bagasy |
500 až 10 000 km |
5 |
6 |
|
nad 10 000 km |
9 |
10 |
|
|
palmojadrový extrahovaný šrot |
nad 10 000 km |
54 |
61 |
|
palmojadrový extrahovaný šrot (žiadne emisie CH4 z továrne na spracovanie oleja) |
nad 10 000 km |
37 |
40 |
|
(1)
Táto skupina materiálov zahŕňa poľnohospodárske zvyšky s nízkou objemovou hmotnosťou a obsahuje materiály, ako napríklad balíky slamy, ovsené šupky, ryžové plevy, bagasové balíky z cukrovej trstiny (neúplný zoznam).
(2)
Táto skupina poľnohospodárskych zvyškov s vyššou objemovou hmotnosťou zahŕňa materiály, ako napríklad kukuričné klasy, škrupiny orechov, šupky sójových bôbov, škrupiny palmových jadier (neúplný zoznam). |
|||
Typické a určené hodnoty – bioplyn na elektrinu
|
Systém výroby bioplynu |
Technologická možnosť |
Typická hodnota |
Určená hodnota |
|
|
Emisie skleníkových plynov (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov (g CO2ekv/MJ) |
|||
|
bioplyn na elektrinu z vlhkého hnoja |
situácia 1 |
otvorený digestát (1) |
– 28 |
3 |
|
uzavretý digestát (2) |
– 88 |
– 84 |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
– 23 |
10 |
|
|
uzavretý digestát |
– 84 |
– 78 |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
– 28 |
9 |
|
|
uzavretý digestát |
– 94 |
– 89 |
||
|
bioplyn na elektrinu z celej rastliny kukurice |
situácia 1 |
otvorený digestát |
38 |
47 |
|
uzavretý digestát |
24 |
28 |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
43 |
54 |
|
|
uzavretý digestát |
29 |
35 |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
47 |
59 |
|
|
uzavretý digestát |
32 |
38 |
||
|
bioplyn na elektrinu z biologického odpadu |
situácia 1 |
otvorený digestát |
31 |
44 |
|
uzavretý digestát |
9 |
13 |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
37 |
52 |
|
|
uzavretý digestát |
15 |
21 |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
41 |
57 |
|
|
uzavretý digestát |
16 |
22 |
||
|
(1)
Otvoreným skladovaním digestátu vznikajú ďalšie emisie metánu, ktoré sa menia v závislosti od poveternostných podmienok, substrátu a účinnosti digescie. Pri týchto výpočtoch sa použijú množstvá, ktoré sa rovnajú 0,05 MJ CH4/MJ bioplynu pri hnoji, 0,035 MJ CH4/MJ bioplynu pri kukurici a 0,01 MJ CH4/MJ bioplynu pri biologickom odpade.
(2)
Uzavreté skladovanie znamená, že digestát, ktorý vznikol procesom digescie, je uložený v plynotesnej nádrži a dodatočný bioplyn vznikajúci pri skladovaní sa považuje za bioplyn získaný na výrobu dodatočnej elektriny alebo biometánu. |
||||
Typické a určené hodnoty pre biometán
|
Systém výroby biometánu |
Technologická možnosť |
Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
biometán z vlhkého hnoja |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov (1) |
– 20 |
22 |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov (2) |
– 35 |
1 |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
– 88 |
– 79 |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
– 103 |
– 100 |
|
|
biometán z celej rastliny kukurice |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
58 |
73 |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
43 |
52 |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
41 |
51 |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
26 |
30 |
|
|
biometán z biologického odpadu |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
51 |
71 |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
36 |
50 |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
25 |
35 |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
10 |
14 |
|
|
(1)
Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), tlaková vypierka vodou (PWS), membrány, kryogénna úprava a organická fyzikálna vypierka (OPS). Zahŕňa emisie vo výške 0,03 MJ CH4/MJ biometánu pre emisie metánu v odpadových plynoch.
(2)
Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: tlaková vypierka vodou (PWS), ak sa voda recykluje, adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), chemická vypierka, organická fyzikálna vypierka (OPS), membrány a kryogénna úprava. Pri tejto kategórii sa neráta so žiadnymi emisiami metánu (metán, ak je prítomný, sa v odpadových plynoch spáli). |
|||
Typické a určené hodnoty – bioplyn na elektrinu – zmesi hnoja a kukurice: Emisie skleníkových plynov s podielmi na základe čerstvej hmotnosti
|
Systém výroby bioplynu |
Technologické možnosti |
Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ) |
Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ) |
|
|
hnoj – kukurica 80 % – 20 % |
situácia 1 |
otvorený digestát |
17 |
33 |
|
uzavretý digestát |
– 12 |
– 9 |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
22 |
40 |
|
|
uzavretý digestát |
– 7 |
– 2 |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
23 |
43 |
|
|
uzavretý digestát |
– 9 |
– 4 |
||
|
hnoj – kukurica 70 % – 30 % |
situácia 1 |
otvorený digestát |
24 |
37 |
|
uzavretý digestát |
0 |
3 |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
29 |
45 |
|
|
uzavretý digestát |
4 |
10 |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
31 |
48 |
|
|
uzavretý digestát |
4 |
10 |
||
|
hnoj – kukurica 60 % – 40 % |
situácia 1 |
otvorený digestát |
28 |
40 |
|
uzavretý digestát |
7 |
11 |
||
|
situácia 2 |
otvorený digestát |
33 |
47 |
|
|
uzavretý digestát |
12 |
18 |
||
|
situácia 3 |
otvorený digestát |
36 |
52 |
|
|
uzavretý digestát |
12 |
18 |
||
Poznámky:
Situácia 1 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých elektrinu a teplo potrebné v danom procese dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Situácia 2 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. V niektorých členských štátoch nemôžu hospodárske subjekty žiadať dotácie na hrubú výrobu, a pravdepodobnejšou konfiguráciou je teda situácia 1.
Situácia 3 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva kotol na bioplyn. Táto situácia sa týka niektorých zariadení, pri ktorých nie je motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla na mieste a kde sa predáva bioplyn (avšak bez úpravy na biometán).
Typické a určené hodnoty – biometán – zmesi hnoja a kukurice: Emisie skleníkových plynov s podielmi na základe čerstvej hmotnosti
|
Systém výroby biometánu |
Technologické možnosti |
Typická hodnota |
Určená hodnota |
|
(g CO2ekv/MJ) |
(g CO2ekv/MJ) |
||
|
hnoj – kukurica 80 % – 20 % |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
32 |
57 |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
17 |
36 |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
– 1 |
9 |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
– 16 |
– 12 |
|
|
hnoj – kukurica 70 % – 30 % |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
41 |
62 |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
26 |
41 |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
13 |
22 |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
– 2 |
1 |
|
|
hnoj – kukurica 60 % – 40 % |
otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
46 |
66 |
|
otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
31 |
45 |
|
|
uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov |
22 |
31 |
|
|
uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov |
7 |
10 |
V prípade biometánu, ktorý sa používa ako palivo v doprave vo forme stlačeného biometánu, je potrebné k typickým hodnotám pripočítať hodnotu 3,3 g CO2ekv/MJ biometánu a k určeným hodnotám hodnotu 4,6 g CO2ekv/MJ biometánu.
PRÍLOHA VII
ZAPOČÍTANIE ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV POUŽÍVANEJ NA VYKUROVANIE A CHLADENIE
ČASŤ A: ZAPOČÍTANIE ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV Z TEPELNÝCH ČERPADIEL POUŽÍVANEJ NA VYKUROVANIE
Množstvo aerotermálnej, geotermálnej alebo hydrotermálnej energie zachytenej tepelnými čerpadlami, ktorá sa má považovať za energiu z obnoviteľných zdrojov na účely tejto smernice, ERES, sa vypočíta podľa tohto vzorca:
ERES = Qusable * (1 – 1/SPF)
kde
|
– |
Qusable |
= |
odhadované celkové použiteľné teplo dodané tepelnými čerpadlami, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 7 ods. 4, uplatňované takto: zohľadnia sa len tepelné čerpadlá, pri ktorých SPF > 1,15 * 1/η, |
|
– |
SPF |
= |
odhadovaný priemerný sezónny výkonnostný faktor pre tieto tepelné čerpadlá, |
|
– |
η |
= |
pomer medzi celkovou hrubou výrobou elektriny a primárnou energetickou spotrebou na výrobu elektriny, ktorý sa vypočíta ako priemer EÚ podľa údajov Eurostatu. |
ČASŤ B: ZAPOČÍTANIE ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV POUŽÍVANEJ NA CHLADENIE
1. VYMEDZENIE POJMOV
Pri výpočte energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„chladenie“ je odoberanie tepla z uzavretého alebo vnútorného priestoru (pohodová aplikácia) alebo z procesu s cieľom znížiť teplotu priestoru alebo procesu na stanovenú teplotu, alebo udržiavať ju na tejto teplote (nastavená hodnota); v prípade chladiacich systémov sa odoberané teplo vypúšťa do okolitého vzduchu, okolitej vody alebo pôdy, ktoré ho absorbujú, pričom prostredie (vzduch, pôda a voda) pôsobí ako pohlcovač odoberaného tepla, a teda funguje ako zdroj chladu;
„chladiaci systém“ je zostava komponentov, ktorá sa skladá zo systému na odoberanie tepla, z jedného alebo niekoľkých chladiacich zariadení a systému na vypúšťanie tepla, doplnených v prípade aktívneho chladenia o chladiace médium vo forme tekutiny, ktoré spolupracujú pri vytváraní stanoveného prenosu tepla, a tým zabezpečuje požadovanú teplotu;
v prípade chladenia priestorov môže byť chladiacim systémom buď systém voľného chladenia, alebo chladiaci systém so zabudovaným zariadením na výrobu chladu, pričom chladenie je jednou z primárnych funkcií systému;
v prípade priemyselného chladenia má chladiaci systém zabudované zariadenie na výrobu chladu, pričom chladenie je jednou z primárnych funkcií systému;
„voľné chladenie“ je chladiaci systém využívajúci prirodzený zdroj chladu na odoberanie tepla z priestoru alebo procesu, ktorý sa má ochladzovať, a to prostredníctvom prepravy kvapaliny (kvapalín) pomocou čerpadla (čerpadiel) a/alebo ventilátora (ventilátorov), a ktorý si nevyžaduje použitie zariadenia na výrobu chladu;
„zariadenie na výrobu chladu“ je časť chladiaceho systému, ktorá prostredníctvom parného kompresorového obehu, sorpčného cyklu alebo iného termodynamického cyklu produkuje teplotný rozdiel umožňujúci odoberanie tepla z priestoru alebo procesu, ktorý sa má ochladzovať, a ktorá sa používa, keď zdroj chladu nie je dostupný alebo dostatočný;
„aktívne chladenie“ je odstraňovanie tepla z priestoru alebo procesu, na ktoré je potrebný energetický vstup na uspokojenie dopytu po chladení, ktorý sa používa, keď je prirodzený tok energie nedostupný alebo nedostatočný a môže existovať so zariadením na výrobu chladu alebo bez neho;
„pasívne chladenie“ je odstraňovanie tepla prirodzeným tokom energie vedením, konvekciou, sálaním alebo prenosom hmoty bez potreby pohybu chladiacej kvapaliny na odoberanie a vypúšťanie tepla alebo vyrábania nižšej teploty pomocou zariadenia na výrobu chladu vrátane znižovania potreby chladenia konštrukčnými prvkami budovy, ako sú izolácia budovy, zelená strecha, vegetačná stena, tienenie alebo zvýšenie objemu budovy, vetraním alebo použitím pohodových ventilátorov;
„vetranie“ je prirodzený alebo nútený pohyb vzduchu na vpustenie okolitého vzduchu do priestoru s cieľom zabezpečiť primeranú kvalitu vnútorného vzduchu vrátane teploty;
„pohodový ventilátor“ je výrobok, ktorý obsahuje zostavu ventilátora a elektromotora na pohyb vzduchu a poskytovanie pohodlia v lete zvýšením rýchlosti prúdenia vzduchu okolo ľudského tela, čím vzniká tepelný pocit chladu;
„množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie“ je dodávka chladu, ktorý bol vyrobený pri stanovenej energetickej efektívnosti vyjadrenej ako sezónny výkonnostný faktor vypočítaný v primárnej energii;
„pohlcovač tepla“ alebo „zdroj chladu“ je vonkajšie prirodzené médium, do ktorého sa prenáša teplo odobrané z priestoru alebo procesu; môže to byť okolitý vzduch, okolitá voda vo forme prírodných alebo umelých vodných útvarov a geotermálne útvary pod povrchom pevnej zeme;
„systém na odoberanie tepla“ je zariadenie, ktoré odstraňuje teplo z priestoru alebo procesu, ktorý sa má ochladzovať, ako je napríklad výparník v parnom kompresorovom obehu;
„chladiace zariadenie“ je zariadenie určené na vykonávanie aktívneho chladenia;
„systém na vypúšťanie tepla“ je zariadenie, v ktorom dochádza ku konečnému prenosu tepla z chladiaceho média do pohlcovača tepla, ako je kondenzátor vzduch-chladivo vo vzduchom chladenom parnom kompresorovom obehu;
„energetický vstup“ je energia potrebná na prepravu kvapaliny (voľné chladenie) alebo energia potrebná na prepravu kvapaliny a pohon zariadenia na výrobu chladu (aktívne chladenie so zariadením na výrobu chladu);
„diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme vychladených kvapalín z centrálnych alebo decentralizovaných zdrojov výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viaceré miesta, ktorá je určená na chladenie priestorov alebo procesov;
„primárny sezónny výkonnostný faktor“ je metrika účinnosti konverzie primárnej energie chladiaceho systému;
„ekvivalentné hodiny prevádzky pri plnom zaťažení“ je počet hodín, počas ktorých sa chladiaci systém prevádzkuje pri plnom zaťažení na výrobu množstva chladu, ktoré systém skutočne vyrobí počas roka, ale pri rôznom zaťažení;
„dennostupne na chladenie“ sú klimatické hodnoty vypočítané pri základnej hodnote 18 °C, ktoré sa používajú ako vstupná hodnota na určenie ekvivalentných hodín prevádzky pri plnom zaťažení.
2. ROZSAH PÔSOBNOSTI
Pri výpočte množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie členské štáty započítajú aktívne chladenie vrátane diaľkového chladenia, a to bez ohľadu na to, či sa používa voľné chladenie alebo zariadenie na výrobu chladu.
Členské štáty nezapočítajú:
pasívne chladenie, aj keď v prípad, že sa odvetrávaný vzduch používa ako médium na prepravu tepla na chladenie, zodpovedajúca dodávka chladu, ktorý sa môže dodávať buď zo zariadenia na výrobu chladu alebo voľným chladením, je súčasťou výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov;
tieto technológie alebo procesy chladenia:
chladenie v dopravných prostriedkoch ( 23 );
chladiace systémy, ktorých primárnou funkciou je vyrábať alebo skladovať materiály podliehajúce skaze pri stanovených teplotách (chladenie a mrazenie);
chladiace systémy s nastavenými hodnotami teploty chladenia priestorov alebo priemyselného chladenia nižšími ako 2 °C;
chladiace systémy s nastavenými hodnotami teploty chladenia priestorov alebo priemyselného chladenia vyššími ako 30 °C;
chladenie odpadového tepla vznikajúceho z výroby energie, priemyselných procesov a terciárneho sektora (odpadové teplo) ( 24 );
energia používaná na chladenie v elektrárňach, pri výrobe cementu, železa a ocele, v čistiarňach odpadových vôd, zariadeniach informačných technológií (ako sú dátové strediská), zariadeniach na prenos a distribúciu energie a dopravných infraštruktúrach.
Členské štáty môžu z výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov vylúčiť viac kategórií chladiacich systémov s cieľom zachovať prirodzené zdroje chladu v konkrétnych zemepisných oblastiach z dôvodov ochrany životného prostredia. Príkladom je ochrana riek alebo jazier pred prehriatím.
3. METODIKA ZAPOČÍTANIA ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV NA INDIVIDUÁLNE A DIAĽKOVÉ CHLADENIE
Za systémy vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov sa považujú iba chladiace systémy prevádzkované nad minimálnou požiadavkou efektívnosti vyjadrenou ako primárny sezónny výkonnostný faktor (SPFp) v oddiele 3.2 druhom odseku.
3.1. Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie
Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie (ERES-C) sa vypočíta podľa tohto vzorca:
kde:
je množstvo tepla vypusteného do okolitého vzduchu, okolitej vody alebo pôdy chladiacim systémom (
25
);
E INPUT je energetická spotreba chladiaceho systému vrátane energetickej spotreby pomocných systémov pre merané systémy, ako je diaľkové chladenie;
je energia na chladenie dodávaná chladiacim systémom (
26
);
je vymedzený na úrovni chladiaceho systému ako podiel dodávky chladu, ktorý možno považovať za vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie podľa požiadaviek SPF, pričom sa vyjadruje ako percentuálny podiel. SPF sa stanovuje bez zohľadnenia distribučných strát. V prípade diaľkového chladenia to znamená, že SPF sa stanovuje za zariadenie na výrobu chladu alebo na úrovni systému voľného chladenia. V prípade chladiacich systémov, kde sa môže používať štandardný SPF, sa koeficienty F(1) a F(2) podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2016/2281 (
27
) a súvisiaceho oznámenia Komisie (
28
) nepoužívajú ako korekčné koeficienty.
V prípade chladenia poháňaného na 100 % teplom z obnoviteľných zdrojov (absorpcia a adsorpcia) by sa dodávka chladenia mala považovať za plne obnoviteľnú.
Kroky výpočtu potrebné pre a sú vysvetlené v oddieloch 3.2 až 3.4.
3.2.
Výpočet podielu sezónneho výkonnostného faktora, ktorý sa posudzuje ako energia z obnoviteľných zdrojov –
s
SPF
je podiel dodávky chladu, ktorý sa môže započítať ako vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie. 
sa zvyšuje s narastajúcimi hodnotami SPFp. SPFp (
29
) sa vymedzuje tak, ako je uvedené v nariadení Komisie (EÚ) 2016/2281 a nariadení Komisie (EÚ) č. 206/2012 (
30
), a to s tou výnimkou, že určený koeficient primárnej energie elektriny bol aktualizovaný na 2,1 v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2012/27/EÚ [zmenenej smernicou (EÚ) 2018/2002 (
31
)]. Uplatňujú sa hraničné podmienky z normy EN14511.
Minimálna požiadavka na efektívnosť chladiaceho systému vyjadrená v primárnom sezónnom výkonnostnom faktore musí byť aspoň 1,4 (SPFpLOW
). Aby hodnota bola 100 %, musí byť minimálna požiadavka na efektívnosť chladiaceho systému aspoň 6 (SPFpHIGH
). Pre všetky ostatné chladiace systémy sa použije tento výpočet:
je efektívnosť chladiaceho systému vyjadrená ako primárny sezónny výkonnostný faktor.
je minimálny sezónny výkonnostný faktor vyjadrený v primárnej energii a založený na efektívnosti štandardných chladiacich systémov (minimálne požiadavky na ekodizajn).
je horný prah sezónneho výkonnostného faktora vyjadrený v primárnej energii a založený na najlepších postupoch pre voľné chladenie používané pri diaľkovom chladení (
32
).
3.3. Výpočet množstva energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie použitím štandardného a nameraného SPFp
Štandardné a namerané SPF
Pre elektrické zariadenia na výrobu chladu kompresiou pár a zariadenie na výrobu chladu kompresiou pár poháňané spaľovacím motorom sú k dispozícii štandardizované hodnoty SPF z dôvodu požiadaviek na ekodizajn v nariadeniach (EÚ) č. 206/2012 a (EÚ) 2016/2281. Hodnoty sú k dispozícii pre tieto zariadenia na výrobu chladu do 2 MW pre pohodové chladenie a do 1,5 MW pre priemyselné chladenie. Ďalšie štandardné hodnoty pre technológie a rozsah výkonu nie sú k dispozícii. Pokiaľ ide o diaľkové chladenie, štandardné hodnoty nie sú k dispozícii, ale používajú sa merania, ktoré sú k dispozícii; umožňujú vypočítať hodnoty SPF prinajmenšom na ročnom základe.
Na výpočet množstva chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov sa môžu používať štandardné hodnoty SPF, ak sú k dispozícii. Ak nie sú k dispozícii štandardné hodnoty, alebo meranie je štandardnou praxou, používajú sa namerané hodnoty SPF oddelené prahmi výkonu chladenia. Pre zariadenia na výrobu chladu s výkonom chladenia nižším ako 1,5 MW možno používať štandardný SPF, zatiaľ čo nameraný SPF sa musí používať v prípade diaľkového chladenia, zariadení na výrobu chladu s výkonom chladenia vyšším alebo rovným 1,5 MW a zariadení na výrobu chladu, pre ktoré nie sú k dispozícii štandardné hodnoty.
Okrem toho sa pre všetky chladiace systémy bez štandardného SPF, ktoré zahŕňajú všetky riešenia s voľným chladením a teplom aktivované zariadenia na výrobu chladu, musí stanoviť nameraný SPF, aby bolo možné využívať metodiku výpočtu pre chladenie s využitím energie z obnoviteľných zdrojov.
Vymedzenie štandardných hodnôt SPF
Hodnoty SPF sa vyjadrujú ako primárna energetická efektívnosť vypočítaná použitím faktorov primárnej energie podľa nariadenia (EÚ) 2016/2281 na určenie efektívnosti chladenia priestoru pre rôzne druhy zariadení na výrobu chladu ( 33 ). Faktor primárnej energie v nariadení (EÚ) 2016/2281 sa vypočíta ako 1/η, kde η je priemerný pomer celkovej hrubej výroby elektriny k primárnej energetickej spotrebe na výrobu elektriny v celej EÚ. So zmenou určeného faktora primárnej energie pre elektrinu, ktorý sa nazýva koeficient v bode 1 prílohy k smernici (EÚ) 2018/2002, ktorým sa mení poznámka pod čiarou č. 3 v prílohe IV k smernici 2012/27/EÚ, sa pri výpočte hodnôt SPF koeficient primárnej energie 2,5 v nariadení (EÚ) 2016/2281 nahrádza koeficientom 2,1.
Keď sa nosiče primárnej energie, ako sú teplo alebo plyn, používajú ako energetický vstup na pohon zariadenia na výrobu chladu, určený koeficient primárnej energie (1/η) je 1, čo vyjadruje nedostatočnú transformáciu energie η = 1.
Štandardné prevádzkové podmienky a ďalšie parametre potrebné na stanovenie SPF sú vymedzené v nariadení (EÚ) 2016/2281 a nariadení (EÚ) č. 206/2012, a to v závislosti od kategórie zariadenia na výrobu chladu. Hraničné podmienky sú vymedzené v norme EN14511.
Pre reverzibilné zariadenia na výrobu chladu (reverzibilné tepelné čerpadlá), ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/2281, pretože na ich funkciu vykurovania sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 813/2013 ( 34 ) vzhľadom na požiadavky na ekodizajn tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru a kombinovaných tepelných zdrojov, sa používa rovnaký výpočet SPF, ktorý je vymedzený pre podobné nereverzibilné zariadenia na výrobu chladu v nariadení (EÚ) 2016/2281.
Napríklad pre elektrické zariadenia na výrobu chladu kompresiou pary sa SPFp vymedzuje takto (index p sa používa na objasnenie, že SPF je vymedzený z hľadiska primárnej energie):
kde:
F(1) a F(2) sú korekčné koeficienty podľa nariadenia (EÚ) 2016/2281 a súvisiaceho oznámenia Komisie. Tieto koeficienty sa v nariadení (EÚ) 2016/2281 nevzťahujú na priemyselné chladenie, keďže sa priamo používa metrika koncovej energie SEPR. Ak neexistujú upravené hodnoty, na konverziu SEPR sa používajú rovnaké hodnoty, aké sa použili na konverziu SEER.
Hraničné podmienky SPF
Na vymedzenie SPF zariadenia na výrobu chladu sa používajú hraničné podmienky SPF vymedzené v nariadení (EÚ) 2016/2281 a v nariadení (EÚ) č. 206/2012. V prípade zariadení na výrobu chladu voda-vzduch a voda-voda je energetický vstup, ktorý je potrebný na sprístupnenie zdroja chladu, zahrnutý prostredníctvom korekčného koeficienta F(2). Hraničné podmienky SPF sú znázornené na obrázku 1. Tieto hraničné podmienky sa uplatňujú na všetky chladiace systémy, či už ide o systémy voľného chladenia alebo systémy obsahujúce zariadenia na výrobu chladu.
Tieto hraničné podmienky sa podobajú podmienkam pre tepelné čerpadlá (používané v režime vykurovania) v rozhodnutí Komisie 2013/114/EÚ ( 36 ). Rozdiel je v tom, že v prípade tepelných čerpadiel sa pri vyhodnocovaní SPF nezohľadňuje spotreba elektriny zodpovedajúca vlastnej spotrebe energie (režim vypnutia termostatu, pohotovostný režim, režim vypnutia, režim ohrevu kľukovej skrine). Keďže sa však v prípade chladenia budú používať tak štandardné hodnoty SPF, ako aj namerané SPF, a vzhľadom na skutočnosť, že v nameranej hodnote SPF sa zohľadňuje vlastná spotreba, je potrebné v oboch situáciách započítať vlastnú spotrebu energie.
V prípade diaľkového chladenia sa do odhadu SPF nezahŕňajú straty chladu v distribúcii a spotreba elektriny distribučného čerpadla medzi chladiarenským zariadením a odberateľskou rozvodňou.
V prípade vzduchových systémov chladenia, ktoré zabezpečujú aj vetraciu funkciu, sa dodávka chladenia v dôsledku toku odvetrávaného vzduchu nezohľadňuje. Výkon ventilátora potrebný na vetranie sa takisto zníži podľa pomeru toku odvetrávaného vzduchu a toku chladiaceho vzduchu.
Obrázok 1: Znázornenie hraničných podmienok SPF pre zariadenie na výrobu chladu, ktoré používa štandardné SPF, a diaľkové chladenie (a ďalšie veľké chladiace systémy, ktoré používajú namerané SPF), kde EINPUT_AUX je energetický vstup do čerpadla a/alebo ventilátora a EINPUT_CG je energetický vstup do zariadenia na výrobu chladu
V prípade vzduchových systémov chladenia s vnútornou rekuperáciou chladu sa dodávka chladu v dôsledku rekuperácie chladu nezohľadňuje. Výkon ventilátora potrebný na rekuperáciu chladu vykonávanú výmenníkom tepla sa zníži podľa pomeru strát tlaku spôsobených výmenníkom tepla s rekuperáciou chladu a celkových strát tlaku vzduchového systému chladenia.
3.4. Výpočet použitím štandardných hodnôt
Na odhad celkovej dodanej energie na chladenie je možné používať zjednodušenú metódu pre individuálne chladiace systémy s kapacitou menšou ako 1,5 MW, pre ktoré je k dispozícii štandardná hodnota SPF.
Podľa zjednodušenej metódy je chladiaca energia dodaná chladiacim systémom (QCsupply) menovitým výkonom chladenia(Pc)) vynásobeným počtom ekvivalentných hodín prevádzky pri plnom zaťažení(EFLH). Pre celú krajinu sa môže používať jednotná hodnota chladiacich dennostupňov (CDD) alebo odlišné hodnoty pre rôzne klimatické pásma za predpokladu, že pre tieto klimatické pásma sú k dispozícii menovité výkony a SPF.
Na výpočet EFLH možno používať tieto určené metódy:
kde:
τs je faktor aktivity na zohľadnenie prevádzkového času konkrétnych procesov (napr. celoročne τs = 1, okrem víkendov τs = 5/7). Neexistuje žiadna určená hodnota.
3.4.1. Výpočet použitím nameraných hodnôt
V prípade systémov, pre ktoré neexistujú žiadne štandardné hodnoty, ako aj chladiacich systémov s kapacitou väčšou ako 1,5 MW a systémov diaľkového chladenia sa ich chladenie s využitím energie z obnoviteľných zdrojov vypočíta na základe týchto meraní:
Nameraný energetický vstup: Nameraný energetický vstup zahŕňa všetky zdroje energie pre chladiaci systém vrátane akéhokoľvek zariadenia na výrobu chladu, t. j. elektrinu, plyn, teplo atď. Zahŕňa aj pomocné čerpadlá a ventilátory používane v chladiacom systéme, ale nie na rozvod chladu do budovy alebo procesu. V prípade vzduchového systému chladenia s funkciou vetrania sa do energetického vstupu chladiaceho systému zahŕňa iba dodatočný energetický vstup spôsobený chladením.
Nameraná dodávka energie na chladenie: Dodávka energie na chladenie sa meria ako výstup z chladiaceho systému a odpočítajú sa všetky straty chladu, aby sa odhadla čistá dodávka energie na chladenie do budovy alebo procesu, ktoré zodpovedajú koncovému používateľovi chladenia. Straty chladu zahŕňajú straty v systéme diaľkového chladenia a v chladiacom distribučnom systéme v budove alebo priemyselnom areáli. V prípade vzduchového chladenia s funkciou vetrania sa musí dodávka energie na chladenie očistiť od účinku vpusteného čerstvého vzduchu na účely vetrania.
Merania sa musia vykonať za konkrétny rok, ktorý sa má vykázať, t. j. celý energetický vstup a celá dodávka energie na chladenie za celý rok.
3.4.2. Diaľkové chladenie: dodatočné požiadavky
V prípade systémov diaľkového chladenia sa pri určovaní čistej dodávky chladu, ktorá sa označuje ako Q C_Supply_net , zohľadňuje čistá dodávka chladu na úrovni zákazníka. Tepelné straty, ktoré sa vyskytujú v distribučnej sietiQc_LOSS ) sa odpočítajú od hrubej dodávky chladu (Qc_Supply_gross takto:
QC_Supply_net = Qc_Supply_gross- - Qc_LOSS
3.4.2.1.
Systémy diaľkového chladenia možno rozdeliť na subsystémy, ktoré obsahujú aspoň jedno zariadenie na výrobu chladu alebo systém voľného chladenia. Vyžaduje si to meranie dodávky chladiacej energie a energetického vstupu pre každý subsystém, ako aj rozdelenie strát chladu na subsystém takto:
3.4.2.2.
Pri rozdeľovaní chladiaceho systému na subsystémy musia byť v tom istom subsystéme (subsystémoch) zahrnuté pomocné zariadenia (napr. ovládacie prvky, čerpadlá a ventilátory) zariadenia (zariadení) na výrobu chladu a/alebo systému (systémov) voľného chladenia. Vlastná energia zodpovedajúca rozvodu chladu vo vnútri budovy, napr. sekundárne čerpadlá a koncové zariadenia (napr. ventilátorové konvektory, ventilátory zariadení na reguláciu prúdu vzduchu) sa nezohľadňuje.
V prípade pomocných zariadení, ktoré nemožno zaradiť ku konkrétnemu subsystému, napríklad čerpadlá siete diaľkového chladenia, ktoré dodávajú energiu na chladenie dodávanú všetkými zariadeniami na výrobu chladu, sa ich primárna energetická spotreba priraďuje ku každému subsystému chladenia v pomere energie na chladenie dodávanej zariadeniami na výrobu chladu a/alebo systémami voľného chladenia každého subsystému rovnako, ako pri stratách chladu v sieti, a to takto
kde:
E INPUT_AUX1_i je vlastná spotreba energie subsystému „i“,
E INPUT_AUX2 je vlastná spotreba energie celého chladiaceho systému, ktorá sa nedá zaradiť ku konkrétnemu chladiacemu subsystému.
3.5. Výpočet množstva energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie, pokiaľ ide o celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov a podiely energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie
Na výpočet celkových podielov energie z obnoviteľných zdrojov sa množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie pridá tak do čitateľa „hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov“, ako aj do menovateľa „hrubá konečná energetická spotreba“.
Na výpočet podielov energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie sa množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie pridá tak do čitateľa „hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie“, ako aj do menovateľa „hrubá konečná energetická spotreba na vykurovanie a chladenie“.
3.6. Usmernenie k vypracovaniu presnejších metodík a výpočtov
Predpokladá sa, že členské štáty uskutočnia svoje vlastné odhady pre SPF, ako aj pre EFLH, čo sa aj odporúča. Každý takýto vnútroštátny/regionálny prístup by mal vychádzať z presných predpokladov a reprezentatívnych vzorkách dostatočnej veľkosti, výsledkom čoho bude výrazne lepší odhad energie z obnoviteľných zdrojov v porovnaní s odhadom získaným pomocou metodiky stanovenej v tomto delegovanom akte. Takéto zdokonalené metodiky môžu vychádzať z podrobného výpočtu založeného na technických údajoch, okrem iného so zohľadnením roku inštalácie, kvality inštalácie, typu kompresora a veľkosti stroja, prevádzkového režimu, distribučnej sústavy, kaskádových systémov zariadení na výrobu chladu a regionálneho podnebia. Keď členské štáty použijú alternatívne metodiky a/alebo hodnoty, predložia ich Komisii spolu so správou opisujúcou použitú metódu a údaje. Komisia v prípade potreby tieto dokumenty preloží a uverejní na svojej platforme transparentnosti.
PRÍLOHA VIII
ČASŤ A. PREDBEŽNÉ ODHADOVANÉ EMISIE ZO SUROVÍN NA VÝROBU BIOPALÍVA, BIOKVAPALINY A PALIVA Z BIOMASY VYPLÝVAJÚCE Z NEPRIAMEJ ZMENY VYUŽÍVANIA PÔDY (g CO2ekv/MJ) ( 37 )
|
Skupina surovín |
Stredná hodnota (1) |
Percentilový rozsah odvodený od analýzy citlivosti (2) |
|
obilniny a iné plodiny bohaté na škrob |
12 |
8 až 16 |
|
cukornaté plodiny |
13 |
4 až 17 |
|
olejniny |
55 |
33 až 66 |
|
(1)
Stredné hodnoty, ktoré sú tu zahrnuté, predstavujú vážený priemer individuálne modelovaných hodnôt surovín.
(2)
Rozsah, ktorý je tu zahrnutý, zahŕňa 90 % výsledkov pri použití hodnôt piateho a deväťdesiateho piateho percentilu vyplývajúcich z analýzy. Piaty percentil znamená hodnotu, pod ktorou sa nachádzalo 5 % pozorovaní (konkrétne 5 % celkových použitých údajov malo výsledky pod 8, 4 a 33 g CO2ekv/MJ). Deväťdesiaty piaty percentil znamená hodnotu, pod ktorou sa nachádzalo 95 % pozorovaní ( konkrétne 5 % celkových použitých údajov malo výsledky nad 16, 17 a 66 g CO2ekv/MJ). |
||
ČASŤ B. BIOPALIVÁ, BIOKVAPALINY A PALIVÁ Z BIOMASY, PRI KTORÝCH SA ODHADOVANÉ EMISIE VYPLÝVAJÚCE Z NEPRIAMEJ ZMENY VYUŽÍVANIA PÔDY POVAŽUJÚ ZA NULOVÉ
V prípade biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z týchto kategórií surovín sa odhadované emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy považujú za nulové:
suroviny, ktoré nie sú uvedené v časti A tejto prílohy;
suroviny, ktorých výroba viedla k priamej zmene využívania pôdy, čo je zmena jednej z týchto kategórií pôdneho krytu podľa IPCC: lesná pôda, trávny porast, mokrade, sídla alebo iná pôda na ornú pôdu alebo pôdu, na ktorej sa pestujú trvalé plodiny ( 38 ). V takomto prípade by sa hodnota emisií, el, vyplývajúcich z priamej zmeny využívania pôdy mala vypočítať podľa prílohy V časti C bodu 7.
PRÍLOHA IX
Časť A. Suroviny na výrobu bioplynu pre dopravu a pokročilých biopalív, ktorých príspevok k minimálnym podielom uvedeným v článku 25 ods. 1 prvom a štvrtom pododseku možno považovať za dvojnásobok ich energetického obsahu:
riasy, ak sa pestujú na pevnine v nádržiach alebo vo fotobioreaktoroch;
biomasová časť zmesového komunálneho odpadu, ale nie separovaného odpadu z domácností, na ktorý sa vzťahujú ciele recyklácie podľa článku 11 ods. 2 písm. a) smernice 2008/98/ES;
biologický odpad v zmysle článku 3 bodu 4 smernice 2008/98/ES z domácností, ktorý podlieha triedenému zberu v zmysle článku 3 bodu 11 uvedenej smernice;
pomerná časť biomasy v rámci priemyselného odpadu nevhodného na použitie v potravinovom alebo krmovinovom reťazci vrátane materiálu z malopredaja alebo veľkopredaja a agropotravinárskeho a rybolovného odvetvia a odvetvia akvakultúry s výnimkou surovín uvedených v časti B tejto prílohy;
slama;
maštaľný hnoj a kal z kanalizácie a z čistiarní odpadových vôd;
odpadové vody zo spracovania palmového oleja a trsy prázdnych palmových plodov;
destilačný zvyšok po spracovaní talového oleja;
G-fáza vznikajúca pri výrobe biodiesla;
bagasa;
hroznové výlisky a vínne kaly;
škrupiny orechov;
plevy;
odzrnené kukuričné klasy;
biomasová časť odpadu a zvyškov z lesníctva a priemyslu spracovania dreva, ako je kôra, konáre, zvyšky z prerezávky pred uvedením na trh, lístie, ihličie, vrcholce stromov, piliny, hobliny, čierny lúh, hnedý lúh, kal s obsahom vlákien, lignín a talový olej;
ďalšie nepotravinové celulózové materiály;
ďalšie lignocelulózové materiály okrem piliarskych a dyhárenských výrezov.
Časť B. Suroviny na výrobu biopalív a bioplynu pre dopravu, ktorých príspevok k minimálnemu podielu stanovenému v článku 25 ods. 1 prvom pododseku je obmedzený a možno ho považovať za dvojnásobok ich energetického obsahu:
použitý kuchynský olej;
živočíšne tuky zaradené do kategórií 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009.
PRÍLOHA X
ČASŤ A
Zrušená smernica v znení neskorších zmien (uvedené v článku 37)
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16) |
|
|
Smernica Rady 2013/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 10.6.2013, s. 230) |
|
|
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1) |
Iba článok 2 |
ČASŤ B
Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva
(uvedené v článku 36)
|
Smernica |
Lehota na transpozíciu |
|
2009/28/ES |
25. jún 2009 |
|
2013/18/EÚ |
1. júl 2013 |
|
(EÚ) 2015/1513 |
10. september 2017 |
PRÍLOHA XI
Tabuľka zhody
|
Smernica 2009/28/ES |
Táto smernica |
|
článok 1 |
článok 1 |
|
článok 2 prvý pododsek |
článok 2 prvý pododsek |
|
článok 2 druhý pododsek úvodné slová |
článok 2 druhý pododsek úvodné slová |
|
článok 2 druhý pododsek písm. a) |
článok 2 druhý pododsek bod 1 |
|
článok 2 druhý pododsek písm. b) |
— |
|
— |
článok 2 druhý pododsek bod 2 |
|
článok 2 druhý pododsek písm. c) |
článok 2 druhý pododsek bod 3 |
|
článok 2 druhý pododsek, písm. d) |
— |
|
článok 2 druhý pododsek písm. e), f), g), h), i), j), k), l), m), n), o), p), q), r), s), t), u), v) a w) |
článok 2 druhý pododsek body 24, 4, 19, 32, 33, 12, 5, 6, 45, 46, 47, 23, 39, 41, 42, 43, 36, 44 a 37 |
|
— |
článok 2 druhý pododsek body 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 34, 35, 38 a 40 |
|
článok 3 |
— |
|
— |
článok 3 |
|
článok 4 |
— |
|
— |
článok 4 |
|
— |
článok 5 |
|
— |
článok 6 |
|
článok 5 ods. 1 |
článok 7 ods. 1 |
|
článok 5 ods. 2 |
— |
|
článok 5 ods. 3 |
článok 7 ods. 2 |
|
článok 5 ods. 4 prvý, druhý, tretí a štvrtý pododsek |
článok 7 ods. 3 prvý, druhý, tretí a štvrtý pododsek |
|
— |
článok 7 ods. 3 piaty a šiesty pododsek |
|
— |
článok 7 ods. 4 |
|
článok 5 ods. 5 |
článok 27 ods. 1 prvý pododsek písm. c) |
|
článok 5 ods. 6 a 7 |
článok 7 ods. 5 a 6 |
|
článok 6 ods. 1 |
článok 8 ods. 1 |
|
— |
článok 8 ods. 2 a 3 |
|
článok 6 ods. 2 a 3 |
článok 8 ods. 4 a 5 |
|
článok 7 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 |
článok 9 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 |
|
— |
článok 9 ods. 6 |
|
článok 8 |
článok 10 |
|
článok 9 ods. 1 |
článok 11 ods. 1 |
|
článok 9 ods. 2 prvý pododsek písm. a), b) a c) |
článok 11 ods. 2 prvý pododsek písm. a), b) a c) |
|
— |
článok 11 ods. 2 prvý pododsek písm. d) |
|
článok 10 |
článok 12 |
|
článok 11 od. 1, 2 a 3 |
článok 13 ods. 1, 2 a 3 |
|
— |
článok 13 ods. 4 |
|
článok 12 |
článok 14 |
|
článok 13 ods. 1 prvý pododsek |
článok 15 ods. 1 prvý pododsek |
|
článok 13 ods. 1 druhý pododsek |
článok 15 ods. 1 druhý pododsek |
|
článok 13 ods. 1 druhý pododsek písm. a) a b) |
— |
|
článok 13 ods. 1 druhý pododsek písm. c), d), e) a f) |
článok 15 ods. 1 druhý pododsek písm. a), b), c) a d) |
|
článok 13 ods. 2, 3, 4 a 5 |
článok 15 ods. 2, 3, 4, 5 |
|
článok 13 ods. 6 prvý pododsek |
článok 15 ods. 6 prvý pododsek |
|
článok 13 ods. 6 druhý, tretí, štvrtý a piaty pododsek |
— |
|
— |
článok 15 ods. 7 a 8 |
|
— |
článok 16 |
|
— |
článok 17 |
|
článok 14 |
článok 18 |
|
článok 15 ods. 1 |
článok 19 ods. 1 |
|
článok 15 ods. 2 prvý, druhý a tretí pododsek |
článok 19 ods. 2 prvý, druhý a tretí pododsek |
|
— |
článok 19 ods. 2 štvrtý a piaty pododsek |
|
článok 15 ods. 2 štvrtý pododsek |
článok 19 ods. 2 šiesty pododsek |
|
článok 15 ods. 3 |
— |
|
— |
článok 19 ods. 3 a 4 |
|
článok 15 ods. 4 a 5 |
článok 19 ods. 5 a 6 |
|
článok 15 ods. 6 prvý pododsek písm. a) |
článok 19 ods. 7 prvý pododsek písm. a) |
|
článok 15 ods. 6 prvý pododsek písm. b) bod i) |
článok 19 ods. 7 prvý pododsek písm. b) bod i) |
|
— |
článok 19 ods. 7 prvý pododsek písm. b) bod ii) |
|
článok 15 ods. 6 prvý pododsek písm. b) bod ii) |
článok 19 ods. 7 prvý pododsek písm. b) bod iii) |
|
článok 15 ods. 6 prvý pododsek písm. c), d), e) a f) |
článok 19 ods. 7 prvý pododsek písm. c), d), e) a f) |
|
— |
článok 19 ods. 7 druhý pododsek |
|
článok 15 ods. 7 |
článok 19 ods. 8 |
|
článok 15 ods. 8 |
— |
|
článok 15 ods. 9 a 10 |
článok 19 ods. 9 a 10 |
|
— |
článok 19 ods. 11 |
|
článok 15 ods. 11 |
článok 19 ods. 12 |
|
článok 15 ods. 12 |
— |
|
— |
článok 19 ods. 13 |
|
článok 16 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 |
— |
|
článok 16 ods. 9, 10 a 11 |
článok 20 ods. 1, 2 a 3 |
|
— |
článok 21 |
|
— |
článok 22 |
|
— |
článok 23 |
|
— |
článok 24 |
|
— |
článok 25 |
|
— |
článok 26 |
|
— |
článok 27 |
|
— |
článok 28 |
|
článok 17 ods. 1 prvý a druhý pododsek |
článok 29 ods. 1 prvý a druhý pododsek |
|
— |
článok 29 ods. 1 tretí, štvrtý a piaty pododsek |
|
— |
článok 29 ods. 2 |
|
článok 17 ods. 2 prvý a druhý pododsek |
— |
|
článok 17 ods. 2 tretí pododsek |
článok 29 ods. 10 tretí pododsek |
|
článok 17 ods. 3 prvý pododsek písm. a) |
článok 29 ods. 3 prvý pododsek písm. a) |
|
— |
článok 29 ods. 3 prvý pododsek písm. b) |
|
článok 17 ods. 3 prvý pododsek písm. b) a c) |
článok 29 ods. 3 prvý pododsek písm. c) a d) |
|
— |
článok 29 ods. 3 druhý pododsek |
|
článok 17 ods. 4 |
článok 29 ods. 4 |
|
článok 17 ods. 5 |
článok 29 ods. 5 |
|
článok 17 ods. 6 a 7 |
— |
|
— |
článok 29 ods. 6, 7, 8, 9, 10 a 11 |
|
článok 17 ods. 8 |
článok 29 ods. 12 |
|
článok 17 ods. 9 |
— |
|
— |
článok 29 ods. 13 a 14 |
|
článok 18 ods. 1 prvý pododsek |
článok 30 ods. 1 prvý pododsek |
|
článok 18 ods. 1 prvý pododsek písm. a), b) a c) |
článok 30 ods. 1 prvý pododsek písm. a), c) a d) |
|
— |
článok 30 ods. 1 prvý pododsek písm. b) |
|
— |
článok 30 ods. 1 druhý pododsek |
|
článok 18 ods. 2 |
— |
|
— |
článok 30 ods. 2 |
|
článok 18 ods. 3 prvý pododsek |
článok 30 ods. 3 prvý pododsek |
|
článok 18 ods. 3 druhý a tretí pododsek |
— |
|
článok 18 ods. 3 štvrtý a piaty pododsek |
článok 30 ods. 3 druhý a tretí pododsek |
|
článok 18 ods. 4 prvý pododsek |
— |
|
článok 18 ods. 4 druhý a tretí pododsek |
článok 30 ods. 4 prvý a druhý pododsek |
|
článok 18 ods. 4 štvrtý pododsek |
— |
|
článok 18 ods. 5 prvý a druhý pododsek |
článok 30 ods. 7 prvý a druhý pododsek |
|
článok 18 ods. 5 tretí pododsek |
článok 30 ods. 8 prvý a druhý pododsek |
|
článok 18 ods. 5 štvrtý pododsek |
článok 30 ods. 5 tretí pododsek |
|
— |
článok 30 ods. 6 prvý pododsek |
|
článok 18 ods. 5 piaty pododsek |
článok 30 ods. 6 druhý pododsek |
|
článok 18 ods. 6 prvý a druhý pododsek |
článok 30 ods. 5 prvý a druhý pododsek |
|
článok 18 ods. 6 tretí pododsek |
— |
|
článok 18 ods. 6 štvrtý pododsek |
článok 30 ods. 6 tretí pododsek |
|
— |
článok 30 ods. 6 štvrtý pododsek |
|
článok 18 ods. 6 piaty pododsek |
článok 30 ods. 6 piaty pododsek |
|
článok 18 ods. 7 |
článok 30 ods. 9 prvý pododsek |
|
— |
článok 30 ods. 9 druhý pododsek |
|
článok 18 ods. 8 a 9 |
— |
|
— |
článok 30 ods. 10 |
|
článok 19 ods. 1 prvý pododsek |
článok 31 ods. 1 prvý pododsek |
|
článok 19 ods. 1 prvý pododsek písm. a), b) a c) |
článok 31 ods. 1 prvý pododsek písm. a), b) a c) |
|
— |
článok 31 ods. 1 prvý pododsek písm. d) |
|
článok 19 ods. 2, 3 a 4 |
článok 31 ods. 2, 3 a 4 |
|
článok 19 ods. 5 |
— |
|
článok 19 ods. 7 prvý pododsek |
článok 31 ods. 5 prvý pododsek |
|
článok 19 ods. 7 prvý pododsek, prvá, druhá, tretia a štvrtá zarážka |
— |
|
článok 19 ods. 7 druhý a tretí pododsek |
článok 31 ods. 5 druhý a tretí pododsek |
|
článok 19 ods. 8 |
článok 31 ods. 6 |
|
článok 20 |
článok 32 |
|
článok 22 |
— |
|
článok 23 ods. 1 a 2 |
článok 33 ods. 1 a 2 |
|
článok 23 ods. 3, 4, 5, 6, 7 a 8 |
— |
|
článok 23 ods. 9 |
článok 33 ods. 3 |
|
článok 23 ods. 10 |
článok 33 ods. 4 |
|
článok 24 |
— |
|
článok 25 ods. 1 |
článok 34 ods. 1 |
|
článok 25 ods. 2 |
článok 34 ods. 2 |
|
článok 25 ods. 3 |
článok 34 ods. 3 |
|
článok 25a ods. 1 |
článok 35 ods. 1 |
|
článok 25a ods. 2 |
článok 35 ods. 2 a 3 |
|
článok 25a ods. 3 |
článok 35 ods. 4 |
|
— |
článok 35 ods. 5 |
|
článok 25a ods. 4 a 5 |
článok 35 ods. 6 a 7 |
|
článok 26 |
— |
|
článok 27 |
článok 36 |
|
— |
článok 37 |
|
článok 28 |
článok 38 |
|
článok 29 |
článok 39 |
|
príloha I |
príloha I |
|
príloha II |
príloha II |
|
príloha III |
príloha III |
|
príloha IV |
príloha IV |
|
príloha V |
príloha V |
|
príloha VI |
— |
|
— |
príloha VI |
|
príloha VII |
príloha VII |
|
príloha VIII |
príloha VIII |
|
príloha IX |
príloha IX |
|
— |
príloha X |
|
— |
príloha XI |
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
( 3 ) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94).
( 5 ) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1442 z 31. júla 2017, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pre veľké spaľovacie zariadenia (Ú. v. EÚ L 212, 17.8.2017, s. 1).
( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).
( 7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58).
( 8 ) Aby bolo možné dosiahnuť vnútroštátne ciele stanovené v tejto prílohe, zdôrazňuje sa, že v usmerneniach o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia sa uznáva trvalá potreba vnútroštátnych mechanizmov na podporu energie z obnoviteľných zdrojov.
( 9 ) Teplo alebo odpadové teplo sa využíva na výrobu chladenia (chladenia vzduchom alebo vodou) pomocou absorpčných chladičov. Preto je vhodné vypočítať len emisie súvisiace s teplom vyrobeným na MJ tepla, bez ohľadu na to, či je konečným využitím tohto tepla vykurovanie alebo chladenie pomocou absorpčných chladičov.
( 10 ) Vzorec na výpočet emisií skleníkových plynov z ťažby alebo pestovania surovín eec opisuje prípady, keď sa suroviny transformujú na biopalivá v jednom kroku. Pri komplexnejších dodávateľských reťazcoch sú na výpočet emisií skleníkových plynov z ťažby alebo pestovania surovín eec potrebné úpravy pre medziprodukty.
( 11 ) Takéto dôkazy možno získať meraním uhlíka v pôde, napríklad ak sa prvýkrát zmeria pred pestovaním a následne v pravidelných intervaloch s niekoľkoročným odstupom. V takom prípade sa pred získaním výsledkov druhého merania nárast uhlíka v pôde odhadne na základe reprezentatívnych pokusov alebo pôdnych modelov. Počnúc druhým meraním sú tieto merania základom pre stanovenie existencie nárastu uhlíka v pôde a jeho výšky.
( 12 ) Konštanta získaná vydelením molekulovej hmotnosti CO2 (44,010 g/mol) molekulovou hmotnosťou uhlíka (12,011 g/mol) sa rovná 3,664.
( 13 ) Rozhodnutie Komisie 2010/335/EÚ z 10. júna 2010 o usmerneniach na výpočet zásob uhlíka v pôde na účely prílohy V k smernici 2009/28/ES (Ú. v. EÚ L 151, 17.6.2010, s. 19).
( 14 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).
( 15 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114).
( 16 ) Teplo alebo odpadové teplo sa využíva na výrobu chladenia (chladenia vzduchom alebo vodou) pomocou absorpčných chladičov. Preto je vhodné vypočítať len emisie súvisiace s teplom vyrobeným na MJ tepla, bez ohľadu na to, či je konečným využitím tohto tepla vykurovanie alebo chladenie pomocou absorpčných chladičov.
( 17 ) Vzorec na výpočet emisií skleníkových plynov z ťažby alebo pestovania surovín eec opisuje prípady, keď sa suroviny transformujú na biopalivá v jednom kroku. Pri komplexnejších dodávateľských reťazcoch sú na výpočet emisií skleníkových plynov z ťažby alebo pestovania surovín eec potrebné úpravy pre medziprodukty.
( 18 ) Takéto dôkazy možno získať meraním uhlíka v pôde, napríklad ak sa prvýkrát zmeria pred pestovaním a následne v pravidelných intervaloch s niekoľkoročným odstupom. V takom prípade sa pred získaním výsledkov druhého merania nárast uhlíka v pôde odhadne na základe reprezentatívnych pokusov alebo pôdnych modelov. Počnúc druhým meraním sú tieto merania základom pre stanovenie existencie nárastu uhlíka v pôde a jeho výšky
( 19 ) Konštanta získaná vydelením molekulovej hmotnosti CO2 (44,010 g/mol) molekulovou hmotnosťou uhlíka (12,011 g/mol) sa rovná 3,664.
( 20 ) Orná pôda, tak ako ju vymedzuje IPCC.
( 21 ) Trvácne plodiny sa vymedzujú ako viacročné plodiny, ktorých kmene sa väčšinou každoročne nezberajú, ako napríklad rýchlo rastúce výmladkové porasty a palma olejná.
( 22 ) Rozhodnutie Komisie 2010/335/EÚ z 10. júna 2010 o usmerneniach na výpočet zásob uhlíka v pôde na účely prílohy V k smernici 2009/28/ES (Ú. v. EÚ L 151, 17.6.2010, s. 19).
( 23 ) Vymedzenie pojmu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov sa týka iba statického chladenia.
( 24 ) Odpadové teplo je vymedzené v článku 2 ods. 9 tejto smernice. Odpadové teplo možno zohľadniť na účely článkov 23 a 24 tejto smernice.
( 25 ) Množstvo zdroja chladu zodpovedá množstvu tepla absorbovaného okolitým vzduchom, okolitou vodou a pôdou, ktoré pôsobia ako pohlcovače tepla. Okolitý vzduch a okolitá voda zodpovedajú okolitej energii, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2 tejto smernice. Pôda zodpovedá geotermálnej energii, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 3 tejto smernice.
( 26 ) Dodávka chladu z termodynamického hľadiska zodpovedá časti tepla vypusteného chladiacim systémom do okolitého vzduchu, okolitej vody alebo pôdy, ktoré pôsobia ako pohlcovače tepla alebo zdroje chladu. Okolitý vzduch a okolitá voda zodpovedajú okolitej energii, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2 tejto smernice. Funkcia pôdy ako pohlcovača tepla alebo zdroja chladu zodpovedá geotermálnej energii, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 3 tejto smernice.
( 27 ) Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2281 z 30. novembra 2016, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn výrobkov na ohrievanie vzduchu, chladiacich výrobkov, vysokoteplotných priemyselných chladičov a ventilátorových konvektorov (Ú. v. EÚ L 346, 20.12.2016, s. 1).
( 28 ) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2017.229.01.0001.01.ENG&toc=OJ:C:2017:229:TOC.
( 29 ) V prípade, že skutočné prevádzkové podmienky zariadení na výrobu chladu vedú k hodnotám SPF podstatne nižším, ako sa plánovalo v štandardných podmienkach, a to z dôvodu odlišných ustanovení o inštalácii, členské štáty môžu vylúčiť tieto systémy z rozsahu pôsobnosti vymedzenia chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov (napr. vodou chladené zariadenie na výrobu chladu využívajúce suchý chladič namiesto chladiacej veže na vypustenie tepla do okolitého vzduchu).
( 30 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 206/2012 zo 6. marca 2012, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn klimatizátorov a pohodových ventilátorov (Ú. v. EÚ L 72, 10.3.2012, s. 7).
( 31 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 210).
( 32 ) ENER/C1/2018-493, Renewable cooling under the revised Renewable Energy Directive (Chladenie s využitím energie z obnoviteľných zdrojov podľa revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie), TU-Wien, 2021.
( 33 ) SPFp je totožný s η s,c, ktorý je vymedzený v nariadení (EÚ) 2016/2281.
( 34 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 813/2013 z 2. augusta 2013, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru a kombinovaných tepelných zdrojov (Ú. v. EÚ L 239, 6.9.2013, s. 136).
( 35 ) V časti 1 štúdie ENER/C1/2018-493 „Cooling Technologies Overview and Market Share“ (Prehľad o technológiách chladenia a podiele na trhu) sú podrobnejšie vymedzenia a rovnice pre túto metriku, a to v kapitole 1.5 „Energy efficiency metrics of state-of-the-art cooling systems“ (Metriky energetickej efektívnosti moderných chladiacich systémov).
( 36 ) Rozhodnutie Komisie z 1. marca 2013, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre členské štáty na výpočet obnoviteľnej energie z tepelných čerpadiel z rôznych technológií tepelných čerpadiel podľa článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (Ú. v. EÚ L 62, 6.3.2013, s. 27).
( 37 ) Stredné hodnoty, ktoré sa tu uvádzajú, predstavujú vážený priemer individuálne modelovaných hodnôt surovín. Rozsah hodnôt v tejto prílohe závisí od viacerých predpokladov (ako je napríklad zaobchádzanie s vedľajšími produktmi, vývoj v oblasti výnosov, zásoby uhlíka a premiestenie iných komodít), ktoré sa využívajú v ekonomických modeloch vyvinutých na účely tohto odhadu. Nakoľko mieru nespoľahlivosti týchto odhadov nie je možné úplne vystihnúť, uskutočnila sa analýza citlivosti na základe výsledkov vychádzajúcich z náhodnej premenlivosti kľúčových parametrov, tzv. analýza metódy Monte Carlo.
( 38 ) Trvalé plodiny sa vymedzujú ako viacročné plodiny, ktorých stonky sa spravidla nezberajú každý rok, ako napríklad rýchlo rastúce dreviny a palma olejná.