02016L0801 — SK — 17.11.2021 — 001.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. ES L 132 21.5.2016, s. 21) |
Zmenená a doplnená:
|
|
|
Úradný vestník |
||
|
Č. |
Strana |
Dátum |
||
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 |
L 382 |
1 |
28.10.2021 |
|
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/801
z 11. mája 2016
o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair
(prepracované znenie)
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa ustanovujú:
podmienky vstupu a pobytu na obdobie dlhšie ako 90 dní na území členských štátov a práva štátnych príslušníkov tretích krajín, prípadne ich rodinných príslušníkov na účel výskumu, štúdia, odbornej prípravy alebo dobrovoľníckej služby v Európskej dobrovoľníckej službe, a ak tak rozhodnú členské štáty, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov, inej dobrovoľníckej služby ako Európskej dobrovoľníckej služby alebo činnosti aupair;
podmienky vstupu a pobytu a práv výskumných pracovníkov a prípadne ich rodinných príslušníkov a študentov uvedených v písmene a) v iných členských štátoch, ako je členský štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelí povolenie na pobyt na základe tejto smernice ako prvý.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
Táto smernica sa nevzťahuje na štátnych príslušníkov tretích krajín,:
ktorých vyhostenie bolo odložené zo skutkových alebo právnych dôvodov;
ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí uplatňujú svoje právo na voľný pohyb v rámci Únie;
ktorí majú dlhodobý pobyt v niektorom členskom štáte v súlade so smernicou Rady 2003/109/ES ( 3 );
ktorí spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi a bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť majú rovnaké právo na voľný pohyb ako občania Únie na základe dohôd medzi Úniou a jej členskými štátmi a tretími krajinami alebo medzi Úniou a tretími krajinami;
ktorí prichádzajú do Únie ako zamestnanci-stážisti na základe vnútropodnikového presunu podľa smernice 2014/66/EÚ;
ktorí žiadajú o pobyt v členskom štáte na účely výkonu vysokokvalifikovaného zamestnania v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 ( 4 ).
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„štátny príslušník tretej krajiny“ je osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ;
„výskumný pracovník“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má doktorandský titul alebo primeranú vysokoškolskú kvalifikáciu, ktorá umožňuje prístup tohto štátneho príslušníka tretej krajiny k doktorandským programom, vybraný výskumnou organizáciou a prijatý na územie členského štátu na vykonávanie výskumného projektu, na ktorý sa spravidla vyžaduje takáto kvalifikácia;
„študent“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je prijatý inštitúciou vysokoškolského vzdelávania a je prijatý na územie členského štátu, aby vykonával ako hlavnú činnosť štúdium vedúce k získaniu kvalifikácie vysokoškolského vzdelania uznanej týmto členským štátom vrátane diplomov, osvedčení alebo doktorandských titulov získaných v inštitúcii vysokoškolského vzdelávania, ktoré môže zahŕňať prípravný kurz pred takýmto vzdelávaním v súlade s vnútroštátnym právom alebo povinnú odbornú prípravu;
„žiak“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je prijatý na územie členského štátu, aby sa zúčastnil na uznanom štátnom alebo regionálnom programe stredoškolského vzdelávania, ktorý zodpovedá stupňu 2 alebo 3 medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelania, v rámci výmenného programu žiakov alebo vzdelávacieho projektu, ktorý vedie vzdelávacie zariadenie v súlade s vnútroštátnym právom alebo administratívnymi postupmi;
„stážista“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má vysokoškolský titul alebo sa zúčastňuje na štúdiu v tretej krajine, ktoré vedie k vysokoškolskému titulu, a ktorý je prijatý na územie členského štátu na program odbornej prípravy na účely získania vedomostí, postupov a skúseností v odbornom prostredí;
„dobrovoľník“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je prijatý na územie členského štátu, aby sa zúčastňoval na programe dobrovoľníckej služby;
„program dobrovoľníckej služby“ je program praktickej solidárnej činnosti, ktorý vychádza z programu uznaného dotknutým členským štátom alebo Úniou, sleduje ciele všeobecného záujmu na neziskové účely a v rámci ktorého činnosti nie sú odmeňované s výnimkou náhrad výdavkov a/alebo vreckového;
„aupair“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je prijatý na územie členského štátu a ktorého má dočasne prijať rodina, aby si zlepšil svoje jazykové zručnosti a vedomosti o dotknutom členskom štáte výmenou za ľahké domáce práce a starostlivosť o deti;
„výskum“ je tvorivá, systematicky vykonávaná práca s cieľom rozšíriť vedomosti vrátane vedomostí o človeku, kultúre a spoločnosti, a využívanie týchto vedomostí na tvorbu nových aplikácií;
„výskumná organizácia“ je akákoľvek verejná alebo súkromná organizácia, ktorá vykonáva výskum;
„vzdelávacie zariadenie“ je verejné alebo súkromné zariadenie stredoškolského vzdelávania uznané dotknutým členským štátom alebo zariadenie, ktorého študijné smery sú uznané v súlade s vnútroštátnym právom alebo administratívnymi postupmi na základe transparentných kritérií a ktoré sa zúčastňuje na výmennom programe žiakov alebo vzdelávacom projekte na účely stanovené v tejto smernici;
„vzdelávací projekt“ je súbor vzdelávacích činností vypracovaných vzdelávacím zariadením členského štátu v spolupráci s podobnými zariadeniami v tretej krajine na účely vzájomnej kultúrnej a vedomostnej výmeny;
„inštitúcia vysokoškolského vzdelávania“ je akýkoľvek druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktorá sa za takú uznáva alebo považuje v súlade s vnútroštátnym právom a ktorá v súlade s vnútroštátnym právom alebo postupmi ponúka uznané tituly vysokoškolského vzdelania alebo iné uznané kvalifikácie terciárneho stupňa bez ohľadu na názov takéhoto zariadenia, alebo akákoľvek inštitúcia, ktorá v súlade s vnútroštátnym právom alebo vnútroštátnymi postupmi ponúka odborné vzdelávanie alebo prípravu na terciárnom stupni;
„hostiteľský subjekt“ je výskumná organizácia, inštitúcia vysokoškolského vzdelávania, vzdelávacie zariadenie, organizácia zodpovedná za program dobrovoľníckej služby alebo subjekt prijímajúci stážistov, ku ktorému je pridelený štátny príslušník tretej krajiny na účely tejto smernice a ktorý sa nachádza na území dotknutého členského štátu, bez ohľadu na jeho právnu formu v súlade s vnútroštátnym právom;
„hostiteľská rodina“ je rodina, ktorá dočasne prijala aupaira a delí sa s ním o svoj každodenný rodinný život na území členského štátu na základe dohody uzatvorenej medzi touto rodinou a aupairom;
„zamestnanie“ je výkon činností za odmenu predstavujúcich akúkoľvek formu práce upravenú vnútroštátnym právom alebo uplatniteľnými kolektívnymi dohodami alebo v súlade s ustálenými postupmi pre zamestnávateľa alebo pod jeho vedením a dohľadom;
„zamestnávateľ“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, pre ktorú alebo pod ktorej vedením a dohľadom sa zamestnanie vykonáva;
„prvý členský štát“ je členský štát, ktorý udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie na základe tejto smernice ako prvý;
„druhý členský štát“ je akýkoľvek iný členský štát ako prvý členský štát;
„programy Únie alebo viacstranné programy, ktoré zahŕňajú opatrenia v oblasti mobility“ sú programy financované Úniou alebo členskými štátmi, ktorými sa podporuje mobilita štátnych príslušníkov tretích krajín v Únii alebo v členských štátoch zúčastňujúcich sa na príslušných programoch;
„povolenie“ je povolenie na pobyt alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, dlhodobé vízum udelené na účely tejto smernice;
„povolenie na pobyt“ je povolenie udelené podľa formátu stanoveného v nariadení (ES) č. 1030/2002, ktoré umožňuje jeho držiteľovi legálny pobyt na území členského štátu;
„dlhodobé vízum“ je povolenie udelené členským štátom, ako sa stanovuje v článku 18 Schengenského dohovoru ( 5 ), alebo udelené v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov, ktoré schengenské acquis neuplatňujú v plnom rozsahu;
„rodinní príslušníci“ sú štátni príslušníci tretej krajiny v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2003/86/ES.
Článok 4
Výhodnejšie ustanovenia
Táto smernica sa nedotýka výhodnejších ustanovení:
dvojstranných alebo viacstranných dohôd uzavretých medzi Úniou alebo Úniou a jej členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo
dvojstranných alebo mnohostranných dohôd uzavretých medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.
KAPITOLA II
PRIJATIE
Článok 5
Zásady
Štátny príslušník tretej krajiny je podľa tejto smernice prijatý iba vtedy, ak sa na základe preskúmania listinných dôkazov preukáže, že príslušník tretej krajiny spĺňa:
všeobecné podmienky stanovené v článku 7 a
podľa príslušných osobitných podmienok v článkoch 8, 11, 12, 13, 14 alebo 16.
Ak členský štát udelí povolenia na pobyt iba na svojom území a ak sú splnené všetky podmienky týkajúce sa prijatia stanovené v tejto smernici, dotknutý členský štát musí udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny potrebné vízum.
Článok 6
Počty prijímaných osôb
Touto smernicou nie je dotknuté právo členského štátu určiť v súlade s článkom 79 ods. 5 ZFEÚ počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín uvedených v článku 2 ods. 1 tejto smernice s výnimkou študentov, ak sa dotknutý členský štát nazdáva, že sú alebo budú v pracovnoprávnom vzťahu. Na uvedenom základe sa žiadosť o povolenie môže považovať za neprijateľnú alebo zamietnuť.
Článok 7
Všeobecné podmienky
Pokiaľ ide o prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa tejto smernice, žiadateľ:
predloží platný cestovný doklad určený podľa vnútroštátneho práva, a ak sa to vyžaduje, žiadosť o víza alebo platné víza, prípadne platné povolenie na pobyt alebo platné dlhodobé víza; členské štáty môžu vyžadovať, aby bol cestovný doklad platný aspoň počas trvania predpokladaného pobytu;
ak je štátnym príslušníkom tretej krajiny maloletý v zmysle vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu, predloží súhlas rodičov na plánovaný pobyt alebo rovnocenný doklad;
predloží dôkaz o tom, že má alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, že požiadal o zdravotné poistenie pokrývajúce všetky riziká, proti ktorým sú zvyčajne poistení štátni príslušníci dotknutého členského štátu; poistenie musí byť platné počas obdobia plánovaného pobytu;
ak to členský štát požaduje, predloží dôkaz, že zaplatil poplatok za spracovanie žiadosti stanovený v článku 36;
na požiadanie dotknutého členského štátu predloží dôkaz, že štátny príslušník tretej krajiny počas plánovaného pobytu bude mať dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na živobytie bez toho, aby musel využívať systém sociálneho zabezpečenia členského štátu, ako aj na cestu späť. Posúdenie dostatočných zdrojov musí byť založené na individuálnom preskúmaní prípadu a zohľadňujú sa pri ňom zdroje, ktoré vyplývajú okrem iného z grantu alebo štipendia, platnej pracovnej zmluvy alebo záväznej pracovnej ponuky alebo finančného záväzku organizácie zameranej na výmenné programy žiakov, subjektu venujúceho sa hosťovaniu stážistov, organizácie zaoberajúcej sa programom dobrovoľníckej služby, hostiteľskej rodiny alebo organizácie sprostredkujúcej aupairov.
Ak sa vo vnútroštátnom práve členského štátu vyžaduje poskytnutie adresy v čase podania žiadosti a dotknutý štátny príslušník tretej krajiny ešte budúcu adresu nepozná, členské štáty akceptujú dočasnú adresu. V takom prípade štátny príslušník tretej krajiny poskytne svoju trvalú adresu najneskôr v čase udelenia povolenia ustanoveného podľa článku 17.
Odchylne môže členský štát v súlade so svojím vnútroštátnym právom schváliť žiadosť predloženú v čase, keď dotknutý štátny príslušník tretej krajiny nie je držiteľom platného povolenia na pobyt alebo dlhodobého víza, ale sa oprávnene zdržiava na jeho území.
Článok 8
Osobitné podmienky pre výskumných pracovníkov
Ak sa obnoví právo na pobyt výskumného pracovníka v súlade s článkom 25, zodpovednosť výskumnej organizácie uvedená v prvom pododseku tohto odseku sa obmedzí do dátumu začatia platnosti povolenia na pobyt na účel hľadania zamestnania alebo podnikania.
Článok 9
Schválenie výskumných organizácií
Súhlas sa udeľuje výskumnej organizácii na obdobie najmenej piatich rokov. Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty udeliť súhlas na kratšie obdobie.
Členský štát môže okrem iných opatrení zamietnuť obnovenie súhlasu výskumnej organizácii alebo rozhodnúť o jeho odňatí výskumnej organizácii:
ak výskumná organizácia viac nespĺňa ustanovenia odseku 2 tohto článku, článku 8 ods. 2 alebo článku 10 ods. 7;
ak sa súhlas získal podvodom alebo
ak výskumná organizácia podpísala dohodu o hosťovaní so štátnym príslušníkom tretej krajiny podvodným alebo nedbanlivým spôsobom.
Ak sa žiadosť o obnovenie zamietla alebo ak sa súhlas odňal, príslušná organizácia môže dostať zákaz opätovne žiadať o udelenie súhlasu na obdobie až piatich rokov od dátumu uverejnenia rozhodnutia o neobnovení alebo o odňatí.
Článok 10
Dohoda o hosťovaní
Dohoda o hosťovaní obsahuje:
názov a účel výskumnej činnosti alebo oblasti výskumu;
záväzok štátneho príslušníka tretej krajiny usilovať sa o ukončenie výskumnej činnosti;
záväzok výskumnej organizácie byť hostiteľom štátneho príslušníka tretej krajiny na účely ukončenia výskumnej činnosti;
dátum začatia a ukončenia alebo odhadovanú dĺžku trvania výskumnej činnosti;
informácie o plánovanej mobilite v jednom alebo vo viacerých druhých členských štátoch, ak je mobilita známa v čase podania žiadosti v prvom členskom štáte.
Členské štáty tiež môžu vyžadovať, aby dohoda o hosťovaní obsahovala:
informáciu o právnom vzťahu medzi výskumnou organizáciou a výskumným pracovníkom;
informáciu o pracovných podmienkach výskumného pracovníka.
Výskumné organizácie môžu podpísať dohody o hosťovaní, len ak výskumnú činnosť prijali príslušné orgány v organizácii po preskúmaní:
účelu a odhadovanej dĺžky trvania výskumnej činnosti a dostupnosti finančných zdrojov potrebných na jej vykonanie;
kvalifikácií štátneho príslušníka tretej krajiny vzhľadom na ciele výskumu, ako je doložené overenou kópiou kvalifikácií.
Článok 11
Osobitné podmienky pre študentov
Okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 7, pokiaľ ide o prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny na účely štúdia, žiadateľ predloží dôkaz:
o tom, že štátny príslušník tretej krajiny bol prijatý na štúdium inštitúciou vysokoškolského vzdelávania;
o zaplatení poplatkov účtovaných inštitúciou vysokoškolského vzdelávania, ak to členský štát vyžaduje;
o dostatočnom ovládaní jazyka, v ktorom má absolvovať štúdium, ak to členský štát vyžaduje;
o tom, že štátny príslušník tretej krajiny bude mať dostatočné zdroje na pokrytie študijných nákladov, ak to členský štát vyžaduje.
Článok 12
Osobitné podmienky pre žiakov
Okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 7, pokiaľ ide o prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výmenného programu žiakov alebo vzdelávacieho projektu, žiadateľ predloží dôkaz o tom, že:
štátny príslušník tretej krajiny dosiahol minimálny vek alebo študijný ročník a neprekročil maximálny vek alebo študijný ročník stanovený dotknutým členským štátom;
bol prijatý vzdelávacím zariadením;
sa zúčastnil na uznanom štátnom alebo regionálnom programe vzdelávania v rámci výmenného programu žiakov alebo vzdelávacieho projektu, ktorý uskutočňuje vzdelávacie zariadenie v súlade s vnútroštátnym právom alebo administratívnymi postupmi;
vzdelávacie zariadenie alebo tretia strana, pokiaľ sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, za štátneho príslušníka tretej krajiny preberá zodpovednosť počas pobytu na území dotknutého členského štátu, najmä pokiaľ ide o študijné náklady;
štátny príslušník tretej krajiny bude počas celého pobytu ubytovaný v rodine, v osobitnom ubytovacom zariadení v rámci vzdelávacieho zariadenia alebo pokiaľ sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, v akomkoľvek inom zariadení, ktoré spĺňa podmienky stanovené dotknutým členským štátom a ktoré bolo vybrané v súlade s pravidlami výmenného programu žiakov alebo vzdelávacieho projektu, na ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny zúčastňuje.
Článok 13
Osobitné podmienky pre stážistov
Okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 7, pokiaľ ide o prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny na účel odbornej prípravy, žiadateľ:
predloží dohodu o odbornej príprave s hostiteľským subjektom, ktorá obsahuje teoretickú a praktickú odbornú prípravu. Členské štáty môžu vyžadovať, aby dohodu o takejto odbornej príprave schválil príslušný orgán a aby podmienky dohody spĺňali požiadavky stanovené vo vnútroštátnom právne, kolektívnych dohodách alebo postupoch dotknutého členského štátu. Dohoda o odbornej príprave obsahuje:
opis programu odbornej prípravy vrátane vzdelávacieho cieľa alebo zložiek vzdelávania;
dĺžku trvania odbornej prípravy;
podmienky umiestnenia a dohľadu v rámci stáže;
pracovný čas stáže a
právny vzťah medzi stážistom a hostiteľským subjektom;
predloží dôkaz o získaní vysokoškolského titulu do dvoch rokov predchádzajúcich dňu podania žiadosti alebo o prebiehajúcom štúdiu, ktoré vedie k vysokoškolskému titulu;
ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že počas pobytu bude mať štátny príslušník tretej krajiny dostatočné zdroje na pokrytie svojich nákladov na odbornú prípravu;
ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že štátny príslušník tretej krajiny absolvoval alebo absolvuje jazykovú prípravu, aby získal vedomosti potrebné na účely stáže;
ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že hostiteľský subjekt za štátneho príslušníka tretej krajiny preberá zodpovednosť počas pobytu na území dotknutého členského štátu, najmä pokiaľ ide o náklady na živobytie a ubytovanie;
ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že ak ubytovanie štátneho príslušníka tretej krajiny počas pobytu zabezpečuje hostiteľský subjekt, ubytovanie spĺňa podmienky stanovené dotknutým členským štátom.
Článok 14
Osobitné podmienky pre dobrovoľníkov
Okrem všeobecných podmienok stanovených v článku 7, pokiaľ ide o prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny na účel dobrovoľníckej služby, žiadateľ:
predloží dohodu s hostiteľským subjektom alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, iným orgánom v dotknutom členskom zodpovedným za program dobrovoľníckej služby, na ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny zúčastňuje. Dohoda obsahuje:
opis programu dobrovoľníckej služby;
dĺžku trvania dobrovoľníckej služby;
podmienky umiestnenia a dohľadu v rámci dobrovoľníckej služby;
hodiny venované dobrovoľníctvu;
dostupné zdroje na pokrytie nákladov štátneho príslušníka tretej krajiny na živobytie a na ubytovanie a minimálne finančné zabezpečenie slúžiace ako vreckové počas pobytu a
v prípade potreby aj školenie, ktoré štátny príslušník tretej krajiny dostane na vykonávanie dobrovoľníckej služby;
ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že ak ubytovanie štátneho príslušníka tretej krajiny počas pobytu zabezpečuje hostiteľský subjekt, ubytovanie spĺňa podmienky stanovené dotknutým členským štátom;
predloží dôkaz o tom, že hostiteľský subjekt alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, iný orgán zodpovedný za program dobrovoľníckej služby uzavrel poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím stranám;
ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že štátny príslušník tretej krajiny absolvoval alebo absolvuje základný úvod do jazyka, histórie, politických a sociálnych štruktúr tohto členského štátu.
Článok 15
Schválenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, vzdelávacích inštitúcií, organizácií zodpovedných za program dobrovoľníckej služby alebo subjektov, v ktorých hosťujú stážisti
Článok 16
Osobitné podmienky pre aupairov
Okrem všeobecných podmienok ustanovených v článku 7, pokiaľ ide o prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny na účel vykonávania činnosti aupair, štátny príslušník tretej krajiny:
predloží dohodu medzi štátnym príslušníkom tretej krajiny a hostiteľskou rodinou s vymedzením práv a povinností štátneho príslušníka tretej krajiny ako aupaira vrátane zásad týkajúcich sa vreckového, ktoré bude dostávať, primeraných dojednaní, ktoré aupairovi umožnia navštevovať kurzy, a maximálneho počtu hodín rodinných povinností;
je vo veku od 18 do 30 rokov. Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty povoliť vstup štátneho príslušníka tretej krajiny ako aupaira, ktorý presahuje maximálnu vekovú hranicu;
predloží dôkaz o tom, že hostiteľská rodina alebo organizácia sprostredkujúca aupairov, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, preberá za štátneho príslušníka tretej krajiny zodpovednosť počas pobytu na území dotknutého členského štátu, najmä pokiaľ ide o náklady na živobytie, ubytovanie a riziká nehôd.
Členské štáty môžu vyžadovať, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie ako aupair, predložil dôkaz:
o základnej znalosti jazyka dotknutého členského štátu alebo
o tom, že má stredoškolské vzdelanie, odbornú kvalifikáciu alebo prípadne spĺňa podmienky na výkon regulovaného povolania, ako sa vyžaduje vo vnútroštátnom práve.
KAPITOLA III
POVOLENIA A TRVANIE POBYTU
Článok 17
Povolenia
Článok 18
Doba platnosti povolenia
Doba platnosti povolenia pre výskumných pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú programy Únie alebo viacstranné programy, ktoré zahŕňajú opatrenia v oblasti mobility, je aspoň dva roky alebo je povolenie platné počas doby platnosti dohody o hosťovaní, ak je táto doba kratšia. Ak všeobecné podmienky stanovené v článku 7 nie sú splnené počas dvoch rokov alebo počas celej doby platnosti dohody o hosťovaní, uplatňuje sa prvý pododsek tohto odseku. Členské štáty si vyhradzujú právo overiť, či sa neuplatňujú dôvody na zrušenie stanovené v článku 21.
Doba platnosti povolenia pre študentov, na ktorých sa vzťahujú programy Únie alebo viacstranné programy, ktoré zahŕňajú opatrenia v oblasti mobility, alebo dohoda medzi jednou alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania je aspoň dva roky alebo je platná počas trvania ich štúdia, ak je táto dĺžka kratšia. Ak všeobecné podmienky stanovené v článku 7 nie sú splnené počas dvoch rokov alebo počas celej dĺžky štúdia, uplatňuje sa prvý pododsek tohto odseku. Členské štáty si vyhradzujú právo overiť, či sa neuplatňujú dôvody na zrušenie stanovené v článku 21.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť jedenkrát povoliť obnovenie povolenia na obdobie nevyhnutné na dokončenie stáže, ak sa neuplatňuje článok 21.
Článok 19
Ďalšie informácie
KAPITOLA IV
DÔVODY NA ZAMIETNUTIE, ODŇATIE ALEBO OBNOVENIE POVOLENÍ
Článok 20
Dôvody zamietnutia
Členské štáty zamietnu žiadosť, ak:
nie sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 7 alebo príslušné osobitné podmienky stanovené v článkoch 8, 11, 12, 13, 14 alebo 16;
predložené doklady boli nadobudnuté podvodným spôsobom alebo boli sfalšované alebo pozmenené;
dotknutý členský štát povoľuje vstup len prostredníctvom schváleného hostiteľského subjektu a hostiteľský subjekt nie je schválený.
Členské štáty môžu zamietnuť žiadosť, ak:
hostiteľský subjekt, iný orgán uvedený v článku 14 ods. 1 písm. a), tretia strana, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 písm. d), hostiteľská rodina alebo organizácia sprostredkujúca aupairov nesplnili svoje zákonné povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;
prípadne hostiteľský subjekt alebo hostiteľská rodina, ktorá bude zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, nespĺňa podmienky zamestnávania stanovené vo vnútroštátnom práve alebo kolektívnych dohodách alebo postupoch v členskom štáte;
hostiteľský subjekt, iný orgán uvedený v článku 14 ods. 1 písm. a), tretia strana, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 písm. d), hostiteľská rodina alebo organizácia sprostredkujúca aupairov boli sankcionovaní v súlade s vnútroštátnym právom za nelegálnu prácu alebo nelegálne zamestnávanie;
hlavným cieľom zriadenia alebo prevádzky hostiteľského subjektu je uľahčovať vstup štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;
prípadne podnik hostiteľského subjektu je alebo bol v likvidácii podľa vnútroštátnych právnych predpisov o konkurze alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť;
členský štát má dôkaz alebo vážne a objektívne dôvody domnievať sa, že by účel pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny bol iný ako ten, na ktorého základe žiada o prijatie.
Článok 21
Dôvody na odňatie alebo neobnovenie povolenia
Členské štáty odnímu alebo prípadne odmietnu obnoviť povolenie, ak:
štátny príslušník tretej krajiny už nespĺňa všeobecné podmienky stanovené v článku 7 s výnimkou článku 7 ods. 6 alebo príslušné osobitné podmienky stanovené v článkoch 8, 11, 12, 13, 14, 16 alebo podmienky stanovené v článku 18;
bolo povolenie alebo predložené doklady získané podvodným spôsobom alebo boli sfalšované alebo pozmenené;
dotknutý členský štát povoľuje vstup len prostredníctvom schváleného hostiteľského subjektu a hostiteľský subjekt nie je schválený;
štátny príslušník tretej krajiny využíva pobyt na iné účely, než sú tie, na ktoré mu bolo udelené povolenie na pobyt.
Členské štáty môžu odňať alebo odmietnuť obnoviť povolenie, ak:
hostiteľský subjekt alebo iný orgán uvedený v článku 14 ods. 1 písm. a), tretia strana, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 písm. d), hostiteľská rodina alebo organizácia sprostredkujúca aupairov nesplnili svoje zákonné povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;
prípadne hostiteľský subjekt alebo hostiteľská rodina zamestnávajúca štátneho príslušníka tretej krajiny nespĺňa podmienky zamestnávania stanovené vo vnútroštátnom práve alebo kolektívnych dohodách, alebo postupoch v dotknutom členskom štáte;
hostiteľský subjekt, iný orgán uvedený v článku 14 ods. 1 písm. a), tretia strana, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 písm. d), hostiteľská rodina alebo organizácia sprostredkujúca aupairov boli sankcionovaní v súlade s vnútroštátnym právom za nelegálnu prácu alebo nelegálne zamestnávanie;
hlavným cieľom zriadenia alebo prevádzky hostiteľského subjektu je uľahčovať vstup štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;
prípadne podnik hostiteľského subjektu je alebo bol v likvidácii podľa vnútroštátnych právnych predpisoch o konkurze alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť;
sa v prípade študentov nedodržiavajú obmedzenia prístupu k zárobkovej činnosti podľa článku 24 alebo ak daný študent nedosahuje dostatočný pokrok v relevantnom štúdiu v súlade s vnútroštátnym právom alebo administratívnymi postupmi.
KAPITOLA V
PRÁVA
Článok 22
Rovnaké zaobchádzanie
Členské štáty môžu obmedziť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o výskumných pracovníkov:
podľa článku 12 ods. 1 písm. c) smernice 2011/98/EÚ vylúčením grantov a pôžičiek na štúdium a živobytie alebo iných grantov a pôžičiek;
podľa článku 12 ods. 1 písm. e) smernice 2011/98/EÚ nepriznaním rodinných dávok pre výskumných pracovníkov, ktorí získali povolenie na pobyt na území dotknutého členského štátu na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov;
podľa článku 12 ods. 1 písm. f) smernice 2011/98/EÚ obmedzením jeho uplatňovania na prípady, v ktorých sa registrované alebo obvyklé miesto pobytu rodinných príslušníkov výskumného pracovníka, pre ktorých požiadal o dávky, nachádza na území dotknutého členského štátu;
podľa článku 12 ods. 1 písm. g) smernice 2011/98/EÚ obmedzením prístupu k bývaniu.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že im neudelia rovnaké zaobchádzanie v súvislosti s postupmi na získanie ubytovania a/alebo služieb, ktoré poskytujú verejné úrady práce v súlade s vnútroštátnym právom.
Článok 23
Vyučovanie výskumnými pracovníkmi
Výskumní pracovníci môžu v súlade s vnútroštátnym právom okrem výskumnej činnosti aj vyučovať. Členské štáty môžu stanoviť maximálny počet hodín alebo dní výučby.
Článok 24
Zárobková činnosť študentov
Článok 25
Pobyt na účel hľadania práce alebo podnikania v prípade výskumných pracovníkov a študentov
Členské štáty môžu zamietnuť žiadosť podľa tohto článku, ak:
nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 3 a prípadne v odsekoch 2 a 5;
predložené doklady boli získané podvodným spôsobom alebo boli sfalšované alebo pozmenené.
Členské štáty môžu vyžadovať, aby práca, ktorú štátny príslušník tretej krajiny hľadá, alebo podnik, ktorý zakladá, zodpovedal úrovni dokončeného výskumu alebo štúdia.
Článok 26
Rodinní príslušníci výskumných pracovníkov
KAPITOLA VI
MOBILITA MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI
Článok 27
Mobilita v rámci EÚ
Článok 28
Krátkodobá mobilita výskumných pracovníkov
V takýchto prípadoch umožní druhý členský štát vykonať oznámenie buď:
v čase podania žiadosti v prvom členskom štáte, ak sa mobilita do druhého členského štátu predpokladá už v tomto štádiu, alebo
po tom, ako bol výskumný pracovník prijatý do prvého členského štátu, a to bezprostredne po tom, ako vznikne vedomosť o plánovanej mobilite do druhého členského štátu.
Druhý členský štát môže vyžadovať, aby sa spolu s oznámením zaslali aj nasledujúce doklady a informácie:
dohoda o hosťovaní v prvom členskom štáte, ako sa uvádza v článku 10, alebo ak to druhý členský štát vyžaduje, dohoda o hosťovaní s výskumnou organizáciou v druhom členskom štáte;
plánované trvanie a dátumy mobility, ak sa neuvádzajú v dohode o hosťovaní;
dôkaz o tom, že výskumný pracovník má zdravotné poistenie pokrývajúceho všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. c);
dôkaz o tom, že výskumný pracovník bude mať počas pobytu dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na živobytie, bez toho, aby musel využívať systém sociálnej pomoci daného členského štátu, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. e), ako aj nákladov na vycestovanie do prvého členského štátu v prípadoch uvedených v článku 32 ods. 4 písm. b).
Druhý členský štát môže od oznamovateľa vyžadovať, aby pred začiatkom mobility poskytol adresu dotknutého výskumného pracovníka na území druhého členského štátu.
Druhý členský štát môže vyžadovať, aby oznamovateľ predložil doklady v úradnom jazyku tohto členského štátu alebo v akomkoľvek úradnom jazyku Únie, ktorý určí tento členský štát.
Na základe oznámenia uvedeného v odseku 2 môže druhý členský štát v lehote 30 dní od prijatia úplného oznámenia vzniesť námietku voči mobilite výskumného pracovníka na svoje územie, ak:
nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 5 alebo prípadne v odseku 6;
sa uplatňuje jeden z dôvodov na zamietnutie stanovený v článku 20 ods. 1 písm. b) alebo c) alebo v odseku 2 uvedeného článku;
sa dosiahla maximálna dĺžka pobytu, ako sa vymedzuje v odseku 1.
Článok 29
Dlhodobá mobilita výskumných pracovníkov
Pokiaľ ide o výskumných pracovníkov, ktorí sú držiteľmi platného povolenia vydaného prvým členským štátom a ktorí majú v úmysle uskutočňovať časť svojho výskumu v určitej výskumnej organizácii v jednom alebo vo viacerých druhých členských štátoch počas obdobia viac ako 180 dní pripadajúcich na členský štát, druhý členský štát buď:
uplatňuje článok 28 a umožní výskumnému pracovníkovi zotrvať na danom území na základe povolenia vydaného prvým členským štátom a počas doby jeho platnosti alebo
uplatňuje postup stanovený v odsekoch 2 až 7.
Druhý členský štát môže vymedziť maximálnu lehotu dlhodobej mobility výskumného pracovníka, ktorá nesmie byť kratšia ako 360 dní.
V prípade podania žiadosti o dlhodobú mobilitu:
druhý členský štát môže od výskumného pracovníka, výskumnej organizácie v prvom členskom štáte alebo výskumnej organizácie v druhom členskom štáte požadovať, aby zaslali tieto doklady:
platný cestovný doklad, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. a), a platné povolenie vydané prvým členským štátom;
dôkaz o tom, že výskumný pracovník má zdravotné poistenie pokrývajúce všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. c);
dôkaz o tom, že výskumný pracovník bude mať počas pobytu dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na živobytie, bez toho, aby musel využívať systém sociálnej pomoci členského štátu, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. e), ako aj nákladov na vycestovanie do prvého členského štátu v prípadoch uvedených v článku 32 ods. 4 písm. b);
dohodu o hosťovaní v prvom členskom štáte, ako sa uvádza v článku 10, alebo ak to druhý členský štát vyžaduje, dohodu o hosťovaní s výskumnou organizáciou v druhom členskom štáte;
plánované trvanie a dátumy mobility, ak sa neuvádzajú v žiadnom z dokladov, ktoré žiadateľ predložil.
Druhý členský štát môže od žiadateľa požadovať, aby poskytol adresu dotknutého výskumného pracovníka na svojom území. Ak sa vo vnútroštátnom práve druhého členského štátu vyžaduje poskytnutie adresy v čase podania žiadosti a dotknutý výskumný pracovník ešte svoju budúcu adresu nepozná, tento členský štát akceptuje dočasnú adresu. V takom prípade výskumný pracovník poskytne svoju trvalú adresu najneskôr v čase vydania povolenia na dlhodobú mobilitu.
Druhý členský štát môže vyžadovať, aby žiadateľ predložil doklady v úradnom jazyku tohto členského štátu alebo v akomkoľvek úradnom jazyku Únie, ktorý určí tento členský štát;
druhý členský štát prijme rozhodnutie o žiadosti o dlhodobú mobilitu a rozhodnutie čo najskôr písomne oznámi žiadateľovi, najneskôr však do 90 dní odo dňa, keď bola úplná žiadosť predložená príslušným orgánom druhého členského štátu;
výskumný pracovník nie je povinný opustiť územie členských štátov na účely predloženia žiadosti a nepodlieha vízovej povinnosti;
výskumnému pracovníkovi sa umožní uskutočňovať časť výskumu vo výskumnej organizácii v druhom členskom štáte dovtedy, pokým príslušné orgány neprijmú rozhodnutie o žiadosti o dlhodobú mobilitu, za predpokladu, že:
neuplynula lehota stanovená v článku 28 ods. 1 ani doba platnosti povolenia vydaného prvým štátom a
úplná žiadosť bola podaná druhému členskému štátu najmenej 30 dní pred začiatkom dlhodobej mobility výskumného pracovníka, ak to druhý členský štát vyžaduje;
žiadosť o dlhodobú mobilitu nemožno podať v rovnakom čase ako oznámenie o krátkodobej mobilite. Ak po začatí krátkodobej mobility výskumného pracovníka vznikne potreba dlhodobej mobility, môže druhý členský štát požadovať, aby sa žiadosť o dlhodobú mobilitu podala najmenej 30 dní pred skončením krátkodobej mobility.
Druhý členský štát môže žiadosť o dlhodobú mobilitu zamietnuť, ak:
nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 písm. a);
sa uplatňuje jeden z dôvodov na zamietnutie stanovený v článku 20 s výnimkou odseku 1 písm. a) uvedeného článku;
povolenie výskumného pracovníka v prvom členskom štáte uplynie počas konania alebo
sa prípadne dosiahla maximálna dĺžka pobytu uvedená v odseku 1 druhom pododseku.
Druhý členský štát môže povolenie na dlhodobú mobilitu odňať, ak:
nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) alebo v odseku 4 tohto článku alebo
sa uplatňuje jeden z dôvodov na odňatie povolenia stanovený v článku 21 s výnimkou odseku 1 písm. a), odseku 2 písm. f) a odsekov 3, 5 a 6 uvedeného článku.
Článok 30
Mobilita rodinných príslušníkov výskumného pracovníka
Ak druhý členský štát uplatňuje postup oznamovania uvedený v článku 28 ods. 2, požiada o zaslanie týchto dokladov a informácií:
dokladov a informácií požadovaných podľa článku 28 ods. 5 a ods. 6 písm. b), c) a d), ktoré sa týkajú rodinných príslušníkov sprevádzajúcich výskumného pracovníka;
dôkazu o tom, že rodinný príslušník sa zdržiava v prvom členskom štáte ako člen rodiny výskumného pracovníka v súlade s článkom 26.
Druhý členský štát môže vyžadovať, aby oznamovateľ predložil doklady v úradnom jazyku tohto členského štátu alebo v akomkoľvek úradnom jazyku Únie, ktorý určí tento členský štát.
Druhý členský štát môže vzniesť námietku proti mobilite rodinného príslušníka na svojom území, ak nie sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku. Na uvedených rodinných príslušníkov sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje článok 28 ods. 7 písm. b) a c) a ods. 9.
Ak druhý členský štát uplatňuje postup uvedený v článku 29 ods. 1 písm. b), výskumný pracovník alebo jeho rodinní príslušníci predkladajú žiadosť príslušným orgánom druhého členského štátu. V súvislosti s rodinnými príslušníkmi druhý členský štát požiada žiadateľa o zaslanie nasledujúcich dokladov a informácií:
dokladov a informácií požadovaných podľa článku 29 ods. 2 písm. a) bodov i), ii), iii) a v), ktoré sa týkajú rodinných príslušníkov sprevádzajúcich výskumného pracovníka;
dôkazu o tom, že rodinný príslušník sa zdržiava v prvom členskom štáte ako člen rodiny výskumného pracovníka v súlade s článkom 26.
Druhý členský štát môže vyžadovať, aby žiadateľ predložil doklady v úradnom jazyku tohto členského štátu alebo v akomkoľvek úradnom jazyku Únie, ktorý určí tento členský štát.
Druhý členský štát môže vzniesť námietku proti žiadosti rodinného príslušníka o dlhodobú mobilitu na svojom území, ak nie sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku. Na uvedených rodinných príslušníkov sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje článok 29 ods. 2 písm. b) a c), ods. 3 písm. b), c) a d), ods. 5, ods. 6 písm. b) a ods. 7.
Platnosť povolenia na dlhodobú mobilitu rodinných príslušníkov sa spravidla končí dňom uplynutia platnosti povolenia výskumného pracovníka, ktoré vydal druhý členský štát.
Povolenie na dlhodobú mobilitu rodinných príslušníkov sa môže odňať alebo jeho obnovenie sa môže zamietnuť, ak sa odníme povolenie na dlhodobú mobilitu výskumného pracovníka, ktorého sprevádzajú, a oni nemajú samostatné právo na pobyt.
Článok 31
Mobilita študentov
Študent, na ktorého sa nevzťahuje program Únie ani viacstranný program, ktorý zahŕňa opatrenia v oblasti mobility, alebo dohoda medzi dvoma alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, predloží žiadosť o povolenie na vstup a pobyt v druhom členskom štáte s cieľom uskutočniť časť štúdia v inštitúcii vysokoškolského vzdelávania v súlade s článkami 7 a 11.
V takýchto prípadoch umožní druhý členský štát vykonať oznámenie buď:
v čase podania žiadosti v prvom členskom štáte, ak sa mobilita do druhého členského štátu predpokladá už v tomto štádiu, alebo
po tom, ako bol študent prijatý do prvého členského štátu, a to len čo vznikne vedomosť o plánovanej mobilite do druhého členského štátu.
Druhý členský štát môže vyžadovať, aby sa spolu s oznámením zaslali aj nasledujúce doklady a informácie:
dôkaz, že študent uskutočňuje časť štúdia v druhom členskom štáte v rámci programu Únie alebo viacstranného programu, ktorý zahŕňa opatrenia v oblasti mobility, alebo dohody medzi dvoma alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, a dôkaz, že študenta prijala inštitúcia vysokoškolského vzdelávania v druhom členskom štáte;
plánované trvanie a dátumy mobility, ak sa neuvádzajú v písmene a);
dôkaz o tom, že študent má zdravotné poistenie pokrývajúceho všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. c);
dôkaz o tom, že študent bude mať počas pobytu dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na živobytie, bez toho, aby musel využiť systém sociálnej pomoci daného členského štátu, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. e), študijných nákladov, ako aj nákladov na vycestovanie do prvého členského štátu v prípadoch uvedených v článku 32 ods. 4 písm. b);
dôkaz o tom, že zaplatil prípadné poplatky, ktoré si účtuje inštitúcia vysokoškolského vzdelávania.
Druhý členský štát môže od oznamovateľa požadovať, aby pred začiatkom mobility poskytol adresu dotknutého študenta na území druhého členského štátu.
Druhý členský štát môže od oznamovateľa požadovať, aby predložil doklady v úradnom jazyku tohto členského štátu alebo v akomkoľvek úradnom jazyku Únie, ktorý určí tento členský štát.
Na základe oznámenia uvedeného v odseku 2 môže druhý členský štát v lehote 30 dní od prijatia úplného oznámenia vzniesť námietku voči mobilite študenta na svoje územie, ak:
nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 5 alebo 6;
sa uplatňuje jeden z dôvodov na zamietnutie stanovený v článku 20 ods. 1 písm. b) alebo c) alebo v odseku 2 uvedeného článku;
sa dosiahla maximálna dĺžka pobytu uvedená v odseku 1.
Článok 32
Záruky a sankcie v prípade mobility
Ak povolenie na účel výskumu alebo štúdia vydali príslušné orgány členského štátu, ktorý schengenské acquis neuplatňuje v plnom rozsahu, a výskumný pracovník alebo študent prekročí vonkajšiu hranicu, aby v rámci mobility vstúpil do druhého členského štátu, príslušné orgány druhého členského štátu majú právo požadovať ako dôkaz o mobilite platné povolenie vydané prvým členským štátom a:
kópiu oznámenia v súlade s článkom 28 ods. 2 alebo s článkom 31 ods. 2, alebo
ak druhý členský štát umožňuje mobilitu bez oznámenia, dôkaz o tom, že študent uskutočňuje časť štúdia v druhom členskom štáte v rámci programu Únie alebo viacstranného programu, ktorý zahŕňa opatrenia v oblasti mobility, alebo dohody medzi dvoma alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, alebo v prípade výskumných pracovníkov buď kópiu dohody o hosťovaní, v ktorej sa uvádzajú podrobné údaje o mobilite výskumného pracovníka, alebo ak sa podrobné údaje o mobilite v dohode o hosťovaní neuvádzajú, list od výskumnej organizácie v druhom členskom štáte, v ktorom sa uvádza aspoň dĺžka trvania mobility v rámci EÚ a sídlo výskumnej organizácie v druhom členskom štáte.
V prípade rodinných príslušníkov výskumného pracovníka majú príslušné orgány druhého členského štátu právo vyžadovať ako dôkaz o mobilite platné povolenie vydané prvým členským štátom a kópiu oznámenia v súlade s článkom 30 ods. 2 alebo dôkaz o tom, že sprevádzajú výskumného pracovníka.
Ak výskumný pracovník, prípadne jeho rodinní príslušníci alebo študent nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky pre mobilitu:
druhý členský štát môže požiadať výskumného pracovníka, prípadne jeho rodinných príslušníkov alebo študenta, aby okamžite prestal vykonávať všetky činnosti a opustil jeho územie;
prvý členský štát na žiadosť druhého členského štátu umožní opätovný vstup výskumného pracovníka, prípadne jeho rodinných príslušníkov alebo študenta, a to bez formalít a bezodkladne. Toto ustanovenie sa uplatňuje aj v prípade, že uplynula platnosť povolenia vydaného prvým členským štátom alebo toto povolenie bolo odňaté počas obdobia mobility v druhom členskom štáte.
KAPITOLA VII
POSTUP A TRANSPARENTNOSŤ
Článok 33
Sankcie proti hostiteľským subjektom
Členské štáty môžu stanoviť sankcie proti hostiteľským subjektom alebo v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 24, voči zamestnávateľom, ktorí si nesplnili povinnosti podľa tejto smernice. Uvedené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
Článok 34
Procesné záruky a transparentnosť
Článok 35
Transparentnosť a prístup k informáciám
Členské štáty zabezpečia, aby pre žiadateľov boli ľahko dostupné informácie o všetkých listinných dôkazoch potrebných k žiadosti a informácie o podmienkach vstupu a pobytu vrátane práv, povinností a procesných záruk štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a prípadne ich rodinných príslušníkov. To zahŕňa – tam, kde je to vhodné – úroveň mesačných dostatočných zdrojov vrátane dostatočných zdrojov potrebných na pokrytie študijných nákladov alebo nákladov na odbornú prípravu bez toho, aby bola dotknutá možnosť individuálne preskúmať každý prípad, a príslušných poplatkov.
Príslušné orgány v každom členskom štáte uverejnia zoznam hostiteľských subjektov schválených na účely tejto smernice. Po akýchkoľvek zmenách takýchto zoznamov sa aktualizované verzie uverejnia čo najskôr.
Článok 36
Poplatky
Členské štáty môžu od štátnych príslušníkov tretích krajín, prípadne od ich rodinných príslušníkov alebo od hostiteľských subjektov požadovať, aby uhradili poplatky za vybavovanie oznámení a žiadostí v súlade s touto smernicou. Výška takýchto poplatkov nesmie byť neprimeraná ani nadmerná.
KAPITOLA VIII
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 37
Spolupráca kontaktných miest
Každý členský štát informuje ostatné členské štáty prostredníctvom národných kontaktných bodov uvedených v odseku 1:
o postupoch, ktoré sa uplatňujú na mobilitu podľa článkov 28 až 31;
či dotknutý členský štát umožňuje iba prijímanie študentov a výskumných pracovníkov prostredníctvom schválených výskumných organizácií alebo inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;
o viacstranných programoch pre študentov a výskumných pracovníkov, ktoré zahŕňajú opatrenia v oblasti mobility, a dohodách medzi dvoma alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania.
Článok 38
Štatistika
Článok 39
Podávanie správ
Komisia pravidelne, a po prvýkrát najneskôr 23. mája 2023, predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice v členských štátoch a v prípade potreby navrhuje zmeny.
Článok 40
Transpozícia
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.
Článok 41
Zrušenie
Smernice 2004/114/ES a 2005/71/ES sa zrušujú pre členské štáty viazané touto smernicou s účinnosťou od 24. mája 2018 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt uvedených v časti B prílohy I k tejto smernici na transpozíciu uvedených smerníc do vnútroštátneho práva.
Odkazy na zrušené smernice sa pre členské štáty viazané touto smernicou považujú za odkazy na túto smernicu a vykladajú sa v súlade s tabuľkami zhody uvedenými v prílohe II.
Článok 42
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 43
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.
PRÍLOHA I
Časť A
Zrušené smernice
(uvedené v článku 41)
|
Smernica Rady 2004/114/ES |
(Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12). |
|
Smernica Rady 2005/71/ES |
(Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 15). |
Časť B
Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva a dátumy uplatňovania
(uvedené v článku 41)
|
Smernica |
Lehota na transpozíciu |
Dátum uplatňovania |
|
2004/114/ES |
12.1.2007 |
|
|
2005/71/ES |
12.10.2007 |
|
PRÍLOHA II
Tabuľky zhody
|
Smernica 2004/114/ES |
Táto smernica |
|
článok 1 písm. a) |
článok 1 písm. a) |
|
článok 1 písm. b) |
— |
|
— |
článok 1 písm. b) |
|
článok 2 úvodné slová |
článok 3 úvodné slová |
|
článok 2 písm. a) |
článok 3 ods. 1 |
|
článok 2 písm. b) |
článok 3 ods. 3 |
|
článok 2 písm. c) |
článok 3 ods. 4 |
|
článok 2 písm. d) |
článok 3 ods. 5 |
|
— |
článok 3 ods. 6 |
|
článok 2 písm. e) |
článok 3 ods. 11 a 13 |
|
článok 2 písm. f) |
článok 3 ods. 7 |
|
článok 2 písm. g) |
článok 3 ods. 22 |
|
— |
článok 3 ods. 8 |
|
— |
článok 3 ods. 12 |
|
— |
článok 3 ods. 14 až 21 |
|
— |
článok 3 ods. 23 a 24 |
|
článok 3 ods. l |
článok 2 ods. l |
|
článok 3 ods. 2 písm. a) až d) |
článok 2 ods. 2 písm. a) až d) |
|
článok 3 ods. 2 písm. e) |
— |
|
— |
článok 2 ods. 2 písm. e) až g) |
|
článok 4 |
článok 4 |
|
článok 5 |
článok 5 ods. l |
|
— |
článok 5 ods. 2 a 3 |
|
— |
článok 6 |
|
článok 6 ods. l písm. a) až c) a e) |
článok 7 ods. 1 písm. a) až d) |
|
článok 6 ods. 1 písm. d) |
článok 7 ods. 6 |
|
článok 6 ods. 2 |
— |
|
— |
článok 7 ods. 2 a 3 |
|
článok 7 ods. 1 úvodné slová |
článok 11 ods. 1 úvodné slová |
|
článok 7 ods. 1 písm. a) |
článok 11 ods. 1 písm. a) |
|
článok 7 ods. 1 písm. b) |
článok 7 ods. 1 písm. e) a článok 11 ods. 1 písm. d) |
|
článok 7 ods. 1 písm. c) |
článok 11 ods. 1 písm. c) |
|
článok 7 ods. 1 písm. d) |
článok 11 ods. 1 písm. b) |
|
článok 7 ods. 2 |
článok 11 ods. 2 |
|
— |
článok 11 ods. 3 |
|
článok 8 |
článok 31 |
|
článok 9 ods. 1 a 2 |
článok 12 ods. 1 a 2 |
|
článok 10 úvodné slová |
článok 13 ods. 1 úvodné slová |
|
článok 10 písm. a) |
článok 13 ods. 1 písm. a) |
|
— |
článok 13 ods. 1 písm. b) |
|
článok 10 písm. b) |
článok 7 ods. 1 písm. e) a článok 13 ods. 1 písm. c) |
|
článok 10 písm. c) |
článok 13 ods. 1 písm.d) |
|
— |
článok 13 ods. 1 písm. e) a f) |
|
— |
článok 13 ods. 2 až 4 |
|
článok 11 úvodné slová |
článok 14 ods. 1 úvodné slová |
|
článok 11 písm. a) |
článok 14 ods. 2 |
|
článok 11 písm. b) |
článok 14 ods. 1 písm. a) |
|
— |
článok 14 ods. 1 písm. b) |
|
článok 11 písm. c) |
článok 14 ods. 1 písm. c) |
|
článok 11 písm. d) |
článok 14 ods. 1 písm. d) |
|
články 12 ods. 1 |
článok 18 ods. 2 |
|
článok 12 ods. 2 |
článok 21 ods. 2 písm. f) |
|
článok 13 |
článok 18 ods. 4 |
|
článok 14 |
článok 18 ods. 6 |
|
článok 15 |
článok 18 ods. 7 |
|
— |
článok 18 ods. 3, 5, 8 a 9 |
|
— |
články 16, 17 a 19 |
|
článok 16 ods. 1 |
článok 21 ods. 1 písm. a) a b) |
|
— |
článok 21 ods. 1 písm c) a d) |
|
článok 16 ods. 2 |
článok 21 ods. 4 |
|
— |
článok 21 ods. 2 písm. a) až e) |
|
— |
článok 21 ods. 3 |
|
— |
článok 21 ods. 5 až 7 |
|
— |
článok 22 ods. 3 a 4 |
|
článok 17 ods. 1 prvý pododsek prvá veta |
článok 24 ods. 1 |
|
článok 17 ods. 1 prvý pododsek druhá veta |
článok 24 ods. 3 |
|
článok 17 ods. 1 druhý pododsek |
článok 24 ods. 2 |
|
článok 17 ods. 2 |
článok 24 ods. 3 |
|
článok 17 ods. 3 a 4 |
— |
|
— |
článok 24 |
|
— |
článok 27 |
|
— |
článok 30 |
|
— |
články 32 a 33 |
|
článok 18 ods. 1 |
článok 34 ods. 1 |
|
— |
články 34 ods. 2 |
|
článok 18 ods. 2, 3 a 4 |
článok 34 ods. 3, 4 a 5 |
|
článok 19 |
— |
|
— |
článok 35 prvý odsek |
|
článok 20 |
článok 36 |
|
— |
články 37 a 38 |
|
článok 21 |
článok 39 |
|
články 22 až 25 |
— |
|
— |
články 40 až 42 |
|
článok 26 |
článok 43 |
|
— |
prílohy I a II |
|
Smernica 2005/71/ES |
Táto smernica |
|
článok 1 |
článok 1 písm. a) |
|
článok 2 úvodné slová |
článok 3 úvodné slová |
|
článok 2 písm. a) |
článok 3 ods. 1 |
|
článok 2 písm. b) |
článok 3 ods. 9 |
|
článok 2 písm. c) |
článok 3 ods. 10 |
|
článok 2 písm. d) |
článok 3 ods. 2 |
|
článok 2 písm. e) |
článok 3 ods. 22 |
|
článok 3 ods. 1 |
článok 2 ods. 1 |
|
článok 3 ods. 2 písm. a) |
článok 2 ods. 2 písm. a) |
|
článok 3 ods. 2 písm. b) |
— |
|
článok 3 ods. 2 písm. c) |
článok 2 ods. 2 písm. b) |
|
článok 3 ods. 2 písm. d) |
— |
|
článok 4 |
článok 4 |
|
článok 5 ods. 1 |
článok 9 ods. 1 |
|
článok 5 ods. 2 |
článok 9 ods. 2 |
|
článok 5 ods. 3 |
článok 8 ods. 2 |
|
článok 5 ods. 4 |
článok 10 ods. 7 |
|
článok 5 ods. 5 |
článok 35 druhý odsek |
|
článok 5 ods. 6 |
článok 9 ods. 3 |
|
článok 5 ods. 7 |
článok 10 ods. 8 |
|
článok 6 ods. 1 |
článok 10 ods. 1 |
|
— |
článok 10 ods. 2 |
|
článok 6 ods. 2 písm. a) |
článok 10 ods. 4 |
|
článok 6 ods. 2 písm. b) |
článok 7 ods. 1 písm. e) |
|
článok 6 ods. 2 písm. c) |
článok 7 ods. 1 písm. c) |
|
článok 6 ods. 2 písm. d) |
článok 10 ods. 3 |
|
článok 6 ods. 3 |
— |
|
článok 6 ods. 4 a 5 |
článok 10 ods. 5 a 6 |
|
článok 7 ods. 1 písm. a) |
článok 7 ods. 1 písm. a) |
|
článok 7 ods. 1 písm. b) |
článok 8 ods. 1 |
|
článok 7 ods. 1 písm. c) |
článok 8 ods. 2 |
|
článok 7 ods. 1 písm. d) |
článok 7 ods. 6 |
|
článok 7 ods. 1 posledný pododsek |
— |
|
článok 7 ods. 2 |
— |
|
článok 7 ods. 3 |
článok 5 ods. 3 |
|
článok 8 |
článok 18 ods. 1 |
|
článok 9 |
článok 26 |
|
článok 10 ods. 1 |
článok 21 ods. 1 písm. a), b) a d) |
|
článok 10 ods. 2 |
článok 21 ods. 4 |
|
článok 11 ods. 1 a 2 |
článok 23 |
|
článok 12 |
článok 22 ods. 1 a 2 |
|
článok 13 |
články 28 a 29 |
|
článok 14 ods. 1 |
článok 7 ods. 5 |
|
článok 14 ods. 2 a 3 |
článok 7 ods. 4 |
|
článok 14 ods. 4 |
článok 5 ods. 3 |
|
článok 15 ods. 1 |
článok 34 ods. 1 |
|
— |
článok 34 ods. 2 |
|
článok 15 ods. 2 |
článok 34 ods. 3 |
|
článok 15 ods. 3 |
článok 34 ods. 4 |
|
článok 15 ods. 4 |
článok 34 ods. 5 |
|
článok 16 |
článok 39 |
|
články 17 až 20 |
— |
|
článok 21 |
článok 43 |
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).
( 2 ) Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).
( 3 ) Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. EÚ L 382, 28.10.2021, s. 1).
( 5 ) Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19).
( 6 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1683/95 z 29. mája 1995 stanovujúce jednotný formát víz (Ú. v. ES L 164, 14.7.1995, s. 1).
( 7 ) Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1).
( 8 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23).