Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente

ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev.

a) právna spôsobilosť partnerov;

b) existencia, platnosť alebo uznanie registrovaného partnerstva;

c) vyživovacia povinnosť;

d) dedenie po zosnulom partnerovi;

e) sociálne zabezpečenie;

f) oprávnenie previesť alebo upraviť medzi partnermi – v prípade zrušenia registrovaného partnerstva alebo jeho vyhlásenia za neplatné – práva na starobný alebo invalidný dôchodok nadobudnuté počas trvania registrovaného partnerstva, ktoré neviedli k príjmom z dôchodku počas trvania registrovaného partnerstva;

g) povaha vecných práv vzťahujúcich sa na majetok a

h) zápis práv k nehnuteľnostiam alebo hnuteľným veciam do registra vrátane právnych náležitostí takéhoto zápisu a účinky zápisu alebo opomenutia zápisu takýchto práv do registra.

Právomoc vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev v členských štátoch

Týmto nariadením nie je dotknutá právomoc orgánov členských štátov konať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev.

a) „registrované partnerstvo“ je inštitút spolužitia dvoch osôb, ktorý je upravený v právnom poriadku, ktorého registrácia je podľa tohto právneho poriadku povinná a ktorý spĺňa právne náležitosti na jeho vznik podľa uvedeného právneho poriadku;

b) „majetkové dôsledky registrovaného partnerstva“ sú súbor pravidiel týkajúcich sa majetkových vzťahov medzi partnermi a medzi nimi a tretími osobami, ktoré vyplývajú z právneho vzťahu, ktorý vznikol registráciou partnerstva alebo jeho zrušením;

c) „dohoda o majetkovom režime partnerov“ je každá dohoda medzi partnermi alebo budúcimi partnermi, ktorou upravujú majetkové dôsledky svojho registrovaného partnerstva;

d) „verejná listina“ je písomnosť vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná ako verejná listina v členskom štáte a ktorej pravosť:

i) sa vzťahuje na podpis a obsah verejnej listiny a

ii) bola potvrdená orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, ktorý na tento účel oprávnil členský štát pôvodu;

e) „rozhodnutie“ je akékoľvek rozhodnutie vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, ktoré vydal súd členského štátu, bez ohľadu na označenie takéhoto rozhodnutia vrátane rozhodnutia súdneho úradníka o určení trov alebo výdavkov;

f) „súdny zmier“ je zmier vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, ktorý schválil súd alebo ktorý sa v priebehu konania uzavrel na súde;

g) „členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, vyhotovená verejná listina alebo schválený alebo uzavretý súdny zmier;

h) „členský štát výkonu“ je členský štát, v ktorom sa žiada o uznanie a/alebo výkon rozhodnutia, verejnej listiny alebo súdneho zmieru.

2. Na účely tohto nariadenia je „súd“ akýkoľvek justičný orgán a akýkoľvek iný orgán alebo príslušník právnického povolania s právomocou vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, ktorý vykonáva funkcie justičného orgánu alebo koná na základe poverenia justičného orgánu alebo pod jeho kontrolou, pokiaľ tento iný orgán alebo príslušník právnického povolania poskytuje záruky nestrannosti a dodržania práva všetkých účastníkov na vypočutie a pokiaľ jeho rozhodnutia podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom koná:

a) môžu byť napadnuté opravným prostriedkom podaným na justičný orgán alebo preskúmané týmto orgánom a

b) majú podobnú právnu silu a účinky ako rozhodnutie justičného orgánu v rovnakej veci.

Členské štáty v súlade s článkom 64 oznámia Komisii iné orgány a príslušníkov právnických povolaní podľa prvého pododseku.

Ak vo veci dedičstva po jednom z registrovaných partnerov koná súd členského štátu podľa nariadenia (EÚ) č. 650/2012, majú súdy tohto členského štátu právomoc rozhodovať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva súvisiacich s touto dedičskou vecou.

1. Ak o návrhu vo veci zrušenia partnerstva alebo jeho vyhlásenia za neplatné koná súd členského štátu, majú súdy tohto členského štátu právomoc rozhodovať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva súvisiacich s týmto zrušením alebo vyhlásením za neplatné, ak sa na tom partneri dohodnú.

2. Ak sa dohoda uvedená v odseku 1 tohto článku uzavrie skôr, ako súd začne konať vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, musí byť v súlade s článkom 7.

Ak podľa článku 4 alebo 5 nemá právomoc žiadny súd členského štátu alebo v iných prípadoch, než sú prípady uvedené v týchto článkoch, právomoc rozhodovať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva majú súdy členského štátu:

a) na ktorého území mali partneri obvyklý pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo subsidiárne;

b) na ktorého území mali partneri naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam mal jeden z partnerov stále pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo subsidiárne;

c) na ktorého území mal odporca obvyklý pobyt v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo subsidiárne;

d) ktorého štátnu príslušnosť mali obaja partneri v čase, keď súd začal vo veci konať, alebo subsidiárne;

e) podľa právneho poriadku ktorého registrované partnerstvo vzniklo.

1. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 6, sa účastníci môžu dohodnúť, že súdy členského štátu, ktorého právny poriadok je rozhodným právom podľa článku 22 alebo článku 26 ods. 1, alebo súdy členského štátu, podľa právneho poriadku ktorého registrované partnerstvo vzniklo, majú výlučnú právomoc rozhodovať vo veciach majetkových dôsledkov ich registrovaného partnerstva.

2. Dohoda uvedená v odseku 1 musí byť vyhotovená v písomnej podobe, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci. Za rovnocennú s písomnou podobou sa považuje každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá umožňuje trvalý záznam o dohode.

1. Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu, ktorého právny poriadok je rozhodným právom podľa článku 22 alebo článku 26 ods. 1, ak sa na konaní pred týmto súdom zúčastní odporca. Toto pravidlo neplatí, ak sa odporca zúčastní na konaní, aby namietol nedostatok právomoci, a ani v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 4.

2. Súd sa pred tým, než začne vykonávať právomoc podľa odseku 1, uistí, že odporca bol informovaný o svojom práve namietať nedostatok právomoci a o dôsledkoch účasti alebo neúčasti v konaní.

1. Súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 4, článku 5 alebo článku 6 písm. a), b), c) alebo d), môže odmietnuť vykonávať právomoc, ak rozhodne, že sa v jeho právnom poriadku neustanovuje inštitút registrovaného partnerstva. Súd, ktorý sa rozhodne odmietnuť vykonávať právomoc, tak urobí bez zbytočného odkladu.

2. Ak súd uvedený v odseku 1 tohto článku odmietne vykonávať právomoc a účastníci sa dohodli na založení právomoci súdov akéhokoľvek iného členského štátu podľa článku 7, právomoc rozhodovať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva majú súdy tohto členského štátu.

V ostatných prípadoch majú právomoc rozhodovať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva súdy akéhokoľvek iného členského štátu podľa článku 6 alebo 8.

3. Tento článok sa neuplatní, ak účastníci dosiahli zrušenie alebo vyhlásenie registrovaného partnerstva za neplatné, ktoré možno uznať v členskom štáte konajúceho súdu.

Ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článku 4, 5, 6, 7 alebo 8 alebo ak všetky súdy podľa článku 9 odmietli vykonávať právomoc a žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článku 6 písm. e), článku 7 alebo 8, právomoc majú súdy členského štátu, ak sa na území tohto členského štátu nachádza nehnuteľnosť jedného alebo oboch partnerov; v takomto prípade má však konajúci súd právomoc rozhodovať iba v súvislosti s dotknutou nehnuteľnosťou.

Ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článku 4, 5, 6, 7, 8 alebo 10 alebo ak všetky súdy podľa článku 9 odmietli vykonávať právomoc a žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článku 6 písm. e) alebo článku 7, 8 alebo 10, súdy členského štátu môžu vo výnimočných prípadoch rozhodovať vo veciach majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, ak konanie nie je možné alebo sa nemôže účinne začať alebo viesť v treťom štáte, ktorý má s vecou úzku väzbu.

Vec musí mať dostatočnú väzbu s členským štátom súdu, ktorý začal konať.

Súd, na ktorom prebieha konanie podľa článku 4, 5, 6, 7, 8, 10 alebo 11, má tiež právomoc konať o vzájomnom návrhu, ak tento návrh patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

1. Ak pozostalosť zahŕňa majetok, ktorý sa nachádza v treťom štáte, pričom na dedičské konanie o tejto pozostalosti sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 650/2012, súd, ktorý začal konať vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, môže na žiadosť niektorého z účastníkov rozhodnúť, že o takomto majetku nebude konať, ak sa možno odôvodnene domnievať, že jeho rozhodnutie týkajúce sa takéhoto majetku nebude v danom treťom štáte uznané, prípadne nebude vyhlásené za vykonateľné.

2. Odsekom 1 nie je dotknuté právo účastníkov obmedziť predmet konania podľa právneho poriadku členského štátu, ktorého súd začal konať.

a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súd za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi;

b) ak sa písomnosť musí pred podaním na súd doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré bol povinný prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súd, alebo

c) ak súd začal konať bez návrhu, momentom, keď súd prijme rozhodnutie o začatí konania, alebo ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje, momentom, keď súd vec zaznamená.

Ak súd členského štátu začal konať vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

1. Ak sa odporca s obvyklým pobytom v inom štáte ako v členskom štáte, v ktorom sa začalo konať, nezúčastní na konaní, súd, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia, preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že odporca mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom predstihu, tak aby mohol pripraviť svoju obhajobu, alebo že sa na tento účel prijali všetky potrebné kroky.

2. Namiesto odseku 1 tohto článku sa uplatní článok 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 ( 1 ), ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela zaslať z jedného členského štátu do druhého podľa uvedeného nariadenia.

3. Ak sa neuplatní nariadenie (ES) č. 1393/2007, uplatní sa článok 15 Haagskeho dohovoru z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela zaslať do cudziny podľa uvedeného dohovoru.

1. Ak sa vo veci s rovnakým predmetom a dôvodom medzi rovnakými účastníkmi vedú konania na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.

2. V prípadoch uvedených v odseku 1 je súd, ktorý v spore koná, na svoju žiadosť bezodkladne informovaný ktorýmkoľvek iným konajúcim súdom o dátume, kedy začal tento iný konajúci súd v dotknutom spore konať.

3. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, každý iný súd odmietne vykonávať právomoc v prospech tohto súdu.

1. Ak sa koná o súvisiacich veciach na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže konanie prerušiť.

2. Ak ide o konania uvedené v odseku 1 na prvom stupni, súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže tiež na návrh jedného z účastníkov odmietnuť vykonávať právomoc, ak súd, ktorý začal konať ako prvý, má právomoc rozhodovať v dotknutých veciach a ak právny poriadok jeho štátu pripúšťa ich zlúčenie.

3. Na účely tohto článku sa veci považujú za súvisiace, ak sú navzájom tak úzko spojené, že je vhodné ich prerokovať a rozhodnúť o nich spoločne, a tak sa vyhnúť riziku nezlučiteľných rozhodnutí vydaných v samostatných konaniach.

Súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keď podľa tohto nariadenia majú právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.

Právny poriadok, ktorý sa podľa tohto nariadenia určí za rozhodné právo, sa uplatní bez ohľadu na to, či je právnym poriadkom členského štátu.

Rozhodné právo pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva sa vzťahuje na celý majetok, na ktorý sa vzťahujú tieto dôsledky, a to bez ohľadu na to, kde sa majetok nachádza.

1. Partneri alebo budúci partneri môžu dohodou určiť alebo zmeniť rozhodné právo pre majetkové dôsledky ich registrovaného partnerstva, pokiaľ príslušný právny poriadok inštitútu registrovaného partnerstva priznáva majetkové dôsledky a pokiaľ ide o jeden z týchto právnych poriadkov:

a) právny poriadok štátu, kde majú partneri, budúci partneri alebo jeden z nich v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt;

b) právny poriadok štátu, ktorého štátnym príslušníkom je v čase uzavretia dohody jeden z partnerov alebo budúcich partnerov, alebo

c) právny poriadok štátu, podľa ktorého právneho poriadku registrované partnerstvo vzniklo.

2. Pokiaľ sa partneri nedohodnú inak, je zmena rozhodného práva pre majetkové dôsledky ich registrovaného partnerstva vykonaná počas trvania partnerstva účinná len do budúcnosti.

3. Spätný účinok zmeny rozhodného práva podľa odseku 2 nesmie mať nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb vyplývajúce z tohto rozhodného práva.

1. Dohoda uvedená v článku 22 musí byť vyhotovená v písomnej podobe, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať obaja partneri. Za rovnocennú s písomnou podobou sa považuje každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá umožňuje trvalý záznam o dohode.

2. Ak sa v právnom poriadku členského štátu, v ktorom majú obaja partneri obvyklý pobyt v čase uzavretia dohody, stanovujú dodatočné formálne náležitosti pre dohody o majetkovom režime partnerov, tieto náležitosti sa uplatnia.

3. Ak majú partneri v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt v rôznych členských štátoch a v právnych poriadkoch týchto štátov sú pre dohody o majetkovom režime partnerov stanovené rôzne formálne náležitosti, dohoda je platná z hľadiska formy, ak spĺňa formálne náležitosti jedného z týchto právnych poriadkov.

4. Ak má v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt v členskom štáte len jeden z partnerov a v právnom poriadku tohto štátu sú stanovené dodatočné formálne náležitosti pre dohody o majetkovom režime partnerov, tieto náležitosti sa uplatnia.

1. Existencia a platnosť dohody o voľbe rozhodného práva alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku, ktorý by sa na ňu vzťahoval podľa článku 22, ak by boli dohoda alebo ustanovenie platné.

2. Napriek tomu sa môže jeden z partnerov v záujme preukázania, že nevyjadril súhlas, dovolávať právneho poriadku krajiny, v ktorej mal obvyklý pobyt v čase, keď súd začal konať, ak z okolností vyplýva, že by nebolo opodstatnené posudzovať účinky jeho konania podľa právneho poriadku uvedeného v odseku 1.

1. Dohoda o majetkovom režime partnerov musí byť vyhotovená v písomnej podobe, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať obaja partneri. Za rovnocennú s písomnou podobou sa považuje každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá umožňuje trvalý záznam o dohode.

Ak majú partneri v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt v rôznych členských štátoch a v právnych poriadkoch týchto štátov sú pre dohody o majetkovom režime partnerov stanovené rôzne formálne náležitosti, dohoda je platná z hľadiska formy, ak spĺňa formálne náležitosti jedného z týchto právnych poriadkov.

Ak má v čase uzavretia dohody obvyklý pobyt v členskom štáte len jeden z partnerov a v právnom poriadku tohto štátu sú stanovené dodatočné formálne náležitosti pre dohody o majetkovom režime partnerov, tieto náležitosti sa uplatnia.

3. Ak sa v rozhodnom práve pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva ukladajú dodatočné formálne náležitosti, tieto náležitosti sa uplatnia.

1. V prípade neexistencie dohody o voľbe rozhodného práva podľa článku 22 je rozhodným právom vo veciach majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva právny poriadok štátu, podľa ktorého registrované partnerstvo vzniklo.

2. Odchylne môže na návrh ktoréhokoľvek z partnerov justičný orgán, ktorý má právomoc konať vo veci majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, rozhodnúť, že majetkové dôsledky registrovaného partnerstva sa budú spravovať právnym poriadkom iného štátu ako štátu, ktorého právny poriadok je rozhodným právom podľa odseku 1, ak právny poriadok tohto iného štátu priznáva inštitútu registrovaného partnerstva právne dôsledky a ak navrhovateľ preukáže, že:

a) partneri mali posledný spoločný obvyklý pobyt v tomto inom štáte počas výrazne dlhého obdobia a

b) obaja partneri sa pri úprave alebo plánovaní svojich majetkových vzťahov dovolávali právneho poriadku tohto iného štátu.

Právny poriadok tohto iného štátu sa uplatňuje od vzniku registrovaného partnerstva, ibaže by s tým niektorý z partnerov nesúhlasil. Ak s tým niektorý z partnerov nesúhlasí, právny poriadok tohto iného štátu sa uplatňuje od momentu vzniku posledného spoločného obvyklého pobytu v tomto inom štáte.

Uplatňovanie právneho poriadku tohto iného štátu nesmie mať negatívny vplyv na práva tretích osôb vyplývajúce z rozhodného práva určeného podľa odseku 1.

Odsek 3 sa neuplatní, ak partneri uzavreli dohodu o majetkovom režime partnerov pred vznikom posledného spoločného obvyklého pobytu v tomto inom štáte.

Rozhodným právom pre majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev sa podľa tohto nariadenia okrem iného spravuje:

a) klasifikácia majetku patriaceho niektorému z partnerov alebo obom partnerom do rôznych kategórií počas trvania registrovaného partnerstva a po jeho zániku;

b) presun majetku do inej kategórie;

c) zodpovednosť jedného z partnerov za záväzky a dlhy druhého partnera;

d) oprávnenia, práva a povinnosti niektorého z partnerov alebo oboch partnerov súvisiace s majetkom;

e) rozdelenie alebo vyporiadanie majetku v dôsledku zrušenia registrovaného partnerstva;

f) účinky majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev na právne vzťahy medzi niektorým z partnerov a tretími osobami a

g) vecná platnosť dohody o majetkovom režime partnerov.

1. Bez ohľadu na článok 27 písm. f) sa žiaden z partnerov nemôže dovolávať právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na majetkové dôsledky registrovaného partnerstva medzi partnermi, voči tretej osobe v spore medzi treťou osobou a jedným alebo oboma partnermi, ak táto tretia osoba o tomto právnom poriadku nevedela a ani pri náležitej starostlivosti nemohla vedieť.

2. Platí, že tretia osoba o právnom poriadku, ktorý sa vzťahuje na majetkové dôsledky registrovaného partnerstva, vedela, ak:

a) uvedený právny poriadok je právny poriadok:

i) štátu, ktorého právny poriadok je rozhodným právom pre transakciu medzi jedným z partnerov a treťou osobou;

ii) štátu, v ktorom majú konajúci partner a tretia osoba obvyklý pobyt, alebo

iii) v prípadoch, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti, štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza;

b) niektorý z partnerov splnil požiadavku zverejnenia alebo registrácie majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva podľa právneho poriadku:

i) štátu, ktorého právny poriadok je rozhodným právom pre transakciu medzi jedným z partnerov a treťou osobou;

ii) štátu, v ktorom má konajúci partner a tretia osoba obvyklý pobyt, alebo

iii) v prípadoch, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti, štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza.

3. Ak sa niektorý z partnerov nemôže voči tretej osobe podľa odseku 1 dovolávať právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na majetkové dôsledky registrovaného partnerstva, majetkové dôsledky registrovaného partnerstva vo vzťahu k tejto tretej osobe sa spravujú:

a) právnym poriadkom štátu, ktorý je rozhodným právom pre transakciu medzi jedným z partnerov a treťou osobou, alebo

b) v prípadoch, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti alebo registrovaného majetku alebo práv, právnym poriadkom štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza alebo v ktorom sú majetok alebo práva registrované.

Ak sa osoba dovoláva vecného práva, na ktoré má nárok na základe rozhodného práva pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva, a právny poriadok členského štátu, v ktorom sa práva dovoláva, dotknuté vecné právo nepozná, toto právo sa v prípade potreby čo najviac prispôsobí najbližšiemu rovnocennému vecnému právu podľa právneho poriadku tohto štátu, pričom sa zohľadnia ciele a záujmy, ktoré dotknuté vecné právo sleduje, a s ním spojené účinky.

1. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia neobmedzuje uplatňovanie imperatívnych noriem právneho poriadku štátu konajúceho súdu.

2. Imperatívne normy sú normy, ktorých dodržiavanie pokladá členský štát za rozhodujúce pre ochranu svojich verejných záujmov, ako je politické, sociálne alebo hospodárske zriadenie, až do takej miery, že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii, na ktorú sa normy vzťahujú, bez ohľadu na právo, ktoré je inak rozhodné pre majetkové dôsledky registrovaného partnerstva podľa tohto nariadenia.

Uplatnenie určitého ustanovenia právneho poriadku každého štátu určeného podľa tohto nariadenia možno odmietnuť iba v prípade, ak by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) štátu konajúceho súdu.

Uplatnenie právneho poriadku každého štátu určeného podľa tohto nariadenia znamená uplatnenie platných noriem práva tohto štátu s výnimkou jeho noriem medzinárodného práva súkromného.

1. Ak sa podľa tohto nariadenia určil právny poriadok štátu zloženého z viacerých územných celkov, z ktorých každý má vlastný súbor právnych noriem týkajúcich sa majetkových dôsledkov registrovaného partnerstva, príslušný územný celok, ktorého právne normy sa majú uplatniť, sa určí na základe vnútroštátnych kolíznych noriem tohto štátu.

a) každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na obvyklý pobyt partnerov, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, v ktorom majú partneri obvyklý pobyt;

b) každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa ustanovení, v ktorých sa odkazuje na štátnu príslušnosť partnerov, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, s ktorým majú partneri najužšiu väzbu;

c) každý odkaz na právny poriadok štátu uvedeného v odseku 1 sa na účely určenia rozhodného práva podľa akýchkoľvek iných ustanovení, v ktorých sa ako kolízne kritériá uvádzajú iné prvky, vykladá ako odkaz na právny poriadok územného celku, v ktorom sa príslušný prvok vyskytuje.

Štáty s dvoma alebo viacerými právnymi systémami – kolízne normy zťahujúce sa na rôzne kategórie osôb

Vo vzťahu k štátu, v ktorom existujú dva alebo viaceré právne systémy alebo súbory noriem, ktoré sa v súvislosti s majetkovými dôsledkami registrovaného partnerstva uplatňujú na rôzne kategórie osôb, sa každý odkaz na právny poriadok tohto štátu považuje za odkaz na právny systém alebo súbor noriem určený normami platnými v tomto štáte. Ak takéto normy neexistujú, uplatní sa právny systém alebo súbor noriem, s ktorým majú partneri najužšiu väzbu.

Ak je členský štát zložený z viacerých územných celkov, z ktorých každý má vlastné právne normy upravujúce majetkové dôsledky registrovaného partnerstva, nie je povinný uplatňovať toto nariadenie pri kolízii právnych noriem týkajúcich sa výlučne týchto územných celkov.

1. Rozhodnutie vydané v členskom štáte sa v ostatných členských štátoch uznáva bez osobitného konania.

2. Každá zainteresovaná strana, ktorá predloží otázku uznania rozhodnutia ako hlavný predmet sporu, môže v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 44 až 57 podať návrh na uznanie rozhodnutia.

3. Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí od posúdenia uznania ako predbežnej otázky, potom má tento súd právomoc rozhodnúť v tejto otázke.

a) ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;

b) ak sa vydalo v neprítomnosti a odporcovi sa nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom predstihu, tak aby mohol pripraviť svoju obhajobu, okrem prípadu, keď opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozhodnutie, keď tak mohol urobiť;

c) ak je nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v konaní medzi tými istými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;

d) ak je nezlučiteľné so skorším rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v konaní vo veci s rovnakým predmetom a dôvodom a medzi tými istými účastníkmi za predpokladu, že skoršie rozhodnutie spĺňa podmienky uznania v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie.

Pri uplatňovaní článku 37 tohto nariadenia dodržiavajú súdy a iné príslušné orgány členských štátov základné práva a zásady uznané v Charte, najmä v jej článku 21 o zásade nediskriminácie.

2. Kritérium verejného poriadku (ordre public) uvedené v článku 37 sa nevzťahuje na normy na určenie právomoci uvedené v článkoch 4 až 12.

Rozhodnutie vydané v členskom štáte sa za žiadnych okolností nesmie skúmať vo veci samej.

Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak bol v členskom štáte pôvodu proti rozhodnutiu podaný riadny opravný prostriedok.

Rozhodnutia, ktoré boli vydané v členskom štáte a ktoré sú v ňom vykonateľné, sú vykonateľné v inom členskom štáte, ak tam boli na návrh ktorejkoľvek zainteresovanej strany vyhlásené za vykonateľné v súlade s postupom stanoveným v článkoch 44 až 57.

Na určenie, či má účastník na účely konania ustanoveného v článkoch 44 až 57 bydlisko v členskom štáte výkonu, konajúci súd použije vnútroštátny právny poriadok toho členského štátu.

1. Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti sa podáva na súd alebo príslušný orgán členského štátu výkonu, ktorý tento členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 64.

2. Miestna príslušnosť sa určuje podľa miesta bydliska účastníka, proti ktorému sa má rozhodnutie vykonať, alebo podľa miesta výkonu.

1. Konanie o vyhlásenie vykonateľnosti sa spravuje právnym poriadkom členského štátu výkonu.

2. Od navrhovateľa sa nevyžaduje, aby mal v členskom štáte výkonu poštovú adresu ani splnomocneného zástupcu.

a) vyhotovenie rozhodnutia, ktoré spĺňa podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti;

b) potvrdenie vydané súdom alebo príslušným orgánom členského štátu pôvodu na tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom podľa článku 67 ods. 2, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 46.

1. Ak sa nepredloží potvrdenie uvedené v článku 45 ods. 3 písm. b), súd alebo príslušný orgán môže určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú písomnosť, alebo upustiť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje za postačujúce.

2. Ak súd alebo príslušný orgán o to požiada, predloží sa preklad alebo prepis listín. Preklad vyhotoví osoba, ktorá je na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Rozhodnutie sa vyhlási za vykonateľné ihneď po splnení formálnych náležitostí stanovených v článku 45 bez skúmania podľa článku 37. Účastník, voči ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu.

1. Rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa bezodkladne oznámi navrhovateľovi spôsobom upraveným právnym poriadkom členského štátu výkonu.

2. Vyhlásenie vykonateľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa žiada o výkon, spolu s rozhodnutím, ak toto rozhodnutie nebolo doručené uvedenému účastníkovi už predtým.

1. Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.

2. Odvolanie sa podáva súdu, ktorý dotknutý členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 64.

3. Odvolacie konanie sa spravuje procesnými predpismi, ktoré upravujú sporové konanie.

4. Ak sa účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, nedostaví na odvolací súd v konaní o odvolaní, ktoré podal navrhovateľ, uplatní sa článok 16, a to aj keď účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, nemá bydlisko v žiadnom z členských štátov.

5. Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa podáva do 30 dní od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, bydlisko v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je 60 dní a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do vlastných rúk, alebo na adresu miesta jej pobytu. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné.

Rozhodnutie vydané v odvolacom konaní možno napadnúť iba v konaniach, ktoré dotknutý členský štát oznámil Komisii v súlade s článkom 64.

Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 49 alebo článku 50, odmietne vydať alebo zruší vyhlásenie vykonateľnosti len z dôvodov uvedených v článku 37. Rozhodnutie vydá bezodkladne.

Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 49 alebo článku 50, preruší konanie na návrh účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon, ak je vykonateľnosť rozhodnutia v členskom štáte pôvodu pozastavená z dôvodu odvolania.

1. Ak sa podľa tejto kapitoly má uznať rozhodnutie, navrhovateľovi nič nebráni v tom, aby využil možnosť navrhnúť vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení podľa právneho poriadku členského štátu výkonu bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti podľa článku 47.

2. Vyhlásenie vykonateľnosti je zo zákona spojené s oprávnením vydať akékoľvek ochranné opatrenie.

3. Počas odvolacej lehoty podľa článku 49 ods. 5 proti vyhláseniu vykonateľnosti a až do prijatia rozhodnutia o odvolaní sa nesmú prijať žiadne opatrenia smerujúce k výkonu okrem ochranných opatrení týkajúcich sa majetku účastníka, proti ktorému sa žiada o výkon.

1. Ak sa rozhodnutie týka viacerých vecí a vyhlásenie vykonateľnosti nemožno vydať vo všetkých týchto veciach, súd alebo príslušný orgán ho vydá v jednej alebo vo viacerých z týchto vecí.

2. Navrhovateľ môže tiež žiadať o vyhlásenie vykonateľnosti len vo vzťahu k častiam rozhodnutia.

Navrhovateľ, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná právna pomoc alebo mu bolo priznané oslobodenie od platenia trov alebo výdavkov, má v konaní o vyhlásení vykonateľnosti nárok na najvýhodnejšiu právnu pomoc alebo najrozsiahlejšie oslobodenie od trov alebo výdavkov podľa právneho poriadku členského štátu výkonu.

Od účastníka, ktorý v jednom členskom štáte podáva návrh na uznanie, vykonateľnosť alebo výkon rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte, sa nesmie vyžadovať žiadna záruka, kaucia ani záloh akéhokoľvek druhu z dôvodu, že je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.

V členskom štáte výkonu nemožno za konanie o vydanie vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod ani inú platbu vypočítané z výšky vymáhaného nároku.

1. Verejná listina vyhotovená v jednom členskom štáte má v inom členskom štáte rovnaké dôkazné účinky ako v členskom štáte pôvodu alebo čo najporovnateľnejšie účinky, ak to nie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v dotknutom členskom štáte.

Osoba, ktorá si želá použiť verejnú listinu v inom členskom štáte, môže požiadať orgán, ktorý verejnú listinu vystavuje v členskom štáte pôvodu, aby vyplnil tlačivo stanovené v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 67 ods. 2 a opísal v ňom dôkazné účinky, ktoré má verejná listina v členskom štáte pôvodu.

2. Pravosť verejnej listiny možno napadnúť na súdoch členského štátu pôvodu a príslušné rozhodnutie sa prijme podľa právneho poriadku tohto štátu. Napadnutá verejná listina nemá v inom členskom štáte žiadne dôkazné účinky, kým o nej nerozhodne príslušný súd.

3. Právne úkony alebo právne vzťahy zaznamenané vo verejnej listine možno napadnúť na súdoch, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, a príslušné rozhodnutie sa prijme na základe rozhodného práva podľa kapitoly III. Napadnutá verejná listina nemá, pokiaľ ide o napadnutú vec, v inom členskom štáte, ako je členský štát pôvodu, žiadny dôkazný účinok, pokým príslušný súd o napadnutej veci nerozhodne.

4. Ak výsledok konania na súde členského štátu závisí od posúdenia predbežnej otázky týkajúcej sa právnych úkonov alebo právnych vzťahov zaznamenaných vo verejnej listine v súvislosti s majetkovými dôsledkami registrovaných partnerstiev, právomoc rozhodnúť v tejto otázke má tento súd.

1. Verejná listina, ktorá je vykonateľná v členskom štáte pôvodu, sa vyhlási za vykonateľnú v inom členskom štáte na návrh ktorejkoľvek zainteresovanej strany v súlade s postupom stanoveným v článkoch 44 až 57.

2. Na účely článku 45 ods. 3 písm. b) orgán, ktorý vyhotovil verejnú listinu, vydá na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany potvrdenie na tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 67 ods. 2.

3. Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 49 alebo článku 50, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zruší, iba ak je výkon verejnej listiny v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v členskom štáte výkonu.

1. Súdne zmiery, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte pôvodu, sa vyhlásia za vykonateľné v inom členskom štáte na návrh ktorejkoľvek zainteresovanej strany v súlade s postupom stanoveným v článkoch 44 až 57.

2. Na účely článku 45 ods. 3 písm. b) súd, ktorý zmier schválil alebo pred ktorým sa zmier uzavrel, na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany vydá potvrdenie na tlačive stanovenom v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 67 ods. 2.

3. Súd, na ktorý sa podalo odvolanie podľa článku 49 alebo 50, odmietne vydať vyhlásenie vykonateľnosti alebo ho zruší, iba ak je výkon súdneho zmieru v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) v členskom štáte výkonu.

Písomnosti vydané v členskom štáte v súvislosti s týmto nariadením nevyžadujú vyššie overenie ani splnenie inej podobnej formálnej náležitosti.

1. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie dvojstranných alebo mnohostranných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je v čase prijatia tohto nariadenia jeden alebo viacero členských štátov alebo rozhodnutia podľa druhého alebo tretieho pododseku článku 331 ods. 1 ZFEÚ a ktoré sa týkajú otázok upravených v tomto nariadení bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa článku 351 ZFEÚ.

2. Bez ohľadu na odsek 1 má toto nariadenie medzi členskými štátmi prednosť pred dohovormi uzavretými medzi nimi, pokiaľ sa takéto dohovory týkajú otázok upravených v tomto nariadení.

Členské štáty poskytnú Komisii na účely sprístupnenia informácií verejnosti v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci krátke zhrnutie svojich vnútroštátnych právnych predpisov a postupov týkajúcich sa majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev vrátane informácií o druhu orgánov, ktoré majú právomoc vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev, a o účinkoch voči tretím osobám podľa článku 28.

a) súdy a orgány, ktoré majú právomoc rozhodovať o návrhoch na vyhlásenie vykonateľnosti v súlade s článkom 44 ods. 1 a o odvolaniach proti rozhodnutiam o takýchto návrhoch v súlade s článkom 49 ods. 2;

b) konania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní uvedené v článku 50.

Členské štáty oznamujú Komisii všetky následné zmeny týchto informácií.

2. Komisia uverejní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 v Úradnom vestníku Európskej únie okrem adries a ďalších kontaktných údajov súdov a orgánov uvedených v odseku 1 písm. a).

3. Komisia zverejní všetky informácie oznámené podľa odseku 1 vhodným spôsobom, a to najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.

Ustanovenie a následná zmena zoznamu obsahujúceho informácie uvedené v článku 3 ods. 2

1. Komisia na základe oznámení členských štátov ustanoví zoznam iných orgánov a príslušníkov právnických povolaní uvedených v článku 3 ods. 2.

2. Členské štáty oznamujú Komisii všetky následné zmeny informácií uvedených v tomto zozname. Komisia zoznam zodpovedajúcim spôsobom zmení.

3. Komisia uverejní zoznam a všetky následné zmeny v Úradnom vestníku Európskej únie.

4. Komisia zverejní všetky informácie oznámené v súlade s odsekmi 1 a 2 akýmkoľvek ďalším vhodným spôsobom, najmä prostredníctvom Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci.

Stanovenie a následné zmeny potvrdení a tlačív uvedených v článku 45 ods. 3 písm. b) a v článkoch 58, 59 a 60

Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia a následne budú meniť potvrdenia a tlačivá uvedené v článku 45 ods. 3 písm. b) a v článkoch 58, 59 a 60. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 67 ods. 2.

1. Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

1. Komisia do 29. januára 2027 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a potom každých päť rokov správu o uplatňovaní tohto nariadenia. V prípade potreby sa k správe pripoja návrhy na zmenu tohto nariadenia.

2. Komisia do 29. januára 2024 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní článkov 9 a 38 tohto nariadenia. V tejto správe zhodnotí najmä rozsah, v akom tieto články zabezpečili prístup k spravodlivosti.

3. Členské štáty na účely správ uvedených v odsekoch 1 a 2 oznámia Komisii relevantné informácie týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia ich súdmi.

1. Toto nariadenie sa vzťahuje len na súdne konania začaté, verejné listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté 29. januára 2019 alebo po tomto dátume, pokiaľ nie je v odsekoch 2 a 3 stanovené inak.

2. Ak sa konanie v členskom štáte pôvodu začalo pred 29. januárom 2019, rozhodnutia vydané 29. januárom 2019 alebo po tomto dátume sa uznávajú a vykonávajú v súlade s kapitolou IV, pokiaľ sa na určenie právomoci použili normy, ktoré sú v súlade s normami stanovenými v kapitole II.

3. Kapitola III sa vzťahuje len na partnerov, ktorí svoje partnerstvo zaregistrujú alebo ktorí určia rozhodné právo pre majetkové dôsledky svojho partnerstva 29. januára 2019 alebo po tomto dátume.

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje v členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci v oblasti právomoci, rozhodného práva a uznávania a výkonu rozhodnutí vo veciach majetkových režimov medzinárodných párov, vzťahujúcej sa na veci majetkových režimov manželov, ako aj na majetkové dôsledky registrovaných partnerstiev, ako sa ustanovuje v rozhodnutí (EÚ) 2016/954.

Toto nariadenie sa uplatňuje od 29. januára 2019 s výnimkou článkov 63 a 64, ktoré sa uplatňujú od 29. apríla 2018, a článkov 65, 66 a 67, ktoré sa uplatňujú od 29. júla 2016. V prípade tých členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci na základe rozhodnutia prijatého v súlade s článkom 331 ods. 1 druhým alebo tretím pododsekom ZFEÚ, sa toto nariadenie uplatňuje odo dňa uvedeného v danom rozhodnutí.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v zúčastnených členských štátoch v súlade so zmluvami.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 10.12.2007, s. 79).