02017R2400 — SK — 01.01.2024 — 005.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/2400 z 12. decembra 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009, pokiaľ ide o určovanie emisií CO2 a spotreby paliva ťažkých úžitkových vozidiel a ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES a nariadenie Komisie (EÚ) č. 582/2011 (Ú. v. ES L 349 29.12.2017, s. 1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
L 58 |
1 |
26.2.2019 |
||
|
L 263 |
1 |
12.8.2020 |
||
|
L 212 |
1 |
12.8.2022 |
||
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/2400
z 12. decembra 2017,
ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009, pokiaľ ide o určovanie emisií CO2 a spotreby paliva ťažkých úžitkových vozidiel a ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES a nariadenie Komisie (EÚ) č. 582/2011
(Text s významom pre EHP)
KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Toto nariadenie dopĺňa právny rámec pre typové schvaľovanie motorových vozidiel a motorov so zreteľom na emisie zavedený nariadením (EÚ) č. 582/2011 tým, že stanovuje pravidlá pre vydávanie licencií na prevádzku simulačného nástroja s cieľom určovať emisie CO2 a spotrebu paliva nových vozidiel predávaných, evidovaných alebo uvádzaných do prevádzky v Únii, ako aj na prevádzku uvedeného simulačného nástroja a deklarovanie emisií CO2 a spotreby paliva určených týmto spôsobom.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
V prípade ťažkých autobusov sa toto nariadenie uplatňuje na primárne vozidlá, rozpracované a dokončené vozidlá alebo dokončované vozidlá.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„vlastnosti, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva“ sú špecifické vlastnosti odvodené pre komponent, samostatnú technickú jednotku a systém, ktoré určujú vplyv dielu na emisie CO2 a spotrebu paliva vozidla;
„vstupné údaje“ sú informácie o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, komponentu, samostatnej technickej jednotky alebo systému, používané simulačným nástrojom na určenie emisií CO2 a spotreby paliva vozidla;
„vstupné informácie“ sú informácie, ktoré súvisia s vlastnosťami vozidla, používané simulačným nástrojom na určenie jeho emisií CO2 a spotreby paliva, a nie sú súčasťou vstupných údajov;
„výrobca“ je osoba alebo subjekt, ktorý pred schvaľovacím úradom zodpovedá za všetky aspekty procesu certifikácie, ako aj za zabezpečenie súladu vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov. Nie je nevyhnutné, aby osoba alebo subjekt bol priamo zapojený do všetkých stupňov výroby komponentu, samostatnej technickej jednotky alebo systému, na ktoré sa vzťahuje postup certifikácie;
„výrobca vozidla“ je subjekt alebo osoba, ktorá zodpovedá za vydávanie dokumentácie výrobcu a informačnej dokumentácie pre zákazníka podľa článku 9;
„oprávnený subjekt“ je vnútroštátny orgán, oprávnený členským štátom požadovať od výrobcov a výrobcov vozidiel príslušné informácie o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, konkrétneho komponentu, konkrétnej samostatnej technickej jednotky alebo konkrétneho systému a emisiami CO2 a so spotrebou paliva nových vozidiel;
„prevodovka“ je zariadenie pozostávajúce minimálne z dvoch meniteľných prevodov, ktoré zabezpečuje zmenu krútiaceho momentu a otáčok s definovanými pomermi;
„menič krútiaceho momentu“ je hydrodynamický komponent náhonu, buď ako samostatný komponent hnacej sústavy alebo prevodovky so sériovým alebo paralelným tokom výkonu, ktorý prispôsobuje otáčky medzi motorom a kolesom a zabezpečuje násobenie krútiaceho momentu;
„iný komponent prenášajúci krútiaci moment“ je otáčajúci sa komponent namontovaný na hnacej sústave, ktorý spôsobuje straty krútiaceho momentu v závislosti od vlastnej rýchlosti otáčania;
„dodatočný komponent hnacej sústavy“ je otáčajúci sa komponent hnacej sústavy, ktorý prenáša alebo rozdeľuje výkon na ostatné komponenty hnacej sústavy a spôsobuje straty krútiaceho momentu v závislosti od vlastnej rotačnej rýchlosti;
„náprava“ je komponent pozostávajúci zo všetkých rotujúcich častí hnacej sústavy, ktoré prenášajú jazdný krútiaci moment pochádzajúci z hnacieho hriadeľa na kolesá, a mení krútiaci moment a otáčky s pevným pomerom a zahŕňa funkcie diferenciálu;
„odpor vzduchu“ je vlastnosť konfigurácie vozidla, pokiaľ ide o aerodynamické sily pôsobiace na vozidlo v smere prúdenia vzduchu, a určuje sa pri nulovom bočnom vetre ako súčin koeficientu odporu s plochou prierezu;
„pomocné zariadenia“ sú komponenty vozidla vrátane ventilátora motora, systému riadenia, elektrického systému, pneumatického systému a systému vykurovania, vetrania a klimatizácie, ktorých vlastnosti, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, podľa vymedzenia v prílohe IX;
„rad komponentov“, „rad samostatných technických jednotiek“ alebo „rad systémov“ je skupina komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov stanovená výrobcom, ktoré na základe svojej konštrukcie majú podobné vlastnosti, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva;
„základný komponent“, „základná samostatná technická jednotka“ alebo „základný systém“ je komponent, samostatná technická jednotka alebo systém vybratý z radu komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov tak, aby jeho vlastnosti, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, predstavovali najhorší prípad pre daný rad komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov;
„ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami“ je „ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami“ podľa vymedzenia v článku 3 bode 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1242;
„profesionálne vozidlo“ je ťažké úžitkové vozidlo, ktoré nie je určené na prepravu tovaru a v prípade ktorého sa na doplnenie ku kódom karosérie používajú nasledujúce číslice uvedené v dodatku 2 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2018/858: 09, 10, 15, 16, 18, 19, 20, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 31; alebo ťahač s maximálnou rýchlosťou nepresahujúcou 79 km/h;
„nákladné vozidlo s nadstavbou“ je „nákladný automobil“ podľa vymedzenia v časti C bode 4.1 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/858 s výnimkou nákladných vozidiel navrhnutých alebo vyrobených na ťahanie návesu;
„ťahač“ je „ťahač návesu“ podľa vymedzenia v časti C bode 4.3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/858
„spacia kabína“ je druh kabíny s priestorom za sedadlom vodiča určeným na nocľah;
„hybridné elektrické ťažké úžitkové vozidlo“ je hybridné ťažké úžitkové vozidlo, ktoré na účely mechanického pohonu čerpá energiu z oboch týchto zdrojov energie uloženej vo vozidle: i) spotrebovateľného paliva a ii) zásobníka elektrickej energie alebo zásobníka energie;
„dvojpalivové vozidlo“ je vozidlo podľa vymedzenia v článku 2 ods. 48 nariadenia (EÚ) č. 582/2011;
„primárne vozidlo“ je ťažký autobus v stave virtuálnej montáže určený na simulačné účely, v prípade ktorého sa používajú vstupné údaje a vstupné informácie stanovené v prílohe III;
„dokumentácia výrobcu“ je súbor vytvorený simulačným nástrojom, ktorý obsahuje informácie týkajúce sa výrobcu, dokumentáciu vstupných údajov a vstupných informácií pre simulačný nástroj a výsledky týkajúce sa emisií CO2 a spotreby paliva;
„informačná dokumentácia pre zákazníka“ je súbor vytvorený simulačným nástrojom, ktorý obsahuje vymedzený súbor informácií o vozidle a výsledky týkajúce sa emisií CO2 a spotreby paliva, podľa vymedzenia v časti II prílohy IV;
„informačná dokumentácia vozidla“ je súbor vytvorený simulačným nástrojom pre ťažké autobusy na prenos príslušných vstupných údajov, vstupných informácií a výsledkov simulácie do nasledujúcich fáz výroby podľa metódy opísanej v bode 2 prílohy I;
„stredne ťažké nákladné vozidlo“ je vozidlo kategórie N2 podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) bode ii) nariadenia (EÚ) 2018/858 s technicky prípustnou maximálnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 5 000 kg a nepresahujúcou 7 400 kg;
„ťažké nákladné vozidlo“ je vozidlo kategórie N2, podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) bode ii) nariadenia (EÚ) 2018/858 s technicky prípustnou maximálnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 7 400 kg a vozidlo kategórie N3 podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) bode iii) uvedeného nariadenia;
„ťažký autobus“ je vozidlo kategórie M3 podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) bode iii) nariadenia (EÚ) 2018/858 s technicky prípustnou maximálnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 7 500 kg;
„výrobca primárneho vozidla“ je výrobca zodpovedný za primárne vozidlo;
„rozpracované vozidlo“ je akýkoľvek ďalší stupeň dokončenia primárneho vozidla, pri ktorom sa dopĺňa a/alebo upravuje podsúbor vstupných údajov a vstupných informácií vymedzených pre dokončené alebo dokončované vozidlo v súlade s tabuľkou 1 a tabuľkou 3a prílohy III;
„výrobca rozpracovaného vozidla“ je výrobca zodpovedný za rozpracované vozidlo;
„nedokončené vozidlo“ je „nedokončené vozidlo“ podľa vymedzenia v článku 3 bode 25 nariadenia (EÚ) 2018/858;
„dokončované vozidlo“ je „dokončované vozidlo“ podľa vymedzenia v článku 3 bode 26 nariadenia (EÚ) 2018/858;
„dokončené vozidlo“ je „dokončené vozidlo“ podľa vymedzenia v článku 3 bode 27 nariadenia (EÚ) 2018/858;
„štandardná hodnota“ sú vstupné údaje simulačného nástroja pre komponent, pri ktorom sa uplatňuje certifikácia vstupných údajov, ale komponent nebol skúšaný s cieľom určiť konkrétnu hodnotu, pričom údaje predstavujú najhorší prípad výkonnosti komponentu;
„generická hodnota“ sú údaje použité v simulačnom nástroji pre komponenty alebo parametre vozidla, pri ktorých sa nepredpokladá skúšanie komponentov ani vyhlásenie o konkrétnych hodnotách a ktoré odrážajú výkonnosť technológie bežných komponentov alebo špecifikácií typického vozidla;
„dodávkové vozidlo“ je „dodávkové vozidlo“ podľa vymedzenia v časti C bode 4.2 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/858;
„prípad uplatňovania“ sú rôzne scenáre, ktoré sa majú dodržiavať v prípadoch stredne ťažkého nákladného vozidla, ťažkého nákladného vozidla, ťažkého autobusu, ktorý je primárnym vozidlom, ťažkého autobusu, ktorý je rozpracovaným vozidlom, ťažkého autobusu, ktorý je dokončeným vozidlom alebo dokončovaným vozidlom, pre ktoré sa v simulačnom nástroji uplatňujú rôzne podmienky a funkcie výrobcu;
„základné nákladné vozidlo“ je stredne ťažké alebo ťažké nákladné vozidlo vybavené aspoň:
▼M3 —————
Článok 4
Skupiny vozidiel
Na účely tohto nariadenia sa motorové vozidlá klasifikujú do skupín vozidiel v súlade s tabuľkami 1 až 6 v prílohe I.
Články 5 až 23 sa nevzťahujú na ťažké nákladné vozidlá skupín vozidiel 6, 7, 8, 13, 14, 15, 17, 18 a 19, ako sa uvádza v tabuľke 1 v prílohe I, a na stredne ťažké nákladné vozidlá skupín vozidiel 51, 52, 55 a 56, ako sa stanovuje v tabuľke 2 v prílohe I, a na žiadne vozidlo s hnanou prednou nápravou v skupinách vozidiel 11, 12 a 16, ako sa uvádza v tabuľke 1 v prílohe I.
Článok 5
Elektronické nástroje
Komisia poskytne bezplatne tieto elektronické nástroje vo forme stiahnuteľného a spustiteľného softvéru:
simulačný nástroj;
nástroje na predbežné spracovanie;
hašovací nástroj.
Komisia tieto elektronické nástroje spravuje a poskytuje úpravy a aktualizácie týchto nástrojov.
KAPITOLA 2
LICENCIA NA PREVÁDZKU SIMULAČNÉHO NÁSTROJA NA ÚČELY TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA SO ZRETEĽOM NA EMISIE
Článok 6
Žiadosť o licenciu na prevádzku simulačného nástroja s cieľom určovať emisie CO2 a spotrebu paliva nových vozidiel
Žiadosť o licenciu musí byť sprevádzaná primeraným opisom postupov stanovených výrobcom vozidla na účely prevádzky simulačného nástroja s ohľadom na príslušný prípad uplatňovania stanovený v bode 1 prílohy II.
Takisto k nej musí byť priložená aj hodnotiaca správa, ktorú vypracuje schvaľovací úrad po vykonaní hodnotenia v súlade s bodom 2 prílohy II.
Žiadosť o licenciu sa musí týkať prípadu uplatňovania, ktorý zahŕňa typ vozidla, pre ktoré sa podáva žiadosť o typové schválenie EÚ.
Článok 7
Administratívne ustanovenia na udelenie licencie
Článok 8
Následné zmeny postupov stanovených na účely určovania emisií CO2 a spotreby paliva vozidiel
▼M3 —————
KAPITOLA 3
PREVÁDZKA SIMULAČNÉHO NÁSTROJA S CIEĽOM URČOVAŤ EMISIE CO2 A SPOTREBU PALIVA NA ÚČELY EVIDENCIE, PREDAJA ALEBO UVEDENIA NOVÝCH VOZIDIEL DO PREVÁDZKY
Článok 9
Povinnosť určovať a deklarovať emisie CO2 a spotrebu paliva nových vozidiel
V prípade technológií vozidiel uvedených v doplnku 1 k prílohe III, ktoré sa majú predávať, evidovať alebo uviesť do prevádzky v Únii, výrobca vozidla alebo výrobca rozpracovaného vozidla určí len vstupné parametre špecifikované pre tieto vozidlá vo vzoroch stanovených v tabuľke 5 v prílohe III, s využitím najaktuálnejšej dostupnej verzie simulačného nástroja uvedeného v článku 5 ods. 3.
Výrobca vozidla môže prevádzkovať simulačný nástroj na účely tohto článku, len ak je držiteľom licencie udelenej pre príslušný prípad uplatňovania v súlade s článkom 7. Výrobca rozpracovaného vozidla prevádzkuje simulačný nástroj na základe licencie výrobcu vozidla.
S výnimkou prípadov uvedených v článku 21 ods. 3 druhom pododseku a v článku 23 ods. 6 sú akékoľvek následné zmeny dokumentácie výrobcu zakázané.
Výrobcovia ťažkých autobusov musia dodatočne zaznamenať výsledky simulácie v informačnej dokumentácii vozidla. Výrobcovia rozpracovaných ťažkých autobusov vypracujú informačnú dokumentáciu vozidla.
Výrobca primárneho vozidla vytvorí kryptografické hodnoty hash z dokumentácie výrobcu a informačnej dokumentácie vozidla.
Výrobca rozpracovaného vozidla vytvorí kryptografické hodnoty hash z informačnej dokumentácie vozidla.
Výrobca dokončených vozidiel alebo dokončovaných vozidiel, ktoré sú ťažkými autobusmi, vytvorí kryptografické hodnoty hash dokumentácie výrobcu, informačnej dokumentácie pre zákazníka a informačnej dokumentácie vozidla.
Každá informačná dokumentácia pre zákazníka obsahuje kópiu hašovaného súboru z dokumentácie výrobcu uvedeného v odseku 3.
Výrobcovia ťažkých autobusov sprístupnia informačnú dokumentáciu vozidla výrobcovi nasledujúceho kroku v postupnosti.
Článok 10
Úpravy, aktualizácie a poruchy elektronických nástrojov
Ak pri kroku výrobnej postupnosti ťažkých autobusov pred krokom dokončenia alebo dokončovania nastane porucha simulačného nástroja, povinnosť podľa článku 9 ods. 1 prevádzkovať simulačný nástroj v nasledujúcich výrobných krokoch sa odkladá maximálne o 14 kalendárnych dní odo dňa, keď výrobca predchádzajúceho výrobného kroku sprístupnil informačnú dokumentáciu vozidla výrobcovi dokončeného alebo dokončovaného kroku.
Článok 11
Dostupnosť vstupných a výstupných informácií simulačného nástroja
KAPITOLA 4
VLASTNOSTI, KTORÉ SÚVISIA S EMISIAMI CO2 A SPOTREBOU PALIVA KOMPONENTOV, SAMOSTATNÝCH TECHNICKÝCH JEDNOTIEK A SYSTÉMOV
Článok 12
Komponenty, samostatné technické jednotky a systémy relevantné na účely určenia emisií CO2 a spotreby paliva
Vstupné údaje simulačného nástroja uvedené v článku 5 ods. 3 zahŕňajú informácie o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, týchto komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov:
motorov;
prevodoviek;
meničov krútiaceho momentu;
iných komponentov prenášajúcich krútiaci moment;
ďalších komponentov hnacej sústavy;
náprav;
odpor vzduchu;
pomocných zariadení;
pneumatík;
komponenty elektrickej hnacej sústavy.
Článok 13
Štandardné hodnoty a generické hodnoty
Článok 14
Certifikované hodnoty
Článok 15
Koncepcia radu s použitím certifikovaných hodnôt v súvislosti s komponentmi, samostatnými technickými jednotkami a systémami
S výhradou odsekov 3 až 6 sú certifikované hodnoty určené pre základný komponent, základnú samostatnú technickú jednotku alebo základný systém platné bez ďalšieho skúšania pre všetkých ďalších členov radu v súlade s definíciou radu stanovenou v:
Pokiaľ ide o pneumatiky, rad pozostáva len z jedného typu pneumatík.
V prípade systémov elektromotorov alebo integrovaných komponentov elektrickej hnacej sústavy sa certifikované hodnoty pre členov radu systémov elektromotorov odvodia v súlade s bodom 4 prílohy Xb.
Ak v rámci skúšky na účely článku 16 ods. 3 druhého pododseku schvaľovací úrad zistí, že vybratý základný komponent, základná samostatná technická jednotka alebo základný systém plne nereprezentuje rad komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov, môže schvaľovací úrad vybrať a odskúšať alternatívny referenčný komponent, samostatnú technickú jednotku alebo systém, ktorý sa následne stane základným komponentom, základnou samostatnou technickou jednotkou alebo základným systémom.
Vlastnosti, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, daného konkrétneho komponentu, samostatnej technickej jednotky alebo systému, sa určia v súlade s článkom 14.
Článok 16
Žiadosť o certifikáciu vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov
Žiadosť o certifikáciu musí mať podobu informačného dokumentu vypracovaného v súlade so vzorom uvedeným v:
K žiadosti sa priložia aj príslušné skúšobné protokoly vydané schvaľovacím úradom, výsledky skúšok a vyhlásenie o zhode vydané schvaľovacím úradom v súlade s bodom 2 prílohy IV k nariadeniu (EÚ) 2018/858.
Článok 17
Administratívne ustanovenia pre certifikáciu vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov
V prípade uvedenom v odseku 1 schvaľovací úrad vydá certifikát o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, podľa vzoru uvedeného v:
Schvaľovací úrad vydá certifikačné číslo v súlade so systémom číslovania stanoveným v:
Schvaľovací úrad nepridelí rovnaké číslo inému komponentu, samostatnej technickej jednotke a systému, prípadne ani ich príslušným radom. Certifikačné číslo sa používa ako identifikátor skúšobného protokolu.
Článok 18
Rozšírenie na zahrnutie nového komponentu, samostatnej technickej jednotky alebo systému do radu komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov
Na žiadosť výrobcu a po schválení schvaľovacím úradom môže nový komponent, samostatná technická jednotka alebo systém byť zahrnutý ako člen certifikovaného radu komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov, ak spĺňa kritériá pre vymedzenie radu, stanovené v:
V takýchto prípadoch schvaľovací úrad vydá revidovaný certifikát označený číslom rozšírenia.
Výrobca upraví informačný dokument uvedený v článku 16 ods. 2 a poskytne ho schvaľovaciemu úradu.
Článok 19
Následné zmeny relevantné pre certifikáciu vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov
KAPITOLA 5
ZHODA PREVÁDZKY SIMULAČNÉHO NÁSTROJA, VSTUPNÝCH INFORMÁCIÍ A VSTUPNÝCH ÚDAJOV
Článok 20
Povinnosti výrobcu vozidla, schvaľovacieho úradu a Komisie so zreteľom na zhodu prevádzky simulačného nástroja
►M3 V prípade stredne ťažkých a ťažkých nákladných vozidiel s výnimkou hybridných elektrických ťažkých úžitkových vozidiel alebo vozidiel na výlučne elektrický pohon výrobca vozidla každoročne vykoná postup overovacej skúšky stanovený v prílohe Xa na minimálnom počte vozidiel v súlade s bodom 3 uvedenej prílohy. ◄ decembra každého roka a v súlade s bodom 8 prílohy Xa, uchováva skúšobné protokoly najmenej desať rokov a na požiadanie ich sprístupní Komisii a schvaľovacím úradom ostatných členských štátov.
Ak vozidlo neuspeje pri postupe overovacej skúšky stanovenom v prílohe Xa, schvaľovací úrad začne vyšetrovanie s cieľom určiť príčinu tohto neúspechu podľa prílohy Xa. Keď schvaľovací úrad určí príčinu neúspechu, ihneď o tom informuje schvaľovacie úrady ostatných členských štátov.
Ak je príčina neúspechu spojená s prevádzkou simulačného nástroja, uplatní sa článok 21 Ak je príčina neúspechu spojená s certifikovanými vlastnosťami komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov súvisiacimi s emisiami CO2 a so spotrebou paliva, uplatní sa článok 23.
Ak sa nezistia žiadne nezrovnalosti v certifikácii komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov a v prevádzke simulačného nástroja, schvaľovací úrad oznámi neúspech vozidla Komisii. Komisia vyšetrí, či neúspech vozidla spôsobil simulačný nástroj alebo postup overovacej skúšky stanovený v prílohe Xa a či treba vylepšiť simulačný nástroj alebo postup overovacej skúšky.
Článok 21
Nápravné opatrenia pre zhodu prevádzky simulačného nástroja
Ak výrobca vozidla preukáže, že je potrebný dlhší čas na predloženie plánu nápravných opatrení, môže schvaľovací úrad lehotu predĺžiť najviac o 30 kalendárnych dní.
Schvaľovací úrad môže výrobcu vozidla požiadať o vydanie novej dokumentácie výrobcu, informačnej dokumentácie vozidla, informačnej dokumentácie pre zákazníka a osvedčenia o zhode na základe nového určenia emisií CO2 a spotreby paliva, ktoré budú zohľadňovať zmeny vykonané v súlade so schváleným plánom nápravných opatrení.
Výrobca vozidla prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby postupy stanovené na účel získania licencie na prevádzku simulačného nástroja pre všetky prípady uplatňovania a skupiny vozidiel, na ktoré sa vzťahuje licencia udelená v súlade s článkom 7, boli naďalej na daný účel primerané.
V prípade stredne ťažkých a ťažkých nákladných vozidiel výrobca vozidla vykoná postup overovacej skúšky stanovený v prílohe Xa na minimálnom počte vozidiel podľa bodu 3 uvedenej prílohy.
Článok 22
Povinnosti výrobcu a schvaľovacieho úradu so zreteľom na zhodu vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov
Tieto opatrenia zahŕňajú:
Ak vlastnosti, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, člena radu komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov, boli certifikované v súlade s článkom 15 ods. 5, referenčná hodnota na overovanie vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, je hodnota certifikovaná pre tohto člena radu.
Ak sa zistí odchýlka od certifikovaných hodnôt v dôsledku opatrení uvedených v prvom a druhom pododseku, výrobca o tom bezodkladne informuje schvaľovací úrad.
Výrobca a výrobca vozidla poskytnú schvaľovaciemu úradu na jeho žiadosť do 15 dní všetky relevantné dokumenty, vzorky a iné materiály v jeho vlastníctve potrebné na vykonanie overovaní v súvislosti s komponentom, samostatnou technickou jednotkou alebo systémom.
Článok 23
Nápravné opatrenia na zaistenie zhody vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov
Ak výrobca preukáže, že je potrebný dlhší čas na predloženie plánu nápravných opatrení, môže schvaľovací úrad lehotu predĺžiť najviac o 30 kalendárnych dní.
Schvaľovací úrad môže výrobcu vozidla požiadať o vydanie novej dokumentácie výrobcu, informačnej dokumentácie pre zákazníka, informačnej dokumentácie vozidla a osvedčenia o zhode na základe nového určenia emisií CO2 a spotreby paliva, ktoré budú zohľadňovať zmeny vykonané v súlade so schváleným plánom nápravných opatrení.
Výrobca tieto záznamy uchováva desať rokov.
KAPITOLA 6
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 24
Prechodné ustanovenia
►M3 Bez toho, aby bol dotknutý článok 10 ods. 3 tohto nariadenia, ak neboli splnené povinnosti uvedené v článku 9 tohto nariadenia, členské štáty považujú osvedčenia o zhode pre typovo schválené vozidlá za neplatné na účely článku 48 nariadenia (EÚ) 2018/858 a v prípade typovo schválených a jednotlivo schválených vozidiel členské štáty zakážu registráciu, predaj alebo uvedenie do prevádzky: ◄
vozidiel skupín 4, 5, 9 a 10 vrátane podskupiny „v“ v každej skupine, vymedzených v tabuľke 1 v prílohe I od 1. júla 2019,
vozidiel skupín 1, 2 a 3 vymedzených v tabuľke 1 v prílohe I od 1. januára 2020,
vozidiel skupín 11, 12 a 16 vymedzených v tabuľke 1 v prílohe I od 1. júla 2020,
vozidiel skupín 53 a 54 podľa vymedzenia v tabuľke 2 v prílohe I od 1. júla 2024;
vozidiel skupín 31 až 40 podľa vymedzenia v tabuľkách 4 až 6 v prílohe I od 1. januára 2025;
vozidiel skupiny 1s podľa vymedzenia v tabuľke 1 v prílohe I od 1. júla 2024.
Povinnosti uvedené v článku 9 sa uplatňujú takto:
pre vozidlá skupín 53 a 54 podľa vymedzenia v tabuľke 2 v prílohe I s dátumom výroby 1. januára 2024 alebo neskôr;
pre vozidlá skupín P31/32, P33/34, P35/36, P37/38 a P39/40 podľa vymedzenia v tabuľke 3 v prílohe I s dátumom výroby 1. januára 2024 alebo neskôr;
v prípade ťažkých autobusov sa simulácia dokončeného vozidla alebo dokončovaného vozidla uvedená v bode 2.1 písm. b) prílohy I vykoná len vtedy, ak je k dispozícii simulácia primárneho vozidla uvedená v bode 2.1 písm. a) prílohy I;
v prípade vozidiel skupiny 1s podľa vymedzenia v tabuľke 1 v prílohe I s dátumom výroby 1. januára 2024 alebo neskôr;
v prípade vozidiel skupín 1, 2, 3, 4, 5, 9, 10, 4v, 5v, 9v, 10v, 11, 12 a 16 podľa vymedzenia v tabuľke 1 v prílohe I, ktoré nie sú vymedzené v písmenách f) a g) tohto odseku, s dátumom výroby 1. januára 2024 alebo neskôr;
v prípade vozidiel skupín 1, 2, 3, 4, 5, 9, 10, 4v, 5v, 9v, 10v, 11, 12 a 16 podľa vymedzenia v tabuľke 1 v prílohe I, ktoré sú vybavené systémom rekuperácie odpadového tepla podľa vymedzenia v bode 2 ods. 8 prílohy V za predpokladu, že nie sú ťažkými úžitkovými vozidlami s nulovými emisiami, hybridnými elektrickými ťažkými úžitkovými vozidlami alebo dvojpalivovými vozidlami;
v prípade dvojpalivových vozidiel skupín 1, 2, 3, 4, 5, 9, 10, 4v, 5v, 9v, 10v, 11, 12 a 16 podľa vymedzenia v tabuľke 1 v prílohe I s dátumom výroby 1. januára 2024 alebo neskôr. Ak majú dátum výroby pred 1. januárom 2024, výrobca sa môže rozhodnúť, či uplatní článok 9.
V prípade ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými emisiami, hybridných elektrických ťažkých úžitkových vozidiel a dvojpalivových vozidiel v skupinách 1, 2, 3, 4, 5, 9, 10, 4v, 5v, 9v, 10v, 11, 12 a 16 podľa vymedzenia v tabuľke 1 v prílohe I, na ktoré sa neuplatnil článok 9 v súlade s prvým pododsekom písm. a) až g) tohto odseku, výrobca vozidla určí vstupné parametre špecifikované pre tieto vozidlá vo vzoroch stanovených v tabuľke 5 v prílohe III s využitím najaktuálnejšej dostupnej verzie simulačného nástroja uvedeného v článku 5 ods. 3. V takom prípade sa povinnosti uvedené v článku 9 považujú za splnené na účely odseku 1 tohto článku.
Na účely tohto odseku je dátumom výroby dátum podpisu osvedčenia o zhode a v prípade, že nebolo vydané žiadne osvedčenie o zhode, dátum, kedy bolo identifikačné číslo vozidla po prvýkrát pripevnené na príslušné časti vozidla.
Článok 25
Zmena smernice 2007/46/ES
Prílohy I, III, IV, IX a XV k smernici 2007/46/ES sa menia v súlade s prílohou XI k tomuto nariadeniu.
Článok 26
Zmena nariadenia (EÚ) č. 582/2011
Nariadenie (EÚ) č. 582/2011 sa mení takto:
V článku 3 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:
„S cieľom získať typové schválenie ES vozidla so schváleným systémom motora so zreteľom na emisie a informácie o oprave a údržbe vozidla alebo typové schválenie ES vozidla so zreteľom na emisie a informácie o oprave a údržbe vozidla výrobca okrem toho preukáže, že sú splnené požiadavky stanovené v článku 6 a v prílohe II k nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/2400 ( 2 ) s ohľadom na dotknutú skupinu vozidiel. Táto požiadavka sa však neuplatňuje, ak výrobca uvedie, že nové vozidlo typu, ktorý sa má schváliť, nebude evidované, predávané ani uvádzané do prevádzky v Únii k dátumom uvedeným v článku 24 ods. 1 bode a), b) a c) nariadenia (EÚ) 2017/2400 alebo neskôr s ohľadom na dotknutú skupinu vozidiel.
Článok 8 sa mení takto:
v odseku 1a sa písmeno d) nahrádza takto:
„d) uplatňujú sa všetky ďalšie výnimky stanovené v bode 3.1 prílohy VII k tomuto nariadeniu, v bodoch 2.1 a 6.1 prílohy X k tomuto nariadeniu, v bodoch 2.1, 4.1, 5.1, 7.1, 8.1 a 10.1 prílohy XIII k tomuto nariadeniu a bod 1.1 doplnku 6 k prílohe XIII k tomuto nariadeniu.“;
v odseku 1a sa dopĺňa toto písmeno:
„e) požiadavky stanovené v článku 6 a v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2017/2400 sú splnené s ohľadom na dotknutú skupinu vozidiel, okrem prípadu, keď výrobca uvedie, že nové vozidlá typu, ktorý sa má schváliť, nebudú evidované, predávané ani uvádzané do prevádzky v Únii k dátumom uvedeným v článku 24 ods. 1 bode a), b) a c) uvedeného nariadenia alebo neskôr s ohľadom na dotknutú skupinu vozidiel.“;
Článok 10 sa mení takto:
v odseku 1a sa písmeno d) nahrádza takto:
„d) uplatňujú sa všetky ďalšie výnimky stanovené v bode 3.1 prílohy VII k tomuto nariadeniu, v bodoch 2.1 a 6.1 prílohy X k tomuto nariadeniu, v bodoch 2.1, 4.1, 5.1, 7.1, 8.1 a 10.1.1 prílohy XIII k tomuto nariadeniu a bod 1.1 doplnku 6 k prílohe XIII k tomuto nariadeniu.“;
v odseku 1a sa dopĺňa toto písmeno:
„e) požiadavky stanovené v článku 6 a v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2017/2400 sú splnené s ohľadom na dotknutú skupinu vozidiel, okrem prípadu, keď výrobca uvedie, že nové vozidlá typu, ktorý sa má schváliť, nebudú evidované, predávané ani uvádzané do prevádzky v Únii k dátumom uvedeným v článku 24 ods. 1 bode a), b) a c) uvedeného nariadenia alebo neskôr s ohľadom na dotknutú skupinu vozidiel.“;
Článok 27
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
ZATRIEDENIE VOZIDIEL DO SKUPÍN VOZIDIEL A METÓDA URČOVANIA EMISIÍ CO2 A SPOTREBY PALIVA PRE ŤAŽKÉ AUTOBUSY
1. Zatriedenie vozidiel na účely tohto nariadenia
1.1. Zatriedenie vozidiel do kategórie N
Tabuľka 1
Skupiny vozidiel pre ťažké nákladné vozidlá
|
Opis prvkov dôležitých z hľadiska zatriedenia do skupín vozidiel |
Skupina vozidiel |
Zaradenie účelu použitia a konfigurácie vozidla |
||||||||
|
Konfigurácia náprav |
Konfigurácia podvozku |
Najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého vozidla t) |
Preprava na dlhé vzdialenosti |
Preprava na dlhé vzdialenosti (EMS) |
Regionálna preprava |
Regionálna preprava (EMS) |
Mestská preprava |
Mestské verejné služby |
Výstavba |
|
|
4 × 2 |
Nákladné vozidlo s nadstavbou (alebo ťahač) (*1) |
> 7,4 – 7,5 |
1s |
|
|
R |
|
R |
|
|
|
Nákladné vozidlo s nadstavbou (alebo ťahač) (*1) |
> 7,5 – 10 |
1 |
|
|
R |
|
R |
|
|
|
|
Nákladné vozidlo s nadstavbou (alebo ťahač) (*1) |
> 10 – 12 |
2 |
R + T1 |
|
R |
|
R |
|
|
|
|
Nákladné vozidlo s nadstavbou (alebo ťahač) (*1) |
> 12 – 16 |
3 |
|
|
R |
|
R |
|
|
|
|
Nákladné vozidlo s nadstavbou |
> 16 |
4 |
R + T2 |
|
R |
|
R |
R |
|
|
|
Ťahač |
> 16 |
5 |
T + ST |
T + ST + T2 |
T + ST |
T + ST + T2 |
T + ST |
|
|
|
|
Nákladné vozidlo s nadstavbou |
> 16 |
4v (*2) |
|
|
|
|
|
R |
R |
|
|
Ťahač |
> 16 |
5v (*2) |
|
|
|
|
|
|
T + ST |
|
|
4 × 4 |
Nákladné vozidlo s nadstavbou |
> 7,5 – 16 |
(6) |
|
||||||
|
Nákladné vozidlo s nadstavbou |
> 16 |
(7) |
|
|||||||
|
Ťahač |
> 16 |
(8) |
|
|||||||
|
6 × 2 |
Nákladné vozidlo s nadstavbou |
všetky hmotnosti |
9 |
R + T2 |
R + D + ST |
R |
R + D + ST |
|
R |
|
|
Ťahač |
všetky hmotnosti |
10 |
T + ST |
T + ST + T2 |
T + ST |
T + ST + T2 |
|
|
|
|
|
Nákladné vozidlo s nadstavbou |
všetky hmotnosti |
9v (*2) |
|
|
|
|
|
R |
R |
|
|
Ťahač |
všetky hmotnosti |
10v (*2) |
|
|
|
|
|
|
T + ST |
|
|
6 × 4 |
Nákladné vozidlo s nadstavbou |
všetky hmotnosti |
11 |
R + T2 |
R + D + ST |
R |
R + D + ST |
|
R |
R |
|
Ťahač |
všetky hmotnosti |
12 |
T + ST |
T + ST + T2 |
T + ST |
T + ST + T2 |
|
|
T + ST |
|
|
6 × 6 |
Nákladné vozidlo s nadstavbou |
všetky hmotnosti |
(13) |
|
||||||
|
Ťahač |
všetky hmotnosti |
(14) |
|
|||||||
|
8 × 2 |
Nákladné vozidlo s nadstavbou |
všetky hmotnosti |
(15) |
|
||||||
|
8 × 4 |
Nákladné vozidlo s nadstavbou |
všetky hmotnosti |
16 |
|
|
|
|
|
|
R |
|
8 × 6, 8 × 8 |
Nákladné vozidlo s nadstavbou |
všetky hmotnosti |
(17) |
|
||||||
|
8 × 2, 8 × 4, 8 × 6, 8 × 8 |
Ťahač |
všetky hmotnosti |
(18) |
|
||||||
|
5 náprav, všetky konfigurácie |
Nákladné vozidlo s nadstavbou alebo ťahač |
všetky hmotnosti |
(19) |
|
||||||
|
(*1)
V týchto triedach vozidiel sa ťahače považujú za nákladné vozidlá s nadstavbou, ale so špecifickou pohotovostnou hmotnosťou ťahača.
(*2)
Podskupina „v“ skupín vozidiel 4, 5, 9 a 10: tieto účely použitia sa môžu uplatniť výlučne na profesionálne vozidlá. (*) EMS – Európsky modulárny systém. T = Ťahač R = nákladné vozidlo s nadstavbou a štandardná karoséria T1, T2 = štandardné prípojné vozidlá ST = štandardný náves D = štandardný vozík |
||||||||||
Tabuľka 2
Skupiny vozidiel pre stredne ťažké nákladné vozidlá
|
Opis prvkov dôležitých z hľadiska zatriedenia do skupín vozidiel |
Zaradenie účelu použitia a konfigurácie vozidla |
||||||||
|
Konfigurácia náprav |
Konfigurácia podvozku |
Skupina vozidiel |
Preprava na dlhé vzdialenosti |
Preprava na dlhé vzdialenosti EMS (*1) |
Regionálna preprava |
Regionálna preprava EMS (*1) |
Mestská preprava |
Mestské verejné služby |
Výstavba |
|
FWD/4 × 2F |
Nákladné vozidlo s nadstavbou (alebo ťahač) |
(51) |
|
|
|
|
|
|
|
|
Dodávkové vozidlo |
(52) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
RWD/4 × 2 |
Nákladné vozidlo s nadstavbou (alebo ťahač) |
53 |
|
|
R |
|
R |
|
|
|
Dodávkové vozidlo |
54 |
|
|
I |
|
I |
|
|
|
|
AWD/4 × 4 |
Nákladné vozidlo s nadstavbou (alebo ťahač) |
(55) |
|
|
|
|
|
|
|
|
Dodávkové vozidlo |
(56) |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
(*1)
EMS – Európsky modulárny systém R = štandardná karoséria I = dodávkové vozidlo s integrovanou karosériou FWD = pohon predných kolies RWD = jedna hnacia náprava, ktorá nie je prednou nápravou AWDe = viac ako jedna hnacia náprava |
|||||||||
1.2. Zatriedenie vozidiel do kategórie M
1.2.1. Ťažké autobusy
1.2.2. Zatriedenie primárnych vozidiel
Tabuľka 3
Skupiny vozidiel pre primárne vozidlá
|
Opis prvkov dôležitých z hľadiska zatriedenia do skupín vozidiel |
Skupina vozidiel (1) |
Zaradenie všeobecnej karosérie |
Podskupina vozidiel |
Zaradenie účelu použitia |
||||||
|
Počet náprav |
Kĺbové |
Nízkopodlažné (LF)/ vysokopodlažné (HF) (2) |
Počet podlaží (3) |
Ťažké mestské |
Mestské |
Prímestské |
Medzimestské |
Autokar |
||
|
2 |
nie |
P31/32 |
LF |
SD |
P31 SD |
x |
x |
x |
x |
|
|
DD |
P31 DD |
x |
x |
x |
|
|
||||
|
HF |
SD |
P32 SD |
|
|
|
x |
x |
|||
|
DD |
P32 DD |
|
|
|
x |
x |
||||
|
3 |
nie |
P33/34 |
LF |
SD |
P33 SD |
x |
x |
x |
x |
|
|
DD |
P33 DD |
x |
x |
x |
|
|
||||
|
HF |
SD |
P34 SD |
|
|
|
x |
x |
|||
|
DD |
P34 DD |
|
|
|
x |
x |
||||
|
áno |
P35/36 |
LF |
SD |
P35 SD |
x |
x |
x |
x |
|
|
|
DD |
P35 DD |
x |
x |
x |
|
|
||||
|
HF |
SD |
P36 SD |
|
|
|
x |
x |
|||
|
DD |
P36 DD |
|
|
|
x |
x |
||||
|
4 |
nie |
P37/38 |
LF |
SD |
P37 SD |
x |
x |
x |
x |
|
|
DD |
P37 DD |
x |
x |
x |
|
|
||||
|
HF |
SD |
P38 SD |
|
|
|
x |
x |
|||
|
DD |
P38 DD |
|
|
|
x |
x |
||||
|
áno |
P39/40 |
LF |
SD |
P39 SD |
x |
x |
x |
x |
|
|
|
DD |
P39 DD |
x |
x |
x |
|
|
||||
|
HF |
SD |
P40 SD |
|
|
|
x |
x |
|||
|
DD |
P40 DD |
|
|
|
x |
x |
||||
|
(1)
„P“ označuje primárne štádium zatriedenia; dve čísla oddelené lomkou uvádzajú čísla pre skupiny vozidiel, do ktorých môže byť vozidlo zaradené v dokončenom alebo dokončovanom štádiu.
(2)
„Nízkopodlažný“ sú kódy vozidiel „CE“, „CF“, „CG“a „CH“, ako je uvedené v bode 3 často C prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/858. „Vysokopodlažný“ sú kódy vozidiel „CA“, „CB“, „CC“a „CD“, ako je uvedené v bode 3 časti C prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/858.
(3)
„SD“ je jednopodlažné vozidlo, „DD“ je dvojpodlažné vozidlo. |
||||||||||
1.2.3. Zatriedenie dokončených vozidiel alebo dokončovaných vozidiel
Zatriedenie dokončených alebo dokončovaných vozidiel, ktorými sú ťažké autobusy, vychádza týchto kritérií:
počet náprav;
kód vozidla, ako je uvedené v časti C, bode 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/858;
trieda vozidla v súlade s bodom 2 predpisu OSN č. 107 ( 3 );
vozidlo so zníženým vstupom (údaj áno/nie odvodený od kódu vozidla a typu nápravy), čo sa určí podľa schémy rozhodovania uvedenej na obrázku 1;
počet cestujúcich na dolnom podlaží z osvedčenia o zhode, ako je uvedené v prílohe VIII k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2020/683 ( 4 ) alebo rovnocenných dokumentov v prípade schválenia jednotlivého vozidla.
výška integrovanej karosérie, ktorá sa určí v súlade s prílohou VIII.
Obrázok 1
Schéma rozhodovania na určenie toho, či je vozidlo „so zníženým vstupom“ alebo nie:
Zodpovedajúce zatriedenie, ktoré sa má použiť, je uvedené v tabuľkách 4, 5 a 6
Tabuľka 4
Skupiny vozidiel pre dokončené vozidlá a dokončované vozidlá, ktorými sú ťažké autobusy s 2 nápravami
|
Opis prvkov dôležitých z hľadiska zatriedenia do skupín vozidiel |
Skupina vozidiel |
Zaradenie účelu použitia |
||||||||||||||||
|
Počet náprav |
Konfigurácia podvozku (len vysvetlenie) |
Kód vozidla (*1) |
Trieda vozidla (*2) |
Znížený vstup (len kód vozidla CE alebo CG) |
Sedadlá pre cestujúcich na dolnom podlaží (len kód vozidla CB alebo CD) |
Výška integrovanej karosérie v [mm] (len trieda vozidiel „II + III“) |
||||||||||||
|
I |
I + II alebo A |
II |
II + III |
III alebo B |
Ťažké mestské |
Mestské |
Prímestské |
Medzimestské |
Autokar |
|||||||||
|
2 |
pevné |
LF |
SD |
CE |
x |
x |
x |
|
|
nie |
— |
— |
31a |
x |
x |
x |
|
|
|
x |
x |
|
|
|
áno |
— |
— |
31b1 |
x |
x |
x |
|
|
|||||
|
|
|
x |
|
|
áno |
— |
— |
31b2 |
x |
x |
x |
x |
|
|||||
|
DD |
CF |
x |
x |
x |
|
|
— |
— |
— |
31c |
x |
x |
x |
|
|
|||
|
otvorená strecha |
SD |
CI |
x |
x |
x |
x |
x |
— |
— |
— |
31d |
x |
x |
x |
|
|
||
|
DD |
CJ |
x |
x |
x |
x |
x |
— |
— |
— |
31e |
x |
x |
x |
|
|
|||
|
HF |
SD |
CA |
|
|
x |
|
|
— |
— |
— |
32a |
|
|
|
x |
x |
||
|
|
|
|
x |
|
— |
— |
≤ 3 100 |
32b |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
|
|
|
x |
|
— |
— |
> 3 100 |
32c |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
|
|
|
|
x |
— |
— |
— |
32d |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
DD |
CB |
|
|
x |
x |
x |
— |
≤ 6 |
— |
32e |
|
|
|
x |
x |
|||
|
|
|
x |
x |
x |
— |
> 6 |
— |
32f |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
(*1)
V súlade s nariadením (EÚ) 2018/858.
(*2)
V súlade s bodom 2 predpisu OSN č. 107. |
||||||||||||||||||
Tabuľka 5
Skupiny vozidiel pre dokončené vozidlá a dokončované vozidlá, ktorými sú ťažké autobusy s 3 nápravami
|
Opis prvkov dôležitých z hľadiska zatriedenia do skupín vozidiel |
Skupina vozidiel |
Zaradenie účelu použitia |
||||||||||||||||
|
Počet náprav |
Konfigurácia podvozku (len vysvetlenie) |
Kód vozidla (*1) |
Trieda vozidla (*2) |
Znížený vstup (len kód vozidla CE alebo CG) |
Sedadlá pre cestujúcich na dolnom podlaží (len kód vozidla CB alebo CD) |
Výška integrovanej karosérie v [mm] (len trieda vozidiel „II + III“) |
||||||||||||
|
I |
I + II alebo A |
II |
II + III |
III alebo B |
Ťažké mestské |
Mestské |
Prímestské |
Medzimestské |
Autokar |
|||||||||
|
3 |
pevné |
LF |
SD |
CE |
x |
x |
x |
|
|
nie |
— |
— |
33a |
x |
x |
x |
|
|
|
x |
x |
|
|
|
áno |
— |
— |
33b1 |
x |
x |
x |
|
|
|||||
|
|
|
x |
|
|
áno |
— |
— |
33b2 |
x |
x |
x |
x |
|
|||||
|
DD |
CF |
x |
x |
x |
|
|
— |
— |
— |
33c |
x |
x |
x |
|
|
|||
|
otvorená strecha |
SD |
CI |
x |
x |
x |
x |
x |
— |
— |
— |
33d |
x |
x |
x |
|
|
||
|
DD |
CJ |
x |
x |
x |
x |
x |
— |
— |
— |
33e |
x |
x |
x |
|
|
|||
|
HF |
SD |
CA |
|
|
x |
|
|
— |
— |
— |
34a |
|
|
|
x |
x |
||
|
|
|
|
x |
|
— |
— |
≤ 3 100 |
34b |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
|
|
|
x |
|
— |
— |
> 3 100 |
34c |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
|
|
|
|
x |
— |
— |
— |
34d |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
DD |
CB |
|
|
x |
x |
x |
— |
≤ 6 |
— |
34e |
|
|
|
x |
x |
|||
|
|
|
x |
x |
x |
— |
> 6 |
— |
34f |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
kĺbové |
LF |
SD |
CG |
x |
x |
x |
|
|
nie |
— |
— |
35a |
x |
x |
x |
|
|
|
|
x |
x |
|
|
|
áno |
— |
— |
35b1 |
x |
x |
x |
|
|
|||||
|
|
|
x |
|
|
áno |
— |
— |
35b2 |
x |
x |
x |
x |
|
|||||
|
DD |
CH |
x |
x |
x |
|
|
— |
— |
— |
35c |
x |
x |
x |
|
|
|||
|
HF |
SD |
CC |
|
|
x |
|
|
— |
— |
— |
36a |
|
|
|
x |
x |
||
|
|
|
|
x |
|
— |
— |
≤ 3 100 |
36b |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
SD |
|
|
|
x |
|
— |
— |
> 3 100 |
36c |
|
|
|
x |
x |
||||
|
|
|
|
|
x |
— |
— |
— |
36d |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
DD |
CD |
|
|
x |
x |
x |
— |
≤ 6 |
— |
36e |
|
|
|
x |
x |
|||
|
|
|
x |
x |
x |
— |
> 6 |
— |
36f |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
(*1)
V súlade s nariadením (EÚ) 2018/858.
(*2)
V súlade s bodom 2 predpisu OSN č. 107. |
||||||||||||||||||
Tabuľka 6
Skupiny vozidiel pre dokončené vozidlá a dokončované vozidlá, ktorými sú ťažké autobusy so 4 nápravami
|
Opis prvkov dôležitých z hľadiska zatriedenia do skupín vozidiel |
Skupina vozidiel |
Zaradenie účelu použitia |
||||||||||||||||
|
Počet náprav |
Konfigurácia podvozku (len vysvetlenie) |
Kód vozidla (*1) |
Trieda vozidla (*2) |
Znížený vstup (len kód vozidla CE alebo CG) |
Sedadlá pre cestujúcich na dolnom podlaží (len kód vozidla CB alebo CD) |
Výška integrovanej karosérie v [mm] (len trieda vozidiel „II + III“) |
||||||||||||
|
I |
I + II alebo A |
II |
II + III |
III alebo B |
Ťažké mestské |
Mestské |
Prímestské |
Medzimestské |
Autokar |
|||||||||
|
4 |
pevné |
LF |
SD |
CE |
x |
x |
x |
|
|
nie |
— |
— |
37a |
x |
x |
x |
|
|
|
x |
x |
|
|
|
áno |
— |
— |
37b1 |
x |
x |
x |
|
|
|||||
|
|
|
x |
|
|
áno |
— |
— |
37b2 |
x |
x |
x |
x |
|
|||||
|
DD |
CF |
x |
x |
x |
|
|
— |
— |
— |
37c |
x |
x |
x |
|
|
|||
|
otvorená strecha |
SD |
CI |
x |
x |
x |
x |
x |
— |
— |
— |
37d |
x |
x |
x |
|
|
||
|
DD |
CJ |
x |
x |
x |
x |
x |
— |
— |
— |
37e |
x |
x |
x |
|
|
|||
|
HF |
SD |
CA |
|
|
x |
|
|
— |
— |
— |
38a |
|
|
|
x |
x |
||
|
|
|
|
x |
|
— |
— |
≤ 3 100 |
38b |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
|
|
|
x |
|
— |
— |
> 3 100 |
38c |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
|
|
|
|
x |
— |
— |
— |
38d |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
DD |
CB |
|
|
x |
x |
x |
— |
≤ 6 |
— |
38e |
|
|
|
x |
x |
|||
|
|
|
x |
x |
x |
— |
> 6 |
— |
38f |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
kĺbové |
LF |
SD |
CG |
x |
x |
x |
|
|
nie |
— |
— |
39a |
x |
x |
x |
|
|
|
|
x |
x |
|
|
|
áno |
— |
— |
39b1 |
x |
x |
x |
|
|
|||||
|
|
|
x |
|
|
áno |
— |
— |
39b2 |
x |
x |
x |
x |
|
|||||
|
DD |
CH |
x |
x |
x |
|
|
— |
— |
— |
39c |
x |
x |
x |
|
|
|||
|
HF |
SD |
CC |
|
|
x |
|
|
— |
— |
— |
40a |
|
|
|
x |
x |
||
|
|
|
|
x |
|
— |
— |
≤ 3 100 |
40b |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
SD |
|
|
|
x |
|
— |
— |
> 3 100 |
40c |
|
|
|
x |
x |
||||
|
|
|
|
|
x |
— |
— |
— |
40d |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
DD |
CD |
|
|
x |
x |
x |
— |
≤ 6 |
— |
40e |
|
|
|
x |
x |
|||
|
|
|
x |
x |
x |
— |
> 6 |
— |
40f |
|
|
|
x |
x |
|||||
|
(*1)
V súlade s nariadením (EÚ) 2018/858.
(*2)
V súlade s bodom 2 predpisu OSN č. 107. |
||||||||||||||||||
2. Metóda určovania emisií CO2 a spotreby paliva pre ťažké autobusy
2.1. Pokiaľ ide o ťažké autobusy, vo výsledkoch emisií CO2 a spotreby paliva sa zohľadnia špecifikácie vozidla dokončené vozidlo alebo dokončované vozidlo vrátane vlastností konečnej karosérie a pomocných jednotiek. V prípade ťažkých autobusov vyrábaných po krokoch môže byť do postupu tvorby vstupných údajov a vstupných informácií a do prevádzky simulačného nástroja zapojených viac výrobcov. Emisie CO2 a spotreba paliva pre ťažké autobusy vychádzajú z týchto dvoch simulácií:
pre primárne vozidlo;
pre dokončené vozidlo alebo dokončované vozidlo.
2.2. Ak výrobca schváli ťažký autobus ako dokončené vozidlo, simulácie sa vykonajú pre primárne vozidlo aj dokončené vozidlo.
2.3. V prípade primárneho vozidla vstup pre simulačný nástroj pokrýva vstupné údaje týkajúce sa motora, prevodovky, pneumatík a vstupných informácií pre podsúbor pomocných jednotiek ( 5 ). Zatriedenie do skupín vozidiel sa robí v súlade s tabuľkou 3 na základe počtu náprav a informácie, či ide o kĺbový autobus alebo nie. V simuláciách pre primárne vozidlo simulačný nástroj priradí súbor štyroch rôznych všeobecných karosérií (karoséria so zvýšenou podlahou, so zníženou podlahou, jednopodlažná a dvojpodlažná karoséria) a simuluje 11 účelov použitia, ako je uvedené v tabuľke 3 pre jednotlivé skupiny vozidiel pre dve rôzne podmienky zaťaženia. Toto má za následok súbor 22 výsledkov emisií CO2 a spotreby paliva pre primárne ťažké autobusy. Simulačný nástroj vytvorí informačnú dokumentáciu vozidla pre počiatočný krok (VIF1), ktorá obsahuje všetky potrebné údaje, ktoré sa musia odovzdať na účely nasledujúceho výrobného kroku. VIF1 obsahuje všetky vstupné údaje, ktoré nie sú dôverné, výsledky spotreby energie ( 6 ) v [MJ/km], informácie o primárnom výrobcovi a príslušné hodnoty hash ( 7 ).
2.4. Výrobca primárneho vozidla sprístupní VIF1 výrobcovi, ktorý zodpovedá za nasledujúci výrobný krok. Ak výrobca primárneho vozidla poskytne údaje nad rámec požiadaviek pre primárne vozidlo, ako je uvedené v prílohe III, tieto údaje neovplyvnia výsledky simulácie pre primárne vozidlo, ale zaznamenajú sa do VIF1, aby sa zohľadnili v neskorších krokoch. Simulačný nástroj navyše vytvorí pre primárne vozidlo dokumentáciu výrobcu.
2.5. V prípade rozpracovaného vozidla výrobca takéhoto vozidla zodpovedá za podskupinu príslušných vstupných údajov a vstupných informácií pre konečnú karosériu ( 8 ). Výrobca rozpracovaného vozidla nežiada o certifikáciu dokončovaného vozidla. Výrobca rozpracovaného vozidla doplní alebo aktualizuje informácie relevantné pre dokončované vozidlo a použije simulačný nástroj na vytvorenie aktualizovanej a hašovanej verzie informačnej dokumentácie vozidla (VIFi) ( 9 ). VIFi sa predloží výrobcovi zodpovednému za nasledujúci výrobný krok. VIFi pre rozpracované vozidlo zároveň zahŕňa úlohu dokumentácie pre schvaľovacie úrady. Na rozpracovaných vozidlách sa nevykonávajú žiadne simulácie emisií CO2 a/alebo spotreby paliva.
2.6. Ak na rozpracovanom, dokončenom alebo dokončovanom vozidle výrobca vykoná zmeny, ktoré by vyžadovali aktualizácie vstupných údajov alebo vstupných informácií zaradených k primárnemu vozidlu (napr. zmena nápravy alebo pneumatík), musí konať ako výrobca primárneho vozidla s príslušnými zodpovednosťami.
2.7. Pri dokončenom alebo dokončovanom vozidle výrobca doplní a v prípade potreby aktualizuje vstupné údaje a vstupné informácie pre konečnú karosériu tak, ako boli prenesené do VIFi z predchádzajúceho kroku výroby, a použije simulačný nástroj na výpočet emisií CO2 a spotreby paliva. Pri simuláciách v tomto štádiu sa ťažké autobusy zatrieďujú na základe šiestich kritérií stanovených v bode 1.2.3 do skupín vozidiel uvedených v tabuľkách 4, 5 a 6. Na určenie emisií CO2 a spotreby paliva dokončených vozidiel alebo dokončovaných vozidiel, ktorými sú ťažké autobusy, simulačný nástroj vykoná tieto kroky výpočtu:
Krok 1 – výber podskupiny primárneho vozidla, ktorá zodpovedá karosérii dokončeného alebo dokončovaného vozidla (napr. „P34 DD“ pre „34f“) a sprístupnenie zodpovedajúcich výsledkov spotreby energie zo simulácie primárneho vozidla.
Krok 2 – Vykonanie simulácií s cieľom kvantifikovať vplyv karosérie a pomocných zariadení dokončeného vozidla alebo dokončovaného vozidla v porovnaní so všeobecnou karosériou a pomocnými zariadeniami, ako je zohľadnené v simuláciách primárneho vozidla, pokiaľ ide o spotrebu energie. V týchto simuláciách sa všeobecné údaje používajú na súbor údajov o primárnom vozidle, ktoré nie sú súčasťou prenosu informácií medzi jednotlivými krokmi výroby, ako sa uvádza vo VIF ( 10 ).
Krok 3 – Kombinácia výsledkov spotreby energie zo simulácie primárneho vozidla sprístupnených v kroku 1 s výsledkami z kroku 2 poskytuje výsledky spotreby energie dokončeného alebo dokončovaného vozidla. Podrobnosti tohto kroku výpočtu sú zdokumentované v používateľskej príručke simulačného nástroja.
Krok 4 – Výsledky emisií CO2 a spotreby paliva vozidla sa vypočítajú na základe výsledkov kroku 3 a všeobecných špecifikácií paliva, ktoré sú uložené v simulačnom nástroji. Kroky 2, 3 a 4 sa vykonávajú samostatne pre každú kombináciu účelu použitia, ako sa uvádza v tabuľkách 4, 5 a 6 pre skupiny vozidiel v podmienkach nízkeho aj reprezentatívneho zaťaženia.
Pre dokončené vozidlo alebo dokončované vozidlo simulačný nástroj vytvorí dokumentáciu výrobcu, informačnú dokumentáciu pre zákazníka, ako aj VIFi. VIFi sa sprístupní nasledujúcemu výrobcovi, ak vozidlo musí prejsť ďalším krokom na dokončenie.
Na obrázku 2 sa uvádza tok údajov na základe príkladu vozidla vyrobeného v piatich krokoch výroby v súvislosti s CO2.
Obrázok 2
Príklad toku údajov v prípade ťažkého autobusu vyrobeného v piatich krokoch
PRÍLOHA II
POŽIADAVKY A POSTUPY SÚVISIACE S PREVÁDZKOU SIMULAČNÉHO NÁSTROJA
1. Postupy, ktoré má stanoviť výrobca vozidla s ohľadom na prevádzku simulačného nástroja
1.1. Výrobca zavedie minimálne tieto postupy:
systém správy údajov vzťahujúci sa na zabezpečovanie zdrojov, uchovávanie, spracovanie a získavanie vstupných informácií a vstupných údajov pre simulačný nástroj, ako aj spracovanie certifikátov o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva pre skupiny komponentov, rady samostatnej technickej jednotky a systémové rady. Systém správy údajov minimálne:
zaistí použitie správnych vstupných informácií a vstupných údajov vzhľadom na konkrétnu konfiguráciu vozidla;
zaistí správny výpočet a použitie štandardných hodnôt;
prostredníctvom porovnania kryptografických hodnôt hash overí, či vstupné súbory komponentov, samostatných technických jednotiek, systémov alebo prípadne ich príslušných radov, ktoré sa používajú na simuláciu, zodpovedajú vstupným údajom komponentu, samostatnej technickej jednotky, systému alebo prípadne ich príslušného radu, pre ktoré sa vydáva certifikát;
obsahuje chránenú databázu na uchovávanie vstupných údajov súvisiacich s radmi komponentov, radmi samostatnej technickej jednotky alebo systémovými radmi a so zodpovedajúcimi certifikátmi o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva;
zabezpečí správne riadenie zmien v špecifikácii a aktualizácii komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov;
umožní sledovanie komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov po vyrobení vozidla;
systém správy údajov vzťahujúci sa na získavanie vstupných informácií a vstupných údajov a výpočty prostredníctvom simulačného nástroja a uchovávanie výstupných údajov. Systém správy údajov minimálne:
zaistí správne používanie kryptografických hodnôt hash;
obsahuje chránenú databázu na uchovávanie výstupných údajov;
postup nahliadania do vyhradenej elektronickej distribučnej platformy uvedenej v článku 5 ods. 2 a článku 10 ods. 1 a 2, ako aj sťahovanie a inštalovanie najnovších verzií simulačného nástroja;
primeranú odbornú prípravu zamestnancov pracujúcich so simulačným nástrojom.
2. Hodnotenie vykonané schvaľovacím úradom
2.1. Schvaľovací úrad overí, či boli zavedené postupy stanovené v bode 1 súvisiace s prevádzkou simulačného nástroja.
Schvaľovací úrad ďalej overí:
fungovanie procesov stanovených v bodoch 1.1.1, 1.1.2 a 1.1.3 a uplatňovanie požiadavky stanovenej v bode 1.1.4;
to, či sa postupy používané počas predvádzania uplatňujú rovnako vo všetkých výrobných zariadeniach vyrábajúcich vozidlá patriace do dotknutého prípadu uplatňovania;
úplnosť opisu údajov a procesných tokov prevádzky súvisiacich s určením emisií CO2 a spotreby paliva pre dané vozidlá.
Na účely druhého odseku písm. a) je súčasťou overovania aj určenie emisií CO2 a spotreby paliva minimálne jedného vozidla z každého výrobného závodu, pre ktorú sa žiadala licencia.
Doplnok 1
VZOR INFORMAČNÉHO DOKUMENTU NA ÚČELY PREVÁDZKY SIMULAČNÉHO NÁSTROJA S OHĽADOM NA URČENIE EMISIÍ CO2 A SPOTREBY PALIVA V NOVÝCH VOZIDLÁCH
ODDIEL I
|
1 |
Názov a adresa výrobcu vozidla: |
|
2 |
Montážne závody, v ktorých boli zavedené postupy uvedené v bode 1 prílohy II k nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/2400 s ohľadom na prevádzku simulačného nástroja: |
|
3 |
Prípad uplatňovania sa vzťahuje na: |
|
4 |
Meno a adresa zástupcu výrobcu (ak existuje): |
ODDIEL II
1. Doplňujúce informácie
|
1.1. |
Opis údajového a procesného toku (napr. vývojový diagram) |
|
1.2. |
Opis postupu riadenia kvality |
|
1.3. |
Prípadné dodatočné certifikáty o riadení kvality |
|
1.4. |
Opis zabezpečovania zdrojov údajov, ich spracúvania a uchovávania v rámci simulačného nástroja |
|
1.5. |
Prípadné doplňujúce dokumenty |
|
2. |
Dátum: … |
|
3. |
Podpis: … |
Doplnok 2
VZOR LICENCIE NA PREVÁDZKU SIMULAČNÉHO NÁSTROJA S OHĽADOM NA URČENIE EMISIÍ CO2 A SPOTREBY PALIVA V NOVÝCH VOZIDLÁCH
Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)
LICENCIA NA PREVÁDZKU SIMULAČNÉHO NÁSTROJA S OHĽADOM NA URČENIE EMISIÍ CO2 A SPOTREBY PALIVA V NOVÝCH VOZIDLÁCH
|
Odtlačok pečiatky správneho orgánu — udelení, (1) — rozšírení, (1) — zamietnutí, (1) — odobratí (1) |
Oznámenie o:
|
|
(1)
Nehodiace sa prečiarknite (existujú prípady – keď je vhodných viacero položiek – keď netreba prečiarknuť nič). |
|
licencie na prevádzku simulačného nástroja vzhľadom na nariadenie (ES) č. 595/2009 vykonávané nariadením (EÚ) 2017/2400.
Číslo licencie:
Dôvod rozšírenia: …
ODDIEL I
|
0.1 |
Názov a adresa výrobcu vozidla: |
|
0.2 |
Výrobné závody a/alebo montážne závody, v ktorých boli zavedené postupy uvedené v bode 1 prílohy II k nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/2400 ( 11 ) s ohľadom na prevádzku simulačného nástroja: |
|
0.3 |
Prípad uplatňovania sa vzťahuje na: |
ODDIEL II
1. Doplňujúce informácie
|
1.1 |
Hodnotiaca správa vypracovaná schvaľovacím úradom |
|
1.2. |
Opis údajového a procesného toku (napr. vývojový diagram) |
|
1.3. |
Opis postupu riadenia kvality |
|
1.4. |
Prípadné dodatočné osvedčenia o riadení kvality |
|
1.5. |
Opis zabezpečovania zdrojov údajov, ich spracúvania a uchovávania v rámci simulačného nástroja |
|
1.6. |
Prípadné doplňujúce dokumenty |
|
2. |
Schvaľovací úrad zodpovedný za vykonanie hodnotenia |
|
3. |
Dátum hodnotiacej správy |
|
4. |
Číslo hodnotiacej správy |
|
5. |
(Prípadné) poznámky: pozri doplnok |
|
6. |
Miesto |
|
7. |
Dátum |
|
8. |
Podpis |
PRÍLOHA III
VSTUPNÉ INFORMÁCIE SÚVISIACE S CHARAKTERISTIKAMI VOZIDLA
1. Úvod
V tejto prílohe sa opisuje zoznam parametrov, ktoré má poskytovať výrobca vozidla ako vstupné údaje pre simulačný nástroj. Príslušná schéma XML, ako aj vzorové údaje sú k dispozícii prostredníctvom vyhradenej elektronickej distribučnej platformy.
2. Vymedzenie pojmov
„identifikátor parametra“: jednoznačný identifikátor, ktorý sa používa v „simulačnom nástroji“ pre špecifický vstupný parameter alebo množinu vstupných údajov;
„typ“: typ údajov parametra:
|
reťazec … |
postupnosť znakov s kódovaním ISO8859-1, |
|
token … |
postupnosť znakov s kódovaním ISO8859-1, bez úvodných a koncových medzier, |
|
dátum … |
dátum a čas uvedený ako koordinovaný svetový čas vo formáte: RRRR–MM–DDTHH:MM:SSZ, pričom písmená kurzívou označujú pevne stanovené znaky, napr. „2002-05-30T09:30:10Z“, |
|
celé číslo … |
hodnota celočíselného typu údajov, bez úvodných núl, napr. „1 800 “, |
|
double, X … |
zlomkové číslo s presným počtom X číslic za desatinným znakom („,“) a bez úvodných núl, napr. v prípade „double, 2“: „2 345,67 “; v prípade „double, 4“: „45,6780“; |
„jednotka“ … fyzická jednotka parametra;
„upravená skutočná hmotnosť vozidla“ je hmotnosť uvedená ako skutočná hmotnosť vozidla v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1230/2012 (*) s výnimkou nádrží, ktoré musia byť naplnené minimálne do 50 % svojho objemu. Systémy obsahujúce kvapaliny sú naplnené na 100 % svojho objemu stanoveného výrobcom okrem systémov obsahujúcich kvapaliny pre odpadovú vodu, ktoré musia zostať prázdne.
Pre stredne ťažké nákladné vozidlá s nadstavbou, ťažké nákladné vozidlá s nadstavbou a ťahače sa hmotnosť určuje bez nadstavby a upravuje sa o dodatočnú hmotnosť nenainštalovaného štandardného vybavenia, ako sa uvádza v bode 4.3. Hmotnosť štandardnej karosérie, štandardného návesu alebo štandardného prípojného vozidla na účely simulácie dokončeného vozidla alebo kombinácie dokončeného vozidla – (návesu) – prípojného vozidla sa pridáva automaticky simulačným nástrojom. Za nadstavbu sa považujú všetky súčasti montované na hlavný rám a nadeň, ak sú nainštalované len na umožnenie nadstavby, nezávisle od súčastí potrebných na splnenie podmienok pohotovostného stavu.
Pre ťažké autobusy, ktoré sú primárnymi vozidlami, sa neuplatňuje upravená skutočná hmotnosť vozidla, keďže všeobecnú hodnotu hmotnosti priraďuje simulačný nástroj;
„výška integrovanej karosérie“ je rozdiel v smere „Z“ medzi referenčným bodom „A“ najvyššieho bodu a najnižšieho bodu „B“ integrovanej karosérie (pozri obrázok 1). Pre vozidlá odchyľujúce sa od štandardného prípadu sa uplatňujú tieto prípady (pozri obrázok 2):
pre všetky ostatné prípady, na ktoré sa nevzťahujú štandardné alebo osobitné prípady 1 až 4 je výška integrovanej karosérie rozdiel medzi najvyšším bodom vozidla a bodom B. Tento parameter je relevantný len pre ťažké autobusy.
Obrázok 1
Výška integrovanej karosérie – štandardný prípad
Obrázok 2
Výška integrovanej karosérie – osobitné prípady
referenčný bod „A“ je najvyšší bod karosérie (obrázok 1). Karoséria a/alebo dizajnové panely, držiaky na montáž napr. systémov vykurovania, vetrania a klimatizácie, poklopov a podobných prvkov sa nezohľadňujú;
referenčný bod „B“ je najnižší bod na nižšom vonkajšom okraji karosérie (obrázok 1). Držiaky napr. na montáž náprav sa nezohľadňujú;
„dĺžka vozidla“ sú rozmery vozidla v súlade s tabuľkou I doplnku 1 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1230/2012. Navyše, odstrániteľné zariadenia na prepravu nákladu, neodstrániteľné spojovacie zariadenia a akékoľvek iné neodstrániteľné vonkajšie časti, ktoré nemajú vplyv na priestor pre cestujúcich, sa nezohľadňujú. Tento parameter je relevantný len pre ťažké autobusy;
„šírka vozidla“ sú rozmery vozidla v súlade s tabuľkou II doplnku 1 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1230/2012. Od týchto ustanovení sa odchyľujú a nemajú sa zohľadňovať odstrániteľné zariadenia na prepravu nákladu, neodstrániteľné spojovacie zariadenia a akékoľvek iné neodstrániteľné vonkajšie časti, ktoré nemajú vplyv na priestor pre cestujúcich;
„výška podlahy pri vstupe v nezníženej polohe“ je úroveň podlahy v rámci otvoru prvých dverí nad zemou meraná v predných dverách vozidla, keď vozidlo nie je v zníženej polohe;
„palivový článok“ je menič energie meniaci chemickú energiu (vstup) na elektrickú energiu (výstup) alebo naopak;
„vozidlo s palivovým článkom“ alebo „FCV“ je vozidlo vybavené hnacou sústavou, ktorá pozostáva výlučne z palivového článku (palivových článkov) a elektromotora (elektromotorov) vo funkcii meniča (meničov) pohonnej energie;
„hybridné vozidlo s palivovým článkom“ alebo „FCHV“ je vozidlo s palivovým článkom vybavené hnacou sústavou, ktorej súčasťou je aspoň jeden systém skladovania paliva a aspoň jeden dobíjateľný zásobník elektrickej energie slúžiace ako zásobníky pohonnej energie;
„vozidlo s výlučne spaľovacím motorom“ je vozidlo, v prípade ktorého sú všetky meniče pohonnej energie spaľovacie motory;
„elektromotor“ alebo „EM“ je menič energie meniaci elektrickú energiu na mechanickú energiu a naopak;
„zásobník energie“ je systém, ktorý uskladňuje energiu a uvoľňuje ju v rovnakej forme, v akej bola na vstupe;
„zásobník pohonnej energie“ je zásobník energie hnacej sústavy, ktorý nie je periférnym zariadením a ktorého výstupná energia sa používa priamo alebo nepriamo na účely pohonu vozidla;
„kategória zásobníka pohonnej energie“ je systém skladovania paliva, dobíjateľný zásobník elektrickej energie (REESS) alebo dobíjateľný zásobník mechanickej energie;
„za“ je poloha v hnacej sústave vozidla, ktorá je bližšie ku kolesám ako skutočná referenčná poloha;
„pohonná sústava“ sú navzájom prepojené prvky hnacej sústavy na prenos mechanickej energie medzi meničom (meničmi) pohonnej energie a kolesami;
„menič energie“ je systém, v ktorom je forma energie na výstupe iná ako forma energie na vstupe;
„menič pohonnej energie“ je menič energie hnacej sústavy, ktorý nie je periférnym zariadením a ktorého výstupná energia sa používa priamo alebo nepriamo na účely pohonu vozidla;
„kategória meniča pohonnej energie“ je spaľovací motor, elektromotor alebo palivový článok;
„forma energie“ je elektrická energia, mechanická energia alebo chemická energia (vrátane palív);
„systém skladovania paliva“ je zásobník pohonnej energie, v ktorom sa uskladňuje chemická energia ako kvapalné alebo plynné palivo;
„hybridné vozidlo“ alebo „HV“ je vozidlo s hnacou sústavou obsahujúcou najmenej dva rôzne typy meničov pohonnej energie a najmenej dva rôzne typy zásobníkov pohonnej energie;
„hybridné elektrické vozidlo“ alebo „HEV“ je hybridné vozidlo, kde je jedným z meničov pohonnej energie elektromotor a druhým je spaľovací motor;
„sériové HEV“ je HEV s architektúrou hnacej sústavy, kde spaľovací motor poháňa jednu alebo viac dráh konverzie elektrickej energie bez mechanických prepojení medzi spaľovacím motorom a kolesami vozidla;
„spaľovací motor“ alebo „ICE“ je menič energie s prerušovanou alebo neprerušovanou oxidáciou horľavého paliva, ktoré sa premieňa chemická energia na mechanickú energiu;
„hybridné elektrické vozidlo s externým nabíjaním“ alebo „OVC-HEV“ je hybridné elektrické vozidlo, ktoré možno nabíjať z externého zdroja;
„paralelné HEV“ je HEV s architektúrou hnacej sústavy, kde spaľovací motor poháňa len jednu mechanicky pripojenú dráhu konverzie elektrickej energie medzi motorom a kolesami vozidla;
„periférne zariadenia“ sú všetky zariadenia, ktoré spotrebúvajú, menia, ukladajú alebo dodávajú energiu, kde sa energia nepoužíva priamo či nepriamo na účely pohonu vozidla, ale sú nevyhnutné na fungovanie hnacej sústavy;
„hnacia sústava“ je celková kombinácia zásobníka (zásobníkov) pohonnej energie, meniča (meničov) pohonnej energie a pohonnej sústavy (pohonných sústav) vo vozidle, ktoré dodávajú mechanickú energiu kolesám na účely pohonu vozidla, a k tomu periférne zariadenia;
„vozidlo na výlučne elektrický pohon“ alebo „PEV“ je motorové vozidlo podľa nariadenia (EÚ) 2018/858 článku 3 ods. 16 vybavené hnacou sústavou obsahujúcou výlučne elektromotory ako meniče pohonnej energie a výlučne dobíjateľné zásobníky elektrickej energie ako zásobníky pohonnej energie a/alebo prípadne akýmikoľvek inými prostriedkami na priame vodivé alebo indukčné zásobovanie elektrickou energiou z elektrickej siete, ktoré dodávajú pohonnú energiu motorovému vozidlu;
„pred“ je poloha v hnacej sústave vozidla, ktorá je ďalej od kolies ako skutočná referenčná poloha;
„IEPC“ je integrovaný komponent elektrickej hnacej sústavy v súlade s bodom 2(36) prílohy Xb;
„IHPC typu 1“ je integrovaný komponent hybridnej elektrickej hnacej sústavy typu 1 v súlade s bodom 2(38) prílohy Xb.
3. Množina vstupných parametrov
V tabuľkách 1 až 11 sa uvádzajú množiny vstupných parametrov, ktoré sa majú poskytnúť, pokiaľ ide o vlastnosti vozidla. Jednotlivé množiny sú vymedzené v závislosti od prípadu uplatňovania (stredne ťažké nákladné vozidlá, ťažké nákladné vozidlá a ťažké autobusy).
Pri ťažkých autobusoch sa rozlišuje medzi vstupnými parametrami, ktoré sa majú poskytnúť na simuláciu pri primárnom vozidle a na simuláciu pri dokončenom vozidle alebo dokončovanom vozidle. V tejto súvislosti sa uplatňujú tieto ustanovenia:
Tabuľka 1
Vstupné parametre „Vehicle/General“ (vozidlo/všeobecné)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
Ťažké nákladné vozidlá |
Stredne ťažké nákladné vozidlá |
Ťažké autobusy (primárne vozidlo) |
Ťažké autobusy (dokončené alebo dokončované vozidlo) |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P235 |
token |
[–] |
|
X |
X |
X |
X |
|
Manufacturer Address (Adresa výrobcu) |
P252 |
token |
[–] |
|
X |
X |
X |
X |
|
Model_CommercialName (Model_Obchodný názov) |
P236 |
token |
[–] |
|
X |
X |
X |
X |
|
VIN (Identifikačné číslo vozidla) |
P238 |
token |
[–] |
|
X |
X |
X |
X |
|
Date (Dátum) |
P239 |
dátum/čas |
[–] |
Dátum a čas vytvorenia vstupných informácií a vstupných údajov |
X |
X |
X |
X |
|
Legislative Category (Kategória právneho predpisu) |
P251 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „N2“, „N3“, „M3“ |
X |
X |
X |
X |
|
ChassisConfiguration (Konfigurácia podvozku) |
P036 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Rigid Lorry“ (Nákladné vozidlo s nadstavbou), „Tractor“ (Ťahač), „Van“ (Dodávkové vozidlo), „Bus“ (Autobus) |
X |
X |
X |
|
|
AxleConfiguration (Konfigurácia náprav) |
P037 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „4 × 2“, „4 × 2F“, „6 × 2“, „6 × 4“, „8 × 2“, „8 × 4“ kde „4 × 2F“ odkazuje na vozidlá 4 × 2 s prednou hnacou nápravou |
X |
X |
X |
|
|
Articulated (Kĺbové) |
P281 |
booleovský operátor |
|
V súlade s článkom 3 bodom 37 |
|
|
X |
|
|
CorrectedActualMass (Upravená skutočná hmotnosť) |
P038 |
celé číslo |
[kg] |
V súlade s „upravenou skutočnou hmotnosťou vozidla“, ako sa uvádza v bode 2(4) |
X |
X |
|
X |
|
TechnicalPermissibleMaximum LadenMass (Najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého vozidla) |
P041 |
celé číslo |
[kg] |
V súlade s článkom 2 bodom 7 nariadenia (EÚ) č. 1230/2012 |
X |
X |
X |
X |
|
IdlingSpeed (Voľnobežné otáčky) |
P198 |
celé číslo |
[1/min.] |
V súlade s bodom 7.1 Pre PEV sa nevyžaduje žiadny vstup |
X |
X |
X |
|
|
RetarderType (Typ odľahčovacej brzdy) |
P052 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „None“ (Žiadny), „Losses included in Gearbox“ (Straty zahrnuté v prevodovke), „Engine Retarder“ (Odľahčovacia brzda motora), „Transmission Input Retarder“ (Odľahčovacia brzda na vstupe prevodovky), „Transmission Output Retarder“ (Odľahčovacia brzda na výstupe prevodovky), „Axlegear Input Retarder“ (Odľahčovacia brzda na vstupe prevodu nápravy) „Odľahčovacia brzda na vstupe prevodu nápravy“ sa uplatňuje iba pre architektúry hnacích sústav „E3“, „S3“, „S-IEPC“ a „E-IEPC“ |
X |
X |
X |
|
|
RetarderRatio (Pomer odľahčovacej brzdy) |
P053 |
double, 3 |
[–] |
Pomer zmeny otáčok v súlade s tabuľkou 2 prílohy VI |
X |
X |
X |
|
|
AngledriveType (Typ uhlového pohonu) |
P180 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „None“ (Žiadny), „Losses included in Gearbox“ (Straty zahrnuté v prevodovke), „Separate Angledrive“ (Samostatný uhlový pohon) |
X |
X |
X |
|
|
PTOShafts GearWheels (Hriadele a ozubené kolesá PTO) (1) |
P247 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „none“ (žiadny), „only the drive shaft of the PTO“ (len hnací hriadeľ PTO), „drive shaft and/or up to 2 gear wheels“ (hnací hriadeľ a/alebo max. 2 ozubené kolesá), „drive shaft and/or more than 2 gear wheels“ (hnací hriadeľ a/alebo viac ako 2 ozubené kolesá), „only one engaged gearwheel above oil level“ (len jedno zapojené ozubené koleso nad úrovňou oleja), „PTO which includes 1 or more additional gearmesh(es), without disconnect clutch“ (PTO, ktorý zahŕňa 1 alebo viac dodatočných záberov ozubených kolies bez odpojenia spojky) |
X |
|
|
|
|
PTOOther Elements (Ostatné prvky PTO) (1) |
P248 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „none“ (žiadny), „shift claw, synchronizer, sliding gearwheel“ (spínacie čeľuste, synchronizačné zariadenie, posuvné ozubené koleso), „multi-disc clutch“ (viaclamelová spojka), „multi-disc clutch, oil pump“ (viaclamelová spojka, olejové čerpadlo) |
X |
|
|
|
|
CertificationNumberEngine (Certifikačné číslo motora) |
P261 |
token |
[–] |
Uplatňuje sa, len ak je komponent prítomný vo vozidle |
X |
X |
X |
|
|
CertificationNumberGearbox (Certifikačné číslo prevodovky) |
P262 |
token |
[–] |
Uplatňuje sa, len ak je komponent prítomný vo vozidle a sú k dispozícii vstupné údaje |
X |
X |
X |
|
|
CertificationNumberTorqueconverter (Certifikačné číslo meniča krútiaceho momentu) |
P263 |
token |
[–] |
Uplatňuje sa, len ak je komponent prítomný vo vozidle a sú k dispozícii vstupné údaje |
X |
X |
X |
|
|
CertificationNumberAxlegear (Certifikačné číslo prevodu nápravy) |
P264 |
token |
[–] |
Uplatňuje sa, len ak je komponent prítomný vo vozidle a sú k dispozícii vstupné údaje |
X |
X |
X |
|
|
CertificationNumberAngledrive (Certifikačné číslo uhlového pohonu) |
P265 |
token |
[–] |
Odkazuje na certifikovaný dodatočný komponent hnacej sústavy nainštalovaný v polohe uhlového prevodu Uplatňuje sa, len ak je komponent prítomný vo vozidle a sú k dispozícii vstupné údaje |
X |
X |
X |
|
|
CertificationNumberRetarder (Certifikačné číslo odľahčovacej brzdy) |
P266 |
token |
[–] |
Uplatňuje sa, len ak je komponent prítomný vo vozidle a sú k dispozícii vstupné údaje |
X |
X |
X |
|
|
Certification NumberAirdrag (Certifikačné číslo odporu vzduchu) |
P268 |
token |
[–] |
Uplatňuje sa, len ak sú k dispozícii vstupné údaje |
X |
X |
|
X |
|
AirdragModifiedMultistage (Viacstupňový upravený odpor vzduchu) |
P334 |
booleovský operátor |
[–] |
Vyžaduje sa vstup pre všetky štádiá výroby nasledujúce po prvom vstupe pre komponent odporu vzduchu Ak sa parameter nastaví na „true“ bez poskytnutia certifikovaného komponentu odporu vzduchu, simulačný nástroj použije štandardné hodnoty podľa prílohy VIII |
|
|
|
X |
|
Certification NumberIEPC (Certifikačné číslo IEPC) |
P351 |
token |
[–] |
Uplatňuje sa, len ak je komponent prítomný vo vozidle a sú k dispozícii vstupné údaje |
X |
X |
X |
|
|
ZeroEmissionVehicle (Vozidlo s nulovými emisiami) |
P269 |
booleovský operátor |
[–] |
Ako sa stanovuje v článku 3 bode 15 |
X |
X |
X |
|
|
VocationalVehicle (Profesionálne vozidlo) |
P270 |
booleovský operátor |
[–] |
V súlade s článkom 3 bodom 9 nariadenia (EÚ) 2019/1242 |
X |
|
|
|
|
NgTankSystem (Systém nádrží na zemný plyn) |
P275 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Compressed“ (Stlačený), „Liquefied“ (Skvapalnený) Relevantné iba pre vozidlá s motormi na palivo typu „NG PI“ a „NG CI“ (P193) Ak sú na vozidle oba nádržové systémy, ako vstupný údaj do simulačného nástroja bude deklarovaný systém, ktorý môže obsahovať väčšie množstvo palivovej energie. |
X |
X |
|
X |
|
Sleepercab (Spacia kabína) |
P276 |
booleovský operátor |
[–] |
|
X |
|
|
|
|
ClassBus (Trieda autobusu) |
P282 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „I“, „I + II“, „A“, „II“, „II + III“, „III“, „B“ v súlade s bodom 2 predpisu OSN č. 107 |
|
|
|
X |
|
NumberPassengersSeatsLowerDeck (Počet sedadiel pre cestujúcich na dolnom podlaží) |
P283 |
celé číslo |
[–] |
Počet sedadiel pre cestujúcich – okrem sedadiel pre vodiča a členov posádky. V prípade dvojpodlažného vozidla sa tento parameter použije na udanie počtu sedadiel pre cestujúcich na dolnom podlaží. V prípade jednopodlažného vozidla sa tento parameter použije na udanie celkového počtu sedadiel pre cestujúcich. |
|
|
|
X |
|
NumberPassengersStandingLowerDeck (Počet miest na státie pre cestujúcich na dolnom podlaží) |
P354 |
celé číslo |
[–] |
Počet registrovaných stojacich cestujúcich V prípade dvojpodlažného vozidla sa tento parameter použije na udanie registrovaných stojacich cestujúcich na dolnom podlaží. V prípade jednopodlažného vozidla sa tento parameter použije na udanie celkového počtu registrovaných stojacich cestujúcich. |
|
|
|
X |
|
NumberPassengersSeatsUpperDeck (Počet sedadiel pre cestujúcich na hornom podlaží) |
P284 |
celé číslo |
[–] |
Počet sedadiel pre cestujúcich – okrem sedadiel pre vodiča a členov posádky – na hornom podlaží v dvojpodlažnom vozidle. V prípade jednopodlažných vozidiel sa ako vstupný údaj uvedie „0“. |
|
|
|
X |
|
NumberPassengersStandingUpperDeck (Počet miest na státie pre cestujúcich na hornom podlaží) |
P355 |
celé číslo |
[–] |
Počet registrovaných stojacich cestujúcich na hornom podlaží v dvojpodlažnom vozidle. V prípade jednopodlažných vozidiel sa ako vstupný údaj uvedie „0“. |
|
|
|
X |
|
BodyworkCode (Kód karosérie) |
P285 |
celé číslo |
[–] |
Povolené hodnoty: „CA“, „CB“, „CC“, „CD“, „CE“, „CF“, „CG“, „CH“, „CI“, „CJ“ v súlade s časťou III bodom 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/585. V prípade podvozku autobusu s kódom vozidla CX sa neposkytuje žiadny vstup. |
|
|
|
X |
|
LowEntry (Znížený vstup) |
P286 |
booleovský operátor |
[–] |
„znížený vstup“ v súlade s bodom 1.2.2.3 písm. d) prílohy I |
|
|
|
X |
|
HeightIntegratedBody (Výška integrovanej karosérie) |
P287 |
celé číslo |
[mm] |
V súlade s bodom 2(5) |
|
|
|
X |
|
VehicleLength (Dĺžka vozidla) |
P288 |
celé číslo |
[mm] |
V súlade s bodom 2(8) |
|
|
|
X |
|
VehicleWidth (Šírka vozidla) |
P289 |
celé číslo |
[mm] |
V súlade s bodom 2(9) |
|
|
|
X |
|
EntranceHeight (Výška vstupu) |
P290 |
celé číslo |
[mm] |
V súlade s bodom 2(10) |
|
|
|
X |
|
DoorDriveTechnology (Technológia otvárania dverí) |
P291 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „pneumatic“ (pneumatické), „electric“ (elektrické), „mixed“ (zmiešané) |
|
|
|
X |
|
Cargo volume (Objem nákladného priestoru) |
P292 |
double, 3 |
[m3] |
Relevantné len pre vozidlá s konfigurácia podvozku „dodávkové vozidlo“ |
|
X |
|
|
|
VehicleDeclarationType (Typ deklarácie vozidla) |
P293 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „interim“ (rozpracované), „final“ (konečné) |
|
|
|
X |
|
VehicleTypeApprovalNumber (Číslo typového schválenia vozidla) |
P352 |
token |
[–] |
Celé číslo typového schválenia vozidla V prípade schválení jednotlivých vozidiel číslo schválenia jednotlivého vozidla |
X |
X |
|
X |
|
(1)
V prípade, že sú na prevodovku namontované viaceré vývodové hriadele (PTO), pre kombináciu kritérií „PTOShaftsGearWheels“ (Hriadele a ozubené kolesá PTO) a „PTOShaftsOtherElements“ (Ostatné prvky PTO) sa uvádza iba komponent s najvyššími stratami podľa bodu 3.6 prílohy IX. |
||||||||
Tabuľka 2
Vstupné parametre „Vehicle/AxleConfiguration“ (vozidlo/konfigurácia nápravy) na nápravu kolesa
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
Ťažké nákladné vozidlá |
Stredne ťažké nákladné vozidlá |
Ťažké autobusy (primárne vozidlo) |
Ťažké autobusy (dokončené alebo dokončované vozidlo) |
|
Twin Tyres (Zdvojené pneumatiky) |
P045 |
booleovský operátor |
[–] |
|
X |
X |
X |
|
|
Axle Type (Typ nápravy) |
P154 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „VehicleNonDriven“ (Bez pohonu vozidla), „VehicleDriven“ (S pohonom vozidla) |
X |
X |
X |
|
|
Steered (Riadené) |
P195 |
booleovský operátor |
|
Len aktívne riadené nápravy sa budú deklarovať ako „riadené“ |
X |
X |
X |
|
|
Certification NumberTyre (Číslo certifikácie pneumatiky) |
P267 |
token |
[–] |
|
X |
X |
X |
|
V tabuľkách 3 a 3a sa uvádzajú zoznamy pre vstupné parametre, pokiaľ ide o pomocné jednotky. Technické vymedzenia pre určenie týchto parametrov sa uvádzajú v prílohe IX. Identifikátor parametra sa používa na poskytnutie jasného rozlíšenia medzi parametrami príloh III a IX.
Tabuľka 3
Vstupné parametre „Vehicle/Auxiliaries“ (vozidlo/pomocné zariadenia) pre stredne ťažké nákladné vozidlá a ťažké nákladné vozidlá
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
EngineCoolingFan/Technology (Chladiaci ventilátor motora/technológia) |
P181 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Crankshaft mounted – Electronically controlled visco clutch“ (Upevnený na kľukovom hriadeli – elektronicky ovládaná viskózna spojka), „Crankshaft mounted – Bimetallic controlled visco clutch“ (Upevnený na kľukovom hriadeli – bimetalicky ovládaná viskózna spojka), „Crankshaft mounted – Discrete step clutch“ (Upevnený na kľukovom hriadeli – spojka s nespojitými stupňami), „Crankshaft mounted – On/off clutch“ (Upevnený na kľukovom hriadeli – vypínacia spojka), „Belt driven or driven via transm. – Electronically controlled visco clutch“ (S remeňovým pohonom alebo s pohonom pomocou prevodovky – elektronicky ovládaná viskózna spojka), „Belt driven or driven via transm. – Bimetallic controlled visco clutch“ (S remeňovým pohonom alebo s pohonom pomocou prevodovky – bimetalicky ovládaná viskózna spojka), „Belt driven or driven via transm. – Discrete step clutch“ (S remeňovým pohonom alebo s pohonom pomocou prevodovky – spojka s nespojitými stupňami), „Belt driven or driven via transm. – On/off clutch“ (S remeňovým pohonom alebo s pohonom pomocou prevodovky – vypínacia spojka), „Hydraulic driven – Variable displacement pump“ (S hydraulickým pohonom – objemové čerpadlo s variabilným objemom), „Hydraulic driven – Constant displacement pump“ (S hydraulickým pohonom – objemové čerpadlo s konštantným objemom), „Electrically driven – Electronically controlled“ (S elektrickým pohonom – elektronické ovládanie) |
|
SteeringPump/Technology (Čerpadlo riadenia/technológia) |
P182 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Fixed displacement“ (Pevný objem), „Fixed displacement with elec. Control“ (Pevný objem s elek. riadením), „Dual displacement“ (Duálny objem), „Dual displacement with elec. Control“ (Duálny objem s elek. riadením), „Variable displacement mech. Controlled“ (Variabilný objem s mech. riadením), „Variable displacement elec. Controlled“ (Variabilný objem s elek. riadením), „Electric driven pump“ (Elektricky poháňané čerpadlo), „Full electric steering gear“ (Plne elektrický mechanizmus riadenia) Pre PEV alebo HEV s konfiguráciou hnacej sústavy „S“ alebo „S-IEPC“ v súlade s bodom 10.1.1 sú jedinými povolenými hodnotami „Electric driven pump“ (Elektricky poháňané čerpadlo) alebo „Full electric steering gear“ (Plne elektrický mechanizmus riadenia). Požaduje sa samostatná položka pre každú nápravu s aktívne riadenými kolesami. |
|
ElectricSystem/Technology (Elektrický systém/technológia) |
P183 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Standard technology“ (Štandardná technológia), „Standard technology – LED headlights, all“ (Štandardná technológia – svetlomety LED, všetky) |
|
PneumaticSystem/Technology (Pneumatický systém/technológia) |
P184 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Small“ (Malý), „Small + ESS“ (Malý + ESS), „Small + visco clutch“ (Malý + viskózna spojka), „Small + mech. clutch“ (Malý + mech. spojka), „Small + ESS + AMS“ (Malý + ESS + AMS), „Small + visco clutch + AMS“ (Malý + viskózna spojka + AMS), „Small + mech. clutch + AMS“ (Malý + mech. spojka + AMS), „Medium Supply 1-stage“ (Stredný prívod, jednostupňový), „Medium Supply 1-stage + ESS“ (Stredný prívod, jednostupňový + ESS), „Medium Supply 1-stage + visco clutch“ (Stredný prívod, jednostupňový + viskózna spojka), „Medium Supply 1-stage + mech. clutch“ (Stredný prívod, jednostupňový + mech. spojka), „Medium Supply 1-stage + ESS + AMS“ (Stredný prívod, jednostupňový + ESS + AMS), „Medium Supply 1-stage + visco clutch + AMS“ (Stredný prívod, jednostupňový + viskózna spojka + AMS), „Medium Supply 1-stage + mech. clutch + AMS“ (Stredný prívod, jednostupňový + mech. spojka + AMS), „Medium Supply 2-stage“ (Stredný prívod, dvojstupňový), „Medium Supply 2-stage + ESS“ (Stredný prívod, dvojstupňový + ESS), „Medium Supply 2-stage + visco clutch“ (Stredný prívod, dvojstupňový + viskózna spojka), „Medium Supply 2-stage + mech. clutch“ (Stredný prívod, dvojstupňový + mech. spojka), „Medium Supply 2-stage + ESS + AMS“ (Stredný prívod, dvojstupňový + ESS + AMS), „Medium Supply 2-stage + visco clutch + AMS“ (Stredný prívod, dvojstupňový + viskózna spojka + AMS), „Medium Supply 2-stage + mech. clutch + AMS“ (Stredný prívod, dvojstupňový + mech. spojka + AMS), „Large Supply“ (Veľký prívod), „Large Supply + ESS“ (Veľký prívod + ESS), „Large Supply + visco clutch“ (Veľký prívod + viskózna spojka), „Large Supply + mech. clutch“ (Veľký prívod + mech. spojka), „Large Supply + ESS + AMS“ (Veľký prívod + ESS + AMS), „Large Supply + visco clutch + AMS“ (Veľký prívod + viskózna spojka + AMS), „Large Supply + mech. clutch + AMS“ (Veľký prívod + mech. spojka + AMS), „Vacuum pump“ (Vákuové čerpadlo), „Small + elec. driven“ (Malý + s elektrickým pohonom), „Small + ESS + elec. driven“ (Malý + ESS + s elektrickým pohonom), „Medium Supply 1-stage + elec. driven“ (Stredný prívod, jednostupňový + s elektrickým pohonom), „Medium Supply 1-stage + AMS + elec. driven“ (Stredný prívod, jednostupňový + AMS + s elektrickým pohonom), „Medium Supply 2-stage + elec. driven“ (Stredný prívod, dvojstupňový + s elektrickým pohonom), „Medium Supply 2-stage + AMS + elec. driven“ (Stredný prívod, dvojstupňový + AMS + s elektrickým pohonom), „LargeSupply + elec. driven“ (Veľký prívod + s elektrickým pohonom), „Large Supply + AMS + elec. driven“ (Veľký prívod + AMS + s elektrickým pohonom), „Vacuum pump + elec. driven“ (Vákuové čerpadlo + s elektrickým pohonom) Pre PEV sú povolené hodnoty len „elec. driven“ (elektricky poháňaný). |
|
HVAC/Technology (HVAC/technológia) |
P185 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „None“ (Žiadne), „Default“ (Predvolené) |
Tabuľka 3a
Vstupné parametre „Vehicle/Auxiliaries“ (vozidlo/pomocné zariadenia) pre ťažké autobusy
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
Ťažké autobusy (primárne vozidlo) |
Ťažké autobusy (dokončené alebo dokončované vozidlo) |
|
EngineCoolingFan/Technology (Chladiaci ventilátor motora/technológia) |
P181 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Crankshaft mounted – Electronically controlled visco clutch“ (Upevnený na kľukovom hriadeli – elektronicky ovládaná viskózna spojka), „Crankshaft mounted – Bimetallic controlled visco clutch“ (Upevnený na kľukovom hriadeli – bimetalicky ovládaná viskózna spojka), „Crankshaft mounted – Discrete step clutch 2 stages“ (Upevnený na kľukovom hriadeli – spojka s nespojitými stupňami, 2 stupne), „Crankshaft mounted – Discrete step clutch 3 stages“ (Upevnený na kľukovom hriadeli – spojka s nespojitými stupňami, 3 stupne), „Crankshaft mounted – On/off clutch“ (Upevnený na kľukovom hriadeli – vypínacia spojka), „Belt driven or driven via transmission – Electronically controlled visco clutch“ (S remeňovým pohonom alebo s pohonom pomocou prevodovky – elektronicky ovládaná viskózna spojka), „Belt driven or driven via transmission – Bimetallic controlled visco clutch“ (S remeňovým pohonom alebo s pohonom pomocou prevodovky – bimetalicky ovládaná viskózna spojka), „Belt driven or driven via transmission – Discrete step clutch 2 stages“ (S remeňovým pohonom alebo s pohonom pomocou prevodovky – spojka s nespojitými stupňami, 2 stupne), „Belt driven or driven via transmission – Discrete step clutch 3 stupne“ (S remeňovým pohonom alebo s pohonom pomocou prevodovky – spojka s nespojitými stupňami, 3 stupne), „Belt driven or driven via transmission – On/off clutch“ (S remeňovým pohonom alebo s pohonom pomocou prevodovky – vypínacia spojka), „Hydraulic driven – Variable displacement pump“ (S hydraulickým pohonom – objemové čerpadlo s variabilným objemom), „Hydraulic driven – Constant displacement pump“ (S hydraulickým pohonom – objemové čerpadlo s konštantným objemom), „Electrically driven – Electronically controlled“ (S elektrickým pohonom – elektronické ovládanie) |
X |
|
|
SteeringPump/Technology (Čerpadlo riadenia/technológia) |
P182 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Fixed displacement“ (Pevný objem), „Fixed displacement with elec. Control“ (Pevný objem s elek. riadením), „Dual displacement“ (Duálny objem), „Dual displacement with elec. Control“ (Duálny objem s elek. riadením), „Variable displacement mech. Controlled“ (Variabilný objem s mech. riadením), „Variable displacement elec. Controlled“ (Variabilný objem s elek. riadením), „Electric driven pump“ (Elektricky poháňané čerpadlo), „Full electric steering gear“ (Plne elektrický mechanizmus riadenia) Pre PEV alebo HEV s konfiguráciou hnacej sústavy „S“ alebo „S-IEPC“ v súlade s bodom 10.1.1 sú jedinými povolenými hodnotami „Electric driven pump“ (Elektricky poháňané čerpadlo) alebo „Full electric steering gear“ (Plne elektrický mechanizmus riadenia). Požaduje sa samostatná položka pre každú nápravu s aktívne riadenými kolesami. |
X |
|
|
ElectricSystem/AlternatorTechnology (Elektrický systém/technológia alternátora) |
P294 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „conventional“ (konvenčný), „smart“ (inteligentný), „no alternator“ (bez alternátora) Jeden údaj na vozidlo Pre vozidlo s výlučne spaľovacím motorom sú povolené hodnoty len „conventional“ (konvenčný) alebo „smart“ (inteligentný) Pre HEV s konfiguráciou hnacej sústavy „S“ alebo „S-IEPC“ v súlade s bodom 10.1.1 sú jedinými povolenými hodnotami „no alternator“ (bez alternátora) alebo „conventional“ (konvenčný) |
X |
|
|
ElectricSystem/SmartAlternatorRatedCurrent (Elektrický systém/Inteligentný alternátor s menovitým prúdom) |
P295 |
celé číslo |
[A] |
Samostatný údaj na inteligentný alternátor |
X |
|
|
ElectricSystem/SmartAlternatorRatedVoltage (Elektrický systém/inteligentný alternátor s menovitým napätím) |
P296 |
celé číslo |
[V] |
Povolené hodnoty: „12“, „24“, „48“ Samostatný údaj na inteligentný alternátor |
X |
|
|
ElectricSystem/SmartAlternatorBatteryTechnology (Elektrický systém/inteligentný alternátor s technológiou batérií) |
P297 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „lead-acid battery – conventional“ (olovená batéria – konvenčná), „lead-acid battery – AGM“ (olovená batéria – AGM), „lead-acid battery – gel“ (olovená batéria – gélová), „li-ion battery – high power“ (lítiovo-iónová batéria – vysokovýkonná), „li-ion battery – high energy“ (lítiovo-iónová batéria – s vysokou spotrebou energie) Samostatný údaj na batériu dobíjanú inteligentným alternátorovým systémom |
X |
|
|
ElectricSystem/SmartAlternatorBatteryNominalVoltage (Elektrický systém/inteligentný alternátor s batériou s menovitým napätím) |
P298 |
celé číslo |
[V] |
Povolené hodnoty: „12“, „24“, „48“ Ak sú batérie usporiadané do série (napr. dve 12 V jednotky pre 24 V systém), uvedie sa skutočné menovité napätie jednotlivých jednotiek s batériami (v tomto príklade 12 V). Samostatný údaj na batériu dobíjanú inteligentným alternátorovým systémom |
X |
|
|
ElectricSystem/SmartAlternatorBatteryRatedCapacity (Elektrický systém/inteligentný alternátor s batériou s menovitou kapacitou) |
P299 |
celé číslo |
[Ah] |
Samostatný údaj na batériu dobíjanú inteligentným alternátorovým systémom |
X |
|
|
ElectricSystem/SmartAlternatorCapacitorTechnology (Elektrický systém/inteligentný alternátor s technológiou kondenzátora) |
P300 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „with DCDC converter“ (s meničom napätia DC-DC) Samostatný údaj na kondenzátor dobíjaný inteligentným alternátorovým systémom |
X |
|
|
ElectricSystem/SmartAlternatorCapacitorRatedCapacitance (Elektrický systém/inteligentný alternátor s kondenzátorom s menovitou kapacitanciou |
P301 |
celé číslo |
[F] |
Samostatný údaj na kondenzátor dobíjaný inteligentným alternátorovým systémom |
X |
|
|
ElectricSystem/SmartAlternatorCapacitorRatedVoltage (Elektrický systém/inteligentný alternátor s kondenzátorom s menovitým napätím) |
P302 |
celé číslo |
[V] |
Samostatný údaj na kondenzátor dobíjaný inteligentným alternátorovým systémom |
X |
|
|
ElectricSystem/SupplyFromHEVPossible (Elektrický systém/prívod z HEVP možný) |
P303 |
booleovský operátor |
[–] |
|
X |
|
|
ElectricSystem/InteriorlightsLED (Elektrický systém/vnútorné osvetlenie LED) |
P304 |
booleovský operátor |
[–] |
|
|
X |
|
ElectricSystem/DayrunninglightsLED (Elektrický systém/denné svetlá LED) |
P305 |
booleovský operátor |
[–] |
|
|
X |
|
ElectricSystem/PositionlightsLED (Elektrický systém/obrysové svetlá LED) |
P306 |
booleovský operátor |
[–] |
|
|
X |
|
ElectricSystem/BrakelightsLED (Elektrický systém/brzdové svetlá LED) |
P307 |
booleovský operátor |
[–] |
|
|
X |
|
ElectricSystem/HeadlightsLED (Elektrický systém/svetlomety LED) |
P308 |
booleovský operátor |
[–] |
|
|
X |
|
PneumaticSystem/SizeOfAirSupply (Pneumatický systém/množstvo prívodu vzduchu) |
P309 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Small“ (Malý), „Medium Supply 1-stage“ (Stredný prívod jednostupňový), „Medium Supply 2-stage“ (Stredný prívod dvojstupňový), „Large Supply 1-stage“ (Veľký prívod jednostupňový), „Large Supply 2-stage“ (Veľký prívod dvojstupňový), „not applicable“ (neuplatňuje sa) Pre elektrický pohon kompresora sa uvedie „not applicable“ (neuplatňuje sa). Pre PEV sa nevyžaduje žiadny vstup. |
X |
|
|
PneumaticSystem/CompressorDrive (Pneumatický systém/pohon kompresora) |
P310 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „mechanically“ (mechanicky), „electrically“ (elektricky) Pre PEV je povolená hodnota len „electrically“ (elektricky). |
X |
|
|
PneumaticSystem/Clutch (Pneumatický systém/spojka) |
P311 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „none“ (žiadna), „visco“ (viskózna), „mechanically“ (mechanická) Pre PEV sa nevyžaduje žiadny vstup. |
X |
|
|
PneumaticSystem/SmartRegenerationSystem (Pneumatický systém/inteligentný systém regenerácie) |
P312 |
booleovský operátor |
[–] |
|
X |
|
|
PneumaticSystem/SmartCompressionSystem (Pneumatický systém/inteligentný systém kompresie) |
P313 |
booleovský operátor |
[–] |
Pre PEV alebo HEV s konfiguráciou hnacej sústavy „S“ alebo „S-IEPC“ v súlade s bodom 10.1.1 sa nevyžaduje žiadny vstup. |
X |
|
|
PneumaticSystem/Ratio Compressor ToEngine (Pneumatický systém/pomer kompresora a motora) |
P314 |
double, 3 |
[–] |
Pre elektrický pohon kompresora sa uvedie „0,000“. Pre PEV sa nevyžaduje žiadny vstup. |
X |
|
|
PneumaticSystem/Air suspension control (Pneumatický systém/ovládanie vzduchového odpruženia) |
P315 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „mechanically“ (mechanicky), „electronically“ (elektronicky) |
X |
|
|
PneumaticSystem/SCRReagentDosing (Pneumatický systém/dávkovanie činidla SCR) |
P316 |
booleovský operátor |
[–] |
|
X |
|
|
HVAC/SystemConfiguration (HVAC/konfigurácia systému) |
P317 |
celé číslo |
[–] |
Povolené hodnoty: „0“ až „10“ V prípade neúplného systému HVAC sa uvedie „0“. „0“ sa neuplatňuje pre dokončené alebo dokončované vozidlá. |
|
X |
|
HVAC/ HeatPumpTypeDriverCompartmentCooling (HVAC/typ tepelného čerpadla na chladenie priestoru pre vodiča) |
P318 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „none“ (žiadne), „not applicable“ (neuplatňuje sa), „R-744“, „non R-744 2-stage“ (bez R-744 dvojstupňové), „non R-744 3-stage“ (bez R-744 trojstupňové), „non R-744 4-stage“ (bez R-744 štvorstupňové), „non R-744 continuous“ (R-744 nepretržité) „not applicable“ (neuplatňuje sa) sa uvádza v prípade konfigurácií systému vykurovania, vetrania a klimatizácie 6 a 10 z dôvodu zásobovania z tepelného čerpadla pre cestujúcich |
|
X |
|
HVAC/ HeatPumpTypeDriverCompartmentCooling (HVAC/typ tepelného čerpadla na vykurovanie priestoru pre vodiča) |
P319 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „none“ (žiadne), „not applicable“ (neuplatňuje sa), „R-744“, „non R-744 2-stage“ (bez R-744 dvojstupňové), „non R-744 3-stage“ (bez R-744 trojstupňové), „non R-744 4-stage“ (bez R-744 štvorstupňové), „non R-744 continuous“ (R-744 nepretržité) „not applicable“ (neuplatňuje sa) sa uvádza v prípade konfigurácií systému vykurovania, vetrania a klimatizácie 6 a 10 z dôvodu zásobovania z tepelného čerpadla pre cestujúcich |
|
X |
|
HVAC/ HeatPumpTypeDriverCompartmentCooling (HVAC/typ tepelného čerpadla na chladenie priestoru pre cestujúcich) |
P320 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „none“ (žiadne), „R-744“, „non R-744 2-stage“ (bez R-744 dvojstupňové), „non R-744 3-stage“ (bez R-744 trojstupňové), „non R-744 4-stage“ (bez R-744 štvorstupňové), „non R-744 continuous“ (R-744 nepretržité) V prípade viacerých tepelných čerpadiel s rôznymi technológiami na chladenie priestoru pre cestujúcich sa deklaruje prevládajúca technológia (napr. podľa krivky dosiahnuteľného výkonu alebo uprednostňovaného využívania). |
|
X |
|
HVAC/ HeatPumpTypeDriverCompartmentCooling (HVAC/typ tepelného čerpadla na vykurovanie priestoru pre cestujúcich) |
P321 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „none“ (žiadne), „R-744“, „non R-744 2-stage“ (bez R-744 dvojstupňové), „non R-744 3-stage“ (bez R-744 trojstupňové), „non R-744 4-stage“ (bez R-744 štvorstupňové), „non R-744 continuous“ (R-744 nepretržité) V prípade viacerých tepelných čerpadiel s rôznymi technológiami na vykurovanie priestoru pre cestujúcich sa deklaruje prevládajúca technológia (napr. podľa krivky dosiahnuteľného výkonu alebo uprednostňovaného využívania). |
|
X |
|
HVAC/AuxiliaryHeaterPower (HVAC/výkon pomocného ohrievača) |
P322 |
celé číslo |
[W] |
Ak nie je nainštalovaný žiadny pomocný ohrievač, uveďte „0“. |
|
X |
|
HVAC/Double glazing (HVAC/dvojité zasklenie) |
P323 |
booleovský operátor |
[–] |
|
|
X |
|
HVAC/AdjustableCoolantThermostat (HVAC/nastaviteľný termostat chladiacej kvapaliny) |
P324 |
booleovský operátor |
[–] |
|
X |
|
|
HVAC/AdjustableAuxiliaryHeater (nastaviteľný pomocný ohrievač) |
P325 |
booleovský operátor |
[–] |
|
|
X |
|
HVAC/EngineWasteGasHeatExchanger (HVAC/výmenník tepla na odpadové plyny z motora) |
P326 |
booleovský operátor |
[–] |
Pre PEV sa nevyžaduje žiadny vstupný údaj. |
X |
|
|
HVAC/SeparateAirDistributionDucts (Systém vykurovania, vetrania a klimatizácie/Samostatné rozvody vzduchu) |
P327 |
booleovský operátor |
[–] |
|
|
X |
|
HVAC/WaterElectricHeater (Systém vykurovania, vetrania a klimatizácie/Elektrický ohrievač vody) |
P328 |
booleovský operátor |
[–] |
Vstupné údaje, ktoré sa majú poskytnúť len pre HEV a PEV |
|
X |
|
HVAC/AirElectricHeater (Systém vykurovania, vetrania a klimatizácie/Elektrický ohrievač vzduchu) |
P329 |
booleovský operátor |
[–] |
Vstupné údaje, ktoré sa majú poskytnúť len pre HEV a PEV |
|
X |
|
HVAC/OtherHeating Technology (Systém vykurovania, vetrania a klimatizácie/Iná technológia ohrevu) |
P330 |
booleovský operátor |
[–] |
Vstupné údaje, ktoré sa majú poskytnúť len pre HEV a PEV |
|
X |
Tabuľka 4
Vstupné parametre „Vehicle/EngineTorqueLimits“ (vozidlo/obmedzenia krútiaceho momentu motora) na prevodový stupeň (nepovinné)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
Ťažké nákladné vozidlá |
Stredne ťažké nákladné vozidlá |
Ťažké autobusy (primárne vozidlo) |
Ťažké autobusy (dokončené alebo dokončované vozidlo) |
|
Gear |
P196 |
celé číslo |
[–] |
Ak sa uplatňujú obmedzenia krútiaceho momentu motora súvisiace s vozidlom podľa bodu 6, treba uviesť len čísla prevodových stupňov. |
X |
X |
X |
|
|
MaxTorque (Max. krútiaci moment) |
P197 |
celé číslo |
[Nm] |
|
X |
X |
X |
|
Tabuľka 5
Vstupné parametre pre vozidlá vyňaté podľa článku 9
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/ odkaz |
Ťažké nákladné vozidlá |
Stredne ťažké nákladné vozidlá |
Ťažké autobusy (primárne vozidlo) |
Ťažké autobusy (dokončené a dokončované vozidlo) |
|
Výrobca |
P235 |
token |
[-] |
|
X |
X |
X |
X |
|
ManufacturerAddress (Adresa výrobcu) |
P252 |
token |
[–] |
|
X |
X |
X |
X |
|
Model_CommercialName (Model_obchodný názov) |
P236 |
token |
[–] |
|
X |
X |
X |
X |
|
VIN (Identifikačné číslo vozidla) |
P238 |
token |
[–] |
|
X |
X |
X |
X |
|
Date (Dátum) |
P239 |
dátum/čas |
[–] |
Dátum a čas vytvorenia vstupných informácií a vstupných údajov |
X |
X |
X |
X |
|
LegislativeCategory (Kategória právneho predpisu) |
P251 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „N2“, „N3“, „M3“ |
X |
X |
X |
X |
|
ChassisConfiguration (Konfigurácia podvozku) |
P036 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Rigid Lorry“ (Nákladné vozidlo s nadstavbou), „Tractor“ (Ťahač), „Van“ (Dodávkové vozidlo), „Bus“ (Autobus) |
X |
X |
X |
|
|
AxleConfiguration (Konfigurácia náprav) |
P037 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „4 × 2“, „4 × 2F“, „6 × 2“, „6 × 4“, „8 × 2“, „8 × 4“ kde „4 × 2F“ sa týka vozidiel 4 × 2 s prednou hnacou nápravou |
X |
X |
X |
|
|
Articulated (Kĺbové) |
P281 |
booleovský operátor |
|
V súlade s vymedzením v prílohe I k tomuto nariadeniu. |
|
|
X |
|
|
CorrectedActualMass (Upravená skutočná hmotnosť) |
P038 |
celé číslo |
[kg] |
V súlade s „upravenou skutočnou hmotnosťou vozidla“, ako sa uvádza v bode 2(4) |
X |
X |
|
X |
|
TechnicalPermissibleMaximumLadenMass (Technicky prípustná maximálna hmotnosť naloženého vozidla) |
P041 |
celé číslo |
[kg] |
V súlade s článkom 2 bodom 7 nariadenia (EÚ) č. 1230/2012 |
X |
X |
X |
X |
|
ZeroEmissionVehicle (Vozidlo s nulovými emisiami) |
P269 |
booleovský operátor |
[–] |
Ako je vymedzené v článku 3 bode 15 |
X |
X |
X |
|
|
Sleepercab (Spacia kabína) |
P276 |
booleovský operátor |
[–] |
|
X |
|
|
|
|
ClassBus (Trieda autobusu) |
P282 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „I“, „I + II“, „A“, „II“, „II + III“, „III“, „B“ v súlade s bodom 2 predpisu OSN č. 107. |
|
|
|
X |
|
NumberPassengersSeatsLowerDeck (Počet sedadiel pre cestujúcich na dolnom podlaží) |
P283 |
celé číslo |
[–] |
Počet sedadiel pre cestujúcich – okrem sedadiel pre vodiča a členov posádky. V prípade dvojpodlažného vozidla sa tento parameter použije na udanie počtu sedadiel pre cestujúcich na dolnom podlaží. V prípade jednopodlažného vozidla sa tento parameter použije na udanie celkového počtu sedadiel pre cestujúcich. |
|
|
|
X |
|
NumberPassengersStandingLowerDeck (Počet miest na státie pre cestujúcich na dolnom podlaží) |
P354 |
celé číslo |
[–] |
Počet registrovaných stojacich cestujúcich V prípade dvojpodlažného vozidla sa tento parameter použije na udanie registrovaných stojacich cestujúcich na dolnom podlaží. V prípade jednopodlažného vozidla sa tento parameter použije na udanie celkového počtu registrovaných stojacich cestujúcich. |
|
|
|
X |
|
NumberPassengersSeatsUpperDeck (Počet sedadiel pre cestujúcich na hornom podlaží) |
P284 |
celé číslo |
[–] |
Počet sedadiel pre cestujúcich – okrem sedadiel pre vodiča a členov posádky – na hornom podlaží v dvojpodlažnom vozidle. V prípade jednopodlažných vozidiel sa ako vstupný údaj uvedie „0“. |
|
|
|
X |
|
NumberPassengersStandingUpperDeck (Počet miest na státie pre cestujúcich na hornom podlaží) |
P355 |
celé číslo |
[–] |
Počet registrovaných stojacich cestujúcich na hornom podlaží v dvojpodlažnom vozidle. V prípade jednopodlažných vozidiel sa ako vstupný údaj uvedie „0“. |
|
|
|
X |
|
BodyworkCode (Kód karosérie) |
P285 |
celé číslo |
[–] |
Povolené hodnoty: „CA“, „CB“, „CC“, „CD“, „CE“, „CF“, „CG“, „CH“, „CI“, „CJ“ v súlade s časťou C bodom 3 prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/585. |
|
|
|
X |
|
LowEntry (Znížený vstup) |
P286 |
booleovský operátor |
[–] |
„znížený vstup“ v súlade s bodom 1.2.2.3 písm. d) prílohy I |
|
|
|
X |
|
HeightIntegratedBody (Výška integrovanej karosérie) |
P287 |
celé číslo |
[mm] |
v súlade s bodom 2(5) |
|
|
|
X |
|
SumNetPower (Celkový čistý výkon) |
P331 |
celé číslo |
[W] |
Maximálny možný súčet všetkých meničov energie, ktoré sú pripojené k pohonnej sústave alebo ku kolesám vozidla. |
X |
X |
X |
|
|
Technology (Technológia) |
P332 |
reťazec |
[–] |
V súlade s tabuľkou 1 doplnku 1. Povolené hodnoty: „Dual-fuel vehicle Article 9 exempted“ (Dvojpalivové vozidlo vyňaté podľa článku 9), „In-motion charging Article 9 exempted“ (Nabíjanie počas jazdy vyňaté podľa článku 9), „Multiple powertrains Article 9 exempted“ (Viacnásobná hnacia sústava vyňatá podľa článku 9), „FCV Article 9 exempted“ (FCV vyňaté podľa článku 9), „H2 ICE Article 9 exempted“ (H2 ICE vyňaté podľa článku 9), „HEV Article 9 exempted“ (HEV vyňaté podľa článku 9), „PEV Article 9 exempted“ (PEV vyňaté podľa článku 9), „HV Article 9 exempted“ (HV vyňaté podľa článku 9) |
X |
X |
X |
|
Tabuľka 6
Vstupné parametre „Advanced driver assistance systems“ (Pokročilé asistenčné systémy pre vodičov)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/ odkaz |
Ťažké nákladné vozidlá |
Stredne ťažké nákladné vozidlá |
Ťažké autobusy (primárne vozidlo) |
Ťažké autobusy (dokončené a dokončované vozidlo) |
|
EngineStopStart (Vypnutie – naštartovanie motora) |
P271 |
booleovský operátor |
[–] |
V súlade s bodom 8.1.1. Vstupné údaje, ktoré sa majú poskytnúť len pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom a HEV. |
X |
X |
X |
X |
|
EcoRollWithoutEngineStop (Systém Eco-roll bez vypnutia motora) |
P272 |
booleovský operátor |
[–] |
V súlade s bodom 8.1.2. Vstupné údaje, ktoré sa majú poskytnúť len pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom. |
X |
X |
X |
X |
|
EcoRollWithEngineStop (Systém Eco-roll s vypnutím motora) |
P273 |
booleovský operátor |
[–] |
V súlade s bodom 8.1.3. Vstupné údaje, ktoré sa majú poskytnúť len pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom. |
X |
X |
X |
X |
|
PredictiveCruiseControl (Predikčný tempomat) |
P274 |
reťazec |
[–] |
V súlade s bodom 8.1.4, povolené hodnoty: „1, 2“, „1, 2, 3“. |
X |
X |
X |
X |
|
APTEcoRollReleaseLockupClutch (Uzamykacia spojka uvoľnenia systému Eco-roll pre APTE) |
P333 |
booleovský operátor |
[–] |
Relevantné iba v prípade prevodoviek APT-S a APT-P v kombinácii s akoukoľvek funkciou Eco-roll. Nastavené na „true“, ak funkcia (2) vymedzená v bode 8.1.2 je prevládajúci režim Eco-roll. Vstupné údaje, ktoré sa majú poskytnúť len pre vozidlá s výlučne spaľovacím motorom. |
X |
X |
X |
X |
Tabuľka 7
Všeobecné vstupné parametre pre HEV a PEV
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
Ťažké nákladné vozidlá |
Stredne ťažké nákladné vozidlá |
Ťažké autobusy (primárne vozidlo) |
Ťažké autobusy (dokončené alebo dokončované vozidlo) |
|
ArchitectureID (Identifikátor architektúry) |
P400 |
reťazec |
[–] |
V súlade s bodom 10.1.3 sú povolenými vstupnými údajmi tieto hodnoty: „E2“, „E3“, „E4“, „E-IEPC“, „P1“, „P2“, „P2.5“, „P3“, „P4“, „S2“, „S3“, „S4“, „S-IEPC“. |
X |
X |
X |
|
|
OvcHev (OVC-HEV) |
P401 |
booleovský operátor |
[–] |
V súlade s bodom 2(31). |
X |
X |
X |
|
|
MaxChargingPower (Maximálny nabíjací výkon) |
P402 |
celé číslo |
[W] |
Maximálny nabíjací výkon povolený vozidlom pre externé nabíjanie sa udá ako vstupný údaj pre simulačný nástroj. Relevantné, len ak je parameter „OvcHev“ nastavený na „true“. |
X |
X |
X |
|
Tabuľka 8
Vstupné parametre na polohu elektromotora
(Uplatniteľné, len ak sa komponent nachádza vo vozidle)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
PowertrainPosition (Poloha v hnacej sústave) |
P403 |
reťazec |
[–] |
Poloha elektromotora v hnacej sústave vozidla podľa bodov 10.1.2 a 10.1.3. Povolené hodnoty: „1“, „2“, „2.5“, „3“, „4“, „GEN“. Na jednu hnaciu sústavu je povolená len jedna poloha elektromotora okrem architektúry „S“. Architektúra „S“ si vyžaduje polohu elektromotora „GEN“ a ešte jednu inú polohu „2“, „3“ alebo „4“. Poloha „1“ nie je povolená pre architektúry „S“ a „E“. Poloha „GEN“ je povolená len pre architektúru „S“. |
|
Count (Počet) |
P404 |
celé číslo |
[–] |
Počet rovnakých elektromotorov v konkrétnej polohe elektromotora. Ak je parameter „PowertrainPosition“ (Poloha v hnacej sústave) „4“, počet je násobkom čísla 2 (napr. 2, 4, 6). |
|
CertificationNumberEM (Certifikačné číslo elektromotora) |
P405 |
token |
[–] |
|
|
CertificationNumberADC (Certifikačné číslo dodatočného komponentu hnacej sústavy) |
P406 |
token |
[–] |
Voliteľné vstupné údaje v prípade dodatočného jednostupňového prevodového pomeru (dodatočného komponentu hnacej sústavy) medzi hriadeľom elektromotora a bodom pripojenia k hnacej sústave vozidla podľa bodu 10.1.2. Nie je povolené, keď je parameter „IHPCType“ (Typ IHPC) nastavený na „IHPC Type 1“ (IHPC typu 1). |
|
P2.5GearRatios (Prevodové pomery) |
P407 |
double, 3 |
[–] |
Uplatniteľné len v prípade, že je parameter „PowertrainPosition“ (Poloha v hnacej sústave) nastavený na „P2.5“. Udáva sa pre každý prevodový stupeň pre jazdu vpred v prevodovke. Udávaná hodnota pre prevodový pomer vymedzená buď ako „nGBX_in/nEM“ v prípade elektromotora bez ďalšieho dodatočného komponentu hnacej sústavy, alebo „nGBX_in/nADC“ v prípade elektromotora s ďalším dodatočným komponentom hnacej sústavy. nGBX_in = rotačná rýchlosť na vstupnom hriadeli prevodovky nEM = rotačná rýchlosť na výstupnom hriadeli elektromotora nADC = rotačná rýchlosť na výstupnom hriadeli dodatočného komponentu hnacej sústavy |
Tabuľka 9
Obmedzenia krútiaceho momentu pre polohu elektromotora (voliteľné)
Uvedenie samostatnej množiny údajov pre každú úroveň napätia meranú podľa „CertificationNumberEM“ (Certifikačné číslo elektromotora). Uvedenie nie je povolené, keď je parameter „IHPCType“ (Typ IHPC) nastavený na „IHPC Type 1“ (IHPC typu 1).
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
OutputShaftSpeed (Otáčky výstupného hriadeľa) |
P408 |
double, 2 |
[1/min] |
Presne tie isté vstupné údaje pre rotačnú rýchlosť sa musia uviesť v parametri „CertificationNumberEM“ (Certifikačné číslo elektromotora) pre číslo parametra „P468“ doplnku 15 k prílohe Xb. |
|
MaxTorque (Max. krútiaci moment) |
P409 |
double, 2 |
[Nm] |
Maximálny krútiaci moment elektromotora (pokiaľ ide o výstupný hriadeľ) ako funkcia bodov rotačnej rýchlosti uvedený v parametri číslo „P469“ doplnku 15 k prílohe Xb. Každá hodnota uvedeného maximálneho krútiaceho momentu je buď nižšia ako 0,9-násobok pôvodnej hodnoty pri príslušnej rotačnej rýchlosti, alebo presne zodpovedá pôvodnej hodnote pri príslušnej rotačnej rýchlosti. Hodnoty uvedeného maximálneho krútiaceho momentu nesmú byť nižšie ako nula. Keď je parameter „Count“ (Počet) (P404) vyšší ako nula, maximálny krútiaci moment sa uvedie pre jeden elektromotor [ktorý je použitý v skúške komponentu pre elektromotor v parametri „CertificationNumberEM“ (Certifikačné číslo elektromotora)]. |
|
MinTorque (Min. krútiaci moment) |
P410 |
double, 2 |
[Nm] |
Minimálny krútiaci moment elektromotora (pokiaľ ide o výstupný hriadeľ) ako funkcia bodov rotačnej rýchlosti uvedený v parametri číslo „P470“ doplnku 15 k prílohe Xb. Každá hodnota uvedeného minimálneho krútiaceho momentu je buď vyššia ako 0,9-násobok pôvodnej hodnoty pri príslušnej rotačnej rýchlosti, alebo presne zodpovedá pôvodnej hodnote pri príslušnej rotačnej rýchlosti. Hodnoty uvedeného minimálneho krútiaceho momentu nesmú byť vyššie ako nula. Keď je parameter „Count“ (Počet) (P404) vyšší ako nula, minimálny krútiaci moment sa uvedie pre jeden elektromotor [ktorý je použitý v skúške komponentu pre elektromotor v parametri „CertificationNumberEM“ (Certifikačné číslo elektromotora)]. |
Tabuľka 10
Vstupné parametre na dobíjateľný zásobník elektrickej energie (REESS)
(Uplatniteľné, len ak sa komponent nachádza vo vozidle)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
StringID (Identifikátor reťazca) |
P411 |
celé číslo |
[–] |
Usporiadanie reprezentatívnych batériových subsystémov v súlade s prílohou Xb na úrovni vozidla sa uvedie pridelením jednotlivých batériových subsystémov konkrétnemu reťazcu definovanému týmto parametrom. Všetky konkrétne reťazce sú spojené paralelne, všetky batériové subsystémy nachádzajúce sa v jednom konkrétnom paralelnom reťazci sú pripojené do série. Povolené hodnoty: „1“, „ 2“, „3“, … |
|
CertificationNumberREESS (Certifikačné číslo REESS) |
P412 |
token |
[–] |
|
|
SOCmin (Min. stav nabitia) |
P413 |
celé číslo |
[%] |
Voliteľný vstupný údaj. Relevantné len v prípade REESS typu „batéria“. Parameter je účinný len v simulačnom nástroji, v ktorom je vstupný údaj vyšší ako generická hodnota zdokumentovaná v používateľskej príručke. |
|
SOCmax (Max. stav nabitia) |
P414 |
celé číslo |
[%] |
Voliteľný vstupný údaj. Relevantné len v prípade REESS typu „batéria“. Parameter je účinný len v simulačnom nástroji, v ktorom je vstupný údaj nižší ako generická hodnota zdokumentovaná v používateľskej príručke. |
Tabuľka 11
Obmedzenia zvyšovania pre paralelné HEV (voliteľné)
Povolené, len ak je konfigurácia hnacej sústavy v súlade s bodom 10.1.1 „P“ alebo „IHPC Type 1“ (IHPC typu 1).
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
RotationalSpeed (Rotačná rýchlosť) |
P415 |
double, 2 |
[1/min] |
Pokiaľ ide o otáčky vstupného hriadeľa prevodovky. |
|
BoostingTorque (Zvyšovanie krútiaceho momentu) |
P416 |
double, 2 |
[Nm] |
V súlade s bodom 10.2. |
4. Hmotnosť vozidla v prípade stredne ťažkých nákladných vozidiel s nadstavbou a ťahačov a ťažkých nákladných vozidiel s nadstavbou a ťahačov
4.1. Hmotnosť vozidla používaná ako vstupný údaj pre simulačný nástroj je upravená skutočná hmotnosť vozidla.
4.2. Ak nie je nainštalované všetko štandardné vybavenie, výrobca k upravenej skutočnej hmotnosti vozidla pripočíta hmotnosť týchto konštrukčných prvkov:
predná ochrana proti podbehnutiu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 (**);
zadná ochrana proti podbehnutiu v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2144;
bočná ochrana v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2144;
točnica v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2144.
4.3. Hmotnosť konštrukčných prvkov uvedených v bode 4.2 je takáto:
Pre vozidlá v skupinách 1s, 1, 2 a 3, ako je stanovené v tabuľke 1 prílohy I, a pre vozidlá v skupinách 51 a 53, ako je stanovené v tabuľke 2 prílohy I.
|
predná ochrana proti podbehnutiu |
45 kg; |
|
zadná ochrana proti podbehnutiu |
40 kg; |
|
bočná ochrana |
8,5 kg/m × rázvor kolies [m] – 2,5 kg |
Pre vozidlá v skupinách 4, 5, skupinách 9 až 12 a skupine 16, ako je stanovené v tabuľke 1 prílohy I.
|
predná ochrana proti podbehnutiu |
50 kg; |
|
zadná ochrana proti podbehnutiu |
45 kg; |
|
bočná ochrana |
14 kg/m × rázvor kolies [m] – 17 kg |
|
točnica |
210 kg. |
5. Nápravy s hydraulickým a mechanickým pohonom
V prípade vozidiel vybavených:
nápravami s hydraulickým pohonom sa náprava považuje za nápravu bez možnosti pohonu a výrobca ju pri určovaní konfigurácie nápravy vozidla neberie do úvahy;
nápravami s mechanickým pohonom sa náprava považuje za nápravu s možnosťou pohonu a výrobca ju pri určovaní konfigurácie nápravy vozidla berie do úvahy.
6. Obmedzenia krútiaceho momentu motora závislé od prevodového stupňa a vyradenie prevodového stupňa
6.1. Obmedzenia krútiaceho momentu motora závislé od prevodového stupňa
V prípade najvyšších 50 % prevodových stupňov (napr. 7. až 12. prevodového stupňa pri 12-stupňovej prevodovke) môže výrobca vozidla uviesť maximálne obmedzenie krútiaceho momentu motora závislé od prevodového stupňa, ktoré nepresahuje 95 % maximálneho krútiaceho momentu motora.
6.2. Vyradenie prevodového stupňa
V prípade najvyšších 2 prevodových stupňov (napr. 5. a 6. prevodového stupňa pri 6-stupňovej prevodovke) môže výrobca vozidla ako vstupný údaj pre simulačný nástroj uviesť úplné vyradenie prevodových stupňov poskytnutím 0 Nm ako obmedzenia krútiaceho momentu pre konkrétny prevodový stupeň.
6.3. Požiadavky na overovanie
Obmedzenia krútiaceho momentu motora závislé od prevodového stupňa v súlade s bodom 6.1 a vyradenie prevodového stupňa v súlade s bodom 6.2 podliehajú postupu overovacej skúšky stanovenému v bode 6.1.1.1 písm. c) prílohy Xa.
7. Voľnobežné otáčky motora špecifické pre vozidlo
7.1. Voľnobežné otáčky motora sa musia uviesť pre každé jednotlivé vozidlo so spaľovacím motorom. Tieto uvádzané voľnobežné otáčky motora sú rovné alebo vyššie ako otáčky uvedené v schválení vstupných údajov motora.
8. Pokročilé asistenčné systémy pre vodičov
8.1. Ako vstupný údaj pre simulačný nástroj sa uvádzajú tieto typy pokročilých asistenčných systémov pre vodičov, ktorých cieľom je predovšetkým zníženie spotreby paliva a emisií CO2:
Vypnutie – naštartovanie motora počas zastavení vozidla: systém, ktorý automaticky vypne a opätovne naštartuje spaľovací motor počas zastavení vozidla s cieľom skrátiť čas voľnobehu motora. Maximálne oneskorenie automatického vypnutia motora po zastavení vozidla nesmie byť dlhšie než 3 sekundy.
Systém Eco-roll bez vypnutia – naštartovania motora: systém, ktorý automaticky odpojí spaľovací motor od pohonnej sústavy počas osobitých podmienok jazdy z kopca s miernym klesaním. Systém musí byť aktívny prinajmenšom pri všetkých rýchlostiach nad 60 km/h nastavených na tempomate. Akýkoľvek systém, ktorý sa má uviesť vo vstupných informáciách pre simulačný nástroj, obsahuje jednu alebo obe z týchto funkcií:
Systém Eco-roll s vypnutím – naštartovaním motora: systém, ktorý automaticky odpojí spaľovací motor od pohonnej sústavy počas osobitých podmienok jazdy z kopca s miernym klesaním. Počas týchto fáz sa spaľovací motor po krátkom oneskorení vypne a zostáva vypnutý počas hlavnej časti fázy Eco-roll. Systém musí byť aktívny prinajmenšom pri všetkých rýchlostiach nad 60 km/h nastavených na tempomate.
Predikčný tempomat: systémy, ktoré optimalizujú využívanie potenciálnej energie počas jazdného cyklu na základe dostupného prehľadu údajov o sklone cesty a s použitím systému GPS. Systém predikčného tempomatu uvedený ako vstupný údaj pre simulačný nástroj musí mať prehľad údajov o sklone cesty na vzdialenosť väčšiu ako 1 000 metrov a obsahovať všetky tieto funkcie:
Jazda na voľnobeh na vrchole stúpania
Pri príjazde na vrchol stúpania, pred bodom, kde vozidlo začína zrýchľovať iba pomocou gravitácie, sa rýchlosť vozidla zníži v porovnaní s rýchlosťou nastavenou na tempomate, takže sa môže obmedziť brzdenie počas nasledujúcej fázy jazdy z kopca.
Zrýchľovanie bez výkonu motora
Počas jazdy z kopca pri nízkej rýchlosti vozidla a značnom klesaní vozidlo zrýchľuje bez akéhokoľvek použitia výkonu motora, takže sa môže obmedziť brzdenie počas jazdy z kopca.
Jazda na voľnobeh na konci klesania
Počas jazdy z kopca, keď vozidlo brzdí pri prekročení nastavenej rýchlosti, systém predikčného tempomatu na krátky časový úsek zvýši prekročenie nastavenej rýchlosti, aby sa jazda z kopca skončila s vyššou rýchlosťou vozidla. Prekročenie nastavenej rýchlosti znamená, že vozidlo má vyššiu rýchlosť, než je rýchlosť nastavená na systéme tempomatu.
Systém predikčného tempomatu sa môže uviesť ako vstupný údaj pre simulačný nástroj, ak obsahuje funkcie uvedené v bodoch 1 a 2 alebo v bodoch 1, 2 a 3.
8.2. Vstupné parametre pre simulačný nástroj predstavuje jedenásť kombinácií pokročilých asistenčných systémov pre vodičov, ktoré sú uvedené v tabuľke 12. Kombinácie 2 až 11 sa neuvádzajú pre prevodovky SMT. Kombinácie 3, 6, 9 a 11 sa neuvádzajú v prípade prevodoviek APT.
Tabuľka 12
Kombinácie pokročilých asistenčných systémov pre vodičov ako vstupné parametre pre simulačný nástroj
|
Kombinácia č. |
Vypnutie – naštartovanie motora počas zastavení vozidla |
Systém Eco-roll bez vypnutia – naštartovania motora |
Systém Eco-roll s vypnutím – naštartovaním motora |
Predikčný tempomat |
|
1 |
áno |
nie |
nie |
nie |
|
2 |
nie |
áno |
nie |
nie |
|
3 |
nie |
nie |
áno |
nie |
|
4 |
nie |
nie |
nie |
áno |
|
5 |
áno |
áno |
nie |
nie |
|
6 |
áno |
nie |
áno |
nie |
|
7 |
áno |
nie |
nie |
áno |
|
8 |
nie |
áno |
nie |
áno |
|
9 |
nie |
nie |
áno |
áno |
|
10 |
áno |
áno |
nie |
áno |
|
11 |
áno |
nie |
áno |
áno |
8.3. Každý pokročilý asistenčný systém pre vodičov, uvedený ako vstupný údaj pre simulačný nástroj, musí mať ako predvolené nastavenie režim úspory paliva po každom cykle vypnutia/zapnutia.
8.4. Ak je pokročilý asistenčný systém pre vodičov uvedený ako vstupný údaj pre simulačný nástroj, musí umožňovať overenie prítomnosti takého systému v reálnych jazdných podmienkach a musí zodpovedať vymedzeniam systému, ako sú stanovené v bode 8.1. Ak je uvedená určitá kombinácia systémov, preukázať sa musí aj vzájomné pôsobenie funkcií (napr. predikčný tempomat a systém Eco-roll s vypnutím – naštartovaním motora). V rámci postupu overovania sa musí zohľadniť, že systémy musia mať vytvorené určité hraničné podmienky, aby boli „aktívne“ (napr. motor v prevádzkovej teplote pre vypnutie – naštartovanie motora, určité rozsahy rýchlosti vozidla pre systém predikčného tempomatu, určité pomery sklonu cesty a hmotnosti vozidla pre systém Eco-roll). Výrobca vozidla musí predložiť funkčný opis hraničných podmienok, kedy sú systémy „neaktívne“ alebo je ich účinnosť znížená. Schvaľovací úrad môže od žiadateľa o schválenie požadovať technické odôvodnenia týchto hraničných podmienok a posúdiť ich zhodu.
9. Objem nákladného priestoru
9.1. V prípade vozidiel s konfiguráciou podvozku „dodávkové vozidlo“ sa objem nákladného priestoru vypočíta podľa tejto rovnice:
kde rozmery sa určia v súlade s tabuľkou 13 a obrázkom 3.
Tabuľka 13
Vymedzenia súvisiace s objemom nákladného priestoru pre stredne ťažké nákladné vozidlá dodávkového typu
|
Symbol vo vzorci |
Rozmer |
Definícia |
|
LC,floor |
Dĺžka nákladného priestoru na podlahe |
— pozdĺžna vzdialenosť od najzadnejšieho bodu posledného radu sedadiel alebo oddeľovacej steny po najprednejší bod uzavretého zadného priestoru premietnutá do nulovej roviny Y — meraná vo výške povrchu podlahy nákladného priestoru |
|
LC |
Dĺžka nákladného priestoru |
— pozdĺžna vzdialenosť od dotyčnice v rovine X k najzadnejšiemu bodu na operadle sedadla vrátane opierok hlavy posledného radu sedadiel alebo od oddeľovacej steny po najprednejšiu dotyčnicu v rovine X k uzavretému zadnému priestoru, t. j. zadným dverám alebo akejkoľvek inej obmedzujúcej ploche — meraná vo výške najzadnejšieho bodu posledného radu sedadiel alebo oddeľovacej steny |
|
WC,max |
Maximálna šírka nákladného priestoru |
— maximálna priečna vzdialenosť nákladného priestoru — meraná medzi podlahou nákladného priestoru a 70 mm nad podlahou — z merania sú vylúčené prípadné prechodové oblúky, lokálne výčnelky, priehlbiny alebo dutiny |
|
WC,wheelhouse |
Šírka nákladného priestoru medzi podbehmi kolies |
— minimálna priečna vzdialenosť medzi obmedzujúcim zasahovaním (prechodom) podbehov kolies — meraná medzi podlahou nákladného priestoru a 70 mm nad podlahou — z merania sú vylúčené prípadné prechodové oblúky, lokálne výčnelky, priehlbiny alebo dutiny |
|
HC,max |
Maximálna výška nákladného priestoru |
— maximálna zvislá vzdialenosť od podlahy nákladného priestoru po poťah stropu alebo inú obmedzujúcu plochu — meraná za posledným radom sedadiel alebo oddeľovacou stenou v osi vozidla |
|
HC,rearwheel |
Výška nákladného priestoru v mieste zadných kolies |
— zvislá vzdialenosť od podlahy nákladného priestoru po poťah stropu alebo obmedzujúcu plochu — meraná v osi vozidla na súradnici X zadného kolesa |
Obrázok 3
Definícia objemu nákladného priestoru pre stredne ťažké nákladné vozidlá
10. HEV a PEV
Nasledujúce ustanovenia sa uplatňujú len v prípade HEV a PEV.
10.1. Definícia architektúry hnacej sústavy vozidla
10.1.1. Definícia konfigurácie hnacej sústavy
Konfigurácia hnacej sústavy vozidla sa určí v súlade s týmito definíciami:
V prípade HEV:
„P“ v prípade paralelného HEV;
„S“ v prípade sériového HEV;
„S-IEPC“, ak sa vo vozidle nachádza komponent IEPC;
„IHPC Type 1“, ak je parameter „IHPCType“ (Typ IHPC) komponentu elektromotora nastavený na „IHPC Type 1“ (IHPC typu 1).
V prípade PEV:
„E“, ak sa vo vozidle nachádza komponent elektromotora;
„E-IEPC“, ak sa vo vozidle nachádza komponent IEPC.
10.1.2. Definícia polôh elektromotorov v hnacej sústave vozidla
Keď je konfigurácia hnacej sústavy vozidla v súlade s bodom 10.1.1 „P“, „S“ alebo „E“, poloha elektromotora nainštalovaného v hnacej sústave vozidla sa určí podľa definícií stanovených v tabuľke 14.
Tabuľka 14
Možné polohy elektromotorov v hnacej sústave vozidla
|
Číslo polohy elektromotora |
Konfigurácia hnacej sústavy v súlade s bodom 10.1.1 |
Typ prevodovky v súlade s tabuľkou 1 v doplnku 12 k prílohe VI |
Definícia/ požiadavky (1) |
Ďalšie vysvetlenia |
|
1 |
P |
AMT, APT-S, APT-P |
Pripojený k hnacej sústave pred spojkou (v prípade AMT) alebo pred vstupným hriadeľom meniča krútiaceho momentu (v prípade APT-S alebo APT-P). Elektromotor je pripojený ku kľukovému hriadeľu ICE priamo alebo prostredníctvom mechanického typu pripojenia (napr. remeňa). |
Odlíšenie od P0: Elektromotory, ktoré v zásade neprispievajú k pohonu vozidla (t. j. alternátory), sa zohľadňujú vo vstupných údajoch pre pomocné systémy (pozri tabuľku 3 v tejto prílohe pre nákladné vozidlá, tabuľku 3a v tejto prílohe pre autobusy a prílohu IX). Elektromotory v tejto polohe, ktoré v zásade môžu prispievať k pohonu vozidla, ale pre ktoré je uvádzaný maximálny krútiaci moment v súlade s tabuľkou 9 v tejto prílohe nastavený na nulu, sa však uvedú ako „P1“. |
|
2 |
P |
AMT |
Elektromotor je pripojený k hnacej sústave za spojkou a pred vstupným hriadeľom prevodovky. |
|
|
2 |
E, S |
AMT, APT-N, APT-S, APT-P |
Elektromotor je pripojený k hnacej sústave pred vstupným hriadeľom prevodovky (v prípade AMT alebo APT-N) alebo pred vstupným hriadeľom meniča krútiaceho momentu (v prípade APT-S alebo APT-P). |
|
|
2,5 |
P |
AMT, APT-S, APT-P |
Elektromotor je pripojený k hnacej sústave za spojkou (v prípade AMT) alebo za vstupným hriadeľom meniča krútiaceho momentu (v prípade APT-S alebo APT-P) a pred výstupným hriadeľom prevodovky. |
Elektromotor je pripojený k osobitnému hriadeľu v prevodovke (napr. predlohovému hriadeľu). Pre každý mechanický prevod v prevodovke sa poskytne konkrétny prevodový pomer podľa tabuľky 8. |
|
3 |
P |
AMT, APT-S, APT-P |
Elektromotor je pripojený k hnacej sústave za výstupným hriadeľom prevodovky a pred nápravou. |
|
|
3 |
E, S |
neuplatňuje sa |
Elektromotor je pripojený k hnacej sústave pred nápravou. |
|
|
4 |
P |
AMT, APT-S, APT-P |
Elektromotor je pripojený k hnacej sústave za nápravou. |
|
|
4 |
E, S |
neuplatňuje sa |
Elektromotor je pripojený k náboju kolesa a rovnaké usporiadanie je nainštalované dvakrát v symetrickom použití (t. j. jeden na ľavej a jeden na pravej strane vozidla v pri rovnakej polohe kolesa v pozdĺžnom smere). |
|
|
GEN |
S |
neuplatňuje sa |
Elektromotor je mechanicky pripojený k spaľovaciemu motoru, ale za žiadnych prevádzkových okolností nie je mechanicky pripojený ku kolesám vozidla. |
|
|
(1)
Pojem elektromotor, ktorý sa tu používa, zahŕňa prípadne ďalší dodatočný komponent hnacej sústavy. |
||||
10.1.3. Definícia identifikátora architektúry hnacej sústavy
Vstupná hodnota pre identifikátor architektúry hnacej sústavy podľa tabuľky 7 sa určí na základe konfigurácie hnacej sústavy v súlade s bodom 10.1.1 a poloha elektromotora v hnacej sústave vozidla v súlade s bodom 10.1.2 (ak sa uplatňuje) z platných kombinácií vstupných údajov pre simulačný nástroj v tabuľke 15.
Ak je konfigurácia hnacej sústavy v súlade s bodom 10.1.1 „IHPC Type 1“ (IHPC typu 1), uplatňujú sa tieto ustanovenia:
Uvedie sa identifikátor hnacej sústavy „P2“ podľa tabuľky 7 a údaje o komponente hnacej sústavy, ktoré sú označené v tabuľke 15 ako „P2“, sú vstupnými údajmi pre simulačný nástroj so samostatnými údajmi o komponente pre elektromotor a prevodovku, ktoré sa určia v súlade s bodom 4.4.3 prílohy Xb.
Údaje o komponente pre elektromotor v súlade s písmenom a) sa poskytnú pre simulačný nástroj s parametrom „PowertrainPosition“ (Poloha v hnacej sústave) podľa tabuľky 8 nastaveným na „2“.
Tabuľka 15
Platné vstupné údaje architektúry hnacej sústavy pre simulačný nástroj
|
Typ hnacej sústavy |
Konfigurácia hnacej sústavy |
Identifikátor architektúry pre vstupné údaje VECTO |
Komponent hnacej sústavy prítomný vo vozidle |
Poznámky |
|||||||
|
ICE |
Poloha elektromotora GEN |
Poloha elektromotora 1 |
Poloha elektromotora 2 |
Prevodovka |
Poloha elektromotora 3 |
Náprava |
Poloha elektromotora 4 |
||||
|
PEV |
E |
E2 |
nie |
nie |
nie |
áno |
áno |
nie |
áno |
nie |
|
|
E3 |
nie |
nie |
nie |
nie |
nie |
áno |
áno |
nie |
|
||
|
E4 |
nie |
nie |
nie |
nie |
nie |
nie |
nie |
áno |
|
||
|
IEPC |
E-IEPC |
nie |
nie |
nie |
nie |
nie |
nie |
nie |
|
||
|
HEV |
P |
P1 |
áno |
nie |
áno |
nie |
áno |
nie |
áno |
nie |
|
|
P2 |
áno |
nie |
nie |
áno |
áno |
nie |
áno |
nie |
|||
|
P2.5 |
áno |
nie |
nie |
áno |
áno |
nie |
áno |
nie |
|||
|
P3 |
áno |
nie |
nie |
nie |
áno |
áno |
áno |
nie |
|||
|
P4 |
áno |
nie |
nie |
nie |
áno |
nie |
áno |
áno |
|
||
|
S |
S2 |
áno |
áno |
nie |
áno |
áno |
nie |
áno |
nie |
|
|
|
S3 |
áno |
áno |
nie |
nie |
nie |
áno |
áno |
nie |
|
||
|
S4 |
áno |
áno |
nie |
nie |
nie |
nie |
nie |
áno |
|
||
|
S-IEPC |
áno |
áno |
nie |
nie |
nie |
nie |
nie |
|
|||
|
(1)
„Áno“ (t. j. komponent nápravy je prítomný) iba v prípade, keď sú obidva parametre „DifferentialIncluded“ (Diferenciál zahrnutý) a „DesignTypeWheelMotor“ (Konštrukčný typ kolesového motora) nastavené na hodnotu „false“.
(2)
Nevzťahuje sa na prevodovky typu APT-S a APT-P.
(3)
Ak je elektromotor pripojený na konkrétny hriadeľ v prevodovke (napr. predlohový hriadeľ) v súlade s definíciou uvedenou v tabuľke 8.
(4)
Nevzťahuje sa na vozidlá s pohonom prednej nápravy. |
|||||||||||
10.2. Definícia obmedzenia zvýšenia výkonu pre paralelné hybridné elektrické vozidlá
Výrobca vozidla môže udávať obmedzenia celkového hnacieho momentu celej hnacej sústavy v súvislosti so vstupným hriadeľom prevodovky v prípade paralelného hybridného elektrického vozidla s cieľom obmedziť schopnosť zvýšiť výkon vozidla.
Udávanie týchto obmedzení je prípustné len v prípade, že konfigurácia hnacej sústavy v súlade s bodom 10.1.1 je buď „P“, alebo „IHPC Type 1“ (IHPC typu 1).
Obmedzenia sa udávajú ako dodatočný povolený krútiaci moment navyše ku krivke plného zaťaženia spaľovacieho motora závislej od rotačnej rýchlosti vstupného hriadeľa prevodovky. V simulačnom nástroji sa vykoná lineárna interpolácia s cieľom stanoviť príslušný dodatočný krútiaci moment medzi udávanými hodnotami pri dvoch špecifických rotačných rýchlostiach. Pri rotačnej rýchlosti v rozpätí od 0 po voľnobežné otáčky motora (v súlade s bodom 7.1) sa krútiaci moment pri plnom zaťažení vyvíjaný spaľovacím motorom rovná iba krútiacemu momentu spaľovacieho motora pri plnom zaťažení pri voľnobežných otáčkach motora z dôvodu modelovania správania spojky pri naštartovaní vozidla.
V prípade udania takéhoto obmedzenia sa hodnoty dodatočného krútiaceho momentu udajú najmenej pri rotačnej rýchlosti 0 a pri maximálnej rotačnej rýchlosti krivky plného zaťaženia spaľovacieho motora. Môže sa udať akýkoľvek ľubovoľný počet hodnôt v intervale od nuly po maximálnu rotačnú rýchlosť krivky plného zaťaženia spaľovacieho motora. Udávané hodnoty nižšie ako nula nie sú na účely dodatočného krútiaceho momentu prípustné.
Výrobca vozidla môže udávať také obmedzenia, ktoré presne zodpovedajú krivke plného zaťaženia spaľovacieho motora, a to tak, že udá hodnoty 0 Nm pre dodatočný krútiaci moment.
10.3. Funkcia vypnutie – naštartovanie motora pre hybridné elektrické vozidlá
Ak je vozidlo vybavené funkciou vypnutie – naštartovanie motora v súlade s bodom 8.1.1 s ohľadom na hraničné podmienky v bode 8.4, vstupný parameter P271 podľa tabuľky 6 sa nastaví na hodnotu „true“.
11. Prenos výsledkov simulačného nástroja na iné vozidlá
11.1. Výsledky zo simulačného nástroja sa môžu prenášať na iné vozidlá podľa ustanovení článku 9 ods. 6 za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
vstupné údaje a vstupné informácie sú úplne zhodné, s výnimkou parametrov „VIN“ (Identifikačné číslo vozidla) (P238) a „Date“ (Dátum) (P239). V prípade simulácií primárnych ťažkých autobusov sa dodatočné vstupné údaje a vstupné informácie týkajúce sa rozpracovaného vozidla, ktoré sú dostupné už v počiatočnej fáze, môžu líšiť, v takom prípade sa však musia prijať osobitné opatrenia;
verzia simulačného nástroja je totožná.
11.2. V prípade prenosu výsledkov sa zohľadnia tieto súbory s výsledkami:
stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá: dokumentácia výrobcu a informačná dokumentácia pre zákazníka;
primárne ťažké autobusy: dokumentácia výrobcu a informačná dokumentácia vozidla;
dokončené alebo dokončované ťažké autobusy: dokumentácia výrobcu, informačná dokumentácia pre zákazníka a informačná dokumentácia vozidla.
11.3. Na prenos výsledkov sa súbory uvedené v bode 10.2 upravia tak, že sa prvky údajov uvedené v príslušných písmenách nahradia aktualizovanými informáciami. Úpravy sú prípustné len v prípade prvkov údajov súvisiacich s aktuálnym stupňom dokončenia.
11.3.1. Dokumentácia výrobcu
VIN (príloha IV, časť I, bod 1.1.3);
dátum vytvorenia výstupného súboru (príloha IV, časť I, bod 3.2).
11.3.2. Informačná dokumentácia pre zákazníka
VIN (príloha IV, časť II, bod 1.1.1);
dátum vytvorenia výstupného súboru (príloha IV, časť II, bod 3.2).
11.3.3. Informačná dokumentácia vozidla
11.3.3.1. V prípade primárneho ťažkého autobusu:
VIN (príloha IV, časť III, bod 1.1);
dátum vytvorenia výstupného súboru (príloha IV, časť III, bod 1.3.2).
11.3.3.2. Ak výrobca primárneho ťažkého autobusu poskytne údaje nad rámec požiadaviek týkajúcich sa primárnych vozidiel, ktoré obsahujú rozdiely medzi pôvodným vozidlom a prenášaným vozidlom, súvisiace prvky údajov v informačnej dokumentácii vozidla sa primerane aktualizujú.
11.3.3.3. V prípade dokončeného alebo dokončovaného ťažkého autobusu:
VIN (príloha IV, časť III, bod 2.1);
dátum vytvorenia výstupného súboru (príloha IV, časť III, bod 2.2.2).
|
11.3.4. |
Po úpravách uvedených v predchádzajúcich bodoch sa aktualizujú prvky týkajúce sa podpisu, ako sa uvádza ďalej. 11.3.4.1. Nákladné vozidlá:
a)
dokumentácia výrobcu: príloha IV, časť I, body 3.6 a 3.7;
b)
informačná dokumentácia pre zákazníka: príloha IV, časť II, body 3.3 a 3.4. 11.3.4.2. Primárne ťažké autobusy:
a)
dokumentácia výrobcu: príloha IV, časť I, body 3.3 a 3.4;
b)
informačná dokumentácia vozidla: príloha IV, časť III, body 1.4.1 a 1.4.2. 11.3.4.3. Primárne ťažké autobusy, ak boli poskytnuté dodatočné vstupné údaje pre rozpracované vozidlo:
a)
dokumentácia výrobcu: príloha IV, časť I, body 3.3 a 3.4;
b)
informačná dokumentácia vozidla: príloha IV, časť III, body 1.4.1, 1.4.2 a 2.3.1. 11.3.4.4. Dokončené alebo dokončované ťažké autobusy:
a)
dokumentácia výrobcu: príloha IV, časť I, body 3.6 a 3.7;
b)
informačná dokumentácia vozidla: príloha IV, časť III, bod 2.3.1. |
11.4. Ak v prípade pôvodného vozidla nie je možné určiť emisie CO2 a spotrebu paliva pre poruchu simulačného nástroja, rovnaké opatrenia sa uplatnia na vozidlá, ktorých výsledky sa prenášajú.
11.5. Ak výrobca uplatní prístup k prenosu výsledkov na iné vozidlá, ako sa uvádza v tomto bode, preukáže schvaľovaciemu úradu súvisiaci proces ako súčasť udelenia licencie na proces.
Doplnok 1
Technológie vozidiel, na ktoré sa nevzťahujú povinnosti uvedené v článku 9 ods. 1 prvom pododseku, ako sa stanovuje v uvedenom pododseku
Tabuľka 1
|
Kategória technológie vozidla |
Kritériá na výnimku |
Hodnota vstupného parametra podľa tabuľky 5 tejto prílohy |
|
Vozidlo s palivovým článkom |
Vozidlo je buď vozidlo s palivovým článkom, alebo hybridné vozidlo s palivovým článkom podľa bodu 2(12) alebo 2(13) tejto prílohy. |
FCV Article 9 exempted (FCV vyňaté podľa článku 9) |
|
Spaľovací motor na vodík |
Vozidlo je vybavené spaľovacím motorom, ktorý môže pracovať na vodíkové palivo. |
H2 ICE Article 9 exempted (H2 ICE vyňaté podľa článku 9) |
|
Dvojpalivové vozidlo |
Dvojpalivové vozidlá typu 1B, 2B a 3B podľa vymedzenia v článku 2 bodoch 53, 55 a 56 nariadenia (EÚ) č. 582/2011 |
Dual-fuel vehicle Article 9 exempted (Dvojpalivové vozidlo vyňaté podľa článku 9) |
|
Hybridné elektrické vozidlo |
Na vozidlá sa vzťahuje výnimka, ak platí aspoň jedno z týchto kritérií: — Vozidlo je vybavené viacerými elektromotormi, ktoré nie sú umiestnené na rovnakom prípojnom mieste pohonnej sústavy v súlade s bodom 10.1.2 tejto prílohy. — Vozidlo je vybavené viacerými elektromotormi, ktoré sú umiestnené na rovnakom prípojnom mieste pohonnej sústavy v súlade s bodom 10.1.2 tejto prílohy, ale nemajú úplne totožné špecifikácie (t. j. rovnaký certifikát komponentu). Toto kritérium sa neuplatňuje v prípadoch, keď je vozidlo vybavené komponentom IHPC typu 1. — Hnacia sústava vozidla má inú architektúru ako P1 až P4, S2 až S4, S-IEPC v súlade s bodom 10.1.3 tejto prílohy alebo inú architektúru ako IHPC typu 1. |
HEV Article 9 exempted (HEV vyňaté podľa článku 9) |
|
Vozidlo na výlučne elektrický pohon |
Na vozidlá sa vzťahuje výnimka, ak platí aspoň jedno z týchto kritérií: — Vozidlo je vybavené viacerými elektromotormi, ktoré nie sú umiestnené na rovnakom prípojnom mieste pohonnej sústavy v súlade s bodom 10.1.2 tejto prílohy. — Vozidlo je vybavené viacerými elektromotormi, ktoré sú umiestnené na rovnakom prípojnom mieste pohonnej sústavy v súlade s bodom 10.1.2 tejto prílohy, ale nemajú úplne totožné špecifikácie (t. j. rovnaký certifikát komponentu). Toto kritérium sa neuplatňuje v prípadoch, keď je vozidlo vybavené komponentom IEPC. — Hnacia sústava vozidla má inú architektúru ako E2 až E4 alebo E-IEPC v súlade s bodom 10.1.3 tejto prílohy. |
PEV Article 9 exempted (PEV vyňaté podľa článku 9) |
|
Viacnásobné, trvalo mechanicky nezávislé hnacie sústavy |
Vozidlo je vybavené viac než jednou hnacou sústavou, pričom každá hnacia sústava poháňa inú nápravu kolesa/iné nápravy kolies vozidla a jednotlivé hnacie sústavy nemôžu byť za žiadnych okolností mechanicky prepojené. V tejto súvislosti sa k hydraulicky poháňaným nápravám v súlade s bodom 5 písm. a) tejto prílohy pristupuje ako k nepoháňaným nápravám a nepovažujú sa teda za nezávislú hnaciu sústavu. |
Multiple powertrains Article 9 exempted (Viacnásobná hnacia sústava vyňatá podľa článku 9) |
|
Nabíjanie za pohybu |
Vozidlo je vybavené prostriedkami na prívod elektrickej energie do pohybujúceho sa vozidla prostredníctvom elektrického vodiča alebo indukčne, pričom táto energia sa aspoň čiastočne používa priamo na pohon vozidla a nepovinne na nabíjanie dobíjateľného zásobníka elektrickej energie. |
In-motion charging Article 9 exempted (Nabíjanie za pohybu vyňaté podľa článku 9) |
|
Neelektrické hybridné vozidlá |
Vozidlo je hybridné vozidlo (HV), ale nie hybridné elektrické vozidlo, podľa bodov 2(26) a (27) tejto prílohy. |
HV Article 9 exempted (HV vyňaté podľa článku 9) |
(*) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1230/2012 z 12. decembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009, pokiaľ ide o požiadavky na typové schválenie v prípade hmotností a rozmerov motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, a mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 353, 21.12.2012, s. 31).
(**) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 a ktorým sa zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 78/2009, (ES) č. 79/2009 a (ES) č. 661/2009 a nariadenia Komisie (ES) č. 631/2009, (EÚ) č. 406/2010, (EÚ) č. 672/2010, (EÚ) č. 1003/2010, (EÚ) č. 1005/2010, (EÚ) č. 1008/2010, (EÚ) č. 1009/2010, (EÚ) č. 19/2011, (EÚ) č. 109/2011, (EÚ) č. 458/2011, (EÚ) č. 65/2012, (EÚ) č. 130/2012, (EÚ) č. 347/2012, (EÚ) č. 351/2012, (EÚ) č. 1230/2012 a (EÚ) 2015/166 (Ú. v. EÚ L 325, 16.12.2019, s. 1).
PRÍLOHA IV
VZOR VÝSTUPNÝCH SÚBOROV SIMULAČNÉHO NÁSTROJA
1. Úvod
Táto príloha obsahuje opis vzorov dokumentácie výrobcu (MRF), informačnej dokumentácie pre zákazníka (CIF) a informačnej dokumentácie vozidla (VIF).
2. Vymedzenie pojmov
1. „skutočný dojazd v režime vybíjania batérie“: vzdialenosť, ktorú možno prejsť v režime vybíjania batérie, založená na použiteľnom množstve energie v dobíjateľnom zásobníku elektrickej energie bez priebežného dobíjania;
2. „ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime“: časť skutočného dojazdu v režime vybíjania batérie, ktorú možno pripísať využívaniu elektrickej energie z dobíjateľného zásobníka elektrickej energie, t. j. ktorá sa uskutočnila bez použitia energie zabezpečovanej zásobníkom pohonnej energie inej ako elektrickej energie.
3. „dojazd s nulovými emisiami CO2“: vzdialenosť, ktorú možno pripísať energii, ktorú poskytujú posudzované zásobníky pohonnej energie s nulovým vplyvom CO2.
3. Vzor výstupných súborov
ČASŤ I
Emisie CO2 a spotreba paliva vozidla – dokumentácia výrobcu
Simulačný nástroj vytvorí dokumentáciu výrobcu, ktorá obsahuje aspoň tieto informácie, ak existujú pre konkrétne vozidlo alebo konkrétnu fázu výroby:
1. Údaje o vozidle, komponente, samostatnej technickej jednotke a systéme
1.1. Údaje o vozidle
1.1.1. Názov a adresa výrobcu (výrobcov)…
1.1.2. Model vozidla/obchodné meno…
1.1.3. Identifikačné číslo vozidla (VIN)…
1.1.4. Kategória vozidla (N2, N3, M3)…
1.1.5. Konfigurácia náprav…
1.1.6. Najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého vozidla (t)…
1.1.7. Skupina vozidla v súlade s prílohou I…
1.1.7a. Skupina/podskupina vozidla na účely noriem v oblasti CO2…
1.1.8. Upravená skutočná hmotnosť (kg)…
1.1.9. Profesionálne vozidlo (áno/nie)…
1.1.10. Ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami (áno/nie)…
1.1.11. Hybridné elektrické ťažké úžitkové vozidlo (áno/nie)…
1.1.12. Dvojpalivové vozidlo (áno/nie)…
1.1.13. Spacia kabína (áno/nie)…
1.1.14. Architektúra HEV (napr. P1, P2)…
1.1.15. Architektúra PEV (napr. E2, E3)…
1.1.16. Možnosť externého nabíjania (áno/nie)…
1.1.17. –
1.1.18. Maximálny výkon externého nabíjania (kW)…
1.1.19. Technológia vozidla vyňatá podľa článku 9…
1.1.20. Trieda autobusov (napr. I, I + II atď.)…
1.1.21. Počet cestujúcich na hornom podlaží…
1.1.22. Počet cestujúcich na dolnom podlaží…
1.1.23. Kód karosérie (napr. CA, CB)…
1.1.24. Znížený vstup (áno/nie)…
1.1.25. Výška integrovanej karosérie (mm)…
1.1.26. Dĺžka vozidla (mm)…
1.1.27. Šírka vozidla (mm)…
1.1.28. Technológia ovládania dverí (pneumatické, elektrické, zmiešané ovládanie)…
1.1.29. Systém palivovej nádrže v prípade zemného plynu (stlačeného, skvapalneného)…
1.1.30. Súčet čistého výkonu motora (len v prípade vozidiel vyňatých podľa článku 9) (kW)…
1.2. Hlavné špecifikácie motora
1.2.1. Model motora…
1.2.2. Certifikačné číslo motora…
1.2.3. Menovitý výkon motora (kW)…
1.2.4. Voľnobežné otáčky motora (1/min)…
1.2.5. Menovité otáčky motora (1/min)…
1.2.6. Objem motora (l)…
1.2.7. Typ paliva (motorová nafta CI/CNG PI/LNG PI)…
1.2.8. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií motora…
1.2.9. Systém rekuperácie odpadového tepla (áno/nie)…
1.2.10. Typ (typy) rekuperácie odpadového tepla (mechanický/elektrický)…
1.3. Hlavné špecifikácie prevodovky
1.3.1. Model prevodovky…
1.3.2. Certifikačné číslo prevodovky…
1.3.3. Hlavná možnosť použitá na vytvorenie máp strát (možnosť 1/možnosť 2/možnosť 3/štandardné hodnoty)…
1.3.4. Typ prevodovky (SMT, AMT, APT-S, APT-P, APT-N)…
1.3.5. Počet prevodových stupňov…
1.3.6. Koncový prevodový pomer…
1.3.7. Typ odľahčovacej brzdy…
1.3.8. Vývodový hriadeľ (áno/nie)…
1.3.9. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií prevodovky…
1.4. Špecifikácie odľahčovacej brzdy
1.4.1. Model odľahčovacej brzdy…
1.4.2. Certifikačné číslo odľahčovacej brzdy…
1.4.3. Možnosť certifikácie použitá na vytvorenie mapy strát (štandardné hodnoty/meranie)…
1.4.4. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií iných komponentov prenášajúcich krútiaci moment…
1.5. Špecifikácia meniča krútiaceho momentu
1.5.1. Model meniča krútiaceho momentu…
1.5.2. Certifikačné číslo meniča krútiaceho momentu…
1.5.3. Možnosť certifikácie použitá na vytvorenie mapy strát (štandardné hodnoty/meranie)…
1.5.4. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií meniča krútiaceho momentu…
1.6. Špecifikácie uhlového prevodu
1.6.1. Model uhlového prevodu…
1.6.2. Certifikačné číslo uhlového prevodu…
1.6.3. Možnosť certifikácie použitá na vytvorenie mapy strát (štandardné hodnoty/meranie)…
1.6.4. Pomer uhlového prevodu…
1.6.5. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií dodatočných komponentov pohonnej sústavy…
1.7. Špecifikácie nápravy
1.7.1. Model nápravy…
1.7.2. Certifikačné číslo nápravy…
1.7.3. Možnosť certifikácie použitá na vytvorenie mapy strát (štandardné hodnoty/meranie)…
1.7.4. Typ nápravy (napr. náprava s jednostupňovou redukciou)…
1.7.5. Stály pomer rozvodovky…
1.7.6. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií nápravy…
1.8. Aerodynamika
1.8.1. Model…
1.8.2. Možnosť certifikácie použitá na vytvorenie CdxA (štandardné hodnoty/meranie)…
1.8.3. Certifikačné číslo CdxA (ak existuje)…
1.8.4. Hodnota CdxA…
1.8.5. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií o odpore vzduchu…
1.9. Hlavné špecifikácie pneumatiky
1.9.1. Rozmer pneumatiky – náprava 1…
1.9.2. Certifikačné číslo pneumatiky, náprava 1…
1.9.3. Špecifický koeficient valivého odporu (RRC) všetkých pneumatík na náprave 1…
1.9.3a. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií pneumatiky na náprave 1…
1.9.4. Rozmer pneumatiky – náprava 2…
1.9.5. Zdvojené pneumatiky (áno/nie) – náprava 2…
1.9.6. Certifikačné číslo pneumatiky, náprava 2…
1.9.7. Špecifický koeficient valivého odporu (RRC) všetkých pneumatík na náprave 2…
1.9.7a. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií pneumatiky na náprave 2…
1.9.8. Rozmer pneumatiky – náprava 3…
1.9.9. Zdvojené pneumatiky (áno/nie) – náprava 3…
1.9.10. Certifikačné číslo pneumatiky, náprava 3…
1.9.11. Špecifický koeficient valivého odporu (RRC) všetkých pneumatík na náprave 3…
1.9.11a. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií pneumatiky na náprave 3…
1.9.12. Rozmer pneumatiky – náprava 4…
1.9.13. Zdvojené pneumatiky (áno/nie) – náprava 4…
1.9.14. Certifikačné číslo pneumatiky, náprava 4…
1.9.15. Špecifický koeficient valivého odporu (RRC) všetkých pneumatík na náprave 4…
1.9.16. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií pneumatiky na náprave 4…
1.10. Špecifikácie pomocných zariadení
1.10.1. Technológia chladiaceho ventilátora motora…
1.10.2. Technológia čerpadla riadenia…
1.10.3. Elektrický systém
1.10.3.1. Technológia alternátora (konvenčný, inteligentný, bez alternátora)…
1.10.3.2. Maximálny výkon alternátora (inteligentný alternátor) (kW)…
1.10.3.3. Elektrická kapacita akumulátora (inteligentný alternátor) (kWh)…
1.10.3.4. Denné svietidlá LED (áno/nie)…
1.10.3.5. Svetlomety LED (áno/nie)…
1.10.3.6. Obrysové svetlá LED (áno/nie)…
1.10.3.7. Brzdové svetlá LED (áno/nie)…
1.10.3.8. Vnútorné osvetlenie LED (áno/nie)…
1.10.4. Pneumatický systém
1.10.4.1. Technológia…
1.10.4.2. Kompresný pomer…
1.10.4.3. Inteligentný systém kompresie…
1.10.4.4. Inteligentný systém regenerácie…
1.10.4.5. Ovládanie vzduchového odpruženia…
1.10.4.6. Dávkovanie činidla (dodatočná úprava výfukových plynov)…
1.10.5. Systém vykurovania, vetrania a klimatizácie (HVAC)
1.10.5.1. Číslo konfigurácie systému…
1.10.5.2. Typ tepelného čerpadla na chladenie priestoru pre vodiča…
1.10.5.3. Režim tepelného čerpadla na vykurovanie priestoru pre vodiča…
1.10.5.4. Typ tepelného čerpadla na chladenie priestoru pre cestujúcich…
1.10.5.5. Režim tepelného čerpadla na vykurovanie priestoru pre cestujúcich…
1.10.5.6. Výkon pomocného ohrievača (kW)…
1.10.5.7. Dvojité zasklenie (áno/nie)…
1.10.5.8. Nastaviteľný termostat chladiacej kvapaliny (áno/nie)…
1.10.5.9. Nastaviteľný pomocný ohrievač…
1.10.5.10. Výmenník tepla z odpadových plynov z motora (áno/nie)…
1.10.5.11. Samostatné rozvody vzduchu (áno/nie)…
1.10.5.12. Elektrický ohrievač vody
1.10.5.13. Elektrický ohrievač vzduchu
1.10.5.14. Iná vykurovacia technológia
1.11. Obmedzenia krútiaceho momentu motora
1.11.1. Obmedzenie krútiaceho momentu motora pri 1. prevodovom stupni (% max. krútiaceho momentu motora)…
1.11.2. Obmedzenie krútiaceho momentu motora pri 2. prevodovom stupni (% max. krútiaceho momentu motora)…
1.11.3. Obmedzenie krútiaceho momentu motora pri 3. prevodovom stupni (% max. krútiaceho momentu motora)…
1.11.4. Obmedzenie krútiaceho momentu motora pri … prevodovom stupni (% max. krútiaceho momentu motora)
1.12. Pokročilé asistenčné systémy pre vodičov (ADAS)
1.12.1. Vypnutie – naštartovanie motora počas zastavení vozidla (áno/nie)…
1.12.2. Systém Eco-roll bez vypnutia – naštartovania motora (áno/nie)…
1.12.3. Systém Eco-roll s vypnutím – naštartovaním motora (áno/nie)…
1.12.4. Predikčný tempomat (áno/nie)…
1.13. Špecifikácie systému (systémov) elektromotora
1.13.1. Model…
1.13.2. Certifikačné číslo
1.13.3. Typ (PSM, ESM, IM, SRM)…
1.13.4. Umiestnenie (GEN 1, 2, 3, 4)…
1.13.5. –
1.13.6. Počet elektromotorov v danej polohe…
1.13.7. Menovitý výkon (kW)…
1.13.8. Maximálny trvalý výkon (kW)…
1.13.9. Možnosť certifikácie na vytvorenie mapy spotreby elektrickej energie…
1.13.10. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií…
1.13.11. Model dodatočného komponentu hnacej sústavy (ADC)…
1.13.12. Certifikačné číslo ADC…
1.13.13. Možnosť certifikácie použitá na vytvorenie mapy strát ADC (štandardné hodnoty/meranie)…
1.13.14. Pomer ADC…
1.13.15. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií dodatočných komponentov hnacej sústavy…
1.14. Špecifikácie systému integrovaného komponentu elektrickej hnacej sústavy (IEPC)
1.14.1 Model…
1.14.2. Certifikačné číslo…
1.14.3. Menovitý výkon (kW)…
1.14.4. Maximálny trvalý výkon (kW)…
1.14.5. Počet prevodových stupňov…
1.14.6. Najnižší celkový prevodový pomer (najvyšší prevodový stupeň krát stály pomer rozvodovky, ak existuje)…
1.14.7. Zahŕňa diferenciál (áno/nie)…
1.14.8. Možnosť certifikácie na vytvorenie mapy spotreby elektrickej energie…
1.14.9. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií…
1.15. Špecifikácie dobíjateľného zásobníka energie
1.15.1 Model…
1.15.2. Certifikačné číslo…
1.15.3. Menovité napätie (V)…
1.15.4. Celková kapacita akumulátora (kWh)…
1.15.5. Celková použiteľná kapacita pri simulácii (kWh)…
1.15.6. Možnosť certifikácie pre straty v elektrickom systéme…
1.15.7. Hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií…
1.15.8. StringID (-)…
2. Účel použitia a hodnoty závislé od zaťaženia
2.1. Parametre simulácie (pre každú kombináciu účelu použitia a zaťaženia, pre hybridné elektrické vozidlá s externým nabíjaním dodatočne na režim vybíjania batérie, režim na udržanie nabitia batérie a vážené)
2.1.1. Účel použitia…
2.1.2. Zaťaženie (ako je vymedzené v simulačnom nástroji) (kg)…
2.1.2a. Počet cestujúcich…
2.1.3. Celková hmotnosť vozidla pri simulácii (kg)…
2.1.4. Režim externého nabíjania (režim vybíjania batérie, režim na udržanie nabitia batérie, vážený)…
2.2. Výkon riadenia vozidla a informácie na kontrolu kvality simulácie
2.2.1. Priemerná rýchlosť (km/h)…
2.2.2. Minimálna okamžitá rýchlosť (km/h)…
2.2.3. Maximálna okamžitá rýchlosť (km/h)…
2.2.4. Maximálne spomalenie (m/s2)…
2.2.5. Maximálne zrýchlenie (m/s2)…
2.2.6. Percentuálny podiel plného zaťaženia v čase jazdy…
2.2.7. Celkový počet prevodových stupňov…
2.2.8. Celková prejdená vzdialenosť (km)…
2.3. Spotreba paliva a energie (podľa typu paliva a elektrickej energie) a výsledky CO2 (spolu)
2.3.1. Spotreba paliva (g/km)…
2.3.2. Spotreba paliva (g/t-km)…
2.3.3. Spotreba paliva (g/p-km)…
2.3.4. Spotreba paliva (g/m3-km)…
2.3.5. Spotreba paliva (l/100 km)…
2.3.6. Spotreba paliva (l/t-km)…
2.3.7. Spotreba paliva (l/p-km)…
2.3.8. Spotreba paliva (l/m3-km)…
2.3.9. Spotreba energie (MJ/km, kWh/km)…
2.3.10. Spotreba energie (MJ/t-km, kWh/t-km)…
2.3.11. Spotreba energie (MJ/p-km, kWh/p-km)…
2.3.12. Spotreba energie (MJ/m3-km, kWh/m3-km)…
2.3.13. CO2 (g/km)…
2.3.14. CO2 (g/t-km)…
2.3.15. CO2 (g/p-km)…
2.3.16. CO2 (g/m3-km)…
2.4. Elektrický dojazd a dojazd s nulovými emisiami
2.4.1. Skutočný dojazd v režime vybíjania batérie (km)…
2.4.2. Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime (km)…
2.4.3. Dojazd s nulovými emisiami CO2 (km)…
3. Informácie o softvéri
3.1. Verzia simulačného nástroja (X.X.X)…
3.2. Dátum a čas simulácie…
3.3. Zašifrovaný hašovaný súbor vstupných informácií a vstupných údajov simulačného nástroja týkajúcich sa primárneho vozidla (ak existuje)…
3.4. Zašifrovaný hašovaný súbor z dokumentácie výrobcu pre primárne vozidlo (ak existuje)…
3.5. Zašifrovaný hašovaný súbor z informačnej dokumentácie vozidla vytvorenej simulačným nástrojom (ak existuje)…
3.6. Zašifrovaný hašovaný súbor vstupných informácií a vstupných údajov simulačného nástroja…
3.7. Zašifrovaný hašovaný súbor z dokumentácie výrobcu…
ČASŤ II
Emisie CO2 a spotreba paliva vozidla – informačná dokumentácia pre zákazníka
Simulačný nástroj vytvorí informačnú dokumentáciu pre zákazníka, ktorá bude obsahovať aspoň tieto informácie, ak existujú pre konkrétne vozidlo alebo konkrétnu fázu certifikácie:
1. Údaje o vozidle, komponente, samostatnej technickej jednotke a systéme
1.1. Údaje o vozidle
1.1.1. Identifikačné číslo vozidla (VIN)…
1.1.2. Kategória vozidla (N2, N3, M3)…
1.1.3. Konfigurácia náprav…
1.1.4. Najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého vozidla (t)…
1.1.5. Skupina vozidla v súlade s prílohou I…
1.1.5a. Skupina/podskupina vozidla na účely noriem CO2…
1.1.6. Názov a adresa (adresy) výrobcu (výrobcov)…
1.1.7. Model…
1.1.8. Upravená skutočná hmotnosť (kg)…
1.1.9. Profesionálne vozidlo (áno/nie)…
1.1.10. Ťažké úžitkové vozidlo s nulovými emisiami (áno/nie)…
1.1.11 Hybridné elektrické ťažké úžitkové vozidlo (áno/nie)…
1.1.12 Dvojpalivové vozidlo (áno/nie)…
1.1.12a. Rekuperácia odpadového tepla (áno/nie)…
1.1.13. Spacia kabína (áno/nie)…
1.1.14. Architektúra HEV (napr. P1, P2)…
1.1.15. Architektúra PEV (napr. E2, E3)…
1.1.16. Možnosť externého nabíjania (áno/nie)…
1.1.17. –
1.1.18. Maximálny výkon externého nabíjania (kW)…
1.1.19. Technológia vozidla vyňatá podľa článku 9…
1.1.20. Trieda autobusov (napr. I, I + II atď.)…
1.1.21. Celkový počet registrovaných cestujúcich…
1.2. Údaje o komponente, samostatnej technickej jednotke a systéme
1.2.1. Menovitý výkon motora (kW)…
1.2.2. Objem motora (l)…
1.2.3. Typ paliva (motorová nafta CI/CNG PI/LNG PI)…
1.2.4. Hodnoty prevodovky (merané/štandardné)…
1.2.5. Typ prevodovky (SMT, AMT, APT, žiadna)…
1.2.6. Počet prevodových stupňov…
1.2.7. Odľahčovacia brzda (áno/nie)…
1.2.8. Stály pomer rozvodovky…
1.2.9. Priemerný koeficient valivého odporu (RRC) všetkých pneumatík motorového vozidla:…
1.2.10a. Rozmer pneumatiky pre každú nápravu motorového vozidla…
1.2.10b. Trieda/triedy palivovej úspornosti pneumatík v súlade s nariadením (EÚ) 2020/740 pre každú nápravu motorového vozidla…
1.2.10c. Certifikačné číslo pneumatiky pre každú nápravu motorového vozidla…
1.2.11. Vypnutie – naštartovanie motora počas zastavení vozidla (áno/nie)…
1.2.12. Systém Eco-roll bez vypnutia – naštartovania motora (áno/nie)…
1.2.13. Systém Eco-roll s vypnutím – naštartovaním motora (áno/nie)…
1.2.14. Predikčný tempomat (áno/nie)…
1.2.15. Celkový menovitý výkon hnacej sily systémov elektromotora (kW)…
1.2.16. Celkový maximálny trvalý výkon hnacej sily systému elektromotora (kW)…
1.2.17. Celková akumulačná kapacita dobíjateľného zásobníka elektrickej energie (kWh)…
1.2.18. Použiteľná akumulačná kapacita dobíjateľného zásobníka elektrickej energie pri simulácii (kWh)…
1.3. Konfigurácia pomocných zariadení
1.3.1. Technológia čerpadla riadenia…
1.3.2. Elektrický systém
1.3.2.1. Technológia alternátora (konvenčný, inteligentný, bez alternátora)…
1.3.2.2. Maximálny výkon alternátora (inteligentný alternátor) (kW)…
1.3.2.3. Elektrická kapacita akumulátora (inteligentný alternátor) (kWh)…
1.3.3. Pneumatický systém
1.3.3.1. Inteligentný systém kompresie…
1.3.3.2. Inteligentný systém regenerácie…
1.3.4. Systém vykurovania, vetrania a klimatizácie (HVAC)
1.3.4.1. Konfigurácia systému…
1.3.4.2. Výkon pomocného ohrievača (kW)…
1.3.4.3. Dvojité zasklenie (áno/nie)…
2. Emisie CO2 a spotreba paliva vozidla (pre každú kombináciu účelu použitia a zaťaženia, pre hybridné elektrické vozidlá s externým nabíjaním dodatočne na režim vybíjania batérie, režim na udržanie nabitia batérie a vážené)
2.1. Parametre simulácie
2.1.1. Účel použitia…
2.1.2. Užitočné zaťaženie (kg)…
2.1.3. Informácie o cestujúcich
2.1.3.1. Počet cestujúcich pri simulácii …(–)
2.1.3.2. Hmotnosť cestujúcich pri simulácii …(kg)
2.1.4. Celková hmotnosť vozidla pri simulácii (kg)…
2.1.5. Režim externého nabíjania (režim vybíjania batérie, režim na udržanie nabitia batérie, vážený)…
2.2. Priemerná rýchlosť (km/h)…
2.3. Výsledky týkajúce sa spotreby paliva a energie (podľa typu paliva a elektrickej energie)
2.3.1. Spotreba paliva (g/km)…
2.3.2. Spotreba paliva (g/t-km)…
2.3.3. Spotreba paliva (g/p-km)…
2.3.4. Spotreba paliva (g/m3-km)…
2.3.5. Spotreba paliva (l/100 km)…
2.3.6. Spotreba paliva (l/t-km)…
2.3.7. Spotreba paliva (l/p-km)…
2.3.8. Spotreba paliva (l/m3-km)…
2.3.9. Spotreba energie (MJ/km, kWh/km)…
2.3.10. Spotreba energie (MJ/t-km, kWh/t-km)…
2.3.11. Spotreba energie (MJ/p-km, kWh/p-km)…
2.3.12. Spotreba energie (MJ/m3-km, kWh/m3-km)…
2.4. Výsledky CO2 (pre každú kombináciu účelu použitia a zaťaženia)
2.4.1. CO2 (g/km)…
2.4.2. CO2 (g/t-km)…
2.4.3. CO2 (g/p-km)…
2.4.5. CO2 (g/m3-km)…
2.5. Elektrický dojazd
2.5.1. Skutočný dojazd v režime vybíjania batérie (km)…
2.5.2. Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime (km)…
2.5.3. Dojazd s nulovými emisiami CO2 (km)…
2.6. Vážené výsledky
2.6.1. Špecifické emisie CO2 (gCO2/t-km)…
2.6.2. Špecifická spotreba elektrickej energie (kWh/t-km)…
2.6.3. Priemerná hodnota užitočného zaťaženia (t)…
2.6.4. Špecifické emisie CO2 (gCO2/p-km)…
2.6.5. Špecifická spotreba elektrickej energie (kWh/p-km)…
2.6.6. Priemerný počet cestujúcich (počet osôb)…
2.6.7. Skutočný dojazd v režime vybíjania batérie (km)…
2.6.8. Ekvivalentný dojazd vo výlučne elektrickom režime (km)…
2.6.9. Dojazd s nulovými emisiami CO2 (km)…
3. Informácie o softvéri
3.1. Verzia simulačného nástroja…
3.2. Dátum a čas simulácie…
3.3. Zašifrovaný hašovaný súbor vstupných informácií a vstupných údajov simulačného nástroja týkajúcich sa primárneho vozidla (ak existuje)…
3.4. Zašifrovaný hašovaný súbor z dokumentácie výrobcu pre primárne vozidlo (ak xistuje)…
3.5. Zašifrovaný hašovaný súbor vstupných informácií a vstupných údajov simulačného nástroja vozidla…
3.6. Zašifrovaný hašovaný súbor z dokumentácie výrobcu…
3.7. Zašifrovaný hašovaný súbor z informačnej dokumentácie pre zákazníka…
ČASŤ III
Emisie CO2 a spotreba paliva vozidla – informačná dokumentácia vozidla pre ťažké autobusy
Informačná dokumentácia vozidla sa v prípade ťažkých autobusov vypracuje na účely prenosu relevantných vstupných údajov, vstupných informácií a výsledkov simulácie do následných fáz certifikácie podľa metódy opísanej v bode 2 prílohy I.
Informačná dokumentácia vozidla obsahuje najmenej tieto informácie:
1. V prípade primárneho vozidla:
1.1. Vstupné údaje a vstupné informácie o primárnom vozidle uvedené v prílohe III, okrem: mapy paliva motora; korekčných faktorov motora WHTC_Urban, WHTC_Rural, WHTC_Motorway, BFColdHot, CFRegPer; charakteristík meniča krútiaceho momentu; máp strát pre prevodovku, odľahčovaciu brzdu, uhlový prevod a nápravu; mapy (máp) spotreby elektrickej energie pre systémy elektromotora a IEPC; parametrov straty elektrickej energie pre dobíjateľný zásobník elektrickej energie.
1.2. Pre každý účel použitia a stav zaťaženia:
1.2.1. Celková hmotnosť vozidla pri simulácii (kg)…
1.2.2. Počet cestujúcich pri simulácii (–)…
1.2.3. Spotreba paliva (MJ/km)…
1.3. Informácie o softvéri
1.3.1. Verzia simulačného nástroja…
1.3.2. Dátum a čas simulácie…
1.4. Zašifrované hašované súbory
1.4.1. Zašifrovaný hašovaný súbor z dokumentácie výrobcu pre primárne vozidlo…
1.4.2. Zašifrovaný hašovaný súbor z informačnej dokumentácie vozidla…
2. V prípade každého rozpracovaného, dokončeného alebo dokončovaného vozidla
2.1. Vstupné údaje a vstupné informácie, ktoré sú pre dokončené alebo dokončované vozidlo stanovené v prílohe III a ktoré poskytol konkrétny výrobca
2.2. Informácie o softvéri
2.2.1. Verzia simulačného nástroja…
2.2.2. Dátum a čas simulácie…
2.3. Zašifrované hašované súbory
2.3.1. Zašifrovaný hašovaný súbor z informačnej dokumentácie vozidla…
PRÍLOHA V
OVERENIE ÚDAJOV O MOTORE
1. Úvod
Skúšobný postup motora opísaný v tejto prílohe povedie k vytvoreniu vstupných údajov týkajúcich sa motorov pre simulačný nástroj.
2. Vymedzenie pojmov
Na účely tejto prílohy sa uplatňuje vymedzenie pojmov podľa predpisu OSN č. 49 ( 12 ) a okrem toho aj toto vymedzenie pojmov:
„rad motorov podľa CO2“ je zoskupenie motorov výrobcom podľa ich konštrukcie, ako sa stanovuje v odseku 1 doplnku 3;
„základný motor CO2“ je motor vybratý z radu motorov podľa CO2, ako sa stanovuje v doplnku 3;
„NCV“ je čistá výhrevnosť paliva, ako sa stanovuje v bode 3.2;
„špecifické hmotnostné emisie“ sú celkové hmotnostné emisie vydelené celkovou prácou motora za určité obdobie vyjadrené v g/kWh;
„špecifická spotreba paliva“ je celková spotreba paliva vydelená celkovou prácou motora za určité obdobie vyjadrenú v g/kWh;
„FCMC“ je cyklus mapovania spotreby paliva;
„plné zaťaženie“ je dosahovaný krútiaci moment/výkon motora pri určitej rýchlosti motora, keď je motor v prevádzke pri maximálnej požiadavke operátora;
„systém rekuperácie odpadového tepla“ alebo „systém WHR“ sú všetky zariadenia, ktoré menia energiu z výfukových plynov alebo z pracovných kvapalín v chladiacich systémoch motora na elektrickú alebo mechanickú energiu;
„systém rekuperácie odpadového tepla bez vonkajšieho výstupu“ alebo „WHR_no_ext“ je systém rekuperácie odpadového tepla, ktorý vyrába mechanickú energiu a je mechanicky pripojený na kľukový hriadeľ motora s cieľom prenášať vyrobenú energiu priamo späť na kľukový hriadeľ motora;
„systém rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým výstupom“ alebo „WHR_mech“ je systém rekuperácie odpadového tepla, ktorý generuje mechanickú energiu a dodáva ju do iných prvkov v pohonnej sústave vozidla, ako je motor, alebo do dobíjateľného zásobníka;
„systém rekuperácie odpadového tepla s externým elektrickým výstupom“ alebo „WHR_elec“ je systém rekuperácie odpadového tepla, ktorý generuje elektrickú energiu a dodáva ju do elektrického obvodu vozidla alebo do dobíjateľného zásobníka;
„P_WHR_net“ je čistý výkon generovaný systémom rekuperácie odpadového tepla v súlade s bodom 3.1.6;
„E_WHR_net“ je čistá energia generovaná systémom rekuperácie odpadového tepla za určitý čas určený integráciou P_WHR_net.
Vymedzenie pojmov v bodoch 3.1.5 a 3.1.6 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49 sa neuplatňuje.
3. Všeobecné požiadavky
►M3 Kalibračné laboratórne zariadenia musia spĺňať požiadavky buď radu noriem IATF 16949, ISO 9000, alebo ISO/IEC 17025. ◄ Všetky referenčné laboratórne meracie zariadenia, ktoré slúžia na kalibráciu a/alebo overovanie, musia vychádzať z vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem.
Motory sa zoskupia do radov motorov podľa CO2 v súlade s doplnkom 3. V bode 4.1 sa vysvetľuje, aké skúšobné cykly sa vykonajú na účely vydania certifikátu pre jeden konkrétny rad motorov podľa CO2.
3.1. Skúšobné podmienky
Všetky skúšobné cykly vykonávané na účely vydania certifikátu pre jeden konkrétny rad motorov podľa CO2 vymedzené podľa doplnku 3 k tejto prílohe sa vykonávajú na tom istom fyzickom motore a bez akýchkoľvek zmien v nastavení dynamometra motora a systému motora okrem výnimiek uvedených v bode 4.2 a doplnku 3.
3.1.1. Podmienky laboratórnych skúšok
Skúšky sa vykonávajú pri podmienkach okolia, ktoré spĺňajú tieto požiadavky počas celého skúšobného cyklu:
Parameter „fa“ opisujúci podmienky laboratórnych skúšok určený v súlade s bodom 6.1 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49 musí spĺňať tieto limity: 0,96 ≤ fa ≤ 1,04.
Absolútna teplota (Ta) vzduchu nasávaného do motora vyjadrená v kelvinoch určená v súlade s bodom 6.1 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49 musí spĺňať tieto limity: 283 K ≤ Ta ≤ 303 K.
Atmosférický tlak vyjadrený v kPa určený v súlade s bodom 6.1 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49 musí spĺňať tieto limity: 90 kPa ≤ ps ≤ 102 kPa.
Ak sa skúšky vykonávajú v skúšobných komorách, ktoré sú na konkrétnom mieste skúšky schopné simulovať iné barometrické podmienky než tie, ktoré existujú v atmosfére, platná hodnota fa sa určí pomocou simulovaných hodnôt atmosférického tlaku klimatizačného systému. Rovnaká referenčná hodnota pre simulovaný atmosférický tlak sa použije pre nasávaný vzduch a výfukový plyn a všetky ďalšie relevantné systémy motora. Skutočná hodnota simulovaného atmosférického tlaku pre nasávaný vzduch a výfukový plyn a všetky ďalšie relevantné systémy motora bude v limitoch uvedených v pododseku 3.
V prípadoch, keď tlak okolia v atmosfére na konkrétnom mieste skúšky prekračuje horný limit 102 kPa, skúšky v súlade s touto prílohou možno stále vykonať. V takomto prípade možno skúšky vykonať s konkrétnym tlakom okolitého vzduchu v atmosfére.
V prípadoch, keď skúšobné komory dokážu ovládať teplotu, tlak a/alebo vlhkosť vzduchu nasávaného do motora nezávisle od atmosférických podmienok, na všetky skúšobné cykly vykonávané na účely vydania certifikátu pre jeden konkrétny rad motorov podľa CO2 vymedzený v súlade s doplnkom 3 k tejto prílohe sa použijú rovnaké nastavenia týchto parametrov.
3.1.2. Inštalácia motora
Skúšobný motor sa nainštaluje v súlade s bodmi 6.3 až 6.6 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49.
Ak pomocné zariadenie/vybavenie potrebné na prevádzku systému motora nie je nainštalované v súlade s požiadavkami bodu 6.3 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49, všetky merané hodnoty krútiaceho momentu motora sa upravia o výkon potrebný na prevádzku týchto komponentov na účely tejto prílohy v súlade s bodom 6.3 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49.
Takéto korekcie krútiaceho momentu motora a hodnôt výkonu sa vykonajú, ak súčet absolútnych hodnôt dodatočného alebo chýbajúceho krútiaceho momentu motora potrebného na pohon týchto komponentov motora v konkrétnom prevádzkovom bode motora prekročí tolerancie krútiaceho momentu definované v súlade s bodom 4.3.5.5(1) písm. b). Ak sa takýto komponent motora prevádzkuje prerušovane, hodnoty krútiaceho momentu motora pre pohon príslušného komponentu sa určia ako priemerná hodnota za primerané obdobie, ktorá odráža skutočný prevádzkový režim na základe správneho technického úsudku a po dohode so schvaľovacím orgánom.
Na účely určenia, či je takáto korekcia potrebná alebo nie, ako aj na odvodenie skutočných hodnôt na vykonanie korekcie sa spotreba energie nasledujúcich komponentov motora, ktorej výsledkom je krútiaci moment motora potrebný na pohon týchto komponentov motora, určí v súlade s doplnkom 5 k tejto prílohe:
ventilátor;
elektricky napájané pomocné zariadenia/vybavenie potrebné na prevádzku systému motora.
3.1.3. Emisie z kľukovej skrine
V prípade uzavretej kľukovej skrine výrobca zabezpečí, aby ventilačný systém motora zabránil preniknutiu emisií plynov z kľukovej skrine do atmosféry. ►M3 V prípade kľukovej skrine otvoreného typu sa emisie merajú a pridajú sa k výfukovým emisiám podľa ustanovení uvedených v bode 6.10 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49. ◄
3.1.4. Motory s chladením preplňovacieho vzduchu
Počas všetkých skúšobných cyklov je systém chladenia preplňovacieho vzduchu použitý počas skúšky prevádzkovaný za podmienok, ktoré sú reprezentatívne pre použitie vo vozidle pri referenčných podmienkach okolia. Ako referenčné podmienky okolia sú stanovené teplota vzduchu 293 K a tlak 101,3 kPa.
Laboratórne chladenie preplňovacieho vzduchu na skúšky podľa tohto nariadenia je v súlade s ustanoveniami uvedenými v bode 6.2 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49.
3.1.5. Systém chladenia motora
Počas všetkých skúšobných cyklov je systém chladenia motora použitý počas skúšky prevádzkovaný za podmienok, ktoré sú reprezentatívne pre použitie vo vozidle pri referenčných podmienkach okolia. Ako referenčné podmienky okolia sú stanovené teplota vzduchu 293 K a tlak 101,3 kPa.
Systém chladenia motora by mal byť vybavený termostatom podľa špecifikácie výrobcu pre inštaláciu vo vozidle. Ak je nainštalovaný nefunkčný termostat alebo nie je nainštalovaný žiadny termostat, uplatňuje sa pododsek 3. Nastavenie systému chladenia sa vykoná v súlade s pododsekom 4.
Ak sa nepoužíva žiaden termostat alebo je nainštalovaný nefunkčný termostat, systém skúšobného zariadenia bude pri všetkých skúšobných podmienkach odrážať správanie termostatu. Nastavenie systému chladenia sa vykoná v súlade s pododsekom 4.
Prietok chladiacej kvapaliny motora (alebo prípadne rozdiel tlaku výmenníka tepla na strane motora) a teplota chladiacej kvapaliny motora sa nastavia na hodnotu, ktorá je reprezentatívna pre použitie vo vozidle pri referenčných okolitých podmienkach, keď je motor v prevádzke pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení s termostatom motora v úplne otvorenej polohe. Týmto nastavením sa vymedzuje referenčná teplota chladiacej kvapaliny. Pre všetky skúšobné cykly vykonávané na účely vydania certifikátu pre jeden konkrétny motor v rade motorov podľa CO2 sa nastavenie chladiaceho systému nemení, a to ani na strane motora, ani na strane skúšobného zariadenia chladiaceho systému. Teplota chladiaceho prostriedku na strane skúšobného zariadenia sa udržiava primerane stabilná na základe správneho technického úsudku. Chladiaci prostriedok na strane skúšobného zariadenia výmenníka tepla nesmie prekročiť menovitú spínaciu teplotu termostatu v smere prúdu výmenníka tepla.
Pre všetky skúšobné cykly vykonávané na účely vydania certifikátu pre jeden konkrétny motor v rade motorov podľa CO2 sa teplota chladiacej kvapaliny motora udržiava v rozsahu od menovitej hodnoty spínacej teploty termostatu uvedenej výrobcom do referenčnej hodnoty chladiacej kvapaliny v súlade s pododsekom 4 ihneď, ako chladiaca kvapalina motora dosiahne uvádzanú spínaciu teplotu termostatu po studenom štarte motora.
►M3 V prípade skúšok WHTC so studeným štartom vykonávaných v súlade s bodom 4.3.3 sú konkrétne úvodné podmienky stanovené v bodoch 7.6.1 a 7.6.2 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49. ◄ Ak sa použije simulácia správania termostatu v súlade s pododsekom 3, výmenníkom tepla by nemala prúdiť žiadna chladiaca kvapalina, pokiaľ chladiaca kvapalina motora nedosiahne nominálnu spínaciu teplotu termostatu po studenom štarte.
3.1.6. Nastavenie systémov rekuperácie odpadového tepla
Nasledujúce požiadavky platia, ak je na motore prítomný systém rekuperácie odpadového tepla.
3.1.6.1. Pre parametre uvedené v bode 3.1.6.2 inštalácia na skúšobnom zariadení nesmie viesť k lepšiemu výkonu systému rekuperácie odpadového tepla v súvislosti s výkonom generovaným systémom v porovnaní so špecifikáciami pre inštaláciu vo vozidle v prevádzke. Všetky ostatné súvisiace systémy rekuperácie odpadového tepla použité počas skúšky musia byť prevádzkované za podmienok, ktoré sú reprezentatívne na použitie vo vozidle v prevádzke pri referenčných podmienkach okolia. Ako referenčné podmienky okolia súvisiace so systémom rekuperácie odpadového tepla sú stanovené teplota vzduchu 293 K a tlak 101,3 kPa.
3.1.6.2. Nastavenie skúšky motora musí odrážať najhoršiu možnosť, pokiaľ ide o teplotu a energetický obsah prenesený z nadmernej energie do systému rekuperácie odpadového tepla. Nasledujúce parametre sa musia nastaviť tak, aby odrážali najhoršiu možnosť, zaznamenať v súlade s obrázkom 1a a uviesť v informačnom dokumente vypracovanom v súlade so vzorom uvedeným v doplnku 2 k tejto prílohe:
Vzdialenosť medzi posledným systémom dodatočnej úpravy a výmenníkmi tepla na odparovanie pracovných kvapalín systémov rekuperácie odpadového tepla (ohrievačov), meraná v smere za motorom (LEW), musí byť rovnaká alebo väčšia ako maximálna vzdialenosť (LmaxEW) špecifikovaná výrobcom systému rekuperácie odpadového tepla pre inštaláciu do vozidiel v prevádzke.
V prípade systémov rekuperácie odpadového tepla s turbínou (turbínami) v prietoku výfukových plynov musí byť vzdialenosť medzi výstupom motora vstupom do turbíny (LET) rovnaká alebo väčšia ako maximálna vzdialenosť (LmaxET) špecifikovaná výrobcom systému rekuperácie odpadového tepla pre inštaláciu do vozidiel v prevádzke.
Pre systémy rekuperácie odpadového tepla prevádzkované v cyklickom procese s použitím pracovnej kvapaliny:
celková dĺžka potrubia medzi výparníkom a expanderom (LHE) musí byť rovnaká alebo väčšia než výrobcom definovaná ako maximálna vzdialenosť pre inštaláciu vo vozidlách v prevádzke (LmaxHE);
celková dĺžka potrubia medzi expanderom a kondenzátorom (LEC) musí byť rovnaká alebo menšia než výrobcom definovaná ako maximálna vzdialenosť pre inštaláciu vo vozidlách v prevádzke (LmaxEC);
celková dĺžka potrubia medzi kondenzátorom a výparníkom (LCE) musí byť rovnaká alebo menšia než výrobcom definovaná ako maximálna vzdialenosť pre inštaláciu vo vozidlách v prevádzke (LmaxCE);
tlak pcond pracovnej kvapaliny pred vstupom do kondenzátora musí zodpovedať použitiu vo vozidlách v prevádzke pri referenčných podmienkach okolia, ale v žiadnom prípade nesmie byť nižší ako tlak okolia v skúšobnej komore mínus 5 kPa, pokiaľ výrobca nepreukáže, že nižší tlak sa môže udržiavať počas životnosti vozidla v prevádzke;
chladiaci výkon na skúšobnom zariadení na chladenie kondenzátora systému rekuperácie odpadového tepla musí byť obmedzený na maximálnu hodnotu Pcool = k × (tcond – 20 °C).
Pcool sa meria buď na strane pracovnej kvapaliny, alebo na strane chladiacej kvapaliny skúšobného zariadenia. Kde tcond je definovaná ako teplota kondenzácie (v °C) kvapaliny pri tlaku pcond.
k = f0 + f1 × Vc.
Pričom: Vc je zdvihový objem motora v litroch (zaokrúhlený na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky)
f0 = 0,6 kW/K
f1 = 0,05 kW/(K*l);
na chladenie kondenzátora systému rekuperácie odpadového tepla na skúšobnom zariadení je povolené chladenie kvapalinou alebo vzduchom. V prípade vzduchom chladeného kondenzátora sa systém chladí rovnakým ventilátorom (ak je to použiteľné), aký je namontovaný vo vozidle a za referenčných podmienok okolia uvedených v bode 3.1.6.1. V prípade vzduchom chladeného kondenzátora sa uplatňuje obmedzenie pre chladiaci výkon uvedené v bode v) vyššie, pričom skutočný chladiaci výkon sa meria na strane pracovnej kvapaliny tepelného kondenzátora. Ak je energia na pohon takéhoto ventilátora poskytovaná z externého zdroja energie, príslušný skutočný výkon spotrebovaný ventilátorom sa pri určovaní čistého výkonu v súlade s písmenom f) nižšie považuje za výkon dodávaný do systému rekuperácie odpadového tepla.
Obrázok 1a
Vymedzenia minimálnych a maximálnych vzdialeností pre komponenty rekuperácie odpadového tepla na účely skúšok motora
Ostatné systémy rekuperácie odpadového tepla, ktoré odoberajú tepelnú energiu z výfukového alebo chladiaceho systému, sa zapoja v súlade s ustanoveniami v písmene c). „Výparník“ v písmene c) označuje výmenník tepla na prenos prebytočného tepla do zariadenia rekuperácie odpadového tepla. „Expander“ v písmene c) sa vzťahuje na zariadenie premieňajúce energiu.
Všetky priemery rúr systémov rekuperácie odpadového tepla sú rovnaké alebo menšie ako priemery definované pre vozidlá v prevádzke.
Pre systémy rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým výstupom sa čistý mechanický výkon meria pri otáčkach motora očakávaných pri 60 km/h. Ak sa očakáva použitie rôznych prevodových pomerov, rotačná rýchlosť sa vypočíta z priemeru týchto prevodových pomerov. Mechanický alebo elektrický výkon generovaný systémom rekuperácie odpadového tepla sa meria meracím zariadením, ktoré spĺňa príslušné požiadavky uvedené v tabuľke 2.
Čistý elektrický výkon je súčet elektrickej energie dodávanej systémom rekuperácie odpadového tepla do externého zdroja napájania alebo dobíjateľného zásobníka mínus elektrický výkon dodávaný do systému rekuperácie odpadového tepla z externého zdroja energie alebo dobíjateľného zásobníka. Čistý elektrický výkon sa meria ako jednosmerný prúd, t. j. po premene zo striedavého na jednosmerný prúd.
Čistý mechanický výkon je súčet mechanického výkonu dodávaného systémom rekuperácie odpadového tepla do externého zdroja napájania alebo dobíjateľného zásobníka (ak je k dispozícii) mínus mechanický výkon dodávaný do systému rekuperácie odpadového tepla z externého zdroja energie alebo dobíjateľného zásobníka.
Všetky prevodové systémy pre elektrický a mechanický výkon, ktoré sú potrebné pre vozidlo v prevádzke, musia byť nastavené na meranie počas skúšky motora (napr. kardanové hriadele alebo remeňové pohony pre mechanické spojenie, meniče striedavého/jednosmerného prúdu a transformátory napätia DC/DC). Ak prevodový systém použitý vo vozidle nie je súčasťou skúšobného zapojenia, čistý nameraný elektrický alebo mechanický výkon sa zodpovedajúcim spôsobom zníži, a to vynásobením všeobecným faktorom účinnosti pre každý samostatný prevodový systém. Pre prevodové systémy, ktoré nie sú zahrnuté v zapojení, sa použijú tieto všeobecné účinnosti:
Tabuľka 1
Všeobecné účinnosti prevodových systémov pre výkon rekuperácie odpadového tepla
|
Typ prevodu |
Faktor účinnosti pre výkon WHR |
|
Stupeň prevodovky |
0,96 |
|
Remeňový pohon |
0,92 |
|
Reťazový pohon |
0,94 |
|
Konvertor typu DC/DC |
0,95 |
3.2. Palivá
Príslušné referenčné palivo pre systémy motora podrobené skúške sa vyberie z typov paliva uvedených v tabuľke 1. Vlastnosti referenčného paliva podľa tabuľky 1 zodpovedajú vlastnostiam uvedeným v prílohe IX k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 582/2011.
Aby sa zaistilo, že sa pre všetky skúšobné cykly vykonávané na účely vydania certifikátu pre jeden konkrétny rad motorov podľa CO2 použije rovnaké palivo, počas plnenia systému motora sa nebude dopĺňať palivo do nádrže ani sa nevymení nádrž. Výnimočne je možné povoliť dopĺňanie paliva v nádrži alebo zmenu nádrže, ak možno zaistiť, že náhradné palivo má presne tie isté vlastnosti ako palivo použité predtým (rovnaká výrobná šarža).
Čistá výhrevnosť paliva (NCV) pre použité palivo sa určí na základe dvoch samostatných meraní v súlade s príslušnými normami pre každý typ paliva vymedzený v tabuľke 1. Tieto dve samostatné merania sa vykonajú v dvoch rôznych laboratóriách nezávislých od výrobcu, ktorý žiada o vydanie certifikátu. Laboratórium vykonávajúce merania dodržiava požiadavky normy ISO/IEC 17025. Schvaľovací úrad zabezpečí, aby sa vzorka paliva použitého na určenie NCV zobrala zo šarže paliva použitého vo všetkých skúšobných cykloch.
Ak sa dve samostatné hodnoty NCV líšia o viac ako 440 joulov na gram paliva, určené hodnoty budú neplatné a celé meranie sa zopakuje.
Stredná hodnota dvoch samostatných NCV, ktoré sa nelíšia o viac ako 440 joulov na gram paliva, sa zdokumentuje v MJ/kg zaokrúhlených na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
Pri plynných palivách normy na určovanie NCV podľa tabuľky 1 obsahujú výpočet výhrevnosti na základe zloženia paliva. Zloženie plynného paliva na určenie NCV sa prevezme z analýzy referenčnej šarže plynného paliva použitého na skúšky na vydanie certifikátu. Na určenie zloženia plynného paliva použitého na určenie NCV sa vykoná len jediná analýza, pričom ju vykoná laboratórium nezávislé od výrobcu, ktorý žiada o vydanie certifikátu. V prípade plynných palív sa NCV určuje na základe tejto jedinej analýzy a nie na základe strednej hodnoty dvoch samostatných meraní.
Pri plynných palivách je výnimočne povolené meniť palivové nádrže z rôznych výrobných šarží; v tomto prípade by sa mali vypočítať hodnoty NCV pre každú použitú šaržu paliva a najvyššia hodnota by sa mala zdokumentovať.
Tabuľka 1
Referenčné palivá používané na skúšky
|
Typ paliva/typ motora |
Typ referenčného paliva |
Norma použitá na určenie NCV |
|
Motorová nafta/CI |
B7 |
aspoň ASTM D240 alebo DIN 59100-1 (odporúča sa ASTM D4809) |
|
Etanol/CI |
ED95 |
aspoň ASTM D240 alebo DIN 59100-1 (odporúča sa ASTM D4809) |
|
Benzín/PI |
E10 |
aspoň ASTM D240 alebo DIN 59100-1 (odporúča sa ASTM D4809) |
|
Etanol/PI |
E85 |
aspoň ASTM D240 alebo DIN 59100-1 (odporúča sa ASTM D4809) |
|
LPG/PI |
LPG palivo B |
ASTM 3588 alebo DIN 51612 |
|
►M3 Zemný plyn/PI alebo zemný plyn/CI ◄ |
G25 alebo GR |
ISO 6976 alebo ASTM 3588 |
3.2.1. Pre dvojpalivové motory sa príslušné referenčné palivá pre systémy motora podrobené skúške vyberú z typov paliva uvedených v tabuľke 1. Jedno z dvoch referenčných palív je vždy B7 a druhé referenčné palivo je G25, GR alebo LPG palivo B.
Základné ustanovenia uvedené v bode 3.2 sa použijú pre každé z dvoch vybraných palív samostatne.
3.3. Mazivá
►M3 Ako mazací olej pre všetky skúšobné cykly vykonávané v súlade s touto prílohou sa používa komerčne dostupný olej s neobmedzeným schválením výrobcu za normálnych prevádzkových podmienok, ako sú vymedzené v bode 4.2 prílohy 8 k predpisu OSN č. 49. ◄ Mazivá, pri ktorých je použitie obmedzené na určité špeciálne prevádzkové podmienky systému motora alebo ktoré majú nezvykle krátky interval výmeny oleja, sa na účely skúšobných cyklov v súlade s touto prílohou nepoužívajú. Komerčne dostupný olej nebude nijako upravovaný a nebudú doň pridané žiadne prídavné látky.
Všetky skúšobné cykly vykonávané na účely vydania certifikátu o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva jedného konkrétneho radu motorov podľa CO2 sa vykonajú s tým istým druhom mazacieho oleja.
3.4. Systém merania prietoku paliva
Všetky prietoky paliva spotrebovaného celým systémom motora sa zaznamenávajú systémom merania prietoku paliva. Dodatočné prietoky paliva, ktoré sa priamo nedodávajú do procesu spaľovania vo valcoch motora, sa zahrnú do signálu prietoku paliva pre všetky vykonávané skúšobné cykly. Ďalšie vstrekovače paliva (napr. zariadenia na studený štart), ktoré nie sú potrebné na prevádzku systému motora, sa počas všetkých vykonávaných skúšobných cyklov odpoja od prívodu paliva.
3.4.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
V prípade dvojpalivových motorov sa prietok paliva v súlade s bodom 3.4 meria pre každé z dvoch vybraných palív samostatne.
3.5. Špecifikácia meracích prístrojov
Merilna oprema izpolnjuje zahteve iz odstavka 9 Priloge 4 k Pravilniku ZN št. 49.
Ne glede na zahteve iz odstavka 9 Priloge 4 k Pravilniku ZN št. 49 sistemi za merjenje iz preglednice 2 dosegajo mejne vrednosti iz preglednice 2.
Tabuľka 2
Požiadavky na systémy merania
|
|
Linearita |
|
||||
|
Systém merania |
Priesečník | xmin × (a1 – 1) + a0 | |
Sklon a1 |
Štandardná chyba odhadu SEE |
Koeficient determinácie r2 |
Presnosť (1) |
Čas nábehu (2) |
|
Otáčky motora |
≤ 0,2 % max. kalibrácie (3) |
0,999 – 1,001 |
≤ 0,1 % max. kalibrácie (3) |
≥ 0,9985 |
0,2 % odčítanej hodnoty alebo 0,1 % max. kalibrácie (3) otáčok podľa toho, ktorý údaj je väčší |
≤ 1 s |
|
Krútiaci moment motora |
≤ 0,5 % max. kalibrácie (3) |
0,995 – 1,005 |
≤ 0,5 % max. kalibrácie (3) |
≥ 0,995 |
0,6 % odčítanej hodnoty alebo 0,3 % max. kalibrácie (3) krútiaceho momentu podľa toho, ktorý údaj je väčší |
≤ 1 s |
|
Hmotnostný prietok paliva v prípade tekutých palív |
≤ 0,5 % max. kalibrácie (3) |
0,995 – 1,005 |
≤ 0,5 % max. kalibrácie (3) |
≥ 0,995 |
0,6 % odčítanej hodnoty alebo 0,3 % max. kalibrácie (3) prietoku podľa toho, ktorý údaj je väčší |
≤ 2 s |
|
Hmotnostný prietok paliva v prípade plynných palív |
≤ 1 % max. kalibrácie (3) |
0,99 – 1,01 |
≤ 1 % max. kalibrácie (3) |
≥ 0,995 |
1 % odčítanej hodnoty alebo 0,5 % max. kalibrácie (3) prietoku podľa toho, ktorý údaj je väčší |
≤ 2 s |
|
Elektrický výkon |
≤ 1 % max. kalibrácie (3) |
0,98 – 1,02 |
≤ 2 % max. kalibrácie (3) |
≥ 0,990 |
neuplatňuje sa |
≤ 1 s |
|
Prúd |
≤ 1 % max. kalibrácie (3) |
0,98 – 1,02 |
≤ 2 % max. kalibrácie (3) |
≥ 0,990 |
neuplatňuje sa |
≤ 1 s |
|
Napätie |
≤ 1 % max. kalibrácie (3) |
0,98 – 1,02 |
≤ 2 % max. kalibrácie (3) |
≥ 0,990 |
neuplatňuje sa |
≤ 1 s |
|
Teplota relevantná pre systém WHR |
≤ 1,5 % max. kalibrácie (3) |
0,98 – 1,02 |
≤ 2 % max. kalibrácie (3) |
≥ 0,980 |
neuplatňuje sa |
≤ 10 s |
|
Tlak relevantný pre systém WHR |
≤ 1,5 % max. kalibrácie (3) |
0,98 – 1,02 |
≤ 2 % max. kalibrácie (3) |
≥ 0,980 |
neuplatňuje sa |
≤ 3 s |
|
Elektrický výkon relevantný pre systém WHR |
≤ 2 % max. kalibrácie (3) |
0,97 – 1,03 |
≤ 4 % max kalibrácie (3) |
≥ 0,980 |
neuplatňuje sa |
≤ 1 s |
|
Mechanický výkon relevantný pre systém WHR |
≤ 1 % max. kalibrácie (3) |
0,995 – 1,005 |
≤ 1,0 % max. kalibrácie (3) |
≥ 0,99 |
1,0 % odčítanej hodnoty alebo 0,5 % max. kalibrácie (3) výkonu podľa toho, ktorý údaj je väčší |
≤ 1 s |
|
(1)
„Presnosť“ je odchýlka odčítanej hodnoty analyzátora od referenčnej hodnoty, ktorá vychádza z vnútroštátnej alebo medzinárodnej normy.
(2)
„Čas nábehu“ je časový rozdiel medzi odozvou pri 10 % a 90 % konečnej odčítanej hodnoty analyzátora (t90 – t10).
(3)
Hodnoty „max. kalibrácie“ sú 1,1-násobkom maximálnej predpokladanej hodnoty očakávanej počas všetkých skúšobných cyklov príslušného systému merania. |
||||||
V prípade dvojpalivových motorov sa hodnota „max. kalibrácie“ uplatniteľná na systém merania hmotnostného prietoku paliva pre kvapalné aj plynné palivá definuje v súlade s týmito ustanoveniami:
Primárnym palivom je druh paliva, pre ktorý sa hmotnostný prietok paliva určí meracím systémom, ktorý podlieha overeniu požiadaviek definovaných v tabuľke 2. Ďalší druh paliva je sekundárnym palivom.
Maximálna predpokladaná hodnota očakávaná počas všetkých skúšobných cyklov pre sekundárne palivo sa prevedie na maximálnu predpokladanú hodnotu očakávanú počas všetkých skúšobných cyklov pre primárne palivo použitím tejto rovnice:
mf* mp,seco = mfmp,seco × NCVseco/NCVprim
kde:
|
mf* mp,seco |
= |
maximálna predpokladaná hodnota hmotnostného prietoku ekundárneho paliva zmeneného na primárne palivo |
|
mfmp,seco |
= |
maximálna predpokladaná hodnota hmotnostného prietoku ekundárneho paliva |
|
NCVprim |
= |
NCV primárneho paliva stanovená v súlade s bodom 3.2 [MJ/kg] |
|
NCVseco |
= |
NCV sekundárneho paliva stanovená v súlade s bodom 3.2 [MJ/kg] |
Maximálna predpokladaná celková hodnota, mfmp,overall, očakávaná počas všetkých skúšobných cyklov, sa určí použitím tejto rovnice:
mfmp,overall = mfmp,prim + mf* mp,seco
kde:
|
mfmp,prim |
= |
maximálna predpokladaná hodnota hmotnostného prietoku rimárneho paliva |
|
mf* mp,seco |
= |
maximálna predpokladaná hodnota hmotnostného prietoku sekundárneho paliva zmeneného na primárne palivo |
Hodnoty „max. kalibrácie“ sú 1,1-násobkom maximálnej predpokladanej celkovej hodnoty, mfmp,overall, určenej v súlade s vyššie uvedeným bodom 3.
Hodnota „xmin “ používaná na výpočet hodnoty priesečníka v tabuľke 2 je 0,9-násobkom minimálnej predpokladanej hodnoty očakávanej počas všetkých skúšobných cyklov príslušného systému merania.
Rýchlosť prenosu signálu systémov merania paliva uvedených v tabuľke 2 s výnimkou systému merania hmotnostného prietoku paliva je minimálne 5 Hz (odporúča sa ≥ 10 Hz). Rýchlosť prenosu signálu systému merania hmotnostného prietoku paliva je minimálne 2 Hz.
Všetky údaje z merania sa zaznamenávajú s frekvenciou odberu vzorky minimálne 5 Hz (odporúča sa ≥ 10 Hz).
3.5.1. Overovanie meracích prístrojov
Pre každý systém merania sa vykonáva overovanie požadovaných požiadaviek vymedzených v tabuľke 2. Do systému merania sa zadá minimálne 10 referenčných hodnôt v rozsahu od xmin do hodnoty maximálnej kalibrácie vymedzenej v súlade s bodom 3.5 a odpovede systému merania sa zaznamenajú ako nameraná hodnota.
Pri overovaní linearity sa namerané hodnoty porovnajú s referenčnými hodnotami s využitím lineárnej regresie najmenších štvorcov v súlade s bodom A.3.2 doplnku 3 k prílohe 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
4. Skúšobný postup
Všetky údaje merania sa určia v súlade s prílohou 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ , pokiaľ nie je v tejto prílohe uvedené inak.
4.1. Prehľad skúšobných cyklov, ktoré treba vykonať
V tabuľke 3 sa uvádza prehľad všetkých skúšobných cyklov, ktoré sa majú vykonať na účely vydania certifikátu pre jeden konkrétny rad motorov podľa CO2 v súlade s doplnkom 3.
Cyklus mapovania spotreby paliva v súlade s bodom 4.3.5 a zaznamenávanie motorickej krivky motora v súlade s bodom 4.3.2 sa vynecháva pre všetky ostatné motory s výnimkou základného motora CO2 radu motorov podľa CO2.
V prípade, že sa na žiadosť výrobcu uplatňujú ustanovenia vymedzené v článku 15 ods. 5 tohto nariadenia, cyklus mapovania spotreby paliva v súlade s bodom 4.3.5 a zaznamenávanie motorickej krivky motora v súlade s bodom 4.3.2 sa vykonajú dodatočne pre daný konkrétny motor.
Tabuľka 3
Prehľad skúšobných cyklov, ktoré treba vykonať
|
Skúšobný cyklus |
Odkaz na odsek |
Nutné vykonať pre základný motor CO2 |
Nutné vykonať pre ostatné motory daného radu podľa CO2 |
|
Krivka motora pri plnom zaťažení |
4.3.1 |
áno |
áno |
|
Motorická krivka motora |
4.3.2 |
áno |
nie |
|
Skúška WHTC |
4.3.3 |
áno |
áno |
|
Skúška WHSC |
4.3.4 |
áno |
áno |
|
Cyklus mapovania spotreby paliva |
4.3.5 |
áno |
nie |
4.2. Povolené zmeny systému motora
Zmena cieľovej hodnoty ovládača voľnobežných otáčok motora na nižšiu hodnotu v elektronickej riadiacej jednotke motora sa povoľuje pre všetky skúšobné cykly, v ktorých dôjde k voľnobežnej prevádzke, aby sa zabránilo rušeniu medzi ovládačom voľnobežných otáčok motora a ovládačom otáčok skúšobného zariadenia.
4.2.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
Dvojpalivové motory sa prevádzkujú v dvojpalivovom režime počas všetkých skúšobných cyklov vykonaných v súlade s bodom 4.3. Ak počas skúšobného cyklu dôjde k prepnutiu do servisného režimu, všetky zaznamenané údaje počas príslušného skúšobného cyklu budú neplatné.
4.3. Skúšobné cykly
4.3.1. Krivka motora pri plnom zaťažení
Krivka motora pri plnom zaťažení sa zaznamená v súlade s bodom 7.4.1. až 7.4.5 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
4.3.2. Motorická krivka motora
Zaznamenanie motorickej krivky motora v súlade s týmto odsekom sa vynechá pre všetky ostatné motory s výnimkou základného motora CO2 v rade motorov podľa CO2 vymedzenom v súlade s doplnkom 3. V súlade s bodom 6.1.3 sa motorická krivka motora zaznamenaná pre základný motor CO2 v rade motorov podľa CO2 použije aj pre všetky motory v tom istom rade motorov podľa CO2.
V prípade, že sa na žiadosť výrobcu použijú ustanovenia vymedzené v článku 15 ods. 5 tohto nariadenia, zaznamenanie motorickej krivky motora sa vykoná dodatočne pre daný konkrétny motor.
Motorická krivka motora sa zaznamená v súlade s bodom 7.4.7 možnosťou b) prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ . Touto skúškou sa určí záporný krútiaci moment potrebný na fungovanie motora medzi maximálnymi a minimálnymi mapovacími otáčkami s minimálnymi požiadavkami operátora.
Skúška pokračuje priamo po mapovaní krivky plného zaťaženia podľa bodu 4.3.1. Na požiadanie výrobcu sa môže motorická krivka zaznamenať samostatne. V takomto prípade sa zaznamená teplota oleja motora na konci skúšobného cyklu krivky plného zaťaženia vykonaného v súlade s bodom 4.3.1 a výrobca uspokojivo preukáže schvaľovaciemu úradu, že teplota oleja motora v začiatočnom bode motorickej krivky spĺňa vyššie spomínanú teplotu v rozsahu ± 2 K.
Na začiatku skúšobného cyklu pre motorickú krivku motora je motor v prevádzke s minimálnymi požiadavkami operátora pri maximálnych mapovacích otáčkach vymedzených v bode 7.4.3 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ . Keď sa hodnota motorického krútiaceho momentu stabilizuje v rozsahu ± 5 % svojej strednej hodnoty na minimálne 10 sekúnd, začne sa zaznamenávanie údajov a otáčky motora sa znížia pri priemernej rýchlosti 8 ± 1 min– 1/s z maximálnej na minimálnu mapovaciu rýchlosť, ktorá je vymedzená v bode 7.4.3 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄
4.3.2.1. Osobitné požiadavky na systémy rekuperácie odpadového tepla
V prípade systémov rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým a elektrickým výstupom sa zaznamenávanie údajov pre motorickú krivku motora nezačne skôr, ako sa údaj hodnoty mechanického alebo elektrického výkonu generovaného systémom rekuperácie odpadového tepla stabilizuje v rozmedzí ± 10 % svojej strednej hodnoty aspoň na 10 sekúnd.
4.3.3. Skúška WHTC
Skúška WHTC sa vykoná v súlade s prílohou 4 k predpisu OSN č. 49. Vážené výsledky skúšky emisií musia spĺňať platné limity vymedzené v nariadení (ES) č. 595/2009.
Dvojpalivové motory musia spĺňať platné limity v súlade s bodom 5 prílohy XVIII k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011.
Krivka plného zaťaženia motora zaznamenaná v súlade s bodom 4.3.1 sa použije na denormalizáciu referenčného cyklu a všetkých výpočtov referenčných hodnôt vykonaných v súlade s bodmi 7.4.6, 7.4.7 a 7.4.8 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49.
4.3.3.1. Signály merania a zaznamenávanie údajov
Okrem ustanovení vymedzených v prílohe 4 k predpisu ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ sa zaznamenáva aj skutočný hmotnostný prietok paliva spotrebovaného motorom v súlade s bodom 3.4.
4.3.3.2. Osobitné požiadavky na systémy rekuperácie odpadového tepla
Pre systémy rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým výstupom sa zaznamená mechanický P_WHR_net a pre systémy rekuperácie odpadového tepla s externým elektrickým výstupom elektrický P_WHR_net v súlade s bodom 3.1.6.
4.3.4. Skúška WHSC
Skúška WHSC sa vykoná v súlade s prílohou 4 k predpisu OSN č. 49. Výsledky skúšky emisií musia spĺňať platné limity vymedzené v nariadení (ES) č. 595/2009.
Dvojpalivové motory musia spĺňať platné limity v súlade s bodom 5 prílohy XVIII k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011.
Krivka plného zaťaženia motora zaznamenaná v súlade s bodom 4.3.1 sa použije na denormalizáciu referenčného cyklu a všetkých výpočtov referenčných hodnôt vykonaných v súlade s bodmi 7.4.6, 7.4.7 a 7.4.8 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49.
4.3.4.1. Signály merania a zaznamenávanie údajov
Okrem ustanovení vymedzených v prílohe 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ sa zaznamenáva aj skutočný hmotnostný prietok paliva spotrebovaného motorom v súlade s bodom 3.4.
4.3.4.2. Osobitné požiadavky na systémy rekuperácie odpadového tepla
Pre systémy rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým výstupom sa zaznamená mechanický P_WHR_net a pre systémy rekuperácie odpadového tepla s externým elektrickým výstupom elektrický P_WHR_net v súlade s bodom 3.1.6.
4.3.5. Cyklus mapovania spotreby paliva (FCMC)
Cyklus mapovania spotreby paliva (FCMC) v súlade s týmto odsekom sa vynechá pre všetky ostatné motory s výnimkou základného motora CO2 v rade motorov podľa CO2. Mapovacie údaje paliva zaznamenané pre základný motor CO2 v rade motorov podľa CO2 sa použijú aj pre všetky motory v tom istom rade motorov podľa CO2.
V prípade, že sa na žiadosť výrobcu použijú ustanovenia vymedzené v článku 15 ods. 5 tohto nariadenia, cyklus mapovania spotreby paliva sa vykoná dodatočne pre daný konkrétny motor.
Mapa paliva motora sa meria prostredníctvom skupiny bodov prevádzky motora v ustálenom stave, ako sa vymedzuje v bode 4.3.5.2. Metrikami tejto mapy sú spotreba paliva v g/h v závislosti od otáčok motora v min– 1 a krútiaci moment motora v Nm.
4.3.5.1. Riešenie prerušení počas FCMC
Ak počas FCMC pre motory vybavené systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré sa periodicky regenerujú v súlade s bodom 6.6 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ , dôjde k regeneračnej udalosti dodatočnej úpravy, všetky merania pre daný režim otáčok motora sa anulujú. Regeneračná udalosť sa dokončí a postup bude následne pokračovať podľa bodu 4.3.5.1.1.
Ak sa počas FCMC vyskytne neočakávané prerušenie, nesprávne fungovanie alebo chyba, všetky merania pre daný režim otáčok motora sa anulujú a výrobca zvolí jednu z týchto možností pokračovania:
postup bude pokračovať podľa bodu 4.3.5.1.1;
celý FCMC sa zopakuje v súlade s bodom 4.3.5.4 a 4.3.5.5.
4.3.5.1.1. Ustanovenia týkajúce sa pokračovania FCMC
Motor sa naštartuje a zahreje v súlade s bodom 7.4.1 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ . Po zahriatí sa motor predkondicionuje pri prevádzke v režime 9, ako je vymedzené v tabuľke 1 v bode 7.2.2 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ , počas 20 minút.
Krivka plného zaťaženia motora zaznamenaná v súlade s bodom 4.3.1 sa použije na denormalizáciu referenčných hodnôt režimu 9 vykonanú v súlade s bodom 7.4.6, 7.4.7 a 7.4.8 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
Priamo po dokončení predkondicionovania sa cieľové hodnoty otáčok motora a krútiaceho momentu lineárne zmenia v priebehu 20 až 46 sekúnd na najvyšší cieľový bod krútiaceho momentu na nasledujúcom cieľovom bode otáčok motora, ktorý je vyšší ako daný cieľový bod otáčok motora, v ktorom došlo k prerušeniu FCMC. Ak sa cieľový bod dosiahne za menej ako 46 sekúnd, zvyšný čas do 46 sekúnd sa použije na stabilizáciu.
Na stabilizáciu motora pokračuje prevádzka motora od tohto bodu v súlade so skúšobným postupom podľa bodu 4.3.5.5 bez zaznamenávania hodnôt merania.
Ak sa dosiahne najvyšší cieľový bod krútiaceho momentu pri danom cieľovom bode otáčok motora, v ktorom došlo k prerušeniu, zaznamenávanie hodnôt merania pokračuje od daného bodu v súlade so skúšobným postupom podľa bodu 4.3.5.5.
4.3.5.2. Mriežka cieľových bodov
Mriežka cieľových bodov sa fixuje normalizovaným spôsobom a pozostáva z 10 cieľových bodov otáčok motora a 11 cieľových bodov krútiaceho momentu. Konverzia vymedzenia normalizovaného bodu na skutočné cieľové hodnoty otáčok motora a body krútiaceho momentu pre jednotlivý motor, ktorý je predmetom skúšania, je založená na krivke plného zaťaženia motora základného motora CO2 v rade motorov podľa CO2 vymedzenom podľa doplnku 3 k tejto prílohe a zaznamená sa v súlade s bodom 4.3.1.
4.3.5.2.1. Vymedzenie cieľových bodov otáčok motora
Desať cieľových bodov otáčok motora sa vymedzuje prostredníctvom štyroch základných cieľových bodov otáčok motora a šiestich doplnkových cieľových bodov otáčok motora.
Otáčky motora nidle, nlo, npref, n95h a nhi sa určia z krivky plného zaťaženia motora základného motora CO2 v rade motorov podľa CO2 vymedzenom v súlade s doplnkom 3 k tejto prílohe a zaznamenajú sa v súlade s bodom 4.3.1 prostredníctvom uplatnenia vymedzení charakteristických otáčok motora v súlade s bodom 7.4.6 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
Otáčky motora n57 sa určia pomocou tejto rovnice:
n57 = 0,565 × (0,45 nlo + 0,45 x npref + 0,1 x nhi – nidle) × 2,0327 + nidle
Štyri základné cieľové body otáčok motora sa vymedzujú takto:
základné otáčky motora 1: nidle
základné otáčky motora 2: nA = n57 – 0,05 × (n95h – nidle)
základné otáčky motora 3: nB = n57 + 0,08 × (n95h – nidle)
základné otáčky motora 4: n95h
Možné rozdiely medzi bodmi otáčok sa určia pomocou týchto rovníc:
dnidleA_44 = (nA – nidle) / 4
dnB95h_44 = (n95h – nB) / 4
dnidleA_35 = (nA – nidle) / 3
dnB95h_35 = (n95h – nB) / 5
dnidleA_53 = (nA – nidle) / 5
dnB95h_53 = (n95h – nB) / 3
Absolútne hodnoty možných odchýlok medzi dvomi úsekmi sa určia pomocou týchto rovníc:
dn44 = ABS(dnidleA_44 – dnB95h_44)
dn35 = ABS(dnidleA_35 – dnB95h_35)
dn53 = ABS(dnidleA_53 – dnB95h_53)
Šesť doplnkových cieľových bodov otáčok motora sa určí v súlade s týmito ustanoveniami:
ak dn44 nepresahuje hodnotu (dn35 + 5) a nepresahuje ani hodnotu (dn53 + 5), šesť doplnkových cieľových bodov otáčok motora sa určí rozdelením každého z dvoch rozsahov, jedného od nidle do nA a druhého od nB do n95 h do 4 rovnakých úsekov;
ak je hodnota (dn35 + 5) nižšia než dn44 a takisto dn35 je nižšia než dn53, šesť doplnkových cieľových bodov otáčok motora sa určí rozdelením rozsahu od nidle do nA do 3 rovnakých úsekov a rozdelením rozsahu od nB do n95 h do 5 rovnakých úsekov;
ak je hodnota (dn53 + 5) nižšia než dn44 a takisto dn53 je nižšia než dn35, šesť doplnkových cieľových bodov otáčok motora sa určí rozdelením rozsahu od nidle do nA do 5 rovnakých úsekov a rozdelením rozsahu od nB do n95 h do 3 rovnakých úsekov.
Na obrázku 1 je zobrazené ukážkové vymedzenie cieľových bodov otáčok motora podľa pododseku 1 vyššie.
Obrázok 1
Vymedzenie bodov otáčok
4.3.5.2.2. Vymedzenie cieľových bodov krútiaceho momentu
Jedenásť cieľových bodov krútiaceho momentu sa vymedzuje prostredníctvom dvoch základných cieľových bodov krútiaceho momentu a deviatich doplnkových cieľových bodov krútiaceho momentu. Dva základné cieľové body krútiaceho momentu sa vymedzia prostredníctvom nulového krútiaceho momentu motora a maximálneho plného zaťaženia motora v prípade základného motora CO2 určeného v súlade s bodom 4.3.1. (celkový maximálny krútiaci moment Tmax_overall). Deväť doplnkových cieľových bodov krútiaceho momentu sa určí rozdelením rozsahu od nulového krútiaceho momentu do celkového maximálneho krútiaceho momentu Tmax_overall na 10 rovnakých úsekov.
►M3 Všetky cieľové body krútiaceho momentu v určitom cieľovom bode otáčok motora, ktoré prekračujú limitnú hodnotu definovanú hodnotou krútiaceho momentu pri plnom zaťažení (určenou z krivky plného zaťaženia motora zaznamenanej v súlade s bodom 4.3.1) v tomto cieľovom bode otáčok motora mínus 5 % Tmax_overall, sa nahradia jedným cieľovým bodom krútiaceho momentu pri plnom zaťažení v tomto konkrétnom cieľovom bode otáčok motora. ◄ Každý z týchto bodov nahradenia sa meria iba raz počas skúšobného postupu cyklu mapovania spotreby paliva (FCMC), vymedzeného v bode 4.3.5.5. Na obrázku 2 je ukážkovo znázornená definícia bodov cieľového krútiaceho momentu.
Obrázok 2
Vymedzenie bodov krútiaceho momentu
4.3.5.3. Signály merania a zaznamenávanie údajov
Zaznamenávajú sa tieto údaje z merania:
otáčky motora;
krútiaci moment motora upravený v súlade s bodom 3.1.2;
hmotnostný prietok paliva spotrebovaného celým systémom motora v súlade s bodom 3.4;
Meranie plynných znečisťujúcich látok sa vykonáva v súlade s bodom 7.5.1, 7.5.2, 7.5.3, 7.5.5, 7.7.4, 7.8.1, 7.8.2, 7.8.4 a 7.8.5 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
Na účely bodu 7.8.4 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ sa pojmom „skúšobný cyklus“ v uvedenom odseku rozumie úplný postup od predkondicionovania v súlade s bodom 4.3.5.4 po ukončenie skúšobného postupu v súlade s bodom 4.3.5.5.
4.3.5.3.1. Osobitné požiadavky na systémy rekuperácie odpadového tepla
Pre systémy rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým výstupom sa zaznamená mechanický P_WHR_net a pre systémy rekuperácie odpadového tepla s externým elektrickým výstupom elektrický P_WHR_net v súlade s bodom 3.1.6.
4.3.5.4. Predkondicionovanie systému motora
Systém riedenia, ak existuje, a motor sa naštartujú a zahrejú v súlade s bodom 7.4.1 prílohy 4 k p ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
Po dokončení zahriatia sa motor a systém odberu vzoriek predkondicionujú pri prevádzke motora v režime 9, ako je vymedzený v tabuľke 1 v bode 7.2.2 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ , počas 20 minút pri súčasnej prevádzke systému riedenia.
Krivka plného zaťaženia motora v prípade základného motora CO2 v rade motorov podľa CO2 zaznamenaná v súlade s bodom 4.3.1 sa použije na denormalizáciu referenčných hodnôt režimu 9 vykonanú v súlade s bodmi 7.4.6, 7.4.7 a 7.4.8 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49.
Priamo po dokončení predkondicionovania sa cieľové hodnoty otáčok motora a krútiaceho momentu lineárne zmenia v priebehu 20 až 46 sekúnd tak, aby sa zhodovali s prvým cieľovým bodom skúšobného postupu podľa bodu 4.3.5.5. Ak sa prvý cieľový bod dosiahne za menej ako 46 sekúnd, zvyšný čas do 46 sekúnd sa použije na stabilizáciu.
4.3.5.5. Skúšobný postup
Skúšobný postup pozostáva z cieľových bodov v ustálenom stave s definovanými otáčkami motora a krútiacim momentom pre každý cieľový bod v súlade s bodom 4.3.5.2 a zo stupňovitého prechodu z jedného cieľového bodu do ďalšieho.
Najvyšší cieľový bod krútiaceho momentu pri jednotlivých cieľových otáčkach motora sa prevádzkuje s maximálnou požiadavkou operátora.
Prvý cieľový bod sa vymedzuje v najvyššom cieľovom bode otáčok motora a najvyššom cieľovom bode krútiaceho momentu.
Na zahrnutie všetkých cieľových bodov sa vykonajú tieto kroky:
motor je v každom cieľovom bode v prevádzke 95 ± 3 sekundy. Prvých 55 ± 1 sekunda v každom cieľovom bode sa považuje za stabilizačné obdobie. ►M3 Počas nasledujúcich 30 ± 1 sekunda sa motor kontroluje takto: ◄
stredná hodnota otáčok motora sa udržiava v cieľovom bode otáčok motora v rozsahu ± 1 percento najvyšších cieľových otáčkach motora;
s výnimkou bodov pri plnom zaťažení sa stredná hodnota krútiaceho momentu motora udržiava v cieľovom bode krútiaceho momentu s toleranciou ± 20 Nm alebo ± 2 percentá celkového maximálneho krútiaceho momentu Tmax_overall podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.
Zaznamenané hodnoty v súlade s bodom 4.3.5.3 sa uložia ako priemerná hodnota za obdobie 30 ± 1 sekunda. Zvyšných 10 ± 1 sekunda možno použiť na dodatočné spracovanie a uloženie údajov, ak je to potrebné. Počas tohto obdobia sa udržiava cieľový bod motora.
Po dokončení merania v jednom cieľovom bode sa cieľová hodnota otáčok motora udržiava konštantná v rozsahu ± 20 min– 1 cieľového bodu otáčok motora a cieľová hodnota krútiaceho momentu sa znižuje lineárne v rozsahu 20 ± 1 sekunda tak, aby sa zhodovala s nasledujúcim nižším cieľovým bodom krútiaceho momentu. Následne sa meranie vykoná podľa pododseku 1.
Po zmeraní nulového bodu krútiaceho momentu podľa bodu 1 sa cieľové otáčky motora lineárne znižujú na ďalší najnižší cieľový bod otáčok motora, pričom súčasne sa požiadavka operátora zvyšuje lineárne na maximálnu hodnotu v priebehu 20 až 46 sekúnd. Ak sa nasledujúci cieľový bod dosiahne za menej ako 46 sekúnd, zvyšný čas do 46 sekúnd sa použije na stabilizáciu. Potom sa vykoná meranie začatím postupu stabilizácie v súlade s bodom 1 a následne sa cieľové body krútiaceho momentu pri konštantných cieľových otáčkach motora upravia v súlade s bodom 2.
Na obrázku 3 sa uvádzajú tri rôzne kroky, ktoré treba vykonať v každom bode merania pri skúške podľa prechádzajúceho pododseku 1.
Obrázok 3
Kroky, ktoré treba vykonať v každom bode merania
Na obrázku 4 sa uvádza príklad postupu bodov merania v ustálenom stave, ktorý treba dodržať pri skúške.
Obrázok 4
Postup bodov merania v ustálenom stave
4.3.5.6. Hodnotenie údajov na monitorovanie emisií
Počas FCMC sa monitorujú plynné znečisťujúce látky v súlade s bodom 4.3.5.3. Uplatňujú sa vymedzenia charakteristických otáčok motora v súlade s bodom 7.4.6 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
4.3.5.6.1. Vymedzenie riadiacej oblasti
Riadiaca oblasť na monitorovanie emisií počas FCMC sa určí v súlade s bodom 4.3.5.6.1.1 a 4.3.5.6.1.2.
4.3.5.6.1.1. Rozsah otáčok motora pre riadiacu oblasť
Rozsah otáčok motora pre riadiacu oblasť sa vymedzuje na základe krivky plného zaťaženia motora v prípade základného motora CO2 v rade motorov podľa CO2 vymedzenom v súlade s doplnkom 3 k tejto prílohe a zaznamenáva sa v súlade s bodom 4.3.1.
Riadiaca oblasť obsahuje všetky otáčky motora vyššie ako alebo rovné 30. percentilu kumulatívneho rozdelenia otáčok určeného zo všetkých otáčok motora vrátane voľnobežných otáčok vo vzostupnom poradí počas skúšobného cyklu WHTC pri teplom štarte vykonanom v súlade s bodom 4.3.3 (n30) pre krivku plného zaťaženia motora podľa pododseku 1.
Riadiaca oblasť obsahuje všetky otáčky motora nižšie ako alebo rovné hodnote nhi určenej z krivky plného zaťaženia motora podľa pododseku 1.
4.3.5.6.1.2. Krútiaci moment motora a rozsah výkonu pre riadiacu oblasť
Nižšia hranica rozsahu krútiaceho momentu motora pre riadiacu oblasť sa určuje na základe krivky plného zaťaženia motora v prípade motora s najnižším hodnotením zo všetkých motorov v rade motorov podľa CO2 a zaznamenáva sa v súlade s bodom 4.3.1.
Riadiaca oblasť zahŕňa všetky body zaťaženia motora s hodnotou krútiaceho momentu väčšou ako alebo rovnou 30 % hodnoty maximálneho krútiaceho momentu motora určenej na základe krivky plného zaťaženia motora podľa pododseku 1.
Bez ohľadu na ustanovenia pododseku 2 sa body otáčok a krútiaceho momentu pod úrovňou 30 % hodnoty maximálneho výkonu určenej na základe krivky plného zaťaženia motora podľa pododseku 1 z riadiacej oblasti vylúčia.
Bez ohľadu na ustanovenia pododsekov 2 a 3 je horná hranica riadiacej oblasti založená na krivke plného zaťaženia motora v prípade základného motora CO2 v rade motorov podľa CO2 vymedzenom v súlade s doplnkom 3 k tejto prílohe a zaznamenáva sa v súlade s bodom 4.3.1. Hodnota krútiaceho momentu pre všetky otáčky motora určená z krivky plného zaťaženia motora pre základný motor CO2 sa zvýši o 5 % celkového maximálneho krútiaceho momentu Tmax_overall určeného v súlade s bodom 4.3.5.2.2. Ako horná hranica riadiacej oblasti sa použije upravená zvýšená krivka plného zaťaženia motora základného motora CO2.
Na obrázku 5 sa uvádza ukážka vymedzenia otáčok motora, krútiaceho momentu a rozsahu výkonu pre riadiacu oblasť.
Obrázok 5
Ukážka vymedzenia otáčok motora, krútiaceho momentu a rozsahu výkonu pre riadiacu oblasť
4.3.5.6.2. Vymedzenie políčok mriežky
Riadiaca oblasť vymedzená v súlade s bodom 4.3.5.6.1 sa rozdelí na niekoľko políčok mriežky na monitorovanie emisií počas FCMC.
Mriežka pozostáva z 9 políčok pre motory s menovitými otáčkami menšími než 3 000 min– 1 a z 12 políčok pre motory s menovitými otáčkami 3 000 min– 1 a viac. Mriežky sa určia v súlade s týmito ustanoveniami:
vonkajšie hranice mriežok sa zosúladia s riadiacou oblasťou vymedzenou podľa bodu 4.3.5.6.1;
dve vertikálne čiary umiestnené v rovnakej vzdialenosti medzi otáčkami motora n30 a nhi pre mriežky s 9 políčkami alebo tri vertikálne čiary umiestnené v rovnakej vzdialenosti medzi otáčkami motora n30 a nhi pre mriežky s 12 políčkami;
dve čiary umiestnené v rovnakej vzdialenosti krútiaceho momentu motora (t. j. 1/3) na každej vertikálnej čiare v rámci riadiacej oblasti vymedzenej v súlade s bodom 4.3.5.6.1.
Všetky hodnoty otáčok motora v min– 1 a všetky hodnoty krútiaceho momentu v newton metroch určujúce hranice políčok mriežky sa zaokrúhľujú na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
Na obrázku 6 sa uvádza ukážka vymedzenia políčok mriežky pre riadiacu oblasť v prípade mriežky s 9 políčkami.
Obrázok 6
Ukážka vymedzenia políčok mriežky pre riadiacu oblasť s mriežkou s 9 políčkami
4.3.5.6.3. Výpočet špecifických hmotnostných emisií
Špecifické hmotnostné emisie plynných znečisťujúcich látok sa určujú ako priemerná hodnota pre každé políčko mriežky určené v súlade s bodom 4.3.5.6.2. Priemerná hodnota pre každé políčko mriežky sa určí ako aritmetická stredná hodnota špecifických hmotnostných emisií pre všetky body otáčok motora a krútiaceho momentu nameraných počas FCMC a umiestnených v tom istom políčku mriežky.
Špecifické hmotnostné emisie jednej hodnoty otáčok motora a bodov krútiaceho momentu namerané počas FCMC sa určia ako priemerná hodnota počas obdobia merania v trvaní 30 ± 1 sekunda určeného v súlade s bodom 4.3.5.5 bodom 1.
Ak sa bod otáčok motora a krútiaceho momentu nachádza priamo na čiare, ktorá oddeľuje rôzne políčka mriežky, tento bod otáčok motora a zaťaženia sa vezme do úvahy pri priemerných hodnotách všetkých susediacich políčok mriežky.
Výpočet celkových hmotnostných emisií každej plynnej znečisťujúcej látky pre každý bod otáčok motora a krútiaceho momentu nameraný počas FCMC (mFCMC,i) v gramoch počas obdobia merania trvajúceho 30 ± 1 sekunda v súlade s bodom 4.3.5.5 prvým pododsekom sa vykoná v súlade s odsekom 8 prílohy 4 k p ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
Skutočná práca motora pre každý bod otáčok motora a krútiaceho momentu nameraný počas FCMC (WFCMC,i) v kWh počas obdobia merania trvajúceho 30 ± 1 sekunda v súlade s ods. 4.3.5.5 prvým pododsekom sa určí z hodnôt otáčok motora a krútiaceho momentu zaznamenaných v súlade s bodom 4.3.5.3.
Špecifické hmotnostné emisie plynných znečisťujúcich látok eFCMC,i v g/kWh pre každý bod otáčok motora a krútiaceho momentu nameraný počas FCMC sa určia pomocou tejto rovnice:
eFCMC,i = mFCMC,i / WFCMC,i
4.3.5.7. Platnosť údajov
4.3.5.7.1. Požiadavky overovacích štatistických údajov FCMC
V prípade FCMC sa vykoná lineárna regresná analýza skutočných hodnôt otáčok motora (nact), krútiaceho momentu motora (Mact) a výkonu motora (Pact) pre príslušné referenčné hodnoty (nref, Mref, Pref). Skutočné hodnoty nact, Mact a Pact sa určia z hodnôt zaznamenaných v súlade s bodom 4.3.5.3.
Z tejto regresnej analýzy sa vylúčia stupňovité prechody z jedného cieľového bodu do ďalšieho.
Na minimalizáciu skresľujúceho účinku časového oneskorenia medzi skutočnými a referenčnými hodnotami cyklu je možné celú postupnosť signálov otáčok a krútiaceho momentu motora časovo posunúť pred alebo za referenčnú postupnosť otáčok a krútiaceho momentu. Ak sú skutočné signály posunuté, hodnoty otáčok aj krútiaceho momentu sa musia posunúť o rovnaký úsek a v rovnakom smere.
Na regresnú analýzu sa v súlade s bodom A.3.1 a A.3.2 doplnku 3 k prílohe 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ použije metóda najmenších štvorcov, pričom rovnica najlepšieho prispôsobenia má tvar podľa vymedzenia v bode 7.8.7 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ . Túto analýzu sa odporúča vykonať pri frekvencii 1 Hz.
Len na účely tejto regresnej analýzy sa povoľuje vynechanie bodov, ktoré sú uvedené v tabuľke 4 (Povolené vynechanie bodov z regresnej analýzy) v prílohe 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ , ešte pred vykonaním regresného výpočtu. Len na účely tejto regresnej analýzy sa okrem toho vypúšťajú hodnoty krútiaceho momentu motora a výkonu v bodoch s maximálnymi požiadavkami operátora. Body vynechané na účely regresnej analýzy sa však nevynechávajú zo žiadnych iných výpočtov v súlade s touto prílohou. Vynechanie bodu sa môže použiť v celom cykle alebo v ktorejkoľvek jeho časti.
Ak sa majú údaje považovať za platné, je potrebné splniť kritériá v tabuľke 3 (Tolerancie regresnej priamky pre WHSC) v prílohe 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
4.3.5.7.2. Požiadavky na monitorovanie emisií
Údaje získané zo skúšok FCMC sú platné, ak špecifické hmotnostné emisie regulovaných plynných znečisťujúcich látok určených pre každé políčko mriežky v súlade s bodom 4.3.5.6.3 spĺňajú tieto platné limity pre plynné znečisťujúce látky:
Motory iné ako dvojpalivové musia spĺňať príslušné limitné hodnoty v súlade s bodom 5.2.2 prílohy 10 k predpisu OSN č. 49.
Dvojpalivové motory musia spĺňať príslušné limity definované v prílohe XVIII k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011, kde sa odkaz na limit emisií znečisťujúcich látok definovaný v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 595/2009 nahradí odkazom na limit rovnakej znečisťujúcej látky v súlade s bodom 5.2.2 prílohy 10 k predpisu EHK OSN č. 49.
V prípade, že počet bodov otáčok motora a krútiaceho momentu v tom istom políčku mriežky je menší ako 3, na dané konkrétne políčko mriežky sa tento bod nevzťahuje.
5. Dodatočné spracovanie údajov z merania
Všetky výpočty uvedené v tomto bode sa vykonávajú špecificky pre každý motor v jednom rade motorov podľa CO2.
5.1. Výpočet práce motora
Celková práca motora počas cyklu alebo určeného obdobia sa určí zo zaznamenaných hodnôt výkonu motora určených v súlade s bodom 3.1.2 tejto prílohy a bodmi 6.3.5 a 7.4.8 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
Práca motora počas úplného skúšobného cyklu alebo každého podcyklu WHTC sa určí spojením zaznamenaných hodnôt výkonu motora v súlade s týmto vzorcom:
keď:
|
Wact, i |
= |
celková práca motora za časové obdobie od t0 do t1 |
|
t0 |
= |
čas na začiatku časového obdobia |
|
t1 |
= |
čas na konci časového obdobia |
|
n |
= |
počet zaznamenaných hodnôt za časové obdobie od t0 do t1 |
|
Pk [0 … n] |
= |
zaznamenané hodnoty výkonu motora za časové obdobie od t0 do t1 v chronologickom poradí, keď k má hodnotu od 0 pri t0 do n pri t1 |
|
h |
= |
šírka intervalu medzi dvomi susednými zaznamenanými hodnotami vymedzenými podľa vzorca
|
5.2. Výpočet integrovanej spotreby paliva
Všetky zaznamenané záporné hodnoty spotreby paliva sa použijú priamo a na výpočet integrovanej hodnoty sa nenastavujú na nulu.
Celková hmotnosť paliva spotrebovaného motorom počas úplného skúšobného cyklu alebo každého podcyklu WHTC sa určí spojením zaznamenaných hodnôt hmotnostného prietoku paliva v súlade s týmto vzorcom:
keď:
|
Σ FCmeas, i |
= |
celková hmotnosť paliva spotrebovaného motorom za časové obdobie od t0 do t1 |
|
t0 |
= |
čas na začiatku časového obdobia |
|
t1 |
= |
čas na konci časového obdobia |
|
n |
= |
počet zaznamenaných hodnôt za časové obdobie od t0 do t1 |
|
mffuel,k [0 … n] |
= |
zaznamenané hodnoty hmotnostného prietoku paliva za časové obdobie od t0 do t1 v chronologickom poradí, keď k má hodnotu od 0 pri t0 do n pri t1 |
|
h |
= |
šírka intervalu medzi dvomi susednými zaznamenanými hodnotami vymedzenými podľa vzorca
|
5.3. Výpočet špecifických hodnôt spotreby paliva
Korekčné a vyvažujúce faktory, ktoré sa zadávajú ako vstupné údaje do simulačného nástroja, sa vypočítajú pomocou nástroja na predbežné spracovanie údajov motora na základe nameraných špecifických hodnôt spotreby paliva motora určených podľa bodu 5.3.1 a 5.3.2.
5.3.1. Hodnoty špecifickej spotreby paliva pre korekčný faktor WHTC
Hodnoty špecifickej spotreby paliva potrebné pre korekčný faktor WHTC sa vypočítajú zo skutočných nameraných hodnôt pre WHTC pri teplom štarte zaznamenaných v súlade s bodom 4.3.3 takto:
keď:
|
SFCmeas, i |
= |
špecifická spotreba paliva počas podcyklu WHTC i [g/kWh] |
|
Σ FCmeas, i |
= |
celková hmotnosť paliva spotrebovaného motorom počas podcyklu WHTC i [g] určenom v súlade s bodom 5.2 |
|
Wact, i |
= |
celková práca motora počas podcyklu WHTC i [kWh] určenom v súlade s bodom 5.1 |
Tri rôzne podcykly WHTC – urban (mesto), rural (vidiek) a motorway/MW (diaľnica) – sa vymedzujú takto:
urban (mesto): od začiatku cyklu do ≤ 900 sekúnd od začiatku cyklu;
rural (vidiek): od > 900 sekúnd do ≤ 1 380 sekúnd od začiatku cyklu;
MW (diaľnica): od > 1 380 sekúnd od začiatku cyklu po koniec cyklu.
5.3.1.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
Pre dvojpalivové motory sa hodnoty špecifickej spotreby paliva pre korekčný faktor WHTC v súlade s bodom 5.3.1 vypočítajú pre každé z dvoch palív samostatne.
5.3.2. Špecifické hodnoty spotreby paliva pre vyvažujúci faktor emisií pri studenom štarte
Špecifické hodnoty spotreby paliva potrebné pre vyvažujúci faktor emisií pri studenom štarte sa vypočítajú zo skutočných nameraných hodnôt pre skúšku WHTC pri teplom aj studenom štarte zaznamenaných v súlade s bodom 4.3.3. Výpočty sa vykonajú pre WHTC pri teplom aj studenom štarte samostatne takto:
keď:
|
SFCmeas, j |
= |
špecifická spotreba paliva [g/kWh] |
|
Σ FCmeas, j |
= |
celková spotreba paliva počas WHTC [g] určená v súlade s bodom 5.2 tejto prílohy |
|
Wact, j |
= |
celková práca motora počas WHTC [kWh] určená v súlade s bodom 5.1 tejto prílohy |
5.3.2.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
Pre dvojpalivové motory sa hodnoty špecifickej spotreby paliva pre vyvažujúci faktor emisií pri studenom štarte v súlade s bodom 5.3.2 vypočítajú pre každé z dvoch palív samostatne.
5.3.3. Špecifické hodnoty spotreby paliva počas WHSC
Špecifická spotreba paliva počas WHSC sa vypočíta zo skutočných nameraných hodnôt pre WHSC zaznamenaných v súlade s bodom 4.3.4 takto:
SFCWHSC = (Σ FCWHSC)/(WWHSC + Σ E_WHRWHSC)
kde:
|
SFCWHSC |
= |
špecifická spotreba paliva počas WHSC [g/kWh] |
|
Σ FCWHSC |
= |
celková spotreba paliva počas WHSC [g] určená v súlade s bodom 5.2 tejto prílohy |
|
WWHSC |
= |
celková práca motora počas WHSC [kWh] určená v súlade s bodom 5.1 tejto prílohy |
V prípade motorov s viac ako jedným nainštalovaným systémom rekuperácie odpadového tepla sa E_WHRWHSC vypočíta pre každý jednotlivý systém WHR samostatne. V prípade motorov bez nainštalovaného systému rekuperácie odpadového tepla sa E_WHRWHSC nastaví na nulu.
E_WHRWHSC = celková integrovaná E_WHR_net počas WHSC [kWh]
určená v súlade s bodom 5.3
Σ E_WHRWHSC = súčet individuálnej E_WHRWHSC všetkých jednotlivých nainštalovaných systémov rekuperácie odpadového tepla [kWh].
5.3.3.1. Upravené špecifické hodnoty spotreby paliva počas WHSC
Vypočítaná špecifická spotreba paliva počas WHSC (SFCWHSC) určená v súlade s bodom 5.3.3 sa upraví na upravenú hodnotu (SFCWHSC,corr), aby sa zohľadnil rozdiel medzi NCV paliva použitého počas skúšania a štandardnou NCV pre príslušnú technológiu paliva motoru v súlade s touto rovnicou:
keď:
|
SFCWHSC,corr |
= |
upravená špecifická spotreba paliva počas WHSC [g/kWh] |
|
SFCWHSC. |
= |
špecifická spotreba paliva počas WHSC [g/kWh] |
|
NCVmeas |
= |
NCV paliva použitého počas skúšania určená v súlade s bodom 3.2 [MJ/kg] |
|
NCVstd |
= |
štandardná NCV v súlade s tabuľkou 4 [MJ/kg] |
Tabuľka 4
Štandardné hodnoty čistej výhrevnosti rôznych typov palív
|
Typ paliva/typ motora |
Typ referenčného paliva |
Štandardná NCV [MJ/kg] |
|
Motorová nafta/CI |
B7 |
42,7 |
|
Etanol/CI |
ED95 |
25,7 |
|
Benzín/PI |
E10 |
41,5 |
|
Etanol/PI |
E85 |
29,1 |
|
LPG/PI |
LPG palivo B |
46,0 |
|
►M3 Zemný plyn/PI alebo zemný plyn/CI ◄ |
G25 alebo GR |
45,1 |
5.3.3.2. Osobitné ustanovenia pre referenčné palivo B7
V prípade, že sa počas skúšania použilo referenčné palivo typu B7 (motorová nafta/CI) v súlade s bodom 3.2, korekcia štandardizácie v súlade s bodom 5.3.3.1 sa nevykoná a upravená hodnota (SFCWHSC,corr) sa nastaví na neupravenú hodnotu SFCWHSC.
5.3.3.3. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
Pre dvojpalivové motory sa korigované hodnoty špecifickej spotreby paliva počas WHSC v súlade s bodom 5.3.3.1 vypočítajú pre každé z dvoch palív samostatne z príslušných hodnôt špecifickej spotreby paliva počas WHSC určených pre každé z dvoch palív samostatne v súlade s bodom 5.3.3.
Bod 5.3.3.2 sa vzťahuje na dieselové palivo B7.
5.4. Korekčný faktor pre motory vybavené systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov s periodickou regeneráciou
V prípade motorov vybavených systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré sa regenerujú periodicky, vymedzených v súlade s bodom 6.6.1 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ sa spotreba paliva upraví korekčným faktorom tak, aby sa zohľadnili udalosti regenerácie.
Tento korekčný faktor CFRegPer sa určí v súlade s bodom 6.6.2 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
V prípade motorov vybavených systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré sa regenerujú nepretržite, vymedzených v súlade s bodom 6.6 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ sa neurčuje žiaden korekčný faktor a hodnota faktora CFRegPer sa nastaví na 1.
Krivka plného zaťaženia motora zaznamenaná v súlade s bodom 4.3.1 sa použije na denormalizáciu referenčného cyklu WHTC a všetkých výpočtov referenčných hodnôt vykonanú v súlade s bodom 7.4.6, 7.4.7 a 7.4.8 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
Okrem ustanovení prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ sa skutočný hmotnostný prietok paliva spotrebovaného motorom v súlade s bodom 3.4 zaznamená pre každú skúšku WHTC s teplým štartom vykonanú v súlade s bodom 6.6.2 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ .
Špecifická spotreba paliva pre každú skúšku WHTC s teplým štartom sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
SFCmeas, m = (Σ FCmeas, m) / (Wact, m)
keď:
|
SFCmeas, m |
= |
špecifická spotreba paliva [g/kWh] |
|
Σ FCmeas,m |
= |
celková spotreba paliva počas WHTC [g] určená v súlade s bodom 5.2 tejto prílohy |
|
Wact, m |
= |
celková práca motora počas WHTC [kWh] určená v súlade s bodom 5.1 tejto prílohy |
|
m |
= |
index definujúci každú jednotlivú skúšku WHTC s teplým štartom |
Hodnoty špecifickej spotreby paliva pre každú jednotlivú skúšku WHTC sa vážia pomocou tejto rovnice:
keď:
|
n |
= |
počet skúšok WHTC s teplým štartom bez regenerácie |
|
n |
= |
počet skúšok WHTC s teplým štartom s regeneráciou (minimálny počet je jedna skúška) |
|
SFCavg |
= |
priemerná špecifická spotreba paliva zo všetkých skúšok WHTC s teplým štartom bez regenerácie [g/kWh] |
|
SFCavg,r |
= |
priemerná špecifická spotreba paliva zo všetkých skúšok WHTC s teplým štartom s regeneráciou [g/kWh] |
Korekčný faktor CFRegPer sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
5.4.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
Pre dvojpalivové motory sa korekčný faktor pre motory vybavené systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov s periodickou regeneráciou v súlade s bodom 5.4 vypočíta pre každé z dvoch palív samostatne.
5.5. Osobitné ustanovenia pre systémy rekuperácie odpadového tepla
Hodnoty v bodoch 5.5.1, 5.5.2 a 5.5.3 sa vypočítajú len vtedy, ak je v nastavení skúšky prítomný systém rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým alebo elektrickým výstupom. Príslušné hodnoty sa vypočítajú samostatne pre mechanický a elektrický čistý výkon.
5.5.1. Výpočet integrovanej E_WHR_net
Tento odsek sa vzťahuje len na motory so systémami rekuperácie odpadového tepla.
Všetky zaznamenané záporné hodnoty pre mechanický alebo elektrický P_WHR_net sa použijú priamo a na účely výpočtu integrovanej hodnoty sa nenastavujú na nulu.
Celková integrovaná E_WHR_net počas úplného skúšobného cyklu alebo každého podcyklu WHTC sa určí spojením zaznamenaných hodnôt mechanického alebo elektrického P_WHR_net v súlade s týmto vzorcom:
kde:
|
E_WHRmeas, i |
= |
celková integrovaná E_WHR_net za časové obdobie od t0 do t1 |
|
t0 |
= |
čas na začiatku časového obdobia |
|
t1 |
= |
čas na konci časového obdobia |
|
n |
= |
počet zaznamenaných hodnôt za časové obdobie od t0 do t1 |
|
P_WHRmeas,k [0 … n] |
= |
zaznamenaná hodnota mechanického alebo elektrického P_WHR_net v momente t0 + k × h, v priebehu časového obdobia od t0 do t1 v chronologickom poradí, kde k má hodnotu od 0 pri t0 do n pri t1 |
|
|
= |
šírka intervalu medzi dvomi susednými zaznamenanými hodnotami |
5.5.2. Výpočet špecifických hodnôt E_WHR_net
Korekčné a vyvažujúce faktory, ktoré sa zadávajú ako vstupné údaje do simulačného nástroja, sa vypočítajú pomocou nástroja na predbežné spracovanie údajov motora na základe nameraných špecifických hodnôt E_WHR_net určených podľa bodov 5.5.2.1 a 5.5.2.2.
5.5.2.1. Špecifické hodnoty E_WHR_net pre korekčný faktor WHTC
Špecifické hodnoty E_WHR_net potrebné pre korekčný faktor WHTC sa vypočítajú zo skutočných nameraných hodnôt pre WHTC pri teplom štarte zaznamenaných v súlade s bodom 4.3.3 takto:
S_E_WHRmeas, Urban = E_WHRmeas, WHTC-Urban/Wact, WHTC-Urban
S_E_WHRmeas, Rural = E_WHRmeas, WHTC- Rural/Wact, WHTC- Rural
S_E_WHRmeas, MW = E_WHRmeas, WHTC-MW/Wact, WHTC-MW
kde:
|
S_E_WHR meas, i |
= |
špecifická E_WHR_net počas podcyklu WHTC i [kJ/kWh] |
|
E_WHR meas, i |
= |
celková integrovaná E_WHR_net počas podcyklu WHTC i [kJ] určená v súlade s bodom 5.5.1 |
|
Wact, i |
= |
celková práca motora počas podcyklu WHTC i [kWh] určená v súlade s bodom 5.1 |
Tri rôzne podcykly WHTC – urban (mesto), rural (vidiek) a motorway/MW (diaľnica) – sú vymedzené v bode 5.3.1.
5.5.2.2. Špecifické hodnoty E_WHR_net pre vyvažujúci faktor emisií pri studenom štarte
Špecifické hodnoty E_WHR_net potrebné pre vyvažujúci faktor emisií pri studenom štarte sa vypočítajú zo skutočných nameraných hodnôt pre skúšku WHTC pri teplom aj studenom štarte zaznamenaných v súlade s bodom 4.3.3. Výpočty sa vykonajú pre WHTC pri teplom aj studenom štarte samostatne takto:
S_E_WHRmeas, hot = E_WHRmeas, hot/Wact, hot
S_E_WHRmeas, cold = E_WHRmeas, cold/Wact, cold
kde:
|
S_E_WHR meas, j |
= |
Špecifická E_WHR_net počas WHTC [kJ/kWh] |
|
E_WHR meas, j |
= |
celková integrovaná E_WHR_net počas WHTC [kJ] určená v súlade s bodom 5.5.1 |
|
Wact, j |
= |
celková práca motora počas WHTC [kWh] určená v súlade s bodom 5.1 |
5.5.3. Korekčný faktor rekuperácie odpadového tepla pre motory vybavené systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov s periodickou regeneráciou
Tento korekčný faktor sa nastaví na 1.
6. Použitie nástroja na predbežné spracovanie údajov motora
Nástroj na predbežné spracovanie údajov motora sa použije pre každý motor v jednom rade motorov podľa CO2 s využitím vstupných údajov vymedzených v bode 6.1.
Výstupné údaje nástroja na predbežné spracovanie údajov motora sú konečným výsledkom skúšobného postupu motora a zdokumentujú sa.
6.1. Vstupné údaje pre nástroj na predbežné spracovanie údajov motora
Skúšobnými postupmi podľa tejto prílohy sa vygenerujú tieto vstupné údaje, ktoré tvoria vstupné údaje pre nástroj na predbežné spracovanie údajov motora.
6.1.1. Krivka plného zaťaženia základného motora CO2
Vstupným údajom je krivka plného zaťaženia motora v prípade základného motora CO2 v rade motorov podľa CO2 vymedzenom v súlade s doplnkom 3 k tejto prílohe a zaznamenáva sa v súlade s bodom 4.3.1.
V prípade, že sa na žiadosť výrobcu uplatňujú ustanovenia vymedzené v článku 15 ods. 5 tohto nariadenia, ako vstupný údaj sa použije krivka plného zaťaženia motora daného špecifického motora zaznamenaná v súlade s bodom 4.3.1.
Vstupné údaje sa poskytujú vo formáte súboru CSV (comma separated values), v ktorom sa na oddelenie znakov používa znak čiarky s kódovaním Unicode (U+002C) („,“). Prvý riadok súboru sa použije ako hlavička a neobsahuje žiadne zaznamenané údaje. Zaznamenané údaje sa začínajú od druhého riadka súboru.
V prvom stĺpci súboru sú zaznamenané otáčky motora v min– 1 zaokrúhlené na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06. V druhom stĺpci je zaznamenaný krútiaci moment v Nm zaokrúhlený na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.2. Krivka plného zaťaženia
Vstupným údajom je krivka motora pri plnom zaťažení zaznamenaná v súlade s bodom 4.3.1.
Vstupné údaje sa poskytujú vo formáte súboru CSV (comma separated values), v ktorom sa na oddelenie znakov používa znak čiarky s kódovaním Unicode (U+002C) („,“). Prvý riadok súboru sa použije ako hlavička a neobsahuje žiadne zaznamenané údaje. Zaznamenané údaje sa začínajú od druhého riadka súboru.
V prvom stĺpci súboru sú zaznamenané otáčky motora v min– 1 zaokrúhlené na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06. V druhom stĺpci je zaznamenaný krútiaci moment v Nm zaokrúhlený na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.3. Motorická krivka základného motora CO2
Vstupným údajom je motorická krivka motora v prípade základného motora CO2 v rade motorov podľa CO2 vymedzenom v súlade s doplnkom 3 k tejto prílohe a zaznamenáva sa v súlade s bodom 4.3.2.
V prípade, že sa na žiadosť výrobcu uplatňujú ustanovenia vymedzené v článku 15 ods. 5 tohto nariadenia, ako vstupné údaje sa použije motorická krivka motora daného špecifického motora zaznamenaná v súlade s bodom 4.3.2.
Vstupné údaje sa poskytujú vo formáte súboru CSV (comma separated values), v ktorom sa na oddelenie znakov používa znak čiarky s kódovaním Unicode (U+002C) („,“). Prvý riadok súboru sa použije ako hlavička a neobsahuje žiadne zaznamenané údaje. Zaznamenané údaje sa začínajú od druhého riadka súboru.
V prvom stĺpci súboru sú zaznamenané otáčky motora v min– 1 zaokrúhlené na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06. V druhom stĺpci je zaznamenaný krútiaci moment v Nm zaokrúhlený na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.4. Mapa spotreby paliva základného motora CO2
Vstupnými údajmi sú hodnoty stanovené pre základný motor CO2 v rade motorov podľa CO2 vymedzenom v súlade s doplnkom 3 k tejto prílohe a zaznamenávajú sa v súlade s bodom 4.3.5.
V prípade, že sa na žiadosť výrobcu uplatňujú ustanovenia vymedzené v článku 15 ods. 5 tohto nariadenia, ako vstupné údaje sa použijú hodnoty stanovené pre daný špecifický motor zaznamenané v súlade s bodom 4.3.5.
Vstupné údaje pozostávajú len z priemerných hodnôt merania počas obdobia merania trvajúceho 30 ± 1 sekunda určeného v súlade s bodom 4.3.5.5(1).
Vstupné údaje sa poskytujú vo formáte súboru CSV (comma separated values), v ktorom sa na oddelenie znakov používa znak čiarky s kódovaním Unicode (U+002C) („,“). Prvý riadok súboru sa použije ako záhlavie a neobsahuje žiadne zaznamenané údaje. Zaznamenané údaje sa začínajú od druhého riadka súboru.
Záhlavie každého stĺpca v prvom riadku súboru definuje očakávaný obsah príslušného stĺpca.
Stĺpec pre otáčky motora musí mať v prvom riadku súboru reťazec „otáčky motora“. Hodnoty údajov začínajú od druhého riadka súboru v min-1 zaokrúhlené na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
Stĺpec pre krútiaci moment musí mať v prvom riadku súboru reťazec „krútiaci moment“. Hodnoty údajov začínajú od druhého riadka súboru v Nm zaokrúhlené na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
Stĺpec pre hmotnostný prietok paliva musí mať v prvom riadku súboru reťazec „hmotnostný prietok paliva 1“. Hodnoty údajov začínajú od druhého riadka súboru v g/h zaokrúhlené na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.4.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
Stĺpec pre hmotnostný prietok paliva druhého meraného paliva musí mať v prvom riadku súboru reťazec „hmotnostný prietok paliva 2“. Hodnoty údajov začínajú od druhého riadka súboru v g/h zaokrúhlené na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.4.2. Osobitné požiadavky na motory vybavené systémom rekuperácie odpadového tepla
Ak je systém rekuperácie odpadového tepla typu „WHR_mech“ alebo „WHR_elec“, vstupné údaje sa rozšíria o hodnoty pre mechanický P_WHR_net v prípade systémov WHR_mech alebo o hodnoty pre elektrický P_WHR_net v prípade systémov WHR_elec zaznamenané v súlade s bodom 4.3.5.3.1.
Stĺpec pre mechanický P_WHR_net musí mať reťazec „WHR mechanický výkon“ a stĺpec pre elektrický P_WHR_net musí mať reťazec „WHR elektrický výkon“ ako nadpis v prvom riadku súboru. Hodnoty údajov začínajú od druhého riadka súboru vo W zaokrúhlené na najbližšie celé číslo v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.5. Špecifické hodnoty spotreby paliva pre korekčný faktor WHTC
Vstupnými údajmi sú tri hodnoty špecifickej spotreby paliva počas rôznych podcyklov WHTC – urban (mesto), rural (vidiek) a motorway (diaľnica) – v g/kWh určené v súlade s bodom 5.3.1.
Hodnoty sa zaokrúhlia na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.5.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
Tri hodnoty určené v súlade s bodom 6.1.5, ktoré zodpovedajú príslušnému typu paliva použitému ako vstup pre stĺpec „hmotnostný prietok paliva 1“ v súlade s bodom 6.1.4, sú vstupnými údajmi na karte „palivo 1“ v grafickom používateľskom rozhraní.
Tri hodnoty určené v súlade s bodom 6.1.5, ktoré zodpovedajú príslušnému typu paliva použitému ako vstup pre stĺpec „hmotnostný prietok paliva 2“ v súlade s bodom 6.1.4.1, sú vstupnými údajmi na karte „palivo 2“ v grafickom používateľskom rozhraní.
6.1.6. Špecifické hodnoty spotreby paliva pre vyvažujúci faktor emisií pri studenom štarte
Vstupnými údajmi sú dve hodnoty špecifickej spotreby paliva počas WHTC pri studenom aj teplom štarte v g/kWh určené v súlade s bodom 5.3.2.
Hodnoty sa zaokrúhlia na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.6.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
Hodnoty určené v súlade s bodom 6.1.6, ktoré zodpovedajú príslušnému typu paliva použitému ako vstup pre stĺpec „hmotnostný prietok paliva 1“ v súlade s bodom 6.1.4, sú vstupnými údajmi na karte „palivo 1“ v grafickom používateľskom rozhraní.
Hodnoty určené v súlade s bodom 6.1.6, ktoré zodpovedajú príslušnému typu paliva použitému ako vstup pre stĺpec „hmotnostný prietok paliva 2“ v súlade s bodom 6.1.4.1, sú vstupnými údajmi na karte „palivo 2“ v grafickom používateľskom rozhraní.
6.1.7. Korekčný faktor pre motory vybavené systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov s periodickou regeneráciou
Vstupným údajom je korekčný faktor CFRegPer určený v súlade s bodom 5.4.
V prípade motorov vybavených systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov s nepretržitou regeneráciou vymedzených v súlade s bodom 6.6.1 prílohy 4 k predpisu EHK OSN č. 49 rev. 06 sa tento faktor nastaví na 1 v súlade s bodom 5.4.
Hodnota sa zaokrúhli na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.7.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
Hodnoty určené v súlade s bodom 6.1.7, ktoré zodpovedajú príslušnému typu paliva použitému ako vstup pre stĺpec „hmotnostný prietok paliva 1“ v súlade s bodom 6.1.4, sú vstupnými údajmi na karte „palivo 1“ v grafickom používateľskom rozhraní.
Hodnoty určené v súlade s bodom 6.1.7, ktoré zodpovedajú príslušnému typu paliva použitému ako vstup pre stĺpec „hmotnostný prietok paliva 2“ v súlade s bodom 6.1.4.1, sú vstupnými údajmi na karte „palivo 2“ v grafickom používateľskom rozhraní.
6.1.8. NCV skúšobného paliva
Vstupným údajom je NCV skúšobného paliva v MJ/kg určená v súlade s bodom 3.2.
Hodnota sa zaokrúhli na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.8.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
Hodnota určená v súlade s bodom 6.1.8, ktoré zodpovedá príslušnému typu paliva použitému ako vstup pre stĺpec „hmotnostný prietok paliva 1“ v súlade s bodom 6.1.4, je vstupným údajom na karte „palivo 1“ v grafickom používateľskom rozhraní.
Hodnota určená v súlade s bodom 6.1.8, ktorá zodpovedá príslušnému typu paliva použitému ako vstup pre stĺpec „hmotnostný prietok paliva 2“ v súlade s bodom 6.1.4.1, je vstupným údajom na karte „palivo 2“ v grafickom používateľskom rozhraní.
6.1.9. Typ skúšobného paliva
Vstupným údajom je typ skúšobného paliva vybratý v súlade s bodom 3.2.
6.1.9.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
Typ skúšobného paliva, ktorý zodpovedá príslušnému typu paliva použitému ako vstup pre stĺpec „hmotnostný prietok paliva 1“ v súlade s bodom 6.1.4, je vstupným údajom na karte „palivo 1“ v grafickom používateľskom rozhraní.
Typ skúšobného paliva, ktorý zodpovedá príslušnému typu paliva použitému ako vstup pre stĺpec „hmotnostný prietok paliva 2“ v súlade s bodom 6.1.4.1, je vstupným údajom na karte „palivo 2“ v grafickom používateľskom rozhraní.
6.1.10. Voľnobežné otáčky motora v prípade základného motora CO2
Vstupným údajom sú voľnobežné otáčky motora nidle v min– 1 pre základný motor CO2 v rade motorov podľa CO2 vymedzenom v súlade s doplnkom 3 k tejto prílohe, ako ich uviedol výrobca v žiadosti o certifikát v informačnom dokumente vypracovanom v súlade so vzorom uvedeným v doplnku 2.
V prípade, že sa na žiadosť výrobcu uplatňujú ustanovenia vymedzené v článku 15 ods. 5 tohto nariadenia, ako vstupné údaje sa použijú voľnobežné otáčky motora daného špecifického motora.
Hodnota sa zaokrúhli na najbližšie celé číslo v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.11. Voľnobežné otáčky motora
Vstupným údajom sú voľnobežné otáčky motora nidle v min– 1 pre motor, ako ich uviedol výrobca v žiadosti o certifikát v informačnom dokumente vypracovanom v súlade so vzorom uvedeným v doplnku 2 k tejto prílohe.
Hodnota sa zaokrúhli na najbližšie celé číslo v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.12. Zdvihový objem motora
Vstupným údajom je zdvihový objem motora v cm3, ako ho uviedol výrobca v žiadosti o certifikát v informačnom dokumente vypracovanom v súlade so vzorom uvedeným v doplnku 2 k tejto prílohe.
Hodnota sa zaokrúhli na najbližšie celé číslo v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.13. Menovité otáčky motora
Vstupným údajom sú menovité otáčky motora v min– 1, ako ich uviedol výrobca v žiadosti o certifikát v bode 3.2.1.8 informačného dokumentu v súlade s doplnkom 2 k tejto prílohe.
Hodnota sa zaokrúhli na najbližšie celé číslo v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.14. Menovitý výkon motora
Vstupným údajom je menovitý výkon motora v kW, ako ho uviedol výrobca v žiadosti o osvedčenie v bode 3.2.1.8 informačného dokumentu v súlade s doplnkom 2 k tejto prílohe.
Hodnota sa zaokrúhli na najbližšie celé číslo v súlade s ASTM E 29-06.
6.1.15. Výrobca
Vstupným údajom je názov výrobcu motora ako poradie znakov v kódovaní ISO8859-1.
6.1.16. Model
Vstupným údajom je názov modelu motora ako poradie znakov v kódovaní ISO8859-1.
6.1.17. Certifikačné číslo
Vstupným údajom je certifikačné číslo motora ako poradie znakov v kódovaní ISO8859-1.
6.1.18. Dvojpalivový
V prípade dvojpalivového motora sa začiarkavacie políčko „Dual-fuel“ (Dvojpalivový) v grafickom používateľskom rozhraní nastaví ako aktívne.
6.1.19. WHR_no_ext
V prípade motora so systémom rekuperácie odpadového tepla bez vonkajšieho výstupu sa začiarkavacie políčko „MechanicalOutputICE“ (Mechanický výstup do spaľovacieho motora) v grafickom používateľskom rozhraní nastaví ako aktívne.
6.1.20. WHR_mech
V prípade motora so systémom rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým výstupom sa začiarkavacie políčko „MechanicalOutputDrivetrain“ (Mechanický výstup do pohonnej sústavy) v grafickom používateľskom rozhraní nastaví ako aktívne.
6.1.21. WHR_elec
V prípade motora so systémom rekuperácie odpadového tepla s externým elektrickým výstupom sa začiarkavacie políčko „ElectricalOutput“ (Elektrický výstup) v grafickom používateľskom rozhraní nastaví ako aktívne.
6.1.22. Špecifické hodnoty E_WHR_net pre korekčný faktor WHTC pre systémy rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým výstupom
V prípade motora so systémom rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým výstupom sú vstupnými údajmi tri hodnoty špecifickej E_WHR_net počas rôznych podcyklov WHTC – urban (mesto), rural (vidiek) a motorway (diaľnica) – v kJ/kWh určené v súlade s bodom 5.5.2.1.
Hodnoty sa zaokrúhlia na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06 a sú vstupom v rámci príslušných polí na karte „WHR Mechanical“ v grafickom používateľskom rozhraní.
6.1.23. Špecifické hodnoty E_WHR_net pre vyvažujúci faktor emisií pri studenom štarte pre systémy rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým výstupom
V prípade motora so systémom rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým výstupom sú vstupnými údajmi dve hodnoty špecifickej E_WHR_net pre WHTC pri teplom aj studenom štarte v kJ/kWh určené v súlade s bodom 5.5.2.2.
Hodnoty sa zaokrúhlia na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06 a sú vstupom v rámci príslušných polí na karte „WHR Mechanical“ v grafickom používateľskom rozhraní.
6.1.24. Špecifické hodnoty E_WHR_net pre korekčný faktor WHTC pre systémy rekuperácie odpadového tepla s externým elektrickým výstupom
V prípade motora so systémom rekuperácie odpadového tepla s externým elektrickým výstupom sú vstupnými údajmi tri hodnoty špecifickej E_WHR_net počas rôznych podcyklov WHTC – urban (mesto), rural (vidiek) a motorway (diaľnica) – v kJ/kWh určené v súlade s bodom 5.5.2.1.
Hodnoty sa zaokrúhlia na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06 a sú vstupom v rámci príslušných polí na karte „WHR Electrical“ v grafickom používateľskom rozhraní.
6.1.25. Špecifické hodnoty E_WHR_net pre vyvažujúci faktor emisií pri studenom štarte pre systémy rekuperácie odpadového tepla s externým elektrickým výstupom
V prípade motora so systémom rekuperácie odpadového tepla s externým elektrickým výstupom sú vstupnými údajmi dve hodnoty špecifickej E_WHR_net pre WHTC pri teplom aj studenom štarte v kJ/kWh určené v súlade s bodom 5.5.2.2.
Hodnoty sa zaokrúhlia na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06 a sú vstupom v rámci príslušných polí na karte „WHR Electrical“ v grafickom používateľskom rozhraní.
6.1.26. Korekčný faktor rekuperácie odpadového tepla pre motory vybavené systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov s periodickou regeneráciou
Vstupným údajom je korekčný faktor určený v súlade s bodom 5.5.3.
Hodnoty sa zaokrúhlia na 2 miesta vpravo od desatinnej čiarky v súlade s ASTM E 29-06 a sú vstupom v rámci príslušného poľa na karte „WHR Electrical“ pre motor so systémom WHR_ elec a na karte „WHR Mechanical“ pre motor so systémom rekuperácie odpadového tepla s externým mechanickým výstupom v grafickom používateľskom rozhraní.
Doplnok 1
VZOR CERTIFIKÁTU KOMPONENTU, SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY ALEBO SYSTÉMU
Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)
CERTIFIKÁT O VLASTNOSTIACH RADU MOTORA, KTORÉ SÚVISIA S EMISIAMI CO2 A SPOTREBOU PALIVA
|
Odtlačok pečiatky správneho orgánu — udelení, (1) — rozšírení, (1) — zamietnutí, (1) — odobratí (1) |
Oznámenie o:
|
certifikátu o vlastnostiach radu motora týkajúcich sa emisií CO2 a spotreby paliva v súlade s nariadením Komisie (EÚ) 2017/2400.
Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2400 naposledy zmenené …
Certifikačné číslo:
Hodnota hash:
Dôvod rozšírenia:
ODDIEL I
|
0.1. |
Značka (obchodný názov výrobcu): |
|
0.2. |
Typ: |
|
0.3. |
Prostriedky identifikácie typu
|
|
0.5. |
Názov a adresa výrobcu: |
|
0.6. |
Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov): |
|
0.7. |
Názov a adresa zástupcu výrobcu (ak existuje) |
ODDIEL II
|
1. |
Ďalšie informácie (ak sa uplatňujú): pozri doplnok |
|
2. |
Schvaľovací úrad zodpovedný za vykonanie skúšok: |
|
3. |
Dátum skúšobného protokolu: |
|
4. |
Číslo skúšobného protokolu: |
|
5. |
(Prípadné) poznámky: pozri doplnok |
|
6. |
Miesto: |
|
7. |
Dátum: |
|
8. |
Podpis: |
Prílohy:
Informačná dokumentácia Skúšobný protokol
Doplnok 2
Informačný dokument motora
Vysvetlivky k vypĺňaniu tabuľky
Písmená A, B, C, D, E, ktoré zodpovedajú motorom patriacim do radu motorov podľa CO2, sa nahradia skutočnými názvami motorov patriacich do radu motorov podľa CO2.
V prípade, že pri niektorých vlastnostiach motora platí rovnaká hodnota/opis pre všetky motory z radu motorov podľa CO2, bunky pre A až E sa zlúčia.
V prípade, že do radu motorov podľa CO2 patrí viac než 5 motorov, môžu sa pridať ďalšie stĺpce.
Doplnok k informačnému dokumentu sa skopíruje a samostatne vyplní pre každý motor patriaci do radu motorov podľa CO2.
Na konci tohto doplnku sa nachádzajú vysvetľujúce poznámky pod čiarou.
|
|
|
Základný motor CO2 |
Motory z radu motorov podľa CO2 |
||||
|
A |
B |
C |
D |
E |
|||
|
0. |
Všeobecné |
||||||
|
0.l. |
Značka (obchodný názov výrobcu) |
|
|||||
|
0.2. |
Typ |
|
|||||
|
0.2.1. |
Obchodný(-é) názov(-vy) (ak je k dispozícii) |
|
|
|
|
|
|
|
0.5. |
Názov a adresa výrobcu |
|
|||||
|
0.8. |
Názov(-vy) a adresa(-y) montážneho(-nych) závodu(-ov) |
|
|
|
|
|
|
|
0.9. |
Meno a adresa zástupcu výrobcu (ak existuje) |
|
|||||
ČASŤ 1
Základné charakteristiky (základného) motora a typov motorov v rámci radu motorov
|
|
|
Základný motor alebo typ motora |
Motory z radu motorov podľa CO2 |
|||||||
|
A |
B |
C |
D |
E |
||||||
|
3.2. |
Spaľovací motor |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1. |
Špecifické informácie o motore |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.1. |
Pracovný princíp: zážihové zapaľovanie/vznetové zapaľovanie (1) Cyklus: štvortaktný/dvojtaktný/rotačný (1) |
|
||||||||
|
3.2.1.1.1. |
Typ dvojpalivového motora: Typ 1A/Typ 1B/Typ 2A/Typ 2B/Typ 3B (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.1.2. |
Pomer plynu voči energii v teplej časti WHTC: % |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.2. |
Počet a usporiadanie valcov |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.2.1. |
Vŕtanie valca (3) mm |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.2.2. |
Zdvih (3) mm |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.2.3. |
Poradie zapaľovania |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.3. |
Zdvihový objem motora (4) cm3 |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.4. |
Objemový kompresný pomer (5) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.5. |
Výkresy spaľovacej komory, hlavy piestu a, v prípade zážihových motorov, piestnych krúžkov |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.6. |
Normálne voľnobežné otáčky motora (5) min– 1 |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.6.1. |
Vysoké voľnobežné otáčky motora (5) min– 1 |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.6.2. |
Voľnobeh dieselového motora: áno/nie1 |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.7. |
Objem oxidu uhoľnatého vo výfukových plynoch pri voľnobehu (5): % podľa údajov výrobcu (len v prípade zážihových motorov) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.8. |
Maximálny čistý výkon (6) … kW pri … min– 1 (hodnota uvedená výrobcom) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.9. |
Maximálne prípustné otáčky motora predpísané výrobcom (min– 1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.10. |
Maximálny čistý krútiaci moment (6) … (Nm) pri … (min– 1) (hodnota uvedená výrobcom) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.1.11. |
Odkazy výrobcu na dokumentáciu požadovanú v bodoch 3.1, 3.2 a 3.3 predpisu OSN č. 49, ktoré umožňuje schvaľovaciemu úradu vyhodnotiť stratégie regulácie emisií, palubné systémy vo vozidle a motor s cieľom zaistiť správnu funkciu opatrení na reguláciu emisií NOx |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.2. |
Palivo |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.2.2. |
Ťažké úžitkové vozidlá Motorová nafta/benzín/LPG/NG/etanol (ED95)/etanol (E85) (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.2.2.1. |
Palivá výrobcom určené ako spôsobilé na prevádzku s motorom v súlade s bodom 4.6.2 predpisu OSN č. 49 (v prípade potreby) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
|
||||||||||
|
3.2.4. |
Prívod paliva |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2. |
Vstrekovanie paliva (len vznetový alebo dvojpalivový motor): áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.1. |
Opis systému |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.2. |
Pracovný princíp: priame vstrekovanie/predkomora/vírivá komora (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.3. |
Vstrekovacie čerpadlo |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.3.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.3.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.3.3. |
Maximálna dodávka paliva (1) (5) … mm3/zdvih alebo cyklus pri otáčkach motora … min– 1 alebo prípadne charakteristický diagram (Ak je dodaný regulátor plniaceho tlaku, uveďte charakteristickú hodnotu prívodu paliva a plniaceho tlaku vo vzťahu k otáčkam motora) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.3.4. |
Statické časovanie vstrekovania5 |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.3.5. |
Krivka predvstreku (5) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.3.6. |
Postup kalibrácie: skúšobný stav/motor (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.4. |
Regulátor otáčok |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.4.1. |
Typ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.4.2. |
Medzné otáčky |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.4.2.1. |
Rýchlosť, pri ktorých sa začínajú medzné otáčky pri zaťažení (min– 1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.4.2.2. |
Maximálne otáčky bez zaťaženia (min– 1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.4.2.3. |
Voľnobežné otáčky (min– 1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.5. |
Vstrekovacie potrubie |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.5.1. |
Dĺžka (mm) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.5.2. |
Vnútorný priemer (mm) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.5.3. |
Vstrekovací systém s vysokotlakovým potrubím zásobujúcim jednotlivé ventily („common rail“), značka a typ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.6. |
Vstrekovač(-e) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.6.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.6.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.6.3. |
Otvárací tlak (5): |
kPa alebo charakteristický diagram (5) |
|
|
|
|
|
|
||
|
3.2.4.2.7. |
Systém studeného štartu |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.7.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.7.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.7.3. |
Opis |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.8. |
Pomocné štartovacie zariadenie |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.8.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.8.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.8.3. |
Opis systému |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9. |
Elektronicky riadené vstrekovanie: áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.3. |
Opis systému (v prípade iných systémov než s plynulým vstrekovaním paliva uveďte zodpovedajúce údaje) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.3.1. |
Značka a typ riadiacej jednotky (ECU) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.3.2. |
Značka a typ regulátora paliva |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.3.3. |
Značka a typ snímača prietoku vzduchu |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.3.4. |
Značka a typ rozdeľovača paliva |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.3.5. |
Značka a typ plášťa klapky |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.3.6. |
Značka a typ snímača teploty vody |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.3.7. |
Značka a typ snímača teploty vzduchu |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.3.8. |
Značka a typ snímača tlaku vzduchu |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.2.9.3.9. |
Softvérové kalibračné číslo(-a) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3. |
Vstrekovanie paliva (len v prípade zážihových motorov): áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.1. |
Pracovný princíp: sacie potrubie (jednobodové/viacbodové/priame vstrekovanie (1)/iné – špecifikujte) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.2. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.3. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4. |
Opis systému (v prípade iných systémov než s plynulým vstrekovaním paliva uveďte zodpovedajúce údaje) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.1. |
Značka a typ riadiacej jednotky (ECU) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.2. |
Značka a typ regulátora paliva |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.3. |
Značka a typ snímača prietoku vzduchu |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.4. |
Značka a typ rozdeľovača paliva |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.5. |
Značka a typ tlakového regulátora |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.6. |
Značka a typ mikrospínača |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.7. |
Značka a typ skrutky na nastavenie voľnobehu |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.8. |
Značka a typ plášťa klapky |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.9. |
Značka a typ snímača teploty vody |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.10. |
Značka a typ snímača teploty vzduchu |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.11. |
Značka a typ snímača tlaku vzduchu |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.4.12. |
Softvérové kalibračné číslo(-a) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.5. |
Vstrekovače: otvárací tlak (5) (kPa) alebo charakteristický diagram (5) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.5.1. |
Značka |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.5.2. |
Typ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.6. |
Časovanie vstreku |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.7. |
Systém studeného štartu |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.7.1. |
Pracovný(-é) princíp(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.3.7.2. |
Pracovné limity/nastavenia (1) (5) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.4. |
Palivové čerpadlo |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.4.4.1. |
Tlak (5) (kPa) alebo charakteristický diagram (5) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.5. |
Elektrický systém |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.5.1. |
Menovité napätie (V), kladné/záporné uzemnenie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.5.2. |
Generátor |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.5.2.1. |
Typ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.5.2.2. |
Menovitý výkon (VA) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6. |
Systém zapaľovania (iba zážihové motory) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.3. |
Pracovný princíp |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.4. |
Krivka alebo mapa predstihu zážihu (5) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.5. |
Statické časovanie zážihu (5) [stupňov pred TDC (horná úvrať)] |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.6. |
Zapaľovacie sviečky |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.6.1. |
Značka |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.6.2. |
Typ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.6.3. |
Nastavenie medzery (mm) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.7. |
Zapaľovacia(-e) cievka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.7.1. |
Značka |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.6.7.2. |
Typ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7. |
Chladiaci systém: kvapalinový/vzduchový (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
|
||||||||||
|
3.2.7.2. |
Kvapalina |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.2.1. |
Druh kvapaliny |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.2.2. |
Obehové čerpadlo (čerpadlá): áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.2.3. |
Charakteristiky |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.2.3.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.2.3.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.2.4. |
Prevodový pomer (pomery) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.3. |
Vzduch |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.3.1. |
Ventilátor: áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.3.2. |
Charakteristiky |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.3.2.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.3.2.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.7.3.3. |
Prevodový pomer (pomery) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8. |
Sací systém |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8.1. |
Tlakový kompresor (preplňovač): áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8.1.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8.1.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8.1.3. |
Opis systému (napr. maximálny preplňovací tlak: … kPa, prípadne vypúšťací ventil) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8.2. |
Medzichladič: áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8.2.1. |
Typ: vzduch-vzduch/vzduch-voda (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8.3. |
Sací podtlak pri menovitých otáčkach a pri 100 % zaťažení (len pre vznetové motory) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8.3.1. |
Prípustné minimum (kPa) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8.3.2. |
Prípustné maximum (kPa) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8.4. |
Opis a výkres sacieho potrubia a jeho príslušenstva (pretlaková komora, vykurovacie zariadenie, prídavné sanie vzduchu atď.) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.8.4.1. |
Opis sacieho potrubia motora (vrátane výkresov a/alebo fotografií) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.9. |
Výfukový systém |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.9.1. |
Opis a/alebo výkres výfukového potrubia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.9.2. |
Opis a/alebo výkres výfukového systému |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.9.2.1. |
Opis a/alebo výkres prvkov výfukového systému, ktoré tvoria súčasť systému motora |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.9.3. |
Najvyšší prípustný protitlak výfuku pri menovitých otáčkach motora a pri zaťažení 100 % (len vznetové motory)(kPa) (7) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
|
||||||||||
|
3.2.9.7. |
Objem výfukového systému (dm3) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.9.7.1. |
Prijateľný objem výfukového systému: (dm3) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.10. |
Najmenšie prierezy sacích a výstupných otvorov a geometria otvorov |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.11. |
Časovanie ventilov alebo rovnocenné údaje |
|||||||||
|
3.2.11.1. |
Maximálny zdvih ventilov, uhly otvárania a zatvárania, alebo údaje o časovaní alternatívnych systémov rozdeľovania vo vzťahu k úvratiam. V prípade systému premenného časovania, minimálne a maximálne časovanie |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.11.2. |
Referenčné a/alebo nastavovacie rozpätie (7) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12. |
Opatrenia proti znečisťovaniu ovzdušia |
|||||||||
|
|
||||||||||
|
3.2.12.1.1. |
Zariadenie na recirkuláciu plynov z kľukovej skrine: áno/nie (1) Ak áno, opis systému a výkresy Ak nie, vyžaduje sa zhoda s bodom 6.10 prílohy 4 k predpisu OSN č. 49 |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2. |
Prídavné zariadenia na reguláciu znečistenia (ak existujú a ak nie sú uvedené v inom bode) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1. |
Katalyzátor: áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.1. |
Počet katalyzátorov a ich prvkov (nižšie uveďte informácie pre každú samostatnú jednotku) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.2. |
Rozmery, tvar a objem katalyzátora(-ov) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.3. |
Druh katalytickej činnosti |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.4. |
Celková náplň drahých kovov |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.5. |
Pomerná koncentrácia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.6. |
Substrát (konštrukcia a materiál) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.7. |
Hustota komôrok |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.8. |
Druh puzdra katalyzátora (katalyzátorov) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.9. |
Umiestnenie katalyzátora(-ov) (miesto a referenčná vzdialenosť vo výfukovom potrubí) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.10. |
Tepelný štít: áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.11. |
Regeneračné systémy/metóda systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov, opis |
|
|
|
|
|
|
|||
|
|
||||||||||
|
3.2.12.2.1.11.5. |
Bežný rozsah prevádzkovej teploty (K) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.11.6. |
Spotrebiteľné činidlá: áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.11.7. |
Druh a koncentrácia činidla potrebného na katalytickú činnosť |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.11.8. |
Normálny pracovný rozsah teplôt činidla K |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.11.9. |
Medzinárodná norma |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.11.10. |
Frekvencia dopĺňania činidla: nepretržite/pri údržbe (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.12. |
Značka katalyzátora |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.1.13. |
Identifikačné číslo súčiastky |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.2. |
Kyslíkový snímač: áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.2.1. |
Značka |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.2.2. |
Umiestnenie |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.2.3. |
Rozsah ovládania |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.2.4. |
Typ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.2.5. |
Identifikačné číslo súčiastky |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.3. |
Vstrekovanie vzduchu: áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.3.1. |
Druh (pulzujúci vzduch, vzduchové čerpadlo atď.) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.4. |
Recirkulácia výfukových plynov (EGR): áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.4.1. |
Vlastnosti (značka, typ, prietok atď.) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6. |
Zachytávač tuhých častíc (PT): áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6.1. |
Rozmery, tvar a kapacita zachytávača tuhých častíc |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6.2. |
Konštrukcia zachytávača tuhých častíc |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6.3. |
Umiestnenie (referenčná vzdialenosť vo výfukovom potrubí) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6.4. |
Metóda alebo systém regenerácie, opis a/alebo výkres |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6.5. |
Značka zachytávača tuhých častíc |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6.6. |
Identifikačné číslo súčiastky |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6.7. |
Normálny pracovný rozsah teplôt (K) a tlaku (kPa) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6.8. |
V prípade periodickej regenerácie |
|
|
|
|
|
|
|||
|
|
||||||||||
|
3.2.12.2.6.8.1.1. |
Počet cyklov skúšok WHTC bez regenerácie (n) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6.8.2.1. |
Počet cyklov skúšok WHTC s regeneráciou (nR) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6.9. |
Iné systémy: áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.6.9.1. |
Opis a činnosť |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.12.2.7. |
PV prípade potreby odkaz výrobcu na dokumentáciu k inštalácii dvojpalivového motora do vozidla |
|
|
|
|
|
|
|||
|
|
||||||||||
|
3.2.17. |
Osobitné informácie súvisiace s motormi na plynné palivo a s dvojpalivovými motormi pre ťažké nákladné vozidlá (v prípade systémov usporiadaných odlišným spôsobom poskytnite rovnocenné informácie) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.1. |
Palivo: LPG /NG-H/NG-L /NG-HL (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.2. |
Tlakový regulátor (-y) alebo vaporizér/tlakový(-é) regulátor (-y) (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.2.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.2.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.2.3. |
Počet stupňov redukcie tlaku |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.2.4. |
Tlak v koncovom stupni: najnižší (kPa) – najvyšší (kPa) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.2.5. |
Počet hlavných bodov nastavenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.2.6. |
Počet bodov nastavenia voľnobehu |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.2.7. |
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.3. |
Palivový systém: zmiešavacia jednotka/plynové vstrekovanie/kvapalné vstrekovanie/priame vstrekovanie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.3.1. |
Regulácia sily zmesi |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.3.2. |
Opis systému a/alebo diagram a výkresy |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.3.3. |
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.4. |
Zmiešavacia jednotka |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.4.1. |
Číslo |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.4.2. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.4.3. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.4.4. |
Umiestnenie |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.4.5. |
Možnosti nastavenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.4.6. |
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5. |
Vstrekovanie do sacieho potrubia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.1. |
Vstrekovanie: jednobodové/viacbodové (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.2. |
Vstrekovanie: nepretržité/súčasne časované/sekvenčne časované1 |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.3. |
Vstrekovacie zariadenie |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.3.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.3.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.3.3. |
Možnosti nastavenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.3.4. |
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.4. |
Dopravné čerpadlo (ak je to vhodné) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.4.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.4.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.4.3. |
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.5. |
Vstrekovač(-e) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.5.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.5.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.5.5.3. |
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.6. |
Priame vstrekovanie |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.6.1. |
Vstrekovacie čerpadlo/regulátor tlaku (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.6.1.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.6.1.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.6.1.3. |
Časovanie vstreku |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.6.1.4. |
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.6.2. |
Vstrekovač(-e) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.6.2.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.6.2.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.6.2.3. |
Otvárací tlak alebo charakteristický diagram (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.6.2.4. |
Číslo typového schválenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.7. |
Elektronická riadiaca jednotka (ECU) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.7.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.7.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.7.3. |
Možnosti nastavenia |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.7.4. |
Softvérové kalibračné číslo(-a) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.8. |
Špecifické zariadenie pre zemný plyn ako palivo |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.8.1. |
Variant 1 (len v prípade typového schválenia motorov pre niekoľko špecifických zložení paliva) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.2.17.8.1.0.1. |
Vybavený automatickou prispôsobivosťou? áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
▼M1 ————— |
||||||||||
|
3.2.17.8.1.1. |
metán (CH4) … základ (% mol) etán (C2H6) … základ (% mol) propán (C3H8) … základ (% mol) bután (C4H10) … základ (% mol) C5/C5+: … základ (% mol) kyslík (O2) … základ (% mol) inertné plyny (N2, He atď.) … základ (% mol) |
min. (% mol) min. (% mol) min. (% mol) min. (% mol) min. (% mol) min. (% mol) min. (% mol) |
max. (% mol) max. (% mol) max. (% mol) max. (% mol) max. (% mol) max. (% mol) max. (% mol) |
|||||||
|
3.5.5. |
Špecifická spotreba paliva, špecifické emisie CO2 a korekčné faktory |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.5.5.1. |
Špecifická spotreba paliva počas WHSC (SFCWHSC) v súlade s bodom 5.3.3 g/kWh ►M3 (9) ◄ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.5.5.2. |
Upravená špecifická spotreba paliva počas WHSC (SFCWHSC,corr) v súlade s bodom 5.3.3.1: … g/kWh ►M3 (9) ◄ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.5.5.2.1. |
Pre dvojpalivové motory: špecifické emisie CO2 počas WHSC v súlade s bodom 6.1 doplnku 4 (g/kWh) (9) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.5.5.3. |
Korekčný faktor pre WHTC – časť urban (mesto) (z výstupu nástroja na predbežné spracovanie údajov motora) ►M3 (9) ◄ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.5.5.4. |
Korekčný faktor pre WHTC – časť rural (vidiek) (z výstupu nástroja na predbežné spracovanie údajov motora) ►M3 (9) ◄ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.5.5.5. |
Korekčný faktor pre WHTC – časť motorway (diaľnica) (z výstupu nástroja na predbežné spracovanie údajov motora) ►M3 (9) ◄ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.5.5.6. |
Vyvažujúci faktor emisií pri studenom štarte (z výstupu nástroja na predbežné spracovanie údajov motora) ►M3 (9) ◄ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.5.5.7. |
Korekčný faktor pre motory vybavené systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov s periodickou regeneráciou CFRegPer (z výstupu nástroja na predbežné spracovanie údajov motora) ►M3 (9) ◄ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.5.5.8. |
Korekčný faktor pre štandardnú NCV (z výstupu nástroja na predbežné spracovanie údajov motora) ►M3 (9) ◄ |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.6. |
Výrobcom povolené teploty |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.6.1. |
Chladiaci systém |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.6.1.1. |
Chladenie kvapalinou Najvyššia teplota na výstupe (K) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.6.1.2. |
Chladenie vzduchom |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.6.1.2.1. |
Referenčný bod |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.6.1.2.2. |
Najvyššia teplota v referenčnom bode (K) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.6.2. |
Najvyššia výstupná teplota na vstupe do medzichladiča (K) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.6.3. |
Najvyššia teplota výfukových plynov v mieste, v ktorom výfukové potrubie(-ia) susedí(-ia) s vonkajšou(-ími) prírubou(-ami) výfukového(-ých) potrubia(-í) alebo turbodúchadlom(-ami) (K) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.6.4. |
Teplota paliva minimálna (K) – Maximálna (K) Pre dieselové motory na vstupe do vstrekovacieho čerpadla, pre plynom poháňané motory na koncovom stupni regulátora tlaku |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.6.5. |
Teplota maziva najnižšia (K) – najvyššia (K) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
|
||||||||||
|
3.8. |
Systém mazania |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.1. |
Opis systému |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.1.1. |
Umiestnenie nádrže maziva |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.1.2. |
Systém dodávky maziva (čerpadlom/vstrekom do nasávania/zmiešaním s palivom atď.) (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.2. |
Olejové čerpadlo |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.2.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.2.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.3. |
Zmes s palivom |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.3.1. |
Percentuálny podiel |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.4. |
Chladič oleja: áno/nie (1) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.4.1. |
Výkres(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.4.1.1. |
Značka(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.8.4.1.2. |
Typ(-y) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9. |
Systém WHR |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.1. |
Typ systému WHR: WHR_no_ext, WHR_mech, WHR_elec |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.2. |
Pracovný princíp |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.3. |
Opis systému |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.4. |
Typ výparníka (10) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.5. |
LEW v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. a) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.6. |
LmaxEW v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. a) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.7. |
Typ turbíny |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.8. |
LET v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. b) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.9. |
LmaxET v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. b) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.10. |
Typ expandera |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.11. |
LHE v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. c) bodom i) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.12. |
LmaxHE v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. c) bodom i) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.13. |
Typ kondenzátora |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.14. |
LEC v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. c) bodom ii) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.15. |
LmaxEC v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. c) bodom ii) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.16. |
LCE v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. c) bodom ii) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.17. |
LmaxCE v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. c) bodom iii) |
|
|
|
|
|
|
|||
|
3.9.18. |
Rotačná rýchlosť, pri ktorej sa meral čistý mechanický výkon pre systémy WHR_mech v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. f) |
|
|
|
|
|
|
|||
Poznámky:
(1) Nehodiace sa prečiarknite (existujú prípady – keď je vhodných viacero položiek – keď netreba prečiarknuť nič).
(3) Tento údaj sa zaokrúhli na najbližšiu desatinu milimetra.
(4) Táto hodnota sa vypočíta a zaokrúhli na najbližší cm3.
(5) Uveďte toleranciu.
(6) Určené v súlade s požiadavkami predpisu č. 85.
(7) Sem doplňte horné a dolné hodnoty každého variantu.
(8) Má sa zdokumentovať v prípade jediného radu motorov s OBD a ak už to nie je zdokumentované v dokumentácii uvedenej v bode 3.2.12.2.7.0.4. v časti 1 tohto doplnku.
(9) Pre dvojpalivové motory uveďte hodnoty pre každý typ paliva a každý prevádzkový režim samostatne.
(10) Pre ostatné systémy rekuperácie odpadového tepla to musí odrážať typ výmenníka tepla v súlade s bodom 3.1.6.2 písm. d).
Doplnok k informačnému dokumentu
Informácie o podmienkach skúšky
1. Zapaľovacie sviečky
|
1.1. |
Značka |
|
1.2. |
Typ |
|
1.3. |
Nastavenie medzery medzi elektródami |
2. Cievka zapaľovania
|
2.1. |
Značka |
|
2.2. |
Typ |
3. Použité mazivo
|
3.1. |
Značka |
|
3.2. |
Typ (uveďte percentuálny podiel oleja v zmesi, ak sa mieša mazivo a palivo) |
|
3.3. |
Špecifikácia maziva |
4. Použité skúšobné palivo ( 13 )
|
4.1. |
Typ paliva {v súlade s bodom 6.1.9 prílohy V k nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/2400 |
|
4.2. |
Jedinečné identifikačné číslo (číslo výrobnej šarže) použitého paliva |
|
4.3. |
Čistá výhrevnosť (NCV) {v súlade s bodom 6.1.8 prílohy V k nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/2400 |
|
4.4. |
Typ referenčného paliva [typ referenčného paliva používaného pri skúške podľa bodu 3.2 prílohy V k nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/2400] |
5. Príslušenstvo poháňané motorom
|
5.1. |
Výkon absorbovaný pomocnými zariadeniami/vybavením je potrebné určiť len v prípade:
a)
ak pomocné zariadenia/vybavenie potrebné na činnosť motora nie sú namontované na motore a/alebo
b)
ak pomocné zariadenia/vybavenie nepotrebné na činnosť motora sú namontované na motore. Poznámka: pri skúške emisií a pri skúške výkonu sa požiadavky na príslušenstvo poháňané motorom sa líšia. |
|
5.2. |
Vymenovanie a údaje o identifikácii |
|
5.3. |
Výkon absorbovaný pri otáčkach motora špecifických pre skúšku emisií
Tabuľka 1 Výkon absorbovaný pri otáčkach motora špecifických pre skúšku emisií
|
||||||||||||||||||||||||
|
5.4. |
Konštantná hodnota ventilátora určená v súlade s doplnkom 5 k tejto prílohe (ak sa uplatňuje)
|
6. Výkon motora (uvedený výrobcom)
6.1. Skúšobné otáčky motora pre emisnú skúšku (pre dvojpalivové motory vykonávanú v dvojpalivovom režime) v súlade s prílohou 4 k predpisu OSN č. 49 ( 14 )
|
Nízke otáčky (nlo) |
… min– 1 |
|
Vysoké otáčky (nhi) |
… min– 1 |
|
Voľnobežné otáčky |
… min– 1 |
|
Preferované otáčky |
… min– 1 |
|
n95h |
… min– 1 |
6.2. Udávané hodnoty pre skúšku výkonu (pre dvojpalivové motory vykonávanú v dvojpalivovom režime) v súlade s predpisom OSN č. 85 ( 15 )
|
Voľnobežné otáčky |
… min– 1 |
|
Otáčky pri maximálnom výkone |
… min– 1 |
|
Maximálny výkon |
… kW |
|
Otáčky pri maximálnom krútiacom momente |
… min– 1 |
|
Maximálny krútiaci moment |
… Nm |
Doplnok 3
Rad motorov podľa CO2
1. Parametre vymedzujúce rad motorov podľa CO2
Rad motorov podľa CO2, ako je určený výrobcom, musí byť v súlade s kritériami zaradenia podľa bodu 5.2.3 prílohy 4 k predpisu EHK OSN č. 49. Rad motorov podľa CO2 môže obsahovať len jeden motor.
V prípade dvojpalivového motora musí rad motorov podľa CO2 spĺňať aj dodatočné požiadavky bodu 3.1.1 prílohy 15 k predpisu OSN č. 49.
Okrem týchto kritérií zaradenia musí rad motorov podľa CO2, ako je určený výrobcom, spĺňať kritériá zaradenia uvedené v bodoch 1.1 až 1.10.
Okrem parametrov uvedených v bodoch 1.1 až 1.10 môže výrobca zaviesť dodatočné kritériá umožňujúce vymedziť rad v obmedzenejšom rozsahu. Tietoparametre nie sú nevyhnutne parametrami, ktoré majú vplyv na úroveň spotreby paliva.
1.1. Geometrické údaje súvisiace so spaľovaním
|
1.1.1. |
Zdvihový objem na valec |
|
1.1.2. |
Počet valcov |
|
1.1.3. |
Údaje o vŕtaní valca a zdvihu |
|
1.1.4. |
Geometria spaľovacej komory a kompresný pomer |
|
1.1.5. |
Priemery ventilov a geometria otvorov |
|
1.1.6. |
Vstrekovače paliva (konštrukcia a umiestnenie) |
|
1.1.7. |
Konštrukcia hlavy valca |
|
1.1.8. |
Piest a konštrukcia piestneho krúžku |
1.2. Komponenty súvisiace s ovládaním vzduchu
|
1.2.1. |
Typ vybavenia na preplňovanie (vypúšťací ventil, VTG, dvojstupňové, iné) a termodynamické znaky |
|
1.2.2. |
Koncepcia chladenia preplňovacieho vzduchu |
|
1.2.3. |
Koncepcia časovania ventilov (pevné, čiastočne pružné, pružné) |
|
1.2.4. |
Koncepcia EGR (nechladené/chladené, vysoký/nízky tlak, kontrola EGR) |
|
1.3. |
Vstrekovací systém |
|
1.4. |
Koncepcia pohonu pomocného zariadenia (mechanicky, elektricky, inak) |
|
1.5. |
Systém (systémy) rekuperácie odpadového tepla
|
|
1.6. |
Systém dodatočnej úpravy
|
|
1.7. |
Krivka plného zaťaženia
|
|
1.8. |
Charakteristické skúšobné otáčky motora
|
|
1.9. |
Minimálny počet bodov v mape spotreby paliva
|
|
1.10. |
Variácia GERWHTC
1.10.1. Pri dvojpalivových motoroch rozdiel medzi najvyšším a najnižším GERWHTC ((t. j. najvyšší GERWHTC mínus najnižší GERWHTC) v tom istom rade podľa CO2 nikdy nepresiahne 10 %. |
2. Výber základného motora CO2
Základný motor CO2 z radu motorov podľa CO2 sa vyberie v súlade s týmito kritériami:
|
2.1. |
Najvyššie hodnotenie výkonu zo všetkých motorov v rade motorov podľa CO2. |
Doplnok 4
Zhoda s vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva
1. Všeobecné ustanovenia
|
1.1. |
Zhoda s vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva sa overuje na základe opisu v certifikátoch uvedených v doplnku 1 k tejto prílohe a na základe opisu v informačnom dokumente uvedenom v doplnku 2 k tejto prílohe. |
|
1.2. |
Ak má certifikát motora jedno alebo niekoľko rozšírení, skúšky sa vykonajú na motoroch opísaných v informačnej dokumentácii vzťahujúcej sa na príslušné rozšírenie. |
|
1.3. |
Všetky motory podliehajúce skúškam sa vezmú zo sériovej výroby spĺňajúcej kritériá výberu podľa odseku 3 tohto doplnku. |
|
1.4. |
Skúšky sa môžu vykonať s príslušnými palivami dostupnými na trhu. Na žiadosť výrobcu sa však môžu použiť referenčné palivá uvedené v bode 3.2. |
|
1.5. |
Ak sa skúšky na účely zhody s vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva pre motory na plynné palivo (zemný plyn, LPG) vykonávajú s palivami dostupnými na trhu, výrobca preukáže schvaľovaciemu úradu primerané určenie zloženia plynného paliva na účely určenia NCV podľa odseku 4 tohto doplnku na základe správneho technického úsudku. |
2. Počet motorov a radov motorov podľa CO2, ktoré sa majú podrobiť skúške
|
2.1. |
Základom na odvodenie počtu radov motorov podľa CO2 a počtu motorov v týchto radoch podľa CO2, ktoré sa majú ročne odskúšať na účely overenia zhody s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, je 0,05 % všetkých motorov vyrobených v uplynulom výrobnom roku v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Výsledná hodnota 0,05 % príslušných motorov sa zaokrúhli na najbližšie celé číslo. Tento výsledok sa nazýva nCOP,base. |
|
2.2. |
Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2.1 sa pre nCOP,base uplatňuje minimálny počet 30. |
|
2.3. |
Výsledná hodnota pre nCOP,base určená v súlade s odsekmi 2.1 a 2.2 tohto doplnku sa vydelí 10 a výsledok sa zaokrúhli na najbližšie celé číslo, aby sa určil počet radov motorov podľa CO2, ktoré sa majú ročne podrobiť skúške, nCOP,fam, na účely overenia zhody s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva. |
|
2.4. |
V prípade, že výrobca má menej radov motorov podľa CO2, než je hodnota nCOP,fam určená v súlade s odsekom 2.3, počet radov motorov podľa CO2, ktoré sa majú podrobiť skúške, nCOP,fam, sa určí podľa celkového počtu radov motorov podľa CO2 výrobcu. |
3. Výber radov motorov podľa CO2, ktoré sa majú podrobiť skúške
Z počtu radov motorov podľa CO2, ktoré sa majú podrobiť skúške, určenom podľa odseku 2 tohto doplnku, rady s najväčším objemom výroby budú tvoriť prvé dva rady motorov podľa CO2.
Zvyšný počet radov motorov podľa CO2, ktoré sa majú podrobiť skúške, sa vyberie náhodne zo všetkých existujúcich radov motorov podľa CO2 a odsúhlasí sa výrobcom a schvaľovacím úradom.
4. Skúšobné cykly, ktoré sa majú vykonať
Minimálny počet motorov, ktoré sa majú podrobiť skúške pre každý rad motorov podľa CO2, nCOP,min, sa určí vydelením hodnoty nCOP,base hodnotou nCOP,fam, pričom obidve hodnoty sa určia podľa bodu 2. Výsledok pre nCOP,min sa zaokrúhli na najbližšie celé číslo. Ak je výsledná hodnota nCOP,min menšia ako 4, nastaví sa na 4, ak je väčšia ako 19, nastaví sa na 19.
V každom rade motorov podľa CO2 určenom v súlade s odsekom 3 tohto doplnku sa skúške podrobí minimálny počet motorov v rámci daného radu nCOP,min s cieľom dosiahnuť kladné rozhodnutie podľa odseku 9 tohto doplnku.
Počet skúšobných cyklov, ktoré sa majú vykonať v rámci radu motorov podľa CO2, sa náhodne priradí k rôznym motorom v danom rade motorov podľa CO2 a toto priradenie sa odsúhlasí výrobcom a schvaľovacím úradom.
Zhoda s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva sa overuje odskúšaním motorov v skúške WHSC v súlade s bodom 4.3.4.
Uplatňujú sa všetky hraničné podmienky uvedené v tejto prílohe pre certifikačné skúšky s výnimkou týchto:
Laboratórne skúšobné podmienky v súlade s bodom 3.1.1 tejto prílohy. Podmienky v súlade s bodom 3.1.1 nie sú povinné, len odporúčané. Za istých okolitých podmienok miesta skúšania sa môžu vyskytnúť odchýlky, ktoré by sa mali minimalizovať použitím správneho technického úsudku.
V prípade použitia referenčného paliva typu B7 (motorová nafta/CI) podľa bodu 3.2 tejto prílohy sa určenie NCV v súlade s bodom 3.2 tejto prílohy nevyžaduje.
V prípade použitia paliva dostupného na trhu alebo referenčného paliva okrem B7 (motorová nafta/CI) sa NCV paliva určí v súlade s platnými normami uvedenými v tabuľke 1 tejto prílohy. S výnimkou motorov na plyn meranie NCV vykoná len jedno laboratórium nezávislé od výrobcu motora, a nie dve laboratóriá, ako sa to vyžaduje podľa bodu 3.2 tejto prílohy. ►M1 NCV pre referenčné plynné palivá (G25/GR, palivo LPG B) sa vypočítajú podľa platných noriem v tabuľke 1 tejto prílohy z analýzy paliva predloženej dodávateľom referenčného plynného paliva. ◄
Ako mazací olej sa použije olej naplnený počas výroby motora a na účely odskúšania zhody s vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva sa nemení.
5. Zábeh novovyrobených motorov
|
5.1. |
Skúšky sa vykonávajú na novovyrobených motoroch prevzatých zo sériovej výroby, ktorých maximálny čas zábehu pred začatím skúšobného cyklu na účely overenia zhody s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva v súlade s odsekom 4 tohto doplnku je 15 hodín. |
|
5.2. |
Na žiadosť výrobcu sa skúšky môžu vykonať na motoroch, ktoré boli v zábehu maximálne 125 hodín. V tomto prípade zábeh motora vykoná výrobca, ktorý na týchto motoroch nesmie vykonať žiadne úpravy. |
|
5.3. |
Ak výrobca požiada o vykonanie zábehu podľa odseku 5.2 tohto doplnku, zábeh sa vykonáva:
a)
buď na všetkých skúšaných motoroch;
b)
alebo na novovyrobenom motore, pričom koeficient vývoja sa určí takto:
A.
spotreba paliva sa meria počas skúšky WHSC vykonanej v súlade s bodom 4 tohto doplnku, a to raz na novovyrobenom motore s maximálnym časom zábehu 15 hodín v súlade s bodom 5.1 tohto doplnku a v druhej skúške pred uplynutím maximálne 125 hodín stanovených v bode 5.2 tohto doplnku na prvom skúšanom motore;
B.
špecifická spotreba paliva počas WHSC, SFCWHSC, sa určí v súlade s bodom 5.3.3 tejto prílohy z hodnôt nameraných v bode A tohto písmena;
C.
hodnoty špecifickej spotreby paliva v oboch skúškach sa upravia na upravenú hodnotu v súlade s bodmi 7.2, 7.3 a 7.4 tohto doplnku pre príslušné palivo použité počas oboch jednotlivých skúšok;
D.
Koeficient vývoja sa vypočíta vydelením upravenej špecifickej spotreby paliva v druhej skúške upravenou špecifickou spotrebou paliva v prvej skúške. Koeficient vývoja môže mať hodnotu nižšiu než 1;
E.
Pre dvojpalivové motory sa neuplatňuje bod D uvedený vyššie. Namiesto toho sa koeficient vývoja vypočíta vydelením špecifických emisií CO2 v druhej skúške špecifickými emisiami CO2 v prvej skúške. Tieto dve hodnoty špecifických emisií CO2 sa určia v súlade s ustanoveniami uvedenými v bode 6.1 tohto doplnku pomocou dvoch hodnôt SFCWHSC,corr určených v súlade s bodom C uvedeným vyššie. Koeficient vývoja môže mať hodnotu nižšiu než 1. |
|
5.4. |
Ak sa použijú ustanovenia uvedené v bode 5.3 písm. b) tohto doplnku, nasledujúce motory vybraté na skúšanie zhody s vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, sa nepodrobujú zábehu, ale ich špecifická spotreba paliva počas WHSC alebo špecifické emisie CO2 počas WHSC v prípade dvojpalivových motorov určené pre novovyrobený motor s maximálnym časom zábehu 15 hodín v súlade s bodom 5.1 tohto doplnku sa vynásobia koeficientom vývoja. |
|
5.5. |
V prípade opísanom v bode 5.4 tohto doplnku sa ako hodnoty špecifickej spotreby paliva počas WHSC alebo špecifických emisií CO2 počas WHSC v prípade dvojpalivových motorov berú tieto hodnoty:
a)
v prípade motora použitého na určenie koeficientu vývoja v súlade s bodom 5.3 písm. b) tohto doplnku je to hodnota z druhej skúšky;
b)
pre ostatné motory sa hodnoty určené pre novovyrobený motor s maximálnym časom zábehu 15 hodín v súlade s bodom 5.1 tohto doplnku vynásobia koeficientom vývoja určeným v súlade s bodom 5.3 písm. b) bodom D tohto doplnku alebo v prípade dvojpalivových motorov v súlade s bodom 5.3 písm. b) bodom E tohto doplnku. |
|
5.6. |
Namiesto zábehu v súlade s bodmi 5.2 až 5.5 tohto doplnku je na žiadosť výrobcu možné použiť všeobecný koeficient vývoja 0,99. V takom prípade sa špecifická spotreba paliva počas WHSC alebo špecifické emisie CO2 počas WHSC v prípade dvojpalivových motorov určené pre novovyrobený motor s maximálnym časom zábehu 15 hodín v súlade s bodom 5.1 tohto doplnku vynásobia všeobecným koeficientom vývoja 0,99. |
|
5.7. |
Ak sa koeficient vývoja podľa bodu 5.3 písm. b) tohto doplnku určí s využitím základného motora v rade motorov podľa bodu 5.2.3. a 5.2.4. prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ , môže sa použiť pre všetky motory v ktoromkoľvek rade motorov podľa CO2 patriacom do toho istého radu motorov podľa bodu 5.2.3 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ |
6. Cieľová hodnota na posúdenie zhody s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva
Ako cieľová hodnota na posúdenie zhody s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva sa použije upravená špecifická spotreba paliva počas WHSC, SFCWHSC,corr, v g/kWh určená v súlade s bodom 5.3.3 a zdokumentovaná v informačnom dokumente, ktorý je súčasťou osvedčenia, ako sa uvádza v doplnku 2 k tejto prílohe, pre konkrétny skúšaný motor.
6.1. Osobitné požiadavky na dvojpalivové motory
V prípade dvojpalivových motorov sa cieľová hodnota na posúdenie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, vypočíta z dvoch samostatných hodnôt upravenej špecifickej spotreby paliva počas WHSC, SFCWHSC,corr, v g/kWh pre každé palivo určených v súlade s bodom 5.3.3. Každá z dvoch samostatných hodnôt pre každé palivo sa vynásobí príslušným faktorom emisií CO2 pre každé palivo v súlade s tabuľkou 1 tohto doplnku. Súčet dvoch výsledných hodnôt špecifických emisií CO2 počas WHSC definuje uplatniteľnú cieľovú hodnotu na posúdenie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva dvojpalivových motorov.
Tabuľka 1
Faktory emisií CO2 typov palív
|
Typ paliva/typ motora |
Typ referenčného paliva |
Faktory emisií CO2 [g CO2/g paliva] |
|
Motorová nafta/CI |
B7 |
3,13 |
|
LPG/PI |
LPG palivo B |
3,02 |
|
Zemný plyn/PI alebo Zemný plyn/CI |
G25 alebo GR |
2,73 |
7. Skutočná hodnota na posúdenie zhody s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva
|
7.1. |
Špecifická spotreba paliva počas WHSC, SFCWHSC, sa určuje v súlade s bodom 5.3.3 tejto prílohy zo skúšobných cyklov vykonaných podľa odseku 4 tohto doplnku. Na žiadosť výrobcu sa určená hodnota špecifickej spotreby paliva upraví uplatnením ustanovení v odsekoch 5.3 až 5.6 tohto doplnku. |
|
7.2. |
Ak sa počas skúšania podľa bodu 1.4 tohto doplnku použilo palivo dostupné na trhu, špecifická spotreba paliva počas WHSC, SFCWHSC, určená podľa bodu 7.1 tohto doplnku sa upraví na upravenú hodnotu SFCWHSC,corr v súlade s bodom 5.3.3.1 tejto prílohy. |
|
7.3. |
Ak sa počas skúšania podľa bodu 1.4 tohto doplnku použilo referenčné palivo, na hodnotu určenú v bode 7.1 tohto doplnku sa uplatňujú osobitné ustanovenia vymedzené v bode 5.3.3.2 tejto prílohy s cieľom vypočítať upravenú hodnotu, SFCWHSC,corr |
|
7.3.a |
Pre dvojpalivové motory sa okrem bodov 7.2 a 7.3 na hodnotu určenú v bode 7.1 tohto doplnku na výpočet upravenej hodnoty SFCWHSC,corr uplatňujú osobitné ustanovenia vymedzené v bode 5.3.3.3 tejto prílohy. |
|
7.4. |
Namerané emisie plynných znečisťujúcich látok počas WHSC vykonaného podľa odseku 4 sa upravia uplatnením primeraných faktorov zhoršenia pre daný motor, ako sú zaznamenané v doplnku k osvedčeniu o typovom schválení EÚ vydanému v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 582/2011. |
|
7.5. |
Skutočná hodnota na posúdenie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, je upravená špecifická spotreba paliva počas WHSC, SFCWHSC,corr, určená v súlade s bodmi 7.2 a 7.3. |
|
7.6 |
Bod 7.5 sa neuplatňuje pre dvojpalivové motory. Skutočná hodnota na posúdenie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, je namiesto toho súčet dvoch výsledných hodnôt špecifických emisií CO2 počas WHSC určených v súlade s ustanoveniami uvedenými v bode 6.1 tohto doplnku, pričom sa použijú dve hodnoty SFCWHSC,corr určených v súlade s bodom 7.4 tohto doplnku. |
8. Limit zhody pre jednu skúšku
V prípade naftových motorov sa ako limitná hodnota pre posudzovanie zhody jedného skúšaného motora použije cieľová hodnota určená v súlade s bodom 6 + 4 %.
V prípade plynových a dvojpalivových motorov sa ako limitná hodnota pre posudzovanie zhody jedného skúšaného motora použije cieľová hodnota určená v súlade s bodom 6 + 5 %.
9. Posudzovanie zhody s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva
|
9.1. |
Výsledky skúšok emisií počas WHSC určené v súlade s bodom 7.4 tohto doplnku musia spĺňať nasledujúce limitné hodnoty pre všetky plynné znečisťujúce látky s výnimkou čpavku. V opačnom prípade sa skúšky považujú na účely posudzovania zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, za neplatné:
a)
platné limitné hodnoty vymedzené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 595/2009;
b)
dvojpalivové motory musia spĺňať platné limity vymedzené v bode 5 prílohy XVIII k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011. |
|
9.2. |
Jedna skúška jedného motora odskúšaného podľa odseku 4 tohto doplnku sa považuje za nevyhovujúcu, ak skutočná hodnota podľa odseku 7 tohto doplnku je väčšia ako limitné hodnoty určené podľa odseku 8 tohto doplnku. |
|
9.3. |
Pre aktuálnu veľkosť vzorky motorov skúšaných v rámci jedného radu motorov podľa CO2 v súlade s odsekom 4 tohto doplnku sa určí štatistický údaj skúšok, ktorý kvantifikuje kumulatívny počet nevyhovujúcich skúšok podľa bodu 9.2 tohto doplnku pri n-tej skúške.
a)
Ak kumulatívny počet nevyhovujúcich skúšok pri n-tej skúške určený podľa odseku 9.3 tohto doplnku je menší alebo rovný hodnote pre kladné rozhodnutie pre veľkosť vzorky podľa tabuľky 4 v doplnku 3 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ , dosiahne sa kladné rozhodnutie.
b)
Ak kumulatívny počet nevyhovujúcich skúšok pri n-tej skúške určený podľa odseku 9.3 tohto doplnku je väčší alebo rovný hodnote pre záporné rozhodnutie pre veľkosť vzorky podľa tabuľky 4 v doplnku 3 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ , dosiahne sa záporné rozhodnutie.
c)
Ak nastane iný prípad, odskúša sa ďalší motor podľa odseku 4 tohto doplnku a postup výpočtu v súlade s bodom 9.3 tohto doplnku sa uplatní na vzorku zväčšenú o ďalšiu jednu jednotku. |
|
9.4. |
Ak sa nedospeje ku kladnému ani zápornému rozhodnutiu, výrobca môže kedykoľvek rozhodnúť o zastavení skúšania. V takom prípade sa zaznamená rozhodnutie o nesplnení požiadaviek. |
Doplnok 5
Určenie spotreby energie komponentov motora
1. Ventilátor
Krútiaci moment motora sa meria pri pohybe motora s ventilátorom a bez neho týmto postupom:
ešte pred začatím skúšky sa nainštalujte ventilátor podľa pokynov k výrobku;
zahrievacia fáza: motor sa zahreje podľa odporúčaní výrobcu a s využitím správneho technického úsudku (napr. uvedením motora do prevádzky na 20 minút v režime 9, ako je vymedzené v tabuľke 1 v bode 7.2.2 prílohy 4 k ►M3 predpis OSN č. 49 ◄ );
stabilizačná fáza: po dokončení kroku zahrievania alebo nepovinného zahrievania v) je motor v prevádzke s minimálnymi požiadavkami operátora (pohyb motora) pri otáčkach motora npref počas 130 ± 2 sekundy s odpojeným ventilátorom (nfan_disengage < 0,75*nengine*rfan). Prvých 60 ± 1 sekunda tohto času sa považuje za stabilizačné obdobie, počas ktorého by sa skutočné otáčky motora mali udržať v rozsahu npref. ± 5 min.–1;
fáza merania: počas nasledujúceho času 60 ± 1 sekunda sa skutočné otáčky motora udržiavajú na úrovni npref ± 2 min– 1 a teplota chladiacej kvapaliny na úrovni ± 5°C, pričom krútiaci moment počas pohybu motora s odpojeným ventilátorom, otáčky ventilátora a otáčky motora sa zaznamenajú ako priemerná hodnota počas tohto obdobia 60 ± 1 sekunda. Zvyšných 10 ± 1 sekunda sa použije na dodatočné spracovanie a uloženie údajov, ak je to potrebné;
nepovinná fáza zahrievania: na žiadosť výrobcu a podľa správneho technického úsudku je možné krok ii) zopakovať (napr. ak teplota klesla o viac ako 5°C);
stabilizačná fáza: po dokončení nepovinného zahrievania je motor v prevádzke s minimálnymi požiadavkami operátora (pohyb motora) pri otáčkach motora npref počas 130 ± 2 sekundy so zapojeným ventilátorom (nfan_engage > 0,9 * nengine * rfan). Prvých 60 ± 1 sekunda tohto času sa považuje za stabilizačné obdobie, počas ktorého by sa skutočné otáčky motora mali udržať v rozsahu npref. ± 5 min–1;
fáza merania: počas nasledujúceho času 60 ± 1 sekunda sa skutočné otáčky motora udržiavajú na úrovni npref ± 2 min– 1 a teplota chladiacej kvapaliny na úrovni ± 5°C, pričom krútiaci moment počas pohybu motora so zapojeným ventilátorom, otáčky ventilátora a otáčky motora sa zaznamenajú ako priemerná hodnota počas tohto obdobia 60 ± 1 sekunda. Zvyšných 10 ± 1 sekunda sa použije na dodatočné spracovanie a uloženie údajov, ak je to potrebné;
kroky iii) až vii) sa zopakujú pri otáčkach motora n95h a nhi namiesto npref, pričom sa zopakuje aj nepovinný krok zahrievania v) pred každým krokom stabilizácie, ak je to potrebné na zachovanie stabilnej teploty chladiacej kvapaliny (± 5 °C) podľa správneho technického úsudku;
ak sa štandardná odchýlka všetkých vypočítaných hodnôt Ci podľa rovnice nižšie pri troch otáčkach npref, n95h a nhi rovná alebo je väčšia ako 3 %, meranie sa vykoná pre všetky otáčky motora definujúce mriežku pre postup mapovania paliva (FCMC) podľa bodu 4.3.5.2.1.
Skutočná konštanta ventilátora sa vypočíta z údajov merania podľa tejto rovnice:
keď:
|
Ci |
konštanta ventilátora pri určitých otáčkach motora |
|
MDfan_disengage |
meraný krútiaci moment motora počas pohybu motora s odpojeným ventilátorom (Nm) |
|
MDfan_engage |
meraný krútiaci moment motora počas pohybu motora so zapojeným ventilátorom (Nm) |
|
nfan_engage |
otáčky ventilátora so zapojeným ventilátorom (min– 1) |
|
nfan_disengage |
otáčky ventilátora s odpojeným ventilátorom (min– 1) |
|
rfan |
pomer otáčok spojky ventilátora na strane motora a otáčok kľukového hriadeľa |
Ak je štandardná odchýlka všetkých vypočítaných hodnôt Ci pri troch otáčkach npref, n95h a nhi menšia ako 3 %, ako konštanta ventilátora sa použije priemerná hodnota Cavg-fan určená počas troch otáčok npref, n95h a nhi.
Ak sa štandardná odchýlka všetkých vypočítaných hodnôt Ci pri troch otáčkach npref, n95h a nhi rovná alebo je väčšia ako 3 %, ako konštanta ventilátora Cind-fan,i.sa použijú individuálne hodnoty určené pre všetky otáčky motora podľa bodu ix). Hodnota konštanty ventilátora pre skutočné otáčky motora Cfan, sa určí lineárnou interpoláciou medzi individuálnymi hodnotami Cind-fan,i konštanty ventilátora.
Krútiaci moment motora pre prevádzku ventilátora sa vypočíta pomocou tejto rovnice:
Mfan = Cfan · nfan 2 · 10– 6
keď:
|
Mfan |
krútiaci moment motora pre prevádzku ventilátora (Nm) |
|
Cfan |
konštanta ventilátora Cavg-fan alebo Cind-fan,i zodpovedajúca hodnote nengine |
Mechanický výkon spotrebovaný ventilátorom sa vypočíta z krútiaceho momentu motora na prevádzku ventilátora a skutočných otáčok motora. Mechanický výkon a krútiaci moment motora sa zohľadnia v súlade s bodom 3.1.2.
2. Elektrické komponenty/vybavenie
Zmeria sa elektrická energia dodávaná externe do elektrických komponentov motora. Táto nameraná hodnota sa upraví na mechanický výkon tak, že sa vydelí všeobecnou hodnotou efektívnosti 0,65. Tento mechanický výkon a zodpovedajúci krútiaci moment motora sa zohľadnia v súlade s bodom 3.1.2.
Doplnok 6
1. Označenia
V prípade certifikácie motora v súlade s touto prílohou sa na motore uvádzajú:
|
1.1. |
názov výrobcu alebo ochranná známka; |
|
1.2. |
značka a identifikačné označenie typu, ako sa uvádzajú v informáciách podľa odsekov 0.1 a 0.2 doplnku 2 k tejto prílohe; |
|
1.3. |
certifikačná značka v tvare obdĺžnika obklopujúceho malé písmeno „e“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo členského štátu, ktorý udelil toto osvedčenie: 1 – pre Nemecko;
2 – pre Francúzsko;
3 – pre Taliansko;
4 – pre Holandsko;
5 – pre Švédsko;
6 – pre Belgicko;
7 – pre Maďarsko;
8 – pre Českú republiku;
9 – pre Španielsko;
11 – pre Spojené kráľovstvo;
12 – pre Rakúsko;
13 – pre Luxembursko;
17 – pre Fínsko;
18 – pre Dánsko;
19 – pre Rumunsko;
20 – pre Poľsko;
21 – pre Portugalsko;
23 – pre Grécko;
24 – pre Írsko;
25 – pre Chorvátsko;
26 – pre Slovinsko;
27 – pre Slovensko;
29 – pre Estónsko;
32 – pre Lotyšsko;
34 – pre Bulharsko;
36 – pre Litvu;
49 – pre Cyprus;
50 – pre Maltu.
|
|
1.4. |
Certifikačná značka musí v blízkosti obdĺžnika zahŕňať aj „základné schvaľovacie číslo“ predpísané pre časť 4 čísla typového schválenia stanoveného v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2020/683, ktorému predchádzajú dve číslice označujúce poradové číslo pridelené poslednej technickej zmene tohto nariadenia a znak „E“ označujúci, že schválenie bolo udelené pre motor. V prípade tohto nariadenia je poradové číslo 02. 1.4.1. Príklad a rozmery certifikačnej značky (samostatné označenie) Uvedená certifikačná značka pripevnená k motoru znamená, že príslušný typ bol v zmysle tohto nariadenia certifikovaný v Poľsku (e20). Prvé dve číslice (02) vyjadrujú poradové číslo pridelené poslednej technickej zmene tohto nariadenia. Nasledujúce písmeno znamená, že pre certifikát bol vydaný pre motor (E). Posledných päť číslic (00005) sú číslice, ktoré schvaľovací úrad pridelil motoru ako základné schvaľovacie číslo. |
|
1.5. |
V prípade, že sa osvedčenie podľa tohto nariadenia vydá súčasne s typovým schválením pre motor ako samostatnú technickú jednotku podľa nariadenia (EÚ) č. 582/2011, požiadavky na označovanie stanovené v bode 1.4 oddelené znakom „/“ môžu nasledovať po požiadavkách na označovanie stanovených v doplnku 8 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011. 1.5.1. Príklad certifikačnej značky (spoločné označenie) Uvedená certifikačná značka pripevnená k motoru znamená, že príslušný typ bol v zmysle nariadenia (EÚ) č. 582/2011 certifikovaný v Poľsku (e20). Za písmenom „D“, ktoré označuje motorovú naftu (Diesel), nasleduje písmeno „E“ označujúce krok emisií a po nich nasleduje päť číslic (00005), ktoré motoru priradil schvaľovací úrad ako základné schvaľovacie číslo podľa nariadenia (EÚ) č. 582/2011. Prvé dve číslice za lomkou označujú poradové číslo pridelené poslednej technickej zmene tohto nariadenia a za nimi nasleduje písmeno „E“ pre motor a následne päť číslic priradených schvaľovacím úradom na účely osvedčenia v súlade s týmto nariadením („základné schvaľovacie číslo“ podľa tohto nariadenia). |
|
1.6. |
Na požiadanie žiadateľa o vydanie osvedčenia a po predchádzajúcej dohode so schvaľovacím úradom možno použiť iné veľkosti písma, než sú uvedené v odsekoch 1.4.1 a 1.5.1. Tieto iné veľkosti písma musia zostať zreteľne čitateľné. |
|
1.7. |
Označenia, nápisy, štítky alebo nálepky musia mať životnosť rovnakú ako motor a musia byť zreteľne čitateľné a nezmazateľné. Výrobca zabezpečí, aby označenia, nápisy, štítky alebo nálepky nebolo možné odstrániť bez zničenia alebo poškodenia. |
2. Číslovanie
|
2.1. |
Certifikačné číslo pre motory pozostáva z týchto znakov:
eX*YYYY/YYYY*ZZZZ/ZZZZ*E*00000*00
|
Doplnok 7
Vstupné parametre na účely simulačného nástroja
Úvod
V tomto doplnku sa opisuje zoznam parametrov, ktoré má poskytovať výrobca komponentu ako vstupné informácie pre simulačný nástroj. Platná schéma XML, ako aj ukážkové údaje sú dostupné na vyhradenej elektronickej distribučnej platforme.
Nástroj na predbežné spracovanie údajov motora automaticky vygeneruje súbor XML.
Vymedzenie pojmov
|
1. |
„Identifikátor parametra“:jednoznačný identifikátor, ktorý sa používa v „simulačnom nástroji“ pre špecifický vstupný parameter alebo množinu vstupných údajov. |
|
2. |
„Typ“: typ údajov parametra:
|
|
3. |
„Jednotka“ …fyzikálna jednotka parametra. |
Množina vstupných parametrov
Tabuľka 1
Vstupné parametre „Engine/General“ (motor/všeobecné)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/ odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P200 |
token |
[-] |
|
|
Model |
P201 |
token |
[-] |
|
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P202 |
token |
[-] |
|
|
Date (Dátum) |
P203 |
dátum/čas |
[-] |
Dátum a čas vytvorenia hodnoty hash komponentu |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P204 |
token |
[-] |
Číslo verzie nástroja na predbežné spracovanie údajov motora |
|
Displacement (Zdvihový objem) |
P061 |
celé číslo |
[cm3] |
|
|
IdlingSpeed (Voľnobežné otáčky) |
P063 |
celé číslo |
[1/min.] |
|
|
RatedSpeed (Menovité otáčky) |
P249 |
celé číslo |
[1/min.] |
|
|
RatedPower (Menovitý výkon) |
P250 |
celé číslo |
[W] |
|
|
MaxEngineTorque (Max. krútiaci moment motora) |
P259 |
celé číslo |
[Nm] |
|
|
WHRTypeMechanicalOutputICE (Typ WHR s mechanickým výstupom do spaľovacieho motora) |
P335 |
booleovský operátor |
[-] |
|
|
WHRTypeMechanicalOutputDrivetrain (Typ WHR s mechanickým výstupom do pohonnej sústavy) |
P336 |
booleovský operátor |
[-] |
|
|
WHRTypeElectricalOutput (Typ WHR s elektrickým výstupom) |
P337 |
booleovský operátor |
[-] |
|
|
WHRElectricalCFUrban (Korekčný faktor mesto pre WHR s el. výstupom) |
P338 |
double, 4 |
[-] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeElectricalOutput“ (Typ WHR s elektrickým výstupom) = true (pravdivý) |
|
WHRElectricalCFRural (Korekčný faktor vidiek pre WHR s el. výstupom) |
P339 |
double, 4 |
[-] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeElectricalOutput“ (Typ WHR s elektrickým výstupom) = true (pravdivý) |
|
WHRElectricalCFMotorway (Korekčný faktor diaľnica pre WHR s el. výstupom) |
P340 |
double, 4 |
[-] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeElectricalOutput“ (Typ WHR s elektrickým výstupom) = true (pravdivý) |
|
WHRElectricalBFColdHot (Vyvažujúci faktor pri studenom štarte WHR s el. výstupom ) |
P341 |
double, 4 |
[-] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeElectricalOutput“ (Typ WHR s elektrickým výstupom) = true (pravdivý) |
|
WHRElectricalCFRegPer (Korekčný faktor periodická regenerácia pre WHR s el. výstupom) |
P342 |
double, 4 |
[-] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeElectricalOutput“ (Typ WHR s elektrickým výstupom) = true (pravdivý) |
|
WHRMechanicalCFUrban (Korekčný faktor mesto pre WHR s mech. výstupom) |
P343 |
double, 4 |
[-] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeMechanicalOutputDrivetrain“ (Typ WHR s mechanickým výstupom do pohonnej sústavy) = true (pravdivý) |
|
WHRMechanicalCFRural (Korekčný faktor vidiek pre WHR s mech. výstupom) |
P344 |
double, 4 |
[-] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeMechanicalOutputDrivetrain“ (Typ WHR s mechanickým výstupom do pohonnej sústavy) = true (pravdivý) |
|
WHRMechanicalCFMotorway (Korekčný faktor diaľnica pre WHR s mech. výstupom) |
P345 |
double, 4 |
[-] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeMechanicalOutputDrivetrain“ (Typ WHR s mechanickým výstupom do pohonnej sústavy) = true (pravdivý) |
|
WHRMechanicalBFColdHot (Vyvažujúci faktor pri studenom štarte pre systém WHR s mech. výstupom) |
P346 |
double, 4 |
[-] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeMechanicalOutputDrivetrain“ (Typ WHR s mechanickým výstupom do pohonnej sústavy) = true (pravdivý) |
|
WHRMechanicalCFRegPer (Korekčný faktor periodická regenerácia pre WHR s mech. výstupom) |
P347 |
double, 4 |
[-] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeMechanicalOutputDrivetrain“ (Typ WHR s mechanickým výstupom do pohonnej sústavy) = true (pravdivý) |
Tabuľka 1a
Vstupné parametre „Engine“ (motor) podľa typu paliva
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
WHTCUrban (WHTC mesto) |
P109 |
double, 4 |
[-] |
|
|
WHTCRural (WHTC vidiek) |
P110 |
double, 4 |
[-] |
|
|
WHTCMotorway (WHTC diaľnica) |
P111 |
double, 4 |
[-] |
|
|
BFColdHot (Vyvažujúci faktor pri studenom štarte) |
P159 |
double, 4 |
[-] |
|
|
CFRegPer (Korekčný faktor periodická regenerácia) |
P192 |
double, 4 |
[-] |
|
|
CFNCV |
P260 |
double, 4 |
[-] |
|
|
FuelType (Typ paliva) |
P193 |
reťazec |
[-] |
Povolené hodnoty: „Diesel CI“ (Motorová nafta CI), „Ethanol CI“ (Etanol CI), „Petrol PI“ (Benzín PI), „Ethanol PI“ (Etanol PI), „LPG PI“, „NG PI“, „NG CI“ |
Tabuľka 2
Vstupné parametre „Engine/FullloadCurve“ (motor/krivka plného zaťaženia) pre každý bod mriežky na krivke plného zaťaženia
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
EngineSpeed (Otáčky motora) |
P068 |
double, 2 |
[1/min.] |
|
|
MaxTorque (Max. krútiaci moment) |
P069 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
DragTorque (Odporový krútiaci moment) |
P070 |
double, 2 |
[Nm] |
|
Tabuľka 3
Vstupné parametre „Engine/FuelMap“ (motor/mapa paliva) pre každý bod mriežky na mape paliva
(Pre každý typ paliva sa vyžaduje jedna mapa)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
EngineSpeed (Otáčky motora) |
P072 |
double, 2 |
[1/min.] |
|
|
Torque (Krútiaci moment) |
P073 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
FuelConsumption (Spotreba paliva) |
P074 |
double, 2 |
[g/h] |
|
|
WHRElectricPower (Elektrický výkon WHR) |
P348 |
celé číslo |
[W] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeElectricalOutput“ (Typ WHR s elektrickým výstupom) = true (pravdivý) |
|
WHRMechanicalPower (Mechanický výkon WHR) |
P349 |
celé číslo |
[W] |
Vyžaduje sa, ak „WHRTypeMechanicalOutputDrivetrain“ (Typ WHR s mechanickým výstupom do pohonnej sústavy) = true (pravdivý) |
Doplnok 8
Dôležité hodnotiace kroky a rovnice nástroja na predbežné spracovanie údajov motora
V tomto doplnku sa opisujú najdôležitejšie hodnotiace kroky a východiskové základné rovnice, ktoré vykonáva nástroj na predbežné spracovanie údajov motora. Počas vyhodnocovania vstupných údajov sa vykonávajú tieto kroky v uvedenom poradí:
1. Čítanie vstupných súborov a automatická kontrola vstupných údajov
|
1.1. |
Kontrola požiadaviek na vstupné údaje podľa vymedzení v bode 6.1 tejto prílohy |
|
1.2. |
Kontrola požiadaviek na zaznamenané údaje FCMC podľa vymedzení v bode 4.3.5.2 a 4.3.5.5 prvom pododseku tejto prílohy |
|
2. |
Výpočet charakteristických otáčok motora z kriviek plného zaťaženia základného motora a skutočného motora na certifikáciu podľa vymedzení v bode 4.3.5.2.1 tejto prílohy |
|
3. |
Spracovanie mapy spotreby paliva (FC)
|
|
4. |
Simulácia spotreby paliva a práce cyklu počas WHTC a príslušných podčastí pre skutočný motor na certifikáciu
|
|
5. |
Výpočet korekčných faktorov WHTC
|
|
6. |
Výpočet vyvažujúceho faktora emisií pri studenom štarte
|
|
7. |
Korekcia hodnôt spotreby paliva (FC) v mape spotreby paliva podľa štandardnej NCV
|
|
8. |
Konverzia hodnôt plného zaťaženia motora a motorického krútiaceho momentu pre skutočný motor na certifikáciu na frekvenciu záznamu otáčok motora 8 min– 1
|
PRÍLOHA VI
OVEROVANIE ÚDAJOV TÝKAJÚCICH SA PREVODOVIEK, MENIČOV KRÚTIACEHO MOMENTU, INÝCH KOMPONENTOV PRENÁŠAJÚCICH KRÚTIACI MOMENT A DODATOČNÝCH KOMPONENTOV HNACEJ JEDNOTKY
1. Úvod
V tejto prílohe sa opisujú ustanovenia o osvedčovaní v súvislosti so stratami krútiaceho momentu prevodoviek, meničov krútiaceho momentu, iných komponentov prenášajúcich krútiaci moment a dodatočných komponentov hnacej jednotky ťažkých úžitkových vozidiel. Okrem toho sa v nej určujú postupy výpočtu pre štandardné straty krútiaceho momentu.
Menič krútiaceho momentu, iné komponenty prenášajúce krútiaci moment a dodatočné komponenty hnacej jednotky sa skúšajú v spojení s prevodovkou alebo ako samostatné jednotky. Ak sa skúšky uvedených komponentov vykonávajú samostatne, uplatňujú sa ustanovenia bodov 4, 5 a 6. Straty krútiaceho momentu vyplývajúce z hnacieho mechanizmu medzi prevodovkou a týmito komponentmi sa môžu zanedbať.
2. Vymedzenie pojmov
Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„Rozdeľovacia prevodovka“ je zariadenie, ktoré rozdeľuje výkon motora vozidla a prenáša ho na prednú a zadnú hnaciu nápravu. Inštaluje sa za prevodovkou a pripája sa k nej predný aj zadný hnací hriadeľ. Pozostáva buď zo zostavy ozubených kolies alebo systému s reťazovým pohonom, v ktorom sa výkon rozdeľuje z prevodovky na nápravy. Rozdeľovacia prevodovka zvyčajne umožňuje prepínať medzi štandardným režimom pohonu (pohon predných alebo zadných kolies), trakčným režimom pre vysoké rýchlosti (pohon predných a zadných kolies), trakčným režimom pre nízke rýchlosti a neutrálom.
„Prevodový pomer“ je prevodový pomer otáčok vstupného hriadeľa (na strane hnacieho stroja) k otáčkam výstupného hriadeľa (na strane hnaných kolies) pri jazde vpred bez preklzu (i = nin/nout ).
„Rozsah prevodových pomerov“ je pomer najväčšieho a najmenšieho prevodového pomeru prevodovky pri jazde vpred: φtot = imax/imin
„Zložená prevodovka“ je prevodovka s veľkým počtom prevodových stupňov pre jazdu vpred a/alebo veľkým rozsahom prevodových pomerov, ktorá je zložená z čiastkových prevodoviek navzájom usporiadaných tak, aby sa využívala väčšina prvkov na prenos výkonu vo viacerých prevodových stupňoch pre jazdu vpred.
„Hlavná sekcia“ je čiastková prevodovka, ktorá má najvyšší počet prevodových stupňov pre jazdu vpred v rámci zloženej prevodovky.
„Redukčná sekcia“ je čiastková prevodovka, ktorá je zvyčajne v sériovom spojení s hlavnou sekciou v zloženej prevodovke. Redukčná sekcia má zvyčajne dva prevodové stupne pre jazdu vpred, medzi ktorými možno preraďovať. Nižšie prevodové stupne pre jazdu vpred sa v rámci úplnej prevodovky zabezpečujú pomocou prevodového stupňa pre nízke rýchlosti. Vyššie prevodové stupne sa zabezpečujú pomocou prevodového stupňa pre vysoké rýchlosti.
„Rozdeľovač“ je konštrukcia, v ktorej sa prevodové stupne hlavnej sekcie rozdeľujú (zvyčajne) na dva varianty, pre nízke a vysoké rýchlosti, pričom prevodové pomery týchto variantov sú blízke v porovnaní s rozsahom prevodových pomerov prevodovky. Rozdeľovač môže byť v podobe samostatnej čiastkovej prevodovky, prídavného zariadenia integrovaného do hlavnej sekcie alebo kombinácie týchto možností.
„Ozubená spojka“ je spojka, v ktorej sa krútiaci moment prenáša najmä pomocou normálnych síl pôsobiacich medzi do seba zapadajúcimi zubami. Ozubená spojka môže byť spojená alebo rozpojená. Ovláda sa len v podmienkach bez zaťaženia (napr. pri zmene prevodových stupňov v manuálnej prevodovke).
„Uhlový prevod“ je zariadenie, ktoré prenáša rotačný výkon medzi nerovnobežnými hriadeľmi, často sa používa pri priečne umiestnenom motore a pozdĺžnom vstupe na poháňanú nápravu.
„Trecia spojka“ je spojka na prenos hnacieho krútiaceho momentu, v ktorej sa krútiaci moment neprerušene prenáša pomocou trecích síl. Trecia spojka dokáže prenášať krútiaci moment pri preklze, preto ju možno (ale nie nevyhnutne) ovládať pri rozbehu a pri preraďovaní bez poklesu výkonu (výkon sa prenáša aj počas preraďovania).
„Synchronizačné zariadenie“ je druh ozubenej spojky, v ktorej sa používa trecie zariadenie na vyrovnanie otáčok rotujúcich častí, ktoré sa majú spojiť.
„Účinnosť záberu ozubených kolies“ je pomer výstupného výkonu k vstupnému výkonu pri prenose v zábere ozubených kolies pre pohyb vpred pomocou ich relatívneho pohybu.
„Plazivý prevodový stupeň“ je nízky prevodový stupeň (s väčším pomerom zníženia rýchlosti než pri neplazivých prevodových stupňoch), ktorý je určený na menej časté používanie, napr. pri manévrovaní v nízkej rýchlosti alebo občasných rozjazdoch do kopca.
„Vývodový hriadeľ (PTO)“ je zariadenie na prevodovke alebo motore, ku ktorému možno pripojiť prídavné poháňané zariadenie, napr. hydraulické čerpadlo.
„Hnací mechanizmus vývodového hriadeľa“ je zariadenie v prevodovke, ktoré umožňuje inštaláciu vývodového hriadeľa (PTO).
„Uzamykacia spojka“ je trecia spojka v hydrodynamickom meniči krútiaceho momentu; umožňuje prepojiť vstupnú a výstupnú stranu, čím sa zamedzí preklzu. ►M3 V niektorých prípadoch je permanentný preklz v pevných prevodoch úmyselný, napr. na zabránenie vibráciám; ◄
►M3 „Rozbehová spojka“ je spojka, ktorá prispôsobuje otáčky motora a hnacích kolies pri rozbehu vozidla. ◄ Rozbehová spojka sa zvyčajne nachádza medzi motorom a prevodovkou;
„Synchronizovaná manuálna prevodovka (SMT)“ je manuálne ovládaná prevodovka s najmenej dvoma voliteľnými prevodovými pomermi, ktoré sa radia pomocou synchronizačných zariadení. K zmene prevodových pomerov za normálnych okolností dochádza počas dočasného odpojenia prevodovky od motora pomocou spojky (zvyčajne rozbehovej spojky vozidla).
„Automatizovaná manuálna prevodovka alebo automatická prevodovka s mechanickým radením (AMT)“ je prevodovka s automatickým radením s najmenej dvoma voliteľnými prevodovými pomermi, ktoré sa radia pomocou ozubených spojok (so synchronizáciou alebo bez nej). K zmene prevodových pomerov dochádza počas dočasného odpojenia prevodovky od motora. Preraďovanie medzi pomermi sa vykonáva pomocou elektronicky ovládaného systému, ktorý riadi načasovanie preradenia, činnosť spojky medzi motorom a prevodovkou, ako aj otáčky a krútiaci moment motora. V systéme sa automaticky zvolí a zaradí najvhodnejší prevodový stupeň pre jazdu vpred, vodič však môže zmeniť výber prevodového stupňa pomocou manuálneho režimu.
„Dvojspojková prevodovka (DCT)“ je prevodovka s automatickým radením, ktorá je vybavená dvoma trecími spojkami a má viacero voliteľných prevodových pomerov, ktoré sa radia pomocou ozubených spojok. Preraďovanie sa vykonáva pomocou elektronicky ovládaného systému, ktorý riadi načasovanie preradenia, činnosť spojok, ako aj otáčky a krútiaci moment motora. V systéme sa automaticky zvolí najvhodnejší prevodový stupeň, vodič však môže zmeniť výber prevodového stupňa pomocou manuálneho režimu. ►M3 V niektorých prípadoch je permanentný preklz v pevných prevodoch úmyselný, napr. na zabránenie vibráciám; ◄
„Retardér“ je pomocné brzdné zariadenie v hnacej sústave vozidla.
„Usporiadanie S“ je automatická prevodovka s preraďovaním bez poklesu výkonu (APT) so sériovým usporiadaním meniča krútiaceho momentu a pripojených mechanických častí prevodovky.
„Usporiadanie P“ je automatická prevodovka s preraďovaním bez poklesu výkonu (APT) s paralelným usporiadaním meniča krútiaceho momentu a pripojených mechanických častí prevodovky (napr. pri riešeniach s rozdeleným prenosom výkonu).
„Automatická prevodovka s preraďovaním bez poklesu výkonu (APT)“ je prevodovka s automatickým radením, ktorá je vybavená viac než dvomi trecími spojkami a má viacero voliteľných prevodových pomerov, ktoré sa radia najmä pomocou týchto trecích spojok. Preraďovanie sa vykonáva pomocou elektronicky ovládaného systému, ktorý riadi načasovanie preradenia, činnosť spojok, ako aj otáčky a krútiaci moment motora. V systéme sa automaticky zvolí najvhodnejší prevodový stupeň, vodič však môže zmeniť výber prevodového stupňa pomocou manuálneho režimu. Pri preraďovaní za normálnych okolností nedochádza k prerušeniu ťažnej sily (medzi trecími spojkami).
„Systém na kondiciovanie oleja“ je externý systém, v ktorom sa vykonáva kondiciovanie oleja prevodovky pri skúšaní. V systéme sa vykonáva cirkulácia oleja do a z prevodovky. Olej sa tak filtruje a/alebo sa upravuje jeho teplota.
„Inteligentný systém mazania“ je systém, ktorý ovplyvňuje straty v prevodovke nezávislé od zaťaženia (označované aj ako straty vírením alebo v dôsledku odporu) v závislosti od vstupného krútiaceho momentu a/alebo prenosu výkonu prostredníctvom prevodovky. Príkladmi takýchto systémov sú čerpadlá na riadenie hydraulického tlaku bŕzd a spojok v automatickej prevodovke s preraďovaním bez poklesu výkonu (APT), variabilné riadenie hladiny oleja v prevodovke, variabilné riadenie prietoku/tlaku oleja na mazanie a chladenie v prevodovke. Súčasťou inteligentného mazania môže byť aj riadenie teploty oleja v prevodovke, tu sa však neberú do úvahy inteligentné systémy mazania, ktoré sú určené len na riadenie teploty, keďže pri postupe skúšania prevodovky sa používajú pevné skúšobné teploty.
„Pomocné elektrické zariadenie prevodovky“ je pomocné elektrické zariadenie, ktoré zabezpečuje funkciu prevodovky počas prevádzky v ustálenom stave. Typickým príkladom je elektrické čerpadlo na chladenie/mazanie (nie však elektrické ovládače na zmenu prevodových stupňov a elektronické riadiace systémy vrátane elektromagnetických ventilov, keďže sú to spotrebiče s nízkym odberom energie, obzvlášť pri prevádzke v ustálenom stave).
„Viskózna trieda oleja“ je viskózna trieda podľa normy SAE J306.
„Továrenská olejová náplň“ je viskózna trieda olejovej náplne použitej pri výrobe v závode, ktorá má zostať v prevodovke, meniči krútiaceho momentu, iných komponentoch prenášajúcich krútiaci moment alebo dodatočnom komponente hnacej jednotky počas prvého servisného intervalu.
„Schéma prevodovky“ je usporiadanie hriadeľov, ozubených kolies a spojok v prevodovke.
„Prenos výkonu“ je cesta prenosu výkonu zo vstupu na výstup prevodovky prostredníctvom hriadeľov, ozubených kolies a spojok.
„Diferenciál“ je zariadenie, ktoré rozdeľuje krútiaci moment na dve vetvy, napr. pre ľavé a pravé koleso, pričom umožňuje, aby sa tieto vetvy otáčali nerovnomernými rýchlosťami. Funkciu rozdeľovania krútiaceho momentu je možné nastaviť alebo deaktivovať pomocou brzdy diferenciálu alebo uzáveru diferenciálu (v relevantných prípadoch).
„Usporiadanie N“ je automatická prevodovka s preraďovaním bez poklesu výkonu (APT) s meničom krútiaceho momentu.
3. Postup vykonávania skúšok prevodoviek
Pri vykonávaní skúšok na určenie strát v prevodovke sa pre každý jednotlivý typ prevodovky meraním stanovuje mapa strát krútiaceho momentu. Prevodovky možno zoskupiť do radov s podobnými alebo rovnakými údajmi týkajúcimi sa CO2, a to na základe ustanovení doplnku 6 k tejto prílohe.
Na stanovenie strát krútiaceho momentu v prevodovke žiadateľ o osvedčenie uplatňuje jednu z uvedených metód pre každý jednotlivý prevodový stupeň pre jazdu vpred (s výnimkou plazivých prevodových stupňov).
Možnosť 1: Meranie strát nezávislých od krútiaceho momentu, výpočet strát závislých od krútiaceho momentu.
Možnosť 2: Meranie strát nezávislých od krútiaceho momentu, meranie straty krútiaceho momentu pri maximálnom krútiacom momente a interpolácia strát závislých od krútiaceho momentu na základe lineárneho modelu.
Možnosť 3: Meranie celkovej straty krútiaceho momentu.
|
3.1 |
Možnosť 1: Meranie strát nezávislých od krútiaceho momentu, výpočet strát závislých od krútiaceho momentu. Strata krútiaceho momentu Tl ,in na vstupnom hriadeli prevodovky sa vypočíta ako T l,in (n in ,T in ,gear) = T l,in,min_loss + f T × T in + f loss_corr × T in + T l,in,min_el + f el_corr × T in + f loss tcc × T in Korekčný faktor pre hydraulické straty krútiaceho momentu závislé od krútiaceho momentu sa vypočíta ako
Korekčný faktor pre elektrické straty krútiaceho momentu závislé od krútiaceho momentu sa vypočíta ako
Strata krútiaceho momentu na vstupnom hriadeli prevodovky spôsobená spotrebou energie pomocného elektrického zariadenia prevodovky sa vypočíta ako
Korekčný faktor pre straty uzamykacej spojky s preklzávajúcim meničom krútiaceho momentu, ako sa vymedzuje v bode 2(16), alebo spojky s preklzom na vstupnej strane, ako sa vymedzuje v bode 2(20), sa vypočíta pomocou tohto vzorca:
kde:
|
|
3.2. |
Možnosť 2: Meranie strát nezávislých od krútiaceho momentu, meranie straty krútiaceho momentu pri maximálnom krútiacom momente a interpolácia strát závislých od krútiaceho momentu na základe lineárneho modelu. Možnosť 2 opisuje určenie straty krútiaceho momentu na základe kombinácie meraní a lineárnej interpolácie. Merania sa uskutočnia pre straty v prevodovke nezávislé od krútiaceho momentu a pre jeden bod zaťaženia pri stratách závislých od krútiaceho momentu (maximálny vstupný krútiaci moment). Na základe strát krútiaceho momentu bez zaťaženia a pri maximálnom vstupnom krútiacom momente sa straty krútiaceho momentu pre medziľahlé vstupné krútiace momenty vypočítajú pomocou koeficientu straty krútiaceho momentu fTlimo . Strata krútiaceho momentu Tl,in na vstupnom hriadeli prevodovky sa vypočíta ako T l,in (n in ,T in ,gear) = T l,in,min_loss + f Tlino × T in + T l,in,min_el + f el_corr × T in + f loss tcc × T in Koeficient straty krútiaceho momentu na základe lineárneho modelu fTlimo sa vypočíta ako
kde:
Korekčný faktor pre elektrické straty krútiaceho momentu závislé od krútiaceho momentu fel_corr ; strata krútiaceho momentu na vstupnom hriadeli prevodovky spôsobená spotrebou energie pomocného elektrického zariadenia prevodovky Tl,in,el a korekčný faktor pre straty uzamykacej spojky s preklzávajúcim meničom krútiaceho momentu floss_tcc, ako sa vymedzuje v bode 2(16), alebo spojky s preklzom na vstupnej strane spojky, ako sa vymedzuje v bode 2(20), sa vypočítajú tak, ako je uvedené v bode 3.1.
|
|
3.3. |
Možnosť 3: Meranie celkovej straty krútiaceho momentu. V možnosti 3 sa opisuje určenie straty krútiaceho momentu prostredníctvom úplného merania strát závislých od krútiaceho momentu vrátane strát prevodovky nezávislých od krútiaceho momentu. 3.3.1. Všeobecné požiadavky Ako sa uvádza pre možnosť 1 v bode 3.1.2.1. 3.3.1.1 Diferenciálne merania: Ako sa uvádza pre možnosť 1 v bode 3.1.2.2. 3.3.2. Zábeh Ako sa uvádza pre možnosť 1 v bode 3.1.2.3. 3.3.2.1 Predkondiciovanie Ako sa uvádza pre možnosť 1 v bode 3.1.2.4 s touto výnimkou: Predkondiciovanie sa vykonáva na priamom prevodovom stupni bez pôsobenia krútiaceho momentu na výstupný hriadeľ alebo s cieľovým krútiacim momentom na výstupnom hriadeli nastaveným na nulovú hodnotu. Ak prevodovka nie je vybavená priamym prevodovým stupňom, použije sa prevodový stupeň s pomerom najbližším k hodnote 1:1.
alebo
Uplatňujú sa požiadavky uvedené v bode 3.1.2.4 s touto výnimkou:
Predkondiciovanie sa vykoná na priamom prevodovom stupni bez pôsobenia krútiaceho momentu na výstupný hriadeľ alebo s krútiacim momentom na výstupnom hriadeli v rozsahu +/–50 Nm. Ak prevodovka nie je vybavená priamym prevodovým stupňom, použije sa prevodový stupeň s pomerom najbližším k hodnote 1:1.
alebo, ak skúšobné zariadenie obsahuje (hlavnú treciu) spojku na vstupnom hriadeli:
Uplatňujú sa požiadavky uvedené v bode 3.1.2.4 s touto výnimkou:
Predkondiciovanie sa vykoná na priamom prevodovom stupni bez pôsobenia krútiaceho momentu na výstupný hriadeľ alebo bez pôsobenia krútiaceho momentu na vstupný hriadeľ. Ak prevodovka nie je vybavená priamym prevodovým stupňom, použije sa prevodový stupeň s pomerom najbližším k hodnote 1:1.
Prevodovka by v takom prípade bola poháňaná z výstupnej strany. Tieto návrhy možno aj kombinovať.
3.3.3. Skúšobné podmienky 3.3.3.1. Teplota okolia Ako sa uvádza pre možnosť 1 v bode 3.1.2.5.1. 3.3.3.2. Teplota oleja Ako sa uvádza pre možnosť 1 v bode 3.1.2.5.2. 3.3.3.3. Kvalita oleja/viskozita oleja Ako sa uvádza pre možnosť 1 v bodoch 3.1.2.5.3 a 3.1.2.5.4. 3.3.3.4. Hladina a kondiciovanie oleja Uplatňujú sa požiadavky uvedené v bode 3.1.2.5.5 s touto odlišnosťou: Skúšobný bod pre externý systém na kondiciovanie oleja sa určuje takto:
1.
najvyšší nepriamy prevodový stupeň;
2.
vstupné otáčky = najmenej 60 %, ale nie viac ako 80 %maximálnych vstupných otáčok;
3.
vstupný krútiaci moment = maximálny vstupný krútiaci moment pre najvyšší nepriamy prevodový stupeň. 3.3.4. Inštalácia Skúšobné zariadenie poháňajú elektromotory (vstup a výstup). Na vstupných a výstupných stranách prevodovky sa nainštalujú snímače krútiaceho momentu. Uplatňujú sa ďalšie požiadavky uvedené v bode 3.1.3. 3.3.5. Meracie zariadenie Na účely merania strát nezávislých od krútiaceho momentu sa uplatňujú požiadavky na meracie zariadenie uvedené pre možnosť 1 v bode 3.1.4. Na účely merania strát závislých od krútiaceho momentu sa uplatňujú tieto požiadavky: Neistota merania snímača krútiaceho momentu musí byť nižšia ako 5 % nameranej straty krútiaceho momentu alebo 1 Nm (podľa toho, ktorá hodnota je vyššia). Je povolené použitie snímačov krútiaceho momentu s vyššou neistotou merania, ak zložku neistoty merania, ktorá prekračuje 5 % alebo 1 Nm, možno vypočítať a menšia z týchto zložiek sa pripočíta k nameranej strate krútiaceho momentu. Neistota merania krútiaceho momentu sa vypočíta a zahrnie podľa opisu v bode 3.3.9. Uplatňujú sa ďalšie požiadavky na meracie zariadenie uvedené pre možnosť 1 v bode 3.1.4 3.3.6. Skúšobný postup 3.3.6.1. Kompenzácia nulového signálu krútiaceho momentu: Ako sa uvádza v bode 3.1.6.1. 3.3.6.2. Rozsah otáčok Strata krútiaceho momentu sa meria pri týchto bodoch otáčok (otáčky vstupného hriadeľa): 600, 900, 1 200 , 1 600 , 2 000 , 2 500 , 3 000 , 4 000 ot/min a 10-násobkoch týchto hodnôt až po maximálne otáčky pre príslušný prevodový stupeň podľa špecifikácií prevodovky alebo po posledný bod otáčok pred určenými maximálnymi otáčkami. Je povolené merať doplnkové prechodné body otáčok. Čas zmeny otáčok (čas zmeny medzi dvoma bodmi otáčok) nesmie prekročiť 20 sekúnd. 3.3.6.3. Rozsah krútiaceho momentu Pre každý bod otáčok sa strata krútiaceho momentu meria pri týchto vstupných krútiacich momentoch: 0 (voľne sa otáčajúci výstupný hriadeľ), 200, 400, 600, 900, 1 200 , 1 600 , 2 000 , 2 500 , 3 000 , 3 500 , 4 000 , […] Nm až po maximálny vstupný krútiaci moment pre príslušný prevodový stupeň v súlade so špecifikáciami prevodovky alebo posledný bod krútiaceho momentu pred určeným maximálnym krútiacim momentom a/alebo posledný bod krútiaceho momentu pred výstupným krútiacim momentom 10 kNm. Je povolené merať doplnkové prechodné body krútiaceho momentu. Ak je rozsah krútiaceho momentu príliš malý, sú potrebné ďalšie body krútiaceho momentu tak, aby sa zmeralo aspoň 5 rovnako vzdialených bodov krútiaceho momentu. Prechodné body krútiaceho momentu sa môžu nastaviť na najbližší násobok 50 Nm. Ak výstupný krútiaci moment prekročí 10 kNm (pri teoretickej prevodovke bez strát) alebo ak vstupný výkon prekročí stanovený maximálny vstupný výkon, uplatňuje sa bod 3.4.4. Čas zmeny krútiaceho momentu (čas zmeny medzi dvoma bodmi krútiaceho momentu) nesmie prekročiť 15 sekúnd (180 sekúnd v prípade možnosti 2). S cieľom pokryť celý rozsah krútiaceho momentu prevodovky v už vymedzenej mape sa môžu na vstupnej/výstupnej strane použiť odlišné snímače krútiaceho momentu s obmedzenými meracími rozsahmi. Merania sa preto môžu rozdeliť na sekcie, pri ktorých sa používa rovnaká súprava snímačov krútiaceho momentu. Celková mapa strát krútiaceho momentu je zložená z týchto meracích sekcií. 3.3.6.4. Sekvencia merania
3.3.7. Meracie signály a zaznamenávanie údajov Počas merania sa zaznamenávajú aspoň tieto signály:
1.
vstupný a výstupný krútiaci moment [Nm];
2.
vstupné a výstupné otáčky [ot/min];
3.
teplota okolia [°C];
4.
teplota oleja [°C]; ak je prevodovka vybavená systémom radenia a/alebo spojky, ktorý je ovládaný hydraulickým tlakom alebo mechanicky poháňaným inteligentným systémom mazania, navyše sa zaznamenáva:
5.
tlak oleja [kPa]; Ak je prevodovka vybavená pomocným elektrickým zariadením prevodovky, navyše sa zaznamenáva:
6.
napätie pomocného elektrického zariadenia prevodovky [V];
7.
prúd pomocného elektrického zariadenia prevodovky [A]; Pri diferenciálnych meraniach s cieľom kompenzovať vplyvy spôsobené zostavou skúšobného zariadenia sa navyše zaznamenáva:
8.
teplota ložísk skúšobného zariadenia [°C]. Vzorkovacia a záznamová frekvencia musí byť 100 Hz alebo vyššia. Na elimináciu chýb merania sa použije nízkopriepustný filter. 3.3.8. Overenie správnosti meraní
3.3.9. Neistota merania Zložka vypočítanej celkovej neistoty merania UT,loss , ktorá prekračuje 5 % hodnoty Tloss alebo 1 Nm (ΔUT,loss ) podľa toho, ktorá hodnota ΔUT,loss je nižšia, sa pripočíta k hodnote Tloss pre uvádzanú stratu krútiaceho momentu Tloss,rep . Ak je hodnota UT,loss nižšia ako 5 % hodnoty Tloss alebo 1 Nm, potom Tloss,rep = Tloss . Tloss,rep = Tloss + MAX (0, ΔUT,loss) ΔUT,loss = MIN ((UT,loss – 5 % * Tloss), (UT,loss – 1 Nm)) Pre každú množinu meraní sa celková neistota merania UT,loss straty krútiaceho momentu vypočíta na základe týchto parametrov:
1.
vplyv teploty;
2.
parazitické záťaže;
3.
chyba kalibrácie (vrátane tolerancie citlivosti, linearity, hysterézy a opakovateľnosti). Celková neistota merania straty krútiaceho momentu (UT,loss ) vychádza z neistôt merania snímačov pri 95 % úrovni spoľahlivosti. Výpočet sa vykonáva ako druhá odmocnina súčtu druhých mocnín („Gaussov zákon šírenia chýb“).
wpara
= senspara
* ipara
kde:
Skúšobná zostava prevodovky s integrovaným diferenciálom pre prevádzku s pohonom predných kolies pozostáva z dynamometra na vstupnej strane prevodovky a aspoň jedného dynamometra na výstupných stranách prevodovky. Na vstupných a výstupných stranách nápravy musia byť namontované zariadenia na meranie krútiaceho momentu. Pri skúšobných zostavách iba s jedným dynamometrom na výstupnej strane musí byť voľne sa otáčajúci koniec prevodovky s integrovaným diferenciálom otočne zablokovaný k druhému koncu na výstupnej strane (napr. aktivovaným uzáverom diferenciálu alebo pomocou akéhokoľvek iného mechanického uzáveru diferenciálu zavedeného len na účely merania). Odstupňovanie súčiniteľa ipara pre maximálny vplyv parazitného zaťaženia pre konkrétne snímače krútiaceho momentu sa rovná opísaným zostavám (A/B/C). Obrázok 5 Príklad skúšobnej zostavy A pre prevodovku s integrovaným diferenciálom (napr. na prevádzku pohonu predných kolies)
Obrázok 6 Príklad skúšobnej zostavy B pre prevodovku s integrovaným diferenciálom (napr. na prevádzku pohonu predných kolies)
V prípade dynamometra na každom výstupnom hriadeli sa celková neistota straty krútiaceho momentu (UT,loss ) vypočíta takto:
Výrobca môže upraviť skúšobné zostavy A a B na základe primeraného technického úsudku a po dohode so schvaľovacím úradom, napr. z praktických dôvodov skúšobnej zostavy. V prípade takejto odchýlky sa v protokole o skúške jasne uvedie dôvod a alternatívne usporiadanie. Je povolené vykonať skúšku bez samostatnej ložiskovej jednotky na skúšobnom zariadení na vstupnej/výstupnej strane prevodovky, ak je hriadeľ prevodovky, na ktorom sa meria krútiaci moment, uložený vo dvoch ložiskách v prevodovej skrini, ktoré sú schopné absorbovať radiálne a axiálne sily spôsobené ozubenými kolesami (pozri obrázok 2C v bode 3.1.8). |
|
3.4. |
Doplnenie vstupných súborov pre simulačný nástroj ►M3 Pre každý prevodový stupeň sa určí mapa strát krútiaceho momentu, ktorá zahŕňa určené body vstupných otáčok a vstupného krútiaceho momentu, a to na základe jednej zo stanovených skúšobných možností alebo štandardných hodnôt strát krútiaceho momentu. ◄ Na účely vstupného súboru pre simulačný nástroj sa táto základná mapa strát krútiaceho momentu doplní podľa opisu uvedeného ďalej:
|
4. Skúšobný postup pre menič krútiaceho momentu (TC)
Charakteristiky meniča krútiaceho momentu, ktoré sa majú určiť ako vstup simulačného nástroja, zahŕňajú hodnoty T pum1000 (referenčný krútiaci moment pri vstupných otáčkach 1 000 ot./min) a μ (pomer zmeny krútiaceho momentu v meniči krútiaceho momentu). Obe hodnoty závisia od pomeru otáčok v [= výstupné otáčky (turbína)/vstupné otáčky (čerpadlo) v meniči krútiaceho momentu] meniča krútiaceho momentu.
Bez ohľadu na možnosť zvolenú na posúdenie strát krútiaceho momentu v prevodovke žiadateľ o osvedčenie použije na určenie charakteristík meniča krútiaceho momentu túto metódu.
S cieľom zohľadniť dve možné usporiadania meniča krútiaceho momentu a súčastí mechanickej prevodovky sa uplatňuje toto rozlíšenie medzi usporiadaním S a P:
|
Usporiadanie S |
: |
menič krútiaceho momentu a súčasti mechanickej prevodovky v sériovom usporiadaní |
|
Usporiadanie P |
: |
menič krútiaceho momentu a súčasti mechanickej prevodovky v paralelnom usporiadaní (riešenie s rozdeleným prenosom výkonu) |
V prípade usporiadania S sa charakteristiky meniča krútiaceho momentu môžu vyhodnotiť buď oddelene od mechanickej prevodovky, alebo v kombinácii s mechanickou prevodovkou. V prípade usporiadania P sa charakteristiky meniča krútiaceho momentu môžu vyhodnotiť len v kombinácii s mechanickou prevodovkou. V tomto prípade a pri hydromechanických prevodoch, pri ktorých sa uskutočňuje meranie, sa však celá zostava, zložená z meniča krútiaceho momentu a mechanickej prevodovky, považuje za menič krútiaceho momentu s podobnými krivkami charakteristík ako v prípade samotného meniča krútiaceho momentu. V prípade meraní spoločne s mechanickou prevodovkou sa môže pomer otáčok v a všetky zodpovedajúce hodnoty pre šírky kroku, ako aj hraničné hodnoty nastaviť tak, že sa zohľadní prevodový pomer mechanickej prevodovky.
Na určenie charakteristík meniča krútiaceho momentu možno použiť dve možnosti merania:
možnosť A: meranie pri konštantných vstupných otáčkach;
možnosť B: meranie pri konštantnom vstupnom krútiacom momente v súlade s normou SAE J643.
V prípade usporiadania S a P si výrobca môže zvoliť možnosť A alebo B.
Na účely vstupu pre simulačný nástroj sa pomer zmeny krútiaceho momentu μ a referenčný krútiaci moment Tpum meniča krútiaceho momentu meria v rozsahu v ≤ 0,95 (= režim pohonu vozidla).
V prípade použitia štandardných hodnôt musia údaje o charakteristikách meniča krútiaceho momentu, ktoré budú k dispozícii pre simulačný nástroj, zahŕňať rozsah v ≤ 0,95 (alebo upravený pomer otáčok). Simulačný nástroj automaticky pridá generické hodnoty pre podmienky prekročenia.
Tabuľka 1
Štandardné hodnoty pre v ≥ 1,00
|
v |
μ |
Tpum 1000 |
|
1,000 |
1,0000 |
0,00 |
|
1,100 |
0,9999 |
– 40,34 |
|
1,222 |
0,9998 |
– 80,34 |
|
1,375 |
0,9997 |
– 136,11 |
|
1,571 |
0,9996 |
– 216,52 |
|
1,833 |
0,9995 |
– 335,19 |
|
2,200 |
0,9994 |
– 528,77 |
|
2,500 |
0,9993 |
– 721,00 |
|
3,000 |
0,9992 |
– 1 122,00 |
|
3,500 |
0,9991 |
– 1 648,00 |
|
4,000 |
0,9990 |
– 2 326,00 |
|
4,500 |
0,9989 |
– 3 182,00 |
|
5,000 |
0,9988 |
– 4 242,00 |
4.1. možnosť A: Namerané charakteristicky meniča krútiaceho momentu pri konštantných otáčkach
4.1.1. Všeobecné požiadavky
Menič krútiaceho momentu použitý na merania musí byť v súlade s výkresovou špecifikáciou pre sériovo vyrábané meniče krútiaceho momentu.
Povolené sú úpravy meniča krútiaceho momentu, aby sa splnili skúšobné požiadavky uvedené v tejto prílohe, napríklad začlenenie meracích snímačov.
Na požiadanie schvaľovacieho úradu žiadateľ o osvedčenie uvedie a potvrdí súlad s požiadavkami stanovenými v tejto prílohe.
4.1.2. Teplota oleja
Teplota oleja na vstupe do meniča krútiaceho momentu musí spĺňať tieto požiadavky:
Teplota oleja sa meria na mieste vypúšťacej zátky alebo v olejovej vani.
Ak sa charakteristiky meniča krútiaceho momentu merajú oddelene od prevodovky, teplota oleja sa meria pred vstupom do bubna/zariadenia na vykonanie skúšky meniča.
4.1.3. Prietok a tlak oleja
Vstupný prietok oleja meniča krútiaceho momentu a výstupný tlak oleja meniča krútiaceho momentu musí byť v rozsahu stanovených hraničných prevádzkových hodnôt pre menič krútiaceho momentu v závislosti od príslušného typu prevodovky a maximálnych vstupných skúšobných otáčok.
4.1.4. Kvalita oleja/viskozita oleja
Ako sa uvádza pre skúšky prevodovky v bodoch 3.1.2.5.3 a 3.1.2.5.4.
4.1.5. Inštalácia
Menič krútiaceho momentu sa nainštaluje na skúšobné zariadenie vybavené nainštalovaným snímačom krútiaceho momentu, snímačom otáčok a elektromotorom na vstupnom a výstupnom hriadeli TC.
4.1.6. Meracie zariadenie
Kalibračné laboratórne zariadenia musia spĺňať požiadavky normy ►M3 IATF ◄ 16949, noriem radu ISO 9000 alebo norme ISO/IEC 17025. Všetky referenčné laboratórne meracie zariadenia, ktoré slúžia na kalibráciu a/alebo overovanie, musia vychádzať z vnútroštátnych (medzinárodných) noriem.
4.1.6.1. Krútiaci moment
Neistota merania snímača krútiaceho momentu musí byť nižšia ako 1 % nameranej hodnoty krútiaceho momentu.
Je povolené použitie snímačov krútiaceho momentu s vyššou neistotou merania, ak zložku neistoty merania, ktorá prekračuje 1 % nameraného krútiaceho momentu, možno vypočítať a pripočítať k nameranej strate krútiaceho momentu podľa bodu 4.1.7.
4.1.6.2. Otáčky
Neistota merania pri snímačoch otáčok nesmie prekročiť ± 1 ot/min.
4.1.6.3. Teplota
Neistota merania pri snímačoch teploty v rámci merania teploty okolia nesmie prekročiť ± 1,5 K.
Neistota merania pri snímačoch teploty v rámci merania teploty oleja nesmie prekročiť ± 1,5 K.
4.1.7. Skúšobný postup
4.1.7.1. Kompenzácia nulového signálu krútiaceho momentu
Ako sa uvádza v bode 3.1.6.1.
4.1.7.2. Sekvencia merania
|
4.1.7.2.1. |
Vstupné otáčky npum meniča krútiaceho momentu musia byť nastavené na konštantné otáčky v rozsahu: 1 000 ot/min ≤ npum ≤ 2 000 ot/min |
|
4.1.7.2.2. |
Pomer otáčok v sa upraví zvýšením výstupných otáčok ntur z 0 ot/min na nastavenú hodnotu npum . |
|
4.1.7.2.3. |
Šírka kroku musí byť 0,1 pre rozsah pomeru otáčok 0 až 0,6 a 0,05 pre rozsah pomeru otáčok 0,6 až 0,95. |
|
4.1.7.2.4. |
Výrobca môže obmedziť hornú hranicu pomeru otáčok na hodnotu nižšiu ako 0,95. V takom prípade musí meranie zahŕňať najmenej sedem rovnomerne rozmiestnených bodov medzi hodnotou v = 0 a hodnotou v < 0,95. |
|
4.1.7.2.5. |
►M3 Pre každý bod sa vyžadujú najmenej 3 sekundy ako čas stabilizácie v rámci hraničných hodnôt teploty určených v bode 4.1.2. ◄ V prípade potreby môže výrobca čas stabilizácie predĺžiť najviac na 60 sekúnd. Počas stabilizácie sa zaznamená teplota oleja. |
|
4.1.7.2.6. |
V každom bode sa zaznamenajú signály uvedené v bode 4.1.8 pre skúšobný bod v trvaní najmenej 3 sekundy, ale nie viac ako 15 sekúnd. |
|
4.1.7.2.7. |
Sekvencia meraní (body 4.1.7.2.1 až 4.1.7.2.6) sa celkovo uskutoční dvakrát. |
4.1.8. Meracie signály a zaznamenávanie údajov
Počas merania sa zaznamenávajú aspoň tieto signály:
vstupný krútiaci moment (čerpadlo) Tc,pum [Nm]
výstupný krútiaci moment (turbína) Tc,tur [Nm]
vstupné otáčky (čerpadlo) npum [ot/min]
výstupné otáčky (turbína) ntur [ot/min]
teplota oleja na vstupe do meniča krútiaceho momentu KTCin [°C]
Vzorkovacia a záznamová frekvencia musí byť 100 Hz alebo vyššia.
Na elimináciu chýb merania sa použije nízkopriepustný filter.
4.1.9. Overenie správnosti meraní
|
4.1.9.1. |
Pre každé z dvoch meraní sa vypočítajú hodnoty aritmetického priemeru krútiaceho momentu a otáčok za meranie v trvaní 3 až 15 sekúnd. |
|
4.1.9.2. |
Namerané hodnoty krútiaceho momentu a otáčok z oboch množín meraní sa spriemerujú (hodnoty aritmetického priemeru). |
|
4.1.9.3. |
Odchýlka medzi spriemerovaným krútiacim momentom dvoch množín meraní musí byť nižšia ako ± 5 % priemeru alebo ako ± 1 Nm (podľa toho, ktorá hodnota je vyššia). Určí sa aritmetický priemer dvoch spriemerovaných hodnôt krútiaceho momentu. Ak je odchýlka vyššia, použije sa táto hodnota pre body 4.1.10 a 4.1.11 alebo sa pre daný menič krútiaceho momentu skúška zopakuje.
—
pre výpočet ΔUT,pum/tur: najmenšia spriemerovaná hodnota krútiaceho momentu Tc,pum/tur
—
pre výpočet pomeru zmeny krútiaceho momentu μ: najväčšia spriemerovaná hodnota krútiaceho momentu pre Tc,pum
—
pre výpočet pomeru zmeny krútiaceho momentu μ: najmenšia spriemerovaná hodnota krútiaceho momentu pre Tc,tur
—
pre výpočet referenčného krútiaceho momentu Tpum1000: najmenšia spriemerovaná hodnota krútiaceho momentu pre Tc,pum
|
|
4.1.9.4. |
Nameraná a spriemerovaná odchýlka otáčok na vstupnom hriadeli musí byť nižšia ako ± 5 ot/min nastavenej hodnoty otáčok a odchýlka krútiaceho momentu na vstupnom hriadeli musí byť nižšia ako ± 5 Nm nastavenej hodnoty krútiaceho momentu v každom meranom prevádzkovom bode v rámci celého radu pomeru otáčok. |
4.1.10. Neistota merania
Zložka vypočítanej neistoty merania UT,pum/tur , ktorá prekračuje 1 % nameraného krútiaceho momentu Tc,pum/tur , sa použije na korekciu charakteristickej hodnoty meniča krútiaceho momentu určenej nižšie.
ΔUT,pum/tur = MAX (0, (UT,pum/tur – 0,01 * Tc,pum/tur))
Neistota merania krútiaceho momentu UT,pum/tur sa vypočíta na základe tohto parametra:
chyba kalibrácie (vrátane tolerancie citlivosti, linearity, hysterézy a opakovateľnosti).
Neistota merania krútiaceho momentu UT,pum/tur vychádza z neistôt merania snímačov pri 95 % úrovni spoľahlivosti.
kde:
|
Tc,pum/tur |
= |
aktuálna/nameraná hodnota krútiaceho momentu na vstupnom/výstupnom snímači krútiaceho momentu (bez korekcie) [Nm] |
|
Tpum |
= |
vstupný krútiaci moment (čerpadlo) (po korekcii neistoty merania) [Nm] |
|
UT,pum/tur |
= |
neistota merania vstupného/výstupného krútiaceho momentu pri 95 % úrovni spoľahlivosti samostatne pre vstupný a výstupný snímač krútiaceho momentu [Nm] |
|
Tn |
= |
nominálna hodnota krútiaceho momentu na snímači krútiaceho momentu [Nm] |
|
ucal |
= |
neistota merania spôsobená kalibráciou snímača krútiaceho momentu [Nm] |
|
Wcal |
= |
relatívna neistota kalibrácie (v súvislosti s nominálnym krútiacim momentom) [%] |
|
kcal |
= |
koeficient zmeny kalibrácie (ak ho uvádza výrobca snímača, v opačnom prípade = 1) |
4.1.11. Výpočet charakteristík meniča krútiaceho momentu
Pri každom meracom bode sa na údaje merania uplatňujú tieto výpočty:
kde:
|
μ |
= |
pomer zmeny krútiaceho momentu meniča krútiaceho momentu [–] |
|
v |
= |
pomer otáčok meniča krútiaceho momentu [–] |
|
Tc,pum |
= |
vstupný krútiaci moment (čerpadlo) (po korekcii) [Nm] |
|
npum |
= |
vstupné otáčky (čerpadlo) [ot/min] |
|
ntur |
= |
výstupné otáčky (turbína) [ot/min] |
|
Tpum1000 |
= |
referenčný krútiaci moment pri 1 000 ot/min [Nm] |
4.2. Možnosť B: Meranie pri konštantnom vstupnom krútiacom momente (v súlade s normou SAE J643)
4.2.1. Všeobecné požiadavky
Ako sa uvádza v bode 4.1.1.
4.2.2. Teplota oleja
Ako sa uvádza v bode 4.1.2.
4.2.3. Prietok a tlak oleja
Ako sa uvádza v bode 4.1.3.
4.2.4. Kvalita oleja
Ako sa uvádza v bode 4.1.4.
4.2.5. Inštalácia
Ako sa uvádza v bode 4.1.5.
4.2.6. Meracie zariadenie
Ako sa uvádza v bode 4.1.6.
4.2.7. Skúšobný postup
4.2.7.1. Kompenzácia nulového signálu krútiaceho momentu
Ako sa uvádza v bode 3.1.6.1.
4.1.7.2. Sekvencia merania
|
4.2.7.2.1. |
Vstupný krútiaci moment Tpum sa nastaví na kladnú úroveň npum = 1 000 ot/min, pričom výstupný hriadeľ meniča krútiaceho momentu sa neotáča (výstupné otáčky ntur = 0 ot/min). |
|
4.2.7.2.2. |
Pomer otáčok v sa upraví zvýšením výstupných otáčok ntur z 0 ot/min po hodnotu ntur , aby bol pokrytý použiteľný rozsah v pomocou najmenej siedmich rovnomerne rozmiestnených bodov. |
|
4.2.7.2.3. |
Šírka kroku musí byť 0,1 pre rozsah pomeru otáčok 0 až 0,6 a 0,05 pre rozsah pomeru otáčok 0,6 až 0,95. |
|
4.2.7.2.4. |
Výrobca môže obmedziť hornú hranicu pomeru otáčok na hodnotu nižšiu ako 0,95. |
|
4.2.7.2.5. |
►M3 Pre každý bod sa vyžaduje najmenej 5 sekúnd ako čas stabilizácie v rámci hraničných hodnôt teploty určených v bode 4.2.2. ◄ V prípade potreby môže výrobca čas stabilizácie predĺžiť najviac na 60 sekúnd. Počas stabilizácie sa zaznamená teplota oleja. |
|
4.2.7.2.6. |
V každom bode sa zaznamenajú hodnoty uvedené v bode 4.2.8 pre skúšobný bod v trvaní najmenej 5 sekúnd, ale nie viac ako 15 sekúnd. |
|
4.2.7.2.7. |
Sekvencia meraní (body 4.2.7.2.1 až 4.2.7.2.6) sa celkovo uskutoční dvakrát. |
4.2.8. Meracie signály a zaznamenávanie údajov
Ako sa uvádza v bode 4.1.8.
4.2.9. Overenie správnosti meraní
Ako sa uvádza v bode 4.1.9.
4.2.10. Neistota merania
Ako sa uvádza v bode 4.1.9.
4.2.11. Výpočet charakteristík meniča krútiaceho momentu
Ako sa uvádza v bode 4.1.11.
5. ►M3 Skúšobný postup pre iné komponenty prenášajúce krútiaci moment ◄
Do rozsahu pôsobnosti tohto oddielu patria retardéry (spomaľovače) v motoroch, prevodovkách a hnacích jednotkách, ako aj komponenty, ktoré sa v rámci simulačného nástroja považujú za retardér. Medzi tieto komponenty patria zariadenia na rozbeh vozidla, napríklad samostatná mokrá spojka na vstupe prevodovky alebo hydrodynamická spojka.
5.1. Metódy na určenie strát spôsobených odporom retardéra
Strata voľnobežného krútiaceho momentu spôsobená odporom retardéra je funkciou otáčok rotora retardéra. Keďže retardér môže byť integrovaný v rôznych častiach hnacej jednotky vozidla, otáčky rotora retardéra závisia od hnacej súčasti (= referenčná hodnota otáčok) a pomeru zmeny otáčok medzi hnacou súčasťou a rotorom retardéra, ako sa uvádza v tabuľke 2.
Tabuľka 2
Otáčky rotora retardéra
|
Konfigurácia |
Referenčná hodnota otáčok |
Výpočet otáčok rotora retardéra |
|
A. Retardér v motore |
otáčky motora |
nretarder = nengine * istep-up |
|
B. Retardér na vstupe prevodovky |
Otáčky vstupného hriadeľa prevodovky |
nretarder = ntransm.input * istep-up = ntransm.output * itransm * istep-up |
|
C. Odľahčovacia brzda na výstupe prevodovky alebo odľahčovacia brzda na vstupe nápravovej prevodovky |
Otáčky výstupného hriadeľa prevodovky alebo otáčky vstupného hriadeľa nápravovej prevodovky |
nretarder = ntransm.output × istep-up |
kde:
|
istep-up |
= |
pomer zmeny otáčok = otáčky rotora retardéra/otáčky hnacej súčasti |
|
itransm |
= |
prevodový pomer = vstupné otáčky prevodovky/výstupné otáčky prevodovky |
Konfigurácie retardéra, ktoré sú integrované v motore a nemožno ich oddeliť od motora, sa skúšajú v kombinácii s motorom. Tento oddiel sa nevzťahuje na takéto integrované retardéry, ktoré nemožno oddeliť od motora.
Retardéry, ktoré možno odpojiť od hnacej jednotky alebo motora prostredníctvom akéhokoľvek typu spojky, sa považujú sa retardéry s nulovými otáčkami rotora v odpojenom stave, a teda bez strát výkonu.
Straty spôsobené odporom retardéra sa merajú pomocou jednej z týchto dvoch metód:
meranie na retardéri ako na samostatnej jednotke;
Meranie v kombinácii s prevodovkou
5.1.1. Všeobecné požiadavky
V prípade strát meraných na retardéri ako na samostatnej jednotke majú na výsledky vplyv straty krútiaceho momentu v ložiskách skúšobnej zostavy. Je povolené merať tieto straty v ložiskách a odpočítať ich od nameraných strát spôsobených odporom retardéra.
Výrobca zaručí, že retardér použitý na merania je v súlade s výkresovou špecifikáciou pre sériovo vyrábané retardéry.
Povolené sú úpravy retardéra s cieľom splniť skúšobné požiadavky uvedené v tejto prílohe, napríklad začlenenie meracích snímačov alebo prispôsobenie externého systému na kondiciovanie oleja.
Na základe radu opísaného v doplnku 6 k tejto prílohe možno namerané straty spôsobené odporom retardéra pri prevodovkách s retardérom použiť pri rovnakej (ekvivalentnej) prevodovke bez retardéra.
Je povolené použitie rovnakej jednotky prevodovky na meranie strát krútiaceho momentu pri variantoch s retardérom aj bez neho.
Na požiadanie schvaľovacieho úradu žiadateľ o osvedčenie uvedie a potvrdí súlad s požiadavkami stanovenými v tejto prílohe.
5.1.2. Zábeh
Na požiadanie žiadateľa sa na retardéri môže vykonať postup zábehu. Pri postupe zábehu sa uplatňujú tieto ustanovenia.
|
5.1.2.1 |
k výrobca uplatňuje postup zábehu na retardéri, čas zábehu retardéra nesmie prekročiť 100 hodín pri nulovom krútiacom momente pôsobiacom na retardér. Voliteľne možno zahrnúť najviac 6 hodín, počas ktorých na retardér pôsobí krútiaci moment. |
5.1.3. Skúšobné podmienky
5.1.3.1. Teplota okolia
Teplota okolia počas skúšky musí byť v rozmedzí 25 °C ± 10 K.
Teplota okolia sa meria vo vzdialenosti 1 m bočne od retardéra.
5.1.3.2. Tlak okolia
V prípade magnetických retardérov je minimálny tlak okolia 899 hPa podľa normy ISO 2533 o medzinárodnej štandardnej atmosfére (ISA).
5.1.3.3. Teplota oleja alebo vody
V prípade hydrodynamických retardérov:
S výnimkou kvapaliny nie je dovolené externé zahrievanie.
V prípade skúšok samostatnej jednotky teplota kvapaliny retardéra (oleja alebo vody) nesmie prekročiť 87 °C.
V prípade skúšky v kombinácii s prevodovkou sa uplatňujú hraničné hodnoty teploty oleja pre skúšky prevodovky.
5.1.3.4. Kvalita oleja alebo vody
Pri skúške sa použije nová odporúčaná prvá olejová náplň určená pre európsky trh.
V prípade vodných retardérov musí byť kvalita vody v súlade so špecifikáciami určenými výrobcom retardéra. Tlak vody sa nastaví na pevnú hodnotu blízku podmienkam vo vozidle (relatívny tlak 1 ± 0,2 vo vstupnej hadici retardéra).
5.1.3.5. Viskozita oleja
Ak sa pre prvú náplň odporúčajú viaceré oleje, považujú sa za rovnocenné, ak sa ich kinematická viskozita pri rovnakej teplote navzájom nelíši o viac ako 50 % (v rámci určeného pásma tolerancie pre KV100).
5.1.3.6. Hladina oleja alebo vody
Hladina oleja/vody musí vyhovovať nominálnym špecifikáciám pre retardér.
5.1.4. Inštalácia
Elektromotor, snímač krútiaceho momentu a snímač otáčok sa nainštalujú na vstupnú stranu retardéra alebo prevodovky.
Inštalácia retardéra (a prevodovky) sa vykoná pri uhle sklonu ako pri inštalácii vo vozidle podľa výkresu typového schválenia ± 1° alebo pri uhle 0° ± 1°.
5.1.5. Meracie zariadenie
Ako sa uvádza pre skúšky prevodovky v bode 3.1.4.
5.1.6. Skúšobný postup
5.1.6.1. Kompenzácia nulového signálu krútiaceho momentu:
Ako sa uvádza pre skúšky prevodovky v bode 3.1.6.1.
5.1.6.2. Sekvencia merania
Sekvencia merania strát krútiaceho momentu pri skúškach retardéra sa vykonáva podľa ustanovení pre skúšky prevodovky uvedených v bodoch 3.1.6.3.2 až 3.1.6.3.5.
5.1.6.2.1. Meranie na retardéri ako na samostatnej jednotke
Keď sa retardér skúša ako samostatná jednotka, merania strát krútiaceho momentu sa vykonávajú pomocou týchto bodov otáčok:
200, 400, 600, 900, 1 200 , 1 600 , 2 000 , 2 500 , 3 000 , 3 500 , 4 000 , 4 500 , 5 000 , pričom sa pokračuje až po maximálne otáčky rotora retardéra.
5.1.6.2.2. Meranie v kombinácii s prevodovkou
|
5.1.6.2.2.1. |
Ak sa retardér skúša v kombinácii s prevodovkou, zvolený prevodový stupeň umožňuje činnosť retardéra s maximálnymi otáčkami rotora. |
5.1.6.2.2. Strata krútiaceho momentu sa meria pri prevádzkových otáčkach, ktoré sa uvádzajú pri súvisiacich skúškach prevodovky.
|
5.1.6.2.2.3. |
Na žiadosť výrobcu možno pridať meracie body pre vstupné otáčky prevodovky nižšie ako 600 ot/min. |
|
5.1.6.2.2.4. |
Výrobca môže oddeliť straty retardéra od celkových strát prevodovky vykonaním skúšky v poradí opísanom ďalej:
1.
strata krútiaceho momentu nezávislá od zaťaženia sa v prípade úplnej prevodovky vrátane retardéra meria podľa bodu 3.1 pre skúšky prevodovky v jednom z vyšších prevodových stupňov: = Tl,in,withret
2.
retardér a súvisiace súčasti sa nahradia súčasťami požadovanými pre ekvivalentný variant prevodovky bez retardéra. Meranie podľa bodu 1 sa zopakuje = Tl,in,withoutret
3.
strata krútiaceho momentu nezávislá od zaťaženia sa pre systém retardéra určuje výpočtom rozdielov medzi dvoma množinami skúšobných údajov = Tl,in,retsys = Tl,in,withret – Tl,in,withoutret |
5.1.7. Meracie signály a zaznamenávanie údajov
Ako sa uvádza pre skúšky prevodovky v bode 3.1.5.
5.1.8. Overenie správnosti meraní
Všetky zaznamenané údaje sa skontrolujú a spracujú podľa pokynov pre skúšky prevodovky v bode 3.1.7.
5.2. Doplnenie vstupných súborov pre simulačný nástroj
|
5.2.1 |
Straty krútiaceho momentu retardéra pre otáčky nižšie ako najnižšie namerané otáčky sa stanovia ako rovné nameranej strate krútiaceho momentu pri týchto najnižších nameraných otáčkach. |
|
5.2.2 |
Ak sa straty retardéra oddelili od celkových strát na základe výpočtu rozdielu medzi množinami údajov pri skúške s retardérom a bez neho (pozri bod 5.1.6.2.2.4), skutočné otáčky rotora retardéra závisia od umiestnenia retardéra a/alebo od zvoleného prevodového pomeru a pomeru zmeny otáčok retardéra, preto sa môžu líšiť od nameraných otáčok vstupného hriadeľa prevodovky. Skutočné otáčky rotora retardéra vo vzťahu k nameraným údajom o stratách spôsobených odporom sa vypočítajú podľa tabuľky 2 v bode 5.1. |
|
5.2.3 |
Údaje mapy strát krútiaceho momentu sa naformátujú a uložia v súlade s doplnkom 12 k tejto prílohe. |
6. Skúšobný postup pre dodatočné komponenty pohonnej sústavy (ADC)/komponent pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok (napr. uhlový prevod)
6.1. Metódy určovania strát komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok
Straty komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok sa určujú použitím jedného z týchto usporiadaní:
6.1.1. Prípad A: Meranie na osobitnom komponente pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok
Pri meraní strát krútiaceho momentu na komponente pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok sa uplatňujú tri možnosti stanovené na určenie strát prevodovky:
|
Možnosť 1 |
: |
Namerané straty nezávislé od krútiaceho momentu a vypočítané straty závislé od krútiaceho momentu (možnosť 1 pre skúšky prevodovky) |
|
Možnosť 2 |
: |
Namerané straty nezávislé od krútiaceho momentu a namerané straty závislé od krútiaceho momentu pri plnom zaťažení (možnosť 2 pre skúšky prevodovky) |
|
Možnosť 3 |
: |
Meranie v bodoch plného zaťaženia (možnosť 3 pre skúšky prevodovky) |
Meranie, validácia a výpočet neistoty strát komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok sa vykonáva v súlade s postupom opísaným v súvisiacej možnosti skúšky prevodovky v bode 3, pričom sa líši v týchto požiadavkách:
Merania sa vykonávajú pri 200 ot/min a 400 ot/min (na vstupnom hriadeli komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok) a pre tieto body otáčok: 600, 900, 1 200 , 1 600 , 2 000 , 2 500 , 3 000 , 4 000 ot/min a 10-násobkoch týchto hodnôt až po maximálne otáčky v súlade so špecifikáciami komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok alebo po posledný bod otáčok pred určenými maximálnymi otáčkami. Je povolené merať doplnkové prechodné body otáčok.
6.1.1.1. Uplatniteľný rozsah otáčok:
6.1.2. Prípad B: Individuálne meranie komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok pripojeného k prevodovke
Ak sa komponent pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok skúša v kombinácii s prevodovkou, postupuje sa podľa jednej zo stanovených možností pre skúšky prevodovky:
|
Možnosť 1 |
: |
Namerané straty nezávislé od krútiaceho momentu a vypočítané straty závislé od krútiaceho momentu (možnosť 1 pre skúšky prevodovky) |
|
Možnosť 2 |
: |
Namerané straty nezávislé od krútiaceho momentu a namerané straty závislé od krútiaceho momentu pri plnom zaťažení (možnosť 2 pre skúšky prevodovky) |
|
Možnosť 3 |
: |
Meranie v bodoch plného zaťaženia (možnosť 3 pre skúšky prevodovky) |
6.1.2.1. Výrobca môže oddeliť straty komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok od celkových strát prevodovky vykonaním skúšky v poradí opísanom ďalej:
Strata krútiaceho momentu sa v prípade úplnej prevodovky vrátane komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok meria podľa príslušnej možnosti pre skúšky prevodovky.
= Tl,in,withad
Komponent pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok a súvisiace súčasti sa nahradia súčasťami požadovanými pre ekvivalentný variant prevodovky bez komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok. Meranie podľa bodu 1 sa zopakuje.
= Tl,in,withoutad
Strata krútiaceho momentu sa pre systém komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok určuje výpočtom rozdielov medzi dvoma množinami skúšobných údajov.
= Tl,in,adsys = max(0, Tl,in,withad – Tl,in,withoutad)
6.2. Doplnenie vstupných súborov pre simulačný nástroj
6.2.1. Straty krútiaceho momentu pre otáčky nižšie ako určené minimálne otáčky a dodatočne pri bode vstupných otáčok 0 ot/min sa stanovia ako straty rovnajúce sa strate krútiaceho momentu pri daných minimálnych otáčkach.
6.2.2. V prípadoch, keď najvyššie skúšobné vstupné otáčky komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok predstavovali posledný bod otáčok pod určenými maximálnymi povolenými otáčkami komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok, použije sa extrapolácia straty krútiaceho momentu až po maximálne otáčky s lineárnou regresiou na základe posledných dvoch nameraných bodov otáčok.
6.2.3. Na výpočet údajov strát krútiaceho momentu pre vstupný hriadeľ prevodovky, ku ktorej sa má skombinovať komponent pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok, sa použije interpolácia a extrapolácia.
7. Zhoda s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva
|
7.1. |
Každá prevodovka, menič krútiaceho momentu, iné komponenty prenášajúce krútiaci moment a dodatočné komponenty hnacej jednotky sa vyrobia tak, aby bola zabezpečená ich zhoda so schváleným typom, pokiaľ ide o opis uvedený v osvedčení a jeho prílohách. ►M3 Postup na zabezpečenie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, musí byť v súlade s opatreniami na zabezpečenie zhody výroby stanovenými v článku 31 nariadenia (EÚ) 2018/858. ◄ |
|
7.2 |
Menič krútiaceho momentu, iné komponenty prenášajúce krútiaci moment a dodatočné komponenty hnacej jednotky sú vylúčené z ustanovení o skúškach zhody výroby v oddiele 8 tejto prílohy. |
|
7.3 |
Zhoda s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, sa overuje na základe opisu v osvedčeniach uvedených v doplnku 1 k tejto prílohe. |
|
7.4 |
Zhoda s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, sa posudzuje v súlade so špecifickými podmienkami uvedenými v tomto bode. |
|
7.5 |
Výrobca každoročne uskutoční skúšku aspoň takého počtu prevodoviek, ako sa uvádza v tabuľke 3, a to na základe celkového počtu prevodoviek vyrobených daným výrobcom za rok. Na účely stanovenia počtu vyrobených kusov sa do úvahy berú len prevodovky, na ktoré sa vzťahujú požiadavky tohto nariadenia. |
|
7.6 |
Každá prevodovka, ktorú výrobca podrobuje skúškam, je zástupcom konkrétneho radu. Bez ohľadu na ustanovenia bodu 7.10 sa vykoná skúška len jednej prevodovky z príslušného radu. |
|
7.7 |
V prípade celkového ročne vyrobeného počtu prevodoviek od 1 001 do 10 000 sa rad, ktorý sa podrobí skúškam, určí na základe dohody medzi výrobcom a schvaľovacím úradom. |
|
7.8 |
Ak celkový ročne vyrobený počet prevodoviek presahuje 10 000 , vykoná sa vždy skúška radu s najvyšším počtom vyrobených prevodoviek. Výrobca schvaľovaciemu úradu odôvodní (napr. predložením údajov o objeme predaja) počet vykonaných skúšok a výber príslušných radov. Zostávajúce rady, ktoré sa majú podrobiť skúškam, sa určia na základe dohody medzi výrobcom a schvaľovacím úradom.
Tabuľka 3 Veľkosť vzorky pri skúškach zhody
|
|
7.9. |
Na účely skúšok zhody s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, schvaľovací úrad spoločne s výrobcom určí typ (typy) prevodoviek, na ktorom sa má vykonať skúška. Schvaľovací úrad zabezpečí, aby výroba vybratého typu (typov) prevodovky zodpovedala rovnakým normám ako pri sériovej výrobe. |
|
7.10 |
Ak je výsledok skúšky vykonanej v súlade s bodom 8 vyšší než výsledok uvedený v bode 8.1.3, vykoná sa skúška troch ďalších prevodoviek rovnakého radu. Ak najmenej jedna z nich nevyhovie, uplatnia sa ustanovenia článku 23. |
8. Skúšky zhody výroby
Na účely skúšok zhody s vlastnosťami certifikovanými, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, sa na základe predchádzajúcej dohody medzi schvaľovacím úradom a žiadateľom o osvedčenie uplatní táto metóda:
8.1 Skúšky zhody prevodoviek
|
8.1.1 |
Účinnosť prevodovky sa určí na základe zjednodušeného postupu opísaného v tomto bode.
|
|
8.1.3. |
Výrobok vyhovie skúške zhody s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, ak platí táto podmienka: Účinnosť skúšanej prevodovky počas skúšky zhody s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, ηA,CoP nesmie byť nižšia ako X % účinnosť typovo schválenej prevodovky ηA,TA . ηA,TA – ηA,CoP ≤ X X sa nahradí hodnotou 1,5 % pre prevodovky SMT/AMT/DCT a hodnotou 3 % pre prevodovky APT alebo prevodovky s viac než dvomi trecími radiacimi spojkami. Účinnosť schválenej prevodovky ηA,TA sa vypočíta aritmetickým priemerom účinnosti 18 prevádzkových bodov počas certifikácie na základe vzorcov uvedených v bodoch 8.1.2.3 a 8.1.2.4, určených požiadavkami v bode 8.1.2.2.2. |
Doplnok 1
VZOR OSVEDČENIA KOMPONENTU, SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY ALEBO SYSTÉMU
Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)]
OSVEDČENIE O VLASTNOSTIACH SÚVISIACICH S EMISIAMI CO2 A SPOTREBOU PALIVA RADU PREVODOVIEK/MENIČOV KRÚTIACEHO MOMENTU/INÝCH KOMPONENTOV PRENÁŠAJÚCICH KRÚTIACI MOMENT/DODATOČNÝCH KOMPONENTOV HNACEJ JEDNOTKY ( 16 )
|
Odtlačok pečiatky správneho orgánu — udelenia (1) — rozšírenia (1) — zamietnutia (1) — odňatia (1) |
Oznámenie týkajúce sa:
|
osvedčenia so zreteľom na nariadenie (ES) č. 595/2009 vykonávané nariadením (EÚ) 2017/2400.
Nariadenie (ES) č. XXXXX a nariadenie (EÚ) 2017/2400 naposledy zmenené …
Osvedčenie č.:
Číselný znak:
Dôvod rozšírenia:
ODDIEL I
|
0.1 |
Značka (obchodný názov výrobcu): |
|
0.2 |
Typ: |
|
0.3 |
Prostriedky identifikácie typu, pokiaľ sú vyznačené na komponente
|
|
0.4 |
Názov a adresa výrobcu: |
|
0.5 |
V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia ES: |
|
0.6 |
Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov): |
|
0.7 |
Názov a adresa (prípadného) zástupcu výrobcu |
ODDIEL II
1. Doplňujúce informácie (v prípade potreby): pozri doplnok
1.1. Možnosť použitá na určenie strát krútiaceho momentu
|
1.1.1 |
V prípade prevodovky: uveďte pre oba rozsahy výstupného krútiaceho momentu 0 – 10 kNm a > 10 kNm samostatne pre každý prevodový stupeň |
|
2. |
Schvaľovací úrad zodpovedný za vykonanie skúšok: |
|
3. |
Dátum skúšobného protokolu |
|
4. |
Číslo skúšobného protokolu |
|
5. |
Poznámky (v prípade potreby): pozri doplnok |
|
6. |
Miesto |
|
7. |
Dátum |
|
8. |
Podpis |
Prílohy:
Informačný dokument
Skúšobný protokol
Doplnok 2
Informačný dokument o prevodovke
|
Informačný dokument č.: |
Vydanie: Dátum vydania: Dátum zmeny: |
podľa …
Typ/rad prevodovky (v relevantných prípadoch):
…
0. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
|
0.1. |
Názov a adresa výrobcu |
|
0.2. |
Značka (obchodný názov výrobcu): |
|
0.3. |
Typ prevodovky: |
|
0.4. |
Rad prevodoviek: |
|
0.5. |
Typ prevodovky ako samostatná technická jednotka/rad prevodoviek ako samostatná technická jednotka |
|
0.6. |
Obchodný(-é) názov(-vy) (ak je k dispozícii): |
|
0.7. |
Prostriedky identifikácie modelu, ak sú vyznačené na prevodovke: |
|
0.8. |
V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia ES: |
|
0.9. |
Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov): |
|
0.10. |
Meno a adresa zástupcu výrobcu: |
ČASŤ 1
HLAVNÉ CHARAKTERISTIKY (ZÁKLADNEJ) PREVODOVKY A TYPOV PREVODOVIEK V RÁMCI RADU PREVODOVIEK
|
|
Základná prevodovka |
Členovia radu |
|
||
|
|
|||||
|
alebo typ prevodovky |
|
||||
|
|
|||||
|
|
#1 |
#2 |
#3 |
|
|
|
|
|||||
▼M1 —————
1.0 ŠPECIFICKÉ INFORMÁCIE O PREVODOVKE/RADE PREVODOVIEK
|
1.1 |
Prevodový pomer. Schéma prevodovky a prenos výkonu |
|
1.2 |
stredová vzdialenosť predlohových prevodoviek |
|
1.3 |
typ ložísk na príslušných miestach (ak sú nainštalované) |
|
1.4 |
typ radiacich prvkov (ozubené spojky vrátane synchronizačných zariadení alebo trecie spojky) na príslušných miestach (ak sú nainštalované). |
|
1.5 |
šírka jedného zuba pre možnosť 1 alebo najväčšia šírka jedného zuba ± 1 mm pre možnosť 2 alebo 3; |
|
1.6 |
Celkový počet prevodových stupňov pre jazdu vpred |
|
1.7 |
Počet ozubených radiacich spojok |
|
1.8 |
Počet synchronizačných zariadení |
|
1.9 |
počet lamiel trecích spojok (s výnimkou jednej suchej spojky s jednou alebo dvomi lamelami); |
|
1.10 |
vonkajší priemer lamiel trecích spojok (s výnimkou jednej suchej spojky s jednou alebo dvomi lamelami); |
|
1.11 |
Povrchová drsnosť zubov (vrátane výkresov) |
|
1.12 |
Počet dynamických tesnení hriadeľov |
|
1.13 |
Prietok oleja na mazanie a chladenie na jednu otáčku vstupného hriadeľa prevodovky |
|
1.14 |
Viskozita oleja pri 100 °C (± 10 %) |
|
1.15 |
tlak v systéme v prípade hydraulicky ovládaných prevodoviek; |
|
1.16 |
stanovená hladina oleja vzhľadom na stredovú os a v súlade s výkresovou špecifikáciou (na základe priemernej hodnoty medzi hornou a dolnou hranicou tolerancie) v statických alebo prevádzkových podmienkach. Hladina oleja sa považuje za vyrovnanú, ak sa všetky rotujúce časti prevodovky (okrem olejového čerpadla a jeho pohonu) nachádzajú nad stanovenou hladinou oleja |
|
1.17 |
Stanovená hladina oleja (± 1 mm) |
|
1.18 |
►M3 Prevodové pomery [–] a maximálny vstupný krútiaci moment [Nm], maximálny vstupný výkon (kW) a maximálne vstupné otáčky [ot/min] pre najvyššiu verziu na vozidlo patriace do radu vozidiel (kde sa to isté vozidlo patriace do radu vozidiel predáva pod inými obchodnými menami) ◄ 1. prevodový stupeň
2. prevodový stupeň
3. prevodový stupeň
4. prevodový stupeň
5. prevodový stupeň
6. prevodový stupeň
7. prevodový stupeň
8. prevodový stupeň
9. prevodový stupeň
10. prevodový stupeň
11. prevodový stupeň
12. prevodový stupeň
n-tý prevodový stupeň
|
|
1.19 |
Preklz uzamykacej spojky s meničom krútiaceho momentu na pevných prevodových stupňoch (áno/nie) Ak áno, deklarovanie permanentného preklzu v uzamykacej spojke s meničom krútiaceho momentu alebo na vstupnej strane spojky v samostatných mapách pre každý prevodový stupeň v závislosti od nameraných bodoch vstupných otáčok/krútiaceho momentu, pozri príklad údajov pre prevodový stupeň 1 uvedený ďalej:
Preklz meniča krútiaceho momentu [ot/min] prevodový stupeň 1
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
ZOZNAM PRÍLOH
|
č.: |
Opis: |
Dátum vydania: |
|
1 |
Informácie o podmienkach skúšky prevodovky |
… |
|
2 |
… |
|
Príloha 1 k informačnému dokumentu o prevodovke
Informácie o podmienkach skúšky (v relevantných prípadoch)
|
1.1 Meranie s retardérom |
áno / nie |
|
1.2 Meranie s uhlovým prevodom |
áno / nie |
|
1.3 Maximálne skúšobné vstupné otáčky [ot/min] |
|
|
1.4 Maximálny skúšobný vstupný krútiaci moment [Nm] |
|
Doplnok 3
Informačný dokument o hydrodynamickom meniči krútiaceho momentu
|
Informačný dokument č.: |
Vydanie: Dátum vydania: Dátum zmeny: |
podľa …
Typ/rad meniča krútiaceho momentu (v relevantných prípadoch):
…
0. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
|
0.1 |
Názov a adresa výrobcu |
|
0.2 |
Značka (obchodný názov výrobcu) |
|
0.3 |
Typ meniča krútiaceho momentu: |
|
0.4 |
Rad meniča krútiaceho momentu: |
|
0.5 |
Typ meniča krútiaceho momentu ako samostatná technická jednotka/rad meničov krútiaceho momentu ako samostatná technická jednotka |
|
0.6 |
Obchodný(-é) názov(-vy) (ak je k dispozícii): |
|
0.7 |
Prostriedky identifikácie modelu, ak sú vyznačené na meniči krútiaceho momentu: |
|
0.8 |
V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia ES: |
|
0.9 |
Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov): |
|
0.10 |
Meno a adresa zástupcu výrobcu: |
ČASŤ 1
HLAVNÉ CHARAKTERISTIKY (ZÁKLADNÉHO) MENIČA KRÚTIACEHO MOMENTU A TYPOV MENIČOV KRÚTIACEHO MOMENTU V RÁMCI RADU MENIČOV KRÚTIACEHO MOMENTU
|
|
Základný menič krútiaceho momentu alebo |
členovia radu |
|
||
|
|
|||||
|
typ meniča krútiaceho momentu |
#1 |
#2 |
#3 |
|
|
|
|
|||||
|
|
|||||
|
|
|
|
|
|
|
▼M1 —————
1.0 ŠPECIFICKÉ INFORMÁCIE O MENIČI KRÚTIACEHO MOMENTU/RADE MENIČOV KRÚTIACEHO MOMENTU
|
1.1 |
V prípade hydrodynamického meniča krútiaceho momentu bez mechanickej prevodovky (sériové usporiadanie)
|
|
1.2 |
V prípade hydrodynamického meniča krútiaceho momentu s mechanickou prevodovkou (paralelné usporiadanie)
|
ZOZNAM PRÍLOH
|
č.: |
Opis: |
Dátum vydania: |
|
1 |
Informácie o podmienkach skúšky meniča krútiaceho momentu |
… |
|
2 |
… |
|
Príloha 1 k informačnému dokumentu o meniči krútiaceho momentu
Informácie o podmienkach skúšky (v relevantných prípadoch)
1. Metóda merania
|
1.1 |
Menič krútiaceho momentu s mechanickou prevodovkou áno /nie |
|
1.2 |
Menič krútiaceho momentu ako samostatná jednotka áno /nie |
Doplnok 4
Informačný dokument o iných komponentoch prenášajúcich krútiaci moment
|
Informačný dokument č.: |
Vydanie: Dátum vydania: Dátum zmeny: |
podľa …
Typ/rad iného komponentu prenášajúceho krútiaci moment (v relevantných prípadoch):
…
0. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
|
0.1 |
Názov a adresa výrobcu |
|
0.2 |
Značka (obchodný názov výrobcu) |
|
0.3 |
Typ iného komponentu prenášajúceho krútiaci moment: |
|
0.4 |
Rad iného komponentu prenášajúceho krútiaci moment: |
|
0.5 |
Typ iného komponentu prenášajúceho krútiaci moment ako samostatná technická jednotka/rad iného komponentu prenášajúceho krútiaci moment ako samostatná technická jednotka |
|
0.6 |
Obchodný(-é) názov(-vy) (ak je k dispozícii): |
|
0.7 |
Prostriedky identifikácie modelu, ak sú vyznačené na inom komponente prenášajúcom krútiaci moment: |
|
0.8 |
V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia ES: |
|
0.9 |
Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov): |
|
0.10 |
Meno a adresa zástupcu výrobcu: |
ČASŤ 1
HLAVNÉ CHARAKTERISTIKY (ZÁKLADNÉHO) INÉHO KOMPONENTU PRENÁŠAJÚCEHO KRÚTIACI MOMENT A TYPOV INÝCH KOMPONENTOV PRENÁŠAJÚCICH KRÚTIACI MOMENT V RÁMCI RADU OTTC
|
|
Základný INÝ KOMPONENT PRENÁŠAJÚCI KRÚTIACI MOMENT |
Člen radu |
|
||
|
|
|||||
|
|
#1 |
#2 |
#3 |
|
|
|
|
|||||
▼M1 —————
1.0 ŠPECIFICKÉ INFORMÁCIE O INOM KOMPONENTE PRENÁŠAJÚCOM KRÚTIACI MOMENT
|
1.1 |
Pre hydrodynamické komponenty prenášajúce krútiaci moment (iný komponent prenášajúci krútiaci moment)/retardér
|
|
1.2 |
Pre magnetické komponenty prenášajúce krútiaci moment (iný komponent prenášajúci krútiaci moment)/retardér
|
|
1.3 |
Pre komponenty prenášajúce krútiaci moment (iný komponent prenášajúci krútiaci moment) / hydrodynamickú spojku
|
ZOZNAM PRÍLOH
|
č.: |
Opis: |
Dátum vydania: |
|
1 |
Informácie o podmienkach skúšky iného komponentu prenášajúceho krútiaci moment |
… |
|
2 |
… |
|
Príloha 1 k informačnému dokumentu iného komponentu prenášajúceho krútiaci moment
Informácie o podmienkach skúšky (v relevantných prípadoch)
1. Metóda merania
|
2. |
Maximálne skúšobné otáčky hlavného absorbéra krútiaceho momentu iného komponentu prenášajúceho krútiaci moment, napr. rotora retardéra [ot/min] |
Doplnok 5
Informačný dokument o dodatočných komponentoch hnacej jednotky
|
Informačný dokument č.: |
Vydanie: Dátum vydania: Dátum zmeny: |
podľa …
Typ/rad dodatočného komponentu hnacej jednotky (v relevantných prípadoch):
…
0. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
|
0.1 |
Názov a adresa výrobcu |
|
0.2 |
Značka (obchodný názov výrobcu) |
|
0.3 |
Typ dodatočného komponentu hnacej jednotky: |
|
0.4 |
Rad dodatočného komponentu hnacej jednotky: |
|
0.5 |
Typ dodatočného komponentu hnacej jednotky ako samostatná technická jednotka/rad dodatočného komponentu hnacej jednotky ako samostatná technická jednotka |
|
0.6 |
Obchodný(-é) názov(-vy) (ak je k dispozícii): |
|
0.7 |
Prostriedky identifikácie modelu, ak sú vyznačené na dodatočnom komponente hnacej jednotky: |
|
0.8 |
V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia ES: |
|
0.9 |
Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov): |
|
0.10 |
Meno a adresa zástupcu výrobcu: |
ČASŤ 1
HLAVNÉ CHARAKTERISTIKY (ZÁKLADNÝCH) DODATOČNÝCH KOMPONENTOV HNACEJ JEDNOTKY A TYPOV DODATOČNÝCH KOMPONENTOV HNACEJ JEDNOTKY V RÁMCI RADU DODATOČNÝCH KOMPONENTOV HNACEJ JEDNOTKY
|
|
Základný dodatočný komponent hnacej jednotky |
Člen radu |
|
||
|
|
|||||
|
|
#1 |
#2 |
#3 |
|
|
|
|
|||||
▼M1 —————
1.0 ŠPECIFICKÉ INFORMÁCIE O DODATOČNOM KOMPONENTE HNACEJ JEDNOTKY/UHLOVOM PREVODE
|
1.1 |
Prevodový pomer a schéma prevodovky |
|
1.2 |
Uhol medzi vstupným/výstupným hriadeľom |
|
1.3 |
Typ ložísk na príslušných miestach. |
|
1.4 |
Počet zubov na koleso |
|
1.5 |
Šírka jedného zuba |
|
1.6 |
Počet dynamických tesnení hriadeľov |
|
1.7 |
Viskozita oleja (± 10 %) |
|
1.8 |
Povrchová drsnosť zubov |
|
1.9 |
Stanovená hladina oleja vzhľadom na stredovú os a v súlade s výkresovou špecifikáciou (na základe priemernej hodnoty medzi hornou a dolnou hranicou tolerancie) v statických alebo prevádzkových podmienkach. Hladina oleja sa považuje za vyrovnanú, ak sa všetky rotujúce časti prevodovky (okrem olejového čerpadla a jeho pohonu) nachádzajú nad stanovenou hladinou oleja |
|
1.10 |
Hladina oleja v rozsahu (± 1 mm). |
ZOZNAM PRÍLOH
|
č.: |
Opis: |
Dátum vydania: |
|
1 |
Informácie o podmienkach skúšky dodatočného komponentu hnacej jednotky |
… |
|
2 |
… |
|
Príloha 1 k informačnému dokumentu dodatočného komponentu hnacej jednotky
Informácie o podmienkach skúšky (v relevantných prípadoch)
1. Metóda merania
|
s prevodovkou |
áno / nie |
|
s hnacím mechanizmom |
áno / nie |
|
priama |
áno / nie |
|
2. |
Maximálne skúšobné otáčky na vstupe dodatočného komponentu hnacej jednotky [ot/min] |
Doplnok 6
Koncepcia radu
1. Všeobecné informácie
Rad prevodoviek, meničov krútiaceho momentu, iných komponentov prenášajúcich krútiaci moment alebo dodatočných komponentov hnacej jednotky je charakterizovaný konštrukčnými a prevádzkovými parametrami. Tieto sú spoločné pre všetkých členov v rámci radu. Výrobca môže rozhodnúť o tom, ktoré prevodovky, meniče krútiaceho momentu, iné komponenty prenášajúce krútiaci moment alebo dodatočné komponenty hnacej jednotky patria do radu, pokiaľ sú dodržané kritériá zaradenia uvedené v tomto doplnku. Súvisiaci rad schvaľuje schvaľovací úrad. Výrobca poskytne schvaľovaciemu úradu príslušné informácie o členoch radu.
1.1 Osobitné prípady
V niektorých prípadoch môže byť medzi parametrami interakcia. To sa musí zohľadniť, aby bolo zabezpečené, že do toho istého radu sa zaradia len prevodovky, meniče krútiaceho momentu, iné komponenty prenášajúce krútiaci moment alebo dodatočné komponenty hnacej jednotky s podobnými charakteristikami. Výrobca takéto prípady identifikuje a oznámi schvaľovaciemu úradu. To sa potom zohľadní ako kritérium pri tvorbe nového radu prevodoviek, meničov krútiaceho momentu, iných komponentov prenášajúcich krútiaci moment alebo dodatočných komponentov hnacej jednotky.
Také zariadenia alebo prvky, ktoré nie sú uvedené v bode 9 a ktoré majú výrazný vplyv na úroveň výkonnosti, musí výrobca identifikovať na základe osvedčenej technickej praxe a oznámiť ich schvaľovaciemu úradu. To sa potom zohľadní ako kritérium pri tvorbe nového radu prevodoviek, meničov krútiaceho momentu, iných komponentov prenášajúcich krútiaci moment alebo dodatočných komponentov hnacej jednotky.
|
1.2 |
V rámci koncepcie radu sa určujú kritériá a parametre, na základe ktorých môže výrobca zoskupiť prevodovky, meniče krútiaceho momentu, iné komponenty prenášajúce krútiaci moment alebo dodatočné komponenty hnacej jednotky do radov a typov s podobnými alebo rovnakými údajmi týkajúcimi sa CO2. |
|
2. |
Schvaľovací úrad môže dospieť k záveru, že najvyššiu stratu krútiaceho momentu radu prevodoviek, meničov krútiaceho momentu, iných komponentov prenášajúcich krútiaci moment alebo dodatočných komponentov hnacej jednotky možno najlepšie určiť dodatočnou skúškou. V takom prípade výrobca poskytne vhodné informácie, aby bolo možné určiť, ktoré prevodovky, meniče krútiaceho momentu, iné komponenty prenášajúce krútiaci moment alebo dodatočné komponenty hnacej jednotky v rámci príslušného radu majú pravdepodobne najväčšiu úroveň straty krútiaceho momentu. Ak sa položky v rámci radu vyznačujú inými charakteristikami, ktoré môžu ovplyvniť straty krútiaceho momentu, aj tieto charakteristiky sa musia identifikovať a zohľadniť pri výbere základného člena. |
|
3. |
Parametre vymedzujúce rad prevodoviek
|
|
4. |
Výber základnej prevodovky Základná prevodovka sa vyberie na základe týchto kritérií:
a)
najväčšia šírka jedného zuba pre možnosť 1 alebo najväčšia šírka jedného zuba ± 1 mm pre možnosť 2 alebo 3;
b)
najvyšší celkový počet prevodových stupňov;
c)
najvyšší počet ozubených radiacich spojok;
d)
najvyšší počet synchronizačných zariadení;
e)
najvyšší počet lamiel trecích spojok (s výnimkou jednej suchej spojky s jednou alebo dvomi lamelami);
f)
najvyššia hodnota vonkajšieho priemeru lamiel trecích spojok (s výnimkou jednej suchej spojky s jednou alebo dvomi lamelami);
g)
najvyššia hodnota povrchovej drsnosti zubov;
h)
najvyšší počet dynamických tesnení hriadeľov;
i)
najvyšší prietok oleja na mazanie a chladenie na jednu otáčku vstupného hriadeľa;
j)
najvyššia viskozita oleja;
k)
najvyšší tlak v systéme v prípade hydraulicky ovládaných prevodoviek;
l)
najvyššia stanovená hladina oleja vzhľadom na stredovú os a v súlade s výkresovou špecifikáciou (na základe priemernej hodnoty medzi hornou a dolnou hranicou tolerancie) v statických alebo prevádzkových podmienkach. Hladina oleja sa považuje za vyrovnanú, ak sa všetky rotujúce časti prevodovky (okrem olejového čerpadla a jeho pohonu) nachádzajú nad stanovenou hladinou oleja;
m)
najvyššia stanovená hladina oleja (± 1 mm). |
|
5. |
Parametre vymedzujúce rad meničov krútiaceho momentu
|
|
6. |
Výber základného meniča krútiaceho momentu
|
|
7. |
Parametre vymedzujúce rad iných komponentov prenášajúcich krútiaci moment
|
|
8. |
Výber základného komponentu prenášajúceho krútiaci moment
|
|
9. |
Parametre vymedzujúce rad dodatočných komponentov hnacej jednotky
|
|
10. |
Výber základného dodatočného komponentu hnacej jednotky
|
Doplnok 7
Označenia a číslovanie
1. Označenia
V prípade komponentu certifikovaného v súlade s touto prílohou musí byť na komponente uvedené:
|
1.1 |
Názov výrobcu alebo ochranná známka |
|
1.2 |
Značka a identifikačné označenie typu, ako sa uvádza v informáciách, na ktoré sa odkazuje v bodoch 0.2 a 0.3 doplnkov 2 až 5 k tejto prílohe |
|
1.3 |
Táto certifikačná značka (v relevantných prípadoch) pozostáva z obdĺžnika obklopujúceho malé písmeno „e“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo členského štátu, ktorý udelil toto osvedčenie: 1 – Nemecko;
2 – Francúzsko;
3 – Taliansko;
4 – Holandsko;
5 – Švédsko;
6 – Belgicko;
7 – Maďarsko;
8 – Česká republika;
9 – Španielsko;
11 – Spojené kráľovstvo;
12 – Rakúsko;
13 – Luxembursko;
17 – Fínsko;
18 – Dánsko;
19 – Rumunsko;
20 – Poľsko;
21 – Portugalsko;
23 – Grécko;
24 – Írsko;
25 – Chorvátsko;
26 – Slovinsko;
27 – Slovensko;
29 – Estónsko;
32 – Lotyšsko;
34 – Bulharsko;
36 – Litva;
49 – Cyprus;
50 – Malta
|
|
1.4 |
►M3 Certifikačná značka musí v blízkosti obdĺžnika zahŕňať aj „základné schvaľovacie číslo“ predpísané pre časť 4 čísla typového schválenia stanoveného v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2020/683, ktorému predchádzajú dve číslice označujúce poradové číslo pridelené poslednej technickej zmene tohto nariadenia a abecedný znak označujúci súčasť, ktorej sa osvedčenie udelilo. ◄ V prípade tohto nariadenia je poradové číslo ►M3 02 ◄ . V prípade tohto nariadenia je abecedný znak uvedený v tabuľke 1.
|
|
1.5 |
Príklad certifikačnej značky
Uvedená certifikačná značka pripevnená na prevodovke, meniči krútiaceho momentu, inom komponente prenášajúcom krútiaci moment alebo dodatočnom komponente pohonnej sústavy znamená, že príslušný typ bol v zmysle tohto nariadenia certifikovaný v Poľsku (e20). Prvé dve číslice (02) vyjadrujú poradové číslo pridelené poslednej technickej zmene tohto nariadenia. Nasledujúci znak vyjadruje, že certifikácia bola udelená prevodovke (G). Posledných päť číslic (00005) sú číslice, ktoré schvaľovací úrad pridelil prevodovke ako základné schvaľovacie číslo. |
|
1.6 |
Na požiadanie žiadateľa o osvedčenie a po predchádzajúcej dohode so schvaľovacím úradom možno použiť iné veľkosti písma, než sú uvedené v bode 1.5. Tieto iné veľkosti písma musia zostať zreteľne čitateľné. |
|
1.7 |
Tieto označenia, nápisy, štítky alebo nálepky musia byť trvanlivé počas životnosti prevodovky, meniča krútiaceho momentu, iných komponentov prenášajúcich krútiaci moment alebo dodatočných komponentov hnacej jednotky a musia byť zreteľne čitateľné a nezmazateľné. Výrobca zabezpečí, aby označenia, nápisy, štítky alebo nálepky nebolo možné odstrániť bez zničenia alebo poškodenia. |
|
1.8 |
Ak ten istý schvaľovací úrad udeľuje samostatné certifikácie pre prevodovku, menič krútiaceho momentu, iné komponenty prenášajúce krútiaci moment alebo dodatočné komponenty hnacej jednotky, pričom tieto súčasti sú nainštalované v kombinácii, postačuje uviesť jednu certifikačnú značku uvedenú v bode 1.3. Za touto certifikačnou značkou nasledujú príslušné označenia uvedené v bode 1.4 pre príslušnú prevodovku, menič krútiaceho momentu, iné komponenty prenášajúce krútiaci moment alebo dodatočné komponenty hnacej jednotky, pričom sa oddeľujú znakom „/“. |
|
1.9. |
Certifikačná značka musí byť viditeľná, keď sa prevodovka, menič krútiaceho momentu, iné komponenty prenášajúce krútiaci moment alebo dodatočné komponenty hnacej jednotky namontujú do vozidla, a musí byť pripevnená k dielu, ktorý je potrebný na bežnú prevádzku a za normálnych okolností nevyžaduje výmenu počas životnosti komponentu. |
|
1.10 |
Ak menič krútiaceho momentu alebo iné komponenty prenášajúce krútiaci moment sú skonštruované tak, že nie sú prístupné a/alebo viditeľné po zmontovaní s prevodovkou, certifikačná značka meniča krútiaceho momentu alebo iných komponentov prenášajúcich krútiaci moment sa umiestni na prevodovku. Ak v prípade opísanom v prvom bode nebol certifikovaný menič krútiaceho momentu ani iné komponenty na prenos krútiaceho momentu, namiesto certifikačného čísla sa na prevodovke uvedie znak „–“ vedľa abecedného znaku uvedeného v bode 1.4. |
2. Číslovanie
|
2.1. |
Certifikačné číslo pre prevodovky, meniče krútiaceho momentu, iné komponenty prenášajúce krútiaci moment a dodatočné komponenty pohonnej sústavy musí obsahovať:
eX*YYYY/YYYY*ZZZZ/ZZZZ*X*00000*00
|
Doplnok 8
Štandardné hodnoty strát krútiaceho momentu – prevodovka
Vypočítané náhradné hodnoty na základe maximálneho menovitého krútiaceho momentu prevodovky:
|
Tl,in |
= |
strata krútiaceho momentu v súvislosti so vstupným hriadeľom [Nm] |
|
Tdx |
= |
voľnobežný krútiaci moment pri x ot/min [Nm] |
|
Taddx |
= |
dodatočný voľnobežný krútiaci moment ozubeného kolesa uhlového prevodu pri x ot/min [Nm] (v relevantných prípadoch) |
|
nin |
= |
otáčky vstupného hriadeľa [ot/min] |
|
fT |
= |
1-η |
|
η |
= |
účinnosť |
|
fT |
= |
0,01 pre priamy prevodový stupeň, 0,04 pre nepriame prevodové stupne |
|
fT_add |
= |
0,04 pre ozubené koleso uhlového prevodu (v relevantných prípadoch) |
|
Tin |
= |
krútiaci moment na vstupnom hriadeli [Nm] |
|
Tmax,in |
= |
maximálny povolený vstupný krútiaci moment pre ktorýkoľvek prevodový stupeň pre jazdu vpred v prevodovke [Nm] |
|
= |
max(Tmax,in,gear) |
|
Tmax,in,gear |
= |
maximálny povolený vstupný krútiaci moment pre prevodový stupeň, kde prevodový stupeň = 1, 2, 3… najvyšší prevodový stupeň. V prípade prevodoviek s hydrodynamickým meničom krútiaceho momentu tento vstupný krútiaci moment je krútiaci moment na vstupe prevodovky pred meničom krútiaceho momentu. |
V prípade prevodoviek s integrovaným diferenciálom sa integrovaný diferenciál považuje za uhlový prevod. Preto sa výrazy pre Tadd0 , Tadd1000 a fTadd použijú na výpočet T l,in .
Doplnok 9
Generický model – menič krútiaceho momentu
Generický model meniča krútiaceho momentu na základe štandardnej technológie:
Na určenie charakteristík meniča krútiaceho momentu možno v závislosti od špecifických charakteristík motora použiť generický model meniča krútiaceho momentu.
Generický model meniča krútiaceho momentu vychádza z týchto charakteristických údajov o motore:
|
nrated |
= |
maximálne otáčky motora pri maximálnom výkone (určené podľa krivky plného zaťaženia motora podľa výpočtu pomocou nástroja na predbežné spracovanie údajov motora) [ot/min] |
|
Tmax |
= |
maximálny krútiaci moment motora (určený podľa krivky plného zaťaženia motora podľa výpočtu pomocou nástroja na predbežné spracovanie údajov motora) [Nm] |
Generické charakteristiky meniča krútiaceho momentu sú preto platné len pre kombináciu meniča krútiaceho momentu s motorom, na ktorý sa vzťahujú rovnaké špecifické charakteristické údaje motora.
Opis štvorbodového modelu schopnosti prenosu krútiaceho momentu meničom krútiaceho momentu:
Generická schopnosť prenosu krútiaceho momentu a generický pomer zmeny krútiaceho momentu:
Obrázok 1
Generická schopnosť prenosu krútiaceho momentu
Obrázok 2
Generický pomer zmeny krútiaceho momentu
kde:
|
TP1000 |
= |
referenčný krútiaci moment čerpadla;
|
|
v |
= |
pomer otáčok;
|
|
μ |
= |
pomer zmeny krútiaceho momentu;
|
|
vs |
= |
pomer otáčok v bode prekročenia;
Pri meniči krútiaceho momentu s otáčajúcim sa krytom (typ Trilock) je vs typicky 1. Pri iných koncepciách meniča krútiaceho momentu, najmä s rozdeleným prenosom výkonu, sa môžu hodnoty vs odlišovať od 1, |
|
vc |
= |
pomer otáčok v bode spojenia;
|
|
v0 |
= |
bod nehybnosti; v 0 = 0 [ot/min] |
|
vm |
= |
pomer stredných otáčok;
|
V modeli sa vyžadujú tieto definície pre výpočet generickej schopnosti prenosu krútiaceho momentu:
V modeli sa vyžadujú tieto definície pre výpočet generického pomeru zmeny krútiaceho momentu:
Použije sa lineárna interpolácia medzi konkrétnymi vypočítanými bodmi.
Doplnok 10
Štandardné hodnoty strát krútiaceho momentu – iné komponenty prenášajúce krútiaci moment
Vypočítané štandardné hodnoty strát krútiaceho momentu pre iné komponenty prenášajúce krútiaci moment:
V prípade hydrodynamických odľahčovacích bŕzd (olejových alebo vodných) so zahrnutou funkciou spustenia vozidla sa voľnobežný krútiaci moment odľahčovacej brzdy vypočíta ako:
V prípade ostatných hydrodynamických odľahčovacích bŕzd (olejových alebo vodných) sa voľnobežný krútiaci moment odľahčovacej brzdy vypočíta ako:
V prípade magnetických odľahčovacích bŕzd (s permanentným magnetom alebo elektromagnetom) sa voľnobežný krútiaci moment odľahčovacej brzdy vypočíta ako:
kde:
|
Tretarder |
= |
strata spôsobená odporom odľahčovacej brzdy [Nm] |
|
nretarder |
= |
otáčky rotora odľahčovacej brzdy [ot/min] (pozri bod 5.1 tejto prílohy) |
|
istep-up |
= |
pomer zmeny otáčok = otáčky rotora odľahčovacej brzdy/otáčky hnacieho komponentu (pozri bod 5.1 tejto prílohy) |
Doplnok 11
Štandardné hodnoty strát krútiaceho momentu – ozubený uhlový prevod alebo komponent pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok
V súlade so štandardnými hodnotami strát krútiaceho momentu pre kombináciu prevodovky s ozubeným uhlovým prevodom v doplnku 8 sa štandardné straty krútiaceho momentu ozubeného uhlového prevodu alebo komponentu pohonnej sústavy s konštantným pomerom otáčok bez prevodovky vypočítajú ako:
kde:
|
Tl,in |
= |
strata krútiaceho momentu v súvislosti so vstupným hriadeľom prevodovky [Nm] |
|
Taddx |
= |
dodatočný voľnobežný krútiaci moment ozubeného kolesa uhlového prevodu pri x ot/min [Nm] (v relevantných prípadoch) |
|
nin |
= |
otáčky vstupného hriadeľa prevodovky [ot/min] |
|
fT |
= |
1-η; η = efficiency fT_add = 0,04 pre ozubené koleso uhlového prevodu |
|
Tin |
= |
krútiaci moment na vstupnom hriadeli prevodovky [Nm] |
|
Tmax,in |
= |
maximálny povolený vstupný krútiaci moment pre ktorýkoľvek prevodový stupeň pre jazdu vpred v prevodovke [Nm] |
|
= |
max(Tmax,in,gear) |
|
Tmax,in,gear |
= |
maximálny povolený vstupný krútiaci moment pre prevodový stupeň, kde prevodový stupeň = 1, 2, 3… najvyšší prevodový stupeň. |
Štandardné straty krútiaceho momentu získané na základe výpočtov uvedených vyššie možno pripočítať k stratám krútiaceho momentu prevodovky, ktoré sa stanovili prostredníctvom možností 1 – 3, s cieľom určiť straty krútiaceho momentu pre kombináciu konkrétnej prevodovky s uhlovým prevodom.
Doplnok 12
Vstupné parametre na účely simulačného nástroja
Úvod
V tomto doplnku sa opisuje zoznam parametrov, ktoré má poskytnúť výrobca prevodovky, meniča krútiaceho momentu, iných komponentov na prenos krútiaceho momentu a dodatočných komponentov hnacej jednotky ako vstupné údaje pre simulačný nástroj. Príslušná schéma XML, ako aj vzorové údaje sú k dispozícii prostredníctvom špecializovanej platformy na elektronickú distribúciu.
Vymedzenie pojmov
|
1. |
„Identifikátor parametra“:jednoznačný identifikátor, ktorý sa používa v „simulačnom nástroji“ pre špecifický vstupný parameter alebo množinu vstupných údajov |
|
2. |
„Typ“: typ údajov parametra
|
|
3. |
„jednotka“ …fyzikálna jednotka parametra |
Množina vstupných parametrov
Tabuľka 1
Vstupné parametre „Transmission/General“ (Prevodovka/všeobecné)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P205 |
token |
[–] |
|
|
Model |
P206 |
token |
[–] |
|
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P207 |
token |
[–] |
|
|
Date (Dátum) |
P208 |
dátum/čas |
[–] |
Dátum a čas vytvorenia hodnoty hash komponentu |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P209 |
token |
[–] |
|
|
TransmissionType (Typ prevodovky) |
P076 |
reťazec |
[–] |
►M3 Povolené hodnoty (1): „SMT“, „AMT“, „APT-S“, „APT-P“, „APT-N“, „IHPC typu 1“ ◄ |
|
MainCertificationMethod (Hlavná certifikačná metóda) |
P254 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Option 1“ (Možnosť 1), „Option 2“ (Možnosť 2), „Option 3V (Možnosť 3),“ Standard valuesV (Štandardné hodnoty) |
|
DifferentialIncluded (Diferenciál zahrnutý) |
P353 |
booleovský operátor |
[-] |
|
|
AxlegearRatio (Prevodový pomer nápravy) |
P150 |
double, 3 |
[-] |
Voliteľné, vyžaduje sa len vtedy, ak je hodnota parametra „DifferentialIncluded“ (Diferenciál zahrnutý) „true“ (pravdivý). |
|
(1)
DCT sa udáva ako typ prevodovky AMT. |
||||
Tabuľka 2
Vstupné parametre „Transmission/Gears“ (Prevodovka/prevodové stupne) na prevodový stupeň
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
GearNumber (Číslo prevodového stupňa) |
P199 |
integer |
[–] |
|
|
Ratio (Pomer) |
P078 |
double, 3 |
[–] |
►M3 V prípade prevodovky so zahrnutým diferenciálom sa uvádza len prevodový pomer prevodovky bez zohľadnenia prevodového pomeru nápravy ◄ |
|
MaxTorque (Max. krútiaci moment) |
P157 |
integer |
[Nm] |
voliteľné |
|
MaxSpeed (Max. otáčky) |
P194 |
integer |
[1/min.] |
voliteľné |
Tabuľka 3
Vstupné parametre „Transmission/LossMap“ (Prevodovka/mapa strát) na prevodový stupeň a pre každý bod mriežky na mape strát
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
InputSpeed (Vstupné otáčky) |
P096 |
double, 2 |
[1/min.] |
|
|
InputTorque (Vstupný krútiaci moment) |
P097 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
TorqueLoss (Strata krútiaceho momentu) |
P098 |
double, 2 |
[Nm] |
|
Tabuľka 4
Vstupné parametre „TorqueConverter/General“ (Menič krútiaceho momentu/všeobecné)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P210 |
token |
[–] |
|
|
Model |
P211 |
token |
[–] |
|
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P212 |
token |
[–] |
|
|
Dátum |
P213 |
dátum/čas |
[–] |
Dátum a čas vytvorenia číselného znaku komponentu |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P214 |
reťazec |
[–] |
|
|
CertificationMethod (Certifikačná metóda) |
P257 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Measured“ (Namerané), „Standard values“ (Štandardné hodnoty) |
Tabuľka 5
Vstupné parametre „TorqueConverter/Characteristics“ (Menič krútiaceho momentu/charakteristiky) pre každý bod mriežky na krivke charakteristiky
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
SpeedRatio (Pomer otáčok) |
P099 |
double, 4 |
[–] |
|
|
TorqueRatio (Pomer zmeny krútiaceho momentu) |
P100 |
double, 4 |
[–] |
|
|
InputTorqueRef (Vstupný referenčný krútiaci moment) |
P101 |
double, 2 |
[Nm] |
|
Tabuľka 6
Vstupné parametre „ADC/General“ (Dodatočný komponent hnacej sústavy/všeobecné) (len ak sa vyžaduje pre príslušný komponent)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P220 |
token |
[–] |
|
|
Model |
P221 |
token |
[–] |
|
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P222 |
token |
[–] |
|
|
Dátum |
P223 |
dátum/čas |
[–] |
Dátum a čas vytvorenia číselného znaku komponentu |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P224 |
reťazec |
[–] |
|
|
Ratio (Pomer) |
P176 |
double, 3 |
[–] |
|
|
CertificationMethod (Certifikačná metóda) |
P258 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Option 1“ (Možnosť 1), „Option 2“ (Možnosť 2), „Option 3“ (Možnosť 3), „Standard values“ (Štandardné hodnoty) |
Tabuľka 7
Vstupné parametre „ADC/LossMap“ (Dodatočný komponent hnacej sústavy/mapa strát) pre každý bod mriežky na mape strát (len ak sa vyžaduje pre príslušný komponent)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
InputSpeed (Vstupné otáčky) |
P173 |
double, 2 |
[1/min.] |
|
|
InputTorque (Vstupný krútiaci moment) |
P174 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
TorqueLoss (Strata krútiaceho momentu) |
P175 |
double, 2 |
[Nm] |
|
Tabuľka 8
Vstupné parametre „Retarder/General“ (Retardér/všeobecné) (len ak sa vyžaduje pre príslušný komponent)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P225 |
token |
[–] |
|
|
Model |
P226 |
token |
[–] |
|
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P227 |
token |
[–] |
|
|
Dátum |
P228 |
dátum/čas |
[–] |
Dátum a čas vytvorenia číselného znaku komponentu |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P229 |
reťazec |
[–] |
|
|
CertificationMethod (Certifikačná metóda) |
P255 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Measured“ (Namerané), „Standard values“ (Štandardné hodnoty) |
Tabuľka 9
Vstupné parametre „Retarder/LossMap“ (Retardér/mapa strát) pre každý bod mriežky na krivke charakteristiky (len ak sa vyžaduje pre príslušný komponent)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
RetarderSpeed (Otáčky retardéra) |
P057 |
double, 2 |
[1/min.] |
|
|
TorqueLoss (Strata krútiaceho momentu) |
P058 |
double, 2 |
[Nm] |
|
PRÍLOHA VII
OVEROVANIE ÚDAJOV O NÁPRAVE
1. Úvod
V tejto prílohe sa opisujú ustanovenia o certifikácii týkajúce sa strát krútiaceho momentu hnacích náprav pre ťažké úžitkové vozidlá. Na účely stanovenia emisií CO2 špecifických pre vozidlo možno ako alternatívu k certifikácii náprav použiť postup výpočtu pre štandardnú stratu krútiaceho momentu, ktorý je vymedzený v doplnku 3 k tejto prílohe.
2. Vymedzenie pojmov
Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„náprava s jednostupňovou redukciou (SR)“ je hnaná náprava s jednostupňovou prevodovou redukciou, zvyčajne zostava kužeľových ozubených kolies s hypoidným posunutím alebo bez neho;
„portálová náprava (SP)“ je náprava, ktorá má zvyčajne vertikálny posun medzi osou otáčania vencového ozubeného kolesa a osou otáčania kolesa v dôsledku potreby vyššej svetlej výšky alebo zníženej podlahy pre umožnenie nízkopodlažných modelov pre mestské autobusy. ►M3 Zvyčajne je prvou redukciou zostava kužeľových ozubených kolies, druhou je zostava čelných ozubených kolies s priamymi zubami (alebo zostava ozubených kolies so šikmými zubmi) s vertikálnym posunom v blízkosti kolies. ◄
„náprava s redukciou v náboji (HR)“ je hnaná náprava s dvojstupňovou prevodovou redukciou. Prvou je zvyčajne zostava kužeľových ozubených kolies s hypoidným posunutím alebo bez neho. Druhou je planétové súkolie, ktoré je zvyčajne umiestnené v oblasti nábojov kolies;
„zdvojená náprava s jednostupňovou redukciou (SRT)“ je hnaná náprava, ktorá je v podstate podobná jednoduchej hnanej náprave, ale zároveň slúži na prenos krútiaceho momentu zo vstupnej príruby cez výstupnú prírubu na ďalšiu nápravu. Krútiaci moment je možné prenášať pomocou zostavy čelných ozubených kolies, ktorá je umiestnená blízko vstupnej príruby, aby sa vytvoril vertikálny posun výstupnej príruby. Ďalšou možnosťou je použitie druhého pastorku na zostave kužeľových ozubených kolies, pri ktorom sa krútiaci moment prenáša na tanierové koleso;
„zdvojená náprava s redukciou v náboji (HRT)“ je náprava s redukciou v náboji, ktorá je schopná prenášať krútiaci moment na zadnú nápravu tak, ako sa uvádza pri zdvojenej náprave s jednostupňovou redukciou (SRT);
„skriňa nápravy“ sú časti skrine, ktoré sú potrebné pre konštrukčnú spôsobilosť, ako aj pre nosenie častí hnacej sústavy, ložísk a tesnení nápravy;
„pastorok“ je časť zostavy kužeľových ozubených kolies, ktorá zvyčajne pozostáva z dvoch ozubených kolies. Pastorok je hnacie koleso, ktoré je spojené so vstupnou prírubou. Pri SRT/HRT môže byť namontovaný druhý pastorok na prenos krútiaceho momentu z tanierového kolesa;
„tanierové koleso“ je časť zostavy kužeľových ozubených kolies, ktorá zvyčajne pozostáva z dvoch ozubených kolies. Tanierové koleso je hnané koleso, ktoré je spojené s klietkou diferenciálu;
„redukcia v náboji“ je planétové súkolie, ktoré sa obvykle nachádza mimo planétového ložiska na nápravách s redukciou v náboji. Zostava ozubených kolies pozostáva z troch rôznych ozubených kolies. Sú nimi centrálne koleso, planétové kolesá a korunové koleso. Centrálne koleso je v strede, planétové kolesá sa točia okolo centrálneho kolesa a sú upevnené na planétovom unášači, ktorý je pripevnený k náboju. Počet planétových kolies je zvyčajne tri až päť. Korunové koleso sa neotáča a je pripevnené k telesu nápravy;
„planétové kolesá“ sú ozubené kolesá, ktoré sa otáčajú okolo centrálneho kolesa vo vnútri korunového kolesa ako súčasť planétového súkolia. Spolu s ložiskami sú namontované na planétovom unášači, ktorý je pripevnený k náboju;
„viskózna trieda oleja“ je viskózna trieda podľa normy SAE J306;
„továrenská olejová náplň“ je viskózna trieda olejovej náplne použitej pri výrobe, ktorá má zostať v náprave počas prvého servisného intervalu;
„skupina náprav“ je skupina náprav, ktoré spoločne vykonávajú rovnakú základnú funkciu nápravy, ako je vymedzené pri pojme rad;
„rad náprav“ je zoskupenie náprav zo strany výrobcu, ktoré na základe ich konštrukcie podľa vymedzenia v doplnku 4 k tejto prílohe, majú podobné konštrukčné charakteristiky, ako aj vlastnosti, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva;
„Voľnobežný krútiaci moment“ je krútiaci moment potrebný na prekonanie vnútorného trenia nápravy, keď sa výstupy kolesa voľne otáčajú s výstupným krútiacim momentom 0 Nm.
„zrkadlovo obrátená skriňa nápravy“ je skriňa nápravy zrkadlovo obrátená voči vertikálnej rovine;
„vstupná strana nápravy“ je strana nápravy, ktorou sa krútiaci moment prenáša na nápravu;
„výstupná strana nápravy“ je strana/y nápravy, ktorou/ými sa krútiaci moment prenáša na kolesá.
3. Všeobecné požiadavky
Nápravové prevody a všetky ložiská musia byť nové na overenie strát na náprave, zatiaľ čo ložiská výstupov kolies už môžu byť zabehnuté a môžu sa použiť na viacero mera
Na požiadanie žiadateľa možno skúšať rôzne prevodové pomery v jednej skrini nápravy pri použití rovnakých výstupov kolies.
Rôzne prevodové pomery náprav s redukciou v náboji a portálových náprav (HR, HRT, SP) je možné merať len pri výmene redukcie v náboji. Uplatňujú sa ustanovenia podľa doplnku 4 k tejto prílohe.
Celkový čas prevádzky pre voliteľný zábeh a meranie jednotlivej nápravy (okrem skrine nápravy a výstupov kolies) nesmie presiahnuť 120 hodín.
Na skúšanie strát nápravy sa použije mapa strát krútiaceho momentu pre každý prevodový pomer jednotlivej nápravy, pričom nápravy môžu byť zoskupené do radov náprav podľa ustanovení doplnku 4 k tejto prílohe.
3.1. Zábeh
Na požiadanie žiadateľa sa na náprave môže vykonať postup zábehu. Pri postup zábehu sa uplatňujú tieto ustanovenia.
|
3.1.1. |
Pri postupe zábehu sa použije len továrenská olejová náplň. Olej použitý na zábeh sa nesmie použiť na skúšky opísané v odseku 4. |
|
3.1.2. |
Priebeh otáčok a krútiaceho momentu pri postupe zábehu stanoví výrobca. |
|
3.1.3. |
Výrobca zdokumentuje postup zábehu vzhľadom na čas prevádzky, otáčky, krútiaci moment a teplotu oleja a informuje o týchto skutočnostiach schvaľovací úrad. |
|
3.1.4. |
Na postup zábehu sa nevzťahujú požiadavky na teplotu oleja (4.3.1), presnosť merania (4.4.7) a skúšobnú zostavu (4.2). |
4. Postup vykonávania skúšok náprav
4.1. Skúšobné podmienky
4.1.1. Teplota okolia
Teplota v skúšobnej komore sa musí udržiavať na 25 °C ± 10 °C. Teplota okolia sa meria vo vzdialenosti do 1 m od skrine nápravy. Nútené vykurovanie nápravy sa môže použiť iba prostredníctvom externého systému na kondiciovanie oleja, ako sa opisuje v bode 4.1.5.
4.1.2. Teplota oleja
Teplota oleja sa meria v strede olejovej vane alebo v inom vhodnom bode v súlade s osvedčenou technickou praxou. V prípade externého kondiciovania oleja možno teplotu oleja merať aj vo výpustnom vedení zo skrine nápravy do systému kondiciovania do 5 cm od výpustu. V oboch prípadoch nesmie teplota oleja prekročiť 70 °C.
4.1.3. Kvalita oleja
Na meranie sa použije len odporúčaná továrenská olejová náplň podľa špecifikácie výrobcu náprav. ►M3 V prípade skúšania rôznych variantov prevodových pomerov s jednou skriňou nápravy sa pre každé meranie celého systému nápravy naplní nový olej. ◄
4.1.4. Viskozita oleja
Ak sú pre továrenskú olejovú náplň špecifikované rôzne oleje s viacerými viskóznymi triedami, výrobca si na vykonanie merania na základnej náprave vyberie olej s najvyššou viskóznou triedou.
Ak je v rámci jedného radu náprav špecifikovaný ako továrenská olejová náplň viac ako jeden olej patriaci do rovnakej viskóznej triedy, žiadateľ si pre meranie súvisiace s certifikáciou môže vybrať jeden z týchto olejov.
4.1.5. Hladina oleja a kondiciovanie
Hladina oleja alebo plniaci objem sa nastavia na maximálnu úroveň podľa špecifikácií údržby výrobcu.
Externý systém na kondiciovanie oleja a filtračný systém sú povolené. Skriňu nápravy možno upraviť na zapojenie systému na kondiciovanie oleja.
Systém na kondiciovanie oleja sa nesmie inštalovať tak, aby bolo možné zmeniť hladiny oleja nápravy s cieľom zvýšiť účinnosť alebo vytvoriť hnací krútiaci moment v súlade s osvedčenou technickou praxou.
4.2. Skúšobné zapojenie
Na účely merania straty krútiaceho momentu sú prípustné rôzne skúšobné zapojenia, ako sa uvádza v odsekoch 4.2.3 a 4.2.4.
4.2.1. Montáž nápravy
V prípade zdvojenej nápravy sa každá náprava meria osobitne. Prvá náprava s pozdĺžnym diferenciálom sa uzamkne. Výstupný hriadeľ prevodových náprav sa namontuje tak, aby sa mohol voľne otáčať.
4.2.2. Montáž meračov krútiaceho momentu
|
4.2.2.1. |
Pre skúšobné zapojenie s dvoma elektrickými motormi sa merače krútiaceho momentu pripevnia na vstupnú prírubu a jeden výstup kolesa, pričom druhý je zablokovaný. |
|
4.2.2.2. |
Pre skúšobné zapojenie s troma elektrickými motormi sa merače krútiaceho momentu pripevnia na vstupnú prírubu a na každý výstup kolesa. |
|
4.2.2.3. |
Hnacie polosi rôznych dĺžok sú povolené pre zapojenie dvoch strojov na účely zamknutia diferenciálu a aby sa zabezpečilo, že oba výstupy kolies sa otáčajú. |
4.2.3. Skúšobné zapojenie „typu A“
Skúšobné zapojenie, ktoré sa považuje za „typ A“ pozostáva z dynamometra na vstupnej strane nápravy a z aspoň jedného dynamometra na výstupnej/ých strane/ách nápravy. ►M3 Pri skúšobných zapojeniach typu A iba s jedným dynamometrom na výstupnej strane sa voľne sa otáčajúci koniec nápravy otočne uzamkne voči druhému koncu na výstupnej strane (napr. aktivovaným uzáverom diferenciálu alebo pomocou iného mechanického uzáveru diferenciálu zavedeného len na účely merania). ◄ Pre skúšobné zapojenia typu A s iba jedným dynamometrom na výstupnej strane sa uzamkne voľne sa otáčajúci koniec nápravy.
Zariadenia na meranie krútiaceho momentu sa musia umiestniť čo najbližšie k vstupnej strane a výstupnej/ým strane/ám, ktoré sú podopreté vhodnými ložiskami, aby sa tak zabránilo parazitným stratám.
Okrem toho možno použiť mechanické oddelenie snímačov krútiaceho momentu od parazitných zaťažení hriadeľov, napríklad namontovaním ďalších ložísk a flexibilnej spojky alebo ľahkého kardanového hriadeľa medzi snímače a jedno z týchto ložísk. ►M3 Obrázok 1 znázorňuje príklad skúšobného zapojenia typu A v rozvrhnutí s dvoma dynamometrami. ◄
Pre konfigurácie skúšobného zapojenia typu A musí výrobca poskytnúť analýzu parazitných zaťažení. Na základe tejto analýzy schvaľovací úrad rozhodne o maximálnom vplyve parazitných zaťažení. Hodnota ipara však nemôže byť nižšia ako 10 %.
Obrázok 1
Príklad skúšobného zapojenia „typu A“
4.2.4. Skúšobné zapojenie „typu B“
Akákoľvek iná konfigurácia skúšobného zapojenia sa nazýva skúšobné zapojenie typu B. Maximálny vplyv parazitných zaťažení ipara pre takéto konfigurácie sa nastaví na 100 %.
Nižšie hodnoty pre ipara možno použiť po dohode so schvaľovacím úradom.
4.3. Postup skúšky
Na určenie mapy strát krútiaceho momentu pre nápravu sa odmerajú a vypočítajú údaje základnej mapy strát krútiaceho momentu podľa odseku 4.4. ►M1 Výsledky strát krútiaceho momentu sa doplnia podľa bodu 4.4.8 a sformulujú sa podľa doplnku 6 na ďalšie spracovanie pomocou simulačného nástroja. ◄
4.3.1. Meracie prístroje
Kalibračné laboratórne zariadenia musia spĺňať požiadavky buď radu noriem ►M3 IATF ◄ 16949, ISO 9000, alebo ISO/IEC 17025. Všetky laboratórne referenčné meracie prístroje používané na kalibráciu a/alebo na overovanie, musia vychádzať z národných (medzinárodných) noriem.
4.3.1.1. Meranie krútiaceho momentu
Neistota merania krútiaceho momentu sa vypočíta a zahrnie podľa toho, ako sa opisuje v bode 4.4.7.
Frekvencia záznamu snímačov krútiaceho momentu musí byť v súlade s bodom 4.3.2.1.
4.3.1.2. Rotačná rýchlosť
Neistota snímačov rotačnej rýchlosti pri meraní vstupných a výstupných otáčok nesmie prekročiť ± 2 otáčky za minútu.
4.3.1.3. Teploty
Neistota snímačov teploty na meranie teploty okolitého prostredia nesmie prekročiť ± 1 °C.
Neistota snímačov teploty na meranie teploty oleja nesmie prekročiť ± 0,5 °C.
4.3.2. Merané signály a zaznamenávanie údajov
Na účely výpočtu strát krútiaceho momentu sa zaznamenajú tieto signály:
vstupné a výstupné krútiace momenty [Nm];
vstupné a/alebo výstupné rotačné rýchlosti [ot/min];
teplota okolitého prostredia [°C];
teplota oleja [°C];
teplota na snímači krútiaceho momentu ►M3 [°C] (voliteľné) ◄
|
4.3.2.1 |
Použijú sa tieto minimálne vzorkovacie frekvencie snímačov: Krútiaci moment: 1 kHz
Rotačná rýchlosť: 200 Hz
Teploty: 10 Hz
|
|
4.3.2.2. |
Frekvencia zaznamenávania údajov používaných na určenie hodnôt aritmetického priemeru každého bodu mriežky musí byť 10 Hz alebo vyššia. Nespracované údaje nie je potrebné uvádzať. Filtrovanie signálu možno použiť so súhlasom schvaľovacieho úradu. Musí sa zabrániť vplyvom vzorkovania. |
4.3.3. Rozsah krútiaceho momentu:
Rozsah mapy strát krútiaceho momentu, ktorý sa má merať, je obmedzený:
|
4.3.3.1. |
Výrobca môže rozšíriť meranie až na výstupný krútiaci moment 20 kNm pomocou lineárnej extrapolácie strát krútiaceho momentu alebo vykonaním meraní až do výstupného krútiaceho momentu 20 kNm v krokoch po 2 000 Nm. Pre tento dodatočný rozsah krútiaceho momentu sa na výstupnej strane použije ďalší snímač krútiaceho momentu s maximálnym krútiacim momentom 20 kNm (rozvrhnutie s 2 strojmi) alebo sa použijú dva 10 kNm snímače (rozvrhnutie s 3 strojmi). Ak sa po dokončení merania nápravy alebo po dosiahnutí fyzických hraníc skúšobného stojanu (napr. zmenami vo vývoji produktu) zmenší polomer najmenšej pneumatiky (napr. vývoj produktu), výrobca môže extrapolovať chýbajúce body z existujúcej mapy. Extrapolované body nesmú prekročiť viac ako 10 % všetkých bodov na mape a postihom za tieto body je 5 % strata krútiaceho momentu, ktorá sa pripočíta k extrapolovaným bodom. |
|
4.3.3.2. |
Kroky výstupného krútiaceho momentu, ktoré sa majú merať v prípade ťažkých nákladných vozidiel a ťažkých autobusov: 250 Nm < Tout < 1 000 Nm : kroky po 250 Nm 1 000 Nm ≤ Tout ≤ 2 000 Nm : kroky po 500 Nm 2 000 Nm ≤ Tout ≤ 10 000 Nm : kroky po 1 000 Nm Tout > 10 000 Nm : kroky po 2 000 Nm Kroky výstupného krútiaceho momentu, ktoré sa majú merať v prípade stredne ťažkých nákladných vozidiel: 50 Nm < Tout < 200 Nm : kroky po 50 Nm 200 Nm ≤ Tout ≤ 400 Nm : kroky po 100 Nm 400 Nm ≤ Tout ≤ 2 000 Nm : kroky po 200 Nm Tout > 2 000 Nm : kroky po 400 Nm |
4.3.4. Rozsah otáčok
Rozsah skúšobných otáčok musí predstavovať počet otáčok kolesa od 50 otáčok za minútu až po maximálnu rýchlosť. Maximálne skúšobné otáčky, ktorá sa majú merať, sú určené buď maximálnymi otáčkami na vstupnej strane nápravy, alebo maximálnym počtom otáčok kolesa, podľa toho, ktorá z týchto podmienok nastane skôr:
maximálne použiteľné otáčky na vstupnej strane nápravy sa môžu obmedziť na konštrukčnú špecifikáciu nápravy;
►M3 maximálny počet otáčok kolesa sa meria, ak sa berie do úvahy najmenší použiteľný priemer pneumatiky pri rýchlosti vozidla 90 km/h v prípade stredne ťažkých a ťažkých nákladných vozidiel a 110 km/h v prípade ťažkých autobusov. ◄ Ak najmenší použiteľný priemer pneumatiky nie je určený, uplatňuje sa odsek 4.3.4.1.
4.3.5. Kroky počtu otáčok kolesa, ktoré sa majú merať
Šírka kroku počtu otáčok kolesa na účely skúšania je 50 ot/min pre ťažké nákladné vozidlá a ťažké autobusy a 100 ot/min pre stredne ťažké nákladné vozidlá. Je povolené merať prechodné kroky otáčok.
4.4. Meranie máp strát krútiaceho momentu pre nápravy
4.4.1. Postupnosť skúšky mapy strát krútiaceho momentu
►M3 Pre každý krok otáčok sa strata krútiaceho momentu meria pre každý krok výstupného krútiaceho momentu začínajúci od najnižšej hodnoty krútiaceho momentu smerom nahor po maximum a nadol po minimum. ◄ Kroky otáčok môžu nasledovať v akomkoľvek poradí. ►M1 Postup merania krútiaceho momentu sa vykoná a zaznamená dvakrát. ◄
Prerušenia postupnosti na účely chladenia alebo vykurovania sú povolené.
4.4.2. Trvanie merania
Trvanie merania pre každý bod mriežky je najmenej 5 sekúnd, ale nie viac ako 20 sekúnd.
4.4.3. Priemerovanie bodov mriežky
Z hodnôt zaznamenaných pre každý bod mriežky v intervale 5 až 20 sekúnd podľa bodu 4.4.2 sa vypočíta aritmetický priemer.
Zo všetkých štyroch priemerných intervalov príslušných bodov mriežky otáčok a krútiaceho momentu z oboch postupností, pričom každý sa meral smerom nahor aj nadol, sa určí aritmetický priemer a výsledkom je jedna hodnota straty krútiaceho momentu.
|
4.4.4. |
Strata krútiaceho momentu (na vstupnej strane) nápravy sa vypočíta ako
keď:
|
|
4.4.5. |
Overovanie merania
|
|
4.4.6. |
Výpočet neistoty Celková neistota UT,loss straty krútiaceho momentu sa vypočíta na základe týchto parametrov:
i)
vplyv teploty;
ii)
parazitné zaťaženia;
iii)
neistota (vrátane tolerancie citlivosti, linearity, hysterézy a opakovateľnosti). Celková neistota straty krútiaceho momentu (UT,loss) je založená na neistotách snímačov pri 95 % úrovni spoľahlivosti. Výpočet sa musí vykonať pre každý použitý snímač (napr. rozvrhnutie troch strojov: UT,in, UT,out,1, UTout,2) ako druhá odmocnina súčtu štvorcov („Gaussov zákon o šírení chýb“). ▼M3 —————
wpara = senspara * ipara keď:
|
|
4.4.7. |
Posúdenie celkovej neistoty straty krútiaceho momentu Ak vypočítané neistoty UT,in/out sú nižšie ako tieto limity, zaznamenaná strata krútiaceho momentu Tloss,rep sa považuje za rovnajúcu sa meranej strate krútiaceho momentu Tloss . UT,in : 7,5 Nm alebo 0,25 % meraného krútiaceho momentu, podľa toho, ktorá povolená neistota je vyššia Pri skúšobných zostavách s jedným dynamometrom na výstupnej strane: UT,out : 15 Nm alebo 0,25 % meraného krútiaceho momentu, podľa toho, ktorá povolená neistota je vyššia Pri skúšobných zostavách s dvomi dynamometrami na každej výstupnej strane: UT,out : 7,5 Nm alebo 0,25 % meraného krútiaceho momentu, podľa toho, ktorá povolená neistota je vyššia Ak vypočítané neistoty sú vyššie, pre zaznamenanú stratu krútiaceho momentu Tloss,rep sa časť vypočítanej neistoty, ktorá presahuje uvedené limity, pridá k Tloss takto: Ak sa presiahnu limity UT,in : Tloss,rep = Tloss + ΔUTin ΔUT,in = MIN((UT,in – 0,25 % × Tc) alebo (UT,in – 7,5 Nm)) Ak sa presiahnu limity UT,out : Tloss,rep = Tloss + ΔUT,out/igear Pri skúšobných zostavách s jedným dynamometrom na výstupnej strane: ΔUT,out = MIN((UT,out – 0,25 % × Tc) alebo (UT,out – 15 Nm)) Pri skúšobných zostavách s dvomi dynamometrami na každej výstupnej strane:
ΔUT,out_1 = MIN((UT,out_1 – 0,25 % × Tc) alebo (UT,out_1 – 7,5 Nm)) ΔUT,out_2 = MIN((UT,out_1 – 0,25 % × Tc) alebo (UT,out_1 – 7,5 Nm)) kde:
|
|
4.4.8. |
Doplnenie údajov mapy strát krútiaceho momentu
|
5. Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva
|
5,1. |
Každý typ nápravy schválený v súlade s touto prílohou sa musí vyrábať tak, aby bol zhodný so schváleným typom podľa opisu v certifikačnom formulári a v jeho prílohách. ►M3 Postup na zabezpečenie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, musí byť v súlade s postupmi stanovenými v článku 31 nariadenia (EÚ) 2018/858. ◄ |
|
5,2. |
Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva sa kontroluje na základe opisu v osvedčení stanovenom v doplnku 1 k tejto prílohe a v osobitných podmienkach stanovených v tomto odseku. |
|
5,3. |
Výrobca každý rok na základe množstva ročnej produkcie preskúša aspoň počet náprav uvedený v tabuľke 1. Na účely stanovenia množstva produkcie sa berú do úvahy iba nápravy, na ktoré sa vzťahujú požiadavky tohto predpisu. |
|
5,4. |
Každá náprava, ktorú výrobca skúša, reprezentuje konkrétny rad. |
|
5,5. |
V tabuľke 1 sa uvádza počet radov náprav s jednostupňovou redukciou (SR) a iných náprav, pre ktoré sa vykonajú skúšky.
Tabuľka 1 Veľkosť vzorky pre skúšanie zhody
|
|
5,6. |
Dva rady náprav s najvyššími objemami výroby sa musia skúšať vždy. Výrobca musí schvaľovaciemu úradu odôvodniť (napr. uvedením údajov o predaji) počet skúšok, ktorý sa vykonal, ako aj výber radov. Ostatné rady, pre ktoré sa majú vykonať skúšky, sú predmetom dohody medzi výrobcom a schvaľovacím úradom. |
|
5,7. |
Na účely skúšania zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva schvaľovací úrad spolu s výrobcom určí, ktorý typ nápravy, resp. ktoré typy náprav, sa majú skúšať. Schvaľovací úrad zabezpečí, aby vybraný/é druh/y nápravy boli vyrobené podľa rovnakých noriem ako pre sériovú výrobu. |
|
5.8. |
V prípade, že je výsledok skúšky vykonanej v súlade s bodom 6 vyšší ako výsledok uvedený v bode 6.4, preskúšajú sa tri ďalšie nápravy toho istého radu. Ak aspoň jedna z nich neprejde skúškou, platia ustanovenia článku 23. |
6. Skúška zhody výroby
|
6.1. |
Na účely skúšania zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva sa na základe predchádzajúcej dohody medzi schvaľovacím úradom a žiadateľom o certifikát uplatňuje jedna z nasledujúcich metód:
a)
meranie krútiaceho momentu podľa tejto prílohy pri dodržiavaní úplného postupu obmedzeného na body mriežky, ktoré sú opísané v bode 6.2;
b)
meranie krútiaceho momentu podľa tejto prílohy pri dodržiavaní úplného postupu obmedzeného na body mriežky, ktoré sú opísané v bode 6.2, s výnimkou postupu zábehu. Na účely zohľadnenia charakteristiky zábehu nápravy možno použiť korekčný faktor. Tento faktor sa určí na základe správneho technického úsudku a so súhlasom schvaľovacieho úradu;
c)
meranie voľnobežného krútiaceho momentu podľa bodu 6.3. Výrobca si môže vybrať postup zábehu na základe správneho technického úsudku až do 100 hodín. |
|
6.2. |
Ak sa posúdenie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva vykoná podľa bodu 6.1 a) alebo b), body siete pre toto meranie sú obmedzené na 4 body mriežky zo schválenej mapy strát krútiaceho momentu.
|
|
6.3. |
Určenie voľnobežného krútiaceho momentu
|
|
6,4. |
Posúdenie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Doplnok 1
VZOR CERTIFIKÁTU KOMPONENTU, SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY ALEBO SYSTÉMU
Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)
CERTIFIKÁT O VLASTNOSTIACH, KTORÉ SÚVISIA S EMISIAMI CO2 A SO SPOTREBOU PALIVA RADU NÁPRAV
|
Odtlačok pečiatky správneho úradu — udelení (1) — rozšírení (1) — zamietnutí (1) — odobratí (1) |
Oznámenie o:
|
|
(1)
Nehodiace sa prečiarknite (v niektorých prípadoch, keď sa hodí viacero možností, nemusí byť potrebné prečiarknuť nič) |
|
certifikátu o vlastnostiach súvisiacich s emisiami CO2 a so spotrebou paliva radu náprav v súlade s nariadením Komisie (EÚ) 2017/2400.
Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2400, naposledy zmenené …
Certifikačné číslo:
Hodnota hash:
Dôvod rozšírenia:
ODDIEL I
|
0.1. |
Značka (obchodný názov výrobcu): |
|
0.2. |
Typ: |
|
0.3. |
Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na náprave: |
|
0.3.1. |
Umiestnenie označenia: |
|
0.4. |
Názov a adresa výrobcu: |
|
0.5. |
V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia certifikačnej značky ES: |
|
0.6. |
Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov): |
|
0.7. |
Názov a adresa (prípadného) zástupcu výrobcu: |
ODDIEL II
|
1. |
Doplňujúce informácie (v prípade potreby): pozri doplnok |
|
2. |
Schvaľovací úrad zodpovedný za vykonanie skúšok: |
|
3. |
Dátum skúšobného protokolu |
|
4. |
Číslo skúšobného protokolu |
|
5. |
Poznámky (ak sú): pozri doplnok |
|
6. |
Miesto |
|
7. |
Dátum |
|
8. |
Podpis |
Prílohy:
Informačný dokument
Skúšobný protokol
Doplnok 2
Informačný dokument o náprave
|
Informačný dokument č.: |
Vydanie: Dátum vydania: Dátum zmeny: |
podľa …
Typ/rad nápravy (v relevantných prípadoch):
…
0. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
|
0.1. |
Názov a adresa výrobcu: |
|
0.2. |
Značka (obchodný názov výrobcu): |
|
0.3. |
Typ nápravy: |
|
0.4. |
Rad náprav (v relevantných prípadoch): |
|
0.5. |
Typ nápravy ako samostatná technická jednotka/rad náprav ako samostatná technická jednotka |
|
0.6. |
Obchodný(-é) názov(-vy) (ak je k dispozícii): |
|
0.7. |
Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na náprave: |
|
0.8. |
V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia certifikačnej značky: |
|
0.9. |
Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov): |
|
0.10. |
Meno a adresa zástupcu výrobcu: |
ČASŤ 1
ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY (ZÁKLADNEJ) NÁPRAVY A TYPOV NÁPRAV V RÁMCI RADU NÁPRAV
|
|
Základná náprava |
Položka radu |
|
||
|
|
|||||
|
alebo typ nápravy |
#1 |
#2 |
#3 |
|
|
|
|
|||||
▼M1 —————
1.0 ŠPECIFICKÉ INFORMÁCIE O NÁPRAVE
|
1.1 |
Rad náprav (SR, HR, SP, SRT, HRT) |
… |
|
… |
… |
… |
|
|
1.2 |
Prevodový pomer nápravy |
|
… |
|
… |
… |
… |
|
1.3 |
Skriňa nápravy (výkres) |
|
|
|
|
|
|
|
1.4 |
Špecifikácie ozubených kolies |
… |
|
… |
… |
|
|
|
1.4.1 |
Priemer tanierového kolesa; [mm] |
|
… |
|
… |
|
|
|
1.4.2 |
Pastorok/tanierové koleso s vertikálnym posunom; [mm] |
… |
|
|
|
|
|
|
1.4.3 |
Uhol pastorka vzhľadom na horizontálnu rovinu; [°] |
|
1.4.4 |
len pre portálové nápravy: Uhol medzi osou pastorku a osou tanierového kolesa; [°] |
|
1.4.5 |
Počet zubov pastorka |
|
1.4.6 |
Počet zubov tanierového kolesa |
|
1.4.7 |
Horizontálny posun pastorku; [mm] |
|
1.4.8 |
Horizontálny posun tanierového kolesa; [mm] |
|
1.5. |
Objem oleja; [cm3] |
|
1.6. |
Hladina oleja; [mm] |
|
1.7. |
Špecifikácia oleja |
|
1.8. |
Typ ložiska (typ, množstvo, vnútorný priemer, vonkajší priemer, šírka a výkres) |
|
1.9. |
Typ tesnenia (hlavný priemer, množstvo tesniacej hrany); [mm] |
|
1.10. |
Výstupy kolies (výkres)
|
|
1.11. |
Počet satelitov/čelných ozubených kolies pre nosič diferenciálu |
|
1.12. |
Najmenšia šírka satelitov/čelných ozubených kolies pre nosič diferenciálu; [mm] |
|
1.13. |
Prevodový pomer redukcie v náboji |
ZOZNAM PRÍLOH
|
Č.: |
Opis: |
Dátum vydania: |
|
1 |
… |
… |
|
2 |
… |
|
Doplnok 3
Výpočet štandardnej straty krútiaceho momentu
Štandardné straty krútiaceho momentu náprav sú uvedené v tabuľke 1. Štandardné hodnoty uvedené v tabuľke pozostávajú zo súčtu hodnoty všeobecnej konštantnej účinnosti pokrývajúcej straty závislé od zaťaženia a všeobecnej straty základného voľnobežného krútiaceho momentu na pokrytie strát v dôsledku odporu pri nízkych zaťaženiach.
Zdvojené nápravy sa vypočítajú s použitím kombinovanej účinnosti pre nápravu vrátane prevodových náprav (SRT, HRT) a zodpovedajúcu jednoduchú nápravu (SR, HR).
Tabuľka 1
Všeobecná účinnosť a strata v dôsledku odporu
|
Základná funkcia |
Všeobecná účinnosť η |
Voľnobežný krútiaci moment (na strane kolesa) Td0 = T0 + T1 × igear |
|
Náprava s jednostupňovou redukciou (SR); |
0,98 |
T0 = 70 Nm T1 = 20 Nm |
|
Zdvojená náprava s jednostupňovou redukciou (SRT)/Portálová náprava (SP) |
0,96 |
T0 = 80 Nm T1 = 20 Nm |
|
Náprava s redukciou v náboji (HR); |
0,97 |
T0 = 70 Nm T1 = 20 Nm |
|
Zdvojená náprava s redukciou v náboji (HRT); |
0,95 |
T0 = 90 Nm T1 = 20 Nm |
|
Všetky ostatné technológie náprav |
0,90 |
T0 = 150 Nm T1 = 50 Nm |
Základný voľnobežný krútiaci moment (na strane kolesa) Td0 sa vypočíta podľa vzorca
Td0 = T0 + T1 × igear
pri použití hodnôt z tabuľky 1.
Štandardná strata krútiaceho momentu Tloss,std na vstupnej strane nápravy sa vypočíta podľa vzorca
kde:
|
Tloss,std |
= |
štandardná strata krútiaceho momentu na vstupnej strane [Nm] |
|
Td0 |
= |
základný voľnobežný krútiaci moment v celom rozsahu otáčok [Nm] |
|
igear |
= |
prevodový pomer nápravy [-] |
|
η |
= |
všeobecná účinnosť pre straty závislé od zaťaženia [-] |
|
Tout |
= |
výstupný krútiaci moment [Nm] |
Zodpovedajúci krútiaci moment (na vstupnej strane) nápravy sa vypočíta podľa vzorca
kde:
|
Tin |
= |
vstupný krútiaci moment [Nm] |
Doplnok 4
Koncepcia radu
|
1. |
Žiadateľ o certifikát predkladá schvaľovaciemu úradu žiadosť o certifikát pre rad náprav založenú na kritériách radu podľa odseku 3. Rad náprav je charakterizovaná konštrukčnými a prevádzkovými parametrami. Tieto sú spoločné pre všetky nápravy v rámci radu. Výrobca náprav môže rozhodnúť, ktoré nápravy prislúchajú do jedného radu náprav, pokiaľ sú dodržané kritériá zaradenia uvedené v odseku 4. Okrem parametrov uvedených v odseku 4 môže výrobca náprav zaviesť doplňujúce kritériá umožňujúce vymedziť rad v obmedzenejšom rozsahu. Tieto parametre nie sú nevyhnutne parametrami, ktoré majú vplyv na úroveň výkonnosti. Rad náprav schvaľuje schvaľovací úrad. Výrobca poskytne schvaľovaciemu úradu príslušné informácie o výkonnosti položiek v rámci radu náprav. |
|
2. |
Osobitné prípady V niektorých prípadoch sa môžu parametre vzájomne ovplyvňovať. To sa musí zohľadniť, aby bolo zabezpečené, že do toho istého radu náprav sa zaradia len nápravy s podobnými charakteristikami. Výrobca takéto prípady identifikuje a oznámi schvaľovaciemu úradu. Potom sa to zohľadní ako kritérium pri tvorbe nového radu náprav. Také parametre, ktoré nie sú uvedené v odseku 3 a ktoré majú výrazný vplyv na úroveň výkonnosti, musí výrobca identifikovať na základe osvedčenej technickej praxe a oznámiť ich schvaľovaciemu úradu. |
|
3. |
Parametre vymedzujúce rad náprav: 3.1. kategória nápravy
a)
náprava s jednostupňovou redukciou (SR);
b)
náprava s redukciou v náboji (HR);
c)
portálová náprava (SP);
d)
zdvojená náprava s jednostupňovou redukciou (SRT);
e)
zdvojená náprava s redukciou v náboji (HRT);
f)
rovnaká geometria skrine vnútornej nápravy medzi ložiskami diferenciálu a horizontálnou rovinou stredu pastorkového hriadeľa podľa špecifikácie výkresu [S výnimkou pre portálové nápravy (SP)]. Zmeny geometrie v dôsledku voliteľného začlenenia uzáveru diferenciálu sú v rámci toho istého radu náprav povolené. Pokiaľ ide o zrkadlovo obrátené skrine nápravy, zrkadlovo obrátené nápravy sa môžu spojiť v rovnakom rade náprav ako pôvodné nápravy, a to za predpokladu, že zostavy kužeľových ozubených kolies sú prispôsobené opačnému smeru jazdy (zmena smeru točenia).
g)
priemer tanierového kolesa (+ 1,5 %/–8 % s ohľadom na najväčší priemer na výkrese);
h)
pastorok/tanierové koleso s vertikálnym hypoidným posunom s toleranciou ± 2 mm;
i)
v prípade portálových náprav (SP): uhol pastorka vzhľadom na horizontálnu rovinu s toleranciou ± 5°;
j)
v prípade portálových náprav (SP): uhol medzi osou pastorku a osou tanierového kolesa s toleranciou ± 3,5°;
k)
v prípade náprav s redukciou v náboji a portálových náprav (HR, HRT, FHR, SP): rovnaký počet satelitov a čelných ozubených kolies;
l)
prevodový pomer každého prevodového kroku v rámci nápravy v rozsahu 2, ak sa zmení len jedno súkolie ozubených kolies;
m)
hladina oleja v rozmedzí ± 10 mm alebo objem oleja v rozmedzí ± 0,5 litra s ohľadom na špecifikáciu výkresu a montážnu polohu vo vozidle;
n)
rovnaká viskózna trieda oleja (odporúčaná továrenská olejová náplň);
o)
typ ložísk (vnútorný priemer, vonkajší priemer a šírka) na príslušných miestach (ak sú namontované) v rozmedzí ± 1 mm s ohľadom na výkres
p)
typ tesnenia. ▼M1 ————— |
|
4. |
Výber základnej nápravy:
|
Doplnok 5
Označenia a číslovanie
1. Označenia
V prípade nápravy, ktorá je typovo schválená podľa tejto prílohy, musí na tejto náprave byť uvedené:
Názov výrobcu alebo ochranná známka
Značka a identifikačné označenie typu, ako sa uvádza v informáciách uvedených v odsekoch 0.2 a 0.3 doplnku 2 k tejto prílohe
Certifikačná značka, ktorá pozostáva z obdĺžnika obklopujúceho malé písmeno „e“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo členského štátu, ktorý udelil certifikát:
|
1.4. |
►M3
Certifikačná značka musí v blízkosti obdĺžnika zahŕňať aj „základné certifikačné číslo“ predpísané pre časť 4 čísla typového schválenia stanoveného v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2020/683, ktorému predchádzajú dve číslice označujúce poradové číslo pridelené poslednej technickej zmene tohto nariadenia a písmeno „L“, ktoré znamená, že certifikát bol udelený pre nápravu. 37. V prípade tohto nariadenia je poradové číslo 02. ◄1.4.1. Príklad a rozmery certifikačnej značky
Uvedená certifikačná značka pripevnená k náprave znamená, že príslušný typ bol v zmysle tohto nariadenia schválený v Poľsku (e20). Prvé dve číslice (02) vyjadrujú poradové číslo pridelené poslednej technickej zmene tohto nariadenia. Nasledujúce písmeno znamená, že certifikát bol vydaný pre nápravu (L). Posledných päť číslic (00005) sú číslice, ktoré schvaľovací úrad pridelil náprave ako základné certifikačné číslo. |
|
1.5. |
Na žiadosť žiadateľa o osvedčenie a po predchádzajúcej dohode so schvaľovacím úradom sa môžu použiť iné veľkosti písma ako sú uvedené v bode 1.4.1. Tieto iné veľkosti písma musia zostať zreteľne čitateľné. |
|
1.6. |
Tieto označenia, nápisy, štítky alebo nálepky musia byť trvanlivé počas celého obdobia životnosti nápravy a musia byť zreteľne čitateľné a nezmazateľné. Výrobca zabezpečí, aby označenia, nápisy, štítky alebo nálepky nebolo možné odstrániť bez ich zničenia alebo poškodenia. |
|
1.7. |
Certifikačné číslo musí byť viditeľné, keď sa náprava namontuje do vozidla, a musí byť pripevnené k dielu, ktorý je potrebný na bežnú prevádzku nápravy a za normálnych okolností nevyžaduje výmenu počas životnosti súčasti. |
2. Číslovanie:
|
2.1. |
Certifikačné číslo pre nápravy musí obsahovať:
eX*YYYY/YYYY*ZZZZ/ZZZZ*L*00000*00
|
Doplnok 6
Vstupné parametre na účely simulačného nástroja
Úvod
V tomto doplnku sa opisuje zoznam parametrov, ktoré má výrobca komponentu poskytnúť ako vstupné údaje pre simulačný nástroj. Príslušná schéma XML, ako aj vzorové údaje sú k dispozícii prostredníctvom vyhradenej elektronickej distribučnej platformy.
Vymedzenie pojmov
|
1. |
„Identifikátor parametra“:jednoznačný identifikátor, ktorý sa používa v „simulačnom nástroji“ pre špecifický vstupný parameter alebo množinu vstupných údajov |
|
2. |
„Typ“: typ údajov parametra;
|
|
3. |
„Jednotka“ …fyzická jednotka parametra. |
Množina vstupných parametrov
Tabuľka 1
Vstupné parametre „Axlegear/General“ (Nápravová prevodovka/všeobecne)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P215 |
token |
[-] |
|
|
Model |
P216 |
token |
[-] |
|
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P217 |
token |
[-] |
|
|
Date (Dátum) |
P218 |
dátum/čas |
[-] |
Dátum a čas vytvorenia hodnoty hash komponentu |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P219 |
token |
[-] |
|
|
LineType (Typ radu) |
P253 |
reťazec |
[-] |
Povolené hodnoty: „náprava s jednostupňovou redukciou“, „portálová náprava“, „náprava s redukciou v náboji“, „zdvojená náprava s jednostupňovou redukciou“, „zdvojená náprava s redukciou v náboji“ |
|
Pomer |
P150 |
double, 3 |
[-] |
|
|
CertificationMethod (Certifikačná metóda) |
P256 |
reťazec |
[-] |
Povolené hodnoty: „merané hodnoty“, „štandardné hodnoty“ |
Tabuľka 2
Vstupné parametre „Axlegear/LossMap“ (Nápravová prevodovka/mapa strát) pre každý bod mriežky na mape strát
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
InputSpeed (Vstupné otáčky) |
P151 |
double, 2 |
[1/min] |
|
|
InputTorque (Vstupný krútiaci moment) |
P152 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
TorqueLoss (Strata krútiaceho momentu) |
P153 |
double, 2 |
[Nm] |
|
PRÍLOHA VIII
OVERENIE ÚDAJOV O ODPORE VZDUCHU
1. Úvod
V tejto prílohe sa stanovujú skúšobné postupy na stanovenie údajov o odpore vzduchu.
2. Vymedzenie pojmov
Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„aktívne aerodynamické zariadenie“ sú opatrenia, ktoré sú aktivované riadiacou jednotkou na zníženie odporu vzduchu celého vozidla;
„aerodynamické príslušenstvo“ sú voliteľné zariadenia, ktorých účelom je ovplyvňovať tok vzduchu okolo celého vozidla;
„stĺpik A“ je spojenie strechy kabíny a čelnou priečkou pomocou nosnej konštrukcie;
„geometria surovej karosérie“ je nosná konštrukcia vrátane čelného skla kabíny;
„stĺpik B“ je spojenie podlahy kabíny a strechy kabíny v strede kabíny pomocou nosnej konštrukcie;
„spodok kabíny“ je nosná konštrukcia podlahy kabíny;
„kabína nad rámom“ je vzdialenosť od rámu k referenčnému bodu kabíny vo vertikálnom bode Z. Vzdialenosť sa meria od hornej časti vodorovného rámu po referenčný bod kabíny vo vertikálnom bode Z;
„referenčný bod kabíny“ je referenčný bod (X/Y/Z = 0/0/0) zo súradnicového systému CAD kabíny alebo jasne vymedzený bod celej kabíny, napr. bod päty;
„šírka kabíny“ je horizontálna vzdialenosť ľavého a pravého stĺpika B kabíny;
„skúška pri konštantných otáčkach“ je postup merania, ktorý sa má vykonať na skúšobnej dráhe s cieľom určiť odpor vzduchu;
„množina údajov“ sú údaje zaznamenané počas jednotlivého prejazdu meranou časťou;
„EMS“ je európsky modulový systém (EMS) v súlade so smernicou Rady 96/53/ES;
„výška rámu“ je vzdialenosť od stredu kolesa po vrch vodorovného rámu v bode Z;
„bod päty“ je bod, ktorý predstavuje umiestnenie päty topánky na zníženom povrchu podlahy, keď je spodná časť topánky v kontakte s nestlačeným plynovým pedálom a členok je v uhle 87°; (ISO 20176:2011)
„oblasť/oblasti merania“ je určitá časť resp. časti skúšobnej dráhy, ktorá pozostáva z aspoň jednej meranej časti a predchádzajúcej stabilizačnej časti;
„meraná časť“ je určitá časť skúšobnej dráhy, ktorá je podstatná pre zaznamenávanie údajov a vyhodnotenie údajov;
„výška strechy“ je vzdialenosť vo zvislom bode Z od referenčného bodu kabíny k najvyššiemu bodu strechy bez strešného okna.
3. Určenie odporu vzduchu
Na určenie charakteristík odporu vzduchu sa použije postup skúšky pri konštantných otáčkach. Počas skúšky pri ustálenej rýchlosti sa hlavné merané signály ako hnací moment, rýchlosť vozidla, rýchlosť prúdenia vzduchu a uhol stáčania vozidla merajú pri dvoch rôznych konštantných otáčkach (vysokých a nízkych), za podmienok určených na skúšobnej dráhe. Namerané údaje zaznamenané počas skúšky pri konštantných otáčkach sa zadajú do nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu, ktorý určuje výsledok súčiniteľa vzdušného odporu pomocou plochy prierezu pri podmienkach nulového bočného vetra Cd · Acr (0) ako vstup pre simulačný nástroj. Žiadateľ o certifikát musí uviesť hodnotu Cd · Adeclared v rozsahu od hodnoty rovnej Cd · Acr (0) až do maximálne o + 0,2 m2 vyššej. ►M3 Hodnota Cd·Adeclared je vstupom pre simulačný nástroj a referenčnou hodnotou pre skúšanie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva. ◄
Pre vozidlá, ktoré nepatria do určitého radu, sa musia použiť štandardné hodnoty pre Cd· Adeclared , ako sa uvádza v doplnku 7 k tejto prílohe. V tomto prípade sa neposkytujú žiadne vstupné údaje o odpore vzduchu. Simulačný nástroj automaticky pridelí štandardné hodnoty.
3.1. Požiadavky na skúšobnú dráhu
|
3.1.1. |
Geometria skúšobnej dráhy musí byť buď:
i)
okruhová dráha (zjazdná v jednom smere (*)): s dvoma oblasťami merania, pričom na každej rovnej časti je jedna, s maximálnou odchýlkou menšou ako 20 stupňov; (*) skúšobná dráha musí byť zjazdná v oboch smeroch prinajmenšom pre korekciu nesprávneho nastavenia mobilného anemometra (pozri bod 3.6), alebo
ii)
okruhová alebo rovná dráha (zjazdná v oboch smeroch): s jednou oblasťou merania (alebo dvoma, s maximálnymi uvedenými odchýlkami); dve možnosti: buď striedavý smer jazdy po každom skúšobnom úseku, alebo voliteľná množina skúšobných úsekov, napr. desaťkrát smer jazdy 1 a po ňom desaťkrát smer jazdy 2. |
|
3.1.2. |
Merané časti Na skúšobnej dráhe sa vymedzí meraná časť, resp. merané časti s dĺžkou 250 m a toleranciou ± 3 m. |
|
3.1.3. |
Oblasti merania Oblasť merania musí pozostávať z aspoň jednej meranej časti a stabilizačnej časti. Pred prvou meranou časťou oblasti merania musí byť stabilizačná časť, aby sa stabilizovala rýchlosť a krútiaci moment. Stabilizačná časť musí mať dĺžku minimálne 25 m. Usporiadanie skúšobnej dráhy musí umožniť, aby vozidlo už vstúpilo do stabilizačnej časti s určenými maximálnymi otáčkami vozidla počas skúšky. Zemepisná šírka a dĺžka štartovacieho a koncového bodu každej meranej časti sa musí určiť s presnosťou vyššou ako alebo rovnou 0,15 m 95 % pravdepodobnej kruhovej odchýlky (presnosť DGPS). |
|
3.1.4. |
Tvar meraných častí Meraná časť a stabilizačná časť musia predstavovať rovnú dráhu. |
|
3.1.5. |
Pozdĺžny sklon meraných častí Priemerný pozdĺžny sklon každej meranej a stabilizačnej časti nesmie presiahnuť ± 1 %. Zmeny sklonu meranej časti nesmú viesť k zmenám rýchlosti a krútiaceho momentu presahujúcim prahové hodnoty uvedené v bode 3.10.1.1 položke vii a viii tejto prílohy. |
|
3.1.6. |
Povrch dráhy Skúšobná dráha musí byť z asfaltu alebo betónu. Merané časti musia mať jeden povrch. Rôzne merané časti môžu mať rôzne povrchy. |
|
3.1.7. |
Oblasť zastavenia Na skúšobnej dráhe sa musí nachádzať oblasť zastavenia, kde môže vozidlo zastaviť, aby sa vykonalo nulovanie a kontrola odchýlky systému merania krútiaceho momentu. |
|
3.1.8. |
Vzdialenosť od cestných prekážok a vertikálna bezpečná vzdialenosť Vo vzdialenosti 5 m od oboch strán vozidla sa nesmú nachádzať žiadne prekážky. Bezpečnostné zábrany do výšky 1 m so vzdialenosťou viac ako 2,5 m od vozidla sú povolené. Mosty alebo podobné konštrukcie na meraných častiach nie sú povolené. Skúšobná dráha musí mať dostatočnú vertikálnu bezpečnú vzdialenosť, aby umožnila inštaláciu anemometra na vozidle, ako sa uvádza v bode 3.4.7 tejto prílohy. |
|
3.1.9. |
Profil nadmorskej výšky Výrobca určí, či sa pri vyhodnocovaní skúšky použije korekcia nadmorskej výšky. V prípade, že sa použije korekcia nadmorskej výšky, pre každú meranú časť musí byť k dispozícii profil nadmorskej výšky. Údaje musia spĺňať tieto požiadavky:
i)
profil nadmorskej výšky sa meria vo vzdialenosti mriežky nižšej ako alebo rovnej 50 m v smere jazdy;
ii)
pre každý bod mriežky sa zemepisná dĺžka, zemepisná šírka a nadmorská výška merajú aspoň v jednom bode („bod merania nadmorskej výšky“) na každej strane osi jazdného pruhu, a potom sa spracujú na priemernú hodnotu pre bod mriežky;
iii)
body mriežky, ktoré sú k dispozícii v nástroji na predbežné spracovanie odporu vzduchu, musia byť vzdialené od osi meranej časti menej ako 1 m;
iv)
umiestnenie bodov merania nadmorskej výšky na os jazdného pruhu (kolmá vzdialenosť, počet bodov) sa vyberie takým spôsobom, aby výsledný profil nadmorskej výšky bol reprezentatívny pre gradient skúšobného vozidla;
v)
profil nadmorskej výšky musí mať presnosť ± 1 cm alebo vyššiu;
vi)
namerané údaje nesmú byť staršie ako 10 rokov. Obnova povrchu v oblasti merania si vyžaduje nové meranie profilu nadmorskej výšky. |
3.2. Požiadavky na okolité podmienky
|
3.2.1. |
Okolité podmienky sa merajú pomocou zariadenia uvedeného v bode 3.4. |
|
3.2.2. |
Teplota okolia a sa musí pohybovať v rozmedzí od 0 °C do 25 °C. Toto kritérium sa kontroluje pomocou nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu, na základe signálu o teplote okolia nameranej na vozidle. Toto kritérium sa vzťahuje iba na množiny údajov zaznamenané v sekvencii nízkych otáčok– vysokých otáčok – nízkych otáčok a nevzťahuje sa na skúšku správneho nastavenia a fázy zahrievania. |
|
3.2.3. |
Teplota zeme nesmie presiahnuť 40 °C. Toto kritérium sa kontroluje pomocou nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu, na základe signálu o teplote zeme nameranej na vozidle pomocou IR snímača. Toto kritérium sa vzťahuje iba na množiny údajov zaznamenané v sekvencii nízkych otáčok– vysokých otáčok – nízkych otáčok a nevzťahuje sa na skúšku správneho nastavenia a fázy zahrievania. |
|
3.2.4. |
Povrch vozovky musí byť počas sekvencie nízkych otáčok– vysokých otáčok – nízkych otáčok suchý, aby sa zabezpečili porovnateľné koeficienty valivého odporu. |
|
3.2.5. |
Veterné podmienky musia byť v rámci týchto limitov:
i)
priemerná rýchlosť vetra: ≤ 5 m/s
ii)
rýchlosť nárazového vetra (1 s kĺzavý priemer): ≤ 8 m/s Položky i a ii platia pre množiny údajov zaznamenané v skúške pri vysokých otáčkach a pri kalibračnej skúške správneho nastavenia, ale neplatia pre skúšky pri nízkych otáčkach;
iii)
priemerný uhol stáčania vozidla (β): ≤ 3 stupne pre množiny údajov zaznamenané v skúške pri vysokých otáčkach;
≤ 5 stupňov pre množiny údajov zaznamenané v kalibračnej skúške správneho nastavenia.
Platnosť veterných podmienok sa kontroluje pomocou nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu, na základe signálov zaznamenaných na vozidle po použití korekcie hraničnej vrstvy. Namerané údaje zhromaždené za podmienok presahujúcich uvedené limity sa automaticky vylúčia z výpočtu. |
|
3.3. |
Montáž vozidla
|
|
3.4. |
Meracie prístroje Kalibračné laboratórium musí spĺňať požiadavky buď radu noriem ►M3 IATF ◄ 16949, ISO 9000, alebo ISO/IEC 17025. Všetky laboratórne referenčné meracie prístroje používané na kalibráciu a/alebo na overovanie, musia vychádzať z národných (medzinárodných) noriem. 3.4.1. Krútiaci moment
3.4.2. Rýchlosť vozidla Rýchlosť vozidla sa určuje pomocou nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu na základe signálu prednej nápravy údajovej zbernice CAN, ktorá je kalibrovaná na základe buď:
Pre kalibráciu rýchlosti vozidla sa použijú údaje zaznamenané počas skúšky pri vysokých otáčkach. 3.4.3. Referenčný signál pre výpočet rotačnej rýchlosti kolies na hnanej náprave Vyberie sa jedna z troch možností: Možnosť 1: založená na otáčkach motora
Musí byť k dispozícii signál otáčok motora CAN spolu s prevodovými pomermi (prevodové stupne pre skúšku pri nízkej rýchlosti a vysokej rýchlosti, stály prevod rozvodovky). Pre signál otáčok motora CAN sa musí preukázať, že signál poskytnutý nástroju na predbežné spracovanie údajov odporu vzduchu je totožný so signálom, ktorý sa má použiť pri skúšobnej prevádzke, ako sa uvádza v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011.
Pre vozidlá s meničom krútiaceho momentu, ktoré nie sú schopné vykonať skúšku pri nízkej rýchlosti s uzatvorenou uzamykacou spojkou v možnosti 1, musí sa nástroju na predbežné spracovanie údajov odporu vzduchu dodatočne poskytnúť signál otáčok kardanového hriadeľa a signál otáčok stáleho prevodu rozvodovky alebo priemerného počtu otáčok kolesa pre hnanú nápravu. Musí sa preukázať, že otáčky motora vypočítané z tohto dodatočného signálu sú v rozmedzí 1 % v porovnaní so signálom otáčok motora CAN. To sa preukáže pre priemernú hodnotu v rámci meranej časti, po ktorej sa jazdí pri najnižšej možnej rýchlosti vozidla v uzamknutom režime meniča krútiaceho momentu a pri príslušnej rýchlosti vozidla pre skúšku pri vysokej rýchlosti.
Možnosť 2: založená na otáčkach kolesa
Sprístupní sa priemerná hodnota signálov CAN pre rýchlosť otáčania ľavého a pravého kolesa na hnacej náprave. Prípadne sa môžu použiť vonkajšie snímače. Každá metóda musí spĺňať požiadavky stanovené v tabuľke 2 prílohy Xa.
Podľa možnosti 2 sa vstupné parametre pre prevodové pomery a stály prevod rozvodovky nastavia na hodnotu 1 nezávisle od konfigurácie hnacej sústavy.
Možnosť 3: založená na otáčkach elektromotora
V prípade hybridných a plne elektrických vozidiel musí byť signál otáčok elektromotora CAN k dispozícii spolu s prevodovými pomermi (prevodové stupne pre skúšku pri nízkej rýchlosti a skúšku pri vysokej rýchlosti a prípadne stály prevod rozvodovky). Musí sa preukázať, že otáčky kolies hnacej nápravy pri skúške pri nízkej a vysokej rýchlosti sú určené výlučne týmito špecifikáciami konfigurácie hnacej sústavy.
3.4.4. Optoelektronické bariéry Signál bariér musí byť k dispozícii pre nástroj na predbežné spracovanie odporu vzduchu na spustenie začiatku a konca meranej časti a kalibráciu signálu rýchlosti vozidla. Miera merania spúšťacieho signálu musí byť rovná alebo väčšia ako 100 Hz. Prípadne sa môže použiť DGPS systém. 3.4.5. (D)GPS systém Možnosť a) len pre meranie polohy: GPS Požadovaná presnosť:
Možnosť b) pre kalibráciu rýchlosti vozidla a meranie polohy: Diferenciálny GPS systém (DGPS) Požadovaná presnosť:
3.4.6. Stacionárna meteorologická stanica Tlak okolia a vlhkosť vzduchu okolia sa určujú pomocou stacionárnej meteorologickej stanice. Toto meteorologické prístrojové vybavenie musí byť umiestnené vo vzdialenosti menšej ako 2 000 m od jednej z oblastí merania a musí byť umiestnené v nadmorskej výške, ktorá presahuje nadmorskú výšku alebo je rovná nadmorskej výške v oblastí merania. Požadovaná presnosť:
3.4.7. Mobilný anemometer Mobilný anemometer sa používa na meranie podmienok prúdenia vzduchu, t. j. rýchlosti prúdenia vzduchu a uhlu stáčania vozidla (β) medzi celkovým prúdením vzduchu a pozdĺžnou osou vozidla. 3.4.7.1. Požiadavky na presnosť Anemometer sa kalibruje v zariadení podľa normy ISO 16622. Musia sa splniť požiadavky na presnosť podľa tabuľky 1:
Tabuľka 1 Požiadavky na presnosť anemometra
3.4.7.2. Montážna poloha Mobilný anemometer sa montuje na vozidlo v predpísanej polohe:
i)
poloha X: stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá s nadstavbou a ťahače: predná strana ± 0,3 m návesu alebo karosérie;
ťažké autobusy: medzi koncom prednej štvrtiny vozidla a zadnou časťou vozidla.
stredne ťažké nákladné dodávkové vozidlá: medzi stĺpikom B až po zadný koniec vozidla.
ii)
poloha Y: rovina symetrie s toleranciou ± 0,1 m
iii)
poloha Z: Montážna výška nad vozidlom musí predstavovať jednu tretinu celkovej výšky vozidla s toleranciou od 0,0 m do + 0,2 m. V prípade vozidiel s celkovou výškou vozidla nad 4 m môže byť na žiadosť výrobcu montážna výška nad vozidlom obmedzená na 1,3 m s toleranciou od 0,0 m do + 0,2 m. Prístrojové vybavenie sa musí vykonať čo najpresnejšie, s použitím geometrických/optických pomôcok. Akékoľvek zostávajúce nesprávne nastavenie je predmetom kalibračnej skúšky správneho nastavenia, ktorá sa má vykonať v súlade s bodom 3.6 tejto prílohy.
3.4.8. Snímač teploty pre teplotu okolia vozidla Teplota okolia sa meria na tyči mobilného anemometra. Montážna výška musí byť maximálne 600 mm pod mobilným anemometrom. Snímač musí byť chránený pred slnkom. Požadovaná presnosť: ± 1 °C Rýchlosť vzorkovania: ≥ 1 Hz 3.4.9. Teplota skúšobnej dráhy Teplota skúšobnej dráhy sa zaznamená na vozidle pomocou bezkontaktného IR snímača prostredníctvom širokopásmového systému (8 to 14 μm). Pre asfaltový makadam a betón sa použije emisný faktor 0,90. ►M3 IR snímač sa kalibruje v súlade s normou ASTM E2847 alebo VDI/VDE 3511. ◄ Požadovaná presnosť pri kalibrácii: teplota: ± 2,5 °C Rýchlosť vzorkovania: ≥ 1 Hz |
|
3.5. |
Postup skúšky pri konštantných otáčkach Pre každú príslušnú kombináciu meranej časti a smeru jazdy sa v tom istom smere vykoná postup skúšky pri konštantných otáčkach, pozostávajúci zo sekvencie nízkej rýchlosti, vysokej rýchlosti a nízkej rýchlosti, ako sa uvádza nižšie.
|
|
3.6. |
Kalibračná skúška správneho nastavenia Nesprávne nastavenie anemometra sa stanoví kalibračnou skúškou správneho nastavenia na dráhe.
|
|
3.7. |
Šablóna skúšania Okrem zaznamenávania modálnych údajov merania sa skúšanie musí zdokumentovať aj v šablóne, v ktorej sú uvedené aspoň tieto údaje:
i)
všeobecný opis vozidla (pre špecifikácie pozri doplnok 2 – informačný dokument);
ii)
skutočná maximálna výška vozidla, ako sa stanovuje v bode 3.5.3.1 položke vii;
iii)
čas začiatku a dátum skúšky;
iv)
hmotnosť vozidla v rozmedzí ± 500 kg;
v)
tlak pneumatík;
vi)
názvy množín údajov merania;
vii)
dokumentácia mimoriadnych udalostí (s časom a počtom meraných častí), napr.
—
blízky prejazd iného vozidla,
—
manévre na predchádzanie nehodám, chyby pri jazde,
—
technické chyby,
—
chyby merania.
|
|
3.8. |
Spracovanie údajov
|
|
3.9. |
►M1
Vstupné údaje pre nástroj na predbežné spracovanie odporu vzduchu ◄
Nasledujúce tabuľky zobrazujú požiadavky na zaznamenávanie nameraných údajov a spracovanie prípravných údajov pre vstup do nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu: tabuľka 2 pre súbor údajov o vozidle,
tabuľka 3 pre súbor údajov o podmienkach okolia,
tabuľka 4 pre konfiguračný súbor údajov o meranej časti,
Table 5 pre súbor údajov o meraní,
tabuľka 6 pre súbory údajov o profile nadmorskej výšky (voliteľné vstupné údaje).
►M1 Podrobný opis požadovaných formátov údajov, vstupných súborov a zásad hodnotenia je k dispozícii v technickej dokumentácii nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu. ◄ Spracovanie údajov sa vykoná tak, ako sa stanovuje v bode 3.8 tejto prílohy.
Tabuľka 1 Vstupné údaje pre nástroj na predbežné spracovanie údajov odporu vzduchu – súbor údajov o vozidle
Tabuľka 3 Vstupné údaje pre nástroj na predbežné spracovanie odporu vzduchu – súbor údajov o podmienkach okolia
Tabuľka 4 Vstupné údaje pre nástroj na predbežné spracovanie odporu vzduchu – konfiguračný súbor údajov o meranej časti
Tabuľka 5 Vstupné údaje pre nástroj na predbežné spracovanie odporu vzduchu – súbor údajov o meraní
Tabuľka 6 Vstupné údaje pre nástroj na predbežné spracovanie odporu vzduchu – súbor údajov o profile nadmorskej výšky
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
3.10. |
Kritériá platnosti V tomto bode sa stanovujú kritériá na získanie platných výsledkov v nástroji na predbežné spracovanie odporu vzduchu. 3.10.1. Kritériá platnosti pre skúšku pri konštantných otáčkach
3.10.2. Kritériá platnosti pre skúšku správneho nastavenia
|
|
3.11. |
Deklarovanie hodnoty odporu vzduchu Základnou hodnotou pre deklarovanie hodnoty odporu vzduchu je konečný výsledok pre Cd · Acr (0) vypočítaný pomocou nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu. Žiadateľ o certifikát musí uviesť hodnotu Cd · Adeclared v rozsahu od hodnoty rovnej Cd · Acr (0) až do maximálne o + 0,2 m2 vyššej. V tejto tolerancii sa zohľadňujú neistoty pri výbere základných vozidiel ako najhorších možností pre všetky testovateľné položky patriace do radu. Hodnota Cd · Adeclared je vstupom pre nástroj na simuláciu CO2 a referenčnou hodnotou pre skúšanie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva. Na základe jednej nameranej hodnoty Cd·Adeclared možno vytvoriť viaceré udávané hodnoty Cd·Adeclared , pokiaľ sú splnené ustanovenia o rade podľa bodu 3.1 doplnku 5 pre stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá a podľa bodu 4.1 doplnku 5 pre ťažké autobusy. |
Doplnok 1
VZOR CERTIFIKÁTU KOMPONENTU, SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY ALEBO SYSTÉMU
Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)
CERTIFIKÁT O VLASTNOSTIACH, KTORÉ SÚVISIA S EMISIAMI CO2 A SO SPOTREBOU PALIVA RADU PODĽA ODPORU VZDUCHU
|
Odtlačok pečiatky správneho úradu — udelení (1) — rozšírení (1) — zamietnutí (1) — odobratí (1) |
Oznámenie o:
|
certifikátu o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva radu podľa odporu vzduchu v súlade s nariadením Komisie (EÚ) 2017/2400.
Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2400, naposledy zmenené …
Certifikačné číslo:
Hodnota hash:
Dôvod rozšírenia:
ODDIEL I
|
0.1. |
Značka (obchodný názov výrobcu): |
|
0.2. |
Karoséria vozidla a typ/rad podľa odporu vzduchu (v relevantných prípadoch): |
|
0.3. |
Karoséria vozidla a položka radu podľa odporu vzduchu (v prípade radu)
|
|
0.4. |
Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené
|
|
0.5. |
Názov a adresa výrobcu: |
|
0.6. |
V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia certifikačnej značky ES: |
|
0.7. |
Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov): |
|
0.9. |
Názov a adresa (prípadného) zástupcu výrobcu: |
ODDIEL II
|
1. |
Doplňujúce informácie (v prípade potreby): pozri doplnok |
|
2. |
Schvaľovací úrad zodpovedný za vykonanie skúšok: |
|
3. |
Dátum skúšobného protokolu: |
|
4. |
Číslo skúšobného protokolu: |
|
5. |
Poznámky (ak sú): pozri doplnok |
|
6. |
Miesto: |
|
7. |
Dátum: |
|
8. |
Podpis: |
Prílohy:
Informačná dokumentácia. Skúšobný protokol.
Doplnok 2
Informačný dokument o odpore vzduchu
|
Hárok s opisom č.: |
Vydanie: z: Zmena: |
podľa …
Typ alebo rad podľa odporu vzduchu (v relevantných prípadoch):
Všeobecná poznámka: Pre vstupné údaje pre simulačný nástroj treba vymedziť elektronický formát súboru, ktorý sa môže používať na importovanie údajov do simulačného nástroja. Vstupné údaje pre simulačný nástroj sa môžu líšiť od údajov požadovaných v informačnom dokumente a naopak (majú sa určiť). Súbor údajov je potrebný najmä tam, kde treba spracovávať veľké údaje, napr. mapy účinnosti (nie je potrebný manuálny prenos/vstup).
…
0.0. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
0.1. Názov a adresa výrobcu
0.2. Značka (obchodný názov výrobcu)
0.3. Typ podľa odporu vzduchu (rad v relevantných prípadoch)
0.4. Obchodný(-é) názov(-vy) (ak je/sú k dispozícii)
0.5. Prostriedky identifikácie typu, pokiaľ sú vyznačené na vozidle
0.6. V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia certifikačnej značky
0.7. Názov(-vy) a adresa(-sy) montážneho(-ych) závodu(-ov)
0.8. Meno a adresa zástupcu výrobcu
ČASŤ 1
HLAVNÉ CHARAKTERISTIKY (ZÁKLADNÉHO) ODPORU VZDUCHU A TYPY PODĽA ODPORU VZDUCHU V RÁMCI RADU PODĽA ODPORU VZDUCHU
|
|
Základný odpor vzduchu |
Člen radu |
|
||
|
|
|||||
|
alebo typ podľa odporu vzduchu |
#1 |
#2 |
#3 |
|
|
|
|
|||||
1.0. ŠPECIFICKÉ INFORMÁCIE O ODPORE VZDUCHU
1.1.0. VOZIDLO
1.1.1. Skupina ťažkých úžitkových vozidiel podľa schémy CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá
1.2.0. Model vozidla/obchodné meno
1.2.1. Konfigurácia náprav
1.2.2. Najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého vozidla
1.2.3. Rad kabíny alebo modelový rad
1.2.4. Šírka kabíny (maximálna hodnota v smere Y, pre vozidlá s kabínou)
1.2.5. Dĺžka kabíny (maximálna hodnota v smere X, pre vozidlá s kabínou)
1.2.6. Výška strechy (pre vozidlá s kabínou)
1.2.7. Rázvor kolies
1.2.8. Výška kabíny nad rámom (pre vozidlá s rámom)
1.2.9. Výška rámu (pre vozidlá s rámom)
1.2.10. Aerodynamické príslušenstvo alebo doplnky (napr. strešný spojler, bočné kryty, rohové lopatky)
1.2.11. Rozmery pneumatík na prednej náprave
1.2.12. Rozmery pneumatík na hnanej náprave, resp. na hnaných nápravách
1.2.13. Šírka vozidla v súlade s bodom 2(8) prílohy III (pre vozidlá bez kabíny)
1.2.14. Dĺžka vozidla v súlade s bodom 2(7) prílohy III (pre vozidlá bez kabíny)
1.2.15. Výška integrovanej karosérie v súlade s bodom 2(5) prílohy III (pre vozidlá bez kabíny)
|
1.3. |
Špecifikácie karosérie (podľa vymedzenia štandardnej karosérie) |
|
1.4. |
Špecifikácie prípojného vozidla/návesu (podľa vymedzenia štandardného prípojného vozidla/návesu) |
|
1.5. |
Parameter vymedzujúci rad v súlade s opisom žiadateľa (hlavné kritériá a kritériá odchýleného radu) |
ZOZNAM PRÍLOH
|
Č.: |
Opis: |
Dátum vydania: |
|
1. |
Informácie o podmienkach skúšky |
… |
|
2. |
… |
|
Príloha 1 k informačnému dokumentu
Informácie o podmienkach skúšky (v relevantných prípadoch)
1.1. Skúšobná dráha, na ktorej sa vykonávajú skúšky
1.2. Celková hmotnosť vozidla počas merania [kg]
1.3. Maximálna výška vozidla počas merania [m]
1.4. Priemerné podmienky okolia počas prvej skúšky pri nízkych otáčkach [°C]
1.5. Priemerná rýchlosť vozidla počas skúšok pri vysokých otáčkach [km/h]
1.6. Výsledok súčiniteľa vzdušného odporu (Cd ) pomocou plochy prierezu (Ac r) pri podmienkach nulového bočného vetra CdAcr(0)[m2]
1.7. Výsledok súčiniteľa vzdušného odporu (Cd ) pomocou plochy prierezu (Acr ) pri podmienkach priemerného bočného vetra počas skúšky pri konštantných otáčkach CdAcr(β)[m2]
1.8. Priemerný uhol stáčania vozidla počas skúšky pri konštantných otáčkach β [°]
1.9. Deklarovaná hodnota odporu vzduchu Cd· Adeclared [m2]
1.10. Číslo verzie nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu
Doplnok 3
Požiadavky na výšku vozidla pre nákladné vozidlá s nadstavbou a ťahače
1. Stredne ťažké nákladné vozidlo s nadstavbou, ťažké nákladné vozidlo s nadstavbou a ťahače merané pri skúške pri konštantných otáčkach v súlade s bodom 3 tejto prílohy musia spĺňať požiadavky na výšku vozidla, ako sa uvádza v tabuľke 2.
2. Výška vozidla sa musí určiť tak, ako sa opisuje v bode 3.5.3.1(vii).
3. Akýkoľvek druh nákladného vozidla s nadstavbou a ťahačov zo skupín vozidiel, ktoré sa nenachádzajú v tabuľke 2, nie sú predmetom skúšky pri konštantných otáčkach.
Tabuľka 2
Požiadavky na výšku vozidla pre stredne ťažké nákladné vozidlá s nadstavbou, ťažké nákladné vozidlá s nadstavbou a ťahače
|
Skupina vozidiel |
Minimálna výška vozidla [m] |
Maximálna výška vozidla [m] |
|
51, 53, 55 |
3,20 |
3,50 |
|
1s, 1 |
3,40 |
3,60 |
|
2 |
3,50 |
3,75 |
|
3 |
3,70 |
3,90 |
|
4 |
3,85 |
4,00 |
|
5 |
3,90 |
4,00 |
|
9 |
podobné hodnoty ako pre nákladné vozidlá s nadstavbou s rovnakou najvyššou technicky prípustnou hmotnosťou naloženého vozidla (skupina 1, 2, 3 alebo 4) |
|
|
10 |
3,90 |
4,00 |
Doplnok 4
Štandardné konfigurácie karosérie a návesov pre nákladné vozidlá s nadstavbou a ťahače
1. ►M3 Stredne ťažké nákladné vozidlá s nadstavbou a ťažké nákladné vozidlá s nadstavbou, ktoré podliehajú stanoveniu odporu vzduchu, musia spĺňať požiadavky na štandardné karosérie opísané v tomto doplnku. Ťahače musia spĺňať požiadavky na štandardné návesy opísané v tomto doplnku. ◄
2. Príslušná štandardná karoséria alebo príslušný štandardný náves sa určia podľa tabuľky 8.
Tabuľka 3
Priradenie štandardných karosérií a návesov na skúšku pri konštantných otáčkach
|
Skupiny vozidiel |
Štandardná karoséria alebo štandardné prípojné vozidlo |
|
51, 53, 55 |
B-II |
|
1s, 1 |
B1 |
|
2 |
B2 |
|
3 |
B3 |
|
4 |
B4 |
|
5 |
ST1 |
|
9 |
v závislosti od najvyššej technicky prípustnej hmotnosti naloženého vozidla: 7,5 – 10 t: B1 > 10 – 12 t: B2 > 12 – 16 t: B3 > 16 t: B5 |
|
10 |
ST1 |
3. Štandardné karosérie B-II, B1, B2, B3, B4 a B5 musia byť skonštruované ako pevná kostra v skriňovej konštrukcii. Musia byť vybavené dvoma zadnými dverami a bez bočných dverí. Štandardné karosérie nesmú byť vybavené koncovými zdvíhacími zariadeniami, prednými spojlermi alebo bočnými aerodynamickými krytmi na zníženie aerodynamického odporu. Špecifikácie štandardných karosérií sú uvedené v:
Hmotnostné označenia uvedené v tabuľke 9a až tabuľke 15 nie sú predmetom kontroly pri skúške odporu vzduchu.
4. Požiadavky na typ a podvozok pre štandardný náves ST1 sú uvedené v tabuľke 14. Špecifikácie sú uvedené v tabuľke 15.
5. Všetky rozmery a hmotnosti bez tolerancií, ktoré sú výslovne uvedené, musia byť v súlade s doplnkom 2 k prílohe 1 k nariadeniu 1230/2012/ES (t. j. v rozmedzí ± 3 % cieľovej hodnoty).
Tabuľka 9
Špecifikácie pre štandardnú karosériu „B1“
|
Špecifikácia |
Jednotka |
Vonkajší rozmer (tolerancia) |
Poznámky |
|
Dĺžka |
[mm] |
6 200 |
|
|
Šírka |
[mm] |
2 550 (– 10) |
|
|
Výška |
[mm] |
2 680 (± 10) |
skriňa: vonkajšia výška: 2 560 pozdĺžny nosník: 120 |
|
Polomer zaoblenia rohu a strecha s predným panelom |
[mm] |
50 – 80 |
|
|
Polomer zaoblenia rohu so strešným panelom |
[mm] |
50 – 80 |
|
|
Zvyšné rohy |
[mm] |
lomené s polomerom ≤ 10 |
|
|
Hmotnosť |
[kg] |
1 600 |
►M3 Hmotnosť sa používa ako generická hodnota v simulačnom nástroji a nemusí sa overovať na účely skúšky odporu vzduchu ◄ |
Tabuľka 9a
Špecifikácie pre štandardnú karosériu „B-II“
|
Špecifikácia |
Jednotka |
Vonkajší rozmer (tolerancia) |
Poznámky |
|
Dĺžka |
[mm] |
4 500 (± 10) |
|
|
Šírka |
[mm] |
2 300 (± 10) |
|
|
Výška |
[mm] |
2 500 (± 10) |
skriňa: vonkajšia výška: 2 380 pozdĺžny nosník: 120 |
|
Polomer zaoblenia rohu a strecha s predným panelom |
[mm] |
30 – 80 |
|
|
Polomer zaoblenia rohu so strešným panelom |
[mm] |
30 – 80 |
|
|
Zvyšné rohy |
[mm] |
lomené s polomerom ≤ 10 |
|
|
Hmotnosť |
[kg] |
800 |
Hmotnosť sa používa ako generická hodnota v simulačnom nástroji a nemusí sa overovať na účely skúšky odporu vzduchu |
Tabuľka 10
Špecifikácie pre štandardnú karosériu „B2“
|
Špecifikácia |
Jednotka |
Vonkajší rozmer (tolerancia) |
Poznámky |
|
Dĺžka |
[mm] |
7 400 |
|
|
Šírka |
[mm] |
2 550 (– 10) |
|
|
Výška |
[mm] |
2 760 (± 10) |
skriňa: vonkajšia výška: 2 640 pozdĺžny nosník: 120 |
|
Polomer zaoblenia rohu a strecha s predným panelom |
[mm] |
50 – 80 |
|
|
Polomer zaoblenia rohu so strešným panelom |
[mm] |
50 – 80 |
|
|
Zvyšné rohy |
[mm] |
lomené s polomerom ≤ 10 |
|
|
Hmotnosť |
[kg] |
1 900 |
►M3 Hmotnosť sa používa ako generická hodnota v simulačnom nástroji a nemusí sa overovať na účely skúšky odporu vzduchu ◄ |
Tabuľka 11
Špecifikácie pre štandardnú karosériu „B3“
|
Špecifikácia |
Jednotka |
Vonkajší rozmer (tolerancia) |
Poznámky |
|
Dĺžka |
[mm] |
7 450 |
|
|
Šírka |
[mm] |
2 550 (– 10) |
zákonný limit (96/53/ES), vnútorná ≥ 2 480 |
|
Výška |
[mm] |
2 880 (± 10) |
skriňa: vonkajšia výška: 2 760 pozdĺžny nosník: 120 |
|
Polomer zaoblenia rohu a strecha s predným panelom |
[mm] |
50 – 80 |
|
|
Polomer zaoblenia rohu so strešným panelom |
[mm] |
50 – 80 |
|
|
Zvyšné rohy |
[mm] |
lomené s polomerom ≤ 10 |
|
|
Hmotnosť |
[kg] |
2 000 |
►M3 Hmotnosť sa používa ako generická hodnota v simulačnom nástroji a nemusí sa overovať na účely skúšky odporu vzduchu ◄ |
Tabuľka 12
Špecifikácie pre štandardnú karosériu „B4“
|
Špecifikácia |
Jednotka |
Vonkajší rozmer (tolerancia) |
Poznámky |
|
Dĺžka |
[mm] |
7 450 |
|
|
Šírka |
[mm] |
2 550 (– 10) |
|
|
Výška |
[mm] |
2 980 (± 10) |
skriňa: vonkajšia výška: 2 860 pozdĺžny nosník: 120 |
|
Polomer zaoblenia rohu a strecha s predným panelom |
[mm] |
50 – 80 |
|
|
Polomer zaoblenia rohu so strešným panelom |
[mm] |
50 – 80 |
|
|
Zvyšné rohy |
[mm] |
lomené s polomerom ≤ 10 |
|
|
Hmotnosť |
[kg] |
2 100 |
►M3 Hmotnosť sa používa ako generická hodnota v simulačnom nástroji a nemusí sa overovať na účely skúšky odporu vzduchu ◄ |
Tabuľka 13
Špecifikácie pre štandardnú karosériu „B5“
|
Špecifikácia |
Jednotka |
Vonkajší rozmer (tolerancia) |
Poznámky |
|
Dĺžka |
[mm] |
7 820 |
vnútorná ≥ 7 650 |
|
Šírka |
[mm] |
2 550 (– 10) |
zákonný limit (96/53/ES), vnútorná ≥ 2 460 |
|
Výška |
[mm] |
2 980 (± 10) |
skriňa: vonkajšia výška: 2 860 pozdĺžny nosník: 120 |
|
Polomer zaoblenia rohu a strecha s predným panelom |
[mm] |
50 – 80 |
|
|
Polomer zaoblenia rohu so strešným panelom |
[mm] |
50 – 80 |
|
|
Zvyšné rohy |
[mm] |
lomené s polomerom ≤ 10 |
|
|
Hmotnosť |
[kg] |
2 200 |
►M3 Hmotnosť sa používa ako generická hodnota v simulačnom nástroji a nemusí sa overovať na účely skúšky odporu vzduchu ◄ |
Tabuľka 14
Typ a konfigurácia podvozku štandardného návesu „ST1“
|
Typ prípojného vozidla |
3-nápravový náves bez riadiacej nápravy, resp. riadiacich náprav |
|
Konfigurácia podvozku |
— rebrinový rám — rám bez podpodlažného krytu — 2 pruhy na každej strane ako ochrana proti podídeniu — zadná ochrana proti podídeniu (UPS) — zadná doska držiaka lampy — bez paletovej skrine — dve náhradné kolesá za treťou nápravou — jedna skrinka s náradím na konci karosérie pred UPS (ľavá alebo pravá strana) — zásterky pred a za zostavou nápravy — vzduchové odpruženie — kotúčové brzdy — rozmer pneumatík: 385/65 R 22,5 — 2 zadné dvere — bez bočných dverí — bez koncového zdvíhacieho zariadenia — bez predného spojlera — bez bočných aerodynamických krytov |
Tabuľka 15
Špecifikácie pre štandardný náves „ST1“
|
Špecifikácia |
Jednotka |
Vonkajší rozmer (tolerancia) |
Poznámky |
|
Celková dĺžka |
[mm] |
13 685 |
|
|
Celková šírka (šírka karosérie) |
[mm] |
2 550 (– 10) |
|
|
Výška karosérie |
[mm] |
2 850 (± 10) |
max. celková výška 4 000 (96/53/ES) |
|
Celková výška, nezaťažený |
[mm] |
4 000 (– 10) |
výška po celej dĺžke špecifikácia pre náves, nie je dôležitá pre kontrolu výšky vozidla pri skúške pri konštantných otáčkach |
|
Výška spojovacieho zariadenia prípojného vozidla, nezaťažené |
[mm] |
1 150 |
špecifikácia pre náves, nie je predmetom kontroly počas skúšky pri konštantných otáčkach |
|
Rázvor |
[mm] |
7 700 |
|
|
Vzdialenosť náprav |
[mm] |
1 310 |
3-nápravová zostava, 24 t (96/53/ES) |
|
Predný previs |
[mm] |
1 685 |
polomer: 2 040 (zákonný limit, 96/53/ES) |
|
Predná stena |
|
|
plochá stena s príslušenstvom na stlačený vzduch a elektrickú energiu |
|
Rohový predný/bočný panel |
[mm] |
lomený s pásom a polomermi okrajov ≤ 5 |
sečnica kruhu so zvislým čapom v strede a polomerom 2 040 (zákonný limit, 96/53/ES) |
|
Zvyšné rohy |
[mm] |
lomené s polomerom ≤ 10 |
|
|
Rozmer skrinky s náradím os x vozidla |
[mm] |
655 |
tolerancia: ± 10 % cieľovej hodnoty |
|
Rozmer skrinky s náradím os y vozidla |
[mm] |
445 |
tolerancia: ± 5 % cieľovej hodnoty |
|
Rozmer skrinky s náradím os z vozidla |
[mm] |
495 |
tolerancia: ± 5 % cieľovej hodnoty |
|
Dĺžka bočnej ochrany proti podídeniu |
[mm] |
3 045 |
2 pruhy na každej strane, podľa EHK – p 73, zmena 01 (2010), +/– 100 v závislosti od rázvoru |
|
Profil pruhu |
[mm2] |
100 × 30 |
podľa EHK – p 73, zmena 01 (2010), |
|
Celková technická hmotnosť vozidla |
[kg] |
39 000 |
zákonné CVWR: 24 000 (96/53/ES) |
|
Pohotovostná hmotnosť vozidla |
[kg] |
7 500 |
neoverená počas skúšky odporu vzduchu |
|
Prípustné zaťaženie nápravy |
[kg] |
24 000 |
zákonný limit (96/53/ES), |
|
Technické zaťaženie nápravy |
[kg] |
27 000 |
3 × 9 000 |
Doplnok 5
Rad podľa odporu vzduchu
1. Všeobecné informácie
Rad podľa odporu vzduchu je charakterizovaný konštrukčnými a výkonnostnými parametrami. Tieto sú spoločné pre všetky vozidlá v rámci radu. ►M3 Výrobca môže rozhodnúť o tom, ktoré vozidlá patria do radu podľa odporu vzduchu, pokiaľ sú dodržané kritériá zaradenia uvedené v bode 3 pre stredne ťažké nákladné vozidlá a ťažké nákladné vozidlá a v bode 6 pre ťažké autobusy. ◄ Rad podľa odporu vzduchu schvaľuje schvaľovací úrad. Výrobca poskytne schvaľovaciemu úradu príslušné informácie o odpore vzduchu položiek zaradených do radu podľa odporu vzduchu.
2. Osobitné prípady
V niektorých prípadoch sa môžu parametre vzájomne ovplyvňovať. To sa musí zohľadniť, aby bolo zabezpečené, že do toho istého radu podľa odporu vzduchu sa zaradia len vozidlá s podobnými charakteristikami. Výrobca takéto prípady identifikuje a oznámi schvaľovaciemu úradu. Potom sa to zohľadní ako kritérium pri tvorbe nového radu podľa odporu vzduchu.
Okrem parametrov uvedených v bode 4 tohto doplnku pre stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá a v bode 6.1 tohto doplnku pre ťažké autobusy môže výrobca zaviesť doplňujúce kritériá, ktoré umožnia vymedziť rady v obmedzenejšom rozsahu.
4. Parametre vymedzujúce rad podľa odporu vzduchu pre stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá
|
4.1. |
►M3 Stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá sa môžu zoskupiť v rámci radu, ak patria do tej istej skupiny vozidiel podľa tabuľky 1 alebo tabuľky 2 prílohy I a ak sú splnené tieto kritériá: ◄
a)
rovnaká šírka kabíny a geometria surovej karosérie až po stĺpik B a nad bod päty s výnimkou spodku kabíny (napr. tunel motora). Všetky položky radu zostanú v rozmedzí ± 10 mm voči základnému vozidlu;
b)
rovnaká výška strechy vo zvislom bode Z. Všetky položky radu zostanú v rozmedzí ± 10 mm voči základnému vozidlu;
c)
►M3 pre vozidlá s rámom: rovnaká výška kabíny nad rámom. ◄ Toto kritérium je splnené, ak výškový rozdiel kabín nad rámom je v rozmedzí Z < 175 mm. Splnenie požiadaviek na pojem rad sa musí preukázať pomocou údajov CAD (softvér na automatizované projektovanie). Obrázok 1 Vymedzenie pojmu rad
|
|
4.2. |
Rad podľa odporu vzduchu pozostáva z testovateľných položiek a konfigurácií vozidiel, ktoré nemôžu byť skúšané v súlade s týmto predpisom. |
|
4.3. |
Testovateľné položky radu predstavujú konfigurácie vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky na inštaláciu podľa bodu 3.3 v hlavnej časti tejto prílohy. |
5. Voľba základného vozidla podľa odporu vzduchu v prípade stredne ťažkých a ťažkých nákladných vozidiel
|
5.1. |
Základné vozidlo každého radu sa vyberie podľa týchto kritérií: |
|
5.2. |
V prípade stredne ťažkých nákladných vozidiel s nadstavbou, ťažkých nákladných vozidiel s nadstavbou a ťahačov musí podvozok vozidla zodpovedať rozmerom štandardnėj karosérie alebo návesu, ako sa uvádza v doplnku 4 k tejto prílohe. |
|
5.3. |
Všetky testovateľné položky radu musia mať hodnotu odporu vzduchu rovnú alebo nižšiu ako je hodnota Cd · Adeclared deklarovaná pre základné vozidlo. |
|
5.4. |
Žiadateľ o certifikát musí byť schopný preukázať, že výber základného vozidla spĺňa ustanovenia uvedené v bode 5.3 na základe vedeckých metód, ako je napr. výpočtová dynamika kvapalín (CFD), výsledky skúšky v aerodynamickom tuneli alebo osvedčená technická prax. Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky varianty vozidiel, ktoré sa môžu skúšať skúškou pri konštantných otáčkach, ako sa opisuje v bode 3 tejto prílohy. Iné konfigurácie vozidiel (napr. výšky vozidiel, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami v doplnku 4, rázvory kolies, ktoré nie sú kompatibilné so štandardnými rozmermi karosérie v doplnku 5) musia mať rovnakú hodnotu odporu vzduchu ako testovateľné základné vozidlo v rámci skupiny, a to bez akéhokoľvek ďalšieho preukazovania. Keďže pneumatiky sa považujú za súčasť meracích zariadení, ich vplyv sa pri preukazovaní najhoršieho možného scenára vylúči. |
|
5.5. |
V prípade ťažkých nákladných vozidiel sa udávaná hodnota Cd·Adeclared môže použiť na vytváranie radov v iných skupinách vozidiel, ak sú kritériá radu v súlade s bodom 5 tohto doplnku splnené na základe ustanovení uvedených v tabuľke 16.
Tabuľka 16 Ustanovenia pre prenos hodnôt odporu vzduchu ťažkých nákladných vozidiel do iných skupín vozidiel
|
|
5.6. |
V prípade stredne ťažkých nákladných vozidiel sa udávaná hodnota Cd·Adeclared môže preniesť na vytvorenie radov v iných skupinách vozidiel, ak sú kritériá radu v súlade s bodom 5 tohto doplnku splnené a ak sú splnené ustanovenia v tabuľke 16a. Prenos sa vykoná prevzatím nezmenenej hodnoty Cd·Adeclared z pôvodnej skupiny.
Tabuľka 16a Ustanovenia pre prenos hodnôt odporu vzduchu stredne ťažkých nákladných vozidiel do iných skupín vozidiel
|
|
6. |
Parametre vymedzujúce rad podľa odporu vzduchu pre ťažké autobusy:
|
|
7. |
Voľba základného vozidla podľa odporu vzduchu v prípade ťažkých autobusov Základné vozidlo každého radu sa vyberie v súlade s týmito kritériami:
|
Doplnok 6
Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva
1. Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva sa overuje skúškami pri konštantných otáčkach, ako sa stanovuje v bode 3 hlavnej časti tejto prílohy. Pre zhodu certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva platia tieto ďalšie ustanovenia:
teplota okolia pri skúške pri konštantných otáčkach musí byť v rozmedzí od ± 5 °C po hodnotu z merania v rámci certifikácie. Toto kritérium sa overuje na základe priemernej teploty od prvých skúšok pri nízkych otáčkach vypočítanej pomocou nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu;
skúška pri vysokých otáčkach sa musí vykonať v rozsahu rýchlosti vozidla s presnosťou ± 2 km/h až po hodnotu z merania v rámci certifikácie.
Všetky skúšky zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva musia byť pod dohľadom schvaľovacieho úradu.
2. Vozidlo neprejde skúškou zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva, ak nameraná hodnota Cd Acr (0) je vyššia ako hodnota Cd · Adeclared deklarovaná pre základné vozidlo s toleračnou rezervou 7,5 %. Ak zlyhá prvá skúška, môžu sa vykonať až dve dodatočné skúšky v rôzne dni s tým istým vozidlom. ►M1 Ak je nameraná hodnota Cd · Acr (0) všetkých vykonaných skúšok vyššia ako deklarovaná hodnota Cd· Adeclared pre základné vozidlo s tolerančnou rezervou 7,5 %, uplatňuje sa článok 23 tohto nariadenia. ◄
Na výpočet hodnoty Cd Acr (0) sa použije verzia nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu pre základný odpor vzduchu podľa prílohy 1 k doplnku 2 k tejto prílohe.
3. Počet vozidiel, pri ktorých sa má skúšať zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva, za rok výroby, sa určí na základe tabuľky 17. Tabuľka sa použije osobitne na stredne ťažké nákladné vozidlá, ťažké nákladné vozidlá a ťažké autobusy.
Tabuľka 17
Počet vozidiel, pri ktorých sa má skúšať zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva, za rok výroby
(použije sa osobitne na stredne ťažké nákladné vozidlá, ťažké nákladné vozidlá a ťažké autobusy)
|
Počet vozidiel so skúšanou zhodou výroby |
Harmonogram |
Počet vozidiel relevantných z hľadiska zhody výroby, vyrobených v predchádzajúcom roku |
|
0 |
— |
≤ 25 |
|
1 |
každý 3. rok (*1) |
25 < X ≤ 500 |
|
1 |
každý 2. rok |
500 < X ≤ 5 000 |
|
1 |
každý rok |
5 000 < X ≤ 15 000 |
|
2 |
každý rok |
≤ 25 000 |
|
3 |
každý rok |
≤ 50 000 |
|
4 |
každý rok |
≤ 75 000 |
|
5 |
každý rok |
≤ 100 000 |
|
6 |
každý rok |
100 001 a viac |
|
(*1)
Skúška zhody výroby sa vykoná v prvých dvoch rokoch. |
||
Na účely stanovenia množstva produkcie sa zohľadňujú iba tie údaje o odpore vzduchu, ktoré spĺňajú požiadavky tohto predpisu a ktoré nedosiahli štandardné hodnoty odporu vzduchu podľa doplnku 7 k tejto prílohe.
4. Pre výber vozidiel na skúšku zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva platia tieto ustanovenia:
Skúšajú sa iba vozidlá z výrobnej linky.
Vyberú sa iba vozidlá, ktoré spĺňajú ustanovenia pre skúšky pri konštantných otáčkach, ako sa stanovuje v bode 3.3 hlavnej časti tejto prílohy.
Pneumatiky sa považujú za súčasť meracích prístrojov a môžu byť vybrané výrobcom.
Vozidlá radov, v ktorých sa hodnota odporu vzduchu určila prostredníctvom prenosu z iných vozidiel podľa doplnku 5 bodu 5, nie sú predmetom skúšania zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s CO2 a so spotrebou paliva.
Vozidlá, pri ktorých sa používajú štandardné hodnoty pre odpor vzduchu podľa doplnku 8, nie sú predmetom skúšania zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva.
Prvé vozidlo, pri ktorom sa má skúšať zhoda s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva, sa vyberie z typu alebo radu vozidiel podľa odporu vzduchu, ktoré predstavujú najvyšší počet vyrobených kusov v príslušnom roku. Akékoľvek ďalšie vozidlá sa vyberú zo všetkých radov podľa odporu vzduchu a odsúhlasí ich výrobca a schvaľovací úrad na základe už skúšaných radov vozidiel podľa odporu vzduchu a skupín vozidiel. Ak sa má vykonať len jedna skúška za rok alebo menej, vozidlo sa vždy vyberie zo všetkých radov vozidiel podľa odporu vzduchu a odsúhlasí ho výrobca a schvaľovací úrad.
5. Po tom, ako sa vozidlo vyberie na skúšku zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva, výrobca musí overiť zhodu vlastností súvisiacich s certifikovanými emisiami CO2 a so spotrebou paliva v lehote 12 mesiacov. Výrobca môže požiadať schvaľovací úrad o predĺženie tejto lehoty až o 6 mesiacov, ak preukáže, že overenie nebolo možné v požadovanej lehote pre poveternostné podmienky.
Doplnok 7
Štandardné hodnoty
Tento doplnok obsahuje opis štandardných hodnôt udávanej hodnoty odporu vzduchu Cd·Adeclared . Ak sa použijú štandardné hodnoty, simulačnému nástroju sa neposkytnú žiadne vstupné údaje o odpore vzduchu. V tomto prípade simulačný nástroj automaticky pridelí štandardné hodnoty.
1. Štandardné hodnoty pre ťažké nákladné vozidlá sú určené v tabuľke 18.
Tabuľka 18
Štandardné hodnoty pre Cd·Adeclared pre ťažké nákladné vozidlá
|
Skupina vozidiel |
Štandardná hodnota Cd·Adeclared [m2] |
|
1, 1s |
7,1 |
|
2 |
7,2 |
|
3 |
7,4 |
|
4 |
8,4 |
|
5 |
8,7 |
|
9 |
8,5 |
|
10 |
8,8 |
|
11 |
8,5 |
|
12 |
8,8 |
|
16 |
9,0 |
2. —
3. —
4. Štandardné hodnoty pre ťažké autobusy sú určené v tabuľke 21. Pre skupiny vozidiel, pre ktoré nie je povolené meranie aerodynamického odporu (v súlade s bodom 7.3 doplnku 5 k tejto prílohe), nie sú štandardné hodnoty relevantné.
Tabuľka 21
Štandardné hodnoty pre Cd·Adeclared pre ťažké autobusy
|
Parametre podskupiny vozidiel |
Štandardná hodnota Cd·Adeclared [m2] |
|
31a |
nie je relevantná |
|
31b1 |
nie je relevantná |
|
31b2 |
4,9 |
|
31c |
nie je relevantná |
|
31d |
nie je relevantná |
|
31e |
nie je relevantná |
|
32a |
4,6 |
|
32b |
4,6 |
|
32c |
4,6 |
|
32d |
4,6 |
|
32e |
5,2 |
|
32f |
5,2 |
|
33a |
nie je relevantná |
|
33b1 |
nie je relevantná |
|
33b2 |
5,0 |
|
33c |
nie je relevantná |
|
33d |
nie je relevantná |
|
33e |
nie je relevantná |
|
34a |
4,7 |
|
34b |
4,7 |
|
34c |
4,7 |
|
34d |
4,7 |
|
34e |
5,3 |
|
34f |
5,3 |
|
35a |
nie je relevantná |
|
35b1 |
nie je relevantná |
|
35b2 |
5,1 |
|
35c |
nie je relevantná |
|
36a |
4,8 |
|
36b |
4,8 |
|
36c |
4,8 |
|
36d |
4,8 |
|
36e |
5,4 |
|
36f |
5,4 |
|
37a |
nie je relevantná |
|
37b1 |
nie je relevantná |
|
37b2 |
5,1 |
|
37c |
nie je relevantná |
|
37d |
nie je relevantná |
|
37e |
nie je relevantná |
|
38a |
4,8 |
|
38b |
4,8 |
|
38c |
4,8 |
|
38d |
4,8 |
|
38e |
5,4 |
|
38f |
5,4 |
|
39a |
nie je relevantná |
|
39b1 |
nie je relevantná |
|
39b2 |
5,2 |
|
39c |
nie je relevantná |
|
40a |
4,9 |
|
40b |
4,9 |
|
40c |
4,9 |
|
40d |
4,9 |
|
40e |
5,5 |
|
40f |
5,5 |
5. Štandardné hodnoty pre stredne ťažké nákladné vozidlá sú určené v tabuľke 22.
Tabuľka 22
Štandardné hodnoty pre Cd·Adeclared pre stredne ťažké nákladné vozidlá
|
Skupina vozidiel |
Štandardná hodnota Cd·Adeclared [m2] |
|
53 |
5,8 |
|
54 |
2,5 |
Doplnok 8
Označenia
V prípade vozidla certifikovaného v súlade s touto prílohou musí byť na kabíne alebo karosérii uvedené:
Názov výrobcu alebo ochranná známka
Značka a identifikačné označenie typu, ako sa uvádza v informáciách uvedených v odsekoch 0.2 a 0.3 doplnku 2 k tejto prílohe
Certifikačná značka, ktorá pozostáva z obdĺžnika obklopujúceho malé písmeno „e“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo členského štátu, ktorý udelil certifikát:
Certifikačná značka musí v blízkosti obdĺžnika zahŕňať aj „základné certifikačné číslo“ predpísané pre časť 4 čísla typového schválenia stanoveného v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2020/683, ktorému predchádzajú dve číslice označujúce poradové číslo pridelené poslednej technickej zmene tohto nariadenia a písmeno „P“ označujúce, že odpor vzduchu bol schválený.
V prípade tohto nariadenia je poradové číslo 02.
◄1.4.1. Príklad a rozmery certifikačnej značky
Uvedená certifikačná značka pripevnená ku kabíne znamená, že príslušný typ bol v zmysle tohto nariadenia certifikovaný v Poľsku (e20). Prvé dve číslice (02) vyjadrujú poradové číslo pridelené poslednej technickej zmene tohto nariadenia. Nasledujúce písmeno znamená, že certifikát bol vydaný pre odpor vzduchu (P). Posledných päť číslic (00005) sú číslice, ktoré schvaľovací úrad pridelil odporu vzduchu ako základné certifikačné číslo.
Certifikačná značka musí byť pripevnená na kabínu tak, aby bola nezmazateľná a zreteľne čitateľná. Musí byť viditeľná, keď sa kabína namontuje do vozidla, a musí byť pripevnená k dielu potrebnému na bežnú prevádzku kabíny a normálne nevyžadujúcemu výmenu počas životnosti kabíny. ►M1 Označenia, nápisy, štítky alebo nálepky musia byť odolné počas celého obdobia životnosti kabíny a musia byť dobre čitateľné a nezmazateľné. ◄ Výrobca zabezpečí, aby označenia, nápisy, štítky alebo nálepky nebolo možné odstrániť bez ich zničenia alebo poškodenia.
2. Číslovanie
|
2.1. |
Certifikačné číslo pre odpor vzduchu tvorí: eX*YYYY/YYYY*ZZZZ/ZZZZ*E*00000*00
|
Doplnok 9
Vstupné parametre na účely simulačného nástroja
Úvod
V tomto doplnku sa opisuje zoznam parametrov, ktoré má výrobca vozidla poskytnúť ako vstup pre simulačný nástroj. Príslušná schéma XML, ako aj vzorové údaje sú k dispozícii prostredníctvom vyhradenej elektronickej distribučnej platformy.
Nástroj na predbežné spracovanie odporu vzduchu automaticky vygeneruje súbor XML.
Vymedzenie pojmov
|
1. |
„Identifikátor parametra“:jednoznačný identifikátor, ktorý sa používa v simulačnom nástroji pre špecifický vstupný parameter alebo množinu vstupných údajov. |
|
2. |
„Typ“: typ údajov parametra;
|
|
3. |
„Jednotka“ …fyzická jednotka parametra. |
Množina vstupných parametrov
Tabuľka 1
Vstupné parametre „AirDrag“ (Odpor vzduchu)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P240 |
token |
|
|
|
Model |
P241 |
token |
|
|
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P242 |
token |
|
Identifikátor komponentu používaného v postupe certifikácie |
|
Date (Dátum) |
P243 |
dátum |
|
Dátum a čas vytvorenia hodnoty hash komponentu |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P244 |
token |
|
Číslo označujúce verziu nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu |
|
CdxA_0 |
P245 |
dvojité, 2 |
[m2] |
Konečný výsledok nástroja na predbežné spracovanie odporu vzduchu |
|
TransferredCdxA (Prenesená hodnota CdxA) |
P246 |
double, 2 |
[m2] |
Hodnota CdxA_0 prenesená do súvisiacich radov iných skupín vozidiel podľa tabuľky 16 doplnku 5 pre ťažké nákladné vozidlá, tabuľky 16a doplnku 5 pre stredne ťažké nákladné vozidlá a tabuľky 16b doplnku 5 pre ťažké autobusy. Ak sa nepoužilo žiadne pravidlo prenosu, musí byť uvedená hodnota CdxA_0. |
|
DeclaredCdxA |
P146 |
dvojité, 2 |
[m2] |
Deklarovaná hodnota pre rad podľa odporu vzduchu |
Ak sa v simulačnom nástroji použijú štandardné hodnoty podľa doplnku 7, neposkytujú sa žiadne vstupné údaje pre komponent odporu vzduchu. Štandardné hodnoty sa automaticky priradia podľa schémy skupiny vozidiel.
PRÍLOHA IX
OVERENIE ÚDAJOV O POMOCNÝCH ZARIADENIACH NÁKLADNÝCH VOZIDIEL A AUTOBUSOV
1. Úvod
V tejto prílohe sa opisujú ustanovenia týkajúce sa deklarovania technológií a iných príslušných vstupných informácií o pomocných systémoch pre ťažké úžitkové vozidlá na účely určovania emisií CO2 špecifických pre vozidlo.
Spotreba energie týchto typov pomocných zariadení sa v rámci simulačného nástroja zohľadňuje s použitím technologicky špecifických priemerných generických modelov spotreby energie:
chladiaci ventilátor motora;
riadiaci systém;
elektrický systém;
pneumatický systém;
systém vykurovania, vetrania a klimatizácie (HVAC);
vývodový hriadeľ prevodovky (PTO).
Generické hodnoty sa integrujú do simulačného nástroja a používajú sa automaticky na základe príslušných vstupných informácií v súlade s ustanoveniami tejto prílohy. Príslušné formáty vstupných údajov pre simulačný nástroj sú opísané v prílohe III. Na účely jasného odkazu sú v tejto prílohe uvedené aj trojmiestne identifikátory parametrov použité v prílohe III.
2. Vymedzenie pojmov
Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: Príslušný typ pomocného zariadenia je uvedený v zátvorkách.
„ventilátor upevnený na kľukovom hriadeli“ je spôsob upevnenia ventilátora, pri ktorom je ventilátor poháňaný predĺžením kľukového hriadeľa, často pomocou príruby (chladiaci ventilátor motora);
„ventilátor poháňaný remeňom alebo prevodovkou“ je ventilátor namontovaný v pozícii, kde je potrebný ďalší remeň, napínací systém alebo prevodovka (chladiaci ventilátor motora);
„hydraulicky poháňaný ventilátor“ je ventilátor poháňaný hydraulickým olejom, často inštalovaný mimo motora. Hydraulický systém s olejovým systémom, čerpadlom a ventilmi ovplyvňuje straty a účinnosť v systéme (chladiaci ventilátor motora);
„elektricky poháňaný ventilátor“ je ventilátor poháňaný elektromotorom. Zohľadňuje sa účinnosť pre celú premenu energie, aj v batérii a mimo batérie (chladiaci ventilátor motora);
„elektronicky ovládaná viskózna spojka“ je spojka, v ktorej sa používa niekoľko vstupov snímačov spolu so softvérovou logikou na elektronické ovládanie prúdenia tekutiny vo viskóznej spojke (chladiaci ventilátor motora);
„bimetalicky ovládaná viskózna spojka“ je spojka, v ktorej sa používa bimetalické spojenie na premenu zmeny teploty na mechanické posunutie. Mechanické posunutie potom funguje ako aktivátor viskóznej spojky (chladiaci ventilátor motora);
„spojka s nespojitými stupňami“ je mechanické zariadenie, v ktorom sa stupeň ovládania môže vykonávať len v samostatných krokoch (nie je plynule meniteľný) (chladiaci ventilátor motora);
„vypínacia spojka“ je mechanické zariadenie, pri ktorom je pohon úplne zapojený alebo vypojený (chladiaci ventilátor motora);
„objemové čerpadlo s variabilným objemom“ je zariadenie, ktoré premieňa mechanickú energiu na energiu hydraulickej kvapaliny. Množstvo kvapaliny čerpanej na otáčku čerpadla sa môže počas behu čerpadla meniť (chladiaci ventilátor motora);
„objemové čerpadlo s konštantným objemom“ je zariadenie, ktoré premieňa mechanickú energiu na energiu hydraulickej kvapaliny. Množstvo kvapaliny čerpanej na otáčku čerpadla sa nemôže počas behu čerpadla meniť (chladiaci ventilátor motora);
„ovládanie elektrickým motorom“ je použitie elektrického motora na pohon ventilátora. Elektromotor premieňa elektrickú energiu na mechanickú energiu. Výkon a rýchlosť sú ovládané konvenčnou technológiou pre elektromotory (chladiaci ventilátor motora);
„pevné objemové čerpadlo (štandardná technológia)“ je čerpadlo s vnútorným obmedzením prietoku (riadiaci systém);
„pevné objemové čerpadlo s elektronickým ovládaním“ je čerpadlo, ktoré používa elektronické ovládanie prietoku (riadiaci systém);
„duálne objemové čerpadlo“ je čerpadlo s dvomi komorami (s rovnakým alebo rôznym posunom) s mechanickým vnútorným obmedzením prietoku (riadiaci systém);
„duálne objemové čerpadlo s elektronickým ovládaním“ je čerpadlo s dvomi komorami (s rovnakým alebo rôznym posunom), ktoré sa môžu kombinovať alebo sa v osobitných podmienkach používa iba jedna z nich. Prietok je elektronicky ovládaný ventilom (riadiaci systém);
„mechanicky ovládané objemové čerpadlo s variabilným objemom“ je čerpadlo, v ktorom je posun mechanicky vnútorne ovládaný (vnútorné tlakové meradlo) (riadiaci systém);
„elektronicky ovládané objemové čerpadlo s variabilným objemom“ je čerpadlo, v ktorom je posun elektronicky ovládaný (riadiaci systém).
„elektricky poháňané čerpadlo“ je riadiaci systém poháňaný elektromotorom s kontinuálnou recirkuláciou hydraulickej kvapaliny (riadiaci systém);
„plne elektrický mechanizmus riadenia“ je riadiaci systém poháňaný elektromotorom bez kontinuálnej recirkulácie hydraulickej kvapaliny (riadiaci systém);
–
„vzduchový kompresor so systémom úspory energie“ alebo „ESS“ je kompresor, ktorý znižuje spotrebu energie pri vyfukovaní, napr. zatváraním sacej strany; ESS je ovládaný systémovým tlakom vzduchu (pneumatický systém);
„spojka kompresora (viskózna)“ je rozpojiteľný kompresor, v ktorom je spojka ovládaná systémovým tlakom vzduchu (bez inteligentnej stratégie); viskózna spojka spôsobuje menšie straty počas odpojeného stavu (pneumatický systém);
„spojka kompresora (mechanická)“ je rozpojiteľný kompresor; v ktorom je spojka ovládaná systémovým tlakom vzduchu (bez inteligentnej stratégie) (pneumatický systém);
„systém riadenia vzduchu s optimálnou regeneráciou“ alebo „AMS“ je elektronická jednotka na spracovanie vzduchu, ktorá kombinuje elektronicky ovládaný sušič vzduchu na optimálnu regeneráciu a prívod vzduchu, ktorý je bežný pri podmienkach prekročenia (vyžaduje spojku alebo vzduchový kompresor so systémom úspory energie) (pneumatický systém);
„svetelná emisná dióda“ alebo „LED“ je polovodičové zariadenie, ktoré emituje viditeľné svetlo, keď ním prechádza elektrický prúd;
–
„vývodový hriadeľ“ alebo „PTO“ je zariadenie na prevodovke alebo motore, ku ktorému možno pripojiť voliteľné zariadenie spotrebúvajúce energiu (spotrebič), napr. hydraulické čerpadlo; vývodový hriadeľ je obvykle voliteľný (PTO);
„hnací mechanizmus vývodového hriadeľa“ je zariadenie v prevodovke, ktoré umožňuje inštaláciu vývodového hriadeľa (PTO);
„zapojené ozubené koleso“ je ozubené koleso, ktoré je zaradené do chodu s hriadeľmi buď motora, alebo prevodovky, keď je spojka vývodového hriadeľa (ak sa používa) otvorená (PTO);
„ozubená spojka“ je (manévrovateľná) spojka, v ktorej sa krútiaci moment prenáša najmä pomocou normálnych síl medzi zubami zapadajúcimi do seba. Ozubená spojka môže byť zapojená alebo odpojená. Ovláda sa len v podmienkach bez zaťaženia (napr. pri zmene prevodových stupňov v manuálnej prevodovke) (PTO);
„synchronizačné zariadenie“ je druh ozubenej spojky, v ktorej sa používa trecie zariadenie na vyrovnanie otáčok rotujúcich častí, ktoré sa majú zapojiť (PTO);
„viaclamelová spojka“ je spojka, v ktorej sú paralelne usporiadané trecie obloženia, pričom na všetky páry trecích komponentov pôsobí rovnaká prítlačná sila. Viaclamelové spojky sú kompaktné a môžu sa zapájať a odpájať pri zaťažení. Môžu sa skonštruovať ako suché alebo mokré spojky (PTO);
„posuvné koleso“ je ozubené koleso používané ako radiaci prvok, pričom radenie sa uskutočňuje pohybom ozubeného kolesa na jeho hriadeli do záberu alebo zo záberu ozubených kolies spoluzaberacieho kolesa (PTO);
„spojka s nespojitými stupňami (vypnutá + 2 stupne)“ je mechanické zariadenie, v ktorom sa stupeň ovládania môže vykonávať len v dvoch samostatných krokoch a vo vypnutom stave (nie je plynule meniteľný) (chladiaci ventilátor motora);
„spojka s nespojitými stupňami (vypnutá + 3 stupne)“ je mechanické zariadenie, v ktorom sa stupeň ovládania môže vykonávať len v troch samostatných krokoch a vo vypnutom stave (nie je plynule meniteľný) (chladiaci ventilátor motora);
„pomer kompresora k motoru“ je pomer otáčok motora prevodového stupňa pre jazdu vpred k otáčkam vzduchového kompresora bez preklzu (i = nin/nout) (pneumatický systém);
„mechanické ovládanie vzduchového odpruženia“ je systém vzduchového odpruženia, v ktorom sa ovládacie ventily vzduchového odpruženia ovládajú mechanicky bez elektroniky a softvéru (pneumatický systém);
„elektronické ovládanie vzduchového odpruženia“ je systém vzduchového odpruženia, v ktorom sa viacero vstupných snímačov spolu so softvérovou logikou používa na elektronické ovládanie regulačných ventilov vzduchového odpruženia (pneumatický systém);
„pneumatické dávkovanie činidla SCR“ je spôsob dávkovania, pri ktorom sa na dávkovanie činidla do výfukového systému používa stlačený vzduch (pneumatický systém);
„pneumatická technológia ovládania dverí“ je technológia, pri ktorej sú dvere do vozidla pre cestujúcich ovládané pomocou stlačeného vzduchu (pneumatický systém);
„elektrická technológia ovládania dverí“ je technológia, pri ktorej sú dvere do vozidla pre cestujúcich ovládané elektromotorom alebo elektrohydraulickým systémom (pneumatický systém);
„zmiešaná technológia ovládania dverí“ je technológia, pri ktorej je vo vozidle nainštalovaná „pneumatická technológia pohonu dverí“ aj „elektrická technológia pohonu dverí“ (pneumatický systém);
„inteligentný systém regenerácie“ je pneumatický systém, v ktorom je potreba regeneračného vzduchu optimalizovaná vzhľadom na množstvo vyprodukovaného suchého vzduchu (pneumatický systém);
„inteligentný systém kompresie“ je pneumatický systém, v ktorom je prívod vzduchu elektronicky ovládaný s prednostným prívodom vzduchu počas podmienok prekročenia (pneumatický systém);
„vnútorné osvetlenie“ je osvetlenie v priestore pre cestujúcich, ktoré je nainštalované tak, aby spĺňalo požiadavky bodu 7.8. (umelé vnútorné osvetlenie) v prílohe 3 k predpisu OSN č. 107 ( 18 ) (elektrický systém);
„denné svietidlá“ sú „denné svietidlá“ v zmysle bodu 2.7.25 predpisu OSN č. 48 ( 19 ) (elektrický systém);
„obrysové svetlá“ sú „bočné obrysové svietidlá“ v zmysle bodu 2.7.24 predpisu OSN č. 48 (elektrický systém);
„brzdové svetlá“ sú „brzdové svietidlá“ v zmysle bodu 2.7.12 predpisu OSN č. 48 (elektrický systém);
„svetlomety“ sú „stretávacie (tlmené) svetlomety“ v zmysle bodu 2.7.10 predpisu OSN č. 48 a „diaľkové (hlavné) svetlomety“ v zmysle bodu 2.7.9 predpisu OSN č. 48 (elektrický systém);
„alternátor“ je elektromotor na nabíjanie batérie a na dodávanie elektrickej energie do elektrického pomocného systému, keď je spaľovací motor vozidla v chode. Alternátor sa nemôže podieľať na pohone vozidla (elektrický systém);
„inteligentný alternátorový systém“ je systém jedného alebo viacerých alternátorov v kombinácii s jedným alebo viacerými vyhradenými dobíjateľnými zásobníkmi elektrickej energie, ktorý je elektronicky ovládaný s prednostnou výrobou elektrickej energie počas podmienok prekročenia (elektrický systém);
„systém vykurovania, vetrania a klimatizácie“ alebo systém HVAC je systém, ktorý môže aktívne ohrievať a/alebo aktívne chladiť a vymieňať alebo nahrádzať vzduch s cieľom zabezpečiť lepšiu kvalitu vzduchu v priestore pre cestujúcich a/alebo vodiča (systém HVAC);
„konfigurácia systému HVAC“ je kombinácia komponentov systému HVAC v súlade s tabuľkou 13 v tejto prílohe (systém HVAC);
„systém tepelnej pohody v priestore pre cestujúcich“ je systém, ktorý využíva ventilátory na cirkuláciu vzduchu vo vozidle alebo vháňa čerstvý vzduch do vozidla a objemový prietok vzduchu sa môže aspoň aktívne chladiť alebo ohrievať. Vzduch sa rozvádza zo strechy vozidla a v prípade dvojpodlažných vozidiel v oboch podlažiach. V prípade otvorených dvojpodlažných vozidiel v dolnom podlaží (systém HVAC);
„počet tepelných čerpadiel v priestore pre cestujúcich“ je počet tepelných čerpadiel, ktoré sú nainštalované vo vozidle na ohrievanie a/alebo chladenie vzduchu v kabíne alebo čerstvého vzduchu privádzaného do priestoru pre cestujúcich. Ak sa tepelné čerpadlo používa v priestore pre cestujúcich a v priestore pre vodiča, počíta sa len pre priestor pre cestujúcich (systém HVAC). Ak sú nainštalované rôzne tepelné čerpadlá na vykurovanie a chladenie, počet tepelných čerpadiel sa určí nižším číslom z oboch samostatných prípadov – t. j. počet tepelných čerpadiel na chladenie a počet tepelných čerpadiel na vykurovanie sa posudzuje samostatne (napr. v prípade dvoch tepelných čerpadiel na chladenie a jedného tepelného čerpadla na vykurovanie: sa zohľadní len jedno tepelné čerpadlo);
„systém klimatizácie pre priestor pre vodiča“ je vo vozidle nainštalovaný systém, ktorý môže ochladzovať vzduch v kabíne alebo čerstvý vzduch privádzaný k vodičovi alebo do priestoru pre vodiča (systém HVAC);
„systém klimatizácie pre priestor pre cestujúcich“ je vo vozidle nainštalovaný systém, ktorý môže ochladzovať vzduch v kabíne alebo čerstvý vzduch privádzaný do priestoru pre cestujúcich (systém HVAC);
„nezávislé tepelné čerpadlo pre priestor pre vodiča“ je vo vozidle nainštalované tepelné čerpadlo, ktoré sa používa len pre priestor pre vodiča (systém HVAC);
„dvojstupňové tepelné čerpadlo“ je tepelné čerpadlo, v ktorom sa stupeň ovládania môže vykonať len v dvoch krokoch a nie je plynule meniteľný (systém HVAC);
„trojstupňové tepelné čerpadlo“ je tepelné čerpadlo, v ktorom sa stupeň ovládania môže vykonať len v troch krokoch a nie je plynule meniteľný (systém HVAC);
„štvorstupňové tepelné čerpadlo“ je tepelné čerpadlo, v ktorom sa stupeň ovládania môže vykonať len v štyroch krokoch a nie je plynule meniteľný (systém HVAC);
„tepelné čerpadlo s plynule meniteľnými otáčkami“ je tepelné čerpadlo, kde je stupeň ovládania plynulo meniteľný alebo kde je kompresor klimatizácie poháňaný elektromotorom s plynule meniteľnými otáčkami (systém HVAC);
„výkon pomocného ohrievača“, ako je uvedený na štítku vymedzenom v bode 4 prílohy 7 k predpisu OSN č. 122 ( 20 ) (systém HVAC);
„dvojité zasklenie“ sú okná v priestore pre cestujúcich, ktoré pozostávajú z dvoch sklenených tabúľ, ktoré sú oddelené priestorom vyplneným plynom alebo vákuom. V prípade viacerých typov okien v priestore pre cestujúcich sa musí vybrať prevládajúci typ okna vzhľadom na plochu. Pri posudzovaní prevládajúceho typu okna sa nezohľadňuje čelné sklo, zadné okno, bočné okno (okná) vodiča, okná vo dverách, okná nad prednou nápravou a pred ňou (príklady sú uvedené na obrázku 1), ako aj výklopné okná (systém HVAC);
Obrázok 1
Okná, ktoré sa nezohľadňujú na určenie prevládajúceho typu okna
„tepelné čerpadlo“ je systém, ktorý na prenos tepelnej energie z prostredia do priestoru pre cestujúcich a/alebo do priestoru pre vodiča a/alebo na prenos tepelnej energie v opačnom smere (funkcia chladenia a/alebo vykurovania) v rámci kruhového postupu používa chladivo s vykurovacím súčiniteľom väčším ako 1 (systém HVAC);
„tepelné čerpadlo R-744“ je tepelné čerpadlo, ktoré ako pracovné médium používa chladivo R-744 (systém HVAC);
„tepelné čerpadlo iné ako R-744“ je tepelné čerpadlo, ktoré používa iné pracovné médium ako chladivo R-744. V prípade možných stupňov ovládania (dvojstupňový, trojstupňový, štvorstupňový, plynulý) sa uplatňujú vymedzenia v bodoch 56 až 59 (systém HVAC);
„nastaviteľný termostat chladiacej kvapaliny“ je termostat chladiacej kvapaliny, ktorého vlastnosti sú okrem teploty chladiacej kvapaliny ovplyvnené ešte aspoň jedným ďalším vstupným údajom, napr. aktívnym elektrickým ohrevom termostatu (systém HVAC);
„nastaviteľný pomocný ohrievač“ je ohrievač poháňaný palivom aspoň s dvoma úrovňami vykurovacieho výkonu okrem stavu „vypnutý“, ktoré možno ovládať v závislosti od požadovaného výkonu vykurovacieho systému v autobuse (systém HVAC);
„výmenník tepla z odpadových plynov z motora“ je výmenník tepla, ktorý na ohrev chladiaceho okruhu využíva tepelnú energiu odpadových plynov z motora (systém HVAC);
„samostatné rozvody vzduchu“ je jeden alebo viacero vzduchových kanálov pripojených k systému tepelnej pohody na rovnomernú distribúciu klimatizovaného vzduchu do priestoru pre cestujúcich. Vo vzduchových kanáloch sa môžu nachádzať reproduktory alebo prívod vody systému HVAC a zväzok elektrického vedenia. V tomto/týchto kanáli/kanáloch sa nesmú inštalovať zásobníky stlačeného vzduchu. Pomocou tohto parametru modelu simulačný nástroj zohľadňuje znížené straty pri prenose tepla do okolia alebo do komponentov v kanáli. V prípade konfigurácií systému HVAC 8, 9 a 10 v skupinách vozidiel 31, 33, 35, 37 a 39 sa tento vstupný údaj nastaví na hodnotu „true“, pretože tieto konfigurácie využívajú znížené straty, keďže chladený vzduch sa priamo vháňa do interiéru vozidla aj bez akéhokoľvek vzduchového kanála. Pre všetky konfigurácie systému HVAC v skupinách vozidiel 32, 34, 36, 38 a 40 sa tento parameter nastaví na „true“, pretože ide o najmodernejší stav techniky (systém HVAC);
„elektricky poháňaný kompresor“ je kompresor poháňaný elektromotorom (pneumatický systém);
„elektrický ohrievač vody“ je zariadenie využívajúce elektrickú energiu na ohrev chladiacej kvapaliny vozidla s vykurovacím súčiniteľom nižším ako 1, ktoré sa aktívne používa na funkciu ohrevu počas prevádzky vozidla na ceste (systém HVAC);
„elektrický ohrievač vzduchu“ je zariadenie využívajúce elektrickú energiu na ohrev vzduchu v priestore pre cestujúcich a/alebo vodiča s vykurovacím súčiniteľom nižším ako 1 (systém HVAC);
„iná vykurovacia technológia“ je akákoľvek plne elektrická technológia používaná na vykurovanie priestoru pre cestujúcich a/alebo vodiča, na ktorú sa nevzťahujú technológie uvedené vo vymedzeniach v bodoch 62, 70 alebo 71 (systém HVAC);
„olovená batéria – konvenčná“ je olovená batéria, na ktorú sa nevzťahuje žiadne z vymedzení v bodoch 74 alebo 75 (elektrický systém);
„olovená batéria – AGM“ (Absorbed Glass Mat) je olovená batéria, v ktorej sa ako priehradky medzi zápornou a kladnou platňou používajú rohože zo sklených vlákien nasiaknuté elektrolytom (elektrický systém);
„olovená batéria – gélová“ je olovená batéria, v ktorej sa do elektrolytu primiešava kremičitý želírujúci prostriedok (elektrický systém);
„lítiovo-iónová batéria – vysoko výkonná“ je lítiovo-iónová batéria, v ktorej číselný pomer medzi menovitým maximálnym prúdom v [A] a menovitou kapacitou v [Ah] je rovnaký alebo väčší ako 10 (elektrický systém);
„lítiovo-iónová batéria – vysokoenergetická“ je lítiovo-iónová batéria, ktorej číselný pomer medzi menovitým maximálnym prúdom v [A] a menovitou kapacitou v [Ah] je menší ako 10 (elektrický systém);
„kondenzátor s konvertorom typu DC/DC“ je (ultra)kondenzátorová jednotka na uskladnenie elektrickej energie v kombinácii s jednotkou DC/DC, ktorá prispôsobuje úroveň napätia a riadi prúd do siete a zo siete elektrického spotrebiča (elektrický systém);
„kĺbový autobus“ je ťažký autobus, ktorý predstavuje nedokončené vozidlo, dokončené vozidlo alebo dokončované vozidlo pozostávajúce najmenej z dvoch pevných častí navzájom spojených kĺbovou časťou. Pripojenie a odpojenie častí je možné vykonať len v dielni. V prípade dokončených alebo dokončovaných ťažkých autobusov tohto typu vozidla musí kĺbová časť umožňovať voľný pohyb cestujúcich medzi pevnými časťami.
3. Opis príslušných pomocných vstupných informácií do simulačného nástroja
3.1. Chladiaci ventilátor motora
Informácie o technológii chladiaceho ventilátora motora sa poskytujú na základe príslušných kombinácií technológie pohonu a ovládania ventilátora, ako je opísané v tabuľke 4.
Ak sa v zozname nenachádza nová technológia v rámci zoskupenia pohonu ventilátora (napr. ventilátor upevnený na kľukovom hriadeli), uvedie sa technológia priradená k „štandardnej technológii pre zoskupenie pohonu ventilátora“.
Ak nie je možné nájsť novú technológiu v žiadnom zoskupení pohonu ventilátora, poskytne sa technológia priradená k „štandardnej celkovej technológii“.
Tabuľka 4
Technológie chladiaceho ventilátora motora (P181)
|
Zoskupenie pohonu ventilátora |
Ovládanie ventilátora |
Stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá |
Ťažké autobusy |
|
Ventilátor upevnený na kľukovom hriadeli |
Elektronicky ovládaná viskózna spojka |
X |
X |
|
Bimetalicky ovládaná viskózna spojka |
X (DC) |
X |
|
|
Spojka s nespojitými stupňami |
X |
|
|
|
Spojka s nespojitými stupňami (vypnutá + 2 stupne) |
|
X |
|
|
Spojka s nespojitými stupňami (vypnutá + 3 stupne) |
|
X |
|
|
Vypínacia spojka |
X |
X (DC, DO) |
|
|
Poháňaný remeňom alebo prevodovkou |
Elektronicky ovládaná viskózna spojka |
X |
X |
|
Bimetalicky ovládaná viskózna spojka |
X (DC) |
X |
|
|
Spojka s nespojitými stupňami |
X |
|
|
|
Spojka s nespojitými stupňami (vypnutá + 2 stupne) |
|
X |
|
|
Spojka s nespojitými stupňami (vypnutá + 3 stupne) |
|
X |
|
|
Vypínacia spojka |
X |
X (DC) |
|
|
Hydraulicky poháňaný ventilátor |
Objemové čerpadlo s variabilným objemom |
X |
X |
|
Objemové čerpadlo s konštantným objemom |
X (DC, DO) |
X (DC) |
|
|
Elektricky poháňaný ventilátor |
Ovládanie elektrickými motorom |
X (DC) |
X (DC) |
|
X: uplatňuje sa, DC: štandardná technológia pre zoskupenie pohonu ventilátora, DO: štandardná celková technológia |
|||
3.2. Riadiaci systém
Technológia riadiaceho systému sa musí poskytovať v súlade s tabuľkou 5 na každú aktívne riadenú nápravu vozidla.
Ak sa v zozname nenachádza nová technológia v rámci zoskupenia technológie riadenia (napr. mechanický pohon), uvedie sa technológia priradená k „štandardnej technológii pre zoskupenie technológie riadenia“. Ak nie je možné nájsť novú technológiu v žiadnom zoskupení technológie riadenia, poskytne sa technológia priradená k „štandardnej celkovej technológii“.
Tabuľka 5
Technológie riadiaceho systému (P182)
|
Zoskupenie technológie riadenia |
Technológia |
Stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá |
Ťažké autobusy |
|
Mechanický pohon |
Pevné objemové čerpadlo |
X (DC, DO) |
X (DC, DO) |
|
Pevné objemové čerpadlo s elektronickým ovládaním |
X |
X |
|
|
Duálna objemové čerpadlo |
X |
X |
|
|
Duálne objemové čerpadlo s elektronickým ovládaním |
X |
X |
|
|
Objemové čerpadlo s variabilným objemom, mechanické ovládanie |
X |
X |
|
|
Objemové čerpadlo s variabilným objemom, elektronické ovládanie |
X |
X |
|
|
Elektrické |
Elektricky poháňané čerpadlo |
X (DC) |
X (DC) |
|
Plne elektrický mechanizmus riadenia |
X |
X |
|
|
X: uplatňuje sa, DC: štandardná technológia pre zoskupenie technológie riadenia, DO: štandardná celková technológia |
|||
3.3. Elektrický systém
3.3.1. Stredne ťažké nákladné vozidlá a ťažké nákladné vozidlá
Technológia elektrického systému sa poskytuje v súlade
s tabuľkou 6.
Ak technológia použitá vo vozidle nie je uvedená, v simulačnom nástroji sa poskytne „štandardná technológia“.
Tabuľka 6
Technológie elektrického systému pre stredne ťažké nákladné vozidlá a ťažké nákladné vozidlá (P183)
|
Technológia |
|
Štandardná technológia |
|
Štandardná technológia – svetlomety LED |
3.3.2. Ťažké autobusy
Technológia elektrického systému sa poskytuje v súlade s tabuľkou 7.
Tabuľka 7
Technológie elektrického systému pre ťažké autobusy
|
Zoskupenie elektrického systému |
Parameter |
Parameter (identifikátor) |
Vstupné údaje pre simulačný nástroj |
Vysvetlenia |
|
Alternátor |
Technológia alternátora |
P294 |
konvenčný/inteligentný/bez alternátora |
„smart“ (inteligentný) sa udáva v prípade systémov, ktoré spĺňajú vymedzenie pojmu uvedené v bode 2(48); „no alternator“ (bez alternátora) sa uplatňuje v prípade vozidiel HEV, ktoré nemajú alternátor v pomocnom elektrickom systéme. Pre vozidlá PEV sa nevyžaduje žiadny vstupný údaj. |
|
Inteligentný alternátor – maximálny menovitý prúd |
P295 |
hodnota v [A] |
Maximálny menovitý prúd pri nominálnych otáčkach v súlade s označením výrobcu alebo technickým listom alebo nameraný v súlade s normou ISO 8854:2012 Vstupné údaje pre jeden inteligentný alternátor |
|
|
Inteligentný alternátor – menovité napätie |
P296 |
hodnota vo [V] |
Povolené hodnoty: „12“, „24“, „48“ Vstupné údaje pre jeden inteligentný alternátor |
|
|
Batérie pre inteligentné alternátorové systémy |
Technológia |
P297 |
olovená batéria – konvenčná/olovená batéria – AGM/olovená batéria – gélová/lítiovo-iónová batéria – vysokovýkonná/lítiovo-iónová batéria – vysoká energia |
Vstupné údaje pre jednu batériu nabíjanú inteligentným alternátorovým systémom Ak sa batériová technológia nenachádza v zozname, ako vstupný údaj sa uvádza technológia „olovená batéria – konvenčná“. |
|
Menovité napätie |
P298 |
hodnota vo [V] |
Povolené hodnoty: „12“, „24“, „48“ Vstupné údaje pre jednu batériu nabíjanú inteligentným alternátorovým systémom Ak sú batérie konfigurované v sérii (napr. dve 12 V jednotky pre systém 24 V), uvádza sa skutočné menovité napätie jednotlivých batériových jednotiek (v tomto príklade 12 V). |
|
|
Menovitá kapacita |
P299 |
hodnota v [Ah] |
Kapacita v Ah v súlade s označením výrobcu alebo technickým listom Vstupné údaje pre jednu batériu nabíjanú inteligentným alternátorovým systémom |
|
|
Kondenzátory pre inteligentné alternátorové systémy |
Technológia |
P300 |
s konvertorom typu DC/DC |
Vstupné údaje pre jednu batériu nabíjanú inteligentným alternátorovým systémom |
|
Menovitá kapacitancia |
P301 |
hodnota v [F] |
Kapacitancia vo faradoch (F) v súlade s označením výrobcu alebo technickým listom Vstupné údaje pre jeden kondenzátor nabíjaný inteligentným alternátorovým systémom |
|
|
Menovité napätie |
P302 |
hodnota vo [V] |
Menovité prevádzkové napätie v súlade s označením výrobcu alebo technickým listom Vstupné údaje pre jeden kondenzátor nabíjaný inteligentným alternátorovým systémom |
|
|
Pomocné napájanie elektrickou energiou |
Možné napájanie pomocných elektrických zariadení z dobíjateľného zásobníka elektrickej energie v HEV |
P303 |
správne/nesprávne |
Nastaví sa na hodnotu „správne“, ak je vozidlo vybavené riadeným napájacím prepojením, ktoré umožňuje prenos elektrickej energie zo zásobníka pohonnej energie HEV do palubnej siete spotrebiteľa elektrickej energie. Vstupné údaje sa vyžadujú len pre HEV. |
|
Vnútorné osvetlenie |
Vnútorné osvetlenie LED |
P304 |
správne/nesprávne |
Parametre sa nastavia na hodnotu „správne“ len vtedy, ak sú všetky svetlá kategórie v súlade s vymedzením pojmov uvedeným v bode 2(42) až (46). |
|
Vonkajšie svetlá |
Denné svietidlá LED |
P305 |
správne/nesprávne |
|
|
Obrysové svetlá LED |
P306 |
správne/nesprávne |
||
|
Brzdové svetlá LED |
P307 |
správne/nesprávne |
||
|
Svetlomety LED |
P308 |
správne/nesprávne |
3.4. Pneumatický systém
3.4.1. Pneumatické systémy pracujúce s pretlakom
3.4.1.1. Množstvo prívodu vzduchu
V prípade pneumatických systémov pracujúcich s pretlakom sa uvádza množstvo prívodu vzduchu v súlade s tabuľkou 8.
Tabuľka 8
Pneumatické systémy s pretlakom – množstvo prívodu vzduchu
|
Množstvo prívodu vzduchu |
Stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá (súčasť P184) |
Ťažké autobusy (P309) |
|
Malý objem ≤ 250 cm3; 1 valec/2 valce |
X |
X |
|
Stredne ťažký 250 cm3 < objem ≤ 500 cm3; 1 valec/2 valce jednostupňový |
X |
X |
|
Stredne ťažký 250 cm3 < objem ≤ 500 cm3; 1 valec/2 valce jednostupňový |
X |
X |
|
Veľký objem > 500 cm3; 1 valec/2 valce jednostupňový/dvojstupňový |
X, DO |
|
|
Veľký objem > 500 cm3; jednostupňový |
|
X, DO |
|
Veľký objem > 500 cm3; dvojstupňový |
|
X |
V prípade dvojstupňového kompresora sa na opis veľkosti systému vzduchového kompresora použije zdvihový objem prvého stupňa. V prípade bezpiestových kompresorov sa uvádza „štandardná celková“ (DO) technológia.
V prípade ťažkých autobusov s elektricky poháňanými kompresormi sa ako vstupný údaj pre množstvo prívodu vzduchu uvádza „not applicable“ (neuplatňuje sa), pretože tento parameter sa simulačným nástrojom nezohľadňuje.
3.4.1.2. Technológie úspory paliva
Technológie úspory paliva sa uvádzajú v súlade s kombináciami uvedenými v tabuľke 9 pre stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá a v tabuľke 10 pre ťažké autobusy.
Tabuľka 9
Pneumatické systémy s pretlakom – technológie úspory paliva pre ťažké nákladné vozidlá, stredne ťažké nákladné vozidlá (súčasť P184)
|
Kombinácia č. |
Pohon kompresora |
Spojka kompresora |
Vzduchový kompresor so systémom úspory energie (ESS) |
Systém riadenia vzduchu s optimálnou regeneráciou (AMS) |
|
1 |
mechanicky |
nie |
nie |
nie |
|
2 |
mechanicky |
nie |
áno |
nie |
|
3 |
mechanicky |
viskózna |
nie |
nie |
|
4 |
mechanicky |
mechanicky |
nie |
nie |
|
5 |
mechanicky |
nie |
áno |
áno |
|
6 |
mechanicky |
viskózna |
nie |
áno |
|
7 |
mechanicky |
mechanicky |
nie |
áno |
|
8 |
elektricky |
nie |
nie |
nie |
|
9 |
elektricky |
nie |
nie |
áno |
Tabuľka 10
Pneumatické systémy s pretlakom – technológie úspory paliva pre ťažké autobusy
|
Kombinácia č. |
Pohon kompresora (P310) |
Spojka kompresora (P311) |
Inteligentný systém regenerácie (P312) |
Inteligentný systém kompresie (P313) |
|
1 |
mechanicky |
nie |
nie |
nie |
|
2 |
mechanicky |
nie |
áno |
nie |
|
3 |
mechanicky |
nie |
nie |
áno |
|
4 |
mechanicky |
nie |
áno |
áno |
|
5 |
mechanicky |
viskózna |
nie |
nie |
|
6 |
mechanicky |
viskózna |
áno |
nie |
|
7 |
mechanicky |
viskózna |
nie |
áno |
|
8 |
mechanicky |
viskózna |
áno |
áno |
|
9 |
mechanicky |
mechanický |
nie |
nie |
|
10 |
mechanicky |
mechanický |
áno |
nie |
|
11 |
mechanicky |
mechanický |
nie |
áno |
|
12 |
mechanicky |
mechanický |
áno |
áno |
|
13 |
elektricky |
nie |
nie |
nie |
|
14 |
elektricky |
nie |
áno |
nie |
3.4.1.3. Ďalšie charakteristiky pneumatického systému pre ťažké autobusy
V prípade ťažkých autobusov sa informácie o ďalších charakteristikách pneumatického systému uvádzajú v súlade s tabuľkou 11.
Tabuľka 11
Ďalšie charakteristiky pneumatického systému pre ťažké autobusy
|
Parameter |
Identifikátor parametra |
Vstupné údaje pre simulačný nástroj |
Vysvetlenia |
|
Pomer kompresora k motoru |
P314 |
hodnota v [-] |
Pomer = otáčky kompresora/otáčky motora. Platí len v prípade mechanicky poháňaného kompresora |
|
Výška podlahy pri vstupe v nezníženej polohe |
P290 |
hodnota v [mm] |
V súlade s vymedzením pojmov stanoveným v bode 2(10) prílohy III. Táto hodnota sa uvádza na výkresoch zostavy vozidla, ktoré sa používajú pri parametrizácii ovládania vzduchového odpruženia vozidla. Hodnota predstavuje stav normálnej jazdnej polohy pri dodaní zákazníkovi. Tento parameter je relevantný len pre ťažké autobusy. |
|
Ovládanie vzduchového odpruženia |
P315 |
mechanicky/elektronicky |
|
|
Pneumatické dávkovanie činidla SCR |
P316 |
správne/nesprávne |
Pozri bod 2(36) |
|
Technológia ovládania dverí |
P291 |
pneumatický/zmiešaný/elektrický |
|
3.4.2. Pneumatické systémy pracujúce s podtlakom
V prípade vozidiel s pneumatickými systémami pracujúcimi s podtlakom (relatívnym podtlakom) sa ako vstupný údaj pre simulačný nástroj uvádza buď „vákuové čerpadlo“ alebo „vákuové čerpadlo + elektr. pohon“ (P184). Táto technológia sa nepoužíva pre ťažké autobusy.
3.5. Systém vykurovania, vetrania a klimatizácie
3.5.1. Systém vykurovania, vetrania a klimatizácie pre stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá
Technológia systému vykurovania, vetrania a klimatizácie sa uvádza v súlade s tabuľkou 12.
Tabuľka 12
Technológie systému vykurovania, vetrania a klimatizácie pre stredne ťažké a ťažké nákladné vozidlá (P185)
|
Technológia |
|
Žiadna (žiadny systém klimatizácie pre priestor pre vodiča) |
|
Štandardná |
3.5.2. Systém vykurovania, vetrania a klimatizácie pre ťažké autobusy
Konfigurácia systému vykurovania, vetrania a klimatizácie sa uvádza v súlade s vymedzením uvedeným v tabuľke 13. Grafické znázornenie jednotlivých konfigurácií sa uvádza na obrázku 2.
Tabuľka 13
Konfigurácia systému vykurovania, vetrania a klimatizácie v prípade ťažkých autobusov (P317)
|
Konfigurácia systému vykurovania, vetrania a klimatizácie |
Systém regulácie tepelnej pohody v priestore pre cestujúcich |
Počet tepelných čerpadiel pre priestor pre cestujúcich v súlade s bodom 2(52) |
Priestor pre vodiča zásobovaný tepelným čerpadlom (čerpadlami) pre priestor pre cestujúcich |
Nezávislé tepelné čerpadlo (čerpadlá) pre priestor pre vodiča |
|
|
Pevné |
Kĺbové |
||||
|
1 |
nie |
0 |
0 |
nie |
nie |
|
2 |
nie |
0 |
0 |
nie |
áno |
|
3 |
áno |
0 |
0 |
nie |
nie |
|
4 |
áno |
0 |
0 |
nie |
áno |
|
5 |
áno |
1 |
1 alebo 2 |
nie |
nie |
|
6 |
áno |
1 |
1 alebo 2 |
áno |
nie |
|
7 |
áno |
1 |
1 alebo 2 |
nie |
áno |
|
8 |
áno |
> 1 |
> 2 |
nie |
nie |
|
9 |
áno |
> 1 |
> 2 |
nie |
áno |
|
10 |
áno |
> 1 |
> 2 |
áno |
nie |
Obrázok 2
Konfigurácia systému vykurovania, vetrania a klimatizácie v prípade ťažkých autobusov (pevných a kĺbových)
Parametre systému vykurovania, vetrania a klimatizácie sa uvádzajú v súlade s tabuľkou 14.
Tabuľka 14
Parametre systému vykurovania, vetrania a klimatizácie (ťažké autobusy)
|
Parameter |
Identifikátor parametra |
Vstupné údaje pre simulačný nástroj |
Vysvetlenia |
|
Typ tepelného čerpadla na chladenie priestoru pre vodiča |
P318 |
žiadne/neuplatňuje sa/R-744/iné než R-744 2-fázové/iné než R-744 3-fázové/ iné než R-744 4-fázové/iné než R-744 nepretržitá prevádzka |
„not applicable“ (neuplatňuje sa) sa uvádza v prípade konfigurácií systému vykurovania, vetrania a klimatizácie 6 a 10 z dôvodu zásobovania z tepelného čerpadla pre cestujúcich |
|
Typ tepelného čerpadla na vykurovanie priestoru pre vodiča |
P319 |
žiadne/neuplatňuje sa/R-744/iné než R-744 2-fázové/iné než R-744 3-fázové/ iné než R-744 4-fázové/iné než R-744 nepretržitá prevádzka |
„not applicable“ (neuplatňuje sa) sa uvádza v prípade konfigurácií systému vykurovania, vetrania a klimatizácie 6 a 10 z dôvodu zásobovania z tepelného čerpadla pre cestujúcich |
|
Typ tepelného čerpadla na chladenie priestoru pre cestujúcich |
P320 |
žiadne/R-744/iné než R-744 2-fázové/iné než R-744 3-fázové/iné než R-744 4-fázové/iné než R-744 nepretržitá prevádzka |
V prípade viacerých tepelných čerpadiel s rôznymi technológiami na chladenie priestoru pre cestujúcich sa uvádza hlavná technológia (napr. podľa dosiahnuteľného výkonu alebo uprednostňovaného používania pri prevádzke). |
|
Typ tepelného čerpadla na vykurovanie priestoru pre cestujúcich |
P321 |
žiadne/R-744/iné než R-744 2-fázové/iné než R-744 3-fázové/iné než R-744 4-fázové/iné než R-744 nepretržitá prevádzka |
V prípade viacerých tepelných čerpadiel s rôznymi technológiami na vykurovanie priestoru pre cestujúcich sa uvádza hlavná technológia (napr. podľa dosiahnuteľného výkonu alebo uprednostňovaného používania pri prevádzke). |
|
Výkon pomocného ohrievača |
P322 |
hodnota vo [W] |
Menovitý výkon uvedený pre zariadenie; Ak nie je nainštalovaný žiadny pomocný ohrievač, uveďte „0“. |
|
Dvojité zasklenie |
P323 |
správne/nesprávne |
|
|
Nastaviteľný termostat chladiacej kvapaliny |
P324 |
správne/nesprávne |
|
|
Nastaviteľný pomocný ohrievač |
P325 |
správne/nesprávne |
|
|
Výmenník tepla z odpadových plynov z motora |
P326 |
správne/nesprávne |
|
|
Samostatné rozvody vzduchu |
P327 |
správne/nesprávne |
|
|
Elektrický ohrievač vody |
P328 |
správne/nesprávne |
Vstupné údaje sa uvádzajú len pre HEV a PEV |
|
Elektrický ohrievač vzduchu |
P329 |
správne/nesprávne |
Vstupné údaje sa uvádzajú len pre HEV a PEV |
|
Iná vykurovacia technika |
P330 |
správne/nesprávne |
Vstupné údaje sa uvádzajú len pre HEV a PEV |
3.6 Vývodový hriadeľ prevodovky (PTO)
V prípade ťažkých nákladných vozidiel s vývodovým hriadeľom a/alebo hnacím mechanizmom vývodového hriadeľa namontovaným na prevodovke sa zohľadňuje spotreba energie podľa určených generických hodnôt, ktoré predstavujú tieto straty výkonu v bežnom režime pohonu, keď je spotrebič pripojený k PTO, napr. k hydraulickému čerpadlu, vypnutý/odpojený. Spotreby energie súvisiace s použitím pri zapojenom spotrebiči sa dopĺňajú prostredníctvom simulačného nástroja a ďalej sa neopisujú.
Tabuľka 12
Mechanická spotreba energie vývodových hriadeľov s vypnutými spotrebičmi v prípade ťažkých nákladných vozidiel
|
Konštrukčné varianty týkajúce sa strát výkonu (v porovnaní s prevodovkou bez vývodového hriadeľa a/alebo hnacieho mechanizmu vývodového hriadeľa) |
Strata výkonu |
|
|
Ďalšie časti súvisiace so stratou v dôsledku odporu |
||
|
Hriadele/ozubené kolesá (P247) |
Ďalšie prvky (P248) |
[W] |
|
len jedno zapojené ozubené koleso nad stanovenou hladinou oleja (bez ďalšieho záberu ozubených kolies) |
— |
0 |
|
len hnací hriadeľ vývodového hriadeľa |
ozubená spojka (vrátane synchronizačného zariadenia) alebo posuvné ozubené koleso |
50 |
|
len hnací hriadeľ vývodového hriadeľa |
viaclamelová spojka |
350 |
|
len hnací hriadeľ vývodového hriadeľa |
viaclamelová spojka s osobitným čerpadlom pre spojku vývodového hriadeľa |
3 000 |
|
hnací hriadeľ a/alebo až 2 zapojené ozubené kolesá |
ozubená spojka (vrátane synchronizačného zariadenia) alebo posuvné ozubené koleso |
150 |
|
hnací hriadeľ a/alebo až 2 zapojené ozubené kolesá |
viaclamelová spojka |
400 |
|
hnací hriadeľ a/alebo až 2 zapojené ozubené kolesá |
viaclamelová spojka s osobitným čerpadlom pre spojku vývodového hriadeľa |
3 050 |
|
hnací hriadeľ a/alebo viac ako 2 zapojené ozubené kolesá |
ozubená spojka (vrátane synchronizačného zariadenia) alebo posuvné ozubené koleso |
200 |
|
hnací hriadeľ a/alebo viac ako 2 zapojené ozubené kolesá |
viaclamelová spojka |
450 |
|
hnací hriadeľ a/alebo viac ako 2 zapojené ozubené kolesá |
viaclamelová spojka s osobitným čerpadlom pre spojku vývodového hriadeľa |
3 100 |
|
Vývodový hriadeľ, ktorý obsahuje 1 alebo viac ďalších záberov ozubených kolies bez odpájacej spojky |
— |
1 500 |
V prípade, že sú na prevodovku namontované viaceré vývodové hriadele (PTO), pre kombináciu kritérií „PTOShaftsGearWheels“ (Hriadele a ozubené kolesá PTO) a „PTOShaftsOtherElements“ (Ostatné prvky PTO) sa uvádza iba komponent s najvyššími stratami podľa tabuľky 12. V prípade stredne ťažkých nákladných vozidiel a ťažkých autobusov sa nestanovuje uvedenie vývodových hriadeľov prevodovky.
PRÍLOHA X
CERTIFIKAČNÝ POSTUP PRE PNEUMATIKY
1. Úvod
V tejto prílohe sa opisujú ustanovenia o certifikácii, pokiaľ ide o pneumatiky vzhľadom na ich koeficient valivého odporu. Na výpočet valivého odporu vozidla, ktorý sa má použiť ako vstupný údaj pre simulačný nástroj, žiadateľ o schválenie pneumatiky uvedie príslušný koeficient valivého odporu pneumatiky Cr pre každú pneumatiku dodávanú výrobcom pôvodného zariadenia a súvisiace skúšobné zaťaženie pneumatiky FZTYRE.
2. Vymedzenie pojmov
Na účely tejto prílohy sa okrem vymedzení uvedených v predpise OSN č. 54 ( 21 ) a predpise OSN č. 117 ( 22 ) uplatňujú tieto vymedzenia:
„koeficient valivého odporu Cr“ je pomer valivého odporu k zaťaženiu pneumatiky;
„zaťaženie pneumatiky FZTYRE“ je zaťaženie pôsobiace na pneumatiku počas skúšky valivého odporu;
„typ pneumatiky“ je rozsah pneumatík, ktoré sa vzájomne nelíšia v takých vlastnostiach ako:
meno výrobcu;
názov alebo obchodná značka ►M3 ; ◄
trieda pneumatík (v súlade s predpisom OSN č. 117);
označenie rozmerov pneumatiky;
štruktúra pneumatiky [diagonálna (bias-ply), radiálna];
kategória použitia (bežná pneumatika, zimná pneumatika, pneumatika na špeciálne použitie), ako je stanovené v predpise ►M3 OSN ◄ č. 117;
kategória, resp. kategórie rýchlosti;
index, resp. indexy nosnosti;
obchodný opis/obchodné meno;
deklarovaný koeficient valivého odporu pneumatiky.
„FuelEfficiencyClass“ (trieda palivovej úspornosti) je parameter zodpovedajúci triede palivovej úspornosti pneumatiky vymedzenej v časti A prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2020/740 ( 23 ). V prípade pneumatík, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2020/740, sa trieda palivovej úspornosti pneumatiky neuplatňuje a pre parameter „FuelEfficiencyClass“ (trieda palivovej úspornosti) sa v doplnku 3 uvedie „neuplatňuje sa“.
3. Všeobecné informácie
|
3.1. |
Závod na výrobu pneumatík musí byť certifikovaný podľa normy ►M3 IATF ◄ 16949. |
|
3.2. |
Koeficient valivého odporu pneumatiky Koeficient valivého odporu pneumatiky je hodnota nameraná a zosúladená podľa časti A prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2020/740, ktorá je vyjadrená v N/kN a zaokrúhlená na prvé desatinné miesto, podľa pravidla B v oddiele B.3 doplnku B k norme ISO 80000-1 (príklad 1). Štandardná hodnota koeficientu valivého odporu pre pneumatiky C2 a C3 musí zodpovedať hodnote pneumatík pre jazdu na snehu, ktoré sa používajú na jazdu v náročných snehových podmienkach, ako je stanovené v predpise OSN č. 117 bode 6.3.2. V prípade pneumatík, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 661/2009 ( 24 ) ani nariadenia (EÚ) 2019/2144 ( 25 ) je štandardná hodnota 13,0 N/KN a pre triedu „FuelEfficicyclass“ sa uvádza „neuplatňuje sa“. Štandardná hodnota FzISO je hodnota získaná ako percento vertikálnej sily vo vzťahu k indexu nosnosti pneumatiky pri menovitom tlaku v pneumatikách (a pri jednotlivom použití pneumatiky). V prípade pneumatík C2 a C3 je toto percento 85 %, v prípade ostatných pneumatík je toto percento 80 %. |
|
3.3. |
Ustanovenia o meraní Výrobca pneumatík vykonáva skúšku uvedenú v bode 3.2 buď v laboratóriu technických služieb vymedzenom v článku 68 nariadenia (EÚ) 2018/858 alebo vo svojom vlastnom zariadení, ak:
i)
na skúšku dohliada zástupca technickej služby určenej zodpovedným schvaľovacím úradom; alebo
ii)
výrobca pneumatík je označený ako technická služba kategórie A v súlade s článkom 68 nariadenia (EÚ) 2018/858. |
|
3.4. |
Označenie a vysledovateľnosť
|
4. Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva
|
4.1. |
Každá pneumatika certifikovaná podľa tohto predpisu musí byť v súlade s deklarovanou hodnotou valivého odporu podľa odseku 3.2 tejto prílohy. |
|
4.2. |
Na overenie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva sa zo sériovej výroby musia odobrať výrobné vzorky, ktoré sa skúšajú v súlade s ustanoveniami uvedenými v odseku 3.2. ►M3 Skúšky sa musia vykonať na nových skúšobných pneumatikách v zmysle vymedzenia uvedeného v bode 2 predpisu OSN č. 117. ◄ |
|
4.3. |
Frekvencia skúšok
|
|
4.4. |
Postup overovania
|
Doplnok 1
VZOR CERTIFIKÁTU KOMPONENTU, SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY ALEBO SYSTÉMU
Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)
CERTIFIKÁT O VLASTNOSTIACH RADU PNEUMATÍK, KTORÉ SÚVISIA S EMISIAMI CO2 A SO SPOTREBOU PALIVA
|
Oznámenie o: — udelení (1) — rozšírení (1) — zamietnutí (1) — odobratí (1) |
Odtlačok pečiatky správneho úradu
|
|
(1)
Nehodiace sa prečiarknite. |
|
certifikátu o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva radu pneumatík v súlade s nariadením Komisie (EÚ) 2017/2400, zmeneným nariadením Komisie (EÚ) 2019/318.
Certifikačné číslo: …
Hodnota hash: …
Dôvod rozšírenia: …
1. Názov a adresa výrobcu: …
2. V relevantných prípadoch: názov a adresa zástupcu výrobcu: …
3. Názov značky alebo ochranná známka: …
4. Opis typu pneumatiky: …
názov výrobcu …
názov značky alebo ochranná známka …
trieda pneumatík [v súlade s nariadením (ES) č. 661/2009 alebo nariadením (EÚ) 2019/2144)]
označenie rozmerov pneumatiky …
štruktúra pneumatiky [diagonálna (bias-ply), radiálna] …
kategória použitia (bežná pneumatika, pneumatika pre jazdu na snehu, pneumatika na špeciálne použitie) …
kategória, resp. kategórie rýchlosti …
index, resp. indexy nosnosti …
obchodný opis/obchodný názov …
deklarovaný koeficient valivého odporu pneumatiky …
5. Identifikačný(-é) kód(-y) a technológia(-e) používaná(-é) na poskytovanie identifikačných kódov, v relevantných prípadoch:
|
Technológia: |
Kód: |
|
… |
… |
6. Technická služba a prípadne skúšobné laboratórium schválené na účely typového schvaľovania alebo overovania skúšok zhody:
7. Deklarované hodnoty:
deklarovaná úroveň valivého odporu pneumatiky [hodnota v N/kN, zaokrúhlená na prvé desatinné miesto, podľa pravidla B v oddiele B.3 doplnku B k norme ISO 80000-1 (príklad 1)]
Cr, … [N/kN]
skúšobné zaťaženie pneumatiky v súlade s časťou A prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2020/740
FZTYRE… [N]
Rovnica na výpočet nastavenia: …
8. Poznámky: …
9. Miesto: …
10. Dátum: …
11. Podpis: …
12. K tomuto oznámeniu sú priložené: …
Doplnok 2
Informačný dokument o koeficiente valivého odporu pneumatiky
ODDIEL I
|
0.1. |
Názov a adresa výrobcu; |
|
0.2. |
Názov značky (názvy značiek) alebo ochranná známka (ochranné známky); |
|
0.3. |
Názov a adresa žiadateľa; |
|
0.4. |
Obchodný opis (obchodné opisy)/obchodné meno (obchodné mená); |
|
0.5. |
trieda pneumatík (v súlade s predpisom OSN č. 117); |
|
0.6. |
Označenie rozmerov pneumatiky; |
|
0.7. |
Štruktúra pneumatiky [diagonálna (bias-ply); radiálna]; |
|
0.8. |
Kategória použitia (bežná pneumatika, zimná pneumatika, pneumatika na špeciálne použitie); |
|
0.9. |
Kategória, resp. kategórie rýchlosti; |
|
0.10. |
Index, resp. indexy nosnosti; |
|
0.11. |
— |
|
0.12. |
Deklarovaný koeficient valivého odporu; |
|
0.13. |
Nástroj(-e) na poskytnutie prídavného identifikačného kódu pre koeficient valivého odporu (ak existuje); |
▼M1 —————
|
0.15. |
Load FZTYRE: … [N] |
▼M1 —————
|
0.16. |
Označenie typového schválenia pneumatiky (v súlade s predpisom OSN č. 117) |
|
0.17. |
Označenie typového schválenia pneumatiky [v súlade s predpisom OSN č. 54 alebo 30 ( 26 )] |
ODDIEL II
|
1. |
Schvaľovací úrad alebo technická služba (alebo akreditované laboratórium): |
|
2. |
Skúšobný protokol č.: |
|
3. |
Prípadné poznámky: |
|
4. |
Dátum vydania skúšobného protokolu: |
|
5. |
Identifikácia skúšobného stroja a priemer/povrch bubna: |
|
6. |
Podrobnosti o skúšobnej pneumatike:
6.1.
Označenie rozmeru pneumatiky a prevádzkový opis:
6.2.
Značka pneumatiky/obchodný opis:
6.3.
Referenčný skúšobný tlak nahustenia: kPa |
|
7. |
Skúšobné údaje:
7.1.
Metóda merania:
7.2.
Skúšobná rýchlosť: km/h
7.3.
Load FZTYRE : N
7.4.
Skúšobný tlak nahustenia, počiatočný: kPa
7.5.
Vzdialenosť od osi pneumatiky k vonkajšiemu povrchu bubna v podmienkach ustáleného stavu, rL: m
7.6.
Šírka skúšobného ráfika a jeho materiál:
7.7.
Teplota okolia: °C
7.8.
Zaťaženie pri skúške so znižovaním zaťaženia (okrem metódy spomalenia): N |
|
8. |
Koeficient valivého odporu:
8.1.
Počiatočná hodnota (alebo priemerná hodnota v prípade viac ako jedného merania): N/kN
8.2.
Teplota po korekcii: … N/kN
8.3.
Po korekcii teploty a priemeru bubna: N/kN
8.4.
Rovnica na výpočet nastavenia:
8.5.
Úroveň valivého odporu pneumatiky [hodnota v N/kN, zaokrúhlená na prvé desatinné miesto, podľa pravidla B v oddiele B.3 doplnku B k norme ISO 80000-1 (príklad 1)] Cr,aligned: … [N/kN] |
|
9. |
Dátum skúšky: |
Doplnok 3
Vstupné parametre pre simulačný nástroj
Úvod
V tomto doplnku sa opisuje zoznam parametrov, ktoré má výrobca komponentu poskytnúť ako vstupné údaje pre simulačný nástroj. Príslušná schéma XML, ako aj vzorové údaje sú k dispozícii prostredníctvom vyhradenej elektronickej distribučnej platformy.
Vymedzenie pojmov
|
1. |
„Identifikátor parametra“:jednoznačný identifikátor, ktorý sa používa v „simulačnom nástroji“ pre špecifický vstupný parameter alebo množinu vstupných údajov |
|
2. |
„Typ“: typ údajov parametra;
|
|
3. |
„Jednotka“ …fyzická jednotka parametra. |
Množina vstupných parametrov
Tabuľka 1
Vstupné parametre „Tyre“ (Pneumatika)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P230 |
token |
|
|
|
Model |
P231 |
token |
|
Obchodné meno výrobcu |
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P232 |
token |
|
|
|
Date (Dátum) |
P233 |
dátum |
|
Dátum a čas vytvorenia hodnoty hash komponentu. |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P234 |
token |
|
Číslo verzie identifikujúce nástroj na hodnotenie |
|
RRCDeclared (Deklarovaný RRC) |
P046 |
double, 4 |
[N/N] |
|
|
FzISO |
P047 |
celé číslo |
[N] |
|
|
►M3 Označenie rozmeru pneumatiky ◄ |
P108 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty (neúplné): „9,00 R20“, „9 R22,5“, „9,5 R17,5“, „10 R17,5“, „10 R22,5“, „10,00 R20“, „11 R22,5“, „11,00 R20“, „11,00 R22,5“, „12 R22,5“, „12,00 R20“, „12,00 R24“, „12,5 R20“, „13 R22,5“, „14,00 R20“, „14,5 R20“, „16,00 R20“, „205/75 R17,5“, „215/75 R17,5“, „225/70 R17,5“, „225/75 R17,5“, „235/75 R17,5“,„245/70 R17,5“, „245/70 R19,5“, „255/70 R22,5“, „265/70 R17,5“, „265/70 R19,5“, „275/70 R22,5“, „275/80 R22,5“, „285/60 R22,5“, „285/70 R19,5“, „295/55 R22,5“, „295/60 R22,5“, „295/80 R22,5“, „305/60 R22,5“, „305/70 R19,5“, „305/70 R22,5“, „305/75 R24,5“, „315/45 R22,5“, „315/60 R22,5“, „315/70 R22,5“, „315/80 R22,5“, „325/95 R24“, „335/80 R20“, „355/50 R22,5“, „365/70 R22,5“, „365/80 R20“, „365/85 R20“, „375/45 R22,5“, „375/50 R22,5“, „375/90 R22,5“, „385/55 R22,5“, „385/65 R22,5“, „395/85 R20“, „425/65 R22,5“, „495/45 R22,5“, „525/65 R20,5“ |
|
TyreClass |
P370 |
reťazec |
[-] |
„C2“, „C3“ alebo „neuplatňuje sa“ |
|
FuelEfficiencyClass |
P371 |
reťazec |
|
„A“, „B“, „C“, „D“, „E“ alebo „neuplatňuje sa“ |
Doplnok 4
Číslovanie
1. Číslovanie:
|
1.1. |
Certifikačné číslo pre pneumatiky tvorí:
eX*YYYY/YYYY*ZZZZ/ZZZZ*T*00000*00
|
PRÍLOHA Xa
ZHODA PREVÁDZKY SIMULAČNÉHO NÁSTROJA A VLASTNOSTÍ KOMPONENTOV, SAMOSTATNÝCH TECHNICKÝCH JEDNOTIEK A SYSTÉMOV SÚVISIACICH S EMISIAMI CO2 A SO SPOTREBOU PALIVA: POSTUP OVEROVACEJ SKÚŠKY
1. Úvod
V tejto prílohe sú stanovené požiadavky na postup overovacej skúšky, ktorý je skúšobným postupom na overovanie emisií CO2 nových stredne ťažkých a ťažkých nákladných vozidiel.
Postup overovacej skúšky pozostáva zo skúšky na ceste na overenie emisií CO2 nových vozidiel po vyrobení. Vykonáva ho výrobca vozidla a dohliada naň schvaľovací úrad, ktorý udelil licenciu na prevádzku simulačného nástroja.
Počas postupu overovacej skúšky sa meria krútiaci moment a otáčky na hnaných kolesách, otáčky motora, spotreba paliva, zaradený prevodový stupeň vozidla a ďalšie relevantné parametre uvedené v bode 6.1.6. Namerané údaje sa používajú ako vstupné údaje pre simulačný nástroj, ktorý využíva vstupné údaje týkajúce sa vozidla a vstupné informácie z určovania emisií CO2 a spotreby paliva vozidla. Pri simulácii postupu overovacej skúšky sa ako vstupné údaje používajú namerané okamžité hodnoty krútiaceho momentu kolies a rotačnej rýchlosti kolies, ako aj otáčky motora. Aby sa splnili podmienky postupu overovacej skúšky, emisie CO2 sa musia vypočítať z nameranej spotreby paliva v rámci tolerancií stanovených v bode 7 v porovnaní s emisiami CO2 zo simulácie postupu overovacej skúšky. Na obrázku 1 sa uvádza schematický obrázok metódy postupu overovacej skúšky. Kroky hodnotenia vykonané simulačným nástrojom v simulácii postupu overovacej skúšky sú opísané v doplnku 1 k tejto prílohe.
Ako súčasť postupu overovacej skúšky sa preskúma aj správnosť súboru vstupných údajov vozidla z certifikácie vlastností komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov súvisiacich s emisiami CO2 a so spotrebou paliva, a to s cieľom skontrolovať údaje a postup spracovávania údajov. Správnosť vstupných údajov týkajúcich sa komponentov, samostatných technických jednotiek a systémov relevantných z hľadiska odporu vzduchu a valivého odporu vozidla sa overí podľa bodu 6.1.1.
Obrázok 1
Schematický obrázok metódy postupu overovacej skúšky
2. Vymedzenie pojmov
Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„súbor údajov relevantných pre overovaciu skúšku“ je súbor vstupných údajov pre komponenty, samostatné technické jednotky a systémy a vstupných informácií používaných pri určovaní emisií CO2 v rámci postupu overovacej skúšky relevantného vozidla;
„relevantné vozidlo pre postup overovacej skúšky“ je nové vozidlo, pre ktoré sa určili a deklarovali hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva podľa článku 9;
„upravená skutočná hmotnosť vozidla“ je „upravená skutočná hmotnosť vozidla“ vymedzená v bode 2(4) prílohy III;
„skutočná hmotnosť vozidla pre postup overovacej skúšky“ je skutočná hmotnosť vozidla vymedzená v článku 2 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1230/2012, ale s plnou nádržou a s prídavným meracím zariadením uvedeným v bode 5 (meracie zariadenie) plus skutočná hmotnosť prípojného vozidla alebo návesu, ak sa to vyžaduje podľa bodu 6.1.4.1;
„skutočná hmotnosť vozidla pre postup overovacej skúšky so zaťažením“ je skutočná hmotnosť vozidla pre postup overovacej skúšky so zaťažením, ktoré sa uplatňuje počas postupu overovacej skúšky, ako je stanovené v bode 6.1.4.2;
„výkon kolesa“ je celkový výkon hnaných kolies vozidla na prekonanie jazdného odporu na kolese, vypočítaný v simulačnom nástroji z nameraných hodnôt krútiaceho momentu a rotačnej rýchlosti hnaných kolies;
„signál siete riadiacej oblasti“ alebo „signál CAN“ je signál zo spojenia s elektronickou riadiacou jednotkou vozidla uvedený v bode 2.1.5 doplnku 1 k prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011;
„jazda v meste“ je celková vzdialenosť najazdená počas merania spotreby paliva rýchlosťou nepresahujúcou 50 km/h;
„jazda mimo mesta“ je celková vzdialenosť najazdená počas merania spotreby paliva rýchlosťou presahujúcou 50 km/h, ale nepresahujúcou 70 km/h;
„jazda na diaľnici“ je celková vzdialenosť najazdená počas merania spotreby paliva rýchlosťou vyššou než 70 km/h;
„presluch“ je signál na hlavnom výstupe snímača (My), vytvorený meranou veličinou (Fz) pôsobiacou na snímač, ktorá sa líši od meranej veličiny priradenej tomuto výstupu; priradenie súradnicového systému je vymedzené podľa normy ISO 4130.
3. Výber vozidla
Určitý počet nových vozidiel, ktoré sa majú skúšať za rok výroby, zabezpečuje, aby postup overovacej skúšky zahŕňal relevantné variácie používaných komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov. Výber vozidla na overovaciu skúšku je založený na týchto požiadavkách:
Vozidlá na overovaciu skúšku sa vyberajú z vozidiel z výrobnej linky, v prípade ktorých sa určili a deklarovali hodnoty emisií CO2 a spotreby paliva podľa článku 9. Komponenty, samostatné technické jednotky alebo systémy namontované vo vozidle alebo na ňom musia byť sériovo vyrábané a zodpovedať tým, ktoré boli namontované počas výroby vozidla.
Výber vozidla vykoná schvaľovací úrad, ktorý udelil licenciu na prevádzku simulačného nástroja, na základe návrhov výrobcu vozidla.
Na overovaciu skúšku sa vyberajú iba vozidlá s jednou hnanou nápravou.
Odporúča sa zahrnúť do overovacej skúšky dôležité komponenty s relevantnými súbormi údajov a najvyššími počtami predaných výrobkov od daného výrobcu. Komponenty, samostatné technické jednotky alebo systémy možno overiť v jednom vozidle alebo v rôznych vozidlách. Okrem kritéria najvyšších počtov predaných výrobkov schvaľovací úrad uvedený v písmene b) rozhodne, či sa do overovacej skúšky zahrnú aj iné vozidlá s motorom, nápravou a prevodovkou s relevantnými súbormi údajov.
Vozidlá, ktoré namiesto nameraných hodnôt pre prevodovku a straty na nápravách využívajú štandardné hodnoty pre certifikáciu CO2 svojich komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov, sa nevyberajú na overovaciu skúšku, pokiaľ sa vyrábajú vozidlá spĺňajúce požiadavky uvedené v písmenách a) až c) a využívajúce mapy nameraných strát pre tieto komponenty, samostatné technické jednotky alebo systémy pri certifikácii CO2.
Minimálny počet rôznych vozidiel s rozdielnymi kombináciami súborov údajov relevantných pre overovaciu skúšku, na ktorých sa má v priebehu roka vykonať overovacia skúška, je založený na počte predaných výrobkov výrobcu vozidiel, ako je stanovené v tabuľke 1:
Tabuľka 1
Určenie minimálneho počtu vozidiel, ktoré má odskúšať výrobca vozidiel
|
Počet vozidiel určených na skúšku |
Harmonogram |
Počet vozidiel relevantných pre postup overovacej skúšky vyrobených za rok (*2) |
|
0 |
— |
≤ 25 |
|
1 |
každé tri roky (*1) |
26 – 250 |
|
1 |
každé dva roky |
251 – 5 000 |
|
1 |
každý rok |
5 001 – 25 000 |
|
2 |
každý rok |
25 001 – 50 000 |
|
3 |
každý rok |
50 001 – 75 000 |
|
4 |
každý rok |
75 001 – 100 000 |
|
5 |
každý rok |
viac ako 100 000 |
|
(*1)
Posúdiť sa musí celkový počet všetkých vozidiel vyrobených výrobcom, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a v rozpätí šiestich rokov sa musí uskutočniť postup overovacej skúšky stredne ťažkých nákladných vozidiel, ako aj ťažkých nákladných vozidiel.
(*2)
Postup overovacej skúšky sa vykoná v prvých dvoch rokoch. |
||
Výrobca vozidla musí dokončiť overovaciu skúšku do 10 mesiacov odo dňa výberu vozidla na overovaciu skúšku.
4. Stav vozidla
Každé vozidlo vybraté na overovaciu skúšku musí byť v stave pripomínajúcom stav, v akom sa má uviesť na trh. Povolené nie sú žiadne zmeny v technickom vybavení, ako sú mazivá, ani v softvéri, ako sú pomocné riadiace zariadenia. Pneumatiky sa môžu nahradiť pneumatikami na meranie podobnej veľkosti (± 10 %).
Uplatňujú sa ustanovenia uvedené v bodoch 3.3 až 3.6 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011.
4.1. Zábeh vozidla
Zábeh vozidla nie je povinný. Ak je celkový počet najazdených kilometrov skúšobného vozidla menej než 15 000 km, na výsledok skúšky sa v simulačnom nástroji musí uplatniť koeficient vývoja vymedzený v doplnku 1. Celkový počet najazdených kilometrov skúšobného vozidla je údaj počítadla prejdenej vzdialenosti na začiatku merania spotreby paliva. Maximálny počet najazdených kilometrov na začiatku zahrievania je 20 000 km.
4.2. Palivo a mazivá
Všetky mazivá musia byť rovnaké ako mazivá používané pri uvedení vozidla na trh.
V prípade merania spotreby paliva opísaného v bode 6.1.5 sa ako palivo použije palivo dostupné na trhu. V akomkoľvek spornom prípade sa použije vhodné referenčné palivo špecifikované v prílohe IX k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011.
Na začiatku zahrievania vozidla musí byť palivová nádrž plná. Dopĺňanie paliva vozidla v čase medzi začiatkom zahrievania a ukončením merania spotreby paliva nie je povolené.
Čistá výhrevnosť paliva (NCV) použitého pri overovacej skúške sa určí v súlade s bodom 3.2 prílohy V. Šarža paliva sa odoberie z nádrže po zahriatí vozidla. V prípade dvojpalivových motorov sa tento postup použije na obidve palivá.
5. Meracie zariadenia
Kalibračné laboratórne zariadenia musia spĺňať požiadavky buď radu noriem IATF 16949, ISO 9000, alebo ISO/IEC 17025. Všetky referenčné laboratórne meracie zariadenia, ktoré slúžia na kalibráciu a overovanie, musia vychádzať z vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem.
5.1. Krútiaci moment kolesa
Priamy krútiaci moment na všetkých hnaných nápravách sa meria pomocou jedného z týchto systémov merania, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v tabuľke 2:
merač krútiaceho momentu v náboji;
merač krútiaceho momentu na obvode kolesa;
merač krútiaceho momentu na polosi.
Odchýlka sa meria počas overovacej skúšky vynulovaním systému merania krútiaceho momentu podľa bodu 6.1.5.4 po zahriatí vozidla v súlade s bodom 6.1.5.3, pričom sa zdvihne náprava a krútiaci moment sa opäť meria pri zdvihnutej náprave priamo po overovacej skúške v súlade s bodom 6.1.5.6.
Na to, aby bol výsledok skúšky platný, sa musí preukázať maximálna odchýlka (súčet absolútnych hodnôt obidvoch kolies) systému merania krútiaceho momentu pri postupe overovacej skúšky vo výške 1,5 % kalibračného rozsahu každého merača krútiaceho momentu.
5.2. Rýchlosť vozidla
Zaznamenaná rýchlosť vozidla musí byť založená na signále CAN.
5.3. Zaradený prevodový stupeň
V prípade vozidiel so synchronizovanou manuálnou prevodovkou (SMT) a s automatickou prevodovkou s mechanickým radením (AMT) sa zaradený prevodový stupeň vypočíta pomocou simulačného nástroja na základe nameraných otáčok motora, rýchlosti vozidla, rozmerov pneumatík a prevodových pomerov vozidla podľa doplnku 1. Hodnoty otáčok motora získava simulačný nástroj zo vstupných údajov podľa bodu 5.4.
V prípade vozidiel s automatickými prevodovkami s preraďovaním bez poklesu výkonu (APT) sa zaradený prevodový stupeň, ako aj stav meniča krútiaceho momentu (aktívny alebo neaktívny) získa zo signálov CAN.
5.4. Rotačná rýchlosť motora
Rotačná rýchlosť motora sa zaznamená zo signálov CAN, z palubného diagnostického systému alebo z alternatívnych meracích systémov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tabuľke 2.
5.5. Rotačná rýchlosť kolies na hnanej náprave
Rotačná rýchlosť ľavého a pravého kolesa hnanej nápravy sa zaznamená zo signálov CAN alebo z alternatívnych meracích systémov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tabuľke 2.
5.6. Rotačná rýchlosť ventilátora
V prípade chladiacich ventilátorov motora, ktoré nemajú elektrický pohon, sa zaznamená rotačná rýchlosť ventilátora. Na tento účel sa použije buď signál CAN alebo prípadne vonkajší snímať spĺňajúci požiadavky stanovené v tabuľke 2.
V prípade elektricky poháňaných chladiacich ventilátorov motora sa zaznamená prúd a napätie privádzaného jednosmerného prúdu na svorke elektromotora alebo invertora. Z týchto dvoch signálov sa násobením vypočíta elektrický výkon na svorkách a bude k dispozícii ako časovo rozlíšený signál ako vstupný údaj pre simulačný nástroj. V prípade viacerých elektricky poháňaných chladiacich ventilátorov motora sa sprístupní súčet elektrického výkonu na svorkách.
5.7. Systém merania paliva
Spotreba paliva sa meria palubným meracím zariadením na základe jednej z týchto metód merania:
m fuel,i = V fuel,i ·ρi
kde:
|
mfuel, i |
= |
hmotnostný prietok paliva vo vzorke i (g/h) |
|
ρ0 |
= |
hustota paliva použitého na overovaciu skúšku (g/dm3). Hustota sa určuje podľa prílohy IX k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011. Ak pri overovacej skúške slúži ako palivo motorová nafta, môže sa použiť aj priemerná hodnota intervalu hustoty pre referenčné palivá B7 podľa prílohy IX k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011. |
|
t0 |
= |
teplota paliva, ktorá zodpovedá hustote ρ0 pre referenčné palivo (°C) |
|
ρi |
= |
hustota skúšobného paliva vo vzorke i (g/dm3) |
|
Vfuel, i |
= |
objemový prietok paliva vo vzorke i (dm3/h) |
|
ti |
= |
nameraná teplota paliva vo vzorke i (°C) |
|
β |
= |
korekčný faktor teploty (0,001 K–1) |
V prípade dvojpalivových vozidiel sa prietok paliva musí zmerať osobitne pre každé palivo.
5.8. Hmotnosť vozidla
Pomocou zariadenia spĺňajúceho požiadavky stanovené v tabuľke 2 sa merajú tieto hmotnosti vozidla:
skutočná hmotnosť vozidla na účely postupu overovacej skúšky;
skutočná hmotnosť vozidla s užitočným zaťažením na účely postupu overovacej skúšky.
5.9. Všeobecné požiadavky na palubné merania uvedené v bodoch 5.1 až 5.8
Vstupné údaje uvedené v bode 6.1.6 v tabuľke 4 sa získajú meraniami. Všetky údaje sa zaznamenávajú s frekvenciou minimálne 2 Hz alebo s frekvenciou, ktorú odporúča výrobca zariadenia, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.
Vstupné údaje pre simulačný nástroj môžu byť zložené z údajov viacerých záznamníkov. Krútiaci moment a rotačná rýchlosť kolies sa zaznamená v jednom systéme záznamu údajov. Ak sa pre iné signály používajú rôzne systémy záznamu údajov, zaznamená sa jeden spoločný signál, ako napríklad rýchlosť vozidla, aby sa zabezpečilo správne časové zosúladenie signálov. Časové zosúladenie signálov musí viesť k najvyššiemu korelačnému koeficientu spoločného signálu zaznamenané rôznymi systémami záznamu údajov.
Všetky použité meracie zariadenia musia spĺňať požiadavky na presnosť stanovené v tabuľke 2. Všetky zariadenia, ktoré nie sú uvedené v tabuľke 2, musia spĺňať požiadavky na presnosť stanovené v tabuľke 2 prílohy V.
Tabuľka 2
Požiadavky na meracie systémy
|
Merací systém |
Presnosť |
Čas nábehu (1) |
|
Vyváženie hmotnosti vozidla |
50 kg alebo < 0,5 % max. kalibrácie podľa toho, ktorá hodnota je nižšia |
— |
|
Rotačná rýchlosť kolies |
< 0,5 % odčítanej hodnoty pri 80 km/h |
≤ 1 s |
|
Hmotnostný prietok paliva v prípade tekutých palív (2) |
< 1,0 % odčítanej hodnoty alebo < 0,2 % max. kalibrácie podľa toho, ktorá hodnota je vyššia |
— |
|
Hmotnostný prietok paliva v prípade plynných palív (2) |
< 1,0 % odčítanej hodnoty alebo < 0,5 % max. kalibrácie podľa toho, ktorá hodnota je vyššia |
— |
|
Systém merania objemu paliva (2) |
< 1,0 % odčítanej hodnoty alebo < 0,5 % max. kalibrácie podľa toho, ktorá hodnota je vyššia |
— |
|
Teplota paliva |
± 1 °C |
≤ 2 s |
|
Snímač na meranie rotačnej rýchlosti chladiaceho ventilátora |
< 0,4 % odčítanej hodnoty alebo < 0,2 % max. kalibrácie otáčok podľa toho, ktorá hodnota je vyššia |
≤ 1 s |
|
Napätie |
< 2 % odčítanej hodnoty alebo < 1 % max. kalibrácie otáčok podľa toho, ktorá hodnota je vyššia |
≤ 1 s |
|
Prúd |
< 2 % odčítanej hodnoty alebo < 1 % max. kalibrácie otáčok podľa toho, ktorá hodnota je vyššia |
≤ 1 s |
|
Otáčky motora |
Ako je stanovené v prílohe V. V prípade vozidiel s funkciou vypnutie – naštartovanie motora sa musí overiť správne zaznamenávanie otáčok motora aj pri otáčkach nižších ako voľnobežné otáčky. |
|
|
Krútiaci moment kolesa |
Pre kalibráciu 10 kNm (v celom kalibračnom rozsahu): i) nelinearita (3): < ± 40 Nm pre ťažké nákladné vozidlá < ± 30 Nm pre stredne ťažké nákladné vozidlá ii) opakovateľnosť (4): < ± 20 Nm pre ťažké nákladné vozidlá < ± 15 Nm pre stredne ťažké nákladné vozidlá iii) presluch: < ± 20 Nm pre ťažké nákladné vozidlá < ± 15 Nm pre stredne ťažké nákladné vozidlá (platí len pre merače krútiaceho momentu na obvode kolesa) iv) miera merania: ≥ 20 Hz |
< 0,1 s |
|
(1)
Čas nábehu je časový rozdiel medzi odozvou od 10 % do 90 % konečnej odčítanej hodnoty analyzátora (t90 – t10).
(2)
Presnosť musí byť dodržaná pre celkový prietok paliva počas 100 minút.
(3)
Nelinearita je maximálna odchýlka medzi vlastnosťami ideálneho a skutočného výstupného signálu vo vzťahu k meranej hodnote v konkrétnom rozsahu merania.
(4)
Opakovateľnosť je blízkosť zhody medzi výsledkami postupných meraní tej istej meranej hodnoty, ktoré sa vykonali za rovnakých podmienok merania. |
||
Hodnoty maximálnej kalibrácie sú maximálne hodnoty očakávané počas všetkých skúšobných cyklov príslušného meracieho systému vynásobené ľubovoľným činiteľom vyšším ako 1 a menším alebo rovnakým ako 2. V prípade systému merania krútiaceho momentu môže byť maximálna kalibrácia obmedzená na 10 kNm.
V prípade dvojpalivových motorov sa hodnota maximálnej kalibrácie meracieho systému pre hmotnostný prietok paliva alebo pre objem paliva určí na základe požiadaviek stanovených v bode 3.5 prílohy V. V prípade objemu paliva sa hodnota maximálnej kalibrácie určí tak, že sa hodnoty maximálnej kalibrácie pre hmotnostný prietok paliva vydelia hodnotou hustoty ρ0 vymedzenou podľa bodu 5.7.
V prípade, že sa použijú viaceré meradlá, daná presnosť musí byť dodržaná pre súčet všetkých jednotlivých presností.
5.10. Krútiaci moment motora
Krútiaci moment motora sa v priebehu overovacej skúšky zaznamenáva na účely vyhodnotenia emisií znečisťujúcich látok. Signál musí spĺňať ustanovenia stanovené pre signál krútiaceho momentu motora v tabuľke 1 bodu 2.2 doplnku 1 k prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011.
5.11. Emisie znečisťujúcich látok
Na účely merania emisií znečisťujúcich látok sa použije prístrojové vybavenie a postupy stanovené v doplnkoch 1 až 4 k prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011. Prostredníctvom hodnotenia údajov sa zabezpečia hmotnostné prietoky okamžitých emisií, ako sa stanovuje v tabuľke 4 bodu 6.1.6, ako vstupné údaje pre simulačný nástroj.
Na základe týchto vstupných signálov simulačný nástroj automaticky vypočíta emisie znečisťujúcich látok špecifické pre brzdenie odmerané pri overovacej skúške (BSEM), ako sa uvádza v časti B doplnku 1 k tejto prílohe. Tieto výsledky sa potom automaticky zapíšu do výstupu simulačného nástroja podľa bodu 8.13.14. Dodatočné požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 582/2011 týkajúce sa vyhodnocovania údajov (napr. pracovné okná, pohyblivé priemerujúce okná), začiatku skúšky a jazdy sa neuplatňujú.
V rámci postupu overovacej skúšky sa neuplatňujú kritériá pre zamietavé/kladné rozhodnutie týkajúce sa emisií znečisťujúcich látok.
6. Skúšobný postup
6.1. Príprava vozidla
Vozidlo sa vyberie zo sériovej výroby, ako je uvedené v bode 3.
6.1.1. Overenie vstupných informácií a vstupných údajov a spracovanie údajov
Ako základ na overovanie vstupných údajov sa použije dokumentácia výrobcu a informačná dokumentácia pre zákazníka týkajúca sa vybratého vozidla Identifikačné číslo vybratého vozidla musí byť rovnaké ako identifikačné číslo vozidla v dokumentácii výrobcu a informačnej dokumentácii pre zákazníka.
Na požiadanie schvaľovacieho úradu, ktorý udelil licenciu na prevádzku simulačného nástroja, výrobca vozidla do 15 pracovných dní poskytne dokumentáciu výrobcu, vstupné informácie a vstupné údaje potrebné na prevádzku simulačného nástroja, ako aj certifikát o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva, pre všetky relevantné komponenty, samostatné technické jednotky alebo systémy.
6.1.1.1. Overovanie komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov a vstupných údajov a informácií
Pre všetky komponenty, samostatné technické jednotky a systémy namontované na vozidle sa musia vykonať tieto kontroly:
integrita údajov simulačného nástroja: integrita zašifrovaných hašovaných súborov z dokumentácie výrobcu podľa článku 9 ods. 3, prepočítaných počas postupu overovacej skúšky pomocou hašovacieho nástroja, sa overuje porovnaním so zašifrovaným hašovaným súborom v osvedčení o zhode;
údaje o vozidle: identifikačné číslo vozidla, konfigurácia náprav, vybraté pomocné zariadenia a technológia vývodového hriadeľa, deaktivované prevodové stupne podľa bodu 6.2 prílohy III a požiadavky na aktívne aerodynamické zariadenia stanovené v bode 3.3.1.5 prílohy VIII musia zodpovedať vybratému vozidlu;
obmedzenia krútiaceho momentu motora udávané medzi vstupnými údajmi pre simulačný nástroj podliehajú overovaniu v rámci postupu overovacej skúšky, ak sú udávané pre ktorýkoľvek z najvyššej polovice prevodových stupňov (napr. pre niektorý z prevodových stupňov 7 až 12 dvanásťstupňovej prevodovky) a ak platí jeden z týchto prípadov:
hodnota obmedzenia krútiaceho momentu sa udáva na úrovni vozidla v súlade s bodom 6.1 prílohy III;
hodnota obmedzenia krútiaceho momentu sa udáva pri vstupe do prevodovky v súlade s parametrom P157 v tabuľke 2 doplnku 12 k prílohe VI a ak udávaná hodnota nepresahuje 90 % maximálneho krútiaceho momentu motora.
Pri každej hodnote obmedzenia krútiaceho momentu podliehajúceho overovaniu sa musí preukázať, že 99 % percentil krútiaceho momentu motora zaznamenaného počas merania spotreby paliva na príslušnom prevodovom stupni nepresiahne udávanú hodnotu obmedzenia krútiaceho momentu o viac ako o 5 %. Na tento účel sa overovacia skúška zameria na fázy pri plne otvorenej škrtiacej klapke na príslušných prevodových stupňoch. Overovanie sa vykoná na základe zaznamenaného krútiaceho momentu motora, ako sa stanovuje v bode 5.10.
Overovanie obmedzenia krútiaceho momentu sa môže vykonávať aj v rámci samostatnej skúšky, ktorá pozostáva zo špecializovaných zrýchlení pri plnom zaťažení a bez akýchkoľvek iných povinností týkajúcich sa vyhodnocovania skúšky.
údaje o komponente, samostatnej technickej jednotke alebo systéme: certifikačné číslo a typ modelu uvedené v certifikáte o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva, musia zodpovedať komponentu, samostatnej technickej jednotke alebo systému inštalovanému vo vybratom vozidle;
hašovaný súbor vstupných údajov a vstupných informácií simulačného nástroja musia zodpovedať hašovaným hodnotám uvedeným v certifikáte o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva, pre tieto komponenty, samostatné technické jednotky alebo systémy:
motorov;
prevodoviek;
meničov krútiaceho momentu;
iných komponentov prenášajúcich krútiaci moment;
dodatočných komponentov pohonnej sústavy;
náprav;
odporu vzduchu karosérie alebo prípojného vozidla;
pneumatík.
6.1.1.2. Overovanie hmotnosti vozidla
Na požiadanie schvaľovacieho úradu, ktorý udelil licenciu na prevádzku simulačného nástroja, sa určenie hmotností výrobcom overí podľa bodu 2 doplnku 2 k prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1230/2012. V prípade neúspešného overenia sa určí upravená skutočná hmotnosť vozidla vymedzená v bode 2(4) prílohy III k tomuto nariadeniu.
6.1.1.3. Opatrenia, ktoré sa majú vykonať
V prípade nezrovnalostí, pokiaľ ide o certifikačné číslo alebo o jeden alebo viaceré zašifrované hašované súbory týkajúce sa komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov uvedených v bode 6.1.1.1 písm. e) bodoch i) až viii), sa na vykonanie všetkých ďalších opatrení musia nesprávne údaje nahradiť správnymi súbormi vstupných údajov, ktoré spĺňajú podmienky kontrol podľa bodov 6.1.1.1 a 6.1.1.2. To sa týka aj všetkých ostatných nesprávnych informácií určených v bode 6.1.1.1 písm. b) a c).
V prípade neúspešného overenia výsledkov v dokumentácii výrobcu a v informačnej dokumentácii pre zákazníka a v prípade, ak pre komponenty, samostatné technické jednotky alebo systémy uvedené v bode 6.1.1.1 písm. e) bodoch i) až viii) nie je k dispozícii úplný súbor vstupných údajov so správnymi certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva, overovacia skúška sa ukončí a vozidlo neprejde postupom overovacej skúšky.
6.1.2. Fáza zábehu
Môže sa uskutočniť fáza zábehu, dokým údaj počítadla kilometrov nedosiahne hodnotu maximálne 15 000 km. V prípade poškodenia niektorých komponentov, samostatných technických jednotiek alebo systémov uvedených v bode 6.1.1.1 sa tieto komponenty, samostatné technické jednotky alebo systémy môžu nahradiť rovnocennými komponentmi, samostatnými technickými jednotkami alebo systémami s rovnakým certifikačným číslom. Nahradenie sa zdokumentuje v skúšobnom protokole.
Všetky relevantné komponenty, samostatné technické jednotky alebo systémy sa musia pred meraním skontrolovať, aby sa vylúčili nezvyčajné stavy, ako je napríklad nesprávna úroveň olejovej náplne, zapchaté vzduchové filtre alebo palubné diagnostické výstrahy.
6.1.3. Príprava meracích zariadení
Všetky meracie systémy musia byť kalibrované podľa ustanovení výrobcu zariadenia. Ak neexistujú nijaké ustanovenia, treba pri kalibrácii dodržiavať odporúčania výrobcu zariadenia.
Po fáze zábehu sa vozidlo vybaví meracími systémami stanovenými v bode 5.
6.1.4. Príprava skúšobného vozidla na meranie spotreby paliva
6.1.4.1. Konfigurácia vozidla
Ťahače zo skupín vozidiel vymedzených v tabuľkách 1 a 2 prílohy I sa skúšajú s ľubovoľným typom návesu, ktorý umožňuje užitočné zaťaženie vymedzené v ďalšej časti.
Nákladné vozidlá s nadstavbou zo skupín vozidiel vymedzených v tabuľkách 1 a 2 prílohy I sa skúšajú s prípojným vozidlom, ak majú namontované zariadenie na pripojenie. Použiť sa môže ľubovoľný typ karosérie alebo iné zariadenie na umiestnenie užitočného zaťaženia uvedené v bode 6.1.4.2. Karosérie nákladných vozidiel s nadstavbou sa môžu líšiť od štandardných karosérií stanovených v bode 2 doplnku 4 k prílohe VIII.
Dodávky zo skupín vozidiel vymedzených v tabuľke 2 prílohy I sa skúšajú s konečnými karosériami dokončených alebo dokončovaných vozidiel.
6.1.4.2. Užitočné zaťaženie vozidla
V prípade ťažkých nákladných vozidiel zo skupín vozidiel 4 a vyššie sa užitočné zaťaženie vozidla musí stanoviť minimálne tak, aby sa dosiahla celková skúšobná hmotnosť 90 % maximálnej povolenej hmotnosti v súlade so smernicou 96/53/ES (*) pre konkrétne vozidlo alebo jazdnú súpravu.
V prípade ťažkých nákladných vozidiel zo skupín vozidiel 1s, 1, 2 a 3 a stredne ťažkých nákladných vozidiel musí byť užitočné zaťaženie vozidla v intervale 55 % až 75 % maximálnej povolenej hmotnosti v súlade so smernicou 96/53/ES pre konkrétne vozidlo alebo jazdnú súpravu.
6.1.4.3. Hustiaci tlak pneumatiky
Tlak nahustenia pneumatík sa musí stanoviť v súlade s odporúčaniami výrobcu s maximálnou odchýlkou menej než 10 %. Pri certifikácii CO2 pneumatík môžu byť pneumatiky návesu odlišné od štandardných pneumatík uvedených v tabuľke 2 časti B prílohy II k nariadeniu (ES) č. 661/2009.
6.1.4.4. Nastavenia pomocných zariadení
Všetky nastavenia ovplyvňujúce spotrebu energie pomocných zariadení musia v relevantných prípadoch zabezpečovať minimálnu primeranú spotrebu energie. Klimatizácia sa vypne a odvetrávanie kabíny sa nastaví na úroveň nižšiu, než je stredný hmotnostný prietok. Ďalšie spotrebiče energie, ktoré nie sú potrebné na chod vozidla, sa vypnú. Externé zariadenia, ktoré zabezpečujú prísun energie na palubu, ako sú externé batérie, sú povolené iba na napájanie doplnkových zariadení na meranie v rámci postupu overovacej skúšky uvedených v tabuľke 2, ale nesmú dodávať energiu vybaveniu vozidla, ktoré bude vo vozidle pri jeho uvedení na trh.
6.1.4.5. Regenerácia filtra tuhých častíc
Regenerácia filtra tuhých častíc sa v prípade potreby musí začať pred overovacou skúškou. Uplatňuje sa bod 4.6.10 prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011.
6.1.5. Overovacia skúška
6.1.5.1. Výber trasy
Trasa vybratá na overovaciu skúšku musí spĺňať požiadavky stanovené v tabuľke 3. Trasy môžu zahŕňať verejné aj súkromné úseky.
6.1.5.2. Predkondicionovanie vozidla
Povolené je len predkondicionovanie podľa bodu 6.1.5.3, žiadne iné predkondicionovanie nie je povolené.
6.1.5.3. Zahrievanie vozidla
Pred začiatkom merania spotreby paliva sa musí s vozidlom jazdiť, aby sa zahrialo, ako je uvedené v tabuľke 3. Zahrievacia fáza sa neberie do úvahy pri hodnotení overovacej skúšky.
Pred začiatkom zahrievania sa skontrolujú analyzátory prenosného systému merania emisií (PEMS) a kalibrujú sa podľa postupov stanovených v doplnku 1 k prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2001.
6.1.5.4. Nulovanie zariadenia na meranie krútiaceho momentu
Vynulovanie meračov krútiaceho momentu sa vykoná takto:
6.1.5.5. Meranie spotreby paliva a zaznamenávanie signálov emisií znečisťujúcich látok
Meranie spotreby paliva sa začne bezprostredne po vynulovaní zariadenia na meranie krútiaceho momentu kolies, pri stojacom vozidle. Počas merania sa musí s vozidlom jazdiť štýlom, ktorý predchádza zbytočnému brzdeniu vozidla, stláčaniu plynového pedálu a agresívnemu zatáčaniu. Využíva sa nastavenie pokročilých asistenčných systémov pre vodičov, ktoré sa aktivuje automaticky pri naštartovaní vozidla, radenie prevodových stupňov sa vykonáva automatickým systémom (v prípade prevodoviek typu AMT alebo APT) a použije sa systém udržiavania rýchlosti jazdy (ak existuje). Trvanie merania spotreby paliva musí byť v rámci tolerancií uvedených v tabuľke 3. Meranie spotreby paliva sa takisto ukončí pri stojacom vozidle bezprostredne pred meraním odchýlky zariadenia na meranie krútiaceho momentu.
Zaznamenávanie signálov podstatných pre vyhodnotenie emisií znečisťujúcich látok sa začne najneskôr pri začatí merania spotreby paliva a skončí sa zároveň s meraním spotreby paliva.
Do simulačného nástroja sa ako vstupný údaj vloží celý skúšobný postup, a to od posledných 0,5 s časového kroku fázy zastavenia po vynulovaní meračov krútiaceho momentu do konca prvých 0,5 s časového kroku konečnej fázy zastavenia.
6.1.5.6. Meranie odchýlky zariadenia na meranie krútiaceho momentu
Bezprostredne po meraní spotreby paliva sa zaznamená odchýlka zariadenia na meranie krútiaceho momentu meraním krútiaceho momentu za rovnakých podmienok vozidla ako počas nulovania tohto zariadenia. Ak sa meranie spotreby paliva skončí pred zastavením na meranie odchýlky, vozidlo sa na meranie odchýlky zastaví do piatich minút. Odchýlka každého merača krútiaceho momentu sa vypočíta z priemeru minimálnej sekvencie po 10 sekúnd.
Bezprostredne potom sa overí meranie emisií v súlade s postupmi stanoveným v bode 2.7 doplnku 1 k prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011.
6.1.5.7. Hraničné podmienky overovacej skúšky
Hraničné podmienky, ktoré treba splniť, aby bola overovacia skúška platná, sú stanovené v tabuľkách 3 až 3b.
Ak vozidlo prejde overovacou skúškou v súlade s bodom 7.3, skúška je platná aj v prípade, že nie sú splnené tieto podmienky:
Tabuľka 3
Parametre pre platnú overovaciu skúšku všetkých skupín vozidiel
|
Číslo |
Parameter |
Minimum |
Maximum |
|
1 |
Zahrievanie (minúty) |
60 |
|
|
2 |
Priemerná rýchlosť pri zahrievaní (km/h) |
70 (1) |
100 |
|
3 |
Trvanie merania spotreby paliva (minúty) |
80 |
120 |
|
8 |
Priemerná teplota okolia |
5 °C |
30 °C |
|
9 |
Stav cesty – suchá |
100 % |
|
|
10 |
Stav cesty – sneh alebo ľad |
|
0 % |
|
11 |
Nadmorská výška trasy (m) |
|
800 |
|
12 |
Trvanie neprerušovaného voľnobehu počas zastavení (minúty) |
|
3 |
|
(1)
Ak je maximálna rýchlosť vozidla menej než 80 km/h, priemerná rýchlosť pri zahrievaní musí prekročiť maximálnu rýchlosť vozidla mínus 10 km/h. |
|||
Tabuľka 3a
Parametre pre platnú overovaciu skúšku skupín vozidiel 4, 5, 9 a 10
|
Číslo |
Parameter |
Minimum |
Maximum |
|
4 |
Podiel jazdy v meste podľa vzdialenosti |
2 % |
8 % |
|
5 |
Podiel jazdy mimo mesta podľa vzdialenosti |
7 % |
13 % |
|
6 |
Podiel jazdy na diaľnici podľa vzdialenosti |
79 % |
— |
|
7 |
Časový podiel voľnobehu počas zastavení |
|
5 % |
Tabuľka 3b
Parametre pre platnú overovaciu skúšku iných ťažkých a stredne ťažkých nákladných vozidiel
|
Číslo |
Parameter |
Minimum |
Maximum |
|
4 |
Podiel jazdy v meste podľa vzdialenosti |
10 % |
50 % |
|
5 |
Podiel jazdy mimo mesta podľa vzdialenosti |
15 % |
25 % |
|
6 |
Podiel jazdy na diaľnici podľa vzdialenosti |
25 % |
— |
|
7 |
Časový podiel voľnobehu počas zastavení |
|
10 % |
V prípade mimoriadnych dopravných podmienok sa overovacia skúška zopakuje.
6.1.6. Oznamovanie údajov
Údaje zaznamenané počas postupu overovacej skúšky sa oznámia schvaľovaciemu úradu, ktorý udelil licenciu na prevádzku simulačného nástroja, takto:
Zaznamenané údaje sa oznámia prostredníctvom signálov s konštantnou frekvenciou 2 Hz, ako je uvedené v tabuľke 4. Údaje zaznamenané s frekvenciou vyššou než 2 Hz sa upravia na 2 Hz spriemerovaním časových intervalov okolo 2 Hz uzlov. Napríklad v prípade odberu vzoriek s frekvenciou 10 Hz sa prvý 2 Hz uzol vymedzí ako priemer sekundy 0,1 až 0,5, druhý uzol sa vymedzí ako priemer sekundy 0,6 až 1,0. Časová pečiatka každého uzlu je posledná časová pečiatka na uzol, t. j. 0,5, 1,0, 1,5 atď.
Tabuľka 4
Formát oznamovania údajov pre namerané údaje pre simulačný nástroj v rámci overovacej skúšky
|
Množstvo |
Jednotka |
Vstupné údaje hlavičky |
Poznámka |
|
časový uzol |
[s] |
<t> |
|
|
rýchlosť vozidla |
[km/h] |
<v> |
|
|
otáčky motora |
[ot/min] |
<n_eng> |
|
|
otáčky chladiaceho ventilátora motora |
[ot/min] |
<n_fan> |
V prípade chladiacich ventilátorov motora, ktoré nemajú elektrický pohon |
|
elektrický výkon chladiaceho ventilátora motora |
[W] |
<Pel_fan> |
V prípade elektricky poháňaných chladiacich ventilátorov motora |
|
krútiaci moment ľavého kolesa |
[Nm] |
<tq_wh_left> |
|
|
krútiaci moment pravého kolesa |
[Nm] |
<tq_wh_right> |
|
|
otáčky kolesa vľavo |
[ot/min] |
<n_wh_left> |
|
|
otáčky kolesa vpravo |
[ot/min] |
<n_wh_right> |
|
|
prevodový stupeň |
[-] |
<gear> |
povinné v prípade prevodoviek typu APT |
|
menič krútiaceho momentu aktivovaný |
[-] |
<TC_active> |
0 = neaktivovaný (zamknutý); 1 = aktivovaný (odomknutý); povinné v prípade prevodoviek typu AT, netýka sa iných typov prevodoviek |
|
prietok paliva |
[g/h] |
<fc_X> |
Hmotnostný prietok paliva podľa bodu 5.7 (1) „X“ v hlavičke je typ paliva podľa tabuľky 2 doplnku 7 k prílohe V k tomuto nariadeniu, napr. „<fc_Diesel CI>“. Pre dvojpalivové motory sa uvedú hodnoty pre každý typ paliva do samostatného stĺpca. |
|
krútiaci moment motora |
[Nm] |
<tq_eng> |
Krútiaci moment motora v súlade s bodom 5.10. |
|
hmotnostný prietok CH4 |
[g/s] |
<CH4> |
Iba v prípade, ak sa tento komponent má merať v súlade s bodom 1 doplnku 1 k prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011 |
|
hmotnostný prietok CO |
[g/s] |
<CO> |
|
|
hmotnostný prietok NMHC |
[g/s] |
<NMHC> |
Iba v prípade, ak sa tento komponent má merať v súlade s bodom 1 doplnku 1 k prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011 |
|
hmotnostný prietok NOx |
[g/s] |
<NOx> |
|
|
hmotnostný prietok THC |
[g/s] |
<THC> |
Iba v prípade, ak sa tento komponent má merať v súlade s bodom 1 doplnku 1 k prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011 |
|
hmotnostný prietok tuhých častíc |
[#/s] |
<PN> |
|
|
hmotnostný prietok CO2 |
[g/s] |
|
|
|
(1)
Korekciu prietoku paliva podľa štandardnej NCV vykonáva automaticky simulačný nástroj na základe vstupných údajov o čistej výhrevnosti paliva (NCV) použitého pri overovacej skúške v súlade s tabuľkou 4a. |
|||
Dodatočne sa oznamujú údaje uvedené v tabuľke 4a. Tieto údaje sa zadajú priamo do grafického používateľského rozhrania simulačného nástroja pri vyhodnocovaní postupu overovacej skúšky.
Tabuľka 4a
Formát oznamovania údajov pre ďalšie informácie pre simulačný nástroj v rámci overovacej skúšky
|
Množstvo |
Jednotka |
Poznámka |
|
nameraná NCV |
[MJ/kg] |
Čistá výhrevnosť (NCV) paliva použitého pri overovacej skúške určená podľa bodu 3.2 prílohy V. Tento vstupný údaj sa uvedie pre všetky typy palív, teda aj pre vznetové motory (1). V prípade dvojpalivových motorov sa uvedú hodnoty pre obidve palivá. |
|
vzdialenosť zábehu |
[km] |
V súlade s bodom 6.1.2. Na základe tohto vstupného údaja simulačný nástroj koriguje nameranú spotrebu paliva v súlade s doplnkom 1. |
|
priemer ventilátora |
[mm] |
Priemer chladiaceho ventilátora motora. Tento vstupný údaj sa netýka elektricky poháňaných chladiacich ventilátorov motora. |
|
odchýlka merača krútiaceho momentu – ľavé koleso |
[Nm] |
Priemerné odčítané hodnoty merača krútiaceho momentu podľa bodu 6.1.5.6. |
|
odchýlka merača krútiaceho momentu – pravé koleso |
[Nm] |
|
|
(1)
Pri postupe overovacej skúšky sa vozidlo môže prevádzkovať s motorovou naftou dostupnou na trhu. Na rozdiel od situácie v prípade referenčnej motorovej nafty (B7) je odchýlka čistej výhrevnosti paliva dostupného na trhu vyššia ako presnosť merania pri určovaní čistej výhrevnosti paliva. |
||
7. Vyhodnotenie skúšky
7.1. Vstupné údaje pre simulačný nástroj
Sprístupnia sa tieto vstupy pre simulačný nástroj: vstupné údaje a vstupné informácie;
dokumentácia výrobcu;
informačná dokumentácia pre zákazníka;
spracované údaje z merania podľa tabuľky 4;
ďalšie informácie podľa tabuľky 4a.
7.2. Kroky hodnotenia vykonané simulačným nástrojom
7.2.1. Overenie postupu spracovania údajov
Simulačný nástroj zopakuje simuláciu emisií CO2 a spotreby paliva na základe vstupných informácií a vstupných údajov vymedzených v bode 7.1 a overí príslušné výsledky v dokumentácii výrobcu a informačnej dokumentácii pre zákazníka, ktoré poskytol výrobca.
V prípade akýchkoľvek odchýlok sa uplatňujú nápravné opatrenia uvedené v článku 23.
7.2.2. Stanovenie pomeru CVTP
Pri vyhodnocovaní skúšky sa porovnajú emisie CO2 zistené pri meraní so simulovanými emisiami CO2. Na účely tohto porovnania simulačný nástroj vypočíta pomer nameraných a simulovaných emisií CO2 špecifických pre brzdenie pre celkovú príslušnú jazdu v rámci overovacej skúšky (CVTP) podľa tejto rovnice:
kde:
|
CVTP |
= |
pomer nameraných a simulovaných emisií CO2 v rámci postupu overovacej skúšky (ďalej len „pomer CVTP“) |
|
n |
= |
počet palív (2 v prípade dvojpalivových motorov, inak 1) |
|
CO2i |
= |
všeobecný faktor emisií CO2 (gramy CO2 na gram paliva) pre konkrétny typ paliva, použitý v simulačnom nástroji |
|
BSFCm-c |
= |
spotreba paliva špecifická pre brzdenie meraná a korigovaná pre fázu zábehu a vypočítaná v súlade s bodom 2 časti A doplnku 1 (g/kWh) |
|
BSFCsim |
= |
spotreba paliva špecifická pre brzdenie stanovená na simulačnom nástroji v súlade s časťou A bodom 3 doplnku 1 (g/kWh) |
7.3. Kontrola splnenia/nesplnenia
Vozidlo prejde overovacou skúškou, ak pomer CVTP stanovený v súlade s bodom 7.2.2 je rovnaký alebo menší ako tolerancia uvedená v tabuľke 5.
Na porovnanie s udávanými emisiami CO2 vozidla podľa článku 9 sa overené emisie CO2 vozidla určia takto:
CO2verified = CVTP × CO2declared
kde:
|
CO2verified |
= |
overené emisie CO2 vozidla (g/t-km) |
|
CO2declared |
= |
deklarované emisie CO2 vozidla (g/t-km) |
Ak prvé vozidlo nedosiahne hodnoty v rámci tolerancií pre CVTP, môžu sa vykonať ďalšie dve skúšky na tom istom vozidle alebo na požiadanie výrobcu vozidla sa môžu skúšať ďalšie dve podobné vozidlá. Na hodnotenie kritéria splnenia podmienok uvedeného v tabuľke 5 sa použijú priemery jednotlivých pomerov CVTP až z troch skúšok. Ak sa kritérium splnenia podmienok nedosiahne, vozidlo neprejde postupom overovacej skúšky.
Tabuľka 5
Kritérium splnenia/nesplnenia podmienok overovacej skúšky
|
Kritérium splnenia podmienok postupu overovacej skúšky |
pomer CVTP ≤ 1,075 |
Ak je pomer CVTP nižší ako 0,925, výsledky sa musia oznámiť Komisii na ďalšiu analýzu s cieľom určiť príčinu.
8 Postupy podávania správ
Výrobca vozidla pre každé skúšané vozidlo vypracuje skúšobný protokol, ktorý musí obsahovať prinajmenšom tieto výsledky overovacej skúšky:
8.1. Všeobecné údaje
8.1.1. Názov a adresa výrobcu vozidla
8.1.2. Adresa(-y) montážneho(-nych) závodu(-ov)
8.1.3. Názov, adresa, telefónne a faxové číslo a e-mailová adresa zástupcu výrobcu vozidla
8.1.4. Typ a obchodný opis
8.1.5. Kritériá výberu vozidla a relevantné komponenty z hľadiska CO2 (text)
8.1.6. Majiteľ vozidla
8.1.7. Údaj počítadla kilometrov na začiatku merania spotreby paliva (km)
8.2. Informácie o vozidle
8.2.1. Model vozidla/obchodné meno
8.2.2. Identifikačné číslo vozidla (VIN)
8.2.2.1. Ak sa skúška vykoná po situácii, keď sa prvá overovacia skúška skončí tak, že neboli dosiahnuté tolerancie uvedené v bode 7.3, uvedie sa identifikačné číslo vozidla (VIN), ktoré bolo skúšané ako prvé.
8.2.3. Kategória vozidla (N2, N3)
8.2.4. Konfigurácia náprav
8.2.5. Najvyššia technicky prípustná hmotnosť naloženého vozidla (t)
8.2.6. Skupina vozidiel
8.2.7. Upravená skutočná hmotnosť vozidla (kg)
8.2.8. Zašifrovaný hašovaný súbor z dokumentácie výrobcu
8.2.9. Celková kombinovaná hmotnosť jazdnej súpravy v rámci overovacej skúšky (kg)
8.2.10. Hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave
8.3. Hlavné špecifikácie motora
8.3.1. Model motora
8.3.2. Certifikačné číslo motora
8.3.3. Menovitý výkon motora (kW)
8.3.4. Objem motora (l)
8.3.5. Typ referenčného paliva motora (motorová nafta/LPG/CNG…)
8.3.6. Hodnota hash súboru/dokumentu mapovania paliva
8.4. Hlavné špecifikácie prevodovky
8.4.1. Model prevodovky
8.4.2. Certifikačné číslo prevodovky
8.4.3. Hlavná možnosť použitá na vytvorenie máp strát (možnosť 1/možnosť 2/možnosť 3/štandardné hodnoty)
8.4.4. Typ prevodovky
8.4.5. Počet prevodových stupňov
8.4.6. Koncový prevodový pomer
8.4.7. Typ odľahčovacej brzdy
8.4.8. Vývodový hriadeľ (áno/nie)
8.4.9. Hodnota hash súboru/dokumentu mapovania účinnosti
8.5. Hlavné špecifikácie odľahčovacej brzdy
8.5.1. Model odľahčovacej brzdy
8.5.2. Certifikačné číslo odľahčovacej brzdy
8.5.3. Možnosť certifikácie použitá na vytvorenie mapy strát (štandardné hodnoty/meranie)
8.5.4. Hodnota hash súboru/dokumentu mapovania účinnosti odľahčovacej brzdy
8.6. Špecifikácia meniča krútiaceho momentu
8.6.1. Model meniča krútiaceho momentu
8.6.2. Certifikačné číslo meniča krútiaceho momentu
8.6.3. Možnosť certifikácie použitá na vytvorenie mapy strát (štandardné hodnoty/meranie)
8.6.4. Hodnota hash súboru/dokumentu mapovania účinnosti
8.7. Špecifikácie uhlového prevodu
8.7.1. Model uhlového prevodu
8.7.2. Certifikačné číslo nápravy
8.7.3. Možnosť certifikácie použitá na vytvorenie mapy strát (štandardné hodnoty/meranie)
8.7.4. Pomer uhlového prevodu
8.7.5. Hodnota hash súboru/dokumentu mapovania účinnosti
8.8. Špecifikácie nápravy
8.8.1. Model nápravy
8.8.2. Certifikačné číslo nápravy
8.8.3. Možnosť certifikácie použitá na vytvorenie mapy strát (štandardné hodnoty/meranie)
8.8.4. Typ nápravy (napr. štandardná jednoduchá hnacia náprava)
8.8.5. Nápravový pomer
8.8.6. Hodnota hash súboru/dokumentu mapovania účinnosti
8.9. Aerodynamika
8.9.1. Model
8.9.2. Možnosť osvedčovania použitá na vytvorenie CdxA (štandardné hodnoty/meranie)
8.9.3. Certifikačné číslo CdxA (v relevantných prípadoch)
8.9.4. Hodnota CdxA
8.9.5. Hodnota hash súboru/dokumentu mapovania účinnosti
8.10. Hlavné špecifikácie pneumatiky
8.10.1. Certifikačné číslo pneumatiky na všetkých nápravách
8.10.2. Špecifický koeficient valivého odporu všetkých pneumatík na všetkých nápravách
8.11. Hlavné špecifikácie pomocných zariadení
8.11.1. Technológia chladiaceho ventilátora motora
8.11.1.1. Priemer chladiaceho ventilátora motora
8.11.2. Technológia čerpadla riadenia
8.11.3. Technológia elektrického systému
8.11.4. Technológia pneumatického systému
8.12. Skúšobné podmienky
8.12.1. Skutočná hmotnosť vozidla na účely postupu overovacej skúšky (kg)
8.12.2. Skutočná hmotnosť vozidla s užitočným zaťažením na účely postupu overovacej skúšky (kg)
8.12.3. Čas zahrievania (minúty)
8.12.4. Priemerná rýchlosť pri zahrievaní (km/h)
8.12.5. Trvanie merania spotreby paliva (minúty)
8.12.6. Podiel jazdy v meste podľa vzdialenosti (%)
8.12.7. Podiel jazdy mimo mesta podľa vzdialenosti (%)
8.12.8. Podiel jazdy na diaľnici podľa vzdialenosti (%)
8.12.9. Časový podiel voľnobehu počas zastavení (%)
8.12.10. Priemerná teplota okolia (°C)
8.12.11. Stav cesty [suchá, mokrá, sneh, ľad, iné (uveďte)]
8.12.12. Maximálna nadmorská výška trasy (m)
8.12.13. Maximálne trvanie neprerušovaného voľnobehu počas zastavení (minúty)
8.13. Výsledky overovacej skúšky
8.13.1. Priemerný výkon ventilátora vypočítaný pre overovaciu skúšku simulačným nástrojom (kW)
8.13.2. Pozitívna práca kolies počas celej overovacej skúšky vypočítaná simulačným nástrojom (kWh)
8.13.3. Pozitívna práca kolies nameraná počas celej overovacej skúšky (kWh)
8.13.4. NCV paliva použitého na overovaciu skúšku (MJ/kg)
8.13.5. Hodnota spotreby paliva nameraná počas overovacej skúšky (g/kWh)
8.13.5.1 Hodnota emisií CO2 nameraná počas overovacej skúšky (g/kWh)
8.13.6. Hodnota spotreby paliva nameraná počas overovacej skúšky, upravená (g/kWh)
8.13.6.1 Hodnota emisií CO2 nameraná počas overovacej skúšky, upravená (g/kWh)
8.13.7. Hodnota spotreby paliva simulovaná v rámci overovacej skúšky (g/kWh)
8.13.7.1 Hodnota emisií CO2 simulovaná v rámci overovacej skúšky (g/kWh)
8.13.8. Spotreba paliva simulovaná v rámci overovacej skúšky (g/kWh)
8.13.8.1 Emisie CO2 simulované v rámci overovacej skúšky (g/kWh)
8.13.9. Účel použitia [preprava na dlhé vzdialenosti/preprava na dlhé vzdialenosti (EMS)/regionálna preprava/regionálna preprava (EMS)/mestská preprava/komunálne služby/výstavba]
8.13.10. Overené emisie CO2 vozidla (g/tkm)
8.13.11. Deklarované emisie CO2 vozidla (g/tkm)
8.13.12. Pomer nameranej a simulovanej spotreby paliva v rámci postupu overovacej skúšky (CVTP) (–)
8.13.13. Prešlo overovacou skúškou (áno/nie)
8.13.14. Emisie znečisťujúcich látok v rámci overovacej skúšky
8.13.14.1. CO (mg/kWh)
8.13.14.2. THC (**) (mg/kWh)
8.13.14.3. NMHC (***) (mg/kWh)
8.13.14.4. CH4 (***) (mg/kWh)
8.13.14.5. NOx (mg/kWh)
8.13.14.6. Počet tuhých častíc (#/kWh)
8.13.14.7. Pozitívna práca motora (kWh)
8.14. Softvér a používateľské informácie
8.14.1. Verzia simulačného nástroja (X.X.X.)
8.14.2. Dátum a čas simulácie
8.15. Vstupné údaje pre simulačný nástroj uvedené v bode 7.1
8.16. Výstupné údaje zo simulácie
8.16.1. Súhrnné výsledky simulácie
Súbor vo formáte CSV („comma separated values“) s príponou .vsum musí mať rovnaký názov ako príslušný pracovný súbor a musí obsahovať súhrnné výsledky simulovanej overovacej skúšky vytvorené simulačným nástrojom v jeho grafickom používateľskom rozhraní (GUI) (súbor „sum exec data file“).
8.16.2. Časovo rozlíšené výsledky simulácie
Súbor vo formáte CSV („comma separated values“) s príponou .vmod musí mať názov, ktorý obsahuje identifikačné číslo vozidla (VIN) a názov súboru údajov o meraní, a musí obsahovať časovo rozlíšené výsledky simulovanej overovacej skúšky vytvorené simulačným nástrojom v jeho grafickom používateľskom rozhraní (GUI) (súbor „mod data file“).
Doplnok 1
Hlavné kroky hodnotenia a rovnice vykonané simulačným nástrojom v simulácii postupu overovacej skúšky
Tento doplnok obsahuje opis hlavných krokov hodnotenia a východiskové základné rovnice, ktoré sa používajú v simulačnom nástroji pri simulácii postupu overovacej skúšky.
ČASŤ A: Stanovenie faktora CVTP
Na stanovenie faktora CVTP podľa bodu 7.2.2 sa použijú postupy výpočtu uvedené ďalej:
Výpočet výkonu kolesa
údaje o krútiacom momente načítané zo spracovaných údajov z merania podľa tabuľky 4 sa upravia o odchýlku merača krútiaceho momentu, a to takto:
kde:
|
i |
= |
index označujúci ľavé a pravé koleso hnacej nápravy |
|
Tcorr |
= |
signál krútiaceho momentu korigovaný o odchýlku (Nm) |
|
T |
= |
signál krútiaceho momentu pred korekciou odchýlky (Nm) |
|
Tdrift |
= |
odchýlka merača krútiaceho momentu zaznamenaná počas kontroly odchýlky na konci overovacej skúšky (Nm) |
|
t |
= |
časový uzol (s) |
|
tstart |
= |
prvá časová pečiatka v rámci spracovaných údajov z merania podľa tabuľky 4 (s) |
|
tend |
= |
posledná časová pečiatka v rámci spracovaných údajov z merania podľa tabuľky 4 (s) |
Výkon kolesa sa vypočíta z korigovaných hodnôt krútiaceho momentu kolesa a rotačnej rýchlosti kolesa takto:
kde:
|
i |
= |
index označujúci ľavé a pravé koleso hnacej nápravy |
|
t |
= |
časový uzol (s) |
|
Pwheel |
= |
výkon kolesa (kW) |
|
nwheel |
= |
rotačná rýchlosť kolesa (ot/min) |
|
Tcorr |
= |
signál krútiaceho momentu korigovaný o odchýlku (Nm) |
Celkový výkon kolesa sa potom vypočíta ako suma výkonu ľavého a pravého kolesa:
Stanovenie meranej spotreby paliva špecifickej pre brzdenie (FCm-c)
Výsledok „spotreby paliva špecifickej pre brzdenie meranej a korigovanej pre fázu zábehu“ (BSFCm-c) požadovaný v bode 7.2.2 sa vypočíta prostredníctvom simulačného nástroja podľa opisu uvedeného ďalej.
V prvom kroku sa nespracovaná hodnota nameranej spotreby paliva špecifickej pre brzdenie pre overovaciu skúšku BSFCm vypočíta takto:
kde:
|
BSFCm |
= |
nespracovaná hodnota nameranej spotreby paliva špecifickej pre brzdenie pre overovaciu skúšku (g/kWh) |
|
FCm (t) |
= |
okamžitý hmotnostný prietok paliva nameraný počas overovacej skúšky (g/s) |
|
Δt |
= |
dĺžka časového prírastku = 0,5 (s) |
|
Wwheel,pos,m |
= |
pozitívna práca kolies nameraná počas overovacej skúšky (kWh) |
V druhom kroku sa hodnota BSFCm upraví o čistú výhrevnosť (NCV) paliva použitého pri overovacej skúške a výsledkom bude BSFCm,corr:
kde:
|
BSFCm,corr |
= |
hodnota nameranej korigovanej spotreby paliva špecifickej pre brzdenie počas overovacej skúšky a vplyv čistej výhrevnosti paliva (g/kWh) |
|
NCVmeas |
= |
čistá výhrevnosť (NCV) paliva použitého pri overovacej skúške určená podľa bodu 3.2 prílohy V (MJ/kg) |
|
NCVstd |
= |
štandardná NCV podľa tabuľky 5 v bode 5.4.3.1 prílohy V (MJ/kg) |
Táto korekcia sa použije pre všetky typy palív, teda aj na vznetové motory (pozri poznámku pod čiarou č. 2 v tabuľke 4a).
V treťom kroku sa použije korekcia pre fázu zábehu:
kde:
|
BSFCm-c |
= |
spotreba paliva špecifická pre brzdenie nameraná a korigovaná pri fáze zábehu |
|
ef |
= |
koeficient vývoja 0,98 |
|
mileage |
= |
vzdialenosť zábehu (km) |
V prípade dvojpalivových vozidiel sa všetky tri kroky hodnotenia vykonávajú osobitne pre obidve palivá.
Stanovenie spotreby paliva špecifickej pre brzdenie simulovanej simulačným nástrojom (BSFCsim)
V režime overovacej skúšky simulačného nástroja sa nameraný výkon kolesa použije ako vstup pre algoritmus spätnej simulácie. Prevodové stupne zaradené počas overovacej skúšky sa určia prostredníctvom výpočtu otáčok motora pre prevodový stupeň pri meranej rýchlosti vozidla a výberu prevodového stupňa, ktorý zabezpečuje otáčky motora najbližšie nameraným otáčkam motora. V prípade prevodoviek typu APT počas fáz s aktivovaným meničom krútiaceho momentu sa použije signál skutočného prevodového stupňa získaný meraním.
Modely strát nápravovej prevodovky, uhlového prevodu, odľahčovacích bŕzd, prevodoviek a vývodových hriadeľov sa použijú podobným spôsobom ako v rámci režimu deklarácie simulačného nástroja.
V prípade spotreby energie pomocných jednotiek týkajúcej sa čerpadla riadenia, pneumatického systému, elektrického systému a systému vykurovania, vetrania a klimatizácie sa použijú generické hodnoty uplatňované v simulačnom nástroji podľa technológií. Na výpočet spotreby energie chladiaceho ventilátora motora sa použijú tieto vzorce:
Prípad a) chladiace ventilátory motora, ktoré nemajú elektrický pohon:
kde:
|
Pfan |
= |
spotreba energie chladiaceho ventilátora motora (kW) |
|
t |
= |
časový uzol (s) |
|
nfan |
= |
nameraná rotačná rýchlosť ventilátora (ot/min) |
|
Dfan |
= |
priemer ventilátora (mm) |
|
C1 |
= |
7,32 kW |
|
C2 |
= |
1 200 ot/min |
|
C3 |
= |
810 mm |
Prípad b) elektricky poháňané chladiace ventilátory motora:
Pfan(t) = P el(t) . 1,05
|
Pfan |
= |
spotreba energie chladiaceho ventilátora motora (kW) |
|
t |
= |
časový uzol (s) |
|
Pel |
= |
elektrický výkon na svorkách chladiaceho ventilátora motora nameraný podľa bodu 5.6.1 |
V prípade vozidiel s udalosťami vypnutie – naštartovanie motora počas overovacej skúšky sa použijú podobné korekcie pre spotrebu energie pomocných zariadení a pre energiu na opätovné naštartovanie motora, aké sa používajú v režime deklarácie simulačného nástroja.
Simulácia okamžitej spotreby paliva motorov FCsim(t) sa vykoná pre každý časový interval 0,5 s, a to takto:
Spotreba paliva špecifická pre brzdenie vypočítaná prostredníctvom simulačného nástroja BSFCm-c použitá podľa bodu 7.2.2 na výpočet faktora CVTP sa vypočíta takto:
kde:
|
BSFCsim |
= |
spotreba paliva špecifická pre brzdenie stanovená prostredníctvom simulačného nástroja na účely overovacej skúšky (g/kWh) |
|
t |
= |
časový uzol (s) |
|
FCsim |
= |
okamžitá spotreba paliva motora (g/s) |
|
Δt |
= |
dĺžka časového prírastku = 0,5 (s) |
|
FCESS,corr |
= |
korekcia spotreby paliva, pokiaľ ide o spotrebu paliva pomocných zariadení vyplývajúcu z vypnutia – naštartovania motora, použitá v režime deklarácie simulačného nástroja (g) |
|
Wwheel,pos,sim |
= |
pozitívna práca kolies stanovená prostredníctvom simulačného nástroja na účely overovacej skúšky (kWh) |
|
fs |
= |
rýchlosť simulácie = 2 (Hz) |
|
Pwheel,sim |
= |
výkon kolesa simulovaný na účely overovacej skúšky (kW) |
V prípade dvojpalivových motorov sa hodnota BSFCsim stanoví pre obidve palivá osobitne.
ČASŤ B: Stanovenie emisií znečisťujúcich látok špecifických pre brzdenie
Výkon motora sa vypočíta z meraných signálov pre otáčky a krútiaci moment motora takto:
kde:
|
Peng,m |
= |
výkon motora nameraný pri overovacej skúške (kW) |
|
t |
= |
časový uzol (s) |
|
neng |
= |
namerané otáčky motora (ot/min) |
|
Teng |
= |
nameraný krútiaci moment motora (Nm) |
Pozitívna práca motora nameraná počas overovacej skúšky sa vypočíta takto:
|
Weng,pos,m |
= |
pozitívna práca motora nameraná počas overovacej skúšky (kWh) |
|
fs |
= |
rýchlosť výberu vzoriek = 2 (Hz) |
|
tstart |
= |
prvá časová pečiatka v rámci spracovaných údajov z merania podľa tabuľky 4 (s) |
|
tend |
= |
posledná časová pečiatka v rámci spracovaných údajov z merania podľa tabuľky 4 (s) |
Emisie znečisťujúcich látok špecifické pre brzdenie namerané počas overovacej skúšky BSEM sa vypočítajú takto:
kde:
|
BSEM |
= |
emisie znečisťujúcich látok špecifické pre brzdenie namerané počas overovacej skúšky (g/kWh) |
|
EM |
= |
okamžitý hmotnostný prietok emisií znečisťujúcich látok nameraný počas overovacej skúšky (g/s) |
(*) Smernica Rady 96/53/ES z 25. júla 1996, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave (Ú. v. ES L 235, 17.9.1996, s. 59).
(**) Iba v prípade, ak sa tento komponent má merať v súlade s bodom 1 doplnku 1 k prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 582/2011.
(***) Pre zážihové motory.
PRÍLOHA Xb
CERTIFIKÁCIA ELEKTRICKÝCH KOMPONENTOV HNACÍCH SÚSTAV
1. Úvod
Postup skúšky komponentov opísaný v tejto prílohe povedie k vytvoreniu vstupných údajov týkajúcich sa systémov elektromotora, IEPC, IHPC typu 1, batériové a kondenzátorové systémy pre simulačný nástroj.
2. Vymedzenie pojmov a skratky
Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„riadiaca jednotka batérie“ alebo „BCU“ je elektronické zariadenie, ktoré ovláda a riadi elektrické a tepelné funkcie batériového systému, vykonáva ich meranie alebo súvisiace výpočty a ktoré sprostredkuje komunikáciu medzi batériovým systémom alebo sústavou akumulátorov, alebo časťou tejto sústavy a ďalšími riadiacimi prvkami vozidla;
„sústava akumulátorov“ je dobíjateľný zásobník elektrickej energie (ďalej len „REESS“), ktorého súčasťou sú akumulátory alebo zostavy akumulátorov, ktoré zvyčajne bývajú spojené s elektronikou článkov, elektrickými napájacími obvodmi a ističom vrátane elektrických prepojení a rozhraní pre vonkajšie systémy (príkladmi vonkajších systémov sú systémy určené na tepelné kondicionovanie, vysokonapäťové a nízkonapäťové pomocné zariadenia a komunikačné zariadenia);
„batériový systém“ je dobíjateľný zásobník elektrickej energie, ktorý tvoria zostavy akumulátorov alebo sústava/sústavy akumulátorov, ako aj elektrické obvody, elektronika, rozhrania pre vonkajšie systémy (napr. pre systém na tepelné kondicionovanie), riadiace jednotky batérie a stýkače;
„reprezentatívny batériový subsystém“ je subsystém batériového systému, ktorý tvoria buď zostavy akumulátorov alebo sústava/sústavy akumulátorov v konfigurácii so sériovým a/alebo paralelným zapojením s elektrickými obvodmi, rozhraním pre systém na tepelné kondicionovanie, riadiacimi jednotkami a elektronikou článkov;
„článok“ je základná funkčná jednotka batérie, ktorú tvorí zostava elektród, elektrolytu, nádoby, svoriek a zvyčajne priehradiek a ktorá je zdrojom elektrickej energie získavanej priamou premenou chemickej energie;
„elektronika článku“ je elektronické zariadenie, ktoré zhromažďuje a prípadne monitoruje tepelné alebo elektrické údaje článkov alebo ich zostáv, alebo kondenzátorov, alebo ich zostáv a ktoré v prípade potreby obsahuje elektroniku na dosiahnutie rovnováhy medzi článkami alebo kondenzátormi;
„akumulátor“ je článok určený na elektrické dobíjanie prostredníctvom vratnej chemickej reakcie;
„kondenzátor“ je zariadenie na uskladňovanie elektrickej energie, ktoré sa dosahuje prostredníctvom kapacitancie elektrostatickej dvojvrstvy a elektrochemickej pseudokapacitancie v elektrochemickom článku;
„kondenzátorový článok“ je základná funkčná jednotka kondenzátora, ktorú tvorí zostava elektród, elektrolytu, nádoby, vývodov a zvyčajne separátorov;
„riadiaca jednotka kondenzátora“ alebo „CCU“ je elektronické zariadenie, ktoré ovláda a riadi elektrické a tepelné funkcie kondenzátorového systému, vykonáva ich meranie alebo súvisiace výpočty a ktoré sprostredkuje komunikáciu medzi kondenzátorovým systémom alebo sústavou kondenzátorov, alebo časťou tejto sústavy a ďalšími riadiacimi prvkami vozidla;
„sústava kondenzátorov“ je dobíjateľný zásobník elektrickej energie, ktorého súčasťou sú kondenzátorové články alebo zostavy kondenzátorov, ktoré zvyčajne bývajú spojené s elektronikou kondenzátorových článkov, elektrickými napájacími obvodmi a ističom vrátane elektrických prepojení a rozhraní pre vonkajšie systémy a riadiacu jednotku kondenzátora. Príkladmi vonkajších systémov sú systémy na tepelné kondicionovanie, vysokonapäťové a nízkonapäťové pomocné zariadenia a komunikačné zariadenia;
„kondenzátorový systém“ je dobíjateľný zásobník elektrickej energie, ktorý obsahuje kondenzátorové články alebo zostavy kondenzátorov alebo sústavu/sústavy kondenzátorov, ako aj elektrické obvody, elektronika, rozhrania pre vonkajšie systémy (napr. pre systém na tepelné kondicionovanie), riadiace jednotky kondenzátora a stýkače;
„reprezentatívny kondenzátorový subsystém“ je subsystém kondenzátorového systému, ktorý tvoria buď zostavy kondenzátorov alebo sústava/sústavy kondenzátorov v konfigurácii so sériovým a/alebo paralelným zapojením s elektrickými obvodmi, rozhraniami pre systém na tepelné kondicionovanie, riadiacimi jednotkami a elektronikou kondenzátorových článkov;
„nC“ je prúdová intenzita rovnajúca sa n-násobku hodinovej vybíjacej kapacity vyjadrená v ampéroch (t. j. prúd, ktorý je potrebný na plné nabitie alebo vybitie skúšaného zariadenia za 1/n hodiny na základe menovitej kapacity);
„plynule meniteľný prevod“ alebo „CVT“ je automatický prevod, ktorý sa môže plynule meniť prostredníctvom plynulého radu prevodových pomerov;
„diferenciál“ je zariadenie, ktoré rozdeľuje krútiaci moment na dve vetvy, napr. pre kolesá na ľavej a na pravej strane, pričom týmto vetvám umožňuje rotovať rôznou rýchlosťou. Táto funkcia rozdeľovania krútiaceho momentu sa môže uprednostniť alebo deaktivovať prostredníctvom brzdy alebo uzáveru diferenciálu (v náležitých prípadoch);
„prevodový pomer diferenciálu“ je pomer vstupnej rýchlosti diferenciálu (smerom k primárnemu meniču pohonnej energie) voči výstupnej rýchlosti diferenciálu (smerom k hnaným kolesám), keď sa obidva výstupné hriadele diferenciálu otáčajú rovnakou rýchlosťou;
„pohonná sústava“ sú navzájom prepojené prvky hnacej sústavy na prenos mechanickej energie medzi meničom/meničmi pohonnej energie a kolesami;
„elektromotor“ (EM) je menič energie meniaci elektrickú energiu na mechanickú energiu a naopak;
„systém elektromotora“ je kombinácia komponentov elektrickej hnacej sústavy namontovaných vo vozidle, ktorú tvorí elektromotor, invertor a elektronická riadiaca jednotka vrátane prepojení a rozhraní pre vonkajšie systémy;
„typ elektromotora“ je buď a) asynchrónny elektromotor (ASM), b) vybudený synchrónny elektromotor (ESM), c) synchrónny elektromotor so stálym magnetom (PSM), alebo d) reluktačný elektromotor (RM);
„ASM“ je typ asynchrónneho elektromotora, v ktorom sa elektrický prúd v rotore potrebný na vytvorenie krútiaceho momentu získava elektromagnetickou indukciou z magnetického poľa vinutia statora;
„ESM“ je typ vybudeného synchrónneho elektromotora, ktorý obsahuje viacfázové striedavé elektromagnety na statore, ktoré vytvárajú magnetické pole, ktoré sa otáča v čase s osciláciami sieťového prúdu. Na budenie vyžaduje jednosmerný prúd privádzaný do rotora;
„PSM“ je typ synchrónneho elektromotora s permanentnými magnetmi, ktorý obsahuje viacfázové striedavé elektromagnety na statore, ktoré vytvárajú magnetické pole, ktoré sa otáča v čase s osciláciami sieťového prúdu. Permanentné magnety vložené do rotora z ocele vytvárajú konštantné magnetické pole;
„RM“ je typ reluktačného elektromotora, ktorý obsahuje viacfázové striedavé elektromagnety na statore, ktoré vytvárajú magnetické pole, ktoré sa otáča v čase s osciláciami sieťového prúdu. Indukuje nepermanentné magnetické póly na feromagnetickom rotore, ktorý nemá žiadne vinutia. Vytvára krútiaci moment prostredníctvom magnetickej reluktancie;
„skriňa“ je integrovaná a konštrukčná časť komponentu, ktorá obklopuje vnútorné jednotky a poskytuje ochranu pred priamym kontaktom z akéhokoľvek smeru prístupu;
„menič energie“ je systém, v ktorom je forma energie na výstupe iná ako forma energie na vstupe;
„menič pohonnej energie“ je menič energie hnacej sústavy, ktorý nie je periférnym zariadením a ktorého výstupná energia sa používa priamo alebo nepriamo na účely pohonu vozidla;
„kategória meniča pohonnej energie“ je i) spaľovací motor; ii) elektromotor; alebo iii) palivový článok;
„zásobník energie“ je systém, ktorý ukladá energiu a uvoľňuje ju v rovnakej forme ako energia na vstupe;
„zásobník pohonnej energie“ je zásobník energie hnacej sústavy, ktorý nie je periférnym zariadením a ktorého výstupná energia sa používa priamo alebo nepriamo na účely pohonu vozidla;
„kategória zásobníka pohonnej energie“ je i) systém skladovania paliva, ii) dobíjateľný zásobník elektrickej energie (REESS) alebo iii) dobíjateľný zásobník mechanickej energie;
„forma energie“ je i) elektrická energia; ii) mechanická energia; alebo iii) chemická energia (vrátane palív);
„systém skladovania paliva“ je zásobník pohonnej energie, v ktorom sa uskladňuje chemická energia ako kvapalné alebo plynné palivo;
„prevodovka“ je zariadenie meniace krútiaci moment a rýchlosť s vymedzenými pevnými pomermi pre každý prevodový stupeň, ktoré môže zahŕňať aj funkčnosť meniteľných prevodových stupňov;
„číslo prevodového stupňa“ je identifikátor rôznych meniteľných prevodových stupňov pre smer vpred v prevodovke so špecifickými prevodovými pomermi; meniteľný prevodový stupeň s najvyšším prevodovým pomerom dostane priradené číslo 1; identifikačné číslo sa zvýši o prírastok 1 pre každý prevodový stupeň v zostupnom poradí prevodových pomerov;
„prevodový pomer“ je prevodový pomer otáčok vstupného hriadeľa (na strane meniča pohonnej energie) k otáčkam výstupného hriadeľa (na strane hnaných kolies) pri jazde vpred bez preklzu;
„vysokoenergetický batériový systém“ alebo „HEBS“ je batériový systém alebo reprezentatívny batériový subsystém, pre ktorý je číselný pomer medzi maximálnym výbojovým prúdom v A deklarovaným výrobcom komponentu pri SOC 50 % v súlade s bodom 5.4.2.3.2 a nominálny výstup elektrického náboja v Ah pri rýchlosti vybíjania 1C pri RT je nižší ako 10;
„vysokovýkonný batériový systém“ alebo „HPBS“ je batériový systém alebo reprezentatívny batériový subsystém, pre ktorý je číselný pomer medzi maximálnym výbojovým prúdom v A deklarovaným výrobcom komponentu pri SOC 50 % v súlade s bodom 5.4.2.3.2 a nominálny výstup elektrického náboja v Ah pri rýchlosti vybíjania 1C pri RT je rovný alebo vyšší ako 10;
„komponent integrovanej elektrickej hnacej sústavy“ alebo „IEPC“ je kombinovaný systém systému elektromotora spolu s funkčnosťou buď jednostupňovej, alebo viacstupňovej prevodovky alebo diferenciálu, alebo oboch, ktorý sa vyznačuje aspoň jednou z týchto vlastností:
Okrem toho musí IEPC spĺňať tieto kritériá:
„kolesový motor konštrukčného typu IEPC“ je IEPC s jedným výstupným hriadeľom alebo dvoma výstupnými hriadeľmi pripojenými priamo k náboju (nábojom) kolesa, v ktorom sa na účely tejto prílohy rozlišujú dve konfigurácie:
„komponent integrovanej hybridnej elektrickej hnacej sústavy typu 1“ alebo „IHPC typu 1“ je kombinovaný systém viacerých systémov elektromotora spolu s funkčnosťou viacstupňovej prevodovky charakterizovanej spoločnou skriňou všetkých komponentov a aspoň jednou z týchto vlastností:
Okrem toho musí IHPC typu 1 spĺňať tieto kritériá:
„spaľovací motor“ alebo „ICE“ je menič energie s prerušovanou alebo stálou oxidáciou horľavého paliva, ktorá sa premieňa medzi chemickou a mechanickou energiou;
„invertor“ je menič elektrickej energie, ktorý mení jednosmerný elektrický prúd na jednofázový alebo viacfázový striedavý elektrický prúd;
„periférne zariadenie“ je každé zariadenie, ktoré spotrebováva, mení, uskladňuje alebo dodáva energiu, pričom sa táto energia nevyužíva priamo ani nepriamo na účely pohonu vozidla, ktoré je však dôležité pre prevádzku hnacej sústavy, a preto sa považuje za súčasť hnacej sústavy;
„hnacia sústava“ je celková kombinácia zásobníka (zásobníkov) pohonnej energie, meniča (meničov) pohonnej energie a pohonnej sústavy (sústav) vo vozidle, ktoré dodávajú mechanickú energiu kolesám na účely pohonu vozidla, a k tomu periférne zariadenia;
„menovitá kapacita“ je celkový počet ampérhodín, ktoré možno odobrať z plne nabitej batérie, určený v súlade s bodom 5.4.1.3;
„otáčky motora“ je najvyššia rotačná rýchlosť systému elektromotora, pri ktorej sa vyskytuje celkový maximálny krútiaci moment;
„teplota miestnosti“ alebo „RT“ znamená, že okolitý vzduch vo vnútri skúšobnej komory musí mať teplotu (25 ± 10) °C;
„stav nabitia“ alebo „SOC“ je dostupný elektrický náboj uložený v batériovom systéme, vyjadrený ako percentuálny podiel jeho menovitej kapacity v súlade s bodom 5.4.1.3 (kde 0 % znamená vybitie a 100 % plné nabitie);
„skúšaná jednotka“ alebo „UUT“ je systém elektromotora, IEPC alebo IHPC typu 1, ktorý sa má skutočne skúšať;
„skúšaná batériová jednotka“ je batériový systém alebo reprezentatívny batériový subsystém, ktorý sa má skutočne skúšať;
„skúšaná kondenzátorová jednotka“ je kondenzátorový systém alebo reprezentatívny kondenzátorový subsystém, ktorý sa má skutočne skúšať.
Na účely tejto prílohy sa uplatňujú tieto skratky:
|
AC |
striedavý prúd |
|
DC |
jednosmerný prúd |
|
DCIR |
vnútorný odpor jednosmerného prúdu |
|
EMS |
systém elektromotora |
|
OCV |
napätie naprázdno |
|
SC |
štandardný cyklus |
3. Všeobecné požiadavky
Kalibračné laboratórne zariadenia musia spĺňať požiadavky buď radu noriem IATF 16949, ISO 9000, alebo ISO/IEC 17025. Všetky referenčné laboratórne meracie zariadenia, ktoré slúžia na kalibráciu a/alebo overovanie, musia vychádzať z vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem.
3.1. Špecifikácia meracích zariadení
Meracie zariadenia musia spĺňať tieto požiadavky na presnosť:
Tabuľka 1
Požiadavky na systémy merania
|
Systém merania |
Presnosť (1) |
|
Rotačná rýchlosť |
0,5 % odčítanej hodnoty analyzátora alebo 0,1 % max. kalibrácie (2) rotačnej rýchlosti podľa toho, ktorý údaj je väčší |
|
Krútiaci moment |
0,6 % odčítanej hodnoty analyzátora alebo 0,3 % max. kalibrácie (2) alebo 0,5 Nm krútiaceho momentu podľa toho, ktorý údaj je väčší |
|
Prúd |
0,5 % odčítanej hodnoty analyzátora alebo 0,25 % max. kalibrácie (2) alebo 0,5 A prúdu podľa toho, ktorý údaj je väčší |
|
Napätie |
0,5 % odčítanej hodnoty analyzátora alebo 0,25 % max. kalibrácie (2) napätia podľa toho, ktorý údaj je väčší |
|
Teplota |
1,5 K |
|
(1)
„Presnosť“ je absolútna hodnota odchýlky odčítanej hodnoty analyzátora od referenčnej hodnoty, ktorá vychádza z vnútroštátnej alebo medzinárodnej normy.
(2)
Hodnota „maximálnej kalibrácie“ je maximálna predpokladaná hodnota pre príslušný systém merania očakávaná počas špecifického skúšobného cyklu vykonaného v súlade s touto prílohou, vynásobená faktorom 1,1. |
|
Viacbodová kalibrácia je povolená, čo znamená, že merací systém sa môže kalibrovať až do menovitej hodnoty, ktorá je menšia ako kapacita meracieho systému.
3.2. Zaznamenávanie údajov
Všetky namerané údaje okrem teploty sa musia merať a zaznamenávať pri frekvencii najmenej 100 Hz. V prípade teploty postačuje frekvencia merania najmenej 10 Hz.
Filtrovanie signálu možno použiť so súhlasom schvaľovacieho úradu. Musí sa zabrániť vplyvom vzorkovania.
4. Testovanie systémov elektromotora, IEPC a IHPC typu 1
4.1. Skúšobné podmienky
Nainštaluje sa skúšaná jednotka a merané veličiny – prúd, napätie, výkon elektrického invertora, rotačná rýchlosť a krútiaci moment – sa vymedzia v súlade s obrázkom 1 a bodom 4.1.1.
Obrázok 1
Ustanovenia určené pre meranie systému elektromotora alebo IEPC
4.1.1. Rovnice pre údaje o výkone
Údaje o výkone sa vypočítajú podľa týchto rovníc:
4.1.1.1. Výkon invertora
Elektrický výkon do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu napätia DC/DC alebo z neho) sa vypočíta podľa tejto rovnice:
PINV_in = VINV_in × IINV_in
kde:
|
PINV_in |
je výkon elektrického invertora do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC alebo z neho) na strane jednosmerného prúdu invertora (alebo na strane zdroja jednosmerného prúdu konvertora typu DC/DC) [W] |
|
VINV_in |
je napätie na vstupe invertora (alebo v relevantných prípadoch konvertora typu DC/DC) na strane jednosmerného prúdu invertora (alebo na strane zdroja jednosmerného prúdu konvertora typu DC/DC) [V] |
|
IINV_in |
je prúd na vstupe invertora (alebo v relavantných prípadoch konvertora typu DC/DC) na strane jednosmerného prúdu invertora (alebo na strane zdroja jednosmerného prúdu konvertora typu DC/DC) [A] |
V prípade viacnásobného pripojenia invertorov [alebo konvertorov typu DC/DC, v relevantných prípadoch] k zdroju jednosmerného prúdu, ako je vymedzené v súlade s bodom 4.1.3, sa meria celkový súčet všetkých rôznych výkonov elektrického invertora.
4.1.1.2. Mechanický výstupný výkon
Mechanický výstupný výkon skúšanej jednotky sa vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
PUUT_out |
je mechanický výstupný výkon skúšanej jednotky [W] |
|
TUUT |
je krútiaci moment skúšanej jednotky [Nm] |
|
n |
je rotačná rýchlosť skúšanej jednotky [min–1] |
V prípade systému elektromotora sa krútiaci moment a otáčky merajú na rotačnom hriadeli. V prípade IEPC sa krútiaci moment a otáčky merajú na výstupnej strane prevodovky alebo, ak je zahrnutý aj diferenciál, na výstupnej strane (stranách) diferenciálu.
V prípade IEPC s integrovaným diferenciálom sa môže zariadenie (zariadenia) na meranie výstupného krútiaceho momentu inštalovať na oboch výstupných stranách alebo iba na jednej z výstupných strán. Pri skúšobných zostavách iba s jedným dynamometrom na výstupnej strane musí byť voľne sa otáčajúci koniec IEPC s integrovaným diferenciálom otočne zablokovaný k druhému koncu na výstupnej strane (napr. aktivovaným uzáverom diferenciálu alebo pomocou akéhokoľvek iného mechanického uzáveru diferenciálu zavedeného len na účely merania).
V prípade kolesového motora konštrukčného typu IEPC možno merať buď jeden komponent alebo dva takéto komponenty. Ak sa merajú dva takéto komponenty, v závislosti od konfigurácie platia tieto ustanovenia:
Ak sú zariadenia na meranie výstupného krútiaceho momentu inštalované na oboch výstupných hriadeľoch, platia tieto ustanovenia:
Ak je zariadenie na meranie výstupného krútiaceho momentu inštalované na iba na jednom z výstupných hriadeľov, platia tieto ustanovenia:
4.1.2. Zábeh
Na požiadanie žiadateľa sa na skúšanej jednotke môže vykonať postup zábehu. Pri postupe zábehu sa uplatňujú tieto ustanovenia:
4.1.3. Napájanie invertora
Napájanie invertora (alebo konvertora typu DC/DC, v relevantných prípadoch) musí byť jednosmerný zdroj s konštantným napätím, ktorý je schopný dodávať/absorbovať primeranú elektrickú energiu do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC alebo z neho) pri maximálnom (mechanickom alebo elektrickom) výkone skúšanej jednotky počas trvania skúšobných cyklov uvedených v tejto prílohe.
Vstupné jednosmerné napätie do invertora (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC) musí byť v rozsahu ± 2 % požadovanej cieľovej hodnoty jednosmerného vstupného napätia do skúšanej jednotky počas všetkých období, keď sa zaznamenávajú aktuálne namerané údaje, ktoré sa používajú ako základ pre stanovenie vstupných údajov pre simulačný nástroj.
V tabuľke 2 v bode 4.2 sa vymedzuje, ktoré skúšobné cykly sa musia vykonať pri akej úrovni (úrovniach) napätia. Pre merania, ktoré sa majú vykonať, sú vymedzené 2 rôzne úrovne napätia:
4.1.4. Nastavenie a káble
Všetky káble, tienenie, držiaky atď. musia byť v súlade s podmienkami, ktoré uvádza výrobca (výrobcovia) rôznych komponentov skúšanej jednotky.
4.1.5. Chladiaci systém
Teplota všetkých častí systému elektromotora musí byť v rozsahu povolenom výrobcom komponentu počas celého prevádzkového času všetkých skúšobných cyklov vykonaných v súlade s touto prílohou. V prípade IEPC a IHPC typu 1 sa to týka aj všetkých ostatných komponentov, ako sú prevodovky a nápravy, ktoré sú súčasťou IEPC alebo IHPC typu 1.
4.1.5.1. Chladiaci výkon počas skúšobných cyklov
4.1.5.1.1. Chladiaci výkon na meranie obmedzení krútiaceho momentu
Pri všetkých skúšobných cykloch vykonaných v súlade s bodom 4.2, okrem EPMC v súlade s bodom 4.2.6, musí výrobca komponentu deklarovať počet použitých chladiacich okruhov s pripojením na externý výmenník tepla. Pri každom z týchto okruhov s napojením na externý výmenník tepla sa na vstupe príslušného chladiaceho okruhu skúšanej jednotky deklarujú tieto parametre:
Tieto udávané hodnoty musia byť zdokumentované v informačnom dokumente pre príslušný komponent.
Nasledujúce skutočné hodnoty musia zostať na nižšej úrovni, ako sú deklarované maximálne hodnoty, a musia sa zaznamenať pre každý chladiaci okruh s pripojením k externému výmenníku tepla spolu so skúšobnými údajmi pre všetky rôzne skúšobné cykly vykonané v súlade s bodom 4.2, okrem EPMC, v súlade s bodom 4.2.6:
Pri všetkých skúšobných cykloch vykonaných podľa bodu 4.2 musí byť minimálna teplota chladiacej kvapaliny na vstupe chladiaceho okruhu skúšanej jednotky v prípade chladenia kvapalinou 25 °C.
Ak sa na skúšanie v súlade s touto prílohou používajú iné kvapaliny ako bežné chladiace kvapaliny, nesmú prekročiť hraničné hodnoty teploty, ktoré vymedzil výrobca komponentu.
V prípade chladenia kvapalinou sa maximálny dostupný chladiaci výkon na skúšobnom zariadení určí na základe hmotnostného prietoku chladiacej kvapaliny, teplotného rozdielu medzi výmenníkom tepla skúšobného zariadenia na strane skúšanej jednotky a špecifickej tepelnej kapacity chladiacej kvapaliny.
V skúšobnej zostave nie je povolený žiadny ďalší ventilátor na aktívne chladenie komponentov skúšanej jednotky.
4.1.6. Invertor
Invertor sa musí prevádzkovať v rovnakom režime a pri rovnakých nastaveniach, aké uvádza výrobca komponentu pre skutočné podmienky používania vo vozidle.
4.1.7. Podmienky okolia v skúšobnej komore
Všetky skúšky sa vykonajú pri teplote okolia v skúšobnej komore 25 ± 10 °C. Teplota okolia sa meria vo vzdialenosti 1 m od skúšanej jednotky.
4.1.8. Mazací olej pre IEPC alebo IHPC typu 1
Mazací olej musí spĺňať ustanovenia vymedzené ďalej v bodoch 4.1.8.1 až 4.1.8.4. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na EM systémy.
4.1.8.1. Teploty oleja
Teploty oleja sa merajú v strede olejovej vane alebo v inom vhodnom bode v súlade s osvedčenou technickou praxou.
Ak je to potrebné, na udržiavanie teplôt v rámci limitov, ktoré uvádza výrobca komponentu, sa môže použiť pomocný regulačný systém v súlade s bodom 4.1.8.4.
V prípade externého kondiciovania oleja, ktoré sa pridáva len na účely skúšania, možno teplotu oleja merať aj vo výpustnom vedení zo skrine skúšanej jednotky do systému kondiciovania do 5 cm od výpustu. V oboch prípadoch teplota oleja nesmie prekročiť hraničnú hodnotu teploty, ktorú uviedol výrobca komponentu. Schvaľovaciemu úradu sa poskytne riadne technické zdôvodnenie, ktorého cieľom je vysvetliť, že vonkajší systém na kondiciovanie oleja sa nepoužíva na zlepšenie účinnosti skúšanej jednotky. V prípade olejových okruhov, ktoré nie sú súčasťou chladiaceho okruhu ani nie sú pripojené k chladiacemu okruhu žiadnych komponentov systému elektromotora, nesmie teplota presiahnuť 70 °C.
4.1.8.2. Kvalita oleja
Na meranie sa použije len odporúčaná továrenská olejová náplň podľa špecifikácie výrobcu komponentu skúšanej jednotky.
4.1.8.3. Viskozita oleja
Ak sú pre továrenskú náplň špecifikované rôzne oleje, výrobca komponentu vyberie olej, ktorého kinematická viskozita (KV) pri rovnakej teplote je v rozsahu ± 10 % kinematickej viskozity oleja s najvyššou viskozitou (v rámci určeného pásma tolerancie pre KV100) na vykonávanie meraní skúšanej jednotky súvisiacich s certifikáciou.
4.1.8.4. Hladina a kondiciovanie oleja
Hladina oleja alebo plniaci objem musia byť v rámci maximálnej a minimálnej úrovne podľa špecifikácií údržby výrobcu komponentu.
Externý systém na kondiciovanie oleja a filtračný systém sú povolené. Skriňu skúšanej jednotky možno upraviť na zapojenie systému na kondiciovanie oleja.
Systém na kondiciovanie oleja sa nesmie inštalovať tak, aby bolo možné zmeniť hladiny oleja skúšanej jednotky s cieľom zvýšiť účinnosť alebo vytvoriť hnací krútiaci moment v súlade s osvedčenou technickou praxou.
4.1.9. Konvencie týkajúce sa znamienok
4.1.9.1. Krútiaci moment a výkon
Namerané hodnoty krútiaceho momentu a výkonu musia mať kladné znamienko pri skúšanej jednotke poháňajúcej dynamometer a záporné znamienko pri skúšanej jednotke brzdiacej dynamometer (t. j. dynamometer poháňajúci skúšanú jednotku).
4.1.9.2. Prúd
Namerané hodnoty prúdu musia mať kladné znamienko v prípade skúšanej jednotky odoberajúcej elektrickú energiu z napájacieho zdroja do invertora (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC) a záporné znamienko v prípade skúšanej jednotky dodávajúcej elektrickú energiu do invertora (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC) a do zdroja elektrickej energie.
4.2. Skúšobné cykly, ktoré sa majú vykonať
V tabuľke 2 sú vymedzené všetky skúšobné cykly, ktoré sa majú vykonať na účely certifikácie jedného špecifického radu systému elektromotora alebo radu IEPC vymedzených v súlade s doplnkom 13.
Cyklus mapovania elektrického výkonu (EPMC) v súlade s bodom 4.2.6 a krivka aerodynamického odporu v súlade s bodom 4.2.3 sa vynechajú pri všetkých ostatných členoch daného radu okrem základného člena radu.
Ak sa na žiadosť výrobcu komponentu uplatňuje článok 15 ods. 5 tohto nariadenia, EPMC v súlade s bodom 4.2.6 a krivka aerodynamického odporu v súlade s bodom 4.2.3 sa vykonajú dodatočne pre tento konkrétny EM alebo IEPC.
Tabuľka 2
Prehľad skúšobných cyklov, ktoré sa majú vykonať pre systémy elektromotora alebo IEPC
|
Skúšobný cyklus |
Odkaz na bod |
Požadované úrovne napätia, ktoré sa majú vykonať (v súlade s bodom 4.1.3) |
Nutné vykonať pre základného člena |
Nutné vykonať pre ostatných členov daného radu |
|
Obmedzenia maximálneho a minimálneho krútiaceho momentu |
4.2.2. |
Vmin,Test a Vmax,Test |
áno |
áno |
|
Krivka aerodynamického odporu |
4.2.3. |
Buď Vmin,Test alebo Vmax,Test |
áno |
nie |
|
Maximálny 30-minútový nepretržitý krútiaci moment |
4.2.4. |
Vmin,Test a Vmax,Test |
áno |
áno |
|
Charakteristiky preťaženia |
4.2.5. |
Vmin,Test a Vmax,Test |
áno |
áno |
|
EPMC |
4.2.6. |
Vmin,Test a Vmax,Test |
áno |
nie |
4.2.1. Všeobecné ustanovenia
Meranie sa musí vykonať so všetkými teplotami skúšanej jednotky počas skúšky v rámci limitných hodnôt, ktoré vymedzil výrobca komponentu.
Všetky skúšky treba vykonať s funkciou odľahčenia výkonu v závislosti od hraničných hodnôt teploty plne aktívneho systému elektromotora. Ak dodatočné parametre iných systémov umiestnených mimo hraníc systému elektromotora majú vplyv na správanie pri odľahčení výkonu v aplikáciách vo vozidle, tieto dodatočné parametre sa pri všetkých skúškach vykonaných v súlade s touto prílohou nezohľadňujú.
V prípade systému elektromotora sa všetky uvedené hodnoty krútiaceho momentu a rýchlosti vzťahujú na rotačný hriadeľ elektromotora, pokiaľ nie je uvedené inak.
V prípade IEPC sa všetky uvedené hodnoty krútiaceho momentu a rýchlosti vzťahujú na výstupnú stranu prevodovky alebo, ak je zahrnutý aj diferenciál, na výstupnú stranu diferenciálu, pokiaľ nie je uvedené inak.
4.2.2. Skúška obmedzení maximálneho a minimálneho krútiaceho momentu
Skúškou sa merajú charakteristiky maximálneho a minimálneho krútiaceho momentu skúšanej jednotky s cieľom overiť deklarované obmedzenia systému.
V prípade IEPC s viacrýchlostnou prevodovkou sa skúška vykoná len pre prevodový stupeň s prevodovým pomerom najbližším k hodnote 1. Ak majú prevodové pomery dvoch prevodových stupňov rovnakú vzdialenosť k prevodovému pomeru 1, skúška sa vykoná len pre prevodový stupeň s vyšším z dvoch prevodových pomerov.
4.2.2.1. Deklarovanie hodnôt zo strany výrobcu komponentu
Výrobca komponentu musí pred skúškou deklarovať hodnoty pre maximálny a minimálny krútiaci moment skúšanej jednotky ako funkciu rotačnej rýchlosti skúšanej jednotky medzi 0 ot./min. a maximálnymi prevádzkovými otáčkami skúšanej jednotky. Toto vyhlásenie sa musí vykonať samostatne pre každú z dvoch úrovní napätia Vmin,Test a Vmax,Test.
4.2.2.2. Overovanie obmedzení maximálneho krútiaceho momentu
Skúšaná jednotka sa musí kondicionovať (t. j. bez prevádzky systému) pri teplote okolia 25 ± 10 °C počas minimálne dvoch hodín až do začiatku skúšobného cyklu. Ak sa táto skúška vykonáva priamo po ktoromkoľvek inom skúšobnom cykle vykonanom v súlade s touto prílohou, kondicionovanie na minimálne dve hodiny sa môže vynechať alebo skrátiť, pokiaľ skúšaná jednotka zostane v skúšobnej komore s teplotou okolia v skúšobnej komore udržiavanou v rozmedzí 25 ± 10 °C.
Tesne pred začatím skúšky sa skúšaná jednotka nechá tri minúty bežať na skúšobnom zariadení s výkonom rovnajúcim sa 80 % maximálneho výkonu pri rýchlosti, ktorú odporúča výrobca komponentu.
Výstupný krútiaci moment a rotačná rýchlosť skúšanej jednotky sa musia merať aspoň pri 10 rôznych rotačných rýchlostiach, aby sa správne vymedzila krivka maximálneho krútiaceho momentu medzi najnižšou a najvyššou rýchlosťou.
Najnižší cieľový bod rýchlosti určí výrobca komponentu pri rýchlosti rovnej alebo menšej ako 2 % maximálnej prevádzkovej rýchlosti skúšanej jednotky, ktorú deklaruje výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.2.1. Ak skúšobná zostava neumožňuje prevádzkovať systém pri takomto nízkom cieľovom bode, výrobca komponentu musí špecifikovať najnižší cieľový bod ako najnižšiu rýchlosť, ktorú je možné dosiahnuť špecifickou skúšobnou zostavou.
Najvyšší cieľový bod rýchlosti sa vymedzí maximálnou prevádzkovou rýchlosťou skúšanej jednotky, ktorú deklaruje výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.2.1.
Zostávajúcich 8 alebo viac rôznych cieľových bodov rotačnej rýchlosti musí byť umiestnených medzi najnižším a najvyšším cieľovým bodom rýchlosti a musí ich špecifikovať výrobca komponentu. Interval medzi dvoma susednými cieľovými bodmi rýchlosti nesmie byť väčší ako 15 % maximálnej prevádzkovej rýchlosti skúšanej jednotky, ktorú deklaroval výrobca komponentu.
Všetky prevádzkové body sa musia udržiavať počas prevádzkového času najmenej 3 sekundy. Výstupný krútiaci moment a rotačná rýchlosť skúšanej jednotky sa zaznamenajú ako priemerná hodnota za poslednú sekundu merania. Celá skúška sa musí ukončiť do 5 minút.
4.2.2.3. Overenie obmedzení minimálneho krútiaceho momentu
Skúšaná jednotka sa musí kondicionovať (t. j. bez prevádzky systému) pri teplote okolia 25 ± 10 °C počas minimálne dvoch hodín až do začiatku skúšobného cyklu. Ak sa táto skúška vykonáva priamo po ktoromkoľvek inom skúšobnom cykle vykonanom v súlade s touto prílohou, kondicionovanie na minimálne dve hodiny sa môže vynechať alebo skrátiť, pokiaľ skúšaná jednotka zostane v skúšobnej komore s teplotou okolia v skúšobnej komore udržiavanou v rozmedzí 25 ± 10 °C.
Tesne pred začatím skúšky sa skúšaná jednotka nechá tri minúty bežať na skúšobnom zariadení s výkonom rovnajúcim sa 80 % maximálneho výkonu pri rýchlosti, ktorú odporúča výrobca komponentu.
Výstupný krútiaci moment a rotačná rýchlosť skúšanej jednotky sa merajú pri rovnakých rotačných rýchlostiach, aké sú vybraté v bode 4.2.2.2.
Všetky prevádzkové body sa musia udržiavať počas prevádzkového času najmenej 3 sekundy. Výstupný krútiaci moment a rotačná rýchlosť skúšanej jednotky sa zaznamenajú ako priemerná hodnota za poslednú sekundu merania. Celá skúška sa musí ukončiť do 5 minút.
4.2.2.4. Interpretácia výsledkov
Maximálny krútiaci moment skúšanej jednotky, ktorý deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.2.1, sa akceptuje ako konečné hodnoty, ak nie sú vyššie ako +2 % pre celkový maximálny krútiaci moment a ako +4 % v ostatných bodoch merania s toleranciou ±2 % pre rotačné rýchlosti z hodnôt nameraných v súlade s bodom 4.2.2.2.
Ak hodnoty maximálneho krútiaceho momentu, ktoré deklaroval výrobca komponentu, prekračujú uvedené obmedzenia, ako konečné hodnoty sa použijú skutočné namerané hodnoty.
Ak sú hodnoty maximálneho krútiaceho momentu skúšanej jednotky, ktoré deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.2.1, nižšie ako hodnoty namerané v súlade s bodom 4.2.2.2, ako konečné hodnoty sa použijú hodnoty, ktoré deklaroval výrobca komponentu.
Minimálny krútiaci moment skúšanej jednotky, ktorý deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.2.1, sa akceptuje ako konečné hodnoty, ak nie sú nižšie ako -2 % pre celkový minimálny krútiaci moment a ako -4 % v ostatných bodoch merania s toleranciou ±2 % pre rotačné rýchlosti z hodnôt nameraných v súlade s bodom 4.2.2.3.
Ak hodnoty minimálneho krútiaceho momentu, ktoré deklaroval výrobca komponentu, prekračujú uvedené obmedzenia, ako konečné hodnoty sa použijú skutočné namerané hodnoty.
Ak sú hodnoty minimálneho krútiaceho momentu skúšanej jednotky, ktoré deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.2.1, vyššie ako hodnoty namerané v súlade s bodom 4.2.2.3, ako konečné hodnoty sa použijú hodnoty, ktoré deklaroval výrobca komponentu.
4.2.3. Skúška krivky aerodynamického odporu
Touto skúškou sa merajú straty aerodynamického odporu v skúšanej jednotke, t. j. mechanická a/alebo elektrická energia potrebná na roztočenie systému pri určitej rýchlosti pomocou externých zdrojov energie.
Skúšaná jednotka sa musí kondicionovať (t. j. bez prevádzky systému) pri teplote okolia 25 ± 10 °C počas minimálne dvoch hodín. Ak sa táto skúška vykonáva priamo po ktoromkoľvek inom skúšobnom cykle vykonanom v súlade s touto prílohou, kondicionovanie na minimálne dve hodiny sa môže vynechať alebo skrátiť, pokiaľ skúšaná jednotka zostane v skúšobnej komore s teplotou okolia v skúšobnej komore udržiavanou v rozmedzí 25 ± 10 °C.
Tesne pred začatím skutočnej skúšky sa skúšaná jednotka môže voliteľne nechať tri minúty bežať na skúšobnom zariadení s výkonom rovnajúcim sa 80 % maximálneho výkonu pri rýchlosti, ktorú odporúča výrobca komponentu.
Skutočná skúška sa vykoná v súlade s jednou z týchto možností:
Skúška sa vykoná aspoň pri rovnakých rotačných rýchlostiach, ako sú vybraté v bode 4.2.2.2, pričom pri iných rotačných rýchlostiach možno pridať viac prevádzkových bodov. Všetky prevádzkové body sa musia udržiavať počas prevádzkového času najmenej 10 sekúnd, počas ktorých sa skutočná rotačná rýchlosť skúšanej jednotky musí nachádzať v rozmedzí ±2 % cieľového bodu pre rotačnú rýchlosť.
Nasledujúce hodnoty sa zaznamenajú ako priemerné hodnoty za posledných 5 sekúnd merania, a to v závislosti od zvolenej možnosti skúšania:
Ak je skúšanou jednotkou IEPC s viacrýchlostnou prevodovkou, skúška sa vykoná pre prevodový stupeň s prevodovým pomerom najbližším k hodnote 1. Ak majú prevodové pomery dvoch prevodových stupňov rovnakú vzdialenosť k prevodovému pomeru 1, skúška sa vykoná len pre prevodový stupeň s vyšším z dvoch prevodových pomerov.
Okrem toho sa môže skúška vykonať aj pre všetky ostatné prevodové stupne IEPC pre jazdu vpred, takže sa určí vyhradený súbor údajov pre každý prevodový stupeň IEPC pre jazdu vpred.
4.2.4. Skúška maximálneho 30-minútového nepretržitého krútiaceho momentu
Touto skúškou sa meria maximálny 30-minútový nepretržitý krútiaci moment, ktorý môže skúšaná jednotka dosiahnuť v priemere počas 1 800 sekúnd.
V prípade IEPC s viacrýchlostnou prevodovkou sa skúška vykoná len pre prevodový stupeň s prevodovým pomerom najbližším k hodnote 1. Ak majú prevodové pomery dvoch prevodových stupňov rovnakú vzdialenosť k prevodovému pomeru 1, skúška sa vykoná len pre prevodový stupeň s vyšším z dvoch prevodových pomerov.
4.2.4.1. Deklarovanie hodnôt zo strany výrobcu komponentu
Výrobca komponentu musí pred skúškou deklarovať hodnoty pre maximálny 30-minútový nepretržitý krútiaci moment skúšanej jednotky, ako aj príslušné rotačné rýchlosti. Rotačná rýchlosť musí byť v rozsahu, v ktorom je mechanický výkon väčší ako 90 % celkového maximálneho výkonu určeného z údajov o obmedzení maximálneho krútiaceho momentu zaznamenaných v súlade s bodom 4.2.2 pre príslušnú úroveň napätia. Toto deklarovanie sa musí vykonať samostatne pre každú z dvoch úrovní napätia Vmin,Test a Vmax,Test.
4.2.4.2. Overovanie maximálneho 30-minútového nepretržitého krútiaceho momentu
Skúšaná jednotka sa musí kondicionovať (t. j. bez prevádzky systému) pri teplote okolia 25 ± 10 °C počas minimálne štyroch hodín. Ak sa táto skúška vykonáva priamo po ktoromkoľvek inom skúšobnom cykle vykonanom v súlade s touto prílohou, kondicionovanie na minimálne štyri hodiny sa môže vynechať alebo skrátiť, pokiaľ skúšaná jednotka zostane v skúšobnej komore s teplotou okolia v skúšobnej komore udržiavanou v rozmedzí 25 ± 10 °C.
Skúšaná jednotka musí bežať pri cieľovom bode krútiaceho momentu a rýchlosti, ktorý zodpovedá maximálnemu 30-minútovému nepretržitému krútiacemu momentu, ktorý deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.4.1, počas celkového trvania 1 800 sekúnd.
Výstupný krútiaci moment a rotačná rýchlosť skúšanej jednotky, ako aj elektrický výkon do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC alebo z neho) sa musia merať počas tohto trvania 1 800 sekúnd. Hodnota mechanického výkonu meraná v priebehu času musí byť v rozsahu ± 5 % hodnoty mechanického výkonu, ktorú deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.4.1, rotačná rýchlosť musí byť v rozmedzí ± 2 % hodnoty, ktorú deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.4.1. Maximálny 30-minútový nepretržitý krútiaci moment je priemerom výstupného krútiaceho momentu počas 1 800 -sekundového merania. Zodpovedajúca rotačná rýchlosť je priemerom rotačnej rýchlosti počas 1 800 -sekundového merania.
4.2.4.3. Interpretácia výsledkov
Hodnoty, ktoré deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.4.1, sa akceptujú ako konečné hodnoty, ak sa nelíšia o viac ako +4 % pre krútiaci moment s toleranciou ±2 % pre rotačnú rýchlosť od priemerných hodnôt určených v súlade s bodom 4.2.4.2.
Ak hodnoty, ktoré deklaroval výrobca komponentu, prekračujú vymedzené obmedzenia, požiadavky uvedené v bodoch 4.2.4.1 až 4.2.4.3 sa zopakujú s rôznymi hodnotami pre maximálny 30-minútový nepretržitý krútiaci moment a/alebo zodpovedajúcu rotačnú rýchlosť.
Ak je hodnota krútiaceho momentu, ktorú deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.4.1, nižšia ako priemerná hodnota krútiaceho momentu určená v súlade s bodom 4.2.4.2 s toleranciou ±2 % pre rotačnú rýchlosť, ako konečné hodnoty sa použijú hodnoty, ktoré deklaroval výrobca komponentu.
Okrem toho sa vypočíta priemer skutočne nameraného elektrického výkonu do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC alebo z neho) počas 1 800 -sekundového merania. Z konečných hodnôt maximálneho 30-minútového nepretržitého krútiaceho momentu a zodpovedajúcej priemernej rotačnej rýchlosti sa vypočíta aj priemerný 30-minútový nepretržitý výkon.
4.2.5. Skúška charakteristík preťaženia
Touto skúškou sa meria trvanie schopnosti skúšanej jednotky poskytovať maximálny výstupný krútiaci moment, aby sa odvodili charakteristiky preťaženia systému.
V prípade IEPC s viacrýchlostnou prevodovkou sa skúška vykoná len pre prevodový stupeň s prevodovým pomerom najbližším k hodnote 1. Ak majú prevodové pomery dvoch prevodových stupňov rovnakú vzdialenosť k prevodovému pomeru 1, skúška sa vykoná len pre prevodový stupeň s vyšším z dvoch prevodových pomerov.
4.2.5.1. Deklarovanie hodnôt zo strany výrobcu komponentu
Výrobca komponentu musí pred skúškou deklarovať hodnotu pre maximálny výstupný krútiaci moment skúšanej jednotky pri špecifickej rotačnej rýchlosti zvolenej pre skúšku, ako aj zodpovedajúcu rotačnú rýchlosť. Zodpovedajúca rotačná rýchlosť musí byť rovnaký cieľový bod rýchlosti, ktorý sa použil na meranie vykonané v súlade s bodom 4.2.4.2 pre príslušnú úroveň napätia. Udávaná hodnota pre maximálny výstupný krútiaci moment skúšanej jednotky musí byť rovnaká alebo väčšia ako hodnota maximálneho 30-minútového nepretržitého krútiaceho momentu stanoveného v súlade s bodom 4.2.4.3 pre príslušnú úroveň napätia.
Okrem toho výrobca komponentu deklaruje trvanie t0_maxP, počas ktorého možno neustále dosahovať maximálny výstupný krútiaci moment skúšanej jednotky, počnúc podmienkami stanovenými v bode 4.2.5.2. Toto deklarovanie sa musí vykonať samostatne pre každú z dvoch úrovní napätia Vmin,Test a Vmax,Test.
4.2.5.2. Overovanie maximálneho výstupného krútiaceho momentu
Skúšaná jednotka sa musí kondicionovať (t. j. bez prevádzky systému) pri teplote okolia 25 °C ± 10 °C počas minimálne dvoch hodín. Ak sa táto skúška vykonáva priamo po ktoromkoľvek inom skúšobnom cykle vykonanom v súlade s touto prílohou, kondicionovanie na minimálne dve hodiny sa môže vynechať alebo skrátiť, pokiaľ skúšaná jednotka zostane v skúšobnej komore s teplotou okolia v skúšobnej komore udržiavanou v rozmedzí 25 ± 10 °C.
Tesne pred začatím skúšky musí skúšaná jednotka bežať na skúšobnom zariadení počas 30 minút, pričom dodáva 50 % maximálneho 30-minútového nepretržitého krútiaceho momentu pri príslušnom cieľovom bode rýchlosti určenom v súlade s bodom 4.2.4.3.
Skúšaná jednotka musí následne bežať pri cieľovom bode krútiaceho momentu a rýchlosti, ktorý zodpovedá maximálnemu výstupnému krútiacemu momentu, ktorý deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.5.1.
Výstupný krútiaci moment a rotačná rýchlosť skúšanej jednotky, ako aj vstupné jednosmerné napätie do invertora (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC) a elektrický výkon do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC alebo z neho), sa musia merať počas obdobia t0_maxP, ktoré deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.5.1.
4.2.5.3. Interpretácia výsledkov
Zaznamenané hodnoty krútiaceho momentu a rýchlosti v priebehu času namerané v súlade s bodom 4.2.5.2 sa akceptujú, ak sa nelíšia o viac ako ± 2 % pre krútiaci moment a ± 2 % pre rotačnú rýchlosť od hodnôt, ktoré deklaroval výrobca komponentu v súlade s bodom 4.2.5.1, počas celého obdobia t0_maxP.
Ak sú hodnoty, ktoré deklaroval výrobca komponentu, mimo tolerancií vymedzených v prvom odseku tohto bodu, postupy stanovené v bodoch 4.2.5.1, 4.2.5.2 a v tomto bode sa zopakujú s rôznymi hodnotami pre maximálny výstupný krútiaci moment skúšanej jednotky a/alebo trvanie t0_maxP.
Priemer skutočných nameraných hodnôt za obdobie t0_maxP vypočítaný pre rôzne signály rotačnej rýchlosti, krútiaceho momentu a vstupného jednosmerného napätia do invertora (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC) sa použije ako konečné hodnoty na charakterizáciu bodu preťaženia. Okrem toho sa vypočíta priemer skutočne nameraného elektrického výkonu do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC alebo z neho) počas obdobia t0_maxP.
4.2.6. Skúška EPMC
Skúškou EPMC sa meria elektrický výkon do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC alebo z neho) pre rôzne prevádzkové body skúšanej jednotky.
4.2.6.1. Predkondicionovanie
Skúšaná jednotka sa musí kondicionovať (t. j. bez prevádzky systému) pri teplote okolia 25 ± 10 °C počas minimálne dvoch hodín. Ak sa táto skúška vykonáva priamo po ktoromkoľvek inom skúšobnom cykle vykonanom v súlade s touto prílohou, kondicionovanie na minimálne dve hodiny sa môže vynechať alebo skrátiť, pokiaľ skúšaná jednotka zostane v skúšobnej komore s teplotou okolia v skúšobnej komore udržiavanou v rozmedzí 25 ± 10 °C.
4.2.6.2. Prevádzkové body, ktoré sa majú merať
V prípade IEPC s viacrýchlostnou prevodovkou sa cieľové body pre rotačnú rýchlosť v súlade s bodom 4.2.6.2.1 a pre krútiaci moment v súlade s bodom 4.2.6.2.2 určujú pre každý jednotlivý prevodový stupeň pre jazdu vpred.
4.2.6.2.1. Cieľové body rotačnej rýchlosti
Cieľové body buď pre systém samostatného elektromotora, alebo IEPC bez meniteľných prevodových stupňov sa vymedzujú v súlade s týmito ustanoveniami:
Ako cieľové body rotačnej rýchlosti skúšanej jednotky sa použijú rovnaké cieľové body, aké sa použili pri meraní vykonanom v súlade s bodom 4.2.2.2 pre príslušnú úroveň napätia.
Cieľový bod rýchlosti pre overenie maximálneho 30-minútového nepretržitého krútiaceho momentu vykonané v súlade s bodom 4.2.4.2 pre príslušnú úroveň napätia sa použije ako doplnok k cieľovým bodom vymedzeným v písmene a).
Okrem cieľových bodov vymedzených v písmenách a) a b) možno vymedziť ďalšie cieľové body rýchlosti.
V prípade IEPC s viacrýchlostnou prevodovkou sa pre každý jednotlivý prevodový stupeň pre jazdu vpred vymedzí samostatný súbor údajov o cieľových bodoch rotačnej rýchlosti skúšanej jednotky na základe týchto ustanovení:
Ako základ pre ďalší krok v písmene e) sa použijú cieľové body rotačnej rýchlosti pre prevodový stupeň s prevodovým pomerom najbližším k hodnote 1 (ak majú prevodové pomery dvoch prevodových stupňov rovnakú vzdialenosť k prevodovému pomeru 1, skúška sa vykoná len pre prevodový stupeň s vyšším z dvoch prevodových pomerov) určené v súlade s písmenami a) až c), nk,gear_iCT1,.
Tieto cieľové body rotačnej rýchlosti sa prevedú na príslušné cieľové body pre všetky ostatné prevodové stupne podľa tejto rovnice:
nk,gear = nk,gear_iCT1 × igear_iCT1 / igear
kde:
|
nk,gear |
= |
cieľový bod rotačnej rýchlosti k pre konkrétny prevodový stupeň (ak k = 1, 2, 3, …, maximálny počet cieľových bodov rotačnej rýchlosti) (ak prevodový stupeň = 1, …, najvyššie číslo prevodového stupňa) |
|
nk,gear_iCT1 |
= |
cieľový bod rotačnej rýchlosti k pre prevodový stupeň s prevodovým pomerom najbližším k hodnote 1 v súlade s písmenom d) (ak k = 1, 2, 3, …, maximálny počet cieľových bodov rotačnej rýchlosti) |
|
igear |
= |
prevodový pomer konkrétneho prevodového stupňa [–] (ak prevodový stupeň = 1, …, najvyššie číslo prevodového stupňa) |
|
igear_iCT1 |
= |
prevodový pomer prevodového stupňa s prevodovým pomerom najbližšie k hodnote 1 v súlade s písmenom d) [-] |
4.2.6.2.2. Cieľové body krútiaceho momentu
Cieľové body buď pre systém samostatného elektromotora, alebo IEPC bez meniteľných prevodových stupňov sa vymedzujú v súlade s týmito ustanoveniami:
Pre meranie sa musí vymedziť aspoň 10 cieľových bodov krútiaceho momentu skúšanej jednotky, ktoré sa nachádzajú na strane kladného (t. j. hnacieho) aj záporného (t. j. brzdiaceho) krútiaceho momentu. Najnižší a najvyšší cieľový bod krútiaceho momentu sa vymedzí na základe obmedzení maximálneho a minimálneho krútiaceho momentu určených v súlade s bodom 4.2.2.4 pre príslušnú úroveň napätia, pričom najnižším cieľovým bodom krútiaceho momentu je celkový minimálny krútiaci moment Tmin_overall a najvyšším cieľovým bodom krútiaceho momentu je celkový maximálny krútiaci moment, Tmax_overall, určený z týchto hodnôt.
Zvyšných osem alebo viac rôznych cieľových bodov krútiaceho momentu musí byť umiestnených medzi najnižším a najvyšším cieľovým bodom krútiaceho momentu. Interval medzi dvoma susednými cieľovými hodnotami krútiaceho momentu nesmie byť väčší ako 22,5 % celkového maximálneho krútiaceho momentu skúšanej jednotky stanoveného v súlade s bodom 4.2.2.4 pre príslušnú úroveň napätia.
Limitná hodnota pre kladný krútiaci moment pri konkrétnej rotačnej rýchlosti je limitná hodnota maximálneho krútiaceho momentu pri tomto konkrétnom cieľovom bode rotačnej rýchlosti určená v súlade s bodom 4.2.2.4 pre príslušnú úroveň napätia, mínus 5 % Tmax_overall. Všetky cieľové body krútiaceho momentu pri konkrétnom cieľovom bode rotačnej rýchlosti, ktoré sú umiestnené vyššie ako limitná hodnota pre kladný krútiaci moment pri tejto konkrétnej rotačnej rýchlosti, sa nahradia jedným cieľovým bodom krútiaceho momentu umiestneným v limitnej hodnote maximálneho krútiaceho momentu pri tomto konkrétnom cieľovom bode rotačnej rýchlosti.
Limitná hodnota pre záporný krútiaci moment pri konkrétnej rotačnej rýchlosti je limitná hodnota minimálneho krútiaceho momentu pri tomto konkrétnom cieľovom bode rotačnej rýchlosti určená v súlade s bodom 4.2.2.4 pre príslušnú úroveň napätia, mínus 5 % Tmin_overall. Všetky cieľové body krútiaceho momentu pri konkrétnom cieľovom bode rotačnej rýchlosti, ktoré sú umiestnené nižšie ako limitná hodnota pre záporný krútiaci moment pri tejto konkrétnej rotačnej rýchlosti, sa nahradia jedným cieľovým bodom krútiaceho momentu umiestneným v limitnej hodnote minimálneho krútiaceho momentu pri tomto konkrétnom cieľovom bode rotačnej rýchlosti.
Obmedzenia minimálneho a maximálneho krútiaceho momentu pre konkrétny cieľový bod rotačnej rýchlosti sa určia na základe údajov vygenerovaných v súlade s bodom 4.2.2.4 pre príslušnú úroveň napätia pomocou lineárnej interpolácie.
V prípade IEPC s viacrýchlostnou prevodovkou sa pre každý jednotlivý prevodový stupeň vymedzí samostatný súbor údajov o cieľových bodoch krútiaceho momentu skúšanej jednotky na základe týchto ustanovení:
Ako základ pre ďalší krok v písmenách g) a h) sa použijú cieľové body krútiaceho momentu pre prevodový stupeň s prevodovým pomerom najbližším k hodnote 1 (ak majú prevodové pomery dvoch prevodových stupňov rovnakú vzdialenosť k prevodovému pomeru 1, skúška sa vykoná len pre prevodový stupeň s vyšším z dvoch prevodových pomerov) určené v súlade s písmenami a) až e), Tj,gear_iCT1.
Tieto cieľové body krútiaceho momentu sa prevedú na príslušné cieľové body pre všetky ostatné prevodové stupne podľa tejto rovnice:
Tj,gear = Tj,gear_iCT1 / igear_iCT1 × igear
kde:
|
Tj,gear |
= |
cieľový bod krútiaceho momentu j pre konkrétny prevodový stupeň (ak j = 1, 2, 3, …, maximálny počet cieľových bodov krútiaceho momentu) (ak prevodový stupeň = 1, …, najvyššie číslo prevodového stupňa) |
|
Tj,gear_iCT1 |
= |
cieľový bod krútiaceho momentu j pre prevodový stupeň s prevodovým pomerom najbližšie k hodnote 1 v súlade s písmenom f) (ak j = 1, 2, 3, …, maximálny počet cieľových bodov krútiaceho momentu) |
|
igear |
= |
prevodový pomer konkrétneho prevodového stupňa [–] (ak prevodový stupeň = 1, …, najvyššie číslo prevodového stupňa) |
|
igear_iCT1 |
= |
prevodový pomer prevodového stupňa s prevodovým pomerom najbližšie k hodnote 1 v súlade s písmenom f) [-] |
Všetky cieľové body krútiaceho momentu Tj,gear, ktoré majú absolútnu hodnotu vyššiu ako 10 kNm, sa nemusia merať počas skutočného skúšobného cyklu vykonaného v súlade s bodom 4.2.6.4.
4.2.6.3. Signály, ktoré sa majú merať
Pri prevádzkových bodoch špecifikovaných v súlade s bodom 4.2.6.2 sa musí merať elektrický výkon do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC alebo z neho) a výstupný krútiaci moment a rýchlosť skúšanej jednotky.
4.2.6.4. Skúšobný postup
Skúšobný postup pozostáva z cieľových bodov v ustálenom stave s vymedzenou rotačnou rýchlosťou a krútiacim momentom pre každý cieľový bod v súlade s bodom 4.2.6.2.
V prípade, že dôjde k nepredvídanému prerušeniu, skúšobný postup môže pokračovať podľa týchto ustanovení:
V prípade IEPC sa uplatňujú tieto ustanovenia:
Tesne pred začatím skúšky pri prvom cieľovom bode sa skúšaná jednotka spustí na skúšobnom zariadení podľa odporúčaní výrobcu komponentu. Prvý cieľový bod rotačnej rýchlosti pre aktuálne meraný prevodový stupeň na účely začatia skúšky EPMC sa vymedzuje pri najnižšom cieľovom bode rotačnej rýchlosti.
Zostávajúce cieľové body pre aktuálne meraný prevodový stupeň sa použijú v tomto poradí:
Prvý prevádzkový bod pri konkrétnom cieľovom bode rotačnej rýchlosti sa vymedzuje pri najvyššom krútiacom momente pri tejto konkrétnej rýchlosti.
Ďalší prevádzkový bod sa nastaví na rovnakú rýchlosť a najnižší kladný (t. j. jazdný) cieľový bod krútiaceho momentu.
Ďalší prevádzkový bod sa nastaví na rovnakú rýchlosť a druhý najvyšší kladný (t. j. jazdný) cieľový bod krútiaceho momentu.
Ďalší prevádzkový bod sa nastaví na rovnakú rýchlosť a druhý najnižší kladný (t. j. jazdný) cieľový bod krútiaceho momentu.
Toto poradie prepínania zo zostávajúceho najvyššieho na zostávajúci najnižší cieľový bod krútiaceho momentu bude pokračovať, kým sa nezmerajú všetky kladné (t. j. jazdné) cieľové body krútiaceho momentu pri konkrétnom cieľovom bode rotačnej rýchlosti.
Pred pokračovaním s krokom g) sa skúšaná jednotka môže ochladiť v súlade s odporúčaniami výrobcu komponentu, a to prevádzkou v určitom cieľovom bode definovanom výrobcom komponentu.
Potom sa vykoná meranie záporných (t. j. brzdných) cieľových bodov krútiaceho momentu v rovnakom cieľovom bode rotačnej rýchlosti, ktoré sa začne pri najnižšom krútiacom momente pri týchto špecifických otáčkach.
Ďalší prevádzkový bod sa nastaví na rovnaké otáčky a najvyšší záporný (t. j. brzdný) cieľový bod krútiaceho momentu.
Ďalší prevádzkový bod sa nastaví na rovnaké otáčky a druhý najnižší záporný (t. j. brzdný) cieľový bod krútiaceho momentu.
Ďalší prevádzkový bod sa nastaví na rovnaké otáčky a druhý najvyšší záporný (t. j. brzdný) cieľový bod krútiaceho momentu.
V tomto poradí prepnutia zo zostávajúceho najnižšieho cieľového bodu krútiaceho momentu na zostávajúci najvyšší cieľový bod krútiaceho momentu sa pokračuje dovtedy, kým sa nenamerajú všetky záporné (t. j. brzdné) cieľového body krútiaceho momentu v konkrétnom cieľovom bode rotačnej rýchlosti.
Pred pokračovaním s krokom m) sa skúšaná jednotka môže ochladiť v súlade s odporúčaniami výrobcu komponentu, a to prevádzkou v určitom cieľovom bode definovanom výrobcom komponentu.
Skúšanie pokračuje pri nasledujúcom vyššom cieľovom bode rotačnej rýchlosti, a to opakovaním krokov a) až m) vymedzeného skúšobného postupu, až kým sa nedokončia všetky cieľové body rotačnej rýchlosti pre skutočný meraný prevodový stupeň.
Všetky prevádzkové body sa udržiavajú počas prevádzkového času najmenej 5 sekúnd. Počas tohto prevádzkového času sa rotačná rýchlosť skúšanej jednotky udržiava na cieľovom bode rotačnej rýchlosti s toleranciou ±1 % alebo 20 ot/min podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. Okrem toho sa počas tohto prevádzkového času (s výnimkou najvyššieho a najnižšieho cieľového bodu krútiaceho momentu pri každom cieľovom bode rotačnej rýchlosti) udržiava krútiaci moment v cieľovom bode krútiaceho momentu s toleranciou ±1 % alebo ±5 Nm podľa toho, ktorá hodnota je väčšia ako hodnota cieľového bodu krútiaceho momentu.
Elektrický výkon do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC alebo z neho), výstupný krútiaci moment a rotačná rýchlosť skúšanej jednotky sa zaznamenávajú ako priemerná hodnota za posledné dve sekundy prevádzkového času.
4.3. Dodatočné spracovanie údajov z merania skúšanej jednotky
4.3.1. Všeobecné ustanovenia pre dodatočné spracovanie
Všetky kroky dodatočného spracovania vymedzené v bodoch 4.3.2 až 4.3.6 sa vykonajú pre množinu údajov nameraných pre dve rôzne úrovne napätia v súlade s bodom 4.1.3 samostatne.
4.3.2. Maximálne a minimálne obmedzenia krútiaceho momentu
Údaje o maximálnych a minimálnych obmedzeniach krútiaceho momentu určené v súlade s bodom 4.2.2.4 sa rozšíria lineárnou extrapoláciou (pomocou dvoch najbližších bodov) na nulovú rotačnú rýchlosť a na maximálne prevádzkové otáčky skúšanej jednotky uvedené výrobcom komponentu v prípade, že zaznamenané údaje merania nepokrývajú tieto rozsahy.
4.3.3. Krivka odporu
Údaje pre krivku odporu určené v súlade s bodom 4.2.3 sa upravia v súlade s týmito ustanoveniami:
Ak bol zdroj elektrickej energie do invertora (prípadne do konvertora typu DC/DC) nastavený ako neaktívny alebo odpojený, príslušné hodnoty elektrického výkonu do invertora (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC) sa nastavia na 0.
Ak výstupný hriadeľ skúšanej jednotky nebol pripojený k zaťažovaciemu stroju (t. j. k dynamometru), príslušné hodnoty krútiaceho momentu sa nastavia na hodnotu 0.
Údaje upravené v súlade s bodmi 1 a 2 sa rozšíria lineárnou extrapoláciou na maximálne prevádzkové otáčky skúšanej jednotky uvedené výrobcom komponentu, ak zaznamenané údaje merania nepokrývajú tieto rozsahy.
Hodnoty elektrického výkonu do invertora (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC) upravené v súlade s bodmi 1 až 3 sa považujú za virtuálnu mechanickú stratu výkonu. Tieto hodnoty virtuálnej mechanickej straty energie sa prevedú na virtuálny voľnobežný krútiaci moment s príslušnou rotačnou rýchlosťou výstupného hriadeľa skúšanej jednotky.
Pri každom cieľovom bode rotačnej rýchlosti výstupného hriadeľa skúšanej jednotky v údajoch upravených v súlade s bodmi 1 až 3 sa hodnota virtuálneho voľnobežného krútiaceho momentu určená v súlade s bodom 4 pripočíta k skutočnému krútiacemu momentu zaťažovacieho stroja (t. j. dynamometra), aby sa vymedzil celkový voľnobežný krútiaci moment skúšanej jednotky ako funkcia rotačnej rýchlosti.
Hodnoty celkového voľnobežného krútiaceho momentu skúšanej jednotky pri najnižšom cieľovom bode rotačnej rýchlosti určené z údajov upravených v súlade s bodom 5 sa skopírujú do nového záznamu pri rotačnej rýchlosti 0 ot/min a pripočítajú sa k údajom upraveným v súlade s bodom 5.
4.3.4. Cyklus mapovania elektrickej energie (EPMC)
Údaje pre cyklus mapovania elektrickej energie určené v súlade s bodom 4.2.6.4 sa rozšíria v súlade s týmito ustanoveniami pre každý prevodový stupeň pre jazdu vpred meraný samostatne:
Hodnoty všetkých údajových párov pre výstupný krútiaci moment a výkon elektrického invertora určené pri najnižšom cieľovom bode rotačnej rýchlosti sa skopírujú do nového záznamu pri nulovej rotačnej rýchlosti.
Hodnoty všetkých údajových párov pre výstupný krútiaci moment a výkon elektrického invertora určené pri najvyššom cieľovom bode rotačnej rýchlosti sa skopírujú do nového záznamu pri najvyššom cieľovom bode rotačnej rýchlosti vynásobenom 1,05.
Ak sa pri konkrétnom cieľovom bode rotačnej rýchlosti (vrátane novozačlenených údajov v bodoch 1 a 2) vynechal cieľový bod krútiaceho momentu určený v súlade s ustanoveniami bodu 4.2.6.2.2 písm. a) až g) v rámci skutočného merania v súlade s bodom 4.2.6.2.2 písm. h), vypočíta sa nový údajový bod na základe týchto ustanovení:
Rotačná rýchlosť: použitím hodnoty vynechaného cieľového bodu pre rotačnú rýchlosť.
Krútiaci moment: použitím hodnoty vynechaného cieľového bodu pre krútiaci moment.
Výkon invertora: výpočtom novej hodnoty pomocou lineárnej extrapolácie, pričom sa použije sklon lineárnej regresnej priamky najmenších štvorcov určený na základe troch skutočne meraných cieľových bodov krútiaceho momentu nachádzajúcich sa najbližšie k hodnote krútiaceho momentu z písmena b) pre zodpovedajúci cieľový bod rotačnej rýchlosti.
V prípade kladných hodnôt krútiaceho momentu sa extrapolované hodnoty výkonu invertora, ktorých výsledkom sú hodnoty nižšie ako namerané hodnoty v skutočne meranom bode krútiaceho momentu, ktorý sa nachádza najbližšie k hodnote krútiaceho momentu z písmena b), nastavia na výkon invertora skutočne nameraný v bode krútiaceho momentu, ktorý sa nachádza najbližšie k hodnote krútiaceho momentu z písmena b).
V prípade záporných hodnôt krútiaceho momentu sa extrapolované hodnoty výkonu invertora, ktorých výsledkom sú hodnoty vyššie ako namerané hodnoty v skutočne meranom bode krútiaceho momentu, ktorý sa nachádza najbližšie k hodnote krútiaceho momentu z písmena b), nastavia na výkon invertora skutočne nameraný v bode krútiaceho momentu, ktorý sa nachádza najbližšie k hodnote krútiaceho momentu z písmena b).
Pri každom cieľovom bode rotačnej rýchlosti (vrátane novozačlenených údajov v bodoch 1 až 3) sa vypočíta nový údajový bod na základe údajov v najvyššom cieľovom bode krútiaceho momentu v súlade s týmito pravidlami:
Rotačná rýchlosť: použitím rovnakej hodnoty pre rotačnú rýchlosť.
Krútiaci moment: použitím hodnoty krútiaceho momentu vynásobenej koeficientom 1,05.
Výkon invertora: výpočtom novej hodnoty tak, aby účinnosť definovaná ako pomer mechanickej energie k výkonu invertora zostala konštantná.
Pri každom cieľovom bode rotačnej rýchlosti (vrátane novozačlenených údajov v bodoch 1 až 3) sa nový údajový bod vypočíta na základe údajov v najnižšom cieľovom bode krútiaceho momentu v súlade s týmito pravidlami:
Rotačná rýchlosť: použitím rovnakej hodnoty pre rotačnú rýchlosť.
Krútiaci moment: použitím hodnoty krútiaceho momentu vynásobenej koeficientom 1,05.
Výkon invertora: výpočtom novej hodnoty tak, aby účinnosť definovaná ako pomer výkonu invertora k mechanickej energii zostala konštantná.
4.3.5. Charakteristiky preťaženia
Z údajov o charakteristikách preťaženia stanovených v súlade s bodom 4.2.5.3 sa hodnota účinnosti určí vydelením priemerného mechanického výstupného výkonu za obdobie t0_maxP priemerným elektrickým výkonom do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC alebo z neho) za obdobie t0_maxP.
4.3.6. Maximálny nepretržitý 30-minútový krútiaci moment
Z údajov určených v súlade s bodom 4.2.4.3 sa určí hodnota účinnosti vydelením priemerného nepretržitého 30-minútového výkonu priemerným elektrickým výkonom do invertora alebo z neho (alebo v relevantných prípadoch do konvertora typu DC/DC alebo z neho).
Z údajov merania vzťahujúcich sa na maximálny nepretržitý 30-minútový krútiaci moment určený v súlade s bodom 4.2.4.2 sa určia tieto priemerné hodnoty z časovo rozlíšených hodnôt za 1 800 -sekundový čas merania pre každý chladiaci okruh s pripojením na externý výmenník tepla samostatne:
Chladiaci výkon sa určuje na základe špecifickej tepelnej kapacity chladiacej kvapaliny, hmotnostného prietoku chladiacej kvapaliny a teplotného rozdielu vo výmenníku tepla skúšobného zariadenia na strane skúšanej jednotky.
4.4. Osobitné ustanovenia pre skúšanie IHPC typu 1
IHPC typu 1 sú prakticky rozdelené na dva samostatné komponenty na manipuláciu v simulačnom nástroji, t. j. systém elektromotora a prevodovku. Preto sa dva samostatné súbory údajov o komponentoch určia podľa ustanovení uvedených v tomto bode.
Na skúšanie komponentov IHPC typu 1 sa uplatňujú body 4.1 až 4.2 tejto prílohy.
V prípade IHPC typu 1 sa krútiaci moment a otáčky merajú na výstupnom hriadeli systému (t. j. na výstupnej strane prevodovky smerom ku kolesám vozidla).
Vymedzenie radov v súlade s doplnkom 13 nie je pre IHPC typu 1 povolené. Preto vynechanie skúšobných cyklov nie je povolené a všetky skúšobné cykly opísané v bode 4.2 sa vykonajú pre jeden konkrétny IHPC typu 1. Bez ohľadu na tieto ustanovenia sa skúška krivky odporu v súlade s bodom 4.2.3 pre IHPC typu 1 vynechá.
Vytváranie vstupných údajov pre IHPC typu 1 na základe štandardných hodnôt nie je povolené.
4.4.1. Skúšobné cykly, ktoré sa majú vykonať pre IHPC typu 1
4.4.1.1. Skúšobné cykly na určenie celkových charakteristík systému
V tomto bode sa opisujú podrobnosti na určenie charakteristík úplného IHPC typu 1 vrátane strát časti prevodovky v rámci systému.
Nasledujúce skúšobné cykly sa vykonajú v súlade s ustanoveniami vymedzenými pre IEPC s viacstupňovou prevodovkou v príslušných bodoch. V prípade všetkých týchto skúšobných cyklov sa vstupný hriadeľ na pripojenie hnacieho krútiaceho momentu do systému buď odpojí a voľne sa otáča, alebo sa pripevní bez otáčania.
Tabuľka 2a
Prehľad skúšobných cyklov, ktoré sa majú vykonať pre IHPC typu 1
|
Skúšobný cyklus |
Odkaz na bod |
|
Maximálne a minimálne obmedzenia krútiaceho momentu |
4.2.2. |
|
Maximálny nepretržitý 30-minútový krútiaci moment |
4.2.4. |
|
Charakteristiky preťaženia |
4.2.5. |
|
Cyklus mapovania elektrickej energie (EPMC) |
4.2.6. |
Vzhľadom na uplatniteľnosť ustanovení vymedzených pre IEPC s viacstupňovou prevodovkou na IHPC typu 1 sa cyklus mapovania elektrickej energie meria pre každý jeden prevodový stupeň pre jazdu vpred v súlade s bodom 4.2.6.2.
4.4.1.2. Skúšobné cykly na určenie strát časti prevodovky v rámci systému
V tomto bode sa opisujú podrobnosti na určenie strát časti prevodovky v rámci systému.
Systém sa preto skúša v súlade s ustanoveniami bodu 3.3 prílohy VI. Bez ohľadu na uvedené ustanovenia sa uplatňujú tieto ustanovenia:
4.4.2. Dodatočné spracovanie údajov z merania IHPC typu 1
Pri dodatočnom spracovaní údajov z merania IHPC typu 1 sa uplatňujú všetky ustanovenia uvedené v bode 4.3, pokiaľ nie je uvedené inak.
4.4.2.1. Dodatočné spracovanie údajov o celkových charakteristikách systému
So všetkými údajmi z merania určenými v súlade s bodom 4.4.1.1 sa zaobchádza v súlade s ustanoveniami uvedenými v bodoch 4.3.1 až 4.3.6. Ustanovenia bodu 4.3.3 sa vynechajú, pretože meranie krivky odporu v súlade s bodom 4.2.3 sa v prípade IHPC typu 1 nevykonáva. Ak sú v príslušných bodoch vymedzené osobitné ustanovenia pre IEPC s viacstupňovou prevodovkou, uplatňujú sa predmetné osobitné ustanovenia.
4.4.2.2. Dodatočné spracovanie údajov o stratách časti prevodovky v rámci systému
So všetkými údajmi z merania určenými v súlade s bodom 4.4.1.2 sa zaobchádza v súlade s ustanoveniami uvedenými v bode 3.4 prílohy VI. Bez ohľadu na uvedené ustanovenia sa uplatňujú tieto ustanovenia:
4.4.2.3. Dodatočné spracovanie údajov na odvodenie špecifických údajov systému virtuálneho elektromotora
Na určenie údajov o komponentoch systému virtuálneho elektromotora sa použijú tieto kroky. V prípade dvoch hodnôt účinnosti určených v súlade s bodmi 4.3.5 a 4.3.6 sa vynechajú tieto dodatočné kroky, pretože tieto údaje o účinnosti slúžia len na posúdenie zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva.
Všetky hodnoty otáčok a krútiaceho momentu vyplývajúce z údajov merania, s ktorými sa zaobchádza v súlade s bodom 4.4.2.1, sa prevedú z výstupného hriadeľa na vstupný hriadeľ IHPC typu 1 podľa týchto rovníc. Ak sa rovnaký skúšobný cyklus vykonal v prípade viacerých prevodových stupňov, prevod sa vykoná pre každý prevodový stupeň samostatne.
kde:
|
nEM,virt |
= |
rotačná rýchlosť systému virtuálneho elektromotora vzťahujúca sa na vstupný hriadeľ IHPC typu 1 [1/min] |
|
noutput |
= |
nameraná rotačná rýchlosť na výstupnom hriadeli IHPC typu 1 [1/min] |
|
igbx |
= |
pomer rotačnej rýchlosti na vstupnom hriadeli k rotačnej rýchlosti na výstupnom hriadeli IHPC typu 1 pre konkrétny prevodový stupeň zaradený počas merania [–] |
|
TEM,virt |
= |
krútiaci moment systému virtuálneho elektromotora vzťahujúce sa na vstupný hriadeľ IHPC typu 1 [Nm] |
|
TEM,virt |
= |
nameraný krútiaci moment na výstupnom hriadeli IHPC typu 1 [Nm] |
|
Tloss,gbx |
= |
strata krútiaceho momentu v závislosti od rotačnej rýchlosti a krútiaceho momentu na vstupnom hriadeli IHPC typu 1 [Nm]. Vypočíta sa pomocou dvojrozmernej lineárnej interpolácie z máp strát prevodovky určených v súlade s bodom 4.4.2.2 pre príslušný prevodový stupeň. |
|
gear |
= |
konkrétny zaradený prevodový stupeň počas merania [–] |
Mapy elektrickej energie určené pre každý prevodový stupeň pre jazdu vpred v súlade s bodom 4.4.2.1 a prevedené na vstupný hriadeľ v súlade s bodom 4.4.2.3 písm. a) sa použijú ako základ pre nasledujúce výpočty. Všetky hodnoty výkonu elektrického invertora týchto máp elektrickej energie sa prevedú na príslušné mapy systému virtuálneho elektromotora, a to odpočítaním strát časti prevodovky podľa tejto rovnice:
kde:
|
Pel,virt |
výkon elektrického invertora virtuálneho systému elektromotora [W] |
|
nEM,virt |
rotačná rýchlosť systému virtuálneho elektromotora vzťahujúca sa na vstupný hriadeľ IHPC typu 1 určená v súlade s bodom 4.4.2.3 písm. a) [1/min] |
|
TEM,virt |
krútiaci moment systému virtuálneho elektromotora vzťahujúce sa na vstupný hriadeľ IHPC typu 1 určené v súlade s bodom 4.4.2.3 písm. a) [Nm] |
|
Pel,meas |
nameraný výkon elektrického invertora [W] |
|
Tloss,gbx |
strata krútiaceho momentu v závislosti od rotačnej rýchlosti a krútiaceho momentu na vstupnom hriadeli IHPC typu 1 [Nm]. Vypočíta sa pomocou dvojrozmernej lineárnej interpolácie z máp strát prevodovky určených v súlade s bodom 4.4.2.2 pre príslušný prevodový stupeň. |
|
gear |
konkrétny zaradený prevodový stupeň počas merania [–] |
Hodnoty voľnobežného krútiaceho momentu systému virtuálneho elektromotora sa špecifikujú pri rovnakých cieľových bodoch rotačnej rýchlosti nEM,virt, pokiaľ ide o vstupný hriadeľ IHPC typu 1, ako sa používa na vymedzenie krivky maximálneho a minimálneho krútiaceho momentu systému virtuálneho elektromotora. Každá jedna hodnota voľnobežného krútiaceho momentu v Nm uvedená pri rôznych cieľových bodoch rotačnej rýchlosti sa nastaví na nulu.
Rotačný moment zotrvačnosti systému virtuálneho elektromotora sa vypočíta konvertovaním hodnoty (hodnôt) zotrvačnosti skutočného elektromotora (elektromotorov) stanovenej v súlade s bodom 8 doplnku 8 k tejto prílohe na zodpovedajúcu hodnotu rotačného momentu zotrvačnosti vzťahujúcu sa na vstupný hriadeľ IHPC typu 1.
4.4.3. Generovanie vstupných údajov pre simulačný nástroj
Keďže IHPC typu 1 sú prakticky rozdelené na dva samostatné komponenty na manipuláciu v simulačnom nástroji, určia sa samostatné vstupné údaje komponentov pre systém elektromotora a prevodovku. Certifikačné číslo uvedené vo vstupných údajoch musí byť rovnaké pre obidva komponenty, systém elektromotora a prevodovku.
4.4.3.1. Vstupné údaje systému virtuálneho elektromotora
Vstupné údaje pre systém virtuálneho elektromotora sa generujú v súlade s vymedzeniami pre systém elektromotora v doplnku 15 na základe konečných údajov vyplývajúcich z dodržiavania ustanovení bodu 4.4.2.3.
4.4.3.2. Vstupné údaje virtuálnej prevodovky
Vstupné údaje pre virtuálnu prevodovku sa generujú v súlade s vymedzeniami pre prevodovku v tabuľkách 1 až 3 doplnku 12 k prílohe VI na základe konečných údajov vyplývajúcich z dodržiavania ustanovení v bode 4.4.2.2. Hodnota parametra „TransmissionType“ (Typ prevodovky) v tabuľke 1 sa nastaví na „IHPC Type 1“ (IHPC typu 1).
5. Skúšanie batériových systémov alebo reprezentatívnych batériových subsystémov
Zariadenie na tepelné kondicionovanie skúšanej batériovej jednotky a príslušná slučka tepelného kondicionovania na skúšobnom zariadení musia byť funkčné tak, aby vyhovovali výkonom tepelného kondicionovania skúšanej batériovej jednotky podľa použitia vozidla, a musia umožniť skúšobnému zariadeniu vykonať požadovaný postup skúšky v rámci prevádzkových limitov skúšanej batériovej jednotky.
5.1. Všeobecné ustanovenia
Komponenty skúšanej batériovej jednotky sa môžu distribuovať do rôznych zariadení vo vozidle.
Skúšanú batériovú jednotku ovláda riadiaca jednotka batérie, skúšobné zariadenie musí dodržiavať prevádzkové limity stanovené riadiacou jednotkou batérie prostredníctvom komunikácie zbernicou. Zariadenie na tepelné kondicionovanie skúšanej batériovej jednotky a príslušná slučka tepelného kondicionovania na skúšobnom zariadení musia byť v prevádzke v súlade s ovládaním riadiacej jednotky batérie, pokiaľ nie je v danom postupe skúšky stanovené inak. Riadiaca jednotka batérie musí umožniť skúšobnému zariadeniu vykonať požadovaný postup skúšky v rámci prevádzkových limitov skúšanej batériovej jednotky. V prípade potreby výrobca komponentov prispôsobí program riadiacej jednotky batérie požadovanému postupu skúšky, ale v rámci prevádzkových a bezpečnostných limitov skúšanej batériovej jednotky.
5.1.1. Podmienky tepelného vyrovnania
Tepelné vyrovnanie sa dosiahne, ak sú počas 1 hodiny odchýlky medzi teplotou článku špecifikovanou výrobcom komponentu a teplotou všetkých meracích bodov teploty článku nižšie ako ±7 K.
5.1.2. Pravidlá označovania
5.1.2.1. Prúd
Namerané hodnoty prúdu majú kladné znamienko v prípade vybíjania a záporné znamienko v prípade nabíjania.
5.1.3. Referenčné miesto pre teplotu okolia
Teplota okolia sa meria vo vzdialenosti 1 m od skúšanej batériovej jednotky v bode uvedenom výrobcom komponentu.
5.1.4. Teplotné podmienky
Skúšobnú teplotu batérie, t. j. cieľovú prevádzkovú teplotu skúšanej batériovej jednotky, špecifikuje výrobca komponentu. Teplota vo všetkých bodoch merania teploty článku musí byť počas všetkých vykonaných skúšobných cyklov v rozmedzí limitov stanovených výrobcom komponentu.
V prípade skúšanej batériovej jednotky s kvapalinovým kondicionovaním (t. j. ohrev alebo chladenie) sa teplota kondicionovacej kvapaliny zaznamená na vstupe skúšanej batériovej jednotky a udržiava sa v rozmedzí ±2 K od hodnoty stanovenej výrobcom komponentu.
V prípade skúšanej batériovej jednotky chladenej vzduchom sa teplota skúšanej batériovej jednotky v bode uvedenom výrobcom komponentu udržiava v rozmedzí +0/–20 K od maximálnej hodnoty stanovenej výrobcom komponentu.
V prípade všetkých vykonaných skúšobných cyklov je dostupný chladiaci a/alebo vykurovací výkon na skúšobnom zariadení obmedzený na hodnotu stanovenú výrobcom komponentu. Táto hodnota sa zaznamená spolu so skúšobnými údajmi.
Dostupný chladiaci a/alebo vykurovací výkon na skúšobnom zariadení sa určí na základe týchto postupov a zaznamená sa spolu so skutočnými skúšobnými údajmi o komponente:
v prípade kvapalinového kondicionovania: na základe hmotnostného prietoku kondicionovacej kvapaliny a teplotného rozdielu vo výmenníku tepla na strane skúšanej batériovej jednotky;
v prípade elektrického kondicionovania: na základe napätia a prúdu. Výrobca komponentu môže upraviť elektrické pripojenie tejto kondicionovacej jednotky na účely certifikácie skúšanej batériovej jednotky, aby sa umožnilo meranie charakteristík skúšanej batériovej jednotky bez zohľadnenia elektrického výkonu požadovaného na kondicionovanie (napr. ak je kondicionovacia jednotka priamo začlenená a pripojená v rámci skúšanej batériovej jednotky). Bez ohľadu na tieto ustanovenia sa zaznamená požadovaný elektrický chladiaci a/alebo vykurovací výkon, ktorý kondicionovacia jednotka externe dodáva skúšanej batériovej jednotke;
v prípade ostatných typov kondicionovania: na základe primeraného technického úsudku a diskusie so schvaľovacím úradom.
5.2. Cykly prípravy
Skúšaná batériová jednotka sa kondicionuje vykonaním maximálne piatich cyklov úplného vybíjania, po ktorých nasleduje úplné nabíjanie, aby sa zabezpečila stabilizácia výkonu systému pred začiatkom skutočnej skúšky.
Po sebe nasledujúce cykly úplného vybíjania, po ktorých nasleduje úplné nabíjanie, sa vykonávajú pri určenej prevádzkovej teplote stanovenej výrobcom komponentu, až kým sa nedosiahne stav „predkondicionovania“. Kritériom pre „predkondicionovanú“ skúšanú batériovú jednotku je to, aby sa vybitá kapacita počas dvoch po sebe nasledujúcich vybití nezmenila o hodnotu vyššiu ako 3 % menovitej kapacity, alebo to, aby sa vykonalo päť opakovaní.
Napätie skúšanej batériovej jednotky nesmie klesnúť pod minimálne napätie odporúčané výrobcom komponentu na konci vybitia (minimálne napätie je najnižšie napätie pri vybití bez nezvratnej škody spôsobenej na skúšanej batériovej jednotke). Kritériá ukončenia cyklov úplného vybíjania a úplného nabíjania stanoví výrobca komponentu.
5.2.1. Súčasné úrovne v prípravných cykloch pre vysokovýkonný batériový systém (HPBS)
Vybíjanie sa vykonáva pri prúde 2C, nabíjanie sa vykonáva v súlade s odporúčaniami výrobcu komponentu.
5.2.2. Súčasné úrovne v prípravných cykloch predkondicionovania pre vysokoenergetický batériový systém (HEBS)
Vybíjanie sa vykonáva pri prúde 1/3C, nabíjanie sa vykonáva v súlade s odporúčaniami výrobcu komponentu.
5.3. Štandardný cyklus
Účelom štandardného cyklu (SC) je zabezpečiť rovnakú počiatočnú podmienku pre každú vyhradenú skúšku skúšanej batériovej jednotky, ako aj nabitú energiu na účely zhody výroby v súlade s doplnkom 12. Vykonáva sa pri nastavenej prevádzkovej teplote, ktorá je stanovená výrobcom komponentu.
5.3.1. Štandardný cyklus pre vysokovýkonný batériový systém (HPBS)
Štandardný cyklus pre HPBS pozostáva z týchto po sebe nasledujúcich udalostí: štandardné vybíjanie, čas odpočinku, štandardné nabíjanie a druhý čas odpočinku.
Štandardný postup vybíjania sa vykonáva pri prúde 1C až po minimálny stav nabitia v súlade so špecifikáciami výrobcu komponentu.
Čas odpočinku sa začína bezprostredne po ukončení vybíjania a trvá 30 minút.
Štandardný postup nabíjania sa vykonáva v súlade so špecifikáciami výrobcu komponentu, pokiaľ ide o kritériá pre ukončenie nabíjania, ako aj uplatniteľné lehoty pre celkový postup nabíjania.
Druhý čas odpočinku sa začína bezprostredne po ukončení nabíjania a trvá 30 minút.
5.3.2. Štandardný cyklus pre vysokoenergetický batériový systém (HEBS)
Štandardný cyklus pre HEBS pozostáva z týchto po sebe nasledujúcich udalostí: štandardné vybíjanie, čas odpočinku, štandardné nabíjanie a druhý čas odpočinku.
Štandardný postup vybíjania sa vykonáva pri prúde 1/3C až po minimálny stav nabitia v súlade so špecifikáciami výrobcu komponentu.
Čas odpočinku sa začína bezprostredne po ukončení vybíjania a trvá 30 minút.
Štandardný postup nabíjania sa vykonáva v súlade so špecifikáciami výrobcu komponentu, pokiaľ ide o kritériá pre ukončenie nabíjania, ako aj uplatniteľné lehoty pre celkový postup nabíjania.
Druhý čas odpočinku sa začína bezprostredne po ukončení nabíjania a trvá 30 minút.
5.4. Skúšobné cykly, ktoré sa majú vykonať
Pred vykonaním všetkých skúšobných cyklov v súlade s týmto bodom sa na skúšanú batériovú jednotku vzťahujú ustanovenia v súlade s bodom 5.2.
5.4.1. Postup skúšky pre menovitú kapacitu
Touto skúškou sa meria menovitá kapacita skúšanej batériovej jednotky v Ah pri konštantnej rýchlosti vybíjania prúdu.
5.4.1.1. Signály, ktoré sa majú merať
Počas predkondicionovania, vykonaných štandardných cyklov a skutočného skúšobného cyklu sa zaznamenávajú tieto signály:
5.4.1.2. Skúšobný cyklus
Po úplnom nabití skúšanej batériovej jednotky v súlade so špecifikáciami výrobcu komponentu a po dosiahnutí tepelného vyrovnania v súlade s bodom 5.1.1 sa vykoná štandardný cyklus v súlade s bodom 5.3.
Skutočný skúšobný cyklus sa začne do troch hodín od skončenia štandardného cyklu, v opačnom prípade sa štandardný cyklus zopakuje.
Skutočný skúšobný cyklus sa vykoná pri izbovej teplote a pozostáva z vybíjania konštantným prúdom pri týchto rýchlostiach vybíjania:
Všetky skúšky vybíjania sa ukončia pri minimálnych podmienkach v súlade so špecifikáciami výrobcu komponentu.
5.4.1.3. Interpretácia výsledkov
Kapacita v Ah získaná z integrovaného prúdu batérie v priebehu času počas skutočného skúšobného cyklu v súlade s bodom 5.4.1.2 sa použije ako hodnota pre menovitú kapacitu.
5.4.1.4. Oznamované údaje
Oznamujú sa tieto údaje:
Na účely skúšania zhody výroby sa vypočítajú aj tieto hodnoty:
Všetky použité hodnoty stavu nabitia sa vypočítajú na základe skutočnej nameranej menovitej kapacity určenej v súlade s bodom 5.4.1.3.
Spätná účinnosť ηBAT sa vypočíta vydelením celkovej energie pri vybíjaní Edis celkovou energiou pri nabíjaní Echa a oznámi sa v informačnom dokumente v súlade s doplnkom 5.
5.4.2. Postup skúšky pre napätie otvoreného obvodu, vnútorný odpor a hraničné hodnoty prúdu
Touto skúškou sa určuje odpor v ohmoch pre podmienky vybíjania a nabíjania, ako aj napätie otvoreného obvodu (OCV) skúšanej batériovej jednotky ako funkcia stavu nabitia. Okrem toho sa overí maximálny vybíjací a nabíjací prúd, ako ho udáva výrobca komponentu.
5.4.2.1. Všeobecné ustanovenia pre skúšanie
Všetky použité hodnoty stavu nabitia sa vypočítajú na základe skutočnej nameranej menovitej kapacity určenej v súlade s bodom 5.4.1.3.
Až keď skúšaná batériová jednotka dosiahne počas vybíjania hraničnú hodnotu vybíjacieho napätia, prúd sa zníži tak, aby sa napätie na svorkách skúšanej batériovej jednotky udržiavalo počas celého impulzu vybíjania na úrovni hraničnej hodnoty vybíjacieho napätia.
Až keď skúšaná batériová jednotka dosiahne počas nabíjania hraničnú hodnotu nabíjacieho napätia, prúd sa zníži tak, aby sa napätie na svorkách skúšanej batériovej jednotky udržiavalo počas celého impulzu regeneratívneho nabíjania na úrovni hraničnej hodnoty nabíjacieho napätia.
Ak skúšobné zariadenie nedokáže poskytnúť hodnotu prúdu s požadovanou presnosťou ±1 % cieľovej hodnoty v priebehu 100 ms po zmene priebehu prúdu, príslušné zaznamenané údaje sa vyradia a z týchto údajov sa nebudú počítať žiadne údaje napätia otvoreného obvodu a vnútorného odporu.
Ak si prevádzkové hraničné hodnoty, ktoré poskytuje riadiaca jednotka batérie cez zbernicové pripojenie, vyžadujú zníženie prúdu, aby ostal v rámci prevádzkových hraničných hodnôt skúšanej batériovej jednotky, skúšobné zariadenie zníži príslušný cieľový prúd v súlade s požiadavkami riadiacej jednotky batérie.
5.4.2.2. Signály, ktoré sa majú merať
Počas predkondicionovania a skutočného skúšobného cyklu sa zaznamenávajú tieto signály:
5.4.2.3. Skúšobný cyklus
5.4.2.3.1. Predkondicionovanie
Po úplnom nabití skúšanej batériovej jednotky v súlade so špecifikáciami výrobcu komponentu a po dosiahnutí tepelného vyrovnania v súlade s bodom 5.1.1 sa vykoná štandardný cyklus v súlade s bodom 5.3.
Skúšobný cyklus sa začne v priebehu 1 až 3 hodín po skončení štandardného cyklu. V opačnom prípade sa zopakuje postup uvedený v predchádzajúcom odseku.
5.4.2.3.2. Postup skúšky
V prípade HPBS sa skúška vykoná pri piatich rôznych úrovniach stavu nabitia: 80, 65, 50, 35 a 20 %.
V prípade HEBS sa skúška vykoná pri piatich rôznych úrovniach stavu nabitia: 90, 70, 50, 35 a 20 %.
V poslednom kroku pri 20 % stave nabitia môže výrobca komponentu znížiť maximálny vybíjací prúd skúšanej batériovej jednotky, aby stav nabitia ostal nad úrovňou minimálneho stavu nabitia v súlade so špecifikáciami výrobcu komponentu a aby sa zabránilo úplnému vybitiu.
Pred začatím skutočných skúšobných cyklov pri jednotlivých úrovniach stavu nabitia sa skúšaná batériová jednotka predkondicionuje v súlade s bodom 5.4.2.3.1.
Na dosiahnutie požadovaných úrovní stavu nabitia na skúšanie skúšanej batériovej jednotky z počiatočného stavu sa skúšaná batériová jednotka vybije pri rýchlosti konštantného prúdu 1 C v prípade HPBS a 1/3 C v prípade HEBS a potom nasleduje prestávka v trvaní 30 minút pred začatím ďalšieho merania.
Výrobca komponentu pred skúškou udáva maximálny nabíjací a vybíjací prúd pre všetky rôzne úrovne stavu nabitia, ktoré sa môžu použiť počas celého príslušného prírastku času prúdového impulzu vymedzeného v súlade s tabuľkou 3 v prípade HPBS a tabuľkou 4 v prípade HEBS.
Skutočný skúšobný cyklus sa vykoná pri izbovej teplote a pozostáva z priebehu prúdu v súlade s tabuľkou 3 v prípade HPBS a v súlade s tabuľkou 4 v prípade HEBS.
Tabuľka 3
Priebeh prúdu v prípade vysokovýkonného batériového systému (HPBS)
|
Prírastok času [s] |
Kumulovaný čas [s] |
Cieľový prúd |
|
0 |
0 |
0 |
|
20 |
20 |
Idischg_max/33 |
|
40 |
60 |
0 |
|
20 |
80 |
Ichg_max/33 |
|
40 |
120 |
0 |
|
20 |
140 |
Idischg_max/32 |
|
40 |
180 |
0 |
|
20 |
200 |
Ichg_max/32 |
|
40 |
240 |
0 |
|
20 |
260 |
Idischg_max/3 |
|
40 |
300 |
0 |
|
20 |
320 |
Ichg_max/3 |
|
40 |
360 |
0 |
|
20 |
380 |
Idischg_max |
|
40 |
420 |
0 |
|
20 |
440 |
Ichg_max |
|
40 |
480 |
0 |
Tabuľka 4
Priebeh prúdu v prípade vysokoenergetického batériového systému (HEBS)
|
Prírastok času [s] |
Kumulovaný čas [s] |
Cieľový prúd |
|
0 |
0 |
0 |
|
120 |
120 |
Idischg_max/33 |
|
40 |
160 |
0 |
|
120 |
280 |
Ichg_max/33 |
|
40 |
320 |
0 |
|
120 |
440 |
Idischg_max/32 |
|
40 |
480 |
0 |
|
120 |
600 |
Ichg_max/32 |
|
40 |
640 |
0 |
|
120 |
760 |
Idischg_max/3 |
|
40 |
800 |
0 |
|
120 |
920 |
Ichg_max/3 |
|
40 |
960 |
0 |
|
120 |
1080 |
Idischg_max |
|
40 |
1120 |
0 |
|
120 |
1240 |
Ichg_max |
|
40 |
1280 |
0 |
Kde:
|
Idischg_max |
je absolútna hodnota maximálneho vybíjacieho prúdu stanoveného výrobcom komponentu pri konkrétnej úrovni stavu nabitia, ktorý možno použiť počas celého príslušného prírastku času prúdového impulzu |
|
Ichg_max |
je absolútna hodnota maximálneho nabíjacieho prúdu stanoveného výrobcom komponentu pri konkrétnej úrovni stavu nabitia, ktorý možno použiť počas celého príslušného prírastku času prúdového impulzu |
Napätie v čase nula skúšobného cyklu pred prvým výskytom zmeny prúdu, t. j. V0, sa meria ako priemerná hodnota za 100 ms.
V prípade HPBS sa merajú tieto napätia a prúdy:
Pre všetky rôzne úrovne vybíjacieho a nabíjacieho prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 3, sa meria napätie pri nulovom prúde ako priemerná hodnota za poslednú sekundu pred výskytom zmeny cieľového prúdu, t. j. Vdstart pri vybíjaní a Vcstart pri nabíjaní.
Pre všetky rôzne úrovne vybíjacieho prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 3, sa meria napätie 2, 10 a 20 sekúnd po výskyte zmeny cieľového prúdu (Vd2, Vd10 a Vd20) a príslušný prúd (Id2, Id10 a Id20) ako priemerná hodnota za 100 ms.
Pre všetky rôzne úrovne nabíjacieho prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 3, sa meria napätie 2, 10 a 20 sekúnd po výskyte zmeny cieľového prúdu (Vc2, Vc10 a Vc20) a príslušný prúd (Ic2, Ic10 a Ic20) ako priemerná hodnota za 100 ms.
V tabuľke 5 je uvedený prehľad hodnôt napätí a prúdov, ktoré sa majú merať v priebehu času po výskyte zmeny cieľového prúdu pre HPBS.
Tabuľka 5
(vybíjacieho a nabíjacieho) v prípade vysokovýkonného batériového systému (HPBS) Body merania napätia pre všetky rôzne úrovne prúdového impulzu
|
Čas, po ktorom došlo k zmene cieľového prúdu [s] |
Vybíjanie (D) alebo nabíjanie (C) |
Napätie |
Prúd |
|
2 |
D |
Vd2 |
Id2 |
|
10 |
D |
Vd10 |
Id10 |
|
20 |
D |
Vd20 |
Id20 |
|
2 |
C |
Vc2 |
Ic2 |
|
10 |
C |
Vc10 |
Ic10 |
|
20 |
C |
Vc20 |
Ic20 |
V prípade HEBS sa merajú tieto napätia a prúdy:
Pre všetky rôzne úrovne vybíjacieho a nabíjacieho prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 4, sa meria napätie pri nulovom prúde ako priemerná hodnota za poslednú sekundu pred zmenou cieľového prúdu, t. j. Vdstart pri vybíjaní a Vcstart pri nabíjaní.
Pre všetky rôzne úrovne vybíjacieho prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 4, sa meria napätie 2, 10, 20 a 120 sekúnd po výskyte zmeny cieľového prúdu (Vd2, Vd10, Vd20 a Vd120) a príslušný prúd (Id2, Id10, Id20 a Id120) ako priemerná hodnota za 100 ms.
Pre všetky rôzne úrovne nabíjacieho prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 4, sa meria napätie 2, 10, 20 a 120 sekúnd po výskyte zmeny cieľového prúdu (Vc2, Vc10, Vc20 a Vc120) a príslušný prúd (Ic2, Ic10, Ic20 a Ic120) ako priemerná hodnota za 100 ms.
V tabuľke 6 je uvedený prehľad hodnôt napätí a prúdov, ktoré sa majú merať v priebehu času po výskyte zmeny cieľového prúdu pre HEBS.
Tabuľka 6
Body merania napätia pre všetky rôzne úrovne prúdového impulzu (vybíjacieho a nabíjacieho) v prípade vysokoenergetického batériového systému (HEBS)
|
Čas, po ktorom došlo k zmene cieľového prúdu [s] |
Vybíjanie (D) alebo nabíjanie (C) |
Napätie |
Prúd |
|
2 |
D |
Vd2 |
Id2 |
|
10 |
D |
Vd10 |
Id10 |
|
20 |
D |
Vd20 |
Id20 |
|
120 |
D |
Vd120 |
Id120 |
|
2 |
C |
Vc2 |
Ic2 |
|
10 |
C |
Vc10 |
Ic10 |
|
20 |
C |
Vc20 |
Ic20 |
|
120 |
C |
Vc120 |
Ic120 |
5.4.2.4. Interpretácia výsledkov
Nasledujúce výpočty sa vykonajú samostatne pre každú úroveň stavu nabitia meranú v súlade s bodom 5.4.2.3.
5.4.2.4.1. Výpočty pre vysokovýkonný batériový systém (HPBS)
Pre všetky rôzne úrovne vybíjacieho prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 3, sa hodnoty vnútorného odporu vypočítajú z hodnôt napätia a prúdu nameraných v súlade s bodom 5.4.2.3 podľa týchto rovníc:
Vnútorné odpory pre vybíjanie RId2_avg, RId10_avg, RId20_avg sa vypočítajú ako priemer za všetky rôzne úrovne prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 3, z jednotlivých hodnôt vypočítaných v bode 1.
Pre všetky rôzne úrovne nabíjacieho prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 3, sa hodnoty vnútorného odporu vypočítajú z hodnôt napätia a prúdu nameraných v súlade s bodom 5.4.2.3 podľa týchto rovníc:
Vnútorné odpory pre nabíjanie RIc2_avg, RIc10_avg, RIc20_avg sa vypočítajú ako priemer za všetky rôzne úrovne prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 3, z jednotlivých hodnôt vypočítaných v bode 3.
Celkové vnútorné odpory RI2, RI10 a RI20 sa vypočítajú ako priemer príslušných hodnôt pre vybíjanie a nabíjanie vypočítaných podľa bodov 2 a 4.
Napätie otvoreného obvodu je hodnota V0 nameraná v súlade s bodom 5.4.2.3 pre príslušnú úroveň stavu nabitia.
Hraničné hodnoty maximálneho vybíjacieho prúdu sa vypočítajú ako priemer hodnôt za 20 sekúnd pri cieľovom prúde Idischg_max pre každú úroveň stavu nabitia nameraných v súlade s bodom 5.4.2.3.
Hraničné hodnoty maximálneho nabíjacieho prúdu sa vypočítajú ako priemer hodnôt za 20 sekúnd pri cieľovom prúde Ichg_max pre každú úroveň stavu nabitia nameraných v súlade s bodom 5.4.2.3. Absolútne hodnoty výsledkov sa oznámia ako konečné hodnoty.
5.4.2.4.2. Výpočty pre vysokoenergetické batériové systémy (HEBS)
Pre všetky rôzne úrovne vybíjacieho prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 4, sa hodnoty vnútorného odporu vypočítajú z hodnôt napätia a prúdu nameraných v súlade s bodom 5.4.2.3 podľa týchto rovníc:
Vnútorné odpory pre vybíjanie RId2_avg, RId10_avg, RId20_avg a RId120_avg sa vypočítajú ako priemer za všetky rôzne úrovne prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 4, z jednotlivých hodnôt vypočítaných v bode 1.
Pre všetky rôzne úrovne nabíjacieho prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 4, sa hodnoty vnútorného odporu vypočítajú z hodnôt napätia a prúdu nameraných v súlade s bodom 5.4.2.3 podľa týchto rovníc:
Vnútorné odpory pre nabíjanie RIc2_avg, RIc10_avg, RIc20_avg a RicIc120_avg sa vypočítajú ako priemer za všetky rôzne úrovne prúdového impulzu, ktoré sú uvedené v tabuľke 4, z jednotlivých hodnôt vypočítaných v bode 3.
Celkové vnútorné odpory RI2, RI10, RI20 a RI120 sa vypočítajú ako priemer príslušných hodnôt pre vybíjanie a nabíjanie vypočítaných podľa bodov 2 a 4.
Napätie otvoreného obvodu je hodnota V0 nameraná v súlade s bodom 5.4.2.3 pre príslušnú úroveň stavu nabitia.
Hraničné hodnoty maximálneho vybíjacieho prúdu sa vypočítajú ako priemer hodnôt za 120 sekúnd pri cieľovom prúde Idischg_max pre každú úroveň stavu nabitia nameraných v súlade s bodom 5.4.2.3.
Hraničné hodnoty maximálneho nabíjacieho prúdu sa vypočítajú ako priemer hodnôt za 120 sekúnd pri cieľovom prúde Ichg_max pre každú úroveň stavu nabitia nameraných v súlade s bodom 5.4.2.3. Absolútne hodnoty výsledkov sa oznámia ako konečné hodnoty.
5.5. Dodatočné spracovanie údajov z merania skúšanej batériovej jednotky
Hodnoty napätia otvoreného obvodu závislé od stavu nabitia sa vymedzia na základe hodnôt určených pre rôzne úrovne stavu nabitia v súlade s bodom 5.4.2.4.1(6) v prípade HPBS a bodom 5.4.2.4.2(6) v prípade HEBS.
Rôzne hodnoty vnútorných odporov závislé od stavu nabitia sa vymedzia na základe hodnôt určených pre rôzne úrovne stavu nabitia v súlade s bodom 5.4.2.4.1(5) v prípade HPBS a bodom 5.4.2.4.2 v prípade HEBS.
Hraničné hodnoty maximálneho vybíjacieho prúdu a maximálneho nabíjacieho prúdu sa vymedzia na základe hodnôt udávaných výrobcom komponentu pred skúškou. Ak sa konkrétna hodnota maximálneho vybíjacieho prúdu alebo maximálneho nabíjacieho prúdu určená v súlade s bodmi 5.4.2.4.1(7) a (8) v prípade HPBS a bodom 5.4.2.4.2 v prípade HEBS odchyľuje o viac ako ±2 % od hodnoty, ktorú pred skúškou udáva výrobca komponentu, oznámi sa príslušná hodnota určená v súlade s bodmi 5.4.2.4.1(7) a (8) v prípade HPBS a bodom 5.4.2.4.2 v prípade HEBS.
6. Skúšanie kondenzátorových systémov alebo reprezentatívnych kondenzátorových subsystémov
6.1. Všeobecné ustanovenia
Komponenty kondenzátorového systému skúšanej kondenzátorovej jednotky môžu byť rozmiestnené aj v rôznych zariadeniach v rámci jedného vozidla.
Charakteristiky kondenzátora takmer nie sú závislé od jeho stavu nabitia alebo od prúdu. Preto sa pre výpočet vstupných parametrov modelu predpisuje len jeden skúšobný cyklus.
6.1.1. Dohodnuté znamienka pre prúd
Namerané hodnoty prúdu majú kladné znamienko v prípade vybíjania a záporné znamienko v prípade nabíjania.
6.1.2. Referenčné miesto pre teplotu okolia
Teplota okolia sa meria vo vzdialenosti 1 m od skúšanej kondenzátorovej jednotky v mieste označenom výrobcom skúšanej kondenzátorovej jednotky.
6.1.3. Teplotné podmienky
Skúšobnú teplotu kondenzátora, t. j. cieľovú prevádzkovú teplotu skúšanej kondenzátorovej jednotky, určí výrobca komponentu. Teplota vo všetkých bodoch merania teploty kondenzátorového článku musí byť počas všetkých vykonávaných skúšobných cyklov v rozmedzí limitov stanovených výrobcom komponentu.
V prípade skúšanej kondenzátorovej jednotky s kvapalinovým kondicionovaním (t. j. ohrev alebo chladenie) sa teplota kondicionovacej kvapaliny zaznamená na vstupe skúšanej kondenzátorovej jednotky a udržiava sa v rozmedzí ±2 K od hodnoty stanovenej výrobcom komponentu.
V prípade skúšanej kondenzátorovej jednotky chladenej vzduchom sa teplota v bode označenom výrobcom komponentu udržiava v rozmedzí +0/–20 K od maximálnej hodnoty určenej výrobcom komponentu.
V prípade všetkých vykonaných skúšobných cyklov je dostupný chladiaci a/alebo vykurovací výkon na skúšobnom zariadení obmedzený na hodnotu stanovenú výrobcom komponentu. Táto hodnota sa zaznamená spolu so skúšobnými údajmi.
Dostupný chladiaci a/alebo vykurovací výkon na skúšobnom zariadení sa určí na základe týchto postupov a zaznamená sa spolu so skutočnými skúšobnými údajmi o komponente:
v prípade kvapalinového kondicionovania: na základe hmotnostného prietoku kondicionovacej kvapaliny a teplotného rozdielu vo výmenníku tepla na strane skúšanej kondenzátorovej jednotky;
v prípade elektrického kondicionovania: na základe napätia a prúdu. Výrobca komponentu môže upraviť elektrické pripojenie tejto kondicionovacej jednotky na účely certifikácie skúšanej kondenzátorovej jednotky, aby sa umožnilo meranie jej charakteristík bez zohľadnenia elektrického výkonu požadovaného na kondicionovanie (napr. ak je kondicionovacia jednotka priamo začlenená a pripojená v rámci skúšanej kondenzátorovej jednotky). Bez ohľadu na tieto ustanovenia sa zaznamená požadovaný elektrický chladiaci a/alebo vykurovací výkon, ktorý kondicionovacia jednotka externe dodáva skúšanej kondenzátorovej jednotke;
v prípade ostatných typov kondicionovania: na základe primeraného technického úsudku a diskusie so schvaľovacím úradom.
6.2. Skúšobné podmienky
Skúšaná kondenzátorová jednotka sa umiestni do skúšobnej komory s ovládaním teploty. Teplota okolia sa upraví na 25 ± 10 °C.
Na vývodoch skúšanej kondenzátorovej jednotky sa zmeria napätie.
Systém na tepelné kondicionovanie skúšanej kondenzátorovej jednotky a príslušná slučka tepelného kondicionovania na skúšobnom zariadení sú plne funkčné v súlade s príslušnými kontrolami.
Riadiaca jednotka umožní skúšobnému zariadeniu vykonať požadovaný postup skúšky v rámci prevádzkových limitov skúšanej kondenzátorovej jednotky. V prípade potreby sa program riadiacej jednotky upraví pre požadovaný postup skúšky podľa výrobcu skúšanej kondenzátorovej jednotky.
6.3. Skúška charakteristík skúšanej kondenzátorovej jednotky
Po úplnom nabití a následne úplnom vybití skúšanej kondenzátorovej jednotky na jej najnižšie prevádzkové napätie v súlade s metódou nabíjania, ktorú určuje výrobca komponentu, sa jednotka nechá odstavená najmenej dve hodiny, ale nie viac ako šesť hodín.
Teplota skúšanej kondenzátorovej jednotky na začiatku skúšky je 25 ± 2 °C. Môže sa však zvoliť hodnota 45 ± 2 °C, pričom schvaľovaciemu úradu alebo certifikačnému orgánu sa oznámi, že táto úroveň teploty je pre podmienky zvyčajnej aplikácie reprezentatívnejšia.
Po čase odstavenia sa vykoná úplný cyklus nabitia a vybitia s konštantným prúdom Itest podľa obrázka 2. Itest je maximálny povolený neprerušovaný prúd pre skúšanú kondenzátorovú jednotku, ktorý stanovuje výrobca komponentu.
Po intervale čakania v trvaní aspoň 30 sekúnd (t0 až t1) sa skúšaná kondenzátorová jednotka nabije konštantným prúdom Itest, kým sa nedosiahne maximálne prevádzkové napätie V max. Potom sa nabíjanie preruší a skúšaná kondenzátorová jednotka sa nechá odstavená na 30 sekúnd (t2 to t3), aby sa napätie mohlo ustáliť na svoju konečnú hodnotu V b predtým, než sa začne vybíjanie. Následne sa skúšaná kondenzátorová jednotka nechá vybíjať s konštantným prúdom Itest, kým sa nedosiahne najnižšie prevádzkové napätie V min. Neskôr (od t4 ďalej) sa umožní ďalší interval čakania v trvaní aspoň 30 sekúnd, aby sa napätie ustálilo na svoju konečnú hodnotu Vc.
Zaznamenáva sa prúd Imeas a napätie Vmeas v priebehu času pri vzorkovacej frekvencii aspoň 10 Hz.
Z merania sa určia tieto charakteristiky (znázornené na obrázku 2):
Obrázok 2
Príklad napäťovej krivky pre meranie skúšanej kondenzátorovej jednotky
6.4. Dodatočné spracovanie údajov z merania skúšanej kondenzátorovej jednotky
6.4.1. Výpočet vnútorného odporu a kapacitancie
Údaje z merania získané v súlade bodom 6.3 sa použijú na výpočet hodnôt vnútorného odporu (R) a kapacitancie (C) podľa týchto rovníc:
Kapacitancia pre nabíjanie a vybíjanie sa vypočíta takto:
Maximálny prúd pre nabíjanie a vybíjanie sa vypočíta takto:
Vnútorný odpor pre nabíjanie a vybíjanie sa vypočíta takto:
Pre model je potrebná len jedna kapacitancia a jeden odpor a vypočítajú sa takto:
Maximálne napätie sa definuje ako zaznamenaná hodnota Vb a minimálne napätie sa definuje ako zaznamenaná hodnota Vc, vymedzené v súlade s bodom 6.3 písm. f).
Doplnok 1
VZOR CERTIFIKÁTU KOMPONENTU, SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY ALEBO SYSTÉMU
Maximálny formát: A4 (210 × 297 mm)
CERTIFIKÁT O VLASTNOSTIACH, KTORÉ SÚVISIA S EMISIAMI CO2 A SO SPOTREBOU PALIVA SYSTÉMU ELEKTROMOTORA/IEPC/IHPC typu 1/BATÉRIOVÉHO SYSTÉMU/KONDENZÁTOROVÉHO SYSTÉMU
Odtlačok pečiatky správneho orgánu
Oznámenie týkajúce sa:
certifikátu o vlastnostiach, ktoré súvisia s emisiami CO2 a so spotrebou paliva systému elektromotora/IEPC/IHPC typu 1/batériového systému/kondenzátorového systému v súlade s nariadením Komisie (EÚ) 2017/2400.
Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2400 naposledy zmenené ……………..
Certifikačné číslo:
Hodnota hash:
Dôvod rozšírenia:
ODDIEL I
0.1. Značka (obchodný názov výrobcu):
0.2. Typ:
0.3. Prostriedky identifikácie typu
0.3.1. Umiestnenie certifikačnej značky:
0.3.2. Spôsob upevnenia certifikačnej značky:
0.5. Názov a adresa výrobcu:
0.6. Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov):
0.7. Názov a adresa zástupcu výrobcu (ak existuje)
ODDIEL II
1. Ďalšie informácie (v prípade potreby): pozri doplnok
2. Schvaľovací úrad zodpovedný za vykonanie skúšok:
3. Dátum protokolu o skúške:
4. Číslo protokolu o skúške:
5. Poznámky (v prípade potreby): pozri doplnok
6. Miesto:
7. Dátum:
8. Podpis:
Prílohy:
Informačná dokumentácia. Protokol o skúške.
Doplnok 2
Informačný dokument pre systém elektromotora
|
Informačný dokument č.: |
Vydanie: Dátum vydania: Dátum zmeny: |
podľa…
Typ/rad systému elektromotora (v relevantných prípadoch):
…
0. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
0.1. Názov a adresa výrobcu
0.2. Značka (obchodný názov výrobcu):
0.3. Typ systému elektromotora:
0.4. Rad systému elektromotora:
0.5. Typ systému elektromotora ako samostatnej technickej jednotky/rad systému elektromotora ako samostatnej technickej jednotky
0.6. Obchodný názov (názvy) (ak je/sú k dispozícii):
0.7. Prostriedky identifikácie modelu, ak sú vyznačené na systéme elektromotora:
0.8. V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia ES:
0.9. Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov):
0.10. Meno a adresa zástupcu výrobcu:
ČASŤ 1
HLAVNÉ CHARAKTERISTIKY (ZÁKLADNÉHO) SYSTÉMU ELEKTROMOTORA A TYPY SYSTÉMU ELEKTROMOTORA V RÁMCI RADU SYSTÉMU ELEKTROMOTORA
|
|
|Základný systém elektromotora |
|Členovia radu |
||||
|
|
|alebo typ systému elektromotora | |
| |
||||
|
|
| |
| č. 1 |
| č. 2 |
| č. 3 |
| |
|
1. Všeobecné údaje
1.1. Skúšobné napätie: V
1.2. Základná rotačná rýchlosť motora: 1/min
1.3. Maximálne otáčky výstupného hriadeľa motora: 1/min
1.4. (alebo štandardne) otáčky výstupného hriadeľa reduktora/prevodovky: 1/min
1.5. Otáčky pri maximálnom výkone: 1/min
1.6. Maximálny výkon: kW
1.7. Otáčky pri maximálnom krútiacom momente: 1/min
1.8. Maximálny krútiaci moment: Nm
1.9. Maximálny 30-minútový výkon: kW
2. Elektromotor
2.1. Pracovný princíp
2.1.1. Jednosmerný prúd (DC)/striedavý prúd (AC):
2.1.2. Počet fáz:
2.1.3. Budenie/samostatné/sériové/zmiešané:
2.1.4. Synchrónny/asynchrónny:
2.1.5. Rotor vinutý/s permanentnými magnetmi/s krytom:
2.1.6. Počet pólov motora:
2.2. Rotačný moment zotrvačnosti: kgm2
3. Regulátor výkonu
3.1. Značka:
3.2. Typ:
3.3. Pracovný princíp:
3.4. Princíp regulácie: vektorový/otvorená slučka/uzavretý/iný (špecifikovať):
3.5. Maximálny efektívny prúd privádzaný do motora: A
3.6. Maximálne trvanie: s
3.7. Rozsah použitého jednosmerného napätia (od/do): V
3.8. Konvertor typu DC/DC je súčasťou systému elektromotora v súlade s bodom 4.1 tejto prílohy (áno/nie):
4. Chladiaci systém
4.1. Motor (kvapalinový/vzduchový/iný, špecifikovať):
4.2. Regulátor (kvapalinový/vzduchový/iný, špecifikovať):
4.3. Opis systému:
4.4. Hlavný výkres (hlavné výkresy):
4.5. Hraničné teplotné limity (min./max.): K
4.6. V referenčnom bode:
4.7. Prietok (min./max.): l/min
5. Zdokumentované hodnoty zo skúšok komponentov
5.1. Údaje o účinnosti na účely zhody výroby ( 27 ):
5.2. Chladiaci systém (uviesť pre každý chladiaci okruh):
5.2.1. maximálny hmotnostný alebo objemový prietok chladiacej kvapaliny alebo maximálny vstupný tlak:
5.2.2. maximálna teplota chladiacej kvapaliny:
5.2.3. maximálny dostupný chladiaci výkon:
5.2.4. Zaznamenané priemerné hodnoty pre každý skúšobný cyklus
5.2.4.1. objemový alebo hmotnostný prietok chladiacej kvapaliny:
5.2.4.2. teplota chladiacej kvapaliny na prívode chladiaceho okruhu:
5.2.4.3. teplota chladiacej kvapaliny na vstupe a výstupe skúšobného zariadenia výmenníka tepla na strane systému elektromotora:
ZOZNAM PRÍLOH
|
Č.: |
Opis: |
Dátum vydania: |
|
1. |
Informácie o podmienkach skúšky systému elektromotora … |
|
|
2. |
… |
|
Príloha 1 k informačnému dokumentu o systéme elektromotora
|
|
Informácie o podmienkach skúšky (v relevantných prípadoch) |
|
1.1. |
… |
Doplnok 3
Informačný dokument pre integrovaný komponent elektrickej hnacej sústavy
|
Informačný dokument č.: |
Vydanie: Dátum vydania: Dátum zmeny: |
podľa…
Typ/rad IEPC (v relevantných prípadoch):
…
0. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
0.1. Názov a adresa výrobcu
0.2. Značka (obchodný názov výrobcu):
0.3. Typ IEPC:
0.4. Rad IEPC:
0.5. Typ IEPC ako samostatnej technickej jednotky/rad IEPC ako samostatnej technickej jednotky
0.6. Obchodný názov (názvy) (ak je/sú k dispozícii):
0.7. Prostriedky identifikácie modelu, ak sú vyznačené na IEPC:
0.8. V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia ES:
0.9. Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov):
0.10. Meno a adresa zástupcu výrobcu:
ČASŤ 1
HLAVNÉ CHARAKTERISTIKY (ZÁKLADNÉHO) IEPC A TYPOV IEPC V RÁMCI RADU IEPC
|
|
|Základný IEPC |
|Členovia radu |
||||
|
|
|alebo typ IEPC |
| |
||||
|
|
| |
| č. 1 |
| č. 2 |
| č. 3 |
| |
|
1. Všeobecné údaje
1.1. Skúšobné napätie: V
1.2. Základná rotačná rýchlosť motora: 1/min
1.3. Maximálne otáčky výstupného hriadeľa motora: 1/min
1.4. (alebo štandardne) otáčky výstupného hriadeľa reduktora/prevodovky: 1/min
1.5. Otáčky pri maximálnom výkone: 1/min
1.6. Maximálny výkon: kW
1.7. Otáčky pri maximálnom krútiacom momente: 1/min
1.8. Maximálny krútiaci moment: Nm
1.9. Maximálny 30-minútový výkon: kW
1.10. Počet elektromotorov:
2. Elektromotor (pre každý elektromotor):
2.1. Identifikátor elektromotora:
2.2. Pracovný princíp
2.2.1. Jednosmerný prúd (DC)/striedavý prúd (AC):
2.2.2. Počet fáz:
2.2.3. Budenie/samostatné/sériové/zmiešané:
2.2.4. Synchrónny/asynchrónny:
2.2.5. Rotor vinutý/s permanentnými magnetmi/s krytom:
2.2.6. Počet pólov motora:
2.3. Rotačný moment zotrvačnosti: kgm2
3. Regulátor výkonu (pre každý regulátor výkonu):
3.1. Zodpovedajúci identifikátor elektromotora:
3.2. Značka:
3.3. Typ:
3.4. Pracovný princíp:
3.5. Princíp regulácie: vektorový/otvorená slučka/uzavretý/iný (špecifikovať):
3.6. Maximálny efektívny prúd privádzaný do motora: A
3.7. Maximálne trvanie: s
3.8. Rozsah použitého jednosmerného napätia (od/do): V
3.9. Konvertor typu DC/DC je súčasťou systému elektromotora v súlade s bodom 4.1 tejto prílohy (áno/nie):
4. Chladiaci systém
4.1. Motor (kvapalinový/vzduchový/iný, špecifikovať):
4.2. Regulátor (kvapalinový/vzduchový/iný, špecifikovať):
4.3. Opis systému:
4.4. Hlavný výkres (hlavné výkresy):
4.5. Hraničné teplotné limity (min./max.): K
4.6. V referenčnom bode:
4.7. Prietok (min./max.): g/min alebo l/min
5. Prevodovka
5.1. Prevodový pomer, schéma prevodovky a prenos výkonu:
5.2. Stredová vzdialenosť predlohových prevodoviek:
5.3. Typ ložísk na príslušných miestach (ak sú nainštalované):
5.4. Typ radiacich prvkov (ozubené spojky vrátane synchronizačných zariadení alebo trecie spojky) na príslušných miestach (ak sú nainštalované):
5.5. Celkový počet prevodových stupňov pre jazdu vpred:
5.6. Počet ozubených radiacich spojok:
5.7. Počet synchronizačných zariadení:
5.8. Počet lamiel trecích spojok (s výnimkou jednej suchej spojky s jednou alebo dvomi lamelami):
5.9. Vonkajší priemer lamiel trecích spojok (s výnimkou jednej suchej spojky s jednou alebo dvomi lamelami):
5.10. Povrchová drsnosť zubov (vrátane výkresov):
5.11. Počet dynamických tesnení hriadeľov:
5.12. Prietok oleja na mazanie a chladenie na jednu otáčku vstupného hriadeľa prevodovky
5.13. Viskozita oleja pri 100 °C (±10 %):
5.14. Tlak v systéme v prípade hydraulicky ovládaných prevodoviek:
5.15. Stanovená hladina oleja vzhľadom na stredovú os a v súlade s výkresovou špecifikáciou (na základe priemernej hodnoty medzi hornou a dolnou hranicou tolerancie) v statických alebo prevádzkových podmienkach. Hladina oleja sa považuje za vyrovnanú, ak sa všetky rotujúce časti prevodovky (okrem olejového čerpadla a jeho pohonu) nachádzajú nad stanovenou hladinou oleja:
5.16. Stanovená hladina oleja (±1 mm):
5.17. Prevodové pomery [–] a maximálny vstupný krútiaci moment [Nm], maximálny vstupný výkon (kW) a maximálne vstupné otáčky [ot/min] (pre každý prevodový stupeň pre jazdu vpred):
6. Diferenciál
6.1. Prevodový pomer:
6.2. Hlavné technické špecifikácie:
6.3. Hlavné výkresy:
6.4. Objem oleja:
6.5. Hladina oleja:
6.6. Špecifikácia oleja:
6.7. Typ ložiska (typ, množstvo, vnútorný priemer, vonkajší priemer, šírka a výkres):
6.8. Typ tesnenia (hlavný priemer, množstvo tesniacej hrany):
6.9. Výstupy kolies (výkres):
6.9.1. Typ ložiska (typ, množstvo, vnútorný priemer, vonkajší priemer, šírka a výkres):
6.9.2. Typ tesnenia (hlavný priemer, množstvo tesniacej hrany):
6.9.3. Typ maziva:
6.10. Počet planétových/čelných ozubených kolies pre diferenciál:
6.11. Najmenšia šírka planétových/čelných ozubených kolies pre diferenciál:
7. Zdokumentované hodnoty zo skúšok komponentov
7.1. Údaje o účinnosti na účely zhody výroby (*):
7.2. Chladiaci systém (uviesť pre každý chladiaci okruh):
7.2.1. maximálny hmotnostný alebo objemový prietok chladiacej kvapaliny alebo maximálny vstupný tlak:
7.2.2. maximálna teplota chladiacej kvapaliny:
7.2.3. maximálny dostupný chladiaci výkon:
7.2.4. Zaznamenané priemerné hodnoty pre každý skúšobný cyklus
7.2.4.1. objemový alebo hmotnostný prietok chladiacej kvapaliny:
7.2.4.2. teplota chladiacej kvapaliny na prívode chladiaceho okruhu:
7.2.4.3. teplota chladiacej kvapaliny na vstupe a výstupe skúšobného zariadenia výmenníka tepla na strane IEPC:
ZOZNAM PRÍLOH
|
Č.: |
Opis: |
Dátum vydania: |
|
1. |
Informácie o podmienkach skúšky IEPC … |
|
|
2. |
… |
|
Príloha 1 k informačnému dokumentu o IEPC
8. Informácie o podmienkach skúšky (v relevantných prípadoch)
8.1. Maximálne skúšobné vstupné otáčky [ot/min]
8.2. Maximálny skúšobný vstupný krútiaci moment [Nm]
Doplnok 4
Informačný dokument pre integrovaný komponent hybridnej elektrickej hnacej sústavy typu 1
V prípade IHPC typu 1 sa informačný dokument skladá z príslušných častí informačného dokumentu pre systémy elektromotora v súlade s doplnkom 2 k tejto prílohe a informačného dokumentu pre prevodovky v súlade s doplnkom 2 k prílohe VI.
Doplnok 5
Informačný dokument pre typ batériového systému alebo reprezentatívneho batériového subsystému
|
Informačný dokument č.: |
Vydanie: Dátum vydania: Dátum zmeny: |
podľa…
Typ batériového systému alebo reprezentatívneho batériového subsystému
…
0. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
0.1. Názov a adresa výrobcu
0.2. Značka (obchodný názov výrobcu):
0.3. Typ batériového systému:
0.4. –
0.5. Typ batériového systému ako samostatnej technickej jednotky
0.6. Obchodný názov (názvy) (ak je/sú k dispozícii):
0.7. Prostriedky identifikácie modelu, ak sú vyznačené na batériovom systéme:
0.8. V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia ES:
0.9. Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov):
0.10. Meno a adresa zástupcu výrobcu:
ČASŤ 1
ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY TYPU BATÉRIOVÉHO SYSTÉMU ALEBO REPREZENTATÍVNEHO BATÉRIOVÉHO SUBSYSTÉMU
Typ batériového (sub)systému
1. Všeobecné údaje
1.1. Kompletný systém alebo reprezentatívny subsystém:
1.2. HPBS/HEBS:
1.3. Hlavné technické špecifikácie:
1.4. Chemické zloženie článkov:
1.5. Počet článkov v sérii:
1.6. Počet článkov paralelne:
1.7. Reprezentatívna spojovacia skrinka s poistkami a ističmi zahrnutá v skúšanom systéme (áno/nie):
1.8. Reprezentatívne sériové konektory zahrnuté v skúšanom systéme (áno/nie):
2. Systém kondicionovania
2.1. kvapalinový/vzduchový/iný, špecifikovať:
2.2. Opis systému:
2.3. Hlavný výkres (hlavné výkresy):
2.4. Hraničné teplotné limity (min./max.): K
2.5. V referenčnom bode:
2.6. Prietok (min./max.): l/min
3. Zdokumentované hodnoty zo skúšok komponentov
3.1. Spätná účinnosť na účely zhody výroby (**):
3.2. Maximálny vybíjací prúd na účely zhody výroby:
3.3. Maximálny nabíjací prúd na účely zhody výroby:
3.4. Skúšobná teplota (udaná cieľová prevádzková teplota):
3.5. Systém kondicionovania (uviesť pre každý vykonaný skúšobný cyklus)
3.5.1. Požadované chladenie alebo vykurovanie:
3.5.2. Maximálny dostupný chladiaci alebo vykurovací výkon:
ZOZNAM PRÍLOH
|
Č.: |
Opis: |
Dátum vydania: |
|
1. |
Informácie o podmienkach skúšky batériového systému … |
|
|
2. |
… |
|
Príloha 1 k informačnému dokumentu o batériovom systéme
|
|
Informácie o podmienkach skúšky (v relevantných prípadoch) |
|
1.1. |
… |
Doplnok 6
Informačný dokument pre typ kondenzátorového systému alebo reprezentatívneho kondenzátorového subsystému
|
Informačný dokument č.: |
Vydanie: Dátum vydania: Dátum zmeny: |
podľa…
Typ kondenzátorového systému alebo reprezentatívneho kondenzátorového subsystému
…
0. VŠEOBECNÉ ÚDAJE
0.1. Názov a adresa výrobcu
0.2. Značka (obchodný názov výrobcu):
0.3. Typ kondenzátorového systému:
0.4. Rad kondenzátorového systému:
0.5. Typ kondenzátorového systému ako samostatnej technickej jednotky/rad kondenzátorového systému ako samostatnej technickej jednotky
0.6. Obchodný názov (názvy) (ak je/sú k dispozícii):
0.7. Prostriedky identifikácie modelu, ak sú vyznačené na kondenzátorovom systéme:
0.8. V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia ES:
0.9. Názov (názvy) a adresa (adresy) montážneho závodu (závodov):
0.10. Meno a adresa zástupcu výrobcu:
ČASŤ 1
ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY TYPU KONDENZÁTOROVÉHO SYSTÉMU ALEBO REPREZENTATÍVNEHO KONDENZÁTOROVÉHO SUBSYSTÉMU
Typ kondenzátorového (sub)systému
1. Všeobecné údaje
1.1. Kompletný systém alebo reprezentatívny subsystém:
1.2. Hlavné technické špecifikácie:
1.3. Technológia a špecifikácia článkov:
1.4. Počet článkov v sérii:
1.5. Počet článkov paralelne:
1.6. Reprezentatívna spojovacia skrinka s poistkami a ističmi zahrnutá v skúšanom systéme (áno/nie):
1.7. Reprezentatívne sériové konektory zahrnuté v skúšanom systéme (áno/nie):
2. Systém kondicionovania
2.1. kvapalinový/vzduchový/iný, špecifikovať:
2.2. Opis systému:
2.3. Hlavný výkres (hlavné výkresy):
2.4. Hraničné teplotné limity (min./max.): K
2.5. V referenčnom bode:
2.6. Prietok (min./max.): l/min
3. Zdokumentované hodnoty zo skúšok komponentov
3.1. Skúšobná teplota (udaná cieľová prevádzková teplota):
3.2. Systém kondicionovania (uviesť pre každý vykonaný skúšobný cyklus)
3.2.1. Požadované chladenie alebo vykurovanie:
3.2.2. Maximálny dostupný chladiaci alebo vykurovací výkon:
ZOZNAM PRÍLOH
|
Č.: |
Opis: |
Dátum vydania: |
|
1. |
Informácie o podmienkach skúšky kondenzátorového systému … |
|
|
2. |
… |
|
Príloha 1 k informačnému dokumentu o kondenzátorovom systéme
|
|
Informácie o podmienkach skúšky (v relevantných prípadoch) |
|
1.1. |
… |
Doplnok 7
(vyhradené)
Doplnok 8
Štandardné hodnoty pre systém elektromotora
Na vygenerovanie vstupných údajov pre systém elektromotora na základe štandardných hodnôt sa vykonajú tieto kroky:
Mapa normalizovanej straty výkonu sa vypočíta ako funkcia hodnôt normalizovaných otáčok a krútiaceho momentu podľa tejto rovnice:
kde:
|
Ploss,norm |
= |
normalizovaná strata výkonu [–] |
|
Tnorm,i |
= |
normalizovaný krútiaci moment pre všetky body mriežky určený v súlade s písmenom b) bodom ii) uvedeným ďalej [–] |
|
ωnorm,j |
= |
normalizované otáčky pre všetky body mriežky určené v súlade s písmenom b) bodom i) uvedeným ďalej [–] |
|
k |
= |
koeficient straty [–] |
|
m |
= |
index týkajúci sa strát závislých od krútiaceho momentu v rozsahu od 0 do 3 [–] |
|
n |
= |
index týkajúci sa strát závislých od otáčok v rozsahu od 0 do 3 [–] |
Hodnoty normalizovaných otáčok a normalizovaného krútiaceho momentu, ktoré sa majú použiť v rovnici v písmene a) vymedzujúcej body mriežky mapy normalizovaných strát, sú:
normalizované otáčky: 0,02, 0,20, 0,40, 0,60, 0,80, 1,00, 1,20, 1,40, 1,60, 1,80, 2,00, 2,20, 2,40, 2,60, 2,80, 3,00, 3,20, 3,40, 3,60, 3,80, 4,00 Ak sa najvyššia rotačná rýchlosť určená na základe údajov vygenerovaných v súlade s krokom 2 nachádza vyššie ako hodnota normalizovaných otáčok, ktorá je na úrovni 4,00, k existujúcemu zoznamu sa pridajú ďalšie hodnoty normalizovaných otáčok s prírastkom 0,2, aby sa pokryl požadovaný rozsah otáčok.
normalizovaný krútiaci moment: – 1,00, – 0,95, – 0,90, – 0,85, – 0,80, – 0,75, – 0,70, – 0,65, – 0,60, – 0,55, – 0,50, – 0,45, – 0,40, – 0,35, – 0,30, – 0,25, – 0,20, – 0,15, – 0,10, – 0,05, – 0,01, 0,01, 0,05, 0,10, 0,15, 0,20, 0,25, 0,30, 0,35, 0,40, 0,45, 0,50, 0,55, 0,60, 0,65, 0,70, 0,75, 0,80, 0,85, 0,90, 0,95, 1,00.
Koeficient straty k, ktorý sa má použiť v rovnici v písmene a), sa určí v závislosti od indexov m a n v súlade s týmito tabuľkami:
V prípade elektromotora typu PSM:
|
|
n |
||||
|
0 |
1 |
2 |
3 |
||
|
m |
3 |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
2 |
0,018 |
0,001 |
0,03 |
0 |
|
|
1 |
0,0067 |
0 |
0 |
0 |
|
|
0 |
0 |
0,005 |
0,0025 |
0,003 |
|
V prípade elektromotorov všetkých ostatných typov okrem PSM:
|
|
n |
||||
|
0 |
1 |
2 |
3 |
||
|
m |
3 |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
2 |
0,1 |
0,03 |
0,03 |
0 |
|
|
1 |
0,01 |
0 |
0,001 |
0 |
|
|
0 |
0,003 |
0 |
0,001 |
0,001 |
|
Z mapy normalizovanej straty výkonu určenej v súlade s písmenami a) až c) sa účinnosť vypočíta v súlade s týmito ustanoveniami:
Body mriežky pre normalizované otáčky sú: 0,02, 0,20, 0,40, 0,60, 0,80, 1,00, 1,20, 1,40, 1,60, 1,80, 2,00, 2,20, 2,40, 2,60, 2,80, 3,00, 3,20, 3,40, 3,60, 3,80, 4,00
Ak sa najvyššia rotačná rýchlosť určená na základe údajov vygenerovaných v súlade s krokom 2 nachádza vyššie ako hodnota normalizovaných otáčok, ktorá je na úrovni 4,00, k existujúcemu zoznamu sa pridajú ďalšie hodnoty normalizovaných otáčok s prírastkom 0,2, aby sa pokryl požadovaný rozsah otáčok.
Body mriežky pre normalizovaný krútiaci moment sú: – 1,00, – 0,95, – 0,90, – 0,85, – 0,80, – 0,75, – 0,70, – 0,65, – 0,60, – 0,55, – 0,50, – 0,45, – 0,40, – 0,35, – 0,30, – 0,25, – 0,20, – 0,15, – 0,10, – 0,05, – 0,01, 0,01, 0,05, 0,10, 0,15, 0,20, 0,25, 0,30, 0,35, 0,40, 0,45, 0,50, 0,55, 0,60, 0,65, 0,70, 0,75, 0,80, 0,85, 0,90, 0,95, 1,00.
Pre každý bod mriežky určený v súlade s uvedeným písmenom d) bodom i) a písmenom d) bodom ii) sa účinnosť η vypočíta podľa týchto rovníc:
|
η |
= |
účinnosť [–] |
|
Tnorm,i |
= |
normalizovaný krútiaci moment pre všetky body mriežky určené v súlade s uvedeným písmenom d) bodom ii) [–] |
|
ωnorm,j |
= |
normalizované otáčky pre všetky body mriežky určené v súlade s uvedeným písmenom d) bodom i) [–] |
|
Ploss,norm |
= |
normalizovaná strata výkonu určená v súlade s uvedenými písmenami a) až c) [–] |
Z mapy účinnosti určenej v súlade s uvedeným písmenom d) sa mapa skutočnej straty výkonu systému elektromotora vypočíta v súlade s týmito ustanoveniami:
Pre každý bod mriežky normalizovaných otáčok určený v súlade s uvedeným písmenom d) bodom i) sa hodnoty skutočných otáčok nj vypočítajú podľa tejto rovnice:
nj = ωnorm,j × nrated
kde:
|
nj |
= |
skutočné otáčky [1/min] |
|
ωnorm,j |
= |
normalizované otáčky pre všetky body mriežky určené v súlade s uvedeným písmenom d) bodom i) [–] |
|
nrated |
= |
menovité otáčky systému elektromotora určené na základe údajov vygenerovaných v súlade s krokom 2 [1/min] |
Pre každý bod mriežky normalizovaného krútiaceho momentu určený v súlade s uvedeným písmenom d) bodom ii) sa hodnoty skutočného krútiaceho momentu Ti vypočítajú podľa tejto rovnice:
Ti = Tnorm,i × Tmax
kde:
|
Ti |
= |
skutočný krútiaci moment [Nm] |
|
Tnorm,i |
= |
normalizovaný krútiaci moment pre všetky body mriežky určené v súlade s uvedeným písmenom d) bodom ii) [–] |
|
Tmax |
= |
celkový maximálny krútiaci moment systému elektromotora určený na základe údajov vygenerovaných v súlade s krokom 2 [Nm] |
Pre každý bod mriežky určený v súlade s uvedeným písmenom e) bodom i) a písmenom e) bodom ii) sa skutočná strata výkonu vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
Ploss |
= |
skutočná strata výkonu [W] |
|
Ti |
= |
skutočný krútiaci moment [Nm] |
|
nj |
= |
skutočné otáčky [1/min] |
|
η |
= |
účinnosť závislá od normalizovaných otáčok a normalizovaného krútiaceho momentu určených v súlade s uvedeným písmenom d) [–] |
|
Tmax |
= |
celkový maximálny krútiaci moment systému elektromotora určený na základe údajov vygenerovaných v súlade s krokom 2 [Nm] |
|
nrated |
= |
menovité otáčky systému elektromotora určené na základe údajov vygenerovaných v súlade s krokom 2 [1/min] |
Pre každý bod mriežky určený v súlade s uvedeným písmenom e) bodom i) a písmenom e) bodom ii) sa skutočný výkon elektrického invertora vypočíta podľa tejto rovnice:
kde:
|
Pel |
= |
skutočný výkon elektrického invertora [W] |
|
Ploss |
= |
skutočná strata výkonu [W] |
|
Ti |
= |
skutočný krútiaci moment [Nm] |
|
nj |
= |
skutočné otáčky [1/min] |
Údaje mapy skutočného elektrického výkonu určené v súlade s uvedeným písmenom e) sa rozšíria v súlade s bodmi 1, 2, 4 a 5 bodu 4.3.4 tejto prílohy.
kde:
|
Tdrag |
= |
skutočný voľnobežný krútiaci moment [Nm] |
|
Ti |
= |
skutočný krútiaci moment [Nm] |
|
Tmax |
= |
celkový maximálny krútiaci moment systému elektromotora určený na základe údajov vygenerovaných v súlade s krokom 2 [Nm] |
|
nj |
= |
skutočné otáčky [1/min] |
|
nrated |
= |
menovité otáčky systému elektromotora určené na základe údajov vygenerovaných v súlade s krokom 2 [1/min] |
|
Ploss |
= |
skutočná strata výkonu [W] |
Z oboch hodnôt voľnobežného krútiaceho momentu určených v súlade s uvedeným písmenom a) sa pomocou lineárnej extrapolácie vypočíta tretia hodnota voľnobežného krútiaceho momentu pri nulovej rotačnej rýchlosti.
Z oboch hodnôt voľnobežného krútiaceho momentu určených v súlade s uvedeným písmenom a) sa pomocou lineárnej extrapolácie vypočíta štvrtá hodnota voľnobežného krútiaceho momentu pri hodnote maximálnych normalizovaných otáčok vymedzenej v súlade s uvedeným písmenom b) bodom i) kroku 6.
možnosť 1: na základe skutočného rotačného momentu zotrvačnosti vymedzeného geometrickým tvarom a hustotou príslušných materiálov rotora elektromotora. Na odvodenie skutočného rotačného momentu zotrvačnosti rotora elektromotora sa môžu použiť údaje a metódy zo softvérového nástroja CAD. Podrobná metóda na určenie rotačného momentu zotrvačnosti sa dohodne so schvaľovacím úradom;
možnosť 2: na základe vonkajších rozmerov rotora elektromotora. Určí sa dutý valec zodpovedajúci rozmerom rotora elektromotora, a to takým spôsobom, aby:
vonkajší priemer valca zodpovedal bodu rotora s najväčšou vzdialenosťou od rotačnej osi rotora posudzovanou pozdĺž priamky kolmej na rotačnú os rotora;
vnútorný priemer valca zodpovedal bodu rotora s najmenšou vzdialenosťou od rotačnej osi rotora posudzovanou pozdĺž priamky kolmej na rotačnú os rotora;
dĺžka valca zodpovedala vzdialenosti medzi dvoma bodmi, ktoré sa nachádzajú najďalej od seba, posudzovanej pozdĺž priamky rovnobežnej s rotačnou osou rotora.
Pre dutý valec vymedzený v súlade s bodmi i) až iii) sa rotačný moment zotrvačnosti vypočíta pri hustote materiálu 7 850 kg/m3.
Doplnok 9
Štandardné hodnoty pre integrovaný komponent elektrickej hnacej sústavy
Aby bolo možné uplatniť ustanovenia vymedzené v tomto doplnku na generovanie vstupných údajov pre integrovaný komponent elektrickej hnacej sústavy (IEPC) založených úplne alebo čiastočne na štandardných hodnotách, musia byť splnené podmienky uvedené ďalej.
Ak je súčasťou IEPC viac ako jeden systém elektromotora, všetky elektromotory musia mať presne tie isté špecifikácie. Ak je súčasťou IEPC viac ako jeden systém elektromotora, všetky elektromotory sa pripoja k dráhe krútiaceho momentu IEPC v rovnakej referenčnej polohe (t. j. buď pred prevodovkou alebo za prevodovkou), pričom všetky elektromotory v tejto referenčnej polohe pracujú pri rovnakej rotačnej rýchlosti a ich jednotlivé krútiace momenty (výkony) sa sčítavajú pomocou akejkoľvek súčtovej prevodovky.
1. Na vygenerovanie vstupných údajov pre IEPC sa použije jedna z týchto možností, ktorá je úplne alebo čiastočne založená na štandardných hodnotách:
Štandardné hodnoty systému elektromotora ako súčasti IEPC sa určia v súlade s doplnkom 8. Ak je súčasťou IEPC viacero elektromotorov, štandardné hodnoty podľa doplnku 8 sa určia pre jeden elektromotor a všetky hodnoty krútiaceho momentu a výkonu (mechanického a elektrického) sa vynásobia celkovým počtom elektromotorov, ktoré sú súčasťou IEPC. Výsledné hodnoty z tohto násobenia sa použijú vo všetkých ďalších krokoch uvedených v tomto doplnku.
Hodnota rotačného momentu zotrvačnosti určená v súlade s krokom 8 v doplnku 8 k tejto prílohe sa vynásobí celkovým počtom elektromotorov, ktoré sú súčasťou IEPC.
Ak je do IEPC zahrnutá prevodovka, štandardné hodnoty pre IEPC sa určia v prípade každého prevodového stupňa pre jazdu vpred osobitne pre mapu spotreby elektrickej energie a len v prípade prevodového stupňa s prevodovým pomerom najbližším k 1 pre všetky ostatné vstupné údaje podľa nasledujúceho postupu:
Štandardné hodnoty pre straty v prevodovke sa určia v súlade s bodom 2 tohto doplnku.
V prípade kroku v bode i) sa body rotačnej rýchlosti a krútiaceho momentu vymedzené na hriadeli systému elektromotora určené v súlade s uvedeným písmenom a) použijú ako hodnoty rotačnej rýchlosti a krútiaceho momentu na vstupnom hriadeli prevodovky.
Na vygenerovanie požadovaných vstupných údajov pre IEPC v súlade s doplnkom 15, ktoré sa vzťahujú na výstupný hriadeľ prevodovky, sa všetky hodnoty krútiaceho momentu vzťahujúce sa na výstupný hriadeľ elektromotora určené v súlade s uvedeným písmenom a) prepočítajú na výstupný hriadeľ prevodovky podľa tejto rovnice:
Ti,GBX = (Ti,EM – Ti,l,in (nj,EM, Ti,EM, gear)) × igear
kde:
|
Ti,GBX |
= |
krútiaci moment na výstupnom hriadeli prevodovky |
|
Ti,EM |
= |
krútiaci moment na výstupnom hriadeli systému elektromotora |
|
Ti,l,in |
= |
strata krútiaceho momentu pre každý meniteľný prevodový stupeň pre jazdu vpred v súvislosti so vstupným hriadeľom častí prevodovky IEPC určená v súlade s uvedeným písmenom b) bodom i) |
|
nj,EM |
= |
otáčky na výstupnom hriadeli systému elektromotora, pri ktorých sa meral Ti,EM [ot/min] |
|
igear |
= |
prevodový pomer konkrétneho prevodového stupňa [–] |
(kde prevodový stupeň = 1, …, najvyššie číslo prevodového stupňa)
Na vygenerovanie požadovaných vstupných údajov pre IEPC v súlade s doplnkom 15, ktoré sa vzťahujú na výstupný hriadeľ prevodovky, sa všetky hodnoty otáčok vzťahujúce sa na výstupný hriadeľ elektromotora určené v súlade s uvedeným písmenom a) prepočítajú na výstupný hriadeľ prevodovky podľa tejto rovnice:
nj,GBX = nj,EM / igear
kde:
|
nj,EM |
= |
otáčky na výstupnom hriadeli elektromotora [ot/min] |
|
igear |
= |
prevodový pomer konkrétneho prevodového stupňa [–] |
(kde prevodový stupeň = 1, …, najvyššie číslo prevodového stupňa)
Ak je do IEPC zahrnutý diferenciál, štandardné hodnoty pre diferenciál sa určia v prípade každého prevodového stupňa pre jazdu vpred osobitne pre mapu spotreby elektrickej energie a len v prípade prevodového stupňa s prevodovým pomerom najbližším k 1 pre všetky ostatné vstupné údaje v súlade s nasledujúcimi krokmi:
Štandardné hodnoty pre straty v diferenciáli sa určia v súlade s bodom 3 tohto doplnku.
Body krútiaceho momentu vymedzené na výstupnom hriadeli prevodovky, ktorá je súčasťou IEPC, určené v súlade s uvedeným písmenom b) sa použijú ako hodnoty krútiaceho momentu na vstupe diferenciálu. Ak do IEPC nie je zahrnutá žiadna prevodovka, body krútiaceho momentu vymedzené na výstupnom hriadeli systému elektromotora určené v súlade s uvedeným písmenom a) sa použijú ako hodnoty krútiaceho momentu na vstupe diferenciálu pre krok v uvedenom bode i).
Na vygenerovanie požadovaných vstupných údajov pre IEPC v súlade s doplnkom 15, ktoré sa vzťahujú na výstup diferenciálu, sa všetky hodnoty krútiaceho momentu vzťahujúce sa na výstupný hriadeľ buď prevodovky (ak je prevodovka zahrnutá do IEPC) určené v súlade s krokom v uvedenom písmene b) bode iii), alebo systému elektromotora (v prípade, že do IEPC nie je zahrnutá žiadna prevodovka) určené v súlade s uvedeným písmenom a) prepočítajú na výstup diferenciálu podľa tejto rovnice:
Ti,diff,out = (Ti,diff,in – Ti,diff,l,in (Ti,diff,in)) × idiff
kde:
|
Ti,diff,out |
= |
krútiaci moment na výstupe diferenciálu |
|
Ti,diff,in |
= |
krútiaci moment na vstupe diferenciálu |
|
Ti,diff,l,in |
= |
strata krútiaceho momentu súvisiaca so vstupom diferenciálu v závislosti od vstupného krútiaceho momentu určená v súlade s uvedeným písmenom c) bodom i) |
|
idiff |
= |
prevodový pomer diferenciálu [–] |
Na vygenerovanie požadovaných vstupných údajov pre IEPC v súlade s doplnkom 15, ktoré sa vzťahujú na výstup diferenciálu, sa všetky hodnoty otáčok vzťahujúce sa na výstupný hriadeľ buď prevodovky (ak je prevodovka zahrnutá do IEPC) určené v súlade s krokom v uvedenom písmene b) bode iv), alebo systému elektromotora (ak do IEPC nie je zahrnutá žiadna prevodovka) určené v súlade s uvedeným písmenom a) prepočítajú na výstup diferenciálu podľa tejto rovnice:
nj,diff,out = nj,diff,in / idiff
kde:
|
nj,diff,in |
= |
otáčky na vstupe diferenciálu [ot/min] |
|
idiff |
= |
prevodový pomer diferenciálu [–] |
Namerané údaje o komponentoch pre systém elektromotora ako súčasti IEPC sa určia v súlade bodom 4 tejto prílohy. Ak je súčasťou IEPC viacero elektromotorov, údaje o komponentoch sa určia pre jeden elektromotor a všetky hodnoty krútiaceho momentu a výkonu (mechanického a elektrického) sa vynásobia celkovým počtom elektromotorov, ktoré sú súčasťou IEPC. Výsledné hodnoty z tohto násobenia sa použijú vo všetkých ďalších krokoch uvedených v tomto doplnku.
Hodnota rotačného momentu zotrvačnosti určená v súlade s bodom 8 doplnku 8 k tejto prílohe sa vynásobí celkovým počtom elektromotorov, ktoré sú súčasťou IEPC.
Ak je do IEPC zahrnutá prevodovka, štandardné hodnoty pre IEPC sa určia v prípade každého prevodového stupňa pre jazdu vpred osobitne pre mapu spotreby elektrickej energie a len v prípade prevodového stupňa s prevodovým pomerom najbližším k 1 pre všetky ostatné vstupné údaje v súlade s ustanoveniami uvedenej možnosti 1 písm. b). V tejto súvislosti sa všetky odkazy na písmeno a) v možnosti 1 písm. b) považujú za odkazy na možnosť 2 písm. a).
Ak je do IEPC zahrnutý diferenciál, štandardné hodnoty pre diferenciál sa určia v prípade každého prevodového stupňa pre jazdu vpred osobitne pre mapu spotreby elektrickej energie a len v prípade prevodového stupňa s prevodovým pomerom najbližším k 1 pre všetky ostatné vstupné údaje v súlade s uvedenou možnosťou 1 písm. c). V tejto súvislosti sa všetky odkazy na písmeno b) v možnosti 1 písm. c) považujú za odkazy na možnosť 2 písm. b).
2. Prevodovka interného komponentu IEPC
Strata krútiaceho momentu Tgbx,l ,in pre každý meniteľný prevodový stupeň pre jazdu vpred v súvislosti so vstupným hriadeľom častí prevodovky IEPC sa vypočíta v súlade týmito ustanoveniami:
Tgbx,l,in (nin, Tin, gear) = Td0 + Td1000 × nin / 1000 ot/min + fT,gear × Tin
kde:
|
Tgbx,l,in |
= |
strata krútiaceho momentu v súvislosti so vstupným hriadeľom [Nm] |
|
Tdx |
= |
voľnobežný krútiaci moment pri x ot/min [Nm] |
|
nin |
= |
otáčky vstupného hriadeľa [ot/min] |
|
fT,gear |
= |
koeficient straty krútiaceho momentu závislý od prevodového stupňa [–]; určený v súlade s písmenami b) až f) uvedenými ďalej |
|
Tin |
= |
krútiaci moment na vstupnom hriadeli [Nm] |
|
gear |
= |
1, …, najvyššie číslo prevodového stupňa [–] |
Hodnoty rovnice sa určujú pre všetky prevodové stupne umiestnené za výstupným hriadeľom elektromotora.
Ak je do IEPC zahrnutý diferenciál, hodnoty rovnice sa určujú pre všetky prevodové stupne umiestnené za výstupným hriadeľom elektromotora a pred ním, ale s výnimkou záberu ozubených kolies so vstupným prevodovým stupňom diferenciálu. Záber ozubených kolies so vstupným prevodovým stupňom diferenciálu môže byť záberom medzi vonkajším a vonkajším ozubeným kolesom (buď čelným, alebo kužeľovým) alebo jediným planétovým súkolím.
V prípade motorov s nábojmi kolies sa hodnoty rovnice určujú pre všetky prevodové stupne umiestnené za výstupným hriadeľom elektromotora a pred nábojom kolesa.
Hodnota pre fT sa určuje v súlade s bodom 3.1.1 prílohy VI.
Hodnota fT je 0,007 pre priamy prevodový stupeň.
Hodnoty Td0 a Td1000 sú 0,0075 × Tmax,in pre prevodovky s viac než dvomi trecími radiacimi spojkami.
Hodnoty Td0 a Td1000 sú 0,0025 × Tmax,in pre všetky ostatné prevodovky.
Tmax,in je celková maximálna hodnota všetkých jednotlivých maximálnych povolených vstupných krútiacich momentov pre každý prevodový stupeň pre jazdu vpred v prevodovke v [Nm].
3. Diferenciál interného komponentu IEPC
Strata krútiaceho momentu Tdiff,l ,in v súvislosti so vstupom častí diferenciálu IEPC sa vypočíta v súlade s týmito ustanoveniami:
Tdiff,l,in (Tin) = ηdiff × Tdiff,d0 / idiff + (1– ηdiff) × Tin
kde:
|
Tdiff,l,in |
= |
strata krútiaceho momentu v súvislosti so vstupom diferenciálu [Nm] |
|
Tdiff,d0 |
= |
voľnobežný krútiaci moment [Nm] určený v súlade s písmenami e) až f) uvedenými ďalej |
|
ηdiff |
= |
účinnosť závislá od krútiaceho momentu [–]; určená v súlade s písmenami b) až d) uvedenými ďalej |
|
Tin |
= |
krútiaci moment na vstupe diferenciálu [Nm] |
|
idiff |
= |
prevodový pomer diferenciálu [–] |
Hodnoty rovnice sa určia pre všetky zábery ozubených kolies diferenciálu vrátane záberu ozubených kolies so vstupným prevodovým stupňom diferenciálu.
Hodnota ηdiff sa určí v súlade s bodom 3.1.1 prílohy VI, kde sa v príslušných rovniciach hodnota ηm stanoví v prípade záberu kužeľových ozubených kolies na 0,98.
Straty na vnútorných ozubených kolesách diferenciálu sa pri výpočtoch vykonaných v súlade s uvedenými písmenami b) a c) nezohľadňujú.
V prípade diferenciálu, ktorý zahŕňa záber kužeľových ozubených kolies na tanierovom ozubenom kolese diferenciálu, sa hodnota Tdiff,d0 určí na základe tejto rovnice: Tdiff,d0 = 25 Nm + 15 Nm × idiff
V prípade diferenciálu, ktorý zahŕňa záber čelných ozubených kolies alebo jedno planétové súkolie na vstupnom ozubenom kolese diferenciálu, sa hodnota Tdiff,d0 určí na základe tejto rovnice: Tdiff,d0 = 25 Nm + 5 Nm × idiff
Doplnok 10
Štandardné hodnoty pre dobíjateľný zásobník elektrickej energie
1. Batériový systém alebo reprezentatívny batériový subsystém
Na vygenerovanie vstupných údajov pre batériový systém alebo reprezentatívny batériový subsystém na základe štandardných hodnôt sa vykonajú tieto kroky:
Typ batérie sa určí na základe číselného pomeru medzi maximálnym prúdom v A (ako sa uvádza v súlade s bodom 1.4.4 doplnku 2 k prílohe 6 k predpisu OSN č. 100 (***) a kapacitou v Ah (ako sa uvádza v súlade s bodom 1.4.3 doplnku 2 k prílohe 6 k predpisu OSN č. 100). Typ batérie je „vysokoenergetický batériový systém (HEBS)“, ak je tento pomer nižší ako 10, a „vysokovýkonný batériový systém (HPBS)“, ak je tento pomer rovný alebo vyšší ako 10.
Menovitá kapacita je hodnota v Ah, ako sa uvádza v súlade s bodom 1.4.3 doplnku 2 k prílohe 6 k predpisu OSN č. 100.
Napätie otvoreného obvodu (OCV) ako funkcia stavu nabitia sa určí na základe menovitého napätia vo V, Vnom, ako sa uvádza v súlade s bodom 1.4.1 doplnku 2 k prílohe 6 k predpisu OSN č. 100. Hodnoty napätia otvoreného obvodu pre rôzne úrovne stavu nabitia sa vypočítajú podľa tejto tabuľky:
|
Stav nabitia [%] |
Napätie otvoreného obvodu [V] |
|
0 |
0,88 × Vnom |
|
10 |
0,94 × Vnom |
|
50 |
1,00 × Vnom |
|
90 |
1,06 × Vnom |
|
100 |
1,12 × Vnom |
Vnútorný odpor jednosmerného prúdu (DCIR) sa určí v súlade s týmito ustanoveniami:
v prípade HPBS v súlade s písmenom a) sa DCIR vypočíta vydelením špecifického odporu v hodnote 25 [mOhm × Ah] menovitou kapacitou v Ah vymedzenou v súlade s uvedeným písmenom b);
v prípade HEBS v súlade s písmenom a) sa DCIR vypočíta vydelením špecifického odporu v hodnote 140 [mOhm × Ah] menovitou kapacitou v Ah vymedzenou v súlade s uvedeným písmenom b).
Hodnoty maximálneho nabíjacieho a maximálneho vybíjacieho prúdu sa určia v súlade s týmito ustanoveniami:
v prípade HPBS v súlade s uvedeným písmenom a) sa hodnoty pre maximálny nabíjací a maximálny vybíjací prúd nastavia na príslušný prúd v A zodpovedajúci 10C;
v prípade HEBS v súlade s uvedeným písmenom a) sa hodnoty pre maximálny nabíjací a maximálny vybíjací prúd nastavia na príslušný prúd v A zodpovedajúci 1C.
Ako konečné hodnoty sa použijú absolútne hodnoty pre maximálny nabíjací aj maximálny vybíjací prúd.
2. Kondenzátorový systém alebo reprezentatívny kondenzátorový subsystém
Na vygenerovanie vstupných údajov pre kondenzátorový systém alebo reprezentatívny kondenzátorový subsystém na základe štandardných hodnôt sa vykonajú tieto kroky:
Kapacitancia je menovitá kapacitancia uvedená v technických špecifikáciách kondenzátorového systému alebo reprezentatívneho kondenzátorového subsystému. Skutočná kapacitancia kondenzátorového systému alebo reprezentatívneho kondenzátorového subsystému sa môže určiť zväčšením menovitej kapacitancie jedného kondenzátorového článku v súlade s usporiadaním (t. j. sériovým a/alebo paralelným) jednotlivých článkov v kondenzátorovom systéme alebo reprezentatívnom kondenzátorovom subsystéme.
Maximálne napätie Vmax,Cap je menovité napätie uvedené v technických špecifikáciách kondenzátorového systému alebo reprezentatívneho kondenzátorového subsystému. Skutočné maximálne napätie kondenzátorového systému alebo reprezentatívneho kondenzátorového subsystému sa môže určiť zvýšením menovitého napätia jedného kondenzátorového článku v súlade s usporiadaním (t. j. sériovým a/alebo paralelným) jednotlivých článkov v kondenzátorovom systéme alebo reprezentatívnom kondenzátorovom subsystéme.
Minimálne napätie Vmin,Cap je hodnota Vmax,Cap určená v súlade s uvedeným písmenom b) vynásobená 0,45.
Vnútorný odpor sa určí podľa tejto rovnice:
kde:
|
RI,Cap |
= |
vnútorný odpor [Ohm] |
|
RI,ref |
= |
referenčná hodnota pre vnútorný odpor s číselnou hodnotou 0,015 [Ohm] |
|
Vmax,Cap |
= |
maximálne napätie určené v súlade s uvedeným písmenom b) [V] |
|
Vmin,Cap |
= |
minimálne napätie určené v súlade s uvedeným písmenom c) [V] |
|
Vref |
= |
referenčná hodnota pre maximálne napätie s číselnou hodnotou 2,7 [V] |
|
Cref |
= |
referenčná hodnota pre kapacitanciu s číselnou hodnotou 3 000 [F] |
|
CCap |
= |
kapacitancia určená v súlade s uvedeným písmenom a) [F] |
Hodnoty maximálneho nabíjacieho aj maximálneho vybíjacieho prúdu sa vypočítajú vynásobením hodnoty kapacitancie v F určenej v súlade s uvedeným písmenom a) koeficientom 5,0 [A/F]. Ako konečné hodnoty sa použijú absolútne hodnoty pre maximálny nabíjací aj maximálny vybíjací prúd.
Doplnok 11
(vyhradené)
Doplnok 12
Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva
1. Systémy elektromotora alebo IEPC
1.1. Každý systém elektromotora alebo IEPC sa vyrobí tak, aby bola zabezpečená jeho zhoda so schváleným typom, pokiaľ ide o opis uvedený v certifikáte a prílohách k nemu. Postup zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, musí byť v súlade s postupmi stanovenými v článku 31 nariadenia (EÚ) 2018/858.
1.2. Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO 2 a spotrebou paliva, sa overuje na základe opisu v certifikátoch a v priloženej informačnej dokumentácii, ako sa uvádza v doplnkoch 2 a 3 k tejto prílohe.
1.3. Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, sa posudzuje v súlade so špecifickými podmienkami uvedenými v tomto bode.
1.4. Výrobca komponentu každoročne uskutoční skúšku aspoň takého počtu jednotiek, ako sa uvádza v tabuľke 1, a to na základe celkového počtu systémov elektromotora alebo IEPC vyrobených daným výrobcom komponentu za rok. Na účely stanovenia ročného počtu vyrobených kusov sa do úvahy berú len systémy elektromotora alebo IEPC, na ktoré sa vzťahujú požiadavky tohto nariadenia a pri ktorých sa nepoužili žiadne štandardné hodnoty.
1.5. V prípade celkového ročného objemu výroby do 4,000 kusov sa rad, ktorý sa podrobí skúškam, určí na základe dohody medzi výrobcom komponentu a schvaľovacím úradom.
1.6. Ak celkový ročný objem výroby presahuje 4,000 kusov, vždy sa vykoná skúška radu s najvyšším objemom výroby. Výrobca komponentu schvaľovaciemu úradu odôvodní počet vykonaných skúšok a výber príslušného radu. Ostatné rady, pre ktoré sa majú vykonať skúšky, sú predmetom dohody medzi výrobcom a schvaľovacím úradom.
Tabuľka 1
Veľkosť vzorky pri skúškach zhody
|
Celkový počet vyrobených systémov elektromotora alebo IEPC ročne |
Ročný počet skúšok |
Alternatívne |
|
0 – 1 000 |
neuplatňuje sa |
1 skúška každé 3 roky (*1) |
|
1 001 – 2 000 |
neuplatňuje sa |
1 skúška každé 2 roky (*1) |
|
2 001 – 4 000 |
1 |
neuplatňuje sa |
|
4 001 – 10 000 |
2 |
neuplatňuje sa |
|
10 001 – 20 000 |
3 |
neuplatňuje sa |
|
20 001 – 30 000 |
4 |
neuplatňuje sa |
|
30 001 – 40 000 |
5 |
neuplatňuje sa |
|
40 001 – 50 000 |
6 |
neuplatňuje sa |
|
>50 000 |
7 |
neuplatňuje sa |
|
(*1)
Skúška zhody výroby sa vykoná v prvom roku. |
||
1.7. Na účely skúšok zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, schvaľovací úrad spoločne s výrobcom komponentu určí typ (typy) systému elektromotora alebo IEPC, na ktorom (ktorých) sa má vykonať skúška. Schvaľovací úrad zabezpečí, aby výroba vybraného typu (typov) systému elektromotora alebo IEPC zodpovedala rovnakým normám ako pri sériovej výrobe.
1.8. Ak je výsledok skúšky vykonanej v súlade s bodom 1.9 vyšší než výsledok uvedený v bode 1.9.4, vykoná sa skúška troch ďalších jednotiek rovnakého radu. Ak niektorá z nich neprejde skúškou, uplatnia sa ustanovenia článku 23.
1.9. Skúšky zhody výroby systému elektromotora alebo IEPC
1.9.1. Hraničné podmienky
Na účely certifikačných skúšok sa uplatňujú všetky hraničné podmienky uvedené v tejto prílohe, pokiaľ sa v tomto bode neuvádza inak.
Chladiaci výkon musí byť v rámci limitov uvedených v tejto prílohe pre certifikačné skúšky.
Meranie sa vykonáva len pre jednu z úrovní napätia uvedených v bode 4.1.3 tejto prílohy. Úroveň napätia na účely skúšky zvolí výrobca komponentu.
Špecifikácie meracích zariadení vymedzené v súlade s bodom 3.1 tejto prílohy nemusia byť na účely skúšania zhody výroby splnené.
1.9.2. Skúšobný cyklus
Merajú sa dva rôzne cieľové body. Po ukončení merania v prvom cieľovom bode sa systém môže ochladiť v súlade s odporúčaniami výrobcu komponentu, a to prevádzkou v konkrétnom cieľovom bode vymedzenom výrobcom komponentu.
V prípade bodu 1 sa skúška charakteristík preťaženia vykoná v súlade s bodom 4.2.5 tejto prílohy.
V prípade bodu 2 sa skúška maximálneho nepretržitého 30-minútového výkonu vykoná v súlade s bodom 4.2.4 tejto prílohy.
1.9.3. Dodatočné spracovanie výsledkov
Všetky hodnoty mechanického a elektrického výkonu určené v súlade s bodmi 4.2.5.3 a 4.2.4.3 sa korigujú na odchýlku neistoty meracích zariadení na overenie zhody výroby v súlade s týmito ustanoveniami:
rozdiel v neistote meracích zariadení v % medzi typovým schválením komponentu a skúškou zhody výroby v súlade s týmto doplnkom sa vypočíta pre meracie systémy používané pre rotačnú rýchlosť, krútiaci moment, prúd a napätie;
rozdiel v neistote v % uvedený v písmene a) sa vypočíta pre odčítanú hodnotu analyzátora, ako aj maximálnu hodnotu kalibrácie vymedzené v súlade s bodom 3.1 tejto prílohy;
celkový rozdiel v neistote pre elektrický výkon sa vypočíta na základe tejto rovnice:
kde:
|
ΔuU,max calib |
rozdiel v neistote pre hodnotu maximálnej kalibrácie pre meranie napätia [%] |
|
ΔuU,value |
rozdiel v neistote pre odčítanú hodnotu analyzátora pre meranie napätia [%] |
|
ΔuI,max calib |
rozdiel v neistote pre hodnotu maximálnej kalibrácie pre aktuálne meranie [%] |
|
ΔuI,value |
rozdiel v neistote pre odčítanú hodnotu analyzátora pre aktuálne meranie [%]; |
celkový rozdiel v neistote pre mechanický výkon sa vypočíta na základe tejto rovnice:
kde:
|
ΔuT,max calib |
rozdiel v neistote pre hodnotu maximálnej kalibrácie pre meranie krútiaceho momentu [%] |
|
ΔuT,value |
rozdiel v neistote pre odčítanú hodnotu analyzátora pre meranie krútiaceho momentu [%] |
|
Δun,max calib |
rozdiel v neistote pre hodnotu maximálnej kalibrácie pre meranie rotačnej rýchlosti [%] |
|
Δun,value |
rozdiel v neistote pre odčítanú hodnotu analyzátora pre meranie rotačnej rýchlosti [%]; |
všetky namerané hodnoty mechanického výkonu sa skorigujú na základe tejto rovnice:
P* mech = Pmech,meas (1 – ΔuP,mech,CoP)
kde:
|
Pmech,meas |
nameraná hodnota mechanického výkonu |
|
ΔuP,mech,CoP |
celkový rozdiel v neistote pre mechanický výkon v súlade s písmenom d) |
všetky namerané hodnoty elektrického výkonu sa skorigujú na základe tejto rovnice:
P* el = Pel,meas (1 + ΔuP,el,CoP)
kde:
|
Pel,meas |
nameraná hodnota elektrického výkonu |
|
ΔuP,el,CoP |
celkový rozdiel v neistote elektrického výkonu v súlade s písmenom c). |
1.9.4. Vyhodnotenie výsledkov
Z hodnôt pre každý z dvoch rôznych bodov určených v súlade s bodmi 1.9.2 a 1.9.3 sa určia hodnoty účinnosti vydelením korigovaného mechanického výkonu P* mech korigovaným elektrickým výkonom P* el.
Celková účinnosť ηA,CoP počas skúšok zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, sa vypočíta ako hodnota aritmetického priemeru oboch hodnôt účinnosti.
Skúška zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, je úspešná, ak je rozdiel medzi ηA,CoP a ηA,TA nižší ako 3 % typovo schválenej účinnosti ηA,TA. V prípade IEPC, ktorý zahŕňa buď prevodovku alebo diferenciál, sa limit pre absolvovanie skúšky zhody výroby zvýši z 3 % na 4 %. V prípade IEPC, ktorý zahŕňa prevodovku aj diferenciál, sa limit pre absolvovanie skúšky zhody výroby zvýši z 3 % na 5 %.
Typovo schválená účinnosť ηA,TA sa vypočíta ako aritmetický priemer oboch hodnôt účinnosti určených v súlade s bodmi 4.3.5 and 4.3.6 a zdokumentovaných v informačnom dokumente počas certifikácie komponentu.
2. IHPC typu 1
2.1. Každý IHPC sa vyrobí tak, aby bola zabezpečená jeho zhoda so schváleným typom, pokiaľ ide o opis uvedený v certifikáte a prílohách k nemu. Postup zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, musí byť v súlade s postupmi stanovenými v článku 31 nariadenia (EÚ) 2018/858.
2.2. Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO 2 a spotrebou paliva, sa overuje na základe opisu v certifikátoch a v priloženej informačnej dokumentácii, ako sa uvádza v doplnku 4 k tejto prílohe.
2.3. Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, sa posúdi v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v bode 1 tohto doplnku, kde sa uplatňujú ustanovenia vymedzené pre IEPC v príslušných bodoch, ak nie je uvedené inak.
2.4. Bez ohľadu na ustanovenia bodu 2.3 tohto doplnku sa uplatňujú tieto ustanovenia:
Zhoda s certifikovanými vlastnosťami, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, sa overí len pre jednotlivé typy IHPC typu 1 namiesto radov, keďže vymedzenie radov nie je povolené pre IHPC typu 1 v súlade s bodom 4.4 tejto prílohy.
Pridelenie počtu skúšok, ktoré sa majú vykonať pre jednotlivé typy, je predmetom dohody medzi výrobcom a schvaľovacím úradom.
Všetky odkazy na rady v príslušných bodoch sa považujú za odkazy na jednotlivé typy.
Typovo schválená účinnosť ηA,TA sa vypočíta ako aritmetický priemer oboch hodnôt účinnosti určených v súlade s bodmi 4.3.5 and 4.3.6 a zaznamenaných v informačnom dokumente počas certifikácie komponentu. V prípade týchto dvoch hodnôt účinnosti sa kroky dodatočného spracovania uvedené v bode 4.4.2.3 tejto prílohy nevykonávajú.
3. Batériové systémy alebo reprezentatívne batériové subsystémy
3.1. Každý batériový systém alebo reprezentatívny batériový subsystém sa vyrobí tak, aby bola zabezpečená jeho zhoda so schváleným typom, pokiaľ ide o opis uvedený v certifikáte a prílohách k nemu. Postup zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, musí byť v súlade s postupmi stanovenými v článku 31 nariadenia (EÚ) 2018/858.
3.2. Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO 2 a spotrebou paliva, sa overuje na základe opisu v certifikátoch a v priloženej informačnej dokumentácii, ako sa uvádza v doplnku 5 k tejto prílohe.
3.3. Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, sa posudzuje v súlade so špecifickými podmienkami uvedenými v tomto bode.
3.4. Výrobca komponentu každoročne uskutoční skúšku aspoň takého počtu jednotiek, ako sa uvádza v tabuľke 2, a to na základe celkového počtu batériových systémov alebo reprezenatívnych batériových subsystémov vyrobených daným výrobcom komponentu za rok. Na účely stanovenia ročného počtu vyrobených kusov sa do úvahy berú len batériové systémy alebo reprezentatívne batériové subsystémy, na ktoré sa vzťahujú požiadavky tohto nariadenia a pre ktoré sa nepoužili žiadne štandardné hodnoty.
Tabuľka 2
Veľkosť vzorky pri skúškach zhody
|
Celkový počet batériových systémov alebo reprezentatívnych batériových subsystémov vyrobených ročne |
Ročný počet skúšok |
Alternatívne |
|
0 – 3 000 |
neuplatňuje sa |
1 skúška každé 3 roky (*1) |
|
3 001 – 6 000 |
neuplatňuje sa |
1 skúška každé 2 roky (*1) |
|
6 001 – 12 000 |
1 |
neuplatňuje sa |
|
12 001 – 30 000 |
2 |
neuplatňuje sa |
|
30 001 – 60 000 |
3 |
neuplatňuje sa |
|
60 001 – 90 000 |
4 |
neuplatňuje sa |
|
90 001 – 120 000 |
5 |
neuplatňuje sa |
|
120 001 – 150 000 |
6 |
neuplatňuje sa |
|
>150 000 |
7 |
neuplatňuje sa |
|
(*1)
Skúška zhody výroby sa vykoná v prvom roku. |
||
3.5. Na účely skúšok zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, schvaľovací úrad spoločne s výrobcom komponentov určí typ (typy) batériového systému alebo reprezentatívneho batériového subsystému, na ktorom (ktorých) sa má vykonať skúška. Schvaľovací úrad zabezpečí, aby výroba vybraného typu (typov) batériového systému alebo reprezentatívneho batériového subsystému zodpovedala rovnakým normám ako pri sériovej výrobe.
3.6. Ak je výsledok skúšky vykonanej v súlade s bodom 3.7 vyšší než výsledok uvedený v bode 3.7.4, vykoná sa skúška troch ďalších jednotiek rovnakého typu. Ak niektorá z nich neprejde skúškou, uplatnia sa ustanovenia článku 23.
3.7. Skúška zhody výroby batériového systému alebo reprezentatívneho batériového subsystému
3.7.1. Hraničné podmienky
Na účely certifikačných skúšok sa uplatňujú všetky hraničné podmienky uvedené v tejto prílohe.
3.7.2. Skúšobný cyklus
Vykonajú sa dve rôzne skúšky.
V prípade skúšky 1 sa postup skúšky menovitej kapacity vykoná v súlade s bodom 5.4.1 tejto prílohy.
V prípade skúšky 2 sa vykoná tento postup:
Skúška 2 sa vykoná po skúške 1.
Po úplnom nabití skúšanej batériovej jednotky v súlade so špecifikáciami výrobcu komponentu a po dosiahnutí tepelného vyrovnania v súlade s bodom 5.1.1 sa vykoná štandardný cyklus v súlade s bodom 5.3.
Skúšobný cyklus sa začne v priebehu 1 až 3 hodín po skončení štandardného cyklu. V opačnom prípade sa zopakuje postup uvedený v predchádzajúcom písmene b).
Aby sa dosiahli úrovne stavu nabitia požadované na účely skúšky stanovené v písmenách e) a f) z počiatočného stavu skúšanej batériovej jednotky, musí sa vybíjať konštantným prúdom 3C v prípade HPBS a 1C v prípade HEBS.
V prípade HPBS pozostáva skutočný skúšobný cyklus z 20-sekundového vybíjania pri 80 % stave nabitia s maximálnym vybíjacím prúdom Idischg_max, ako bolo zdokumentované počas typového schvaľovania komponentu, a z 20-sekundového nabíjania pri 20 % stave nabitia s maximálnym nabíjacím prúdom Ichg_max, ako bolo zdokumentované počas typového schvaľovania komponentu.
V prípade HEBS pozostáva skutočný skúšobný cyklus z 120-sekundového vybíjania pri 90 % stave nabitia s maximálnym vybíjacím prúdom Idischg_max, ako bolo zdokumentované počas typového schvaľovania komponentu, a z 120-sekundového nabíjania pri 20 % stave nabitia s maximálnym nabíjacím prúdom Ichg_max, ako bolo zdokumentované počas typového schvaľovania komponentu.
Počas skutočného skúšobného cyklu, ako sa uvádza v písmenách e) a f), sa vybíjací a nabíjací prúd zaznamenávajú počas príslušného stanoveného trvania.
3.7.3. Dodatočné spracovanie výsledkov
V prípade HPBS sa vybíjací prúd pri 80 % stave nabitia a nabíjací prúd pri 20 % stave nabitia spriemerujú počas 20-sekundového merania.
V prípade HEBS sa vybíjací prúd pri 90 % stave nabitia a nabíjací prúd pri 20 % stave nabitia spriemerujú počas 120-sekundového merania.
Pre priemerné hodnoty vybíjacieho aj nabíjacieho prúdu sa používajú absolútne čísla.
3.7.4. Vyhodnotenie výsledkov
Skúška zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, je úspešná, ak sú splnené všetky tieto kritériá:
CCoP ≥ 0,95 CTA
kde:
|
CCoP |
menovitá kapacita určená v súlade s bodom 3.7.2 [Ah] |
|
CTA |
menovitá kapacita určená počas typového schvaľovania komponentu [Ah] |
(ηBAT,CoP – ηBAT,TA) ≤ 3 %
kde:
|
ηBAT,CoP |
spätná účinnosť určená v súlade s bodom 3.7.2 [–] |
|
ηBAT,TA |
spätná účinnosť určená počas typového schvaľovania komponentu [–] |
Idischg_max,CoP ≥ Idischg_max,TA
kde:
|
Idischg_max,CoP |
maximálny vybíjací prúd určený v súlade s bodom 3.7.2 (pri 80 % stave nabitia v prípade HPBS a 90 % stave nabitia v prípade HEBS) |
|
Idischg_max,TA |
maximálny vybíjací prúd určený počas typového schvaľovania komponentu (pri 80 % stave nabitia v prípade HPBS a 90 % stave nabitia v prípade HEBS) |
Ichg_max,CoP ≥ Ichg_max,TA
kde:
|
Ichg_max,CoP |
maximálny nabíjací prúd určený v súlade s bodom 3.7.2 (pri 20 % stave nabitia) [A] |
|
Ichg_max,TA |
maximálny nabíjací prúd určený počas typového schvaľovania komponentu (pri 20 % stave nabitia) [A] |
4. Kondenzátorové systémy
4.1. Každý kondenzátorový systém sa vyrobí tak, aby bola zabezpečená jeho zhoda so schváleným typom, pokiaľ ide o opis uvedený v certifikáte a prílohách k nemu. Postup zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, musí byť v súlade s postupmi stanovenými v článku 31 nariadenia (EÚ) 2018/858.
4.2. Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO 2 a spotrebou paliva, sa overuje na základe opisu v certifikátoch a v priloženej informačnej dokumentácii, ako sa uvádza v doplnku 6 k tejto prílohe.
4.3. Zhoda certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, sa posudzuje v súlade so špecifickými podmienkami uvedenými v tomto bode.
4.4. Výrobca komponentu každoročne uskutoční skúšku aspoň takého počtu jednotiek, ako sa uvádza v tabuľke 3, a to na základe celkového počtu kondenzátorových systémov vyrobených daným výrobcom komponentu za rok. Na účely stanovenia ročného počtu vyrobených kusov sa do úvahy berú len kondenzátorové systémy, na ktoré sa vzťahujú požiadavky tohto nariadenia a pre ktoré sa nepoužili žiadne štandardné hodnoty.
Tabuľka 3
Veľkosť vzorky pri skúškach zhody
|
Celkový počet vyrobených kondenzátorových systémov ročne |
Ročný počet skúšok |
Alternatívne |
|
0 – 3 000 |
neuplatňuje sa |
1 skúška každé 3 roky (*1) |
|
3 001 – 6 000 |
neuplatňuje sa |
1 skúška každé 2 roky (*1) |
|
6 001 – 12 000 |
1 |
neuplatňuje sa |
|
12 001 – 30 000 |
2 |
neuplatňuje sa |
|
30 001 – 60 000 |
3 |
neuplatňuje sa |
|
60 001 – 90 000 |
4 |
neuplatňuje sa |
|
90 001 – 120 000 |
5 |
neuplatňuje sa |
|
120 001 – 150 000 |
6 |
neuplatňuje sa |
|
>150 000 |
7 |
neuplatňuje sa |
|
(*1)
Skúška zhody výroby sa vykoná v prvom roku. |
||
4.5. Na účely skúšok zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, schvaľovací úrad spoločne s výrobcom komponentov určí typ (typy) kondenzátorových systémov, na ktorom (ktorých) sa má vykonať skúška. Schvaľovací úrad zabezpečí, aby výroba vybraného typu (typov) kondenzátorových systémov zodpovedala rovnakým normám ako pri sériovej výrobe.
4.6. Ak je výsledok skúšky vykonanej v súlade s bodom 4.7 vyšší než výsledok uvedený v bode 4.7.4, vykoná sa skúška troch ďalších jednotiek rovnakého typu. Ak niektorá z nich neprejde skúškou, uplatnia sa ustanovenia článku 23.
4.7. Skúška zhody výroby kondenzátorových systémov
4.7.1. Hraničné podmienky
Na účely certifikačných skúšok sa uplatňujú všetky hraničné podmienky uvedené v tejto prílohe.
4.7.2. Skúšobný cyklus
Postup skúšky sa uskutoční v súlade s bodom 6.3 tejto prílohy.
4.7.3. Dodatočné spracovanie výsledkov
Dodatočné spracovanie výsledkov sa uskutoční v súlade s bodom 6.4 tejto prílohy.
4.7.4. Vyhodnotenie výsledkov
Skúška zhody certifikovaných vlastností, ktoré súvisia s emisiami CO2 a spotrebou paliva, je úspešná, ak sú splnené všetky tieto kritériá:
(CCoP / CTA) – 1 < ±3 %
kde:
|
CCoP |
kapacitancia určená v súlade s bodom 4.7.2 [F] |
|
CTA |
kapacitancia určená počas typového schvaľovania komponentu [F] |
(RCoP / RTA) – 1 < ±3 %
kde:
|
RCoP |
vnútorný odpor určený v súlade s bodom 4.7.2 [Ohm] |
|
RTA |
vnútorný odpor určený počas typového schvaľovania komponentu [Ohm] |
Doplnok 13
Koncepcia radu
1. Systémy elektromotora a IEPC
1.1. Všeobecné údaje
Rad systémov elektromotora alebo IEPC je charakterizovaný konštrukčnými a výkonnostnými parametrami. Tieto sú spoločné pre všetkých členov v rámci radu. Výrobca komponentu môže rozhodnúť o tom, ktoré systémy elektromotora alebo IEPC patria do radu, pokiaľ sú dodržané kritériá zaradenia uvedené v tomto doplnku. Súvisiaci rad schvaľuje schvaľovací úrad. Výrobca komponentu poskytne schvaľovaciemu úradu príslušné informácie o členoch radu.
1.2. Osobitné prípady
V niektorých prípadoch sa môžu parametre vzájomne ovplyvňovať. To sa musí zohľadniť, aby bolo zabezpečené, že do toho istého radu sa zaradia systémy elektromotora alebo IEPC s podobnými charakteristikami. Výrobca komponentu takéto prípady identifikuje a oznámi schvaľovaciemu úradu. Potom sa to zohľadní ako kritérium pri tvorbe nového radu systémov elektromotora alebo IEPC.
V prípade zariadení alebo prvkov, ktoré nie sú uvedené v bode 1.4 a ktoré majú výrazný vplyv na úroveň výkonnosti a/alebo na spotrebu elektrickej energie, musí výrobca komponentu príslušné zariadenia alebo prvky identifikovať na základe osvedčenej technickej praxe a oznámiť ich schvaľovaciemu úradu. Potom sa to zohľadní ako kritérium pri tvorbe nového radu systémov elektromotora alebo IEPC.
1.3. Koncepcia radu
V rámci koncepcie radu sa určujú kritériá a parametre, na základe ktorých môže výrobca komponentu zoskupiť systémy elektromotora alebo IEPC do radov s podobnými alebo rovnakými údajmi relevantnými pre emisie CO2 alebo spotrebu energie.
1.4. Osobitné ustanovenia týkajúce sa reprezentatívnosti
Schvaľovací úrad môže dospieť k záveru, že výkonnostné parametre a spotrebu elektrickej energie radu systémov elektromotora alebo IEPC možno najlepšie určiť dodatočnou skúškou. V takom prípade výrobca komponentu poskytne vhodné informácie, aby bolo možné určiť, ktorý systém elektromotora alebo IEPC v rámci radu pravdepodobne najlepšie reprezentuje daný rad. Schvaľovací úrad môže na základe týchto informácií dospieť aj k záveru, že je potrebné, aby výrobca komponentu vytvoril nový rad systémov elektromotora alebo IEPC pozostávajúci z menšieho počtu členov, aby bol reprezentatívnejší.
Ak sa členovia radu vyznačujú inými charakteristikami, ktoré môžu ovplyvniť výkonnostné parametre a/alebo spotrebu elektrickej energie, aj tieto charakteristiky sa musia identifikovať a zohľadniť pri výbere základného člena.
1.5. Parametre vymedzujúce rad systémov elektromotora alebo IEPC
Okrem parametrov uvedených ďalej môže výrobca komponentu zaviesť dodatočné kritériá umožňujúce vymedziť rad v obmedzenejšom rozsahu. Tieto parametre nie sú nevyhnutne parametrami, ktoré majú vplyv na úroveň výkonnosti a/alebo spotreby elektrickej energie.
1.5.1. Kritériá uvedené ďalej sú spoločné pre všetkých členov v rámci radu systémov elektromotora alebo IEPC:
elektromotor: rotor, stator, vinutie z hľadiska rozmerov, konštrukcie, materiálu atď.;
invertor: výkonové moduly, vodivé tyče z hľadiska rozmerov, konštrukcie, materiálu atď.;
vnútorný chladiaci systém: usporiadanie, rozmery a materiál chladiacich rebier, čapov a trubíc;
vnútorné ventilátory: usporiadanie a rozmery;
softvér invertora: základná kalibrácia, ktorá pozostáva z teplotných modelov (elektromotor a invertor), limitov odľahčenia, dráhy krútiaceho momentu (prenos príkazového krútiaceho momentu na fázový prúd), kalibrácie toku, regulácie prúdu, modulácie napätia, špecifickej kalibrácie snímača (povolená len v prípade zmeny snímača);
parametre týkajúce sa prevodových stupňov (len pre IEPC): v súlade s vymedzením pojmov uvedeným v prílohe VI.
Zmeny komponentov uvedených v písmenách a) až f) sú prijateľné len vtedy, ak je možné poskytnúť spoľahlivé technické odôvodnenie, ktorým sa preukáže, že príslušná zmena nemá negatívny vplyv na výkonnostné parametre a/alebo spotrebu elektrickej energie.
1.5.2. Kritériá uvedené ďalej sú spoločné pre všetkých členov v rámci radu systémov elektromotora alebo IEPC. Uplatnenie konkrétneho rozsahu parametrov uvedených ďalej je dovolené po schválení schvaľovacím úradom:
rozhranie výstupného hriadeľa: sú povolené akékoľvek zmeny;
koncové štíty:
pokiaľ ide o vnútornú konštrukciu, musí sa skontrolovať, či zmeny neovplyvňujú pasívne chladiace prvky alebo prúdenie vzduchu na vnútornej strane koncových štítov;
pokiaľ ide o vonkajšie konštrukčné skrutky, závesné body, konštrukcia príruby nemá žiadny vplyv na výkon, ak sa neodstránia alebo nezmenia pasívne chladiace prvky;
ložiská: zmeny sú povolené, ak sa nezmení počet a typ ložísk;
hriadeľ: zmeny sú povolené, pokiaľ nie je ovplyvnené aktívne alebo pasívne chladenie;
vysokonapäťové pripojenie: zmeny týkajúce sa polohy alebo typu vysokonapäťového pripojenia sú povolené;
kryt: zmeny krytu alebo počtu, typu a polohy skrutiek alebo montážnych bodov sú povolené, pokiaľ sa neodstránia alebo nezmenia pasívne chladiace prvky;
snímač: zmeny sú povolené, ak sa nezmení certifikovaný výkon;
kryt invertora: zmeny krytu alebo počtu, typu a polohy skrutiek alebo montážnych bodov sú povolené, pokiaľ sa neodstránia alebo nezmenia pasívne chladiace prvky alebo pokiaľ sa nezmení vnútorné usporiadanie elektrických aktívnych častí;
vysokonapäťové pripojenie invertora: zmeny týkajúce sa polohy alebo typu vysokonapäťového pripojenia sú povolené, pokiaľ sa nezmení usporiadanie alebo poloha aktívnych častí alebo chladiacich prvkov (aktívnych/pasívnych);
softvér invertora: všetky zmeny softvéru, ktorými sa nezmení základná kalibrácia elektromotora (pozri vymedzenie uvedené v predchádzajúcom texte), sú povolené. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia sú pre členov v rámci príslušného radu systémov elektromotora alebo IEPC povolené obmedzenia výstupného výkonu;
snímač invertora: zmeny sú povolené, ak sa nezmení certifikovaný výkon;
viskozita oleja: v prípade všetkých olejov, ktoré sú určené na továrenské plnenie, musí byť kinematická viskozita pri rovnakej teplote nižšia alebo rovná 110 % kinematickej viskozity oleja použitého na certifikáciu komponentu, ako je zdokumentované v príslušnom informačnom dokumente (v rámci stanoveného tolerančného pásma pre KV100);
krivka maximálneho krútiaceho momentu:
hodnoty krútiaceho momentu pri každej rotačnej rýchlosti v rámci krivky maximálneho krútiaceho momentu základného člena určené v súlade s bodom 4.2.2.4 tejto prílohy sú rovnaké alebo vyššie ako v prípade všetkých ostatných členov v tom istom rade pri rovnakej rotačnej rýchlosti v rámci celého rozsahu rotačnej rýchlosti. Hodnoty krútiaceho momentu ostatných členov v tom istom rade v rámci tolerancie +40 Nm alebo +4 % podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, nad hodnotou maximálneho krútiaceho momentu základného člena pri konkrétnej rotačnej rýchlosti sa považujú za rovnaké;
krivka minimálneho krútiaceho momentu:
hodnoty krútiaceho momentu pri každej rotačnej rýchlosti v rámci krivky minimálneho krútiaceho momentu základného člena určené v súlade s bodom 4.2.2.4 tejto prílohy sú rovnaké alebo nižšie ako v prípade všetkých ostatných členov v tom istom rade pri rovnakej rotačnej rýchlosti v rámci celého rozsahu rotačnej rýchlosti. Hodnoty krútiaceho momentu ostatných členov v tom istom rade v rámci tolerancie –40 Nm alebo –4 % podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, pod hodnotou minimálneho krútiaceho momentu základného člena pri konkrétnej rotačnej rýchlosti sa považujú za rovnaké;
minimálny počet bodov v mape cyklu mapovania elektrickej energie (EPMC):
všetci členovia v rámci toho istého radu musia mať minimálne pokrytie 60 % bodov (zaokrúhlené nahor na najbližšie celé číslo) mapy EPMC (t. j. ak sa mapa EPMC základného člena uplatňuje na ostatných členov) umiestnených na hraniciach ich príslušných maximálnych a minimálnych kriviek krútiaceho momentu určených v súlade s bodom 4.2.2.4 tejto prílohy.
1.6. Výber základného člena
Základný člen jedného radu systémov elektromotora alebo IEPC je člen s najvyšším celkovým maximálnym krútiacim momentom určeným v súlade s bodom 4.2.2 tejto prílohy.
Doplnok 14
Označenia a číslovanie
1. Označenia
V prípade komponentu elektrickej hnacej sústavy, ktorý sa typovo schvaľuje v súlade s touto prílohou, sa na komponente musí uviesť:
1.1. Názov výrobcu alebo ochranná známka
1.2. Značka a identifikačné označenie typu, ako sa uvádza v informáciách uvedených v bodoch 0.2 a 0.3 doplnkov 2 až 6 k tejto prílohe
1.3. Táto certifikačná značka (v relevantných prípadoch) pozostáva z obdĺžnika obklopujúceho malé písmeno „e“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo členského štátu, ktorý udelil tento certifikát:
|
1 – Nemecko; |
19 – Rumunsko; |
|
2 – Francúzsko; |
20 – Poľsko; |
|
3 – Taliansko; |
21 – Portugalsko; |
|
4 – Holandsko; |
23 – Grécko; |
|
5 – Švédsko; |
24 – Írsko; |
|
6 – Belgicko; |
25 – Chorvátsko; |
|
7 – Maďarsko; |
26 – Slovinsko; |
|
8 – Česko; |
27 – Slovensko; |
|
9 – Španielsko, |
29 – Estónsko; |
|
12 – Rakúsko, |
32 – Lotyšsko; |
|
13 – Luxembursko; |
34 – Bulharsko; |
|
17 – Fínsko; |
36 – Litva; |
|
18 – Dánsko; |
49 – Cyprus; |
|
|
50 – Malta. |
1.4. Certifikačná značka musí v blízkosti obdĺžnika zahŕňať aj „základné certifikačné číslo“ predpísané pre časť 4 čísla typového schválenia stanoveného v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) 2020/683, ktorému predchádzajú dve číslice označujúce poradové číslo pridelené poslednej technickej zmene tohto nariadenia a abecedný znak označujúci súčasť, ktorej sa certifikát udelil:
V prípade tohto nariadenia je poradové číslo 02.
V prípade tohto nariadenia je abecedný znak uvedený v tabuľke 1.
Tabuľka 1
|
M |
systém elektromotora (EMS) |
|
I |
komponent integrovanej elektrickej hnacej sústavy (IEPC) |
|
H |
komponent integrovanej hnacej sústavy HEV (IHPC) typu 1 |
|
B |
batériový systém |
|
A |
kondenzátorový systém |
1.4.1. Príklad a rozmery certifikačnej značky
Uvedená certifikačná značka pripevnená ku komponentu elektrickej hnacej sústavy znamená, že príslušný typ bol v zmysle tohto nariadenia schválený v Rakúsku (e12). Prvé dve číslice (02) vyjadrujú poradové číslo pridelené poslednej technickej zmene tohto nariadenia. Nasledujúce písmeno znamená, že certifikát bol vydaný pre systém elektromotora (M). Posledných päť číslic (00005) sú číslice, ktoré schvaľovací úrad pridelil systému elektromotora ako základné certifikačné číslo.
1.5. Na žiadosť žiadateľa o certifikát a po predchádzajúcej dohode so schvaľovacím úradom sa môžu použiť iné veľkosti písma ako sú uvedené v bode 1.4.1. Tieto iné veľkosti písma musia zostať zreteľne čitateľné.
1.6. Označenia, nápisy, štítky alebo nálepky musia mať životnosť rovnakú ako komponent elektrickej hnacej sústavy a musia byť zreteľne čitateľné a nezmazateľné. Výrobca zabezpečí, aby označenia, nápisy, štítky alebo nálepky nebolo možné odstrániť bez ich zničenia alebo poškodenia.
1.7. Certifikačná značka musí byť viditeľná, keď sa komponent elektrickej hnacej sústavy namontuje do vozidla, a musí byť pripevnená k dielu, ktorý je potrebný na bežnú prevádzku a za normálnych okolností si nevyžaduje výmenu počas životnosti komponentu.
2. Číslovanie:
2.1. Certifikačné číslo pre komponent elektrickej hnacej sústavy tvorí:
eX*YYYY/YYYY*ZZZZ/ZZZZ*X*00000*00
|
Časť 1 |
Časť 2 |
Časť 3 |
Dodatočné písmeno k časti 3 |
Časť 4 |
Časť 5 |
|
Označenie krajiny, ktorá vydala certifikát |
Nariadenie 2017/2400 o určovaní emisií CO2 ťažkých úžitkových vozidiel |
Posledné pozmeňujúce nariadenie (ZZZZ/ZZZZ) |
Pozri tabuľku 1 v tomto doplnku |
Základné certifikačné číslo 00000 |
Rozšírenie 00 |
Doplnok 15
Vstupné parametre na účely simulačného nástroja
Úvod
V tomto doplnku sa opisuje zoznam parametrov, ktoré má výrobca komponentu poskytnúť ako vstupné údaje pre simulačný nástroj. Príslušná schéma XML, ako aj vzorové údaje sú k dispozícii prostredníctvom vyhradenej elektronickej distribučnej platformy.
Vymedzenie pojmov
„Identifikátor parametra“: jednoznačný identifikátor, ktorý sa používa v simulačnom nástroji pre špecifický vstupný parameter alebo množinu vstupných údajov
„Typ“: typ údajov parametra;
|
reťazec … |
postupnosť znakov s kódovaním ISO8859-1; |
|
token … |
postupnosť znakov s kódovaním ISO8859-1, bez úvodných a koncových medzier; |
|
dátum … |
dátum a čas uvedený ako koordinovaný svetový čas vo formáte: RRRR-MM-DDTHH:MM:SSZ, pričom písmená kurzívou označujú pevne stanovené znaky, napr. „2002-05-30T09:30:10Z“; |
|
celé číslo … |
hodnota celočíselného typu údajov, bez úvodných núl, napr. „1800“ |
|
double, X … |
zlomkové číslo s presným počtom X číslic za desatinným znakom („,“) a bez úvodných núl, napr. v prípade „double, 2“: „2345,67“; v prípade „double, 4“: „45,6780“ |
„Jednotka“ … fyzická jednotka parametra.
Množina vstupných parametrov pre systém elektromotora
Tabuľka 1
Vstupné parametre „Electric machine system/General“ (Systém elektromotora/Všeobecné)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P450 |
token |
[–] |
|
|
Model |
P451 |
token |
[–] |
|
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P452 |
token |
[–] |
|
|
Date (Dátum) |
P453 |
dátum/čas |
[–] |
Dátum a čas vytvorenia hodnoty hash komponentu |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P454 |
token |
[–] |
Špecifické vstupné údaje od výrobcu týkajúce sa nástrojov používaných na vyhodnocovanie a spracovanie nameraných údajov o komponentoch |
|
ElectricMachineType (Typ elektromotora) |
P455 |
reťazec |
[–] |
Určené v súlade s bodom 2 (21) tejto prílohy. Povolené hodnoty: „ASM“, „ESM“, „PSM“, „RM“ |
|
CertificationMethod (Certifikačná metóda) |
P456 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Measurement“ (Meranie), „Standard values“ (Štandardné hodnoty) |
|
R85RatedPower (Menovitý výkon R85) |
P457 |
celé číslo |
[W] |
Určené v súlade s bodom 1.9 prílohy 2 k predpisu OSN č. 85 Rev. 1 |
|
RotationalInertia (Rotačný moment zotrvačnosti) |
P458 |
double, 2 |
[kgm2] |
Určené v súlade s bodom 8 doplnku 8 k tejto prílohe |
|
DcDcConverterIncluded (Zahrnutý menič DC/DC) |
P465 |
booleovský operátor |
[–] |
Nastaviť na „true“, ak je konvertor typu DC/DC súčasťou systému elektromotora v súlade s bodom 4.1. tejto prílohy |
|
IHPCType (Typ IHPC) |
P466 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „None“ (Žiadny), „IHPC Type 1“ (IHPC typu 1) |
Tabuľka 2
Vstupné parametre „Electric machine system/VoltageLevels“ (Systém elektromotora/Úrovne napätia) pre každú nameranú úroveň napätia
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
VoltageLevel (Úroveň napätia) |
P467 |
celé číslo |
[V] |
Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values“ (Štandardné hodnoty), nie je potrebné poskytnúť žiadne vstupné údaje. |
|
ContinuousTorque (Nepretržitý krútiaci moment) |
P459 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
TestSpeedContinuousTorque (Skúšobná rýchlosť nepretržitého krútiaceho momentu) |
P460 |
double, 2 |
[1/min] |
|
|
OverloadTorque (Krútiaci moment pri preťažení) |
P461 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
TestSpeedOverloadTorque (Skúšobná rýchlosť krútiaceho momentu pri preťažení) |
P462 |
double, 2 |
[1/min] |
|
|
OverloadDuration (Trvanie preťaženia) |
P463 |
double, 2 |
[s] |
|
Tabuľka 3
Vstupné parametre „Electric machine system/MaxMinTorque“ (Systém elektromotora/Max./min. krútiaci moment) pre každý prevádzkový bod a pre každú nameranú úroveň napätia
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
OutputShaftSpeed (Otáčky výstupného hriadeľa) |
P468 |
double, 2 |
[1/min] |
|
|
MaxTorque (Max. krútiaci moment) |
P469 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
MinTorque (Min. krútiaci moment) |
P470 |
double, 2 |
[Nm] |
|
Tabuľka 4
Vstupné parametre Electric machine system/DragTorque (Systém elektromotora/Voľnobežný krútiaci moment) pre každý prevádzkový bod
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
OutputShaftSpeed (Otáčky výstupného hriadeľa) |
P471 |
double, 2 |
[1/min] |
|
|
DragTorque (Voľnobežný krútiaci moment) |
P472 |
double, 2 |
[Nm] |
|
Tabuľka 5
Vstupné parametre „Electric machine system/ElectricPowerMap“ (Systém elektromotora/Mapa elektrickej energie) pre každý prevádzkový bod a pre každú nameranú úroveň napätia
V prípade IHPC typu 1 [v súlade s vymedzením uvedeným v bode 2 (42) tejto prílohy] pre každý prevádzkový bod, pre každú nameranú úroveň napätia a pre každý prevodový stupeň pre jazdu vpred.
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
OutputShaftSpeed (Otáčky výstupného hriadeľa) |
P473 |
double, 2 |
[1/min] |
|
|
Torque (Krútiaci moment) |
P474 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
ElectricPower (Elektrická energia) |
P475 |
double, 2 |
[W] |
|
Tabuľka 6
Vstupné parametre „Electric machine system/Conditioning“ (Systém elektromotora/Kondicionovanie) pre každý chladiaci okruh s pripojením na externý výmenník tepla
Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values“ (Štandardné hodnoty), nie je potrebné poskytnúť žiadne vstupné údaje.
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
CoolantTempInlet (Teplota chladiacej kvapaliny na vstupe) |
P476 |
celé číslo |
[°C] |
Určené v súlade s bodmi 4.1.5.1 a 4.3.6 tejto prílohy. |
|
CoolingPower (Chladiaci výkon) |
P477 |
celé číslo |
[W] |
Určené v súlade s bodmi 4.1.5.1 a 4.3.6 tejto prílohy. |
Množina vstupných parametrov pre IEPC
Tabuľka 1
Vstupné parametre „IEPC/General“ (IEPC/Všeobecné)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P478 |
token |
[–] |
|
|
Model |
P479 |
token |
[–] |
|
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P480 |
token |
[–] |
|
|
Date (Dátum) |
P481 |
dátum/čas |
[–] |
Dátum a čas vytvorenia hodnoty hash komponentu |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P482 |
token |
[–] |
Špecifické vstupné údaje od výrobcu týkajúce sa nástrojov používaných na vyhodnocovanie a spracovanie nameraných údajov o komponentoch |
|
ElectricMachineType (Typ elektromotora) |
P483 |
reťazec |
[–] |
Určené v súlade s bodom 2 (21) tejto prílohy. Povolené hodnoty: „ASM“, „ESM“, „PSM“, „RM“ |
|
CertificationMethod (Certifikačná metóda) |
P484 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Measured for complete component“ (Namerané pre celý komponent), „Measured for EM and standard values for other components“ (Namerané pre elektromotor a štandardné hodnoty pre ostatné komponenty), „Standard values for all components“(Štandardné hodnoty pre všetky komponenty) |
|
R85RatedPower (Menovitý výkon R85) |
P485 |
celé číslo |
[W] |
Určené v súlade s bodom 1.9 prílohy 2 k predpisu OSN č. 85. |
|
RotationalInertia (Rotačný moment zotrvačnosti) |
P486 |
double, 2 |
[kgm2] |
Určené v súlade s bodom 8 doplnku 8 k tejto prílohe |
|
DifferentialIncluded (Diferenciál zahrnutý) |
P493 |
booleovský operátor |
[–] |
Nastaviť na „true“ v prípade, že je diferenciál súčasťou IEPC |
|
DesignTypeWheelMotor (Konštrukčný typ kolesového motora) |
P494 |
booleovský operátor |
[–] |
Nastaviť na „true“ v prípade kolesového motora konštrukčného typu IEPC |
|
NrOf DesignTypeWheelMotorMeasured (Č. konštrukčného typu nameraného kolesového motora) |
P495 |
celé číslo |
[–] |
Vstupné údaje sú relevantné len v prípade kolesového motora konštrukčného typu IEPC, v súlade s bodom 4.1.1.2 tejto prílohy. Povolené hodnoty: „1“, „2“ |
Tabuľka 2
Vstupné parametre „IEPC/Gears“ (IEPC/Prevodové stupne) pre každý prevodový stupeň pre jazdu vpred
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
GearNumber (Číslo prevodového stupňa) |
P496 |
celé číslo |
[–] |
|
|
Ratio (Pomer) |
P497 |
double, 3 |
[–] |
Pomer otáčok rotora elektromotora k otáčkam výstupného hriadeľa IEPC |
|
MaxOutputShaftTorque (Max. krútiaci moment výstupného hriadeľa) |
P498 |
celé číslo |
[Nm] |
voliteľné |
|
MaxOutputShaftSpeed (Max. otáčky výstupného hriadeľa) |
P499 |
celé číslo |
[1/min] |
voliteľné |
Tabuľka 3
Vstupné parametre „IEPC/VoltageLevels“ (IEPC/Úrovne napätia) pre každú nameranú úroveň napätia
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
VoltageLevel (Úroveň napätia) |
P500 |
celé číslo |
[V] |
Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values for all components“ (Štandardné hodnoty pre všetky komponenty), nie je potrebné poskytnúť žiadne vstupné údaje. |
|
ContinuousTorque (Nepretržitý krútiaci moment) |
P487 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
TestSpeedContinuousTorque (Skúšobná rýchlosť nepretržitého krútiaceho momentu) |
P488 |
double, 2 |
[1/min] |
|
|
OverloadTorque (Krútiaci moment pri preťažení) |
P489 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
TestSpeedOverloadTorque (Skúšobná rýchlosť krútiaceho momentu pri preťažení) |
P490 |
double, 2 |
[1/min] |
|
|
OverloadDuration (Trvanie preťaženia) |
P491 |
double, 2 |
[s] |
|
Tabuľka 4
Vstupné parametre „IEPC/MaxMinTorque“ (IEPC/Max./min. krútiaci moment) pre každý prevádzkový bod a pre každú nameranú úroveň napätia
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
OutputShaftSpeed (Otáčky výstupného hriadeľa) |
P501 |
double, 2 |
[1/min] |
|
|
MaxTorque (Max. krútiaci moment) |
P502 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
MinTorque (Min. krútiaci moment) |
P503 |
double, 2 |
[Nm] |
|
Tabuľka 5
Vstupné parametre „IEPC/DragTorque“ (IEPC/Voľnobežný krútiaci moment) pre každý prevádzkový bod a pre každý meraný prevodový stupeň pre jazdu vpred (voliteľné meranie v závislosti od prevodového stupňa v súlade s bodom 4.2.3)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
OutputShaftSpeed (Otáčky výstupného hriadeľa) |
P504 |
double, 2 |
[1/min] |
|
|
DragTorque (Voľnobežný krútiaci moment) |
P505 |
double, 2 |
[Nm] |
|
Tabuľka 6
Vstupné parametre „IEPC/ElectricPowerMap“ (IEPC/Mapa elektrickej energie) pre každý prevádzkový bod, pre každú meranú úroveň napätia a pre každý prevodový stupeň pre jazdu vpred
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
OutputShaftSpeed (Otáčky výstupného hriadeľa) |
P506 |
double, 2 |
[1/min] |
|
|
Torque (Krútiaci moment) |
P507 |
double, 2 |
[Nm] |
|
|
ElectricPower (Elektrická energia) |
P508 |
double, 2 |
[W] |
|
Tabuľka 7
Vstupné parametre „IEPC/Conditioning“ (IEPC/Kondicionovanie) pre každý chladiaci okruh s pripojením na externý výmenník tepla
Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values for all components“ (Štandardné hodnoty pre všetky komponenty), nie je potrebné poskytnúť žiadne vstupné údaje.
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
CoolantTempInlet (Teplota chladiacej kvapaliny na vstupe) |
P509 |
celé číslo |
[°C] |
Určené v súlade s bodmi 4.1.5.1 a 4.3.6 tejto prílohy. |
|
CoolingPower (Chladiaci výkon) |
P510 |
celé číslo |
[W] |
Určené v súlade s bodmi 4.1.5.1 a 4.3.6 tejto prílohy. |
Množina vstupných parametrov pre batériový systém
Tabuľka 1
Vstupné parametre „Battery system/General“ (Batériový systém/Všeobecné)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P511 |
token |
[–] |
|
|
Model |
P512 |
token |
[–] |
|
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P513 |
token |
[–] |
|
|
Date (Dátum) |
P514 |
dátum/čas |
[–] |
Dátum a čas vytvorenia hodnoty hash komponentu |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P515 |
token |
[–] |
Špecifické vstupné údaje od výrobcu týkajúce sa nástrojov používaných na vyhodnocovanie a spracovanie nameraných údajov o komponentoch |
|
CertificationMethod (Certifikačná metóda) |
P517 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Measured“ (Namerané), „Standard values“ (Štandardné hodnoty) |
|
BatteryType (Typ batérie) |
P518 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „HPBS“, „HEBS“ |
|
RatedCapacity (Menovitá kapacita) |
P519 |
double, 2 |
[Ah] |
|
|
ConnectorsSubsystemsIncluded (Zahrnuté subsystémy konektorov) |
P520 |
booleovský operátor |
[–] |
Relevantné len v prípade, že sa vykonáva skúška reprezentatívneho batériového subsystému: nastaviť na „true“, ak bol do skúšky zahrnutý reprezentatívny káblový zväzok na pripojenie batériových subsystémov. Vždy nastaviť na „true“, ak bol skúšaný celý batériový systém. |
|
JunctionboxIncluded (Zahrnutá spojovacia skrinka) |
P511 |
booleovský operátor |
[–] |
Relevantné len v prípade, že sa vykonáva skúška reprezentatívneho batériového subsystému: nastaviť na „true“, ak bola do skúšky zahrnutá reprezentatívna spojovacia skrinka s vypínacím zariadením a poistkami. Vždy nastaviť na „true“, ak bol skúšaný celý batériový systém. |
|
TestingTemperature (Skúšobná teplota) |
P521 |
celé číslo |
[°C] |
Určené v súlade s bodom 5.1.4 tejto prílohy. Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values“ (Štandardné hodnoty), nie je potrebné poskytnúť žiadne vstupné údaje. |
Tabuľka 2
Vstupné parametre „Battery system/OCV“ (Batériový systém/Napätie otvoreného obvodu) pre každú meranú úroveň stavu nabitia
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
SOC (Stav nabitia) |
P522 |
celé číslo |
[%] |
|
|
OCV (Napätie otvoreného obvodu) |
P523 |
double, 2 |
[V] |
|
Tabuľka 3
Vstupné parametre „Battery system/DCIR“ (Batériový systém/Vnútorný odpor jednosmerného prúdu) pre každú meranú úroveň stavu nabitia
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
SOC (Stav nabitia) |
P524 |
celé číslo |
[%] |
Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values“ (Štandardné hodnoty), tie isté hodnoty vnútorného odporu jednosmerného prúdu sa poskytnú pre dve rôzne hodnoty stavu nabitia – 0 % a 100 %. |
|
DCIR RI2 (Vnútorný odpor jednosmerného prúdu RI2) |
P525 |
double, 2 |
[mOhm] |
Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values“ (Štandardné hodnoty), poskytne sa hodnota vnútorného odporu jednosmerného prúdu určená v súlade s bodom 1 písm. d) doplnku 10. |
|
DCIR RI10 (Vnútorný odpor jednosmerného prúdu RI10) |
P526 |
double, 2 |
[mOhm] |
Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values“ (Štandardné hodnoty), poskytne sa hodnota vnútorného odporu jednosmerného prúdu určená v súlade s bodom 1 písm. d) doplnku 10. |
|
DCIR RI20 (Vnútorný odpor jednosmerného prúdu RI20) |
P527 |
double, 2 |
[mOhm] |
Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values“ (Štandardné hodnoty), poskytne sa hodnota vnútorného odporu jednosmerného prúdu určená v súlade s bodom 1 písm. d) doplnku 10. |
|
DCIR RI120 (Vnútorný odpor jednosmerného prúdu RI120) |
P528 |
double, 2 |
[mOhm] |
Voliteľné, požaduje sa len v prípade batérií typu HEBS. Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values“ (Štandardné hodnoty), poskytne sa hodnota vnútorného odporu jednosmerného prúdu určená v súlade s bodom 1 písm. d) doplnku 10. |
Tabuľka 4
Vstupné parametre „Battery system/Current limits“ (Batériový systém/hraničné hodnoty prúdu) pre každú meranú úroveň stavu nabitia
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
SOC (Stav nabitia) |
P529 |
celé číslo |
[%] |
Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values“ (Štandardné hodnoty), tie isté hodnoty pre MaxChargingCurrent (Maximálny nabíjací prúd), ako aj MaxDischargingCurrent (Maximálny vybíjací prúd) sa poskytnú pre dve rôzne hodnoty stavu nabitia – 0 % a 100 %. |
|
MaxChargingCurrent (Maximálny nabíjací prúd) |
P530 |
double, 2 |
[A] |
|
|
MaxDischargingCurrent (Maximálny vybíjací prúd) |
P531 |
double, 2 |
[A] |
|
Množina vstupných parametrov pre kondenzátorový systém
Tabuľka 1
Vstupné parametre „Capacitor system/General“ (Kondenzátorový systém/Všeobecné)
|
Názov parametra |
Identifikátor parametra |
Typ |
Jednotka |
Opis/odkaz |
|
Manufacturer (Výrobca) |
P532 |
token |
[–] |
|
|
Model |
P533 |
token |
[–] |
|
|
CertificationNumber (Certifikačné číslo) |
P534 |
token |
[–] |
|
|
Date (Dátum) |
P535 |
dátum/čas |
[–] |
Dátum a čas vytvorenia hodnoty hash komponentu |
|
AppVersion (Verzia aplikácie) |
P536 |
token |
[–] |
Špecifické vstupné údaje od výrobcu týkajúce sa nástrojov používaných na vyhodnocovanie a spracovanie nameraných údajov o komponentoch |
|
CertificationMethod (Certifikačná metóda) |
P538 |
reťazec |
[–] |
Povolené hodnoty: „Measurement“ (Meranie), „Standard values“ (Štandardné hodnoty) |
|
Capacitance (Kapacitancia) |
P539 |
double, 2 |
[F] |
|
|
InternalResistance (Vnútorný odpor) |
P540 |
double, 2 |
[Ohm] |
|
|
MinVoltage (Minimálne napätie) |
P541 |
double, 2 |
[V] |
|
|
MaxVoltage (Maximálne napätie) |
P542 |
double, 2 |
[V] |
|
|
MaxChargingCurrent (Maximálny nabíjací prúd) |
P543 |
double, 2 |
[A] |
|
|
MaxDischargingCurrent (Maximálny vybíjací prúd) |
P544 |
double, 2 |
[A] |
|
|
TestingTemperature (Skúšobná teplota) |
P532 |
celé číslo |
[°C] |
Určené v súlade s bodom 6.1.3 tejto prílohy. Ak je parameter „CertificationMethod“ (Certifikačná metóda) „Standard values“ (Štandardné hodnoty), nie je potrebné poskytnúť žiadne vstupné údaje. |
(*) Určené v súlade s bodmi 4.3.5 a 4.3.6 tejto prílohy.
(**) Určené v súlade s bodom 5.4.1.4 tejto prílohy.
(***) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 100 – Jednotné ustanovenia pre typové schvaľovanie vozidiel, pokiaľ ide o osobitné požiadavky na elektrickú hnaciu sústavu (Ú. v. EÚ L 449, 15.12.2021, s. 1).
PRÍLOHA XI
ZMENY SMERNICE 2007/46/ES
1. do prílohy I sa vkladá tento bod 3.5.7:
|
„3.5.7 |
Certifikácia emisií CO2 a spotreby paliva {pre ťažké úžitkové vozidlá, ako sa uvádza v článku 6 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2400} |
|
3.5.7.1. |
Licenčné číslo simulačného nástroja:“ |
2. do časti I, A (kategórie M a N) prílohy III sa vkladajú tieto body 3.5.7 a 3.5.7.1:
|
„3.5.7 |
Certifikácia emisií CO2 a spotreby paliva {pre ťažké úžitkové vozidlá, ako sa uvádza v článku 6 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2400} |
|
3.5.7.1. |
Licenčné číslo simulačného nástroja:“ |
3. v prílohe IV sa časť I mení takto:
riadok 41A sa nahrádza takto:
|
„41A |
Emisie (Euro VI) z ťažkých úžitkových vozidiel/prístup k informáciám |
nariadenie (ES) č. 595/2009 nariadenie (EÚ) č. 582/2011 |
X (9) |
X (9) |
X |
X (9) |
X (9) |
X“ |
|
|
|
|
vkladá sa tento riadok 41B:
|
„41B |
Licenčné číslo nástroja na simuláciu CO2 (ťažké úžitkové vozidlá) |
nariadenie (ES) č. 595/2009 nariadenie (EÚ) 2017/2400 |
|
|
|
|
X (16) |
X“ |
|
|
|
|
dopĺňa sa táto vysvetlivka 16:
„(16) Pre vozidlá s najvyššou technicky prípustnou naloženou hmotnosťou od 7 500 kg“.
4. príloha IX sa mení takto:
do časti I, Vzor B, STRANA 2, KATEGÓRIA VOZIDLA N2 sa vkladá sa tento bod 49:
„49. Kryptografický hash záznamového súboru výrobcu …“
do časti I, Vzor B, STRANA 2, KATEGÓRIA VOZIDLA N3 sa vkladá sa tento bod 49:
„49. Kryptografický hash záznamového súboru výrobcu …“
5. do bodu 2 prílohy XV sa vkladá tento riadok:
|
„46B |
Stanovenie valivého odporu |
nariadenie (EÚ) 2017/2400, Príloha X“ |
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).
( 2 ) Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2400 z 12. decembra 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009, pokiaľ ide o určovanie emisií CO2 a spotreby paliva ťažkých úžitkových vozidiel a ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES a nariadenie Komisie (EÚ) č. 582/2011 (Ú. v. EÚ L 349, 29.12.2017, s. 1).“;
( 3 ) Predpis Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) č. 107 – Jednotné ustanovenia na účely typového schvaľovania vozidiel kategórie M2 alebo M3 z hľadiska ich celkovej konštrukcie (Ú. v. EÚ L 52, 23.2.2018, s. 1).
( 4 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/683 z 15. apríla 2020, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858, pokiaľ ide o správne požiadavky na schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a na dohľad nad trhom s nimi (Ú. v. EÚ L 163, 26.5.2020, s. 1).
( 5 ) Vstupné informácie a vstupné údaje podľa vymedzenia pojmov v prílohe III pre primárne vozidlá.
( 6 ) Výsledky emisií CO2 a spotreby paliva sa nemusia predkladať prostredníctvom VIF, keďže tieto informácie sa dajú vypočítať z výsledkov spotreby energie a známeho typu paliva.
( 7 ) Obsah VIF sa podrobne uvádza v časti III prílohy IV.
( 8 ) Podsúbor vstupných informácií a vstupných údajov podľa definície v prílohe III pre dokončené a dokončované vozidlá.
( 9 ) „i“ je počet výrobných krokov zapojených do doterajšieho procesu.
( 10 ) Pozri časť III, bod 1.1 prílohy IV.
( 11 ) Ú. v. EÚ L 349, 29.12.2017, s. 1.
( 12 ) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 49 – Jednotné ustanovenia týkajúce sa opatrení, ktoré treba prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov a zo zážihových motorov určených na používanie vo vozidlách (Ú. v. EÚ L 171, 24.6.2013, s. 1).
( 13 ) Pre dvojpalivové motory uveďte hodnoty pre každý typ paliva a každý prevádzkový režim samostatne.
( 14 ) Špecifikujte toleranciu; musí byť v rozmedzí ± 3 % od hodnôt udaných výrobcom.
( 15 ) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK/OSN) č. 85 – Jednotné ustanovenia týkajúce sa typového schválenia spaľovacích motorov alebo elektrických hnacích jednotiek určených na pohon motorových vozidiel kategórií M a N z hľadiska merania čistého výkonu a maximálneho 30-minútového výkonu elektrických hnacích jednotiek (Ú. v. EÚ L 323, 7.11.2014, s. 52).
( 16 ) Nehodiace sa prečiarknite (v niektorých prípadoch, keď sa hodí viacero možností, nemusí byť potrebné prečiarknuť nič)
( 17 ) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 54 – Jednotné ustanovenia o homologizácii pneumatík pre úžitkové vozidlá a ich prípojné vozidlá (Ú. v. EÚ L 183, 11.7.2008, s. 41).
( 18 ) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 107 — Jednotné ustanovenia na účely typového schvaľovania vozidiel kategórie M2 alebo M3 z hľadiska ich celkovej konštrukcie (Ú. v. EÚ L 52, 23.2.2018, s. 1).
( 19 ) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 48 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní vozidiel z hľadiska montáže zariadení na osvetlenie a svetelnú signalizáciu [2019/42] (Ú. v. EÚ L 14, 16.1.2019, s. 42.).
( 20 ) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 122 — Jednotné technické predpisy pre schvaľovanie vozidiel kategórie M, N a O, pokiaľ ide o ich vykurovacie systémy (Ú. v. EÚ L 19, 24.1.2020, s. 42).
( 21 ) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 54 – Jednotné ustanovenia o homologizácii pneumatík pre úžitkové vozidlá a ich prípojné vozidlá (Ú. v. EÚ L 183, 11.7.2008, s. 41).
( 22 ) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 117 – Jednotné ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania pneumatík z hľadiska emisií hluku valenia a/alebo adhézie na mokrých povrchoch a/alebo valivého odporu [2016/1350] (Ú. v. EÚ L 218, 12.8.2016, s. 1).
( 23 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/740 z 25. mája 2020 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné parametre, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1369 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009 (Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 1).
( 24 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1).
( 25 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 (Ú. v. EÚ L 325, 16.12.2019, s. 1)
( 26 ) Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 30 – Jednotné ustanovenia o homologizácii pneumatík pre motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá (Ú. v. EÚ L 201, 30.7.2008, s. 70).
( 27 ) Určené v súlade s bodmi 4.3.5 a 4.3.6 tejto prílohy.